+ ipil.sk

ARGOFAN 150 SR



Príbalový leták

Príloha č.3 k notifikácii o zmene, ev.č. 2014/03977-Z1A


Písomná informácia pre používateľa


ARGOFAN75 SR

75 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním


ARGOFAN 150 SR

150 mgtablety s predĺženým uvoľňovaním

venlafaxín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytneakýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebolekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Argofan SR a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Argofan SR

3. Ako užívať Argofan SR

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Argofan SR

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čoje Argofan SR a na čo sa používa


Argofan SR je antidepresívum patriace do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI). Táto skupina liekov sa používa na liečbu depresií a iných stavov ako sú napr. úzkostné poruchy. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí sú depresívni a/alebo úzkostní majú nižšie hladiny sérotonínu a noradrenalínu v mozgu. Nevie sa presne, ako antidepresíva fungujú, ale pravdepodobne môžu pomôcť tým, že zvýšia hladiny sérotonínu a noradrenalínu v mozgu.


Argofan SR sa používa na liečbu alebo prevenciu opätovného výskytu depresie u dospelých.

Argofan SR sa tiež používa na liečbu dospelých s týmito úzkostnými poruchami: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (strach alebo vyhýbanie sa sociálnym kontaktom a situáciám) a panická porucha (záchvaty paniky) . Správna liečba depresií alebo úzkostných porúch je dôležitá, a prinesie vám úľavu od príznakov. Ak nie sú tieto choroby liečené, ich príznaky nevymiznú, naopak môžu sa stať ešte vážnejšími a ich liečba bude ťažšia.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijeteArgofan SR


Neužívajte Argofan SR

  • Ak ste alergický na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

  • Ak súčasne užívate alebo ste užívali v priebehu posledných 14 dní akékoľvek iné lieky známe ako ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú na liečbu depresií alebo Parkinsonovej choroby. Súčasné užívanie ireverzibilného IMAO spolu s inými liekmi vrátane Argofanu SR môže mať závažné alebo aj život ohrozujúce vedľajšie účinky. Tiež musíte po skončení užívania Argofanu SR počkať aspoň 7 dní, predtým ako začnete užívať akýkoľvek IMAO (pozri tiež časti „Sérotonínový syndróm“ a „Iné lieky a Argofan SR“).


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Argofan SR, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika

  • Ak užívate iné lieky, ktoré by mohli pri súčasnom užívaní s Argofanom SR, zvýšiť riziko rozvinutia sérotonínového syndrómu (pozri časť „Iné lieky a Argofan SR“).

  • Ak máte problémy s ochorením očí, ako napríklad niektoré druhy zeleného zákalu - glaukómu (zvýšenie vnútroočného tlaku).

  • Ak ste mali v minulosti vysoký krvný tlak.

  • Ak ste mali v minulosti srdcové ochorenia a nepravidelný srdcový rytmus.

  • Ak ste mali v minulosti epileptické záchvaty.

  • Ak ste mali v minulosti problémy s nízkou hladinou sodíka v krvi (hyponatriémia).

  • Ak sa vám ľahko vytvárajú modriny alebo máte sklon k častému krvácaniu (ak ste mali v minulosti krvácavé stavy), alebo ak užívate iné lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko krvácania.

  • Ak máte vyššie hladiny cholesterolu.

  • Ak ste vy alebo niekto vo vašej rodine prekonal v minulosti mániu alebo bipolárnu poruchu (pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie).

  • Ak sa u vás alebo niekoho vo vašej rodine v minulosti vyskytlo agresívne správanie.

Argofan SR môže spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť. Ak sa vám toto stane, mali by ste to povedať vášmu lekárovi.


Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo stavov úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo stavy úzkosti, môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie od začiatku užívania antidepresív dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšienky vtedy, ak:

  • ste už mali v minulosti samovražedné alebo sebapoškodzujúce myšlienky.

  • ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u mladých dospelých (mladších ako 25 rokov) so psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.


Ak máte kedykoľvek samovražedné alebo sebapoškodzujúce myšlienky, ihneď sa obráťte na svojho lekára alebo choďte priamo do nemocnice.


Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa.

Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa vám zhoršila depresia alebo úzkosť, alebo keď ich trápia zmeny vo vašom správaní.


Sucho v ústach

U 10 % pacientov liečených venlafaxínom bolo pozorované sucho v ústach ako vedľajší účinok. Môže sa zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto by ste mali venovať zvýšenú pozornosť ústnej hygiene.


Cukrovka (diabetes)

Ak máte cukrovku a súčasne užívate venlafaxín (alebo iné lieky zo skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu)), možno bude potrebné upraviť vašu dávku inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík.


Deti a dospievajúci (mladší ako 18 rokov)

Argofan SR nemajú bežne užívať deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov. Tiež je potrebné vedieť, že pacientom mladším ako 18 rokov hrozí zvýšené riziko vedľajších účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, opozičné správanie a zlosť), keď užívajú lieky tejto skupiny. Napriek tomu lekár môže Argofan SR predpísať pacientom mladším ako 18 rokov ak usúdi, že to je v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Argofan SR pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa podrobnejšie informovať, obráťte sa, prosím, opätovne na svojho lekára. Informujte ho, ak sa pri užívaní lieku Argofan SR u pacienta mladšieho ako 18 rokov objavia, prípadne zhoršia, niektoré prejavy uvedené vyššie. Zatiaľ nie sú k dispozícii dlhodobé údaje o bezpečnosti lieku Argofan SR v tejto vekovej skupine týkajúce sa rastu, dospievania a rozvoja poznania a správania.


Iné lieky a Argofan SR

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali , resp. budete užívaťďalšie lieky, povedzteto svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.Váš lekár má rozhodnúť o tom, či môžete užívať Argofan SR spoločne s inými liekmi.


Nezačínajte ani neprestávajte užívať akékoľvek lieky, vrátane liekov dostupných bez lekárskeho predpisu, prírodných a rastlinných liečiv, pred poradením sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Medzi takéto lieky patria:

  • Lieky obsahujúce inhibítory monoaminoxidázy ((IMAO): pozri časť „Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Argofan SR“).

  • Lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používané na liečbu infekcií).

  • Lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používané na liečbu depresie).

  • Triptány (používané na liečbu migrény).

  • Lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI alebo lieky obsahujúce lítium.

  • Lieky obsahujúce sibutramín (používané na znižovanie telesnej hmotnosti).

  • Lieky obsahujúce tramadol (na tlmenie bolesti).

  • Lieky obsahujúce metylénovú modrú (používané na liečbu vysokej hladiny methemoglobínu v krvi).

  • Prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež „Hypericum perforatum“, prírodný alebo rastlinný prípravok užívaný na liečbu miernej depresie).

  • Lieky obsahujúce tryptofán (používané pri problémoch so spánkom alebo s depresiou).

  • Antipsychotiká (používané na liečbu ochorenia s príznakmi, akými sú počutie, videnie alebo cítenie vecí, ktoré tam v skutočnosti nie sú, mylné predstavy, nezvyčajná podozrievavosť, nejasné uvažovanie/myslenie a uzavretie sa do seba).


Sérotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav (pozri časť 4), sa môže vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, predovšetkým, ak sa užíva s liekmi uvedenými vyššie.

Príznaky a symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu nasledujúcich príznakov: nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšená telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku, abnormálne aktívne reflexy, hnačka, kóma, nevoľnosť, vracanie. Ak si myslíte, že máte príznaky sérotonínového syndrómu, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.


Pôsobenie Argofanu SR môžu tiež ovplyvniť ďalej uvedené lieky, ktoré sa majú užívať s opatrnosťou. Obzvlášť dôležité je informovať vášho lekára alebo lekárnika, ak užívate lieky obsahujúce:

  • Ketokonazol, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol (lieky na liečbu plesňových infekcií).

  • Klaritromycín, telitromycín (antibiotiká na liečbu infekcií).

  • Atazanavir, indinavir, nelfinavir, ritonavir, sakvinavir (používané na liečbu HIV infekcie).

  • Haloperidol alebo risperidón (používané na liečbu duševných chorôb).

  • Metoprolol (beta -blokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a ochorení srdca).


Argofan SR a jedlo, nápoje a alkohol

Argofan SR sa má užívať s jedlom (pozri časť 3). Počas užívania Argofanu SR sa vyhnite konzumácii alkoholických nápojov.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek. Argofan SR môžete užívať len po porade s lekárom, ktorý zváži možný prínos vašej liečby a prípadné riziká pre plod.


Ak užívate ARGOFAN SR počas tehotenstva, uistite sa, či vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vedia o tom, lebo vaše dieťa môže mať niektoré príznaky po narodení.

Pri užívaní počas tehotenstva môžu podobné lieky (SSRI) u novorodencov zvýšiťriziko vzniku vážneho stavu. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Zahŕňajú problémy pri kŕmení a s dýchaním nazývané perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku.


Argofan SR prechádza do materského mlieka. Existuje riziko účinku na dojča. Z týchto dôvodov si to prediskutujte so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či prerušíte dojčenie, alebo prerušíte liečbu Argofanom SR. U dojčených detí sa môže vyskytnúť plač, podráždenosť a problémy so spánkom.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neveďte vozidlá ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo stroje, pokiaľ neviete, ako na vás Argofan SR pôsobí.


3. Ako užívať Argofan SR


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Depresia, generalizovaná úzkostná porucha a sociálna úzkostná porucha

Odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe depresie vám však môže byť táto úvodná dávka postupne zvyšovaná podľa potreby až na maximálnu dávku 375 mg denne. Maximálna dávka pri liečbe generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 225 mg/deň.


Panická porucha

Ak sa liečite na panickú poruchu, vaša liečba bude začatá nižšou dennou dávkou (37,5 mg venlafaxínu) a potom bude postupne zvyšovaná. Maximálna dávka pri liečbe panickej poruchy je 225 mg/deň.


Pacienti s ťažkosťami s funkciou pečene alebo obličiek

Ak máte ťažkosti s pečeňou alebo s obličkami, oznámte to svojmu lekárovi, pretože možno bude potrebné predpísať inú ako obvyklú dávku Argofanu SR.


Argofan SR užívajte približne v rovnakom čase každý deň, buď ráno alebo večer. Tablety sa musia prehltnúť celé, zapiť tekutinou, nesmú sa drviť, rozhrýzť ani rozpustiť. Argofan SR sa má užívať spolu s jedlom.


Ak užijete viac Argofanu SR, ako máte

Zavolajte okamžite svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užijete väčšie množstvo Argofanu SR ako vám bolo predpísané vaším lekárom.

Príznakmi možného predávkovania môžu byť rýchly tlkot srdca, zmeny pozornosti a vedomia (od ospalosti až po kómu), rozmazané videnie, kŕče a vracanie.


Ak zabudnete užiť Argofan SR

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Avšak, ak je už čas užitia nasledujúcej dávky, neužívajte zabudnutú dávku a užite iba jednu dávku ako obyčajne. Neužívajte väčšie množstvo Argofanu SR, ako je jeho predpísaná denná dávka. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Argofan SR

Neprestaňte užívať Argofan SR alebo neznižujte si dávku bez poradenia sa s vašim lekárom a to ani keď sa budete cítiť lepšie. Ak sa váš lekár rozhodne, že už Argofan SR nie je potrebné ďalej užívať, požiada vás o postupné znižovanie dávky až do úplného vysadenia liečby. Je známe, že u ľudí, ktorí prestali užívať Argofan SR náhle, alebo znížili jeho dávku príliš rýchlo sa vyskytli vedľajšie účinky – príznaky z vysadenia. Niektorí pacienti môžu trpieť príznakmi ako únava,závraty, bolesť hlavy, nespavosť, nočné mory, sucho v ústach, strata chuti do jedla, nevoľnosť, vracanie, hnačka, nervozita, vzrušenosť, úzkosť, zmätenosť, zvonenie v ušiach, brnenie alebo v zriedkavých prípadoch pocit elektrického šoku, slabosť, tras, potenie, kŕče alebo príznaky podobné chrípke.


Váš lekár vám poradí ako máte postupne znižovať dávky Argofanu SR. Ak sa u vás vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov alebo iné príznaky, ktoré vás budú obťažovať, požiadajte svojho lekára o ďalšie rady.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa užívania tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Alergické reakcie

Ak u vás nastane ktorýkoľvek z nižšie uvedených vedľajších účinkov, neužívajte ďalej Argofan SR. Ihneď vyhľadajte svojho lekára alebo navštívte pohotovostnú ambulanciu v najbližšej nemocnici.

  • Pocit tlaku v hrudníku, dýchavičnosť, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním.

  • Opuchnutie tváre, krku, rúk alebo nôh.

  • Pocit nervozity alebo úzkosti, závrat, pocit pulzovania, náhle očervenanie pokožky a/alebo pocit tepla.

  • Bolestivé vyrážky, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené miesta červenej alebo bledej pokožky, ktorá často svrbí).

  • Známky a príznaky sérotonínového syndrómu, ktoré môžu zahŕňať nepokoj, halucinácie, stratu koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšenú telesnú teplotu, rýchle zmeny krvného tlaku, nezvyčajne aktívne reflexy, hnačku, kómu, nevoľnosť (nutkanie na vracanie), vracanie. Sérotonínový syndróm sa vo svojej najzávažnejšej forme môže podobať na neuroleptický malígny syndróm (NMS). Známky a príznaky NMS môžu zahŕňať kombináciu týchto príznakov: horúčka, zrýchlený tep srdca, potenie, závažnú stuhnutosť svalov, zmätenosť, zvýšenie hladiny svalových enzýmov (zistené na základe krvných testov).


Závažné vedľajšie účinky

Ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich príznakov je možné, že budete potrebovať neodkladné lekárske ošetrenie:

  • Srdcové ťažkosti ako zrýchlený alebo nepravidelný srdcový pulz, zvýšený krvný tlak.

  • Problémy so zrakom ako neostré videnie a rozšírené zreničky.

  • Nervové problémy ako závraty, brnenie, poruchy hybnosti, kŕče.

  • Psychické problémy ako hyperaktivita a eufória.

  • Príznaky z vysadenia (pozri časť 3, „Ak prestanete užívať Argofan SR“)

  • Kašeľ, sipot, dýchavičnosť a vysokú teplotu.

  • Čierna (dechtová) stolica alebo krv v stolici.

  • Žltá koža alebo očné bielka, svrbenie alebo tmavý moč, čo môžu byť príznaky zápalu pečene (hepatitída).

  • Predĺžený čas krvácania – ak sa porežete alebo poraníte, môže trvať dlhšie než zvyčajne, kým sa krvácanie zastaví.


Úplný prehľad vedľajších účinkov


Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb):

  • Sucho v ústach, bolesť hlavy, nevoľnosť, potenie sa (vrátane nočného potenia) a závraty.


Časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 10 osôb):

  • Znížená chuť do jedla.

  • Nezvyčajné sny; znížené libido; zvýšené svalové napätie; nespavosť; nervozita, mravčenie, ospalosť, tras, zmätenosť, pocit odosobnenia (pocit oddelenosti, odlúčenia od seba samého).

  • Rozmazané videnie, rozšírené zreničky; neschopnosť oka automaticky zmeniť zaostrenie zo vzdialených objektov na blízke objekty.

  • Zvonenie v ušiach (tinnitus).

  • Zvýšenie krvného tlaku; návaly tepla, búšenie srdca.

  • Zívanie.

  • Strata chuti do jedla, zápcha, vracanie a hnačka.

  • Ťažkosti s močením, nadmerné časté močenie.

  • Nezvyčajná ejakulácia/orgazmus (muži), chýbajúci orgazmus; erektilná dysfunkcia (impotencia), poruchy menštruácie ako zvýšené krvácanie alebo zvýšené nepravidelné krvácanie.

  • Slabosť (asténia), únava, zimnica.

  • Zvýšená hladina cholesterolu.


Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

  • Krvné podliatiny, čierna dechtová stolica alebo krv v stolici, čo môže byť znakom vnútorného krvácania.

  • Zvyšovanie telesnej hmotnosti, úbytok telesnej hmotnosti.

  • Nedostatok citu alebo emócií, halucinácie, mimovoľné pohyby svalov, vzrušenosť, narušená koordinácia pohybov a rovnováhy, pocit odlúčenia (oddelenia) od reality, povznesená nálada a zvýšené množstvo energie (hypománia).

  • Zmeny vnímania chutí.

  • Pocit závratu (najmä pri rýchlom postavení sa), mdloby, rýchly tlkot srdca.

  • Škrípanie zubov.

  • Kožná vyrážka, abnormálna strata vlasov.

  • Neschopnosť močiť.

  • Nezvyčajný orgazmus (ženy).

  • Citlivosť na slnečné svetlo, náhly opuch, ktorý sa vyskytuje v tkanive pod povrchom kože (angioedém).


Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

  • Kŕče, pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie (mánia).

  • Neschopnosť udržať moč.


Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

  • Znížený počet krvných doštičiek v krvi, ktorý vedie k zvýšenému riziku vzniku krvných podliatín alebo krvácaniu, krvné poruchy vrátane zníženého počtu granulocytov (typ bielych krviniek), ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie; anémia kostnej drene.

  • Zmeny v hodnotách pečeňových testov; znížená hladina sodíka v krvi, svrbenie, žltá koža alebo očné bielko, tmavý moč alebo príznaky chrípky, čo sú príznaky zápalu pečene (hepatitídy), nadmerný príjem vody (známy ako SIADH), nezvyčajná produkcia materského mlieka.

  • Vysoká teplota a stuhnuté svalstvo, zmätenosť alebo vzrušenosť a potenie, alebo ak pocítite trhavé pohyby svalov, ktoré neviete kontrolovať, môžu to byť symptómy závažného stavu známeho ako neuroleptický malígny syndróm; pocity eufórie, malátnosť, trvalé rýchle pohyby očných viečok, ťažkopádnosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo stuhnutosť svalov, ktoré sú príznakmi sérotonínového syndrómu; dezorientácia a zmätenosť často spojená s halucináciami (delírium); strnulosť, kŕče a mimovoľné neovládateľné pohyby svalov, myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodenie, závraty, agresivita.

  • Prudká bolesť v očiach a zhoršené alebo nejasné videnie.

  • Znížený krvný tlak, nezvyčajný, rýchly alebo nepravidelný pulz, ktorý môže viesť k mdlobám, nezvyčajné krvácanie, napr. krvácanie z ďasien, krv v moči alebo vo zvratkoch alebo výskyt neočakávaných modrín alebo prasknutých krvných ciev (prasknuté žilky)

  • Kašlanie, pískanie, dychová nedostatočnosť a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu pľúc spojeným so zvýšeným počtom bielych krviniek (pľúcna eozinofília).

  • Prudká bolesť brucha alebo chrbta (ktorá môže znamenať závažný problém v čreve, pečeni alebo pankrease).

  • Kožná vyrážka, ktorá môže viesť k vytvoreniu závažných pľuzgierov a lúpaniu kože, svrbenie, mierna vyrážka.

  • Nevysvetliteľná bolesť svalov, zvýšená citlivosť alebo slabosť (rabdomyolýza).

  • Opuchy tváre alebo jazyka, dýchavičnosť alebo ťažkosti pri dýchaní, často sprevádzané kožnou vyrážkou (to môže byť príznakom závažných alergických reakcií).


Keďže si nemusíte byť vedomý niektorých vedľajších účinkov, ktoré Argofan SR niekedy vyvoláva, váš lekár môže chcieť príležitostne vykonať krvné testy, a to najmä, ak Argofan SR užívate dlhší čas.


Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


  1. Ako uchovávať Argofan SR


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Neužívajte Argofan SR po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Uchovávajte v pôvodnom vnútornom obale na ochranu pred vlhkosťou.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Argofan SR obsahuje

Liečivo je venlafaxín (vo forme venlafaxín hydrochloridu) 75 mg alebo 150 mg v 1 tablete s predĺženým uvoľňovaním.


Ďalšie zložky sú: hypromelóza, magnéziumstearát, koloidný bezvodý oxid kremičitý, 30 % disperzia kopolyméru kyseliny metakrylovej a etylakrylátu (1:1), acetyltrietylcitrát, mastenec.


Ako vyzerá Argofan SR a obsah balenia

Biele až takmer biele okrúhle bikonvexné tablety s priemerom 10 mm (pri sile 75 mg) alebo s priemerom 11 mm (pri sile 150 mg).


Balenie obsahuje: 30 tabliet (3 x 10 tbl plg), 60 tabliet (6 x 10 tbl plg), alebo 100 tabliet (10 x 10 tbl plg)


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, a. s.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika


Výrobca

Saneca Pharmaceuticals a.s.

Nitrianska 100

920 27 Hlohovec

Slovenská republika


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v septembri 2014.



ARGOFAN 150 SR

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev.č. 2014/03977-Z1A


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


ARGOFAN 75 SR

75 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním


ARGOFAN 150 SR

150 mgtablety s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Argofan 75 SR: jedna tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 84,84 mg venlafaxíniumchloridu, čo zodpovedá 75 mg venlafaxínu.

Argofan 150 SR: jedna tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 169,7 mg venlafaxíniumchloridu čo zodpovedá 150 mg venlafaxínu.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Tableta s predĺženým uvoľňovaním.

Biele až takmer biele okrúhle bikonvexné tablety s priemerom 10 mm (75 mg) alebo s priemerom 11 mm (150 mg).


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba epizód veľkej depresie.

Prevencia recidívy epizód veľkej depresie.

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

Liečba sociálnej úzkostnej poruchy.

Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez agorafóbie.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie

Epizódy veľkej depresie

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na maximálne 375 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v dvoj- a viactýždňových intervaloch. Ak je to klinicky opodstatnené vzhľadom k závažnosti symptómov, dávky sa môžu zvyšovať v častejších intervaloch, avšak nie skôr ako po 4 dňoch.


Vzhľadom na riziko výskytu od dávky závislých nežiaducich účinkov, dávka sa má zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má byť podávaná najnižšia možná účinná dávka.


Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhú dobu, obyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba sa má pravidelne prehodnocovať, a to každý prípad individuálne. Dlhodobejšia liečba je tiež vhodná na prevenciu recidívy epizód veľkej depresie. Vo väčšine prípadov je odporúčaná dávka na prevenciu opätovného výskytu epizódy veľkej depresie rovnaká ako pre liečbu práve prebiehajúcej epizódy.


Antidepresíva sa majú ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov po odznení príznakov.


Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v dvoj- a viactýždňových intervaloch.


Vzhľadom na riziko výskytu od dávky závislých nežiaducich účinkov, dávka sa má zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má byť podávaná najnižšia možná účinná dávka.


Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhú dobu, obyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba sa má pravidelne prehodnocovať, a to každý prípad individuálne.


Sociálna úzkostná porucha

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg jedenkrát denne. Neexistuje dôkaz, že by zvýšenie dávok ďalej zlepšilo liečebný účinok.


Avšak, u pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže zvážiť zvýšenie maximálnej dávky na 225 mg denne. Zvyšovanie dávky má prebiehať v dvoj- a viactýždňových intervaloch.


Vzhľadom na riziko výskytu od dávky závislých nežiaducich účinkov, , dávka sa má zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má byť podávaná najnižšia možná účinná dávka.


Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhú dobu, obyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba sa má pravidelne prehodnocovať, a to každý prípad individuálne.


Panická porucha

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 37,5 mg jedenkrát denne počas 7 dní. Dávka môže byť zvýšená na 75 mg/deň. Pacientom, ktorí neodpovedajú na liečbu môže byť zvýšená dávka na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v dvoj- a viactýždňových intervaloch.


Vzhľadom na riziko výskytu od dávky závislých nežiaducich účinkov, dávka sa má zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má byť podávaná najnižšia možná účinná dávka.


Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhú dobu, obyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba sa má pravidelne prehodnocovať, a to každý prípad individuálne.


Starší pacienti

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa nepovažujú za nevyhnutné. U starších pacientov je však napriek tomu potrebná opatrnosť (napr. vzhľadom na možné poškodenie obličiek, potenciál pre zmeny neurotransmiterovej senzitivity a afinity v súvislosti so starnutím). Vždy má byť použitá najnižšia možná účinná dávka a ak je potrebné zvýšenie dávky, pacienti majú byť pozorne sledovaní.


Pediatrická populácia(mladší ako 18 rokov)

Venlafaxín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.


Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej depresie nepreukázali účinnosť liečby a neodôvodňujú teda použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).


Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu v iných indikáciách u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.


Pacienti s poškodenou funkciou pečene

U pacientov s miernym až stredne závažným poškodením funkcie pečene má byť celková denná dávka venlafaxínu znížená o 50 %. Vzhľadom k variabilite hodnôt klírensu medzi jednotlivými pacientmi je na stanovenie dávok potrebný individuálny prístup.


U pacientov so závažným poškodením funkcie pečene nie je k dispozícii dostatok údajov. Odporúča sa opatrnosť a zváženie znížiť dávku na 50 %. V liečbe pacientov so silne poškodenou funkciou pečene je potrebné zvážiť pomer potenciálneho prínosu a rizika liečby.


Pacienti s poškodenou funkciou obličiek

U pacientov s glomerulárnou filtráciou 30-70 ml/min nie je zmena dávkovania nevyhnutná, ale je odporúčaná opatrnosť u týchto pacientov. U pacientov, ktorí vyžadujú hemodialýzu a u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (miera glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min), sa má dávka znížiť o 50 %. Vzhľadom k variabilite hodnôt klírensu medzi jednotlivými pacientmi môže byť potrebná individuálna úprava dávky.


Príznaky z vysadenia po ukončení liečby venlafaxínom

Je potrebné vyvarovať sa náhlemu ukončeniu liečby. Pri ukončovaní liečby venlafaxínom sa má dávka postupne redukovať počas obdobia najmenej jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa napriek tomu objavia príznaky z vysadenia po znížení dávky alebo po ukončení liečby, má sa zvážiť pokračovanie v predošlej predpísanej dávke. Následne lekár môže pokračovať v znižovaní dávky, ale dávka má byť redukovaná pomalšie a miernejším tempom.


Spôsob podávania

Na vnútorné použitie.


Odporúča sa, aby sa tableta venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užila spolu s jedlom, každý deň približne v rovnaký čas. Tablety musia byť celé prehltnuté s tekutinou, nesmú sa rozdeľovať, drviť, rozhrýzť alebo rozpúšťať.


Pacienti liečení venlafaxínom tabletami s okamžitým účinkom môžu prejsť na venlafaxín tablety s predĺženým účinkom s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad 37,5 mg tablety venlafaxínu s okamžitým účinkom podávané dvakrát denne môžu byť nahradené 75 mg tabletami venlafaxínu s predĺženým účinkom s dávkovaním jedenkrát denne. Môže byť potrebná individuálna úprava dávkovania.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látokuvedených v časti 6.1.


Súčasná liečba ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) je kontraindikovaná pre riziko sérotonínového syndrómu so symptómami ako nepokoj, tremor a hypertermia. Venlafaxín sa nesmie podať pacientom, u ktorých od ukončenia liečby s ireverzibilnými IMAO neprešlo aspoň 14 dní.


Venlafaxín musí byť vysadený aspoň 7 dní pred začatím užívania ireverzibilného IMAO (pozri časť 4.4 a časť 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodenia a samovraždy (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.


Iné psychiatrické stavy, na ktorých liečbu bol venlafaxín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Navyše, tieto stavy môžu byť pridružené k epizódam veľkej depresie. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s epizódou veľkej depresie sa majú dodržiavať aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.


Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť počas liečby starostlivo sledovaní. Meta‑analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.


Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania akéhokoľvek klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc ihneď, ako sa tieto príznaky objavia.


Pediatrická populácia(mladší ako 18 rokov)

Argofan SR sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, ako u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na klinickej potrebe predsa len urobí, pacient má byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.


Sérotonínový syndróm

Tak ako pri ostatných sérotonínergných látkach, potenciálne život ohrozujúci stav sérotonínový syndróm alebo reakcie podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu (NMS) sa môžu vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť pri súbežnom užití iných sérotonínergných liečiv (vrátane SSRI, SNRI a triptánov), s látkami, ktoré zhoršujú sérotonínový metabolizmus, ako sú inhibítory MAO (napr. metylénová modrá) alebo s antipsychotikami alebo inými antagonistami dopamínu (pozri časti 4.3 a 4.5).


Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (agitácia, halucinácie, kóma) autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne zmeny (napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nutkanie na vracanie, vracanie, hnačka). Sérotonínový syndróm sa vo svojej najzávažnejšej forme môže podobať na neuroleptický malígny syndróm, ktorý zahŕňa hypertermiu, svalovú rigiditu, autonómnu nestabilitu s možnými rýchlymi výkyvmi známok života a zmenami duševného stavu.


Ak je súbežná liečba venlafaxínom a inými látkami, ktoré môžu ovplyvňovať sérotonínergný a/alebodopamínergný neurotransmiterový systém, klinicky opodstatnená, odporúča sa dôkladné monitorovanie pacienta, obzvlášť na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.


Súbežné použitie venlafaxínu s prekurzormi sérotonínu (ako sú doplnky s obsahom tryptofánu) sa neodporúča.


Glaukóm s uzavretým uhlom

Mydriáza sa môže vyskytnúť ako príznak užívania venlafaxínu. Odporúča sa, aby pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom akútneho glaukómu s uzavretým uhlom boli pozorne sledovaní.


Krvný tlak

Zvýšenie krvného tlaku závislé od dávky bolo pozorované u niektorých pacientov liečených venlafaxínom. V postmarketingovom sledovaní boli tiež hlásené u niektorých pacientov prípady závažného zvýšenia krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu. U všetkých pacientov musí byť pred liečbou zmeraný krvný tlak a pacienti už trpiaci hypertenziou majú byť liečení pred začatím liečby venlafaxínom. Po začatí liečby a po zvýšení dávky má byť krvný tlak pravidelne kontrolovaný. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie mohol zhoršiť zvýšený krvný tlak, napr. pacienti s poruchou funkcie srdca.


Frekvencia srdca

Zvýšenie frekvencie srdca sa môže vyskytnúť, a to najmä pri vyšších dávkach.Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých primárne ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia frekvencie srdca.


Ochorenie srdca a riziko arytmie

Venlafaxín sa nehodnotil u pacientov s anamnézou nedávno prekonaného infarktu myokardu alebo nestabilnej angíny pektoris. Preto sa u týchto pacientov má používať s opatrnosťou.

Počas postmarketingového sledovania užívania venlafaxínu boli hlásené fatálne prípady srdcovej

arytmie, obzvlášť pri predávkovaní. Pred predpísaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom vážnej srdcovej arytmie sa má dôkladne zhodnotiť pomer rizika a prínosu liečby.


Kŕče

Kŕče sa môžu vyskytnúť u pacientov liečených venlafaxínom. Ako u všetkých antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou kŕčov a títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní. Liečba má byť ukončená u každého pacienta, u ktorého sa vyskytnú záchvaty.


Hyponatriémia

Pri užívaní venlafaxínu sa môžu vyskytnúť prípady hyponatriémie a/alebo syndrómu neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto príznaky boli najčastejšie zaznamenané u hypovolemických alebo dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto príznakov možno predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich diuretiká alebo u ktorých je úbytok telových tekutín vyvolaný inak.


Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie sérotonínu môžu viesť k zníženej funkcii krvných doštičiek. Riziko krvácania do kože a slizničných membrán, vrátane gastrointestinálneho krvácania, môže byť zvýšené u pacientov užívajúcich venlafaxín. Ako aj u ostatných inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu, aj venlafaxín sa má predpisovať s opatrnosťou pacientom s predispozíciou krvácania, vrátane pacientov liečených antikoagulanciami a inhibítormi krvných doštičiek.


Sérový cholesterol

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní aspoň 3 mesiace bolo u 5,3 % pacientov liečených venlafaxínom zaznamenané klinicky významné zvýšenie hladín sérového cholesterolu, kým u pacientov ktorým bolo podávané placebo bolo zvýšenie zaznamenané u 0,0 % pacientov. Treba preto zvážiť pravidelné meranie hladín sérového cholesterolu počas dlhodobej liečby.


Súbežné podávanie s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť venlafaxínu v kombinácii s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť, vrátane fentermínu, nebola stanovená. Súbežné podávanie venlafaxínu s látkami na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný na zníženie telesnej hmotnosti či už samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi.


Mánia/hypománia

Mánia/hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov s poruchami nálady, ktorí užívajú antidepresíva vrátane venlafaxínu. Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.


Agresivita

Agresivita sa môže vyskytnúť u malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Tento výskyt sa zaznamenal na začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri ukončení liečby.

Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.


Ukončenie liečby

Príznaky z vysadenia lieku pri ukončení liečby sú známe, najmä ak je ukončenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúšaniach sa nežiaduce udalosti pozorované pri ukončení (počas znižovania dávky alebo po ukončení) vyskytli u približne 31 % pacientov liečených venlafaxínom a 17 % pacientov užívajúcich placebo.


Riziko príznakov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane trvania liečby, dávkovania a rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie hlásenými nežiaducimi účinkami sú závraty, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitovanosť alebo anxiozita, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesti hlavy. Vo všeobecnosti sú tieto príznaky mierne až stredne závažné, avšak u niektorých pacientov môžu byť veľmi intenzívne. Zvyčajne k nim dochádza v priebehu prvých pár dní po ukončení liečby, ale vyskytli sa aj veľmi zriedkavé hlásenia vzniku týchto príznakov u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku lieku. Tieto príznaky sú vo všeobecnosti prechodné a zvyčajne spontánne vymiznú do 2 týždňov, aj keď u niektorých jednotlivcov môžu trvať dlhšie (2 − 3 mesiace alebo viac).

Preto sa odporúča prerušenie liečby venlafaxínom postupným znižovaním dávok v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, v závislosti od potrieb pacienta (pozri časť 4.2).


Akatízia/psychomotorický nepokoj

Užívanie venlafaxínu je spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo stresujúcim nepokojom a potrebou byť v pohybe často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Tieto príznaky sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytujú počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.


Suchosť v ústach

U 10 % pacientov liečených venlafaxínom bolo hlásené suchosť v ústach. To môže zvýšiť riziko zubného kazu, pacientov treba poučiť o dôležitosti dentálnej hygieny.


Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba SSRI alebo venlafaxínom ovplyvniť kompenzáciu diabetu. Dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík môže byť potrebné upraviť.


Interakcia liek-laboratórne testy

U pacientov užívajúcich venlafaxín boli hlásené falošne pozitívne výsledky skríningového vyšetrenia moču na fencyklidín (PCP) a amfetamín. Je to z dôvodu nedostatočnej špecifickosti tohto skríningového vyšetrenia. Falošne pozitívne výsledky možno očakávať po dobu niekoľkých dní po ukončení liečby venlafaxínom. Potvrdzujúce skúšky, ako je plynová chromatografia/hmotnostná spektrometria, rozlíšia venlafaxín od PCP a amfetamínu.


4.5 Liekové a iné interakcie


Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Ireverzibilné neselektívne inhibítory IMAO

Venlafaxín sa nesmie užívať v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Venlafaxín sa nesmie začať užívať po dobu najmenej 14 dní po ukončení liečby ireverzibilnými neselektívnymi IMAO. Podávanie venlafaxínu musí byť ukončené najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilnými neselektívnymi IMAO (pozri časti 4.3 a 4.4).


Reverzibilný, selektívny MAO-A inhibítor (moklobemid)

Kvôli riziku sérotonínového syndrómu, kombinácia venlafaxínu s reverzibilnými a selektívnymi MAOI, ako moklobemid, nie je odporúčaná. Po liečbe reverzibilným inhibítorom MAO sa môže uplatniť kratší interval ako 14 dní na začatie liečby venlafaxínom. Je odporúčané vysadenie venlafaxínu najmenej 7 dní pred začatím liečby reverzibilným IMAO (pozri časť 4.4).


Reverzibilný, neselektívny IMAO- inhibítor (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny IMAO a nemá sa podávať pacientom liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce účinky boli hlásené u pacientov, ktorí práve skončili liečbu s IMAO a začali užívať venlafaxín, alebo užívali venlafaxín, ktorý prestali užívať tesne pred začatím liečby IMAO. Tieto účinky zahŕňajú triašku, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, pocity návalov tepla, malátnosť a hypertermiu s charakteristickými vlastnosťami pripomínajúcimi neuroleptický malígny syndróm, záchvaty a smrť.


Sérotonínový syndróm

Ako aj u iných sérotonergných látok, sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť u pacientov liečených venlafaxínom, najmä ak sa súčasne užíva iná látka, ktorá ovplyvňuje sérotonergný neurotransmiterový systém (vrátane triptánov, SSRI, SNRI, lítium, sibutramín, tramadol, alebo ľubovník bodkovaný [hypericum perforatum]), s liečivami, ktoré zhoršujú metabolizmus sérotonínu (vrátane IMAO), alebo so sérotonínovými prekurzormi (ako napr. tryptofánové výživové doplnky).

Ak sa vyžaduje súčasná liečba venlafaxínom a SSRI, SNRI alebo agonistami sérotonínových receptorov (triptán), odporúča sa starostlivo sledovať pacienta najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávok. Súčasné užívanie venlafaxínu so sérotonínovými prekurzormi (ako napr. tryptofánové výživové doplnky) sa neodporúča (pozri časť 4.4).


Lieky, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém

Riziko užívania venlafaxínu v kombinácii s inými látkami pôsobiacimi na CNS nebolo systematicky hodnotené. Preto sa odporúča opatrnosť pri užívaní venlafaxínu v kombinácii s ďalšími liekmi pôsobiacimi na CNS.


Etanol

Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických schopností spôsobených etanolom. Napriek tomu, podobne ako pri iných liekoch pôsobiacich na CNS, pacientov treba upozorniť, aby počas liečby nekonzumovali alkohol.


Účinok iných liekov na venlafaxín

Ketokonazol (inhibítor CYP 3A4)

Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP 2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov ukázala vyššie AUC venlafaxínu (70 % a 21 % u CYP 2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov, v uvedenom poradí) a O-desmetylvenlafaxínu (33 % a 23 % u CYP 2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov, v uvedenom poradí) po podaní ketokonazolu. Súčasné užívanie inhibítorov CYP 3A4 (t.j. atanazavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, pozakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sakvinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže zvýšiť hladiny venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu.

Preto sa odporúča opatrnosť pri súčasnej liečbe s inhibítormi CYP 3A4 a venlafaxínom.


Účinok venlafaxínu na iné lieky

Lítium

Sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť pri súčasnom užívaní venlafaxínu a lítia (pozri Sérotonínový syndróm).


Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku a farmakodynamiku diazepamu a jeho aktívneho

metabolitu desmetyldiazepamu. Diazepam neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu alebo O-desmetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje farmakokinetická a/alebo farmakodynamická

interakcia s inými benzodiazepínmi.


Imipramín

Venlafaxín neovplyvňoval farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Bolo pozorované na dávke závislé zvýšenie AUC 2-OH-desipramínu 2,5 až 4,5 násobne, keď bolo podaných denne 75 mg až 150 mg venlafaxínu. Imipramín neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súčasnom užívaní imipramínu a venlafaxínu je potrebná opatrnosť.


Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala 42 % pokles celkového perorálneho klírensu, 70 % zvýšenie AUC a 88 % zvýšenie Cmax,zatiaľ čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do úvahy u pacientov liečených súčasne haloperidolom a venlafaxínom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


Risperidón

Venlafaxín zvýšil AUC risperidónu o 50 %, ale nemenil významne farmakokinetický profil aktívnej zložky (risperidón a 9-hydroxyrisperidón). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


Metoprolol

Súčasné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu o zhruba 30 – 40 % bez zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu α-hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov nie je jasný. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil venlafaxínu alebo jeho aktívneho metabolitu O-desmetylvenlafaxínu. Je potrebná opatrnosť pri súčasnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.


Indinavir

Farmakokinetická štúdia súčasného podávania venlafaxínu a indinaviru preukázala 28 % pokles plochy pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) a 36 % pokles Cmaxpre indinavir. Indinavir neovplyvnil farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu.Klinický význam

tejto interakcie nie je známy.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

K dispozícii nie sú dostatočné údaje o použití venlafaxínu u tehotných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Venlafaxín môže byť podaný tehotným ženám iba ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.

Ako aj u iných inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI/SNRI), sa príznaky z vysadenia môžu vyskytnúť u novorodencov, ak sa venlafaxín užíva do pôrodu alebo tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov, ktorí boli vystavení pôsobeniu venlafaxínu v neskoršom období tretieho trimestra, sa vyskytli komplikácie, vyžadujúce enterálnu výživu, podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu nastať tesne po pôrode.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI (inhibícia spätného vychytávania sérotonínu).

U novorodencov, ktorých matky užívali do neskorého tehotenstva SSRI/SNRI sa môžu vyskytnúť tieto symptómy: podráždenosť, tremor, hypotónia, vytrvalý plač a problémy pri dojčení alebo pri spaní. Tieto symptómy môžu byť spôsobené sérotonínergnými účinkami alebo symptómami z expozície. Vo väčšine prípadov sú tieto komplikácie pozorované ihneď alebo do 24 hodín po pôrode.


Laktácia

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-desmetylvenlafaxín sa vylučujú do materského mlieka. Z postmarketingových sledovaní boli hlásené u dojčených detí plač, podráždenosť a abnormality spánku.Symptómy súvisiace s vysadením venlafaxínu boli hlásené aj po ukončení dojčenia.Riziko pre dieťa nie je možné vylúčiť. Preto by sa malo urobiť rozhodnutie o pokračovaní/ukončení dojčenia alebo pokračovaní/ukončení liečby s Argofanom SR, pričom je potrebné zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby Argofanom SR pre matku.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Akýkoľvek psychoaktívny liek zhoršuje úsudok, rozmýšľanie a motorické schopnosti. Preto, každý

pacient, ktorý užíva venlafaxín má byť upozornený na zmenu schopnosti viesť vozidlá

alebo obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Najčastejšie (>1/10) hlásené nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nevoľnosť, suchosť v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až 1/10), menej časté (> 1/1 000 až1/100), zriedkavé (>1/10 000 až 1/1 000), neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).


Orgánový

systém

Veľmi

časté

Časté


Menej časté

Zriedkavé

Neznáme

Poruchy krvi a lymfatického systému





trombocytopénia, poruchy krvi, vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie

Poruchy imunitného systému





anafylaktická reakcia

Poruchy endokrinného systému





syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH)

Poruchy metabolizmu a výživy



znížená chuť do jedla



hyponatriémia

Psychické poruchy


znížené libido, anorgazmia insomnia, nervozita, zmätenosť, rozklad osobnosti, nezvyčajné sny


apatia, halucinácie, derealizácia (odvrat od skutočnosti) agitovanosť, nezvyčajný orgazmus (u žien), hypománia, bruxizmus

manické reakcie

delírium, agresivita**, samovražedné myšlienky a suicidálne správanie*

Poruchy nervového systému

závraty, bolesť hlavy***

hypertónia, somnolencia, parestézia, tremor

akatízia, synkopa, myoklónia, narušená koordinácia, porucha rovnováhy, porucha chuti

kŕče

neuroleptický malígny syndróm (NMS), sérotonínový syndróm, extrapyramídové reakcie, vrátane dystónie a dyskinézy, oneskorená dyskinéza

Poruchy oka



abnormality akomodácie, mydriáza, poruchy videnia vrátane rozmazaného videnia



Glaukóm s uzavretým uhlom


Poruchy ucha a labyrintu


tinnitus



vertigo

Poruchy srdca, srdcovej činnosti


palpitácie

tachykardia


komorová fibrilácia, komorová

tachykardia

(vrátane Torsade

de Pointes)


Poruchy ciev


hypertenzia, vazodilatácia

(najčastejšie sčervenanie)

ortostatická hypotenzia


hypotenzia, krvácanie (krvácanie zo slizníc)

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína


zívanie

dyspnoe


pľúcna eozinofília

Poruchy gastrointestinálneho

traktu

nauzea, suchosť v ústach


zápcha, vracanie, hnačka

gastrointestinálne krvácanie


pankreatitída


Poruchy pečene a žlčových ciest





hepatitída, abnormálne výsledky testu funkcie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

hyperhidróza (vrátane nočného potenia)


vyrážky, alopécia, angioedém, fotosenzitívne reakcie, ekchymóza


multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza,Stevensov-Johnsonov syndróm, pruritus, urtikária

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva





rabdomyolýza

Poruchy obličiek a močových ciest


dyzúria (väčšinou sťažený začiatok močenia), polakizúria

retencia moču

inkontinencia moču


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov


ťažkosti s ejakuláciou, erektilná dysfunkcia (impotencia), menštruačné poruchy spojené so zvýšeným krvácaním alebo zvýšeným nepravidelným krvácaním (napr. menorágia, metrorágia)




Celkové poruchy a reakcie v mieste podania


asténia, únava, zimnica




Laboratórne a funkčné vyšetrenia


zvýšená hladina cholesterolu

zvýšenie telesnej hmotnosti, úbytok telesnej hmotnosti


predĺženie QT intervalu na elektrokardiograme, predĺžený čas krvácania, zvýšenie prolaktínu v krvi

* Prípady samovražedných myšlienok a správania boli hlásené počas liečby venlafaxínom alebo včasne po ukončení liečby (pozri časť 4.4).

**Pozri časť 4.4.

*** V združených klinických štúdiách bol výskyt bolesti hlavy pri venlafaxíne podobný ako pri placebe.

.

Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä ak je ukončená náhle) vedie k príznakom z vysadenia. Závraty, poruchy vnímania (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tras, vertigo, bolesť hlavy a chrípkový syndróm sú najčastejšie hlásené reakcie. Všeobecne, sú tieto symptómy slabé až mierne a majú obmedzený priebeh; avšak u niektorých pacientov môžu mať vysokú intenzitu a/alebo sa môžu predĺžiť. Preto sa odporúča, ak sa liečba venlafaxínom už nevyžaduje, postupné ukončenie znižovaním dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).


Pediatrická populácia

Vo všeobecnosti je profil nežiaducich účinkov venlafaxínu (v placebom kontrolovaných štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek medzi 6 - 17 rokov) podobný nežiaducim účinkom u dospelých. Podobne ako u dospelých bola pozorovaná znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina sérového cholesterolu v krvi (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách bola pozorovaná nežiaduca reakcia samovražedné predstavy. Taktiež bola hlásená vyššia miera nepriateľského správania, a najmä u epizód veľkej depresie bolo hlásené sebapoškodzovanie.

Obzvlášť boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky u detí a dospievajúcich: bolesť brucha, agitovanosť, dyspepsia, ekchymóza, epistaxa a myalgia.


4.9 Predávkovanie


V postmarketingových hláseniach bolo predávkovanie venlafaxínom hlásené najmä v súvislosti s požívaním alkoholu a/alebo iných liekov. Najčastejšie účinky hlásené pri predávkovaní bola tachykardia, zmeny vedomia (somnolencia až kóma), mydriáza, kŕče a vracanie. Ďalšie hlásené účinky boli zmeny v elektrokardiograme (napr. predĺženie QT intervalu, ramienková blokáda, predĺženie QRS), komorová tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a úmrtie.


Publikované retrospektívne štúdie poukázali na to, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych výsledkov porovnateľných s tými, ktoré boli pozorované u SSRI antidepresív, ale nižšie ako u tricyklických antidepresív. Epidemiologické štúdie ukázali, že venlafaxínom liečení pacienti sú pod vyššou záťažou samovražedných rizikových faktorov v porovnaní s pacientmi so SSRI. Miera, do akej možno pripísať nález zvýšeného rizika fatálnych následkov toxicite venlafaxínu pri predávkovaní, ako protiklad k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom, nie je známa. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je treba venlafaxín predpisovať v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho dobrému liečebnému účinku.


Odporúčaná liečba

Odporúča sa podporná a symptomatická liečba pri predávkovaní; mala by byť monitorovaná frekvencia srdca a ostatné vitálne funkcie. Ak je riziko vdýchnutia zvratkov, vyvolanie vracania sa neodporúča.Výplach žalúdka môže byť indikovaný, ak ubehol veľmi krátky čas od užitia lieku alebo u symptomatických pacientov. Podanie aktívneho uhlia tiež môže napomôcť spomaleniu vstrebávania liečiva. Nútená diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia krvi pravdepodobne nebudú prospešné. Pre venlafaxín nie sú známe žiadne špecifické antidotá.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva.

ATC kód: NO6A X16.


Mechanizmus účinku

Mechanizmus účinku venlafaxínového andidepresíva u ľudí je spojený s jeho znásobením neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie ukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje dopamínové vychytávanie. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit redukuje β-adrenergickú schopnosť reakcie po akútnom (jednorazovom) aj chronickom podaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom na ich celkové pôsobenie na spätné vychytávanie neurotransmiterov a väzbu na receptory.


Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu in vitro kmuskarínovému, cholinergnému, H1-histamínergnému alebo α1-adrenergnému receptoru v mozgu potkanov. Farmakologická aktivita na týchto receptoroch môže súvisieť s rôznymi vedľajšími účinkami ako anticholinergné, sedatívne a kardiovaskulárne - pozorované u iných antidepresív.


Venlafaxín nevykazuje žiadnu inhibičnú aktivitu voči monoaminoxidáze (MAO).


In vitro štúdie ukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu k receptorom senzitívnym na opiáty alebo benzodiazepíny.


Klinická účinnosť a bezpečnosť

Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej depresie bola demonštrovaná v 5 randomizovaných, dvojito-slepých, placebom kontrolovaných, krátkodobých klinických štúdiách v rozsahu od 4 do 6 týždňoch trvania, pri dávkach do 375 mg/deň. Účinnosť venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby epizód veľkej depresie bola stanovená v dvoch placebom kontrolovaných, krátkodobých štúdiách s trvaním 8 a 12 týždňov, ktoré zahŕňali dávky v rozpätí 75 až 225 mg/deň.


V jednej dlhodobej štúdii sa sledoval vznik recidívy počas obdobia do 26 týždňov na ambulantných dospelých pacientoch, u ktorých bola zaznamenaná odpoveď na 8–týždňovú liečbu venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (75, 150 alebo 225 mg) v otvorenej štúdii. Títo boli následne randomizovane rozdelení do skupín, v ktorých sa pokračovalo s tými istými dávkami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním alebo placebom.


V druhej dlhodobej štúdii bola hodnotená účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurentných depresívnych epizód počas obdobia 12 mesiacov v placebom kontrolovanej dvojito zaslepenej klinickej štúdii dospelých ambulantných pacientov s opakujúcimi sa epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na venlafaxín s okamžitým účinkom (100 až 200 mg/deň) pri poslednej epizóde depresie.


Generalizovaná úzkostná porucha

Účinnosť venlafaxínu tabliet s predĺženým účinkom na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD) bola stanovená v dvoch 8-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň), v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň) a jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5, 75 a 150 mg/deň) u dospelých ambulantných pacientov.

Napriek tomu, že sa preukázala superiorita oproti placebu aj pri dávke 37,5 mg/deň, táto dávka nebola zhodne účinná ako vyššie dávky.


Sociálna úzkostná porucha

Účinnosť venlafaxínu tabliet s predĺženým účinkom na liečbu sociálnej anxióznej poruchy (SAD) bola stanovená v štyroch dvojito zaslepených, 12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách s paralelnými skupinami a flexibilnou dávkou a v jednej dvojito zaslepenej, 6-mesačnej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti dostávali dávku v rozpätí od 75 do 225 mg/deň. V 6-mesačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150 do 225 mg denne sa neukázala väčšia účinnosť ako u skupiny, s podávanou dávkou 75 mg denne.


Panická porucha

Účinnosť venlafaxínu tabliet s predĺženým účinkom na liečbu panickej poruchy bola stanovená v dvoch dvojito zaslepených, 12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s alebo bez agorafóbie. Začiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg/deň počas 7 dní. Pacienti potom dostali pevne stanovenú dávku 75 alebo 150 mg/deň v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg/deň v druhej štúdii.

Účinnosť bola tiež stanovená v jednej dlhotrvajúcej dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, paralelnej štúdii bezpečnosti dlhodobého používania, účinnosti, bezpečnosti a prevencie relapsu u dospelých pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti pokračovali v používaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú užívali na konci otvorenej fázy štúdie (75, 150 alebo 225 mg).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Venlafaxín je extenzívne metabolizovaný prevažne na aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV). Stredná hodnota biologického polčasu venlafaxínu je 5 ± 2 hodiny a ODV 11 ± 2 hodiny. Rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a ODV sú dosiahnuté za 3 dni po opakovanom perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV vykazujú v dávkach medzi 75 mg až 450 mg denne lineárnu kinetiku.


Absorpcia

Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním je absorbované minimálne 92 % venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40 - 45 % vzhľadom na presystémový metabolizmus. Po podaní venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním, sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní venlafaxínu v liekovej forme tabliet s predĺženým uvoľňovaním sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pri podaní rovnakých denných dávok venlafaxínu buď v tabletách s okamžitým uvoľňovaním alebo v tabletách s predĺženým uvoľňovaním, tablety s predĺženým uvoľňovaním vykazujú menšiu rýchlosť, ale rovnaký stupeň absorpcie ako tablety s okamžitým uvoľňovaním. Biologickú dostupnosť venlafaxínu ani ODV neovplyvňuje príjem stravy.


Distribúcia

Venlafaxín a ODV sa v terapeutických koncentráciách minimálne viažu na ľudské plazmatické proteíny (27 % venlafaxín a 30 % ODV). Distribučný objem venlafaxínu po intravenóznom podaní v rovnovážnom stave je 4,4 ± 1,9 l/kg.


Biotransformácia

Venlafaxín podlieha extenzívnemu metabolizovaniu v pečeni. Štúdie in vitro a in vivo ukazujú, že venlafaxín je biotransformovaný na hlavný aktívny metabolit, ODV, pomocou CYP 2D6. In vitro a in vivo štúdie ukazujú, že venlafaxín je tiež metabolizovaný na minoritný, menej aktívny metabolit N-desmetylvenlafaxín pomocou CYP 3A4. Pri štúdiách in vitro ain vivo sa ukázalo, že venlafaxín je slabý inhibítor CYP 2D6. Venlafaxín neinhibuje CYP 1A2, CYP 2C9 alebo CYP 3A4.


Eliminácia

Venlafaxín a jeho metabolity sú v prevažnej miere vylučované obličkami. V priebehu 48 hodín sa objaví v moči približne 87 % dávky venlafaxínu , buď ako nezmenený venlafaxín (5 %), nekonjugovaný ODV (29 %), konjugovaný ODV (26 %) alebo ako iný minoritný inaktívny metabolit (27 %). Stredné hodnoty plazmatického klírensu v rovnovážnom stave sú 1,3 ± 0,6 l/h/kg venlafaxínu a 0,4 ± 0,2 l/h/kg ODV.


Osobitné skupiny pacientov

Vek a pohlavie

Vek a pohlavie jedinca neovplyvňujú významne farmakokinetiku venlafaxínu a ODV.


CYP 2D6 rýchli/pomalí metabolizátori

Plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú vyššie u CYP 2D6 pomalých metabolizátorov v porovnaní s rýchlymi metabolizátormi. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je rovnaká u oboch skupín pacientov, nie je potrebné aplikovať rozdielne dávkovacie režimy.


Pacienti s poškodenou funkciou pečene

U pacientov s Child-Pugh A (ľahké poškodenie pečene) a Child-Pugh B (stredne závažné poškodenie pečene) sú biologické polčasy venlafaxínu a ODV predĺžené v porovnaní s normálnymi jedincami. Klírens perorálne podaného venlafaxínu a klírens ODV bol znížený. Bola zaznamenaná veľká interindividuálna variabilita. Pre pacientov so závažným poškodením pečeňových funkcií je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov (pozri časť 4.2).


Pacienti s poškodenou funkciou obličiek

U dialyzovaných pacientov bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený asi o 180 % a klírens znížený asi o 57 % v porovnaní s normálnymi jedincami. Polčas eliminácie ODV bol predĺžený asi o 142 % a klírens znížený asi o 56 %. Pacientom so závažným poškodením obličiek a dialyzovaným pacientom je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nepreukázali karcinogénny potenciál.

V širokej škále testov in vitro a in vivo nepreukázal venlafaxín žiaden mutagénny účinok.


Štúdie na zvieratách zaoberajúce sa reprodukčnou toxicitou zistili u potkanov nižšiu pôrodnú hmotnosť mláďat, vyšší výskyt mŕtvo narodených a zvýšenú mieru úmrtí počas prvých 5 dní laktácie. Príčina úmrtia nie je známa. Tieto účinky sa objavili pri dávke 30 mg/kg/deň , čo je 4-násobok dennej dávky 375 mg venlafaxínu pre človeka (na báze mg/kg). Dávka so žiadnym účinkom na úmrtnosť mláďat potkanov bola 1,3-násobkom dávky pre človeka. Potenciálne riziko pre človeka nie je známe.

V štúdii, v ktorej samce aj samice potkanov boli vystavené ODV bola pozorovaná znížená fertilita. Táto expozícia zodpovedala asi 1 až 2 násobku dávky 375 mg venlafaxínu denne ľuďom. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Hypromelóza,

Magnéziumstearát,

Koloidný bezvodý oxid kremičitý,

30 % disperzia kopolyméru kyseliny metakrylovej a etylakrylátu (1:1),

Acetyltrietylcitrát,

Mastenec.


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


2 roky


6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte v pôvodnom vnútornom obale na ochranu pred vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Biely PVC/PVDC/Al blister, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 30 tabliet (3 x 10 tbl plg), 60 tabliet (6 x 10 tbl plg), 100 tabliet (10 x 10 tbl plg)

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIÍ


Zentiva, a. s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


ARGOFAN150 SR: 30/0160/08-S

ARGOFAN75 SR: 30/0161/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 13.05.2008

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19.02.2010 (registrácia bez obmedzenia platnosti)


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


September 2014


ARGOFAN 150 SR