Príloha č. 3 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/00975-Z1B

Písomná informácia pre používateľa

BISTON

tablety

karbamazepín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Bistona na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Biston

3. Ako užívať Biston

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Biston

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čoje Biston a na čo sa používa

Bistonpatrí do skupiny tzv. antiepileptík. Tablety Bistonu sa používajú pri liečbe rôznych druhov epilepsie s poruchami psychických a fyzických funkcií, bolestivých stavov vyvolaných poškodením periférnych nervov následkom cukrovky (diabetická neuropatia), pri tzv. močovej úplavici (centrálny diabetes insipidus), pri bolestiach v oblasti niektorého nervu (neuralgia), alebo pri odvykaní závislosti od alkoholu alebo kokaínu. Preventívne sa užíva pri tzv. bipolárnej afektívnej poruche (psychiatrickom ochorení, pri ktorom sa strieda euforická povznesená nálada s chorobným smútkom – depresiou). Na predpis lekára môžu Biston užívať pri liečbe epilepsie dospelí a deti staršie ako 3 roky. Na liečbu ostatných ochorení je Biston určený iba pre dospelých pacientov.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Biston

Neužívajte Biston

Bistonsa nesmie užívať

- ak ste alergický na karbamazepín alebo tricyklické antidepresíva alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

- ak máte poruchu funkcie pečene,

- ak máte poruchu kostnej drene,

- ak máteťažkú poruchu obličiek,

- ak máte poruchu prevodového systému srdca.

- súčasne s niektorými liekmi proti depresiám (s inhibítormi monoaminooxidázy) a 14 dní po ich vysadení.

- na liečbu niektorých druhov epileptických záchvatov (váš typ epilepsie a prípadné neužívanie lieku určí váš lekár).

Deti a dospievajúci

Tento liek sa nesmie podávať deťom vo veku do 3 rokov.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Biston, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

• ak máte ťažkú poruchu funkcie obličiek;

• ak máte ťažkú poruchu funkcie pečene;

• ak ste alergický (precitlivený) na tricyklické antidepresíva;

• ak súčasne užívate lieky s obsahom lítia;

• ak máte závažné ochorenie srdca;

• ak máte zelený zákal (glaukóm);

• ak ste tehotná alebo dojčíte.

Deti a dospievajúci

Deťom do 6 rokov sa má Biston podávať s opatrnosťou.

U malého počtu pacientov liečených antiepileptikami akým je karbamazepínsa vyskytli myšlienky na samopoškodenie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek u vás vyskytnú takéto myšlienky, okamžite kontaktujte svojho lekára.

Pri užívaní karbamazepínu boli hlásené závažné kožné vyrážky (Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza). Príznaky týchto kožných vyrážok často môžu byť vredy v ústach, krku, nose, na genitáliách a zápal spojiviek (červené a opuchnuté oči). Často im predchádzajú chrípkové príznaky ako je horúčka, bolesť hlavy, bolesť tela. Vyrážka môže vyústiť v rozsiahle pľuzgiere a k olupovaniu kože. Najvyššie riziko výskytu je v priebehu prvých mesiacov liečby.

Tieto závažné kožné vyrážky môžu byť častejšie u osôb z niektorých ázijských krajín. Ich riziko u pacientov čínskeho (Han) alebo thajského pôvodu možno predpovedať testovaním krvných vzoriek pacienta. Váš lekár by vám mal vedieť poradiť, či je krvný test pred nasadením karbamazepínu potrebný.

Ak sa u vás objaví vyrážka alebo ostatné uvedené kožné príznaky, prestaňte užívať karbamazepín a okamžite kontaktujte svojho lekára.

• V súvislosti s užívaním Bistonu boli hlásené život ohrozujúce kožné vyrážky (Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza), spočiatku sa prejavujúce ako červené bodky alebo okrúhle škvrny na trupe často s pľuzgiermi v strede.

• K ďalším príznakom patria vredy v ústach, v krku, v nose, na genitáliách a zápal spojiviek (červené a opuchnuté oči).

• Tieto potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky sú často sprevádzané príznakmi podobnými chrípke. Vyrážka môže vyústiť do rozsiahlych pľuzgierov alebo odlupovania kože.

• Najväčšie riziko výskytu závažných kožných reakcií je v prvých týždňoch liečby.

• Ak sa u vás vyskytol Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza po užití Bistonu, už nikdy nesmiete Biston užívať.

• Ak sa u vás objavia vyrážky alebo takéto kožné príznaky, prestaňte užívať Biston, okamžite vyhľadajte lekára a oznámte mu, že užívate tento liek.

Iné lieky a Biston

Účinky Bistonu a iných súčasne užívaných liekov sa môžu navzájom ovplyvňovať.

Ak teraz užívatealebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívaťďalšie lieky, povedzteto svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Vzájomné ovplyvňovanie účinku Bistonua iných liečiv možno zjednodušene rozdeliť do piatich podskupín:

1. zníženie vstrebávania karbamazepínu: aktívne uhlie (používané pri hnačkách, pri menej závažných črevných infekciách spôsobených baktériami a vírusmi, pri dráždivom tračníku a otravách toxickými látkami), cisplatina (používaná na liečbu rakoviny), doxorubicín (látka zabraňujúca rastu nádorových buniek)

2. vytesnenie karbamazepínu z väzby na plazmatické bielkoviny: kyselina valproová (potláča záchvaty pri záchvatových ochoreniach (epilepsia)), verapamil (liek proti poruchám srdcového rytmu, vysokému krvnému tlaku)

3. obmedzenie odbúravania karbamazepínu sprevádzané zvýšením jeho plazmatických hladín a zvýšením výskytu jeho vedľajších účinkov či vzniku toxicity: kyselina valproová používaná na liečbu epilepsie, jej amid, niektoré antiepileptiká (napr. lamotrigín, remacemid, acetazolamid, klobazam, zonisamid), niektoré antidepresíva používané na liečbu depresie a s ňou spojených príznakov (fluvoxamín, fluoxetín, sertralín, tricyklické antidepresíva, viloxazín), makrolidové antibiotiká používané na liečbu bakteriálnych infekcií (erytromycín, klaritromycín, fluritromycín, diritromycín, ponsinomycín, josamycín, nie však azitromycín alebo spiramycín), ketokonazol používaný na liečbu plesňových infekcií, metronidazol používaný na liečbu bakteriálnych infekcií, izoniazid používaný na liečbu tuberkulózy, niektoré blokátory vápnikového kanála používané na liečbu porúch srdcového rytmu (verapamil, diltiazem), propoxyfén používaný na zmiernenie bolesti, cimetidín – liek znižujúci tvorbu žalúdočnej kyseliny, danazol používaný v liečbe endometriózy a s ňou spojenou sterilitou, nezhubných ochorení prsníka s výraznou bolestivosťou a menorágie (dysfunkčné maternicové krvácanie), očkovacia látka proti chrípke, antihistaminikum terfenadín (protialergický liek)

4. zrýchlenie odbúravania karbamazepínu sprevádzané znížením jeho plazmatických hladín a účinnosti: niektoré antiepileptiká, ktoré potláčajú záchvaty pri záchvatových ochoreniach (epilepsia) (fenytoín, fenobarbital, primidón, felbamát, extrakty z ľubovníka bodkovaného)

5. zníženie plazmatických hladín a účinnosti iných liekov urýchlením ich odbúravania: niektoré antiepileptiká (fenytoín, fenobarbital, primidón, etosuxinimid, kyselina valproová, klonazepam, lamotrigín, felbamát, topiramát, tiagabín, stiripentol, remacemid), niektoré benzodiazepíny používané na zníženie úzkosti (alprazolam, midazolam, klobazam), antidepresíva na liečbu depresie a s ňou spojených príznakov (amitriptylín, imipramín, desipramín, nortriptylín, mianserín, paroxetín, viloxazín), antipsychotiká používané na liečbu porúch psychiky (chlórpromazín, haloperidol, klozapín, risperidón, olanzapín, zotepín), doxycyklín na liečbu bakteriálnych infekcií, niektoré estrogény alebo progestíny (ženské hormóny) (napr. etinylestradiol, levonorgestrel, noretisterón), niektoré kortikosteroidy, ktoré potláčajú príznaky lokálneho zápalu (horúčka, opuch, bolesti, sčervenanie) a reakcie precitlivenosti (napr. prednizolón, metylprednizolón), niektoré imunosupresíva potláčajúce imunitné reakcie (napr. cyklosporín, sirolim, takrolimus), paracetamol (liečivo proti bolesti a horúčke), liečivá na liečbu plesňových infekcií (napr. flukonazol, itrakonazol, vorikonazol) a mnohých ďalších liečiv, pri ktorých však ide o nevýznamné liekové interakcie (vzájomné pôsobenie dvoch a viacerých liekov).

Biston a jedlo, nápoje a alkohol

Tablety sa užívajú pred jedlom, počas jedla alebo po ňom. Zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny. Pri užívaní po jedle sa zvyšuje vstrebávanie karbamazepínu.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.

Tehotné ženy s epilepsiou sa majú liečiť s opatrnosťou. U žien v reprodukčnom veku sa podľa možnosti Biston nemá kombinovať s inými liekmi na liečbu epilepsie (má sa predpisovať ako monoterapia). Dávkovanie sa má udržiavať pokiaľ možno na najnižšej účinnej úrovni a odporúča sa sledovať plazmatické hladiny. Pri podávaní Bistonu v tehotenstve sa musí prínos liečby starostlivo zvážiť s možným rizikom liečby, najmä v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Je známe, že potomkovia matiek epileptičiek sú náchylnejší na vývojové chyby, vrátane vrodených vývojových odchýliek (malformácií).

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Schopnosť reakcie môžu zhoršiť závraty alebo ospalosť, ktoré vyvoláva karbamazepín, a to najmä na začiatku liečby alebo pri úprave dávkovania. Ak pociťujete takéto príznaky, neveďte vozidlo a neobsluhujte stroje.

3. Ako užívať Biston

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Epilepsia

Dospelí:úvodná dávka 100 − 200 mg raz až 2-krát denne sa v týždenných intervaloch zvyšuje až na optimálnu dávku 200 − 800 mg denne rozdelenú do troch dávok.

Deti staršie ako 3 roky:liečba sa začína veľmi nízkymi dávkami (pre riziko vedľajších účinkov), t. j. 5 − 10 mg/kg/deň v 3 − 4 čiastkových dávkach, ktoré sa v týždenných intervaloch zvyšujú až na dávku 15 − 25 mg/kg/deň.

Neuralgia (bolesť v oblasti niektorého nervu)

Dospelí:dávku je nutné stanoviť individuálne, zvyčajne sa prvý deň podáva 100 − 200 mg, potom sa dávky pomaly zvyšujú až do ústupu bolesti, spravidla až na dávku 200 mg 3 – 4-krát denne, neskôr sa dávkovanie postupne znižuje až na dávku, ktorá stačí zabrániť novému výskytu bolestivých záchvatov.

Deti:bezpečnosť a účinnosť sa dosiaľ nepreukázala.

Bolestivé stavy vyvolané poškodením periférnych nervov (umiestnené mimo centrálneho nervového systému) následkom cukrovky (diabetická neuropatia) alebo pri tzv. močovej úplavici (centrálny diabetes insipidus)

Dospelí:200 − 300 mg 2-krát denne.

Deti:bezpečnosť a účinnosť nebola doteraz preukázaná.

Prevencia striedania euforickej povznesenej nálady s chorobným smútkom – depresiou (profylaxia bipolárnej afektívnej poruchy)

Dospelí:300 − 400 mg 2-krát denne.

Deti:bezpečnosť a účinnosť nebola doteraz preukázaná.

Liečba odvykacieho stavu po alkohole alebo kokaíne

Dospelí:300 − 800 mg 2-krát denne.

Deti:bezpečnosť a účinnosť nebola doteraz preukázaná.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Ak užijete viac Bistonu ako máte

Príznaky predávkovania sa zvyčajne prejavujú v oblasti centrálnej nervovej sústavy (CNS), srdcovo-cievneho a dýchacieho systému:

Centrálna nervová sústava:útlm CNS, dezorientácia, ospalosť, agitovanosť, halucinácie, kóma, rozmazané videnie, nezreteľná reč, dyzartria (porucha výslovnosti), nystagmus (zášklby očí), ataxia (porucha koordinácie pohybov), dyskinézy (porucha normálnych pohybov), spočiatku hyperreflexia (zvýšenie reflexov pri výpadku ich prirodzeného tlmenia), kŕče, psychomotorické poruchy (poruchy pohybových prejavov mentálnych pochodov), myoklonus (zášklby svalov), hypotermia (znížená telesná teplota).

Srdcovo-cievny systém:tachykardia (zrýchlená srdcová činnosť), hypotenzia (nízky krvný tlak), niekedy hypertenzia (vysoký krvný tlak), poruchy srdcového prevodu s predĺžením komplexu QRS, synkopa (náhle a krátko trvajúce bezvedomie) v súvislosti so zastavením srdca.

Dýchací systém:útlm dychu, edém pľúc(nahromadenie tekutiny v pľúcach a opuch pľúc).

Pri predávkování alebo pri akútnej otrave karbamazepínom je nutné ukončiť jeho podávanie, prípadne zabrániť jeho ďalšiemu vstrebávaniu z tráviaceho traktu (vyvolanie vracania, výplach žalúdka).

V prípade náhodného predávkovania alebo otravy liekom Bistonje nevyhnutné okamžite vyhľadať lekára.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

Ak zabudnete užiť Biston

Ak zabudnete užiť pravidelnú dávku užite ju čo najskôr, hneď ako si spomeniete. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Biston

Nikdy neprerušujte liečbu, ak vám to neodporučí váš ošetrujúci lekár ani vtedy, keď sa už cítite lepšie.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Keby sa vyskytli niektoré z uvedených vedľajších účinkov, poraďte sa o ďalšom postupe s lekárom.

Najmä na začiatku liečby, prípadne ak je dávka príliš vysoká, alebo u starších pacientov, môže dôjsť k určitým typom vedľajších účinkov, medzi ktoré patria napr. reakcie CNS (závraty, bolesti hlavy, ospalosť, únava, dvojité videnie); poruchy tráviaceho traktu (nevoľnosť, vracanie) a alergické kožné reakcie.

Vedľajšie účinky závislé od dávky sa zvyčajne zmiernia v priebehu niekoľkých dní, buď samovoľne alebo po prechodnom znížení dávky. Výskyt vedľajších účinkov na CNS môže byť prejavom predávkovania alebo kolísania krvných hladín.

Pri užívaní Bistonu sa môžu vyskytnúť nasledujúce vedľajšie účinky zoradené podľa frekvencie výskytu:

Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb): zvýšenie pečeňových enzýmov, zníženie počtu červených krviniek, závraty, zhoršená koordinácia pohybov (ataxia), nevoľnosť, vracanie, únava, ospalosť, alergické kožné reakcie, žihľavka.

Časté(môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb): poruchy krvotvorby, bolesti hlavy, sucho v ústach, opuch, zadržiavanie tekutín, zvyšovanie telesnej hmotnosti, zníženie hladiny sodíka v krvi, dvojité videnie, poruchy zaostrovania (napr. rozmazané videnie).

Menej časté(postihujú menej ako 1 zo 100 osôb): abnormálne, mimovoľné pohyby (tras, porucha súhry normálnych pohybov v oblasti tváre a úst, tras rúk, trvalý sťah svalu alebo skupiny svalov, tiky, trhavé pohyby očí), hnačka, zápcha, zápal kože celého tela (zápalové sčervenanie a zhrubnutie kože).

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb): poruchy srdcového prevodu, zápalové ochorenie periférnych nervov, poruchy citlivosti (napr. mravčenie, brnenie), príznaky čiastočného ochrnutia, poruchy reči, svalová slabosť, svrbenie, syndróm podobný lupusu (zápalové autoimunitné ochorenie), strata chuti do jedla, oneskorená reakcia z precitlivenosti s horúčkou, vyrážkou, zápalom ciev, zväčšenie lymfatických uzlín, pečene a sleziny a bolesťou kĺbov, zápal pečene, bolesť brucha, hyperaktivita, depresia, nekľud, agresia, aktivácia psychózy, zmätenosť, halucinácie (sluchové alebo zrakové), nedostatok kyseliny listovej.

Veľmi zriedkavé(môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb): zápal mozgových blán so zášklbmi svalov a poruchou krvotvorby, poruchy srdcového rytmu, obehový kolaps, zlyhanie srdca, poruchy krvného tlaku, zhoršenie ochorenia srdcových ciev, zápal žíl, zrážanie krvi v žilách a možné upchatie pľúcnej tepny, poruchy chuti, zápal spojiviek, poruchy funkcie obličiek, znížené množstvo moču, bielkoviny v moči, krv v moči, zvýšenie močoviny v krvi, zadržiavanie moču, časté močenie, zápal pečene (žltačka), zápalová vyrážka kože a slizníc, závažná okamžitá alergická reakcia, porucha pigmentácie, akné, zvýšené potenie, vypadávanie vlasov, nadmerné ochlpenie mužského typu u žien, zvýšená citlivosť na svetlo, sivý zákal, zvýšená citlivosť na zvuk, šelest v ušiach, zvýšená citlivosť pľúc charakterizovaná horúčkou, dýchavičnosťou a zápalom pľúc, zápal sliznice jazyka a ústnej dutiny, zápal podžalúdkovej žľazy, bolesti kĺbov, bolesti svalov, kŕče, znížená schopnosť pohlavného styku alebo sexuálnej túžby, zvýšenie hladiny hormónu prolaktínu, poruchy funkcie štítnej žľazy, porucha metabolizmu kostí, zvýšenie hladiny cholesterolu a tukov.

Pri poruchách krvotvorby spojených s alergickými kožnými prejavmi a zvýšenou teplotou musí byť liečba ukončená.

Boli hlásené potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky (Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza) (pozri časť 2).

Frekvencia: veľmi zriedkavé

Taktiež boli hlásené prípady kostných porúch vrátane osteopénie (úbytok kostnej hmoty) a osteoporózy (,,rednutie kostí") a zlomenín. Ak ste dlhodobo liečený antiepileptikami, v minulosti vám bola diagnostikovaná osteoporóza alebo ak užívate steroidy, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Biston

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liekuchovávajte pri teplote do 25 ^oC v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Biston obsahuje

- Liečivo je karbamazepín 200 mg v 1 tablete.

- Ďalšie zložky sú: bezvodý oxid kremičitý, kukuričný škrob, želatína, stearín, 85% roztok glycerolu vo vode, magnéziumstearát.

Ako vyzerá Biston a obsah balenia

Biston sú biele okrúhle tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Veľkosť balenia: 50 tabliet.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, a. s.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

Výrobca

Saneca Pharmaceuticals a.s.

Nitrianska 100

920 27 Hlohovec

Slovenská republika

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 06/2014.

Logo Zentiva

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/00975-Z1B

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

BISTON

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 200 mg karbamazepínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Biele okrúhle tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

Epilepsia. Parciálne záchvaty s jednoduchou aj komplexnou symptomatikou, parciálne záchvaty prechádzajúce do generalizovaných tonicko-klonických záchvatov.

Esenciálne aj sekundárne neuralgie (predovšetkým neuralgie n. trigeminus, n. glossopharyngeus, postherpetické neuralgie).

Tlmenie bolesti pri diabetickej neuropatii.

Profylaxia bipolárnej afektívnej poruchy.

Centrálny diabetes insipidus.

Liečba odvykacieho stavu po alkohole alebo kokaíne.

Epilepsia

Dospelí:iniciálna dávka 100 − 200 mg (1 až 2-krát denne) sa v týždenných intervaloch zvyšuje až na optimálnu dávku 200 − 800 mg denne, podávanú v 3 čiastkových dávkach.

Deti staršie ako 3 roky:liečba sa začína veľmi nízkymi dávkami (riziko alergických kožných reakcií, poruchy zraku či ataxia), t. j. 5 − 10 mg/kg/deň v 3 − 4 čiastkových dávkach, ktoré sa v týždenných intervaloch zvyšujú až na dávku 15 − 25 mg/kg/deň.

Neuralgie

Dospelí:dávkovanie je nutné stanoviť individuálne, zvyčajne sa prvý deň podáva 100 − 200 mg, potom sa dávky pomaly zvyšujú až do ústupu bolesti, spravidla až na dávku 200 mg (3 – 4-krát denne), neskôr sa dávkovanie postupne znižuje až na dávku, ktorá stačí zabrániť novému výskytu bolestivých paroxyzmov.

Pediatrická populácia:bezpečnosť a účinnosť neboli doteraz preukázané.

Bolestivé stavy pri diabetickej neuropatii alebo centrálny diabetes insipidus

Dospelí:200 − 300 mg 2-krát denne.

Pediatrická populácia:bezpečnosť a účinnosť neboli doteraz preukázané.

Profylaxia bipolárnej afektívnej poruchy

Dospelí:300 − 400 mg 2-krát denne.

Pediatrická populácia:bezpečnosť a účinnosť neboli doteraz preukázané.

Liečba odvykacieho stavu po alkohole alebo kokaíne

Dospelí:300 − 800 mg 2-krát denne.

Pediatrická populácia:bezpečnosť a účinnosť neboli doteraz preukázané.

Tablety sa užívajú pred jedlom, počas jedla alebo po jedle. Pri podaní po jedle sa zvyšuje biologická dostupnosť karbamazepínu.

Pacienti čínskeho (Han) a thajského pôvodu majú byť podľa možností pred začiatkom liečby geneticky vyšetrení na prítomnosť HLA-B*1502, pretože prítomnosť tejto alely silne predurčuje riziko vzniku závažného, s karbamazepínom spojeného, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (informácie o genetických vyšetreniach a kožných reakciách pozri časť 4.4).

Karbamazepín sa nesmie podávať pri precitlivenosti na karbamazepín alebo na ktorúkoľvekz pomocných látok uvedených v časti 6.1, ďalej pacientom s poruchami funkcie pečene, kostnej drene, ťažkými poruchami obličiek a poruchami prevodového systému srdca. Nesmie sa podávať súčasne s inhibítormi MAO a do 14 dní po ich vysadení. Karbamazepín sa nesmie užívať na liečbu absencií (atypických alebo generalizovaných), atonických a myoklonických epileptických záchvatov. Nesmie sa podávať deťom vo veku do 3 rokov.

Pacientom s kardiovaskulárnym ochorením, pri poruchách funkcie pečene, obličiek a pri glaukóme sa môže liek podávať až po zvážení pomeru rizika a prospechu liečby a pri pravidelnom sledovaní. U detí vo veku do 6 rokov indikácia liečby karbamazepínom vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

Karbamazepín sa nemá podávať pacientom s precitlivenosťou na tricyklické antidepresíva a pacientom, ktorí súčasne užívajú lítium.

Karbamazepín je potenciálny teratogén, epidemiologické údaje dokazujú vyšší výskyt kongenitálnych malformácií u detí žien, ktoré sa počas gravidity liečili karbamazepínom. U žien, ktoré počas liečby karbamazepínom otehotneli, je nanajvýš nutné monitorovať jeho plazmatické hladiny a dávkovanie znížiť na čo najnižšiu, ešte účinnú dávku.

Pre bezpečné užívanie lieku je nutné pred začiatkom liečby vyšetriť krvný obraz a funkciu pečene. Počas liečby treba kontrolovať nasledovné parametre: krvný obraz v prvom mesiaci liečby 1- krát za týždeň, neskôr 1-krát za mesiac, testy funkcie pečene − pri normálnom náleze každé 3 − 4 mesiace, pri patologickom náleze v kratších intervaloch.

Pri zistení príznakov narušenej krvotvorby, pri progresii klinických symptómov sprevádzajúcich leukémiu, pri kožných alergických reakciách a pri zreteľnom zhoršení funkcie pečene je nutné karbamazepín vysadiť. Náhle vysadenie karbamazepínu alebo prechod na iné antiepileptikum sa vykonáva za pomoci barbiturátov alebo diazepamu.

Na zvýšenie bezpečnosti a nastavenie najnižšej účinnej dávky sú vhodné kontroly plazmatickej hladiny karbamazepínu. Terapeutické rozmedzie plazmatických hladín karbamazepínu je 4 −12 µg/ml, t. j. 17− 50 µmol/ml, pri neuralgii sa účinok dosahuje pri koncentrácii 5 − 18 µg/ml/l, t. j. 21 −76 µmol/ml. Pre vznik nežiaducich účinkov sa predpokladá ako hraničná hodnota plazmatickej koncentrácie cca 8 − 9 µg/ml, t. j. 35 − 39 µmol/ml. Pri užívaní karbamazepínu sa v laboratórnych testoch môžu zmeniť parametre funkcie štítnej žľazy.

Počas užívania lieku existuje zvýšené riziko vzniku fotosenzitívnej reakcie na koži, preto sa odporúča vyhýbať sa pôsobeniu priameho slnečného žiarenia, nosiť ochranný odev a používať lokálne prípravky s ochranným faktorom proti UVA a UVB žiareniu. Počas liečby nepoužívať „horské slnko" ani solárium.

Počas užívania lieku platí zákaz konzumácie alkoholických nápojov.

Suicidálne myšlienky a správanie

Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdii s antiepileptikami ukázala malé zvýšenie suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohoto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u karbamazepínu.

Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lékarsku pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.

Kožné nežiaduce účinky

Počas liečby karbamazepínom boli hlásené závažné a niekedy fatálne kožné nežiaduce účinky vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) a Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS). Frekvencia výskytu týchto reakcií sa v krajinách s prevahou kaukazského etnika odhaduje na 1 - 6 z 10 000 nových užívateľov, zatiaľ čo v niektorých ázijských krajinách sa odhaduje asi 10-krát vyššie riziko.

Je stále viac dôkazov o úlohe rôznych HLA aliel v predispozícii pacientov k imunitne sprostredkovaným nežiaducim účinkom (pozri časť 4.2).

AlelaHLA-B*1502 - čínska (Han), thajská a ostatné ázijské populácie

Bolo preukázané, že prítomnosť alely HLA-B*1502 u osôb čínskeho (Han) alebo thajského pôvodu liečených karbamazepínom je silne spojená s rizikom výskytu závažných kožných nežiaducich účinkov známych pod pojmom Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS). Prevalencia alely HLA-B*1502 je v čínskej (Han) a thajskej populácii okolo 10 %. Pokiaľ je to možné, majú byť títo jedinci vyšetrení na prítomnosť vyššie uvedenej alely pred začiatkom liečby karbamazepínom (pozri časť 4.2). Ak je test pozitívny, a existuje možnosť inej liečby nemá sa s liečbou karbamazepínom začínať. Pacienti, u ktorých je test na prítomnosť HLA-B*1502 negatívny, majú malé riziko SJS, hoci vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže objaviť.

Existujú údaje, ktoré naznačujú zvýšenie rizika výskytu závažných nežiaducich účinkov zahŕňajúcich toxickú epidermálnu nekrolýzu/Stevensov-Johnsonov syndróm spojených s užívaním karbamazepínu v iných ázijských populáciách. Vzhľadom na prevalenciu tejto alely u iných ázijských populácií (napr. viac ako 15 % vo filipínskej a malajzijskej), sa má zvážiť genetické testovanie na prítomnosť HLA-B*1502 aj u iných rizikových populácií.

Prevalencia alely HLA-B*1502 je zanedbateľná napr. v pôvodnej európskej, africkej, hispánskej populácii a tiež v japonskej a kórejskej populácii (<1%).

AlelaHLA-A*3101 – pôvodná európska a japonská populácia

Existujú údaje, ktoré naznačujú, že prítomnosť alely HLA-A*3101 je spojená so zvýšeným rizikom karbamazepínom indukovaných kožných nežiaducich účinkov, vrátane SJS, TEN, liekmi vyvolanej vyrážky s eozinofíliou (DRESS) alebo menej závažných akútnych generalizovaných exantematóznych pustulóz (AGEP) a makulopapulárnej vyrážky (pozri časť 4.8) v pôvodnej európskej a japonskej populácii.

Frekvencia výskytu alely HLA-A*3101 sa medzi etnickými populáciami výrazne odlišuje. V európskej populácii má alela HLA-A*3101 prevalenciu 2 – 5 % a v japonskej populácii okolo 10 %.

Prítomnosť alely HLA-A*3101 môže zvýšiť riziko karbamazepínom indukovaných kožných nežiaducich účinkov (väčšinou menej závažných) z 5 % v bežnej populácii na 26 % v pôvodnej európskej populácii, zatiaľ čo jej absencia môže znížiť riziko z 5 % na 3,8 %.

K dispozícii nie sú dostatočné údaje, ktoré podporujú odporúčanie skríningu alely HLA-A*3101 pred začiatkom liečby karbamazepínom.

Pokiaľ je o pacientoch európskeho alebo japonského pôvodu známe, že sú pozitívni na prítomnosť alely HLA-A*3101, užívanie karbamazepínu sa môže zvážiť v prípadoch, kedy prínos prevažuje nad rizikom.

Riziko Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy

• V súvislosti s užívaním karbamazepínu boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie, Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN).

• Pacientov treba upozorniť na príznaky týchto závažných kožných reakcií a starostlivo sledovať. Najvyššie riziko výskytu SJS alebo TEN je v prvých týždňoch liečby.

• Ak sa objavia príznaky SJS alebo TEN (napr. zhoršujúca sa kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo léziami na slizniciach) liečba karbamazepínom sa má ukončiť.

• Najlepšie výsledky v liečbe SJS a TEN sa dosahujú pri včasnej diagnostike a okamžitom vysadení užívania akéhokoľvek podozrivého lieku. Včasné ukončenie liečby je spojené s lepšou prognózou.

• Ak sa u pacienta vyvinul SJS alebo TEN následkom užívania karbamazepínu, pacient už nikdy nesmie karbamazepín užívať.

Účinky karbamazepínu a iných súčasne podávaných liečiv sa môžu navzájom ovplyvňovať. Karbamazepín sa biotransformuje v pečeni mikrozomálnym systémom cytochrómu P-450, konkrétne predovšetkým izoenzýmom P-450 3A4. Liekové interakcie karbamazepínu možno zjednodušene rozdeliť do piatich podskupín:

1. liekové interakcie, pri ktorých dochádza k zníženiu absorpcie karbamazepínu (aktívne uhlie, cisplatina, doxorubicín), podávanie karbamazepínu s cholestipolom alebo cholestyramínom nevedie k zníženiu jeho vstrebávania,

2. liekové interakcie, pri ktorých dochádza k vytesneniu karbamazepínu z väzby na plazmatické bielkoviny (kyselina valproová, verapamil),

3. liekové interakcie, pri ktorých dochádza k inhibícii biotransformácie karbamazepínu, zvýšeniu jeho plazmatických hladín a k zvýšeniu výskytu jeho nežiaducich účinkov či vzniku toxicity; biotransformáciu karbamazepínu inhibujú: kyselina valproová, jej amid, niektoré antiepileptiká (lamotrigín, remacemid, acetazolamid, klobazam, zonisamid), niektoré antidepresíva (fluvoxamín, fluoxetín, sertralín, tricyklické antidepresíva, viloxazín), makrolidové antibiotiká (erytromycín, klaritromycín, fluritromycín, diritromycín, ponsinomycín, josamycín, nie však azitromycín alebo spiramycín), ketokonazol, metronidazol, izoniazid, niektoré blokátory vápnikového kanála (verapamil, diltiazem), propoxyfén, cimetidín, danazol, očkovacia látka proti chrípke, antihistaminikum terfenadín,

4. liekové interakcie, pri ktorých dochádza k indukcii biotransformácie karbamazepínu, k zníženiu jeho plazmatických hladín a účinnosti: niektoré antiepileptiká (fenytoín, fenobarbital, primidón, felbamát, extrakty z ľubovníka bodkovaného); tento účinok nebol doteraz preukázaný pri rifampicíne ani rifabutíne,

5. liekové interakcie, pri ktorých karbamazepín znižuje plazmatické hladiny a účinnosť iných liekov cestou indukcie pečeňových mikrozomálnych enzýmov: niektorých antiepileptík (fenytoín, fenobarbital, primidón, etosuxinimid, kyselina valproová, klonazepam, lamotrigín, felbamát, topiramát, tiagabín, stiripentol, remacemid), niektorých benzodiazepínov (alprazolam, midazolam, klobazam), antidepresív (amitriptylín, imipramín, desipramín, nortriptylín, mianserín, paroxetín, viloxazín), antipsychotík (chlórpromazín, haloperidol, klozapín, risperidon, olanzapín, zotepín), doxycyklínu, niektorých estrogénov alebo progestínov (etinylestradiol, levonorgestrel, noretisterón), niektorých kortikosteroidov (prednizolónu, metylprednizolónu), niektorých imunosupresív (cyklosporínu, sirolimu, takrolimu), niektorých kurarimimetík (atrakurium, cisatrakurium, pankuronium, pipekuronium, rokuronium, vekuronium), paracetamolu, flukonazolu, itrakonazolu, vorikonazolu a celého radu ďalších liečiv, pri ktorých však ide o klinicky nevýznamné liekové interakcie.

Pri zvieratách (myšiach, potkanoch a králikoch) došlo po perorálnom podávaní karbamazepínu počas organogenézy v denných dávkach toxických pre matku (viac než 200 mg/kg telesnej hmotnosti, t. j. 10 − 20-krát vyššej dávky než sú zvyčajné dávky v humánnej medicíne) k zvýšeniu embryonálnej mortality. Pri dávkach 300 mg/kg/deň došlo pri potkanoch k potratom. Pri dávkach toxických pre matku sa u plodov potkanov pozorovala retardácia rastu. Pri týchto troch druhoch zvierat sa nepozoroval teratogénny účinok, hoci v jednej štúdii na myšiach karbamazepín (40 − 240 mg/kg/deň per os) spôsobil defekty (predovšetkým dilatáciu mozgových komôr) pri 4,7 % plodov v porovnaní s kontrolnou skupinou 1,3 %.

Tehotné ženy s epilepsiou majú byť liečené zvlášť opatrne. U žien vo fertilnom veku sa má karbamazepín podľa možnosti predpisovať ako monoterapia, pretože výskyt kongenitálnych abnormalít u detí žien, liečených kombináciou antiepileptík (napr. kyselina valproová s karbamazepínom a fenobarbitalom alebo fenytoínom) je väčší než u tých matiek, ktoré užívali jednotlivé lieky ako monoterapiu. Pre väčšiu bezpečnosť a ľahšie určenie najnižšieho účinného dávkovania sa odporúča monitorovať plazmatické hladiny. Ak žena užívajúca karbamazepín otehotnie alebo ak je nutné podávať karbamazepín počas tehotenstva, musí sa potenciálny prínos liečby dôkladne zvážiť s možným rizikom liečby, najmä v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Je známe, že potomkovia matiek epileptičiek sú náchylnejší na vývojové chyby a malformácie.

Existujú správy o vývojových chybách a malformáciách, vrátane spiny bifidy, súvisiacich s liečbou karbamazepínom. Pacientky majú byť oboznámené s možnosťou zvýšeného rizika vzniku malformácie a majú mať možnosť využiť antenatálny skríning.

Je známe, že v priebehu tehotenstva dochádza k nedostatku kyseliny listovej. Uvádza sa, že antiepileptické lieky tento nedostatok zhoršujú. Deficit kyseliny listovej tak môže prispievať k zvýšenému výskytu vývojových vád u potomkov liečených epileptičiek. Preto sa odporúča suplementácia kyseliny listovej pred tehotenstvom a počas neho. Takisto sa odporúča, aby sa matke v posledných týždňoch tehotenstva a novorodencovi podával vitamín K₁ako prevencia porúch krvácavosti.

Karbamazepín prestupuje do materského mlieka (asi 25 − 60 % plazmatickej koncentrácie). Prínos dojčenia sa má zvážiť vzhľadom na malú možnosť nepriaznivého vplyvu na dieťa. Ženy užívajúce karbamazepín môžu dojčiť svoje deti za predpokladu, že u dieťaťa sa bude sledovať možnosť výskytu nežiaducich účinkov (napr. nadmerná spavosť). Je evidovaná jedna správa o ťažkej hypersenzitívnej kožnej reakcii u dojčeného dieťaťa.

Pacientovu schopnosť reakcie môžu zhoršiť závraty alebo ospalosť, ktoré vyvoláva karbamazepín, a to predovšetkým na začiatku liečby alebo pri úprave dávkovania. Lekár preto musí individuálne posúdiť, či je pacient schopný túto činnosť vykonávať.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky karbamazepínu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie ich výskytu: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až <1/10); menej časté (1/1 000 až <1/100); zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Frekvencia výskytu	Nežiaduci účinok
Poruchy nervového systému	veľmi časté	závraty, ataxia, somnolencia, únava
	časté	bolesti hlavy, diplopia, poruchy akomodácie( napr. rozmazané videnie)
	menej časté	dyskinéza (tras, orofaciálna dyskinéza, asterixis, choreoatetóza, dystónia, tiky, nystagmus
	zriedkavé	poruchy akomodácie, poruchy reči (napr. dyzartria, nezreteľná reč), periférna neuritída, parestézie, svalová slabosť, paretické symptómy
	veľmi zriedkavé	aseptická meningitída s myoklonom a periférna eozinofília
Psychické poruchy	zriedkavé	halucinácie (sluchové alebo zrakové), agitovanosť, depresia, strata chuti do jedla, nekľud, agresia, aktivácia psychózy, zmätenosť
Poruchy krvi a lymfatického systému	veľmi časté	leukopénia
	časté	eozinofília, trombocytopénia
	zriedkavé	leukocytóza, lymfadenopatia, deficit folátu
	veľmi zriedkavé	agranulocytóza, aplastická anémia, aplázia červených krviniek, megaloblastová anémia, akútna intermitentná porfýria, retikulocytóza, deficit folátu a hemolytická anémia
Poruchy endokrinného systému	časté	edém, retencia tekutín, zvýšenie hmotnosti, hyponatriémia a znížená osmolalita plazmy v dôsledku účinku podobného antidiuretickému hormónu, ktorý vedie v ojedinelých prípadoch k intoxikácii vodou, letargii, vracaniu, bolestiam hlavy, zmätenosti a neurologickým abnormalitám
	veľmi zriedkavé	zvýšenie prolaktínu ( napr. gynekomastia alebo galaktorea), abnormálne testy funkcie štítnej žľazy: znížený levotyroxín (FT4, T4, T3) a zvýšený tyreotropný hormón (zvyčajne bez klinických manifestácií), porucha metabolizmu kostí (pokles plazmatického vápnika a 25 -hydroxycholekalciferolu, ktorá ojedinele vedie k osteomalácii), zvýšenie hladiny cholesterolu (vrátane HDL) a triglyceridov
Poruchy oka	veľmi zriedkavé	konjunktivitída, katarakta
Poruchy ucha a labyrintu	veľmi zriedkavé	hyperakúzia, tinnitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	zriedkavé	poruchy srdcového prevodu
	veľmi zriedkavé	bradykardia, arytmia, atrioventrikulárna blokáda so synkopou, obehový kolaps, kongestívne zlyhanie srdca, hypertenzia, hypotenzia, zhoršenie ochorenia koronárnych artérií, tromboflebitída, trombembolizmus
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu	zriedkavé	oneskorená mnohoorgánová hypersenzitivita*
Poruchy imunitného systému	veľmi zriedkavé	anafylaktická reakcia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	veľmi zriedkavé	hypersenzitivita pľúc charakterizovaná pyrexiou, dyspnoe, pneumóniou (vrátane intersticiálnej)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	veľmi časté	nauzea, vracanie
	časté	sucho v ústach
	menej časté	hnačka alebo zápcha
	zriedkavé	bolesti brucha
	veľmi zriedkavé	glositída, stomatitída, pankreatitída, poruchy chuti
Poruchy pečene a žlčových ciest	veľmi časté	zvýšená gamaglutamyltransferáza v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov (zvyčajne bez klinického významu)
	časté	zvýšené alkalické fosfatázy
	menej časté	zvýšené transaminázy
	zriedkavé	hepatitída(cholestatická, parenchymálna, hepatocelulárna alebo zmiešaná)
	veľmi zriedkavé	granulomatózna hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	veľmi časté	alergické kožné reakcie, urtikária (môže byť závažná)
	menej časté	exfoliatívna dermatitída, erytrodermia
	zriedkavé	syndróm podobný lupus erythematosus, pruritus
	veľmi zriedkavé	Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, fotosenzitívna reakcia, erythema multiforme a nodosum, poruchy kožnej pigmentácie, purpura, pruritus, akné, hyperhydróza, vypadávanie vlasov, ojedinelé prípady hirzutizmu (bez kauzálneho vzťahu)
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	veľmi zriedkavé	artralgia, myalgia, kŕče
Poruchy obličiek a močových ciest	veľmi zriedkavé	intersticiálna nefritída, renálne zlyhanie a dysfunkcia obličiek (albuminúria, hematúria, oligúria a zvýšenie močoviny v krvi-azotémia), retencia moču, časté močenie
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	veľmi zriedkavé	sexuálne poruchy, impotencia

*Oneskorená mnohoorgánová hypersenzitivita na podávaný liek s pyrexiou, kožnými vyrážkami, vaskulitídou, lymfadenopatiou, poruchami podobnými lymfómu, artralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, hepatosplenomegáliou a abnormálnymi hodnotami testov funkcie pečene v rôznych kombináciách. Môžu byť postihnuté aj iné orgány (pľúca, obličky, pankreas, myokard).

Pokiaľ reakcie hypersenzitivity nastanú, liečba sa má ukončiť.

Boli hlásené závažné kožné nežiaduce účinky (SCARs): Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.4).

Pribúdajú dôkazy o súvislosti medzi genetickými markermi a výskytom kožných nežiaducich účinkov ako je SJS, TEN, DRESS, AGEP a makulopapulárna vyrážka. U japonských a európskych pacientov bolo hlásenie týchto reakcií spojené s užívaním karbamazepínu a prítomnosťou alely HLA-A*3101. U pacientov čínskeho (Han), thajského pôvodu a u niektorých ďalších ázijských populácií bola preukázaná silná súvislosť medzi prítomnosťou alely HLA-B*1502 a SJS a TEN (ďalšie informácie pozri časti 4.2 a 4.4).

U pacientov dlhodobo liečených karbamazepínom boli hlásené prípady zníženej kostnej denzity, osteopénie, osteoporózy a zlomenín. Mechanizmus, ktorým karbamazepín zasahuje do kostného metabolizmu, nie je objasnený.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Príznaky

Zvyčajne sa prejavujú v oblasti centrálnej nervovej sústavy, kardiovaskulárneho a respiračného systému:

Centrálny nervový systém: útlm CNS, dezorientácia, ospalosť, agitovanosť, halucinácie, kóma, rozmazané videnie, nezreteľná reč, dyzartria, nystagmus, ataxia, dyskinézy, spočiatku hyperreflexia, konvulzie, psychomotorické poruchy, myoklonus, hypotermia.

Kardiovaskulárny systém: tachykardia, hypotenzia, niekedy hypertenzia, poruchy srdcového prevodu s predĺžením komplexu QRS, synkopy v súvislosti so zastavením srdca.

Respiračný systém: útlm dychu, edém pľúc.

Príznaky predávkovania sa môžu prejaviť aj v oblasti tráviaceho traktu a obličiek:

Gastrointestinálny systém: vracanie, spomalená žalúdočná pasáž, zníženie črevnej motility.

Funkcia obličiek: retencia moču, oligúria alebo anúria, retencia tekutín, otrava vodou vzhľadom na antidiuretický účinok karbamazepínu.

Laboratórne nálezy: hyponatriémia, možná je metabolická acidóza, hyperglykémia a zvýšenie hladín kreatinínfosfokinázy.

Liečba

Neexistuje špecifické antidotum.

Postup liečby sa určuje klinickým stavom pacienta, je nutná hospitalizácia.

Stanovenie plazmatických hladín na potvrdenie otravy karbamazepínom a upresnenie stupňa predávkovania.

Vyprázdnenie žalúdka, výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia. Oneskorený výplach žalúdka môže viesť k oneskorenej absorpcii, čo môže mať za následok relaps počas rekonvalescencie. Podporná lekárska starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti s monitorovaním kardiálnych funkcií a dôkladná korekcia elektrolytovej nerovnováhy.

Špeciálne odporúčanie

Hypotenzia: podanie dopamínu alebo dobutamínu i. v.

Poruchy srdcového rytmu je nutné liečiť individuálne.

Kŕče: podanie benzodiazepínu (napr. diazepam) alebo iného antiepileptika, napr. fenobarbitalu (opatrne vzhľadom na zvýšený útlm dychu).

Hyponatriémia (otrava vodou): obmedzenie tekutín a pomalá i. v. infúzia 0,9% NaCl. Tieto opatrenia môžu zabrániť poškodeniu mozgu.

Odporúča sa hemoperfúzia cez aktívne uhlie. Forsírovaná diuréza, hemodialýza a peritoneálna dialýza boli opísané ako neúčinné. Relaps alebo zhoršenie príznakov je nutné predvídať na 2. a 3. deň vzhľadom na oneskorenú resorpciu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptikum, ATC kód: N03AF01

Mechanizmus účinku

Celkom presný mechanizmus antiepileptického účinku karbamazepínu nie je známy. Pravdepodobne spočíva v blokáde napäťových sodíkových kanálov, ktorá vyvoláva neuronálnu inhibíciu (blokádou predsynaptického uvoľňovania neurotrasmiterov). Karbamazepín pôsobí tiež na úrovni adenozínových receptorov.

V rozmedzí terapeutických hladín je tento účinok veľmi selektívny a karbamazepín neovplyvňuje spontánnu aktivitu.

Mechanizmus antineuralgického účinku nie je známy, predpokladá sa pôsobenie prostredníctvom GABA_Breceptorov.

Mechanizmus antimanického účinku nie je známy, predpokladá sa podobný mechanizmus ako pri antiepileptickom pôsobení.

Karbamazepín znižuje hladiny antidiuretického hormónu, mechanizmus tohto účinku zatiaľ nie je presne známy (pravdepodobne priamym pôsobením na osmoreceptory v hypotalame).

Karbamazepín má anticholinergné, antidepresívne a antiarytmické účinky.

Karbamazepín inhibuje nervovosvalový prenos.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Karbamazepín sa zo štandardných liekových foriem vstrebáva len pomaly. Maximálne plazmatické hladiny sa dosahujú za 4 − 5 hodín. Vstrebávanie z liekových foriem suspenzie je výrazne rýchlejšie (maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu približne za 1,5 hodiny), z liekových foriem s riadeným uvoľňovaním alebo retardovaných liekových foriem je naopak výrazne pomalšie (maximálne plazmatické hladiny sa zvyčajne dosiahnu za 6 − 12 hodín).

Absolútna biologická dostupnosť karbamazepínu zo štandardných liekových foriem je okolo 70 − 79 %. Liekové formy suspenzie majú v porovnaní so štandardnými tabletami absolútnu biologickú dostupnosť vyššiu (vyše 90 %) a retardované liekové formy či liekové formy s riadeným uvoľňovaním zvyčajne nižšiu.

Podanie karbamazepínu súčasne s potravou vedie k zvýšeniu jeho biologickej dostupnosti približne o 25 %.

Zdanlivý distribučný objem karbamazepínu v ustálenom stave je okolo 1 l/kg (podľa rôznych autorov 0,8 − 2 l/kg).

Karbamazepín sa približne zo 76 % viaže na plazmatické bielkoviny a z tejto väzby ho môže vytesniť súčasné podávanie kyseliny valproovej alebo jej solí.

Karbamazepín veľmi dobre preniká do tkanív a sekrétov.

Taktiež prestup do cerebrospinálnej tekutiny je veľmi dobrý (pomer koncentrácií CSF/plazma je okolo 0,22).

Karbamazepín dobre preniká placentou.

Karbamazepín preniká do materského mlieka a dosahuje v ňom koncentrácie zodpovedajúce 24 − 69 % koncentrácie v plazme matky.

Okolo 98 % podanej dávky karbamazepínu sa biotrasformuje v pečeni prostredníctvom cytochrómu P-450 (izoenzým 3A4) na viaceré metabolity, z ktorých si niektoré zachovávajú antikonvulzívnu účinnosť.

Celkový klírens karbamazepínu je 3,85 l/hod1,07 ml/s. U malých detí a osôb starších ako 70 rokov je celkový klírens nižší cca o jednu tretinu.

Močom sa vylúči 72 % a zvyšných 28 % podanej dávky karbamazepínu sa vylúči stolicou. Karbamazepín sa vylučuje prakticky úplne vo forme metabolitov.

Biologický polčas karbamazepínu po jednorazovej dávke predstavuje 25 − 65 hodín. Vzhľadom na výraznú autoindukciu biotransformácie sa pri opakovanom podávaní biologický polčas skracuje na 12 − 17 hodín.

Biologický polčas karbamazepínu u novorodencov matiek, ktoré v tehotenstve užívali karbamazepín, predstavuje okolo 15 hodín.

Pri poruche funkcie obličiek nie je potrebné upravovať alebo meniť používané dávky karbamazepínu.

Karbamazepín sa hemodialýzou efektívne neeliminuje. Možno ho však eliminovať hemoperfúziou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Karbamazepín, ani jeho metabolity nemajú mutagénne vlastnosti. Po dlhodobom podávaní zvieratám môže vyvolať nádorové bujnenie, nie je však známe, či tento účinok má dosah na použitie karbamazepínu v humánnej medicíne. Zatiaľ sa nepozoroval výskyt nádorových ochorení u pacientov liečených karbamazepínom. Karbamazepín má relatívne nízku toxicitu po perorálnom podaní. Je silným induktorom pečeňových mikrozomálnych enzýmov a indukuje biotransformáciu mnohých liekov, vrátane samého seba. Z hľadiska reprodukčnej toxicity možno konštatovať, že karbamazepín je teratogén, jeho podávanie v nízkych (ešte účinných) dávkach v monotetapii epilepsie je spojené s výrazne nižším rizikom než podávanie v kombinácii s inými antiepileptikami (predovšetkým kyselinou valproovou). Karbamazepín sa vylučuje do materského mlieka, jeho použitie v období dojčenia je však možné.

Bezpečnosť karbamazepínu obsiahnutého v lieku Biston tablety sa overila aj jeho dlhodobým používaním v klinickej praxi.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Bezvodý oxid kremičitý, kukuričný škrob, želatína, stearín, 85% roztok glycerolu vo vode, magnéziumstearát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 ^oC v pôvodnom obalena ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Liekovka z hnedého skla s uzáverom z plastickej hmoty, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 50 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ZENTIVA, a. s.

Einsteinova 24

85101 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

21/0028/75-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30.12.1975

Dátum predĺženia registrácie: 29.04.2008 bez časového obmedzenia

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Jún 2014