Príloha č.3 k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.:2108/11581-R

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Actamone5 mg

Pre deti vo veku od 6 do 14 rokov

žuvacie tablety

montelukast

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako Vaše dieťa začne užívať tento liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vášmu dieťaťu. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vaše dieťa.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Actamone a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Actamone

3. Ako užívať Actamone

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Actamone

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE ActamoneA NA ČO SA POUŽÍVA

Actamone 5 mg je antagonista leukotriénových receptorov, ktorý blokuje látky, ktoré sa nazývajú leukotriény. Leukotriény spôsobujú zúženie a opuch dýchacích ciest v pľúcach. Blokovaním leukotreínov Actamone zlepšuje príznaky astmy a pomáha kontrolovať astmu.

Lekár Vášho dieťaťa predpísal Actamone 5 mg na liečbu astmy alebo na prevenciu príznakov astmy počas dňa i noci.

• Actamone 5 mg sa používa na liečbu pacientov vo veku 6 až 14 rokov, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní ich súčasnou liečbou astmy a potrebujú dodatočnú liečbu.

• Actamone 5 mg sa môže použiť ako alternatívna liečba k inhalačným kortikosteroidom u pacientov vo veku 6 až 14 rokov, ktorí v poslednej dobe neužívali na astmu perorálne (ústami užívané) kortikosteroidy, a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní užívať inhalačné kortikosteroidy.

• Actamone 5 mg tiež pomáha pacientom vo veku 6 rokov a starším predchádzať zúženiu dýchacích ciest vyvolaného námahou.

Lekár rozhodne o tom, ako sa má užívať Actamone 5 mg na základe príznakov a závažnosti astmy Vášho dieťaťa.

.

2. SKÔR AKO UŽIJETE Actamone

Informujte lekára o akýchkoľvek zdravotných problémoch alebo alergiách, ktoré Vaše dieťa práve má alebo ich malo v minulosti.

Nepodávajte Actamone 5 mg svojmu dieťaťu

• keď je Vaše dieťa alergické (precitlivené) na montelukast alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Actamone 5 mg (pozri časť 6. Ďalšie informácie).

Buďte zvlášť opatrný pri podávaní Actamone 5 mg Vášmu dieťaťu

- ak sa astma alebo dýchanie Vášho dieťaťa zhorší, okamžite to povedzte lekárovi Vášho dieťaťa.

- Actamone 5 mg užívaný ústami nie je určený na liečbu akútnych astmatických záchvatov. Ak Vaše

dieťa dostane záchvat, postupujte podľa inštrukcií, ktoré Vám dal lekár Vášho dieťaťa. Záchranný

inhalačný liek na astmatický záchvat noste vždy so sebou. (t.j. krátkodobo pôsobiacich inhalačných

beta-agonistov, tiež zvaných ako bronchodilatátor alebo uvoľňujúci inhalátor).

- je dôležité, aby Vaše dieťa užívalo všetky lieky, ktoré mu lekár predpísal na liečbu astmy.

Actamone 5 mg nie je náhrada za ostatné lieky na liečbu astmy, ktoré Vášmu dieťaťu predpísal lekár.

- ak Vaše dieťa užíva lieky na liečbu astmy, musíte si byť vedomý, že ak sa objaví kombinácia príznakov,

ako je ochorenie podobné chrípke, mravčenie alebo znecitlivenie v rukách alebo nohách, zhoršenie

pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka, musíte tento stav konzultovať s lekárom Vášho dieťaťa.

- Ak sa astma Vášho dieťaťa zhorší, nesmie užívať kyselinu acetylsalicylovú (aspirín) alebo

protizápalové lieky (známe tiež ako nesteroidné protizápalové lieky alebo NSAID).

Užívanie iných liekov

Niektoré lieky môžu ovplyvniť to, ako Actamone 5 mg účinkuje, alebo Actamone 5 mg môže ovplyvniť účinok liekov Vášho dieťaťa.

Ak Vaše dieťa užíva alebo v poslednom čase užívalo ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, lekárovi Vášho dieťaťa alebo lekárnikovi.

Oznámte Vášmu lekárovi ak Vaše dieťa užíva nasledujúce lieky skôr ako začne užívať Actamone 5 mg:

• fenobarbital (používa sa na liečbu epilepsie)
• fenytoín (používaný na liečbu epilepsie)
• rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy a niektorých ďalších infekcií)

Užívanie Actamone 5 mg s jedlom a nápojmi

Actamone 5 mg žuvacie tablety sa nemajú užívať bezprostredne s jedlom, majú sa užiť aspoň jednu hodinu pred alebo dve hodiny po jedle.

Tehotenstvo a dojčenie

Táto časť sa netýka Actamone 5mg, keďže je určený na užívanie deťom vo veku 6 až 14 rokov, avšak nasledovné informácie sa týkajú liečiva, montelukastu.

Používanie počas tehotenstva

Ženy, ktoré sú tehotné alebo plánujú otehotnieť, sa majú poradiť so svojím lekárom, skôr ako začnú užívať Actamone 5 mg. Váš lekár posúdi, či môžete užívať Actamone 5 mg počas tejto doby.

Používanie počas dojčenia

Nie je známe, či sa Actamone 5 mg vylučuje do materského mlieka. Poraďte so svojím lekárom, skôr ako začnete užívať Actamone 5 mg ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Váš lekár posúdi, či môžete užívať Actamone 5 mg počas tejto doby.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Táto časť sa netýka Actamone 5mg, keďže je určený na užívanie deťom vo veku 6 až 14 rokov, avšak nasledovné informácie sa týkajú liečiva, montelukastu.

Neočakáva sa, že Actamone bude ovplyvňovať Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Reakcia na liečbu však môže byť u každého pacienta odlišná. Určité vedľajšie účinky (ako je závrat a ospalosť), ktoré boli veľmi zriedkavo hlásené pri užívaní Actamone, môžu ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Actamone 5 mg

Actamone 5 mg žuvacie tabletyobsahujeaspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou (genetická porucha postihujúca metabolizmus).

Actamone 5 mg žuvacie tablety obsahujú laktózu. Ak Vám bolo povedané, že Vy alebo Vaše dieťa má neznášanlivosť na niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára predtým, než užijete tento liek.

2. AKO UŽÍVAŤ Actamone

- Vaše dieťa má užívať Actamone 5 mg presne tak, ako povedal lekár Vášho dieťaťa. Ak si nie ste niečím

istý, overte si to u lekára Vášho dieťaťaalebo lekárnika.

- Tento liek sa má dieťaťu podávať pod dohľadom dospelej osoby.

- Vaše dieťa má užiť len jednu tabletu Actamone 5 mg raz denne, ako je predpísané lekárom.
- Liek sa má užívať dokonca aj vtedy, ak Vaše dieťa nemá nijaké príznaky alebo ak má akútny

astmatický záchvat.

- Liek sa užíva vnútorne (cez ústa).

Deti vo veku 6 až 14 rokov

Jedna Actamone 5 mg žuvacia tableta sa užíva raz denne večer. Actamone 5 mg sa nemá užívať bezprostredne po jedle. Má sa užiť 1 hodinu pred jedlom alebo 2 hodiny po jedle. Ak Vaše dieťa užíva Actamone 5 mg, uistite sa, že neužíva aj iný liek, ktorý obsahuje to isté liečivo, montelukast.

Ak Vaše dieťa užíva Actamone 5 mg, uistite sa, že Vaše dieťa nebude užívať žiadne iné lieky, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku, montelukast.

Iné vekové skupiny

Pre ostatne vekové skupiny sú k dispozícii iné sily a liekové formy montelukastu.

Ak Vaše dieťa užije viac Actamone 5 mg, ako má

Okamžite kontaktujte lekára Vášho dieťaťa a požiadajte ho o radu.

Vo väčšine prípadov neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky z predávkovania. Najčastejšie príznaky predávkovania u detí a dospelých sú bolesť brucha, ospanlivosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a hyperaktivita.

Ak zabudnete podať Actamone 5 mg Vášmu dieťaťu

Usilujte sa podávať Actamone 5 mg tak, ako to predpísal lekár. Ak Vaše dieťa vynechá dávku, začnite znovu so zvyčajným dávkovaním jedna tableta raz denne.

Nepodávajte dieťaťu dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak Vaše dieťa prestane užívať Actamone 5 mg

Actamone 5 mg môže liečiť astmu Vášho dieťaťa len vtedy, ak sa užíva nepretržite.

Je dôležité, aby Vaše dieťa užívalo Actamone 5 mg tak dlho ako to predpíše jeho lekár, aby ste udržali jeho astmu pod kontrolou.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa lekára Vášho dieťaťa alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Actamone5 mg môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vášho dieťaťa prejaví jeden alebo viaceré z nasledujúcich vážnych vedľajších účinkov, ihneď prestaňte podávať Actamone 5 mg a oznámte to lekárovi:

• náhly sipot, opuch pier, jazyka a hrdla alebo tela, vyrážka, mdloby alebo ťažkosti s prehĺtaním (ťažké alergické reakcie).
• chrípke podobná choroba, mravenčenie alebo necitlivosť rúk a nôh, zhoršenie pľúcnych príznakov a / alebo vyrážka (Churgov -Straussovej syndróm)

Nasledovné vedľajšie účinky boli hlásené v súvislosti s montelukastom:

Časté (postihuje 1 až 10 pacientov zo 100)

- bolesť hlavy

- bolesť brucha

- smäd

Nasledujúce vedľajšie účinky boli tiež hlásené:

- zvýšená náchylnosť ku krvácaniu

- alergické reakcie zahrňujúce opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrtana, ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním

- zvýšenie niektorých látok v krvi (transamináz)

- abnormálne sny vrátane nočných mor, halucinácie, podráždenosť, pocit úzkosti, nepokoj, agitovanosť vrátane agresívneho správania, tras, depresia, poruchy spánku, samovražedné myšlienky a akcie (vo veľmi zriedkavých prípadoch)

- závraty, ospalosť, mravčenie / necitlivosť, záchvat
- palpitácie
- krvácanie z nosa
- hnačka, sucho v ústach, poruchy trávenia, nevoľnosť, vracanie
- hepatitída, pečeňové problémy (pečeňová eozinofilná infiltrácia)
- modriny, svrbenie, žihľavka, vyrážka, jemné červené hrudky pod kožou najčastejšie na predkoleniach (erythema nodosum),
- bolesť kĺbov alebo svalov, svalové kŕče
- únava, pocit nevoľnosti, opuchy, horúčka

Ak spozorujete akýkoľvek závažný vedľajší účinok alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, lekárovi Vášho dieťaťa alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ Actamone

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Actamonepo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a na vonkajšom obale.. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Actamoneobsahuje

Liečivo je montelukast (ako sodná soľ montelukastu).

Každá žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu v množstve, ktoré zodpovedá 5 mg montelukastu.

Ďalšie zložky sú:

mikrokryštalická celulóza

hyprolóza

sodná soľ kroskarmelózy

monohydrát laktózy

červený oxid železitý (E172)

manitol

silarom s čerešňovou príchuťou (prírodné aromatické látky, aromatické prípravky,maltodextrín (zemiakový), arabská guma ( agát) (E414), triacetín (E1518), etyl maltol, maltol, alfa-tokoferol (E307))

aspartám (E951)

magnéziumstearát.

Ako vyzerá Actamonea obsah balenia

Actamone5 mgsú: ružové, okrúhle, obojstranne vypuklé žuvacie tablety s označením „M5“ na jednej strane.

Actamone 5 mg je dostupný v baleniach

OPA-Al-PVC/Alblistrové balenie: 7, 10, 14, 28, 30, 56, 60, 98 alebo 100 žuvacích tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia

Actavis Group PTC ehf., Reykjavíkurvegi 76-78, 220 Hafnarfjörður, Island

Výrobca

Actavis Ltd., BLB016, Bulebel Industrial Estate, Zejtun ZTN 3000, Malta

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko Actamone Bulharsko Actamone Česká republika Montelukast Actavis 5 mg Estónsko Montelukast Actavis Maďarsko RESPIREL rágótabletta Lotyšsko Montelukast Actavis 5 mg kramtomosios tabletės Litva Montelukast Actavis Malta Actamone Poľsko Actamone, chewable tablets Rumunsko Montelukast Actavis 5 mg, comprimate masticabile Slovenská republika Actamone 5 mg Cyprus Actamone Slovinsko Actamone 5 mg žvečljive tablete

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v júni 2010.

Príloha č.2 k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.: 2108/11581-R

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Actamone 5 mg

žuvacie tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá žuvacia tableta Actamone 5 mg obsahuje sodnú soľ montelukastu, čo zodpovedá 5 mg montelukastu.

Pomocná látka:

Každá žuvacia tableta obsahuje 4,5 mg monohydrátu laktózy a 1,5 mg aspartámu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Žuvacia tableta.

Actamone 5 mgsú:ružové, okrúhle, obojstranne vypuklé žuvacie tablety s označením M5 na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Actamone5 mg žuvacie tablety sú indikované na liečbu astmy ako doplnková terapia u tých pacientov vo veku od 6 do 14 rokov s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorých stav nie je pod primeranou kontrolou pomocou inhalačných kortikosteroidov a u ktorých podávanie krátko účinkujúcich β-agonistov „podľa potreby“ neposkytuje primeranú klinickú kontrolu astmy.

Actamone5 mg žuvacie tablety môžu byť alternatívnou liečebnou možnosťou k nízko-dávkovým inhalačným kortikosteroidom u pacientov vo veku od 6 do 14 rokov s miernou perzistentnou astmou, u ktorých sa v poslednom čase nevyskytol závažný astmatický záchvat vyžadujúci si perorálne užitie kortikosteroidov a u ktorých sa preukázala neschopnosť použitia inhalačných kortikosteroidov (pozri časť 4.2).

Actamone5 mg žuvacie tablety sú tiež určené na profylaxiu astmy u 6 až 14 ročných pacientov, u ktorých je prevládajúcou zložkou záťažou navodená bronchokonstrikcia.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podávania:

Perorálne použitie. Tablety je potrebné žuť.

Dávkovanie pre deti a mladistvých vo veku 6-14 rokov je jedna 5 mg žuvacia tableta denne, ktorá sa má sa užiť večer. Ak sa Actamone 5 mg žuvacia tableta užíva spolu s jedlom, má sa užívať 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle. V tejto vekovej skupine nie je potrebná žiadna úprava dávkovania..

Všeobecné odporúčania:

Terapeutický účinok Actamone 5 mg na kontrolné ukazovatele astmy sa objaví v priebehu jedného dňa. Pacientov treba poučiť, aby pokračovali v užívaní Actamone 5 mg, aj keď je ich astma pod kontrolou, ako aj v obdobiach zhoršenia astmy.

Nie je potrebná úprava dávkovania u pacientov s renálnou insuficienciou alebo s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene. Údaje o pacientoch s ťažkým poškodením pečene nie sú k dispozícii. Dávkovanie je rovnaké pre chlapcov aj dievčatá.

Actamone 5 mg ako možnosť alternatívnej liečby k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom pri miernej perzistujúcej astme:

Montelukast sa neodporúča v monoterapii u pacientov so stredne ťažkou perzistujúcou astmou. Užívanie montelukastu ako liečebnej alternatívy k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom u detí s miernou perzistujúcou astmou sa má zvážiť iba u pacientov, ktorí nemajú v anamnéze vážne astmatické záchvaty, ktoré vyžadovali podávanie perorálnych kortikosteroidov, a u ktorých sa preukázala neschopnosť používania inhalačných kortikosteroidov (pozri časť 4.1). Mierna perzistujúca astma je definovaná ako astmatické symptómy, ktoré sa vyskytujú častejšie ako jedenkrát týždenne, ale menej ako jedenkrát denne, nočné symptómy sú častejšie ako dvakrát mesačne, ale menej časté ako jedenkrát týždenne, s normálnou funkciou pľúc medzi epizódami. Pokiaľ sa pri ďalšom vyšetrení nedosiahne uspokojivá kontrola astmy (zvyčajne po jednom mesiaci), treba zvážiť potrebu doplnkovej alebo inej protizápalovej liečby, založenej na postupnom systéme liečby astmyU pacientov sa má kontrola astmy vyhodnocovať v pravidelných intervaloch.

Liečba liekom Actamone 5 mg v spojitosti s inou liečbou astmy:

Ak sa liečba Actamone 5 mg používa ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, nemá sa Actamone náhle použiť ako náhrada inhalačných kortikosteroidov (pozri časť 4.4).

Pre ostatne vekové skupiny sú k dispozícii iné sily a liekové formy montelukastu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientom sa má poradiť, aby perorálny montelukast nikdy nepoužívali na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby na tento účel mali pri sebe pripravenú svoju zvyčajnú vhodnú záchrannú liečbu. V prípade akútneho záchvatu sa má použiť krátko účinkujúci inhalačný β-agonista. Ak pacient potrebuje viac inhalácií krátko účinkujúcich β-agonistov ako zvyčajne, mal by sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

K dispozícii nie sú žiadne údaje, ktoré by preukázali, že dávky perorálnych kortikosteroidov je možné znížiť pri súčasnom podávaní montelukastu.

V zriedkavých prípadoch sa môže objaviť u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, systémová eozinofília, ktorá sa niekedy prejavuje klinickými črtami vaskulitídy, zhodnej s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči podávaním systémových kortikosteroidov. Tieto prípady sa zvyčajne, hoci nie vždy, spájajú so znížením alebo vysadením perorálnej liečby kortikosteroidmi. Možnosť, že by sa s výskytom Churgovho-Straussovej syndrómu moli spájať antagonisty receptorov leukotriénu sa nedá potvrdiť, ani vyvrátiť. Lekári musia byť ostražití v prípade, že sa u ich pacientov objavia eozinofília, vaskulitická vyrážka, zhoršenie pľúcnych symptómov, srdcových komplikácií a/alebo neuropatia. U pacientov, u ktorých sa prejavia tieto príznaky, je potrebné znovu vyšetriť ich zdravotný stav a prehodnotiť ich liečebný režim.

Actamone 5 mg žuvacie tablety obsahujú aspartám, zdroj fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou. Actamone 5 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo malabsorpciou glukózy-galaktózy nesmú tento liek užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa znížila asi o 40 % u ľudí, ktorým sa súčasne podával fenobarbital. Keďže montelukast je metabolizovaný CYP 3A4, je potrebné venovať pozornosť, najmä u detí, ak sa montelukast podáva súčasne s induktormi CYP 3A4 ako napríklad s fenytoínom, fenobarbitalom či rifampicínom.

Montelukast sa môže podávať popri iných terapiách, ktoré sa rutinne používajú v profylaxii a pri chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledovných liekov: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiolu/noretindrónu 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Štúdie in vitropreukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Avšak klinické štúdie liekových interakcií, zahŕňajúce montelukast a rosiglitazón (pokusný substrát, predstavujúci látky prednostne metabolizované cez CYP 2C8) ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8in vivo.Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus látok, metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

4.6 Gravidita a laktácia

Používanie počas gravidity

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidných žien nepoukazujú na príčinnú súvislosť medzi Actamone a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené v rámci celosvetových skúseností po uvedení lieku na trh.

Actamone 5 mg môže používať u dojčiacich matiek len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Užívanie počas laktácie

Štúdie na potkanoch preukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do materského mlieka..

Montelukast sa môže používať u dojčiacich matiek len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však jednotlivci uvádzali ospalosť alebo závraty.

Montelukast bol hodnotený v nasledovných klinických štúdiách:

• 10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých pacientov, vo veku 15 rokov a starších.

• 5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

• 4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

Nasledujúce nežiaduce reakcie spojené s užívaním liečiva boli hlásené v klinických štúdiách ako časté (> 1/100 až < 1/10) u pacientov liečených montelukastom a s výskytom väčším ako u pacientov liečených placebom:

Trieda orgánových systémov	Dospelí pacienti, 15-roční a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)	Pediatrickí pacienti vo veku 2 až 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha		bolesť brucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania			smäd

Pri pokračujúcej liečbe v klinických štúdiách s obmedzeným počtom pacientov počas až 2 rokov u dospelých a až 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov, sa bezpečnostný profil nezmenil.

Kumulatívne bolo liečených montelukastom 502 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov najmenej 3 mesiace, 338 počas 6 alebo viac mesiacov a 534 pacientov počas 12 mesiacov a dlhšie. Ani u týchto pacientov sa počas dlhodobej liečby nezmenil bezpečnostný profil.

Z postmarketingového užívania boli hlásené nasledovné nežiaduce účinky:

Poruchy krvi a lymfatického systému

náchylnosť k zvýšenej krvácavosti.

Poruchy imunitného systému

hypersenzitívne reakcie vrátane anafylaxie, hepatická eozinofilná infiltrácia

Psychické poruchy

poruchy snov vrátane nočných môr, halucinácie, insomnia, námesačnosť, podráždenosť, úzkosť, nepokoj, agitovanosť vrátane agresívneho a hostilného správania, tremor, depresia, suicidálne (samovražedné) myšlienky a správanie vo veľmi zriedkavých prípadoch.

Poruchy nervového systému

závrat, ospanlivosť, parestézie/hypoestézie, záchvaty.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

palpitácie.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

krvácanie z nosa

Poruchy gastrointestinálneho traktu

hnačka, suchosť v ústach, dyspepsia, nauzea, vracanie.

Poruchy pečene a žlčových ciest

zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST), hepatitída (vrátane cholestatickej, hepatocelulárnej a poškodenia pečene z rôznych príčin).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

angioedém, modriny, žihľavka, pruritus, vyrážky, nodózny erytém

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

artralgia, myalgia, vrátane svalových kŕčov.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia/únava, celkový pocit choroby, edém, pyrexia. U astmatických pacientov boli počas liečby montelukastom hlásené veľmi zriedkavo prípady Churgovho-Straussovej syndrómu (CSS) (pozri časť 4.4).

O liečbe predávkovania montelukastom nie sú k dispozícii žiadne konkrétne informácie. V štúdiách chronickej astmy bol montelukast podávaný v dávkach do 200 mg/deň dospelým pacientom po dobu 22 týždňov a krátkodobých štúdiách až do 900 mg/deň približne jeden týždeň bez klinicky závažných nežiaducich účinkov.

V postmarketingových skúsenostiach a klinických štúdiách boli zaznamenané akútne predávkovania montelukastom. Tieto zahŕňajú hlásenia u dospelých a detí s dávkou až do 1 000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne zistenia boli zhodné s bezpečnostným profilom u dospelých a detských pacientov. U väčšiny hlásení predávkovania neboli žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli zhodné s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali abdominálnu bolesť, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty leukotriénových receptorov.

ATC kód: RO3DCO3

Cysteinyl-leukotriény (LTC₄, LTD₄, LTE₄) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinyl leukotriénové (CysLT) receptory, ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka a pôsobia aktívne v dýchacích cestách vrátane bronchokonstrikcie, mukóznej sekrécie, vaskulárnej permeability a mobilizácie eozinofilov.

Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT₁. V klinických štúdiách montelukast inhiboval bronchokonstrikciu navodenú inhaláciou LTD₄už pri dávkach 5 mg. Bola pozorovaná bronchodilatácia v priebehu dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu.Liečba montelukastom inhibovala včasnú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanú pôsobením antigénu.

Montelukast, v porovnaní s placebom, znížil výskyt eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích cestách (meraných v spúte) a v periférnej krvi, pričom sa zlepšili klinické ukazovatele astmy.

V štúdiách s dospelými pacientmi vykázala denná dávka montelukastu 10 mg v porovnaní s placebom významné zlepšenie v rannom FEV₁(zmena 10,4% vs. 2,7% v porovnaní s východiskovým stavom), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR) (zmena 24,5 l/min vs. 3,3 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (zmena -26,1% vs. -4,6% v porovnaní s východiskovým stavom).

Pri porovnaní s placebom pacienti hlásili významné zlepšenie v hodnotení denných a nočných symptómov astmy.

Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu zosilniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri inhalačnom beklometazóne s montelukastom vs. beklometazón, pre FEV₁: 5,43% vs. 1,04%; použitie β-agonistu:

- 8,70% vs. 2,64%). Pri porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 µg 2-krát denne so spacerom(nadstavcom)) sa po montelukaste zistila rýchlejšia počiatočná odpoveď, hoci počas celého trvania 12-týždňovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri montelukaste vs. beklometazón, pre FEV₁: 7,49% vs. 13,3%; použitie β-agonistu: -28,28% vs. -43,89%). U vysokého percenta pacientov liečených montelukastom, v porovnaní s beklometazónom, sa však dosiahla podobná klinická odpoveď (napr. 50% pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV₁v priemere o 11% alebo viac v porovnaní s východiskovým stavom pričom pri liečbe montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď približne 42% pacientov).

V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov podávanie montelukastu 5 mg jedenkrát denne významne zlepšilo respiračné funkcie v porovnaní s placebom (zmena FEV1 8,71% vs. 4,16% v porovnaní s východiskovým stavom; zmena dopoludňajšieho PEFR 27,9 l/min vs. 17,8 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a zníženie použitia β-agonistu „podľa potreby“ (zmena -11,7% vs. +8,2% v porovnaní s východiskovým stavom).).

V 12-mesačnej štúdii, porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inhalačným flutikazónom pri kontrole astmy na pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov s miernou pretrvávajúcou astmou nebol montelukast menej účinný ako flutikazón pri zvyšovaní percenta dní bez záchrannej astmatickej liečby (RFDs), čo bol primárny ukazovateľ. Priemerný nárast dní bez RFDs astmy počas 12-mesačného obdobia liečby sa zvýšil z 61,6 na 84,0 v skupine montelukastu a z 60,9 na 86,7 v skupine flutikazónu. Rozdiel v priemernej hodnote LS (metóda najmenších štvorcov) zvýšenia percenta dní bez RDFs astmy medzi skupinami bol štatisticky významný: -2,8 s 95 % CI -4,7; -0,9; ale v rámci preddefinovaného limitu, ktorý nie je klinicky nižší. Montelukast aj flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy v ďalších premenných, hodnotených počas 12-mesačnej liečby:

FEV₁vzrástol z 1,83 l na 2,09 l v skupine montelukastu a z 1,85 l na 2,14 l v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v LS priemernom zvýšení FEV₁bol -0,02 L s 95 % CI -0,06; 0,02. Priemerné zvýšenie od východiskovej hodnoty v % predpovedaného FEV₁bolo 0,6 % v skupine montelukastu a 2,7 % v skupine flutikazónu. Rozdiel v LS priemerných hodnotách pre zmenu od východiskovej hodnoty v % predpovedaného FEV₁bol významný: -2,2 % s 95 % CI -3,6; -0,7.

Percento dní s použitím β-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine montelukastu a z 38,5 na 12,8 v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v priemerných hodnotách LS pre percento dní s použitím β-agonistu bol významný: 2,7 s 95 % CI 0,9; 4,5.

Percento pacientov s astmatickým záchvatom (záchvat astmy definovaný ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré vyžadovalo liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu u lekára, návštevu pohotovosti, alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine montelukastu a 25,6 v skupine flutikazónu; percento pravdepodobnosti (95 % CI) bolo významné: rovnajúce sa 1,38 (1,04; 1,84).

Percento pacientov s užívaním systémových (prevažne perorálnych) kortikosteroidov počas štúdie bolo 17,8 % v skupine montelukastu a 10,5 % v skupine flutikazónu. Rozdiel medzi skupinami v priemerných hodnotách LS bol 7,3 % s 95% CI 2,9; 11,7.

U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí dostávali súčasne inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy, liečba montelukastom významne zlepšila kontrolu astmy v porovnaní s placebom (zmena FEV1 8,55% vs -1,74% v porovnaní s východiskovým stavom a zníženie celkového použitia β-agonistu -27,78% vs. 2,09% v porovnaní s východiskovým stavom).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) dosiahne za tri hodiny (T_max). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť, ani C_max. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalené tablety podávali bez ohľadu na čas príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa C_maxdosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardná strava ju znižuje na 63 %.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu je v rovnovážnom stave priemerne 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom naznačujú minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Navyše, koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu 24 hodín po podaní boli vo všetkých tkanivách minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa rozsiahlo metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu u dospelých a detí v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Štúdie in vitrona mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme montelukastu sa zúčastňuje cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalších in vitrovýsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 a 2D6. Prínos metabolitov k liečebnému účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo 86 % rádioaktivity stolicou a menej ako 0,2 % močom. Spolu s určením perorálnej biologickej dostupnosti to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov

U starších pacientov a pri miernej až strednej závažnej hepatálnej insuficiencii nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poškodením funkcie obličiek. Keďže sa montelukast a jeho metabolity vylučujú žlčou, nepredpokladá sa potreba úpravy dávkovania u pacientov s poškodením funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9) nie sú žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu.

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Pri odporúčanej dávke 10 mg denne sa tento účinok nepozoroval.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách boli pozorované menšie biochemické zmeny sérového ALT, glukózy, fosforu a triglyceridov, ktoré boli prechodného charakteru. Príznakmi toxicity u zvierat bola zvýšená exkrécia slín, gastrointestinálne symptómy, riedka stolica a iónová nerovnováha. Tieto príznaky sa objavili pri dávkovaní, ktoré predstavovalo > 17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa vedľajšie účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinických dávkach).

V štúdiách na zvieratách pri systémovej expozícii presahujúcej klinickú systémovú expozíciu viac ako 24-násobne montelukast neovplyvnil fertilitu alebo reprodukčný výkon. Mierne zníženie telesnej hmotnosti mláďat sa pozorovalo v štúdii samičej fertility u potkanov pri dávke 200 mg/kg/deň (> 69-násobok klinickej systémovej expozície). V štúdiách na králikoch sa pri systémovej expozícii > 24-násobok klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami. U potkanov sa nepozorovali žiadne abnormality. Potvrdilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Pri testovaní maximálnej dávky po jednorázovom perorálnom podaní sodnej soli montelukastu v dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m2 u myší a 30 000 mg/m2 u potkanov) nedošlo k žiadnemu uhynutiu. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky u dospelých ľudí (vychádzajúcej z dávky u dospelého pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg).

Potvrdilo sa, že montelukast nie je fototoxický pre myši pri UVA, UVB alebo viditeľnom svetelnom spektre v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200-násobok odvodený od systémovej expozície).

U hlodavcov nemal montelukast mutagénny účinok v testoch in vitro a in vivo a ani tumorogénny účinok.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza

Hyprolóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Monohydrát laktózy

Červený oxid železitý (E172)

Manitol

Silarom s čerešňovou príchuťou (prírodné aromatické látky, aromatické prípravky,maltodextrín (zemiakový), arabská guma ( agát) (E414), triacetín (E1518), etyl maltol, maltol, alfa-tokoferol (E307))

Aspartám (E951)

Magnéziumstearát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA-Al-PVC/Alblistre: 7, 10, 14, 28, 30, 56, 60, 98 alebo 100 žuvacích tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavíkurvegi 76-78

220 Hafnarfjörður

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0401/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU