Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/03706-ZIB

Prílohe č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05948-ZIA

Písomná informácia pre používateľa

ARCOXIA 30 mg

ARCOXIA 60 mg

ARCOXIA 90 mg

ARCOXIA 120 mg

filmom obalené tablety

etorikoxib

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je ARCOXIA a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARCOXIU

3. Ako užívať ARCOXIU

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať ARCOXIU

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je ARCOXIA a na čo sa používa

Čo je ARCOXIA?

- ARCOXIA obsahuje liečivo etorikoxib. ARCOXIA je jeden z liekov zo skupiny nazývanej selektívne inhibítory cyklooxygenázy-2 (COX-2). Tieto lieky patria do rodiny nazývanej nesteroidové protizápalové lieky (NPL).

Na čo sa ARCOXIA používa?

- ARCOXIA pomáha zmierňovať bolesť a opuch (zápal) kĺbov a svalov u pacientov starších ako 16 rokov s osteoartrózou, reumatoidnou artritídou, ankylozujúcou spondylitídou a dnou.

- ARCOXIA sa tiež používa na krátkodobú liečbu stredne silnej bolesti po zubnom chirurgickom zákroku u pacientov starších ako 16 rokov.

Čo je osteoartróza?

Osteoartróza je ochorenie kĺbov. Vzniká z postupného odbúravania chrupavky, ktorá obaľuje konce kostí. To spôsobuje opuch (zápal), bolesť, citlivosť, stuhnutosť a invaliditu.

Čo je reumatoidná artritída?

Reumatoidná artritída je dlhodobé zápalové ochorenie kĺbov. Spôsobuje bolesť, stuhnutosť, opuch a postupnú stratu pohyblivosti v postihnutých kĺboch. Môže tiež spôsobiť zápal v iných častiach tela.

Čo je dna?

Dna je ochorenie s náhlymi, opakujúcimi sa záchvatmi veľmi bolestivého zápalu a sčervenania kĺbov. Je zapríčinená nánosmi minerálnych kryštálov v kĺboch.

Čo je ankylozujúca spondylitída?

Ankylozujúca spondylitída je zápalové ochorenie chrbtice a veľkých kĺbov.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARCOXIU

Neužívajte ARCOXIU

- ak ste alergický (precitlivený) na etorikoxib alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

- ak ste alergický na nesteroidové protizápalové lieky (NPL) vrátane kyseliny acetylsalicylovej a inhibítorov COX-2 (pozri časť 4. Možné vedľajšie účinky),

- ak máte v súčasnosti vred žalúdka alebo krvácanie zo žalúdka alebo čriev,

- ak máte závažné ochorenie pečene,

- ak máte závažné ochorenie obličiek,

- ak ste alebo by ste mohli byť tehotná alebo dojčíte (pozri „Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť“),

- ak máte menej ako 16 rokov,

- ak máte zápalové ochorenie čreva, ako Crohnova choroba, ulcerózna kolitída alebo kolitída,

- ak máte vysoký krvný tlak, ktorý nie je kontrolovaný liečbou (poraďte sa so svojím lekárom alebo zdravotnou sestrou, ak si nie ste istý, či je váš krvný tlak dostatočne kontrolovaný).

• ak vám lekár diagnostikoval problémy so srdcom vrátane srdcového zlyhania (stredne ťažký alebo ťažký typ), anginu pectoris (bolesť na hrudi),

• ak ste prekonali srdcový infarkt, bypass operáciu, periférnu cievnu chorobu (slabý obeh krvi v nohách alebo chodidlách v dôsledku úzkych alebo zablokovaných tepien),

• ak ste prekonali akúkoľvek cievnu mozgovú príhodu (vrátane malej cievnej mozgovej príhody, prechodného ischemického záchvatu alebo TIA). Etorikoxib môže mierne zvýšiť riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody, a preto ho nemajú užívať pacienti, ktorí už mali problémy so srdcom alebo cievnu mozgovú príhodu.

Ak si myslíte, že sa vás niečo z tohto týka, neužívajte tablety, kým sa neporadíte s lekárom.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať ARCOXIU, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika ak:

- Ste mali v minulosti žalúdočné krvácanie alebo vredy.

- Ste dehydratovaný, napríklad dlhodobými záchvatmi vracania alebo hnačkou.

- Máte opuchy v dôsledku zadržiavania tekutín.

- Ste prekonali v minulosti srdcové zlyhanie alebo akýkoľvek iný druh srdcového ochorenia.

- Ste mali v minulosti zvýšený krvný tlak. ARCOXIA môže u niektorých ľudí zvýšiť krvný tlak, obzvlášť pri vysokých dávkach. Váš lekár bude chcieť z času načas skontrolovať váš krvný tlak.

- Ste mali v minulosti akékoľvek pečeňové alebo obličkové ochorenie.

- Ste liečený na nejakú infekciu. ARCOXIA môže maskovať alebo zakryť horúčku, ktorá je príznakom infekcie.

- Máte cukrovku, vysoký cholesterol alebo ste fajčiar. To môže zvýšiť vaše riziko ochorenia srdca.

- Ste žena, ktorá sa snaží otehotnieť.

- Ste starší ako 65 rokov.

Ak si nie ste istý, či sa vás týka niečo z vyššie uvedeného, poraďte sa pred užitím ARCOXIE so svojím lekárom, aby ste zistili, či je tento liek pre vás vhodný.

ARCOXIA účinkuje rovnako dobre u starších aj mladších dospelých pacientov. Ak ste starší ako 65 rokov váš lekár vás bude chcieť náležite sledovať. U pacientov starších ako 65 rokov nie je potrebná úprava dávkovania.

Deti a dospievajúci

Nepodávajte tento liek deťom a dospievajúcim mladším ako 16 rokov.

Iné lieky a ARCOXIA

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Obzvlášť v prípade, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, váš lekár vás bude chcieť sledovať, aby kontroloval, že vaše lieky pôsobia správne, keď začnete užívať ARCOXIU:

- lieky, ktoré zrieďujú krv (antikoagulanciá), ako warfarín,

- rifampicín (antibiotikum),

- metotrexát (liek používaný na potlačenie imunitného systému a často používaný na liečbu reumatoidnej artritídy),

- cyklosporín alebo takrolimus (lieky používané na potlačenie imunitného systému),

- lítium (liek používaný na liečbu určitých typov depresie),

- lieky, ktoré pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak a srdcové zlyhanie, nazývané ACE inhibítory a blokátory angiotenzínového receptora, ako sú enalapril a ramipril, a losartan a valsartan,

- diuretiká (lieky na odvodnenie),

- digoxín (liek na srdcové zlyhanie a nepravidelný rytmus srdca),

- minoxidil (liek na liečbu vysokého krvného tlaku),

- tablety alebo perorálny roztok so salbutamolom (liek používaný na liečbu astmy),

- antikoncepčné tablety (kombinácia môže zvýšiť riziko vedľajších účinkov),

- hormonálnu substitučnú terapiu (kombinácia môže zvýšiť riziko vedľajších účinkov),

- kyselinu acetylsalicylovú; riziko žalúdočných vredov je vyššie, ak sa ARCOXIA užíva spolu s kyselinou acetylsalicylovou.

- kyselina acetylsalicylová na prevenciu pred srdcovým záchvatom (infarktom) alebo cievnou mozgovou príhodou:

ARCOXIA sa môže užívať s nízkou dávkoukyseliny acetylsalicylovej. Ak v súčasnosti užívate nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej na prevenciu srdcového záchvatu (infarktu) alebo cievnej mozgovej príhody, neprerušujte užívanie kyseliny acetylsalicylovej, pokiaľ sa neporadíte s lekárom.

- kyselina acetylsalicylová a iné nesteroidové protizápalové lieky:

Počas užívania ARCOXIE neužívajte vysoké dávkykyseliny acetylsalicylovej ani iných protizápalových liekov.

ARCOXIA a jedlo a nápoje

Pri užívaní bez jedla môže byť nástup účinku ARCOXIE rýchlejší.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tehotenstvo

ARCOXIA tablety sa nesmú užívať počas tehotenstva. Ak ste tehotná alebo si myslíte, že ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, neužívajte tieto tablety. Ak otehotniete, prestaňte užívať tablety a poraďte sa so svojím lekárom. Ak si nie ste istá alebo potrebujete poradiť viac, obráťte sa na svojho lekára.

Dojčenie

Nie je známe, či sa ARCOXIA vylučuje do materského mlieka u ľudí. Ak dojčíte alebo plánujete dojčiť, pred užívaním ARCOXIE sa poraďte so svojím lekárom. Ak užívate ARCOXIU, nesmiete dojčiť.

Plodnosť

ARCOXIA sa neodporúča u žien, ktoré sa snažia otehotnieť.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

U niektorých pacientov užívajúcich ARCOXIU boli hlásené závrat a ospalosť.

Neveďte vozidlo, keď sa u vás prejaví závrat alebo ospalosť.

Nepoužívajte žiadne nástroje alebo prístroje, keď sa u vás prejaví závrat alebo ospalosť.

ARCOXIA obsahuje laktózu

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať ARCOXIU

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Neužívajte vyššiu dávku, ako je určená pre vaše ochorenie. Váš lekár bude chcieť z času načas prediskutovať vašu liečbu. Je dôležité, aby ste užívali najnižšiu dávku, ktorá tlmí vašu bolesť a neužívali ARCOXIU dlhšie, ako je potrebné. Je to preto, lebo riziko srdcového záchvatu (infarktu) a cievnej mozgovej príhody sa môže zvýšiť po dlhodobej liečbe, obzvlášť pri vysokých dávkach.

K dispozícii sú rôzne sily tohto lieku a v závislosti na vašom ochorení vám lekár predpíše silu tabliet, ktorá je pre vás vhodná.

Odporúčaná dávka je:

Osteoartróza

Odporúčaná dávka je 30 mg jedenkrát denne, zvýšená najviac na 60 mg jedenkrát denne, ak je to potrebné.

Reumatoidná artritída

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Ankylozujúca spondylitída

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Akútne bolestivé stavy

Etorikoxib sa má použiť len počas akútnej bolestivej fázy.

Dna

Odporúčaná dávka je 120 mg jedenkrát denne, ktorá sa má použiť len počas akútnej bolestivej fázy, obmedzená na najviac 8 dní liečby.

Pooperačná bolesť po zubnom chirurgickom zákroku

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne, obmedzená na najviac 3 dni liečby.

Pacienti s pečeňovými ťažkosťami

- Ak máte mierne ochorenie pečene, nemali by ste užívať viac ako 60 mg denne.

- Ak máte stredne ťažkéochorenie pečene, nemali by ste užívať viac ako 30 mg denne.

Použitie u detí a dospievajúcich

Tablety ARCOXIA nemajú užívať deti alebo dospievajúci mladší ako 16 rokov.

Starší pacienti

Nie je potrebná úprava dávkovania pre starších pacientov. Rovnako ako u iných liekov, je potrebná opatrnosť u starších pacientov.

Spôsob podávania

ARCOXIA je na vnútorné použitie. Tablety užívajte raz denne. ARCOXIU sa može užívať s jedlom alebo bez jedla.

Ak užijete viac ARCOXIE, ako máte

Nikdy neužite viac tabliet, ako vám odporučil lekár. Ak užijete príliš veľa tabliet ARCOXIE, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

Ak zabudnete užiť ARCOXIU

Je dôležité užívať ARCOXIU tak, ako vám predpísal lekár. Ak vynecháte dávku, pokračujte vo vašom zvyčajnom dávkovaní nasledujúci deň. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek z nasledujúcich príznakov, prestaňte užívať ARCOXIU a ihneď sa poraďte so svojím lekárom (pozri časť 2 Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARCOXIU):

- výskyt alebo zhoršenie dýchavičnosti, bolesti na hrudi alebo opuchu členkov,

- zožltnutie kože a očí (žltačka) – príznaky pečeňových ťažkostí,

- závažná alebo pretrvávajúca bolesť žalúdka alebo čierna stolica,

- alergická reakcia, ktorá môže zahŕňať kožné ťažkosti, ako sú vredy alebo pľuzgiere alebo opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri dýchaní.

Častosť možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je určená nasledujúcim spôsobom:

Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb)

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb)

Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb)

Počas liečby ARCOXIOU sa môžu vyskytnúť nasledujúce vedľajšie účinky:

Veľmi časté:

• bolesť žalúdka

Časté:

• suché zubné lôžko (zápal a bolesť po vytrhnutí zuba)

• opuch nôh a/alebo chodidiel v dôsledku zadržiavania tekutín (edémy)

• závrat, bolesť hlavy

• búšenie srdca (rýchly alebo nepravidelný tep srdca), nepravidelný rytmus srdca (arytmia)

• zvýšený krvný tlak

• sipot alebo namáhavé dýchanie (bronchospazmus)

• zápcha, vetry (plynatosť), gastritída (zápal žalúdočnej sliznice), pálenie záhy, hnačka, ťažkosti s trávením (dyspepsia)/nepohodlie v žalúdku, nevoľnosť, vracanie, zápal pažeráka, vredy v ústach

• zmeny v krvných testoch súvisiace s pečeňou

• modriny

• slabosť a malátnosť, ochorenie podobné chrípke

Menej časté:

• gastroenteritída (zápal tráviaceho traktu, ktorý zahŕňa zápal žalúdka i tenkého čreva/črevná chrípka), infekcia horných dýchacích ciest, infekcia močových ciest

• zmeny v laboratórnych hodnotách (zníženie počtu červených krviniek, zníženie počtu bielych krviniek, zníženie počtu krvných doštičiek)

• precitlivenosť (alergická reakcia vrátane žihľavky, ktorá môže byť tak závažná, že vyžaduje okamžitú lekársku pomoc)

• zvýšenie alebo zníženie chuti do jedla, prírastok telesnej hmotnosti

• úzkosť, depresia, pokles duševnej bystrosti; zrakové, pocitové alebo sluchové vnímanie neexistujúcich vecí (halucinácie)

• zmena chuti, neschopnosť spať, tŕpnutie alebo mravčenie, ospalosť

• rozmazané videnie, podráždenie oka a začervenanie

• zvonenie v ušiach, vertigo (pocit točenia i v stálej polohe)

• nepravidelný rytmus srdca (predsieňová fibrilácia), rýchly tep srdca, zlyhanie srdca, pocit tiesne, tlaku alebo ťažoby na hrudníku (angina pectoris), srdcový záchvat (infarkt)

• návaly horúčavy, cievna mozgová príhoda, malá mozgová príhoda (prechodný ischemický záchvat), závažné zvýšenie krvného tlaku, zápal krvných ciev

• kašeľ, dýchavičnosť, krvácanie z nosa

• nadúvanie žalúdka a čriev, zmeny črevných návykov, sucho v ústach, žalúdočný vred, zápal žalúdočnej sliznice, ktorý môže byť závažný a môže viesť ku krvácaniu, syndróm dráždivého čreva, zápal pankreasu

• opuch tváre, kožná vyrážka alebo svrbenie kože, začervenanie kože

• svalové kŕče/spazmy, svalová bolesť/stuhnutosť

• vysoké hladiny draslíka v krvi, zmeny v krvných alebo močových testoch súvisiacich s obličkami, závažné poruchy obličiek

• bolesť na hrudníku

Zriedkavé:

• angioedém (alergická reakcia s opuchom tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla čo môže spôsobiť ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, ktoré môžu byť tak závažné, že vyžadujú okamžitú lekársku pomoc) anafylaktické/anafylaktoidné reakcie vrátane šoku (závažná alergická reakcia vyžadujúca okamžitú lekársku pomoc)

• zmätenosť, nepokoj

• pečeňové problémy (hepatitída)

• nízke hladiny sodíka v krvi

• zlyhanie pečene, zožltnutie kože a/alebo očí (žltačka)

• závažné kožné reakcie

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať ARCOXIU

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Fľaše: Obal uchovávajte dôkladne uzatvorený na ochranu pred vlhkosťou.

Blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo ARCOXIA obsahuje

- Liečivo je etorikoxib. Každá filmom obalená tableta obsahuje 30, 60, 90 alebo 120 mg etorikoxibu.

- Ďalšie zložky sú:

Jadro: bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát, mikrokryštalická celulóza.

Obal tablety: karnaubský vosk, monohydrát laktózy, hypromelóza, oxid titaničitý (E171), triacetín. 30-, 60- a 120-mg tablety tiež obsahujú žltý oxid železitý (E172, farbivo) a hlinitý lak indigokarmínu (E132, farbivo).

Ako vyzerá ARCOXIA a obsah balenia

Tablety ARCOXIA sú dostupné v štyroch silách:

30 mg modrozelené obojstranne vypuklé filmom obalené tablety v tvare jablka s označením „ACX 30“ na jednej strane a „101“ na druhej strane.

60 mg tmavozelené obojstranne vypuklé filmom obalené tablety v tvare jablka s označením „ARCOXIA 60“ na jednej strane a „200“ na druhej strane.

90 mg biele obojstranne vypuklé filmom obalené tablety v tvare jablka s označením „ARCOXIA 90“ na jednej strane a „202“ na druhej strane.

120 mg svetlozelené obojstranne vypuklé filmom obalené tablety v tvare jablka s označením „ARCOXIA 120“ na jednej strane a „204“ na druhej strane.

30 mg:

Veľkosti balenia po 2, 7, 14, 20, 28, 49 tabliet alebo viacnásobné balenia obsahujúce 98 (2 balenia po 49) tabliet v blistroch.

60, 90, 120 mg:

Veľkosti balenia po 2, 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 84, 100 tabliet alebo viacnásobné balenia obsahujúce 98 (2 balenia po 49) tabliet v blistroch alebo 30 a 90 tabliet vo fľašiach s nádobkami s vysúšadlom. Vysúšadlo (jedna alebo dve nádobky) vo fľašiach, použité pre uchovávanie tabliet v suchu, sa nesmie prehltnúť.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Merck Sharp & Dohme B.V., Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem, P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem, Holandsko

Výrobca:

Merck Sharp & Dohme B.V., Waarderweg 39, P.O.Box 581, 2031 BN Haarlem, Holandsko

Merck Sharp & Dohme Ltd., Shotton Lane, Cramlington, Northumberland NE23 3JU, Veľká Británia

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Belgicko, Luxembursko	Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg, comprimés pelliculés
Dánsko, Estónsko, Island, Nórsko	Arcoxia
Malta, Írsko, Veľká Británia	ARCOXIA 30, 60, 90 or 120 mg film-coated tablets
Rakúsko	Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg-Filmtabletten
Česká republika	ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg, potahované tablety
Cyprus	ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg
Fínsko	Arcoxia 30, 60, 90 ja 120 mg tabletti, kalvopäällysteinen
Francúzsko	ARCOXIA 30, 60 , 90 mg, comprimé pelliculé
Nemecko	ARCOXIA 30/60/90/120 mg Filmtabletten
Grécko	ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg,120 mg film-coated tablets
Maďarsko	Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg filmtabletta
Taliansko	ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg compresse rivestite con film
Lotyšsko	Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg un 120 mg apvalkotās tablets
Litva	Arcoxia 30, 60, 90, 120 mg plėvele dengtos tabletės
Holandsko	Arcoxia 30, 60, 90, 120, filmomhulde tabletten
Poľsko	ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg tabletki powlekane
Portugalsko	ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg comprimidos revestidos por película
Slovenská republika	ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg
Slovinsko	Arcoxia 30/60/90/120 mg filmsko obložene tablete
Španielsko	Arcoxia 30, 60, 90 y 120 mg comprimidos recubiertos con película
Švédsko	Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg och 120 mg filmdragerade tabletter

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v apríli 2015.

Ďalšie zdroje informácií

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke www.sukl.sk.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/03706-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

ARCOXIA 30 mg

ARCOXIA 60 mg

ARCOXIA 90 mg

ARCOXIA 120 mg

filmom obalené tablety

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

Každá filmom obalená tableta obsahuje 30, 60, 90 alebo 120 mg etorikoxibu.

Pomocné látky so známym účinkom:

30 mg tableta: 1,3 mg laktózy (ako monohydrát)

60 mg tableta: 2,7 mg laktózy (ako monohydrát)

90 mg tableta: 4,0 mg laktózy (ako monohydrát)

120 mg tableta: 5,3 mg laktózy (ako monohydrát)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. Lieková forma

Filmom obalené tablety (tablety).

30 mg tablety: modrozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením „101“ na jednej strane a „ACX 30“ na druhej strane.

60 mg tablety: tmavozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením „200“ na jednej strane a „ARCOXIA 60“ na druhej strane.

90 mg tablety: biele bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením „202“ na jednej strane a „ARCOXIA 90“ na druhej strane.

120 mg tablety: svetlozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením „204“ na jednej strane a „ARCOXIA 120“ na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

ARCOXIA je indikovaná u dospelých a dospievajúcich starších ako 16 rokov na zmiernenie príznakov osteoartrózy (OA), reumatoidnej artritídy (RA), ankylozujúcej spondylitídy a bolesti a príznakov zápalu pri akútnej dnavej artritíde.

ARCOXIA je indikovaná u dospelých a dospievajúcich starších ako 16 rokov na krátkodobú liečbu stredne silnej bolesti súvisiacej s dentálnym chirurgickým zákrokom.

Rozhodnutie predpísať selektívny inhibítor COX-2 má byť podložené zhodnotením celkového rizika pre individuálneho pacienta (pozri časti 4.3, 4.4).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Keďže kardiovaskulárne riziko etorikoxibu sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť najnižšia účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho odpoveď na liečbu sa majú pravidelne prehodnocovať, obzvlášť u pacientov s osteoartrózou (pozri časti 4.3, 4.4, 4.8 a 5.1).

Osteoartróza

Odporúčaná dávka je 30 mg jedenkrát denne. U niektorých pacientov s nedostatočným zmiernením príznakov môže účinnosť zlepšiť zvýšená dávka 60 mg jedenkrát denne. Ak sa nedostaví zväčšenie terapeutického benefitu, majú sa zvážiť iné možnosti liečby.

Reumatoidná artritída

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Ankylozujúca spondylitída

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Pri akútnych bolestivých stavoch sa má etorikoxib používať iba v akútnom symptomatickom období.

Akútna dnavá artritída

Odporúčaná dávka je 120 mg jedenkrát denne. V klinických skúšaniach akútnej dnavej artritídy sa etorikoxib podával 8 dní.

Pooperačná bolesť po dentálnom chirurgickom zákroku

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne, limitovaná na maximálne 3 dni. Niektorí pacienti môžu vyžadovať počas 3-dňovej liečby okrem ARCOXIE aj ďalšiu pooperačná analgéziu.

Vyššie dávky ako sú odporúčané dávky pre jednotlivé indikácie buď nepreukázali vyššiu účinnosť alebo neboli skúmané. Preto:

dávka na OA nemá prekročiť 60 mg denne.

dávka na RA a ankylozujúcu spondylitídu nemá prekročiť 90 mg denne.

dávka na akútnu dnavú artritídu nemá prekročiť 120 mg denne, liečba je limitovaná na maximálne 8 dní.

dávka na akútnu pooperačnú bolesť po dentálnom chirurgickom zákroku nemá prekročiť 90 mg denne, liečba je limitovaná na maximálne 3 dni.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Pre starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávkovania. Tak ako pri iných liekoch, u starších pacientov je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.4).

Pacienti s hepatálnym poškodením

Bez ohľadu na indikáciu sa u pacientov s miernou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 5‑6) nemá prekročiť dávka 60 mg jedenkrát denne. U pacientov so stredne ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 7‑9) sa bez ohľadu na indikáciu nemá prekročiť dávka 30 mg raz denne.

Klinické skúsenosti sú limitované najmä u pacientov so stredne ťažkou hepatálnou dysfunkciou a odporúča sa opatrnosť. Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre ≥ 10), preto je použitie u týchto pacientov kontraindikované (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Pacienti s renálnym poškodením

U pacientov s klírensom kreatinínu ≥ 30 ml/min nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2). Použitie etorikoxibu u pacientov s klírensom kreatinínu  30 ml/min je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pediatrická populácia

Etorikoxib je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich mladších ako 16 rokov (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

ARCOXIA sa podáva perorálne a môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla. Nástup účinku lieku môže byť rýchlejší, ak sa ARCOXIA podá bez jedla. Túto skutočnosť je potrebné zvážiť, ak je potrebné rýchle symptomatické zmiernenie.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Aktívny peptický vred alebo aktívne gastrointestinálne (GI) krvácanie.

• Pacienti, u ktorých sa po použití kyseliny acetylsalicylovej alebo NSA vrátane inhibítorov COX-2 (cyklooxygenázy-2) vyskytuje bronchospazmus, akútna rinitída, nazálne polypy, angioneurotický edém, urtikária alebo reakcie alergického typu.

• Gravidita a laktácia (pozri časti 4.6 a 5.3).

• Ťažká hepatálna dysfunkcia (albumín v sére < 25 g/l alebo Childovo-Pughovo skóre ≥ 10).

• Odhadovaný renálny klírens kreatinínu < 30 ml/min.

• Deti a dospievajúci mladší ako 16 rokov.

• Zápalové ochorenie čreva.

• Kongestívne srdcové zlyhanie (NYHA II-IV).

• Pacienti s hypertenziou, ktorých krvný tlak je trvalo zvýšený nad 140/90 mmHg a nie je adekvátne kontrolovaný.

• Potvrdená ischemická choroba srdca, ochorenie periférnych artérií a/alebo cerebrovaskulárne ochorenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Gastrointestinálne účinky

U pacientov liečených etorikoxibom sa vyskytli komplikácie horného gastrointestinálneho traktu [perforácie, vredy alebo krvácania (PVK)], niektoré vedúce k smrteľným následkom.

_{Opatrnosť sa odporúča pri liečbe pacientov s najväčším rizikom vzniku gastrointestinálnych komplikácií po NSA: starší pacienti, pacienti užívajúci súbežne akékoľvek iné NSA alebo kyselinu acetylsalicylovú, alebo pacienti s anamnézou gastrointestinálneho ochorenia v minulosti, ako je ulcerácia a GI krvácanie.}

_{Pri súbežnom užívaní etorikoxibu s kyselinou acetylsalicylovou (aj v malých dávkach) sa ďalej zvyšuje riziko gastrointestinálnych nežiaducich účinkov (gastrointestinálna ulcerácia alebo iné gastrointestinálne komplikácie). V dlhodobých klinických štúdiách sa nepreukázal signifikantný rozdiel v gastrointestinálnej bezpečnosti medzi selektívnymi inhibítormi COX-2 + kyselinou acetylsalicylovou oproti NSA + kyseline acetylsalicylovej (pozri časť 5.1).}

Kardiovaskulárne účinky

Klinické skúšania naznačujú, že trieda selektívnych inhibítorov COX-2 sa v porovnaní s placebom a niektorými NSA môže spájať s rizikom trombotických príhod (najmä infarkt myokardu (IM) a náhla cievna mozgová príhoda). Keďže kardiovaskulárne riziko etorikoxibu sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť najnižšia účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho odpoveď na liečbu sa majú pravidelne prehodnocovať, obzvlášť u pacientov s osteoartrózou (pozri časti 4.2, 4.3, 4.8 a 5.1).

Pacienti s významnými rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych príhod (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) majú byť liečení etorikoxibom až po starostlivom zvážení (pozri časť 5.1).

Selektívne inhibítory COX-2 nie sú substitúciou za kyselinu acetylsalicylovú v profylaxii kardiovaskulárnych tromboembolických chorôb, pretože nemajú protidoštičkový účinok. Preto sa antitrombocytárna liečba nemá ukončiť (pozri časti vyššie, 4.5 a 5.1).

Renálne účinky

Renálne prostaglandíny môžu hrať kompenzačnú úlohu pri udržiavaní renálnej perfúzie. Pri zníženej renálnej perfúzii môže preto podanie etorikoxibu znížiť tvorbu prostaglandínov, sekundárne prietok krvi obličkami a tým zhoršiť renálnu funkciu. Pacienti, u ktorých je riziko takejto reakcie najvyššie, sú pacienti s už existujúcou významne zníženou funkciou obličiek, s nekompenzovaným srdcovým zlyhaním alebo cirhózou. U takýchto pacientov treba zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.

Retencia tekutín, edémy a hypertenzia

Tak ako pri iných liekoch, o ktorých je známe, že inhibujú syntézu prostaglandínov, sa u pacientov užívajúcich etorikoxib pozorovala retencia tekutín, edémy a hypertenzia. Všetky nesteroidové protizápalové lieky (NSA) vrátane etorikoxibu môžu byť spojené s novým výskytom alebo návratom kongestívneho srdcového zlyhania. Informácie o dávkovo závislej odpovedi pre etorikoxib pozri v časti 5.1. Opatrnosť je potrebná u pacientov s anamnézou srdcového zlyhania, ľavokomorovej dysfunkcie alebo hypertenzie a u pacientov s už existujúcim edémom akéhokoľvek pôvodu. Ak existuje klinický dôkaz zhoršenia stavu týchto pacientov, je potrebné vykonať vhodné opatrenia vrátane prerušenia liečby etorikoxibom.

Etorikoxib môže byť spojený s častejšou a ťažšou hypertenziou než niektoré iné NSA a selektívne inhibítory COX-2, najmä vo vysokých dávkach. Preto sa má pred liečbou etorikoxibom skontrolovať hypertenzia (pozri časť 4.3) a počas liečby etorikoxibom sa má venovať osobitná pozornosť monitorovaniu krvného tlaku. Krvný tlak sa má sledovať v priebehu dvoch týždňov po nasadení liečby a neskôr v pravidelných intervaloch. Ak sa krvný tlak signifikantne zvýši, je nutné zvážiť alternatívnu liečbu.

Účinky na pečeň

V klinických štúdiách bolo u približne 1 % pacientov liečených etorikoxibom 30, 60 a 90 mg denne v období do jedného roka hlásené zvýšenie alanínaminotransferázy (ALT) a/alebo aspartátaminotransferázy (AST) (približne troj- alebo viacnásobok hornej hranice normy).

Pacientov s príznakmi a/alebo prejavmi svedčiacimi o poruche funkcie pečene, alebo u ktorých sa zistia abnormálne funkčné pečeňové testy, treba sledovať. Ak sa vyskytnú známky hepatálnej insuficiencie alebo ak sa zistí pretrvávanie abnormálnych funkčných pečeňových testov (trojnásobok hornej hranice normy), liečbu etorikoxibom treba prerušiť.

Všeobecne

Ak počas liečby dôjde u pacienta k zhoršeniu ktorejkoľvek z vyššie uvedených funkcií orgánových systémov, majú sa vykonať potrebné opatrenia a má sa zvážiť ukončenie liečby etorikoxibom. Je potrebné venovať príslušnú lekársku pozornosť, ak sa etorikoxib podáva starším pacientom, pacientom s renálnou, hepatálnou alebo kardiálnou dysfunkciou.

Opatrnosť je potrebná, keď sa začína liečba etorikoxibom u pacientov s dehydratáciou. Pred začatím liečby etorikoxibom sa odporúča pacientov rehydratovať.

Počas sledovania po uvedení lieku na trh boli v súvislosti s použitím NSA a niektorých selektívnych inhibítorov COX-2 veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie, niektoré z nich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (pozri časť 4.8). Zdá sa, že najvyššie riziko týchto reakcií je u pacientov na začiatku liečby, vo väčšine prípadov nastupuje reakcia počas prvého mesiaca liečby. U pacientov užívajúcich etorikoxib boli hlásené závažné reakcie precitlivenosti (ako anafylaxia a angioedém, pozri časť 4.8). U pacientov s akoukoľvek liekovou alergiou v anamnéze sa niektoré selektívne inhibítory COX-2 spájali so zvýšeným rizikom kožných reakcií. Pri prvom objavení sa kožnej vyrážky, slizničných lézií alebo akéhokoľvek iného príznaku precitlivenosti sa má liečba etorikoxibom ukončiť.

Etorikoxib môže maskovať horúčku a iné prejavy zápalu.

Pri súbežnom podávaní etorikoxibu s warfarínom alebo inými perorálnymi antikoagulanciami je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

Užívanie etorikoxibu, podobne ako iného lieku, o ktorom je známe, že inhibuje cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov, sa neodporúča u žien, ktoré sa snažia otehotnieť (pozri časti 4.6, 5.1 a 5.3).

Tablety ARCOXIA obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Perorálne antikoagulanciá: U jedincov nastavených na chronickú liečbu warfarínom bolo podávanie etorikoxibu 120 mg denne spojené s približne 13 % predĺžením protrombínového času International Normalized Ratio (INR). U pacientov užívajúcich perorálne antikoagulanciá je preto potrebné dôkladne monitorovať protrombínový čas INR, najmä v prvých dňoch, keď sa začína s liečbou etorikoxibom alebo sa dávka etorikoxibu mení (pozri časť 4.4).

Diuretiká, inhibítory ACE a antagonisty angiotenzínu II:NSA môžu znižovať účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zníženou renálnou funkciou (napr. dehydratovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou renálnou funkciou) môže mať súbežné podávanie inhibítora ACE alebo antagonistu angiotenzínu II a látok inhibujúcich cyklooxygenázu za následok ďalšie zhoršenie obličkovej funkcie, vrátane možného akútneho renálneho zlyhania, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Tieto interakcie treba brať do úvahy u pacientov užívajúcich etorikoxib súbežne s inhibítormi ACE alebo antagonistami angiotenzínu II. Preto má byť táto kombinácia podávaná s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Po začatí súbežnej liečby a pravidelne počas nej majú byť pacienti náležite hydratovaní a má sa zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.

Kyselina acetylsalicylová:V štúdii u zdravých dobrovoľníkov v ustálenom stave nemal etorikoxib 120 mg jedenkrát denne žiaden účinok na antitrombocytárnu aktivitu kyseliny acetylsalicylovej (81 mg jedenkrát denne). Etorikoxib sa môže užívať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou v dávkach používaných na kardiovaskulárnu profylaxiu (nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej). Súbežné podávanie nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej a etorikoxibu však môže mať za následok zvýšený výskyt GI vredov alebo iných komplikácií v porovnaní s užívaním samotného etorikoxibu. Súbežné podávanie etorikoxibu s dávkami kyseliny acetylsalicylovej vyššími, ako sú dávky na kardiovaskulárnu prevenciu alebo s inými NSA, sa neodporúča. (Pozri časti 5.1 a 4.4.)

Cyklosporín a takrolimus: Hoci táto interakcia s etorikoxibom nebola sledovaná, súbežné podávanie cyklosporínu alebo takrolimu s ktorýmkoľvek NSA môže zvýšiť nefrotoxický účinok cyklosporínu alebo takrolimu. Ak sa podáva etorikoxib v kombinácii s týmito liekmi, je potrebné monitorovať renálne funkcie.

Farmakokinetické interakcie

Účinok etorikoxibu na farmakokinetiku iných liekov

Lítium:NSA znižujú renálnu exkréciu lítia, a tak zvyšujú hladiny lítia v plazme. Ak je to nevyhnutné, je potrebné dôkladne sledovať hladiny lítia v krvi a upraviť dávku lítia, kým sa užíva v kombinácii a keď sa NSA vysadí.

Metotrexát:Dve štúdie sledovali účinky etorikoxibu 60, 90 alebo 120 mg podávaného jedenkrát denne počas siedmich dní u pacientov užívajúcich metotrexát v dávkach 7,5 až 20 mg jedenkrát týždenne na liečbu reumatoidnej artritídy. Etorikoxib v dávke 60 a 90 mg nemal žiaden účinok na plazmatickú koncentráciu metotrexátu alebo na obličkový klírens. V jednej štúdii nemal etorikoxib 120 mg žiaden účinok na plazmatickú koncentráciu metotrexátu alebo na obličkový klírens, ale v druhej štúdii etorikoxib 120 mg zvýšil plazmatickú koncentráciu metotrexátu o 28 % a znížil obličkový klírens metotrexátu o 13 %. Pri súbežnom podávaní metotrexátu a etorikoxibu sa odporúča vhodné monitorovanie toxicity súvisiacej s metotrexátom.

Perorálne kontraceptíva:Etorikoxib 60 mg podávaný súčasne s perorálnym kontraceptívom obsahujúcim 35 mikrogramov etinylestradiolu (EE) a 0,5 až 1 mg noretindrónu počas 21 dní zvýšil ustálený stav AUC_{0‑24 hod}EE o 37 %. Etorikoxib 120 mg podávaný s tým istým perorálnym kontraceptívom súčasne alebo s odstupom 12 hodín, zvýšil ustálený stav AUC_{0‑24 hod}EE o 50 – 60 %. Toto zvýšenie koncentrácie EE treba brať do úvahy pri výbere vhodného perorálneho kontraceptíva na užívanie s etorikoxibom. Vzostup expozície EE môže zvýšiť incidenciu nežiaducich účinkov spojených s perorálnymi kontraceptívami (napr. venózne tromboembolické príhody u rizikových žien).

Hormonálna substitučná terapia (HST):Podávanie etorikoxibu 120 mg s hormonálnou substitučnou terapiou pozostávajúcou z konjugovaných estrogénov (0,625 mg PREMARIN^TM) počas 28 dní zvýšilo priemerný ustálený stav AUC_{0‑24 hod}nekonjugovaného estrónu (41 %), equilínu (76 %) a 17-β-estradiolu (22 %). Účinok odporúčaných chronických dávok etorikoxibu (30, 60 a 90 mg) nebol skúmaný. Účinky etorikoxibu 120 mg na expozíciu (AUC_{0‑24 hod}) týmto estrogénovým zložkám PREMARIN-u boli menej než polovičné v porovnaní s tými, ktoré sa pozorovali keď bol PREMARIN podávaný sám a dávka bola zvýšená z 0,625 na 1,25 mg. Klinická významnosť týchto zvýšení nie je známa, a vyššie dávky PREMARIN-u v kombinácii s etorikoxibom neboli skúmané. Tieto zvýšenia estrogénovej koncentrácie treba brať do úvahy pri výbere postmenopauzálnej hormonálnej terapie na užívanie s etorikoxibom, pretože vzostup estrogénovej expozície môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov spojených s HST.

Prednizón/prednizolón: V štúdiách liekovej interakcie nemal etorikoxib klinicky významný vplyv na farmakokinetiku prednizónu/prednizolónu.

Digoxín: Etorikoxib 120 mg podávaný jedenkrát denne počas 10 dní zdravým dobrovoľníkom nemenil plazmatickú AUC_{0‑24 hod}v ustálenom stave alebo renálnu elimináciu digoxínu. Vyskytol sa vzostup C_maxdigoxínu (približne 33 %). Tento vzostup nie je, vo všeobecnosti, pre väčšinu pacientov podstatný. Ak sa však digoxín a etorikoxib podávajú súbežne, pacienti so zvýšeným rizikom digoxínovej toxicity sa majú monitorovať.

Účinok etorikoxibu na lieky metabolizované sulfotransferázami

Etorikoxib je inhibítor aktivity ľudskej sulfotransferázy, zvlášť SULT1E1, a preukázalo sa, že zvyšuje sérové koncentrácie etinylestradiolu. Pretože vedomosti o účinkoch viacerých sulfotransferáz sú v súčasnosti limitované a klinické dôsledky pre mnoho liekov sa stále skúmajú, je rozumné zvýšiť pozornosť, ak sa etorikoxib podáva súbežne s inými liekmi primárne metabolizovanými ľudskými sulfotransferázami (napr. perorálny salbutamol a minoxidil).

Účinok etorikoxibu na lieky metabolizované izoenzýmami CYP

Na základe štúdií in vitrosa neočakáva inhibičný účinok etorikoxibu na cytochrómy P450 (CYP) 1A2, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 alebo 3A4. V štúdii u zdravých dobrovoľníkov denné podávanie etorikoxibu 120 mg nezmenilo pečeňovú aktivitu CYP3A4 hodnotenú erytromycínovým dychovým testom.

Účinok iných liekov na farmakokinetiku etorikoxibu

Hlavná metabolická cesta etorikoxibu je závislá na enzýmoch CYP. Zdá sa, že CYP3A4 prispieva k metabolizmu etorikoxibu in vivo. In vitroštúdie preukazujú, že CYP2D6, CYP2C9, CYP1A2 a CYP2C19 môžu tiež katalyzovať hlavnú metabolickú cestu, ale ich kvantitatívne úlohy sa in vivonesledovali.

Ketokonazol: Ketokonazol, silný inhibítor CYP3A4, podávaný v dávke 400 mg jedenkrát denne počas 11 dní zdravým dobrovoľníkom nemal klinicky významný účinok na farmakokinetiku jednorazovej dávky etorikoxibu 60 mg (zvýšil AUC o 43 %).

Vorikonazol a mikonazol: Súbežné podávanie buď perorálneho vorikonazolu alebo topického mikonazolu vo forme orálneho gélu, silných inhibítorov CYP3A4, s etorikoxibom spôsobilo mierne zvýšenie expozície etorikoxibu, ale na základe publikovaných údajov sa nepovažuje za klinicky významné.

Rifampicín: Súbežné podanie etorikoxibu a rifampicínu, silného induktora enzýmov CYP, vyvolalo 65 % zníženie plazmatickej koncentrácie etorikoxibu. Táto interakcia, keď sa etorikoxib podáva súbežne s rifampicínom, môže viesť k návratu symptómov. Zatiaľ čo táto informácia môže podnietiť zvýšenie dávky, vyššie ako uvedené dávky etorikoxibu pre jednotlivé indikácie sa v kombinácii s rifampicínom nesledovali a preto sa neodporúčajú (pozri časť 4.2).

Antacidá: Antacidá nemajú klinicky významný účinok na farmakokinetiku etorikoxibu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii klinické údaje o použití etorikoxibu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Možné riziko u ľudí v gravidite je neznáme. Etorikoxib, tak ako iné lieky inhibujúce syntézu prostaglandínov, môže zapríčiniť inerciu maternice a predčasný uzáver ductus arteriosus v poslednom trimestri. Etorikoxib je kontraindikovaný v gravidite (pozri časť 4.3). Ak žena počas liečby otehotnie, musí sa liečba etorikoxibom prerušiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa etorikoxib vylučuje do ľudského mlieka. Etorikoxib sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov. Ženy, ktoré užívajú etorikoxib, nesmú dojčiť (pozri časti 4.3 a 5.3).

Fertilita

Použitie etorikoxibu, podobne ako ktoréhokoľvek liečiva, o ktorom je známe, že inhibuje COX-2, sa neodporúča u žien, ktoré sa snažia otehotnieť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacienti, ktorí majú závrat, vertigo alebo somnolenciu počas užívania etorikoxibu, sa majú vyhnúť vedeniu vozidiel alebo obsluhovaniu strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických skúšaniach sa hodnotila bezpečnosť etorikoxibu u 7 152 jedincov vrátane 4 614 pacientov s OA, RA, chronickou bolesťou dolnej časti chrbta alebo ankylozujúcou spondylitídou (približne 600 pacientov s OA alebo RA bolo liečených jeden rok alebo dlhšie).

Profil nežiaducich účinkov v klinických štúdiách bol podobný u pacientov s OA alebo RA liečených etorikoxibom počas jedného roka alebo dlhšie.

V klinickej štúdii akútnej dnavej artritídy boli pacienti liečení etorikoxibom 120 mg jedenkrát denne počas ôsmich dní. Profil nežiaducich účinkov v tejto štúdii bol vo všeobecnosti podobný tomu, aký bol hlásený v kombinovaných štúdiách OA, RA a chronickej bolesti dolnej časti chrbta.

V programe zameranom na kardiovaskulárnu bezpečnosť, v ktorom sa zlúčili údaje z troch aktívnym komparátorom kontrolovaných skúšok, bolo etorikoxibom (60 mg alebo 90 mg) liečených 17 412 pacientov s OA alebo RA počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania približne 18 mesiacov. Bezpečnostné údaje a podrobnosti z tohto programu sú uvedené v časti 5.1.

V klinických štúdiách akútnej pooperačnej dentálnej bolesti po chirurgickom zákroku zahŕňajúcich 614 pacientov liečených etorikoxibom (90 mg alebo 120 mg) bol profil nežiaducich účinkov v týchto štúdiách vo všeobecnosti podobný profilu, aký sa hlásil v kombinovaných štúdiách OA, RA a chronickej bolesti dolnej časti chrbta.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

V klinických skúšaniach u pacientov s OA, RA, chronickou bolesťou dolnej časti chrbta alebo ankylozujúcou spondylitídou liečených etorikoxibom 30, 60 alebo 90 mg až do odporúčanej dávky počas 12 týždňov, v štúdiách programu MEDAL počas 3 ½roka;v krátkodobých štúdiách akútnej bolesti počas 7 dní;alebo po jeho uvedení na trh sa hlásili nasledujúce nežiaduce účinky s incidenciou väčšou ako pri placebe (pozri Tabuľku 1):

Tabuľka 1:

Trieda orgánových systémov	Nežiaduce reakcie	Kategória frekvencie*
Infekcie a nákazy	alveolárna osteitída	Časté
	gastroenteritída, infekcia horných dýchacích ciest, infekcia močového traktu	Menej časté
Poruchy krvi a lymfatického systému	anémia (primárne spojená s gastrointestinálnym krvácaním), leukopénia, trombocytopénia	Menej časté
Poruchy imunitného systému	precitlivenosť‡ ß	Menej časté
	angioedém/anafylaktické/anafylaktoidné reakcie vrátane šoku‡	Zriedkavé
Poruchy metabolizmu a výživy	edém/retencia tekutín	Časté
	zvýšenie alebo zníženie chuti do jedla, prírastok telesnej hmotnosti	Menej časté
Psychické poruchy	úzkosť, depresia, zníženie psychickej vnímavosti, halucinácie‡	Menej časté
	zmätenosť‡, nepokoj‡	Zriedkavé
Poruchy nervového systému	závrat, bolesť hlavy	Časté
	porucha chuti, nespavosť, parestézia/hypestézia, somnolencia	Menej časté
Poruchy oka	rozmazané videnie, konjunktivitída	Menej časté
Poruchy ucha a labyrintu	tinnitus, vertigo	Menej časté
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	palpitácie, arytmia‡	Časté
	atriálna fibrilácia, tachykardia‡, kongestívne srdcové zlyhanie, nešpecifické zmeny na EKG, angína pectoris‡, infarkt myokardu§	Menej časté
Poruchy ciev	hypertenzia	Časté
	návaly horúčavy, cerebrovaskulárna príhoda§, tranzientný ischemický atak, hypertenzná kríza‡, vaskulitída‡	Menej časté
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	bronchospazmus‡	Časté
	kašeľ, dyspnoe, epistaxa	Menej časté
Poruchy gastrointestinálneho traktu	abdominálna bolesť	Veľmi časté
	zápcha, flatulencia, gastritída, pálenie záhy/reflux žalúdočnej kyseliny, hnačka, dyspepsia/diskomfort v epigastriu, nauzea, vracanie, ezofagitída, orálna ulcerácia	Časté
	abdominálna distenzia, porucha črevnej motility, sucho v ústach, gastroduodenálne ulcerácie, peptické vredy vrátane gastrointestinálnej perforácie a krvácania, syndróm dráždivého čreva, pankreatitída‡	Menej časté
Poruchy pečene a žlčových ciest	zvýšenie ALT, zvýšenie AST	Časté
	hepatitída‡	Zriedkavé
	zlyhanie pečene‡, žltačka‡	Zriedkavé†
Poruchy kože a podkožného tkaniva	ekchymóza	Časté
	edém tváre, pruritus, vyrážka, erytém‡, urtikária‡	Menej časté
	Stevensov-Johnsonov syndróm‡, toxická epidermálna nekrolýza‡, fixná lieková erupcia‡	Zriedkavé†
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	svalové kŕče/spazmy, muskuloskeletálna bolesť/stuhnutosť	Menej časté
Poruchy obličiek a močových ciest	proteinúria, zvýšenie sérového kreatinínu, renálne zlyhanie/renálna insuficiencia‡ (pozri časť 4.4)	Menej časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	slabosť/únava, ochorenie podobné chrípke	Časté
	bolesť na hrudníku	Menej časté
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	zvýšenie močovinového dusíka v krvi, zvýšenie kreatínfosfokinázy, hyperkaliémia, zvýšenie kyseliny močovej	Menej časté
	zníženie sodíka v krvi	Zriedkavé
*Kategória frekvencie: Definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa výskytu hláseného v databáze klinických skúšaní: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10,000). ‡ Táto nežiaduca reakcia sa zistila pomocou sledovania po uvedení lieku na trh. Jej hlásená frekvencia sa stanovila na základe najvyššej frekvencie pozorovanej v klinických skúšaniach zlúčených podľa indikácie a schválenej dávky. †Kategória frekvencie „zriedkavé” sa definovala podľa usmernenia pre súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) (rev. 2, sept. 2009) na základe odhadov hornej hranice 95% intervalu spoľahlivosti pre 0 udalostí vzhľadom na počet osôb liečených liekom ARCOXIA pri analýze údajov z fázy III zlúčených podľa dávky a indikácie (n=15 470). ß Precitlivenosť zahŕňa výrazy „alergia“, „lieková alergia“, „lieková precitlivenosť“, „precitlivenosť“, „bližšie nešpecifikovaná precitlivenosť“, „reakcia z precitlivenosti“ a „nešpecifikovaná alergia“. §Na základe analýz dlhodobých klinických skúšaní kontrolovaných placebom a účinnou látkou sa selektívne inhibítory COX-2 spájali so zvýšeným rizikom závažných trombotických arteriálnych príhod vrátane infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. Na základe existujúcich údajov je nepravdepodobné, že absolútne zvýšenie rizika takýchto príhod ročne prekročí 1 % (menej časté).

Pri užívaní NSA sa hlásili nasledujúce závažné nežiaduce účinky, a nemožno ich vylúčiť ani pri etorikoxibe: nefrotoxicita vrátane intersticiálnej nefritídy a nefrotického syndrómu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V klinických štúdiách podanie etorikoxibu v jednorazových dávkach až do 500 mg a pri opakovaných dávkach až do 150 mg/deň počas 21 dní neviedlo k významnej toxicite. Vyskytli sa správy o akútnom predávkovaní etorikoxibom, hoci vo väčšine prípadov sa nehlásili nežiaduce účinky. Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky boli v súlade s bezpečnostným profilom etorikoxibu (napr. gastrointestinálne prípady, kardiorenálne prípady).

V prípade predávkovania je vhodné zaviesť obvyklé podporné opatrenia, napr. odstrániť nevstrebanú látku z GIT-u, pacienta klinicky sledovať a v prípade potreby začať podpornú liečbu.

Etorikoxib nie je dialyzovateľný hemodialýzou; nie je známe, či je dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou.

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká-koxiby,ATC kód: M01AH05

Mechanizmus účinku

Etorikoxib je perorálny, v rozpätí klinického dávkovania selektívny inhibítor cyklooxygenázy-2 (COX-2).

V klinických farmakologických štúdiách ARCOXIA vyvolala dávkovo závislú inhibíciu COX-2 bez inhibície COX-1 v dávkach až do 150 mg denne. Etorikoxib neinhiboval syntézu žalúdočného prostaglandínu a nemal účinok na funkciu trombocytov.

Cyklooxygenáza je zodpovedná za tvorbu prostaglandínov. Boli identifikované dve izoformy, COX-1 a COX-2. COX-2 je izoformou enzýmu, ktorá je indukovaná prozápalovými stimulmi a je postulovaná ako primárne zodpovedná za syntézu prostanoidných mediátorov bolesti, zápalu a horúčky. COX-2 zohráva úlohu aj pri ovulácii, implantácii a uzávere ductus arteriosus, regulácii renálnej funkcie a funkciách centrálneho nervového systému (indukcia horúčky, percepcia bolesti a kognitívna funkcia). Môže tiež zohrávať úlohu pri hojení vredov. COX-2 bola identifikovaná v tkanive okolo žalúdočných vredov u človeka, ale jej význam pri hojení vredov nebol stanovený.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Účinnosť

U pacientov s osteoartrózou (OA) etorikoxib 60 mg jedenkrát denne signifikantne zlepšil bolesť a hodnotenie stavu ochorenia pacientmi. Tieto prospešné účinky sa pozorovali už na začiatku druhého dňa liečby a pretrvávali počas 52 týždňov. Štúdie s etorikoxibom 30 mg jedenkrát denne preukázali počas 12-týždňového liečebného obdobia lepšiu účinnosť ako placebo (boli použité podobné hodnotenia ako v štúdiách vyššie). V štúdii na stanovenie dávky preukázal etorikoxib 60 mg počas 6 týždňov liečby vo všetkých 3 primárnych cieľových ukazovateľoch signifikantne väčšie zlepšenie ako etorikoxib 30 mg. Dávka 30 mg sa nehodnotila pri osteoartróze rúk.

U pacientov s reumatoidnou artritídou (RA) etorikoxib 90 mg jedenkrát denne signifikantne zlepšil bolesť, zápal a mobilitu. Tieto prospešné účinky pretrvávali počas 12-týždňového liečebného obdobia.

U pacientov so záchvatmi akútnej dnavej artritídy etorikoxib 120 mg jedenkrát denne počas osemdňového liečebného obdobia zmiernil stredne silnú až silnú bolesť kĺbov a zápal porovnateľne s indometacínom 50 mg trikrát denne. Zmiernenie bolesti sa pozorovalo už po štyroch hodinách od začiatku liečby.

U pacientov s ankylozujúcou spondylitídou etorikoxib 90 mg jedenkrát denne signifikantne zlepšil bolesť chrbtice, zápal, stuhnutosť a funkčnosť. Klinický prínos etorikoxibu sa pozoroval už na druhý deň terapie po nasadení liečby a ostal zachovaný počas 52-týždňového liečebného obdobia.

V klinickej štúdii hodnotiacej pooperačnú dentálnu bolesť sa podával etorikoxib 90 mg jedenkrát denne maximálne počas 3 dní. V podskupine pacientov so stredne silnou bolesťou pri vstupe do štúdie preukázal etorikoxib 90 mg podobný analgetický účinok ako účinok ibuprofénu 600 mg (16,11 oproti 16,39; p = 0,722) a väčší účinok ako účinok paracetamolu 600 mg/kodeínu 60 mg (11,00; p < 0,001) a placeba (6,84; p < 0,001), meraný na základe celkovej úľavy od bolesti počas prvých 6 hodín (TOPAR6). Podiel pacientov, ktorí hlásili použitie záchrannej liečby počas prvých 24 hodín dávkovania, bol 40,8 % pre etorikoxib 90 mg, 25,5 % pre ibuprofén 600 mg každých 6 hodín a 46,7 % pre paracetamol 600 mg/kodeín 60 mg každých 6 hodín v porovnaní so 76,2 % pre placebo. Medián nástupu účinku (vnímateľná úľava od bolesti) 90 mg etorikoxibu v tejto štúdii bol 28 minút po podaní dávky.

Bezpečnosť

Medzinárodný dlhotrvajúci program etorikoxibu a diklofenaku pri artritíde („Multinational Etoricoxib and Diclofenac Arthritis Long-term (MEDAL) Program”)

Program MEDAL bol prospektívne dizajnovaný program zameraný na kardiovaskulárnu (KV) bezpečnosť, v ktorom sa zlúčili údaje z troch randomizovaných, dvojito zaslepených, aktívnym komparátorom kontrolovaných skúšaní, štúdie MEDAL, EDGE II a EDGE.

Štúdia MEDAL bola štúdia vedená výskytom cieľových KV ukazovateľov u 17 804 pacientov s OA a 5 700 pacientov s RA liečených etorikoxibom 60 mg (OA) alebo 90 mg (OA a RA) alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania 20,3 mesiacov (maximum 42,3 mesiacov, medián 21,3 mesiacov). V tomto skúšaní sa zaznamenávali len závažné nežiaduce účinky a ukončenia liečby z dôvodu akýchkoľvek nežiaducich účinkov.

Štúdie EDGE a EDGE II porovnávali gastrointestinálnu tolerabilitu etorikoxibu oproti diklofenaku. Štúdia EDGE zahŕňala 7 111 pacientov s OA liečených etorikoxibom v dávke 90 mg denne (1,5-násobná dávka odporúčaná pre OA) alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania 9,1 mesiacov (maximum 16,6 mesiacov, medián 11,4 mesiacov). Štúdia EDGE II zahŕňala 4 086 pacientov s RA liečených etorikoxibom 90 mg denne alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania 19,2 mesiacov (maximum 33,1 mesiacov, medián 24 mesiacov).

V zlúčenom programe MEDAL bolo 34 701 pacientov s OA alebo RA liečených počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania 17,9 mesiacov (maximum 42,3 mesiacov, medián 16,3 mesiacov), pričom približne 12 800 pacientov dostávalo liečbu dlhšie ako 24 mesiacov. Pri vstupe do programu mali zúčastnení pacienti široké spektrum kardiovaskulárnych a gastrointestinálnych rizikových faktorov. Pacienti s anamnézou nedávneho infarktu myokardu, bajpasom koronárnej artérie alebo perkutánnou koronárnou intervenciou v rámci 6 mesiacov pred vstupom do štúdie boli vylúčení. Použitie gastroprotektívnych liekov a nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej bolo v štúdiách povolené.

Celková bezpečnosť

Medzi etorikoxibom a diklofenakom nebol signifikantný rozdiel vo výskyte kardiovaskulárnych trombotických príhod. Kardiorenálne nežiaduce účinky sa častejšie pozorovali pri etorikoxibe ako pri diklofenaku a tento efekt bol závislý od dávky (pozri konkrétne výsledky nižšie). Gastrointestinálne a hepatálne nežiaduce účinky sa signifikantne častejšie pozorovali pri diklofenaku ako pri etorikoxibe. Incidencia nežiaducich účinkov v štúdiách EDGE a EDGE II a nežiaducich účinkov považovaných za závažné alebo vedúcich k ukončeniu liečby v štúdii MEDAL bola vyššia pri etorikoxibe ako pri diklofenaku.

Výsledky kardiovaskulárnej bezpečnosti

Výskyt potvrdených trombotických kardiovaskulárnych závažných nežiaducich účinkov (pozostávajúcich z kardiálnych, cerebrovaskulárnych a periférnych cievnych príhod) bol medzi etorikoxibom a diklofenakom porovnateľný a údaje sú zosumarizované v tabuľke nižšie. Vo výskyte trombotických príhod neboli medzi etorikoxibom a diklofenakom žiadne štatisticky signifikantné rozdiely v žiadnej analyzovanej podskupine vrátane kategórií pacientov pokrývajúcich škálu kardiovaskulárneho rizika prítomného pri vstupe do štúdie. Pri oddelenom posudzovaní boli relatívne riziká potvrdených trombotických kardiovaskulárnych závažných nežiaducich účinkov pri etorikoxibe 60 mg alebo 90 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg podobné.

KV mortalita, ako aj celková mortalita boli medzi liečebnými skupinami s etorikoxibom a diklofenakom podobné.

Kardiorenálne príhody

Približne 50 % pacientov zaradených do štúdie MEDAL malo pri vstupe do štúdie v anamnéze hypertenziu. V štúdii bola incidencia ukončení liečby z dôvodu nežiaducich účinkov súvisiacich s hypertenziou štatisticky signifikantne vyššia pre etorikoxib ako pre diklofenak. Incidencia nežiaducich účinkov kongestívneho srdcového zlyhania (ukončenia liečby a závažné nežiaduce účinky) sa vyskytla v podobnom pomere pri etorikoxibe 60 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg, ale vo vyššom pomere pri etorikoxibe 90 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg (štatisticky signifikantné pre etorikoxib 90 mg oproti diklofenaku 150 mg v kohorte MEDAL OA). Incidencia nežiaducich účinkov potvrdeného kongestívneho srdcového zlyhania (nežiaduce účinky, ktoré boli závažné a vyústili do hospitalizácie alebo návštevy na pohotovosti) bola nesignifikantne vyššia pri etorikoxibe ako pri diklofenaku 150 mg a tento efekt bol závislý od dávky. Incidencia ukončení liečby z dôvodu nežiaducich účinkov súvisiacich s edémom bola vyššia pri etorikoxibe ako pri diklofenaku 150 mg a tento efekt bol závislý od dávky (štatisticky signifikantné pre etorikoxib 90 mg, ale nie pre etorikoxib 60 mg).

Kardiorenálne výsledky pre EDGE a EDGE II boli v súlade s výsledkami opísanými v štúdii MEDAL.

V jednotlivých štúdiách programu MEDAL bola pre etorikoxib (60 mg alebo 90 mg) absolútna incidencia ukončenia liečby v ktorejkoľvek liečebnej skupine do 2,6 % z dôvodu hypertenzie, do 1,9 % z dôvodu edému a do 1,1 % z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania, pričom vyšší výskyt ukončenia sa pozoroval pri etorikoxibe 90 mg ako pri etorikoxibe 60 mg.

Výsledky gastrointestinálnej tolerability programu MEDAL

V každej z troch čiastkových štúdií programu MEDAL sa pri etorikoxibe v porovnaní s diklofenakom pozoroval signifikantne nižší výskyt ukončení liečby z dôvodu akéhokoľvek klinického gastrointestinálneho nežiaduceho účinku (napr. dyspepsia, abdominálna bolesť, vred). Výskyt ukončení liečby z dôvodu nežiaducich klinických gastrointestinálnych účinkov na sto pacientskych rokov počas celého trvania štúdie bol nasledovný: 3,23 pre etorikoxib a 4,96 pre diklofenak v štúdii MEDAL; 9,12 pre etorikoxib a 12,28 pre diklofenak v štúdii EDGE a 3,71 pre etorikoxib a 4,81 pre diklofenak v štúdii EDGE II.

Výsledky gastrointestinálnej bezpečnosti programu MEDAL

Celkovo boli príhody v hornom GI trakte definované ako perforácie, vredy a krvácania. Podskupina všetkých príhod v hornom GI trakte považovaná za komplikovanú zahŕňala perforácie, obštrukcie a komplikované krvácanie, podskupina príhod v hornom GI trakte považovaná za nekomplikovanú zahŕňala nekomplikované krvácania a nekomplikované vredy. Pri etorikoxibe sa pozoroval signifikantne nižší výskyt všetkých príhod v hornom GI trakte v porovnaní s diklofenakom. Vo výskyte komplikovaných príhod nebol medzi etorikoxibom a diklofenakom signifikantný rozdiel. Pre podskupinu prípadov krvácania v hornom GI trakte (kombinované komplikované a nekomplikované) nebol medzi etorikoxibom a diklofenakom signifikantný rozdiel. Prínos etorikoxibu pre horný GI trakt nebol v porovnaní s diklofenakom štatisticky signifikantný u pacientov, ktorí súbežne užívali nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej (približne 33 % pacientov).

Výskyt potvrdených komplikovaných a nekomplikovaných klinických príhod v hornom GI trakte (perforácie, vredy a krvácania, PVK) na sto pacientskych rokov bol pri etorikoxibe 0,67 (95 % IS: 0,57, 0,77) a pri diklofenaku 0,97 (95 % IS: 0,85, 1,10), čo predstavuje relatívne riziko 0,69 (95 % IS: 0,57, 0,83).

Hodnotil sa výskyt potvrdených príhod v hornom GI trakte u starších pacientov, a najväčšia redukcia sa pozorovala u pacientov vo veku ≥ 75 rokov (1,35 [95 % IS: 0,94, 1,87] prípadov na sto pacientskych rokov pri etorikoxibe oproti 2,78 [95 % IS: 2,14, 3,56] pri diklofenaku).

Výskyt potvrdených klinických príhod v dolnom GI trakte (perforácia, obštrukcia alebo krvácanie (POK) tenkého alebo hrubého čreva) nebol medzi etorikoxibom a diklofenakom signifikantne rozdielny.

Výsledky hepatálnej bezpečnosti programu MEDAL

Etorikoxib bol spojený so štatisticky signifikantne nižším výskytom ukončení liečby z dôvodu hepatálnych nežiaducich účinkov ako diklofenak. V zlúčenom programe MEDAL ukončilo liečbu z dôvodu hepatálnych nežiaducich účinkov 0,3 % pacientov liečených etorikoxibom a 2,7 % pacientov liečených diklofenakom. Výskyt na sto pacientskych rokov bol pri etorikoxibe 0,22 a pri diklofenaku 1,84 (hodnota p bola pre porovnanie etorikoxibu oproti diklofenaku < 0,001). Väčšina hepatálnych nežiaducich účinkov v programe MEDAL však bola nezávažná.

Ďalšie údaje o trombotickej kardiovaskulárnej bezpečnosti

V klinických štúdiách, okrem štúdií programu MEDAL, bolo približne 3 100 pacientov liečených etorikoxibom ≥ 60 mg denne počas 12 týždňov alebo dlhšie. Medzi pacientmi liečenými etorikoxibom ≥ 60 mg, placebom alebo NSA inými ako naproxén nebol vo výskyte potvrdených závažných trombotických kardiovaskulárnych príhod zrejmý rozdiel. Výskyt týchto príhod bol však vyšší u pacientov, ktorí dostávali etorikoxib, oproti tým, ktorí dostávali 500 mg naproxénu dvakrát denne. Rozdiel v protidoštičkovej aktivite niektorých NSA inhibujúcich COX-1 a selektívnych inhibítorov COX-2 môže mať klinický význam u pacientov s rizikom tromboembolických príhod. Selektívne inhibítory COX-2 znižujú tvorbu systémového (a preto možno endoteliálneho) prostacyklínu bez ovplyvnenia doštičkového tromboxánu. Klinická dôležitosť týchto pozorovaní nebola stanovená.

Ďalšie údaje o gastrointestinálnej bezpečnosti

V dvoch 12-týždňových, dvojito zaslepených, endoskopických štúdiách bola kumulatívna incidencia gastroduodenálnych vredov u pacientov liečených etorikoxibom 120 mg jedenkrát denne signifikantne nižšia ako u pacientov liečených naproxénom 500 mg dvakrát denne alebo ibuprofénom 800 mg trikrát denne. Etorikoxib mal v porovnaní s placebom vyššiu incidenciu ulcerácií.

Štúdia renálnej funkcie u starších pacientov

Randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia paralelných skupín hodnotila účinok 15-dňovej liečby etorikoxibom (90 mg), celekoxibom (200 mg dvakrát denne), naproxénom (500 mg dvakrát denne) a placebom na urinárnu exkréciu sodíka, krvný tlak a ďalšie parametre renálnych funkcií u 60 až 85-ročných jedincov s diétou s obsahom sodíka 200 mEq/deň. Počas dvoch týždňov liečby mali etorikoxib, celekoxib a naproxén podobné účinky na urinárne vylučovanie sodíka. U všetkých aktívnych komparátorov sa v porovnaní s placebom zistilo zvýšenie systolického krvného tlaku, avšak etorikoxib bol v deň 14 v porovnaní s celekoxibom a naproxénom spojený so štatisticky signifikantným zvýšením krvného tlaku (priemerná zmena systolického krvného tlaku oproti východiskovej hodnote: etorikoxib 7,7 mmHg, celekoxib 2,4 mmHg, naproxén 3,6 mmHg).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa etorikoxib dobre vstrebáva. Absolútna biologická dostupnosť je približne 100 %. Pri podávaní 120 mg jedenkrát denne až do dosiahnutia ustálených hladín sa maximálna plazmatická koncentrácia (geometrický priemer C_max=3,6 μg/ml) dosiahla približne za 1 hodinu (T_max) po podaní nalačno dospelým jedincom. Geometrický priemer plochy pod krivkou (AUC_{0‑24 hod}) bol 37,8 μgh/ml. Farmakokinetika etorikoxibu je v rámci klinického dávkového rozpätia lineárna.

Podanie 120-mg dávky etorikoxibu s jedlom (jedlo s vysokým obsahom tuku) nemalo účinok na rozsah absorpcie. Rýchlosť absorpcie bola ovplyvnená, došlo k 36 % zníženiu C_maxa zvýšeniu T_maxo 2 hodiny. Tieto údaje sa nepovažujú za klinicky významné. V klinických skúšaniach bol etorikoxib podávaný bez ohľadu na stravu.

Distribúcia

Približne 92 % etorikoxibu sa pri koncentráciách 0,05 až 5 μg/ml viaže na bielkoviny ľudskej plazmy. Distribučný objem v rovnovážnom stave (V_dss) bol u ľudí približne 120 l.

Etorikoxib prechádza placentou u potkanov a králikov a hematoencefalickou bariérou u potkanov.

Biotransformácia

Etorikoxib sa rozsiahle metabolizuje a < 1 % dávky sa vylúči močom v nezmenenej forme. Hlavná metabolická cesta tvorby 6´-hydroxymetyl derivátu je katalyzovaná enzýmami CYP. Zdá sa, že na metabolizme etorikoxibu in vivosa podieľa CYP3A4. Štúdie in vitronaznačujú, že CYP2D6, CYP2C9, CYP1A2 a CYP2C19 môžu tiež katalyzovať hlavnú metabolickú cestu, ale ich kvantitatívne úlohy sa in vivonesledovali.

U človeka sa identifikovalo päť metabolitov. Hlavný metabolit je 6´-karboxyderivát etorikoxibu, ktorý vzniká ďalšou oxidáciou 6´-hydroxymetyl derivátu. Tieto hlavné metabolity nevykazujú žiadnu merateľnú aktivitu alebo sú len slabo účinné ako inhibítory COX-2. Žiaden z týchto metabolitov neinhibuje COX-1.

Eliminácia

Po podaní jednorazovej intravenóznej dávky 25 mg rádioaktívne značeného etorikoxibu zdravým jedincom sa 70 % rádioaktivity vylúčilo do moču a 20 % do stolice, predovšetkým vo forme metabolitov. Menej ako 2 % sa vylúčilo v nezmenenej forme.

Eliminácia etorikoxibu prebieha takmer výlučne cez metabolizmus, po ktorom nasleduje vylúčenie obličkami. Rovnovážne koncentrácie etorikoxibu po podaní dávky 120 mg jedenkrát denne sa dosiahnu počas 7 dní, s pomerom kumulácie približne 2, čo zodpovedá polčasu kumulácie približne 22 hodín. Plazmatický klírens po 25-mg intravenóznej dávke sa odhaduje na približne 50 ml/min.

Charakteristiky u pacientov

Starší pacienti:Farmakokinetika u starších pacientov (65 rokov a viac) je podobná ako u mladých.

Pohlavie: Farmakokinetika etorikoxibu je podobná u mužov a žien.

Hepatálne poškodenie:Pacienti s miernou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 5 ‑ 6), ktorým sa podával etorikoxib 60 mg jedenkrát denne, mali približne o 16 % vyššiu priemernú AUC v porovnaní so zdravými jedincami pri tom istom dávkovacom režime. Pacienti so stredne ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 7 ‑ 9), ktorým sa podával etorikoxib 60 mg každý druhý deň, mali priemernú AUC podobnú ako zdraví jedinci, ktorým sa podával etorikoxib 60 mg jedenkrát denne; etorikoxib 30 mg jedenkrát denne sa v tejto populácii nehodnotil. Nie sú k dispozícii žiadne klinické alebo farmakokinetické údaje u pacientov s ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre ≥ 10). (Pozri časti 4.2 a 4.3.)

Renálne poškodenie:Farmakokinetika jednorazovej dávky etorikoxibu 120 mg sa u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou renálnou insuficienciou a pacientov s terminálnym štádiom renálneho zlyhania na hemodialýze signifikantne nelíšila od farmakokinetiky u zdravých jedincov. Hemodialýza prispieva k eliminácii iba zanedbateľne (dialyzačný klírens približne 50 ml/min). (Pozri časti 4.3 a 4.4.)

Pediatrickí pacienti:U pediatrických pacientov (< 12 rokov) nebola farmakokinetika etorikoxibu sledovaná.

Vo farmakokinetickej štúdii u adolescentov (vo veku 12 až 17 rokov, n=16) bola farmakokinetika etorikoxibu 60 mg podávaného jedenkrát denne adolescentom s hmotnosťou 40 až 60 kg a etorikoxibu 90 mg podávaného jedenkrát denne adolescentom s hmotnosťou > 60 kg podobná farmakokinetike dospelých, ktorí dostávali etorikoxib 90 mg jedenkrát denne. Bezpečnosť a účinnosť etorikoxibu u pediatrických pacientov nebola stanovená (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V predklinických štúdiách sa preukázalo, že etorikoxib nie je genotoxický. Etorikoxib nebol karcinogénny u myší. U potkanov sa po približne dvojročnom dennom podávaní > 2-násobku dennej ľudskej dávky 90 mgna základe systémovej expozície vyvinul hepatocelulárny adenóm a folikulárny adenóm štítnej žľazy. Hepatocelulárny adenóm a folikulárny adenóm štítnej žľazy, ktoré sa zistili u potkanov, sú považované za dôsledok druhovo špecifických mechanizmov indukcie hepatálnych enzýmov CYP. Nezistilo sa, že by etorikoxib vyvolal indukciu hepatálnych enzýmov CYP3A u ľudí.

U potkanov sa gastrointestinálna toxicita etorikoxibu zvýšila v závislosti od dávky a času expozície. V 14-týždňovej štúdii toxicity spôsobil etorikoxib gastrointestinálne ulcerácie pri expozícii vyšším dávkam, ako je ľudská terapeutická dávka. V 53- a 106-týždňových štúdiách toxicity sa zistili gastrointestinálne ulcerácie aj pri expozíciách dávkam porovnateľným ľudským terapeutickým dávkam. Pri vysokých expozíciách boli pozorované renálne a gastrointestinálne abnormality u psov.

V štúdiách reprodukčnej toxicity robených na potkanoch etorikoxib pri 15 mg/kg/deň (predstavuje približne 1,5-násobok dennej ľudskej dávky [90 mg] na základe systémovej expozície) nebol teratogénny. U králikov sa pozoroval s liečbou súvisiaci nárast kardiovaskulárnych malformácií pri expozičných hladinách nižších ako klinická expozícia pri dennej dávke u ľudí (90 mg). Neboli však pozorované žiadne vonkajšie alebo skeletálne fetálne malformácie súvisiace s liečbou. U potkanov a králikov bolo od dávky závislé zvýšenie postimplantačných strát pri expozíciách vyšších alebo rovných 1,5-násobku expozície u ľudí (pozri časti 4.3 a 4.6).

Etorikoxib sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov v koncentráciách, ktoré sú približne dvojnásobkom koncentrácií v plazme. Keď sa etorikoxib podával počas dojčenia, po expozícii mláďat mlieku sa spozoroval pokles hmotnosti mláďat.

6. Farmaceutické INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah tablety:

bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý

sodná soľ kroskarmelózy

magnéziumstearát

mikrokryštalická celulóza

Obal tablety:

karnaubský vosk

monohydrát laktózy

hypromelóza

oxid titaničitý (E171)

triacetín

30-mg, 60-mg a 120-mg tablety obsahujú aj hlinitý lak indigokarmínu (E132) a žltý oxid železitý (E172).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Fľaše: Fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou.

Blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

30 mg

Hliník/hliníkové blistre v baleniach obsahujúcich 2, 7, 14, 20, 28, 49 tabliet alebo viacnásobných baleniach obsahujúcich 98 (2 balenia po 49) tabliet.

60, 90 a 120 mg

Hliník/hliníkové blistre v baleniach obsahujúcich 2, 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 84, 100 tabliet alebo viacnásobných baleniach obsahujúcich 98 (2 balenia po 49) tabliet.

Hliník/hliníkové blistre (blister s perforáciou umožňujúci oddelenie jednotlivej dávky) v baleniach obsahujúcich 5, 50 alebo 100 tabliet.

Biele okrúhle HDPE fľaše s bielym polypropylénovým viečkom obsahujúce 30 tabliet a dve nádobky s 1 g vysúšadla alebo 90 tabliet a jednu nádobku s 1 g vysúšadla.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Merck Sharp & Dohme B.V.

Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem

P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem

Holandsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

ARCOXIA 30 mg: 29/0125/08-S

ARCOXIA 60 mg: 29/0003/03-S

ARCOXIA 90 mg: 29/0004/03-S

ARCOXIA 120 mg: 29/0005/03-S

9. Dátum PRVEJ registrácie/predĹženia registrácie

Dátum prvej registrácie:

ARCOXIA 30 mg: 22. apríla 2008

ARcoxia 60 mg, 90 mg, 120 mg: 17. januára2003

Dátum posledného predĺženia registrácie:

ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg: 24. júla 2012

10. Dátum revízie textu

Apríl 2015