Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/01774-ZIB

Písomná informácia pre používateľa

Cordarone150 mg/3 ml

injekčný roztok

amiodaróniumchlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Cordarone a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým ako použijete Cordarone

3. Ako používať Cordarone

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Cordarone

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Cordarone a na čo sa používa

Cordarone obsahuje liečivo amiodaróniumchlorid. Patrí do skupiny liekov nazývaných antiarytmiká.

Vnútrožilové podanie amiodarónu je vhodné najmä v prípade, keď je potrebné dosiahnuť rýchlu odpoveď alebo kde vnútorné podanie (cez ústa) nie je možné.

Amiodarón sa používa najmä v liečbe hemodynamicky závažných porúch rytmu, najmä pri:

• závažných supraventrikulárnych poruchách rytmu

• tachykardii spojenej s Wolfovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom

• komorových poruchách rytmu

2. Čo potrebujete vedieť predtým ako použijete Cordarone

Nepoužívajte Cordarone

• ak ste alergický na amiodarón, jód alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

• v nasledujúcich prípadoch:

  • Spomalenie srdcovej činnosti (sínusová bradykardia) a poruchy prenosu vzruchu medzi sínusovým uzlom a predsieňami (sínoatriálne blokády).

  • Sick sinus syndróm (porucha srdcového rytmu, vznikajúca pri chybe v činnosti sinoatriálneho uzlu), ak pacient nemá implantovaný kardiostimulátor (riziko sínusovej zástavy).

  • Predsieňovo-komorový blok, bi- alebo tri-fascikulárne poruchy vedenia, pokiaľ pacient nemá nepretržite fungujúci kardiostimulátor. V takýchto prípadoch možno amiodarón podať intravenózne len na špecializovanom pracovisku pri zabezpečenej možnosti kardiostimulácie.

  • Obehové zlyhanie, ťažká arteriálna hypotenzia (nízky krvný tlak).

  • Kombinovaná liečba s liekmi, ktoré môžu spôsobiť poruchy rytmu typu torsade de pointes.

  • Tyreoidálna dysfunkcia (porucha štítnej žľazy).

  • Tehotenstvo, okrem výnimočných prípadov (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).

  • Dojčenie (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).

  • Injekcia podaná vnútrožilovo sa nesmie použiť v prípade nízkeho krvného tlaku, ťažkého respiračného zlyhania, ochorení srdcovej svaloviny (kardiomyopatie) alebo srdcového zlyhania (možnosť zhoršenia).

  • Novorodenci, dojčatá a detí do 3 rokov.

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa Cordarone podáva pri kardiopulmonálnej resuscitácii šoku s rezistentnou fibriláciou komôr.

Upozornenia a opatrenia

Špecifické pre vnútrožilovú injekciu (pozri časť „Nepoužite Cordarone“):

• Podávanie amiodarónu vnútrožilovou injekciou sa všeobecne neodporúča vzhľadom na riziko možných hemodynamických porúch (ťažká hypotenzia- zníženie tlaku krvi, obehový kolaps), vždy ak je to možné, je potrebné dať prednosť infúzii.

• Vnútrožilovú injekciu možno podávať len v nevyhnutnom prípade, ak zlyhali ostatné možnosti liečby a vždy len na jednotke intenzívnej starostlivosti za stáleho monitorovania EKG a krvného tlaku.

• Vnútrožilová injekcia sa nesmie podať v prípade hypotenzie (nízky krvný tlak), ťažkej respiračnej nedostatočnosti, ochorení srdcovej svaloviny (kardiomyopatie) alebo zlyhania srdca (možnosť zhoršenia).

• Dávka je približne 5 mg/kg telesnej hmotnosti.

• S výnimkou prípadu kardiopulmonálnej resuscitácie šoku s rezistentnou fibriláciou komôr je nutné Cordarone podávať vždy počas najmenej 3 minút. Vnútrožilovú injekciu nie je možné opakovať skôr než za 15 minút po prvej injekcii, a to aj v prípade kedy druhá dávka predstavovala množstvo zodpovedajúce 1 ampule (hrozí nezvládnuteľný kolaps).

• Nemiešajte Cordarone 150 mg/3 ml s inými liekmi v jednej striekačke. Nepodávajte Cordarone 150 mg/3 ml spolu s inými liekmi. Ak je nutné v liečbe pokračovať, je potrebné prejsť na vnútrožilovú infúziu (pozri časť „Ako používať Cordarone“).

Poruchy srdca:

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií (poruchy srdcového rytmu) alebo zhoršenia liečených arytmií a v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky (výskyt zmien alebo nových porúch rytmu) amiodarónu sú v porovnaní s inými liekmi proti poruchám srdcového rytmu hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s liekovými interakciami a/alebo poruchami elektrolytov (pozri časť „Iné lieky a Cordarone“ a „Možné vedľajšie účinky“).

Poruchy funkcie pľúc:

Vznik dýchavičnosti alebo suchého kašľu môže súvisieť s pľúcnou toxicitou, ako je napríklad zápalové ochorenie pľúcneho interstícia (intersticiálna pneumonitída). Po vnútrožilovom podaní amiodarónu boli hlásené veľmi zriedkavé prípady zápalového ochorenia pľúcneho tkaniva. V prípade podozrenia na zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva sa má vykonať RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku zápalového ochorenia pľúcneho tkaniva (ktoré je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti vratné) sa má liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“).

Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované závažné dýchacie komplikácie (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časť „Iné lieky a Cordarone“ a „Možné vedľajšie účinky“).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“):

V priebehu prvých 24 hodín po vnútrožilovom podaní amiodarónu sa môže vyskytnúť ťažká porucha funkcie pečene, ktorá môže byť niekedy fatálna. Preto sa ihneď po začatí podávania amiodarónu odporúča starostlivé monitorovanie aminotransferáz - pečeňových enzýmov.

Vnútrožilové podanie amiodarónu má byť vyhradené len pre jednotku intenzívnej starostlivosti a to pod trvalým monitorovaním (EKG, krvný tlak).

Cordarone sa má podávať cez centrálny žilový katéter, kedykoľvek je to možné, aby sa zabránilo vzniku kožných reakcií v mieste vpichu.

Len s opatrnosťou je možné vnútrožilovo podávať amiodarón pri nízkom krvnom tlaku, ťažkej respiračnej nedostatočnosti, dekompenzovanej kardiomyopatii alebo ťažkom srdcovom zlyhaní.

Ampulky injekčného roztoku amiodarónu obsahujú benzylalkohol (pozri časť „Čo Cordarone obsahuje“).

Anestézia (pozri časť „Iné lieky a Cordarone“)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient užíva amiodarón.

V prípade podozrenia na intersticiálnu pneumóniu (zápal pľúcneho tkaniva) sa má vykonať RTG vyšetrenie pľúc, podávanie amiodarónu sa má prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov.

Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone sa veľmi zriedkavo vyskytli vážne komplikácie s dýchaním (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), príčinou týchto stavov môžu byť interakcie s vysokými koncentráciami kyslíka.

V priebehu prvých 24 hodín po vnútrožilovom podaní amiodarónu sa môže vyskytnúť ťažká nedostatočnosť pečene, niekedy s fatálnym koncom.

Ihneď po začatí podávania amiodarónu sa odporúča pravidelné a dôkladné sledovanie hladín pečeňových enzýmov (aminotransferáz).

Iné lieky a Cordarone

Súbežné podávanie amiodarónu s nasledujúcimi liekmi sa neodporúča: betablokátory, blokátory vápnikových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce preháňadlá spôsobujúce zníženú hladinu draslíka.

Súbežné podávanie lieku Cordarones liekmi, ktoré môžu vyvolať torsade de pointes,je kontraindikované (pozri časť „Nepoužite Cordarone“):

• lieky ovplyvňujúce rytmus srdca – antiarytmiká, vrátane bepridilu, liečivá chinidínového typu triedy Ia a sotalolu.

• ďalšie látky bez antiarytmického účinku vrátane vinkamínu, niektorých psychofarmák (neuroleptiká), cisaprid, erytromycín podaný vnútrožilovo a pentamidín podaný parenterálne.

Cordarone sa nesmie používať súčasne s fluorochinolónmi (lieky na liečbu infekcií).

Súbežné podávanie lieku Cordaronea nasledujúcich liekov sa neodporúča:

• betablokátory a blokátory kalciového kanála, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem),

• preháňadlá dráždiace črevnú stenu, ktoré môžu viesť k zníženiu hladiny draslíka v krvi (hypokaliémii) a ostatné preháňadlá je možné podať.

Cordarone je možné kombinovať iba s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:

• látky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (zníženú hladinu draslíka): lieky na odvodnenie (diuretiká) spôsobujúce hypokaliémiu, samotné alebo v kombinácii, systémové kortikosteroidy (gluko-, mineralo-), tetrakosaktid, vnútrožilovo podaný amfotericín. Je nutné zníženiu hladiny draslíka zabrániť, prípadne ju upraviť, ak už vznikla.

• perorálne podávané lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi: warfarín podaný súbežne s liekom Cordarone môže zvyšovať riziko krvácania. Počas liečby aj po jej ukončení je potrebná úprava dávkovania.

• digoxín – môžu sa vyskytnúť poruchy automaticity (závažné spomalenie činnosti srdca), poruchy vedenia vzruchu a/alebo sa môže zvýšiť hladina digoxínu v plazme.

• dabigatran – zvýšená opatrnosť je nutná kvôli riziku krvácania.

• fenytoín – súbežné podávanie môže viesť predávkovaniu fenytoínom, ktoré sa prejavuje neurologickými príznakmi. Je preto nutné klinické a laboratórne sledovanie.

• flekainid – súbežné podávanie zvyšuje hladinu flekainidu v plazme, preto sa musí dávka flekainidu upraviť.

• Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

- cyklosporín – súbežné podávanie môže viesť k zvýšeniu hladiny cyklosporínu v plazme, a preto je potrebné upraviť dávku,

- fentanyl – súbežné podávanie môže zvýšiť farmakologický účinok fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity,

- statíny – súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými cytochrómom CYP 3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP 3A4.

- ostatné lieky – lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín, kolchicín.

Celková anestézia (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“ a „Upozornenia a opatrenia“):

Počas celkovej anestézie boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie: spomalenie činnosti srdca, hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov a znížený srdcový výdaj.

Ďalej bolo zaznamenaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných respiračných komplikácií, niekedy s fatálnym koncom, najčastejšie krátko po chirurgickom výkone (akútny syndróm respiračného zlyhania u dospelých).

Deti a dospievajúci

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená. Vzhľadom na prítomnosť benzylalkoholu sa amiodarón nesmie vnútrožilovo podávať novorodencom, dojčatám a deťom do 3 rokov.

Cordarone a jedlo a nápoje

Počas liečby liekom Cordarone sa odporúča vyhnúť sa pitiu grapefruitového džúsu.

Tehotenstvo a dojčenie

Vzhľadom k účinkom na štítnu žľazu plodu je amiodarón počas tehotenstva kontraindikovaný, okrem výnimočných prípadov, keď prínos podania preváži nad možným rizikom.

Amiodarón v nezanedbateľnom množstve prechádza do materského mlieka, preto je tiež kontraindikovaný počas dojčenia.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Cordaronu

Tento liek obsahuje konzervačnú látku benzylalkohol (20 mg/ml), ktorá môže spôsobiť toxické alebo alergické reakcie u dojčiat a detí do 3 rokov.

3. Ako používať Cordarone

Vnútrožilová infúzia:

• Počiatočná dávka: zvyčajne sa 5 mg/kg telesnej hmotnosti podáva v 250 ml 5 % glukózy výlučne v rozmedzí 20 minút až 2 hodín. Túto infúziu možno opakovať 2 až 3-krát počas 24 hodín. Rýchlosť podávania je potrebné upraviť na základe odpovede na liečbu.

Liečebný účinok sa objavuje zvyčajne počas prvých minút podávania. Následne je potrebné rýchlosť podávania postupne znížiť až vysadiť.

• Udržiavacia dávka: 10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti za 24 hodín (obvykle 600 –800 mg/24 hodín, nie viac ako 1200 mg/24 hodín s 250 ml 5 % glukózy počas niekoľkých dní. Od prvého dňa je podávanie infúzie možné nahradiť perorálnym podávaním.

Vnútrožilová injekcia (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“):

Podáva sa 5 mg/kg telesnej hmotnosti, pomaly počas najmenej 3 minút. Nemiešať s inými liekmi v jednej striekačke.

Vzhľadom na farmaceutické charakteristiky sa nemajú používať koncentrácie nižšie ako 600 mg/l. Použiť sa má len 5 % glukóza.

Kardiopulmonálna resuscitácia pri komorovej fibrilácii rezistentnej na elektrickú defibriláciu: počiatočná dávka je 300 mg (alebo 5 mg/kg telesnej hmotnosti) zriedených v 20 ml 5 % roztoku glukózy podaná rýchlou vnútrožilovou injekciou. V prípade, že fibrilácia komôr pretrváva, môže sa zvážiť ďalšie vnútrožilové podanie 150 mg (alebo 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti).

Použitie u detí a dospievajúcich

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o bezpečnosti a účinnosti lieku u detí. Vhodné dávkovanie určí lekár.

Ak vám podajú viac Cordarone, ako je potrebné

Nie sú dostupné informácie o predávkovaní pri vnútrožilovom podávaní. Je dostupných len málo informácií týkajúcich sa akútneho predávkovania amiodarónom.

Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie (spomalenie srdcovej činnosti), zastavenie srdca, spontánne opakovaný výskyt komorovej tachykardie (zrýchlenie srdcovej činnosti), arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poruchy funkcie pečene.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (≥10 %), časté (≥1 % až <10 %), menej časté (≥0,1 % až <1 %), zriedkavé (≥0,01 % až <0,1 %), veľmi zriedkavé (<0,01 %) a neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy srdca:

Časté: obvykle stredne ťažká bradykardia (spomalenie srdcovej činnosti)

Veľmi zriedkavé:

- výraznejšia bradykardia (spomalenie srdcovej činnosti), sínusové zastavenie vyžadujúce si prerušenie liečby, najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla, a/ alebo u starších pacientov,

- vznik arytmie (poruchy rytmu srdca) alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, niekedy so zastavením srdca (pozri časť „Iné lieky a Cordarone“ a „Upozornenia a opatrenia“).

S neznámou frekvenciou výskytu sa zaznamenali torsade de pointes (porucha srdcového rytmu).

Poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním (endokrinný systém)

Neznáme: hypertyreóza (zvýšená činnosť štítnej žľazy).

Žalúdočno-črevné poruchy:

Veľmi zriedkavé: nevoľnosť

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Časté: reakcie v mieste vpichu ako sú bolesť, začervenanie, opuch, odumretie tkaniva, únik tekutiny mimo cievy, presakovanie, zápal, stvrdnutie tkaniva, zápal žily, zápal žily s krvnou zrazeninou, celulitída, infekcia, zmeny pigmentácie.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

Veľmi zriedkavé:

- zvyčajne stredne závažný vzostup hladín sérových pečeňových enzýmov (aminotransferáz) na začiatku liečby (na 1,5 – 3 násobok normálnych hodnôt), ktorý vymizne po znížení dávky alebo dokonca spontánne.

- akútne poruchy pečene so zvýšenou hladinou pečeňových enzýmov (aminotransferáz) v sére a/alebo žltačkou, vrátane zlyhania funkcie pečene, niekedy s fatálnym koncom (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“).

Poruchy imunitného systému:

Veľmi zriedkavé: anafylaktický šok (akútny stav vznikajúci v dôsledku precitlivenosti, prejavujúci sa ťažkou dýchavičnosťou, poklesom krvného tlaku a zlyhaním krvného obehu).

Neznáme: angioneurotický edém.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: bolesť chrbta

Poruchy nervového systému:

Veľmi zriedkavé: ľahko liečiteľná vnútrolebková hypertenzia (pseudotumor mozgu), bolesť hlavy.

Poruchy dýchacej sústavy a hrudníka:

Veľmi zriedkavé:

- zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“),

- závažné dýchacie komplikácie (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), niekedy s fatálnym koncom (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“, „Iné lieky a Cordarone“),

- bronchospazmus (stiahnutie priedušiek) a/alebo apnoe (zastavenie dychu) pri ťažkej dýchacej nedostatočnosti najmä u pacientov s astmou.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Veľmi zriedkavé: potenie

Neznáme: žihľavka.

Cievne poruchy:

Časté: pokles krvného tlaku, zvyčajne mierny a len dočasný. Prípady výrazného poklesu tlaku alebo kolapsu sa zaznamenali pri predávkovaní alebo príliš rýchlom vnútrožilovom podaní.

Veľmi zriedkavé: návaly horúčavy

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Cordarone

Uchovávajte pri teplote do 25 °C na tmavom mieste.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Cordarone po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Cordarone obsahuje

- Liečivo je amiodaróniumchlorid.3 ml injekčného roztoku obsahuje 150 mg amiodaróniumchloridu.

- Ďalšie zložky sú: benzylalkohol, polysorbát, voda na injekciu.

Ako vyzerá Cordarone a obsah balenia

Cordarone je bledožltá tekutina.

Cordarone sa dodáva na trh v baleniach 6 ampúl po 3 ml.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

Výrobca:

Sanofi Winthrop Industrie, Quetigny, Francúzsko

Sanofi Winthrop Industrie, Ambarès-et-Lagrave, Carbon Blanc Cedex, Francúzsko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná vo februári 2015.

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/01774-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Cordarone 150 mg/3 ml

injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 3 ml ampulka obsahuje 150 mg amiodaróniumchloridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Bledožltý injekčný roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Intravenózne podanie amiodarónu je vhodné najmä v prípade, keď je potrebné dosiahnuť rýchlu odpoveď alebo kde perorálne podanie nie je možné.

Liečba ťažkých porúch rytmu, najmä pri:

- supraventrikulárnych poruchách rytmu, s rýchlou komorovou frekvenciou

- tachykardii spojenej s Wolfovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom

- komorových poruchách rytmu

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Pozri tiež časť 6.6.

Intravenózna infúzia

Počiatočná dávka:

Zvyčajná nasycovacia dávka je 5 mg/kg telesnej hmotnosti, podávaná v 250 ml 5 % glukózy v rozmedzí 20 minút až 2 hodín. Túto infúziu možno opakovať 2 až 3 krát počas 24 hodín. Rýchlosť podávania je potrebné upraviť na základe odpovede na liečbu.

Terapeutický účinok sa objavuje počas prvých minút podávania. Následne je potrebné rýchlosť podávania postupne znížiť až vysadiť.

Udržiavacia dávka:

10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti za 24 hodín (obvykle 600–800 mg/24 hodín, nie viac ako 1200 mg/24 hodín) v 250 ml 5 % glukózy počas niekoľkých dní. Od prvého dňa je podávanie infúzie možné nahradiť perorálnym podávaním.

Intravenózna injekcia (pozri časť časť 4.4)

Zvyčajná dávka je 5 mg/kg telesnej hmotnosti, podávaná pomaly počas najmenej 3 minút. Nemiešať s inými liekmi v jednej striekačke.

Kardiopulmonálna resuscitácia pri fibrilácii komôr rezistentnej na elektrickú (šokovú) defibriláciu

Počiatočná dávka je 300 mg (alebo 5 mg/kg telesnej hmotnosti) amiodarónu zriedených v 20 ml 5 % roztoku glukózy podaná rýchlou i.v. injekciou. V prípade, že fibrilácia komôr pretrváva, môže sa zvážiť ďalšie i.v. podanie 150 mg (alebo 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

Vzhľadom na prítomnosť benzylalkoholu je intravenózne podanie amiodarónu kontraindikované u novorodencov, dojčiat a detí do 3 rokov.

4.3 Kontraindikácie

- Sínusová bradykardia, sínoatriálna blokáda a sick sinus syndróm (syndróm chorého sínusu), závažné poruchy atrioventrikulárneho vedenia, ak pacient nemá zavedený kardiostimulátor.

- Bi- alebo tri-fascikulárne poruchy vedenia, pokiaľ pacient nemá zavedenú trvalú kardiostimuláciu alebo ak nie je na jednotke špeciálnej starostlivosti pri zabezpečenej možnosti kardiostumulácie.

- Obehové zlyhanie, závažná arteriálna hypotenzia.

- Kombinovaná liečba liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu torsades de pointes(pozri časť 4.5).

- Tyreoidálna dysfunkcia.

- Precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

- Gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).

- Laktácia (pozri časť 4.6).

- Intravenózna injekcia je kontraindikovaná v prípade hypotenzie, ťažkého respiračného zlyhania, kardiomyopatie alebo srdcového zlyhania (možnosť zhoršenia).

- Vzhľadom na prítomnosť benzylalkoholu je intravenózne podanie amiodarónu kontraindikované u novorodencov, dojčiat a detí do 3 rokov.

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri kardiopulmonálnej resuscitácii s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Špecifické pre i.v. injekciu: (pozri tiež časť 4.3)

- Podávanie amiodarónu intravenóznou injekciou sa všeobecne neodporúča vzhľadom k riziku možných hemodynamických porúch (ťažká hypotenzia, obehový kolaps), vždy ak je to možné, je potrebné dať prednosť infúzii.

- Intravenóznu injekciu možno podávať len v nevyhnutnom prípade, ak zlyhali ostatné možnosti liečby a vždy len na jednotke intenzívnej starostlivosti za stáleho monitorovania (EKG, krvný tlak).

- Dávka je približne 5 mg/kg telesnej hmotnosti

- S výnimkou prípadu kardiopulmonálnej resuscitácie s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa musí amiodarón podávať vždy počas najmenej 3 minút a intravenóznu injekciu nie je možné opakovať skôr než o 15 minút po prvej injekcii, a to aj v prípade, kedy druhá dávka predstavovala množstvo zodpovedajúce 1 ampulke (hrozí nezvládnuteľný kolaps).

- Nemiešajte Cordarone 150 mg/3ml s inými liekmi v jednej striekačke. Nepodávajte Cordarone 150 mg/3 ml spolu s inými liekmi. Ak je nutné v terapii pokračovať, je potrebné prejsť na intravenóznu infúziu (pozri časť 4.2).

Poruchy srdca (pozri časť 4.8)

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie, a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s faktormi predlžujúcimi QT ako sú liekové interakcie a/alebo poruchy elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8). Napriek tomu, že amiodarón predlžuje QT, preukazuje nízku torsadogenickú aktivitu.

Poruchy funkcie pľúc

Vznik dyspnoe alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. Po intravenóznom podaní amiodarónu boli hlásené veľmi zriedkavé prípady intersticiálnej pneumonitídy. V prípade podozrenia na intersticiálnu pneumonitídu sa má vykonať RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná), sa má liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov (pozri časť 4.8).

Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne amiodarón podávať a pravidelne počas liečby amiodarónom sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene (aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní a počas prvých 24 hodín amiodarónu i.v. sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútneho zlyhania funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.

Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

Opatrenia pri používaní

- Intravenózne podanie amiodarónu má byť vyhradené len pre jednotku intenzívnej starostlivosti a to pod trvalým monitorovaním (EKG, krvný tlak).

- Amiodarón i.v. sa má podávať cez centrálny venózny katéter, kedykoľvek je to možné, aby sa zabránilo vzniku kožných reakcií v mieste vpichu.

- Len s opatrnosťou je možné intravenózny amiodarón podávať v prípade hypotenzie, ťažkého respiračného zlyhania, dekompenzovanej kardiomyopatie alebo ťažkého srdcového zlyhania.

Deti a dospievajúci

Ampulky injekčného roztoku amiodarónu obsahujú benzylalkohol (20 mg/ml). Benzylalkohol môže spôsobiť toxické reakcie a alergické reakcie u dojčiat a detí do 3 rokov.

Anestézia (pozri časť 4.5)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient používa amiodarón.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

• Lieky indukujúce torsade de pointes alebo predlžujúce QT

Lieky indukujúce torsade de pointes

Kombinácia amiodarónu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsade de pointes je kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Sú to tieto lieky:

• antiarytmiká, vrátane triedy IA_, sotalolu, bepridilu,

• ďalšie liečivá bez antiarytmického účinku, napr. vinkamín, niektoré neuroleptiká, cisaprid, erytromycín i.v., pentamidín (v prípade parenterálneho podávania), zvyšujú riziko potenciálne smrteľných torsade de pointes.

Lieky predlžujúce QT

Súčasné podávanie amiodarónu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, musí byť podložené dôkladným vyhodnotením pomeru potenciálneho rizika a prínosu individuálne u každého pacienta pre vyššie riziko torsade de pointes (pozri časť 4.4) a pacientov je nutné monitorovať kvôli predĺženiu QT.

U pacientov užívajúcich amiodarón sa musí vylúčiť podávanie fluorochinolónov.

• Lieky znižujúce srdcovú frekvenciu alebo spôsobujúce poruchy automaticity alebo vedenia

Neodporúča sa kombinovaná liečba amiodarónu s týmito liekmi:

betablokátory a blokátory kalciového kanála znižujúce srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem) – môže dôjsť k poruchám automaticity (závažná bradykardia) a vedenia vzruchov.

• Lieky, ktoré môžu indukovať hypokaliémiu

Neodporúča sa kombinovaná liečba amiodarónu so stimulujúcimi laxatívami, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a následne zvýšiť riziko torsade de pointes; ostatné laxatíva je možné použiť.

Len s veľkou opatrnosťou možno používať amiodarón v kombinácii s týmito liekmi:

- diuretiká spôsobujúce hypokaliémiu, samostatné alebo v kombinácii.

- systémové kortikosteroidy (gluko-, mineralo-), tetrakozaktid.

- amfotericín B podávaný intravenózne.

Je nutné zabrániť vzniku hypokaliémie, prípadne ju upraviť, ak už vznikla. Ďalej je potrebné monitorovať QT interval a, ak sa objaví torsades de pointes, nesmú sa podávať antiarytmiká, ale je potrebné zaviesť kardiostimuláciu, ďalej je možné intravenózne podať magnézium.

• Celková anestézia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov počas celkovej anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín, hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.

Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie krátko po chirurgickom zákroku (syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých koncentrácií kyslíka.

Účinky Cordarone na iné lieky

Amiodarón a/alebo jeho metabolit desetylamiodarón inhibuje CYP1A1, CYP1A2, CYP3A4, CYP2C9, CYP2D6 a P-glykoproteín a môže zvýšiť expozíciu ich substrátov. Pre dlhý polčas amiodarónu je možné, že interakcie sa spozorujú až o niekoľko mesiacov po ukončení liečby amiodarónom.

• Substráty p-glykoproteínu

Amiodarón je inhibítor p-glykoproteínu. Očakáva sa, že súčasné podávanie so substrátmi p-glykoproteínu bude mať za následok zvýšenie ich expozície.

Srdcové glykozidy

Môžu sa objaviť poruchy automaticity (závažná bradykardia) a atrioventrikulárneho vedenia (synergické pôsobenie). Okrem toho je možný vzostup plazmatickej hladiny digoxínu (vzhľadom k poklesu jeho klírensu). Preto sú nutné klinické (monitorovanie príznakov toxicity), laboratórne (plazmatická hladina digoxínu) a kontroly EKG, prípadne úprava dávkovania srdcových glykozidov.

Dabigatran

Pri súčasnom podávaní amiodarónu s dabigatranom je nutná zvýšená opatrnosť kvôli riziku krvácania. Možno bude potrebné upraviť dávku dabigatranu v súlade s údajmi schválenými pre toto liečivo.

• CYP2C9 substráty

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje koncentráciu substrátov CYP2C9 ako je warfarín alebo fenytoín.

Warfarín

Podávanie warfarínu spolu s amiodarónom môže potencovať účinok perorálnych antikoagulancií a zvyšuje tak riziko krvácania. Je teda nevyhnutné častejšie monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie perorálneho antikoagulancia počas liečby amiodarónom i po jej ukončení.

Fenytoín

Kombinácia fenytoínu s amiodarónom môže viesť k predávkovaniu fenytoínom, s neurologickými príznakmi. Je nutné klinické sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť dávka fenytoínu; musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu

• CYP2D6 substráty

Flekainid

Amiodarón inhibuje cytochróm CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu flekainidu v plazme. Preto sa má dávka flekainidu upraviť.

• CYP P450 3A4 substráty

Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi, môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

Cyklosporín: môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu, preto sa musí upraviť dávka.

Fentanyl: kombinácia s amiodarónom môže zvýšiť farmakologický účinok fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity.

Statíny:súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP3A4.

Ostatné lieky metabolizované CYP3A4: lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.

Účinky iných liekov na Cordarone

Inhibítory CYP3A4 a CYP2C8 môžu mať potenciál inhibovať metabolizmus amiodarónu a zvýšiť jeho expozíciu.

Odporúča sa vyhnúť sa užívaniu inhibítorov CYP3A4 (napr. grapefruitový džús a určité lieky) počas liečby amiodarónom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom, kontraindikovaný.

Laktácia

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je amiodarón pri laktácii kontraindikovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu na schopnosťviesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: obvykle stredne ťažká bradykardia

Veľmi zriedkavé:

- výrazná bradykardia, sínusové zastavenie, vyžadujúca si prerušenie liečby, najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov.

- vznik arytmie alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, niekedy so zastavením srdca (pozri časti 4.4 a 4.5)

Neznáme: torsade de pointes.

Poruchy endokrinného systému

Neznáme: hypertyreóza

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi zriedkavé: nauzea

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: reakcie v mieste vpichu ako sú bolesť, erytém, edém, nekróza, extravazácia, infiltrácia, zápal, indurácia, tromboflebitída, flebitída, celulitída, infekcia a pigmentačné zmeny

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé:

- zvyčajne stredne závažný izolovaný vzostup aminotransferáz v sére (na 1,5 –3 násobok normálnych hodnôt) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne.

- akútne poruchy pečene so zvýšenou sérovou hladinou aminotransferáz a/alebo žltačkou, vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym zakončením (pozri časť 4.4)

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: anafylaktický šok

Neznáme: angioneurotický edém

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: bolesť chrbta

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé: benígna intrakraniálna hypertenzia (mozgový pseudotumor), bolesť hlavy

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Veľmi zriedkavé:

- intersticiálna pneumonitída (pozri časť 4.4)

- závažné respiračné komplikácie (akútny syndróm respiračnej tiesne u dospelých), niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4 a 4.5)

- bronchospazmus a/alebo apnoe pri ťažkej respiračnej insuficiencii a najmä u astmatických pacientov

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: potenie

Neznáme: urtikária

Poruchy ciev

Časté: pokles krvného tlaku, zvyčajne mierneho stupňa a len dočasný. Prípady výraznej hypotenzie alebo kolapsu sa zaznamenali pri predávkovaní alebo príliš rýchlom i.v. podaní

Veľmi zriedkavé: návaly horúčavy

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o predávkovaní pri i.v. podávaní. Je dostupných len málo informácií týkajúcich sa akútneho predávkovania po p.o. podaní amiodarónu.

Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, zastavenie srdca, spontánne opakovaný výskyt komorovej tachykardie, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poruchy pečene.

Liečba má byť symptomatická.

Ani amiodarón, ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum

ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti

- Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu srdcového svalu, ktoré vedie k poklesu toku draslíka (III. trieda podľa Vaughanovej Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie nie je ovplyvnené srdcovou frekvenciou.

- Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii nereagujúcej na podanie atropínu.

- Nekompetitívna alfa- a beta-adrenergná inhibícia.

- Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je o to výraznejšie, o čo je srdcová frekvencia rýchlejšia.

- Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.

- Predĺženie refrakternej periódy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni.

- Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej periódy v akcesórnych atrioventrikulárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti

- Mierny pokles periférneho odporu a zníženie srdcovej frekvencie vedúce k poklesu spotreby kyslíka.

- Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná inhibícia.

- Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svalstvo artérií myokardu

- Zachovanie srdcového vývrhového objemuvďaka poklesu aortálneho tlaku a periférneho odporu.

Iné vlastnosti

Mierne negatívny inotropný účinok najmä po i.v. podaní.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so zastavením srdca pre komorovú fibriláciu rezistentnú na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia (porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo 300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do periférnej žily a 258 pacientom bolo podané placebo. Amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 197 (39 %) zachráneným pacientom, z ktorých 44 % pacientov bolo zo skupiny, ktorej bol podaný amiodarón a 34 % zo skupiny s placebom, p = 0,03. Po zohľadnení ostatných nezávislých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky, v skupine s amiodarónom v porovnaní s placebom, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice 1,6 (95 % interval spoľahlivosti, 1,1 až 2,4; p = 0,02). V skupine s amiodarónom malo v porovnaní so skupinou, kde sa podávalo placebo viac pacientov hypotenziu (59 % verzus 25 %, p = 0,04) alebo bradykardiu (41 % versus 25 %, p = 0,004).

Do štúdie ALIVE bolo randomizovaných 347 pacientov s fibriláciou komôr rezistentnou na tri defibrilačné šoky, adrenalín a ďalší defibrilačný šok alebo pacienti s opakovanou fibriláciou komôr po pôvodne úspešnej defibrilácii, ktorým bol podávaný amiodarón (5 mg/kg stanovenej telesnej hmotnosti, zriedených v 30 ml 5 % glukózy) a lidokaín vs. placebo; alebo lidokaín (1,5 mg/kg s koncentráciou 10 mg/ml) a amiodarón vs. placebo; bol použitý ten istý riediaci roztok (polysorbát 80). Z 347 zaradených pacientov amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 22,8 % pacientov v skupine s amiodarónom (41 pacientov zo 180) a 12 % pacientov v skupine s lidokaínom (20 pacientov zo 167), p = 0,009. Po zohľadnení ostatných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť pravdepodobnosť prežitia, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice u pacientov, ktorým bol podaný amiodarón v porovnaní so skupinou s lidokaínom, 2,49 (95 % interval spoľahlivosti, 1,28 až 4,85; p = 0,007). Medzi liečenými skupinami neboli rozdiely v počte pacientov, u ktorých bolo potrebné liečiť bradykardiu atropínom alebo dopamínom zvyšujúcim krvný tlak a v počte pacientov dostávajúcich nezaslepený lidokaín. V skupine pacientov liečených lidokaínom bol počet pacientov, u ktorých sa po defibrilačnom šoku a po podaní počiatočnej dávky študijnej medikácie objavili asystólie výrazne vyšší (28,9 %) v porovnaní so skupinou dostávajúcou amiodarón (18,4 %), p = 0,04.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii.

V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118 pediatrických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Intravenózne podanie:

- Nasycovacia dávka: 5 mg/kg telesnej hmotnosti počas 20 minút až 2 hodín

- Udržiavacia dávka: 10 až 15 mg/kg/deň počas niekoľkých hodín až niekoľkých dní

V prípade potreby sa môže začať súčasne s obvyklou nasycovacou dávkou perorálna liečba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po intravenóznom podaní koncentrácia amiodarónu v krvi rýchlo klesá, pretože látka preniká do tkaniva. Amiodarón dosahuje maximálny účinok 15 minút po i.v. podaní, do 4 hodín účinok klesá. Pokiaľ sa injekcia nezopakuje, látka sa postupne vylúči. Zásoby v tkanivách sa tvoria až po opakovaných injekciách alebo pri pokračovaní liečby perorálnym podávaním.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii. V limitovaných údajoch, ktoré boli publikované, sa v pediatrickej populácii neuvádzali žiadne rozdiely v porovnaní s dospelými.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V 2-ročnej štúdii karcinogenity u potkanov spôsoboval amiodarón nárast folikulárnych nádorov štítnej žľazy (adenómov a/alebo karcinómov) u obidvoch pohlaví a pri klinicky relevatných expozíciách. Nakoľko nálezy mutagenity boli negatívne, predpokladá sa pri tomto type nádorovej indukcie skôr epigenický než genotoxický mechanizmus. U myší sa karcinómy nepozorovali, avšak pozorovala sa folikulárna hyperplázia štítnej žľazy závislá od dávky. Tieto tyroidné účinky u potkanov a myší sú pravdepodobne dôsledkom pôsobenia amiodarónu na syntézu a/alebo uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Relevancia týchto zistení pre ľudí je nízka.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Benzylalkohol, polysorbát, voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Použitie zdravotníckych prístrojov alebo pomôcok obsahujúcich plastické látky ako DEHP (di-2-ethylhexylftalát) v prítomnosti amiodarónu môže spôsobiť vymývanie DEHP. Aby sa minimalizovalo riziko vystavenia pacienta účinku DEHP, konečné riedenie infúzie sa má robiť v súprave, ktorá neobsahuje DEHP (pozri časť 6.6).

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C na tmavom mieste.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulky z bezfarebného skla s odlamovaním v jednom bode, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Obsah balenia: 6 ampuliek

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Vzhľadom na farmaceutické charakteristiky sa nemajú používať koncentrácie nižšie ako 600 mg/l. Má sa používať len 5 % glukóza.

Infúzny roztok nemiešajte s inými liekmi.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0134/82-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16.apríla 1982

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. februára 2003

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

02/2015