+ ipil.sk

AMLOAT 10 mg/10 mg



Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku, evid. č.: 2013/01210, 2013/01214


Písomná informácia pre používateľa


AMLOAT 5 mg/10 mg

AMLOAT 10 mg/10 mg

Filmom obalené tablety


Amlodipín/atorvastatín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Amloat a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Amloat

3. Ako užívať Amloat

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Amloat

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Amloat a na čo sa používa


Amloat obsahuje dve liečivá, amlodipín a atorvastatín. Amlodipín patrí do skupiny liekov nazývaných „blokátory kalciových kanálov“ a používa sa na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie). Atorvastatín patrí do skupiny liekov nazývaných „statíny“ a používa sa na zníženie množstva tukov (cholesterolu a triacylglycerolov) v krvi.


Amloat sa používa na prevenciu (predchádzanie vzniku) kardiovaskulárnych (srdcovocievnych) príhod (napríklad angíny pektoris ‑ bolesti na hrudníku, srdcového záchvatu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody) u ľudí s vysokým krvným tlakom, ktorí majú aj ďalšie rizikové faktory vzniku srdcovocievnych ochorení, ako napríklad fajčenie tabaku, nadváha, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi, výskyt ochorenia srdca v rodinnej anamnéze (u niektorého z pokrvných príbuzných) alebo cukrovka. Ak sú takéto faktory prítomné u ľudí s vysokým krvným tlakom, existuje u nich zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych príhod.


Ako Amloat účinkuje

Vysoký krvný tlak je stav, pri ktorom hodnoty krvného tlaku zostávajú abnormálne (mimo normy) vysoké; je jedným z rizikových faktorov vzniku kardiovaskulárnych príhod (napríklad angíny pektoris, srdcového záchvatu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody). Amlodipín účinkuje tak, že uvoľňuje (rozširuje) krvné cievy a krv tak nimi ľahšie preteká.


Cholesterol je látka prirodzene sa vyskytujúca v ľudskom tele, ktorá je potrebná pre jeho normálny rast. Ak sa v krvi nachádza priveľké množstvo cholesterolu, na stenách krvných ciev sa môžu hromadiť tukové usadeniny, ktoré spôsobujú ich zúženie alebo napokon ich upchatie. To je jedna z najčastejších príčin ochorení srdca.

Atorvastatin účinkuje tak, že znižuje vysoké hladiny „zlého“ cholesterolu (LDL‑C) a zvyšuje hladiny „dobrého“ cholesterolu (HDL‑C) v krvi. Účinkuje tak, že blokuje činnosť enzýmu v pečeni, ktorý telo využíva na tvorbu cholesterolu. Takisto zlepšuje schopnosť tela odstraňovať cholesterol z krvného obehu.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Amloat


NeužívajteAmloat, ak:

- ste alergický na amlodipín alebo iný blokátor kalciových kanálov, na atorvastatín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

- máte alebo ste niekedy mali ochorenie pečene (pozri aj odsek „Upozornenia a opatreniauvedený nižšie).

- ste mali abnormálne (mimo normy) výsledky pečeňových testov.

- máte závažne nízky krvný tlak (hypotenziu).

- máte kardiogénny šok (stav, pri ktorom srdce nie je schopné dodávať telu dostatok krvi).

- máte zúženie aortálnej (srdcovnicovej) chlopne (aortálnu stenózu).

- trpíte srdcovým zlyhávaním po srdcovom záchvate.

- ste tehotná alebo ak dojčíte alebo nepoužívate spoľahlivý spôsob antikoncepcie.

- užívate niektorý z nasledujúcich liekov: ketokonazol, itrakonazol (lieky používané na liečbu plesňových infekcií), telitromycín (antibiotikum).


Upozornenia a opatrenia

Predtým ako začnete užívať Amloat, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika, ak:

- ste v minulosti mali ochorenie pečene.

- máte viac ako 70 rokov.

- máte problémy s obličkami.

- máte nedostatočnú činnosť štítnej žľazy (hypotyreózu).

- ste mali opakované alebo nevysvetliteľné bolesti svalov alebo ak sa problémy so svalmi v minulosti vyskytli u vás alebo u niektorého z vašich pokrvných príbuzných.

- ste niekedy v minulosti mali problémy so svalmi počas liečby inými liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu (napr. iných „statínov“ alebo „fibrátov“).

- pravidelne pijete veľké množstvo alkoholu.

- ste v minulosti prekonali náhlu cievnu mozgovú príhodu s krvácaním do mozgu alebo ak máte v mozgu malé kolekcie tekutiny (útvary vyplnené tekutinou) v dôsledku prekonanej náhlej cievnej mozgovej príhody.


Ak sa vás niečo z uvedeného týka, možno vám váš lekár bude musieť urobiť krvné vyšetrenia pred začiatkom liečby Amloatom a pravdepodobne aj počas, aby zhodnotil, či je u vás riziko vzniku nežiaducich účinkov súvisiacich so svalmi.


Počas liečby Amloatom

Ak zaznamenáte nevysvetliteľnú bolesť svalov (myalgiu), kŕče, ubolenosť alebo únavu, najmä ak sú sprevádzané malátnosťou alebo horúčkou, ihneď sa obráťte na svojho lekára, pretože môže byť potrebné ukončenie liečby Amloatom. Na svojho lekára sa obráťte aj v prípade, ak sa u vás začnú objavovať ťažkosti s dýchaním, kašeľ a zhoršenie vášho celkového zdravotného stavu (únava, úbytok telesnej hmotnosti a horúčka).


Počas liečby týmto liekom vás bude váš lekár starostlivo sledovať, ak máte cukrovku alebo vám hrozí riziko vzniku cukrovky. Riziko vzniku cukrovky vám pravdepodobne hrozí, ak máte vysoké hladiny cukru a tukov v krvi, nadváhu a vysoký krvný tlak.


Deti a dospievajúci

Tento liek nepodávajte deťom ani dospievajúcim, pretože nie je isté, či je u nich bezpečný.


Iné lieky a Amloat

Ak teraz užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Niektoré lieky môžu zmeniť účinok Amloatu alebo ich účinok sa môže zmeniť pôsobením Amloatu. Tento druh interakcie (vzájomného ovplyvňovania sa) môže spôsobiť zníženie účinnosti jedného alebo oboch liekov. Prípadne môže zvýšiť riziko vzniku alebo závažnosť vedľajších účinkov vrátane závažných, ale zriedkavých porúch svalov známych ako „rabdomyolýza“ a „myopatia“ (pozri časť 4).


Informujte svojho lekára, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov:

- niektoré antibakteriálne látky, ako napríklad rifampicín alebo kyselina fusidová, alebo niektoré makrolidové antibiotiká, ako napríklad erytromycín, klaritromycín, telitromycín, alebo niektoré lieky používané na liečbu plesňových infekcií, ako napríklad vorikonazol, flukonazol, posakonazol, ketokonazol, itrakonazol.

- lieky používané na reguláciu hladín lipidov v krvi: fibráty akým je gemfibrozil, kyselina nikotínová, kolestipol a ezetimib.

- lieky používané na reguláciu srdcového tepu, ako napríklad amiodarón, diltiazem, alebo srdcového rytmu akým je digoxín.

- lieky používané na liečbu a prevenciu záchvatov kŕčov, ako napríklad karbamazepín, fenobarbital, fenytoín, fosfenytoín, primidón, stiripentol.

- lieky pozmeňujúce spôsob fungovania imunitného systému, napr. cyklosporín.

- inhibítory proteáz a iné lieky používané na liečbu infekcie spôsobenej vírusom HIV, napr. ritonavir, lopinavir, atazanavir, indinavir, darunavir, nelfinavir, efavirenz, delavirdín.

- warfarín (liek na riedenie krvi).

- ezetimib (ktorý znižuje hladinu cholesterolu).

- stiripentol (antikonvulzívum (liek proti kŕčom) na liečbu epilepsie).

- cimetidín (používaný na liečbu pálenia záhy a peptických vredov).

- fenazón (analgetikum ‑ liek proti bolesti).

- antacidá (používané na liečbu tráviacich ťažkostí).

- perorálna (ústami užívaná) antikoncepcia (antikoncepčné tablety).

- boceprevir (používaný na liečbu ochorenia pečene, ako napríklad hepatitídy C).

- lieky používané na liečbu depresie, ako napríklad nefazodón a imipramín.

- lieky používané na liečbu duševných porúch, ako napríklad antipsychotiká.

- lieky používané na liečbu srdcového zlyhávania, ako napríklad betablokátory (napr. bisoprolol, karvedilol, metoprolol).

- lieky používané na liečbu vysokého krvného tlaku(ako napríklad blokátory receptorov angiotenzínu, betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ACE inhibítory, diuretiká a nitráty).

- alfa‑1 blokátory používané na liečbu vysokého krvného tlaku alebo niektorých ochorení prostaty (napr. prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulozín, terazosín).

- amifostín (používaný na liečbu rakoviny).

- sildenafil (používaný na liečbu erektilnej dysfunkcie, impotencie).

- dantrolén a baklofén (svalové relaxanciá ‑ lieky na uvoľnenie svalstva).

- kortikosteroidy (lieky používané na liečbu zápalových stavov v tele).

- voľnopredajné rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný (používaný na liečbu depresie).


Amloat a jedlo a nápoje

Amloat sa môže užívať v ktorejkoľvek dennej dobe s jedlom alebo bez jedla.


Grapefruitová šťava

Počas liečby Amloatom nepite priveľké množstvo grapefruitovej šťavy, pretože pitie veľkého množstva (viac ako 1 až 2 poháre denne) grapefruitovej šťavy môže zmeniť účinky Amloatu.


Alkohol

Počas užívania Amloatu sa vyvarujte pitia priveľkého množstva alkoholu. Pozri aj „Upozornenia a opatreniav tejto časti.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Tehotenstvo

Amloat nesmiete užívať, ak ste tehotná alebo ak sa pokúšate otehotnieť. Ženy v plodnom veku musia počas liečby Amloatom používať spoľahlivú antikoncepciu.


Dojčenie

Amloat nesmiete užívať, ak dojčíte.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neveďte vozidlá alebo neobsluhujte stroje, ak po užití tohto lieku pociťujete závraty.


3. Ako užívať Amloat


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Dospelí

Zvyčajná počiatočná dávka je jedna tableta Amloatu 5 mg/10 mg denne. V prípade potreby vám váš lekár môže zvýšiť dávku na jednu tabletu Amloatu 10 mg/10 mg denne.


Tablety sa majú prehĺtať celé a zapiť trochou vody. Môžu sa užívať v ktorejkoľvek dennej dobe s jedlom alebo bez jedla. Odporúča sa však užívať ich každý deň v rovnakom čase.


Naďalej dodržiavajte odporúčanie vášho lekára týkajúce sa diéty, najmä diéty s obmedzením tukov, vyhýbajte sa fajčeniu a pravidelne cvičte.


Ak máte pocit, že účinok Amloatu je priveľmi silný alebo priveľmi slabý, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.


Použitie u detí a dospievajúcich

Tento liek sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.


Ak užijete viac Amloatu, ako máte

Ak ste užili viac tabliet Amloatu, ako ste mali (viac ako je vaša zvyčajná dávka), najpravdepodobnejší vedľajší účinok je veľmi nízky krvný tlak(hypotenzia). Požiadajte o radu svojho lekára alebo choďte na najbližšiu lekársku pohotovosť.Vezmite si so sebou všetky zvyšné tablety a škatuľku alebo obal lieku, aby mohli zdravotnícki pracovníci ľahko zistiť, aký liek ste užili.


Ak zabudnete užiť Amloat

Ak vynecháte dávku Amloatu, užite ďalšiu dávku vo zvyčajnom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.


Ak prestanete užívať Amloat

Ak ukončíte vašu liečbu Amloatom, váš zdravotný stav sa môže zhoršiť. Neprestávajte užívať váš liek, pokiaľ vám k tomu nedá pokyn váš lekár.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku alebo ak chcete ukončiť vašu liečbu, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak sa u vás objaví ktorýkoľvek z nasledujúcich príznakov, prestaňte užívať Amloat a ihneď sa obráťte na svojho lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice, pretože môžete potrebovať rýchlu lekársku pomoc:


- Opuch tváre, jazyka alebo dýchacích ciest, ktorý môže spôsobovať vážne ťažkosti s dýchaním.

- Ak máte nevysvetliteľnú slabosť svalov, citlivosť svalov alebo bolesť vo svaloch a zároveň sa necítite dobre alebo máte horúčku (v zriedkavých prípadoch vyjde najavo, že táto kombinácia príznakov je závažným, život ohrozujúcim ochorením nazývaným rabdomyolýza).


Ďalšie možné vedľajšie účinky:


Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

- alergická reakcia

- zvýšenie hladín cukru v krvi (ak máte cukrovku, musíte si naďalej starostlivo kontrolovať hladiny cukru v krvi)

- bolesť hlavy(najmä na začiatku liečby), závraty, pocit únavy, ospalosť

- sčervenanie kože (návaly tepla)

- nepravidelný tlkot srdca (palpitácie ‑ búšenie srdca)

- zápal nosových priechodov

- bolesť v hrdle, krvácanie z nosa

- napínanie na vracanie (nauzea), bolesť brucha, žalúdočná nevoľnosť (porucha trávenia), zmena vo vyprázdňovaní čriev (vrátane hnačky, zápchy a plynatosti (vetrov))

- bolesť svalov a kĺbov, svalové kŕče, svalové spazmy (sťahy), bolesť chrbta, bolesť v končatinách

- opuch ramien, rúk, nôh, kĺbov alebo chodidiel (edém)

- zmeny zistené krvnými vyšetreniami, ako napríklad zvýšenie množstva enzýmu nazývaného kreatínfosfokináza a niektorých pečeňových enzýmov.


Menej časté(môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

- hepatitída (zápal pečene)

- ťažkosti so zaspávaním

- zníženie hladín cukru v krvi(ak máte cukrovku, musíte si naďalej starostlivo kontrolovať hladiny cukru v krvi)

- mdloby (synkopa)

- nechutenstvo

- zvýšenie alebo zníženie telesnej hmotnosti

- zmeny nálady, úzkosť, depresia, chvenie rúk, nočné mory

- výpadok pamäti, znížené vnímanie dotyku alebo bolesti, pichanie alebo mravčenie v prstoch na rukách alebo nohách

- problémy so zrakom (vrátane dvojitého videnia), rozmazané videnie, hučanie alebo zvonenie v ušiach (tinnitus)

- znížený krvný tlak

- dýchavičnosť (ťažkosti s dýchaním)

- suchosť v ústach, zmeny vnímania chuti, vracanie, upchatý nos (nádcha), grganie

- kožná vyrážka alebo svrbenie kože, svrbivá kožná vyrážka (žihľavka), vypadávanie vlasov, tvorba krvných podliatin alebo drobné škvrnky na koži, zmena farby kože, zvýšené potenie

- bolesť krku, slabosť svalov

- bolesť na hrudníku

- poruchy močenia (nadmerná potreba močenia v noci a zvýšená častosť močenia)

- impotencia, opuch prsného tkaniva u mužov

- pocit nepohody, slabosť, bolesť, celkový pocit choroby (malátnosť), horúčka

- prítomnosť bielych krviniek v moči

- pankreatitída (zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje bolesť brucha)


Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

- poruchy zraku

- neočakávané krvácanie alebo tvorba krvných podliatin

- poruchy pečene (zožltnutie kože a očných bielok)

- závažný zápal svalov, bolesť svalov alebo veľmi silné svalové kŕče, ktoré môžu zriedkavo viesť k rabdomyolýze (zničenie svalových buniek) a k nezvyčajnému rozpadu svalov. Nezvyčajný rozpad svalov nie vždy vymizne, dokonca ani po ukončení užívania Amloatu a môže ohrozovať život a viesť k problémom s obličkami.

- závažné alergické kožné reakcie, začervenanie kože, vyrážka s pľuzgiermi, olupovanie kože, ktoré sa môžu rýchlo rozšíriť na celé telo a môžu sa objaviť spolu s príznakmi podobnými chrípke sprevádzanými vysokou horúčkou.

- zápal hlbokých vrstiev kože vrátane zápalu pier, očných viečok a jazyka

- znížený počet krvných doštičiek v krvi

- pocit zmätenosti

- problémy s nervami v rukách alebo v nohách spojené s príznakmi, ako napríklad znížená citlivosť a slabosť („periférna neuropatia“)

- bolesť na hrudníku (angína pektoris)

- nepriechodnosť žlčovodov (cholestáza) spojená s príznakmi, ako napríklad zožltnutie očí a kože a tmavý moč

- opuch kože alebo slizníc

- zápal alebo opuch kostrových svalov (myozitída), zápal šliach alebo poškodenie šliach.


Veľmi zriedkavé(môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb):

- alergická reakcia: príznaky môžu zahŕňať náhle pískavé dýchanie, pocit zovretia hrudníka alebo bolesť na hrudníku, opuch očných viečok, tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním, kolaps

- gynekomastia (zväčšenie prsníkov u mužov a žien)

- zníženie počtu bielych krviniek

- stuhnutosť alebo napäté svaly

- nezvyčajný srdcový rytmus (pomalý alebo rýchly), srdcový záchvat, zápal malých krvných ciev

- zápal ďasien (hyperplázia ďasien)

- zápal sliznice žalúdka (gastritída)

- kašeľ

- zhoršený sluch

- zlyhanie pečene

- fotosenzitivita (citlivosť kože na slnečné žiarenie).


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

- porucha sexuálnych funkcií

- depresia

- zápal pľúc nazývaný „intersticiálna choroba pľúc“ spôsobujúci ťažkosti s dýchaním, pretrvávajúci kašeľ a horúčku

- stav nazývaný „extrapyramídový syndróm“ spojený s príznakmi, ako napríklad mimovoľné pohyby, tras, svalová stuhnutosť a svalové spazmy, zvyčajne v oblasti tváre a krku

- cukrovka. Jej výskyt je pravdepodobnejší, ak máte vysoké hladiny cukru a tukov v krvi, nadváhu a vysoký krvný tlak. Počas liečby týmto liekom vás bude váš lekár kvôli tomu sledovať.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Amloat


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a na škatuľke po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Uchovávajte pri teplote do 25 °C.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Amloat obsahuje


- Liečivá sú amlodipín a atorvastatín.

Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu) a 10 mg atorvastatínu (vo forme vápenatej soli). Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu) a 10 mg atorvastatínu (vo forme vápenatej soli).

- Ďalšie zložky sú:

Jadro tablety:uhličitan vápenatý, mikrokryštalická celulóza, predbobtnaný kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, hydroxypropylcelulóza, polysorbát 80, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

Filmový obal: Amloat 5 mg/10 mg: obalová sústava Opadry II 85F18422 biela obsahujúca polyvinylalkohol, oxid titaničitý (E171), makrogol, mastenec. Amloat 10 mg/10 mg: obalová sústava Opadry II 85F205038 modrá obsahujúca polyvinylalkohol, oxid titaničitý (E171), makrogol, mastenec, hlinitý lak indigokarmínu (E132).


Ako vyzerá Amloat a obsah balenia


Amloat 5 mg/10 mg: biele filmom obalené tablety, oválneho tvaru, dvojvypuklé, s rozmerom 4,2 mm x 8,2 mm a s označením AA vyrazeným na jednej strane.

Amloat 10 mg/10 mg: modré filmom obalené tablety, oválneho tvaru, dvojvypuklé, s rozmerom 4,2 mm x 8,2 mm a s označením AA1 vyrazeným na jednej strane.


Veľkosti balenia:

Blistrové balenia: 28, 30, 90 a 100 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.

Teslova 26, 821 02 Bratislava

Slovenská republika


Výrobca

Actavis hf.

Reykjavikurvegur 78, Hafnarfjörður, Island


Actavis Ltd.

Bulebel Industrial Estate, Zejtun, Malta


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Portugalsko: Amlodipina + Atorvastatina ratiopharm

Bulharsko: Аванор плюс 5 mg/10 mg филмирани таблетки

Аванор плюс 10 mg/10 mg филмирани таблетки

Česká republika: Amlodipin/Atorvastatin Teva 5mg/10mg

Amlodipin/Atorvastatin Teva 10mg/10mg

Estónsko: Atorvastatin/ Amlodipine Teva

Maďarsko: Amlodipine/Atorvastatin-Teva 5/10mg and 10/10mg filmtabletta

Litva: Atorvastatin/ Amlodipine Teva 10mg/5mg plėvele dengtos tabletės

Atorvastatin/ Amlodipine Teva 10mg/10mg plėvele dengtos tabletės

Lotyšsko: Atorvastatin/Amlodipine Teva 10 mg/5 mg apvalkotās tabletes

Atorvastatin/Amlodipine Teva 10 mg/10 mg apvalkotās tabletes

Poľsko: Atorvox Plus

Rumunsko: Amlodipină/Atorvastatină Teva 5mg/10mg comprimate filmate

Amlodipină/Atorvastatină Teva 10mg/10mg comprimate filmate

Slovenská republika: AMLOAT 5 mg/10 mg

AMLOAT 10 mg/10 mg


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v júli 2014.


8

AMLOAT 10 mg/10 mg

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku, evid. č.: 2013/01210, 2013/01214


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


AMLOAT 5 mg/10 mg

AMLOAT 10 mg/10 mg


Filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu) a 10 mg atorvastatínu (vo forme vápenatej soli).

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu) a 10 mg atorvastatínu (vo forme vápenatej soli).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Biele filmom obalené tablety, oválneho tvaru, bikonvexné, s rozmerom 4,2 mm x 8,2 mm a s označením AA vyrazeným na jednej strane.

Modré filmom obalené tablety, oválneho tvaru, bikonvexné, s rozmerom 4,2 mm x 8,2 mm a s označením AA1 vyrazeným na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Amloat je indikovaný na prevenciu kardiovaskulárnych príhod u hypertenzných pacientov s troma súbežnými rizikovými faktormi, s normálnymi až mierne zvýšenými hladinami cholesterolu, bez klinicky zjavnej ischemickej choroby srdca, u ktorých sa podľa súčasných terapeutických odporúčaní považuje za vhodné použitie kombinácie amlodipínu a nízkej dávky atorvastatínu (pozri časť 5.1).


Amloat sa má použiť v prípade, keď diéta a iné nefarmakologické postupy nie sú dostatočne účinné.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Zvyčajná počiatočná dávka je amlodipín/atorvastatín 5 mg/10 mg jedenkrát denne.


Ak sa zistí, že pacient potrebuje dostať krvný tlak pod väčšiu kontrolu, môže sa podávať amlodipín/atorvastatín 10 mg/10 mg jedenkrát denne.


Amloat sa môže používať v monoterapii alebo v kombinácii s antihypertenzívami, ale nemá sa užívať v kombinácii s iným blokátorom kalciových kanálov ani s iným statínom.


Kombinácii Amloatu a fibrátov sa treba vyhnúť (pozri časti 4.4 a 4.5).


Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.4 a časť 5.2).


Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s aktívnym ochorením pečene je Amloat kontraindikovaný (pozri časť 4.3).


Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu/atorvastatínu u detí a dospievajúcich neboli stanovené. Preto sa použitie Amloatu v tejto populácii neodporúča.


Staršie osoby

U starších pacientov nie je nutné upravovať dávku (pozri časť 5.2).


Použitie v kombinácii s inými liekmi:

V prípade súbežného podávania s cyklosporínom je maximálna dávka atorvastatínu 10 mg (pozri časť 4.5).


Spôsob podávania


Amloat je určený na perorálne použitie.

Dávky sa môžu užívať v ktorejkoľvek dennej dobe s jedlom alebo bez jedla.


4.3 Kontraindikácie


- Precitlivenosť na dihydropyridíny*, na liečivá amlodipín a atorvastatín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

- Aktívne ochorenie pečene alebo neobjasnené pretrvávajúce zvýšenie hodnôt sérových transamináz nad 3‑násobok hornej hranice referenčného rozpätia.

- Ťažká hypotenzia.

- Šok (vrátane kardiogénneho šoku).

- Obštrukcia výtokového traktu ľavej komory (napr. aortálna stenóza vysokého stupňa).

- Srdcové zlyhávanie s poruchou hemodynamiky po akútnom infarkte myokardu.

- Gravidita a laktácia a u žien vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú spoľahlivé antikoncepčné metódy (pozri časť 4.6).

- Súbežné použitie s itrakonazolom, ketokonazolom a telitromycínom (pozri časť 4.5).


*amlodipín je blokátor kalciových kanálov dihydropyridínového typu


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Srdcové zlyhávanie

Pacienti so srdcovým zlyhávaním majú byť liečení s obozretnosťou. V dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii s pacientmi s ťažkým srdcovým zlyhávaním (triedy III a IV podľa NYHA) bol hlásený výskyt pľúcneho edému vyšší v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciových kanálov vrátane amlodipínu sa majú používať s obozretnosťou u pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca, pretože môžu zvýšiť riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod a mortality.


Vplyv na pečeň

Pečeňové testy sa majú vykonať pred začiatkom liečby, v pravidelných intervaloch počas liečby a u pacientov, u ktorých vzniknú akékoľvek prejavy alebo príznaky poukazujúce na poškodenie pečene. V prípade zvýšených hladín transamináz treba pacientov kontrolovať, pokým sa ich hodnoty neupravia.


Pri pretrvávajúcom zvýšení hladiny ALT alebo AST nad 3‑násobok hornej hranice referenčného rozpätia (upper limit of normal, ULN) sa má liečba ukončiť.


U pacientov s poruchou funkcie pečene je polčas amlodipínu predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčané dávkovanie nebolo stanovené.


Vzhľadom na atorvastatínovú zložku sa má Amloat používať obozretne u pacientov, ktorí konzumujú nadmerné množstvo alkoholu, u pacientov s poruchou funkcie pečene a/alebo u pacientov, ktorí majú ochorenie pečene v anamnéze.


Vplyv na kostrové svalstvo

Tak ako iné inhibítory HMG‑CoA reduktázy, aj atorvastatín môže mať vplyv na kostrové svalstvo a spôsobiť myalgiu, myozitídu a myopatiu, ktoré môžu zriedkavo progredovať do rabdomyolýzy charakterizovanej výrazne zvýšenou hladinou kreatínfosfokinázy (CK) (na viac ako 10‑násobok ULN), myoglobinémiou a myoglobinúriou, ktorá môže viesť k zlyhaniu obličiek a v zriedkavých prípadoch môže byť smrteľná.


Pravidelná kontrola hladiny CK alebo iných svalových enzýmov sa neodporúča u asymptomatických pacientov liečených statínmi. Kontrolovanie hladiny CK sa však odporúča pred začiatkom liečby akýmkoľvek statínom, u pacientov s predispozičnými faktormi vzniku rabdomyolýzy a u pacientov so svalovými príznakmi a počas liečby statínom (pozri ďalej).


Pred začiatkom liečby

Amloat sa má predpisovať obozretne pacientom s predispozičnými faktormi vzniku rabdomyolýzy. Pred začiatkom liečby statínom sa má hladina kreatínfosfokinázy (CK) stanoviť v nasledujúcich prípadoch:

- u starších osôb (vo veku > 70 rokov); potreba takéhoto vyšetrenia sa má zvážiť v závislosti od prítomnosti iných predispozičných faktorov vzniku rabdomyolýzy,

- porucha funkcie obličiek,

- hypotyreóza,

- dedičné poruchy svalstva v osobnej alebo rodinnej anamnéze,

- poškodenie svalov súvisiace s liečbou statínom alebo fibrátom v predchádzajúcej anamnéze,

- ochorenie pečene a/alebo konzumácia nadmerného množstva alkoholu v anamnéze,

- situácie, keď môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín, ako napríklad interakcie (pozri časť 4.5), a v špeciálnych populáciách vrátane subpopulácií s určitým genotypom (pozri časť 5.2).


V takýchto prípadoch sa má zvážiť riziko liečby vo vzťahu k možnému prínosu a odporúča sa klinické monitorovanie.


Ak je východisková hladina CK významne zvýšená (na viac ako 5‑násobok ULN), liečba sa nemá začať.


Stanovenie hladiny kreatínfosfokinázy

Hladina kreatínfosfokinázy (CK) sa nemá stanovovať po namáhavom cvičení ani v prípade akejkoľvek vierohodnej alternatívnej príčiny zvýšenia hladiny CK, keďže to sťažuje interpretáciu zistených hodnôt. Ak je východisková hladina CK významne zvýšená (na viac ako 5‑násobok ULN), musí sa systematicky stanoviť znovu po 5 až 7 dňoch kvôli potvrdeniu výsledkov.


Počas liečby

- Pacientov je nutné požiadať, aby ihneď nahlásili nevysvetliteľnú bolesť svalov, svalové kŕče alebo svalovú slabosť, najmä ak sú sprevádzané malátnosťou alebo horúčkou.


- Ak sa takéto príznaky vyskytnú u pacienta počas liečby, musí sa u neho stanoviť hladina CK. Ak sa zistí, že hladina CK je významné zvýšená (na viac ako 5‑násobok ULN), liečba sa musí ukončiť.


- Ak sú svalové príznaky závažné a spôsobujú každodenné ťažkosti, má sa zvážiť prerušenie liečby, dokonca aj vtedy, ak je hladina CK zvýšená na 5‑násobok ULN.


- Ak príznaky odznejú a hladina CK sa znormalizuje, môže sa zvážiť opätovné nasadenie Amloatu v najnižšej dávke a za pozorného sledovania pacienta.


- Liečba Amloatom sa musí ukončiť, ak dôjde ku klinicky významnému zvýšeniu hladiny CK (nad desaťnásobok ULN), alebo v prípade diagnostikovanej či suspektnej rabdomyolýzy.


Amlodipín neovplyvňuje výsledky laboratórnych testov.


Súbežná liečba

Tak ako pri iných liekoch zo skupiny statínov, aj pri Amloate je riziko rabdomyolýzy zvýšené, keď sa podáva súbežne s niektorými liekmi, ktoré môžu zvyšovať plazmatickú koncentráciu atorvastatínu, akými sú: silné inhibítory CYP3A4 alebo transportné proteíny (napr. cyklosporín, telitromycín, klaritromycín, delavirdín, stiripentol, ketokonazol, vorikonazol, itrakonazol, posakonazol a inhibítory HIV proteázy zahŕňajúce ritonavir, lopinavir, atazanavir, indinavir, darunavir atď.). Riziko myopatie sa tiež môže zvýšiť pri súbežnom použití gemfibrozilu a iných derivátov kyseliny fibrovej, bocepreviru, erytromycínu, kyseliny nikotínovej a ezetimibu. Ak je to možné, majú sa namiesto týchto liekov zvážiť alternatívne formy liečby (neinteragujúce).


Počas liečby statínmi vrátane atorvastatínu alebo po nej sa vyskytli veľmi zriedkavé hlásenia imunitne sprostredkovanej nekrotizujúcej myopatie (immune-mediated necrotising myopathy, IMNM). IMNM je klinicky charakterizovaná proximálnou svalovou slabosťou a zvýšenou hladinou kreatínkinázy v sére, ktoré pretrvávajú aj napriek ukončeniu liečby statínmi.


V prípadoch, keď je súbežné podávanie týchto liekov s Amloatom nevyhnutné, sa má starostlivo zvážiť prínos a riziko a odporúča sa klinické monitorovanie týchto pacientov (pozri časť 4.5).


Súbežné použitie atorvastatínu a kyseliny fusidovej sa neodporúča. Počas liečby kyselinou fusidovou môže byť nutné dočasne prerušiť liečbu atorvastatínom (pozri časť 4.5).


Prevencia náhlej cievnej mozgovej príhody agresívnym znížením hladín cholesterolu (Stroke Prevention by Aggressive Reduction in Cholesterol Levels, SPARCL)

V post‑hocanalýze podtypov náhlej cievnej mozgovej príhody u pacientov bez ischemickej choroby srdca (ICHS), ktorí nedávno prekonali náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo tranzitórny ischemický atak (TIA), bol v porovnaní s placebom vyšší výskyt hemoragických náhlych cievnych mozgových príhod u pacientov, ktorí začali liečbu atorvastatínom v dávke 80 mg. Zvýšené riziko sa pozorovalo najmä u pacientov, ktorí už pri zaradení do štúdie mali v anamnéze hemoragickú náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo lakunárny mozgový infarkt. U pacientov, ktorí majú v anamnéze hemoragickú náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo lakunárny mozgový infarkt, je pomer rizika a prínosu 80 mg atorvastatínu neistý, a preto sa pred začiatkom liečby musí starostlivo zvážiť možné riziko hemoragickej náhlej cievnej mozgovej príhody (pozri časť 5.1).


Intersticiálna choroba pľúc

Pri užívaní niektorých statínov, hlavne pri dlhodobej liečbe, boli hlásené výnimočné prípady intersticiálnej choroby pľúc (pozri časť 4.8). Medzi jej prejavy môžu patriť dyspnoe, neproduktívny kašeľ a celkové zhoršenie zdravotného stavu (únava, úbytok telesnej hmotnosti a horúčka).Ak je podozrenie, že u pacienta vznikla intersticiálna choroba pľúc, liečba statínom sa má ukončiť.


Diabetes mellitus

Niektoré dôkazy naznačujú, že statíny ako skupina zvyšujú hladinu glukózy v krvi a u niektorých pacientov s vysokým rizikom vzniku diabetu môžu vyvolať hyperglykémiu, pri ktorej je už vhodná štandardná liečba diabetu. Nad týmto rizikom však prevažuje zníženie kardiovaskulárneho rizika statínmi, a preto nemá byť dôvodom na ukončenie liečby statínom. U rizikových pacientov (hodnota glykémie nalačno 5,6 až 6,9 mmol/l alebo 100,8 ‑ 124,2 mg/dl, BMI > 30 kg/m2, zvýšená hladina triacylglycerolov, hypertenzia) je potrebné sledovať klinický stav aj biochemické parametre v súlade s národnými odporúčaniami.


4.5 Liekové a iné interakcie


Interakcie týkajúce sa kombinácie liekov

Údaje získané zo štúdie týkajúcej sa liekových interakcií, v ktorej sa podávalo 10 mg amlodipínu a 80 mg atorvastatínu zdravým osobám, svedčia o tom, že farmakokinetika amlodipínu nie je zmenená, keď sa tieto dve liečivá podávajú súbežne. Nepreukázal sa žiaden vplyv amlodipínu na Cmaxatorvastatínu, ale hodnota AUC atorvastatínu sa v prítomnosti amlodipínu zvýšila o 18 % (IS90 %[109 ‑ 127 %]).

Neuskutočnili sa žiadne štúdie liekových interakcií s fixnou kombináciou amlodipínu a atorvastatínu a inými liekmi, ale uskutočnili sa štúdie s amlodipínom a atorvastatínom podávanými samostatne, ako je popísané ďalej:


Interakcie týkajúce sa amlodipínu


Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča


Dantrolén (infúzia)

U zvierat sa pozorovali poruchy komôr a kardiovaskulárny kolaps končiace letálne v súvislosti s hyperkaliémiou po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa u pacientov náchylných na malígnu hypertermiu a pacientov liečených na malígnu hypertermiu odporúča vyhnúť súbežnému podaniu blokátorov kalciových kanálov, akým je amlodipín. Na základe extrapolácie sa treba vyhnúť kombinácii amlodipínu a dantrolénu (pozri časť 4.4).


Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú obozretnosť


Baklofén

Zvýšenie antihypertenzného účinku. V prípade potreby sa má kontrolovať arteriálny krvný tlak a upraviť dávka antihypertenzíva.


Induktory CYP3A4

K dispozícii nie sú žiadne údaje týkajúce sa vplyvu induktorov CYP3A4 na amlodipín. Súbežné použitie induktorov CYP3A4 (napr. rifampicínu, ľubovníka bodkovaného) môže viesť k nižšej plazmatickej koncentrácii amlodipínu. Amlodipín sa má spolu s induktormi CYP3A4 používať s obozretnosťou.


Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov sa môže zvýšiť biologická dostupnosť, čo má za následok zvýšenie hypotenzného účinku.


Inhibítory CYP3A4

Súbežné použitie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítory proteáz, antimykotiká azolového typu, makrolidy ako erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže viesť k významnému zvýšeniu expozície amlodipínu. Klinické dôsledky týchto FK (farmakokinetických) zmien môžu byť výraznejšie u starších osôb. Preto môže byť potrebné klinické monitorovanie a úprava dávky.


Vplyv amlodipínu na iné lieky

Hypotenzný účinok amlodipínu zvyšuje hypotenzné účinky iných liekov s antihypertenznými vlastnosťami.


V klinických štúdiách zameraných na interakcie amlodipín neovplyvnil farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu ani cyklosporínu.


Kombinácie, ktorých použitie treba zvážiť


Alfa‑1 blokátory používané v urológii (prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulozín, terazosín)

Zvýšenie hypotenzného účinku a riziko ťažkej ortostatickej hypotenzie.


Amifostín

Zvýšenie hypotenzného účinku ako prídavného nežiaduceho účinku.


Imipramínové antidepresíva, neuroleptiká

Zvýšenie antihypertenzného účinku a rizika ortostatickej hypotenzie (aditívny účinok).


Betablokátory používané pri srdcovom zlyhávaní (bisoprolol, karvedilol, metoprolol)

Riziko hypotenzie a srdcového zlyhania u pacientov s latentným alebo nekontrolovaným srdcovým zlyhávaním (dihydropyridíny majú v podmienkach in vitro negatívny inotropný účinok, ktorý sa líši v závislosti od konkrétneho lieku a môže prehĺbiť negatívne inotropné účinky betablokátorov). Liečba betablokátorom môže minimalizovať reflexnú reakciu sympatika objavujúcu sa v prípade nadmernej hemodynamickej odozvy.


Kortikosteroid, tetrakozaktid

Zníženie antihypertenzného účinku (zadržiavanie vody a sodíka ako účinok kortikosteroidov).


Iné antihypertenzíva

Súbežné použitie amlodipínu s iným antihypertenzívom (s betablokátorom, blokátorom angiotenzínu II, diuretikom alebo s ACE inhibítorom) môže zvýšiť hypotenzný účinok amlodipínu. Liečbu trinitrátmi, nitrátmi alebo inými vazodilatanciami je potrebné obozretne zvážiť.


Sildenafil

Jednorazová 100 mg dávka sildenafilu podaná osobám s esenciálnou hypertenziou nemala žiaden vplyv na farmakokinetické parametre amlodipínu. Keď sa amlodipín a sildenafil použili v kombinácii, obe liečivá vykazovali nezávisle od seba vlastný hypotenzný účinok.


V štúdiách zameraných na interakcie sa tiež preukázalo, že cimetidín, atorvastatín, soli s obsahom hliníka/horčíka a digoxín neovplyvnili farmakokinetiku amlodipínu.


Interakcie týkajúce sa atorvastatínu


Kontraindikované kombinácie


Itrakonazol, ketokonazol

Zvýšené riziko nežiaducich účinkov (v závislosti od dávky), ako napríklad rabdomyolýzy (spomalený metabolizmus atorvastatínu v pečeni) (pozri časť 4.3).


Telitromycín

Zvýšené riziko nežiaducich účinkov (v závislosti od dávky), ako napríklad rabdomyolýzy (spomalený metabolizmus atorvastatínu v pečeni) (pozri časť 4.3).


Vplyv súbežne podávaných liekov na atorvastatín

Atorvastatín sa metabolizuje prostredníctvom cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4) a je substrátom pre transportné proteíny napríklad pre transportér sprostredkujúci hepatálne vychytávanie OATP1B1. Súbežné podávanie liekov, ktoré sú inhibítormi CYP3A4 alebo transportných proteínov, môže viesť k zvýšenej plazmatickej koncentrácii atorvastatínu a k zvýšenému riziku myopatie. Riziko sa tiež môže zvýšiť pri súbežnom podávaní atorvastatínu s inými liekmi, ktoré môžu vyvolať myopatiu, akými sú deriváty kyseliny fibrovej a ezetimib (pozri časť 4.4).


Inhibítory CYP3A4

Preukázalo sa, že silné inhibítory CYP3A4 môžu viesť k výrazne zvýšenej koncentrácii atorvastatínu (pozri tabuľku 1 a osobitné informácie uvedené nižšie). Súbežnému podávaniu silných inhibítorov CYP3A4 (napr. cyklosporínu, telitromycínu, klaritromycínu, delavirdínu, stiripentolu, ketokonazolu, vorikonazolu, itrakonazolu, posakonazolu a inhibítorov HIV proteázy zahŕňajúcich ritonavir, lopinavir, atazanavir, indinavir, darunavir atď.) sa treba vyhnúť, ak je to možné. V prípadoch, keď sa súbežnému podávaniu týchto liekov s atorvastatínom nedá vyhnúť, sa má zvážiť nižšia počiatočná a maximálna dávka atorvastatínu a odporúča sa náležité klinické monitorovanie pacienta (pozri tabuľku 1).

Stredne silné inhibítory CYP3A4 (napr. erytromycín, diltiazem, verapamil, nefazodón a flukonazol) môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu atorvastatínu (pozri tabuľku 1). Zvýšené riziko myopatie sa pozorovalo pri použití erytromycínu v kombinácii so statínmi. Neuskutočnili sa interakčné štúdie hodnotiace vplyv amiodarónu alebo verapamilu na atorvastatín. Je známe, že amiodarón aj verapamil inhibujú aktivitu CYP3A4 a súbežné podávanie s atorvastatínom môže viesť k zvýšenej expozícii atorvastatínu. Z tohto dôvodu sa pri súbežnom podávaní so stredne silnými inhibítormi CYP3A4 má zvážiť nižšia maximálna dávka atorvastatínu a odporúča sa klinické monitorovanie pacienta. Náležité klinické monitorovanie sa odporúča po začatí liečby inhibítorom alebo po úpravách jeho dávky.


Induktory CYP3A4

Súbežné podávanie atorvastatínu s induktormi cytochrómu P450 3A (napr. s efavirenzom, rifampicínom, ľubovníkom bodkovaným) môže viesť k variabilnému poklesu plazmatickej koncentrácie atorvastatínu. Vzhľadom na duálny mechanizmus interakcií rifampicínu (indukcia cytochrómu P450 3A a inhibícia transportéra sprostredkujúceho hepatálne vychytávanie OATP1B1) sa odporúča podávať atorvastatín a rifampicín súbežne, keďže podanie atorvastatínu až po určitom čase po podaní rifampicínu sa spájalo s významným poklesom plazmatickej koncentrácie atorvastatínu. Vplyv rifampicínu na koncentrácie atorvastatínu v hepatocytoch však nie je známy a ak sa súbežnému podávaniu nedá vyhnúť, pacientov treba starostlivo sledovať kvôli účinnosti.


Inhibítory transportných proteínov

Inhibítory transportných proteínov (napr. cyklosporín) môžu zvýšiť systémovú expozíciu atorvastatínu (pozri tabuľku 1). Vplyv inhibície transportérov sprostredkujúcich hepatálne vychytávanie na koncentrácie atorvastatínu v hepatocytoch nie je známy. Ak sa súbežnému podávaniu nedá vyhnúť, odporúča sa zníženie dávky a klinické monitorovanie kvôli účinnosti (pozri tabuľku 1).


Gemfibrozil/deriváty kyseliny fibrovej

Použitie fibrátov v monoterapii sa občas dáva do súvislosti s myopatiou vrátane rabdomyolýzy. Pri súbežnom použití derivátov kyseliny fibrovej a atorvastatínu môže byť riziko myopatie zvýšené. Ak sa súbežnému podávaniu nedá vyhnúť, má sa použiť najnižšia dávka atorvastatínu potrebná na dosiahnutie liečebného účinku a pacientov treba náležite sledovať (pozri časť 4.4).


Ezetimib

Použitie ezetimibu v monoterapii sa dáva do súvislosti s myopatiou vrátane rabdomyolýzy. Pri súbežnom použití ezetimibu a atorvastatínu preto môže byť riziko myopatie zvýšené. Odporúča sa náležité klinické monitorovanie týchto pacientov.


Kolestipol

Pri súbežnom podávaní kolestipolu s atorvastatínom boli plazmatické koncentrácie atorvastatínu a jeho aktívnych metabolitov nižšie (približne o 25 %). Hypolipidemický účinok bol však väčší, keď sa atorvastatín a kolestipol podávali súbežne, ako keď sa obe liečivá podávali v monoterapii.


Kyselina fusidová

Neuskutočnili sa interakčné štúdie s atorvastatínom a kyselinou fusidovou. V rámci skúseností získaných po uvedení lieku na trh sa pri súbežnom podávaní atorvastatínu a kyseliny fusidovej, tak ako pri iných statínoch, hlásila myopatia vrátane rabdomyolýzy. Mechanizmus tejto interakcie nie je známy. Pacientov treba pozorne sledovať a môže byť vhodné dočasne prerušiť liečbu atorvastatínom.


Kyselina nikotínová

Riziko myopatie počas liečby inhibítormi HMG‑CoA reduktázy je zvýšené pri súbežnom podávaní kyseliny nikotínovej a v zriedkavých prípadoch vyústilo do rabdomyolýzy s renálnou dysfunkciou, ktorá vznikla sekundárne v dôsledku myoglobinúrie. Preto sa má starostlivo zvážiť prínos a riziko súbežnej liečby (pozri časť 4.4).


Vplyv atorvastatínu na súbežne podávané lieky


Digoxín

Pri súbežnom opakovanom podávaní digoxínu a 10 mg atorvastatínu sa mierne zvýšili rovnovážne koncentrácie digoxínu. Pacientov užívajúcich digoxín treba náležite sledovať.


Perorálne kontraceptíva

Súbežné podávanie atorvastatínu s perorálnym kontraceptívom viedlo k zvýšeniu plazmatických koncentrácií noretisterónu a etinylestradiolu.


Warfarín

V klinickej štúdii s pacientmi, ktorí boli dlhodobo liečení warfarínom, viedlo súbežné podávanie atorvastatínu v dávke 80 mg denne s warfarínom v priebehu prvých 4 dní podávania k miernemu skráteniu protrombínového času asi o 1,7 sekundy, ktorý sa do 15 dní od začiatku liečby atorvastatínom znormalizoval. Hoci boli hlásené len veľmi zriedkavé prípady klinicky významných interakcií s antikoagulanciami, u pacientov užívajúcich kumarínové antikoagulanciá sa má hodnota protrombínového času stanoviť pred začiatkom liečby atorvastatínom a v dostatočne častých intervaloch v úvodnej fáze liečby, aby sa zaistilo, že nedôjde k žiadnej významnej zmene protrombínového času. Po zistení stabilných hodnôt protrombínového času sa môže protrombínový čas monitorovať v intervaloch zvyčajne odporúčaných u pacientov liečených kumarínovými antikoagulanciami. Po zmene dávky atorvastatínu alebo po jeho vysadení sa má zopakovať rovnaký postup. U pacientov, ktorí neužívali antikoagulanciá, sa liečba atorvastatínom nespájala s krvácaním ani so zmenami hodnôt protrombínového času.


Tabuľka 1: Vplyv súbežne podávaných liekov na farmakokinetiku atorvastatínu


Súbežne podávaný liek a dávkovacia schéma

Atorvastatín

Dávka (mg)

Zmena hodnoty AUC

Klinické odporúčanie#

Tipranavir 500 mg BID/ritonavir 200 mg BID, 8 dní (14. až 21. deň)

40 mg na 1. deň, 10 mg na 20. deň

9,4‑násobne

V prípadoch, keď je súbežné podávanie atorvastatínu nevyhnutné, neprekračujte dávku 10 mg atorvastatínu denne. Odporúča sa klinické monitorovanie týchto pacientov.

Cyklosporín 5,2 mg/kg/deň, stabilná dávka

10 mg OD počas 28 dní

8,7‑násobne

Lopinavir 400 mg BID/ritonavir 100 mg BID, 14 dní

20 mg OD počas 4 dní

5,9‑násobne

Žiadne špecifické odporúčanie. Amloat obsahuje 10 mg atorvastatínu.

Klaritromycín 500 mg BID, 9 dní

80 mg OD počas 8 dní

4,4‑násobne

Sachinavir 400 mg BID/ritonavir (300 mg BID od 5. ‑ 7. dňa, zvýšenie na 400 mg BID na 8. deň), 5. ‑ 18. deň, 30 min po podaní atorvastatínu

40 mg OD počas 4 dní

3,9‑násobne

Žiadne špecifické odporúčanie. Amloat obsahuje 10 mg atorvastatínu.

Darunavir 300 mg BID/ritonavir 100 mg BID, 9 dní

10 mg OD počas 4 dní

3,3‑násobne

Itrakonazol 200 mg OD, 4 dni

40 mg SD

3,3‑násobne

Fosamprenavir 700 mg BID/ritonavir 100 mg BID, 14 dní

10 mg OD počas 4 dní

2,5‑násobne

Fosamprenavir 1 400 mg BID, 14 dní

10 mg OD počas 4 dní

2,3‑násobne

Nelfinavir 1 250 mg BID, 14 dní

10 mg OD počas 28 dní

1,7‑násobne^

Žiadne špecifické odporúčanie.

Grapefruitová šťava, 240 ml OD*

40 mg, SD

37 %

Súbežné požívanie veľkého množstva grapefruitovej šťavy a atorvastatínu sa neodporúča.

Diltiazem 240 mg OD, 28 dní

40 mg, SD

51 %

Po začatí liečby diltiazemom alebo po úpravách jeho dávky sa odporúča náležité klinické monitorovanie týchto pacientov.

Erytromycín 500 mg QID, 7 dní

10 mg, SD

33 %^

Odporúča sa klinické monitorovanie týchto pacientov.

Amlodipín 10 mg, jednorazová dávka

80 mg, SD

18 %

Žiadne špecifické odporúčanie.

Cimetidín 300 mg QID, 2 týždne

10 mg OD počas 4 týždňov

↓ menej ako 1 %^

Žiadne špecifické odporúčanie.

Antacidová suspenzia hydroxidu horečnatého a hydroxidu hlinitého, 30 ml QID, 2 týždne

10 mg OD počas 4 týždňov

35 %^

Žiadne špecifické odporúčanie.

Efavirenz 600 mg OD, 14 dní

10 mg počas 3 dní

41 %

Žiadne špecifické odporúčanie.

Rifampicín 600 mg OD, 7 dní (podávaný súbežne)

40 mg SD

30 %

Ak sa súbežnému podávaniu nedá vyhnúť, odporúča sa podávať atorvastatín a rifampicín súbežne a za klinického monitorovania.

Rifampicín 600 mg OD, 5 dní (dávky podané s časovým odstupom)

40 mg SD

80 %


Gemfibrozil 600 mg BID, 7 dní

40 mg SD

35 %

Odporúča sa klinické monitorovanie týchto pacientov.

Fenofibrát 160 mg OD, 7 dní

40 mg SD

3 %

Odporúča sa klinické monitorovanie týchto pacientov.

Boceprevir 800 mg TID, 7 dní

40 mg SD

2,3‑násobne

Odporúča sa nižšia počiatočná dávka a klinické monitorovanie týchto pacientov. Počas súbežného podávania bocepreviru nemá dávka atorvastatínu prekročiť 20 mg denne.


Údaje uvedené ako x‑násobná zmena predstavujú jednoduchý pomer medzi súbežným podávaním a podávaním atorvastatínu v monoterapii (t.j. 1‑násobne = žiadna zmena). Údaje uvedené ako % zmena predstavujú % rozdiel oproti atorvastatínu v monoterapii (t.j. 0 % = žiadna zmena).

# Klinický význam, pozri časti 4.4 a 4.5.

* Obsahuje jednu alebo viacej zložiek, ktoré inhibujú CYP3A4 a môžu zvýšiť plazmatické koncentrácie liekov metabolizovaných prostredníctvom CYP3A4. Požitie jedného 240 ml pohára grapefruitovej šťavy má tiež za následok pokles hodnoty AUC aktívneho ortohydroxymetabolitu o 20,4 %. Veľké množstvo grapefruitovej šťavy (viac ako 1,2 l denne počas 5 dní) zvýšilo hodnotu AUC atorvastatínu 2,5‑násobne a hodnotu AUC aktívnych zložiek (atorvastatínu a metabolitov).

^ Celková aktivita zodpovedajúca atorvastatínu.

Zvýšenie je označené ako “↑”, zníženie ako “↓”

OD = jedenkrát denne; SD = jednorazová dávka; BID = dvakrát denne; TID = trikrát denne; QID = štyrikrát denne


Tabuľka 2: Vplyv atorvastatínu na farmakokinetiku súbežne podávaných liekov


Atorvastatín a dávkovacia schéma

Súbežne podávaný liek

Liek/dávka (mg)

Zmena hodnoty AUC

Klinické odporúčanie

80 mg OD počas 10 dní

Digoxín 0,25 mg OD, 20 dní

15 %

Pacienti užívajúci digoxín musia byť primerane sledovaní.

40 mg OD počas 22 dní

Perorálne kontraceptívum OD, 2 mesiace

- noretisterón 1 mg

-etinylestradiol 35 μg

28 %

19 %

Žiadne špecifické odporúčanie.

80 mg OD počas 15 dní

* Fenazón, 600 mg SD

3 %

Žiadne špecifické odporúčanie.


Údaje uvedené ako % zmena predstavujú % rozdiel oproti atorvastatínu v monoterapii (t.j. 0 % = žiadna zmena)

* Súbežné podávanie opakovaných dávok atorvastatínu a fenazónu malo len malý alebo nedetegovateľný vplyv na klírens fenazónu.

Zvýšenie je označené ako “↑”, zníženie ako “↓”

OD = jedenkrát denne; SD = jednorazová dávka.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Amloat jekontraindikovaný počas gravidity a v období laktácie. Ženy v plodnom veku musia používať spoľahlivé antikoncepčné metódy (pozri časť 4.3).


Gravidita

Bezpečnosť u gravidných žien nebola stanovená. Neuskutočnili sa žiadne kontrolované klinické skúšania s atorvastatínom u gravidných žien. Vyskytli sa zriedkavé hlásenia kongenitálnych anomálií po vnútromaternicovej expozícii inhibítorom HMG‑CoA reduktázy. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Liečba matky atorvastatínom môže u plodu znížiť hladiny mevalonátu, ktorý je prekurzorom biosyntézy cholesterolu. Ateroskleróza je chronický proces a za normálnych okolností by vysadenie hypolipidemík počas gravidity malo mať len malý vplyv na dlhodobé riziko spájané s primárnou hypercholesterolémiou.

Z týchto dôvodov sa Amloat nesmie používať u žien, ktoré sú tehotné, pokúšajú sa otehotnieť alebo majú podozrenie, že sú tehotné. Liečba Amloatom sa má dočasne prerušiť počas gravidity alebo pokým sa nepotvrdí, že žena nie je tehotná (pozri časť 4.3).


V prípade zistenia tehotenstva počas liečby sa musí Amloat ihneď vysadiť.


Laktácia

Nie je známe, či sa amlodipín, atorvastatín alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. U potkanov sú koncentrácie atorvastatínu a jeho aktívnych metabolitov v plazme podobné koncentráciam v mlieku (pozri časť 5.3). Vzhľadom na možnosť vzniku závažných nežiaducich reakcií ženy užívajúce Amloat nesmú dojčiť (pozri časť 4.3). Atorvastatín je kontraindikovaný počas laktácie (pozri časť 4.3).


Fertilita

U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciových kanálov boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Klinické údaje nie sú dostatočné z hľadiska možného vplyvu amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii na potkanoch sa zistili nežiaduce účinky na fertilitu samcov (pozri časť 5.3).


V štúdiách na zvieratách nemal atorvastatín žiaden vplyv na fertilitu samcov alebo samíc (pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnila sa žiadna štúdia overujúca vplyv fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Atorvastatín má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Na základe farmakodynamických vlastností amlodipínovej zložky Amloatu však treba vziať do úvahy možný výskyt závratov počas vedenia vozidiel alebo obsluhy strojov (pozri časť 4.8).


4.8 Nežiaduce účinky


Bezpečnosť fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu sa hodnotila v dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách u 1 092 pacientov liečených súčasne na hypertenziu a dyslipidémiu. V klinických skúšaniach s fixnou kombináciou amlodipínu a atorvastatínu sa nepozorovali žiadne nežiaduce udalosti špecifické pre túto kombináciu. Nežiaduce udalosti sa obmedzovali na tie, ktoré boli v minulosti hlásené pri amlodipíne a/alebo atorvastatíne (pozri, prosím, tabuľku s nežiaducimi udalosťami uvedenú nižšie).


V kontrolovaných klinických skúšaniach bolo potrebné ukončenie liečby kvôli klinickým nežiaducim udalostiam alebo laboratórnym abnormalitám len u 5,1 % pacientov liečených amlodipínom aj atorvastatínom v porovnaní so 4,0 % pacientov, ktorým bolo podávané placebo.


Nasledujúce nežiaduce udalosti, ktoré sú uvedené podľa triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencií, sa týkajú amlodipínu a atorvastatínu podávaných samostatne.

Frekvencie sú definované ako:

Veľmi časté (≥ 1/10)

Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)

Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)


Trieda orgánových systémov MedDRA

Nežiaduce účinky

Frekvencia

Amlodipín

Atorvastatín

Infekcie a nákazy

Nazofaryngitída

-

Časté

Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukopénia

Veľmi zriedkavé

-

Trombocytopénia

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Precitlivenosť

Veľmi zriedkavé

Časté

Anafylaxia

-

Veľmi zriedkavé

Poruchy metabolizmu a výživy

Hyperglykémia*

Veľmi zriedkavé

Časté

Hypoglykémia

-

Menej časté

Zvýšenie telesnej hmotnosti

Menej časté

Menej časté

Zníženie telesnej hmotnosti

Menej časté

-

Anorexia

-

Menej časté

Diabetes mellitus

-

Neznáme*

Psychické poruchy

Insomnia

Menej časté

Menej časté

Zmeny nálady (vrátane úzkosti)

Menej časté

-

Nočné mory

-

Menej časté

Depresia

Menej časté

Neznáme

Zmätenosť

Zriedkavé

-

Poruchy nervového systému

Somnolencia

Časté

-

Závraty

Časté

Menej časté

Bolesť hlavy (najmä na začiatku liečby)

Časté

Časté

Tremor

Menej časté

-

Hypestézia, parestézia

Menej časté

Menej časté

Synkopa

Menej časté

-

Hypertónia

Časté

-

Periférna neuropatia

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Amnézia

-

Menej časté

Poruchy vnímania chuti

Menej časté

Menej časté

Extrapyramídový syndróm

Neznáme

-

Poruchy oka

Poruchy zraku (vrátane diplopie)

Menej časté

Zriedkavé

Rozmazané videnie

-

Menej časté

Poruchy ucha a labyrintu

Tinnitus

Menej časté

Menej časté

Zhoršený sluch

-

Veľmi zriedkavé

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Palpitácie

Časté

-

Anginózna bolesť

Zriedkavé

-

Infarkt myokardu

Veľmi zriedkavé

-

Arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a fibrilácie predsiení)

Veľmi zriedkavé

-

Poruchy ciev

Návaly tepla

Časté

-

Hypotenzia

Menej časté

-

Vaskulitída

Veľmi zriedkavé

-

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Faryngolaryngeálna bolesť

-

Časté

Epistaxa

-

Časté

Dyspnoe

Menej časté

-

Rinitída

Menej časté

-

Kašeľ

Veľmi zriedkavé

-

Intersticiálna choroba pľúc, najmä pri dlhodobej liečbe (pozri časť 4.4)

-

Neznáme

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Hyperplázia ďasien

Veľmi zriedkavé

-

Nauzea

Časté

Časté

Bolesť v hornej a dolnej časti brucha

Časté

Menej časté

Vracanie

Menej časté

Menej časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté

Zmenené vyprázdňovanie čriev (vrátane hnačky a zápchy)

Menej časté

-

Suchosť v ústach

Menej časté

-

Dysgeúzia

Menej časté

-

Hnačka, zápcha, plynatosť

-

Časté

Gastritída

Veľmi zriedkavé

-

Pankreatitída

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Grganie

-

Menej časté

Poruchy pečene a žlčových ciest

Hepatitída

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Cholestáza

-

Zriedkavé

Zlyhanie pečene

-

Veľmi zriedkavé

Žltačka

Veľmi zriedkavé

-

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Bulózna dermatitída vrátane multiformného erytému

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Quinckeho edém

Veľmi zriedkavé

-

Multiformný erytém

Veľmi zriedkavé

-

Alopécia

Menej časté

Menej časté

Purpura

Menej časté

-

Zmena farby kože

Menej časté

-

Pruritus

Menej časté

Menej časté

Vyrážka

Menej časté

Menej časté

Hyperhidróza

Menej časté

-

Exantém

Menej časté

-

Urtikária

Veľmi zriedkavé

Menej časté

Angioneurotický edém

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Exfoliatívna dermatitída

Veľmi zriedkavé

-

Fotosenzitivita

Veľmi zriedkavé

-

Stevensov‑Johnsonov syndróm

Veľmi zriedkavé

Zriedkavé

Toxická epidermálna nekrolýza

-

Zriedkavé

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Opuch kĺbov (vrátane opuchu členkov)

Časté

Časté

Artralgia, myalgia (pozri časť 4.4)

Menej časté

Časté

Svalové kŕče, svalové spazmy

Menej časté

Časté

Bolesť chrbta

Menej časté

Časté

Bolesť krku

-

Menej časté

Bolesť v končatinách

-

Časté

Svalová únava

-

Menej časté

Myozitída (pozri časť 4.4)

-

Zriedkavé

Rabdomyolýza, myopatia (pozri časť 4.4)

-

Zriedkavé

Tendinopatia, v zriedkavých prípadoch s ruptúrou šľachy

-

Zriedkavé


Imunitne sprostredkovaná nekrotizujúca myopatia

-

Neznáme

Poruchy obličiek a močových ciest

Porucha močenia, noktúria, zvýšená frekvencia močenia

Menej časté

-

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Impotencia

Menej časté

Menej časté

Gynekomastia

Menej časté

Veľmi zriedkavé

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Edém

Časté

Menej časté

Periférny edém

-

Menej časté

Únava

Časté

Menej časté

Bolesť na hrudníku

Menej časté

Menej časté

Asténia

Menej časté

Menej časté

Bolesť

Menej časté

-

Malátnosť

Menej časté

Menej časté

Pyrexia

-

Menej časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšenie hladín pečeňových enzýmov ALT, AST (väčšinou súvisiace s cholestázou)

Veľmi zriedkavé

Časté

Zvýšená hladina CK (pozri časť 4.4)

-

Časté

Prítomnosť bielych krviniek v moči

-

Menej časté

*Pri podávaní niektorých statínov bol hlásený diabetes mellitus: frekvencia závisí od prítomnosti alebo absencie rizikových faktorov (hodnota glykémie nalačno ≥ 5,6 mmol/l alebo ≥ 100,8 mg/dl, BMI > 30 kg/m2, zvýšená hladina triacylglycerolov, hypertenzia v anamnéze).


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


K dispozícii nie sú žiadne informácie o predávkovaní kombináciou amlodipínu a atorvastatínu u ľudí.


Amlodipín

Skúsenosti s úmyselným predávkovaním amlodipínom u ľudí sú obmedzené. Masívne predávkovanie môže viesť k rozsiahlej periférnej vazodilatácii s následnou výraznou a pravdepodobne dlhotrvajúcou systémovou hypotenziou. Hypotenzia spôsobená predávkovaním amlodipínom vyžaduje monitorovanie na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Vazokonstrikčné látky môžu pomôcť obnoviť cievny tonus a krvný tlak. Amlodipín sa z organizmu nedá odstrániť dialýzou.


Atorvastatín

K dispozícii nie je špecifická liečba predávkovania atorvastatínom. Ak dôjde k predávkovaniu, pacienta treba liečiť symptomaticky a v prípade potreby sa majú prijať podporné opatrenia. Majú sa vykonať funkčné vyšetrenia pečene a treba sledovať hladinu CK v sére. Vzhľadom na rozsiahlu väzbu atorvastatínu na plazmatické bielkoviny sa neočakáva, že by hemodialýza významne zvýšila jeho vylučovanie z organizmu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Inhibítory HMG‑CoA reduktázy, iné kombinácie (atorvastatín a amlodipín), ATC kód: C10BX03


Amloat má duálny mechanizmus účinku; amlodipín účinkuje ako kalciový antagonista dihydropyridínového typu (antagonista kalciových iónov alebo blokátor pomalých kalciových kanálov) a atorvastatín inhibuje HMG‑CoA reduktázu. Amlodipínová zložka Amloatu inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkej svaloviny ciev a do srdcovej svaloviny. Atorvastatínová zložka Amloatu je selektívny, kompetitívny inhibítor HMG‑CoA reduktázy, enzýmu, ktorý určuje rýchlosť syntézy cholesterolu a je zodpovedný za premenu 3‑hydroxy‑3‑metylglutaryl‑koenzýmu A na mevalonát, čo je prekurzor sterolov vrátane cholesterolu.


Pri podávaní fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu sa v porovnaní s amlodipínom v monoterapii nepozorovala žiadna zmena účinku amlodipínu na systolický krvný tlak.


Pri podávaní fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu sa v porovnaní s atorvastatínom v monoterapii takisto nepozorovala žiadna zmena účinku atorvastatínu na hladinu LDL‑C.


Štúdia ASCOT (Anglo‑Scandinavian Cardiac Outcomes Trial)

Štúdia ASCOT (Anglo‑škandinávska štúdia overujúca vplyv liečby na výskyt kardiálnych príhod) je randomizovaná štúdia s 2x2 faktorovým dizajnom, v ktorej sa porovnali dva varianty antihypertenznej liečby u celkovo 19 257 pacientov (skupina, v ktorej sa sledovalo zníženie krvného tlaku ‑ ASCOT‑BPLA (blood pressure lowering arm)), ako aj vplyv pridania 10 mg atorvastatínu na výskyt fatálnych a nefatálnych koronárnych príhod v porovnaní s placebom (skupina, v ktorej sa sledovalo zníženie hladín lipidov ‑ ASCOT‑LLA (lipid lowering arm)) u 10 305 pacientov.


Vplyv atorvastatínu na výskyt fatálnych a nefatálnych koronárnych príhod sa hodnotil v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii (ASCOT‑LLA) u 10 305 pacientov s hypertenziou vo veku 40 ‑ 79 rokov, bez predchádzajúceho infarktu myokardu alebo liečby angíny pektoris a s hladinou celkového cholesterolu (TC) ≤ 6,5 mmol/l (251 mg/dl). Všetci pacienti mali aspoň 3 z nasledujúcich vopred definovaných kardiovaskulárnych rizikových faktorov: mužské pohlavie, vek (≥ 55 rokov a 65 rokov u žien), fajčenie, diabetes, predčasný výskyt ICHS u prvostupňového príbuzného v anamnéze, pomer celkového cholesterolu a HDL cholesterolu ≥ 6, ochorenie periférnych ciev, hypertrofia ľavej komory, cerebrovaskulárna príhoda v minulosti, špecifické abnormality na EKG, proteinúria/albuminúria.


Pacienti boli liečení antihypertenznou liečbou založenou na amlodipíne (5 ‑ 10 mg) alebo atenolole (50 ‑ 100 mg). Aby sa dosiahol cieľový krvný tlak (cieľový KT < 140/90 mm Hg u pacientov bez diabetu, < 130/80 mm Hg u pacientov s diabetom), k liečbe amlodipínom sa pridal perindopril (4 ‑ 8 mg) a k liečbe atenololom sa pridal bendroflumetiazid draselný (1,25 ‑ 2,5 mg).

Tretiu líniu liečby v oboch skupinách predstavoval doxazosín NEO (4 ‑ 8 mg).

5 168 pacientov užívalo atorvastatín 10 mg denne (2 584 pacientov v skupine s amlodipínom a 2 584 pacientov v skupine s atenololom) a 5 137 pacientov užívalo placebo (2 554 pacientov v skupine s amlodipínom a 2 583 pacientov v skupine s atenololom).


Pri kombinácii atorvastatínu a amlodipínu sa preukázalo významne znížené riziko kombinovaného primárneho cieľového ukazovateľa (fatálna ischemická choroba srdca (ICHS) a nefatálny infarkt myokardu):

- 53 % zníženie (95 % IS (interval spoľahlivosti) [31 % ‑ 68 %], p < 0,0001) v porovnaní s amlodipínom + placebom.

- 39 % zníženie (95 % IS [8 % ‑ 59 %], p < 0,016) v porovnaní s atenololom + atorvastatínom.


Krvný tlak sa významne znížil v oboch skupinách s antihypertenznou liečbou. Významnejšie zníženie krvného tlaku sa dosiahlo v skupine s amlodipínom + atorvastatínom ako v skupine s atenololom + atorvastatínom (‑26,5/‑15,6 mm Hg oproti ‑24,7/‑13,6 mm Hg). P‑hodnoty rozdielov medzi dvoma skupinami boli 0,0036 (pre systolický krvný tlak) a < 0,0001 (pre diastolický krvný tlak).


Štúdia ALLHAT (Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial):

Randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia s názvom Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial(ALLHAT, štúdia overujúca antihypertenznú a hypolipidemickú liečbu pri prevencii srdcovej príhody) sa vykonala s cieľom porovnať účinok amlodipínu alebo lizinoprilu s chlórtalidónom ako liečby prvej línie u pacientov s miernou až stredne ťažkou hypertenziou.


Celkovo 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších bolo randomizovaných a sledovaných v priemere 4,9 roka. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor vzniku ICHS vrátane: infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody vyskytujúcich sa v minulosti (> 6 mesiacov pred zaradením do štúdie) alebo iného preukázaného aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia (celkovo 51,5 %), diabetu 2. typu (36,1 %), hladiny HDL‑C < 35 mg/dl (11,6 %), hypertrofie ľavej komory diagnostikovanej elektrokardiogramom alebo echokardiografiou (20,9 %), fajčenia cigariet v súčasnosti (21,9 %).


Primárny cieľový ukazovateľ pozostával z fatálnej ICHS alebo nefatálneho infarktu myokardu.

Primárny cieľový ukazovateľ sa vyskytol u 11,3 % pacientov v skupine s amlodipínom v porovnaní s 11,5 % pacientov v skupine s chlórtalidónom (RR (relatívne riziko) 0,98, 95 % IS [0,90 ‑ 1,07] p = 0,65).

Pokiaľ ide o sekundárne cieľové ukazovatele:

- celková mortalita bola 17,3 % v skupine s chlórtalidónom a 16,8 % v skupine s amlodipínom (amlodipín v porovnaní s chlórtalidónom: RR 0,96, 95 % IS [0,89 ‑ 1,02] p = 0,20).

- výskyt srdcového zlyhávania (súčasť kombinovaného kardiovaskulárneho cieľového ukazovateľa) bol významne vyšší v skupine s amlodipínom v porovnaní so skupinou s chlórtalidónom (10,2 % oproti 7,7 %, RR 1,38, 95 % IS [1,25 ‑ 1,52] p < 0,001).


Skúšanie nepreukázalo superioritu jedného z liekov v zmysle primárneho cieľového ukazovateľa. Analýza výsledkov vykonaná a posteriori ukázala, že amlodipín znižuje výskyt primárneho cieľového ukazovateľa, ktorým bola fatálna ICHS a nefatálny infarkt myokardu, ako aj výskyt sekundárneho cieľového ukazovateľa, ktorým bola celková mortalita, v podobnom rozsahu ako chlórtalidón.


Štúdia SPARCL (Stroke Prevention by Aggressive Reduction in Cholesterol Levels)

V štúdii SPARCL (štúdia zameraná na prevenciu náhlej cievnej mozgovej príhody agresívnym znížením hladín cholesterolu) sa hodnotil vplyv atorvastatínu v dávke 80 mg denne alebo placeba na výskyt náhlej cievnej mozgovej príhody u 4 731 pacientov, ktorí prekonali náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo tranzitórny ischemický atak (TIA) v priebehu predchádzajúcich 6 mesiacov a nemali v anamnéze ischemickú chorobu srdca (ISCH). Pacientov tvorili zo 60 % muži, boli vo veku 21 ‑ 92 rokov (priemerný vek 63 rokov) a mali priemernú východiskovú hladinu LDL 133 mg/dl (3,4 mmol/l). Priemerná hladina LDL‑C bola 73 mg/dl (1,9 mmol/l) počas liečby atorvastatínom a 129 mg/dl (3,3 mmol/l) počas podávania placeba. Medián sledovania bol 4,9 roka.


Atorvastatín v dávke 80 mg znížil riziko výskytu primárneho cieľového ukazovateľa, ktorým bola fatálna alebo nefatálna náhla cievna mozgová príhoda o 15 % (HR 0,85; 95 % IS, 0,72 ‑ 1,00; p = 0,05 alebo 0,84; 95 % IS, 0,71 ‑ 0,99; p = 0,03 po úprave na východiskové faktory), v porovnaní s placebom. Celková mortalita bola 9,1 % (216/2 365) pri atorvastatíne v porovnaní s 8,9 % (211/2 366) pri placebe.


V post-hocanalýze sa zistilo, že atorvastatín v dávke 80 mg znížil výskyt ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody (218/2 365, 9,2 % oproti 274/2 366, 11,6 %, p = 0,01) a zvýšil výskyt hemoragickej náhlej cievnej mozgovej príhody (55/2 365, 2,3 % oproti 33/2 366, 1,4 %, p = 0,02) v porovnaní s placebom.


Riziko hemoragickej náhlej cievnej mozgovej príhody bolo zvýšené u pacientov, ktorí už pri zaradení do štúdie mali v anamnéze hemoragickú náhlu cievnu mozgovú príhodu (7/45 pri atorvastatíne oproti 2/48 pri placebe; HR 4,06; 95 % IS, 0,84 ‑ 19,57) a riziko ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody bolo medzi skupinami podobné (3/45 pri atorvastatíne oproti 2/48 pri placebe; HR 1,64; 95 % IS, 0,27 ‑ 9,82).


Riziko hemoragickej náhlej cievnej mozgovej príhody bolo zvýšené u pacientov, ktorí už pri zaradení do štúdie mali v anamnéze lakunárny mozgový infarkt (20/708 pri atorvastatíne oproti 4/701 pri placebe; HR 4,99; 95 % IS, 1,71 ‑ 14,61), ale u týchto pacientov bolo zároveň znížené riziko ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody (79/708 pri atorvastatíne oproti 102/701 pri placebe; HR 0,76; 95 % IS, 0,57 ‑ 1,02). Je možné, že čisté riziko náhlej cievnej mozgovej príhody je zvýšené u pacientov s lakunárnym mozgovým infarktom v anamnéze, ktorí užívajú atorvastatín v dávke 80 mg/deň.


V podskupine pacientov s hemoragickou náhlou cievnou mozgovou príhodou v anamnéze bola celková mortalita 15,6 % (7/45) pri atorvastatíne oproti 10,4 % (5/48) pri placebe. V podskupine pacientov s lakunárnym mozgovým infarktom v anamnéze bola celková mortalita 10,9 % (77/708) pri atorvastatíne oproti 9,1 % (64/701) pri placebe.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Údaje o fixnej kombinácii amlodipínu a atorvastatínu

Po perorálnom podaní sa pozorovali dve odlišné maximálne plazmatické koncentrácie. Prvú, ktorá sa dosiahla v priebehu 1 až 2 hodín od podania, možno pripísať atorvastatínu; druhú, ktorá sa dosiahla 6 až 12 hodín po podaní, možno pripísať amlodipínu. Rýchlosť a rozsah absorpcie (biologická dostupnosť) amlodipínu a atorvastatínu podaných vo fixnej kombinácií sa významne nelíšia od biologickej dostupnosti po súbežnom podaní tablety amlodipínu a tablety atorvastatínu.


Biologická dostupnosť amlodipínu z fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu nebola ovplyvnená príjmom jedla. Hoci jedlo znižuje rýchlosť a rozsah absorpcie atorvastatínu z fixnej kombinácie amlodipínu a atorvastatínu približne o 32 % a o 11 %, v uvedenom poradí, čo sa stanovilo na základe Cmaxa AUC, podobné zníženia plazmatických koncentrácií po podaní s jedlom sa pozorovali aj pri samotnom atorvastatíne bez toho, že by došlo k zníženiu jeho účinku na hladinu LDL‑C (pozri nižšie).


Údaje o amlodipíne

Absorpcia

Po perorálnom podaní terapeutických dávok samotného amlodipínu sa maximálna plazmatická koncentrácia dosiahne v priebehu 6 až 12 hodín po dávke. Absolútna biologická dostupnosť sa odhaduje v rozmedzí 64 až 80 %. Distribučný objem je približne 21 l/kg. Biologická dostupnosť amlodipínu nie je zmenená príjmom jedla.


Distribúcia

In vitro štúdie s amlodipínom ukázali, že u pacientov s hypertenziou sa približne 97,5 % cirkulujúceho liečiva viaže na plazmatické bielkoviny.


Biotransformácia

Amlodipín sa intenzívne (asi z 90 %) metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity.


Eliminácia

Eliminácia amlodipínu z plazmy je dvojfázová, pričom terminálny eliminačný polčas je približne 30 ‑ 50 hodín. Rovnovážne plazmatické hladiny sa dosiahnu po 7 až 8 dňoch pravidelného podávania. Močom sa vylúči 10 % amlodipínu vo forme pôvodnej zlúčeniny a 60 % amlodipínu vo forme metabolitov.


Údaje o atorvastatíne

Absorpcia

Atorvastatín sa rýchlo absorbuje a maximálna plazmatická koncentráciasa dosiahne v priebehu 1 až 2 hodín. Rozsah absorpcie sa zvyšuje úmerne dávke atorvastatínu. Absolútna biologická dostupnosť atorvastatínu (pôvodnej zlúčeniny) je približne 12 % a systémovo dosiahnuteľná inhibičná aktivita voči HMG‑CoA reduktáze je približne 30 %. Nízka systémová dostupnosť sa pripisuje presystémovému klírensu na sliznici gastrointestinálneho traktu a/alebo metabolizmu pri prvom prechode liečiva pečeňou. Hoci jedlo znižuje rýchlosť absorpcie liečiva približne o 25 % a rozsah absorpcie približne o 9 %, čo sa stanovilo pomocou Cmax a AUC, zníženie hladiny LDL‑C je podobné, či sa atorvastatín podáva s jedlom alebo bez jedla. Plazmatické koncentrácie atorvastatínu sú nižšie (približne o 30 % podľa Cmaxa AUC), keď sa liek podá večer v porovnaní s ranným podaním. Zníženie LDL‑C je však rovnaké bez ohľadu na dobu dňa, kedy sa liek podá.


Distribúcia

Priemerný distribučný objem atorvastatínu je približne 381 litrov. Atorvastatín sa viaže na plazmatické bielkoviny 95 %.


Metabolizmus

Atorvastatín sa intenzívne metabolizuje na orto‑ a parahydroxylované deriváty a rôzne produkty beta‑oxidácie. V podmienkach in vitroje inhibícia HMG‑CoA reduktázy orto‑ a parahydroxylovanými metabolitmi rovnocenná inhibícii atorvastatínom. Približne 70 % cirkulujúcej inhibičnej aktivity voči HMG‑CoA reduktáze sa pripisuje aktívnym metabolitom.


Eliminácia

Atorvastatín a jeho metabolity sa primárne vylučujú žlčou po hepatálnom a/alebo extrahepatálnom metabolizme. Liečivo však zrejme nepodlieha významnej enterohepatálnej recirkulácii. U ľudí je priemerný polčas eliminácie atorvastatínu z plazmy približne 14 hodín, alepolčas inhibičnej aktivity voči HMG‑CoA reduktáze je 20 až 30 hodín v dôsledku prispenia aktívnych metabolitov. Po perorálnom podaní sa menej ako 2 % dávky atorvastatínu vylúčia močom.


Údaje o amlodipíne a atorvastatíne v špeciálnych populáciách

Staršie osoby

Čas potrebný do dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie amlodipínu je u starších a mladších osôb podobný. U starších pacientov je klírens amlodipínu zvyčajne znížený, čo má za následok zvýšenie hodnoty AUC a predĺženie eliminačného polčasu. U pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhávaním bolo zvýšenie hodnoty AUC a predĺženie eliminačného polčasu v rozsahu očakávanom v sledovanej vekovej skupine pacientov.


Plazmatické koncentrácie atorvastatínu sú vyššie (Cmaxpribližne o 40 % a AUC približne o 30 %) u zdravých starších osôb (vek ≥ 65 rokov) ako u mladých dospelých. Klinické údaje poukazujú na to, že u starších osôb sa v porovnaní s mladšími dospelými dosahuje väčšie zníženie LDL cholesterolu pri akejkoľvek dávke atorvastatínu (pozri časť 4.4).


Pediatrická populácia

Farmakokinetické údaje týkajúce sa pediatrickej populácie nie sú k dispozícii.


Pohlavie

Koncentrácie atorvastatínu u žien sa líšia (Cmaxje približne o 20 % vyššia a AUC je približne o 10 % nižšia) od koncentrácií atorvastatínu u mužov. Tieto rozdiely nie sú klinicky významné a nemajú za následok klinicky významné rozdiely v účinku na hladiny lipidov medzi mužmi a ženami.


Renálna insuficiencia

Porucha funkcie obličiek nemá významný vplyv na farmakokinetiku amlodipínu. Amlodipín sa z organizmu nedá odstrániť dialýzou. Pacienti so zlyhaním obličiek preto môžu užívať zvyčajnú počiatočnú dávku amlodipínu.


V štúdiách s atorvastatínom nemalo ochorenie obličiek žiaden vplyv na plazmatické koncentrácie atorvastatínu ani na jeho účinok na zníženie hladiny LDL‑C, a preto u pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky atorvastatínu.


Hepatálna insuficiencia

Pacienti s hepatálnou insuficienciou majú znížený klírens amlodipínu, čo má za následok zvýšenie hodnoty AUC približne o 40 ‑ 60 %. Stredne ťažká až ťažká porucha funkcie pečene nemá vplyv na odpoveď pacientov na liečbu atorvastatínom, ale expozícia liečivu je značne zvýšená. U pacientov s chronickým ochorením pečene zapríčineným konzumáciou alkoholu (stupeň B Childovej‑Pughovej klasifikácie) sú plazmatické koncentrácie atorvastatínu výrazne zvýšené (Cmaxpribližne 16‑násobne a AUC približne 11‑násobne).


Polymorfizmus SLCO1B1

Na vychytávaní všetkých inhibítorov HMG‑CoA reduktázy vrátane atorvastatínu v pečeni sa podieľa transportér OATP1B1. U pacientov s polymorfizmom SLCO1B1 existuje riziko zvýšenej expozície atorvastatínu, ktoré môže viesť k zvýšenému riziku vzniku rabdomyolýzy (pozri časť 4.4). Polymorfizmus génu kódujúceho OATP1B1 (SLCO1B1 c.521CC) sa spája s 2,4‑násobne vyššou expozíciou atorvastatínu (AUC) ako je expozícia u osôb bez tohto genotypového variantu (c.521TT). U týchto pacientov je tiež možné geneticky narušené vychytávanie atorvastatínu v pečeni. Možné dôsledky na účinnosť nie sú známe.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Neuskutočnili sa žiadne predklinické štúdie s fixnou kombináciou amlodipínu a atorvastatínu. Predklinické údaje o amlodipíne získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity alebo karcinogénneho potenciáluneodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách reprodukčnej toxicity s amlodipínom sa u potkanov pozorovalo predĺženie trvania pôrodu a vyššia perinatálna mortalita.


Atorvastatín nebol u potkanov genotoxický (in vitro a in vivo) ani karcinogénny. V 2‑ročnej štúdii na myšiach sa zvýšil výskyt hepatocelulárnych adenómov u samcov a hepatocelulárnych karcinómov u samíc pri použití maximálnej dávky, ktorá viedla k systémovej expozícii 6‑ až 11‑násobne vyššej ako je systémová expozícia dosiahnutá po najvyššej dávke pre ľudí v prepočte na hodnotu AUC (0 ‑ 24). Štúdie na zvieratách preukázali, že inhibítory HMG‑CoA reduktázy môžu ovplyvňovať vývoj embryí a plodov. Počas expozície potkaních matiek atorvastatínu v dávkach nad 20 mg/kg/deň (klinická systémová expozícia) bol vývoj potomkov potkanov oneskorený a skrátilo sa ich postnatálne prežívanie. Koncentrácia atorvastatínu a jeho aktívnych metabolitov v mlieku potkaních matiek bola približná rovnaká ako v ich plazme. Atorvastatín nemal žiaden vplyv na fertilitu samcov pri podávaní dávok do 175 mg/kg denne, ani na fertilitu samíc pri podávaní dávok do 225 mg/kg denne a nebol teratogénny.


Reprodukčná toxikológia

Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach preukázali oddialenie termínu pôrodu, predĺženie trvania pôrodu a zníženie miery prežívania mláďat pri dávkach približne 50‑násobne vyšších ako je maximálna dávka odporúčaná pre ľudí v prepočte na mg/kg.


Poškodenie fertility

Nezistil sa žiaden vplyv na fertilitu potkanov liečených amlodipínom (samce počas 64 dní a samice počas 14 dní pred párením) v dávkach do 10 mg/kg/deň (8‑násobok* maximálnej 10 mg dávky odporúčanej pre ľudí v prepočte na mg/m2). V ďalšej štúdii na potkanoch, v ktorej boli samce potkanov liečené amlodipíniumbesilátom počas 30 dní v dávke porovnateľnej s dávkou pre ľudí v prepočte na mg/kg, sa zistili znížené plazmatické koncentrácie folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu, ako aj pokles hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertiliho podporných buniek.


Karcinogenita, mutagenita

U potkanov a myší, ktorým bol amlodipín podávaný v potrave počas dvoch rokov v koncentráciách vypočítaných tak, aby sa zabezpečili denné dávky 0,5; 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, sa nepreukázali žiadne známky karcinogenity. Najvyššia dávka (u myší bola podobná a u potkanov dvojnásobne* vyššia ako maximálna odporúčaná klinická dávka 10 mg v prepočte na mg/m2) sa u myší, ale nie u potkanov, blížila maximálnej tolerovanej dávke.

Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liekom či už na génovej, alebo chromozómovej úrovni.


* v prepočte na pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:

Uhličitan vápenatý

Mikrokryštalická celulóza

Predbobtnaný kukuričný škrob

Sodná soľ kroskarmelózy

Hydroxypropylcelulóza

Polysorbát 80

Koloidný oxid kremičitý

Magnéziumstearát


Filmový obal:

<[Amloat 5 mg/10 mg:]>

Obalová sústava Opadry II 85F18422 biela:

Polyvinylalkohol

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3350

Mastenec


<[Amloat 10 mg/10 mg:]>

Obalová sústava Opadry II 85F205038 modrá:

Polyvinylalkohol

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3000

Mastenec

Hlinitý lak indigokarmínu (E132)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


18 mesiacov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote do 25 °C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


OPA/hliníkové/PVC‑hliníkové blistre.


Veľkosti balenia

Blistrové balenia: 28, 30, 90 a 100 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.

Teslova 26, 821 02 Bratislava

Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


AMLOAT 5 mg/10 mg: 58/0244/14-S

AMLOAT 10 mg/10 mg: 58/0245/14-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



21

AMLOAT 10 mg/10 mg