Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.:2014/01775-ZIB

Písomná informácia pre používateľa

Cordarone 200 mg

tablety

amiodaróniumchlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Cordarone a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým,ako užijeteCordarone

3. Ako užívaťCordarone

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Cordarone

6. Obsah balenia a ďalšieinformácie

1. Čoje Cordarone a na čo sa používa

Cordarone obsahuje liečivo amiodaróniumchlorid. Patrí do skupiny liekov nazývaných antiarytmiká. Liek spomaľuje vedenie vzruchu zo srdcových predsiení na komory, čím spomaľuje srdcový rytmus a zároveň svojim pôsobením na hladké svaly niektorých ciev znižuje nároky srdcového svalu na spotrebu kyslíka.

Cordarone sa užíva pri niektorých poruchách srdcového rytmu na liečbu a na prevenciu u pacientov s vysokým rizikom srdcového zlyhania.

2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako užijete Cordarone

NeužívajteCordarone

• ak ste alergický na amiodaróniumchlorid, jód alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• pri veľmi pomalej činnosti srdca a pri niektorých poruchách srdcového rytmu (pokiaľ nemá pacient zavedený kardiostimulátor)

• v kombinácii s inými liekmi, ktoré môžu ovplyvniť srdcový rytmus (pozri „Iné lieky a Cordarone“)

• ak máte ochorenie štítnej žľazy

• počas tehotenstva (pozri „Tehotenstvo a dojčenie“)

• v období dojčenia (pozri „Tehotenstvo a dojčenie“)

Ak sa uvedené stavy u vás vyskytnú až počas užívania lieku, informujte o tom svojho lekára.

Upozornenia a opatrenia

Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Cordarone 200 mg.

Cordarone môže spôsobiť isté zmeny v elektrokardiografickom obraze (EKG), ktoré sú dôkazom jeho farmakologického účinku. Spomalenie srdcového rytmu môže byť výraznejšie u starších osôb.

Počas užívania lieku alebo aj niekoľko mesiacov po skončení užívania môže dôjsť k zvýšenej činnosti štítnej žľazy (hypertyreóza), ktorá sa prejavuje väčšinou miernymi klinickými príznakmi ako sú úbytok hmotnosti, zmeny srdcového rytmu, bolesti za hrudnou kosťou (angína pektoris) a kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí laboratórnym vyšetrením a liečba sa musí ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby.

Pri výskyte nasledujúcich vedľajších účinkov informujte svojho lekára: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažné spomalenie srdcovej frekvencie, môže ísť o zníženú činnosť štítnej žľazy (hypotyreózu).

Podávanie lieku Cordarone môže ovplyvniť niektoré testy funkcie štítnej žľazy.

Cordarone sa teda musí užívať s opatrnosťou, ak vy alebo vaši príbuzní trpíte na ochorenia štítnej žľazy. Pred začiatkom, počas aj niekoľko mesiacov po skončení liečby sa preto odporúča klinické a laboratórne sledovanie pacienta.

V prípade výskytu silnej dýchavičnosti (pocit nedostatku vzduchu) alebo neproduktívneho kašľa informujte svojho lekára. V prípade podozrenia na intersticiálnu pneumóniu (zápal pľúcneho tkaniva) sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc, podávanie amiodarónu sa má prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov (hormonálne lieky).

Počas liečby amiodarónom sa odporúča pravidelné a dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene.

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa má okamžite urobiť kompletné očné vyšetrenie. Zápalové alebo nezápalové ochorenie očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby liekom Cordarone.

Počas liečby je potrebné vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu. Liečba musí byť pravidelne kontrolovaná.

Anesteziológ má byť pred zákrokom informovaný, že užívate Cordarone.

Deti a dospievajúci

Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola stanovená.

Iné lieky a Cordarone

Účinky lieku Cordarone a účinky iných súčasne užívaných liekov sa môžu navzájom ovplyvňovať. Váš lekár musí byť preto informovaný o všetkých liekoch, ktoré v súčasnosti užívate alebo ktoré začnete užívať počas liečby, a to na lekársky predpis alebo bez neho. Skôr ako začnete užívať nejaký voľnopredajný liek súčasne s liekom Cordarone, poraďte sa so svojím lekárom. Ten rozhodne, či užívanie lieku treba prerušiť, alebo či je nutné podrobnejšie sledovanie alebo úprava dávky alebo dávkovacej schémy.

Cordarone sa nesmie užívať súčasne s týmito liekmi:

• lieky ovplyvňujúce rytmus srdca – antiarytmiká, vrátane triedy Ia, sotalolu a bepridilu,

• iné látky bez antiarytmického účinku vrátane vinkamínu, niektoré psychofarmaká (neuroleptiká), cisaprid, erytromycín podaný vnútrožilovo, pentamidín podaný parenterálne (podaný mimo tráviaci trakt napr. injekčne).

• fluorochinolóny (lieky na liečbu infekcií).

Neodporúča sa súčasné užívanie lieku Cordaronea týchto liekov:

• betablokátory a blokátory kalciového kanála, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem),

• preháňadlá dráždiace črevnú stenu, ktoré môžu viesť k zníženiu hladiny draslíka v krvi (hypokaliémii), ostatné preháňadlá je možné podať.

Cordaroneje možné kombinovať iba s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:

• látky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (zníženie hladiny draslíka), diuretiká spôsobujúce zníženú hladinu draslíka, samotné alebo v kombinácii, systémové kortikosteroidy (gluko-, mineralo-), tetrakosaktid, vnútrožilovo podaný amfotericín. Je nutné zníženiu hladiny draslíka zabrániť, prípadne ju upraviť, ak už vznikla,

• perorálne (cez ústa) podávané lieky ovplyvňujúce zrážavosť krvi: warfarín podaný súbežne s liekom Cordarone 200 mg môže zvyšovať riziko krvácania. Počas liečby aj po jej ukončení je potrebná úprava dávkovania,

• digoxín (liek na podporu srdcovej činnosti) – môžu sa vyskytnúť poruchy automaticity (závažné spomalenie činnosti srdca), poruchy vedenia vzruchu a/alebo sa môže zvýšiť hladina digoxínu v plazme,

• dabigatran – zvýšená opatrnosť je nutná kvôli riziku krvácania.

• fenytoín (liek na liečbu epilepsie) – súbežné podávanie môže viesť k predávkovaniu fenytoínom, ktoré sa prejavuje neurologickými príznakmi,

• flekainid – súbežné podávanie zvyšuje hladinu flekainidu v plazme.

• Súčasné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

  • cyklosporín – súbežné podávanie môže viesť k zvýšeniu hladiny cyklosporínu v plazme a preto je potrebné upraviť dávku,

  • fentanyl – súbežné podávanie môže zvýšiť farmakologický účinok fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity,

  • statíny – súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP3A4.

  • ostatné lieky – lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín, kolchicín.

Celková anestézia:

Počas celkovej anestézie boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie: spomalenie činnosti srdca, znížený krvný tlak, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj. Ďalej bolo zaznamenaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných dýchacích komplikácií, niekedy s fatálnym koncom, najčastejšie krátko po chirurgickom výkone (akútny syndróm respiračného zlyhania u dospelých).

Cordarone a jedlo a nápoje

Tablety Cordarone 200 mg sa môžu užívať pred jedlom, počas jedla alebo alebo po jedle.

Počas liečby týmto liekom Cordarone sa odporúča vyhnúť sa pitiu grapefruitového džúsu.

Tehotenstvo a dojčenie

Cordarone sa počas tehotenstva nesmie užívať s výnimkou prípadov, keď prínos jeho podania preváži nad možným rizikom. Upozornite svojho lekára na prípadné tehotenstvo.

V období dojčenia sa Cordarone nesmie užívať (prechádza vo významných množstvách do materského mlieka).

Liek obsahuje aj laktózu (mliečny cukor). Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívaťCordarone

Vždy užívajtetento liekpresne tak, ako vámpovedal (povedala) váš lekáralebo lekárnik.Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dávkovanie je pre každého pacienta individuálne. V každom prípade musíte prísne dodržiavať pokyny lekára a nemeniť dávkovanie bez jeho vedomia. Rovnako nesmiete bez vedomia vášho lekára svojvoľne liečbu prerušiť.

Na začiatku liečby sa zvyčajne užíva počiatočná dávka 3-5 tabliet denne, počas 8 až 10 dní.

Neskôr sa užíva pol tablety až 2 tablety denne.

Cordarone 200 mg sa môže užívať každý druhý deň (200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná dávka 100 mg), alebo sa používa terapeutické okno, čiže čas, počas ktorého sa môže podať liek(2 dni v týždni).

Tablety sa užívajú ústami, prehltnú sa vcelku (ale môžu byť aj rozdrvené). Dobre zapiť tekutinou.

Ak vám lekár predpísal pol tablety (jeden alebo viackrát denne), postupujte podľa tohto návodu:

Tableta Cordarone 200 mg je ľahko rozoznateľná podľa dvoch symbolov vrytých do povrchu.

Tableta Cordarone 200 mg má deliacu ryhu. Ak ju chcete rozlomiť, stlačte hladkú stranu tablety palcom proti podložke.

Po rozlomení sú obidve polovice tablety ľahko rozlíšiteľné podľa vrytých symbolov. Nemôže dôjsť k omylu.

Použitie u detí a dospievajúcich

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o bezpečnosti a účinnosti lieku u detí. Vhodné dávkovanie určí lekár.

Ak užijete viac Cordarone, ako máte

Tak ako pri iných liekoch, predávkovanie môže byť nebezpečné.V prípade predávkovania alebo náhodného užitia lieku dieťaťom ihneď vyhľadajte lekára.

Ak zabudnete užiť Cordarone

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Ak zabudnete liek užiť, nespôsobí vám to žiadne komplikácie, pokračujte v predpísanom dávkovaní, ako keby k vynechaniu nedošlo.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nasledujúce vedľajšie účinky sú rozdelené podľa častosti výskytu.

Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí)

Očné komplikácie: mikropovlaky na rohovke, obyčajne v oblasti pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Povlaky obsahujú tukové komplexy a po prerušení liečby ustúpia.

Ľahké poruchy trávenia ako sú nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo, ktoré sa obyčajne prejavujú na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú.

Zvyčajne stredne závažný vzostup hladín sérových pečeňových enzýmov (aminotransferáz) na začiatku liečby, ktorý vymizne po znížení dávky alebo dokonca spontánne.

Zvýšená citlivosť kože na slnečné žiarenie (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“).

Časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 ľudí)

Obvykle stredne ťažká bradykardia (spomalenie srdcovej činnosti) a závisí od veľkosti dávky.

Poruchy štítnej žľazy, a to buď jej znížená funkcia (zvyšovanie telesnej hmotnosti, únava) alebo naopak jej zvýšená funkcia (chudnutie, hnačky), niekedy s fatálnym koncom (úmrtie).

Akútne poruchy pečene so zvýšenou hladinou pečeňových enzýmov (aminotransferáz) v sére a/alebo žltačkou, vrátane zlyhania funkcie pečene, niekedy s fatálnym koncom (úmrtie) (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“).

Nočné mory, poruchy spánku, trasenie.

Pľúcna toxicita (zápalové ochorenie pľúcnych alveolov alebo medzipľúcneho tkaniva, zmnoženie pľúcneho väziva, zápal pohrudnice, zápal drobných priedušiek s upchatím a so začínajúcim sa zápalom pľúc), niekedy s fatálnym koncom (úmrtie).

Sivé až modré sfarbenie kože, v prípade dlhodobej liečby vysokými dennými dávkami, ktorá po skončení liečby pomaly ustúpi.

Menej časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 100 ľudí)

Vznik arytmie (poruchy rytmu srdca) alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, niekedy so zastavením srdca (pozri časť „Iné lieky a Cordarone“ a „Upozornenia a opatrenia“).

Ochorenie nervov a/alebo svalov nezápalového pôvodu, ktoré po prerušení liečby zvyčajne vymizne,

Veľmi zriedkavé (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 000 ľudí)

Anémia - chudokrvnosť (spôsobená rozpadom červených krviniek alebo útlmom kostnej drene).

Pokles počtu krvných doštičiek.

Výraznejšia bradykardia (spomalenie srdcovej činnosti), sínusové zastavenie vyžadujúce si prerušenie liečby, najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla, a/ alebo u starších pacientov.

Syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu (hormón tvoriaci sa v mozgu a riadi hospodárenie s vodou v tele).

Zápalové alebo nezápalové ochorenie zrakového nervu, čo môže viesť k slepote (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“).

Chronické ochorenie pečene (zápal pečene, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom (úmrtie).

Zvýšená hladina kreatinínu v krvi.

Ľahko liečiteľná vnútrolebková hypertenzia (pseudotumor mozgu).

Bolesť hlavy.

Zápal nadsemeníka, impotencia.

U pacientov s ťažkým zlyhávaním dýchania, zvlášť u pacientov s astmou, bol popísaný aj bronchospazmus (zúženie priedušiek), syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom (úmrtie), pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku.

Sčervenanie počas rádioterapie.

Kožná vyrážka, zvyčajne nešpecifická.

Zápalové kožné ochorenie spojené s odlupovaním kože.

Vypadávanie vlasov.

Vaskulitída (zápal ciev).

Neznáme (častosť výskytu nemožno určiť z dostupných údajov)

Torsade de pointes (porucha srdcového rytmu).

Granulóm (novotvar, ohraničený zápal uzlíkovitého tvaru) vrátane granulómu kostnej drene.

Alergická reakcia angioneurotický edém (opuch).

Krvácanie do pľúc.

Žihľavka.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Cordarone

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Cordarone obsahuje

• Liečivo je amiodaróniumchlorid 200 mg v 1 tablete.

• Ďalšie zložky sú kukuričný škrob, laktóza, magnéziumstearát, povidón, koloidný oxid kremičitý.

Ako vyzerá Cordarone a obsah balenia

Tablety Cordarone 200 mg sú okrúhle, bielej až slabo krémovej farby, na jednej strane mierne vypuklé, na druhej strane s deliacou ryhou, vyrytým symbolom srdca a nápisom „200“.

Obsah balenia: 30 alebo 60 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

Výrobca:

Chinoin Pharmaceutical and Chemical Works Private Co., Ltd., Veresegyház, Maďarsko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná vo februári 2015.

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.:2014/01775-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Cordarone 200 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.

Pomocná látka so známym účinkom:laktóza

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Tablety sú okrúhle, bielej až slabo krémovej farby, na jednej strane mierne konvexné, na druhej strane s deliacou ryhou, vyrytým symbolom srdca a nápisom „200“.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:

• Život ohrozujúce komorové tachykardie alebo komorové fibrilácie - liečba sa musí začať v nemocnici za monitorovania.

• Symptomatická alebo potvrdená život ohrozujúca komorová tachykardia.

• Potvrdená komorová tachykardia u pacientov so sprievodnou chorobou srdca. U ostatných pacientov, v prípade kontraindikácie alebo rezistencie na iné lieky, ak je liečba nevyhnutná.

• Poruchy rytmu spojené s WPW syndrómom (Wolffov-Parkinson-White syndrome).

Liečba potvrdenej supraventrikulárnej tachykardie:

• Spomalenie alebo zmiernenie predsieňovej fibrilácie alebo fluttera.

• Amiodarón sa zvlášť odporúča u pacientov s ischemickou chorobou srdca a/alebo dysfunkciou ľavej komory.

• Amiodarón je indikovaný v prevencii celkovej mortality vrátane náhlej kardiálnej smrti u vysokorizikových pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca ischemického alebo neischemického pôvodu. Vysoké riziko je definované prítomnosťou klinických príznakov zjavného zlyhania srdca alebo hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory menšou ako 40 % s prítomnosťou komorovej arytmie alebo bez nej.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Počiatočná dávka:

Bežne sa používajú rôzne varianty dávkovania. Obvyklá nasycovacia dávka sa pohybuje od 600 do 1000 mg denne a môže sa podávať počas 8 až 10 dní.

Udržiavacia dávka:

Má sa podávať minimálna účinná dávka podľa individuálnej odpovede. Táto dávka sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 mg denne. Vzhľadom na to, že amiodarón má veľmi dlhý biologický polčas, môže sa podávať každý druhý deň (200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná denná dávka 100 mg), alebo sa používa terapeutické okno (dva dni v týždni).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

4.3 Kontraindikácie

• Sínusová bradykadia, sínoatriálna blokáda a syndróm chorého sínusu (riziko sínusového zastavenia), závažné poruchy atrioventrikulárneho vedenia, ak pacient nemá zavedený kardiostimulátor.

• Kombinovaná liečba liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu torsade de pointes (pozri časť 4.5).

• Tyreoidálna dysfunkcia.

• Precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).

• Laktácia (pozri časť 4.6).

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podávapri kardiopulmonálnej resuscitácii s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

Poruchy funkcie srdca (pozri časť 4.8)

Amiodarón spôsobuje zmeny EKG: predĺženie QT intervalu (následkom predĺženia repolarizácie) s možným vývojom U vĺn. Tieto zmeny nie sú známkou toxicity.

U starších ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu poklesu srdcovej frekvencie.

Liečba sa má prerušiť, ak sa objaví AV blok 2. alebo 3. stupňa, sínoatriálny blok alebo bifascikulárna blokáda.

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s faktormi predlžujúcimi QT ako sú liekové interakcie a/alebo poruchy elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8). Napriek tomu, že amiodarón predlžuje QT, preukazuje nízku torsadogenickú aktivitu.

Hypertyreóza (pozri časti 4.4 a 4.8)

Hypertyreóza sa môže vyskytnúť počas liečby amiodarónom alebo aj niekoľko mesiacov po jej ukončení. Lekára majú varovať klinické príznaky, väčšinou mierne, ako sú úbytok hmotnosti, vznik arytmie, angína pektoris a kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí zreteľným poklesom ultrasenzitívneho TSH (usTSH v sére). V tomto prípade sa musí liečba amiodarónom ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby; úprave klinického obrazu predchádza normalizácia výsledkov funkčného stavu štítnej žlazy. Závažné stavy, niekedy fatálne, si vyžadujú okamžité začatie liečby. Liečba sa má prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta: antityreoidálne lieky (nemusia byť vždy účinné), kortikosteroidy, beta-blokátory.

Poruchy funkcie pľúc (pozri časť 4.8)

Vznik dýchavice alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. U pacientov so silnou dýchavicou, bez ohľadu na to, či sa zhorší aj celkový zdravotný stav (únava, úbytok hmotnosti, teplota), sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná - klinické príznaky vymiznú zvyčajne v priebehu 3-4 týždňov, RTG nález a výsledky funkčného vyšetrenia pľúc sa upravia pomalšie - v priebehu niekoľkých mesiacov), sa musí liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov. Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne liečba amiodarónom a pravidelne počas liečby amiodarónom sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene (aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu i.v. a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.

Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8)

Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu a/alebo myopatiu.

Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Poruchy oka (pozri časť 4.8)

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu potenciálnej progresie slepoty.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

Opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky (pozri časť 4.8) zvyčajne závisia od dávky lieku; preto je potrebné venovať veľkú pozornosť stanoveniu minimálnej účinnej udržiavacej dávky.

Je potrebné upozorniť pacientov, aby sa počas liečby vyhýbali slnečnému žiareniu a aby používali príslušné ochranné prostriedky (pozri časť 4.8).

Kontrolné vyšetrenia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Pred začatím liečby sa odporúča uskutočniť tieto vyšetrenia: EKG a stanovenie hladiny draslíka v sére.

Počas liečby sa odporúča pravidelné sledovanie hladín aminotransferáz (pozri časť 4.4) a EKG.

Amiodarón môže spôsobiť poruchu štítnej žľazy (hypertyreózu alebo hypotyreózu), najmä u pacientov s osobnou anamnézou takýchto porúch. Preto sa odporúča klinické a laboratórne monitorovanie (usTSH) pred začiatkom liečby, počas nej a počas niekoľkých mesiacov po jej ukončení. Pri podozrení na tyreoidálnu dysfunkciu je potrebné vyšetriť hladinu usTSH v sére.

Najmä v súvislosti s dlhodobým podávaním antiarytmík boli hlásené prípady vzostupu defibrilačného a/alebo stimulačného prahu komôr kardiostimulátorov alebo implantovateľných defibrilátorov, čo môže potenciálne ovplyvniťich účinnosť. Z tohto dôvodu sa pred liečbou a počas liečby amiodarónom odporúča opakované preverenie funkcie prístroja.

Poruchy štítnej žľazy (pozri časť 4.8)

Amiodarón obsahuje jód a môže tak ovplyvniť vychytávanie rádioaktívneho jódu pri funkčných vyšetreniach štítnej žľazy. Tieto testy (voľná frakcia - T3, voľná frakcia - T4, ultrasenzitívny TSH -/usTSH/) zostávajú napriek tomu interpretovateľné. Amiodarón inhibuje periférnu premenu tyroxínu (T4) na trijódtyronín (T3) a môže tak u klinicky eutyreoidných pacientov viesť k izolovaným prípadom biochemických zmien (zvýšené hodnoty voľného T4 v sére, mierne znížené alebo dokonca normálne hodnoty voľného T3).

V týchto prípadoch nie je dôvod na prerušenie podávania amiodarónu.

Pri výskyte nasledujúcich klinických príznakov, zvyčajne miernych, sa má zvážiť podozrenie na hypotyreózu: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažná bradykardia. Diagnóza sa potvrdí jednoznačným zvýšením usTSH v sére. Eutyreóza sa zvyčajne dosiahne v priebehu 1 až 3 mesiacov po prerušení liečby. V prípade život ohrozujúceho stavu sa v liečbe amiodarónom môže pokračovať za súbežného podávania L-tyroxínu. Dávka L-tyroxínu sa upraví podľa hladín TSH.

Deti a dospievajúci

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí a dospievajúcich nebola potvrdená.

Anestézia (pozri časti 4.5 a 4.8)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient užíva amiodarón.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

• Lieky indukujúce torsade de pointes alebo predlžujúce QT

Lieky indukujúce torsade de pointes

Kombinovaná liečba amiodarónu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsade de pointesje kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Sú to tieto lieky:

• antiarytmiká, vrátane triedy IA_, sotalolu, bepridilu.

• ďalšie liečivá bez antiarytmického účinku, napr. vinkamín, niektoré neuroleptiká, cisaprid, erytromycín i.v., pentamidín (v prípade parenterálneho podávania), pretože zvyšujú riziko potenciálne smrteľných torsade de pointes.

Lieky predlžujúce QT

Súčasné podávanie amiodarónu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, musí byť podložené dôkladným vyhodnotením pomeru potenciálneho rizika a prínosu individuálne u každého pacienta pre vyššie riziko torsade de pointes (pozri časť 4.4) a pacientov je nutné monitorovať kvôli predĺženiu QT.

U pacientov užívajúcich amiodarón sa musí vylúčiť podávanie fluorochinolónov.

• Lieky znižujúce srdcovú frekvenciu alebo spôsobujúce poruchy automaticity alebo vedenia

Neodporúča sa kombinovaná liečba amiodarónu s týmito liekmi:

betablokátory a blokátory kalciového kanála znižujúce srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem): môže dôjsť k poruchám automaticity (závažná bradykardia) a vedenia vzruchov.

• Lieky, ktoré môžu indukovať hypokaliémiu

Neodporúča sa kombinovaná liečba amiodarónu so stimulujúcimi laxatívami, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a následne zvýšiť riziko torsade de pointes; ostatné laxatíva je možné použiť.

Len s veľkou opatrnosťou možno používať amiodarón v kombinácii s týmito liekmi:

• diuretiká spôsobujúce hypokaliémiu, samostatné alebo v kombinácii.

• systémové kortikosteroidy (glukokortikoidy, mineralokortikoidy), tetrakozaktid.

• amfotericín B podávaný intravenózne.

Je nutné zabrániť vzniku hypokaliémie, prípadne ju upraviť, ak už vznikla. Ďalej je potrebné monitorovať QT interval a ak sa objaví torsade de pointes, nesmú sa podávať antiarytmiká, ale je potrebné zaviesť kardiostimuláciu, ďalej je možné intravenózne podať magnézium.

• Celková anestézia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov počas celkovej anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín, hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.

Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie krátko po chirurgickom zákroku (syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých koncentrácií kyslíka.

Účinky Cordarone na iné lieky

Amiodarón a jeho metabolit desetylamiodarón inhibuje CYP1A1, CYP1A2, CYP3A4, CYP2C9, CYP2D6 a P-glykoproteín a môže zvýšiť expozíciu ich substrátov. Pre dlhý polčas amiodarónu je možné, že interakcie sa spozorujú až o niekoľko mesiacov po ukončení liečby amiodarónom.

• Substráty p-glykoproteínu

Amiodarón je inhibítor p-glykoproteínu. Očakáva sa, že súčasné podávanie so substrátmi p-glykoproteínu bude mať za následok zvýšenie ich expozície.

Srdcové glykozidy

Môžu sa objaviť poruchy automaticity (závažná bradykardia) a atrioventrikulárneho vedenia (synergické pôsobenie). Okrem toho je možný vzostup plazmatickej hladiny digoxínu (vzhľadom na pokles jeho klírensu). Preto sú nutné klinické (monitorovanie príznakov toxicity), laboratórne (plazmatická hladina digoxínu) a kontroly EKG, prípadne úprava dávkovania srdcových glykozidov.

Dabigatran

Pri súčasnom podávaní amiodarónu s dabigatranom je nutná zvýšená opatrnosť kvôli riziku krvácania. Možno bude potrebné upraviť dávku dabigatranu v súlade s údajmi schválenými pre toto liečivo.

• CYP2C9 substráty

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje koncentráciu substrátov CYP2C9 ako je warfarín alebo fenytoín.

Warfarín

Podávanie warfarínu spolu s amiodarónom môže potencovať účinok perorálnych antikoagulancií a zvyšuje tak riziko krvácania. Je teda nevyhnutné častejšie monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie perorálneho antikoagulancia počas liečby i po jej ukončení.

Fenytoín

Kombinácia fenytoínu s amiodarónom môže viesť k predávkovaniu fenytoínom s neurologickými príznakmi. Je nutné klinické sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť dávka fenytoínu; musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu.

• CYP2D6 substráty

Flekainid

Amiodarón inhibuje cytochróm CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu flekainidu v plazme (pozri časť 4.8). Preto sa má dávka flekainidu upraviť.

• CYP P450 3A4 substráty

Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi, môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:

Cyklosporín:môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu, preto sa musí upraviť dávka.

Fentanyl:kombinácia s amiodarónom môže zvýšiť farmakologický účinok fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity.

Statíny: súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa nemetabolizujú CYP3A4.

Ostatné lieky metabolizované CYP3A4:lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín, kolchicín.

Účinky iných liekov na Cordarone

Inhibítory CYP3A4 a CYP2C8 môžu mať potenciál inhibovať metabolizmus amiodarónu a zvýšiť jeho expozíciu.

Odporúča sa vyhnúť sa užívaniu inhibítorov CYP3A4 (napr. grapefruitový džús a určité lieky) počas liečby amiodarónom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom, kontraindikovaný.

Laktácia

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je amiodarón v období laktácie kontraindikovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu na schopnosťviesťvozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (1/10), časté (1/100 až <1/10), menej časté (1/1 000 až <1/100), zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, trombocytopénia

Poruchy srdca a poruchy srdcovej činnosti

Časté: bradykardia, ktorá je obvykle stredne ťažká a závisí od veľkosti dávky

Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované v niekoľkých prípadoch zastavením srdca (pozri časť 4.4 a 4.5), poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda, atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov

Neznáme: torsade de pointes

Poruchy endokrinného systému

Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion)

Poruchy oka

Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne obmedzuje na oblasť pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po prerušení liečby ustúpia

Veľmi zriedkavé: zápal zrakového nervu alebo neuropatia, čo môže viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa obyčajne prejavujú na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme: granulóm vrátane granulómu kostnej drene

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté: zvyčajne mierny izolovaný vzostup sérových aminotransferáz (1,5 až 3-násobok normálnej hodnoty) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne

Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére a/alebo žltačkou vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom

Poruchy imunitného systému

Neznáme: angioneurotický edém

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Poruchy nervového systému

Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku

Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia, zvyčajne reverzibilná po prerušení liečby (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: cerebrálna ataxia, benígna intrakraniálna hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída alebo fibróza, pleuritída, organizujúca sa pneumónia s obliterujúcou bronchiolitídou/BOOP), niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku - možná interakcia s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časť 4.4 a 4.5)

Neznáme: pulmonálna hemorágia

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: fotosenzitivita (pozri časť 4.4)

Časté: sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie vysokými dennými dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly ustúpi

Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia

Neznáme: urtikária

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií. Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda, komorová tachykardia, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poškodenie pečene.

Liečba má byť symptomatická. Amiodarón, ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum

ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti

• Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu, v dôsledku poklesu toku draslíka (III. trieda podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie nie je závislé na srdcovej frekvencii.

• Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii neodpovedajúcej na podávanie atropínu.

• Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia.

• Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.

• Predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni.

• Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej fázy v akcesórnych atrioventrikulárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti

• Stredný pokles periférneho odporu a zníženie frekvencie srdca, čo vedie k poklesu spotreby kyslíka.

• Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly koronárnych artérií myokardu.

• Udržiavanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a periférneho odporu.

Iné vlastnosti

Amiodarón nemá žiadny výrazný negatívne inotropný efekt.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so zastavením srdca pre komorovú fibriláciu rezistentnú na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia (porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo 300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do periférnej žily a 258 pacientom bolo podané placebo. Amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 197 (39 %) zachráneným pacientom, z ktorých 44 % bolo zo skupiny, ktorej bol podaný amiodarón a 34 % zo skupiny s placebom, p = 0,03. Po zohľadnení ostatných nezávislých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky, v skupine s amiodarónom v porovnaní s placebom, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice 1,6 (95 % interval spoľahlivosti, 1,1 až 2,4; p = 0,02). V skupine s amiodarónom malo v porovnaní so skupinou, kde sa podávalo placebo viac pacientov hypotenziu (59 % verzus 25 %, p = 0,04) alebo bradykardiu (41 % verzus 25 %, p = 0,004).

Do štúdie ALIVE bolo randomizovaných 347 pacientov s fibriláciou komôr rezistentnou na tri defibrilačné šoky, adrenalín a ďalší defibrilačný šok alebo pacienti s opakovanou fibriláciou komôr po pôvodne úspešnej defibrilácii, ktorým bol podávaný amiodarón (5 mg/kg stanovenej telesnej hmotnosti, zriedených v 30 ml 5 % glukózy) a lidokaín vs. placebo; alebo lidokaín (1,5 mg/kg s koncentráciou 10 mg/ml) a amiodarón vs. placebo; bol použitý ten istý riediaci roztok (polysorbát 80). Z 347 zaradených pacientov amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 22,8 % pacientov v skupine s amiodarónom (41 pacientov zo 180) a 12 % pacientov v skupine s lidokaínom (20 pacientov zo 167), p = 0,009. Po zohľadnení ostatných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť pravdepodobnosť prežitia, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice u pacientov, ktorým bol podaný amiodarón v porovnaní so skupinou s lidokaínom, 2,49 (95 % interval spoľahlivosti, 1,28 až 4,85; p = 0,007). Medzi liečenými skupinami neboli rozdiely v počte pacientov, u ktorých bolo potrebné liečiť bradykardiu atropínom alebo dopamínom zvyšujúcim krvný tlak a v počte pacientov dostávajúcich lidokaín. V skupine pacientov liečených lidokaínom bol počet pacientov, u ktorých sa po defibrilačnom šoku a po podaní počiatočnej dávky študijnej medikácie objavili asystólie výrazne vyšší (28,9 %) v porovnaní so skupinou dostávajúcou amiodarón (18,4 %), p = 0,04.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii.

V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118 pediatrických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Perorálne podanie:

- Nasycovacia dávka: 10 až 20 mg/kg/deň počas 7 až 10 dní (alebo prepočítané na meter štvorcový 500 mg/m²/deň)

- Udržiavacia dávka: použiť sa má minimálna účinná dávka v závislosti od individuálnej odpovede, môže byť v rozmedzí 5 – 10 mg/kg/deň (alebo prepočítané na meter štvorcový 250 mg/m²/deň)

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia amiodarónu po perorálnom podaní je pomalá a variabilná.

Amiodarón má značný, ale premenlivý distribučný objem vzhľadom k extenzívnej akumulácii v rôznych tkanivách (tukové tkanivo, orgány s dobrou perfúziou ako pečeň, pľúca alebo slezina).

Biologická dostupnosť po perorálnom podaní je individuálna a pohybuje sa medzi 30 a 80 % (priemer okolo 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne amiodarón maximálnu plazmatickú koncentráciu po 3 až 7 hodinách. Terapeutický účinok sa obvykle dostaví po 1 týždni (v rozmedzí niekoľkých dní až dvoch týždňov), v závislosti od výšky nasycovacej dávky.

Amiodarón má dlhý biologický polčas, s veľkou individuálnou variabilitou (20 - 100 dní).

V priebehu prvých dní liečby sa látka akumuluje takmer vo všetkých tkanivách organizmu, predovšetkým v tukovom tkanive. K vylučovaniu dochádza za niekoľko dní a rovnovážna plazmatická koncentrácia sa dosiahne za 1 až viac mesiacov, v závislosti od individuálnych vlastností organizmu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je treba nasadiť vyššie počiatočné dávky, aby sa dosiahla rýchla počiatočná saturácia tkanív, ktorá je nutná pre terapeutický účinok.

Dávka 200 mg amiodarónu obsahuje 75 mg jódu, z ktorých sa podľa odhadu uvoľní asi 6 mg voľného jódu. Amiodarón sa vylučuje najmä žlčou a stolicou. Renálne vylučovanie je zanedbateľné.

Táto skutočnosť umožňuje podávanie štandardných dávok pacientom s renálnym poškodením.

Vylučovanie pokračuje ešte niekoľko mesiacov po prerušení liečby. Farmakodynamický účinok sa má brať do úvahy ešte počas nasledujúcich 10 dní až jedného mesiaca.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii. V limitovaných údajoch, ktoré boli publikované, sa v pediatrickej populácii neuvádzali žiadne rozdiely v porovnaní s dospelými.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V 2-ročnej štúdii karcinogenity u potkanov spôsoboval amiodarón nárast folikulárnych nádorov štítnej žľazy (adenómov a/alebo karcinómov) u obidvoch pohlaví a pri klinicky relevatných expozíciách. Nakoľko nálezy mutagenity boli negatívne, predpokladá sa pri tomto type nádorovej indukcie skôr epigenický než genotoxický mechanizmus. U myší sa karcinómy nepozorovali, avšak pozorovala sa folikulárna hyperplázia štítnej žľazy závislá od dávky. Tieto tyroidné účinky u potkanov a myší sú pravdepodobne dôsledkom pôsobenia amiodarónu na syntézu a/alebo uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Relevancia týchto zistení pre ľudí je nízka.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

kukuričný škrob

laktóza

magnéziumstearát

povidón

koloidný oxid kremičitý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Obsah balenia: 30 alebo 60 tabliet

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0135/82-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16. apríla 1982

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. februára 2003

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

02/2015