Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2011/03946, 2011/03947

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety

olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky jako vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. To sa týka aj akýchkoľvek nežiaduceho účinku, ktorý nie je uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Co-Olimestra a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Co-Olimestru

3. Ako užívať Co-Olimestru

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Co-Olimestru

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Co-Olimestra a na čo sa používa

Co-Olimestra obsahuje dve liečivá, olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) u dospelých pacientov:

• Olmesartan medoxomil patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptorov angiotenzínu II. Znižuje krvný tlak uvoľnením krvných ciev.

• Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká („odvodňovacie tablety“). Vaše obličky budú produkovať viac moču, čím sa vaše telo zbaví tekutiny a tým sa zníži váš krvný tlak.

Co-Olimestra vám bude predpísaná len vtedy, ak olmesartan medoxomil podávaný samostatne neupravil dostatočne váš krvný tlak. Tieto dve liečivá Co-Olimestry majú silnejší liečebný účinok, ak sú podávané v kombinácii, než keď sú podávané samostatne.

Váš lekár vám môže z dôvodu ďalšieho zníženia krvného tlaku predpísať Co-Olimestru aj v prípade, že už užívate lieky na liečbu vysokého krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak môže byť kontrolovaný liekmi ako je Co-Olimestra. Váš lekár vám pravdepodobne tiež odporučí zmeny v spôsobe života, ktoré napomáhajú znížiť krvný tlak (napr. zníženie telesnej hmotnosti, prestať fajčiť, obmedziť požívanie alkoholu a menej soliť). Váš lekár vám tiež môže odporučiť pravidelne cvičiť ako napr. chodiť na prechádzky alebo plávať. Dôležité je, aby ste tieto odporúčania vášho lekára dodržiavali.

2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Co-Olimestru

Neužívajte Co-Olimestru

• keď ste alergický (precitlivený) na liečivo alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek (Časť 6 obsahuje úplný zoznam) alebo na látky podobné hydrochlorotiazidu (sulfónamidy);

• keď ste tehotná viac ako 3 mesiace (Je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Co-Olimestry v skoršej fáze tehotenstva - pozri časť tehotenstvo.);

• keď máte závažné poškodenie obličiek;

• keď trpíte nízkou hladinou draslíka alebo sodíka, vysokou hladinou vápnika alebo kyseliny močovej v krvi (čo môže spôsobiť dnu), ktoré sa liečbou neupravili;

• keď trpíte závažnými ochoreniami pečene alebo zožltnutím kože a očí (žltačkou) alebo máte problémy s odtekaním žlče zo žlčníka (biliárnou obštrukciou, napr. žlčníkové kamene).

Ak si myslíte, že máte niektorý z uvedených stavov alebo si tým nie ste istý, tablety neužívajte. Informujte o tom najskôr lekára a riaďte sa jeho pokynmi.

Upozornenia a opatrenia

Skôr ako začnete užívať tablety, povedzte lekárovi, ak máte niektorý z nasledujúcich zdravotných problémov:

• transplantovanú obličku;

• ochorenie pečene;

• zlyhanie srdca alebo problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom;

• vracanie alebo hnačku, ktoré sú závažné alebo trvajú niekoľko dní;

• ste liečený vysokými dávkami diuretík (odvodňovacie lieky) alebo ste na diéte s obmedzeným príjmom soli;

• problémy s nadobličkami (napr. primárny aldosteronizmus);

• cukrovku (diabetes);

• lupus erythematosus (autoimunitné ochorenie);

• alergie alebo astmu.

V takýchto prípadoch vaše kontroly u lekára a niektoré vyšetrenia budú častejšie.

Co-Olimestra môže zvyšovať hladinu tukov a kyseliny močovej (príčina dny - bolestivého opuchu kĺbov) v krvi. Váš lekár vám pravdepodobne opakovane spraví krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi.

Co-Olimestra môže zmeniť tiež hodnoty niektorých chemických látok v krvi nazývaných elektrolyty. Váš lekár vám preto bude pravdepodobne opakovane robiť krvné testy na kontrolu hladiny týchto látok v krvi.

Príznaky zmien obsahu elektrolytov sú: smäd, sucho v ústach, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava, nízky krvný tlak (hypotenzia), pocit slabosti, spomalenosti, únava, ospalosť alebo nepokoj, nevoľnosť, vracanie, nižšia potreba močenia, búšenie srdca. Ak spozorujete tieto príznaky, informujte o tom svojho lekára.

Tak ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, náhly pokles krvného tlaku u pacientov, ktorí majú poruchy prekrvenia srdca alebo mozgu, môže viesť ku srdcovému infarktu alebo náhlej mozgovej príhode (mŕtvici). Preto vám lekár bude starostlivo kontrolovať krvný tlak.

Ak máte podstúpiť testy na zistenie funkcie paratyreoidey (prištítnej žľazy), musíte prestať užívať Co-Olimestru pred ich vykonaním.

Tento liek môže zmeniť výsledky antidopingového testu športovcov na pozitívne.

Musíte oznámiť lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Co-Olimestra sa neodporúča v skorom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať po treťom mesiaci tehotenstva, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tejto fáze tehotenstva (pozri časť tehotenstvo).

Iné lieky a Co-Olimestra

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. by ste mali užívať ešte iné lieky, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Predovšetkým informujte vášho lekára alebo lekárnika, ak užívate niektoré z nasledujúcich liekov:

Lieky, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v krvi, ak sa užívajú súčasne s Co-Olimestrou. Tieto zahŕňajú:

• náhrady draslíka (rovnako ako náhrady soli s obsahom draslíka);

• diuretiká („odvodňovacie tablety“);

• heparín (na „zriedenie krvi“);

• laxatíva (preháňadlá);

• steroidy;

• adrenokortikotropný hormón (ACTH);

• karbenoxolón (liek na liečbu ústnych a žalúdočných vredov);

• sodná soľ penicilínu G (tiež nazývaný benzylpenicilín sodný, antibiotikum);

• niektoré lieky proti bolesti ako acylpyrín alebo salicyláty.

Lítium (liek používaný na liečbu chorobných zmien nálad a niektorých typov depresie) podávané súčasne s Co-Olimestrou môže zvýšiť toxicitu lítia. Ak musíte užívať lítium, lekár vám bude kontrolovať hladiny lítia v krvi.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) (lieky na zmiernenie bolesti, opuchu a iných symptómov zápalu, vrátane artritídy) užívané súčasne s Co-Olimestrou môžu zvýšiť riziko zlyhania obličiek a znížiť účinok Co-Olimestry.

Iné lieky na zníženie vysokého krvného tlaku (antihypertenzíva), pretože účinok Co-Olimestry môže byť zvýšený.

Lieky na spanie, sedatíva a lieky na liečbu depresie (antidepresíva), pretože užívanie týchto liekov spolu s Co-Olimestrou môže spôsobiť náhly pokles krvného tlaku pri zmene polohy do stoja.

Niektoré lieky ako baklofén a tubokurarín, ktoré sa používajú na uvoľnenie svalov.

Amifostín a niektoré ďalšie lieky používané na liečbu rakoviny, ako je cyklofosfamid alebo metotrexát.

Cholestyramín a kolestipol, lieky na zníženie hladiny tukov v krvi.

Lieky s anticholínergným účinkom ako je atropín a biperidén.

Lieky používané na liečbu určitých psychiatrických ochorení ako je tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, amisulprid, pimozid, sultoprid, tiaprid, droperidol alebo haloperidol.

Lieky používané na liečbu chorôb srdca ako je chinidín, hydrochinidín, dizopyramid, amiodarón, sotalol alebo digitalis.

Lieky, ktoré môžu zmeniť srdcový rytmus ako je mizolastín, pentamidín, terfenadín, dofetilid, ibutilid alebo injekcie erytromycínu.

Perorálne podávané lieky znižujúce hladinu cukru v krvi (perorálne antidiabetiká) ako je metformín alebo inzulín.

Beta-blokátory a diazoxid, lieky používané na liečbu vysokého krvného tlaku alebo nízkej hladiny cukru v krvi, Co-Olimestra môže zvýšiť ich účinok na zvyšovanie hladiny cukru v krvi.

Metyldopa, liek na liečbu vysokého krvného tlaku.

Lieky ako je noradrenalín, používané na zvyšovanie krvného tlaku a zrýchlenie srdcového rytmu.

Difemanil, určený na liečbu pomalého srdcového rytmu alebo na zníženie potenia.

Lieky používané na liečbu dny ako je probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol.

Lieky na doplnenie vápnika.

Amantadín, antivírusový liek.

Cyklosporín, liek používaný na zabránenie odmietnutia transplantovaného orgánu.

Antibiotiká patriace do skupiny tetracyklínov.

Amfotericín, liek na liečbu hubových infekcií.

Niektoré antacidá, používané na liečbu zvýšeného množstva žalúdočnej kyseliny ako je hydroxid hlinito-horečnatý, pretože účinok Co‑Olimestry môže byť mierne znížený.

Cisaprid, určený na zrýchlenie pohybu potravy v žalúdku a črevách.

Halofantrín, určený na liečbu malárie.

Užívanie Co-Olimestry s jedlom a nápojmi

Co-Olimestra sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Buďte opatrný pri požívaní alkoholu pokiaľ užívate Co-Olimestru, pretože niektorí ľudia pociťujú mdloby alebo závraty. Ak sa vám toto stane, nepožívajte žiadny alkohol, vrátane vína, piva alebo miešaných alkoholických nápojov.

Deti a mladiství (mladší ako 18 rokov)

Co-Olimestra sa neodporúča podávať deťom a mladistvým mladším ako 18 rokov.

Pacienti čiernej pleti

Rovnako ako u iných liekov na zníženie krvného tlaku, aj účinok Co-Olimestry je nižší u pacientov čiernej pleti.

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Co-Olimestry predtým ako otehotniete alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám liečbu iným liekom. Co-Olimestra sa neodporúča v skorom štádiu tehotenstva a nesmie sa užívať, keď ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže vážne ohroziť zdravie vášho dieťaťa, ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo chcete začať dojčiť. Co-Olimestrasa neodporúča dojčiacim matkám a váš lekár vám môže zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Počas liečby vysokého krvného tlaku sa môžete cítiť ospalý alebo mať závraty. Ak by sa u vás prejavili takéto stavy, neveďte vozidlo a neobsluhujte stroje, pokiaľ príznaky nevymiznú. Poraďte sa s lekárom.

3. Ako užívať Co-Olimestru

Vždy užívajte Co-Olimestru presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná dávkaje jedna tableta Co-Olimestry 40 mg/12,5 mg denne. Pokiaľ by bolo u vás potrebné ďalšie zníženie krvného tlaku, lekár vám môže zvýšiť dávku na 1 tabletu Co-Olimestry 40 mg/25 mg denne.

Zapite tabletu pohárom vody. Pokiaľ je to možné, užívajte tablety v rovnakom čase každý deň, napríklad pri raňajkách. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Co-Olimestry dovtedy, pokiaľ vám lekár neukončí liečbu.

Ak užijete viac Co-Olimestry, ako máte

Ak ste užili viac tabliet ako ste mali alebo ak dieťa náhodne prehltlo jednu alebo viac tabliet, ihneď vyhľadajte lekára alebo najbližšiu pohotovosť a zoberte so sebou balenie lieku.

Ak zabudnete užiť Co-Olimestry

Ak ste zabudli užiť dávku, užite svoju obvyklú dávku nasledujúci deň ako zvyčajne. Neužívajtedvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Co-Olimestru

Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Co-Olimestry dovtedy, pokiaľ vám lekár neukončí liečbu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nasledujúce dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:

• Alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo, spojené s opuchom tváre, úst a/alebo hrtanu (hrdla) spojené so svrbením a vyrážkou sa môžu vyskytnúť veľmi zriedkavo (môžu sa vyskytnúť u 1 pacienta z 10 000). Ak u vás vzniknú tieto vedľajšie účinky, prestaňte užívať Co-Olimestru a ihneď kontaktujte lekára.

• Užívanie Co-Olimestry môže u citlivých jedincov spôsobiť príliš veľký pokles krvného tlaku alebo môže vzniknúť alergická reakcia. Menej často sa môžu objaviť závraty alebo mdloby (môže sa vyskytnúť u 1 pacienta zo 100). Ak u vás vzniknú tieto vedľajšie účinky, prestaňte užívať Co-Olimestru, ihneď kontaktujte lekára a ľahnite si.

Co-Olimestra je kombinácia dvoch liečiv a nasledujúce informácie uvádzajú ďalšie vedľajšie účinky doteraz opísané pri užívaní kombinácie Co-Olimestra (okrem už vyššie uvedených) a ďalej tie, ktoré sú známe pre jednotlivé liečivá.

Ďalšie vedľajšie účinky doteraz známe pri užívaní Co-Olimestry:

Ak sa tieto vedľajšie účinky vyskytnú, sú často mierne a nevyžadujú ukončenie liečby.

Časté vedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta z 10):

Závraty, bolesť hlavy, únava, bolesť v hrudi, opuch členkov, horných a dolných končatín, rúk alebo ramien.

Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta zo 100):

Búšenie srdca (palpitácie), vyrážka, ekzém, slabosť, závraty, kašeľ, bolesť hrdla, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačka, svalové kŕče a bolesť svalov, bolesť kĺbov, rúk a nôh, bolesť chrbta, problémy s erekciou u mužov, krv v moči.

Boli opísané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie kyseliny močovej, zvýšenie hladiny močoviny v krvi, zvýšenie, zvýšenie kreatinínu, zvýšenie alebo zníženie hladiny draslíka v krvi, zvýšenie hladiny vápnika v krvi, zvýšenie cukru v krvi, zvýšenie hodnôt v testoch funkcie pečene.

Váš lekár na základe výsledkov vašich krvných testov zhodnotí prípadné zmeny a bude vás informovať o potrebe ďalšej liečby.

Zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta z 1 000):

Pocit nevoľnosti, poruchy vedomia, hrčky na koži (podliatiny), akútne zlyhanie obličiek.

V zriedkavých prípadoch boli opísané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie dusíka močoviny v krvi, zníženie hodnôt hemoglobínu a hematokritu.

Váš lekár na základe výsledkov vašich krvných testov zhodnotí prípadné zmeny a bude vás informovať o potrebe ďalšej liečby.

Ďalšie vedľajšie účinky hlásené pri užívaní olmesartan medoxomilu alebo hydrochlorotiazidu samostatne, ale nie pri užívaní Co-Olimestry alebo vedľajšie účinky s vyššou frekvenciou:

Olmesartan medoxomil:

Časté vedľajšie účinky (postihujú 1 z 10 pacientov):

Bronchitída (zápal priedušiek), kašeľ, upchatý nos alebo výtok z nosa, zapálené hrdlo, bolesť žalúdka, zažívacie problémy, hnačka, nauzea, gastroenteritída (zápal žalúdkovo-črevného traktu), bolesti kĺbov alebo kostí, bolesť chrbta, krv v moči, infekcie močového traktu, symptómy podobné chrípke, bolesť.

V častých prípadoch boli opísané aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie hladiny tukov v krvi, zvýšenie hladiny močoviny alebo kyseliny močovej v krvi, zvýšenie hodnôt funkcie pečene a svalov.

Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 zo 100 pacientov):

Rýchla alergická reakcia, ktorá môže postihnúť celé telo môže spôsobiť problémy s dýchaním ako aj náhly pokles krvného tlaku, ktorý môže zapríčiniť mdloby (anafylaktická reakcia), opuch tváre, angínu (bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudi známy ako angína pektoris), pocit nevoľnosti, alergickú kožnú reakciu, svrbenie, exantém (kožná vyrážka), hrčky na koži (podliatiny).

Boli pozorované aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

zníženie počtu typu krvných buniek, známych ako krvné doštičky (trombocytopénia).

Zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú 1 z 1 000 pacientov):

Zhoršená funkcia obličiek, nedostatok energie.

Boli pozorované aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšená hladina draslíka v krvi.

Hydrochlorotiazid:

Veľmi časté vedľajšie účinky (postihujú viac ako 1 pacienta z 10):

Zmeny vo výsledkoch krvných testov:

Zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi.

Častévedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta z 10):

Pocit zmätenia, bolesť žalúdka, žalúdočná nevoľnosť, pocit nafúknutia, hnačka, nauzea, vracanie, zápcha, cukor v moči.

Boli pozorované aj niektoré zmeny vo výsledkoch krvných testov a tieto zahŕňajú:

Zvýšenie hladiny kreatinínu, močoviny, vápnika a cukrov v krvi, zníženie hladiny chloridov, draslíka, horčíka a sodíka v krvi. Zvýšenie sérovej amylázy (hyperamylazémia).

Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta zo 100):

Zníženie alebo strata chuti do jedla, závažné ťažkosti pri dýchaní, anafylaktická kožná reakcia (reakcia z precitlivenosti), zhoršenie už existujúcej myopie, erytém, kožná reakcia na svetlo, svrbenie, fialové škvrny alebo škvrny na koži v dôsledku drobného krvácania (purpura), hrčky na koži (podliatiny).

Zriedkavévedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta z 1 000):

Opuch a bolesť slinných žliaz, zníženie počtu bielych krviniek, zníženie počtu krvných doštičiek, anémia (chudokrvnosť), poškodenie kostnej drene, nepokoj, pocit depresie, problémy so spaním, pocit nezáujmu (apatia), mravčenie a necitlivosť, kŕče, žlté videnie, rozmazané videnie, suché oči, nepravidelný pulz, zápal krvných ciev, krvné zrazeniny (trombóza alebo embólia), zápal pľúc, hromadenie vody v pľúcach, zápal pankreasu, žltačka, infekcia žlčníka, príznaky lupus erythematosus ako sú vyrážka, bolesť kĺbov a studené ruky a prsty, anafylaktické reakcie (reakcie precitlivenosti), olupovanie a pľuzgiere na koži, neinfekčný zápal obličiek (intersticiálna nefritída), horúčka, svalová slabosť (niekedy spôsobujúca problémy s pohybom).

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú 1 pacienta z 10 000):

Porucha elektrolytov vedúca k abnormálnej deplécii hladiny chloridov v krvi (hypochloremická alkalóza), nepriechodnosť čriev (paralytický ileus).

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

5. Ako uchovávať Co-Olimestru

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Co-Olimestru po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a na blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Co-Olimestra obsahuje

• Liečivá sú olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid.

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartan medoxomilua 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartan medoxomilua 25 mg hydrochlorotiazidu.

• Ďalšie zložky sú: mikrokryštalická celulóza, magnéziumstearát (E572) a nízkosubstituovaná hydroxypropylcelulóza v jadre tablety a oxid titaničitý (E171), mastenec (E553b), polyvinyl alkohol a makrogol 3 000 v obaľovacej vrstve tablety.

Ako vyzerá Co-Olimestra a obsah balenia

Co-Olimestra40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety sú biele okrúhle tablety s priemerom 12 mm.

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety sú biele oválne tablety s deliacou ryhou s rozmermi 15 mm x 8 mm.

Filmom obalené tablety sú dostupné v škatuľkách po 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Krka d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

Novo mesto

Slovinsko

Výrobca

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann-Str. 5, D-27472 Cuxhaven, Nemecko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím, miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii.

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru pod nasledovnými názvami:

Dánsko	Olmesartanmedoxomil/hydrochlorothiazid Krka
Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko	Co-Olimestra
Rumunsko, Slovinsko	Olmicombi

Táto písomná informácie pre používateľov bola naposledy schválená v júni 2012.

Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2011/03946, 2011/03947

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: biele okrúhle tablety s priemerom 12 mm.

40 mg/25 mg filmom obalené tablety: biele oválne tablety s rozmermi 15 mm x 8 mm.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie.

Fixná kombinácia 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mgje indikovaná pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný samotným olmesartan medoxomilom 40 mg.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí

Odporúčaná dávka Co-Olimestry 40 mg/12,5 mg alebo 40 mg/25 mgje 1 tableta denne.

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným olmesartan medoxomilom v dávke 40 mg.

Co-Olimestra 40 mg/25 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Co-Olimestrou 40 mg/12,5 mg.

Pre väčšie pohodlie, pacienti užívajúci olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid v rozdielnych tabletách môžu prejsť na užívanie Co-Olimestry 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg tablety obsahujúce rovnaké dávky.

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mgsa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Starší pacienti (nad 65 rokov)

U starších pacientov sa odporúča rovnaké dávkovanie fixnej kombinácie ako u dospelých.

Krvný tlak sa má dôkladne monitorovať.

Pacienti s poškodenou funkciou obličiek

Co-Olimestra je kontraindikovaná u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min).

Maximálna dávka olmesartan medoxomilu u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) je 20 mg olmesartan medoxomilu jedenkrát denne, kvôli limitovaným údajom o vplyve vyššej dávky u tejto skupiny pacientov, sa odporúča pravidelné monitorovanie funkcie obličiek.

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mgje preto kontraindikovaná u pacientov s ktorýmkoľvek stupňom poškodenia obličiek (pozri časť 4.3, 4.4, 5.2).

Pacienti s poškodením funkcie pečene

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s miernym poškodením pečene (pozri časti 4.4, 5.2). Odporúča sa dôsledné monitorovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poškodením pečene, ktorí sú liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami. U pacientov so stredne závažným poškodením pečene sa odporúča počiatočná dávka 10 mg olmesartan medoxomilu jedenkrát denne a maximálna denná dávka nemá prekročiť 20 mg. Nie sú žiadne skúsenosti s olmesartan medoxomilom u pacientov so závažným poškodením pečene. Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mgsa nemá podávať pacientom so stredne závažným a závažným poškodením pečene (pozri časti 4.3, 5.2), s cholestázou a obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).

Deti a dospievajúci

Bezpečnosť a účinnosť Co-Olimestry 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov sa nestanovovala. Nie sú dostupné žiadne údaje.

Spôsob podania

Tablety sa majú prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohár vody). Tableta sa nemá žuť a má sa užiť každý deň v rovnakom čase.

Precitlivenosť na liečivo, na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku (pozri časť 6.1) alebo na iný sulfónamidový derivát (vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid je derivát sulfónamidu).

Poškodenie funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 5.2).

Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.

Stredne závažné a závažné poškodenie pečene, cholestáza a obštrukcia žlčových ciest (pozri časť 5.2).

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetického obmedzenia príjmu solí, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke symptomatická hypotenzia. Pred podaním olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu je potrebné tieto podmienky upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálna funkcia závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo ochorením obličiek, vrátane renálnej arteriálnej stenózy), terapia liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas terapie liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém existuje zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek:

Olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid sa nemá podávať u pacientov so závažným poškodením obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min). Maximálna dávka olmesartan medoxomilu u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením obličiek (klírens kreatinínu 30‑60 ml/min) je 20 mg olmesartan medoxomilu jedenkrát denne. Avšak u týchto pacientov sa má kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20 mg/12,5 mg a 20 mg/25 mg podávať s opatrnosťou a odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. U pacientov s poškodenou funkciou obličiek môže vzniknúť azotémia spojená s podávaním tiazidových diuretík. Ak sa potvrdí progresívne poškodenie funkcie obličiek, je potrebné prehodnotiť liečbu so zreteľom na prerušenie diuretickej liečby.

Preto je užívanie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg kontraindikované vo všetkých štádiách poškodenia obličiek (pozri časť 4.3).

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu u pacientov s nedávno transplantovanou obličkou.

Poškodenie funkcie pečene:

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s liečbou olmesartan medoxomilom u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene.

U pacientov so stredne závažným poškodením pečene je maximálna dávka olmesartan medoxomilu 20 mg.

Navyše malé zmeny objemu a elektrolytovej rovnováhy počas terapie tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poškodenou funkciou pečene alebo progresívnym ochorením pečene.

Preto je podávanie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene, s cholestázou a s biliárnou obštrukciou kontraindikované (pozri časti 4.3 a 5.2). Preto je potrebná zvýšená starostlivosť u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením pečene (pozri časť 4.2).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom obvykle neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Podávanie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Metabolické a endokrinné účinky

Terapia tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík (pozri časť 4.5). Počas terapie tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.

Známe nežiaduce účinky spojené s terapiou tiazidmi sú zvýšenie hladín cholesterolu a triglyceridov.

U niektorých pacientov liečených tiazidmi sa môže vyskytnúť hyperurikémia alebo záchvat dny.

Nerovnováha elektrolytov

Ako u všetkých pacientov liečených diuretikami je potrebná pravidelná kontrola sérových elektrolytov vo vhodných intervaloch.

Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo nerovnováhu elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Varovnými signálmi nerovnováhy elektrolytov a tekutiny sú sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, bolesť svalov alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8).

Riziko hypokaliémie je najvyššie u pacientov s cirhózou pečene, so zvýšenou diurézou,u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súčasnou terapiou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).

Naopak, v dôsledku antagonizmu receptorov (AT₁) angiotenzínu-II cez olmesartan medoxomil, zložku kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid, môže nastať hyperkaliémia, najmä pri súčasnom poškodení funkcie obličiek a/alebo srdcovom zlyhaní a pri diabetes mellitus. Odporúča sa adekvátne monitorovanie sérového draslíka u rizikových pacientov. Je vhodné súčasne s kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid podávať draslík šetriace diuretiká, náhrady draslíka a draslík obsahujúce soli alebo iné lieky na zvýšenie sérových hladín draslíka (napr. heparín) (pozri časť 4.5).

Nie je žiadny dôkaz, že olmesartan medoxomil môže redukovať alebo brániť vzniku diuretikami indukovanej hyponatriémie. Deficit chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.

Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a spôsobovať tak intermitentné a mierne zvýšenie sérovej hladiny kalcia bez známych prejavov poruchy kalciového metabolizmu. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyroidizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy.

Tiazidy môžu zvyšovať exkréciu magnézia močom, čo sa môže prejaviť hypomagneziémiou.

V horúcom počasí sa u edematóznych pacientov môže prejaviť dilučná hyponatriémia.

Lítium

Súčasné podávanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid s lítiom sa, rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, v kombinácii s tiazidom neodporúča (pozri časť 4.5).

Etnické rozdiely

Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, účinok olmesartan medoxomilu na znižovanie krvného tlaku je o niečo nižší u populácie čiernej pleti ako u pacientov inej než čiernej pleti. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statusu u populácie čiernej pleti s hypertenziou.

Antidopingové testy

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny analytický výsledok antidopingových testov.

Gravidita

Terapia antagonistami angiotenzínu II sa nemá začínať počas tehotenstva. Ak nie je pokračovanie v liečbe antagonistami angiotenzínu II nevyhnutné, u pacientok plánujúcich tehotenstvo sa má zmeniť na alternatívnu liečbu iným antihypertenzívom, ktoré má potvrdený bezpečný profil pre použitie v tehotenstve. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba antagonistami angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné

Pri arterioskleróze, u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením vždy existuje riziko, že nadmerné zníženie krvného tlaku môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Hypersenzitívne reakcie na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť s vyššou pravdepodobnosťou u pacientov s alergiou alebo bronchiálnou astmou v anamnéze, môžu sa však vyskytnúť aj u pacientov bez tejto anamnézy.

Pri podávaní tiazidových diuretík bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erytematosus.

4.5 Liekové a iné interakcie

Možné interakcie, ktoré súvisia s podaním olmesartan medoxomilu v kombinácii s hydrochlorotiazidom.

Súčasné užívanie, ktoré sa neodporúča

Lítium:

Bolo hlásené reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas súčasného podávania lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo s antagonistami angiotenzínu II. Navyše renálny klírens lítia je znížený účinkom tiazidov, a preto riziko toxicity lítia môže byť zvýšené. Užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid v kombinácii s lítiom sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je užívanie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Baklofén:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (t.j. kyselina acetylsalicylová (>3 g/deň), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znížiť antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov angiotenzínu II.

U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti s poškodenou funkciou obličiek) súčasné podávanie antagonistov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklo-oxygenázu, môže mať za následok ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní kombinácie, hlavne u starších pacientov.

Pacienti majú mať dostatočný príjem tekutín a má sa zvážiť monitorovanie funkcie obličiek na začiatku súbežnej liečby a potom periodicky počas liečby.

Súčasné užívanie, ktoré treba zvážiť

Amifostín:

Môže dôjsť k zosilneniu antihypertenzného účinku.

Iné antihypertenzíva:

Súčasné užívanie iných antihypertenzív môže zosilniť antihypertenzný účinok kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid.

Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:

Môžu potenciovať vznik ortostatickej hypotenzie.

Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartan medoxomilom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, náhrad draslíka, náhrad solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory), môže viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak sa podávajú súčasne s kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka, odporúča sa monitorovanie plazmatickej hladiny draslíka.

Ďalšie informácie

Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu.

Olmesartan medoxomil nemal žiadny signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.

Súčasné podávanie olmesartan medoxomilu spolu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom nemalo žiadne klinicky významné účinky na farmakokinetiku oboch látok.

Olmesartan nemal žiadne klinicky významné inhibičné účinky na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitro a nemal žiadne alebo mal minimálne indukčné účinky na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.

Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochlorotiazidom:

Súčasné podávanie, ktoré sa neodporúča

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Deplečný účinok hydrochlorotiazidu na draslík (pozri časť 4.4) môže byť potenciovaný súčasným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G, deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa takéto súčasné podávanie neodporúča.

Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť

Soli vápnika:

V dôsledku zníženého vylučovania môžu tiazidové diuretiká zvýšiť hladinu vápnika v sére. Ak musia byť podávané náhrady vápnika, je nutné monitorovať hladiny vápnika a na základe toho upraviť dávkovanie vápnika.

Cholestyramín a kolestipolové živice:

Absorpcia hydrochlorotiazidu je zhoršená v prítomnosti živicových iónomeničov.

Digitálisové glykozidy:

Hypokaliémia alebo hypomagnézia indukovaná tiazidmi môže urýchliť nástup digitálisom indukovanej srdcovej arytmie.

Lieky ovplyvnené poruchami draslíka v sére:

Ak je kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid podávaná s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy a antiarytmiká) a s nasledujúcimi liekmi, ktoré indukujú torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), odporúča sa periodické monitorovanie hladiny draslíka v sére a EKG; hypokaliémia je predispozičným faktorom ventrikulárnej tachykardie (torsades de pointes):

• Antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid).

• Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid).

• Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol).

• Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín IV, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín IV).

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín):

Účinok nedepolarizujúcich relaxancií kostrových svalov môže byť potenciovaný hydrochlorotiazidom.

Lieky s anticholinergickým účinkom (napr. atropín, biperidén):

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a spomalením vyprázdňovania žalúdka.

Antidiabetiká (perorálne alebo inzulín):

Liečba tiazidmi môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).

Metformín:

Metformín sa má užívať s opatrnosťou, vzhľadom na riziko laktátovej acidózy indukovanej možným zlyhaním funkcie obličiek spojeným s hydrochlorotiazidom.

Beta-blokátory a diazoxid:

Hyperglykemický účinok beta-blokátorov a diazoxidu môže byť zvýšený tiazidmi.

Presorické amíny (napr. noradrenalín):

Účinok presorických amínov môže byť znížený.

Lieky používané na terapiu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol):

Pretože hydrochlorotiazid môže zvyšovať sérovú hladinu kyseliny močovej, môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurických liekov. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidov môže zvýšiť incidenciu hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Amantadín:

Tiazidy môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov vyvolaných amantadínom.

Cytotoxické látky (napr. cyklofosfamid, metotrexát):

Tiazidy môžu znižovať renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.

Salicyláty:

Pri podávaní vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa:

Pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu a metyldopy boli hlásené ojedinelé prejavy hemolytickej anémie.

Cyklosporín:

Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.

Tetracyklíny:

Súčasné podávanie tetracyklínov a tiazidov zvyšuje riziko tetracyklínom indukovaného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.

Gravidita (pozri časť 4.3):

Vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek tohto lieku na graviditu, užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Užívanie kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Olmesartan medoxomil

Užívanie antagonistov angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie antagonistov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3. a 4.4).

Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Keďže nie sú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov angiotenzínu II, podobné riziká môžu existovať aj pre túto skupinu liekov.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby blokátorom receptoru angiotenzínu nevyhnutné, u pacientok plánujúcich tehotenstvo sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečný profil pri použití v gravidite. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba antagonistami angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna terapia.

Je známe, že liečba antagonistami angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra pôsobí toxicky na ľudský plod (zníženie funkcie obličiek, vyvoláva oligohydramniózu, retardáciu osifikácie lebky) a na novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri tiež časť 5.3).

Ak bola pacientka liečená antagonistami angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličkových funkcií a lebky plodu.

Dojčatá, ktorých matky užívali antagonisty angiotenzínu II, majú byť dôsledne monitorované kvôli výskytu hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Hydrochlorotiazid

Skúsenosti s liečbou hydrochlorotiazidom počas gravidity sú obmedzené, obzvlášť počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu, môže jeho použitie počas druhého a tretieho trimestra ohroziť feto-placentárnu perfúziu a spôsobiť u plodu a novorodenca prejavy ako ikterus, poruchu rovnováhy elektrolytov a trombocytopéniu.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženia plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzie bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať na liečbu esenciálnej hypertenzie u tehotných žien okrem zriedkavých situácií, kedy nemôže byť použitá iná terapia.

Laktácia

Olmesartan medoxomil

Pretože nie sú dostupné žiadne informácie o užívaní Co-Olimestrypočas dojčenia, Co-Olimestrasa neodporúča a uprednostňuje sa alternatívna liečba s potvrdeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka v malých množstvách. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu zastaviť tvorbu mlieka.

Užívane Co-Olimestrysa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Co-Olimestraužíva počas dojčenia, dávky majú byť čo najnižšie.

Kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg má slabý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívajú antihypertenzíva sa môžu ojedinele sa vyskytnúť závraty alebo únava, čo môže narušiť schopnosť reagovať.

Fixná kombinácia dávky:

Najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom počas liečby olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidom 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg je bolesť hlavy (2,9%), závrat (1,9%) a únava (1,0%).

Hydrochlorotiazid môže spôsobovať alebo zhoršiť hypovolémiu, ktorá môže viesť k nerovnováhe elektrolytov (pozri časť 4.4).

Bezpečnosť olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg bola skúmaná v klinických štúdiách u 3 709 pacientov liečených kombináciou olmesartan medoxomil s hydrochlorotiazidom.

Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali pri fixnej dávke kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu v dávkach o nižšej sile 20 mg/12,5 mg a 20 mg/25 mg, sa môžu vzťahovať aj na nežiaduce reakcie Co-Olimestry 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg.

Nežiaduce účinky kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid zaznamenané v klinických štúdiách, v postregistračných štúdiách bezpečnosti a zo spontánneho hlásenia sú zhrnuté v tabuľke nižšie, rovnako ako nežiaduce účinky jednotlivých látok olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ktoré sú založené na známom bezpečnostnom profile týchto látok.

Častosť výskytu nežiaducich účinkov je definovaná nasledovne: veľmi časté: (³1/10); časté: (≥1/100 až <1/10); menej časté: (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé: (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé: (<1/10 000)

Trieda orgánových systémov podľa databázy	Nežiaduce účinky	Frekvencia
		Kombinácia olmesartan medoxomil / hydrochlorotiazid	Olmesartan medoxomil	Hydrochlorotiazid
Infekcie a nákazy	Sialoadenitída			Zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému	Aplastická anémia			Zriedkavé
	Depresia kostnej drene			Zriedkavé
	Hemolytická anémia			Zriedkavé
	Leukopénia			Zriedkavé
	Neutropénia/Agranulocytóza			Zriedkavé
	Trombocytopénia		Menej časté	Zriedkavé
Poruchy imunitného systému	Anafylaktická reakcia		Menej časté	Menej časté
Poruchy metabolizmu a výživy	Anorexia			Menej časté
	Glykozúria			Časté
	Hyperkalcémia			Časté
	Hypercholesterolémia	Menej časté		Veľmi časté
	Hyperglykémia			Časté
	Hyperkaliémia		Zriedkavé
	Hypertriglyceridémia	Menej časté	Časté	Veľmi časté
	Hyperurikémia	Menej časté	Časté	Veľmi časté
	Hypochlorémia			Časté
	Hypochloremická alkalóza			Veľmi zriedkavé
	Hypokaliémia			Časté
	Hypomagneziémia			Časté
	Hyponatrémia			Časté
	Hyperamylazémia			Časté
Psychické poruchy	Apatia			Zriedkavé
	Depresia			Zriedkavé
	Nepokoj			Zriedkavé
	Poruchy spánku			Zriedkavé
Poruchy nervového systému	Stav zmätenosti			Časté
	Kŕče			Zriedkavé
	Poruchy vedomia (ako strata vedomia)	Zriedkavé
	Závrat/točenie hlavy	Časté	Časté	Časté
	Bolesť hlavy	Časté	Časté	Zriedkavé
	Strata chuti			Menej časté
	Parestézia			Zriedkavé
	Postural dizziness	Menej časté
	Ospalosť	Menej časté
	Synkopa	Menej časté
Poruchy oka	Znížené slzenie			Zriedkavé
	Prechodné poruchy videnia			Zriedkavé
	Zhoršenie už existujúcej myopie			Menej časté
	Xantopsia			Zriedkavé
Poruchy ucha a labyrintu	Vertigo	Menej časté	Menej časté	Zriedkavé
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Angína pektoris		Menej časté
	Srdcové arytmie			Zriedkavé
	Búšenie srdca	Menej časté
Poruchy ciev	Embólia			Zriedkavé
	Hypotenzia	Menej časté	Zriedkavé
	Nekrotizujúca angiitída (vasculitída, kožná vaskulitída)			Zriedkavé
	Ortostatická hypotenzia	Menej časté		Menej časté
	Trombóza			zriedkavé
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Bronchitída		Časté
	Kašeľ	Menej časté	Časté
	Dýchavičnosť			Zriedkavé
	Intersticiálna pneumónia			Zriedkavé
	Faryngitída		Časté
	Pľúcny edém			Zriedkavé
	Ťažkosti pri dýchaní			Menej časté
	Rinitída		Časté
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha	Menej časté	Časté	Časté
	Zápcha			Časté
	Hnačka	Menej časté	Časté	Časté
	Dyspepsia	Menej časté	Časté
	Podráždenie žalúdka			Časté
	Gastroenteriris		Časté
	Meteorizmus			Časté
	Nauzea	Menej časté	Časté	Časté
	Pankreatitída			Zriedkavé
	Paralytický ileus			Veľmi zriedkavé
	Vracanie	Menej časté	Menej časté	Časté
Poruchy pečene a žlčových ciest	Akútna cholecystitída			Zriedkavé
	Žltačka (intrahepatálny cholestatický ikterus)			Zriedkavé
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Alergická dermatitída		Menej časté
	Anafylaktická kožná reakcia			Zriedkavé
	Angioneurotický edém	Zriedkavé	Zriedkavé
	Reakcie podobné kožnému lupus erythematodes			Zriedkavé
	Ekzém	Menej časté
	Erytém			Menej časté
	Exantém		Menej časté
	Fotosenzitívne reakcie			Menej časté
	Pruritus		Menej časté	Menej časté
	Purpura			Menej časté
	Vyrážka	Menej časté	Menej časté	Menej časté
	Reaktivácia kožného lupus erythematodes			Zriedkavé
	Toxická epidermálna nekrolýza			Zriedkavé
	Urtikária	Zriedkavé	Menej časté	Menej časté
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Artralgia	Menej časté
	Artritída		Časté
	Bolesť chrbta	Menej časté	Časté
	Svalové kŕče	Menej časté	Zriedkavé
	Svalová slabosť			Zriedkavé
	Myalgia	Menej časté	Menej časté
	Bolesť končatín	Menej časté
	Paréza			Zriedkavé
	Kostrová bolesť		Časté
Poruchy obličiek a močových ciest	Akútne renálne zlyhanie	Zriedkavé	Zriedkavé
	Hematúria	Menej časté	Časté
	Intersticiálna nefritída			Zriedkavé
	Renálna insuficiencia		Zriedkavé
	Renálna dysfunkcia			Zriedkavé
	Infekcia močových ciest		Časté
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	Erektilná dysfunkcia	Menej časté		Menej časté
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Asténia	Časté	Menej časté
	Bolesť na hrudi	Časté	Časté
	Opuch tváre		Menej časté
	Únava	Časté	Časté
	Horúčka			Zriedkavé
	Príznaky podobné chrípke		Časté
	Letargia		Zriedkavé
	Nevoľnosť	Zriedkavé	Menej časté
	Bolesť		Časté
	Periférny edém	Časté	Časté
	Slabosť	Menej časté
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Zvýšenie alanín amínotransferázy	Menej časté
	Zvýšenie aspartát amínotransferázy	Menej časté
	Zvýšenie hladiny vápnika v krvi	Menej časté
	Zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi	Menej časté	Zriedkavé	Časté
	Zvýšenie hladiny kreatinín fosfokinázy	Menej časté	Časté
	Zvýšenie hladiny glukózy v krvi	Menej časté
	Znížený krvný hematokrit	Zriedkavé
	Znížená hladina hemoglobínu v krvi	Zriedkavé
	Zvýšená hladina lipidov v krvi	Menej časté
	Znížená hladina draslíka v krvi	Menej časté
	Zvýšenie hladiny draslíka v krvi	Menej časté
	Zvýšenie hladiny urey v krvi	Menej časté	Časté	Časté
	Zvýšenie hladiny dusíka urey v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi	Zriedkavé
	Zvýšenie gama glutamyl transferázy	Menej časté
	Zvýšenie pečeňových enzýmov		Časté

Boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy v časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov angiotenzínu II. Príčinná súvislosť však nebola potvrdená.

Nie sú dostupné žiadne informácie o účinkoch alebo liečbe predávkovania kombináciou olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od doby požitia lieku a závažnosti symptómov. Odporúčané opatrenia zahŕňajú indukciu vracania a/alebo gastrickú laváž. Pri liečbe predávkovania môže byť užitočné použitie aktívneho uhlia. Je nevyhnutná častá kontrola sérových elektrolytov a kreatinínu. Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient má byť uložený do ležiacej polohy na chrbte s rýchlym podaním náhrad objemu a solí.

Najpravdepodobnejšími prejavmi predávkovania olmesartan medoxomilom je hypotenzia a tachykardia; tiež sa môže vyskytnúť bradykardia. Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s úbytkom elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšími spoločnými prejavmi predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže viesť ku svalovým kŕčom a/alebo zosilnenej kardiálnej arytmii súvisiacej so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo určitých antiarytmík.

Nie sú k dispozícii žiadne informácie, či je olmesartan alebo hydrochlorotiazid dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina:

antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA08.

Mechanizmus účinku / Farmakodynamické účinky

Co-Olimestra je kombinácia antagonistu receptoru angiotenzínu II, olmesartan medoxomilu a tiazidového diuretika, hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto látok má aditívny antihypertenzný účinok, redukuje krvný tlak do väčšej miery, než jej jednotlivé zložky samostatne.

Dávkovanie Co-Olimestry jedenkrát denne poskytuje účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín.

Olmesartan medoxomilje perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT₁). Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Účinky angiotenzínu II zahŕňajú vazokonstrikciu, stimuláciu syntézy a uvoľňovania aldosterónu, kardiálnu stimuláciu a renálnu reabsorpciu sodíka. Olmesartan blokuje vazokonstrikčné a aldosterón uvoľňujúce účinky angiotenzínu II naviazaním sa na AT₁ receptory v tkanivách, vrátane vaskulárnych hladkých svalov a nadobličiek. Účinok olmesartanu je nezávislý od zdroja alebo cesty syntézy angiotenzínu II.

Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT₁ receptorov angiotenzínu II olmesartanom je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, a koncentrácií angiotenzínu I a II a určité zníženie plazmatických koncentrácií aldosterónu.

U pacientov s hypertenziou podávanie olmesartan medoxomilu spôsobuje dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Neexistujú žiadne dôkazy o výskyte hypotenzie po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k návratu hypertenzie po náhlom prerušení liečby.

Dávkovaním olmesartan medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný a plynulý pokles krvného tlaku v dávkovom intervale 24 hodín. Pri dávkovaní 1-krát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri podaní rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne za 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje už po 2 týždňoch liečby.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.

Hydrochlorotiazidje tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je doteraz úplne objasnený. Tiazidy ovplyvňujú mechanizmus renálnej tubulárnej reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujú exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu redukuje objem plazmy, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a zvyšuje sekréciu aldosterónu, s následným zvýšením úbytku draslíka a bikarbonátov v moči a znížením hladiny draslíka v sére. Renín-aldosterónová väzba je sprostredkovaná angiotenzínom II a preto súčasné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II vedie ku zvráteniu úbytku draslíka spôsobeného tiazidovými diuretikami. Po podaní hydrochlorotiazidu je nástup diurézy približne do 2 hodín a účinok dosiahne pík približne do 4 hodín po podaní dávky a pretrváva približne 6‑12 hodín.

Epidemiologické štúdie preukázali, že dlhodobé podávanie hydrochlorotiazidu v monoterapii redukuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Podávanie kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiaziduspôsobuje aditívnu redukciu krvného tlaku, ktorá sa zvyšuje s dávkou jednotlivých zložiek.

V spoločnom zhodnotení súborov placebom kontrolovaných štúdií podávanie 20 mg/12,5 mg a 20 mg/25 mg kombinácií olmesartan medoxomilu/hydrochlorotiazidu spôsobilo v priemere pri odčítaní efektu placeba zníženie hodnôt systolického/diastolického krvného tlaku o 12/7 mmHg a 16/9 mmHg.

U pacientov, ktorí boli liečení 20 mg olmesartan medoxomilu v monoterapii bez dostatočného účinku, pridanie 12,5 mg a 25 mg hydrochlorotiazidu spôsobilo ďalšiu redukciu 24‑hodinového systolického/diastolického krvného tlaku monitorovaného ambulantným meraním o 7/5 mmHg a 12/7 mmHg, v porovnaní s olmesartan medoxomilom v monoterapii. Ďalšie priemerné zníženie systolického/diastolického tlaku porovnávaného s východiskovými hodnotami a merané konvenčne, bolo 11/10 mmHg a 16/11 mmHg.

Účinnosť kombinovanej terapie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidom pretrvávala aj pri dlhodobej (jednoročnej) terapii. Prerušenie terapie olmesartan medoxomilom s alebo bez súbežnej terapie hydrochlorotiazidom, nemalo za následok návrat hypertenzie.

Doteraz nie je známy vplyv fixnej kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu.

Fixné kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu 40 mg/12,5 mg a 40 mg/25 mg sa skúmali v troch klinických štúdiách, v ktorých sa zúčastnilo 1 482 pacientov s hypertenziou.

Dvojito zaslepená štúdia s esenciálnou hypertenziou hodnotila porovnanie účinnosti kombinovanej liečby olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidom 40 mg/12,5 mg s monoterapiou olmesartan medoxomilom 40 mg so stredným poklesom diastolického krvného tlaku v sede ako primárnym parametrom účinnosti. Po ôsmich týždňoch liečby klesol systolicko-diastolický krvný tlak o 31,9/18,9 mmHg v skupine, ktorá dostávala kombinovanú liečbu oproti poklesu o 26,5/15,8 v skupine s monoterapiou (p<0,0001).

V dvojito zaslepenej, ale nie kontrolovanej druhej fáze tejto štúdie, kde sa zvyšovala titrácia, pacienti, ktorí nereagovali na monoterapiu olmesartan medoxomilom 40 mg prešli na kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/12,5 mg a tí, ktorí dostávali kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/12,5 mg prešli na kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/25 mg. Došlo k ďalšiemu poklesu systolicko-diastolického krvného tlaku, čím sa potvrdilo, zvyšovanie titrácie predstavuje klinicky významný spôsob, ako zlepšiť kontrolu krvného tlaku.

Druhá dvojito zaslepená randomizovaná placebom kontrolovaná štúdia hodnotila účinnosť pridania hydrochlorotiazidu ku liečbe pacientom, ktorí neboli dostatočne kontrolovaní po ôsmich týždňoch liečby monoterapiou olmesartan medoxomilom 40 mg. Časť pacientov pokračovala v užívaní olmesartan medoxomilu 40 mg, časť dostala pridaný hydrochlorotiazid 12,5 mg, ďalšia časť hydrochlorotiazid 25 mg, a to na ďalších osem týždňov. Štvrtá skupina dostala kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20 mg/12,5 mg.

Pridanie 12,5 mg alebo 25 mg hydrochlorotiazidu malo za následok ďalší pokles systolicko-diastolického krvného tlaku o 5,2/3,4 mmHg (p <0,0001) a o 7,4/5,3 mmHg (p <0,0001) oproti skupine, ktorá pokračovala v monoterapii olmesartan medoxomilom 40 mg.

Porovnanie medzi pacientmi, ktorí dostávali kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20 mg/12,5 mg a pacientmi, ktorí dostávali kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/12,5 mg, ukázalo štatisticky významný rozdiel v poklese systolického tlaku o 2,6 mmHg v prospech kombinácie s vyššou dávkou (p=0,0255) zatiaľ čo v poklese diastolického krvného tlaku sa pozoroval rozdiel o 0,9 mmHg. Ambulantné meranie krvného tlaku (ambulatory blood pressure monitoring ABPM), ktoré vychádzalo z priemerných zmien v 24 hodinovom diastolickom a systolickom krvnom tlaku potvrdilo výsledky konvenčného merania krvného tlaku.

Ďalšia dvojito zaslepená randomizovaná štúdia porovnávala účinnosť kombinovanej liečby olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidom 20 mg/25 mg a olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidom 40 mg/25 mg u pacientov s nedostatočne kontrolovaným krvným tlakom po ôsmich týždňoch liečby olmesartan medoxomilom 40 mg.

Po ôsmich týždňoch kombinovanej liečby systolicko-diastolický krvný tlak významne poklesol oproti východiskovej hodnote o 17,1/10,5 mmHg v skupine, ktorá dostávala kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20 mg/25 mg a o 17,4/11,2 mmHg v skupine, ktorá dostávala kombináciu olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/ 25 mg. Rozdiel medzi oboma liečenými skupinami nebol štatisticky významný pri konvenčnom meraní krvného tlaku, čo sa dá vysvetliť známym účinkom lineárnej krivky odpovede a dávky antagonistov receptorov angiotenzínu II, ako je olmesartan medoxomil.

Klinicky aj štatisticky významný rozdiel v prospech kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 40 mg/25 mg oproti kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid 20 mg/25 mg sa však pozoroval v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku pri priemernom 24-hodinovom ambulantnom meraní krvného tlaku (ABPM).

Antihypertenzný účinok fixnej kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid podobne nezávisel od veku, pohlavia alebo stavu diabetu.

Absorpcia a distribúcia

Olmesartan medoxomil:

Olmesartan medoxomil je prekurzor. Rýchlo sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit, olmesartan, esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu. V plazme alebo exkrétoch sa nezaznamenal žiadny intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy bola 25,6%.

Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (C_max) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartan medoxomilu a plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky približne 80 mg.

Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Nezistili sa žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa vysoko viaže na plazmatické proteíny (99,7%), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikantných interakcií medzi olmesartan medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16‑29 l).

Hydrochlorotiazid:

Po perorálnom podaní kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu bol stredný čas na dosiahnutie píku koncentrácie hydrochlorotiazidu 1,5 až 2 hodiny po podaní. Hydrochlorotiazid je v 68% viazaný na proteíny v plazme a jeho distribučný objem je 0,83‑1,14 l/kg.

Metabolizmus a eliminácia

Olmesartan medoxomil:

Celkový plazmatický klírens olmesartanu bol typicky 1,3 l/h (CV, 19%) a bol relatívne pomalý v porovnaní s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po podaní jednej perorálnej dávky ¹⁴C označeného olmesartan medoxomilu sa 10 – 16% podanej rádioaktivity vylúčilo močom (väčšina podanej dávky do 24 hodín po podaní) a zvyšná časť zachytenej rádioaktivity sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6% sa dá vypočítať, že absorbovaný olmesartan sa eliminuje ako obličkami (cca 40%), tak aj hepatobiliárne (cca 60%). V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity neboli zistené. Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho podávanie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom podaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach a po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala žiadna ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5‑0,7 l/h a nebol závislý od dávky.

Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid nie je v ľudskom organizme metabolizovaný a vylučuje sa močom ako takmer celkom nezmenené liečivo. Približne 60% perorálnej dávky je eliminovaných ako nezmenené liečivo v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je 250‑300 ml/min. Terminálny eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je 10‑15 hodín.

Kombinácia olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu sa redukuje približne o 20%, keď sa podáva spolu s olmesartan medoxomilom, ale toto mierne zníženie nie je klinicky významné. Kinetiku olmesartanu neovplyvňuje súčasné podávanie hydrochlorotiazidu.

Farmakokinetika u špeciálnej populácie

Starší pacienti (vo veku 65 rokov alebo starší):

AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave u hypertenzných pacientov vo veku 65‑75 rokov zvýšila približne o 35% a u pacientov vo veku nad 75 rokov približne o 44% v porovnaní s mladšou vekovou skupinou (pozri časť 4.2).

Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých aj hypertenzných starších pacientov v porovnaní so zdravými mladými dobrovoľníkmi.

Poškodenie funkcie obličiek:

U pacientov s poškodenou funkciou obličiek, AUC olmesartanu sa v rovnovážnom stave zvýšila o 62%, 82% a 179% u pacientov s miernym, stredne závažným alebo závažným poškodením v porovnaní so skupinou zdravých jedincov (pozri časti 4.2 a 4.4).

Maximálna dávka olmesartan medoxomilu u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu 30‑60 ml/min) je 20 mg olmesartan medoxomilu raz denne. U pacientov s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sa užívanie olmesartan medoxomilu neodporúča.

Polčas hydrochlorotiazidu je predĺžený u pacientov s poškodenou funkciou obličiek.

Poškodenie funkcie pečene:

Po jednorazovom perorálnom podaní boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6% a 65% u pacientov s miernym a stredne závažným poškodením funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po 2 hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernym a stredne závažným poškodením funkcie pečene bola 0,26%, 0,34% a 0,41%.

Po opakovanom podaní pacientom so stredne závažným poškodením funkcie pečene bola stredná AUC olmesartanu znovu približne o 65% vyššia v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Stredné hodnoty C_maxolmesartanu boli podobné u pacientov s poškodením funkcie pečene a zdravých subjektov.

U pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene sa odporúča úvodná dávka 10 mg olmesartan medoxomilu raz denne a maximálna dávka nemá presiahnuť dennú dávku 20 mg. U pacientov s ťažkým poškodením pečene sa olmesartan medoxomil nehodnotil (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4).

Poškodená funkcia pečene neovplyvňuje významne farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxický potenciál kombinácie olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazidu bol skúmaný po dobu 6 mesiacov v štúdiách toxicity po opakovanom perorálnom podaní na potkanoch a psoch.

Tak ako pre každú jednotlivú látku a iné lieky z tejto skupiny, hlavným toxikologickým cieľovým orgánom tejto kombinácie boli obličky. Kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid spôsobila zmeny funkcie obličiek (zvýšenie hladiny dusíku močoviny v sére a sérového kreatinínu). Vysoké dávky spôsobili tubulárnu degeneráciu a regeneráciu v obličkách potkanov a psov, pravdepodobne zmenou obličkovej hemodynamiky (redukovaná renálna perfúzia spôsobená hypotenziou s tubulárnou hypoxiou a tubulárnou bunkovou degeneráciou). Ďalej kombinácia olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid spôsobila zníženie parametrov červených krviniek (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a zníženie hmotnosti srdca u potkanov.

Takéto účinky boli pozorované aj po podávaní iných antagonistov AT₁receptorov a ACE inhibítorov a pravdepodobne boli indukované farmakologickým účinkom vysokých dávok olmesartan medoxomilu a nie sú relevantné pre ľudí pri odporúčaných terapeutických dávkach.

Štúdie genotoxicity kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu, rovnako ako jednotlivých zložiek neodhalili žiadne známky klinicky relevantnej genotoxickej aktivity.

Karcinogénny potenciál kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu nebol skúmaný, pretože po dobu klinického užívania neboli zaznamenané žiadne dôkazy relevantných karcinogénnych účinkov dvoch jednotlivých zložiek tejto kombinácie.

Neboli žiadne dôkazy o teratogenite u myší alebo potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid. Ako je pravdepodobné u tejto skupiny liekov, fetálna toxicita bola pozorovaná u potkanov, o čom svedčí významne znížená hmotnosť plodu u gravidných potkanov exponovaných kombinácii olmesartan medoxomil/hydrochlorotiazid (pozri časti 4.3 a 4.6).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

Jadro tablety

Mikrokryštalická celulóza

Magnesiumstearát (E572)

Nízkosubstituovaná hydroxypropylcelulóza

Obal tablety

Oxid titaničitý (E 171)

Mastenec (E553b)

Polyvinylalkohol – čiastočne hydrolyzovaný

Makrogol 3000

Neaplikovateľné.

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom balení na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistre (OPA/Al/PVC fólia, Al fólia): 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Krka d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

Novo mesto

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Co-Olimestra 40 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: 58/0301/12-S

Co-Olimestra 40 mg/25 mg filmom obalené tablety:58/0302/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

9. DÁTUM REVÍZIE TEXTU