Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2012/01225

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Bloonis 5 mg

Bloonis 10 mg

Bloonis 15 mg

Bloonis 20 mg

orodispergovateľné tablety

Olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Bloonis a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Bloonis

3. Ako užívať Bloonis

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Bloonis

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE BLOONIS A NA ČO SA POUŽÍVA

Bloonis patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Bloonis sa používa na liečbu psychických zdravotných problémov, ktoré ovplyvňujú ako myslíte, cítite alebo konáte:

• na liečbu schizofrénie

• na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických záchvatov

• na prevenciu extrémnych rozdielov nálady v zmysle rozjarenosti alebo skľúčenosti bipolárnej poruchy (mánia, depresia)

Viac informácií o týchto psychických zdravotných problémoch

Schizofrénia – môžete:

• počuť, vidieť alebo pociťovať veci, ktoré neexistujú

• vypadnúť z kontaktu s realitou

• byť neschopný myslieť alebo posudzovať jasne, byť nezvyčajne podozrievavý alebo sa uzavrieť do seba

• mať pocit zúfalstva, úzkosti alebo napätia

Mánia – môžete:

• sa cítiť povznesene a mať nadmerné množstvo energie

• potrebovať omnoho menej spánku ako zvyčajne

Mať rýchly tok reči a myšlienok a niekedy cítiť silnú podráždenosť.

2. SKÔR AKO UŽIJETE BLOONIS

Neužívajte Bloonis:

- keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek (zoznam v časti 6: Ďalšie informácie). Alergická reakcia sa môže prejaviť ako kožná vyrážka, svrbenie, opuch tváre, opuch pier alebo sťažené dýchanie.

- keď Vám v minulosti zistili poruchu očí, ako napríklad niektoré typy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak)

Neužívajte tento liek v prípade, že sa čokoľvek z vyššie uvedeného vzťahuje na Vás. Ak nie ste si istý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi skôr, ako začnete užívať Bloonis.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Bloonis

- tento liek sa neodporúča užívať starším pacientom s demenciou, nakoľko sa môžu u nich objaviť závažné vedľajšie účinky (pozri „Starší ľudia s demenciou“ v časti 4: Možné vedľajšie účinky)

- ak máte viac ako 65 rokov.Váš lekár Vám pravdepodobne bude pravidelne sledovať Váš krvný tlak

- ak máte cukrovku

- ak máte problémy so srdcom

- ak máte problémy pečene alebo obličiek

- ak máte Parkinsonovu chorobu

- ak máte epilepsiu

- ak máte problémy s prostatou

- ak máte nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)

- ak máte poruchy krvi, čo znamená, že sa Vám ľahšie vytvárajú modriny a trpíte infekciami častejšie ako zvyčajne

- ak ste mali mozgovú príhodu alebo „malú“mozgovú príhodu (prechodné príznaky porážky)

- ak máte Vy alebo niekto z Vašej rodiny problémy s tvorbou krvných zrazenín, nakoľko tento typ liekov môže byť s ich tvorbou spojený

- u pacientov užívajúcich olanzapín sa pozorovalo priberanie na váhe. Spolu s Vaším lekárom by ste mali pravidelne kontrolovať Vašu hmotnosť.

- u pacientov užívajúcich olanzapín sa pozorovala zvýšená hladina krvného cukru a vysoké hodnoty tukov (triglyceridov a cholesterolu). Pred začatím liečby olanzapínom a pravidelne počas liečby Vám má Váš lekár odobrať krv a skontrolovať v nej hladinu cukru a určitých tukov.

Poraďte sa so svojím lekárom predtým ako začnete užívať olanzapín, ak trpíte niektorým z vyššie uvedených ochorení (alebo nie ste si istý).

Deti

Bloonis nie je určený na liečbu pacientov mladších ako 18 rokov.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis a rastlinných liekov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Obzvlášť sa poraďte so svojím lekárom, ak už užívate niektorý z nasledovných liekov:

• lieky na liečbu Parkinsonovej choroby.

• lieky na liečbu depresie alebo úzkosti alebo lieky proti nespavosti, pretože súčasné užívanie s olanzapínom Vám môže spôsobovať ospalosť.

• fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum), pretože v takomto prípade môže byť nutné upraviť Vašu dávku olanzapínu.

Užívanie Bloonis s jedlom a nápojmi

• Tento liek sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

• Počas liečby s olanzapínom nepite žiadny alkohol, pretože kombinácia alkoholu a olanzapínu môže vyvolať ospalosť.

Tehotenstvo a dojčenie

• Ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, čo najskôr to povedzte svojmu lekárovi. Tento liek neužívajte, ak ste tehotná, pokiaľ ste sa o tom neporadili so svojím lekárom.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace ich tehotenstva) užívali olanzapín: trasenie, napätie svalov a/alebo svalová slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u Vášho bábätka objaví niektorý z týchto príznakov, kontaktujte svojho lekára.

• Tento liek nesmiete užívať, ak dojčíte, pretože malé množstvo olanzapínu môže prechádzať do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Liečba Bloonis môže spôsobovať pocit ospalosti. Ak sa u Vás ospalosť objaví, neveďte vozidlo, ani neobsluhujte žiadne nástroje alebo stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Bloonis

Bloonis obsahuje mliečny cukor laktózu.

Ak viete o vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so svojím lekárom ešte pred začiatkom liečby.

3. AKO UŽÍVAŤ BLOONIS

Vždy užívajte Bloonis presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekáraalebo lekárnika.

Lekár Vám povie, koľko orodispergovateľných tabliet Bloonis máte užívať a ako dlho máte pokračovať v ich užívaní.

• Denná dávka Bloonis sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg.

• Ak sa príznaky Vášho ochorenia vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale liečbu neukončujte, pokiaľ Vám to nenariadi Váš lekár.

• Bloonis orodispergovateľné tablety užívajte raz denne tak, ako Vám odporučil Váš lekár.

• Orodispergovateľné tablety sa pokúste užívať každý deň v rovnakom čase.

• Nie je dôležité, či ich užívate počas jedla alebo nalačno. Bloonis sa užíva ústami (perorálne).

• Bloonis orodispergovateľné tablety sa ľahko lámu, preto s nimi zaobchádzajte opatrne. Dbajte, aby ste nemali vlhké ruky, pretože tak sa môže tableta ľahko polámať.

• Tabletu si vložte do úst. Rozpustí sa priamo v ústach, takže ju môžete ľahko prehltnúť.

• Tabletu môžete vhodiť aj do pohára vody a zamiešať. Nápoj okamžite vypite.

Ak užijete viac Bloonis, ako máte

Ihneď kontaktujte svojho lekára alebo najbližšie zdravotnícke zariadenie. Zoberte si so sebou zvyšné tablety a obal, aby lekár vedel, čo ste užili.

Môžu sa objaviť nasledovné príznaky:

• Rýchly alebo neobvyklý tlkot srdca, vysoký alebo nízky krvný tlak

• Vyšší nepokoj alebo agresivita ako zvyčajne

• Problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)

• Ospalosť, spavosť, zmätenosť alebo znížený stav vedomia

• Záchvaty alebo kŕče (epilepsia)

• Kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti, malátnosti alebo ospalosti

• Problémy s dýchaním alebo upadnutie do kómy

Ak zabudnete užiť Bloonis

• Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je takmer čas pre ďalšiu dávku, neužívajte vynechanú dávku.

• Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Bloonis

Neprestaňte s užívaním tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité, aby ste v liečbe Bloonis pokračovali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár. Váš lekár môže rozhodnúť o ukončení liečby a následne postupne znižovať Vaše dávky.

Ak náhle ukončíte liečbu, môžu sa objaviť príznaky ako:

• triaška alebo potenie

• nespavosť, pocit úzkosti

• pocit nevoľnosti alebo nevoľnosť (nutkanie na vracanie alebo vracanie)

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Bloonis môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Nasledovné vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť pri užívaní tohto lieku:

Ihneď prestaňte užívať olanzapín a kontaktujte svojho lekára alebo najbližšie zdravotnícke zariadenie, ak:

• Vám opuchnú ruky, nohy, členky, tvár, pery, hrdlo, ktoré môžu spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní. Môžete si tiež všimnúť svrbiace, hrčkovité alebo páliace výrážky (žihľavka). Tieto príznaky môžu byť prejavom alergickej reakcie.

• Trpíte svalovou slabosťou, bolesťou, pocitom nevoľnosti alebo máte vysokú teplotu. Tieto príznaky môžu byť prejavom život ohrozujúceho ochorenia, tzv. rabdomyolýzy.

• Máte veľmi vysoké teploty, potenie, stuhnuté svaly, rýchle búšenie srdca, rýchle dýchanie, cítite ospalosť alebo zmätenosť. Môžete mať ťažkosti pri chôdzi, triašku alebo mimovoľné nezvyčajné pohyby svalov. V ojedinelých prípadoch môže dôjsť ku gúľavému pohybu očí. Tieto príznaky môžu byť prejavom vážneho stavu známeho ako malígny neuroleptický syndróm.

• Pociťujete akúkoľvek bolesť v hrudníku alebo nohách, alebo začnete mať problémy s dýchaním. Tieto príznaky môžu byť prejavom krvných zrazenín.

• Máte bolestivú erekciu, ktorá nesúvisí so sexuálnou aktivitou a neustupuje.

Čo najskôr povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak spozorujete niektorý z nasledujúcich účinkov:

• Zožltnutie pokožky alebo očných bielok a stmavnutie moču. Môžete mať tiež vysoké teploty, cítiť únavu, stratiť chuť do jedla, mať bolesť žalúdka alebo pocit nevoľnosti. Tieto príznaky môžu byť prejavom pečeňových problémov, ako je žltačka alebo hepatitída.

• Krvné zrazeniny v žilách najmä nôh (príznaky zahrňujúce opuch, bolesť a začervenanie v nohe), ktoré môžu prejsť cievami do pľúc a spôsobiť bolesť na hrudi a ťažkosti s dýchaním.

• Záchvaty (kŕče). Tento vedľajší účinok je častejší u pacientov so záchvatmi v minulosti (epilepsia).

• Mimovoľné nezvyčajné pohyby, vrátane trhavých pohybov rúk a nôh, čelustí alebo jazyka alebo gúľavé pohyby očí. Tieto príznaky môžu byť prejavom dystónie.

• Silná bolesť žalúdka, ktorá môže zasiahnuť až chrbát. Môžete mať tiež horúčku a nutkanie na vracanie alebo vracať. Tieto príznaky môžu byť prejavom zápalu podžalúdkovej žľazy.

• Cukrovka alebo zhoršujúca sa cukrovka, príležitostne spojená s ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kóma.

• Nezvyčajný srdcový rytmus zahrňujúci spomalenie alebo zrýchlenie pulzu.

• Zhoršenie príznakov ochorenia u pacientov s Parkinsonovou chorobou.

• Ťažkosti pri močení.

Vedľajšie účinky, o ktorých sa musíte s lekárom alebo lekárnikom porozprávať, v prípade, že sa zhoršujú alebo trvajú dlhšie ako pár dní:

Veľmi časté vedľajšie účinky: ovplyvňujú viac ako 1 z 10 osôb

• zvýšenie telesnej hmotnosti

• ospalosť

• zvýšenie hladín prolaktínu v krvi (zistené pomocou krvného testu)

Časté vedľajšie účinky: ovplyvňujú 1 až 10 osôb zo 100

• poruchy krvi (ako napríklad eozinofília, neutropénia, leukopénia alebo trombocytopénia), čo znamená, že sa Vám ľahšie vytvárajú modriny a trpíte infekciami častejšie ako zvyčajne

• vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) alebo vysoké hladiny triglyceridov v krvi (hypertriglyceridémia)

• zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči

• pocit väčšieho hladu

• závrat

• pocit nepokoja a neschopnosť zostať kľudný

• tras

• stuhnuté svaly alebo kŕč (vrátane pohybov oka)

• mimovoľné pohyby svalov, ako napríklad rôzne úškľabky, mľaskanie a vyplazovanie jazyka. Prejavuje sa najskôr na ústach a tvári, ale môže zasiahnuť aj zvyšné časti tela. Tieto príznaky môžu byť prejavom tzv. tardívnej dyskinézy.

• problémy s rečou alebo sucho v ústach

• zápcha

• kožná vyrážka

• slabosť, strata sily alebo nadmerná únava

• zadržiavanie vody v tele spôsobujúce opuch rúk, členkov alebo chodidiel

• sexuálna porucha ako napríklad znížená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u mužov.

• pocit závratu alebo mdloby (s pomalým pulzom), predovšetkým pri vstávaní z ležiacej alebo sediacej polohy. Zvyčajne ustúpia samé, ak však nie, povedzte to svojmu lekárovi.

Menej časté vedľajšie účinky: ovplyvňujú 1 až 10 osôb z 1 000

• spomalenie pulzu

• citlivosť na slnečné svetlo

• neschopnosť udržať moč

• vypadávanie vlasov

• vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu

• zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú abnormálna produkcia mlieka alebo nadmerné zväčšenie

• krvné zrazeniny v žilách, najmä na nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa môžu krvnými cievami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť v hrudi a problémy s dýchaním. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď sa poraďte s lekárom.

Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.

• alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)

• cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou

• zníženie normálnej telesnej teploty (hypotermia)

• záchvaty, zvyčajne sú prítomné v anamnéze (epilepsia)

• kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutých svalov a únavy alebo ospalosti

• kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú krúživé pohyby očí

• nezvyčajný srdcový rytmus

• náhle nevysvetliteľné úmrtie

• zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka, horúčku a vracanie

• ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov

• postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami

• problémy pri močení

• predĺžená a/alebo bolestivá erekcia

Starší pacienti s demenciou

U starších pacientov s demenciou sa okrem hore uvedených vedľajších reakcií môže vyskytnúť:

Oznámte čo najskôr Vášmu lekárovi, ak sa u staršieho pacienta s demenciou vyskytne:

• mozgová príhoda

• zápal pľúc

• vidí veci, ktoré neexistujú (zrakové halucinácie)

• pády alebo problémy pri chôdzi

• neschopnosť udržať moč (inkontinencia moču)

• zvýšenie telesnej teploty

• začervenanie kože

U tejto osobitnej skupiny pacientov sa hlásilo niekoľko prípadov úmrtia.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ BLOONIS

• Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

• Nepoužívajte Bloonis po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

• Bloonis sa musí uchovávať v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

• Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Bloonis obsahuje

Liečivo je olanzapín. Každá orodispergovateľná tableta Bloonis obsahuje 5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg olanzapínu.

Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, hydroxypropylcelulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A), sodná soľ sacharínu, magnéziumstearát.

Ako vyzerá Bloonis a obsah balenia

Bloonis 5 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné tablety.

Bloonis 10 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné tablety na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane hladké.

Bloonis 15 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné tablety s označením „Z“ na jednej strane.

Bloonis 20 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné tablety na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane s označením „Z“.

Bloonis 10 mg a 20 mg tablety sa môžu rozdeliť na dve rovnaké polovice.

Bloonis je dostupný v blistroch v škatuli po 14, 28, 35, 56, 70, 98 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Bratislava

Slovenská republika

Výrobca

Sanofi-Aventis Sp. z. o.o.

Drug production and Distribution Plant

ul. Lubelska 52, 35-233 Rzeszów

Poľsko

S.C. Zentiva S.A.

B-dul Theodor Pallady nr.50, sector 3, Bukuresti, cod032266,

Rumunsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Francúzsko	Bloonis 5 mg comprimé orodispersible Bloonis 10 mg comprimé orodispersible sécable Bloonis 15 mg comprimé orodispersible Bloonis 20 mg comprimé orodispersible sécable
Bulharsko	Bloonis 10 mg таблетка, диспергираща се в устата
Grécko	Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg, δισκίοδιασπειρόμενο στο στόμα
Maďarsko	Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg szájban diszpergálódó tabletta
Poľsko	Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg, orodispersible tablet
Rumunsko	BLOONIS 10 mg/15 mg/20 mg comprimate orodispersabile
Slovinsko	Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg orodisperzibilne tablete
Slovenská republika	Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v apríli 2013.

Príloha č. 1 k oznámeniu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2012/01225

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Bloonis 5 mg

Bloonis 10 mg

Bloonis 15 mg

Bloonis 20 mg

orodispergovateľné tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Bloonis 5 mg

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 89,15 mg monohydrátu laktózy.

Bloonis 10 mg

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 178,30 mg monohydrátu laktózy.

Bloonis 15 mg

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 267,45 mg monohydrátu laktózy.

Bloonis 20 mg

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 356,60 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta.

Bloonis 5 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná tableta.

Bloonis 15 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná tableta s označením „Z“ na jednej strane.

Bloonis 10 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná tableta, na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane hladká. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké polovice.

Bloonis 20 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná tableta, na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane s označením „Z“. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké polovice.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný na udržanie klinického zlepšenia počas pokračujúcej terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkej až ťažkej manickej epizódy.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri časť 5.1)

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí

Schizofrénia: Odporúčaná úvodná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Úvodná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy: Odporúčaná úvodná dávka je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom, pokračujte pre prevenciu rekurencie v terapii rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

Počas liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne upravené podľa individuálneho klinického stavu v rozsahu 5-20 mg. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú úvodnú dávku sa odporúča len po patričnom opätovnom klinickom zhodnotení a spravidla sa to nemá robiť v intervaloch kratších ako 24 hodín.

Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Orodispergovateľná tableta olanzapínu sa má vložiť do úst, kde sa rýchlo rozpustí v slinách, takže sa dá ľahko prehltnúť. Tiež sa môže bezprostredne pred užitím rozpustiť v pohári plnom vody.

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná obalenej tablete olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania. Dávkovanie a frekvencia podávania sú rovnaké ako u obalených tabliet olanzapínu. Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu obalených tabliet olanzapínu.

Pediatrická populácia

Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami s dospelými pacientami (pozri časť 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší

Podanie nižšej úvodnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované, avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu úvodnú dávku (5 mg).V prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má byť úvodná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len so zvýšenou opatrnosťou.

Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať úvodnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať úvodnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) sa má zvážiť zníženie úvodnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, má byť opatrné.

V prípadoch, kedy sa považuje za nevyhnutné zvýšiť dávku o 2,5 mg, sa majú použiť filmom obalené tablety olanzapínu.

(Pozri časti 4.5 a 5.2).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Pacienti so známym rizikom glaukómu so zatvoreným uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti podrobení starostlivej kontrole.

Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených olanzapínom 2-násobne vyššia incidencia úmrtia v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkouliečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V tých istých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol, v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo, 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo dostávajúcich placebo, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto štúdiách nebola stanovená.

Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Úvodná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potencionálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické príznaky NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová arytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínkinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických príznakov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo exacerbácia diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch vedúcou aj k úmrtiam pacientov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch.

U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu je potrebné sledovať znaky a príznaky hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom alebo pacienti s rizikovými faktormi pre vývoj diabetu majú byť pravidelne sledovaní kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Pravidelne sa má sledovať hmotnosť, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každý štvrťrok.

Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s lipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu sa majú pravidelne sledovať lipidy s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.

Anticholinergný účinok

Aj keď olanzapín in vitro prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z klinických štúdií odhalili nízky výskyt súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.

Funkcia pečene

Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST). Zvýšená opatrnosť a následné sledovania sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), má sa liečba olanzapínom ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou, u pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou. Pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu bola často hlásená neutropénia (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01%) hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF] ≥500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez signifikantných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín predpisuje spolu s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnou srdcovou nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Trombembolizmus

Menej často (≥ 0,1 % a < 1 %) bola hlásená časová súvislosť medzi liečbou olanzapínom a výskytom venózneho trombembolizmu. Príčinná súvislosť medzi výskytom venózneho trombembolizmu a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Keďže sa však u pacientov so schizofréniou často vyskytujú získané rizikové faktory venózneho trombembolizmu, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárne účinky olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože in vitro pôsobí ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah pre záchvaty. U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné rizikové faktory.

Tardívna dyskinéza

V porovnávacích štúdiách trvajúcich jeden rok alebo kratšie sa olanzapín spájal so štatisticky významnou nižšou incidenciou dyskinézy vyvolanej liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Tieto prejavy sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po prerušení liečby.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách olanzapínu sa u starších pacientov zriedkavo pozorovala posturálna hypotenzia. Podobne ako pri užívaní iných antipsychotík sa u pacientov starších ako 65 rokov odporúča pravidelné meranie krvného tlaku.

Náhla srdcová smrť

V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortnej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri olanzapíne porovnateľné s rizikom pri atypických antipsychotikách zahrnutých do súhrnnej analýzy.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie s pacientami vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami sa neskúmali a sú stále neznáme (pozri časti 4.8 a 5.1).

Laktóza

Tablety olanzapínu obsahujú laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, deficitu laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Keďže sa olanzapín metabolizuje prostredníctvom CYP1A2, látky, ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci klinický dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávok olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Ukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej koncentrácie (Cmax) olanzapínu po podaní fluvoxamínu bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou koncentrácie (AUC) olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky olanzapínu. Pri zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť perorálne podaného olanzapínu o 50 až 60 %, preto sa má užívať najmenej 2 hodiny pred alebo po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne neovplyvňujú farmakokinetiku olanzapínu.

Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom:

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných liečiv: tricyklických antidepresív (metabolizované prevažne prostredníctvom CYP2D6), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo biperidonom.

Terapeutické monitorovanie plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by bola potrebná úprava dávkovania valproátu po začatí súbežného podávania olanzapínu.

Celkový účinok na CNS

Opatrnosť je potrebná u pacientov požívajúcich alkohol alebo užívajúcich lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami (pozri časť 4.4).

QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie u gravidných žien. Pacientky je potrebné poučiť o nutnosti informovania svojich lekárov vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí, sa má olanzapín podávať počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši možné riziko pre plod.

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Bloonis) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Dojčenie

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky majú byť poučené o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko môže olanzapín spôsobovať ospalosť a závraty, pacienti majú byť opatrní pri obsluhovaní strojov, vrátane motorových vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ≥ 1% pacientov) spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava a edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne:

Veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % až < 10 %), menej časté (≥ 0,1 % až < 1 %), zriedkavé (≥ 0,01 % až < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %), neznáme (z dostupných údajov).

Veľmi časté	Časté	Menej časté	Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému
	Eozinofília	Leukopénia Neutropénia	Trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
			Alergická reakcia
Poruchy metabolizmu a výživy
Zvýšenie telesnej hmotnosti1	Zvýšené hladiny cholesterolu2,3 Zvýšené hladiny glukózy4 Zvýšené hladiny triglyceridov2,5 Glukozúria Zvýšená chuť do jedla		Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4) Hypotermia
Poruchy nervového systému
Ospalosť	Závrat Akatízia6 Parkinsonizmus6 Dyskinéza6		Záchvaty, pričom väčšinou bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4) Dystónia (vrátane kruhových pohybov očných gúľ) Tardívna dyskinéza Abstinenčné príznaky7
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
		Bradykardia Predľženie QTc (pozri časť 4.4)	Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4)
Poruchy ciev
	Ortostatická hypotenzia	Trombembolizmus (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	Mierne, prechodné anticholinergné účinky vrátane zápchy a sucha v ústach		Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
	Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)		Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia)
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	Vyrážka	Fotosenzitívna reakcia, Alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
			Rabdomyolýza
Poruchy obličiek a močových ciest
		Inkontinencia moču	Oneskorené močenie
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
			Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
			Priapizmus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
	Asténia Únava Edém
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zvýšené hladiny prolaktínu8		Vysoká hladina kreatinínkinázy Zvýšený celkový bilirubín	Zvýšená alkalická fosfatáza

¹ Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7% pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %); ≥ 15 % častý (4,2 %) a ≥ 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej hmotnosti o ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).

² Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

³ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,17 mmol/l), ktoré dosiahli vysoké hladiny (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 - < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

⁴ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré dosiahli vysoké hladiny (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵ Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré dosiahli vysoké hladiny (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

⁶ V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a tardívnych extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti zistiť, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie tardívne extrapyramídové syndrómy.

⁷ Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom ukončení liečby olanzapínom.

⁸ V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou počiatočnou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia. Vo všeobecnosti sa u pacientov liečených olanzapínom zriedkavo objavili možné súvisiace klinické prejavy spojené s prsníkmi a menštruáciou (napr.: amenorea, zväčšenie prsníkov, galaktorea u žien a gynekomastia / zväčšenie prsníkov u mužov). Často sa pozorovali možné súvisiace nežiaduce reakcie spojené so sexuálnou funkciou (napr.: erektilná dysfunkcia u mužov a znížené libido u obidvoch pohlaví).

Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového/LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4 - 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie o osobitných skupinách pacientov

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie

V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10%) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4 % pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie zamerané na porovnanie dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientami sa porovnali s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientami.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok na hmotnosti (≥ 7%) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) vyšší ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % až < 10 %).

Poruchy metabolizmu a výživy Veľmi časté: Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina triglyceridov10, zvýšená chuť do jedla. Časté: Zvýšená hladina cholesterolu11

Poruchy nervového systému Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).

Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté: Suchosť v ústach

Poruchy pečene a žlčových ciest Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT/AST; pozri časť 4.4).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu12

⁹Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a ≥ 25% často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 % pribralo ≥ 7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti.

¹⁰ Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (< 1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na ≥ 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na ≥ 1,467 mmol/l.

¹¹Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi často.

¹²Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 % dospievajúcich pacientov.

4.9 Predávkovanie

Znaky a príznaky

Medzi veľmi časté príznaky (výskyt > 10 %) predávkovania patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia, hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2 % prípadov predávkovania) a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

Liečba predávkovania

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.

Podľa klinického stavu sa má zahájiť symptomatická liečba a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, obehového kolapsu a podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na β-receptoroch, keďže beta stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných porúch srdcového rytmu. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom a sledovaním až do úplneho zotavenia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antipsychotiká; diazepíny, oxazepíny a tiazepíny.

ATC kód:N05A H03

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov (Ki; < 100 nM) – k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2, D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; α1-adrenergným; a histamínovým H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval in vitro väčšiu afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2 ako D2aktivitu na in vivo modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, v zobrazovacej štúdii Single Photon Emission Computed Tomography (SPECT) bola miera obsadzovania D2receptorov u schizofrenických pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné antipsychotiká a pacientov odpovedajúcich na risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.

V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientami s pozitívnymi a negatívnymi príznakmi vykazoval olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych príznakov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály Montgomery-Asberg Depression Rating Scale) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p= 0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej afektívnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín v primárnom parametre rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p = 0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne superiorná voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

Pediatrická populácia

Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v súvislosti s bipolárnou afektívnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu (pozri časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná filmom obalenej tablete olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania. Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu filmom obalených tabliet olanzapínu.

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne koncentrácie v plazme za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-desmetylu a 2-hydroxymetylu, vykazujúcich in vivo významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť famakologickej aktivity je spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní, priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod).

Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5-20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti 32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu vykazuje olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien (n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču vo forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens (18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov, u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a α1-kyslý-glykoproteín.

Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u krýs 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.

Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a ochorenia periférnej krvi.

Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u krýs zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

Hematologická toxicita: U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislom poklese počtu leukocytov v krvi u myší a nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u krýs; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.

Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou 1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles aktivity.

Mutagenita

Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií in vivo a in vitro na cicavcoch.

Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa dá konštatovať, že olanzapín nie je karcinogénny.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy

Hydroxypropylcelulóza

Sodná soľ karboxymetylškrobu, typ A

Sodná soľ sacharínu

Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Bloonis 5 mg, 10 mg, 15 mg, a 20 mg je dostupný v OPA/Al/PVC/Al blistroch po 14, 28, 35, 56, 70 alebo 98 orodispergovateľných tabliet v jednej škatuli.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnýmipožiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Bloonis 5mg: 68/0277/10-S

Bloonis 10 mg: 68/0278/10-S

Bloonis 15 mg: 68/0279/10-S

Bloonis 20 mg: 68/0280/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

13.05.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2013