Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev.č.:2011/04916, 2011/04917, 2011/04918

Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/05880-Z1B

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Alventa 37,5 mg

Alventa 75 mg

Alventa 150 mg

tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

venlafaxín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Alventa a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť skôr ako užijete Alventu

3. Ako užívaťAlventu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Alventu

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. ČO JE ALVENTA A NA ČO SA POUŽÍVA

Alventa je antidepresívum zo skupiny liekov nazývaných inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a norepinefrínu (SNRI). Lieky z tejto skupiny sa používajú na liečbu depresie a iných ochorení ako sú anxiózne (úzkostné) poruchy. Vie sa, že ľudia s depresiou a/alebo úzkosťou, majú nižšie hladiny serotonínu a noradrenalínu v mozgu. Doteraz nebol úplne objasnený mechanizmus, akým antidepresíva účinkujú, avšak pravdepodobne pomáhajú zvýšením hladín serotonínu a noradrenalínu v mozgu.

Alventa sa používa na liečbu depresie u dospelých. Alventa sa tiež používa na liečbu dospelých pacientov s nasledovnými anxióznymi (úzkostnými) poruchami: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (strach alebo vyhýbanie sa sociálnym situáciám) a panická porucha (záchvaty paniky). Správna liečba depresie alebo úzkostných porúch je pre Vás dôležitá a pomôže Vám cítiť sa lepšie. Ak nie sú tieto ochorenia liečené, Váš stav sa nezmierni, iba sa stane viac závažný a ich liečba bude náročnejšia.

2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ SKÔR, AKO UŽIJETE ALVENTU

Neužívajte Alventu

• ak ste alergický (precitlivený) na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak užívate súbežne alebo ak ste kedykoľvek počas posledných 14 dní užívali akékoľvek lieky známe ako ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú na liečbu depresií alebo Parkinsonovej choroby. Súbežné užívanie ireverzibilných inhibítorov MAO spolu s Alventou, môže vyvolať vážne alebo dokonca život ohrozujúce vedľajšie účinky. Rovnako keď ukončíte užívanie Alventy, musíte počkať najmenej 7 dní a až potom môžete začať užívať akýkoľvek IMAO (pozri tiež časti nazvané „Užívanie iných liekov“ a informácie o „Serotonínovom syndróme“ v tejto časti).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaníAlventy

Ak sa vás týka niektorý z nasledovných bodov, informujte, prosím, svojho lekára predtým ako začnete užívať Alventu.

• ak užívate iné lieky, ktoré by pri súbežnom užívaní s Alventou mohli zvýšiť riziko rozvoja serotonínového syndrómu (pozri časť „Užívanie iných liekov“).

• ak máte ochorenie zraku ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený tlak vo vnútri očí).

• ak ste mali v minulosti vysoký tlak krvi.

• ak ste mali v minulosti problémy so srdcom.

• ak ste mali v minulosti kŕče (záchvaty).

• ak ste mali v minulosti problémy s nízkou hladinou sodíka v krvi (hyponatriémiu).

• ak sa u vás ľahko vytvárajú modriny alebo máte tendenciu k častému krvácaniu (krvácavosť v anamnéze) alebo užívate lieky, ktoré môžu zvýšiť krvácavosť, napr. warfarín (používaný na prevenciu tvorby krvných zrazenín).

• ak máte zvýšené hladiny cholesterolu.

• ak ste vy alebo niekto z vašej rodiny mali mániu alebo bipolárnu poruchu (pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie).

• ak ste mali v minulosti agresívne správanie.

Alventa môže počas niekoľkých prvých týždňov liečby spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť v pokoji. Ak spozorujete tieto príznaky, povedzte to svojmu lekárovi.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie od začiatku užívania antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:

- ste už mali v minulosti sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

- ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte svojho lekára alebo priamo nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľov. Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Sucho v ústach

Sucho v ústach sa vyskytuje u 10% pacientov liečených venlafaxínom. Môže sa zvýšiť riziko vzniku zubných kazov. Preto dbajte osobitne na vašu zubnú hygienu.

Diabetes (cukrovka)

Hladina cukru vo vašej krvni môže byť následkom užívania Alventy zmenená. Preto možno budete potrebovať upraviť dávky vašich liekov proti cukrovke.

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov

Alventa sa za normálnych podmienok nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.Taktiež by ste mali vedieť, že u pacientov mladších ako 18 rokov existuje zvýšené riziko vedľajších účinkov ako sú myšlienky na samovraždu, pokusy o samovraždua nepriateľské správanie (najmä agresia, vzdorovité správanie a hnev) ak užívajú niektorý z tejto skupiny liekov. Napriek tomu, váš lekár môže predpísať tento liek pacientom mladším ako 18 rokov, pretože sa rozhodne, že je to v ich najlepšom záujme. Ak váš lekár predpísal tento liek pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tom porozprávať, navštívte vášho lekára. Ak sa u pacienta mladšieho ako 18 rokov užívajúceho Alventu objavia alebo zhoršia symptómy spomenuté vyššie, musíte o tom informovať svojho lekára. Taktiež ešte nebola stanovovaná bezpečnosť dlhodobých účinkov tohto lieku na rast, dospievanie, mentálny vývoj a vývoj správania u tejto skupiny pacientov.

Iné lieky a Alventa

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšielieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Váš lekár by mal rozhodnúť o tom, či môžete užívať Alventu súbežne s inými liekmi.

Nezačínajte alebo neprestávajte užívať akékoľvek lieky, vrátane tých, ktoré ste kúpili bez lekárskeho predpisu, prírodných a rastlinných prípravkov, bez porady so svojím lekárom alebo lekárnikom.

• Inhibítory monoaminooxidázy, ktoré sa používajú na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby, sa nesmú užívať s Alventou. Ak ste v priebehu posledných 14 dní užívali tieto lieky, informujte o tom svojho lekára (MAOI: pozri časť „Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Alventu“)

• Serotonínový syndróm: pri liečbe venlafaxínom, najmä vtedy, ak sa užíva s inými liekmi, sa môže rozvinúť potenciálne život ohrozujúci stav nazývaný serotonínový syndróm alebo reakcie podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“) .

Príkladom týchto liekov sú:

• Triptány (používané na liečbu migrény)

• Lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI, tricyklické antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium

• Lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používaný na liečbu infekcií)

• Lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používaný na liečbu depresie)

• Lieky obsahujúce sibutramín (používaný na zníženie telesnej hmotnosti)

• Lieky obsahujúce tramadol (na tlmenie bolesti)

• Prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež Hypericum perforatum), prírodný alebo rastlinný prostriedok používaný na liečbu miernej depresie)

• Prípravky obsahujúci tryptofán (používané na liečbu problémov so spánkom alebo depresie)

• Antipsychotiká (používané na liečbu ochorení sprevádzaných symptómami, ako je počutie, videnie alebo vnímanie vecí, ktoré neexistujú, mylné presvedčenia, neobvyklá podozrievavosť, nejasné uvažovanie a pocit vyčerpanosti)

Príznaky a symptómy serotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu nasledovných symptómov: nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, rýchly srdcový pulz, zvýšená telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku, hyperaktívne reflexy, hnačka, kóma, pocit na vracanie, vracanie.

Serotonínový syndróm môže vo svojej najzávažnejšej forme pripomínať neuroleptický malígny syndróm (NMS). Znaky a príznaky NMS môžu zahŕňať kombináciu horúčky, zrýchleného tepu, potenia, rozsiahlej svalovej stuhlosti, zmätenosti, zvýšenej hladiny svalových enzýmov (zistených krvnými testami).

Ak si myslíte, že máte serotonínový syndróm, ihneď informujte svojho lekára alebo navštívte pohotovostnú ambulanciu v najbližšej nemocnici.

Nasledovné lieky môžu tiež ovplyvňovať účinok Alventy a musia sa podávať s opatrnosťou. Je zvlášť dôležité upovedomiť lekára alebo lekárnika, ak práve užívate lieky obsahujúce:

• Ketokonazol (antifungicídne liečivo)

• Haloperidol alebo risperidon (lieky na liečbu psychiatrických ochorení)

• Metoprolol (beta‑blokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcových problémov)

Alventa a jedlo a nápoje a alkohol

Alventu užívajte s jedlom (pozri časť 3 „Ako užívať Alventu“).

Počas liečby Alventou sa vyvarujte konzumácie alkoholických nápojov.

Tehotenstvo a dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. Alventu máte užívať iba po porade s lekárom, ktorý posúdi potenciálny prínos liečby a rizika pre nenarodené dieťa.

Uistite sa, že váš lekár a/alebo pôrodná asistentka vie, že užívate Alventu. Ak sa podobné lieky (SSRI) užívajú počas tehotenstva, môže sa u novorodencov zvýšiť riziko výskytu závažného stavu, nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodenca (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obvykle prejavia počas prvých 24 hodín po pôrode. Ak spozorujete tieto príznaky u vášho dieťaťa, okamžite vyhľadajte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku.

Ak užívate tento liek počas tehotenstva, ďalším príznakom, ktorý môže mať vaše dieťa po narodení okrem problémov s dýchaním, sú problémy so saním. Pokiaľ má vaše dieťa po narodení tieto problémy a vy máte obavy, vyhľadajte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku, aby vám poradili.

Alventa prechádza do materského mlieka. Existuje riziko vplyvu na dojča. Preto by ste to mali prediskutovať so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či prerušíte dojčenie, alebo prerušíte liečbu týmto liekom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neveďte vozidlá ani nepoužívajte nástroje alebo stroje kým neviete, ako na vás tento liek pôsobí.

Alventa obsahuje sacharózu

Ak vám niekedy lekár povedal, že netolerujete niektoré druhy cukrov, poraďte sa so svojím lekárom ešte pred tým ako začnete tento liek užívať.

3. AKO UŽÍVAŤ ALVENTU

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Obvyklá odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe depresie vám lekár môže dávku postupne zvyšovať podľa potreby do maximálnej dávky 375 mg denne. Ak sa liečite na panickú poruchu, budete dostávať na začiatku nižšiu dennú dávku (37,5 mg) a táto sa potom bude postupne zvyšovať. Maximálna dávka na liečbu generalizovanej úzkosti, sociálnej úzkosti a panickej poruchy je 225 mg denne.

Užívajte Alventu približne v rovnakom čase každý deň, buď ráno, alebo večer.

Kapsuly sa majú prehltnúť celé s tekutinou. Kapsuly sa nemajú otvárať, drviť, hrýzť ani rozpúšťať vo vode.

Alventa sa má užívať s jedlom.

Ak máte tažkosti s pečeňou alebo obličkami, oznámte to svojmu lekárovi, vzhľadom na to, že v tomto prípade sa dávkovanie tohto lieku môže líšiť.

Neprestávajte užívať tento liek bez toho, aby ste to oznámili vášmu lekárovi (pozri časť „Ak prestanete užívať Alventu“).

Ak užijete viac Alventy ako máte

Zavolajte okamžite vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užijete väčšie množstvo tohto lieku ako vám predpísal váš lekár.

Symptómy možného predávkovania sú: rýchly tep, zmeny v čulosti (od ospalosti až po kómu), zahmlené videnie, záchvaty alebo kŕče a vracanie.

Ak zabudnete užiť Alventu

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je už čas ďalšej dávky, neužite vynechanú dávku a zoberte si iba jednu dávku ako obyčajne. Neužívajte za deň vyššie dávky Alventy ako vám bolo predpísané.

Ak prestanete užívať Alventu

Neprestávajte užívať váš liek alebo neznižujte dávku bez poradenia sa s vašim lekárom a to ani keď sa budete cítiť lepšie. Ak sa váš lekár rozhodne, že už viac nepotrebujete liečbu Alventou, môže vás požiadať o postupné znižovanie dávky pred úplným vysadením liečby. Sú známe nežiaduce účinky, ak pacienti vysadia tento liek, najmä náhle, alebo si znížia dávky veľmi rýchlo. Niektorí pacienti môžu mať príznaky ako únava, závrat, povznesenosť, bolesti hlavy, nespavosť, nočné mory, suché ústa, strata chuti do jedla, pocit na vracanie, hnačka, nervozita, agitácia, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravenčenie alebo zriedka pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, kŕče alebo symptómy podobné chrípke.

Váš lekár vám poradí ako by ste postupne mali znižovať dávky Alventy. Ak sa u vás vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov alebo iné príznaky, informujte o tom vášho lekára.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnej sestry.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak nastane niektorý z nasledujúcich prípadov, neužívajte viac Alventu. Ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte pohotovostnú ambulanciu v najbližšej nemocnici:

• Pocit tlaku v hrudníku, sipot, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním

• Opuchnutie tváre, krku, rúk alebo nôh

• Pocit nervozity alebo úzkosti, závrat, pocit pulzovania, náhle očervenanie pokožky a/alebo pocit tepla

• Bolestivé vyrážky, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené červené alebo bledé miesta na pokožke, ktorá často svrbí)

• Znaky a príznaky serotonínového syndrómu, ktoré môžu zahŕňať nepokoj, halucinácie, stratu koordinácie, zrýchlený tep, zvýšenú telesnú teplotu, náhle zmeny krvného tlaku, zosilnené reflexy, hnačku, kómu, nevoľnosť, vracanie.

Serotonínový syndróm môže vo svojej najzávažnejšej forme pripomínať neuroleptický malígny syndróm (NMS). Znaky a príznaky NMS môžu zahŕňať kombináciu horúčky, zrýchleného tepu, potenia, rozsiahlej svalovej stuhlosti, zmätenosti, zvýšenej hladiny svalových enzýmov (zistených krvnými testami).

Ďalšie vedľajšie účinky, o ktorých by ste mali informovať svojho lekára, sú:

• Kašeľ, sipot, dýchavičnosť a vysoká teplota

• Čierna (dechtovitá) stolica alebo krv v stolici

• Zožltnutie kože alebo očí, svrbenie alebo tmavý moč, čo môžu byť príznaky zápalu pečene (hepatitídy)

• Srdcové ťažkosti ako zrýchlená alebo nepravidelná tepová frekvencia, zvýšený krvný tlak

• Problémy s očami ako neostré videnie a rozšírené zreničky

• Nervové problémy ako závraty, pichanie, poruchy hybnosti, záchvaty alebo kŕče

• Psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória

• Príznaky z prerušenia liečby (pozri časť „Ako užívať Alventu“ a časť „Ak prestanete užívať Alventu“).

Kompletný zoznam vedľajších účinkov

Frekvencia (pravdepodobnosť výskytu) vedľajších účinkov je klasifikovaná nasledovne:

Veľmi časté (postihujú viac ako 1 pacienta z 10)

• Bolesť hlavy; sucho v ústach; potenie (vrátane nočného potenia)

• Pocit na vracanie

Časté (postihujú 1 až 10 pacientov zo 100)

• Pokles hmotnosti; znížená chuť do jedla; zápcha; vracanie; zvýšený cholesterol

• Pocit odlúčenia (alebo oddelenia) od seba a reality; nervozita; zmätenosť; abnormálne sny; nespavosť

• Chvenie; zvýšené svalové napätie

• Mravčenie

• Zvýšenie krvného tlaku; návaly horúčavy; búšenie srdca

• Častejšie močenie; problémy pri močení

• Znížené libido; abnormálna ejakulácia/orgazmus (u mužov); chýbanie orgazmu; erektilná dysfunkcia (impotencia)

• Nepravidelnosti menštruácie ako je zvýšené krvácanie alebo nepravidelné zvýšené krvácanie

• Slabosť (asténia); závraty; malátnosť; triaška

• Rozmazané videnie

• Zívanie

Menej časté (postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000)

• Modriny; dechtovo čierna stolica alebo krv v stolici, čo môže byť príznakom vnútorného krvácania

• Škrípanie zubami; mimovoľné pohyby svalov

• Halucinácie

• Celkový opuch kože, najmä tváre, úst, jazyka, oblasti hrdla alebo rúk a nôh a/alebo sa môže vyskytnúť vyvýšená svrbiaca kožná vyrážka (žihľavka)

• Citlivosť na slnečné žiarenie; abnormálna strata vlasov; kožná vyrážka

• Porušená koordinácia a rovnováha; pocit závratu (najmä pri príliš rýchlom vstávaní), mdloby, rýchly srdcový tep

• Nárast hmotnosti; hnačka

• Zmeny vnímania chutí

• Nedostatok citov alebo emócií; agitácia (nepokoj)

• Zvonenie v ušiach (tinnitus)

• Neschopnosť močiť;

• Abnormálny orgazmus (u žien)

Zriedkavé (postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000)

• Pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť v pokoji; záchvaty alebo kŕče; pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie.

• Neschopnosť ovládať močenie

Frekvencia neznáma

• Znížený počet krvných doštičiek vo vašej krvi vedúci k zvýšenému riziku tvorby modrín alebo krvácania; ochorenia krvi, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie; mierne zmeny hodnôt pečeňových enzýmov v krvi; znížená hladina sodíka v krvi

• Svrbenie, žlto sfarbená koža alebo oči, žlto sfarbené oči alebo príznaky podobné chrípke, čo sú príznaky zápalu pečene (hepatitídy)

• Nadmerný príjem tekutín (známy ako SIADH)

• Abnormálna tvorba materského mlieka

• Vysoká teplota a stuhnutosť svalov, zmätenosť alebo nepokoj, potenie, alebo pociťovanie trhavých pohybov svalov mimo vašu kontrolu, čo môžu byť príznaky závažného ochorenia známeho ako malígny neuroleptický syndróm

• Euforické pocity,ospalosť, trvalé rýchle pohyby očných viečok, nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo stuhnutosť svalov, čo sú príznaky serotonínového syndrómu

• Dezorientácia a zmätok často sprevádzaná halucináciami (delírium)

• Stuhnutosť, kŕče a neovládateľné pohyby svalov

• Myšlienky na sebapoškodenie a samovraždu

• Prudká bolesť v očiach a zhoršené alebo rozmazané videnie

• Pokles krvného tlaku; abnormálny, rýchly alebo nepravidelný srdcový tep, ktorý môže viesť k mdlobám

• Kašel, sipot, dýchavičnosť a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu pľúc spojeného so zvýšeným počtom bielych krviniek (pľúcna eozinofília)

• Prudká bolesť brucha alebo chrbta (čo môže znamenať závažné problémy s črevami, pečeňou alebo podžalúdkovou žľazou)

• Kožná vyrážka, ktorá sa môže rozvinúť do závažných pľuzgierov a odlupovania kože; svrbenie; mierna vyrážka

• Nevysvetliteľná bolesť, citlivosť alebo slabosť (rabdomyolýza)

• Opuch tváre alebo jazyka, dýchavičnosť alebo ťažkosti s dýchaním, často sprevádzané kožnou vyrážkou (čo môže byť príznakom závažnej alergickej reakcie)

• Zmätenosť

• Závrat

• Agresia

Alventa niekedy spôsobuje vedľajšie účinky, ktorých si nemusíte byť vedomí, ako je zvýšenie krvného tlaku alebo abnormálny srdcový tep; malé zmeny hodnôt pečeňových enzýmov v krvi, sodíka alebo cholesterolu. Alventa môže zriedkavo spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek, čo zvyšuje riziko vzniku modrín a krvácania. Z týchto dôvodov vám lekár možno bude chcieť robiť občas vyšetrenie krvi, najmä ak užívate Alventu dlhodobo.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

5. AKO UCHOVÁVAŤ ALVENTU

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. OBSAH BALENIA A ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Alventa obsahuje

- Liečivo je venlafaxín. Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid v množstve zodpovedajúcom 37,5 mg, 75 mg alebo 150 mg venlafaxínu.

- Ďalšie zložky, ktoré sú súčasťou kapsúl sú sacharóza, kukuričný škrob, hyprolóza, povidón K-30, etylcelulóza, dibutylsebakát, mastenec.

- Ďalšie zložky, ktoré sú súčasťou obalu kapsuly sú želatina, červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172) – iba 75 mg a 150 mg kapsuly

Ako vyzerá Alventa a obsah balenia

Alventa 37,5 mg sú hnedasto ružové a biele (telo: hnedasto ružové, viečko: biele) tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

Alventa 75 mg sú svetloružové tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

Alventa 150 mg sú oranžovo-hnedé tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

Škatuľka s 7 (iba 37,5 mg kapsuly), 10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 98 alebo 100 tvrdými kapsulami s predĺženým uvoľňovaním balenými v blistri.

K dispozícii je HDPE obal s 50, 100 a 250 tvrdými kapsulami s predĺženým uvoľňovaním.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

KRKA, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím, miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:

KRKA Slovensko, s.r.o., Moyzesova 4, 811 05 Bratislava, krka.slovakia@krka.biz

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Členský štát	Názov lieku
Litva, Lotyšsko, Slovensko, Poľsko	Alventa
Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko	Venlafaxin Krka
Holandsko	Venlafaxine retard Focus
Španielsko	Venlafaxina Retard Krka
Portugalsko	Venlafaxina Krka
Česká republika	Olwexya

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovaná v marci 2013.

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, evid.č.: 2011/04916, 2011/04917, 2011/04918

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Alventa 37,5 mg

Alventa 75 mg

Alventa 150 mg

tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Alventa 37,5 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid v množstve zodpovedajúcom 37,5 mg venlafaxínu.

Alventa 75 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid v množstve zodpovedajúcom 75 mg venlafaxínu.

Alventa 150 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid v množstve zodpovedajúcom 150 mg venlafaxínu.

Pomocné látky: sacharóza.

Alventa 37,5 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 32,5 mg sacharózy.

Alventa 75 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 65 mg sacharózy.

Alventa 150 mg: každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 130 mg sacharózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.

Alventa 37,5 mg: hnedasto ružové a biele (telo: hnedasto ružové, viečko: biele) kapsuly naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

Alventa 75 mg: svetloružové kapsuly naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

Alventa 150 mg: oranžovo-hnedé kapsuly naplnené bielymi až takmer bielymi peletami.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.

Na prevenciu znovuobjavenia sa epizód veľkej depresie.

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

Liečba sociálnej anxióznej poruchy.

Liečba panickej poruchy s alebo bez agorafóbie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Epizódy veľkej depresie

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže dávka zvýšiť až na maximálne 375 mg denne. Zvýšenie dávky sa môže robiť v 2- a viac-týždňových intervaloch. Ak je to klinicky opodstatnené vzhľadom na závažnosť príznakov, dávky sa môžu zvyšovať častejšie, avšak nie menej ako po 4 dňoch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou, by sa mala dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Mala by sa udržiavať najnižšia účinná dávka.

Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a viac. Liečba sa má pravidelne, na individuálnej báze, prehodnocovať. Dlhodobejšia liečba je tiež vhodná na prevenciu návratu epizód veľkej depresie. Vo väčšine prípadov sa na prevenciu opätovného výskytu epizódy veľkej depresie odporúča rovnaká dávka ako je dávka účinná pri aktuálnej epizóde.

Antidepresívne lieky sa po ústupe choroby majú ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov.

Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodnú dávku 75 mg denne, sa môže dávka zvýšiť až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky sa môže robiť v 2- a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou, by sa mala dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Mala by sa udržiavať najnižšia účinná dávka.

Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo viac. Liečba sa má na individuálnej báze pravidelne prehodnocovať.

Sociálna anxiózna porucha

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát denne. Nie je žiaden dôkaz, že vyššie dávky lieku poskytujú lepší účinok.

Avšak, u pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže zvážiť zvýšenie maximálnej dávky na 225 mg denne. Zvýšenie dávky sa má uskutočniť v 2- a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nárastu nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa mala dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Mala by sa udržovať najnižšia účinná dávka.

Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Liečba by mala byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Panická porucha

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 37,5 mg jedenkrát denne počas 7 dní. Dávka môže byť zvýšená na 75 mg/deň. Pacientom, ktorí neodpovedajú na liečbu môže byť zvýšená dávka na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2- a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa mala dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Mala by sa udržiavať najnižšia účinná dávka.

Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov a viac. Liečba by mala byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Použitie u starších pacientov

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa nepovažujú za nevyhnutné.

Avšak, pri liečbe starších pacientov je potrebná opatrnosť (napr. kvôli možnému poškodeniu obličiek, potenciálu pre zmeny v neurotransmiterovej senzitivite a afinite, ktorá sa objavuje so starnutím). Vždy má byť použitá najnižšia účinná dávka a pacienti majú byť pozorne sledovaní, ak je potrebné zvýšenie dávky.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Neodporúča sa používať venlafaxín u detí a dospievajúcich.

Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej depresie nepreukázali účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).

Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu na iné indikácie pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

Použitie u pacientov s poškodenou funkciou pečene

Celková denná dávka venlafaxínu má byť znížená na 50 % u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením pečene. Dávka má byť stanovená na individuálnej báze, kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov.

Existujú limitované údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie pečene. Odporúča sa opatrnosť a zváženie zníženia dávky o viac ako 50 %. Potenciálny benefit má byť porovnaný s rizikom v liečbe pacientov so silne poškodenou funkciou pečene.

Použitie u pacientov s obličkovým poškodením

U pacientov s glomerulárnou filtráciou 30‑70 ml/min nie je zmena dávkovania nevyhnutná, ale u týchto pacientov je odporučená opatrnosť. U pacientov, ktorí vyžadujú hemodialýzu a u pacientov s vážnym poškodením obličiek (miera glomerulárnej filtrácie <30 ml/min), sa má dávka znížiť o 50 %. Kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov môže byť potrebná individuálna úprava dávky.

Abstinenčný syndróm po prerušení liečby venlafaxínom

Má sa vyhnúť náhlemu prerušeniu užívania. Ak sa ukončuje liečba venlafaxínom, dávka má byť postupne redukovaná počas obdobia najmenej jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko abstinenčného syndrómu (pozri časti 4.4 a 4.8). Ak sa objavia neznesiteľné symptómy po znížení dávky alebo po prerušení liečby, potom sa má zvážiť pokračovanie v predošlej predpísanej dávke. Následne lekár môže pokračovať v znižovaní dávky, ale dávka má byť redukovaná postupne.

Na vnútorné použitie.

Odporúča sa, aby sa kapsula venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užila spolu s jedlom, každý deň približne v rovnaký čas. Kapsuly musia byť celé prehltnuté s tekutinou, nemajú sa deliť, drviť, hrýzť ani rozpúšťať.

Pacienti liečení tabletami venlafaxínu s okamžitým účinkom môžu prejsť na kapsuly venlafaxínu s predĺženým účinkom s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad 37,5 mg tablety venlafaxínu s okamžitým účinkom podávané dvakrát denne môžu byť nahradené 75 mg kapsulami venlafaxínu s predĺženým účinkom s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť potrebné individuálne úpravy dávok.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Súčasná liečba inhibítormi monaminooxidázy (MAOI) je kontraindikovaná kvôli riziku serotonínového syndrómu so symptómami ako chvenie, tras a hypertermia. Venlafaxín sa nemá užívať najmenej 14 dní po ukončení liečby ireverzibilnými MAOI.

Liečba venlafaxínom musí byť na najmenej 7 dní prerušená, kým sa začne liečba ireverzibilnými MAOI (pozri časti 4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražda / samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na ktorých liečbu bol venfalaxín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa majú dodržiavať aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta‑analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami preukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovať výskyt klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Používanie u detí a dospievajúcich do 18 rokov

Alventa sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých do 18 rokov.Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a hnev) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u tých, ktorí boli liečení placebom. Ak sa na základe objektívnej potreby o liečbe predsa len rozhodne, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli možnému výskytu samovražedných symptómov. Taktiež chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Serotonínový syndróm

Podobne ako u ostatných serotoninergných látok sa pri liečbe venlafaxínom môže vyskytnúť serotonínový syndróm, potenciálne život-ohrozujúci stav, alebo reakcie podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu (NMS) , najmä pri súčasnej liečbe s inými serotonergnými látkami (vrátane SSRI, SNRI a triptánov), s látkami, ktoré zhoršujú metabolizmus serotonínu, ako sú MAO inhibítory, alebo s antipsychotikami alebo inými dopamínovými antagonistami (pozri časti 4.3 a 4.5).

Príznaky serotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (napr. agitácia, halucinácie, kóma) autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne zmeny (napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nutkanie na zvracanie, zvracanie, hnačka).Serotonínový syndróm vo svojej najzávažnejšej forme môže pripomínať NMS, ktorý zahŕňa hypertermiu, svalovú rigiditu, vegetatívnu labilitu s možným rýchlym kolísaním životných funkcií a zmeny mentálneho stavu.

Ak je súčasná liečba venlafaxínom a ďalšími liekmi, ktoré môžu ovplyvniť serotonergné a/alebo dopaminergné neurotransmiterové systémy, klinicky oprávnená, pacienti by mali byť v priebehu liečby starostlivo sledovaní, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Súčasné užívanie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu (akú sú doplnky s obsahom triptofánu) sa

neodporúča.

Glaukóm s ostrým uhlom

V súvislosti s venlaflaxínom sa môže objaviť myadráza. Pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom glaukómu s ostrým uhlom (glaukómu s uzavretým uhlom) by mali byť starostlivo sledovaní.

Vysoký krvný tlak

Pri užívaní venlafaxínu sa môže často, v závislosti od dávky, prejaviť zvýšenie krvného tlaku. V niektorých prípadoch sa pri postmarketingovom sledovaní pozorovalo závažné zvýšenie krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu. U všetkých pacientov preto treba sledovať, či sa u nich nevyskytne hypertenzia a už existujúcu hypertenziu treba regulovať ešte pred začiatkom liečby. Krvný tlak treba pravidelne sledovať po začatí liečby a pri zvýšení dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie mohol zhoršiť zvýšený krvný tlak, napríklad u pacientov s poruchou srdcovej funkcie.

Srdcová frekvencia

Môže sa vyskytnúť zvýšená srdcová frekvencia, najmä pri podávaní vyšších dávok. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by zvýšená srdcová frekvencia mohla zhoršiť základné ochorenie.

Ochorenia srdca a riziko arytmie

Podávanie venlafaxínu sa nehodnotilo u pacientov, ktorí v nedávnej dobe prekonali infarkt myokardu alebo majú nestabilné srdcové ochorenie. Preto sa u týchto pacientov má liek používať s opatrnosťou.

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali fatálne prípady srdcovej arytmie v súvislosti s užívaním venlafaxínu, najmä pri predávkovaní. Pred podaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom srdcovej arytmie je potrebné zvážiť pomer rizika a benefitu.

Kŕče

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Podobne, ako pri iných antidepresívach, sa má venlafaxín u pacientov s anamnézou kŕčov zavádzať opatrne a pod starostlivým lekárskym dohľadom. Liečba sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa vyskytne epileptický záchvat.

Hyponatriémia

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť prípady hyponatriémie a/alebo syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto príznaky boli najčastejšie zaznamenané u pacientov s depléciou objemu alebo u dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto prípadov možno predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich diuretiká a u pacientov s depléciou objemu rôzneho pôvodu.

Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie serotonínu, môžu spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek. U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc, vrátane gastrointestinálnej hemorágie. Tak ako v prípade iných látok, ktoré inhibujú spätné vychytávanie serotonínu, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom so zvýšeným rizikom vzniku krvácania, vrátane pacientov užívajúcich antikoagulanciá a inhibítory krvných doštičiek.

Sérový cholesterol

Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu sa zaznamenalo u 5,3% pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0% pacientov, ktorým sa podávalo placebo počas najmenej 3 mesiacov v placebom kontrolovanej klinickej štúdii. Pri dlhodobej liečbe treba zvážiť kontrolovanie sérových hladín cholesterolu.

Súbežné podávanie s liekmi znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na redukciu telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, neboli stanovené. Súbežné podávanie venlafaxínu a liekov na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný na redukciu telesnej hmotnosti samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi.

Mánia/hypománia

Mánia/hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov trpiacich poruchami nálad, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Podobne, ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.

Agresia

U malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu, sa môže vyskytnúť agresia. Tento výskyt sa zaznamenal na začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri skončení liečby.

Podobne, ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.

Ukončenie liečby

Abstinenčné príznaky, ak sa liečba ukončí, sú časté, najmä ak je ukončenie liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa zaznamenali nežiaduce udalosti pri vysadení lieku (počas znižovania dávky alebo po vysadení) približne u 31% pacientov liečených venlafaxínom a u 17% pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a od rýchlosti znižovania dávky. Medzi najčastejšie hlásené reakcie patria závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška a bolesť hlavy; vo všeobecnosti sú tieto symptómy mierne až stredne závažné; no u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale vyskytli sa aj veľmi zriedkavé hlásenia o týchto príznakoch u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti prechodné a zvyčajne spontánne vymiznú do dvoch týždňov, hoci u niektorých pacientov môžu pretrvávať aj dlhšie (2‑3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča, aby sa pri ukončovaní liečby dávky venlafaxínu znižovali postupne v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to v závislosti od potrieb pacienta (pozri časť 4.2).

Akatízia /psychmotorický nepokoj

Užívanie venlafaxínu je spojené so vznikom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a potrebou hýbať sa, často spojenou s neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Tieto príznaky sa najčastejšie vyskytujú počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Sucho v ústach

Sucho v ústach sa zaznamenalo u 10% pacientov liečených venlafaxínom. To môže zvýšiť riziko zubného kazu a pacienti majú byť upozornení na dôležitosť dentálnej hygieny.

Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba s SSRI alebo venlafaxínom ovplyvniť kontrolu glykémie. Môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík.

Kapsuly Alventy obsahujú sacharózu. Pacienti so vzácnymi dedičnými problémami s fruktózovou intoleranciou, glukózo-galaktózovou malabsorpciou alebo sacharázo-izomaltázovou nedostatočnosťou nemajú tento liek užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy(MAOI)

Ireverzibilné neselektívne IMAO

Venlafaxín sa nemá podávať súčasne s ireverzibilne neselektívnym IMAO. Venlafaxín sa nesmie podať skôr ako 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO. Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO (pozri časti 4.3 a 4.4).

Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)

Vzhľadom k existujúcemu riziku vzniku serotonínového syndrómu sa kombinácia venlafaxínu s reverzibilným selektívnym inhibítorom MAO, napr. moklobemidom, neodporúča. Pred začiatkom liečby venlafaxínom sa môže vysadiť reverzibilný selektívny inhibítor MAO v odstupe kratšom ako 14 dní. Odporúča sa, aby sa liečba venlafaxínom ukončila najmenej 7 dní pred začiatkom liečby reverzibilným inhibítorom MAO (pozri časť 4.4).

Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov, u ktorých sa nedávno vysadil inhibítor MAO a začala sa liečba venlafaxínom alebo ktorí skončili liečbu venlafaxínom pred začatím liečby inhibítorom MAO. Tieto reakcie zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly, závraty a hypertemiu so znakmi podobnými malígnemu neuroleptickemu syndrómu, záchvaty a smrť.

Serotonínový syndróm

Podobne, ako pri iných sérotonínergných látkach, pri užívaní venlafaxínu môže vzniknúť serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav, najmä pri jeho súbežnom užívaní s inými látkami, ktoré pôsobia na systém serotonergného neurotransmiteru (vrátane triptánov, inhibítorov SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu alebo ľubovníka bodkovaného [Hypericum perforatum]) s liekmi, ktoré ovplyvňujú metabolizmus serotonínu (ako napr. inhibítory MAO), alebo s prekurzormi serotonínu (napr. doplnky obsahujúce tryptofán).

Ak je z klinického hľadiska odôvodnené súbežne podávať venlafaxín s SSRI, SNRI alebo agonistom serotonínového receptora (triptánom), odporúča sa starostlivo sledovať pacienta, zvlášť počas iniciálnej fázy liečby a počas zvyšovania dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu (napríklad s doplnkami obsahujúcimi tryptofán) sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Lieky pôsobiace na CNS

Riziko podávania venlafaxínu v kombinácii s inými liekmi pôsobiacimi na CNS nebolo systematicky hodnotené. Z týchto dôvodov sa pri súbežnom podávaní venlafaxínu s liekmi pôsobiacimi na CNS vyžaduje opatrnosť.

Etanol

Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických schopností spôsobených etanolom. Napriek tomu, podobne ako pri iných liekoch pôsobiacich na CNS, pacientov treba upozorniť, aby sa počas liečby vyvarovali konzumácii alkoholu.

Účinok iných liekov na venlafaxín

Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)

Výsledkom farmakokinetickej štúdie vplyvu ketokonazolu u extenzívnych (EM) a slabých (PM) metabolizérov za katalýzy CYP2D6 boli vyššie hodnoty AUC venlafaxínu (70% u EM a 21% u PM) a O‑demetylvenlafaxínu (33% u EM a 23% u PM). Súbežné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr. atazanavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sachinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže viesť ku zvýšeniu hladín venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Preto je potrebná opatrnosť, ak sa pacient lieči súbežne inhibítorom CYP3A4 a venlafaxínom.

Účinok venlafaxínu na iné lieky

Lítium

Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a lítia sa môže vyskytnúť serotonínový syndróm (pozri Serotonínový syndróm).

Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny vplyv na farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti diazepamu a jeho aktívneho metabolitu, demetyldiazepamu. Nezdá sa, že diazepam ovplyvňuje farmakokinetiku buď venlafaxínu, alebo O‑demetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje akákoľvek farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia s inými liekmi zo skupiny benzodiazepínov.

Imipramín

Venlafaxín neovplyvňuje farmakokinetiku imipramínu a 2‑OH‑imipramínu. Pri podávaní venlafaxínu v dávke 75 mg až 150 mg denne sa zistilo 2,5 až 4,5-násobné zvýšenie AUC pre 2‑OH‑desipramín v závislosti od dávky. Imipramín neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a imipramínu sa odporúča opatrnosť.

Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala pokles celkového perorálneho klírensu o 42%, zvýšenie AUC o 70%, zvýšenie C_max o 88%, zatiaľ čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do úvahy u pacientov liečených súbežne venlafaxínom a haloperidolom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Risperidon

Venlafaxín zvýšil hodnotu AUC risperidonu o 50%, ale nezmenil významne farmakokinetický profil celkovej aktívne pôsobiacej substancie (risperidon plus 9‑hydroxyrisperidon). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Metoprolol

Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30‑40% bez zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu, ‑hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov nie je známy. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil venlafaxínu ani jeho aktívneho metabolitu, O-demetylvenlafaxínu. Opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.

Indinavir

Pri farmakokinetickej štúdii s indinavirom sa zistilo zníženie AUC o 28% a zníženie C_max o 36% pre indinavir. Indinavir nemal žiadny vplyv na farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní venlafaxínu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách ukázali na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko u ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať gravidným ženám len ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.

Epidemiologické údaje naznačili, že by používanie SSRI počas gravidity, najmä v poslednej fáze gravidity, mohlo zvýšiť riziko perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodenca (PPHN). Hoci sa nerobili žiadne štúdie potvrdzujúce spojitosť PPHN s liečbou SNRI, nemožno vylúčiť možné riziko spojené s užívaním Alventy, vzhľadom na podobný mechanizmus účinku (inhibícia spätného vychytávania serotonínu).

Podobne ako pri iných inhibítoroch spätného vychytávania serotonínu (SSRI/SNRI), u novorodencov sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky, ak sa matke podával venlafaxín do pôrodu alebo tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom venlafaxínu v poslednej fáze tretieho trimestra, sa vyskytli komplikácie vyžadujúce enterálnu výživu, podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu vznikúť hneď po pôrode.

Nasledovné symptómy sa môžu pozorovať u novorodencov, ak matka v poslednom štádiu gravidity užívala SSRI/ SNRI: podráždenosť, tremor, hypotonia, pretrvávajúci plač a problémy pri saní alebo zaspávaní.

Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť v dôsledku sérotonínergných účinkov alebo aj symptómov expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie objavia hneď alebo do 24 hodín po pôrode.

Laktácia

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín, sa vylučujú do materského mlieka. Boli zaznamenané postmarketingové hlásenia u dojčených detí, u ktorých sa vyskytol plač, podráždenosť a abnormálne spánkové vzorce. Po ukončení dojčenia boli tiež hlásené symptómy zhodné s vysadením venlafaxínu. Riziko pre dojčatá nie je možné vylúčiť. Z týchto dôvodov je pri rozhodovaní, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či pokračovať/prerušiť terapiu Alventou, nutné zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby Alventou pre ženu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Každý psychoaktívny liek môže nepriaznivo ovplyvniť úsudok, uvažovanie a motorické schopnosti. Preto je potrebné každého pacienta upozorniť, že jeho schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje je znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené (>1/10) nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

Nežiaduce účinky nižšie uvedené v tabuľke sú rozdelené podľa orgánových systémov a frekvencie výskytu.

Podľa frekvencie výskytu sú definované ako veľmi časté (1/10), časté (1/100 až <1/10), menej časté (1/1 000 až <1/100), zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000) a neznáme (frekvenciu nie je možné odhadnúť z dostupných údajov).

Orgánový systém	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému			Ekchymóza, gastrointestinál-na hemorágia		Krvácanie do slizníc, predĺžená doba krvácania, trombocytopénia, krvná dyskrázia (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie)
Poruchy metabolizmu a výživy		Zvýšený sérový cholesterol, pokles hmotnosti	Prírastok hmotnosti		Abnormálne funkčné pečeňové testy, hyponatriémia, hepatitída, syndróm nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH), zvýšený prolaktín
Poruchy nervového systému	Sucho v ústach (10,0%), bolesť hlavy (30,3%)*	Abnormálne sny, znížené libido, závraty, zvýšené svalové napätie (hypertonia), nespavosť, nervozita, parestézia, sedácia, tremor, zmätenosť, depersonalizá-cia	Apatia, halucinácie, myoklonus, agitácia, poruchy koordinácie a rovnováhy	Akatízia/Psy-chomotorický nepokoj, konvulzie, mánické reakcie	Malígny neuroleptický syndróm (NMS), sérotonínergný syndróm, delírium, extrapyramidálne reakcie (vrátane dystónie a dyskinézy), oneskorená dyskinéza, suicidálne predstavy a správanie**, vertigo, agresia***
Poruchy zmyslov		Abnormality akomodácie, mydriáza, poruchy videnia	Zmeny chuti, tinitus		Glaukóm so zatvoreným uhlom
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		Hypertenzia, vazodilatácia (prevažne návaly horúčavy/sčer-venanie), palpitácie	Posturálna hypotenzia, synkopa, tachykardia		Hypotenzia, predĺženie QT, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane torsade de pointes)
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		Zívanie			Pľúcna eozinofília
Poruchy gastrointestinál-neho traktu	Nauzea (20,0%)	Znížená chuť do jedla (anorexia), zápcha, vracanie	Škrípanie zubami, hnačka		Pankreatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Potenie (vrátane nočného potenia) [12,2%]		Vyrážka, alopécia		Erythema multiforme, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov‑Johnso-nov syndróm, pruritus, žihľavka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva					Rabdomyolýza
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov		Abnormálna ejakulácia/ orgazmus (muži), anorgazmia, erektilná dysfunkcia (impotencia), porucha močenia (najmä nutkanie na močenie), poruchy menštruácie spojené so zvýšeným alebo nepravidelným krvácaním (napr. menorágia, metrorágia), polakizúria	Abnormálny orgazmus (ženy), retencia moču	Inkontinencia moču
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		Asténia (únava), triaška	Angioedém, fotosenzitívna reakcia		Anafylaxia

* Pri zhrnutí výsledkov všetkých klinických štúdií bol výskyt bolesti hlavy 30,3% pri podávaní venlafaxínu v porovnaní s placebom 31,3%.

** Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby venlafaxínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť 4.4).

*** Pozri časť 4.4.

Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä pokiaľ je náhle) často vedie k abstinenčným príznakom. Medzi najčastejšie zaznamenané reakcie patria závraty, poruchy zmyslov (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, vertigo, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Vo všeobecnosti sú tieto príhody mierne až stredne závažné a spontánne vymiznú; u niektorých pacientov však môžu byť závažné a/alebo trvať dlhšie. Preto sa odporúča, ak už liečba venlafaxínom nie je potrebná, liek postupne vysadiť znižovaním denných dávok (pozri časti 4.2 a 4.4).

Deti a dospievajúci

Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií pri podávaní venlafaxínu (v placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek 6-17 rokov) podobný profilu zistenému u dospelých. Podobne, ako u dospelých, boli pozorované znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách sa pozorovali suicidálne predstavy ako nežiaduca reakcia. Zaznamenalo sa tiež viac správ o výskyte nepriateľského správania a, zvlášť pri veľkej depresívnej poruche, sebapoškodenie.

U pediatrických pacientov sa pozorovali predovšetkým nasledovné nežiaduce reakcie: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, epistaxia a myalgia.

4.9 Predávkovanie

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali prípady predávkovania venlafaxínom prevažne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi. Najčastejšie zaznamenané reakcie pri predávkovaní sú tachykardia, zmeny na úrovni vedomia (od spavosti po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Medzi ďalšie hlásené príznaky patria zmeny EKG (napr. predĺženie QT intervalu, blokáda ramienka, prolongácia QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a smrť.

Publikované retrospektívne štúdie hlásili, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov porovnateľným s rizikom zisteným u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických antidepresív. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo, že pacienti liečení venlafaxínom sú pod vyššou záťažou suicidálnych rizikových faktorov ako pacienti liečení SSRI. Miera, do akej možno nález zvýšeného rizika fatálnych následkov prisúdiť toxicite pri predávkovaní venlafaxínu v protiklade k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom, nie je jasná. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je potrebné vždy predpisovať venlafaxín v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho liečebnému účinku.

Odporúčaná liečba

Odporúčané sú všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa monitorovať srdcový rytmus a vitálne znaky. Pri riziku aspirácie sa neodporúča vyvolávať vracanie. Výplach žalúdka sa môže indikovať ak sa vykoná krátko po požití lieku alebo u symptomatických pacientov. Absorpciu liečiva možno tiež obmedziť podaním aktívneho uhlia. Nútená diuréza, dialýza, hemoperfúzia a transfúzia krvi pravdepodobne nebudú užitočné. nie budú pravdepodobne prospešné. Nie je známe špecifické antidotum venlafaxínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva, ATC kód: N06AX16.

Predpokladá sa, že mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu u ľudí je spojený so zosilnením neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie ukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit O‑demetylvenlafaxín (ODV) sú inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín taktiež slabo inhibuje spätné vychytávanie dopamínu. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú β‑adrenergnú odpoveď po jeho akútnom (jednorazovom) ako aj chronickom podávaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom k ich celkovému pôsobeniu na spätné vychytávanie neurotransmiterov a väzbe na receptory.

Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu in vitro k muskarínovému, cholinergnému, H₁‑histaminergnému alebo ₁‑adrenergnému receptoru v mozgu krýs. Farmakologická aktivita u týchto receptorov môže byť spojená s rôznymi vedľajšími účinkami – anticholinergný, sedatívny a kardiovaskulárny – pozorovanými u iných antidepresív.

Venlafaxín nevykazuje žiaden inhibičný účinok na monoaminooxidázu (MAO).

Štúdie in vitro ukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepín.

Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním pri liečbe epizód veľkej depresie bola demonštrovaná v piatich randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdií trvajúcich od 4 do 6 týždňov, s dávkami do 375 mg denne. Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s predĺženým uvoľňovaním sa stanovila v dvoch placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách, trvajúcich 8 a 12 týždňov, s rozpätím dávok od 75 do 225 mg/deň.

V jednej dlhodobej štúdii boli dospelí ambulantní pacienti, u ktorých sa zaznamenávala odpoveď na liečbu v 8‑týždňovej otvorenej štúdii s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (dávka 75, 150 alebo 225 mg), randomizovaní do skupín, v ktorých sa pokračovalo podávaním rovnakej dávky alebo sa podávalo placebo, štúdia pokračovala 26 týždňov, a pozorovalo sa, či nastane relaps.

V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurencie depresívnych epizód počas 12 mesiacov stanovená pomocou dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie u dospelých ambulantných pacientov s rekurentnými epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg denne, v režime dvoch dávok denne) pri poslednej epizóde depresie.

Generalizovaná anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa stanovila v dvoch 8‑týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne), v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne) a v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg denne) u dospelých ambulatných pacientov.

Aj keď sa dokázala prevaha v porovnaní s placebom aj pri dávke 37,5 mg denne, táto dávka nebola taká účinná ako vyššie dávky.

Sociálna anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe sociálnej anxióznej poruchy bola demonštrovaná v štyroch dvojito zaslepených 12‑týžňových multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách s flexibilnými dávkami a s paralelnou skupinou a v jednej dvojito zaslepenej 6-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti užívali dávky v intervale 75 až 225 mg denne.

V 6‑mesiačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150 do 225 mg denne nebola dokázaná vyššia účinnosť ako v skupine s podávanou dávkou 75 mg denne.

Panická porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v liečbe panickej poruchy sa stanovila v dvoch dvojito zaslepených, 12‑týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s agorafóbiou alebo bez nej. Počiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg denne počas 7 dní. Potom pacienti dostávali fixné dávky 75 alebo 150 mg denne v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg denne v druhej štúdii.

Účinnosť sa tiež stanovila v jednej dlhodobej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami zameranej na dlhodobú bezpečnosť, účinnosť a prevenciu relapsu u dospelých ambulantných pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti ďalej pokračovali v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú dostávali už predtým na konci otvorenej fázy (75, 150 alebo 225 mg).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín (ODV). Stredná ± SD hodnota biologického polčasu venlafaxínu je (5 ± 2) hodiny a ODV (11 ± 2) hodiny. Rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú za 3 dni po opakovanom perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV preukazujú v intervale dávok 75 až 450 mg denne lineárnu kinetiku.

Absorpcia

Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním sa absorbuje najmenej 92% venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40 až 45% v dôsledku presystémového metabolizmu. Po podaní venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pokiaľ sa podávajú rovnaké dávky venlafaxínu v tabletách s okamžitým uvoľňovaním alebo v kapsulách s predĺženým uvoľňovaním, kapsuly s predĺženým uvoľňovaním preukazujú nižšiu rýchlosť, avšak rovnaký stupeň absorpcie ako tablety s okamžitým uvoľňovaním. Príjem potravy neovplyvňuje biologickú dostupnosť venlafaxínu ani ODV.

Distribúcia

Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách minimálne viažu na ľudské plazmatické proteíny (27% venlafaxínu a 30% ODV). Distribučný objem venlafaxínu po intravenóznom podaní je v rovnovážnom stave 4,4 ± 1,6 l/kg.

Metabolizmus

Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Štúdie in vitro a in vivo ukazujú, že venlafaxín sa transformuje na hlavný aktívny metabolit, ODV, prostredníctvom CYP2D6. Podľa in vitro a in vivo štúdií sa predpokladá, že sa venlafaxín metabolizuje na minoritný, menej účinný metabolit N-demetylvenlafaxín prostredníctvom CYP3A4. V štúdiach in vitro a in vivo sa ukázalo, že venlafaxín je slabým inhibítorom CYP2D6. Venlafaxín neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.

Eliminácia

Venlafaxín a jeho metabolity sa vylučujú primárne obličkami. Približne 87% podanej dávky venlafaxínu sa spätne vychytáva z moču do 48 hodín ako nezmenený venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%) alebo ostatné minoritné inaktívne metabolity (27%). Priemerný ± SD rovnovážny plazmatický klírens venlafaxínu je 1,3 ± 0,6 l/h/kg a ODV 0,4 ± 0,2 l/h/kg.

Špeciálne populácie

Vek a pohlavie

Vek a pohlavie pacienta neovplyvňujú významne farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a ODV.

Pacienti s extenzívnym/slabým metabolizmom CYP2D6

U pacientov so slabým metabolizmom katalyzovaným CYP2D6 sú vyššie koncentrácie venlafaxínu v plazme ako u pacientov so silným metabolizmom. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u obidvoch skupín pacientov, nie sú potrebné rozdielne dávkovacie režimy.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Pacienti s Child‑Pughovým skóre A (mierna porucha funkcie pečene) a Child‑Pughovým skóre B (stredne závažná porucha funkcie pečene) mali predĺžené biologické polčasy venlafaxínu v porovnaní s normálnymi pacientmi. Hodnoty perorálneho klírensu boli znížené pre venlafaxín, aj pre ODV. Zaznamenal sa vysoký stupeň variability medzi pacientmi. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje (pozri časť 4.2).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov na dialýze bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený približne o 180% a klírens znížený o 57% v porovnaní s normálnymi pacientmi, zatiaľ čo polčas eliminácie ODV bol predĺžený približne o 142% a klírens znížený o 56%. U pacientov so závažným poškodením obličkovej funkcie a u pacientom vyžadujúcich hemodialýzu je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom u myší a potkanov nedokázali karcinogenézu. Pri širokom spektre vykonaných testov in vitro a in vivo nebola dokázaná mutagenicita venlafaxínu.

V štúdiách reprodukčnej toxicity na zvieratách bola zistená u potomstva potkanov znížená hmotnosť, zvýšený počet mŕtvo narodených potomkov a zvýšenie úmrtnosti počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je známa. Tieto účinky sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň, čo je 4‑násobok dávky 375 mg venlafaxínu pre ľudských pacientov (mg/kg). Dávka, ktorá nevyvolávala žiadne účinky na plod, zodpovedala 1,3-násobku dávky pre ľudských pacientov. Potenciálne riziko týchto zistení pre ľudí nie je známe.

Znížená fertilita sa pozorovala v štúdii u samčekov aj samičiek potkanov vystavených ODV. Táto expozícia bola približne 1 až 2 násobná v porovnaní s dávkou venlafaxínu 375 mg/deň používanou u ľudí. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsúl:

• Zrnený cukor (sacharóza a kukuričný škrob)

• Hyprolóza (E463)

• Povidón K-30 (E1201)

• Etylcelulóza

• Dibutylsebakát

• Mastenec (E553B)

Obal kapsuly:

• Želatina

• Červený oxid železitý (E172)

• Oxid titaničitý (E171)

• Žltý oxid železitý (E172) – iba 75 mg a 150 mg kapsuly

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (Al/PVC/PVDC fólia): 7 (iba 37,5 mg kapsuly), 10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 98 alebo 100 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v škatuľke.

HDPE obal na tablety: 50, 100 a 250 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, Novo mesto, Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Alventa 37,5 mg: 30/0073/07-S

Alventa 75 mg: 30/0074/07-S

Alventa 150 mg: 30/0075/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 26.2.2007

Dátum posledného predĺženia:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2013