Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05243-Z1B

Písomná informácia pre používateľa

Carzap 4 mg

Carzap 8 mg

Carzap 16 mg

Carzap 32 mg

tablety

kandesartan cilexetil

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Carzap a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Carzap

3. Ako užívať Carzap

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Carzap

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Carzap a na čo sa používa

Váš liek sa volá Carzap. Liečivo je kandesartan cilexetil. Patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú antagonisty receptorov angiotenzínu II. Jeho účinok je spôsobený tým, že uvoľňuje a rozširuje cievy. Tým pomáha znižovať váš krvný tlak. Uľahčuje tiež vášmu srdcu vháňať krv do všetkých častí tela.

• Carzap sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) u dospelých pacientov a u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.

• Carzap sa môže použiť na liečbu srdcového zlyhávania u dospelých pacientov so zníženou funkciou srdcového svalu, ak sa nemôžu použiť inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE),alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE, ak príznaky pretrvávajú napriek liečbe a nemôžu sa použiť antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA). (Inhibítory ACE a MRA sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu srdcového zlyhávania.)

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Carzap

Neužívajte Carzap:

• ak ste alergický na kandesartan cilexetil alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6);

• ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Carzapu na začiatku tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo);

• ak máte ťažké ochorenie pečene alebo biliárnu obštrukciu (problém s odvádzaním žlče zo žlčníka);

• ak je pacientom dieťa vo veku do 1 roka;

• ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.

Ak si nie ste istý, či sa vás niečo z vyššie uvedeného týka, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať Carzap.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Carzap, obráťte sa na svojho lekára:

• ak máte problémy so srdcom, pečeňou alebo obličkami, alebo ak ste na dialýze,

• ak ste v poslednom čase podstúpili transplantáciu obličky,

• ak vraciate, v poslednom čase ste mali silné vracanie alebo máte hnačku,

• ak máte ochorenie nadobličiek – tzv. Connov syndróm (známy tiež ako primárny hyperaldosteronizmus),

• ak máte nízky krvný tlak,

• ak ste v minulosti prekonali cievnu mozgovú príhodu,

• musíte oznámiť svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Carzap sa neodporúča na začiatku tehotenstva, a nesmie sa užívať, ak ste viac ako 3 mesiace tehotná, pretože môže spôsobiť vážne poškodenie dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť Tehotenstvo).

• ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

  • inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.

  • aliskiren

• ak užívate inhibítor ACE spolu s liekom, ktorý patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA). Tieto lieky sa používajú na liečbu srdcového zlyhávania (pozri „Iné lieky a Carzap“).

Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.

Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Carzap“

Ak máte plánovaný operačný zákrok, povedzte svojmu lekárovi alebo zubnému lekárovi, že užívate Carzap. Je to kvôli tomu, že Carzap v kombinácii s niektorými anestetikami (používanými pri narkóze) môže spôsobovať pokles krvného tlaku.

Deti a dospievajúci

Používanie Carzapu sa skúmalo u detí. Viac informácií si môžete vyžiadať od svojho lekára. Carzap sa nesmie dávať deťom vo veku do 1 roka kvôli možnému riziku súvisiacemu s vývojom obličiek.

Iné lieky a Carzap

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Carzap môže ovplyvniť účinok niektorých liekov a naopak, niektoré lieky môžu mať vplyv na účinok Carzapu.

Počas užívania určitých liekov bude možno potrebné, aby vám lekár z času na čas urobil krvné testy.

Informujte svojho lekára predovšetkým vtedy, keď užívate niektorý z nasledujúcich liekov:

• ak užívate iné lieky na zníženie krvného tlaku, vrátane betablokátorov, diazoxidu;

• ak užívate nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ako sú ibuprofén, naproxén alebo diklofenak, celekoxib alebo etorikoxib (lieky na úľavu od bolesti a zápalu);

• ak užívate kyselinu acetylsalicylovú (ak užívate viac než 3 g každý deň) (liek na úľavu od bolesti a zápalu);

• ak užívate doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík (lieky, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v krvi);

• ak vás liečia heparínom (liek na zriedenie krvi);

• ak užívate lieky na odvodňovanie (diuretiká);

• ak užívate lítium (liek na psychické problémy).

Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

• ak užívate inhibítor ACE alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Carzap” a „Upozornenia a opatrenia“).

• ak užívate inhibítor ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón).

Carzap a jedlo, nápoje a alkohol

• Carzap môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

• Ak vám bol predpísaný Carzap, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako požijete alkoholické nápoje. Alkohol môže spôsobiť, že budete pociťovať mdloby alebo závraty.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tehotenstvo

Musíte oznámiť svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Lekár vám zvyčajne odporučí, aby ste prestali užívať Carzap predtým, ako otehotniete alebo len čo zistíte, že ste tehotná a poradí vám, aby ste užili iný liek namiesto Carzapu. Carzap sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť vážne poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo plánujete začať dojčiť. Carzap nie je vhodný pre dojčiace matky a lekár môže pre vás zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť, zvlášť ak vaše dieťa je novorodenec alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Niektorí ľudia môžu počas užívania Carzapu pociťovať únavu alebo závrat. Ak sa to stane vám, neveďte vozidlo, ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo stroje.

Carzap obsahuje laktózu

Carzap obsahuje laktózu, ktorá predstavuje určitý druh cukru. Ak vám lekár povedal, že trpíte neznášanlivosťou niektorých cukrov, poraďte sa s ním predtým, ako začnete užívať tento liek.

2. Ako užívať Carzap

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Je dôležité užívať Carzap každý deň.

Carzap môžete užívať spolu s jedlom alebo bez jedla.

Tabletu prehltnite a zapite ju vodou.

Snažte sa užiť tabletu každý deň v rovnakom čase. Pomôže vám to zapamätať si, aby ste ju užili.

Liečba vysokého krvného tlaku:

• Zvyčajná začiatočná dávka Carzapu je 8 mg jedenkrát denne. Lekár vám môže túto dávku zvýšiť na 16 mg jedenkrát denne, a ďalej až na 32 mg jedenkrát denne v závislosti od reakcie vášho krvného tlaku.

• Niektorým pacientom, ako sú pacienti, ktorí majú problémy s pečeňou či obličkami alebo ktorí v poslednom čase stratili veľa tekutín, napr. kvôli vracaniu alebo hnačke alebo pri užívaní odvodňovacích tabliet, môže lekár predpísať nižšiu začiatočnú dávku.

• Niektorí pacienti čiernej pleti môžu mať zníženú reakciu na podanie tohto typu lieku, ak sa podáva ako jediná liečba a títo pacienti môžu potrebovať vyššie dávky.

Používanie u detí a dospievajúcich s vysokým krvným tlakom

Deti vo veku od 6 do 18 rokov:

Odporúčaná začiatočná dávka je 4 mg jedenkrát denne.

Pre pacientov s hmotnosťou do 50 kg:u pacientov, kde nie je krvný tlak pod primeranou kontrolou, môže lekár prijať rozhodnutie zvýšiť dávku maximálne na 8 mg jedenkrát denne.

Pre pacientov s hmotnosťou od 50 kg:u pacientov, kde nie je krvný tlak pod primeranou kontrolou, môže lekár prijať rozhodnutie zvýšiť dávku na 8 mg jedenkrát denne a na 16 mg jedenkrát denne.

Liečba srdcového zlyhania:

• Zvyčajná začiatočná dávka Carzapu je 4 mg jedenkrát denne. Lekár vám môže túto dávku zvýšiť zdvojnásobením dávky v intervaloch najmenej 2 týždňov až na 32 mg jedenkrát denne. Carzap možno užívať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového zlyhania a váš lekár rozhodne, aký druh liečby je pre vás vhodný.

Ak užijete viac Carzapu, ako máte

Ak užijete viac Carzapu, ako vám predpísal lekár, ihneď sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Ak zabudnete užiť Carzap

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Vezmite si nasledujúcu dávku ako zvyčajne.

Ak prestanete užívať Carzap

Ak prestanete užívať Carzap, krvný tlak sa vám môže znova zvýšiť. Neprestaňte preto užívať Carzap bez toho, aby ste sa najprv poradili so svojím lekárom.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Je dôležité, aby ste vedeli, aké vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť.

Prestaňte Carzap užívať a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc v prípade, ak sa u vás vyskytnú niektoré z nasledujúcich príznakov alergickej reakcie:

• sťažené dýchanie sprevádzané opuchom alebo bez opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla,

• opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla, ktorý môže spôsobovať ťažkosti s prehĺtaním,

• výrazné svrbenie kože (s vyvýšenými vyrážkami).

Carzap môže spôsobiť zníženie počtu bielych krviniek. Vaša odolnosť voči infekciám sa môže znížiť a môže sa vyskytnúť únava, infekcia alebo horúčka. Ak sa tak stane, kontaktujte svojho lekára. Lekár vám môže z času na čas urobiť krvné testy, aby zistil, či Carzap nespôsobil zmeny v zložení krvi (agranulocytózu).

Ďalšie možné vedľajšie účinky:

Časté (môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí)

• Pociťovanie závratu/točenia hlavy

• Bolesť hlavy

• Infekcie dýchacích ciest

• Nízky krvný tlak – v dôsledku toho môžete pociťovať mdloby alebo sa vám môže točiť hlava

• Zmeny vo výsledkoch krvných testov:

  • Zvýšenie hladiny draslíka v krvi, najmä, ak ste už mali problémy s obličkami alebo srdcové zlyhanie. V ťažkých prípadoch sa u vás môže vyskytnúť únava, slabosť, nepravidelná činnosť srdca alebo mravčenie.

• Ovplyvnenie funkcie obličiek, najmä, ak ste už mali ťažkosti s obličkami alebo srdcové zlyhanie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť zlyhanie obličiek.

Veľmi zriedkavé (môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí)

• Opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla

• Zníženie počtu červených alebo bielych krviniek. Môže sa prejaviť ako únava, infekcia alebo horúčka

• Kožné vyrážky, žihľavka

• Svrbenie

• Bolesť chrbta, bolesti kĺbov a svalov

• Zmenená činnosť pečene, vrátane zápalu pečene (hepatitídy). Môže sa to prejaviť ako únava, žlté sfarbenie kože a očných bielkov a príznaky podobné chrípke.

• Nevoľnosť

• Kašeľ

• Zmeny vo výsledkoch krvných testov:

  • Znížená hladina sodíka v krvi. V ťažkých prípadoch sa môže vyskytnúť slabosť, pocit nedostatku energie alebo svalové kŕče.

Javí sa, že vedľajšie účinky u detí, ktoré sa liečia na krvný tlak, sú podobné ako vedľajšie účinky pozorované u dospelých, avšak vyskytujú sa častejšie. Bolesť hrdla je veľmi častým vedľajším účinkom, ale u dospelých sa nezaznamenal, výtok z nosa, horúčka a zvýšený tep srdca sú častými vedľajšími účinkami u detí, ale neboli hlásené u dospelých.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Carzap

Uchovávajte tento liek mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a na blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Carzap obsahuje

Liečivo je kandesartan cilexetil.

Každá tableta obsahuje 4 mg kandesartanu cilexetilu.

Každá tableta obsahuje 8 mg kandesartanu cilexetilu.

Každá tableta obsahuje 16 mg kandesartanu cilexetilu.

Každá tableta obsahuje 32 mg kandesartanu cilexetilu.

Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, kukuričný škrob, hydroxypropylcelulóza (E 463), sodná soľ kroskarmelózy (E 468), magnéziumstearát (E 572) a trietylcitrát (E 1505).

Ako vyzerá Carzap a obsah balenia

Carzap 4 mg sú biele obojstranne vypuklé tablety s deliacou ryhou na jednej strane a označené C4 na tej istej strane.

Carzap 8 mg sú biele obojstranne vypuklé tablety s deliacou ryhou na jednej strane a označené C8 na tej istej strane.

Carzap 16 mg sú biele obojstranne vypuklé tablety s deliacou ryhou na jednej strane a označené C16 na tej istej strane.

Carzap 32 mg sú biele obojstranne vypuklé tablety s deliacou ryhou na jednej strane a označené C32 na tej istej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Veľkosti balenia : 7, 14, 28, 30, 56, 70, 90, 98 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, k.s.U kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika

Výrobcovia

Siegfried Malta Ltd, HHF070 Hal Far Industrial Estate, P.O. box 14, Hal Far BBG 3000, Malta

Zentiva, k. s.,U kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod týmito názvami:

Bulharsko	КАРЗАП 16 mg
Česká republika	CARZAP 4 (8, 16, 32) mg, tablety
Estónsko	Carzan 8 (16; 32) mg tabletid
Lotyšsko	Carzan 8 (16; 32) mg tabletes
Litva	Carzan 8 (16; 32) mg tabletės
Poľsko	CARZAP
Portugalsko	Candesartan Zentiva
Rumunsko	CANZENO 4 (8; 16; 32) mg comprimate
Slovenská republika	Carzap 4 (8; 16; 32) mg, tablety

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2014.

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05243-Z1B

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Carzap4 mg

Carzap8 mg

Carzap 16 mg

Carzap32 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Carzap 4 mg: Každá tableta obsahuje 4 mg kandesartanu cilexetilu.

Carzap 8 mg: Každá tableta obsahuje 8 mg kandesartanu cilexetilu.

Carzap 16 mg: Každá tableta obsahuje 16 mg kandesartanu cilexetilu.

Carzap 32 mg: Každá tableta obsahuje 32 mg kandesartanu cilexetilu.

Pomocné látky so známym účinkom: laktóza.

Carzap 4 mg: každá tableta obsahuje 127,1 mg laktózy.

Carzap 8 mg: každá tableta obsahuje 123,3 mg laktózy.

Carzap 16 mg: každá tableta obsahuje 115,7 mg laktózy.

Carzap 32 mg: každá tableta obsahuje 231,4 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Carzap 4 mg sú okrúhle bikonvexné biele až takmer biele tablety;s deliacou ryhou na jednej strane a označené C/4na tej istej strane, s priemerom cca 8 mm.

Carzap 8 mg sú okrúhle bikonvexné biele až takmer biele tablety;s deliacou ryhou na jednej strane a označené C/8na tej istej strane, s priemerom cca 8 mm.

Carzap 16 mg sú okrúhle bikonvexné biele až takmer biele tablety; s deliacou ryhou na jednej strane a označené C/16na tej istej strane, s priemerom cca 8 mm.

Carzap 32 mg sú okrúhle bikonvexné biele až takmer biele tablety;s deliacou ryhou na jednej strane a označené C/32na tej istej strane, s priemerom cca 10 mm.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

Carzap je indikovaný na:

• liečbu esenciálnej hypertenzie u dospelých pacientov;

• liečbu dospelých pacientov so srdcovým zlyhávaním a poruchou systolickej funkcie ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory ≤ 40 %), ak neznášajú liečbu inhibítormiACE, alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE u pacientov so symptomatickým zlyhávaním srdca aj napriek optimálnej liečbe, ak neznášajú liečbu antagonistami mineralokortikoidových receptorov (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1);

• liečbu hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku 6 až <18 rokov.

Dávkovanie pri hypertenzii

Odporúčaná začiatočná a zvyčajná udržiavacia dávka Carzapu je 8 mg raz denne. Maximum antihypertenzného účinku sa dosiahne v priebehu 4 týždňov. U niektorých pacientov, u ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, sa dávka môže zvýšiť na 16 mg jedenkrát denne a maximálne 32 mg jedenkrát denne. Liečba sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.

Carzap sa môže podávať aj s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Pri rôznych dávkach Carzapu sa zistilo, že pridaním hydrochlorotiazidu sa dosiahne aditívny antihypertenzný účinok.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava začiatočnej dávky.

Pacienti s depléciou intravaskulárneho objemu

U pacientov s rizikom vzniku hypotenzie, ako napr. u pacientov s možnou objemovou depléciou, sa odporúča zvážiť iniciálnu dávku 4 mg (pozri tiež časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek

Pacientom s poškodením funkcie obličiek, vrátane hemodialyzovaných pacientov, sa podáva iniciálna dávka 4 mg. Dávka sa má upraviť v závislosti od reakcie pacienta na liečbu. Klinické skúsenosti s podávaním Carzapu pacientom s veľmi ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo s terminálnym štádiom poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 15 ml/min) sú obmedzené (pozri časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie pečene

U pacientov s ľahkým alebo so stredne ťažkým poškodením funkcie pečene sa odporúča začiatočná dávka 4 mg jedenkrát denne. Dávka sa môže upraviť podľa odpovede pacienta na liečbu. Carzap je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením pečene a/alebo cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2).

Pacienti čiernej pleti

Antihypertenzný účinok kandesartanu je u pacientov čiernej pleti v porovnaní s pacientmi inej pleti nižší. Preto dosiahnutie kontroly krvného tlaku u pacientov čiernej pleti môže v porovnaní s pacientmi inej pleti častejšie vyžadovať zvyšovanie dávok Carzapu a súbežne podávaných liekov (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci vo veku 6 až <18 rokov:

Odporúčaná začiatočná dávka je 4 mg jedenkrát denne.

- pre pacientov s hmotnosťou < 50 kg: u pacientov, kde nie je adekvátne kontrolovaný krvný tlak, je možné zvýšiť dávku maximálne na 8 mg jedenkrát denne.

- pre pacientov s hmotnosťou ≥ 50 kg: u pacientov, kde nie je adekvátne kontrolovaný krvný tlak, je možné zvýšiť dávku maximálne na 8 mg jedenkrát denne a potom v prípade potreby na 16 mg jedenkrát denne (pozri časť 5.1).

Dávky nad 32 mg sa u pediatrických pacientov neskúmali.

Väčšinou sa antihypertenzný účinok dosahuje v priebehu 4 týždňov.

U detí s možnou intravaskulárnou objemovou depléciou (napr. pacienti liečení diuretikami, najmä tí, ktorí majú poškodenú renálnu funkciu) sa má liečba Carzapom začať pod dôsledným lekárskym dohľadom a treba zvážiť nižšiu začiatočnú dávku, ako sa dáva zvyčajne (pozri časť 4.4).

Carzap nebol skúmaný u detí s glomerulárnou filtráciou menšou ako 30 ml/min/1,73m²(pozri časť 4.4).

Pediatrickí pacienti čiernej pleti

Antihypertenzný účinok kandesartanu je menej výrazný u pacientov čiernej pleti ako u pacientov inej farby pleti (pozri časť 5.1).

Deti vo veku do 1 roka a deti vo veku do <6 rokov

Bezpečnosť a účinnosť u detí vo veku 1 rok až do <6 rokov nie je stanovená. Údaje dostupné v súčasnosti sú uvedené v časti 5.1, ale nemožno urobiť žiadne odporúčanie ohľadom dávkovania.

Carzap je kontraindikovaný u detí vo veku do 1 roka (pozri časť 4.3).

Dávkovanie pri srdcovom zlyhaní

Zvyčajná odporúčaná začiatočná dávka Carzapu je 4 mg jedenkrát denne. Postupné zvyšovanie na cieľovú dávku 32 mg jedenkrát denne (maximálna dávka) alebo na najvyššiu tolerovanú dávku sa vykonáva zdvojnásobovaním dávok v najmenej 2-týždňových intervaloch (pozri časť 4.4). Vyšetrenie pacientov so srdcovým zlyhaním má vždy zahŕňať hodnotenie funkcie obličiek, vrátane monitorovania kreatinínu a draslíka v sére.

Carzap sa môže podávať súbežne s inou liečbou srdcového zlyhávania, vrátane inhibítorov ACE, betablokátorov, diuretík a digitalisu, alebo s kombináciou týchto liekov. Carzap sa môže podávať súbežne s inhibítorom ACE u pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhávaním aj napriek optimálnej štandardnej liečbe srdcového zlyhávania, ak neznášajú liečbu antagonistami mineralokortikoidových receptorov. Kombinácia inhibítora ACE, diuretika šetriaceho draslík a Carzapu sa neodporúča a má sa zvažovať iba po starostlivom vyhodnotení možných prínosov a rizík (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

U starších pacientov alebo u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu, s poškodením funkcie obličiek alebo ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava začiatočnej dávky.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Carzapu v liečbe srdcového zlyhania u detí a dospievajúcich od narodenia do 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Perorálne.

Carzap sa má užívať jedenkrát denne spolu s jedlom alebo bez jedla.

Biologická dostupnosť kandesartanu nie je ovplyvnená potravou.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Ťažké poškodenie funkcie pečene a/alebo cholestáza.

• Deti vo veku do 1 roku (pozri časť 5.3).

• Súbežné používanie Carzapu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Poškodenie funkcie obličiek

Podobne ako u iných liekov inhibujúcich renín-angiotenzín-aldosterónový systém, aj u vnímavých pacientov, liečených Carzapom, sa dajú očakávať zmeny vo funkcii obličiek.

U hypertonikov s poškodením funkcie obličiek, ktorým sa podáva Carzap, sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových koncentrácií draslíka a kreatinínu. Je málo skúseností s podávaním Carzapu pacientom s veľmi ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo terminálnym štádiom poškodenia obličiek (klírens kreatinínu < 15 ml/min). U týchto pacientov sa má dávka Carzapu titrovať opatrne, pri starostlivom monitorovaní krvného tlaku.

Sledovanie pacientov so srdcovým zlyhaním má zahŕňať pravidelné hodnotenie renálnych funkcií, predovšetkým u pacientov vo veku 75 rokov a starších a u pacientov s poškodením funkcie obličiek. Počas titrácie dávky Carzapu sa odporúča monitorovať hladiny kreatinínu a draslíka v sére. Klinické skúšania u pacientov so srdcovým zlyhaním nezahŕňali pacientov so sérovým kreatinínom > 265 µmol/l (> 3 mg/dl).

Súbežná liečba inhibítorom ACE pri srdcovom zlyhávaní

Riziko nežiaducich reakcií, najmä hypotenzie, hyperkaliémie a zníženej funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), sa môže zvýšiť pri použití Carzapu v kombinácii s inhibítorom ACE. Trojkombinácia inhibítora ACE, antagonistu mineralokortikoidových receptorov a kandesartanu sa tiež neodporúča. Tieto kombinácie sa majú použiť pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACEa blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Hemodialýza

Počas dialýzy môže byť krvný tlak obzvlášť citlivý na blokádu AT₁-receptora v dôsledku zníženého objemu plazmy a aktivácie renín-angiotenzín-aldosterónového systému. U dialyzovaných pacientov sa preto má dávka Carzapu titrovať opatrne, pri starostlivom monitorovaní krvného tlaku.

Stenóza renálnej artérie

Lieky ovplyvňujúce systém renín-angiotenzín-aldosterón, vrátane antagonistov receptorov angiotenzínu II (AIIRAs), môžu zvyšovať hladinu urey v krvi a kreatinínu v sére u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo u pacientov so stenózou artérie zásobujúcej jednu funkčnú obličku.

Transplantácia obličky

S podávaním Carzapu pacientom po nedávno vykonanej transplantácii obličky nie sú žiadne skúsenosti.

Hypotenzia

Počas liečby Carzapom sa u pacientov so zlyhaním srdca môže vyskytnúť hypotenzia. Hypotenzia sa tiež môže vyskytnúť u hypertonikov s depléciou intravaskulárneho objemu, ako napr. u pacientov, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík. Na začiatku liečby je preto potrebná zvýšená opatrnosť a je potrebné pokúsiť sa o úpravu hypovolémie.

Anestézia a chirurgický zákrok

U pacientov liečených antagonistami angiotenzínu II sa môže počas anestézie a chirurgického zákroku vyskytnúť hypotenzia na základe blokády renínového-angiotenzínového systému. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže ísť o ťažkú hypotenziu, ktorá si môže vyžadovať podanie intravenóznych tekutín a/alebo vazopresorov.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne (obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia)

Podobne, ako je tomu aj pri iných vazodilatátoroch, u pacientov s hemodynamicky závažnou stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná zvýšená opatrnosť.

Primárny hyperaldosteronizmus

U pacientov s primárnym hyperaldosteronizmom sa všeobecne nedosahujú pozitívne výsledky pri podávaní antihypertenzív pôsobiacich prostredníctvom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému. Preto sa u týchto pacientov podávanie Carzapu neodporúča.

Hyperkaliémia

Súbežné podávanie Carzapu s draslík šetriacimi diuretikami, draslíkovými doplnkami, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo s inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať koncentrácie draslíka (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu koncentrácie draslíka v sére u hypertenzných pacientov. V prípade potreby sa má hladina draslíka monitorovať.

U pacientov so srdcovým zlyhaním liečených Carzapom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča sa pravidelné sledovanie sérového draslíka. Kombinácia ACE inhibítora, draslík šetriaceho diuretika (napr. spironolaktón) a Carzapu sa neodporúča a má sa starostlivo zvažovať iba po dôkladnom zhodnotení potenciálnych prínosov a rizík.

Všeobecné upozornenia

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcie obličiek závisia hlavne od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo s primárnym ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), bolo podávanie iných liekov ovplyvňujúcich tento systém spojené s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavejšie s akútnym zlyhaním obličiek. Možnosť podobného pôsobenia AIIRAs nemožno vylúčiť. Ako pri všetkých antihypertenzívach, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou kardiomyopatiou alebo s ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže mať za následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Antihypertenzný účinok kandesartanu sa môže zvýšiť ďalšími liekmi s účinkom na zníženie krvného tlaku, či už predpísané ako antihypertenzíva alebo predpísané pre ďalšie indikácie.

Carzap obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Gravidita

Antagonisty receptora pre angiotenzín II (AIIRAs) sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak pokračovanie s AIIRA terapiou nie je považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú byť prevedené na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak sa zistí gravidita, liečba s AIIRAs musí byť okamžite ukončená, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Používanie u pediatrických pacientov vrátane pacientov s poškodenou funkciou obličiek

U detí s glomerulárnou filtráciou menšou ako 30 ml/min/1,73m²sa kandesartan cilexetil neskúmal (pozri časť 4.2).

U detí s možnou intravaskulárnou objemovou depléciou (napr. pacienti liečení diuretikami, najmä tí, ktorí majú poškodenú funkciu obličiek), sa má liečba Carzapom začať pod dôsledným lekárskym dohľadom a treba zvážiť nižšiu začiatočnú dávku (pozri časť 4.2). U pacientok po prvej menštruácii treba pravidelne kontrolovať potenciálnu graviditu. Je potrebné pacientky vhodným spôsobom informovať a/alebo prijať opatrenia na zabránenie rizika expozície liekom počas gravidity (pozri časti 4.3 a 4.6).

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu IIalebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

V klinických farmakokinetických štúdiách sa skúmali možné interakcie s hydrochlorotiazidom, warfarínom, digoxínom, perorálnymi kontraceptívami (t.j. etinylestradiol/levonorgestrel), glibenklamidom, nifedipínom a enalaprilom. Nezistili sa žiadne klinicky významné farmakokinetické liekové interakcie.

Súbežné podávanie Carzapu a draslík šetriacich diuretík, draslíkových doplnkov, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liečiv (napr. heparín), môže zvyšovať koncentrácie draslíka. V prípade potreby sa má vykonať monitorovanie hladín draslíka (pozri časť 4.4).

Pri súbežnom podaní lítia a ACE inhibítorov sa zaznamenalo reverzibilné zvýšenie koncentrácie lítia v sére a jeho toxicita. Podobný účinok sa môže objaviť u AIIRAs. Použitie kandesartanu s lítiom sa neodporúča. Ak je táto kombinácia potrebná, odporúča sa starostlivo sledovať koncentrácie lítia v sére.

Pri súbežnom podávaní AIIRAs spolu s nesteroidnými protizápalovými liekmi (non-steroidal anti-inflammatory drugs, NSAIDs) (tj. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová (> 3g/deň) a neselektívne NSAIDs) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku.

Ako u ACE inhibítorov, súbežné užívanie AIIRAs a NSAIDs môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, a k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, predovšetkým u pacientov s už predtým existujúcou zníženou funkciou obličiek. Táto kombinácia sa má podávať opatrne, a to najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a je potrebné zvážiť monitorovanie renálnych funkcií po začatí súbežnej liečby a neskôr v pravidelných intervaloch.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa robili len u dospelých pacientov.

Gravidita

Použitie AIIRAs sa neodporúča v prvom trimestri gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRAs je

kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenicity pri podávaní ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Aj keď neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku s AIIRAs, môžu existovať podobné riziká pre túto skupinu liekov. Ak pokračovanie s terapiou AIIRA nie je považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú byť prevedené na iné antihypertenzné liečby, ktoré majú stanovený bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak sa zistí gravidita, liečba AIIRAs sa má okamžite ukončiť, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že vystavenie AIIRA terapii počas druhého a tretieho trimestra indukuje fetotoxicitu u ľudí (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri časť 5.3).

Ak dôjde k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRAs, majú byť starostlivo sledované, pokiaľ ide o hypotenziu (pozri časť 4.3 a 4.4).

Laktácia

Pretože nie sú k dispozícii informácie o použití Carzapu počas dojčenia, Carzap sa neodporúča a dáva sa prednosť alternatívnej liečbe s lepšie stanoveným profilom bezpečnosti počas dojčenia, a to najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Nevykonali sa žiadne štúdie o účinkoch kandesartanu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Je však potrebné vziať do úvahy, že počas liečby Carzapom sa môžu objaviť závraty alebo únava.

Liečba hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách boli nežiaduce účinky mierne a prechodné. Celkový výskyt nežiaducich účinkov nevykazoval žiadnu súvislosť s podanou dávkou, či s vekom pacienta. Výskyt prípadov vysadenia liečby v dôsledku nežiaducich účinkov kandesartanu cilexetilu (3,1 %) bol podobný ako u placeba (3,2 %).

V súhrnnej analýze údajov z klinických skúšaní u pacientov s hypertenziou sa zistilo, že výskyt nežiaducich reakcií kandesartanu cilexetilu, definovaný na základe výskytu nežiaducich udalostí kandesartanu cilexetilu, je najmenej o 1 % vyšší ako u placeba. Na základe tejto definície sú najčastejšími nežiaducimi reakciami závrat/vertigo, bolesť hlavy a respiračné infekcie.

Tabuľka nižšie uvádza nežiaduce reakcie z klinických skúšaní a z hlásení po uvedení lieku na trh.

Frekvencie výskytu použité v tabuľkách v rámci časti 4.8 sú: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy	Časté	Respiračné infekcie
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi zriedkavé	Leukopénia, neutropénia a agranulocytóza
Poruchy metabolizmu a výživy	Veľmi zriedkavé	Hyperkaliémia, hyponatriémia
Poruchy nervového systému	Časté	Závraty/vertigo, bolesť hlavy
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Veľmi zriedkavé	Kašeľ
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Veľmi zriedkavé	Nauzea
Poruchy pečene a žlčových ciest	Veľmi zriedkavé	Zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov, poruchy funkcie pečene alebo hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Veľmi zriedkavé	Angioedém, vyrážka, žihľavka, pruritus
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Veľmi zriedkavé	Bolesť chrbta, artralgia, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	Veľmi zriedkavé	Poškodenie funkcie obličiek, vrátane renálneho zlyhania u vnímavých pacientov (pozri časť 4.4.)

Laboratórne nálezy

Vo všeobecnosti sa počas terapie kandesartanom cilexetilom nezistilo žiadne klinicky významné ovplyvnenie bežných laboratórnych parametrov. Podobne ako u iných inhibítorov renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa pozorovalo mierne zníženie koncentrácie hemoglobínu v krvi. U pacientov užívajúcich Carzap nie sú potrebné žiadne rutinné kontroly laboratórnych parametrov. U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa však odporúča pravidelné sledovanie koncentrácie draslíka a kreatinínu v sére.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť kandesartanu cilexetilu sa sledovala u 255 detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až <18 rokov, v 4-týždňovej klinickej štúdii účinnosti a 1-ročnej otvorenej štúdii (pozri časť 5.1). Takmer vo všetkých triedach orgánových systémov bola frekvencia výskytu nežiaducich účinkov u detí v rozsahu časté/menej časté. Zatiaľ čo povaha a závažnosť nežiaducich účinkov je podobná ako u dospelých (pozri tabuľku vyššie), frekvencia výskytu všetkých nežiaducich účinkov je vyššia u detí a dospievajúcich, a sú to najmä tieto:

• bolesť hlavy, závraty a infekcie horných dýchacích ciest sú “veľmi časté” (t.j. ≥1/10) u detí a “časté” (≥1/100 až <1/10) u dospelých.

• kašeľ je “veľmi častý” (t.j. ≥1/10) u detí a “veľmi zriedkavý” (<1/10 000) u dospelých.

• vyrážka je “častá” (t.j. ≥1/100 až <1/10) u detí a “veľmi zriedkavá” (<1/10 000) u dospelých.

• hyperkaliémia, hyponatriémia a poškodenie funkcie pečene sú “menej časté” (≥ 1/1 000 až < 1/100) u detí a “veľmi zriedkavé” (< 1/10 000) u dospelých.

• sinusová arytmia, nazofaryngitída, pyrexia sú “časté” (t.j. ≥1/100 až <1/10) a orofaryngálna bolesť je “veľmi častá” (t.j. ≥1/10) u detí; ale žiadny z týchto účinkov nebol hlásený u dospelých. Avšak tieto účinky sú dočasné a patria k rozšíreným detským ochoreniam.

Celkovo sa bezpečnostný profil kandesartanu cilexetilu u pediatrických pacientov významne nelíši od bezpečnostného profilu u dospelých.

Liečba srdcového zlyhania

Profil nežiaducich účinkov kandesartanu cilexetilu u pacientov so srdcovým zlyhaním bol konzistentný s farmakológiou lieku a zdravotným stavom pacientov. V klinickom programe CHARM, porovnávajúcom kandesartan cilexetil v dávkach do 32 mg (n=3803) s placebom (n=3796), 21 % pacientov užívajúcich kandesartan cilexetil a 16,1 % pacientov, ktorí dostávali placebo, prerušilo liečbu kvôli nežiaducim udalostiam. Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami boli hyperkaliémia, hypotenzia a poškodenie funkcie obličiek. Tieto udalosti boli častejšie u pacientov starších ako 70 rokov, u diabetikov alebo u osôb, ktoré dostávali ďalšie lieky, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, najmä ACE inhibítory a/alebo spironolaktón.

Tabuľka nižšie uvádza nežiaduce reakcie podľa hlásení z klinických skúšaní a z hlásení po uvedení lieku na trh.

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi zriedkavé	Leukopénia, neutropénia a agranulocytóza
Poruchy metabolizmu a výživy	Časté	Hyperkaliémia
	Veľmi zriedkavé	Hyponatriémia
Poruchy nervového systému	Veľmi zriedkavé	Závraty, bolesť hlavy
Poruchy ciev	Časté	Hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Veľmi zriedkavé	Kašeľ
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Veľmi zriedkavé	Nauzea
Poruchy pečene a žlčových ciest	Veľmi zriedkavé	Zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, poruchy funkcie pečene alebo hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Veľmi zriedkavé	Angioedém, vyrážka, žihľavka, svrbenie
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Veľmi zriedkavé	Bolesť chrbta, artralgia, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	Časté	Poškodenie funkcie obličiek, vrátane zlyhania obličiek u vnímavých pacientov (pozri časť 4.4.)

Laboratórne nálezy

Hyperkaliémia a poškodenie funkcie obličiek sú u pacientov s indikáciou srdcového zlyhania liečených kandesartanom ciletexilom časté. Odporúča sa pravidelné sledovanie sérového kreatinínu a draslíka (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Symptómy

Na základe farmakologických úvah je pravdepodobné, že hlavnými prejavmi predávkovania môžu byť symptomatická hypotenzia a závrat. V jednotlivých prípadoch predávkovania (až do 672 mg kandesartanu cilexetilu) prebehlo zotavenie pacientov bez komplikácií.

Liečba

V prípade vzniku symptomatickej hypotenzie je potrebné začať symptomatickú liečbu a sledovať známky vitálnych funkcií. Pacienta je potrebné uložiť do ležiacej polohy so zdvihnutými nohami. Ak to nepostačuje, je potrebné doplniť plazmatický objem infúziou napr. izotonického roztoku chloridu sodného. Ak sa uvedenými opatreniami nepodarí hypotenziu zvládnuť, môžu sa podať sympatomimetické lieky.

Kandesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:

Látky pôsobiace na renín-angiotenzín systém, antagonisty angiotenzínu II, samotné,

ATC kód: C09CA06

Angiotenzín II je primárny vazoaktívny hormón systému renín-angiotenzín-aldosterón, ktorý zohráva úlohu v patofyziológii hypertenzie, srdcového zlyhania a iných kardiovaskulárnych ochorení. Tiež má úlohu v patogenéze hypertrofie a poškodenia cieľových orgánov. Najdôležitejšie fyziologické účinky angiotenzínu II, akými sú vazokonstrikcia, stimulácia sekrécie aldosterónu, regulácia homeostázy vody a solí a stimulácia rastu buniek, sú sprostredkované prostredníctvom receptora typu I (AT₁).

Kandesartan cilexetil je prekurzorom lieku a je vhodný na perorálne použitie. Počas vstrebávania v gastrointestinálnom trakte sa rýchlo konvertuje na aktívnu látku kandesartan v dôsledku hydrolýzy esteru. Kandesartan je AIIRA a vykazuje selektivitu voči AT₁receptoru, na ktorý sa viaže pevne a z ktorého sa pomaly uvoľňuje. Nemá žiadnu agonistickú aktivitu.

Kandesartan neinhibuje ACE, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II, a degraduje bradykinín. Kandesartan nevykazuje žiadny účinok na ACE, ani na potenciáciu bradykinínu či substancie P. V kontrolovaných klinických štúdiách, v ktorých sa porovnával kandesartan s ACE inhibítormi, bol výskyt kašľa nižší u pacientov, ktorí dostávali kandesartan cilexetil. Kandesartan sa neviaže na iné receptory pre hormóny, ani neblokuje iné receptory pre hormóny, ani iónové kanály, ktoré sú dôležité v regulačných procesoch kardiovaskulárneho systému. Výsledkom antagonistického pôsobenia na AT₁receptory angiotenzínu II je na dávke závislé zvýšenie plazmatických hladín renínu, hladín angiotenzínu I a angiotenzínu II a zníženie koncentrácie aldosterónu v plazme.

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu IIsa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

Hypertenzia

U hypertenzných pacientov vyvoláva kandesartan na dávke závislé, dlhodobé zníženie artériového tlaku krvi. Antihypertenzný účinok je dôsledkom zníženia systémovej periférnej rezistencie bez reflexného zvýšenia srdcovej frekvencie. Nie sú náznaky ťažkej alebo zvýraznenej hypotenzie po podaní prvej dávky, ani syndrómu z vynechania (rebound fenoménu) po vysadení liečby.

Antihypertenzný účinok obvykle nastupuje do 2 hodín od podania jednorazovej dávky kandesartanu cilexetilu. Pri kontinuálnej liečbe v ktorejkoľvek dávke sa maximálne zníženie tlaku krvi zvyčajne dosiahne v priebehu 4 týždňov a udržiava sa počas dlhodobej liečby. Výsledky metaanalýzy poukázali na skutočnosť, že priemerný prídavný účinok zvýšenia dávky zo 16 mg na 32 mg jedenkrát denne bol nízky. Berúc do úvahy interindividuálnu variabilitu, u niektorých pacientov sa dá očakávať vyšší ako priemerný účinok. Podaním kandesartanu cilexetilu jedenkrát denne sa účinné a rovnomerné zníženie tlaku krvi udržiava počas 24 hodín, s malými rozdielmi medzi maximálnymi hodnotami tlaku krvi a hodnotami tlaku krvi na konci dávkovacieho intervalu nameranými v rámci intervalu dávkovania.

Antihypertenzný účinok a tolerabilita kandesartanu a losartanu sa porovnávali v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených štúdiách u 1268 pacientov s ľahkou až stredne ťažkou hypertenziou. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu (systolický/diastolický) bolo 13,1/10,5 mm Hg pre kandesartan cilexetil 32 mg podávaný jedenkrát denne a 10/8,7 mm Hg pre draselnú soľ losartanu 100 mg podávanú jedenkrát denne (rozdiel v znížení krvného tlaku 3,1/1,8 mm Hg, p<0,0001/p<0,0001).

Kombinácia kandesartanu cilexetilu s hydrochlorotiazidom má aditívny účinok na znižovanie krvného tlaku. Zvýšený antihypertenzný účinok sa prejavuje aj pri súbežnom podávaní kandesartanu cilexetilu s amlodipínom alebo felodipínom.

Lieky blokujúce renín-angiotenzín-aldosterónový systém majú menej výrazný antihypertenzný účinok u pacientov čiernej pleti (zvyčajne ide o „nízko-renínovú“ populáciu) ako u pacientov inej ako čiernej pleti. Týka sa to aj kandesartanu. V otvorenom klinickom skúšaní, ktorého sa zúčastnilo 5156 pacientov s diastolickou hypertenziou, bolo zníženie krvného tlaku počas liečby kandesartanom signifikantne nižšie u pacientov čiernej pleti ako u pacientov inej pleti (14,4/10,3 mm Hg oproti 19/12,7 mm Hg, p< 0,0001/ p< 0,0001).

Kandesartan zvyšuje prietok krvi obličkami a nemá žiadny vplyv na glomerulárnu filtráciu, ani nezvyšuje rýchlosť glomerulárnej filtrácie, hoci renálna cievna rezistencia a filtračná frakcia sú znížené. V trojmesačnej klinickej štúdii u hypertonikov s diabetom 2. typu a s mikroalbuminúriou antihypertenzná liečba kandesartanom cilexetilom redukovala vylučovanie albumínu močom (pomer albumín/kreatinín: priemerne 30 %, 95 % interval spoľahlivosti: 15 až 42 %). V súčasnosti nie sú k dispozícii údaje o vplyve kandesartanu na progresiu diabetickej nefropatie.

Účinok kandesartanu cilexetilu, podávaného jedenkrát denne v dávke 8-16 mg (priemerná dávka 12 mg), na kardiovaskulárnu morbiditu a mortalitu sa hodnotil v randomizovanej klinickej štúdii u 4937 starších pacientov (vek 70-89 rokov; z toho 21 % vo veku 80 rokov alebo starších) s miernou až stredne ťažkou hypertenziou trvajúcou v priemere 3,7 rokov (Study on Cognition and Prognosis in the Elderly). Pacienti užívali kandesartan cilexetil alebo placebo spolu s ďalšou antihypertenznou liečbou pridanou podľa potreby. V skupine pacientov, ktorí užívali kandesartan, krvný tlak klesol zo 166/90 na 145/80 mm Hg, v kontrolnej skupine zo 167/90 na 149/82 mm Hg. V primárnom koncovom ukazovateli, ktorým boli veľké kardiovaskulárne príhody (kardiovaskulárna mortalita, ischemická mozgová príhoda a infarkt myokardu bez smrteľných následkov), sa nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely. Vyskytlo sa 26,7 príhod na 1000 pacientorokov v skupine pacientov liečených kandesartanom v porovnaní s 30 prípadmi na 1000 pacientorokov v kontrolnej skupine (relatívne riziko 0,89; 95% CI 0,75 až 1,06, p=0,19).

Pediatrická populácia

Antihypertenzné účinky kandesartanu sa vyhodnocovali u detí s hypertenziou vo veku 1 až <6 rokov a 6 až <17 rokov v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených multicentrických štúdiách so 4-týždňovým rozsahom dávok.

U detí vo veku 1 až <6 rokov bolo 93 pacientov, z ktorých 74% malo ochorenie obličiek, randomizovaných do skupín, kde dostávali perorálnu dávku 0,05, 0,20 alebo 0,40 mg/kg suspenzie kandesartanu cilexetilu jedenkrát denne.

Primárnou analytickou metódou pre zmenu systolického krvného tlaku (SBP) bola metóda slope vo vzťahu k dávke. SBP a diastolický krvný tlak (DBP) poklesol o 6,0/5,2 až 12,0/11,1 mmHg z východiskovej hodnoty po podaní troch dávok kandesartanu cilexetilu. Avšak nakoľko tu nebola skupina s placebom, skutočná magnitúda účinku na krvný tlak zostáva neurčitá, čo sťažuje vypracovanie záverečného vyhodnotenia vyváženosti prínosu a rizika v tejto vekovej skupine.

U detí vo veku 6 až <17 rokov bolo 240 pacientov randomizovaných do skupín, kde dostávali buď placebo alebo nízke, stredné alebo vysoké dávky kandesartanu cilexetilu v pomere 1: 2: 2: 2. Deti s hmotnosťou < 50 kg dostávali dávky 2, 8, alebo 16 mg kandesartanu cilexetilu jedenkrát denne. Deti s hmotnosťou > 50 kg dostávali dávky 4, 16 alebo 32 mg kandesartanu cilexetilu jedenkrát denne. Kandesartan v súhrných dávkach zredukoval SiSBP o 10,2 mmHg (p< 0,0001) a SiDBP (P=0,0029) o 6,6 mmHg z východiskovej hodnoty. V skupine s placebom bola taktiež redukcia o 3,7 mmHg pri SiSBP (p=0,0074) a 1,80 mmHg pri SiDBP (p=0,0992) z východiskovej hodnoty. Napriek veľkému placebo efektu boli všetky individuálne dávky kandesartanu (a všetky dávky súhrnne) štatisticky významne superiórne v porovnaní s placebom. Maximálna odpoveď v redukcii krvného tlaku u detí s hmotnosťou do 50 kg sa dosiahla pri dávkach 8 mg a u detí s hmotnosťou nad 50 kg pri dávkach 16 mg a účinok sa potom ustálil.

Z pacientov, ktorí boli zaradení do štúdie, bolo 47% čiernej pleti a 29 % bolo ženského pohlavia; vekový priemer +/- SD bol 12,9 +/- 2,6 rokov. U detí vo veku 6 až < 17 rokov bola tendencia menšieho účinku na krvný tlak u pacientov čiernej pleti v porovnaní s pacientmi inej farby pleti.

Srdcové zlyhanie

Ako sa ukázalo v programe CHARM – Kandesartan v liečbe srdcového zlyhania – posúdenie zníženia mortality a morbidity (Candesartan in Heart failure-Assessment of Reduction in Mortality and morbidity), liečba kandesartanom cilexetilom znižuje mortalitu, redukuje hospitalizáciu z dôvodu srdcového zlyhania a zlepšuje symptómy u pacientov so systolickou dysfunkciou ľavej komory.

Tento placebom kontrolovaný, dvojito zaslepený program klinického skúšania u pacientov s chronickým zlyhaním srdca (CHF) s funkčným stupňom NYHA II-IV pozostával z troch samostatných štúdií: CHARM-Alternative (n=2028) u pacientov s LVEF40 % neliečených ACE inhibítorom kvôli intolerancii (hlavne kvôli kašľu, 72%); CHARM-Added (n=2548) u pacientov s LVEF 40% a liečených ACE inhibítorom a CHARM-Preserved (n=3023) u pacientov s LVEF > 40 %. Pacienti s optimálnou liečbou chronického srdcového zlyhania pri vstupnom vyšetrení boli randomizovaní do skupiny užívajúcej placebo alebo do skupiny užívajúcej kandesartan cilexetil (v dávke od 4 mg alebo 8 mg jedenkrát denne až po 32 mg jedenkrát denne alebo v najvyššej tolerovanej dávke, s priemernou dávkou 24 mg) s mediánom sledovania 37,7 mesiacov. Po šiestich mesiacoch liečby bolo 63 % pacientov užívajúcich kandesartan cilexetil (89 %) na cieľovej dávke 32 mg.

V štúdii CHARM-Alternative bol združený koncový ukazovateľ kardiovaskulárnej mortality alebo prvej hospitalizácie kvôli chronickému srdcovému zlyhaniu signifikantne znížený s kandesartanom v porovnaní s placebom (pomer rizika (Hazard ratio, HR) 0,77; 95% CI 0,67-0,89, p < 0,001). Toto zodpovedá 23% zníženiu relatívneho rizika. Tento ukazovateľ sa zaznamenal u 33 % pacientov užívajúcich kandesartan (95 % CI: 30,1 až 36,0) a u 40% pacientov dostávajúcich placebo (95 % CI: 37,0 až 43,1), absolútny rozdiel 7 % (95 % CI: 11,2 až 2,8). Aby sa predišlo úmrtiu jediného pacienta z dôvodu kardiovaskulárnej príhody alebo hospitalizácii jediného pacienta kvôli liečbe srdcového zlyhania potrebovalo liečbu počas trvania štúdie 14 pacientov. Výskyt združeného koncového ukazovateľa celkovej mortality zo všetkých príčin alebo prvej hospitalizácie kvôli chronickému srdcovému zlyhaniu bol tiež signifikantne znížený pri kandesartane (HR 0,80, 95 % CI: 0,70-0,92, p=0,001). Tento ukazovateľ sa zaznamenal u 36,6 % pacientov užívajúcich kandesartan (95 % CI: 33,7 až 39,7) a u 42,7% pacientov dostávajúcich placebo (95 % CI: 39,6 až 45,8), absolútny rozdiel 6,0 % (95 % CI: 10,3 až 1,8). Mortalita i morbidita (hospitalizácia kvôli chronickému srdcovému zlyhávaniu), ako zložky týchto združených koncových ukazovateľov prispeli k priaznivým účinkom kandesartanu. Liečba kandesartanom cilexetilom viedla k zlepšeniu v klasifikácii funkčného stavu podľa NYHA (p=0,008).

V štúdii CHARM-Added bol združený koncový ukazovateľ týkajúci sa kardiovaskulárnej mortality alebo prvej hospitalizácie kvôli chronickému srdcovému zlyhaniu signifikantne nižší pri kandesartane ako u placeba (HR 0,85; 95% CI 0,75-0,96, p=0,011). Toto zodpovedá zníženiu relatívneho rizika o 15%. Tento ukazovateľ sa zaznamenal u 37,9% pacientov užívajúcich kandesartan (95% CI: 35,2 až 40,6) a u 42,3 % pacientov dostávajúcich placebo (95% CI: 39,6 až 45,1), absolútny rozdiel 4,4% (95% CI: 8,2 až 0,6). Aby sa predišlo úmrtiu jediného pacienta na kardiovaskulárnu príhodu alebo hospitalizácii jediného pacienta kvôli liečbe srdcového zlyhania potrebovalo liečbu počas trvania štúdie 23 pacientov. Združený koncový ukazovateľ mortality zo všetkých príčin alebo prvej hospitalizácie kvôli chronickému srdcovému zlyhaniu bol tiež signifikantne znížený pri kandesartane (HR 0,87; 95% CI 0,78-0,98, p=0,021). Tento ukazovateľ sa zaznamenal u 42,2% pacientov užívajúcich kandesartan (95% CI: 39,5 až 45,0) a u 46,1% pacientov dostávajúcich placebo (95% CI: 43,4 až 48,9), absolútny rozdiel 3,9% (95% CI:7,8 až 0,1).Mortalita i morbidita ako zložky týchto združených koncových ukazovateľov prispeli k priaznivým účinkom kandesartanu. Liečba kandesartanom cilexetilom viedla k zlepšeniu v klasifikácii funkčného stavu podľa NYHA (p=0,020).

V štúdii CHARM-Preserved sa nedosiahlo štatisticky signifikantné zníženie týkajúce sa združeného koncového ukazovateľa kardiovaskulárnej mortality alebo prvej hospitalizácie kvôli chronickému srdcovému zlyhaniu (HR 0,89; 95% CI: 0,77-1,03, p=0,118).

Mortalita zo všetkých príčin nebola štatisticky signifikantná pri hodnotení samostatne v každej z troch CHARM štúdií. Mortalita zo všetkých príčin sa však posudzovala tiež v súbornej populácii CHARM-Alternative a CHARM-Added (HR 0,88; 95% CI: 0,79-0,98, p=0,018), ako aj v populácii zo všetkých troch štúdií, HR 0,91; (95% CI: 0,83-1,00, p=0,055).

Priaznivé účinky kandesartanu boli podobné bez ohľadu na vek, pohlavie a súbežnú liečbu.

Kandesartan bol účinný aj u pacientov, užívajúcich súbežne beta-blokátory a ACE-inhibítory a prínos sa dosiahol bez ohľadu na to, či pacienti užívali alebo neužívali ACE-inhibítory v cieľových dávkach odporúčaných liečebnými smernicami.

U pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním a zníženou systolickou funkciou ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF 40%) kandesartan znižuje systémovú cievnu rezistenciu a pľúcny kapilárny tlak v zaklínení, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a koncentráciu angiotenzínu II a znižuje hladiny aldosterónu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia

Po perorálnom podaní sa kandesartan cilexetil konvertuje na aktívne liečivo kandesartan. Absolútna biologická dostupnosť kandesartanu po perorálnom podaní roztoku kandesartanu cilexetilu je približne 40%. Relatívna biologická dostupnosť tabletovej formy v porovnaní s tým istým perorálne podaným roztokom je približne 34%, s veľmi malým rozptylom. Odhadovaná absolútna biologická dostupnosť tabletovej liekovej formy je 14%. Priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) sa dosiahne o 3-4 hodiny po užití tablety. Sérové koncentrácie kandesartanu sa zvyšujú lineárne so zvyšujúcimi sa dávkami v terapeutickom rozmedzí. Vo farmakokinetike kandesartanu sa nepozorovali žiadne rozdiely medzi oboma pohlaviami. Hodnota plochy pod krivkou časovej závislosti koncentrácie kandesartanu v sére (AUC) nie je signifikantne ovplyvnená príjmom potravy.

Kandesartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny (viac ako 99%). Zdanlivý distribučný objem kandesartanu je 0,1 l/kg.

Biologická dostupnosť kandesartanu nie je ovplyvnená potravou.

Biotransformácia a eliminácia

Kandesartan sa vylučuje do moču a do žlče prevažne v nezmenenej forme, iba v malej miere sa eliminuje prostredníctvom pečeňového metabolizmu (CYP 2C9). Dostupné interakčné štúdie nenaznačujú účinok na CYP 2C9 a CYP 3A4. Na základe údajov získaných in vitro by sa nemala očakávať žiadna interakcia in vivo s liekmi, ktorých metabolizmus je závislý od izoenzýmov cytochrómu P450 CYP 1A2, CYP 2A6, CYP 2C9, CYP 2C19, CYP 2D6, CYP 2E1 alebo CYP 3A4. Terminálny polčas eliminácie kandesartanu je približne 9 hodín. Po podaní opakovaných dávok nedochádza ku kumulácii lieku.

Celková hodnota plazmatického klírensu kandesartanu je približne 0,37 ml/min/kg, pričom hodnota renálneho klírensu je približne 0,19 ml/min/kg. Renálna eliminácia kandesartanu prebieha mechanizmom glomerulárnej filtrácie a aktívnej tubulárnej sekrécie. Po perorálnom podaní kandesartanu cilexetilu značeného ¹⁴C sa približne 26% podanej dávky vylúči močom ako kandesartan, 7% ako inaktívny metabolit, približne 56% podanej dávky sa vylúči stolicou ako kandesartan a 10% ako inaktívny metabolit.

Farmakokinetika v osobitných skupinách pacientov

U starších osôb (nad 65 rokov) sú hodnoty C_maxkandesartanu zvýšené približne o 50% a AUC

kandesartanu o 80 % v porovnaní s mladšími jedincami. Odpoveď krvného tlaku a výskyt nežiaducich účinkov po podaní danej dávky kandesartanu cilexetilu mladým a starším jednotlivcom sú však podobné (pozri časť 4.2).

V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek, u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek sa po opakovanom podaní kandesartanu pozorovali zvýšené hodnoty C_maxa AUC kandesartanu približne o 50 % a70 %; avšak t_1/2nebol v porovnaní s hodnotou pri normálnej funkcii obličiek zmenený. U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek boli tieto parametre zvýšené o približne 50 % a 110 % v uvedenom poradí. Terminálny t_1/2kandesartanu bol u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek približne dvojnásobný. AUC kandesartanu u dialyzovaných pacientov bola podobná ako u pacientov s ťažkým renálnym poškodením.

V dvoch štúdiách u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene sa pozoroval nárast priemernej AUC kandesartanu približne o 20% v jednej štúdii a 80% v druhej štúdii (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene nie sú žiadne skúsenosti.

Pediatrická populácia

Farmakokinetické vlastnosti kandesartanu sa vyhodnocovali u detí s hypertenziou vo veku 1 až <6 rokov a 6 až <17 rokov v dvoch PK štúdiách s jednou dávkou.

U detí vo veku 1 až <6 rokov dostávalo 10 detí s hmotnosťou10 až <25 kg jednu dávku 0,2 mg/kg perorálnej suspenzie. Nebola tu žiadna korelácia medzi C_maxa AUC súvisiaca s vekom alebo hmotnosťou.

Nezbierali sa žiadne údaje o klírense, preto nie je známe, či je tu možná korelácia medzi klírensom a hmotnosťou/vekom.

U detí vo veku 6 až <17 rokov dostávalo 22 detí jednu dávku 16 mg formou tablety. Nebola tu žiadna korelácia medzi C_maxa AUC súvisiaca s vekom. Avšak zdá sa, že hmotnosť významne koreluje s C_max(p=0,012) a AUC (p=0,011). Nezbierali sa žiadne údaje o klírense, preto nie je známe, či je v tejto populácii možná korelácia medzi klírensom a hmotnosťou/vekom.

U detí >6 rokov bola expozícia podobná ako u dospelých pri tej istej dávke.

U pediatrických pacientov vo veku <1 rok sa farmakokinetika kandesartanu cilexetilu neskúmala.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nie je k dispozícii žiadny dôkaz abnormálnej systémovej toxicity alebo toxicity týkajúcej sa cieľového orgánu pri klinicky relevantných dávkach. V predklinických štúdiách bezpečnosti vykazoval kandesartan vo vysokých dávkach účinok na obličky a na parametre červeného krvného obrazu u myší, potkanov, psov a opíc. Kandesartan spôsoboval zníženie hodnôt parametrov červeného krvného obrazu (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit). Účinky na obličky (ako napr. intersticiálna nefritída, dilatácia tubulov, bazofilné tubuly, zvýšenie plazmatických koncentrácií urey a kreatinínu) vyvolané kandesartanom mohli byť sekundárne v dôsledku hypotenzie, vedúcej k alterácii perfúzie obličiek. Kandesartan môže tiež vyvolať hyperpláziu/hypertrofiu juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny sa pripisujú farmakologickým účinkom kandesartanu. Nepredpokladá sa, že by hyperplázia/hypertrofia renálnych juxtaglomerulárnych buniek bola pri použití terapeutických dávok kandesartanu u ľudí klinicky relevantná.

V pokročilých štádiách gravidity sa zaznamenala fetotoxicita (pozri časť 4.6).

Na základe in vitroa in vivotestov mutagenity je nepravdepodobné, že by kandesartan pri klinickom používaní vykazoval mutagénnu či klastogénnu aktivitu.

Karcinogenita nebola dokázaná.

V predklinických štúdiách s neonatálnymi a juvenilnými potkanmi s normálnym tlakom spôsoboval kandesartan redukciu telesnej hmotnosti a hmotnosti srdca. Tento účinok sa považuje za následok farmakologického účinku kandesartanu, rovnako ako u dospelých zvierat. Pri najnižšej dávke 10 mg/kg bola expozícia kandesartanom medzi 12 a 78-násobkom hladín zistených u detí vo veku 1 až <6 rokov, ktoré dostávali kandesartan cilexetil v dávke 0,2 mg/kg a 7 až 54-násobkom hladín zistených u detí vo veku 6 až <17 rokov, ktoré dostávali kandesartan cilexetil v dávke 16 mg. Veľkosť účinku na hmotnosť srdca sa nepozorovala a nebola identifikovaná, bezpečnostná hranica účinku na hmotnosť srdca a klinická relevancia tohto zistenia nie je známa.

Renín-angiotenzín-aldosterónový systémmá kritickú úlohu pri vývoji obličiek in utero. Ukázalo sa, že blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému vedie k poruche vývoja obličiek u veľmi mladých myší. Podávanie liekov, ktoré priamo účinkujú na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, môže zhoršiť normálny renálny vývoj. Preto deti mladšie ako 1 rok nemajú dostávať Carzap (pozri časť 4.3).

6. FARMACEUTICKÉ VLASTNOSTI

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy

kukuričný škrob

hydroxypropylcelulóza (E463)

sodná soľ kroskarmelózy (E468)

magnéziumstearát (E572)

trietylcitrát (E1505)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/Alu blister

Veľkosť balenia : 7, 14, 28, 30, 56, 70, 90, 98 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzania s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k. s., U kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Carzap 4 mg: 58/0501/11-S

Carzap 8 mg: 58/0502/11-S

Carzap 16 mg: 58/0503/11-S

Carzap 32 mg: 58/0504/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15.8.2011

Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2014