Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev. č.: 2108/11582-R

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Actamone 10 mg

Pre dospelých a mladistvých od 15 rokov

filmom obalené tablety

montelukast

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať tento liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Actamone 10 mg a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Actamone 10 mg

3. Ako užívať Actamone 10 mg

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Actamone 10 mg

6. Ďalšie informácie

1. Čo je Actamone 10 mg a na čo sa používa

Actamone 10 mg je antagonista leukotriénových receptorov, ktorý blokuje látky, ktoré sa nazývajú leukotriény. Leukotriény spôsobujú zúženie a opuch dýchacích ciest v pľúcach. Blokovaním leukotreínov Actamone zlepšuje príznaky astmy, pomáha kontrolovať astmu a zlepšuje príznaky sezónnej alergie (tiež známej ako senná nádcha alebo sezónna alergická nádcha).

Váš lekár Vám predpísal Actamone 10 mg na liečbu astmy, predchádzanie príznakom astmy počas dňa i noci.

• Actamone 10 mg sa používa na liečbu pacientov vo veku 15 rokov a starších, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní ich súčasnou liečbou a potrebujú doplnkovú liečbu.

• Actamone 10 mg tiež pomáha predchádzať zúženiu dýchacích ciest vyvolaného námahou

u pacientov vo veku 15 rokov a starších.

• U astmatických pacientov, ktorým je Actamone 10 mg predpísaný na liečbu astmy, poskytuje aj úľavu pri sezónnej alergickej nádche.

Váš lekár rozhodne o tom, ako sa má užívať Actamone 10 mg na základe príznakov a závažnosti Vašej astmy.

2. Skôr ako užijete Actamone 10 mg

Informujte svojho lekára o akýchkoľvek zdravotných problémoch alebo alergiách, ktoré práve máte alebo ste mali v minulosti.

Neužívajte Actamone

• keď ste alergický (precitlivený) na montelukast alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Actamone10 mg (pozri časť 6. Ďalšie informácie).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Actamone

- ak sa Vaša astma alebo dýchanie zhorší, oznámte to ihneď Vášmu lekárovi

- Actamone 10 mg užívaný ústami nie je určený na liečbu akútnych astmatických záchvatov. Ak

dostanete záchvat, postupujte podľa inštrukcií, ktoré Vám dal Váš lekár. Záchranný inhalačný liek

na astmatický záchvat noste vždy so sebou (t.j. krátkodobo pôsobiacich inhalačných

beta-agonistov, tiež zvaných ako bronchodilatátor alebo uvoľňujúci inhalátor).

- Je dôležité, aby ste Vy alebo Vaše dieťa užívali všetky lieky, ktoré Vám lekár predpísal na liečbu

astmy. Actamone 10 mg nie je náhrada za ostatné lieky na liečbu astmy, ktoré Vám predpísal

lekár.

- Ak užívate antiastmatické lieky, uvedomte si, že ak sa u Vás vyvinie kombinácia príznakov, ako je ochorenie podobné chrípke, mravčenie alebo znecitlivenie v rukách alebo nohách, zhoršenie pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka, musia svoj stav konzultovať s lekárom.

- Ak sa Vaša astma zhorší, nesmiete užívať kyselinu acetylsalicylovú (aspirín) alebo protizápalové lieky (známe tiež ako nesteroidné protizápalové lieky alebo NSAID).

Použitie u detí

Pre deti vo veku 2 do 14 rokov veku, môžu byť k dispozícii iné sily a liekové formy montelukastu.

Užívanie iných liekov

Niektoré lieky môžu ovplyvniť to, ako Actamone 10 mg účinkuje, alebo Actamone 10 mg môže ovplyvniť účinok vašich liekov.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Oznámte Vášmu lekárovi ak užívate nasledujúce lieky skôr ako začnete užívať Actamone 10 mg:

• fenobarbital (používaný na liečbu epilepsie)
• fenytoín (používaný na liečbu epilepsie)
• rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy a niektorých ďalších infekcií)

Užívanie Actamone s jedlom a nápojmi

Actamone sa môže podávať spolu s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ženy, ktoré sú tehotné alebo plánujú otehotnieť, sa majú poradiť so svojím lekárom, skôr ako začnú užívať Actamone 10 mg. Váš lekár rozhodne, či môžete užívať Actamone 10 mg.

Dojčenie
Nie je známe, či Actamone 10 mg prechádza do materského mlieka. Poraďte so svojím lekárom, skôr ako začnete užívať Actamone 10 mg ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Váš lekár rozhodne, či môžete užívať Actamone 10 mg.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Nepredpokladá sa, že Actamone 10 mg ovplyvňovať schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Avšak, individuálne reakcie na liek sa môžu líšiť. Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat a ospalosť), ktoré boli hlásené veľmi zriedkavo v súvislosti s Actamone 10 mg môžu ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Actamone10 mg

Actamone 10 mg filmom obalené tabletyobsahujú laktózu. Ak Vám Váš lekár povedal, že neznášateniektoré cukrypred užívaním tohto lieku kontaktujte svojho lekára.

3. Ako užívať Actamone 10 mg

- Užívajte len jednu tabletu Actamone 10 mg raz denne, tak ako Vám predpísal Váš lekár.
- Užívajte Actamone aj vtedy, ak nemáte žiadne príznaky, alebo máte akútny astmatický záchvat.
- Vždy užívajte Actamone 10 mg presne tak, ako Vám povedal lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

- Užívajte vnútorne.

Pacienti vo veku 15 rokov a starší:
Jedna 10 mg tableta sa užíva raz denne večer. Actamone 10 mg sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Ak užívate Actamone 10 mg, uistite sa, že nebudete užívať žiadne ďalšie lieky, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku, montelukast.

Ak užijete viac Actamone, ako máte

Ihneď kontaktujte svojho lekára a požiadajte ho o radu.

Vo väčšine prípadov neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky z predávkovania. Najčastejšie príznaky predávkovania u detí a dospelých sú bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a hyperaktivita.

Ak zabudnete užiť Actamone

Snažte sa užívať Actamone tak, ako Vám predpísal Váš lekár. Ak však vynecháte dávku, pokračujte v obvyklom harmonograme jedna tableta raz denne.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Actamone

Actamone 10 mg dokáže liečiť astmu iba ak sa užíva nepretržite.

Váš lekár Vám povie, ako dlho máte užívať Actamone, aby ste mali Vašu astmu pod kontrolou.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj Actamone môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vás prejaví akýkoľvek z nasledujúcich vážnych vedľajších účinkov, ihneď prestaňte užívať Actamone a oznámte to svojmu lekárovi:

• náhly sipot, opuch pier, jazyka a hrdla alebo tela, vyrážka, mdloby alebo ťažkosti s prehĺtaním (ťažké alergické reakcie).
• chrípke podobná choroba, mravenčenie alebo necitlivosť rúk a nôh, zhoršenie pľúcnych príznakov a / alebo vyrážka (Churgov-Straussovej syndróm)

Nasledovné vedľajšie účinky boli hlásené v súvislosti s montelukastom:

Časté (postihuje 1 až 10 pacientov zo 100)

- bolesť hlavy

- bolesť brucha

- smäd

Nasledujúce vedľajšie účinky boli tiež hlásené:

- zvýšená náchylnosť ku krvácaniu

- alergické reakcie zahrňujúce opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrtana, ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním

- zvýšenie niektorých látok v krvi (transamináz)

- zmeny správania a nálady [nezvyčajné sny, vrátane nočných mor, halucinácie, podráždenosť, pocit

úzkosti, nepokoj, chorobný motorický nepokoj vrátane agresívneho správania alebo nepriateľstva,

tras, depresie, ťažkosti so spánkom, námesačnosť, samovražedné myšlienky a správanie (vo veľmi

zriedkavých prípadoch)]

- závraty, ospalosť, mravčenie / necitlivosť, záchvat
- búšenie srdca
- krvácanie z nosa
- hnačka, sucho v ústach, poruchy trávenia, nevoľnosť, vracanie
- hepatitída (zápal pečene), pečeňové problémy (pečeňová eozinofilná infiltrácia)
- modriny, svrbenie, žihľavka, vyrážka, jemné červené hrudky pod kožou najčastejšie na predkoleniach (erythema nodosum),
- bolesť kĺbov alebo svalov, svalové kŕče
- únava, pocit nevoľnosti, opuchy, horúčka

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. Ako uchovávať Actamone 10 mg

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Actamone 10 mg filmom obalené tabletypo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Ďalšie informácie

Čo Actamone 10 mg filmom obalené tabletyobsahuje

Liečivo je montelukast.

Každá tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu v množstve, ktoré zodpovedá 10 mg montelukastu.

Ďalšie zložky sú:

Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza

hydroxypropylcelulóza,

sodná soľ kroskarmelózy

monohydrát laktózy

magnéziumstearát

Obal tablety:

monohydrát laktózy

hypromelóza 15cP

oxid titaničitý (E171)

makrogol 4000

žltý oxid železitý (E172) a červený oxid železitý (E172).

Ako vyzerá Actamone 10 mg filmom obalené tabletya obsah balenia

Actamone 10 mg sú: béžové, štvorcové, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s vyrazeným M na jednej strane.

Actamone 10 mg je dostupný v baleniach:

OPA-Al-PVC/Alblistre:

7, 28, 30, 56, 60, 98 alebo 100 filmom obalených tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Actavis Gourp PTC ehf., Reykjavikurvegur 76-78, 220 Hafnarfjordur, Island

Výrobca:

Actavis Ltd., BLB016, Bulebel Industrial Estate, Zejtun ZTN 3000, Malta

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko Actamone

Česká republika Montelukast Actavis 10 mg

Estónsko Montelukast Actavis

Maďarsko RESPIREL filmtabletta

Cyprus Actamone

Litva Montelukast Actavis 10 mg plėvele dengtos tabletės

Lotyšsko Montelukast Actavis

Malta Actamone

Poľsko Actamone, coated tablets

Rumunsko Montelukast Actavis 10 mg, comprimate filmate

Slovinsko Actamone 10 mg filmsko obložene tablete

Slovenská republika Actamone 10 mg

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v júni 2010.

Príloha č.2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev. č.: 2108/11582-R

SÚHRN CHARAKTERISTICKYCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Actamone10 mg

Filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu, čo zodpovedá 10 mg montelukastu.

Pomocná látka: 90,7 mg monohydrátu laktózy v tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Actamone 10 mg sú: béžové, štvorcové, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s vyrazeným M na jednej strane.

4. KLINICKÉ VLASTNOSTI

4.1 Terapeutické indikácie

Actamone 10 mg filmom obalené tablety sú indikované na liečbu astmy, ako doplnková liečba u pacientov vo veku 15 rokov a starších s miernou až stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ktorých stav nie je pod primeranou kontrolou pomocou inhalačných kortikosteroidov a u ktorých podávanie krátko účinkujúcich β-agonistov „podľa potreby“ neposkytuje primeranú klinickú kontrolu astmy.

U astmatických pacientov vo veku 15 rokov a starších, u ktorých je Actamone10 mg indikovaný na liečbu astmy, Actamone10 mg môže tiež poskytnúť symptomatickú úľavu pri sezónnej alergickej rinitíde.

Actamone 10 mg filmom obalené tablety sú tiež určené na profylaxiu astmy u pacientov vo veku 15 rokov a starších tam, kde hlavnou zložkou je bronchokonstrikcia spôsobená námahou.

.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podávania:
Tablety je treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny.

Dávkovanie u pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou alebo s astmou a súčasne sezónnou alergickou rinitídou, je 10-mg tableta denne užívaná večer.

Všeobecné odporúčania

Terapeutický účinok Actamone 10 mg na kontrolné ukazovatele astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Actamone 10 mg sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Pacientov treba poučiť, aby pokračovali v užívaní Actamone 10 mg , aj keď je ich astma pod kontrolou, ako aj v obdobiach jej zhoršenia. Actamone sa nemá užívať súbežne s inými liekmi, ktoré majú rovnaké liečivo

U starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. O pacientoch s ťažkým poškodením funkcie pečene nie sú dostupné údaje. Dávkovanie je rovnaké pre obe pohlavia.

Liečba Actamone 10 mg v spojitosti s inou liečbou astmy

Actamone 10 mg sa môže pridať k existujúcemu liečebnému režimu pacienta.

Inhalačné kortikosteroidy:Liečba Actamone 10 mg sa môže použiť ako doplnková liečba u pacientov, ktorým inhalačné kortikosteroidy a krátkodobo pôsobiace β-agonisty, podávané “podľa potreby”, neposkytujú dostatočnú klinickú kontrolu. Actamone 10 mg nesmie nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

Deti

Pre deti vo veku 2 až 14 rokov sú k dispozícii iné sily a liekové formy montelukastu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientov treba upozorniť, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby mali pre tieto prípady v dosahu ich zvyčajné záchranné lieky. V prípade akútneho záchvatu sa má použiť krátko účinkujúci inhalačný β-agonista. Ak pacient potrebuje viac inhalácií krátko účinkujúcich β-agonistov ako zvyčajne, mal by sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje, ktoré preukazujú, že v prípade súbežného podávania montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže objaviť u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, systémová eozinofília, ktorá sa niekedy prejavuje klinickými črtami vaskulitídy, zhodnej s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči podávaním systémových kortikosteroidov. Tieto prípady sa zvyčajne, hoci nie vždy, spájajú so znížením alebo vysadením perorálnej liečby kortikosteroidmi. Možnosť, že by sa s výskytom Churgovho-Straussovej syndrómu moli spájať antagonisty receptorov leukotriénu sa nedá potvrdiť, ani vyvrátiť. U týchto pacientov majú lekári venovať pozornosť výskytu eozinofílie, vaskulitického exantému, zhoršeniu pľúcnych príznakov, kardiálnym komplikáciám a/alebo neuropatii. U pacientov, u ktorých sa prejavia tieto príznaky, je potrebné znovu vyšetriť ich zdravotný stav a prehodnotiť ich liečebný režim.

Liečba montelukastom pre pacientov s astmou citlivou na aspirín nemení nič na tom, že títo pacienti sa musia vyhýbať aspirínu a ostatným nesteroidným protizápalovým liekom.

Actamone 10 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa u jedincov, ktorým bol súbežne podaný fenobarbital, znížila približne o 40 %. Keďže sa montelukast metabolizuje cez CYP 3A4, opatrnosť sa vyžaduje najmä u detí, pokiaľ sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, ako napr. fenytoín, fenobarbital a rifampicín.

Montelukast sa môže podávať popri iných terapiách, ktoré sa rutinne používajú v profylaxii a pri chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledovných liekov: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiolu/noretindrónu 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Štúdie in vitropreukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Avšak klinické štúdie liekových interakcií, zahŕňajúce montelukast a rosiglitazón (pokusný substrát, predstavujúci látky prednostne metabolizované cez CYP 2C8) ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8in vivo.Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus látok, metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxelu, rosiglitazónu a repaglinidu).

4.6 Gravidita a laktácia

Užívanie počas gravidity

Štúdiena zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidných žien nepoukazujú na príčinnú súvislosť medzi Actamone10 mg a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené v rámci celosvetových skúseností po uvedení lieku na trh.

Actamone 10 mg sa môže užívať počas gravidity iba v prípade, ak je jeho používanie jasne nevyhnutné.

Užívanie počas laktácie

Štúdie na potkanoch preukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do materského mlieka..

Actamone 10 mg sa môže užívať počas laktácie len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť pacienta viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však jednotlivci uvádzali ospalosť.

Montelukast bol hodnotený v nasledovných klinických štúdiách:

- 10 mg filmom obalené tablety u približne 4000 dospelých astmatických pacientov vo veku 15 rokov a starších.
- 10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých astmatických pacientov so sezónnou alergickou nádchou vo veku 15 rokov a starších.
- 5 mg žuvacie tablety na približne 1750 detských astmatických pacientoch vo veku 6 - 14 rokov.
- 4 mg žuvacie tablety na 851 detských pacientoch vo veku 2 až 5 rokov.

Pri klasifikácii výskytu nežiaducich účinkov bola použitá nasledovná terminológia:

Veľmi časté (1/10), Časté (1/100 až <1/10), Menej časté (1/1 000 až <1/100), Zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000), Veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).

Nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s liekom boli v klinických štúdiách u pacientov liečených montelukastom hlásené často (>1/100, <1/10) a častejšie ako u pacientov, ktorých liečili placebom:

Trieda orgánových systémov	Dospelí pacienti, 15-roční a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)	Pediatrickí pacienti vo veku 2 až 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha		bolesť brucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania			smäd

Pri dlhodobej liečbe v klinických skúškach s obmedzeným počtom pacientov počas 2 rokov u dospelých a počas 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.

Kumulatívne bolo liečených montelukastom 502 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov najmenej 3 mesiace, 338 počas 6 alebo viac mesiacov a 534 pacientov počas 12 mesiacov a dlhšie. Ani u týchto pacientov sa počas dlhodobej liečby nezmenil bezpečnostný profil.

Nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s liekom boli v klinických štúdiách u pacientov liečených montelukastom hlásené často (>1/100, <1/10) a častejšie ako u pacientov, ktorých liečili placebom:

Trieda orgánových systémov	Dospelí pacienti, 15-roční a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=120)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha

Pri dlhodobej liečbe v klinických skúškach s obmedzeným počtom pacientov počas 2 rokov u dospelých a počas 6 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.

Z postmarketingového užívania boli hlásené nasledovné nežiaduce účinky:

Poruchy krvi a lymfatického systému:Zvýšená tendencia ku krvácaniu.

Poruchy imunitného systému: Hypersenzitívne reakcie vrátane anafylaxie, hepatická eozinofilná infiltrácia

Psychické poruchy: Abnormálne sny vrátane nočných mor, halucinácie, nespavosť, podráždenosť, úzkosť, nepokoj, vzrušenie vrátane agresívneho správania, tremor, depresia, suicidálne myšlienky a správanie (suicidalita) vo veľmi zriedkavých prípadoch.

Poruchy nervového systému: Závrat, ospanlivosť, parestézie/hypoestézie, záchvaty.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti: Palpitácie.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:Krvácanie z nosa.

Poruchy gastrointestinálneho traktu: Hnačka, suchosť v ústach, dyspepsia, nauzea, vracanie.

Poruchy pečene a žlčových ciest: Zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST), cholestatická žltačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva: Angioedém, podliatiny, žihľavka, svrbenie, vyrážka , erythema nodosum.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva: Artralgia, myalgia, vrátane svalových kŕčov.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: Asténia/únava, celkový pocit choroby, edém.

Počas liečby astmatických pacientov montelukastom boli hlásené veľmi zriedkavé prípady Churgovho-Straussovej syndrómu (CSS) (pozri časť 4.4).

O liečbe predávkovania montelukastom nie sú dostupné špecifické informácie. V štúdiách chronickej astmy bol montelukast podávaný dospelým pacientom počas 22 týždňov v dávkach až 200 mg/deň a v krátkodobých štúdiách v dávke až 900 mg/deň pacientom počas približne jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

V postmarketingových skúsenostiach a klinických štúdiách boli zaznamenané akútne predávkovania montelukastom. Tieto zahŕňajú hlásenia u dospelých a detí s dávkou až do 1 000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne zistenia boli zhodné s bezpečnostným profilom u dospelých a detských pacientov. U väčšiny hlásení predávkovania neboli žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli zhodné s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali abdominálnu bolesť, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či sa dá montelukast odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemo-dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty leukotriénových receptorov.

ATC kód: RO3DCO3

Cysteinyl-leukotriény (LTC₄, LTD₄, LTE₄) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité pro-astmatické mediátory sa viažu na cysteinyl leukotriénové (CysLT) receptory. Receptory CysLT typu 1 (CysLT1) sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka (vrátane buniek hladkej svaloviny a makrofágov v dýchacích cestách) a v iných pro-zápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových buniek). CysLT sú vo vzájomnom vzťahu s patofyziológiou astmy a alergickou rinitídou. Pri astme, leukotriénmi sprostredkované účinky zahŕňajú bronchokonstrikciu, mukóznu sekréciu, vaskulárnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sú CysLT uvoľnené z nosovej sliznice po pôsobení alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcií a sú spojené so symptómami alergickej rinitídy. Intranazálny imunologický test s CysLT preukázal zvýšený odpor nosovej časti dýchacích ciest a symptómy nosovej obštrukcie.

Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT₁.

V klinických štúdiách inhiboval montelukast bronchokonstrikciu vďaka vdýchnutému LTD₄v dávkach tak nízkych ako 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba monelukastom inhibovala ako ranú, tak neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením antigénu. Montelukast, oproti placebu, znižoval eozinofily v periférnej krvi dospelých aj pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila eozinofily v dýchacích cestách (merané v spúte) a v periférnej krvi, pričom zlepšil klinickú kontrolu astmy.

V štúdiách s dospelými pacientmi preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenia ranných FEV₁(10,4 % vs 2,7 % zmena oproti východiskovej hodnote), AM maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (24,5 l/min vs 3,3 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (-26,1 % vs -4,6 % zmena oproti východiskovej hodnote). Zlepšenia stavu denných a nočných symptómov astmy, ktoré boli hlásené pacientmi, boli významne lepšie než s placebom.

Štúdie u dospelých preukázali schopnosť montelukastu doplniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre inhalovaný beklometazón plus montelukast vs. beklometazón pre FEV₁: 5,43 % vs 1,04 %; použitie β-agonistu: -8,70 % vs 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 μg dvakrát denne s dávkovačom) montelukast preukázal oveľa rýchlejšiu úvodnú odpoveď, avšak počas 12-týždňovej štúdie poskytoval beklometazón vyšší priemerný účinok liečby (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre montelukast vs beklometazón pre FEV₁: 7,49 % vs 13,3 %; použitie β-agonistu: -28,28 % vs -43,89 %). Avšak v porovnaní s beklometazónom dosiahlo vysoké percento pacientov, liečených montelukastom podobnú klinickú odpoveď (napr. 50 % pacientov, liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV₁o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu, pričom približne 42 % pacientov, liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).

Klinická štúdia sa uskutočnila na zhodnotenie montelukastu pre symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy u dospelých astmatických pacientov, 15 ročných a starších, so súbežnou sezónnou alergickou rinitídou. V tejto štúdii preukázal montelukast v dávke 10 mg, podávanej jeden krát denne, štatisticky významné zlepšenie výsledku denných príznakov rinitídy, v porovnaní s placebom.

Hodnotenie denných príznakov rinitídy je priemer hodnotení denných nazálnych príznakov (priemer upchania nosa, nádcha, kýchanie, svrbenie nosa) a hodnotení nočných príznakov (priemer upchania nosa pri prebúdzaní, problémy pri zaspávaní, počet nočných prebudení) Celkové hodnotenie alergickej rinitídy pacientmi a lekármi sa v porovnaní s placebom významne zlepšilo. Hodnotenie účinnosti na astmu nebolo primárnym predmetom tejto štúdie.

V 8-týždňovej štúdii na pediatrických pacientoch vo veku 6 až 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významne zlepšil dýchaciu funkciu (FEV₁8,71 % vs 4,16 % zmena oproti východiskovej hodnote; AM PEFR 27,9 l/min vs 17,8 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a zníženie použitia β-agonistu 'podľa potreby' (-11,7 % vs +8,2 % zmena oproti východiskovej hodnote).

Významné zníženie bronchokonstrikcie navodenej záťažou (EIB) sa preukázalo v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV₁22,33 % pri montelukaste vs. 32,40 % pri placebe; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 44,22 min vs. 60,64 min pri placebe). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej štúdie. Zníženie EIB sa tiež preukázalo v krátkodobej štúdii na pediatrických pacientoch vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV₁18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV₁ na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 17,76 min vs. 27,98 min). Účinok bol v oboch štúdiách preukázaný na konci dávkovacieho obdobia jedenkrát denne.

U astmatických pacientov, citlivých na aspirín, ktorí sú súbežne liečený inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k významnému zlepšeniu kontroly astmy (FEV₁8,55 % vs. -1,74 % zmena oproti východiskovej hodnote a zníženie celkového použitia β-agonistu -27,78 % vs. 2,09 % zmena oproti východiskovej hodnote).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) dosiahne za tri hodiny (T_max). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť, ani C_max. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalené tablety podávali bez ohľadu na čas príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa C_maxdosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardná strava ju znižuje na 63 %.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu je v rovnovážnom stave priemerne 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom naznačujú minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Navyše, koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu 24 hodín po podaní boli vo všetkých tkanivách minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa rozsiahlo metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu u dospelých a detí v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Štúdie in vitrona mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme montelukastu sa zúčastňuje cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalších in vitrovýsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 a 2D6. Prínos metabolitov k liečebnému účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo 86 % rádioaktivity stolicou a menej ako 0,2 % močom. Spolu s určením perorálnej biologickej dostupnosti to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov

U starších pacientov a pri miernej až strednej závažnej hepatálnej insuficiencii nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poškodením funkcie obličiek. Keďže sa montelukast a jeho metabolity vylučujú žlčou, nepredpokladá sa potreba úpravy dávkovania u pacientov s poškodením funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9) nie sú žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu.

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- až 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozorovalo zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok nebol pozorovaný pri odporúčanej dávke 10 mg raz denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali prechodné malé sérové biochemické zmeny v ALT, glukóze, fosfore a triglyceridoch. Príznakmi toxicity u zvierat bola zvýšená exkrécia slín, gastrointestinálne symptómy, riedka stolica a iónová nerovnováha. Tieto príznaky sa objavili pri dávkovaní, ktoré predstavovalo > 17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa vedľajšie účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinických dávkach).

V štúdiách na zvieratách pri systémovej expozícii presahujúcej klinickú systémovú expozíciu viac ako 24-násobne montelukast neovplyvnil fertilitu alebo reprodukčný výkon. Mierne zníženie telesnej hmotnosti mláďat sa pozorovalo v štúdii samičej fertility u potkanov pri dávke 200 mg/kg/deň (> 69-násobok klinickej systémovej expozície). V štúdiách na králikoch sa pri systémovej expozícii > 24-násobok klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami. U potkanov sa nepozorovali žiadne abnormality. Potvrdilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Pri testovaní maximálnej dávky po jednorázovom perorálnom podaní sodnej soli montelukastu v dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m2 u myší a 30 000 mg/m2 u potkanov) nedošlo k žiadnemu uhynutiu. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky u dospelých ľudí (vychádzajúcej z dávky u dospelého pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg).

Potvrdilo sa, že montelukast nie je fototoxický pre myši pri UVA, UVB alebo viditeľnom svetelnom spektre v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200-násobok odvodený od systémovej expozície).

Montelukast nebol mutagénny pri in vitro a in vivo testoch, ani karcinogénny na hlodavcoch.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Mikrokryštalická celulóza

Hydroxypropylcelulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Monohydrát laktózy

Magnéziumstearát

Obal tablety:

Monohydrát laktózy

Hypromelóza 15cP

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 4000

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA-Al-PVC/Alblistrové balenie:

7, 28, 30, 56, 60, 98 alebo 100 ffilmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjordur

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0402/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU