PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

ARCHIFAR 500 mg

ARCHIFAR 1 g

Meropenemum

Prášok na injekčný a infúzny roztok

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, než začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je ARCHIFAR a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť skôr ako užijete ARCHIFAR

3. Ako užívať ARCHIFAR

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať ARCHIFAR

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je ARCHIFAR a na čo sa používa

ARCHIFAR obsahuje účinnú látku, ktorá sa nazýva meropeném. ARCHIFAR patrí do skupiny liekov nazývaných karbapenémové antibiotiká. Účinkuje tak, že zabíja baktérie, ktoré môžu spôsobiť závažné infekcie.

• Infekcie postihujúce pľúca (zápal pľúc)

• Infekcie pľúc a priedušiek u pacientov trpiacich cystickou fibrózou

• Komplikované infekcie močových ciest

• Komplikované infekcie v brušnej dutine

• Infekcie, ktorými sa môžete nakaziť počas alebo po pôrode

• Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

• Náhly výskyt bakteriálnej infekcie mozgu (meningitída)

ARCHIFAR sa môže používať na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.

2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete ARCHIFAR

Neužívajte ARCHIFAR

• ak ste alergický (precitlivený) na meropeném alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek ARCHIFARU (uvedených v časti 6. Ďalšie informácie).

• ak ste alergický (precitlivený) na iné antibiotiká, ako sú penicilíny, cefalosporíny alebo karbapenémy, pretože môžete byť alergický aj na meropeném.

Upozornenia a opatrenia

Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, než začnete užívať ARCHIFAR:

• ak máte zdravotné problémy, ako sú problémy s pečeňou alebo obličkami.

• ak ste mali po užití iných antibiotík závažnú hnačku.

Môže sa u vás objaviť pozitívny test (Coombsov test), ktorý svedčí o prítomnosti protilátok, ktoré môžu zničiť červené krvinky. Váš lekár sa o tom s vami porozpráva.

Ak si nie ste istý, či sa vás týka niektoré z vyššie uvedeného, porozprávajte sa so svojim lekárom alebo zdravotnou sestrou skôr, ako začnete používať ARCHIFAR.

Iné lieky a ARCHIFAR

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Je to z toho dôvodu, že ARCHIFAR môže ovplyvňovať účinok niektorých liekov a niektoré lieky môžu ovplyvňovať účinok ARCHIFARU.

Predovšetkým povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, že užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:

• Probenecid (na liečbu dny).

• Valproát sodný (na liečbu epilepsie). Meropeném sa nemá používať, pretože to môže znížiť účinok valproátu sodného.

Tehotenstvo a dojčenie

Je dôležité, aby ste povedali svojmu lekárovi, že ste tehotná alebo plánujete otehotnieť skôr, ako začnete používať ARCHIFAR. Počas tehotenstva je vhodnejšie sa vyhnúť používaniu lieku ARCHIFAR.

Váš lekár rozhodne o tom, či máte ARCHIFAR používať.

Je dôležité, aby ste povedali svojmu lekárovi, že dojčíte alebo plánujete dojčiť skôr, ako začnete používať ARCHIFAR. Malé množstvo tohto lieku môže prechádzať do materského mlieka, čo môže mať vplyv na dieťa. Preto váš lekár rozhodne, či máte počas dojčenia používať ARCHIFAR.

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, než začnete užívať tento liek.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

ARCHIFAR obsahujte sodík

Tento liečivý prípravok obsahuje v jednej injekčnej ampulke približne 2 alebo 4 mmol (46 alebo 92 mg) sodíka. To je treba vziať do úvahy u pacientov s nízkosodíkovou diétou.

Ak máte ochorenie, ktoré vyžaduje sledovanie vášho príjmu sodíka, informujte, prosím, svojho lekára alebo zdravotnú sestru.

3. Ako užívať ARCHIFAR

Dospelí

• Dávka závisí od typu infekcie, ktorú máte, od toho, kde sa infekcia vo vašom tele nachádza a aká je závažnosť infekcie. Váš lekár rozhodne, aká dávka je pre vás vhodná.

• Zvyčajná dávka pre dospelých sa pohybuje v rozmedzí 500 mg (miligramy) a 2 g (gramy). Dávku budete zvyčajne dostávať každých 8 hodín. Avšak, ak vaše obličky nepracujú správne, môžete dostávať dávku menej často.

Deti

Dávka pre dieťa vo veku od 3 mesiacov do 12 rokov sa určí na základe veku a telesnej hmotnosti dieťaťa. Zvyčajná dávka sa pohybuje v rozmedzí 10 mg až 40 mg ARCHIFARU na každý kilogram (kg) telesnej hmotnosti dieťaťa. Dávka sa zvyčajne podáva každých 8 hodín. Dieťa s telesnou hmotnosťou vyššou ako 50 kg bude dostávať dávku ako dospelý pacient.

• ARCHIFAR vám bude podávaný vo forme injekcie alebo infúzie do veľkej žily.

• ARCHIFAR vám bude zvyčajne podávať váš lekár alebo zdravotná sestra.

• Niektorí pacienti, rodičia a opatrovníci sú však zaškolení na podávanie ARCHIFARU v domácom prostredí. Pokyny k takémuto podávaniu sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov (v časti nazývanej „Pokyny na podávanie ARCHIFARU sebe alebo niekomu inému v domácom prostredí“). Vždy používajte ARCHIFAR presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste istý, overte si to u svojho lekára.

• Vaša injekcia sa nemá miešať alebo pridávať k roztokom, ktoré obsahujú iné lieky.

• Podanie injekcie môže trvať približne 5 minút alebo 15 až 30 minút. Váš lekár vám povie, ako ARCHIFAR podávať.

• Vaše injekcie by ste mali zvyčajne dostávať každý deň v rovnakom čase.

Ak užijete viac ARCHIFARU, ako máte

Ak ste náhodne použili viac, ako je vaša predpísaná dávka, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo najbližšiu nemocnicu.

Ak zabudnete užiť ARCHIFAR

Ak vynecháte podanie injekcie, mali by ste ju dostať v čo najkratšom čase. Ak to však zistíte takmer v čase podania nasledujúcej injekcie, premeškané injekčné podanie vynechajte.

Nepoužívajte dvojnásobnú dávku (dve injekcie v rovnakom čase), aby ste nahradili vynechanú dávku

Ak prestanete užívať ARCHIFAR

Neprestaňte ARCHIFAR používať, pokiaľ vám to nenariadi váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj ARCHIFAR môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Frekvencia výskytu možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je definovaná pomocou nasledovnej konvencie:

veľmi časté (postihujú viac ako 1 používateľa z 10)

časté (postihujú 1 až 10 používateľov zo 100)

menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1000)

zriedkavé (postihujú 1 až 10 používateľov z 10 000)

veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000)

neznáme (z dostupných údajov, avšak je zriedkavá alebo veľmi zriedkavá).

Závažné alergické reakcie

Ak máte závažnú alergickú reakciu, ukončite používanie ARCHIFARU a ihneď navštívte svojho lekára. Môžete potrebovať bezodkladné ošetrenie lekárom. Príznaky môžu zahŕňať náhly výskyt:

• Závažnej vyrážky, svrbenia alebo žihľavky na koži.

• Opuchu tváre, pier, jazyka alebo iných častí tela.

• Skráteného dychu, sipotu alebo ťažkostí s dýchaním.

Poškodenie červených krviniek (neznáme)

Medzi príznaky patria:

• Nečakaná dýchavičnosť

• Červené alebo hnedé zafarbenie moču

Ak sa u Vás objaví akýkoľvek z vyššie uvedených príznakov, ihneď navštívte svojho lekára.

Iné možné vedľajšie účinky:

Časté

• Brušné (žalúdočné) bolesti

• Pocit na vracanie (nauzea)

• Vracanie (dávenie)

• Hnačka.

• Bolesť hlavy

• Kožná vyrážka, svrbenie kože

• Bolesť a zápal

• Zvýšený počet krvných doštičiek vo vašej krvi (zistené krvným testom)

• Zmeny v krvných testoch, vrátane testov, ktoré ukážu, aká je funkcia vašej pečene

Menej časté

• Zmeny vo vašej krvi. Medzi ne patrí znížený počet krvných doštičiek (čo môže spôsobiť ľahšiu tvorbu modrín), zvýšený počet niektorých bielych krviniek, znížený počet iných bielych krviniek a zvýšené množstvo látky nazývanej „bilirubín“. Váš lekár vám môže z času na čas urobiť krvné vyšetrenie

• Zmeny v krvných testoch, vrátane testov, ktoré ukážu, aká je funkcia vašich obličiek

• Pocit tŕpnutia (mravčenie)

• Infekcie v ústach alebo v pošve spôsobené plesňami (kandidóza)

Zriedkavé

• Záchvaty (kŕče).

Iné možné vedľajšie účinky, ktorých frekvencia výskytu je neznáma

• Zápal čreva s hnačkou.

• Bolesť žíl v mieste podania injekcie ARCHIFARU

• Iné zmeny vo vašej krvi. Medzi príznaky patria časté infekcie, vysoká teplota a boľavé hrdlo. Váš lekár vám môže z času na čas urobiť krvné vyšetrenie.

• Náhly výskyt závažnej vyrážky alebo tvorba pľuzgierov alebo olupovanie kože. Môže sa to spájať s vysokou horúčkou a bolesťou kĺbov.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. Ako uchovávať ARCHIFAR

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte v pôvodnom obale pri teplote do 25 °C.

Po príprave: Pripravené roztoky určené na vnútrožilovú injekciu alebo infúziu sa majú použiť okamžite. Časový interval medzi začiatkom prípravy a ukončením podávania vnútrožilovej injekcie alebo infúzie nemá presiahnuť jednu hodinu.

Pripravený roztok neuchovávajte v mrazničke

Nepoužívajte ARCHIFAR po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo ARCHIFAR obsahuje

• Liečivo je meropenemum trihydricum (trihydrát meropenému).

ARCHIFAR 500 mg: Každá injekčná liekovka obsahuje meropenemum 500 mg (ako meropenemum trihydricum).

ARCHIFAR 1 g: Každá injekčná liekovka obsahuje meropenemum 1 g (ako meropenemum trihydricum).

• Ďalšie zložky sú: Uhličitan sodný

Ako vyzerá ARCHIFAR a obsah balenia

Biely alebo slabo žltý prášok v injekčnej liekovke z bezfarebného skla (objem 20 ml pre ARCHIFAR 500 mg alebo 30 ml pre ARCHIFAR 1 g).

Veľkosť balenia: 10, 25, 50 alebo 100 injekčných liekoviek.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

MEDOPHARM, s.r.o., Praha, Česká republika

Výrobca

MEDOCHEMIE Ltd. (Factory C - Cephalosporins), Limassol, Cyprus

Táto písomná informácia pre používateľov bola aktualizovaná v 12/2013.

Odporúčanie/medicínska osveta

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekcií spôsobených baktériami. Neúčinkujú proti infekciám spôsobeným vírusmi.

Niekedy infekcia spôsobená baktériami nereaguje na antibiotickú liečbu. Jeden z najčastejších dôvodov prečo k tomu dôjde je, že baktérie spôsobujúce infekciu sú odolné voči antibiotikám, ktoré používate. To znamená, že môžu prežívať a dokonca sa rozmnožiť napriek liečbe antibiotikami.

Baktérie sa môžu stať odolnými voči antibiotikám z rôznych dôvodov. Opatrné používanie antibiotík môže pomôcť znížiť možnosť baktérie stať sa odolnou voči nim.

Antibiotická liečba, ktorú vám predpísal váš lekár, je určená len na liečbu vášho súčasného ochorenia. Venujte pozornosť nasledujúcim odporúčaniam, ktoré pomôžu predísť výskytu odolných baktérií, ktoré môžu zabrániť účinku antibiotík.

1. Je veľmi dôležité, aby ste používali antibiotiká v správnej dávke, v správnom čase a dostatočne dlhý čas. Prečítajte si pokyny v písomnej informácii pre používateľov a v prípade, že niečomu nerozumiete, požiadajte o vysvetlenie svojho lekára alebo lekárnika.

2. Nepoužívajte antibiotiká, pokiaľ neboli predpísané výhradne vám. Mali by ste ich používať len na liečbu infekcie, na ktorú boli predpísané.

3. Nepoužívajte antibiotiká, ktoré boli predpísané iným ľuďom, dokonca ani vtedy, ak mali rovnaké príznaky infekcie ako vy.

4. Nedávajte antibiotiká, ktoré vám lekár predpísal, iným ľuďom.

5. Ak vám po liečbe, pri ktorej ste postupovali podľa pokynov lekára, zvýšilo akékoľvek množstvo antibiotík, vráťte ho do lekárne, kde ho náležite zlikvidujú.

Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov

Pokyny na podávanie ARCHIFARU sebe alebo niekomu inému v domácom prostredí

Niektorí pacienti, rodičia a opatrovníci sú zaškolení na podávanie ARCHIFARU v domácom prostredí.

Upozornenie ‑ v domácom prostredí si tento liek môžete podávať alebo ho môžete podávať niekomu inému len vtedy, ak ste zaškolený lekárom alebo zdravotnou sestrou.

• Tento liek sa musí zmiešať s inou tekutinou (rozpúšťadlo). Váš lekár vám povie, aké množstvo rozpúšťadla použiť.

• Liek použite ihneď po jeho príprave. Neuchovávajte v mrazničke.

Ako pripraviť tento liek

1. Umyte si ruky a dôkladne ich vysušte. Pripravte si čistý pracovný priestor.

2. Vyberte fľašu (injekčnú liekovku) ARCHIFARU z obalu. Skontrolujte injekčnú liekovku a dátum exspirácie. Skontrolujte, či je injekčná liekovka neporušená a nebola poškodená.

3.Odložte farebné viečko a očistite sivú gumovú zátku alkoholovým tampónom. Nechajte gumovú zátku vyschnúť.

4. Novú sterilnú ihlu nasaďte na novú sterilnú injekčnú striekačku bez toho, aby ste sa dotkli koncov.

5. Do injekčnej striekačky naberte odporúčané množstvo sterilnej „vody na injekciu“. Množstvo tekutiny, ktorú potrebujete, nájdete v nižšie uvedenej tabuľke:

Dávka ARCHIFARU	Množstvo „vody na injekciu“ potrebné na nariedenie
500 mg (miligramov)	10 ml (mililitrov)
1 g (gram)	20 ml
1,5 g	30 ml
2 g	40 ml

Prosím všimnite si: Ak je vaša predpísaná dávka ARCHIFARU viac ako 1 g, budete potrebovať použiť viac ako 1 injekčnú liekovku ARCHIFARU. Potom môžete nabrať tekutinu z injekčných liekoviek do jednej injekčnej striekačky.

6. Ihlou injekčnej striekačky prepichnite stred sivej gumovej zátky a vstreknite odporúčané množstvo vody na injekciu do injekčnej liekovky alebo injekčných liekoviek ARCHIFARU.

7. Vyberte ihlu z injekčnej liekovky a injekčnú liekovku dobre potrepte asi 5 sekúnd alebo dovtedy, kým sa všetok prášok nerozpustí. Sivú gumovú zátku ešte raz očistite novým alkoholovým tampónom a nechajte ju vysušiť.

8. S piestom injekčnej striekačky zatlačeným nadoraz ihlou opäť prepichnite sivú gumovú zátku. Injekčnú striekačku aj injekčnú liekovku musíte podržať a injekčnú liekovku potom obrátiť hore dnom.

9. Udržiavaním konca ihly v tekutine potiahnite piest a všetku tekutinu z injekčnej liekovky naberte do injekčnej striekačky.

10. Vyberte ihlu a injekčnú striekačku z injekčnej liekovky a prázdnu injekčnú liekovku vyhoďte na bezpečné miesto.

11. Injekčnú striekačku držte kolmo tak, aby ihla smerovala nahor. Poklepte po injekčnej striekačke, aby vzduchové bubliny v tekutine vystúpili do vrchnej časti striekačky.

12. Vzduch zo striekačky odstránite jemným tlačením piestu.

13. Ak ARCHIFAR používate v domácom prostredí, zlikvidujte použité ihly a infúzne sety primeraným spôsobom. Ak váš lekár rozhodne o ukončení vašej liečby, zlikvidujte všetok nepoužitý ARCHIFAR vhodným spôsobom.

Podávanie injekcie

Tento liek môžete podávať prostredníctvom krátkej kanyly alebo kanyly venflon alebo prostredníctvom injekčného portu alebo centrálneho žilového katétra.

Podávanie ARCHIFARU prostredníctvom krátkej kanyly alebo kanyly venflon

1. Vytiahnite ihlu z injekčnej striekačky a opatrne ju vyhoďte do nádoby na použité ihly a striekačky.

2. Očistite koniec krátkej kanyly alebo kanyly venflon alkoholovým tampónom a nechajte ho vyschnúť. Otvorte viečko na vašej kanyle a pripojte injekčnú striekačku.

3. Pomaly stláčajte piest injekčnej striekačky, aby ste rovnomerne podali antibiotikum počas približne 5 minút.

4. Akonáhle sa podávanie antibiotika skončilo a injekčná striekačka je prázdna, vytiahnite ju a prepláchnite podľa pokynov svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

5. Viečko vašej kanyly uzavrite a injekčnú striekačku opatrne vyhoďte do nádoby na použité ihly a striekačky.

Podávanie ARCHIFARU prostredníctvom injekčného portu alebo centrálneho žilového katétra

1. Otvorte viečko portu alebo katétra, koniec potrite alkoholovým tampónom a nechajte vyschnúť.

2. Pripojte injekčnú striekačku a pomaly stláčajte piest striekačky, aby ste rovnomerne podali antibiotikum počas približne 5 minút.

3. Akonáhle sa podávanie antibiotika skončilo a injekčná striekačka je prázdna, vytiahnite ju a prepláchnite podľa pokynov svojho lekára alebo zdravotnej sestry.

4. Na centrálny žilový katéter nasaďte nové čisté viečko a injekčnú striekačku opatrne vyhoďte do nádoby na použité ihly a striekačky.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

ARCHIFAR 500 mg

ARCHIFAR 1 g

Meropenemum

Prášok na injekčný a infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

ARCHIFAR 500 mg: Každá injekčná liekovka obsahuje meropenemum 500 mg (ako meropenemum trihydricum).

ARCHIFAR 1 g: Každá injekčná liekovka obsahuje meropenemum 1 g (ako meropenemum trihydricum).

Pomocná látka:

uhličitan sodný

ARCHIFAR 500 mg: Každá injekčná liekovka obsahuje cca 2 mmol (46 mg) sodíka.

ARCHIFAR 1 g: Každá injekčná liekovka obsahuje 4 mmol (92 mg) sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Biely alebo slabo žltý prášok v injekčnej liekovke z bezfarebného skla.

Prášok na injekčný a infúzny roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

   1. Terapeutické indikácie

ARCHIFAR je u dospelých a detí starších ako 3 mesiace indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií: (pozri časti 4.4 a 5.1):

• Pneumónia, vrátane pneumónie získanej v komunite (CAP) a nozokomiálnej pneumónie

• Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy

• Komplikované infekcie močových ciest

• Komplikované intraabdominálne infekcie

• Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode

• Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív

• Akútna bakteriálna meningitída.

ARCHIFAR sa môže používať na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.

Vždy je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o náležitom používaní antibakteriálnych látok.

Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania pre dávkovanie.

Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby má zohľadňovať typ infekcie, ktorá sa má liečiť, vrátane jej závažnosti a klinickú odpoveď pacienta.

Dávka do 2 g trikrát denne u dospelých a adolescentov a dávka do 40 mg/kg trikrát denne u detí je obzvlášť vhodná na liečbu niektorých typov infekcií ako sú nozokomiálne infekcie vyvolané Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.

Ďalšie prehodnotenie dávkovania je potrebné u pacientov s renálnou insuficienciou (pozri nižšie).

Dospelí a dospievajúci

Infekcia	Dávka podávaná každých 8 hodín
Pneumónia, vrátane pneumónie získanej v komunite a nozokomiálne infekcie	500 mg alebo 1 g
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy	2 g
Komplikované infekcie močových ciest	500 mg alebo 1 g
Komplikované intraabdominálne infekcie	500 mg alebo 1 g
Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode	500 mg alebo 1 g
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív	500 mg alebo 1 g
Akútna bakteriálna meningitída	2 g
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou	1 g

Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).

Alternatívne sa dávky do 1 g môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú limitované údaje o bezpečnosti pri podávaní 2 g formou intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.

Porucha funkcie obličiek

Keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, dávka u dospelých pacientov a dospievajúcich sa má upraviť tak ako je uvedené nižšie. Dostupné sú limitované údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.

Klírens kreatinínu (ml/min)	Dávka (na základe “jednotkových” dávok v rozmedzí od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie)	Interval
26-50	jedna jednotková dávka	každých 12 hodín
10-25	polovica jednej jednotkovej dávky	každých 12 hodín
< 10	polovica jednej jednotkovej dávky	každých 24 hodín

Meropeném je odstraniteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení hemodialýzy.

U peritoneálne dialyzovaných pacientov nie sú stanovené žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poškodenou funkciou pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).

Dávky u starších pacientov

U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad 50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.

Pediatrická populácia

Deti mladšie ako 3 mesiace

Účinnosť a bezpečnosť meropenému u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkovací režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).

Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg

Odporúčané dávkovacie režimy uvádza nasledovná tabuľka:

Infekcia	Dávka podávaná každých 8 hodín
Pneumónia, vrátane pneumónie získanej v komunite a pneumónie získanej v nemocnici	10 alebo 20 mg/kg
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy	40 mg/kg
Komplikované infekcie močových ciest	10 alebo 20 mg/kg
Komplikované intraabdominálne infekcie	10 alebo 20 mg/kg
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív	10 alebo 20 mg/kg
Akútna bakteriálna meningitída	40 mg/kg
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou	20 mg/kg

Deti s hmotnosťou nad 50 kg

Má sa použiť dávka ako u dospelých.

Nie sú skúsenosti u detí s poškodením funkcie obličiek.

Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcou približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Alternatívne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú obmedzené údaje o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg formou intravenóznej bolusovej injekcie u detí.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Precitlivenosť na iné karbapenémové antibakteriálne látky.

Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na iné typy betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).

Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika založená na faktoroch ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selektívnej bakteriálnej rezistencie na karbapeném.

Tak ako u všetkých betalaktámových antibiotík sa vyskytli závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie z precitlivenosti (pozri časti 4.3 a 4.8).

Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj na meropeném. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné dôkladne preveriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na betalaktamové antibiotiká.

Ak sa vyskytnú závažné alergické reakcie, liečba sa má ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia.

Kolitída v dôsledku antibiotickej terapie a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer po všetkých antibakteriálnych liekoch vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridium difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.

Zriedkavo sa vyskytli záchvaty počas liečby karbapenémami vrátane meropenému (pozri časť 4.8).

Počas liečby meropenémom sa má starostlivo monitorovať funkcia pečene vzhľadom na hepatálnu toxicitu (hepatálna dysfunkcia s cholestázou a cytolýzou) (pozri časť 4.8).

Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s predchádzajúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Počas liečby meropenémom môžu byť výsledky priameho alebo nepriameho Coombsovho testu pozitívne.

Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Meropenem ARCHIFAR obsahuje sodík.

ARCHIFAR obsahuje približne 2 alebo 4 mmol (46 alebo 92 mg) sodíka.Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s regulovaním obsahu sodíka.

Neuskutočnili sa špecifické štúdie týkajúce sa interakcií s inými liekmi ako s probenecidom. Probenecid vstupuje s meropenémom do kompetície o aktívnu tubulárnu sekréciu a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje zvýšením eliminačného polčasu a plazmatickej koncentrácie meropenému. Súbežné podávanie probenecidu s meropenémom si vyžaduje opatrnosť.

Potenciálny účinok meropenému na väzbové proteíny iných liekov alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzbový proteín je však tak malý, že sa neočakavajú interakcie s inými zlúčeninami, u ktorých sa predpokladá tento mechanizmus.

Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antiobiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60-100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej a karbapenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).

Perorálne antikoagulanciá

Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo mnoho hlásení zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od infekcie, veku a celkového stavu pacienta tak, že vplyv antibiotika na INR (international normalised ratio) je ťažké posúdiť. Odporúča sa, aby sa INR monitorovalo často počas a krátko po súbežnom podaní antibiotík a perorálneho antikoagulancia.

Gravidita

Nie sú dostupné alebo sú známe iba obmedzené údaje o použití meropenému u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Vzhľadom na preventívne opatrenie sa použitiu meropenému počas gravidity má vyhnúť.

Laktácia

Nie je známe či sa meropeném vylučuje do materského mlieka. Meropeném je detegovateľný v materskom mlieku zvierat vo veľmi nízkych koncentráciách. Je potrebné rozhodnúť, či sa ukončí dojčenie alebo liečba meropenémom vzhľadom na prínos liečby pre ženu.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri zhodnotení 4 872 pacientov s 5 026 meropenémom liečených expozícií boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami súvisiacimi s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejším laboratórnym nežiaducim účinkom súvisiacim s meropenémom bola trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5-4,3 %).

Nežiaduce účinky uvedené v tabuľke s frekvenciou výskytu “neznáme” neboli zaznamenané u 2367 pacientov, ktorí sa zúčastnili v predregistračných klinických skúšaniach s meropénemom pri intravenóznom a intramuskulárnom podaní ale vyskytli sa počas postmarketingového obdobia.

V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky zoradené podľa triedy orgánových systémov a výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté ≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny výskytu sú nežiaduce účinky zoradené na základe znižovania závažnosti.

Tabuľka 1

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy	Menej časté	perorálna a vaginálna kandidóza
Poruchy krvi a lymfatického systému	Časté	trombocytémia
	Menej časté	eozinofília, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia
	Neznáme	agranulocytóza, hemolytická anémia
Poruchy imunitného systému	Neznáme	angioedém, anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4)
Poruchy nervového systému	Časté	bolesť hlavy
	Menej časté	parestézia
	Zriedkavé	záchvaty (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	hnačka, vracanie, nauzea, abdominálna bolesť
	Neznáme	antibiotikami asociovaná kolitída (pozri časť 4.4)
Poruchy pečene a žlčových ciest	Časté	zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy, zvýšenie laktátdehydrogenázy v krvi
	Menej časté	zvýšenie bilirubínu v krvi
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté	vyrážka, svrbenie
	Menej časté	žihľavka
	Neznáme	toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém
Poruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie urey
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	zápal, bolesť
	Menej časté	tromboflebitída
	Neznáme	bolesť v mieste podania

Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené postmarketingové skúsenosti naznačujú, že prípadné nežiaduce účinky v súvislosti s predávkovaním sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po vysadení lieku alebo znížení dávky vymiznú. Má sa zvážiť symptomatická liečba.

U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami.

Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

   1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne látky na systémové použitie, karbapenémy

ATC kód: J01DH02

Mechanizmus účinku

Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií väzbou na cieľové miesta proteínu viažuceho penicilín (PVP).

Farmakokinetický/farmakodynamický (PK/PD) profil

Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú MIC (T > MIC) najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch sa meropeném stal účinným, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infikovaného organizmu v rozmedzí 40 % dávkovacieho intervalu. Tento cieľ nebol klinicky potvrdený.

Mechanizmus rezistencie

Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej embrány gramnegatívnych baktérií (kvôli porušenej tvorbe porínov) (2) zníženej afinite k cieľovým miestam PVP (3) zvýšenej expresii zložiek efluxnej pumpy a (4) tvorby betalaktamázy, ktorá hydrolyzuje karbapenémy.

V Európskej únii boli hlásené lokalizované skupiny infekcií spôsobených karbapeném-rezistentnými baktériami.

So zameraním na cieľové miesto neexistuje skrížená rezistencia medzi meropenénom a skupinami liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny. Baktérie však môžu vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibakteriálnych látok, ak príslušný mechanizmus zahŕňa nepriepustnosť pre niektoré zlúčeniny a/alebo efluxnú pumpu (pumpy).

Hraničné hodnoty

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) definované Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) sú uvedené nižšie.

EUCAST klinické hraničné hodnoty MIC pre meropeném (2009-06-05, v 3.1)
Mikroorganizmus	Citlivý (S) (mg/l)	Rezistentný (R) (mg/l)
Enterobacteriaceae	≤ 2	> 8
Pseudomonas	≤ 2	> 8
Acinetobacter	≤ 2	> 8
Streptococcus skupiny A, B, C, G	≤ 2	> 2
Streptococcus pneumoniae1	≤ 2	> 2
Iné streptokoky	2	2
Enterococcus	--	--
Staphylococcus2	poznámka 3	poznámka 3
Haemophilus influenzae1 and Moraxella catarrhalis	≤ 2	> 2
Neisseria meningitidis2,4	≤ 0,25	> 0,25
Grampozitívne anaeróby	≤ 2	> 8
Gramnegatívne anaeróby	≤ 2	> 8
Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty5	≤ 2	> 8
1 Hraničné hodnoty meropenému pre Streptococcus pneumoniae and Haemophilus influenzae pri meningitíde sú 0,25/1 mg/l. 2 Kmene s MIC hodnotami nad hraničnou hodnotou S/l sú zriedkavé a dosiaľ neboli hlásené. Identifikácia a testy antimikrobiálnej citlivosti akéhokoľvek takéhoto izolátu sa musia zopakovať a ak sa výsledok potvrdí, izolát je potrebné poslať do referenčného laboratória. Pokiaľ sa nedokáže klinická odpoveď pre izoláty s MIC nad súčasnou hraničnou hodnotou rezistencie (kurzívou), takéto izoláty sa majú hlásiť ako rezistentné. 3 Citlivosť stafylokokov na meropeném je odvodená od citlivosti na meticilín. 4 Hraničné hodnoty citlivosti na meropeném u Neisseria meningitidis sa vzťahujú iba na meningitídu. 5 Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty sa stanovili najmä z PK/PD údajov a sú nezávislé od rozdelenia MIC u špecifických druhov. Používajú sa pre tie druhy, u ktorých druhovo-špecifická hraničná hodnota nie je definovaná v odkaze. -- = Testovanie citlivosti sa neodporúča, keďže druh predstavuje slabý cieľ pre liečbu týmto liekom.

Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej polohy a času pre vybrané druhy a lokálne informácie o rezistencii sú potrebné najmä pri liečbe ťažkých infekcií. Ak je lokálny výskyt rezistencie taký, že prínos liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporný, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností a terapeutických pokynov.

Bežne citlivé kmene

Grampozitívne aeróbne baktérie

Enterococcus faecalisX

Staphylococcus aureus (kmene citlivé na meticilín)Y

Staphylococcus species (kmene citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis

Streptococcus agalactiae (skupina B)

skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus, a S. intermedius)

Streptococcus pneumoniae

Streptococcus pyogenes (skupina A)

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Citrobacter freudii

Citrobacter koseri

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Escherichia coli

Haemophilus influenzae

Klebsiella oxytoca

Klebsiella pneumoniae

Morganella morganii Neisseria gonorrhoeae

Neisseria meningitidis

Proteus mirabilis

Proteus vulgaris

Serratia marcescens

Grampozitívne anaeróbne baktérie

Clostridium perfringens

Peptoniphilus asaccharolyticus

Peptostreptococcus species (vrátane P.micros, P. anaerobius, P.magnus)

Gramnegatívne anaeróbne baktérie

Skupina Bacteroides fragilis

Prevotella bivia

Prevotella disiens

Druhy, pri ktorých získaná rezistencia môže predstavovať problém

Grampozitívne aeróbne baktérie

Enterococcus faeciumZ

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Acinetobacter species

Burkholderia cepacia

Pseudomonas aeruginosa

Mikroorganizmy s prirodzenou rezistenciou

Gramnegatívne aeróbne baktérie

Stenotrophomonas maltophilia

Legionella species

Iné mikroorganizmy

Clamydophilla pneumoniae

Chlamydophilla psitaci

Coxiella burnetii

Mycoplasma pneumoniae

x Kmene vykazujúce prirodzenú intermediárnu citlivosť y Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín rezistentné na meropeném z Pomer rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ

Priemerný plazmatický polčas u zdravých jedincov je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11-27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri 250 mg s poklesom na 205 ml/min pri 2 g. Dávkami 500, 1000 a 2000 mg pri infúznom podaní v priebehu 30 minút sa dosiahnu hodnoty C_max približne 23, 49 a 115 μg/ml, v uvedenom poradí, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3, 62,3 a 153 μg.h/ml, v uvedenom poradí. Hodnoty C_max po infúzii v priebehu 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1000 mg, v uvedenom poradí. Po dávkach opakovaných v 8‑hodinových intervaloch nedochádza u jedincov s normálnou funkciou obličiek ku kumulácii meropenému.

V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1000 mg v 8‑hodinových intervaloch po chirurgickom zásahu z dôvodu intraabdominálnych infekcií boli C_max a polčas porovnateľné ako u zdravých jedincov, zaznamenal sa však vyšší distribučný objem 27 l.

Distribúcia

Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalu a do peritoneálnych exsudátov.

Metabolizmus

Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou beta-laktámového kruhu, vytvorením mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a podanie DHP-I inhibítora sa vôbec nevyžaduje.

Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenenými obličkami; približne 70 % (50-75 %) sa v nezmenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa zachytáva v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza tak glomerulárnou filtráciou ako aj tubulárnou sekréciou.

Porucha funkcie obličiek

Poškodenie funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropeménu. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkým poškodením renálnej funkcie (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (CrCl 4 – 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl <2 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zväčšená u pacientov s poškodenou funkciou obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkým až ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u anurických pacientov.

Porucha funkcie pečene

Skúšanie u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.

Dospelí pacienti

Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými jedincami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť stredného objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.

Pediatrickí pacienti

Farmakokinetikau detí s infekciou vo veku do 2 rokov a u detí od 2 do 12 rokovmala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty C_max približujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach500, 1000 a 2000 mg, v uvedenom poradí. Porovnanie poukázalo na zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi celkovo podobnými u dospelých, s výnimkou najmladších subjektov (<6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6-12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2-5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6-23 mesiacov) and 4,3 ml/min/kg (2-5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci individuálne rozdiely sú významné.

Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že dávkovací režim s dávkou 20 mg/kg v 8‑hodinových intervaloch dosiahol hodnotu 60 %T>MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.

Starší pacienti

Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65-80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne ťažkého až ťažkého poškodenia funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Štúdie na zvieratách preukázali, že meropeném je dobre tolerovaný obličkami. Histologický dôkaz renálneho tubulárneho poškodenia u myší a psov bol zistený len pri dávkach 2000 mg/kg a viac po jednorazovom podaní a u opíc pri 500 mg/kg počas 7-dňového skúšania.

Meropeném je všeobecne dobre tolerovaný centrálnym nervovým systémom. Účinky boli pozorované v skúšaniach akútnej toxicity u hlodavcov v dávkach presahujúcich 1000 mg/kg.

LD₅₀ pri intravenóznej dávke meropenému u hlodavcov je väčšia než 2000 mg/kg.

V štúdiách s opakovaným podávaním v trvaní do 6 mesiacov boli pozorované iba nepatrné účinky, vrátane malého poklesu počtu erytrocytov u psov.

V konvenčných testoch vykonaných u potkanov s dávkami až do 750 mg/kg a u opíc s dávkami až do 360 mg/kg sa neprejavili žiadne mutagénne účinky a neboli zistené žiadne známky reprodukčnej toxicity vrátane teratogénneho potenciálu.

Pri dávke 500 mg/kg v predbežnej štúdii u opíc bol pozorovaný zvýšený výskyt potratov.

Nebol zistený žiadny dôkaz zvýšenej citlivosti na meropeném u mladých zvierat v porovnaní s dospelými. Intravenózna lieková forma bola pri skúšaniach na zvieratách dobre tolerovaná.

Jediný metabolit meropenému mal v štúdiách na zvieratách podobný profil toxicity.

6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

   1. Zoznam pomocných látok

Uhličitan sodný

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

2 roky

Nariedený roztok

Odporúča sa nariedený roztok použiť okamžite. Pokiaľ je to nutné, roztok sa môže uchovávať 1 hodinu ( 60 minút) pri teplote do 25°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale pri teplote do 25 °C.

Podmienky na uchovávanie nariedeného lieku, pozri časť 6.3.

Injekčná liekovka z bezfarebného skla (objem 20 ml pre ARCHIFAR 500 mg alebo 30 ml pre ARCHIFAR 1 g).

Veľkosť balenia

10, 25, 50 alebo 100 injekčných liekoviek.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Počas prípravy a podávania sa musí použiť štandardná aseptická technika. Pred použitím pripravený roztok pretrepte. Každá injekčná liekovka je iba na jednorazové použitie.

Injekčný roztok

Meropenem určený na intravenóznu injekciu má byť nariedený za použitia sterilnej vody na injekciu.

Infúrzny roztok

Meropenem určený na intravenóznu infúziu je možné priamo rozriediť s 0,9 % roztokom chloridu sodného alebo 5 % roztokom glukózy.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOPHARM s.r.o., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

ARCHIFAR 500 mg : 15/0738/11-S

ARCHIFAR 1 g: 15/0739/11-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

ARCHIFAR 500 mg: 25.11.2011

ARCHIFAR 1 g: 25.11.2011

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

11/2011