Písomná informácia pre používateľa

ARKETIS 20 mg

ARKETIS 30 mg

Tablety

Paroxetín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je ARKETIS a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARKETIS

3. Ako užívať ARKETIS

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať ARKETIS

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je ARKETIS a na čo sa používa

Paroxetín je určený na liečbu dospelých, ktorí majú depresiu a/alebo úzkostné poruchy. Medzi úzkostné poruchy, na ktoré sa paroxetín používa, patria: obsedantno-kompulzívna porucha (opakované, vtieravé myšlienky spojené s nekontrolovaným správaním), panická porucha (panické záchvaty vrátane tých, ktoré sú spôsobené agorafóbiou, čo je strach z otvorených priestranstiev), sociálna úzkostná porucha/sociálna fóbia (strach z bežných sociálnych situácií alebo vyhýbanie sa im), posttraumatická stresová porucha (úzkosť po traumatickej udalosti) a generalizovaná úzkostná porucha (celkový pocit veľkej úzkosti alebo nervozity).

Paroxetín patrí do skupiny liekov známych ako SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu). Látku nazývanú sérotonín má v mozgu každý. Ľudia s depresiami alebo úzkosťou majú nižšiu hladinu sérotonínu ako ostatní. Nie je presne zistené, ako paroxetín a ostatné látky zo skupiny SSRI pôsobia, ale môžu zvyšovať hladinu sérotonínu v mozgu. Správna liečba depresie a úzkostných stavov je dôležitá, pomôže zlepšiť váš stav.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARKETIS

Neužívajte ARKETIS

• ak užívate lieky, ktoré sa nazývajú inhibítory monoaminooxidázy (IMAO, vrátane moklobemidu a metyltioníniumchloridu (metylénová modrá)) alebo ste ich užívali kedykoľvek v posledných dvoch týždňoch. Po ukončení užívania lieku zo skupiny IMAO vám lekár poradí, ako máte začať užívať paroxetín.

• ak užívate antipsychotikum, ktoré obsahuje tioridazín alebo pimozid

• ak ste alergický na paroxetín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6)

Ak sa vás niečo z vyššie uvedeného týka, povedzte to svojmu lekárovi, skôr ako začnete užívať ARKETIS.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať ARKETIS, obráťte sa na svojho lekára:

• ak užívate akýkoľvek iný liek (pozri časť Iné lieky a ARKETIS)

• ak máte problémy s obličkami, pečeňou alebo so srdcom

• ak máte epilepsiu alebo máte záchvaty kŕčov alebo kŕče v anamnéze (už ste ich v minulosti mali)

• ak ste v minulosti mali manické epizódy (hyperaktívne správanie alebo rýchly tok myšlienok)

• ak sa podrobujete elektrokonvulzívnej liečbe (ECT)

• ak máte v anamnéze poruchy zrážania krvi alebo užívate iné lieky, ktoré zvyšujú riziko krvácania (patria sem lieky používané na riedenie krvi ako je warfarín, antipsychotiká ako sú perfenazín alebo klozapín, tricyklické antidepresíva, lieky používané proti bolesti a zápalom nazývané NSAID (nesteroidné protizápalové látky), kde patrí kyselina acetylsalicylová, ibuprofén, celekoxib, etodalak, diklofenak, meloxikam)

• ak užívate tamoxifén na liečbu rakoviny prsníka. Paroxetín môže znížiť účinok tamoxifénu, preto vám lekár môže odporučiť iné antidepresívum.

• ak máte diabetes (cukrovku)

• ak máte diétu s nízkym obsahom sodíka

• ak máte glaukóm (zelený zákal, zvýšený tlak v oku)

• ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť (pozri časť Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť)

• ak ste mladší ako 18 rokov (pozri časť Deti a dospievajúci do 18 rokov)

Ak sa vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka a doteraz ste o tom s lekárom nehovorili, znovu sa poraďte o užívaní paroxetínu so svojím lekárom.

Deti a dospievajúci do 18 rokov

Paroxetín nemajú bežne užívať deti a dospievajúci do 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že u pacientov do 18 rokov je zvýšené riziko výskytu nežiaducich účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, nevraživé správanie a hnev) ak užívajú lieky tohto typu. Napriek tomu váš lekár môže predpísať paroxetín pacientom mladším ako 18 rokov, pokiaľ rozhodne, že je to v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal paroxetín pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tom poradiť, navštívte znovu svojho lekára. Ak u vás (alebo u vášho dieťaťa pod 18 rokov) počas užívania paroxetínu vznikne alebo sa zhorší niektorý z vyššie popísaných príznakov, musíte o tom informovať svojho lekára. V tejto vekovej skupine sa taktiež nepreukázala bezpečnosť dlhodobých účinkov paroxetínu na rast, dospievanie a kognitívny (týkajúci sa poznania) a behaviorálny (týkajúci sa správania) vývoj.

V štúdiách uskutočnených s paroxetínom vo vekovej skupine do 18 rokov boli časté nežiaduce účinky (vyskytujúce sa u menej než 1 z 10 detí/dospievajúcich) tieto: zvýšenie početnosti samovražedných myšlienok a samovražedných pokusov, úmyselné sebapoškodenie, hnev, agresivita alebo nepriateľské správanie, strata chuti do jedla, chvenie, abnormálne potenie, hyperaktivita (príliš veľa energie), nepokoj, zmeny emócií (vrátane plaču a zmeny nálad). V týchto štúdiách sa taktiež preukázalo, že rovnaké príznaky sa vyskytli u detí a dospievajúcich, ktorí dostávali placebo (neaktívnu látku) namiesto paroxetínu, aj keď menej často.

V týchto štúdiách sa u niektorých pacientov mladších ako 18 rokov objavili po prerušení liečby paroxetínom abstinenčné príznaky. Tieto príznaky boli väčšinou podobné tým, ktoré boli pozorované po prerušení liečby u dospelých (pozri časť Ako užívať ARKETIS). Okrem toho sa u pacientov do 18 rokov často (menej ako u 1 z 10 pacientov) vyskytovala bolesť brucha, nervozita a zmeny emócií (vrátane plaču, zmeny nálady, pokusov o sebapoškodenie, myšlienok na samovraždu a pokusov o samovraždu).

Samovražedné myšlienky a zhoršenie vašej depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku užívania antidepresív, dovtedy, čo tieto lieky začnú účinkovať, čo je zvyčajne okolo dvoch týždňoch ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:

• ste už mali v minulosti samovražedné myšlienky

• ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov so psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte svojho lekára alebo priamo nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa.

Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Dôležité nežiaduce účinky pozorované pri užívaní paroxetínu

U niektorých pacientov užívajúcich paroxetín sa objavil stav nazývaný akatízia, pri ktorom mali pocit, že nemôžu stáť alebo sedieť v kľude. U iných pacientov sa prejavil stav nazývaný sérotonínový syndróm, pri ktorom sa môžu objaviť niektoré alebo všetky tieto príznaky: zmätenosť, nekľud, potenie, tras, chvenie, halucinácie (videnie alebo počutie podivných vecí, ktoré neexistujú), náhle svalové zášklby alebo zrýchlený srdcový rytmus. Ak sa u vás objaví niektorý z týchto príznakov, obráťte sa na svojho lekára. Viac informácii o týchto a iných možných nežiaducich účinkoch paroxetínu nájdete v časti 4. Možné vedľajšie účinky.

Iné lieky a ARKETIS

Niektoré lieky môžu ovplyvniť účinok paroxetínu alebo môžu zvýšiť pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov. Paroxetín taktiež môže ovplyvniť účinok niektorých iných liekov.

Lieky, ktorých sa to týka:

• inhibítory monoaminooxidázy (IMAO, vrátane moklobenidu a metyltioníniumchloridu (metylenová modrá)) - pozri časť Neužívajte ARKETIS

• antipsychotiká tioridazín alebo pimozid - pozri časť Neužívajte ARKETIS

• kyselina acetylsalicylová, ibuprofén alebo iné látky zo skupiny nesteroidných protizápalových látok ako je celekoxib, etodolak, diklofenak a meloxikam, ktoré sa používajú k liečbe bolesti a zápalu

• tramadol a petidín, lieky proti bolesti

• lieky nazývané triptány, napríklad sumatriptan, používané na liečbu migrény

• ďalšie antidepresíva vrátanie iných liekov zo skupiny SSRI a tricyklické antidepresíva ako je klomipramín, nortriptylín a desipramín

• výživový doplnok nazývaný tryptofán

• liečivá ako sú lítium, risperidón, perfenazín, klozapín (tzv. antipsychotiká) používané na liečbu psychiatrických porúch

• kombinácia fosemprenaviru a ritonaviru, ktorá sa používa pri liečbe HIV infekcií

• prípravky z ľubovníka bodkovaného, používané na liečbu depresií

• fentanyl, používaný v anestézii alebo na liečbu chronickej bolesti

• fenobarbital, fenytoín, valproát sodný alebo karbamazepín, ktoré sa používajú na liečbu kŕčov alebo epilepsie

• atomoxetín, ktorý s používa na liečbu hyperaktivity s poruchou pozornosti (ADHD)

• procyklidín, ktorý sa používa na zmiernenie chvenia rúk, najmä pri Parkinsonovej chorobe

• warfarín alebo iné lieky (nazývané antikoagulanciá), ktoré sa používajú na zriedenie krvi

• propafenón, flekainid a lieky používané na liečbu nepravidelného tlkotu srdca

• metoprolol, čo je betablokátor, ktorý sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku a problémov so srdcom

• rifampicín, ktorý sa používa na liečbu tuberkulózy a lepry

• linezolid, čo je antibiotikum

• tamoxifén, používa sa na liečbu rakoviny prsníkov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali akýkoľvek z vyššie uvedených liekov, a ešte ste sa o tom neporozprávali so svojím lekárom, znovu navštívte svojho lekára a opýtajte sa ho, čo máte robiť. Môže byť potrebná zmena dávky alebo možno bude potrebné, aby ste dostali iný liek.

Ak terazužívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

ARKETIS a jedlo, nápoje a alkohol

Počas užívania ARKETISU nepite alkohol. Alkohol môže zhoršiť príznaky vášho ochorenia alebo vedľajšie účinky lieku. Užívanie ARKETISU ráno s jedlom, zníži pravdepodobnosť, že budete cítiť nevoľnosť (pocit na vracanie).

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, alebo si myslíte že môžete byť tehotná, alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, než začnete užívať tento liek.

Niektoré štúdie naznačujú zvýšenie rizika defektov srdca u detí, ktorých matky užívali paroxetín počas prvých mesiacov tehotenstva. Výskyt týchto defektov v populácii všeobecne je približne 1 zo 100 detí. To sa zvyšuje až na 2 deti zo 100 u matiek, ktoré užívali paroxetín počas tehotenstva. Spoločne s lekárom sa môžete rozhodnúť, či je pre vás lepšie v čase tehotenstva zmeniť spôsob liečby alebo postupne paroxetín vysadiť. Podľa okolností môže lekár rozhodnúť, že je pre vás lepšie pokračovať v liečbe paroxetínom.

Uistite sa, či váš lekár a/alebo pôrodná asistentka vedia, že užívate ARKETIS. Ak sa lieky ako ARKETIS užívajú počas tehotenstva, najmä počas posledných troch mesiacov, môžu u novorodencov zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu, nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov, ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u Vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára.

Príznaky zahŕňajú:

• ťažkosti s dýchaním

• modrasté sfarbenie kože alebo je dieťa príliš teplé alebo studené

• modré sfarbenie pier

• vracanie alebo poruchy príjmu potravy

• zvýšená únava, poruchy spánku alebo nepretržitý plač

• stuhnuté alebo nadmerne uvoľnené svaly

• tras, nervozitu alebo kŕče (záchvaty)

Ak bude mať Vaše dieťa po narodení niektorý z týchto príznakov alebo si budete robiť starosti o zdravie Vášho dieťaťa, poraďte sa so svojím lekárom alebo pôrodnou asistentkou.

V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že paroxetín znižuje kvalitu spermií. Teoreticky by to mohlo ovplyvniť plodnosť, avšak vplyv na plodnosť sa u ľudí zatiaľ nepozoroval.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Možné nežiaduce účinky pri užívaní ARKETISU sú závrat zmätenosť, ospalosť alebo rozmazané videnie. Ak sa u vás tieto nežiaduce účinky prejavia, neveďte vozidlá ani neobsluhujte stroje.

3. Ako užívať ARKETIS

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčané dávky pre liečbu jednotlivých porúch sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

	Úvodná dávka	Doporučená denná dávka	Maximálna denná dávka
Depresia	20 mg	20 mg	50 mg
Obsedantno- kompulzívna porucha	20 mg	40 mg	60 mg
Panická porucha	10 mg	40 mg	60 mg
Sociálna úzkostná porucha	20 mg	20 mg	50 mg
Posttraumatická stresová porucha	20 mg	20 mg	50 mg
Generalizovaná úzkostná porucha	20 mg	20 mg	50 mg

Váš lekár určí, akú dávku lieku ARKETIS budete na začiatku liečby užívať.

Väčšina ľudí sa začína cítiť lepšie po niekoľkých týždňoch liečby. Pokiaľ sa váš stav po niekoľkých týždňoch liečby nezlepší, informujte o tom svojho lekára. Ten môže rozhodnúť o postupnom zvyšovaní dávky vždy o 10 mg týždenne až k maximálne možnej dávke.

Užívajte tablety ARKETISU ráno spolu s jedlom. Prehltnite ich celé a zapite pohárom vody. Tablety nežuvajte.

Lekár vám povie, ako dlho budete musieť tablety užívať. Liečba môže trvať niekoľko mesiacov ale aj dlhšie.

Starší ľudia

Najvyššia dávka pre pacientov starších ako 65 rokov je 40 mg denne.

Pacienti s poruchou funkcie pečene alebo obličiek

Ak máte ťažkosti s pečeňou alebo ak máte ťažké ochorenie obličiek, váš lekár sa môže rozhodnúť predpísať vám nižšiu dávku ARKETISU, ako je zvyčajné.

Ak užijete viac ARKETISU ako máte

Nikdy neužívajte viac tabliet, ako vám odporučí váš lekár. Ak užijete príliš veľa tabliet ARKETISU (alebo ak ich užije niekto iný), okamžite sa obráťte na svojho lekára alebo choďte do nemocnice. Lekárovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi ukážte obal od tabliet. Osoba, ktorá užila nadmernú dávku lieku ARKETIS, môže mať akýkoľvek z príznakov uvedených v časti 4. Možné vedľajšie účinky,alebo nasledujúce príznaky: dávenie, horúčku, bolesť hlavy, nekontrolovateľné stiahnutie svalov.

Ak zabudnete užiť ARKETIS

Váš liek užívajte každý deň v rovnakom čase.

Ak zabudnete užiť dávku a spomeniete si na to skôr, ako pôjdete spať, dávku ihneď užite. Nasledujúci deň pokračujte v obvyklom užívaní.

Ak si na to spomeniete počas noci alebo nasledujúci deň, zabudnutú dávku vynechajte. Ďalšiu dávku užite o obvyklom čase. Možno sa u vás vyskytnú abstinenčné príznaky, ktoré však vymiznú po tom, ako užijete ďalšiu dávku.

Čo robiť, ak sa nebudete cítiť lepšie

ARKETIS nezmierni príznaky vášho ochorenia okamžite. Všetky antidepresíva začnú účinkovať po istom čase. Niektorí ľudia sa začnú cítiť lepšie v priebehu niekoľkých týždňov, ale ďalším to môže trvať trochu dlhšie. Niektorí ľudia, ktorí užívajú antidepresíva, sa najskôr cítia horšie a až neskôr sa začnú cítiť lepšie. Ak sa nezačnete cítiť lepšie po niekoľkých týždňoch, znovu navštívte svojho lekára, ktorý vám poradí. Váš lekár vás požiada, aby ste ho navštívili pár týždňov po tom, ako prvýkrát začnete liečbu. Ak sa nezačnete cítiť lepšie, povedzte to svojmu lekárovi.

Ak prestanete užívať ARKETIS

Neprestaňte užívať ARKETIS, pokiaľ vám to neodporučí váš lekár.

Keď budete ukončovať liečbu ARKETISOM, váš lekár vám pomôže znižovať dávku pomaly v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Pomôže to znížiť pravdepodobnosť výskytu abstinenčných príznakov. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je postupné znižovanie dávky ARKETISU, ktorú užívate, o 10 mg týždenne. U väčšiny ľudí sú akékoľvek prípadné príznaky počas ukončovania liečby ARKETISOM mierne a vymiznú spontánne v priebehu dvoch týždňov. U niektorých ľudí môžu byť tieto príznaky závažnejšie alebo môžu trvať dlhšie.

Ak sa u vás vyskytnú abstinenčné príznaky počas postupného vysadzovania liečby, váš lekár môže odporučiť dávku znižovať pomalšie. Ak sa u vás po ukončení užívania ARKETISU vyskytnú ťažké abstinenčné príznaky, navštívte svojho lekára. Môže vás požiadať, aby ste tablety začali užívať znovu a znižovali ich dávku pomalšie. Ak sa u vás abstinenčné príznaky vyskytnú, neznamená to, že nebudete schopný liečbu ARKETISOM ukončiť.

Možné abstinenčné príznaky počas ukončovania liečby

Štúdie ukazujú, že 3 z 10 pacientov majú počas ukončovania liečby paroxetínom jeden alebo viacej príznakov. Niektoré abstinenčné príznaky sa počas ukončovania liečby vyskytujú častejšie ako iné.

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 10 pacientov)

• Pocit závratov, nestability alebo nerovnováhy

• Pocit mravčenia, pocity pálenia a (menej často) pocity elektrických šokov, vrátane takýchto pocitov v hlave

• Hučanie, syčanie, pískanie, zvonenie alebo iný pretrvávajúci zvuk v ušiach (tinitus)

• Poruchy spánku (živé sny, nočné mory, neschopnosť spať)

• Úzkosť

• Bolesť hlavy

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 100 pacientov)

• Napínanie na vracanie (nevoľnosť)

• Potenie (vrátane nočného potenia)

• Pocit nepokoja alebo rozrušenia

• Triaška (chvenie)

• Pocit zmätenosti alebo dezorientácie

• Hnačka

• Emotívnosť alebo podráždenosť

• Poruchy videnia

• Nepravidelne bijúce alebo búšiace srdce (palpitácie)

Prosím poraďte sa so svojím lekárom ak máte obavy z abstinenčných príznakov pri ukončovaní liečby.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Vedľajšie účinky sa pravdepodobnejšie vyskytnú počas niekoľkých prvých týždňov liečby.

Ak sa u vás počas liečby vyskytne akýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov, okamžite navštívte svojho lekára. Možno bude potrebné, aby ste ihneď šli do nemocnice.

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 100 pacientov)

• Ak sa u vás vyskytne nezvyčajná tvorba krvných podliatin alebo nezvyčajné krvácanie, vrátane vracania krvi alebo krvi vylúčenej stolicou, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

• Ak máte potiaže s močením, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 pacientov)

• Ak máte epileptické záchvaty (kŕče), ihneď kontaktujte svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

• Ak máte pocit nepokoja a pocit, že nemôžete sedieť alebo stáť pokojne, môžete mať stav nazývaný akatízia. Zvyšovanie dávky môže tieto pocity zhoršiť. Ak budete mať takéto pocity, kontaktujte svojho lekára.

• Ak sa budete cítiť unavený, slabý alebo zmätený a budete mať bolestivé, stuhnuté svaly alebo nekoordinované pohyby svalov, môže to byť kvôli nízkej hladine sodíka v krvi. Ak budete mať tieto príznaky, obráťte sa na svojho lekára.

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 pacientov)

• Alergické reakcie na paroxetín. Ak sa u vás objavia červené a vriedkovité kožné vyrážky, opuch očných viečok, tváre, pier, úst alebo jazyka, pocit svrbenia alebo ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

• Ak budete mať niektoré alebo všetky z nasledujúcich príznakov, môžete mať stav nazývaný sérotonínový syndróm. Príznaky zahŕňajú: pocit zmätenosti, pocit nepokoja, potenie, chvenie, triašku, halucinácie (zvláštne vidiny alebo zvuky), náhle zášklby svalov alebo rýchly tlkot srdca. Ak budete mať tieto príznaky, kontaktujte svojho lekára.

• Akútny glaukóm (zelený zákal). Ak vás budú bolieť oči a budete mať rozmazané videnie, kontaktujte svojho lekára.

Neznáma frekvencia, frekvenciu nie je možné z dostupných údajov určiť

• U niektorých osôb sa môžu pri užívaní lieku ARKETIS alebo krátko po ukončení liečby objaviť myšlienky na sebapoškodenie nebo samovražedné správanie (pozri časť 2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete ARKETIS).

Ďalšie možné vedľajšie účinky počas liečby

Veľmi časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 pacientov)

• Napínanie na vracanie (nauzea). Ak budete váš liek užívať ráno s jedlom, zníži sa pravdepodobnosť, že k tomuto dôjde.

• Zmena sexuálneho pudu alebo sexuálnej funkcie, napríklad neschopnosť dosiahnuť orgazmus a u mužov poruchy erekcie a ejakulácie

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 10 pacientov)

• Zvýšená hladina cholesterolu v krvi

• Znížená chuť do jedla

• Ťažkosti so spánkom (nespavosť) alebo pocit ospalosti

• Abnormálne sny (vrátane nočných môr)

• Pocit závratov alebo chvenia (triaška)

• Bolesť hlavy

• Nekoncentrovanosť

• Pocit nepokoja

• Pocit nezvyčajnej slabosti

• Rozmazané videnie

• Zívanie, sucho v ústach

• Hnačka alebo zápcha

• Vracanie

• Prírastok telesnej hmotnosti

• Potenie

Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 zo 100 pacientov)

• Krátkodobý vzostup alebo pokles krvného tlaku, ktorý môže spôsobiť pocit závratov alebo mdloby pri rýchlom postavení sa

• Rýchlejší ako normálny tlkot srdca

• Nedostatočná pohyblivosť, stuhnutosť, chvenie alebo nezvyčajné pohyby úst a jazyka

• Rozšírené zrenice

• Kožná vyrážka

• Pocit zmätenosti

• Výskyt halucinácií (zvláštne vidiny alebo zvuky)

• Neschopnosť močiť (zadržanie moču) alebo nekontrolovateľný, mimovoľný únik moču (inkontinencia moču)

Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 pacientov)

• Neobvyklá tvorba materského mlieka u mužov a žien

• Pomalý tlkot srdca

• Účinky na pečeň prejavujúce sa v krvných vyšetreniach funkcie pečene

• Panické záchvaty

• Hyperaktívne správanie (s nadmerným množstvom energie) alebo rýchly tok myšlienok (mánia)

• Pocit, že ste oddelený od seba samého (depersonalizácia)

• Pocit úzkosti

• Syndróm nepokojných nôh (RLS)

• Bolesť kĺbov alebo svalov

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 pacientov)

• Kožná vyrážka, pri ktorej sa môžu tvoriť pľuzgiere a vyzerá ako malé terčíky (tmavý stred obklopený svetlejšou zónou s tmavým okrajom), tzv. multiformný erytém

• Rozsiahla vyrážka s pľuzgiermi a olupujúcou sa kožou, a to najmä v okolí úst, nosa, očí a pohlavných orgánov (Stevensov-Johnsonov syndróm)

• Rozsiahla vyrážka s pľuzgiermi a olupujúcou sa kožou na väčšine povrchu tela (toxická epidermálna nekrolýza)

• Problémy s pečeňou, ktoré spôsobia zožltnutie kože alebo očných bielok

• Zadržiavanie tekutín alebo vody, ktoré môže spôsobiť opuch rúk alebo nôh

• Citlivosť na slnečné svetlo

• Dlhotrvajúca bolestivá erekcia penisu, ktorá neustupuje

• Nízky počet krvných doštičiek

Niektorí pacienti mali počas užívania paroxetínu hučanie, syčanie, pískanie, zvonenie alebo iný pretrvávajúci zvuk v ušiach (tinitus).

U pacientov užívajúcich tento typ liekov bol pozorovaný zvýšený výskyt zlomenín kostí.

Ak budete mať počas užívania ARKETISU nejaké obavy, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať ARKETIS

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo ARKETIS obsahuje

• Liečivo je paroxetinum (paroxetín) vo forme bezvodého hydrochloridu.

ARKETIS 20 mg: Každá tableta obsahuje paroxetinum 20 mg (ako paroxetini hydrochloridum).

ARKETIS 30 mg: Každá tableta obsahuje paroxetinum 30 mg (ako paroxetini hydrochloridum).

• Ďalšie zložky sú

mikrokryštalická celulóza (E 460), dihydrát fosforečnanu vápenatého (E 341), sodná soľ kroskarmelózy (E 468), koloidný bezvodý oxid kremičitý (E 551), magnéziumstearát (E 470b).

Ako vyzerá ARKETIS a obsah balenia

ARKETIS 20 mg: plochá sivobiela okrúhla tableta so skosenými hranami s označením „20“, na jednej strane s deliacou ryhou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

ARKETIS 30 mg: plochá sivobiela okrúhla tableta so skosenými hranami s deliacou ryhou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Škatule obsahujú 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98, 100, 120, 180 alebo 500 tabliet v blistroch.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus

Výrobca

F.A.L. Duiven BV, Holandsko

Medochemie Ltd - Factory AZ, Limassol, Cyprus

Liek je schválený v členských štátoch EHP pod nasledovnými názvami:

Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Švédsko, Slovenská republika, Česká republika	Arketis
Holandsko	Paroxetine tabletten
Belgicko, Luxembursko	Paroxetine EG tabletten
Grécko	Paroxia

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v decembri 2013.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

ARKETIS 20 mg

ARKETIS 30 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

ARKETIS 20 mg: Každá tableta obsahuje 20 mg paroxetínu (vo forme bezvodého hydrochloridu).

ARKETIS 30 mg: Každá tableta obsahuje 30 mg paroxetínu (vo forme bezvodého hydrochloridu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

ARKETIS 20 mg: plochá sivobiela okrúhla tableta so skosenými hranami s označením „20“, na jednej strane s deliacou ryhou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

ARKETIS 30 mg: plochá sivobiela okrúhla tableta so skosenými hranami s deliacou ryhou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

   1. Terapeutické indikácie

Liečba

• Veľkej depresívnej epizódy

• Obsedantno-kompulzívnej poruchy

• Panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej

• Sociálnej úzkostnej poruchy/sociálnej fóbie

• Generalizovanej úzkostnej poruchy

• Posttraumatickej stresovej poruchy

Odporúča sa podávať paroxetín jedenkrát denne ráno spolu s jedlom. Tabletu je lepšie prehltnúť ako žuvať.

Na perorálne podanie.

Veľká depresívna epizóda

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. Zlepšenie stavu sa u pacientov začne zvyčajne už po prvom týždni liečby, ale môže sa stať zjavnejšie až od druhého týždňa liečby. Tak ako u všetkých antidepresívnych liekov sa dávkovanie musí podľa potreby hodnotiť a upravovať počas 3 až 4 týždňov od začiatku liečby a potom následne, ak to bude považované za klinicky vhodné. U niektorých pacientov s nedostatočnou odpoveďou na 20 mg sa táto dávka môže podľa odpovede pacienta postupne zvyšovať o 10 mg prírastky až na maximálnych 50 mg denne.

Pacienti s depresiou sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, najmenej 6 mesiacov, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Odporúčaná dávka je 40 mg denne. Pacienti majú začať dávkou 20 mg/deň a táto dávka sa môže postupne zvyšovať o 10 mg prírastky na odporúčanú dávku. V prípade, že po niekoľkých týždňoch bude pozorovaná nedostatočná odpoveď na odporúčanú dávku, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvýšenie ich dávky až na maximálnych 60 mg/deň.

Pacienti s obsedantno-kompulzívnou poruchou (obsessive compulsive disorder, OCD) sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy. Táto doba môže byť niekoľkomesačná alebo aj dlhšia (pozri časť 5.1).

Panická porucha

Odporúčaná dávka je 40 mg denne. Pacienti majú začať s 10 mg/deň a táto dávka sa má podľa odpovede pacienta postupne zvyšovať o 10 mg prírastky až na odporúčanú dávku.

Nízka začiatočná dávka sa odporúča preto, aby sa minimalizovalo potenciálne zhoršenie symptomatológie panického syndrómu, k čomu zvyčajne dochádza v skorých štádiách liečby tejto poruchy. V prípade, že po niekoľkých týždňoch bude pozorovaná nedostatočná odpoveď na odporúčanú dávku, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvýšenie ich dávky až na maximálnych 60 mg/deň.

Pacienti s panickou poruchou sa majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, aby sa zaistilo, že u nich nepretrvávajú žiadne symptómy. Táto doba môže byť niekoľkomesačná alebo aj dlhšia (pozri časť 5.1).

Sociálna úzkostná porucha/sociálna fóbia

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch bude pozorovaná nedostatočná odpoveď na odporúčanú dávku, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé užívanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch bude pozorovaná nedostatočná odpoveď na odporúčanú dávku, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé užívanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

Posttraumatická stresová porucha

Odporúčaná dávka je 20 mg denne. V prípade, že po niekoľkých týždňoch bude pozorovaná nedostatočná odpoveď na odporúčanú dávku, pre niektorých pacientov môže byť prínosné postupné zvyšovanie ich dávky o 10 mg prírastky, až na maximálnych 50 mg/deň. Dlhodobé užívanie sa musí pravidelne vyhodnocovať (pozri časť 5.1).

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení podávania paroxetínu

Náhlemu prerušeniu užívania sa musí zabrániť (pozri časti 4.4 a 4.8). Režim postupného znižovania dávky uplatnený v klinických štúdiách spočíval v znižovaní dennej dávky o 10 mg v týždenných intervaloch. Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné symptómy, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe s predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale s pozvoľnejšou rýchlosťou.

Špeciálne skupiny pacientov

• Starší ľudia

U starších ľudí sa vyskytujú zvýšené plazmatické koncentrácie paroxetínu, dosiahnuté hodnoty však nevybočujú z rozmedzia hodnôt pozorovaných v mladších vekových skupinách. Dávkovanie sa má začať začiatočnou dávkou pre dospelých. U niektorých pacientov môže byť zvyšovanie dávky užitočné, ale nemá sa presiahnuť maximálna dávka 40 mg denne.

• Pediatrická populácia (7–17 rokov)

Paroxetín sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich, pretože kontrolované klinické štúdie zistili, že paroxetín sa spája so zvýšeným rizikom samovražedného správania a nepriateľstva. V týchto štúdiách okrem toho nebola dostatočne potvrdená účinnosť (pozri časti 4.4 a 4.8).

• Pediatrická populácia mladšia ako 7 rokov

U detí mladších ako 7 rokov nebolo použitie paroxetínu skúmané. Paroxetín sa nemá používať, pretože v tejto vekovej skupine nebola bezpečnosť a účinnosť potvrdená.

• Porucha funkcie obličiek/pečene

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min) alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene dochádza k zvýšeným plazmatickým koncentráciám paroxetínu. Dávkovanie sa preto musí znížiť až na dolnú hranicu dávkovacieho rozsahu.

Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Paroxetín je kontraindikovaný v kombinácii s inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO). Vo výnimočných situáciách je možné paroxetín podávať súčasne s linezolidom (antibiotikum, reverzibilný neselektívny IMAO) za predpokladu, že sú k dispozícií zariadenia na monitorovanie prejavov sérotonínového syndrómu a krvného tlaku (pozri časť 4.5).

Liečba paroxetínom sa môže začať:

• po dvoch týždňoch po prerušení podávania ireverzibilného IMAO, alebo

• najmenej 24 hodín po prerušení podávania reverzibilného IMAO (napr. moklobemid, linezolid, methylthioninium chlorid (metylénová modrá - predoperačné vizualizačné činidlo, ktoré je reverzibilným neselektívnym IMAO)).

Medzi prerušením liečby paroxetínom a začatím liečby akýmkoľvek IMAO musí uplynúť najmenej jeden týždeň.

Paroxetín sa nesmie užívať v kombinácii s tioridazínom, pretože, tak ako iné liečivá, ktoré inhibujú pečeňový enzým CYP450 2D6, paroxetín môže zvýšiť plazmatické hladiny tioridazínu (pozri časť 4.5). Podávanie samostatného tioridazínu môže viesť k predĺženiu QTc intervalu v spojení so závažnou komorovou arytmiou ako je torsades de pointes a náhlou smrťou.

Paroxetín sa nesmie užívať v kombinácii s pimozidom (pozri časť 4.5).

Liečba paroxetínom sa má začať opatrne až po dvoch týždňoch od ukončenia liečby ireverzibilným IMAO alebo 24 hodín po ukončení liečby reverzibilným inhibítorom MAO. Dávky paroxetínu sa majú postupne zvyšovať až dovtedy, kým sa nedosiahne optimálna odpoveď (pozri časti 4.3 a 4.5).

Použitie u detí a dospievajúcich do 18 rokov

Paroxetín sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich do 18 rokov Správanie spojené so samovraždou (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a nepriateľstvo (hlavne agresia, nepriateľské správanie a hnev) boli v klinických štúdiách pozorované častejšie u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami v porovnaní s deťmi a dospievajúcimi ktorým bolo podávané placebo. Ak sa na základe klinickej potreby predsa len rozhodne o liečbe, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti požívania u detí a dospievajúcich, týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí prejaviť počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých bol paroxetín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou majú byť dodržiavané aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby.

Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov (pozri tiež časť 5.1).

Pacientov, obzvlášť tých s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Akatízia/psychomotorický nepokoj

Použitie paroxetínu bolo spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná vnútorným pocitom nepokoja a psychomotorickou agitovanosťou, ako je neschopnosť sedieť alebo stáť v kľude zvyčajne v spojení so subjektívnou tiesňou. Akatízia sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých dôjde k týmto symptómom, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Sérotonínový syndróm/malígny neuroleptický syndróm

V zriedkavých prípadoch sa môže v súvislosti s liečbou paroxetínom vyskytnúť rozvoj sérotonínového syndrómu alebo príznakov podobných malígnemu neuroleptickému syndrómu, najmä ak sa podáva v kombinácii s ďalšími sérotonergnými a/alebo neuroleptickými liekmi. Vzhľadom k tomu, že tieto syndrómy môžu viesť k potenciálne život ohrozujúcim stavom, liečba paroxetínom sa musí prerušiť, ak sa takéto príznaky (charakterizované skupinou symptómov ako sú hypertermia, rigidita, myoklónia, autonómna nestabilita s možnými rýchlymi výkyvmi známok života, zmeny v duševnom stave zahŕňajúce zmätenosť, podráždenosť, extrémnu agitovanosť s progresom do delíria a kómy) vyskytnú a musí sa začať podporná symptomatická liečba. Paroxetín sa nesmie užívať v kombinácii s prekurzormi sérotonínu (ako je L-tryptofán, oxitriptan) z dôvodu rizika sérotonínového syndrómu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Mánia

Tak ako pri všetkých antidepresívach sa paroxetín musí používať opatrne u pacientov s mániou v anamnéze. Podávanie paroxetínu sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa začne manická fáza.

Porucha funkcie obličiek/pečene

Opatrnosť sa odporúča u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba SSRI ovplyvniť glykemickú kontrolu. Je možné, že bude potrebné upraviť dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych hypoglykemík.

Epilepsia

Tak ako pri ostatných antidepresívach sa paroxetín musí používať opatrne u pacientov s epilepsiou.

Záchvaty

Celkový výskyt záchvatov je u pacientov liečených paroxetínom menej ako 0,1 %. Podávanie lieku sa musí prerušiť ak u akéhokoľvek pacienta nastane záchvat.

Elektrokonvulzívna liečba (ECT)

Existuje málo klinických skúseností so súčasným použitím paroxetínu a ECT.

Glaukóm

Tak ako pri ostatných SSRI, paroxetín môže spôsobiť mydriázu, preto sa musí používať s opatrnosťou u pacientov s glaukómom so zatvoreným uhlom alebo s glaukómom v anamnéze.

Ochorenia srdca

U pacientov s ochoreniami srdca sa majú dodržiavať zvyčajné opatrenia.

Hyponatrémia

Hyponatrémia bola hlásená zriedkavo, najmä u starších ľudí. Opatrnosť je potrebná aj u pacientov vystavených riziku hyponatrémie, napr. z dôvodu súčasne podávaných liekov a cirhózy. Hyponatrémia zvyčajne vymizne po prerušení liečby paroxetínom.

Krvácanie

Pri SSRI boli hlásené prípady krvácania do kože, ako sú ekchymóza a purpura. Hlásené boli ďalšie prejavy krvácania napr. gastrointestinálne krvácanie. Starší ľudia môžu byť vystavení zvýšenému riziku krvácania.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI súčasne s perorálnymi antikoagulanciami, s liekmi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek alebo s ďalšími liekmi, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania (napr. s atypickými antipsychotikami, ako sú klozapín, fenotiazíny, väčšina TCA, kyselina acetylsalicylová, NSAID, inhibítory COX-2), ako aj u pacientov, ktorí majú v anamnéze poruchy krvácania alebo stavy, ktoré ich môžu predisponovať ku krvácaniu.

Interakcie s tamoxifénom

Paroxetín, silný inhibítor CYP2D6, môže viesť k zníženým koncentráciám endoxifenu, jedného z najdôležitejších aktívnych metabolitov tamoxifénu. Preto sa má vždy, keď je to možné, vyhnúť podávaniu paroxetínu počas liečby tamoxifénom (pozri časť 4.5).

Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení liečby paroxetínom

Symptómy z vysadenia sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa nežiaduce udalosti po prerušení liečby vyskytli u 30 % pacientov liečených paroxetínom oproti 20 % pacientov s placebom. Výskyt abstinenčných symptómov nie je rovnaký ako u lieku, ktorý vytvára návyk alebo závislosť.

Riziko abstinenčných symptómov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky trvania a dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky.

Hlásené boli závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie, pocitov elektrických šokov a tinitu), poruchy spánku (vrátane intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a zrakové poruchy. Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne ťažké, u niektorých pacientov však môžu byť závažnej intenzity. Zvyčajne sa vyskytnú počas prvých niekoľkých dní po prerušení liečby, ale takéto symptómy boli veľmi zriedkavo hlásené u pacientov, ktorí dávku vynechali nevedomky. Tieto symptómy sú prechodné a zvyčajne sa vyriešia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2–3 mesiace alebo viac). Z tohto dôvodu sa pri prerušení liečby odporúča, aby sa dávka paroxetínu znižovala postupne počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení podávania paroxetínu, časť 4.2.).

Sérotonergné lieky

Tak ako pri ostatných SSRI, súčasné podávanie so sérotonergnými liekmi môže viesť k výskytu účinkov súvisiacich s 5-HT (sérotonínový syndróm: pozri časť 4.4). Opatrnosť a starostlivé klinické sledovanie pacienta sa odporúča vtedy, ak sú sérotonergné lieky (ako L-tryptofán, triptány, tramadol, linezolid, methylthioninium chlorid (metylénová modrá), SSRI, lítium, petidín a prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný - Hypericum perforatum) podávané súčasne s paroxetínom. Opatrnosť sa odporúča tiež s fentanylom používaným pri celkovej anestézii alebo pri liečbe chronickej bolesti. Súčasné užívanie paroxetínu a IMAO je kontraindikované z dôvodu rizika vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.3).

Pimozid

V štúdii s jednorazovou nízkou dávkou pimozidu (2 mg) podanou súčasne so 60 mg paroxetínu sa pozorovali v priemere 2,5 krát vyššie hladiny pimozidu. To je možné vysvetliť známymi CYP2D6 inhibičnými vlastnosťami paroxetínu. Z dôvodu úzkeho terapeutického indexu pimozidu a jeho známej schopnosti predlžovať QT interval je účastné použitie pimozidu a paroxetínu kontraindikované (pozri časť 4.3).

Enzýmy metabolizujúce lieky

Metabolizmus a farmakokinetiku paroxetínu môže ovplyvniť indukcia alebo inhibícia enzýmov metabolizujúcich lieky.

Ak sa má paroxetín podávať súčasne so známym inhibítorom enzýmov metabolizujúcich lieky, musí sa zvážiť podávanie dávok paroxetínu z dolnej hranice dávkovacieho rozsahu.

Ak sa má liek podávať súčasne so známymi induktormi enzýmov metabolizujúcich lieky (napr. karbamazepínom, rifampicínom, fenobarbitalom, fenytoínom) alebo s fosamprenavirom/ritonavirom, nie je potrebná žiadna úprava úvodného dávkovania. Akákoľvek úprava dávkovania paroxetínu (či už po začatí liečby alebo po vysadení induktora enzýmu) sa má riadiť klinickým účinkom (znášanlivosť a účinnosť).

Fosamprenavir/ritonavir

Súčasné podávanie fosamprenaviru/ritonaviru v dávke 700/100 mg dvakrát denne a paroxetínu v dávke 20 mg jedenkrát denne zdravým dobrovoľníkom po dobu 10 dní viedlo k signifikantnému zníženiu plazmatických hladín paroxetínu približne o 55 %. Plazmatické hladiny fosamprenaviru/ritonaviru boli počas súčasného podávania s paroxetínom blízke referenčným hodnotám iných štúdií, čo naznačuje, že paroxetín nemal signifikantný vplyv na metabolizmus fosamprenaviru/ritonaviru. Údaje o účinkoch dlhodobého súbežného podávania paroxetínu a fosamprenaviru/ritonaviru (presahujúceho 10 dní) nie sú k dispozícii.

Procyklidín

Každodenné podávanie paroxetínu významne zvyšuje plazmatické hladiny procyklidínu. Pokiaľ sa spozorujú anticholinergné účinky, dávka procyklidínu sa musí znížiť.

Antikonvulzíva

Karbamazepín, fenytoín, valproát sodný: Nezdá sa, že by súčasné podávanie malo nejaký účinok na farmakokinetický/dynamický profil u epileptických pacientov.

Inhibičný potenciál paroxetínu voči CYP2D6

Tak ako ostatné antidepresíva, vrátane ostatných SSRI, paroxetín inhibuje pečeňový enzým CYP2D6 cytochrómu P450. Inhibícia CYP2D6 môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám súčasne podávaných liekov, ktoré sú metabolizované týmto enzýmom. Patria medzi ne niektoré tricyklické antidepresíva (napr. klomipramín, nortriptylín a dezipramín), fenotiazínové neuroleptiká (napr. perfenazín a tioridazín, pozri časť 4.3), risperidón, atomoxetín, niektoré antiarytmiká typu 1c (napr. propafenón a flekainid) a metoprolol. Neodporúča sa podávať paroxetín v kombinácii s metoprololom, keď sa podáva pri srdcovej nedostatočnosti, a to z dôvodu jeho úzkeho terapeutického indexu pri tejto indikácii.

V literatúre sa udáva farmakokinetická interakcia medzi inhibítormi CYP2D6 a tamoxifénom, pri ktorej sa preukázalo 65–75 % zníženie plazmatických hladín jednej z účinnejších foriem tamoxifénu, t.j. endoxifenu. V niektorých štúdiách bola pri súbežnom použití niektorých antidepresív typu SSRI hlásená znížená účinnosť tamoxifénu. Keďže nie je možné vylúčiť znížený účinok tamoxifénu, súbežnému podávaniu so silnými inhibítormi CYP2D6 (vrátane paroxetínu) sa má vždy, keď je to možné, vyhnúť (pozri časť 4.4).

Alkohol

Tak ako pri ostatných psychotropných liekoch musia byť pacienti upozornení, aby sa počas užívania paroxetínu vyhli konzumácii alkoholu.

Perorálne antikoagulanciá

Môže sa vyskytnúť farmakodynamická interakcia medzi paroxetínom a perorálnymi antikoagulanciami. Súčasné použitie paroxetínu a perorálnych antikoagulancií môže viesť k zvýšenej antikoagulačnej aktivite a riziku krvácania. Paroxetín sa preto musí používať opatrne u pacientov, ktorí sú liečení perorálnymi antikoagulanciami (pozri časť 4.4).

NSAID/kyselina acetylsalicylová a ďalšie antikoagulačné lieky

Môže sa vyskytnúť farmakodynamická interakcia medzi paroxetínom a NSAID/kyselinou acetylsalicylovou. Súbežné použitie paroxetínu a NSAID/kyseliny acetylsalicylovej môže viesť k zvýšenému riziku krvácania (pozri časť 4.4).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI súčasne s perorálnymi antikoagulanciami, s liekmi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek alebo zvyšujú riziko krvácania (napr. s atypickými antipsychotikami, ako sú klozapín, fenotiazíny, väčšina TCA, kyselina acetylsalicylová, NSAID, inhibítory COX-2), ako aj u pacientov, ktorí majú v anamnéze poruchy krvácania alebo stavy, ktoré ich môžu predisponovať ku krvácaniu.

Fertilita

Štúdie na zvieratách preukázali, že paroxetín môže ovplyvniť kvalitu spermií (pozri časť 5.3). Údaje získané z ľudského materiálu in vitro môžu naznačovať účinky na kvalitu spermií, avšak spontánne hlásenia u niektorých SSRI (vrátane paroxetínu) u ľudí preukázali, že vplyv na kvalitu spermií je pravdepodobne reverzibilný. Vplyv na ľudskú fertilitu zatiaľ nebol preukázaný.

Gravidita

Niektoré epidemiologické štúdie uvádzajú zvýšené riziko vzniku vrodených malformácií, najmä kardiovaskulárnych malformácií (napr. defekty ventrikulárneho (väčšina) a atriálneho septa) spojených s užívaním paroxetínu počas prvého trimestra. Mechanizmus nie je známy. Údaje uvádzajú, že riziko narodenia dieťaťa s kardiovaskulárnym defektom po podávaní paroxetínu v tehotenstve je menšie ako 2/100 v porovnaní s predpokladaným výskytom takýchto defektov v celkovej populácii, ktorý je približne 1/100.

Paroxetín sa má užívať v priebehu tehotenstva len v prípade nutnosti. U žien, ktoré plánujú otehotnieť alebo ktoré otehotnejú v priebehu liečby, musí lekár zvážiť alternatívnu liečbu. Náhlemu ukončeniu liečby počas tehotenstva sa treba vyhnúť (pozri Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení podávania paroxetínu, časť 4.2).

Novorodencov, ktorých matky pokračovali v užívaní paroxetínu vo vyšších štádiách tehotenstva, najmä v treťom trimestri, je potrebné sledovať.

Nasledujúce symptómy sa môžu vyskytnúť u novorodenca, ktorého matka používala paroxetín v neskorších štádiách gravidity: respiračná tieseň, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestabilita teploty, porucha príjmu potravy, dávenie, hypoglykémia, hypotónia, hypertónia, hyperreflexia, tremor, nervozita, podráždenosť, letargia, nepretržitý plač, somnolencia a ťažkosti so spánkom. Tieto symptómy môžu byť buď dôsledkom serotonínergných účinkov alebo abstinenčných symptómov. Vo väčšine prípadov komplikácie začnú okamžite alebo krátko (do 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo približne 5 prípadov na 1000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa vyskytuje 1 až 2 prípady PPHN na 1000 tehotenstiev.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ale nepreukázali priame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).

Laktácia

Malé množstvo paroxetínu sa vylučuje do materského mlieka. V publikovaných štúdiách boli sérové koncentrácie u dojčených detí nedetekovateľné (< 2 ng/ml) alebo veľmi nízke (< 4 ng/ml) a u týchto dojčiat neboli pozorované žiadne známky účinku lieku. Keďže sa neočakávajú žiadne účinky, dojčenie je možné zvážiť.

Klinické skúsenosti ukázali, že liečba paroxetínom nie je spojená s poškodením kognitívnej alebo psychomotorickej funkcie. Tak ako pri všetkých liekoch pôsobiacich na psychiku, pacienti musia byť obozretní pokiaľ ide o ich schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Aj keď paroxetín nezvyšuje účinky alkoholu na mentálne a motorické zručnosti, súčasné užívanie paroxetínu a alkoholu sa neodporúča.

S pokračujúcou liečbou sa môže intenzita a frekvencia niektorých z nižšie uvedených nežiaducich reakcií na liek znižovať a zvyčajne nevedú k ukončeniu liečby. Nežiaduce reakcie na liek sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované ako:

Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100)

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: abnormálne krvácanie, predovšetkým do kože a slizníc (hlavne ekchymózy)

Veľmi zriedkavé: trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: alergické reakcie (vrátane urtikárie a angioedému)

Poruchy endokrinného systému

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH)

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: zvýšené hladiny cholesterolu, znížená chuť do jedla

Zriedkavé: hyponatrémia

Hyponatrémia bola hlásená predovšetkým u starších pacientov a niekedy je dôsledkom syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Psychické poruchy

Časté: somnolencia, insomnia, agitácia, abnormálne sny (vrátane nočných múr)

Menej časté: zmätenosť, halucinácie

Zriedkavé: manické reakcie, úzkosť, depersonalizácia, záchvaty paniky, akatízia (pozri časť 4.4.)

Neznáma frekvencia: samovražedné myšlienky a samovražedné správanie

Prípady suicidálnych myšlienok a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby alebo skoro po prerušení liečby paroxetínom (pozri časť 4.4).

Tieto symptómy môžu byť aj dôsledkom základného ochorenia.

Poruchy nervového systému

Časté: závraty, tremor, bolesť hlavy, poruchy sústredenia

Menej časté: extrapyramídové poruchy

Zriedkavé: kŕče, syndróm nepokojných nôh (RLS)

Veľmi zriedkavé: sérotonínový syndróm (symptómy môžu zahŕňať agitáciu, zmätenosť, diaforézu, halucinácie, hyperreflexiu, myoklóniu, chvenie, tachykardiu a tremor)

Hlásenia o extrapyramidálnej poruche zahŕňajúcej orofaciálnu dystóniu boli získané od pacientov niekedy so základnými pohybovými poruchami alebo od tých, ktorí užívali neuroleptické lieky.

Poruchy oka

Časté: rozmazané videnie

Menej časté: mydriáza (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: akútny glaukóm

Poruchy ucha a labyrintu

Neznáma frekvencia: tinitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: sínusová tachykardia

Zriedkavé: bradykardia

Poruchy ciev

Menej časté: prechodné zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, posturálna hypotenzia

Po liečbe paroxetínom bolo hlásené prechodné zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, zvyčajne u pacientov, u ktorých už existovala hypertenzia alebo úzkosť.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: zívanie

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: nauzea

Časté: zápcha, hnačka, vracanie, sucho v ústach

Veľmi zriedkavé: gastrointestinálne krvácanie

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: vzostup hladiny pečeňových enzýmov

Veľmi zriedkavé: poruchy pečene (ako je hepatitída, niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene)

Hlásený bol vzostup hladiny pečeňových enzýmov. Veľmi zriedkavo boli získané aj postmarketingové hlásenia o poruchách pečene (ako je hepatitída, niekedy spojená so žltačkou a/alebo zlyhaním pečene). Ukončenie podávania paroxetínu sa musí zvážiť vtedy, ak sú výsledky funkčných testov pečene dlhodobo zvýšené.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: potenie

Menej časté: ekzantém, pruritus

Veľmi zriedkavé: závažné kožné reakcie (vrátane multiformného erytému, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy), fotosenzitívne reakcie

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: zadržiavanie moču, inkontinencia moču

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi časté: sexuálna dysfunkcia

Zriedkavé: hyperprolaktinémia/galaktorea

Veľmi zriedkavé: priapizmus

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: artralgia, myalgia

Epidemiologické štúdie vykonané hlavne na pacientoch vo veku 50 rokov a viac poukázali na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú SSRI a tricyklické antidepresíva. Mechanizmus vedúci k zvýšenému riziku nie je známy.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia, prírastok telesnej hmotnosti

Veľmi zriedkavé: periférny edém

SYMPTÓMY Z VYSADENIA POZOROVANÉ PO PRERUŠENÍ LIEČBY PAROXETÍNOM

Časté: závrat, zmyslové poruchy, poruchy spánku, úzkosť, bolesť hlavy

Menej časté: agitovanosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, emocionálna nestabilita, zrakové poruchy, palpitácie, hnačka, podráždenosť

Ukončenie podávania paroxetínu (najmä ak je náhle) často vedie k symptómom z vysadenia. Hlásené boli závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie, pocitov elektrických šokov a tinitu), poruchy spánku (vrátane intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a zrakové poruchy.

Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne ťažké a prechodné, ale u niektorých pacientov môžu byť závažné a/alebo dlhodobo trvajúce. Z tohto dôvodu sa odporúča postupné znižovanie dávky, ak liečba paroxetínom už nie je potrebná (pozri časti 4.2 a 4.4).

NEŽIADUCE ÚČINKY ZÍSKANÉ Z PEDIATRICKÝCH KLINICKÝCH SKÚŠANÍ

Boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky:

Zvýšená miera správania spojeného so samovraždou (zahŕňajúca pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky), sebapoškodzujúce správanie a zvýšená miera nepriateľstva. Samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždy boli pozorované hlavne v klinických skúšaniach u dospievajúcich s depresívnou poruchou. Zvýšená miera nepriateľstva sa vyskytovala hlavne u detí s obsedantno-kompulzívnou poruchou a najmä u mladších detí vo veku do 12 rokov.

Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré boli pozorované: znížená chuť do jedla, tremor, potenie, hyperkinéza, agitovanosť, emocionálna labilita (vrátane plaču a zmien nálady), nežiaduce účinky spojené s krvácaním, predovšetkým kože a slizníc.

Účinky, ktoré sa pozorovali po ukončení/znižovaní dávky paroxetínu sú: emocionálna labilita (vrátane plaču a zmien nálady, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu), nervozita, závrat, nauzea a bolesť brucha (pozri časť 4.4).

Pozri časť 5.1 pre viac informácii o pediatrických klinických skúšaniach.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Symptómy a príznaky

Z dostupných informácii o predávkovaní paroxetínom je zrejmé jeho široké rozmedzie bezpečnosti.

Skúsenosti s predávkovaním paroxetínom ukázali, že okrem symptómov uvedených v časti 4.8 boli hlásené horúčka a mimovoľné svalové kontrakcie.

Pacienti sa zvyčajne uzdravili bez závažných následkov, a to aj v prípadoch, keď užili samostatné dávky až do 2000 mg. Zriedkavo boli hlásené nežiaduce účinky ako kóma alebo zmeny v EKG, veľmi zriedkavo s fatálnym výsledkom, a to zvyčajne vtedy, keď bol paroxetín užitý spolu s ďalšími psychotropnými liekmi, s alkoholom alebo bez neho.

Liečba

Špecifické antidotum nie je známe.

Liečba má pozostávať zo všeobecných opatrení, ktoré sa dodržiavajú v liečbe predávkovania akýmkoľvek antidepresívom. V priebehu niekoľkých hodín po predávkovaní je možné zvážiť podanie 20–30 g aktívneho uhlia, aby sa znížila absorpcia paroxetínu. Odporúča sa podporná starostlivosť s častým monitorovaním vitálnych funkcií a starostlivé sledovanie. Starostlivosť o pacienta má byť podľa klinického stavu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

   1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidepresíva - selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu. ATC kód: N06AB05.

Mechanizmus účinku

Paroxetín je účinný a selektívny inhibítor spätného vychytávania 5-hydroxytryptamínu (5-HT, sérotonínu) a predpokladá sa, že jeho antidepresívny účinok a účinnosť v liečbe OCD, sociálnej úzkostnej poruchy/sociálnej fóbie, generalizovanej úzkostnej poruchy, posttraumatickej stresovej poruchy a panickej poruchy súvisí práve so špecifickou inhibíciou spätného vychytávania 5-HT na synaptických membránach mozgových neurónov.

Paroxetín nie je chemicky príbuzný s tricyklickými, tetracyklickými alebo inými dostupnými antidepresívami.

Paroxetín má nízku afinitu k muskarínovým cholinergným receptorom a štúdie na zvieratách zistili iba slabé anticholinergné vlastnosti.

V súlade s týmto selektívnym účinkom štúdie in vitro ukazujú, že paroxetín má na rozdiel od tricyklických antidepresív nízku afinitu k alfa1, alfa2 a beta-adrenergným receptorom, k dopamínovým (D2), rôznym 5-HT1, 5-HT2 a histamínovým (H1) receptorom. Tomu, že neexistujú interakcie s postsynaptickými receptormi in vitro zodpovedajú aj výsledky štúdií in vivo, pri ktorých nedochádza k útlmu CNS ani k hypotenzívnemu účinku.

Farmakodynamické účinky

Paroxetín neovplyvňuje psychomotorické funkcie a nepotenciuje depresívny účinok etanolu.

Tak ako pri ostatných selektívnych inhibítoroch spätného vychytávania 5-HT, paroxetín spôsobuje príznaky nadmernej stimulácie 5-HT receptorov, keď sa podá zvieratám, ktorým boli predtým podané inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) alebo tryptofán.

Behaviorálne a EEG štúdie naznačujú, že paroxetín má v dávke, ktorá zvyčajne prevyšuje dávky potrebné pre inhibíciu spätného vychytávania 5-HT, slabý stimulačný účinok. Stimulácia nie je amfetamínovej povahy.

Na základe štúdií na zvieratách sa preukázalo, že paroxetín je dobre tolerovaný kardiovaskulárnym systémom. Paroxetín nevyvoláva po podaní zdravým dobrovoľníkom žiadne klinicky významné zmeny krvného tlaku, tepovej frekvencie ani EKG.

Štúdie svedčia o tom, že paroxetín má na rozdiel od antidepresív, ktoré inhibujú spätné vychytávanie noradrenalínu, omnoho menšiu tendenciu inhibovať antihypertenzívne účinky guanetidínu.

V liečbe depresívnych porúch je účinnosť paroxetínu porovnateľná so štandardnými antidepresívami.

Existujú určité dôkazy o tom, že paroxetín môže byť terapeuticky úspešný aj u pacientov, ktorí na liečbu štandardnými antidepresívami nereagujú.

Ranné užívanie paroxetínu nemá škodlivý vplyv na kvalitu ani na dĺžku spánku. Okrem toho je pravdepodobné, že pri reagovaní na liečbu pacienti spozorujú zlepšenie spánku.

Analýza samovražedného správania u dospelých

Analýza placebom kontrolovaných skúšaní u dospelých s psychiatrickými poruchami špecificky zameraná na paroxetín ukázala zvýšenie výskytu samovražedného správania u mladých dospelých (vo veku 18–24 rokov) liečených paroxetínom oproti placebu (2,19 % oproti 0,92 %). V starších vekových skupinách nebolo takéto zvýšenie pozorované. U dospelých s depresívnou poruchou (všetkých vekových skupín) došlo k zvýšeniu výskytu samovražedného správania u pacientov liečených paroxetínom oproti placebu (0,32 % oproti 0,05 %); vo všetkých prípadoch sa jednalo o pokusy o samovraždu. U pacientov liečených paroxetínom sa však väčšina týchto pokusov o samovraždu (8 z 11) vyskytla u mladších dospelých (pozri aj časť 4.4).

Odpoveď na dávku

V štúdiách fixnej dávky je krivka odpovede na dávku plochá, čo svedčí o tom, že neexistuje výhoda týkajúca sa účinnosti pre užívanie vyšších ako odporúčaných dávok. Existujú však niektoré klinické údaje, ktoré svedčia o tom, že pre niektorých pacientov môže byť prínosná titrácia dávky smerom nahor.

Dlhodobá účinnosť

Dlhodobá účinnosť paroxetínu pri liečbe depresie bola preukázaná v 52-týždňovej štúdii udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu: relaps malo 12 % pacientov užívajúcich paroxetín (20–40 mg denne) oproti 28 % pacientov užívajúcich placebo.

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe obsedantno-kompulzívnej poruchy bola preskúmaná v troch 24-týždňových štúdiách udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu. Jedna z troch štúdií dosiahla významný rozdiel v podiele jedincov s relapsom medzi paroxetínom (38 %) a placebom (59 %).

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe panickej poruchy bola preukázaná v 24-týždňovej štúdii udržiavacej dávky s koncepciou prevencie relapsu: relaps malo 5 % pacientov užívajúcich paroxetín (10–40 mg denne) oproti 30 % pacientov užívajúcich placebo. Táto štúdia bola podporená 36-týždňovou štúdiou udržiavacej dávky.

Dlhodobá účinnosť paroxetínu v liečbe sociálnej úzkostnej poruchy, generalizovanej úzkostnej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy nebola dostatočne preukázaná.

Nežiaduce účinky získané z pediatrických klinických skúšaní

V krátkodobých (do 10–12 týždňov) pediatrických klinických štúdiách uskutočňovaných u detí a dospievajúcich boli s frekvenciou najmenej u 2 % pacientov a s frekvenciou výskytu najmenej dvojnásobnou oproti placebu pozorované nasledujúce nežiaduce účinky: zvýšená miera samovražedného správania (zahŕňajúca pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky), samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždu boli pozorované hlavne v klinických štúdiách u mladistvých s depresívnou epizódou. Zvýšená miera nepriateľského správania sa vyskytovala hlavne u detí s obsedantno-kompulzívnou poruchou a najmä u mladších detí vo veku do 12 rokov. Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré boli častejšie pozorované v skupine užívajúcej paroxetín než v skupine s placebom boli znížená chuť do jedla, tremor, potenie, hyperkinéza, agitovanosť a emocionálna labilita (vrátane plaču a zmien nálady).

V štúdiách s režimom postupného znižovania dávky boli počas fázy znižovania dávky alebo po prerušení podávania paroxetínu hlásené nasledujúce symptómy s frekvenciou najmenej u 2 % pacientov a výskytom v pomere najmenej dvojnásobnom voči placebu: emocionálna labilita (vrátane plaču, zmien nálady, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu), nervozita, závrat, nauzea a bolesť brucha (pozri časť 4.4).

Pri piatich paralelných skupinových štúdiách s dobou liečby od 8 týždňov do 8 mesiacov, boli u pacientov liečených paroxetínom pozorované nežiaduce účinky spojené s krvácaním, predovšetkým na koži a slizniciach u pacientov liečených paroxetínom s frekvenciou 1,74 % v porovnaní s 0,74 % u pacientov, ktorí dostávali placebo.

Absorpcia

Paroxetín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a podlieha first-pass metabolizmu. V dôsledku first-pass efektu je množstvo paroxetínu v systémovej cirkulácii menšie ako množstvo, ktoré sa vstrebe z gastrointestinálneho traktu. Dochádza k čiastočnej saturácii first-pass účinku a k zníženiu plazmatickému klírensu, pretože telesná záťaž sa zvýši pri vyšších jednorazových dávkach alebo po podaní opakovanej dávky. To má za následok disproporčné zvýšenia plazmatických koncentrácií paroxetínu, a z tohto dôvodu nie sú farmakokinetické parametre konštantné, čo vedie k nelineárnej kinetike. Nelinearita je však zvyčajne malá a obmedzuje sa na tých jedincov, ktorí dosiahnu nízke plazmatické hladiny pri nízkych dávkach.

Ustálené systémové hladiny sa dosiahnu po 7 až 14 dňoch od začatia liečby s liekmi s okamžitým alebo kontrolovaným uvoľňovaním a nezdá sa, že by sa farmakokinetické parametre počas dlhodobej liečby menili.

Distribúcia

Paroxetín je v rozsiahlej miere distribuovaný do tkanív a farmakokinetické výpočty svedčia o tom, že v plazme zostáva len 1 % celkového množstva paroxetínu.

Pri terapeutických koncentráciách sa asi 95 % prítomného paroxetínu viaže na proteíny.

Plazmatické koncentrácie paroxetínu nekorelujú s klinickým účinkom (nežiaduce účinky a účinnosť).

Metabolizmus

Hlavnými metabolitmi paroxetínu sú polárne a konjugované produkty oxidácie a metylácie, ktoré sú ľahko vylučované. Vzhľadom na ich relatívnu farmakologickú neúčinnosť nie je veľmi pravdepodobné, že by prispievali k terapeutickému účinku paroxetínu.

Metabolizmus neovplyvňuje selektívny účinok paroxetínu na spätné vychytávanie 5-HT v neurónoch.

Eliminácia

Menej ako 2 % dávky paroxetínu sa zvyčajne vylúči močom v nezmenenej forme, zatiaľ čo vo forme metabolitov asi 64 % dávky. Približne 36 % podanej dávky sa vylučuje stolicou, pravdepodobne prostredníctvom žlče, z toho menej ako 1 % pripadá na nezmenený paroxetín. Paroxetín sa teda vylučuje prevažne vo forme metabolitov.

Vylučovanie metabolitov je dvojfázové, primárne je výsledkom first-pass metabolizmu a sekundárne je ovplyvnené systémovou elimináciou paroxetínu.

Polčas vylučovania je premenlivý, zvyčajne býva asi 1 deň.

ŠPECIÁLNE SKUPINY PACIENTOV

Starší pacienti a porucha funkcie obličiek/pečene

U starších ľudí a u jedincov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u jedincov s poruchou funkcie pečene dochádza k zvýšeniu plazmatických koncentrácií paroxetínu, ale dosiahnuté hodnoty nevybočujú z rozmedzia hodnôt pozorovaných u zdravých dospelých jedincov.

Uskutočnili sa toxikologické štúdie na opiciach makak rézus a bielych potkanoch; u oboch sú metabolické procesy podobné ako u ľudí. Podľa očakávaní bola po podávaní paroxetínu u potkanov, podobne ako po podávaní ostatných lipofilných amínov vrátane tricyklických antidepresív, zistená fosfolipidóza. Fosfolipidóza sa nezistila v štúdiách na primátoch ani pri podávaní paroxetínu po dobu až jedného roka v dávkach 6-násobne prevyšujúcich odporúčané klinicky účinné dávkovanie.

Karcinogenéza: Paroxetín nepreukazoval v dvojročných štúdiách na myšiach a potkanoch žiadny karcinogénny účinok.

Genotoxicita: V celom rade testov in vitro ani in vivo sa nezistila genotoxicita.

Štúdie reprodukčnej toxicity u potkanov preukázali, že paroxetín ovplyvňuje mužskú a ženskú fertilitu znížením indexu fertility a početnosti tehotenstiev. U potkanov bola pozorovaná zvýšená mortalita mláďat a oneskorená osifikácia. Posledné uvedené účinky pravdepodobne súvisia s maternálnou toxicitou a nie sú považované za priamy účinok na plod/novorodenca.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

   1. Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza E 460

Dihydrát fosforečnanu vápenatého E 341

Sodná soľ kroskarmelózy E 468

Koloidný oxid kremičitý E 551

Magnéziumstearát E 470b

Neaplikovateľné.

3 roky

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

PVC/Al blister: balenia obsahujú 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98, 100, 120, 180 alebo 500 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

ARKETIS 20 mg: 30/0482/06-S

ARKETIS 30 mg: 30/0483/06-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 28.11.2006

Dátum posledného predĺženia:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

12/2013