Písomná informácia pre používateľa

Betaloc 1 mg/1 ml

injekčný roztok

metoprololiumtartarát

Pozorne si prečítajte celú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno budete potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Betaloc 1 mg/1 ml a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Betaloc 1 mg/1 ml

3. Ako používať Betaloc 1 mg/1 ml

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Betaloc 1 mg/1 ml

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Betaloc 1 mg/1 ml a na čo sa používa

Betaloc 1 mg/1 ml je patrí medzi lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku.

Okrem toho sa používa na liečbu niektorých porúch srdcového rytmu, predchádzanie porúch srdca spôsobených zmenami vencových tepien srdca ale aj pri podozrení alebo pri potvrdenom infarkte myokardu (upchatie príslušných ciev srdca).

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Betaloc 1 mg/1 ml

Nepoužívajte Betaloc 1 mg/1 ml

• ak ste alergický na liečivo alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Betalocu 1 mg/1 ml (uvedených v časti 6) alebo na iné β-blokátory,

• ak trpíte alebo ste prekonali závažné ochorenia srdca a zároveň používate lieky s inotropným účinkom (lieky, ktoré sa používajú pri liečbe kritických stavov obehového systému, napr. pri šokových stavoch, obehovom zlyhaní, poruchách rytmu alebo zástave srdca),

• metoprolol sa nesmie podávať pacientom s podozrením na akútny infarkt myokardu, ak je srdcová frekvencia <45/min, PQ interval >0,24 sekúnd, alebo ak je hodnota systolickéhotlaku krvi nižšia ako 100 mm Hg. Pri liečbe supraventrikulárnej tachyarytmie sa Betaloc nesmie podávať pacientom s hodnotou systolického tlaku nižšou ako 110 mmHg,

• ak trpíte na ťažkú poruchu periférneho krvného zásobovania, kde hrozí vznik gangrény.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používaťBetaloc 1 mg/1 ml, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

- ak máte zdravotné problémy ako sú astma alebo dýchavičnosť, cukrovka, poruchy obehu, problémy so srdcom alebo problémy s obličkami alebo štítnou žľazou,

- ak máte podozrenie alebo máte potvrdený infarkt myokardu, ak dôjde k zhoršeniu dýchavičnosti počas spánku alebo k zosilneniu výskytu studeného potu je potrebné liečbu prerušiť,

- metoprolol môže zhoršovať príznaky porúch obehu v tepnách končatín (claudicatio intermittens),

- ak máte závažné poškodenie funkcie obličiek,

- ak máte závažné akútne stavy s metabolickou acidózou,

- ak súbežne užívate lieky s obsahom digoxínu,

- ak máte neprejavujúcu sa alebo zjavnú srdcovú nedostatočnosť bez adekvátnej súbežnej liečby, tak sa liek nemá používať.

U pacientov s Prinzmetalovou angínou sa frekvencia a závažnosť anginóznych záchvatov môžu zvyšovať v dôsledku sťahov koronárnych ciev sprostredkovanej alfa receptormi. Preto u týchto pacientov sa nemajú podávať neselektívne β-blokátory. Selektívne β₁-blokátory sa majú používať opatrne.

U astmatických pacientov a u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc sa má súbežne podávať adekvátna bronchodilatačná liečba (lieky určené na liečbu astmy). Dávkovanie β₂-mimetík môže byť potrebné zvýšiť.

Riziko ovplyvnenia metabolizmu cukrov a maskovania hypoglykémie je pri podávaní lieku Betaloc

1 mg/1 ml nižšie, ako pri použití neselektívnych β-blokátorov.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže zhoršiť už predtým prítomná porucha A-V vedenia vzruchu mierneho stupňa (môže sa rozvinúť do A-V bloku).

Podávanie β-blokátorov môže sťažiť liečbu anafylaktickej reakcie. Podanie adrenalínu v normálnych dávkach nemusí vždy priniesť očakávaný terapeutický efekt.

Ak sa Betaloc podáva pacientovi s feochromocytómom (nezhubný nádor chromafinného tkaniva), súbežne je potrebné zvážiť aj podávanie alfa-blokátora.

Ak je potrebné liečbu ukončiť, musí sa to uskutočňovať postupne, v priebehu minimálne dvoch týždňov, inak hrozí zhoršenie angíny pektoris a vznik infarktu myokardu.

Pred chirurgickým výkonom musí byť anesteziológ informovaný o tom, že pacient dostáva Betaloc. Neodporúča sa vysadiť beta-blokátor z liečby u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok.

Druhá alebo tretia dávka sa nemá podať v prípade, že srdcová frekvencia klesne pod 40 tepov/min, systolický krvný tlak je <90 mmHg a P-Q interval je >0,26 sekúnd.

Iné lieky a Betaloc 1 mg/1 ml

Metoprolol je substrátom CYP2D6. Lieky, ktoré inhibujú CYP2D6 (napr. lieky na liečbu depresie), môžu mať vplyv na plazmatickú koncentráciu metoprololu a preto sa v niektorých prípadoch musí dávka Betalocu znížiť.

S Betalocom 1 mg/1 ml sa nemajú kombinovať lieky používané na liečbu niektorých psychických porúch, na liečbu vysokého krvného tlaku, niektoré močopudné lieky, protizápalové a protireumatické lieky a niektoré antibiotiká.

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi.

Tehotenstvo a dojčenie

Metoprolol sa nemá podávať počas ťarchavosti a dojčenia, ak to nie je bezpodmienečne nutné.

ß-blokátory môžu vyvolávať nežiaduce účinky, napr. bradykardiu (spomalenie činnosti srdca pod dolnú hranicu frekvencie 50 až 55 tepov za minútu) u plodu, novorodenca alebo dojčeného dieťaťa.

Množstvo metoprololu, ktoré príjme dojča s materským mliekom je pravdepodobne zanedbateľné, ak matka užíva metoprolol v dávkach podľa odporučenia lekára.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Vzhľadom na občasný výskyt závratov alebo únavy je potrebné, aby pacienti poznali svoju reakciu na metoprolol ešte predtým, ako začnú vykonávať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť.

3. Ako používať Betaloc 1 mg/1 ml

Tento liek vám bude podávať zdravotnícky pracovník vnútrožilovo.

Dávkovanie a spôsob podávania

Supraventrikulárna tachyarytmia

Najprv sa podáva vnútrožilovo dávka 5 mg (= 5 ml) rýchlosťou 1-2 mg za minútu. Dávka sa môže opakovať v 5-minútových intervaloch, až kým sa nedosiahne uspokojivá odpoveď. Väčšinou postačuje celková dávka 10-15 mg (= 10-15 ml). Maximálna odporúčaná intravenózna dávka je 20 mg (= 20 ml).

Profylaxia a liečba ischémie myokardu, tachyarytmie a bolesti pri podozrení alebo potvrdenom infarkte myokardu

Akútny stav: 5 mg (=5 ml) intravenózne. Dávka sa môže opakovať v 2-minútových intervaloch do maximálnej dávky 15 mg (=15 ml). 15 minút po poslednej intravenóznej dávke sa má podať perorálne 50 mg metoprololu (Betaloc 50 mg), každých 6 hodín počas dvoch dní.

V liečbe sa má pokračovať liekom Betaloc tablety s riadeným uvoľňovaním metoprololu.

Pacienti so zníženou funkciou obličiek

Funkcia obličiek ovplyvňuje rýchlosť vylučovania bezvýznamne, preto u pacientov s poškodenou funkciou obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Pacienti so zníženou funkciou pečene

U pacientov s cirhózou pečene je dávkovanie zvyčajne také isté ako u pacientov s normálnou funkciou pečene. Ak sú prítomné známky závažného poškodenia funkcie pečene je potrebné zvážiť zníženie dávkovania.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Použitie u detí

S podávaním lieku Betaloc 1 mg/1 ml deťom sú obmedzené skúsenosti.

Spôsob podávania

Betaloc 1 mg/1 ml sa podáva parenterálne (podaním do žily alebo tepny) pod dohľadom školeného personálu na pracovisku s možnosťou monitorovania krvného tlaku, EKG a s vybavením potrebným na resuscitáciu.

Betaloc 1 mg/1 ml je určený na použitie v nezriedenej forme. V prípade potreby sa môže injekčný roztok metoprololu pridávať do infúznych roztokov nasledovne: 40 ml injekčného roztoku Betaloc (8 ampuliek), čo zodpovedá 40 mg metoprololiumtartarátu sa môže pridať do 1000 ml týchto infúznych roztokov: 0,9 % chlorid sodný, manitol 150 mg/ml, glukóza 100 mg/ml, glukóza 50 mg/ml, fruktóza 200 mg/ml, invertný cukor 100 mg/ml, Ringerov infúzny roztok, Ringerov roztok s glukózou a Ringer-acetát.

Ak použijete viac Betalocu 1 mg/1 ml, ako máte

Všeobecné liečebné opatrenia predávkovania majú zahŕňať starostlivé sledovanie, liečbu na oddelení intenzívnej starostlivosti a použitie plazmy alebo jej náhrad na liečbu hypotenzie a šoku.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Nasledujúce vedľajšie účinky sa hlásili u pacientov , ktorí boli liečení tabletami alebo injekciami metoprololu (metoprolol je účinná látka Betalocu ).

Veľmi časté (postihujú viac ako 10 zo 100 pacientov)

• únava.

Časté (menej ako 10 zo 100 pacientov, ale viac ako 1 zo 100 pacientov)

• pomalá srdcová frekvencia,

• pocit búšenia srdca,

• závrat a pokles krvného tlaku pri vstávaní (veľmi zriedkavo s mdlobami),

• dýchavičnosť pri záťaži,

• studené ruky a nohy,

• bolesť hlavy,

• pocit na vracanie (nevoľnosť),

• bolesť brucha,

• hnačka,

• zápcha.

Menej časté (menej ako 1 zo 100 pacientov ale viac ako 1 z 1 000 pacientov)

• zhoršenie príznakov srdcového zlyhania, ako sú dýchavičnosť, únava alebo opuch členkov,

• tlak krvi sa môže počas srdcového infarktu kriticky znížiť (kardiogénny šok)*,

• opuchy,

• vracanie

• bolesť na hrudi,

• pocit napätia v dýchacích cestách,

• pocit pálenia/pichania/necitlivosti,

• svalové kŕče

• priberanie na váhe,

• depresia,

• neschopnosť sústrediť sa,

• pocit ospalosti alebo ťažkosti so zaspávaním,

• nočné mory,

• kožná vyrážka,

• zvýšené potenie,

*Zvýšenie frekvencie (častosti výskytu) o 0,4 % v porovnaní s placebom v klinickom skúšaní u 46 000 pacientov s akútnym infarktom myokardu, kde bola frekvencia výskytu kardiogénneho šoku 2,3 % v skupine pacientov užívajúcich metoprolol a 1,9 % v skupine pacientov užívajúcich placebo v podskupine pacientov s nízkym indexom pre riziko vzniku šoku (shock risk index). Shock risk indexbol založený na absolútnom riziku vzniku šoku u každého individuálneho pacienta v závislosti od veku, pohlavia, časového oneskorenia, Killipovej klasifikácie, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, abnormalít v EKG a výskytu hypertenzie v anamnéze. Skupina pacientov s nízkym shock risk indexomkorešponduje s pacientmi, ktorým sa odporúča užívanie metoprololu pri akútnom infarkte myokardu.

Injekčný roztok Betaloc 1mg/1 ml sa nesmie miešať s Macrodexom.

Zriedkavé (menej ako 1 z 1 000 pacientov, ale viac ako 1 z 10 000 pacientov)

- poruchy srdcového rytmu,

- sucho v ústach,

- pečeňové testy mimo normy,

- nervozita,

- úzkosť,

- sexuálne problémy vrátane impotencie,

- nádcha,

- poruchy zraku,

- suché, červené a/alebo podráždené oči,

- vypadávanie vlasov,

- zvýšená citlivosť kože

Veľmi zriedkavé možné vedľajšie účinky (môžu sa vyskytnúť u menej ako 1 z 10 000 pacientov)

- gangréna (odumretie živého tkaniva) u pacientov s vyskytujúcou sa ťažkou poruchou krvného

zásobovania v končatinách,

- hepatitída (zápal pečene),

- poruchy krvi (zníženie počtu krvných doštičiek v krvi),

- bolesť v kĺboch,

- strata pamäti/ porucha pamäti,

- zmätenosť,

- halucinácie

- poruchy chuti,

• hučanie v ušiach

• zvýšená citlivosť kože na slnečné žiarenie,

- zhoršenie psoriázy

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo zdravotnú sestru.To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

5. Ako uchovávať Betaloc 1 mg/1 ml

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Zriedený roztok Betalocu 1 mg/1 ml sa má použiť do 12 hodín.

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Betaloc 1 mg/1 ml obsahuje

Liečivo je metoprololi tartras (metoprololiumtartarát) 1 mg v 1 ml injekčného roztoku.

Ďalšie zložky sú: chlorid sodný a voda na injekciu.

Ako vyzerá Betaloc 1 mg/1 ml

Liek je dostupný v injekčných ampulkách a jedno balenie obsahuje 5 ampuliek s obsahom 5 ml injekčného roztoku.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

AstraZeneca AB, Södertälje, Švédsko

Výrobca

Cenexi, 52 Rue Marcel et Jacques Gaucher, 94120 Fontenay sous Bois, Francúzsko

AstraZeneca UK Ltd., Silk Road Buseness Park, Macclesfield, Cheshire SK10 2NA, Veľká Británia

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 06/2014 .

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

Betaloc 1 mg/ 1 ml

Injekčný roztok

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

1 ml injekčného roztoku obsahuje 1 mg metoprololu ako metoprololiumtartarát.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. Lieková forma

Injekčný roztok.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Supraventrikulárna tachyarytmia. Profylaxia a liečba ischémie myokardu, tachyarytmie a bolesti pri suspektnom alebo potvrdenom infarkte myokardu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Betaloc 1 mg/1 ml sa podáva parenterálne pod dohľadom školeného personálu na pracovisku s možnosťou monitorovania krvného tlaku, EKG a s vybavením potrebným na resuscitáciu.

Supraventrikulárna tachyarytmia

Najprv sa podáva intravenózne dávka 5 mg (=5 ml) rýchlosťou 1-2 mg za minútu. Dávka sa môže opakovať v 5-minútových intervaloch, až kým sa nedosiahne uspokojivá odpoveď. Väčšinou postačuje celková dávka 10-15 mg (= 10-15 ml). Maximálna odporúčaná intravenózna dávka je 20 mg (= 20 ml).

Profylaxia a liečba ischémie myokardu, tachyarytmie a bolesti pri suspektnom alebo potvrdenom infarkte myokardu

Akútny stav: 5 mg (=5 ml) intravenózne. Dávka sa môže opakovať v 2-minútových intervaloch do maximálnej dávky 15 mg (=15 ml). 15 minút po poslednej intravenóznej dávke sa má podať perorálne

50 mg metoprololu (Betaloc ZOK 50 mg), každých 6 hodín počas dvoch dní.

V terapii sa má pokračovať liekom Betaloc ZOK, tablety s riadeným uvoľňovaním metoprololu.

Informácie o tom, kedy sa táto liečba nemá začať, pozri časti 4.3 a 4.4.

Pacienti so zníženou funkciou obličiek

Funkcia obličiek ovplyvňuje rýchlosť vylučovania bezvýznamne, preto u pacientov s poškodenou funkciou obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Pacienti so zníženou funkciou pečene

U pacientov s cirhózou pečene je dávkovanie zvyčajne také isté ako u pacientov s normálnou funkciou pečene. Ak sú prítomné známky závažného poškodenia funkcie pečene (napr. u pacientov, ktorým bola chirurgicky vykonaná anastomóza), je potrebné zvážiť zníženie dávkovania.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia

S podávaním lieku Betaloc deťom sú obmedzené skúsenosti.

4.3 Kontraindikácie

Kardiogénny šok. Syndróm chorého sínusového uzla (sick-sinus syndrome, pokiaľ nie je umiestnený permanentný kardiostimulátor). Átrioventrikulárna blokáda II. a III. stupňa. Nestabilné dekompenzované zlyhávanie srdca (pľúcny edém, hypoperfúzia alebo hypotenzia). Súbežné kontinuálne alebo intermitentné podávanie liečiv s inotropným účinkom pôsobiacich na β- receptory. Klinicky významná sínusová bradykardia alebo hypotenzia.

Metoprolol sa nesmie podávať pacientom so suspektným akútnym infarktom myokardu, ak je srdcová frekvencia <45/min, PQ interval >0,24 sekúnd, alebo ak je hodnota systolického tlaku krvi nižšia ako 100 mmHg. Pri liečbe supraventrikulárnej tachyarytmie sa Betaloc nesmie podávať pacientom s hodnotou systolického tlaku nižšou ako 110 mmHg.

Ťažká porucha periférneho krvného zásobovania, kde hrozí vznik gangrény.

Betaloc 1 mg/1 ml je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na metoprololiumtartarát alebo na iné β-blokátory.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečbu je treba prerušiť u pacientov so suspektným alebo diagnostikovaným infarktom myokardu, ak dôjde k zhoršeniu inspiračnej dyspnoe, alebo k zintenzívneniu výskytu studeného potu.

Metoprolol môže zhoršovať symptómy porúch periférnej arteriálnej cirkulácie (claudicatio intermittens).

Závažné poškodenie funkcie obličiek.

Závažné akútne stavy s metabolickou acidózou.

Súbežné podávanie liekov s obsahom digoxínu.

Betaloc 1 mg/1 ml sa nemá podávať pacientom s latentnou alebo zjavnou srdcovou nedostatočnosťou bez adekvátnej súbežnej liečby.

U pacientov s Prinzmetalovou angínou sa frekvencia a závažnosť anginóznych záchvatov môžu zvyšovať v dôsledku kontrakcie koronárnych ciev sprostredkovanej alfa receptormi. Preto u týchto pacientov sa nemajú podávať neselektívne β-blokátory. Selektívne β₁-blokátory sa majú používať opatrne.

U astmatických pacientov a u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc sa má súbežne podávať adekvátna bronchodilatačná liečba. Dávkovanie β₂-mimetík môže byť potrebné zvýšiť.

Riziko ovplyvnenia metabolizmu cukrov a maskovania hypoglykémie je pri podávaní lieku Betaloc o

1 mg/1 ml nižšie, ako pri aplikácii neselektívnych β-blokátorov.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže zhoršiť už predtým prítomná porucha A-V vedenia vzruchu mierneho stupňa (môže sa rozvinúť do A-V bloku).

Ak sa Betaloc podáva pacientovi s feochromocytómom, súbežne je potrebné zvážiť aj podávanie

alfa-blokátora.

Ak je potrebné liečbu ukončiť, musí sa to uskutočňovať postupne, v priebehu minimálne dvoch týždňov, inak hrozí zhoršenie angíny pektoris a vznik infarktu myokardu.

Pred chirurgickým výkonom musí byť anesteziológ informovaný o tom, že pacient dostáva Betaloc. Neodporúča sa vysadiť beta-blokátor z liečby u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok. Je potrebné sa vyhnúť akútnej iniciácii vysokých dávok metoprololu u pacientov podstupujúcich iný ako kardiologický chirurgický zákrok , pretože u pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi to bolo spojené s bradykardiou, hypotenziou a mŕtvicou, vrátane fatálneho priebehu.

Podávanie β-blokátorov môže sťažiť liečbu anafylaktickej reakcie. Podanie adrenalínu v normálnych dávkach nemusí vždy priniesť očakávaný terapeutický efekt.

Druhá alebo tretia dávka sa nemá podať v prípade, že srdcová frekvencia klesne pod 40 pulzov/min, systolický krvný tlak je <90 mmHg a PQ interval je >0,26 sekúnd.

4.5 Liekové a iné interakcie

Metoprolol je substrátom CYP2D6. Lieky inhibujúce CYP2D6 môžu mať vplyv na plazmatickú koncentráciu metoprololu. Medzi liečivá, ktoré inhibujú CYP2D6 patrí chinidín, terbinafín, paroxetín, fluoxetín, sertralín, celekoxib, propafenón a difenhydramín. Môže sa stať, že po nasadení uvedených liečiv sa dávka lieku Betaloc musí znížiť.

S liekom Betaloc sa nemajú kombinovať nasledujúce liečivá:

Kyselina barbiturová a jej deriváty:Barbituráty (preskúmal sa pentobarbital) indukujú metabolizmus metoprololu enzymatickou cestou.

Propafenón: Po podaní propafenónu u 4 pacientov liečených metoprololom sa plazmatické koncentrácie metoprololu zvýšili 2-5 násobne a 2 pacienti pociťovali typické nežiaduce účinky metoprololu. Interakcia sa potvrdila u ôsmich zdravých dobrovoľníkov. Interakcia sa môže vysvetliť tým, že propafenón, podobne ako aj chinidín, inhibuje metabolizmus metoprololu cez cytochróm P450 2D6. Kombinácia sa ťažko ovplyvňuje pravdepodobne kvôli tomu, že propafenón sa tiež vyznačuje schopnosťou blokovať β- receptory.

Verapamil: Verapamil v kombinácii s β- blokátormi (opísané pre atenolol, propranolol a pindolol) môže viesť k bradykardii a k poklesu krvného tlaku. Verapamil a β- blokátory majú aditívny účinok na vedenie vzruchu AV-uzlom a na funkciu sínusového uzla.

Nasledujúce kombinácie s liekom Betaloc si môžu vyžadovať úpravu dávkovania:

Amiodarón:U pacientov liečených amiodarónom môže dôjsť k výraznej sínusovej bradykardii, ak sú súčasne liečení metoprololom. Amiodarón má extrémne dlhý polčas (približne 50 dní), teda k interakciám môže dôjsť dlhý čas po vysadení lieku.

Antiarytmiká I. triedy:Antiarytmiká I. triedy majú s β-blokátormi aditívny negatívne inotropný účinok, čo môže viesť u pacientov s poškodenou funkciou ľavej komory k závažným nežiaducim hemodynamickým účinkom. Tejto kombinácii je treba sa vyhnúť aj pri syndróme chorého sínusového uzla (sick sinus syndrome) a pri patologickom vedení vzruchu AV-uzlom. Najlepšie dokumentovanou je interakcia s disopyramidom.

ß-blokátory:Súbežné podávanie srdcových glykozidov s ß-blokátormi môže predĺžiť čas vedenia vzruchu medzi srdcovými predsieňami a komorami a vyvolať tak bradykardiu.

Nesteroidné protizápalové a protireumatické lieky (NSAID):Ukázalo sa, že NSAID znižujú antihypertenzný účinok β- blokátorov. Skúmal sa predovšetkým indometacín. So sulindakom k tejto interakcii pravdepodobne nedochádza. V skúške s diklofenakom sa nedokázala interakcia medzi týmto liečivom a metoprololom.

Difenhydramín: Difenhydramín znižuje (2,5-násobne) klírens metoprololu na alfa-hydroxymetoprolol

cez CYP 2D6 u rýchle hydroxylujúcich jedincov. Účinky metoprololu sú potencované.

Diltiazem:Diltiazem a β- blokátory majú aditívne inhibičný účinok na vedenie vzruchu AV uzlom a na funkciu sínusového uzla. V prípadoch, kde sa kombinoval diltiazem s metoprololom (správy z klinickej praxe) sa pozorovala výrazná bradykardia.

Adrenalín: V približne desiatich skúškach u pacientov, ktorí boli liečení neselektívnymi β- blokátormi (vrátane pindololu a propranololu) sa po podaní adrenalínu rozvinula výrazná hypertenzia a bradykardia. Tieto klinické pozorovania sa potvrdili u zdravých dobrovoľníkov. Predpokladá sa, že adrenalín v lokálnych anestetikách môže vyvolať tieto odpovede po intravazálnom podaní. Riziko je pravdepodobne menšie u kardioselektívnych β-blokátorov.

Fenylpropranolamín: Fenylpropranolamín (norefedrín) v jednorazových dávkach 50 mg môže zvyšovať diastolický tlak na patologické hodnoty u zdravých dobrovoľníkov. Propranolol všeobecne vyrovnáva zvýšenie krvného tlaku vyvolaného fenylpropranolamínom. β- blokátory však paradoxne môžu vyvolať hypertenzné reakcie u pacientov užívajúcich vysoké dávky fenylpropranolamínu. Hypertenzná kríza počas liečby samotným fenylpropranolamínom sa opísala v niekoľkých prípadoch.

Chinidín: Chinidín inhibuje metabolizmus metoprololu u tzv.,,rýchlych hydroxylátorov“, čo má za následok výrazne zvýšené plazmatické hladiny a potencovanú blokádu β- receptorov. Podobná interakcia sa môže vyskytnúť pri podaní iných β- blokátorov metabolizovaných tým istým enzýmom (cytochróm P450 2D6).

Klonidín:β- blokátory môžu potencovať hypertenznú reakciu po náhlom vysadení klonidínu. Ak sa plánuje ukončenie súbežnej liečby klonidínom, β-blokátor sa má vysadiť niekoľko dní pred klonidínom.

Rifampicín:Rifampicín môže indukovať metabolizmus metoprololu, s následným znížením jeho plazmatickej koncentrácie.

Pacientov, ktorým sa súbežne podávajú iné ß-blokátory (napr. očné kvapky), alebo inhibítory monoaminooxidázy (MAO), je potrebné starostlivo sledovať.

Inhalačné anestetiká môžu prehĺbiť kardiodepresívne účinky u pacientov užívajúcich ß-blokátory.

U pacientov užívajúcich ß-blokátory je vhodné upraviť dávky perorálnych antidiabetík.

Plazmatická koncentrácia metoprololu sa môže zvýšiť v prípade súbežného podávania cimetidínu alebo hydralazínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Metoprolol sa nemá podávať počas gravidity a laktácie, ak to nie je bezpodmienečne nutné. ß-blokátory môžu vyvolávať nežiaduce účinky napr. bradykardiu u plodu, novorodenca alebo dojčeného dieťaťa, čo je potrebné vziať do úvahy, ak sa predpisuje v poslednom trimestri alebo pri pôrode.

Metoprolol sa vylučuje do materského mlieka, ale riziko ovplyvnenia dojčaťa je pravdepodobne zanedbateľné, ak matka používa metoprolol v rozsahu normálnych terapeutických dávok.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vzhľadom na občasný výskyt závratov alebo únavy je potrebné, aby pacienti poznali svoju reakciu na metoprolol ešte predtým, ako začnú vykonávať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Metoprolol je dobre tolerovaný a nežiaduce účinky vo všeobecnosti bývajú mierne a prechodné. V klinických štúdiách a pri rutinnom používaní sa zistili nižšie uvedené nežiaduce účinky. V mnohých prípadoch nebola potvrdená súvislosť s liečbou metoprololom.

Frekvencie výskytu sú definované nasledovne:

veľmi časté (³1/10), časté (≥1/100 až<1/10); menej časté (≥1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Nežiaducereakcie klasifikovanépodľa frekvencievýskytua triedyorgánovýchsystémov

¹ Zvýšenie frekvencie o 0,4 % v porovnaní s placebom v klinickom skúšaní u 46 000 pacientov s akútnym infarktom myokardu, kde bola frekvencia výskytu kardiogénneho šoku 2,3 % v skupine pacientov užívajúcich metoprolol a 1,9 % v skupine pacientov užívajúcich placebo v podskupine pacientov s nízkym indexom pre riziko vzniku šoku (shock risk index). Shock risk indexbol založený na absolútnom riziku vzniku šoku u každého individuálneho pacienta v závislosti od veku, pohlavia, časového oneskorenia, Killipovej klasifikácie, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, abnormalít v EKG a výskytu hypertenzie v anamnéze. Skupina pacientov s nízkym shock risk indexomkorešponduje s pacientmi, ktorým sa odporúča užívanie metoprololu pri akútnom infarkte myokardu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky:

Príznaky predávkovania môžu zahŕňať hypotenziu, kardiálnu insuficienciu, bradykardiu, bradyarytmiu, poruchy prevodu srdcového vzruchu a bronchospazmus.

Liečba:

Starostlivosťmábyť poskytovanávzariadení, ktoré môže poskytnúťzodpovedajúcepodporné merania, monitorovanieadohľad.

Používajú sa: atropín, lieky stimulujúce adrenoreceptoryalebokardiostimulátorna liečbubradykardiea poruchy prevodu srdcového vzruchu.

Hypotenzia, akútne zlyhanie srdca a šok sa má liečiť primeraným zväčšením objemu, injekciou glukagónu (ak je nevyhnutné, má byť nasledovaná intravenóznou infúziou glukagónu), intravenóznym podaním liekov stimulujúcich adrenoreceptory ako je dobutamín, spolu s agonistami α₁receptora pridanými v prítomnosti vazodilatácie. Môže sa tiež zvážiť intravenózne použitie Ca²⁺.

Bronchospazmus sa zvyčajne dá zvládnuť pomocou bronchodilatancií.

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:antihypertenzívum, sympatolytikum. ATC kód: C07AB02

Metoprolol je β₁-selektívny β-blokátor, t.j. inhibuje β₁-receptory v dávkach podstatne nižších, ako je potrebné na blokádu β₂-receptorov.

Metoprolol má bezvýznamný účinok stabilizujúci membrány a nevykazuje čiastočne agonistickú aktivitu.

Metoprolol redukuje alebo inhibuje agonistický účinok katecholamínov (ktoré sa uvoľňujú počas fyzického a psychického stresu) na srdce. Znamená to, že zvyčajné zvýšenie srdcovej frekvencie, srdcového výdaja, kontraktility srdca a tlaku krvi navodené akútnym zvýšením katecholamínov sa vplyvom metoprololu znížia.

Pri vysokých hladinách endogénneho adrenalínu metoprolol zasahuje oveľa menej do regulácie krvného tlaku ako neselektívne β-blokátory.

V prípade potreby sa môže podať metoprolol v kombinácii s β₂-agonistom pacientom s príznakmi obštrukčnej choroby pľúc. Keď sa metoprolol v terapeutických dávkach podáva s β₂-agonistom, menej zasahuje do β₂-sprostredkovanej bronchodilatácie zapríčinenej β₂-agonistami ako neselektívne β-blokátory.

Metoprolol zasahuje do uvoľňovania inzulínu a do metabolizmu cukrov menej ako neselektívne β-blokátory.

Metoprolol ovplyvňuje reakciu kardiovaskulárneho systému na hypoglykémiu menej ako neselektívne β-blokátory.

Krátkodobé štúdie preukázali, že metoprolol môže spôsobovať mierne zvýšenie hladín triglyceridova zníženie hladín voľných mastných kyselín v krvi. V niektorých prípadoch sa pozorovalo mierne zníženie frakcie vysokodenzitných lipoproteínov(HDL), aj keď menšie ako po podaní neselektívnych β-blokátorov. V jednej štúdii trvajúcej niekoľko rokov sa však potvrdilo významné zníženie hladín celkového cholesterolu v sére po liečbe metoprololom.

Kvalita života je počas liečby metoprololom rovnaká alebo sa zlepšuje.

Zlepšenie kvality života sa pozorovalo po liečbe metoprololom sa pozorovalo u pacientov po infarkte myokardu.

U mužov s miernou až stredne ťažkou hypertenziou sa zistilo, že metoprolol znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia najmä v dôsledku zníženia rizika náhleho kardiovaskulárneho úmrtia a redukuje riziko fatálneho a nefatálneho infarktu myokardu a náhlych cievnych mozgových príhod.

Účinok na srdcový rytmus

V prípade supraventrikulárnej tachykardie alebo predsieňovej fibrilácie a ak sú prítomné ventrikulárne extrasystoly, metoprolol spomaľuje frekvencie komôr a redukuje ventrikulárne extrasystoly.

Účinok na infarkt myokardu

U pacientov so suspektným alebo potvrdeným infarktom myokardu metoprolol znižuje mortalitu najmä následkom zníženia rizika náhleho úmrtia. Predpokladá sa, že tento účinok je dôsledkom prevencie komorovej fibrilácie. Antifibrilačný účinok metoprololu je pravdepodobne sprostredkovaný dvojakým mechanizmom: vagovým účinkom v rámci hematoencefalickej bariéry, ktorý priaznivo ovplyvňuje elektrickú stabilitu srdca a priamym sympatomimetickým antiischemickým účinkom na srdce, čo priaznivo ovplyvňuje srdcovú kontraktilitu, frekvenciu a tlak krvi. Zníženie mortality sa taktiež pozorovalo u vysoko rizikových pacientov s preexistujúcim kardiovaskulárnym ochorením a u pacientov s diabetom mellitus.Ďalej sa ukázalo, že metoprolol znižuje riziko nefatálneho opakovaného infarktu myokardu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia

Metoprolol sa po i.v. injekcii v priebehu 5 - 10 minút rýchlo distribuuje. Plazmatické hladiny ukazujú lineárny vzťah s dávkou podanou v rozmedzí dávok 5 - 20 mg.

Väzba metoprololu na plazmatické bielkoviny je nízka, približne 5 - 10 %.

Metabolizmus a eliminácia

Metoprolol sa metabolizuje vpečeni, predovšetkým prostredníctvom CYP2D6. Identifikovali sa tri hlavné metabolity metoprololu, pričom žiadny z nich nemá klinicky významný účinok blokujúci β-receptory. 5 % metoprololu sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. V ojedinelých prípadoch dosahuje táto hodnota až 30 %. Polčas eliminácie metoprololu v plazme je v priemere 3,5 hodiny (extrémy: 1 a 9 hodín). Celkový klírensje približne 1 l/min.

U starších osôb v porovnaní s mladšími nedochádza k významným zmenám vo farmakokinetike metoprololu. U pacientov so zníženou funkciou obličiek sa biologická dostupnosť a eliminácia metoprololu nemení. Vylučovanie metabolitov je však znížené. Významná akumulácia metabolitov sa pozorovala u pacientov s hodnotou glomerulárnej filtrácie(GFR) nižšou ako 5 ml/min. Akumulácia metabolitov však nemá vplyv na β-blokádu.

Zníženie funkcie pečene má minimálny vplyv na farmakokinetiku metoprololu. U pacientov s ťažkou cirhózou pečene a portokaválnou spojkou sa biologická dostupnosť metoprololu môže zvýšiť a jeho celkový klírens sa môže znížiť. U pacientov s portokaválnou anastomózou je hodnota celkového klírensu približne 0,3 l/min a plocha pod krivkou (AUC) môže dosiahnuť až 6-násobok hodnôt ako u zdravých osôb.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Metoprolol bol intenzívne klinicky testovaný. Relevantné informácie pre predpisujúceho lekára sú uvedené v ďalších častiach Súhrnu charakteristických vlastností lieku.

6. Farmaceutické vlastnosti

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný, voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Injekčný roztok Betaloc 1 mg/1 ml sa nemá miešať s Macrodexom.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

Zriedený roztok lieku Betaloc 1 mg/1 ml sa má použiť do 12 hodín.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebná odlamovacia ampulka z borosilikátového skla (objem 5 ml), vložka s prepážkami, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 5 × 5 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Betaloc 1 mg/1 ml je určený na aplikáciu v nezriedenej forme. V prípade potreby sa môže injekčný roztok metoprololu pridávať do infúznych roztokov nasledovne: 40 ml injekčného roztoku Betaloc (8 ampuliek), čo zodpovedá 40 mg metoprololiumtartarátu sa môže pridať do 1000 ml týchto infúznych roztokov:

0,9 % chlorid sodný, manitol 150 mg/ml, glukóza 100 mg/ml, glukóza 50 mg/ml, fruktóza 200 mg/ml, invertný cukor 100 mg/ml, Ringerov infúzny roztok, Ringerov roztok s glukózou a Ringer-acetát.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

AstraZeneca AB, Södertälje, Švédsko

8. Registračné číslo

77/0492/97-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 4. november 1997

Dátum posledného predĺženia registrácie: 13. apríl 2007

10. Dátum revízie textu

Jún 2014