Příloha č.2 k rozhodnutiu o predížení registrácie s ev.č: 2197/2002

Písomná informácia pre používatela

AMIOKORDIN 200 mg

Tablety 200 mg Amiodaroni hydrochloridum

Držitel rozhodnutia o registrácii

Krka, d.d., Novo mesto, Slovinsko

Zloženie

1 tableta obsahuje liečivo: amiodaroni hydrochloridum ( amiodaroniumchlorid ) 200 mg

Pomocné látky: Lactosum (laktóza), maydis amylum (kukuricový škrob), povidonum (povidon), silica

colloidalis anhydrica ( koloidný oxid kremičitý), magnesii stearas( magnéziumstearát) .

Farmakoterapeutická skupina

Antiarytmikum

Charakteristika

Amiokordin spomafuje vedenie nervových vzruchov v srdci a posobí priamo na tkanivá srdca. Tiež znižuje periférnu cievnu rezistenciu a spomafuje srdcový rytmus a tým znižuje nároky srdcového svalu na spotrebu kyslíka.

Klinický antiarytmický účinok sa dosiahne približne po 7 dňoch a dosahuje maximum za 15 až 30 dní. Po prerušení liečby pretrváva účinok ďalších 10 až 30 dní.

Indikácie

Liek sa užíva na liečbu a prevenciu porúch srdcového rytmu (arytmií) u pacientov so srdcovým ochorením u ktorých si poruchy rytmu vyžadujú liečbu

Kontraindikácie

Liek sa nesmie užívať pri:

❖    Neobvyklých alebo alergických reakciách na amiodarone

❖ Pri alergických reakciách na iné látky, ako jód, potraviny, siričitany alebo iné konzervančné látky alebo farbivá

❖    Pri vefmi pomalom tepe

❖    Nepravidefnosť srdcového rytmu (pokiaf nie je kardiostimulátor)

❖    Problémy so štítnou žfazou teraz alebo v minulosti

❖    Ťarchavosť

❖    Dojčenie

❖    Užívanie iných liekov, špeciálne antiarytmík (pozri interakcie)

Ak sa vyskytnú niektoré z uvedených prípadov počas liečby, prestante užívať liek a okamžite konzultujte Vášho lekára.

Nežiaduce účinky

Amiodaron znižuje srdcový pulz a u niektorých pacientov vyvolá bradykardiu (frekvenicia srdca menej ako 55 sťahov za minútu).

Amiodaron zhoršuje prítomnú arytmiu alebo vyvolá novú.

Ak srdcový rytmus je menší ako 55 úderov za minútu, je potrebné prerušenie liečby a konzultácia lekára.

Amiodaron može sposobiť poruchu srdca alebo zhoršiť už prítomnú (je potrebná súčasná liečba kardiotonikami).

Gastrointestinálne vedfajšie účinky zahrňajú nevofnosť, zvracanie, zápchu, nechutenstvo, zriedkavo sa pozoruje akútne pečeňové zhoršenie (zvýšenie aktivity pečeňových enzýmov). Vedfajšie účinky sa možu prejaviť ako akútne pečeňové poškodenie (zvýšenie aktivity pečeňových enzýmov, žltačka) a ako chronické pečeňové poškodenie (pseudoalkoholická pečeň, cirhóza), preto sa doporučuje časté kontrolovanie pečene, obzvlášť u pacientov s prítomnou poruchou pečene a prerušenie liečby, ak je to potrebné.

Liečba amiodaronom može byť spojená s objavením sa mikrodepozitov v hornej rohovkovej časti (spravidla nesposobuje ťažkosti, ale može byť spojený s farebnými kruhmi pri pohl’ade do svetla). Prerušenie liečby nie je potrebné, ale pacient to musí oznámiť pri oftalmologickom vyšetrení. Hypothyreoidizmus alebo hyperthyreoidizmus sa može vyskytnúť počas liečby amiodaronom alebo po jej prerušení. V takomto prípade sa liečba amiodaronom preruší. Hypothyreoidizmus sa lieči substitučnou liečbou, hyperthyreoidizums dočasnou thyreostatickou liečbou.

Kašel’ a stupňujúca sa dušnosť svedčia pre nepriamu alebo priamu pl’úcnu toxicitu amiodaronu. Stav, ktorý sa može prejaviť zahrňa intersticiálnu pneumoniu, pl’ucnu fibrózu pleuritídu, obliterujúcu bronchitídu. Tieto vedlajšie účinky majú prechodný alebo trvalý charakter. Ak sa objaví precitlivenosť na amiodaron, liečba sa musí prerušiť a podajú sa kortikosteroidy.

Fotosenzitivita vystavených častí tela, vyrážka alebo sivomodré sfarbenie kože sa može spozorovať počas liečby amiodaronom a niekolko týždňov po prerušení liečby. V lete používajte ochranné opal’ovacie krémy na ochranu exponovaných častí tela.

Neurologické poškodenie pozorované pri liečbe amiodaronom sa može prejaviť trpnutím, trasom, ataxiou, bolesťou hlavy, optickou neuritídou, polyneuropátiou, závratmi a sluchovými halucináciami.

Iné možné vedlajšie účinky sa možu prejaviť svalovou bolesťou, epididymitídou, kovovou chuťou, stratou vlasov a únavou.

Ak spozorujete alebo máte podozrenie na vedlajšie účinky lieku, informujte lekára.

Interakcie

Amiodaron, vzhl’adom na dlhý polčas, može vyvolať interakcie aj niekolko mesiacov po ukončení liečby.

Súčasné podávanie amiodaronu a antiarytmík, včítane bepridilu, antiarytmík I. triedy, chinidínových antiarytmík, sotalol a neantiarytmiká, ako vincamine, sultopride, erytromycin (i.v.) a pentamidín (i.v.) je kontraindikované pre možnosť vyvolania polymorfnej ventrikulárnej tachykardie typu "torsade de pointes".

Pre zvýšené riziko bradykardie a AV blokády sa nedoporučuje súčasné podávanie amiodaronu a kalciových antagonistov diltiazemu a verapamilu alebo beta blokátorov.

Nedoporučuje sa taktiež súčasné podávanie amiodaronu a stimulujúcich laxatív, pre zvýšené riziko ventrikulárnej arytmie (hypokalemia).

Súčasné podávanie amiodaronu a tricyklických antidepresív fenotiazidov, astemizolu alebo terfenadínu sposobuje predíženie QT intervalu a zvyšuje riziko ventrikulárnej arytmie, obzvlášť typu "torsade de pointes".

Počas súčasnej liečby amiodaronom a warfarinom, digoxinom, phenytoinom a cyklosporinom je potrebné sledovanie sérovej koncentrácii týchto liekov a primeraná redukcia ich dávok (dávky warfarínu sa musí redukovať o tretinu, až polovicu, dávka digoxínu na polovicu).

Súčasné užívanie amiodaronu a diuretík, ktoré zvyšujú vylučovanie draslíka, kortikosteroidov alebo amfotericínu B (i.v.) može, pre hypokalemiu, vyvolať predíženie QT intervalu a zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmii včítane typu "torsade de pointes".

Súčasne podávanie amiodaronu a cimetidínu vyúsťuje do spomalenia metabolizácie amiodaronu, čo vedie k zvýšeniu jeho sérovej koncentrácie.

Pozornosť je potrebná pri užívaní amiodaronu počas anestézie pre riziko bradykardie, hypotenzie, poruchy vodivosti a redukcie srdečného vývrhového objemu.

Pre riziko akútneho respiračného distress syndróme je potrebná opatrnosť pri liečbe kyslíkom v pooperačnom období.

Amiodaron ovplyvňuje testy štítnej žlazy, obzvlášť T3, T4 a TSH.

Dávkovanie a spósob užívania

Dávkovanie sa upraví podl’a stavu pacienta a j eho požiadaviek, preto sa vždy určuje lekárom. Tablety sa možu prehltnúť celé, s malým množstvom vody. Možu sa užiť s jedlom alebo po jedle. Počiatočná liečba: Zvyčajná dávka je 600 až 1000 mg denne v jednej dávke alebo rozdelených do dvoch alebo troch dávok. Počiatočná liečba trvá zvyčajne 8 až 10 dní.

Udržiavacia liečba: Podáva sa najnižšia účinná možná dávka. Zvyčajná dávka je 100 až 400 mg denne v jednej alebo rozdelene do dvoch, či troch dávkach. Alternatívne dávkovanie pozostáva z podania dvojitej dennej dávky každý druhý deň alebo terapeutickej dávky podávanej 5 dní v týždni (liečba s výkendovou pauzou).

Predávkovanie

Častejšie a závažnejšie vedl’ajšie účinky sú zvyčajne prejavom predávkovania. Vo vačšine prípadov je dostatočné zníženie dávky alebo dočasné prerušenie liečby amiodaronom a sledovanie pacienta (krvný tlak, EKG).

Užitie vel’kého množstva tabliet sposobí hypotenziu, bradykardiu, aterioventrikulárne poruchy vedenia a iné arytmie a pečeňová dysfunkcia.

Liečba: výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia a sol’ných laxatív. Pacienta je nutné prísne sledovať (hlavne krvný tlak a EKG). Liečba je symptomatická. Neexistuje žiadne špecifické antidotum. Hemodialýza nie je účinnou metodou na odstránenie amiodaronu z organizmu. Možnú bradykardiu možno ovplyvniť    atropinom, agonistami beta-receptorov, glukagonom alebo    dočasnou

kardiostimuláciou.

Upozornenie

Liek može doporučiť a liečbu zahájiť a sledovať len lekár s vhodnými vedomosťami a skúsenosťami s liečbou porúch srdcového rytmu.

Pred zahájením liečby sa doporučuje vyšetrenie EKG, TSH a hladinu sérového draslíka u každého pacienta.

Častosť a závažnosť vedfajších účinkov sú závislé od dávky, preto sa užíva najnižšia účinná dávka. Potrebná je opatrnosť v liečbe starých pacientov pre možný výskyt bradykardie.

Farmakologický účinok amiodaronu može vyvolať zmeny na elektrokardiograme ako sú predíženie QT intervalu (pre predíženú repolarizáciu) a výskyt U vín.

Zmeny neodrážajú kardiotoxicitu.

Ak sa pozoruje sinoatriálna blokáda, AV blok druhého alebo tretieho stupňa alebo bifascikulárna ramienková blokáda sa liečba musí prerušiť. Počas liečby amiodaronom sa vykonáva elektrokardiografické sledovanie preavidelne každé tri mesiace alebo pri výskyte známok nových arytmii alebo vzplanutí základného ochorenia.

Zhoršujúce sa dýchanie a neproduktívny kašel’ možu byť známkami pfúcnej toxicity amiodaronu. Doporučuje sa pravidelné RTG sledovanie pfúc a pfúcne funkčné vyšetrenia (každých 6 mesiacov a v prípade rozvoja pfúcnej choroby).

Amiodaron može sposobiť dysfunkciu štítnej žfazy najma u pacientov s rodinným výskytom alebo prekonaných chorob štítnej žfazy. Preto je potrebné sledovanie funkcie štítnej žfazy a jej vyšetrenie pred zahájením liečby, počas liečby a po niekofkých mesiacov po ukončení liečby.

Počas liečby amiodaronom sa musí pravidelne sledovať aktivita pečeňových enzýmov. Pacienti liečení amiodaronom sa možu opafovať. V lete musia užívať ochranné krémy na opafovanie aby chránili ožiarené časti tela.

Účinnosť a bezpečnosť amiodaronu u detí nebola stanovená.

Gravidita a laktácia

Amiodaron je kontraindikovaný počas ťarchavosti a dojčenia. Može sa podať ťarchavým ženám iba v naliehavých stavoch (ak iné antiarytmiká zlyhajú), keď prospech prevýši riziko.

Vplyv na vedenie vozidiel a riadenie strojov

U niektorých pacientov amiodaron može obmedziť schopnosť viesť motorové vozidla a riadiť stroje. Varovanie

Liek nepoužívajte po uplynutí dátumu použitelnosti vyznačenom na obale.

Balenie 60 tabliet

Uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C. Chráňte pred svetlom. Uschovávajte mimo dosahu detí.

Spósob výdaja

Len na lekársky predpis.

Dátum poslednej revízia

Júl2004

Příloha č.1 k rozhodnutiu o predížení registrácie s ev.č: 2197/2002

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1.    Názov lieku Amiokordin 200 mg

2.    Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

1 tableta obsahuje liečivo: amiodaroni hydrochloridum 200 mg

3.    Lieková forma

Tablety

4.    Klinické údaje

4.1.    Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:

-    život ohrozujúcej ventrikulárnej tachykardie alebo ventrikulárnej fibrilácie.

-    Symptomatickej ventrikulárnej tachykardie.

-    Supraventrikulárnej tachykardie u pacientov, trpiacich na srdcové ochorenie. V iných prípadoch, vyžadujúcich liečbu, ak sú rezistentné alebo kontraindikované iné lieky.

-    Porúch rytmu, spojených s WPW syndrómom.

Liečba supraventrikulárnej tachykardie:

-    útlm alebo redukcia atriálnej fibrilácie alebo flutteru

4.2.    Dávkovanie a spósob podávania

Úvodná dávka: zvyčajná úvodná dávka je v rozsahu medzi 600 a 1000 mg denne a može trvať od 8 do 10 dní.

Udržiavacia dávka: Používa sa najnižšia účinná dávka, závislá od individuálnej odpovede. Zvyčajná dávka je od 100 do 400 mg denne.

Je taktiež možné alternatívne dávkovanie dvojitej dennej dávky podávanej každý druhý deň alebo terapeutickej dávky podávanej 5 dní v týždni (liečba s víkendovou pauzou).

Pacienti majú prehltnúť tablety celé a zapiť tekutinou. Možu liek užiť s jedlom alebo po jedle, ako jednu dennú dávku alebo rozdelene na dva, tri dávky. Musia liek užívať pravidelne v rovnaký čas dňa. Ak pacient dávku vynechá, musí ju užiť čo najskor. Ale ak sa blíži čas nasledujúcej dávke, užije iba nasledujúcu dávku (bez zdvojnásobenia).

4.3.    Kontraindikácie

-    známa precitlivenosť na hociktorú zložku lieku alebo na jód

-    sínusová bradykardia a sinoatriálny srdcový blok

-    sick-sinus-syndrom, pokial’ nie je upravený kardiostimulátorom

-    ťažké poruchy vedenia, pokial nie je kardiostimulátor

-    kombinovaná liečba liekmi, ktoré možu indukovať „torsades de pointes“

-    dysfunkcia štítnej žlazy

-    ťarchavosť (liek možno užiť vo výnimočných stavoch, kedy očakávaný úžitok presiahne možné riziko)

-    dojčenie

4.4 Špeciálne upozornenia

Liek by sa mal zaviesť a sledovať lekárom, ktorý má vedomosti a skúsenosti s liečbou porúch srdcového rytmu.

Pred zahájením liečby sa doporučuje vykonanie EKG vyšetrenia a TSH a sérovej hladiny draslíka.

Vedlajšie účinky sú závislé zvyčajne od dávky, preto aby sa im predišlo alebo aby sa minimalizovali je nutné použiť najmenšiu účinnú udržiavaciu dávku.

Opatrnosť je potrebná v liečbe starších pacientov pre možnosť výskytu bradykarie.

Farmakologický účinok amiodaronu sposobuje EKG zmeny: QT predíženie (v zmysle predíženia repolarizácie) s možným rozvojom U vín. Tieto zmeny neznamenajú kardiotoxicitu. Ak sa vyskytne sinoatriálny blok, AV blok druhého alebo tretieho stupňa alebo bifascikulárna ramienková blokáda liečba musí prerušiť. Počas liečby amiodaronom sa pravidelne monitoruje EKG každé tri mesiace kvoli objaveniu sa nových arytmií alebo známok exacerbácie základného ochorenia.

Progresívne dyspnoe a neproduktívny kašel’ možu byť prejavmi pulmonálnej toxicity amiodaronu. Velmi doležité je včasné rozpoznanie pulmonálnej toxicity, preto sa doporučujú pravidelné RTG kontroly hrudníka a funkčné plúcne testy (každých 6 mesiacov povinne na zistenie prejavov plúcneho ochorenia).

Amiodaron može sposobiť poruchy štítnej žl’azy, najma u pacientov s pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou ochorenia štítnej žl’azy. Preto je potrebné vykonať laboratórny monitoring pred zahájením liečby, počas liečby a niekolko mesiacov po ukončení liečby. Meria sa hladina ultrasenzitívneho sérového TSH (usTSH) pri podozrení na tyroidálnu dysfunkciu.

Amiodaron obsahuje jód a preto može ovplyvňovať funkčné testy štítnej žl’azy, obzvlášť T3, T4 a TSH.

Odporúča sa pravidelné sledovanie pečeňových funkčných testov (transamináz) počas liečby. Pacienti musia byť upozornení aby sa vyvarovali slnečnému žiareniu alebo aby používali ochranné prostriedky počas liečby a používali ochranné opal’ovacie krémy na exponované časti tela..

Účinnosť a bezpečnosť amiodaronu u detí nebola stanovená.

4.5. Liekové a iné interakcie

Vzhl’adom na dlhý a variabilný biologický polčas amiodaronu existuje možnosť liekových interakcii nie len so sprievodnými liekmi počas liečby, ale aj s liekmi, podávanými po prerušení liečby.

Súčasné podávanie amiodaronu a:

-    antiarytmík, vrátane bepridilu, antiarytmík I triedy, chinidínových antiarytmík a sotalolu,

-    neantiarytmík, vrátane vincaminu, sultopridu, erythromycínu (i.v.) a pentamidínu (i.v.)

je kontraindikované pre zvýšené riziko ventrikulárnej arytmie, vrátane potenciálne letálnych „torsade de pointes“.

Neodporúča sa súčasné podávanie amiodaronu a uvedených liekov:

-    kalciový antagonista diltiazem a verapamil alebo betablokátory - pre možnosť výskytu bradykardie a AV blokády

-    stimulujúcich laxatív, ktoré možu sposobiť hypokalémiu a tým zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií, včítane „torsade de pointes“.

-    Zvýšenú opatrnost’ venovať pri užívaní nasledujúcich liekov v kombinácii s Amiokordinom:

-    Látky, ktoré možu sposobiť hypokaliémiu:

-    Diuretiká, sposobujúce hypokaliémiu

-    Kortikosteroidy

-    amfotericín B (i.v.)

Hypokaliémia vedie k dodatočnému predíženiu QT intervalu a zvyšuje riziko ventrikulárnej arytmie, vrátane „torsades de pointes“. Ak sa nedá vyhnúť súčasnej liečbe hore uvedenými liekmi, je potrebné sledovanie QT intervalu a korigovanie hypokaliémie. Ak sa objavia „torsade de pointes“ prerušiť podávanie antiarytmík (zabezpečiť elektrostimuláciu, podanie magnézia intravenózne).

-    Warfarín:

Existuje zvýšené riziko krvácania. Častejšie sledovanie protrombínového času a úprava dávkovania Warfarínu (redukcia na tretinu až polovicu) sa odporúča počas liečby a po prerušení liečby amiodaronom.

-    Tricyklické antidepresíva, fenotiazíny, astemizol alebo terfenadín:

možu dodatočne predížiť QT interval a zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmii, hlavne „torsade de pointes“.

-    Srdcové glykozidy:

Poruchy atrioventrikulárneho vedenia sa možu vyskytnúť počas súčasnej liečby. Na dovažok može sa vyskytnúť zvýšenie koncentrácie sérového digoxínu (pre zníženie vylučovania digoxínu). Na začiatku liečby amiodaronom je potrebné sledovanie sérových hladín digoxínu a dávku digoxínu redukovať (na polovicu) alebo liek vysadiť.

-    Fenytoin:

Počas súčasnej liečbe možno pozorovať známky predávkovania fenytoinom pre vzostup jeho sérových hladín. V týchto prípadoch je potrebné monitorovanie hladiny fenytoinu a redukovať dávky (na 1/3 až %).

-    Cyklosporín:

Možný vzostup hladiny cyklosporínu v sére súvisí so zníženým vylučovaním, dávky cyklosporínu sa musia upraviť.

-    Cimetidín:

Súčasné užívanie cimetidínu a amiodaronu spomafuje metabolizmus amiodaronu čo vedie k vzostupu jeho sérovej koncentrácie.

Opatrnosť je potrebná ak sa amiodarone užíva počas celkovej anestézy pre riziko bradykardie nereagujúcej na atropín, hypotenzie, poruchy vedenia, a zníženie srdcového výdaja.

Niekol’ko prípadov respiračných komplikácii končiacich fatálne bolo často pozorovaných v období tesne po operáciách (syndrom akútneho respiračného disstres dospelých). Dáva sa to do súvislosti s vysokou koncentráciou kyslíka, preto je potrebná opatrnosť v kyslíkovej liečbe v pooperačnom období. Pred plánovanou operáciou je potrebné informovať anesteziologa o užívaní amiodaronu pacientom.

Amiodaron interferuje s funkčnými testmi na štítnu žfazu, najma T3, T4 a TSH.

4.6. Používanie v graviditě a počas laktácie

Amiokordin prechádza placentárnou bariérou a bol zistený aj u plodu. Preto je kontraindikovaný počas ťarchavosti. Može sa podať iba ak je to nevyhnutné (ak všetky iné antiarytmiká zlyhali), ak predpokladaný úžitok prevýši riziko. Amiodaron sa vylučuje mliekom vo význačných dávkach, preto je kontraindikovaný u dojčiacich matiek.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidla a obsluhovat’ stroje

U niektorých pacientov má amiodaron vplyv na schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Amiodaron znižuje frekvenciu srdca, u niektorých pacientov sposobuje bradykardiu.

Ak akcia srdca klesne pod 55 úderov za minútu je nutné okamžite znížiť dávku alebo prerušiť liečbu.

Amiodaron može zhoršiť už existujúcu arytmiu alebo indukovať novú.

Amiodaron može sposobiť nedostatočnosť srdca alebo zhoršiť existujúcu (je nevyhnutná súčasná liečba kardiotonikami).

Gastrointestinálne nežiaduce účinky zahrňujú    nevofnosť, dávenie, zápchu alebo

nechutenstvo, zriedkavo prechodné poškodenie pečene (zvýšená aktivita pečeňových enzýmov). Nežiaduce účinky sa možu prejaviť aj ako akútne pečeňové poškodenie (s vysokými hladinami sérových transamináz a/alebo žltačkou) a ako chronická pečeňová choroba (pseudoalkoholická hepatitída, cirhóza). Preto sa doporučuje časté kontrolovanie pacientov s existujúcim pečeňovým poškodením a, ak je to potrebné, odporúča sa prerušenie liečby. Klinické a biologické prejavy hepatálneho poškodenia zvyčajne ustúpia po prerušení liečby.

Liečba amiodaronom može byť spojená so vznikom mikrodepozitov v hornej vrstve rohovky (spravidla nesposobujú subjektívne problémy, ale možu byť spojené s videním farebných kruhov pri pohfade do svetla). Nevyžaduje to prerušenie liečby, ale pacientovi sa odporučí oftalmologické vyšetrenie.

Boli hlášené případy očnej neuropátie a/alebo neuritídy, zvyčajne ústiacej do porúch videnia u pacientov, liečených amiodaronom. V niektorých prípadoch poruchy zraku progredovali do trvalej slepoty. Očná neuropátia a/alebo neuritída sa može objaviť v 1’ubovolný čas po zahájení liečby. Jasný vzťah k lieku však nebol jasne dokázaný. Ak sa vyskytnú poruchy zraku, ako sú zmeny v ostrosti videnia a zníženie periférneho videnia, sa doporučuje okamžité oftalmologické vyšetrenie.

Objavenie sa očnej neuropátie a/alebo neuritídy vyzýva k prehodnoteniu liečby amiodaronom. Riziko a komplikácie antiarytmickej liečby amiodaronom sa musia zvážiť proti výhodám u pacientov, liečených na srdcovú arytmiu. Preto sa doporučujú pravidelné oftalmologické kontroly, včítane vyšetrenia očného pozadia a vyšetrenia so štrbinovou lampou počas podávania amiodaronu.

Hyperthyreoidizmus alebo hypothyreoidizmus sa možu vyskytnúť počas liečby amiodaronom alebo po jej prerušení. V takomto prípade sa preruší podávanie amiodaronu. Pri hypothyreoidizme sa zavádza substitučná liečba, pri hyperthyreoidizme dočasná thyreostatická liečba, ak je to potrebné. Obnova funkcie štítnej žl’azy sa zvyčajne pozoruje po niekoíkých mesiacov po prerušení liečby.

Kašel’ a progresívne dyspnoe odrážajú nepriamo alebo priamo píúcnu toxicitu amiodaronu. Stav, ktorý sa može vyvinúť zahrňuje intersticiálnu pneumóniu, píúcnu fibrózu, pleuritídu, obliterujúcu bronchitídu. Tieto nežiaduce účinky majú zvyčajne reverzibilný charakter. Ak sa spozoruje hypersenzitivita na amiodaron, liečba sa musí prerušiť a podajú sa kortikosteroidy. Fotosenzitivita exponovaných častí tela, vyrážka alebo sivomodré sfarbenie kože sa može vyskytnúť počas liečby amiodaronom aj niekoíko týždňov po ukončení liečby. V lete musia pacienti používať ochranné krémy na ochranu exponovaných častí tela.

Neurologické poškodenia, vyskytujúce sa v súvislosti s amiodaronom sa možu prejaviť ako periférna neuropátia, parestézie, tremor, cerebellárna ataxia, bolesti hlavy, polyneuropátie, závraty, benígne zvýšenie intrakraniálneho tlaku, nočné mory alebo sluchové halucinácie.

Iné možné nežiaduce účinky zahrňujú myopátiu, epididymitídu, impotenciu, kovovú chuť, alopéciu, únava, vaskulitída, poškodenie obličiek s vzostupom hladiny sérového kreatinínu, trombocytopéniu a ojedinelé prípady hemolytickej a aplastickej anémie.

4.9. Predávkovanie

Častejšie a ťažšie nežiadúce účinky zvyčajne sú prejavom predávkovania. Vo vačšine prípadov je dostačujúce redukovať dávku alebo dočasne prerušiť podávanie amiodaronu a sledovať pacientov (krvný tlak, EKG).

Prehltnutie vačšieho množstva tabliet može viesť do hypotenzie, bradykardie, atrioventrikulárnych porúch vedenia a iným arytmiam a k poškodeniu pečene.

Liečba: výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia a solných laxatív. Pacienta je potrebné prísne kontrolovať (hlavne krvný tlak a EKG). Liečba je symptomatická. Neexistuje žiadne špecifické antidótum. Hemodialýza nie je efektívnou metódou na odstránenie amiodaronu z tela. Možnú bradykardiu možno liečiť atropínom, agonistami betareceptorov, glukagónom alebo dočasným kardiostimulátorom.

5.    FARMAKOLOGICKE VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum.

ATC klasifikácia: C01BD01

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Amiodarón blokuje káliové kanály, rýchle nátriové kanály a kalciové kanály, nekompetitívne antagonizuje účinok stimulácie alfa a beta adrenergických receptorov. Farmakologická aktivita sa prejaví antiarytmickým a antiischemickým účinkom.

Antiarytmický účinok

-    blokovaním vedenia káliových kanálov predlžujú fázu 3 akčného potenciálu (efekt, typický pre antiarytmiká III triedy podía Vaughana a Williamsa). Toto predíženie akčného potenciálu nie je v súvislosti so srdcovou frekvenciou.

-    Redukujú sínusovú automaticitu, vedúcu k bradykardii, nereagujúcej na podanie atropínu.

-    Nekompetitívna alfa a beta adrenergická inhibícia.

-    Spomalenie sinoatrialneho, atrialneho a nodálneho vedenia.

-    Zvyšuje refraktérnu fázu a znižuje myokardiálnu dráždivosť na atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovne.

-    Spomal’uje vedenie a predlžuje refraktérnu fázu prídavných atrioventrikulárnych patologických ciest.

-    Bezo zmien v intraventrikulárnom vedení.

Antiischemický účinok

-    Ovplyvňuje zníženie periférnej rezistencie a znižuje frekvenciu srdca, čo vedie k redukcii spotreby kyslíka v srdcovom svale.

-    Nekompetitívne inhibuje účinok stimulácie alfa a beta adrenergických receptorov.

-    Zvyšuje koronárny výdaj priamym účinkom na hladkú svalovinu myokardiálnych ciev.

-    Udržuje srdcový výdaj znížením aortálneho tlaku a periférnej rezistencie.

Iné účinky

-    mierne negatívny inotropný účinok.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické vlastnosti amiodaronu sú zaznamenané, aj keď nie sú všetky úplne preskúmané, predovšetkým pre velký rozdiel u róznych pacientov so zretel’om na biologickú dostupnosť, plazmatickú koncentráciu a konečný polčas eliminácie.

Amiodaron sa pomaly a variabilne absorbuje.

Distribučný objem je velký (viac ako 66 l/kg, t.j. viac ako 5000 l). Vačšia časť amiodaronu sa distribuuje v tukovom tkanive a v dobre prekrvených orgánoch a velkým množstvom tukového tkaniva, ako sú plúca, lymfatické uzliny, srdce, pečeň, pankreas, obličky, svalové tkanivo a štítna žlaza.

Priemerná biologická dostupnosť amiodaronu je približne medzi 40 a 50%.

Maximálna plazmatická koncentrácia po jednej dávke sa dosiahne po 2 až 10 hodinách. Pri dlhodobej liečbe sa maximálna plazmatická koncentrácia dosahuje postupne v priebehu niekolkých týždňov až mesiacov.

Amiodaron sa hlavne metabolizuje v pečeni a čiastočne v čreve (t.j. v črevnej sliznici). Hlavnou metabolickou cestou je desetylácia (v pečeni) a N-dealkylácia (v čreve). Hlavným metabolitom amiodaronu je mono-N-desethylamiodarone (desetylamiodaron), je farmakologicky aktívny.

Ďalšie    (dejodované) metabolity boli taktiež identifikované, ale ich akumulácia,

farmakodynamika a toxické účinky neboli ešte úplne prebádané.

Farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti desetylamiodaronu sú podobné amiodaronu.

Amiodaron sa vylučuje žlčou (v stolici) a obličkami. Po jeho takmer úplnej metabolizácii sa zisťujú malé množstva v stolici a moči. Keďže vylučovanie cestou moču je zanedbatelné, nevyžaduje pacient s poškodenými obličkami dodatočnú úpravu dávky.

Polčas vylučovania po jednej dávke je 3.2 až 20.7 hodím v priemere, clearence je 0.14 až 0.69 l/min. Pri dlhodobom podávaní je polčas vylučovania velmi dlhý, t.j. 13 až 103 dní (53 ± 24 v priemere). Po prerušení liečby vylučovanie pokračuje niekolko mesiacov.

Počas prvých niekolko dní liečby sa liek kumuluje v tele. Eliminácia sa pozoruje po niekolkých dňoch a ustáleného stavu dosiahne postupne po niekolkých týždňoch až mesiacov. Pre tieto vlastnosti liečba začína úvodnou dávkou na čo najrýchlejšie dosiahnutie koncentrácie v tkanivách, potrebnej na liečebný účinok.

Klinický antiarytmický účinok je pozorovaný po asi 7 dňoch a maximálny efekt po 15 až 30 dňoch.

Po prerušení liečby pretrváva terapeutický účinok 10 dní až jeden mesiac.

Amiodaron prechádza placentárnou bariérou.

Vylučuje sa taktiež mliekom u dojčiacich matiek.

Amiodaron sa nevylučuje hemodialýuzou alebo peritoneálnou dialýzou.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie akútnej toxicity u laboratórnych zvierat ukázali nízku toxicitu amiodaronu (LD₅₀ viac ako 3 g/kg), ale pri dlhodobom podávaní vyvoláva pečeňové a obličkové poškodenie. Reprodukčné štúdie dokázali zníženú fertilitu a embryotoxický účinok, ale sa nezaznamenal žiaden teratogénny účinok. Amiodaron prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa materským mliekom. Nie sú záznamy o amiodaronom indukovanej mutagenicite, ale sú údaje o zvýšenom výskyte tumorov štítnej žl’azy u potkanov po dlhodobom podávaní amiodaronu.

6.    FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1    Zoznam pomocných látok

Lactosum, maydis amylum, povidonum, silica colloidalis anhydrica, magnesii stearas.

6.2    Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3    Čas použitelnosti

5 rokov.

6.4    Upozornenia na podmienky a spósob skladovania

Uchovávať pri teplote do 25°C. Chrániť pred svetlom. Uchovávať mimo dosahu detí.

6.5    Vlastnosti a zloženie vnútorného obalu

Blistrové balenie (Al fólia, PVC fólia): 60 tabliet

6.6    Upozornenia na spósob zaobchádzania s liekom

Len na lekársky predpis

7.    Držitel rozhodnutia o registrácii

Krka, d.d., Novo mesto, Slovinsko

8.    Číslo rozhodnutia o registrácii

13/0827/92-S

9.    Dátum registrácie/predíženia registrácie

Registrácia predížená do: 30.decembra 2007

10.    Dátum poslednej revízie textu

Júl 2004