Písomná informácia pre používateľa

ARNETIN injekcie

Injekčný roztok

(Ranitidini hydrochloridum)

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Medochemie Ltd., Limassol, Cyprus

Zloženie lieku

Liečivo:1 ampulka (= 2 ml) obsahuje ranitidini hydrochloridum (ranitidíniumchlorid) 56 mg, ekvivalent ranitidinum (ranitidín) 50 mg.

Pomocné látky:

Kalii dihydrogenophosphas (hydrogénfosforečnan draselný), natrii hydrogenophosphas dodecahydricus (dodekahydrát hydrogénfosforečnanu sodného), natrium chloratum (chlorid sodný), aqua ad iniectabilia (voda na injekciu).

Farmakoterapeutická skupina

Antacidum, antiulcerózum, antagonista H₂receptorov

Charakteristika

Ranitidín je kompetitívny, rýchlo účinkujúci antagonista histamínových H₂ receptorov. Týmto mechanizmom inhibuje bazálnu i stimulovanú žalúdočnú sekréciu, znižuje tým ako objem, tak i obsah kyseliny a pepsínu v sekréte. Jeho antisekrečná účinnosť je niekoľkonásobne vyššia ako u cimetidínu. Minimálne ovplyvňuje mikrozomálny enzymatický systém pečeňovej bunky, preto prakticky na rozdiel od cimetidínu neovplyvňuje oxidatívny metabolizmus súčasne podávaných liekov.

Po intramuskulárnej injekcii je ranitidín rýchle absorbovaný a vrchol plazmatickej koncentrácie sa objavuje zvyčajne v priebehu 15 minút po podaní. Maximálna biologická dostupnosť je okolo 50%. Metabolizmus ranitidínu nie je extenzívny. Hlavná cesta vylučovania je tubulárnou sekréciou. Polčas vylučovania ranitidínu je dve až tri hodiny. Predlžuje sa pri renálnej insuficiencii.

Z perorálnej dávky sa 60-70% vylúči močom a 26% stolicou. Analýza moča v priebehu prvých 24 hodín po podaní dávky ukázala, že 70% intravenóznej dávky a 35% perorálnej dávky sa vylúčilo v nezmenenej forme. Metabolizmus ranitidínu je podobný ako po perorálnom, tak i po intravenóznom podaní, približne 6% dávky sa vylučuje vo forme N-oxidu, 2% ako sulfoxid, 2% vo forme dezmetylranitidínu a 1-2% vo forme analógu kyseliny furoovej.

Ranitidín je dobre odstrániteľný hemodialýzou.

Pri hepatálnej insuficiencii sa dosahujú vyššie plazmatické hladiny, inak nie je farmakokinetika ovplyvnená.

U starších pacientov je nutné počítať so spomalenou elimináciou, predĺžením polčasu eliminácie s prípadným rizikom kumulácie.

Indikácie

Ranitidín je indikovaný na liečbu duodenálneho vredu, benígnych žalúdočných vredov, pooperačných vredov, refluxnej choroby pažeráka a Zollinger-Ellisonovho syndrómu.

Ďalej je určený pre pacientov, u ktorých je žiaduce zníženie žalúdočnej sekrécie a tvorby kyseliny, ako je to u nasledujúcich stavov:

• profylaxia gastrointestinálneho krvácania zo stresových vredov u závažne chorých pacientov

• profylaxia recidivujúceho krvácania z peptických vredov

• pred celkovou anestéziou u pacientov s rizikom aspirácie kyslého obsahu žalúdka (profylaxia Mendelsonovho syndrómu).

Kontraindikácie

Absolútne: známa precitlivenosť na ranitidín alebo na inú zložku lieku.

Relatívne: liek nie je vhodný pre dojčiace ženy a v tehotenstve.

U malých detí nie je dostatok klinických skúseností.

Nežiaduce účinky

Väčšinou sa liek Arnetinvo forme injekcií veľmi dobre toleruje.

Ojedinele sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, dyspeptické ťažkosti a zmeny vo frekvencii stolice. Nasledujúce účinky, zistené počas klinických skúšok alebo pri použití ranitidínu, nemali v mnohých prípadoch dokázanú príčinnú súvislosť s ranitidínom.

Môže dôjsť k prechodným a reverzibilným zmenám vo výsledkoch funkčného vyšetrenia obličiek.

Sú ojedinelé údaje o výskyte hepatitídy (hepatocelulárnej, cholestatickej alebo zmiešanej) so žltačkou alebo bez nej. Tieto stavy boli obvykle reverzibilné.

Zriedkavé sú prípady akútnej pankreatitídy.

Zriedkavo sa objavuje leukopénia a trombocytopénia u pacientov, ktoré sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavé sú údaje o agranulocytóze alebo pancytopénii, niekedy s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.

Po parenterálnom alebo perorálnom podaní ranitidínu sa vzácne vyskytli hypersenzitívne reakcie (urtika, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia, anafylaktický šok, bolesti na hrudníku). K týmto reakciám niekedy dochádzalo po prvej dávke.

Rovnako ako u iných H₂ receptorových antagonistov existujú zriedkavé údaje o vzniku asystólie, AV blokády a bradykardie.

Malé percento pacientov trpelo bolesťami hlavy (niekedy i prudkými) a závratmi.

Hlavne u závažne chorých a starších pacientov sa zriedkavo vyskytli prípady reverzibilnej zmätenosti, depresie a halucinácií. Vyskytlo sa niekoľko prípadov reverzibilného neostrého videnia, podobného poruchám akomodácie oka.

Je známy výskyt kožnej vyrážky, vrátane vzácnych prípadov, pripomínajúcich miernu formu erythema multiforme.

Zriedkavé sú prípady muskuloskeletálnych symptómov, ako sú bolesti kĺbov a svalov.

Nie sú údaje o klinicky signifikantnom ovplyvnení endokrinnej funkcie alebo funkcie pohlavných žliaz. Objavilo sa niekoľko správ o mastopatiách u mužov, ktorým bol podávaný ranitidín.

Interakcie

Pri hladinách v krvi dosahovaných pri bežných odporúčaných dávkach ranitidín neinhibuje funkciu oxidatívnej biotransformácie systémom cytochrómu P450. Preto ranitidín v obvyklých terapeutických dávkach nepotenciuje účinok liečiv biotransformovaných týmto enzýmom, vrátane amoxicilínu, diazepamu, lidokaínu, fenytoínu, propranolu, teofylínu a warfarínu.

Kombinácia s parasympatolytikami je možná, dochádza k potenciácii účinku.

Nevhodné je súčasné podávanie sukralfátu a komplexných bizmutových solí, tieto liečivá vyžadujú k optimálnemu účinku kyslé intragastrické prostredie.

V dôsledku kompetície medzi ranitidínom a kreatinínom v renálnej tubulárnej sekrécii môže dôjsť k miernemu zvýšeniu hladiny kreatinínu v sére. Ranitidín znižuje tubulárnu sekréciu prokaínamidu a teofylínu asi o 20%.

Dávkovanie a spôsob podávania

Liek je určený len na parenterálne podanie. Môže sa podávať ako pomalá, najmenej 2 minúty trvajúca intravenózna injekcia s obsahom 50 mg ranitidínu, zriedeného do 20 ml roztoku, ktorá sa môže opakovať každých šesť až osem hodín.

Liek sa tiež môže podávať ako intermitentná intravenózna infúzia trvajúca dve hodiny s rýchlosťou 25 mg za hodinu. Infúzia sa môže opakovane podávať v šesť až osem hodinových intervaloch.

Liek sa tiež môže podávať ako intramuskulárna injekcia 50 mg každých šesť až osem hodín.

Dospelí:

Liečba duodenálneho vredu, benígnych žalúdočných vredov, pooperačných vredov, refluxnej choroby pažeráka alebo Zollinger-Ellisonovho syndrómu:50 mg každých šesť až osem hodín i.m. alebo i.v. Profylaxia gastrointestinálneho krvácania zo stresových vredov: 50 mg každých šesť až osem hodín i.m. alebo i.v. Ako alternatíva sa môže podať prvá dávka 50 mg pomalou intravenóznou injekciou, po ktorej nasleduje kontinuálna intravenózna infúzia 0,125 - 0,250 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu.

Profylaxia rekurentného krvácania z krvácajúcich peptických vredov:50 mg každých šesť až osem hodín preferovaným spôsobom podania.

Pacienti s rizikom aspirácie kyslého obsahu žalúdka počas narkózy (Mendelsonov syndróm):50 mg intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou, 45-60 minút pred úvodom do celkovej anestézie.

Starší pacienti:

Dávkovanie bez špeciálnych odporúčaní.

Pacienti s renálnou insuficienciou:

U pacientov so závažným obličkovým poškodením (klírens kreatinínu menej ako 50 ml/min) dochádza ku kumulácii ranitidínu s následným zvýšením jeho koncentrácie v plazme. U týchto pacientov sa odporúča redukovať dávku na 25 mg.

Deti:

Nie sú známe klinické skúsenosti s injekčným podávaním ranitidínu deťom, preto sa jeho použitie u detí neodporúča.

Upozornenia

Pri liečbe H₂-antagonistami histamínu sa môžu maskovať príznaky spôsobené karcinómom žalúdka, čím sa diagnóza karcinómu môže oddialiť. Ak sa predpokladá výskyt žalúdočného vredu, možnosť malignity sa musí pred začatím liečby vylúčiť.

Pretože ranitidín sa vylučuje obličkami, u pacientov so závažným obličkovým poškodením sa zvyšuje plazmatická hladina, v týchto prípadoch sa odporúča redukcia dávky úmerne so znížením glomerulárnej filtrácie, pozri časť Dávkovanie a spôsob podávania.

V súvislosti s rýchlym podávaním ranitidínovej injekcie sa zriedkavo popisuje bradykardia, zvyčajne u pacientov, ktorí majú predispozíciu pre vznik porúch srdcového rytmu. Je dôležité neprekračovať odporúčanú rýchlosť podávania.

Sú známe údaje, že použitie vyšších ako odporúčaných dávok intravenóznych H₂ - antagonistov sa spája so zvýšením pečeňových enzýmov, ak sa liečba predĺži na viac ako päť dní.

Klinické správy ukazujú, že vo vzácnych prípadoch môže ranitidín vyvolať akútny záchvat porfýrie. Preto sa ranitidín nesmie podávať pacientom s porfýriou v anamnéze.

Používanie v gravidite a počas laktácie

Ranitidín prechádza placentárnou bariérou, ale nie sú známe žiadne nežiaduce účinky na pôrod alebo následný vývoj novorodenca po podaní terapeutickej dávky matke pri pôrode, resp. počas pôrodu cisárskym rezom.

Ranitidín sa vylučuje do materského mlieka.

Ranitidín sa tak isto ako iné lieky môže predpisovať počas tehotenstva a dojčenia len, ak je to nevyhnutné.

Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje

Môžu sa objaviť bolesti hlavy alebo závraty. Ak sú takto pacienti postihnutí, nesmú viesť motorové vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Predávkovanie

Ranitidín má veľmi špecifický účinok a ani po predávkovaní liekom sa nepredpokladajú závažné ťažkosti. V prípade predávkovania je treba poskytnúť odpovedajúcu symptomatickú a podpornú terapiu.

V prípade potreby je možné liek odstrániť z plazmy hemodialýzou.

Uchovávanie

Chrániť pred svetlom a skladovať pri teplote do 25°C.

Uchovávať mimo dosahu detí.

Balenie

Ampulky s obsahom 2 ml

Balenie 5 x 2 ml/50 mg

Varovanie

Liek sa nesmie používať po uplynutí dátumu použiteľnosti, ktorý je vyznačený na obale.

Dátum poslednej revízie

marec 2008

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

ARNETIN injekcie

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie lieku

1 ampulka (= 2ml) obsahuje ranitidini hydrochloridum 56 mg, ekvivalent ranitidinum 50 mg.

3. Lieková forma

Injekčný roztok. Na intravenózne a intramuskulárne podanie.

4. Klinické údaje

Ranitidín je indikovaný na liečbu duodenálneho vredu, benígnych žalúdočných vredov, pooperačných vredov, refluxnej choroby pažeráka a Zollinger-Ellisonovho syndrómu.

Ďalej je určený pre pacientov, u ktorých je žiaduce zníženie žalúdočnej sekrécie a tvorby kyseliny, ako je to u nasledujúcich stavov:

• profylaxia gastrointestinálneho krvácania zo stresových vredov u závažne chorých pacientov,

• profylaxia recidivujúceho krvácania z peptických vredov,

• pred celkovou anestéziou u pacientov s rizikom aspirácie kyslého obsahu žalúdka (profylaxia Mendelsonovho syndrómu).

Liek je určený len na parenterálne podanie. Môže sa podávať ako pomalá, najmenej 2 minúty trvajúca intravenózna injekcia s obsahom 50 mg ranitidínu, zriedeného do 20 ml roztoku, ktorá sa môže opakovať každých šesť až osem hodín.

Liek sa tiež môže podávať ako intermitentná intravenózna infúzia trvajúca dve hodiny s rýchlosťou 25 mg za hodinu. Infúzia sa môže opakovane podávať v šesť až osem hodinových intervaloch.

Liek sa tiež môže podávať ako intramuskulárna injekcia 50 mg každých šesť až osem hodín.

Dospelí:

Liečba duodenálneho vredu, benígnych žalúdočných vredov, pooperačných vredov, refluxnej choroby pažeráka alebo Zollinger-Ellisonovho syndrómu:50 mg každých šesť až osem hodín i.m. alebo i.v. Profylaxia gastrointestinálneho krvácania zo stresových vredov: 50 mg každých šesť až osem hodín i.m. alebo i.v. Ako alternatíva sa môže podať prvá dávka 50 mg pomalou intravenóznou injekciou, po ktorej nasleduje kontinuálna intravenózna infúzia 0,125 - 0,250 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu.

Profylaxia rekurentného krvácania z krvácajúcich peptických vredov:50 mg každých šesť až osem hodín preferovaným spôsobom podania.

Pacienti s rizikom aspirácie kyslého obsahu žalúdka počas narkózy (Mendelsonov syndróm):50 mg intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou, 45-60 minút pred úvodom do celkovej anestézie.

Starší pacienti:

Dávkovanie bez špeciálnych odporúčaní.

Pacienti s renálnou insuficienciou:

U pacientov so závažným obličkovým poškodením (klírens kreatinínu menej ako 50 ml/min) dochádza ku kumulácii ranitidínu s následným zvýšením jeho koncentrácie v plazme. U týchto pacientov sa odporúča redukovať dávku na 25 mg.

Deti:

Nie sú známe klinické skúsenosti s injekčným podávaním ranitidínu deťom, preto sa jeho použitie u detí neodporúča.

Absolútne: známa precitlivenosť na ranitidín alebo na inú zložku lieku.

Relatívne: liek nie je vhodný pre dojčiace ženy a v tehotenstve.

U malých detí nie je dostatok klinických skúseností.

Pri liečbe H₂-antagonistami histamínu sa môžu maskovať príznaky spôsobené karcinómom žalúdka, čím sa diagnóza karcinómu môže oddialiť. Ak sa predpokladá výskyt žalúdočného vredu, možnosť malignity sa musí pred začatím liečby vylúčiť.

Pretože ranitidín sa vylučuje obličkami, u pacientov so závažným obličkovým poškodením sa zvyšuje plazmatická hladina, v týchto prípadoch sa odporúča redukcia dávky úmerne so znížením glomerulárnej filtrácie, pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania.

V súvislosti s rýchlym podávaním ranitidínovej injekcie sa zriedkavo popisuje bradykardia, zvyčajne u pacientov, ktorí majú predispozíciu pre vznik porúch srdcového rytmu. Je dôležité neprekračovať odporúčanú rýchlosť podávania.

Sú známe údaje, že použitie vyšších ako odporúčaných dávok intravenóznych H₂-antagonistov sa spája so zvýšením pečeňových enzýmov, ak sa liečba predĺži na viac ako päť dní.

Klinické správy ukazujú, že vo vzácnych prípadoch môže ranitidín vyvolať akútny záchvat porfýrie. Preto sa ranitidín nesmie podávať pacientom s porfýriou v anamnéze.

Pri hladinách v krvi dosahovaných pri bežných odporúčaných dávkach ranitidín neinhibuje funkciu oxidatívnej biotransformácie systémom cytochrómu P450. Preto ranitidín v obvyklých terapeutických dávkach nepotencuje účinok liečiv biotransformovaných týmto enzýmom, vrátane amoxicilínu, diazepamu, lidokaínu, fenytoínu, propranolu, teofylínu a warfarínu.

Kombinácia s parasympatolytikami je možná, dochádza k potenciácii účinku.

Nevhodné je súčasné podávanie sukralfátu a komplexných bizmutových solí, tieto liečivá vyžadujú k optimálnemu účinku kyslé intragastrické prostredie.

V dôsledku kompetície medzi ranitidínom a kreatinínom v renálnej tubulárnej sekrécii môže dôjsť k miernemu zvýšeniu hladiny kreatinínu v sére. Ranitidín znižuje tubulárnu sekréciu prokaínamidu a teofylínu asi o 20%.

Ranitidín prechádza placentárnou bariérou, ale nie sú známe žiadne nežiaduce účinky na pôrod alebo následný vývoj novorodenca po podaní terapeutickej dávky matke pri pôrode, resp. počas pôrodu cisárskym rezom.

Ranitidín sa vylučuje do materského mlieka.

Ranitidín sa tak isto ako iné lieky môže predpisovať počas tehotenstva a dojčenia len ak je to nevyhnutné.

Môžu sa objaviť bolesti hlavy alebo závrate. Ak sú takto pacienti postihnutí, nesmú viesť motorové vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Väčšinou sa ARNETIN vo forme injekcií veľmi dobre toleruje.

Ojedinele sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, dyspeptické ťažkosti a zmeny vo frekvencii stolice. Nasledujúce účinky, zistené počas klinických skúšok alebo pri použití ranitidínu, nemali v mnohých prípadoch dokázanú príčinnú súvislosť s ranitidínom.

Môže dôjsť k prechodným a reverzibilným zmenám vo výsledkoch funkčného vyšetrenia obličiek.

Sú ojedinelé údaje o výskyte hepatitídy (hepatocelulárnej, cholestatickej alebo zmiešanej) so žltačkou alebo bez nej. Tieto stavy boli obvykle reverzibilné.

Zriedkavé sú prípady akútnej pankreatitídy.

Zriedkavo sa objavuje leukopénia a trombocytopénia u pacientov, ktoré sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavé sú údaje o agranulocytóze alebo pancytopénii, niekedy s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.

Po parenterálnom alebo perorálnom podaní ranitidínu sa vzácne vyskytli hypersenzitívne reakcie (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia, anafylaktický šok, bolesti na hrudníku). K týmto reakciám niekedy dochádzalo po prvej dávke.

Rovnako ako u iných H₂ receptorových antagonistov existujú zriedkavé údaje o vzniku asystólie, AV blokády a bradykardie.

Malé percento pacientov trpelo bolesťami hlavy (niekedy i prudkými) a závratmi.

Hlavne u závažne chorých a starších pacientov sa zriedkavo vyskytli prípady reverzibilnej zmätenosti, depresie a halucinácií. Vyskytlo sa niekoľko prípadov reverzibilného neostrého videnia, podobného poruchám akomodácie oka.

Je známy výskyt kožnej vyrážky, vrátane vzácnych prípadov, pripomínajúcich miernu formu erythema multiforme.

Zriedkavé sú prípady muskuloskeletálnych symptómov, ako sú bolesti kĺbov a svalov.

Nie sú údaje o klinicky signifikantnom ovplyvnení endokrinnej funkcie alebo funkcie pohlavných žliaz. Objavilo sa niekoľko správ o mastopatiách u mužov, ktorým bol podávaný ranitidín.

Ranitidín má veľmi špecifický účinok a ani po predávkovaní liekom sa nepredpokladajú závažné ťažkosti. V prípade predávkovania je treba poskytnúť odpovedajúcu symptomatickú a podpornú terapiu.

V prípade potreby je možné liek odstrániť z plazmy hemodialýzou.

5. Farmakologické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antacidum, antiulcerózum, antagonista H₂receptorov

ATC: A02BA02

Ranitidín je špecifický, rýchlo účinkujúci antagonista H₂receptorov. Inhibuje bazálnu a stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny, znižuje tým ako objem, tak i obsah kyseliny a pepsínu v sekréte. Jeho antisekrečná účinnosť je niekoľkonásobne vyššia ako u cimetidínu. Minimálne ovplyvňuje mikrozomálny enzymatický systém pečeňovej bunky, preto na rozdiel od cimetidínu, prakticky neovplyvňuje oxidatívny metabolizmus súčasne podávaných liekov.

ARNETIN má pomerne dlhú dobu účinku, takže jediná dávka 150 mg účinne potláča sekréciu žalúdočnej kyseliny po dobu 12 hodín.

Po intramuskulárnej injekcii je ranitidín rýchle absorbovaný a vrchol plazmatickej koncentrácie sa objavuje zvyčajne v priebehu 15 minút po podaní. Maximálna biologická dostupnosť je okolo 50%. Metabolizmus ranitidínu nie je extenzívny. Hlavná cesta vylučovania je tubulárnou sekréciou. Polčas vylučovania ranitidínu je dve až tri hodiny. Predlžuje sa pri renálnej insuficiencii.

Z perorálnej dávky sa 60-70% vylúči močom a 26% stolicou. Analýza moča v priebehu prvých 24 hodín po podaní dávky ukázala, že 70% intravenóznej dávky a 35% perorálnej dávky sa vylúčilo v nezmenenej forme. Metabolizmus ranitidínu je podobný ako po perorálnom tak i po intravenóznom podaní, približne 6% dávky sa vylučuje vo forme N-oxidu, 2% ako sulfoxid, 2% vo forme dezmetylranitidínu a 1-2% vo forme analógu kyseliny furoovej.

Ranitidín je dobre odstrániteľný hemodialýzou.

Pri hepatálnej insuficiencii sa dosahujú vyššie plazmatické hladiny, inak nie je farmakokinetika ovplyvnená.

U starších pacientov je nutné počítať so spomalenou elimináciou, predĺžením polčasu eliminácie s prípadným rizikom kumulácie.

Bezpečnosť ranitidínu bola overená dlhodobým podávaním.

6. Farmaceutické informácie

Kalii dihydrogenophosphas, natrii hydrogenophosphas dodecahydricus, natrium chloratum, aqua ad iniectabilia.

ARNETIN injekcie sú kompatibilné s nasledujúcimi infúznymi roztokmi:

- izotonický infúzny roztok chloridu sodného

- 5% infúzny roztok glukózy

- 4,2% infúzny roztok hydrogénuhličitanu sodného

- hartmannov infúzny roztok (H 1/1).

Dva (2) roky

Chrániť pred svetlom a uchovávať pri teplote do 25°C.

Sklenené ampulky 2 ml, papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia 5 x 2 ml / 50 mg

Na intramuskulárne a intravenózne podanie.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Medochemie Ltd., Limassol, Cyprus

8. Registračné číslo

09/0270/02-S

9. Dátum registrácie / Dátum predĺženia registrácie

26.11.2002

10. Dátum poslednej revízie textu

marec 2008