+ ipil.sk

Amlessa 4 mg/5 mg tablety



Príbalový leták

Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2010/03494, 2010/03495, 2010/03496, 2010/03497


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Amlessa 4 mg/5 mg tablety

Amlessa 4 mg/10 mg tablety

Amlessa 8 mg/5 mg tablety

Amlessa 8 mg/10 mg tablety

erbumínová soľ perindoprilu/amlodipín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Amlessa a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Amlessu

3. Ako užívať Amlessu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Amlessu

6. Ďalšie informácie


1. ČO JE AMLESSA A NA ČO SA POUŽÍVA


Amlessa sa predpisuje na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca (stav, pri ktorom je zásobovanie srdca krvou znížené alebo blokované).

Pacienti, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v dvoch samostatných tabletách, môžu namiesto toho užívať jednu tabletu Amlessy, ktorá obsahuje obidve liečivá.


Amlessa je kombináciou dvoch liečiv, perindoprilu a amlodipínu. Perindopril je ACE inhibítor (inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu). Amlodipín je antagonista vápnika (patrí do skupiny liečiv nazývaných dihydropyridíny). Spoločne spôsobujú rozšírenie a uvoľnenie krvných ciev, čo má za následok zníženie krvného tlaku. Krv môže ľahšie prúdiť v tele a srdce nemusí tak ťažko pracovať.


2. SKÔR AKO UŽIJETE AMLESSU


Neužívajte Amlessu

- keď ste alergický (precitlivený) na erbumínovú soľ perindoprilu alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor, na amlodipín besilát alebo na ktorékoľvek iné dihydropyridíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok Amlessy (zoznam pomocných látok je uvedený v časti 6),

  • keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (Taktiež je lepšie vynúť sa užívaniu Amlessy v rannom štádiu tehotenstva – pozri časť o tehotenstve.),

  • keď sa u Vás pri predchádzajúcej liečbe ACE inhibítorom vyskytli príznaky ako sipot, opuchnutie tváre alebo jazyka, silné svrbenie alebo závažné kožné vyrážky alebo keď sa tieto príznaky vyskytli u Vás alebo člena Vašej rodiny za akýchkoľvek iných okolností (stav nazývaný angioedém),

  • ak máte kardiogénny šok (keď srdce nie je schopné dostatočne zásobovať telo krvou), stenózu aorty (zúženie hlavnej cievy vedúcej zo srdca) alebo nestabilnú angínu (bolesť na hrudi, ktorá sa môže objaviť v kľude),

  • ak máte veľmi nízky krvný tlak (závažná hypotenzia),

  • ak trpíte srdcovým zlyhaním (srdce prestáva dostatočne pumpovať krv, čo má za následok dýchavičnosť alebo periférny edém, ako sú opuchy nôh, členkov alebo chodidiel) po akútnom infarkte myokardu.


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Amlessy

  • keď máte hypertrofickú kardiomyopatiu (chorobu srdcového svalu) alebo stenózu renálnej tepny (zúženie tepny zásobujúcej obličku krvou),

  • keď máte akékoľvek iné problémy so srdcom,

  • keď máte narušenú funkciu pečene,

  • keď máte problémy s obličkami alebo keď podstupujete dialýzu,

  • keď trpíte kolagénovým vaskulárnym ochorením (choroba spojivového tkaniva), ako je systémový lupus erythematosus alebo sklerodermia,

  • keď máte cukrovku,

  • keď ste na diéte s obmedzeným príjmom soli alebo používate soľné náhrady obsahujúce draslík (dobre vyvážená hladina draslíka v krvi je dôležitá).


Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli byť tehotná), musíte to povedať Vášmu lekárovi. Amlessa sa neodporúča v počiatočnom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže vážne poškodiť Vaše dieťa ak sa bude užívať v tomto období (pozri časť o tehotenstve).


Informujte svojho lekára alebo zdravotnícky personál, že užívate Amlessu aj v tom prípade:

  • keď máte podstúpiť celkovú anestéziu a/alebo väčší chirurgický zákrok,

  • keď ste nedávno trpeli hnačkou alebo vracaním (nevoľnosťou),

  • keď máte podstúpiť LDL aferézu (odstránenie cholesterolu z Vašej krvi pomocou prístroja),

  • keď máte podstúpiť desenzibilizačnú liečbu na zníženie alergických prejavov na včelie alebo osie žihadlo.


Amlessa sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.


Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Vyhnite sa užívaniu Amlessy spolu s:

  • lítiom (používa sa na liečbu mánie alebo depresie),

  • estramustínom (používa sa na liečbu rakoviny),

  • draslík šetriacimi diuretikami (spironolaktón, triamterén), doplnkami draslíka alebo soľnými náhradami s obsahom draslíka.


Liečba Amlessou môže byť ovplyvnená inými liekmi. Určite Vášmu lekárovi povedzte, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, pretože môže byť potrebná zvláštna opatrnosť:

  • iné lieky na vysoký krvný tlak, vrátane diuretík (lieky, ktoré zvyšujú množstvo moču vytváraného v obličkách),

  • nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) na úľavu od bolesti alebo vysoké dávky kyseliny acetylsalicylovej,

  • lieky na liečbu cukrovky (napr. inzulín),

  • lieky na liečbu psychických porúch ako sú depresia, pocit úzkosti, schizofrénia, atď. (napr. tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, antidepresíva podobné imipramínu, neuroleptiká),

  • imunosupresíva (lieky, ktoré potláčajú obranné mechanizmy tela) používané na liečbu autoimunitných ochorení alebo po transplantácii (napr. cyklosporín),

  • alopurinol (na liečbu dny),

  • prokaínamid (na liečbu nepravidelného srdcového tepu),

  • vazodilatanciá, vrátane nitrátov (prípravky, ktoré rozširujú cievy),

  • heparín (liek na riedenie krvi),

  • efedrín, noradrenalín a adrenalín (lieky používané na liečbu nízkeho krvného tlaku, šoku a astmy),

  • baklofén používaný na liečbu svalovej stuhnutosti pri ochoreniach ako skleróza multiplex,

  • niektoré antibiotiká ako napr. rifampicín,

  • antiepileptiká, ako napr. karbamazepín, fenobarbital, fenytoín, fosfenytoín, primidon,

  • itrakonazol, ketokonazol (lieky na liečbu plesňových infekcií),

  • alfa-blokátory, používané na liečbu zväčšenej prostaty ako napr. prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulosín, terazosín,

  • amifostín (používaný na prevenciu alebo zníženie vedľajších účinkov spôsobených inými liekmi alebo rádioterapiou pri liečbe rakoviny),

  • kortikosteroidy (používané na liečbu rôznych stavov vrátane závažnej astmy a reumatoidnej artritídy),

  • soli zlata, najmä pri vnútrožilovom podaní (používajú sa na liečbu symptómov reumatoidnej artritídy).


Užívanie Amlessy s jedloma nápojmi

Amlessa sa má užívať pred jedlom.


Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom.


Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to povedať Vášmu lekárovi. Lekár Vám pravdepodobne povie, aby ste Amlessu prestali užívať ešte skôr, ako otehotniete alebo ihneď potom, ako zistíte, že ste tehotná a namiesto Amlessy Vám odporučí užívanie iného lieku. Užívanie Amlessy sa neodporúča v počiatočnom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože užívanie po treťom mesiaci tehotenstva môže vážne poškodiť Vaše dieťa.


Dojčenie

Povedzte Vášmu lekárovi, ak dojčíte alebo sa chystáte začať dojčiť. Amlessa sa pre dojčiace matky neodporúča a ak chcete dojčiť, Váš lekár Vám môže vybrať inú liečbu, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.


Vedenie vozidla a obsluha strojov

Amlessa nemá vplyv na bdelosť, ale môžete pociťovať závraty alebo slabosť v dôsledku nízkeho krvného tlaku, čo môže ovplyvniť Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Neodporúčame Vám viesť vozidlo a obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť ako Vás Amlessa ovplyvňuje.


3. AKO UŽÍVAŤ AMLESSU


Vždy užívajte Amlessu presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Tabletu prehltnite a zapite pohárom vody, najlepšie každý deň v rovnakom čase, ráno a pred jedlom. Váš lekár rozhodne, aká dávka je pre Vás správna. Zvyčajná dávka je jedna tableta raz denne.

Amlessa sa zvyčajne predpisuje pacientom, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v samostatných tabletách.


Ak užijete viac Amlessy, ako máte

Ak užijete príliš veľa tabliet, kontaktujte ihneď pohotovostné oddelenie najbližšej nemocnice alebo svojho lekára. Najpravdepodobnejším prejavom v prípade predávkovania je nízky krvný tlak, z čoho môžete pociťovať závraty alebo mdloby. Ak sa to stane, môže pomôcť, ak si ľahnete tak, aby ste mali zdvihnuté nohy.


Ak zabudnete užiť Amlessu

Je dôležité, aby ste Váš liek užívali každý deň, pretože pravidelná liečba je účinnejšia. Ak však zabudnete užiť dávku Amlessy, ďalšiu dávku užite v zvyčajnom čase.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.


Ak prestanete užívať Amlessu

Keďže liečba Amlessou je obyčajne celoživotná, predtým ako tento liek prestanete užívať, poraďte sa o tom so svojím lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY


Tak ako všetky lieky, aj Amlessa môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Nežiaduce účinky sú podľa frekvencie rozdelené do týchto skupín:

Veľmi časté:

Postihujú viac ako 1 pacienta z 10

Časté:

Postihujú 1 až 10 pacientov zo 100

Menej časté:

Postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000

Zriedkavé:

Postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000

Veľmi zriedkavé:

Postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000

Neznáme:

Frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov


Ak sa u Vás vyskytne niektorý z nasledujúcich príznakov, ihneď prestaňte liek užívať a oznámte to svojmu lekárovi:

  • príznaky alergickej reakcie, ako sú opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním,

  • závažné závraty alebo mdloby,

  • nezvyčajne rýchly alebo nepravidelný srdcový tep.


Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú:


  • Časté vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 z 10 užívajúcich, ale viac ako u 1 zo 100 užívajúcich):

bolesť hlavy, závraty, mdloby, mravčenie, somnolencia (ospalosť), poruchy videnia, tinnitus (hučanie v ušiach), palpitácie (búšenie srdca), začervenanie tváre (pocit horúčavy alebo tepla na Vašej tvári), točenie hlavy v dôsledku nízkeho krvného tlaku, kašeľ, namáhavé dýchanie, nauzea (nutkanie na vracanie), vracanie, bolesť brucha, poruchy chuti, dyspepsia alebo problémy s trávením, hnačka, zápcha, alergické reakcie (ako napr. kožné vyrážky, svrbenie), svalové kŕče, pocit únavy, edém (opuch nôh a členkov),


  • Menej časté vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 zo 100 užívajúcich, ale viac ako u 1 z 1000 užívajúcich):

náhle zmeny nálady, poruchy spánku, triaška, synkopa (náhle prechodné bezvedomie), strata pociťovania bolesti, rinitída (upchatý nos alebo nachladnutie), poruchy činnosti čriev, vypadávanie vlasov, červené alebo svetlé škvrny na koži, bolesti chrbta, svalov a kĺbov, bolesti hrude, zvýšená potreba močenia predovšetkým v noci, malátnosť (celkový pocit nevoľnosti), bronchospazmus (stiahnutie hrude, sipot a namáhavé dýchanie), sucho v ústach, angioedém (symptómy ako sipot, opuch tváre alebo jazyka), obličkové problémy, impotencia, zvýšené potenie, zväčšenie prsníkov u mužov, zvýšenie alebo zníženie hmotnosti,


  • Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 z 10 000 užívajúcich):

zmätenosť, kardiovaskulárne poruchy (nepravidelný tep, angina pectoris, infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda), eozinofilná pneumónia (zriedkavý typ zápalu pľúc), multiformný erytém (kožné vyrážky, ktoré často začínajú ako červené svrbiace škvrny na tvári, ramenách alebo nohách), poruchy krvi, pankreasu, žalúdka alebo pečene, periférna neuropatia (ochorenie, ktoré spôsobuje stratu citlivosti, bolesti, neschopnosť svalovej kontroly), hypertónia (abnormálne zvýšenie svalového napätia), vaskulitída (zápal kožných ciev), opuch ďasien, vysoká hladina cukru v krvi.


U pacientov užívajúcich Amlessu boli taktiež hlásené nasledovné vedľajšie účinky: hypoglykémia (veľmi nízka hladina cukru v krvi), vaskulitída (zápal ciev).


Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ AMLESSU


Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.


Nepoužívajte Amlessu po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a obale na tablety. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.


Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.


Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo Amlessa obsahuje


- Liečivá sú erbumínová soľ perindoprilu a amlodipín.

Amlessa 4 mg/5 mg tablety

Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).

Amlessa 4 mg/10 mg tablety

Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).

Amlessa 8 mg/5 mg tablety

Každá tableta obsahuje 8 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).

Amlessa 8 mg/10 mg tablety

Každá tableta obsahuje 8 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).

- Ďalšie zložky sú hydrogénuhličitan sodný, mikrokryštalická celulóza (E460), kukuričný škrob predželatínovaný, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A), koloidný oxid kremičitý bezvodý a magnéziumstearát (E572).


Ako vyzerá Amlessa a obsah balenia


Amlessa 4 mg/5 mg tablety sú biele až takmer biele, okrúhle, mierne bikonvexné tablety so skosenými hranami.

Amlessa 4 mg/10 mg tablety sú biele až takmer biele, bikonvexné tablety v tvare kapsuly s deliacou ryhou na jednej strane. Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

Amlessa 8 mg/5 mg tablety sú biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami.

Amlessa 8 mg/10 mg tablety sú biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.


Tablety sú dostupné v škatuľkách s 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 90 a 100 tabletami v blistri.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


Výrobca

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann-Str.5, 27472 Cuxhaven, Nemecko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Členský štát

Názov lieku

Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko

Amlessa

Holandsko

Perindopril tert-butylamine/Amlodipine Krka

Litva

Dalnessa

Španielsko

Perindopril/Amlodipine Krka

Taliansko

Perindopril e Amlodipina Krka

Spojené kráľovstvo

Perindopril/Amlodipine


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v júni 2011.



6


Amlessa 4 mg/5 mg tablety

Súhrn údajov o lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2010/03494, 2010/03495, 2010/03496, 2010/03497


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. Názov lieku


Amlessa 4 mg/5 mg tablety

Amlessa 4 mg/10 mg tablety

Amlessa 8 mg/5 mg tablety

Amlessa 8 mg/10 mg tablety


2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie


Amlessa 4 mg/5 mg tablety

Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Amlessa 4 mg/10 mg tablety

Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Amlessa 8 mg/5 mg tablety

Každá tableta obsahuje 8 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Amlessa 8 mg/10 mg tablety

Každá tableta obsahuje 8 mg erbumínovej soli perindoprilu (zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. Lieková forma


Tableta.


4 mg/5 mg: Biele až takmer biele, okrúhle, mierne bikonvexné tablety so skosenými hranami.

4 mg/10 mg: Biele až takmer biele, bikonvexné tablety v tvare kapsuly s deliacou ryhou na jednej strane. Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

8 mg/5 mg: Biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami.

8 mg/10 mg: Biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.


4. Klinické údaje


4.1 Terapeutické indikácie


Amlessa je indikovaná ako substitučná terapia na liečbu hypertenzie a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca u pacientov, ktorí sú už kontrolovaní perindoprilom a amlodipínom podávanými súbežne v rovnakých dávkových hladinách


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Na vnútorné použitie.

Jedna tableta denne, užitá ako jednotlivá dávka, pokiaľ možno ráno, pred jedlom.


Fixná kombinácia dávok nie je vhodná ako začiatočná terapia.

Ak je potrebná zmena dávkovania, má sa vykonávať individuálnou titráciou jednotlivých zložiek lieku.


Pacienti s poškodením funkcie obličiek a starší pacienti (pozri časti 4.4 a 5.2)

U pacientov s poškodením funkcie obličiek a starších pacientov je znížená eliminácia perindoprilátu. Preto bude bežnélekárske sledovanie zahŕňať časté monitorovanie kreatinínu a draslíka.

Amlessa sa môže podávať pacientom s CLcr ≥60 ml/min a nie je vhodná pre pacientov s CLcr <60 ml/min. U týchto pacientov sa odporúča individuálna titrácia dávky zložkami lieku.

Zmeny v plazmatických koncentráciách amlodipínu nie sú v priamom vzťahu so stupňom poškodenia obličiek.


Pacienti s poškodením funkcie pečene: pozri časti 4.4 a 5.2

Pre pacientov s poškodením funkcie pečene nebol stanovený dávkovací režim. Preto sa má Amlessa podávať s opatrnosťou.


Deti a dospievajúci

Amlessa sa nemá používať u detí a dospievajúcich, pretože účinnosť a znášanlivosť perindoprilu a amlodipínu samotných alebo v kombinácii sa u detí a dospievajúcich nestanovovala.


4.3 Kontraindikácie


Súvisiace s perindoprilom:

  • Precitlivenosť na perindopril alebo na iný ACE inhibítor.

  • Angioedém spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítormi v anamnéze.

  • Dedičný alebo idiopatický angioedém.

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).


Súvisiace s amlodipínom:

  • Závažná hypotenzia.

  • Precitlivenosť na amlodipín alebo na ktorékoľvek iné dihydropyridíny.

  • Šok, vrátane kardiogénneho šoku.

  • Obštrukcia prietoku ľavej srdcovej komory (napr. vysoký stupeň aortálnej stenózy).

  • Hemodynamicky nestabilné srdcové zlyhanie po akútnom infarkte myokardu.


Súvisiace s Amlessou:

Všetky kontraindikácie súvisiace s jednotlivými liečivami uvedené vyššie platia aj pre fixnú kombináciu Amlessy.

  • Precitlivenosť na ktorúkoľvek z pomocných látok.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všetky upozornenia týkajúce sa každého liečiva, ako sú uvedené ďalej, platia aj pre fixnú kombináciuAmlessy.


Súvisiace s perindoprilom:

Osobitné upozornenia


Precitlivenosť/angioedém:

U pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu, boli zriedkavo zaznamenané prípady angioedému tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.8). Toto sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch sa musí liečba Amlessou okamžite prerušiť a má sa začať primerané monitorovanie, ktoré má pokračovať až do úplného vymiznutia symptómov. V takých prípadoch, kde sa opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa stav zvyčajne upravil bez liečby, hoci antihistaminiká boli pri zmierňovaní symptómov užitočné.

Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. V prípadoch, kedy je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo môže spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, sa musí okamžite poskytnúť pohotovostná liečba. Tá môže zahŕňať podanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.

U pacientov s anamnézou angioedému nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi môže byť riziko angioedému počas užívania ACE inhibítorov zvýšené (pozri časť 4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo zaznamenaný intestinálny angioedém. Títo pacienti mali bolesti brucha (s alebo bez nauzey alebo vracania); v niektorých prípadoch bez predchádzajúceho angioedému tváre, pričom hladiny C-1 esterázy boli v norme. Angioedém bol diagnostikovaný prostredníctvom vyšetrení zahŕňajúcich CT brucha alebo ultrazvuk alebo pri chirurgickom zákroku a symptómy ustúpili po zastavení podávania ACE inhibítorov.


Intestinálny angioedém má byť zahrnutý do diferenciálnej diagnózy pacientov s bolesťou brucha, ktorí užívajú ACE inhibítory (pozri časť 4.8).


Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL):

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) síranom dextránu vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.


Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory sa počas desenzibilizačnej liečby (napr. jedom blanokrídlovcov) vyskytli anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa týmto reakciám predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi, opäť sa však objavili po ich náhodnom užití.


Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zaznamenané u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Perindopril má byť používaný s najvyššou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich imunosupresívnu liečbu, ktorí sú liečení alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je známe preexistujúce poškodenie funkcie obličiek. U niektorých pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v ojedinelých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa perindopril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a pacientov poučiť, aby oznámili akúkoľvek známku infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka).


Gravidita:

ACE inhibítory sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak je však pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi považované za nevyhnutné, pacientkam plánujúcim graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po potvrdení gravidity sa má liečba ACE inhibítormi okamžite ukončiť a, ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).


Upozornenia pri užívaní


Hypotenzia:

ACE inhibítory môžu spôsobiť pokles tlaku krvi. Symptomatická hypotenzia je zriedkavá u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou a s väčšou pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov s hypovolémiou spôsobenou napr. liečbou diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave, dialýzou, hnačkou alebo vracaním, alebo u pacientov so závažnou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí počas liečby Amlessou dôsledne monitorovať krvný tlak, renálne funkcie a hladiny draslíka v sére.

Podobná pozornosť sa vyžaduje u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by nadmerný pokles tlaku krvi mohol mať za následok infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.


Ak dôjde k hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo, a ak je to nutné, má sa mu aplikovať intravenózna infúzia roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %). Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok, ktoré je možné podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi po zväčšení objemu zvýši.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne/hypertrofická kardiomyopatia:

Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, perindopril sa má podávať opatrne pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.


Poškodenie funkcie obličiek:

V prípadoch poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu <60 ml/min) sa odporúča individuálna titrácia dávky zložkami lieku (pozri časť 4.2).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek je rutinné monitorovanie kaliémie a hladín kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE inhibítormi, boli zaznamenané zvýšené hladiny urey v krvi a hladiny sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. K tomuto môže dôjsť pravdepodobne najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Pri súčasnej renovaskulárnej hypertenzii je riziko vzniku závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie zvýšené. U niektorých hypertonikov bez zjavného preexistujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, a to najmä, ak bol perindopril podávaný súbežne s diuretikom. K tomu môže dôjsť s väčšou pravdepodobnosťou u pacientov s preexistujúcim poškodením funkcie obličiek.


Hepatálne zlyhanie:

Užívanie ACE inhibítorov bolo zriedkavo spojené so vznikom syndrómu, ktorý sa začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka, alebo u ktorých dôjde k výraznému zvýšeniu hepatálnych enzýmov, musia ukončiť užívanie ACE inhibítora a musia zostať pod náležitým lekárskym dohľadom (pozri časť 4.8).


Etnické rozdiely:

ACE inhibítory spôsobujú vyššie percento angioedému u pacientov čiernej rasy, než u pacientov iných rás.

Podobne ako iné ACE inhibítory, aj perindopril môže byť menej účinný v znižovaní tlaku krvi u pacientov čiernej rasy v porovnaní s inými rasami, možno z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.


Kašeľ:

Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny, pretrvávajúci a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom má byť považovaný za súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.


Operácia/anestézia:

U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže Amlessa blokovať sekundárnu tvorbu angiotenzínu II po kompenzačnom uvoľnení renínu. Liečba sa má vysadiť jeden deň pred chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne hypotenzia, ktorá je považovaná za dôsledok tohto mechanizmu, je možné ju korigovať zvýšením cirkulujúceho objemu.


Hyperkaliémia:

Zvýšenie hladiny draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi pacientov s rizikom rozvoja hyperkaliémie patria pacienti s renálnou insuficienciou, s poškodením obličiek,s vyšším vekom (>70 rokov), s diabetom mellitus, s pridruženými udalosťami, najmä dehydratáciou, akútnou srdcovou dekompenzáciou, metabolickou acidózou alebo pacienti súčasne užívajúci draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, eplerenon, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka, ako aj pacienti užívajúci iné lieky, ktoré sú spojené so zvýšením draslíka v sére (napr. heparín). Užívanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretíkalebo soľných náhrad s obsahom draslíkamôže, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, viesť k významnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy i fatálne arytmie. Ak sa súčasné použitie perindoprilu a niektorých vyššie uvedených látokpovažuje za potrebné, majú sa používať s opatrnosťou a má sa často kontrolovať hladina draslíka v sére(pozri časť 4.5).


Diabetickí pacienti

U pacientov s diabetom, liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5).


Súvisiace s amlodipínom:

Osobitné upozornenia


Pacienti s poruchou funkcie pečene:

Rovnako ako u všetkých antagonistov vápnika, je polčas amlodipínu predĺžený u pacientov s poruchou funkcie pečene.Preto musí byť týmto pacientom liek podávaný opatrne a za dôsledného monitorovania hepatálnych enzýmov.


Pacienti so srdcovým zlyhaním:

Pacienti so srdcovým zlyhaním sa majú liečiť s opatrnosťou.

V dlhodobej štúdii zahrňujúcej pacientov so závažným srdcovým zlyhaním (NYHA III a IV) bol zaznamenaný vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v placebo skupine, čo však nenaznačovalo zhoršenie srdcového zlyhania (pozri časť 5.1).


Súvisiace s Amlessou:

Osobitné upozornenia


Interakcie

Súčasné užívanie Amlessy s lítiom, draslík šetriacimi diuretikami alebo doplnkami draslíka sa neodporúča (pozri časť 4.5).


4.5 Liekové a iné interakcie


Súvisiace s perindoprilom


Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča:


Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka: U niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, hoci sérové hladiny draslíka zostávajú zvyčajne v normálnych limitoch. Draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je ich súbežné použitie indikované z dôvodu potvrdenej hypokaliémie, majú sa používať s opatrnosťou a pri častom monitorovaní hladín draslíka v sére.


Lítium:

Počas súbežného podávania ACE inhibítorov boli zaznamenané reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity (závažná neurotoxicita). Kombinácia perindoprilu s lítiom sa neodporúča. Ak sa potvrdí, že táto kombinácia je nutná, odporúča sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).


Estramustín:

Riziko zvýšených nežiaducich účinkov, ako je angioneurotický edém (angioedém).


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:


Nesteroidové antiflogistiká (NSA) vrátane kyseliny acetylsalicylovej 3 g/deň:

Keď sa ACE inhibítory podávajú súčasne s nesteroidovými antiflogistikami (napr. kyselina acetylsalicylová v protizápalovom dávkovacom režime, COX-2 inhibítory a neselektívne nesteroidové antiflogistriká), môže sa vyskytnúť zoslabenie antihypertenzného účinku. Súčasné užívanie ACE inhibítorov a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možnosti akútneho renálneho zlyhania, a k zvýšeniu sérových hladín draslíka, predovšetkým u pacientov s preexistujúcim oslabením renálnych funkcií. Táto kombinácia by sa mala podávať opatrne, najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a malo by sa zvážiť monitorovanie renálnych funkcií po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.


Antidiabetká (inzulín, hypoglykemizujúce sulfónamidy):

Používanie ACE inhibítorov môže zvýšiť hypoglykemizujúci účinok u diabetikov liečených inzulínom alebo hypoglykemizujúcimi sulfónamidmi. Vznik hypoglykemických epizód je veľmi zriedkavý (pravdepodobne zlepšenie glukózovej tolerancie vedie k zníženiu potreby inzulínu).


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje pozornosť:


Diuretiká:

U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou objemu a/alebo solí, môže dôjsť po začatí liečby ACE inhibítorom k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmu solí pred začatím liečby nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.


Sympatomimetiká:

Sympatomimetiká môžu oslabiť antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.


Zlato:

Nitritoidné reakcie (symptómy zahŕňajú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a hypotenziu) boli zriedkavo hlásené u pacientov liečených injekčným zlatom (aurotiomalát sodný) a súbežne ACE inhibítormi vrátane perindoprilu.


Súvisiace s amlodipínom


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:


Inhibítory CYP3A4:

Súbežné užívanie inhibítora CYP3A4 erytromycínu u mladých pacientov a diltiazemu u starších pacientov preukázala, že erytromycín zvyšuje plazmatickú koncentráciu amlodipínu o 22% a diltiazem o 50%. Napriek tomu je klinická závažnosť tohto zistenia neistá. Nedá sa vylúčiť, že iné inhibítory CYP3A4 (napr. ketokonazol, itrakonazol, ritonavir) tiež zvyšujú plazmatickú koncentráciu amlodipínu viac ako diltiazem. Opatrnosť je potrebná pri kombinácii amlodipínu s inhibítormi CYP3A4. Napriek tomu neboli pri tomto vzájomnom pôsobení hlásené žiadne nežiaduce účinky.


CYP3A4 induktory (rifampicín, ľubovník bodkovaný, antikonvulzíva, ako napr. karbamazepín, fenobarbitál, fenytoín, fosfenytoín, primidon):

Súbežné užívanie induktorov CYP3A4 môžu znižovať plazmatickú koncentráciu amlodipínu z dôvodu zrýchlenia metabolizmu amlodipínu v pečeni zapríčineného týmito induktormi. Amlodipín sa má používať s opatrnosťou s induktormi CYP3A4 a, ak je to potrebné, dávkovanie amlodipínu sa môže upraviť.


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje pozornosť:

Beta-blokátory používané pri srdcovom zlyhaní (bisoprolol, karvedilol, metoprolol):

U pacientov so skrytým alebo nekontrolovaným srdcovým zlyhaním je riziko hypotenzie a srdcovej slabosti (adícia negatívne inotropného účinku). Okrem toho môžu beta-blokátory minimalizovať reflex sympatika v prípade neprimeranej hemodynamickej odozvy.


Iné kombinácie:

Amlodipín je ako monoterapia bezpečne podávaný s tiazidovými diuretikami, beta-blokátormi, ACE inhibítormi, dlhodobo pôsobiacimi nitrátmi, sublingválnym nitroglycerínom, digoxínom, warfarínom, atorvastatínom, sildenafilom, antacidami (gél hydroxidu hlinitého, hydroxid horečnatý, simetikon), cimetidínom, nesteroidnými antiflogistikami, antibiotikami a perorálnymi antidiabetikami.


Špecifické štúdie vykonané s niektorými liekmi neukázali žiadny vplyv na amlodipín:

  • Súbežné podávanie amlodipínu s cimetidínom nemenilo farmakokinetiku amlodipínu.

  • Ak sa podal amlodipín v kombinácii so sildenafilom, každá látka nezávisle vykazovala vlastný antihypertenzívny účinok.

  • Grepová šťava: súčasné podávanie 240 ml grepovej šťavy s jednou perorálnou dávkou 10 mg amlodipínu 20 dospelým dobrovoľníkom nemalo signifikantný účinok na farmakokinetiku amlodipínu.


Špecifické štúdie vykonané s niektorými látkami taktiež ukázali, že amlodipín nemá vplyv na ich farmakokinetické parametre:

  • Atorvastatín: súčasné podávanie opakovaných 10 mg dávok amlodipínu s 80 mg atorvastatínu neviedlo k signifikantnej zmene rovnovážneho stavu farmakokinetických parametrov atorvastatínu.

  • Digoxín: súčasné podávanie amlodipínu s digoxínom nemenilo u zdravých dobrovoľníkov sérovú hladinu digoxínu ani renálny klírens digoxínu.

  • Warfarín: súčasné podávanie s amlodipínom u zdravých dobrovoľníkov mužského pohlavia nemenilo signifikantne účinok warfarínu na protrombínový čas. Súčasné podávanie amlodipínu s warfarínom nemenilo warfarínový protrombínový čas.

  • Cyklosporín: farmakokinetické štúdie s cyklosporínom ukázali, že amlodipín signifikantne nemení farmakokinetiku cyklosporínu.


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:

Baklofén. Zosilnenie antihypertenzného účinku. Monitorovanie krvného tlaku a renálnych funkcií, a v prípade potreby úprava dávky antihypertenzíva.


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje pozornosť:

  • Antihypertenzíva (ako napr. beta-blokátory) a vazodilatanciá: súbežné použitie týchto látok môže zvýšiť hypotenzný účinok perindoprilu a amlodipínu.

  • Súbežné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo inými vazodilatanciami môže spôsobiť ďalšie zníženie krvného tlaku a preto je potrebné ho starostlivo zvážiť.

  • Kortikosteroidy, tetrakosaktid: zníženie antihypertenzného účinku (retencia solí a vody spôsobená kortikosteroidmi).

  • Alfa-blokátory (prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulosín, terazosín): zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.

  • Amifostín: môže zosilniť antihypertenzný účinok amlodipínu.

  • Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká: zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Berúc do úvahy účinky jednotlivých zložiek tohto kombinovaného lieku na graviditu a laktáciu:

Amlessa sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity. Amlessa je kontraindikovaná počas druhého a tretieho trimestra gravidity.

Amlessa sa neodporúča počas laktácie. Preto sa treba rozhodnúť, či prerušiť laktáciu, pričom treba vziať v úvahu dôležitosť liečby pre matku.


Gravidita:


Súvisiace s perindoprilom

Použitie ACE inhibítorov sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Neexistujú presvedčivé epidemiologické údaje ohľadne rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v terapii ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce tehotenstvo majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dokázaný bezpečnostný profil pre použitie počas tehotenstva. Pokiaľ je diagnostikované tehotenstvo, terapia ACE inhibítormi sa má okamžite prerušiť a prípadne začať alternatívna liečba.

Je známe, že vystavenie účinku ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra vyvoláva humánnu fetotoxicitu (znížené renálne funkcie, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3). Ak by došlo k vystaveniu ACE inhibítorom od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vykonať ultrazvukovú kontrolu renálnych funkcií a lebky. Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, by mali byť starostlivo sledované pre možnosť hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).


Súvisiaces amlodipínom

Bezpečnosť amlodipínu u žien sa počas gravidity nestanovovala.

Údaje z limitovaného počtu gravidít s expozíciou amlodipínom nenaznačujú, že by amlodipín alebo iný antagonista kalciového receptora mal škodlivý účinok na zdravie plodu. Môže však existovať riziko protrahovaného pôrodu. V štúdiách na zvieratách sa pozorovala reprodukčná toxicita pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).

Použitie počas gravidity sa preto odporúča iba vtedy, ak nie je bezpečnejšia alternatívy a ak ochorenie samotné predstavuje pre matku a plod zvýšené riziko.


Laktácia:


Súvisiace s perindoprilom

Keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o užívaní perindoprilu počas laktácie, užívanie Amlessy sa neodporúča a je vhodnejšie použiť alternatívnu liečbu s lepšie zavedeným bezpečnostným profilom počas laktácie, najmä pri starostlivosti o novorodenca alebo predčasne narodené dieťa.


Súvisiaces amlodipínom

Nie je známe, či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Podobné blokátory kalciového kanála dihydropyridínového typu sa do materského mlieka vylučujú.

Pri rozhodovaní o pokračovaní/prerušení dojčenia a o pokračovaní/prerušení liečby amlodipínom sa majú vziať do úvahy výhody dojčenia pre dieťa a výhody liečby amlodipínom pre matku.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch Amlessy na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov sa má brať do úvahy, že príležitostne sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.


4.8 Nežiaduce účinky


Počas liečby perindoprilom alebo amlodipínom boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky, ktoré sú udávané oddelene a zoradené v súlade s MedDRA terminológiou podľa orgánových systémov a podľa nasledujúcej frekvencie:

  • Veľmi časté (≥1/10)

  • Časté (≥1/100 až <1/10)

  • Menej časté (≥1/1 000 až <1/100)

  • Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000)

  • Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

  • Neznáme (z dostupných údajov)


Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA

Nežiaduce účinky

Frekvencia

amlodipín

perindopril

Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukopénia/neutropénia (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Agranulocytóza alebo pancytopénia (pozri časť 4.4)


Veľmi zriedkavé

Trombocytopénia (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Hemolytická anémia u pacientov s vrodenou deficienciou G-6PDH (pozri časť 4.4)


Veľmi zriedkavé

Zníženie hemoglobínu a hematokritu


Veľmi zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Alergická reakcia: urtikária

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Poruchy metabolizmu a výživy

Hyperglykémia

Veľmi zriedkavé


Prírastok hmotnosti

Menej časté


Zníženie hmotnosti

Menej časté



Hypoglykémia


Neznáme

Psychické poruchy

Nespavosť

Menej časté


Zmeny nálad

Menej časté

Menej časté

Poruchy spánku


Menej časté

Poruchy nervového systému

Somnolencia

Časté


Závraty

Časté

Časté

Bolesť hlavy

Časté

Časté

Tremor

Menej časté


Hypoestézia

Menej časté


Parestézia

Menej časté

Časté

Zvýšený svalový tonus

Veľmi zriedkavé


Periférna neuropatia

Veľmi zriedkavé


Vertigo


Časté

Zmätenosť


Veľmi zriedkavé

Poruchy oka

Poruchy videnia

Menej časté

Časté

Poruchy ucha a labyrintu

Tinnitus

Menej časté

Časté

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Palpitácie

Časté


Synkopa

Menej časté


Anginózna bolesť

Zriedkavé



Angina pectoris


Veľmi zriedkavé

Infarkt myokardu pravdepodobne sekundárny v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Arytmia (vrátane bradykardie, ventrikulárnej tachykardie a atriálnej fibrilácie)

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Cievne poruchy

Sčervenanie

Časté


Hypotenzia (a účinky súvisiace s hypotenziou)

Menej časté

Časté

Cievna mozgová príhoda, pravdepodobne sekundárna v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4)


Veľmi zriedkavé

Vaskulitída

Veľmi zriedkavé

Neznáme

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Dýchavičnosť

Menej časté

Časté

Rinitída

Menej časté

Veľmi zriedkavé

Kašeľ

Veľmi zriedkavé

Časté

Bronchospazmus


Menej časté

Eozinofilná pneumónia


Veľmi zriedkavé

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Hyperplázia gingívy

Veľmi zriedkavé


Bolesť brucha, nauzea

Časté

Časté

Vracanie

Menej časté

Časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté

Porucha činnosti čriev

Menej časté


Sucho v ústach

Menej časté

Menej časté

Dysgeúzia


Časté

Zmeny chuti

Menej časté


Hnačka, zápcha


Časté

Pankreatitída

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Gastritída

Veľmi zriedkavé


Poruchy pečene a žlčových ciest

Hepatitída, cholestatická žltačka

Veľmi zriedkavé


Cytolytická alebo cholestatická hepatitída (pozri časť 4.4)


Veľmi zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Quinckeho edém

Veľmi zriedkavé


Angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.4).


Menej časté

Multiformný erytém

Veľmi zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Vypadávanie vlasov

Menej časté


Purpura

Menej časté


Zmeny sfarbenia pokožky

Menej časté


Zvýšené potenie

Menej časté


Potenie


Menej časté

Svrbenie

Menej časté

Časté

Vyrážka

Menej časté

Časté

Stevensov-Johnsonov syndróm

Veľmi zriedkavé


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Bolesť kĺbov a svalov

Menej časté


Svalové kŕče

Menej časté

Časté

Bolesť chrbta

Menej časté


Poruchy obličiek a močových ciest

Poruchy močenia, nočné močenie, časté močenie

Menej časté


Poškodenie obličiek


Menej časté

Akútne zlyhanie obličiek


Veľmi zriedkavé

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Impotencia

Menej časté

Menej časté

Gynekomastia

Menej časté


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Edém, periférny edém

Časté


Únava

Časté


Bolesť na hrudníku

Menej časté


Asténia

Menej časté

Časté

Bolesť

Menej časté


Nevoľnosť

Menej časté


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšenie hepatálnych enzýmov: ALT, AST (väčšinou zhodné s cholestázou)

Veľmi zriedkavé


Zvýšenie sérového bilirubínu a pečeňových enzýmov


Zriedkavé

Zvýšenie hladiny urey v krvi a kreatinínu v sére, hyperkaliémia (pozri časť 4.4)


Neznáme


Ďalšie informácie súvisiace s amlodipínom

V súvislosti s blokátormikalciovéhokanála boli výnimočne hlásené prípadyextrapyramídových syndrómov.


4.9 Predávkovanie


Nie sú žiadne informácie o predávkovaní Amlessou u ľudí.


Sú len obmedzené skúsenosti s úmyselným predávkovaním amlodipínom u ľudí. Výraznépredávkovanie môževyústiť domasívnej periférnejvazodilatáciesnáslednouvýraznou apravdepodobnedlhšie trvajúcou systémovouhypotenziou. Každá systémová hypotenzia vyvolaná predávkovaním amlodipínom si vyžaduje monitorovanie na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri obnovevaskulárnehotonusua krvného tlaku môže byť vhodné použitielieku s vazokonstrikčným účinkom, zapredpokladu, že jeho použitie nie je kontraindikované. Na zvrátenie blokujúceho účinku na kalciového kanály môže byť prínosom intravenózne podanie kalciumglukonátu.

Amlodipín sa nedá odstrániť dialýzou.


Pre perindopril sú dostupné obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Medzi symptómy spojené s predávkovaním ACE inhibítormi patrí hypotenzia, obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventilácia, tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, úzkosť a kašeľ.

Odporúčanou terapiou predávkovania je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak nastane hypotenzia, pacient má byť uložený do protišokovej polohy. Ak je k dispozícii, môže sa tiež zvážiť terapia infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenózne podanie katecholamínov. Perindopril je možné odstrániť zo systémovej cirkulácie pomocou hemodialýzy (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná terapia je indikovaná pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Nepretržite musia byť monitorované životne dôležité funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácie kreatinínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Liečivá ovplyvňujúce renín – angiotenzínový systém, inhibítory ACE a blokátory kalciového kanála, ATC kód: C09BB04


Perindopril

Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II (angiotenzín-konvertujúci enzým, ACE). Tento konvertujúci enzým alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu (inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a čiastočne je zodpovedný za ich niektoré vedľajšie účinky (napr. kašeľ).


Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu, perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú in vitro žiadnu ACE inhibičnú aktivitu.


Hypertenzia:

Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne ťažkej, ťažkej; spôsobuje zníženie systolického a diastolického krvného tlaku v polohe ležmo aj v stoji.


Perindopril znižuje periférnu cievnu rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku krvi. Dôsledkom toho sa zvyšuje periférny prietok krvi bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.


Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení.

Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednorazovej dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti predstavuje približne 87–100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.

K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez výskytu tachyfylaxie.

Ukončenie liečby nevedie k reboundefektu.


Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.


U ľudí boli potvrdené vazodilatačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril zlepšuje elasticitu veľkých artérií a znižuje pomer média:lúmen malých artérií.


Pacienti so stabilnou koronárnou chorobou srdca:

Štúdia EUROPA bola multicentrická, medzinárodná, randomizovaná, dvojito slepá, placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.

Dvanásťtisícdvestoosemnásť (12 218) pacientov vo veku nad 18 rokov bolo randomizovaných na 8 mg terc-butylamínovej soli perindoprilu (ekvivalentných s 10 mg perindopril arginínu) (n=6 110) alebo placebo (n=6 108).

Populácia v štúdii mala potvrdenú koronárnu chorobu srdca bez klinických známok srdcového zlyhania. Celkovo 90 % pacientov prekonalo v minulosti infarkt myokardu a/alebo boli po koronárnej revaskularizácii. Väčšine pacientov bol skúšaný produkt pridaný ku konvenčnej liečbe zahŕňajúcej antiagregačné látky, hypolipidemiká a beta-blokátory.

Hlavné hodnotiace kritérium účinnosti bol kompozit kardiovaskulárnej mortality, nefatálneho infarktu myokardu a/alebo zastavenia srdca s úspešnou resuscitáciou. Liečba 8 mg terc-butylamínovej soli perindoprilu (ekvivalentných s 10 mg perindopril arginínu) raz denne viedla k signifikantnému absolútnemu zníženiu primárneho cieľa o 1,9 % (zníženie relatívneho rizika o 20 %, 95 % CI [9,4; 28,6] – p<0,001).

U pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze bolo v porovnaní s placebom pozorované absolútne zníženie primárneho cieľa o 2,2 %, zodpovedajúce zníženiu relatívneho rizika (RRR) o 22,4 % (95 %CI [12,0; 31,6] – p<0,001).


Amlodipín

Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov z dihydropyridínovej skupiny a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov srdca a ciev. Mechanizmom antihypertenzívneho účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu symptómov anginy pectoris nie je úplne známy, ale je určený nasledujúce dve akcie:


  1. Amlodipín dilatuje periférne arterioly a znižuje teda celkovú periférnu rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.

  2. Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne tiež zahŕňa aj dilatáciu hlavných koronárnych artérií a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Táto dilatácia zvyšuje dodávku kyslíka myokardu u pacientov so spazmom koronárnych artérií (Prinzmetalova alebo variantná angína pectoris).

U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24 hodinového intervalu.


U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu jedenkrát denne predlžuje celkový čas záťaže, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do objavenia sa 1-milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínu.


Amlodipínnie je spojenýso žiadnymimetabolickýminežiaducimiúčinkamialeboso zmenami v plazmatických hladinách lipidov a je vhodný na použitie u pacientov s astmou, cukrovkou alebo dnou.


Na porovnanie liečby miernej až stredne ťažkej hypertenzie novšími liekmi (amlodipín alebo ACE inhibítor ako liek prvej voľby) a tiazidovými diuretikami sa vykonalo klinické skúšanie s názvom ALLHAT (The Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial). Neboli zistené žiadne významné kardiovaskulárne rozdiely medzi liečbou založenou na amlodipíne a liečbou založenou na tiazidových diuretikách.


Deti a dospievajúci

V štúdii zahŕňajúcej 268 detí vo veku 6‑17 rokov s prevažne sekundárnou hypertenziou porovnanie 2,5 mg dávky a 5,0 mg dávky amlodipínu s placebom preukázalo, že obe dávky znižovali systolický krvný tlak vo väčšej miere ako placebo. Rozdiel medzi dvoma dávkami nebol štatisticky významný.

Dlhodobý účinok amlodipínu na rast, dospievanie a celkový vývoj sa nesledoval. Taktiež sa nestanovovala dlhodobá účinnosť liečby amlodipínom v detstve na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality v dospelosti.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Rýchlosť a miera absorpcie perindoprilu a amlodipínu z Amlessy nie sú významne rozdielne v porovnaní s rýchlosťou a mierou absorpcie perindoprilu a amlodipínu zo samostatných tabletových foriem.


Perindopril

Po perorálnom podaní je absorpcia perindoprilu rýchla a maximálna koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Plazmatický polčas perindoprilu je 1 hodina.


Perindopril je prodrug. Dvadsaťsedem percent podanej dávky perindoprilu sa dostane do krvného obehu ako aktívny metabolit perindoprilát. Okrem aktívneho perindoprilátu poskytuje perindopril ďalších päť metabolitov, ktoré sú všetky neaktívne. Maximálna plazmatická koncentrácia perindoprilátu sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.


Keďže požitie jedla znižuje premenu na perindoprilát, a tým aj biodostupnosť, má sa perindopril podávať perorálne v jednorazovej dennej dávke ráno pred jedlom.


Medzi dávkou perindoprilu a jeho expozíciou v plazme bol dokázaný lineárny vzťah.


Distribučný objem neviazaného perindoprilátu je približne 0,2 l/kg. Väzba perindoprilátu na plazmatické bielkoviny je 20 %, prevažne na angiotenzín-konvertujúci enzým, ale je závislá od koncentrácie. Perindoprilát sa eliminuje močom a konečný polčas neviazanej frakcie je približne 17 hodín, takže rovnovážny stav sa dosiahne v priebehu 4 dní.


Vylučovanie perindoprilátu je znížené u starších osôb, a tiež u pacientov so srdcovým alebo renálnym zlyhaním (pozri časť 4.2). Preto je súčasťou bežnej lekárskej praxe časté monitorovanie kreatinínu a draslíka.


Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min.

Kinetika perindoprilu je modifikovaná u pacientov s cirhózou: hepatálny klírens pôvodnej molekuly je znížený o polovicu. Množstvo vytvoreného perindoprilátu však nie je znížené, a preto nie je nutná úprava dávkovania (pozri časti 4.2 a 4.4).


Amlodipín

Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva a vrcholové plazmatické koncentrácie sa dosiahnu za 6‑12 hodín po užití dávky. Absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64‑80 %. Distribučný objem je približne 21 l/kg. Jeho biologická dostupnosť nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy. Štúdie in vitro ukázali, že približne 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu je viazaného na plazmatické bielkoviny.


Terminálny plazmatický polčas eliminácie je v rozpätí 35‑50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu v jednej dennej dávke.

Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity. Asi 60 % podanej dávky sa vylúči močom, 10 % ako nezmenený amlodipín.


Použitie u starších pacientov:Čas po dosiahnutie vrcholovej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu má tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a predĺženiu polčasu eliminácie u starších pacientov. Odporúčané dávkovanie pre starších pacientov je rovnaké, zvyšovanie dávky by sa však malo robiť opatrne.


Použitie u pacientov s renálnym zlyhaním: pozri časť 4.2.


Použitie u pacientov s poruchou hepatálnych funkcií: Polčas amlodipínu je u pacientov s poškodenou funkciou pečene predĺžený, tak ako u všetkých antagonistov kalcia.


Deti a dospievajúci

Populačná farmakokinetická štúdia hodnotila výsledky u 74 hypertenzných detí vo veku od 12 mesiacov do 17 rokov (pričom 34 pacientov bolo vo veku od 6 do 12 rokov a 28 pacientov bolo vo veku od 13 do 17 rokov), ktorým bol podávaný amlodipín v rozmedzí 1,25‑20 mg jedenkrát alebo dvakrát t denne. U detí od 6 do 12 rokov a u dospievajúcich od 13 do 17 rokov bol typický perorálny klírens (CL/F) 22,5 a 27,4 l/h u chlapcov a 16,4 a 21,3 l/h u dievčat. Medzijednotlivcamibola v expozíciipozorovanáveľkávariabilita.Údaje získané u detí mladších ako 6 rokov sú obmedzené.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Perindopril

V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.


V in vitro, ani v in vivoštúdiách nebola pozorovaná mutagenita.


Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch a opiciach) nepreukázali žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity. Pri inhibítoroch angiotenzín-konvertujúceho enzýmu ako skupine sa však potvrdilo, že vyvolávajú nežiaduce účinky na neskorý vývoj plodu, čo pri hlodavcoch a králikoch vedie k úmrtiu plodu a vrodeným defektom: boli pozorované renálne lézie a zvýšenie peri- a postnatálnej mortality.

V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná karcinogenita.


Amlodipín

Karcinogenéza, mutagenéza, poruchy plodnosti

U potkanov a myší, ktorým bol v potrave dva roky podávaný amlodipín, v koncentráciách zabezpečujúcich dennú dávku 0,5, 1,25 a 2,5 mg/kg/deň sa nedokázala karcinogenita. Najvyššia dávka (pre myši, rovnako ako pre potkany dvojnásobok* maximálnej odporúčanej klinickej dávky 10 mg v mg/m2povrchu tela) sa približovala k maximálnej tolerovanej dávke u myší, nie však u potkanov.


Štúdie mutagenity neodhalili žiadny vplyv lieku na úrovni génov alebo chromozómov.


Reprodukčnéštúdiepreukázali, žeantagonistyvápnika majú embryotoxickéa/aleboteratogénneúčinky na niektoré druhy, spôsobujú predovšetkým malformácie distálneho skeletu.


U potkanov, ktorým bol podávaný amlodipín (samcom 64 dní a samiciam 14 dní pred párením) v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8-násobok maximálnej odporúčanej terapeutickej dávky u ľudí 10 mg v mg/m2povrchu tela) sa neprejavil účinok na fertilitu. V inej štúdii s potkanmi, v ktorej bol počas 30 dní podávaný samcom potkanov amlodipín besilát v dávkach porovnateľných s dávkami u ľudí, prepočítanými na mg/kg, boli zistené pokles plazmatických koncentrácií folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu, ako aj pokles počtu spermií a počtu zrelých spermatíd a Sertoliho buniek.


Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach preukázali predĺženie gravidity, predĺžené trvanie pôrodu a pokles počtu prežitých mláďat pri dávkach približne 50‑krát vyšších je odporúčané dávkovanie pre ľudí v mg/kg.


*Prerátané na pacienta s hmotnosťou 50 kg


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Hydrogénuhličitan sodný

Mikrokryštalická celulóza (E460)

Kukuričný škrob, predželatínovaný

Sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A)

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Magnéziumstearát (E572)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


2 roky.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Blister (OPA/Al/PVC//Al): 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 60, 90 a 100 tabliet v škatuľke.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Nepoužitý liek alebo odpad musí byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO/A


Amlessa 4 mg/5 mg tablety: 58/0440/11-S

Amlessa 4 mg/10 mg tablety: 58/0441/11-S

Amlessa 8 mg/5 mg tablety: 58/0442/11-S

Amlessa 8 mg/10 mg tablety: 58/0443/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE

17

Amlessa 4 mg/5 mg tablety