Písomná informácia pre používateľa

Dalnessa 4 mg/5 mg

Dalnessa 4 mg/10 mg

Dalnessa 8 mg/5 mg

Dalnessa 8 mg/10 mg

tablety

perindoprilerbumín/amlodipíniumbesilát

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka akj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Dalnessa a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dalnessu

3. Ako užívať Dalnessu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Dalnessu

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Dalnessaa na čo sa používa

Dalnessa sa predpisuje na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca (stav, pri ktorom je zásobovanie srdca krvou znížené alebo blokované).

Pacienti, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v dvoch samostatných tabletách, môžu namiesto toho užívať jednu tabletu Dalnessy, ktorá obsahuje obidve liečivá.

Dalnessa je kombináciou dvoch liečiv, perindoprilu a amlodipínu. Perindopril je ACE inhibítor (angiotenzín konvertujúceho enzýmu). Amlodipín je antagonista vápnika (patrí do skupiny liečiv nazývaných dihydropyridíny). Spoločne spôsobujú rozšírenie a uvoľnenie krvných ciev, čo má za následok zníženie krvného tlaku. Krv môže ľahšie prúdiť v tele a srdce nemusí tak ťažko pracovať.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dalnessu

Neužívajte Dalnessu

- ak ste alergický na perindopril alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor, alebo na amlodipínbesilát alebo na ktorýkoľvek iný dihydropyridín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

• ak dojčíte (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“),

• ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (je lepšie, keď sa v rannom štádiu tehotenstva vyhnete užívaniu Dalnessy – pozri časť o tehotenstve),

ak sa u vás vyskytli príznaky ako sipot, opuchnutie tváre alebo jazyka, silné svrbenie alebo závažné kožné vyrážky pri predchádzajúcej liečbe ACE inhibítorom, alebo keď sa tieto príznaky vyskytli u vás alebo člena vašej rodiny za akýchkoľvek iných okolností (stav nazývaný angioedém),

• ak ste v šoku (závažné zníženie krvného tlaku, ktoré môže spôsobiť bezvedomie) vrátane šoku spôsobeného problémami so srdcom,

• ak trpíte srdcovým zlyhaním (srdce prestáva dostatočne pumpovať krv, čo má za následok dýchavičnosť alebo periférny edém, ako sú opuchy nôh, členkov alebo chodidiel) po akútnom infarkte myokardu,

• keď trpíte zúžením aorty (zúženie hlavnej cievy vedúcej zo srdca), kedy je sťažené zásobovanie krvi do ľavej časti srdca (napr. aortálna stenóza).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Dalnessu, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

• ak máte hypertrofickú kardiomyopatiu (chorobu srdcového svalu) alebo stenózu renálnej tepny (zúženie tepny zásobujúcej obličku krvou),

• ak máte akékoľvek iné problémy so srdcom,

• ak máte problémy s pečeňou,

• ak máte problémy s obličkami alebo keď dostávate dialýzu,

• ak trpíte kolagénovým vaskulárnym ochorením (choroba spojivového tkaniva), ako je systémový lupus erythematosus alebo sklerodermia,

• ak máte cukrovku,

• ak ste na diéte s obmedzeným príjmom soli alebo používate soľné náhrady obsahujúce draslík (dôležitá je dobre vyvážená hladina draslíka v krvi),

• ak ste starší človek a vašu dávkuje nutné zvýšiť.

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli byť tehotná), povedzte to svojmu lekárovi, pretože užívanie Dalnessy sa v rannom štádiu tehotenstva neodporúča, a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože užívanie v tomto štádiu tehotenstva môže vážne poškodiť Vaše dieťa (pozri časť o tehotenstve).

Ak užívate Dalnessu, informujte svojho lekára alebo zdravotnícky personál:

• ak máte podstúpiť celkovú anestéziu a/alebo väčší chirurgický zákrok,

• ak ste nedávno trpeli hnačkou alebo vracaním (nevoľnosťou),

• ak máte podstúpiť LDL aferézu (odstránenie cholesterolu z Vašej krvi pomocou prístroja),

• ak máte podstúpiť desenzibilizačnú liečbu na zníženie alergických prejavov na včelie alebo osie žihadlo.

Detia dospievajúci

Dalnessa sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.

Iné lieky a Dalnessa

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Vyhnite sa užívaniu Dalnessy s:

• lítiom (používa sa na liečbu mánie alebo depresie),

• estramustínom (používa sa na liečbu rakoviny),

• draslík šetriacimi diuretikami (spironolaktón, triamterén), doplnkami draslíka alebo soľnými náhradami s obsahom draslíka.

Liečba Dalnessou môže byť ovplyvnená inými liekmi. Určite svojmu lekárovi povedzte, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, pretože môže byť potrebná zvláštna opatrnosť:

• iné lieky na liečbu vysokého tlaku krvi, vrátane diuretík (lieky, ktoré zvyšujú množstvo moču vytváraného v obličkách),

• nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) na úľavu od bolesti alebo vysoké dávky kyseliny acetylsalicylovej,

• lieky na liečbu cukrovky (napr. inzulín),

• lieky na liečbu psychických porúch ako sú depresia, pocit úzkosti, schizofrénia, atď. (napr. tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, antidepresíva podobné imipramínu, neuroleptiká),

• imunosupresíva (lieky, ktoré potláčajú obranné mechanizmy tela) používané na liečbu autoimunitných ochorení alebo po transplantácii (napr. cyklosporín),

• alopurinol (na liečbu dny),

• prokaínamid (na liečbu nepravidelného srdcového tepu),

• vazodilatanciá, vrátane nitrátov (prípravky, ktoré rozširujú cievy),

• heparín (liek na riedenie kvi),

• efedrín, noradrenalín a adrenalín (lieky používané na liečbu nízkeho krvného tlaku, šoku a astmy),

• baklofén alebo dantrolén (infúzne), obidva sa používajú na liečbu svalovej stuhnutosti vyskytujúcej sa pri ochoreniach ako skleróza multiplex; dantrolén sa tiež používa pri liečbe malígnej hypertermie počas anestézie (medzi symptómy patrí vysoká horúčka a svalová stuhnutosť),

• niektoré antibiotiká ako napr. rifampicín,

• antiepileptiká ako napr. karbamazepín, fenobarbital, fenytoín, fosfenytoín, primidon,

• itrakonazol, ketokonazol (lieky na liečbu plesňových infekcií),

• alfa-blokátory, používané na liečbu zväčšenej prostaty ako napr. prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulosín, terazosín,

• amifostín (používaný na prevenciu alebo zníženie vedľajších účinkov spôsobených inými liekmi alebo rádioterapiou pri liečbe rakoviny),

• kortikosteroidy (používané na liečbu rôznych stavov vrátane závažnej astmy a reumatoidnej artritídy),

• soli zlata, najmä pri vnútrožilovom podaní (používajú sa na liečbu symptómov reumatoidnej artritídy).

Dalnessa a jedlo a nápoje

Dalnessa sa má užívať pred jedlom.

Ľudia užívajúci Dalnessu nemajú konzumovať grapefruitový džús a grapefruity. Grapefruit a grapefruitový džús môžu viesť k zvýšeniu hladín liečiva amlodipínu v krvi, ktoré môže nepredvídateľne zosilniť účinok Dalnessy na zníženie tlaku krvi.

Tehotenstvo a dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete používať tento liek.

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), povedzte to svojmu lekárovi. Lekár vám pravdepodobne povie, aby ste Dalnessu prestali užívať ešte skôr, ako otehotniete alebo ihneď potom, ako mu poviete, že ste tehotná a namiesto Dalnessy vám odporučí užívanie iného lieku.

Užívanie Dalnessy sa v rannom štádiu tehotenstva neodporúča, a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože užívanie po treťom mesiaci tehotenstva môže vážne poškodiť vaše dieťa.

Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo dojčiť čoskoro začnete. Úžívanie Dalnessy sa neodporúča u dojčiacich matiek, a ak si prajete dojčiť, lekár vám vyberie inú liečbu, najmä ak je vaše dieťa novorodenec, alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Dalnessa neovplyvňuje bdelosť, ale môžete pociťovať závraty alebo slabosť v dôsledku nízkeho krvného tlaku, čo môže ovplyvniť Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Neodporúča sa viesť vozidlo a obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť ako vás Dalnessa ovplyvňuje.

3. Ako užívať Dalnessu

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár, alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tabletu prehltnite a zapite pohárom vody, najlepšie každý deň v rovnakom čase, ráno a pred jedlom. Váš lekár rozhodne, aká dávka je pre vás správna. Odporúčaná dávka je jedna tableta raz denne.

Dalnessa sa zvyčajne predpisuje pacientom, ktorí už užívajú perindopril a amlodipín v samostatných tabletách.

Ak užijete viac Dalnessy, ako máte

Ak užijete príliš veľa tabliet, kontaktujte ihneď pohotovostné oddelenie najbližšej nemocnice alebo svojho lekára. Najpravdepodobnejším prejavom v prípade predávkovania je nízky tlak krvi, z čoho môžete pociťovať závraty alebo mdloby. Ak sa to stane, pomôcť môže ľahnutie si so zdvihnutými nohami.

Ak zabudnete užiť Dalnessu

Je dôležité, aby ste váš liek užívali každý deň, pretože pravidelná liečba je účinnejšia. Ak však zabudnete užiť dávku Dalnessy, ďalšiu dávku užite v zvyčajnom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak prestanete užívať Dalnessu

Keďže liečba Dalnessou je obyčajne celoživotná, predtým ako tento liek prestanete užívať, poraďte sa o tom so svojím lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné veďľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj Dalnessa môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nežiaduce účinky sú rozdelené do týchto skupín v poradí podľa frekvencie:

Veľmi časté	postihujú viac ako 1 z 10 pacientov
Časté	postihujú 1 až 10 pacientov zo 100
Menej časté	postihujú 1 až 10 pacientov z 1000
Zriedkavé	postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000
Veľmi zriedkavé	postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000
Neznáme	nedá sa určiť z dostupných údajov

Ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich príznakov, ihneď prestaňte liek užívať a oznámte to svojmu lekárovi:

• príznaky alergickej reakcie ako sú opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním,

• závažné závraty alebo mdloby,

• nezvyčajne rýchly alebo nepravidelný srdcový tep.

Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú:

• časté vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 z 10 užívajúcich, ale viac ako 1 zo 100 užívajúcich):

• bolesť hlavy, závraty, mdloby, mravčenie, ospalosť (hlavne na začiatku liečby), poruchy videnia (vrátane dvojitého videnia), tinnitus (hučanie v ušiach), palpitácie (búšenie srdca), začervenanie tváre (pocit horúčavy alebo tepla na vašej tvári), točenie hlavy v dôsledku nízkeho krvného tlaku, kašeľ, namáhavé dýchanie, nauzea (nutkanie na vracanie), vracanie, bolesť brucha, poruchy chuti, dyspepsia alebo problémy s trávením, hnačka, zápcha, alergické reakcie (napr. kožné vyrážky, svrbenie), svalové kŕče, pocit únavy, edém (opuch nôh a členkov),

• menej časté vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 zo 100 užívajúcich, ale viac ako 1 z 1000 užívajúcich): náhle zmeny nálady, úzkosť, depresia, nespavosť, poruchy spánku, triaška, synkopa (náhle prechodné bezvedomie), strata pociťovania bolesti, rinitída (upchatý nos alebo nachladnutie), poruchy činnosti čriev, vypadávanie vlasov, červené alebo svetlé škvrny na koži, bolesti chrbta, svalov a kĺbov, bolesti hrude, zvýšená potreba močenia predovšetkým v noci, malátnosť (celkový pocit nevoľnosti),, bronchospazmus (stiahnutie hrude, sipot a namáhavé dýchanie), sucho v ústach, angioedém (symptómy ako sipot, opuch tváre alebo jazyka), obličkové problémy, impotencia, zvýšené potenie, zväčšenie prsníkov u mužov, zvýšenie alebo zníženie hmotnosti,

• veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (objavujú sa u menej ako 1 z 10 000 užívajúcich):

srdcovocievne poruchy (nepravidelný tep, angína pektoris, infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda), eozinofilná pneumónia (zriedkavý typ zápalu pľúc), opuch očných viečok, tváre alebo pier, opuch jazyka a hrdla, ktorý zapríčiňuje veľké problémy s dýchaním, závážné kožné reakcie vrátane intenzívnej kožnej vyrážky, žihľavka, začervenanie kože na celom tele, bolestivé svrbenie, pľuzgiere, olupovanie a opuch pokožky, zápal slizníc (Stevensov-Johnsonov syndróm), multiformný erytém (kožné vyrážky, ktoré často začínajú ako červené svrbiace škvrny na tvári, ramenách alebo nohách), citlivosť na svetlo, poruchy krvi, zápal pankreasu, ktorý môže spôsobiť závažnú bolesť brucha a chrbta spojené pocitom choroby, porucha činnosti pečene, zápal pečene (hepatitída), zažltnutie pokožky (žltačka), zvýšenie pečeňových enzýmov, ktoré môže mať vplyv na niektoré výsledky testov, nadúvanie brucha (gastritída), ochorenie nervov, ktoré môže spôsobiť slabosť, mravčenie alebo znecitlivenie, zvýšené svalové napätie,., vaskulitída (zápal kožných ciev), opuch ďasien, vysoká hladina cukru v krvi.

• Nasledujúce vedľajšie účinky boli tiež hlásené u pacientov užívajúcich Prestance: hypoglykémia (veľmi nízka hladina cukru v krvi), ochorenia kombinujúce stuhnutosť, triašku a/alebo poruchy pohybu.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika, alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Dalnessu

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a obale na tablety. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Dalnessa obsahuje

Leičivá sú perindoprilerbumín a amlodipínbesilát

Dalnessa 4 mg/5 mg

Každá tableta obsahuje 4 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (čo zodpovedá 6,935 mg amlodipíniumbesilátu).

Dalnessa 4 mg/10 mg

Každá tableta obsahuje 4 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (čo zodpovedá 13,870 mg amlodipíniumbesilátu).

Dalnessa 8 mg/5 mg

Každá tableta obsahuje 8 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (čo zodpovedá 6,935 mg amlodipínium besilátu).

Dalnessa 8 mg/10 mg

Každá tableta obsahuje 8 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (čo zodpovedá 13,870 mg amlodipíniumbesilátu).

Ďalšie zložky v tablete sú: hydrogénuhličitan sodný, mikrokryštalická celulóza (E460), predželatinovaný škrob, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A), koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát (E572).

Ako vyzerá Dalnessa a obsah balenia

Dalnessa 4 mg / 5 mg tablety sú biele až takmer biele, okrúhle, mierne bikonvexné tablety so skosenými hranami.

Dalnessa 4 mg/10 mg tablety sú biele až takmer biele, bikonvexné tablety v tvare kapsuly s deliacou ryhou na jednej strane. Ryha nie je určená na lámanie tabliet.

Dalnessa 8 mg / 5 mg sú biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami.

Dalnessa 8 mg/10 mg sú biele až takmer biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké polovice

Tablety sú dostupné v obaloch na tablety s 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90 alebo 100 tabletami.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

TRANSMEDIC Slovakia s.r.o., Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, Slovensko

Výrobca:

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v marci 2015.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. Názov lieku

Dalnessa 4 mg/5 mg

Dalnessa 4 mg/10 mg

Dalnessa 8 mg/5 mg

Dalnessa 8 mg/10 mg

tablety

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

Dalnessa 4 mg/5 mg

Každá tableta obsahuje 4 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 3,34 mg perindoprilu) a 5 mg amlodipínu (čo zodpovedá 6,935 mg amlodipíniumbesilátu).

Dalnessa 4 mg/10 mg

Každá tableta obsahuje 4 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 3,34 mg perindoprilu)a 10 mg amlodipínu (čo zodpovedá 13,870 mg amlodipíniumbesilátu).

Dalnessa 8 mg/5 mg

Každá tableta obsahuje 8 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 6,68 mg perindoprilu)a 5 mg amlodipínu (čo zodpovedá 6,935 mg amlodipíniumbesilátu).

Dalnessa 8 mg/10 mg

Každá tableta obsahuje 8 mg perindopril terc-butylamínu (čo zodpovedá 6,68 mg perindoprilu) a 10 mg amlodipínu (čo zodpovedá 13,870 mg amlodipíniumbesilátu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. Lieková forma

Tableta.

Dalnessa4 mg / 5 mg: biele až takmer biele okrúhle mierne bikonvexné tablety so skosenými hranami.
Dalnessa4 mg/10 mg: biele až takmer biele bikonvexné tablety v tvare kapsuly s deliacou ryhou na jednej strane. Deliaca ryha nie je určená na rozlomenie tablety.

Dalnessa8 mg / 5 mg: biele až takmer biele okrúhle bikonvexné tablety so skosenými hranami.
Dalnessa8 mg/10 mg: biele až takmer biele okrúhle bikonvexné tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké dávky.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Dalnessa je indikovaná ako substitučná terapia na liečbu primárnej (esenciálnej) aj sekundárnej hypertenzie a/alebo stabilnej ischemickej choroby srdca u pacientov, ktorí sú už kontrolovaní perindoprilom a amlodipínom podávanými súbežne v rovnakých dávkach.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Perorálne použitie.

Odporúčaná dávka je jedna tableta denne, užitá ako jednotlivá dávka, ráno pred jedlom.

Fixná kombinácia dávok nie je vhodná ako začiatočná terapia.

Ak je potrebná zmena dávkovania, môže sa dávka Dalnessy upraviť alebo sa môže zvážiť individuálna titrácia voľnou kombináciou jednotlivých zložiek lieku.

Pacienti s renálnym poškodením a starší pacienti (pozri časti 4.4 a 5.2)

U pacientov s renálnym zlyhaním a starších pacientov je znížená eliminácia perindoprilátu. Preto bude bežnélekárske sledovanie zahŕňať časté monitorovanie kreatinínu a draslíka.

Dalnessu je možné podávať pacientom s CLcr ≥ 60 ml/min, a nie je vhodná pre pacientov s CLcr <60 ml/min. U týchto pacientov sa odporúča individuálna titrácia dávky zložkami lieku.
Amlodipín užívaný v rovnakých dávkach u starších alebo mladších pacientov je rovnako dobre tolerovaný. U starších pacientov sa odporúča bežné dávkovanie, ale zvýšenie dávky má prebiehať opatrne. Zmeny plazmatickej koncentrácie amlodipínu nesúvisia so stupňom renálneho poškodenia. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

Pacienti s hepatálnym poškodením: pozri časti 4.4 a 5.2

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene dávkovací režim nebol stanovený, preto má byť voľba dávky opatrná a má sa začať na dolnej hranici dávkovacieho rozmedzia (pozri časť 4.4 a 5.2). Pre nájdenie optimálnej počiatočnej a udržiavacej dávky u pacientov s poškodením pečene, má byť dávka individuálne titrovaná použitím voľnej kombinácie amlodipínu a perindoprilu. Farmakokinetika amlodipínu v prípade závažného poškodenia pečene nebola skúmaná. U pacientov so závažným poškodením pečene sa má začať najnižšou dávkou amlodipínu a pomaly titrovať. .

Pediatrická populácia

Dalnessa sa nemá používať u detí a dospievajúcich, vzhľadom na bezpečnosť a účinnosť. Bezpečnosť a účinnosť perindoprilu a amlodipínu u detí a dospievajúcich, samotných alebo v kombinácii, neboli stanovené.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na perindopril alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor alebo na amlodipíniumbesilát alebo na ktorýkoľvek iný dihydropyridínalebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

V súvislosti s perindoprilom:

- Precitlivenosť na perindopril alebo na iný ACE inhibítor.
- Angioedém spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítormi v anamnéze.
- Dedičný alebo idiopatický angioedém.
- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

V súvislosti s amlodipínom:
- Závažná hypotenzia.
- Precitlivenosť na amlodipín alebo na iné dihydropyridíny.
- Šok, vrátane kardiogénneho šoku.
- Obštrukcia prietokuľavej srdcovej komory (napr. vysoký stupeň aortálnej stenózy).
- Hemodynamicky nestabilné srdcové zlyhanie po akútnom infarkte myokardu.

V súvislosti s Dalnessou:

Všetky kontraindikácie súvisiace s jednotlivými liečivami uvedené vyššie platia aj pre fixnú kombináciu Dalnessy.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všetky upozornenia týkajúce sa každého jedného liečiva, ako sú uvedené ďalej, platia aj pre fixnú kombináciuDalnessy.

V súvislosti s perindoprilom:

Osobitné upozornenia

Precitlivenosť / Angioedém:
U pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu, boli zriedkavo zaznamenané prípady angioedému tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.8). Toto sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takýchto prípadoch sa musí liečba Dalnessou okamžite prerušiť a má začať primerané monitorovanie, ktoré má pokračovať až do úplného vymiznutia symptómov. V takých prípadoch, kde sa opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa stav zvyčajne upravil bez liečby, hoci antihistaminiká boli pri zmierňovaní symptómov užitočné.

Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. V prípadoch, kedy je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo môže spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, sa musí okamžite poskytnúť pohotovostná liečba. Tá má spočívať v podaní adrenalínu a/alebo v zabezpečení priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.

U pacientov s anamnézou angioedému nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi môže byť riziko angioedému počas užívania ACE inhibítorov zvýšené (pozri časť 4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo zaznamenaný črevný angioedém. Títo pacienti mali bolesti brucha (s alebo bez nauzey alebo vracania); v niektorých prípadoch bez predchádzajúceho angioedému tváre, pričom hladiny C-1 esterázy boli v norme. Angioedém bol diagnostikovaný prostredníctvom vyšetrení zahŕňajúcich CT brucha alebo ultrazvuk, alebo pri chirurgickom zákroku a symptómy ustúpili po zastavení podávania ACE inhibítorov. Črevný angioedém má byť zahrnutý do diferenciálnej diagnózy pacientov užívajúcich ACE inhibítory s bolesťou brucha (pozri časť 4.8).

Inhibítory agiotenzín-konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyššie percento výskytu agioedému u pacientov čiernej rasy než u príslušníkov iných rás.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL):

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) síranom dextránu vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory sa počas desenzibilizačnej liečby (napr. jedom blanokrídlovcov) vyskytli anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa týmto reakciám predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítormi, opäť sa však objavili po ich náhodnom užití.

Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zaznamenané u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Perindopril má byť používaný s najvyššou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich imunosupresívnu liečbu, ktorí sú liečení alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je známe preexistujúce poškodenie obličiek. U niektorých pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v ojedinelých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa perindopril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a pacientov poučiť, aby oznámili akúkoľvek známku infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka).

Gravidita:

ACE inhibítory sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak je však pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi považované za nevyhnutné, pacientkam plánujúcim graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po potvrdení gravidity sa má liečba ACE inhibítormi okamžite ukončiť a, ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).

Upozornenia pri užívaní

Hypotenzia:
ACE inhibítory môžu spôsobiť pokles tlaku krvi. Symptomatická hypotenzia je zriedkavá u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou a s väčšou pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov s hypovolémiou spôsobenou napr. liečbou diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave, dialýzou, hnačkou alebo vracaním, alebo u pacientov so závažnou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí počas liečby Dalnessou dôsledne monitorovať krvný tlak, renálne funkcie a hladiny draslíka v sére.

Podobná pozornosť sa vyžaduje u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by nadmerný pokles tlaku krvi mohol mať za následok infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.

Ak dôjde k hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo, a ak je to nutné, má sa mu aplikovať intravenózna infúzia roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %). Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok, ktoré je možné podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi po zväčšení objemu zvýši.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne/hypertrofická kardiomyopatia:

Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, perindopril sa má podávať opatrne pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.

Renálne poškodenie:

V prípadoch renálneho poškodenia (klírens kreatinínu < 60 ml/min) sa odporúča individuálna titrácia dávky zložkami lieku (pozri časť 4.2).

U pacientov s renálnym poškodením je rutinné monitorovanie kaliémie a hladín kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE inhibítormi, boli zaznamenané zvýšené hladiny urey v krvi a hladiny sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. K tomuto môže dôjsť pravdepodobne najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Pri súčasnej renovaskulárnej hypertenzii je riziko vzniku závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie zvýšené. U niektorých hypertonikov bez zjavného preexistujúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, a to najmä, ak bol perindopril podávaný súbežne s diuretikom. K tomu môže dôjsť s väčšou pravdepodobnosťou u pacientov s preexistujúcim poškodením obličiek.

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním môže hypotenzia po začatí terapie ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu porušeniu obličkových funkcií. V takejto situácii bolo zaznamenané akútne, zvyčajne reverzibilné zlyhanie obličiek.

Hepatálne zlyhanie:

Užívanie ACE inhibítorov bolo zriedkavo spojené so vznikom syndrómu, ktorý sa začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus vzniku tohto syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka, alebo u ktorých dôjde k výraznému zvýšeniu hepatálnych enzýmov, musia ukončiť užívanie ACE inhibítora a musia zostať pod náležitým lekárskym dohľadom (pozri časť 4.8).

Rasa:

ACE inhibítory spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej rasy, než u pacientov iných rás.

Podobne ako iné ACE inhibítory, aj perindopril môže byť menej účinný v znižovaní tlaku krvi u pacientov čiernej rasy v porovnaní s inými rasami, možno z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.

Kašeľ:

Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny, pretrvávajúci a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom má byť považovaný za súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.

Operácia/anestézia:

U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže perindopril arginín/amlodipínblokovať sekundárnu tvorbu angiotenzínu II po kompenzačnom uvoľnení renínu. Liečba sa má vysadiť jeden deň pred chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne hypotenzia, ktorá je považovaná za dôsledok tohto mechanizmu, je možné ju korigovať zvýšením cirkulujúceho objemu.

Hyperkaliémia:

Zvýšenie hladiny draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi pacientov s rizikom rozvoja hyperkaliémie patria pacientis renálnou insuficienciou, s poškodením obličiek,s vekom > 70 rokov, nekontrolovaným diabetom mellitus, s pridruženými udalosťami, najmä dehydratáciou, akútnou srdcovou dekompenzáciou, metabolickou acidózou, alebo pacienti užívajúci súčasne draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, eplerenon, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka, ako aj pacienti užívajúci iné lieky, súvisiace so zvýšením draslíka v sére (napr. heparín). Použitie draslíka, draslík šetriace diuretiká, alebo soľné náhrady s obsahom draslíkanajmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek môže viesť k významnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy i fatálne arytmie. Ak sa súčasné použitie perindoprilu a niektorých vyššie uvedených látokpovažuje za potrebné, majú sa pravidelne monitorovať hladiny draslíka v sére(pozri časť 4.5).

Diabetickí pacienti:

U pacientov s diabetom, liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5).

Hemodialyzovaní pacienti:

Boli zaznamenané anafylaktoidné reakcie u pacientov dialyzovaných pomocou vysokopriepustných membrán a súčasne liečených ACE inhibítorom. U týchto pacientov treba zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo antihypertenzíva z inej skupiny.

Transplantácie obličiek:

Nie sú skúsenosti s podávaním lieku Dalnessa pacientom po nedávnej transplantácii obličiek.

V súvislosti s amlodipínom:

Osobitné upozornenia

Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze nebola stanovená.

Pacienti s poruchou funkcie pečene:

U pacientov s porušenou funkciou pečene je polčas amlodipínu predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; dávkovací režim nebol stanovený. Preto má byť podávanie amlodipínu začaté na dolnej hranici dávkovacieho rozmedzia a je potrebná opatrnosť tak na začiatku liečby ako aj pri zvyšovaní dávky. U pacientov so závažným poškodením pečene môže byť potrebná pomalá titrácia dávky a pozorné monitorovanie.

Pacienti so srdcovým zlyhaním:

Pacienti so srdcovým zlyhaním sa majú liečiť s opatrnosťou. V dlhodobej štúdii zahrňujúcej pacientov so závažným srdcovým zlyhaním (NYHA III a IV) bol zaznamenaný vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v placebo skupine, čo však nenaznačovalo zhoršenie srdcového zlyhania (pozri časť 5.1). U pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním sa majú blokátory kalciového kanála, vrátane amlodipínu, používať opatrne, pretože môžu zvýšiť riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod a mortality.

Použitie u starších pacientov:

U starších pacientov sa má zvyšovanie dávky vykonávať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).

Použitie pri renálnom zlyhaní:

U týchto pacientov môže byť amlodipín použitý v bežných dávkach.Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nesúvisia so stupňom poškodenia obličiek. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

V súvislosti s Dalnessou:

Všetky upozornenia, súvisiace s jednotlivými monokomponentmi, ako je vyššie uvedené, sa tiež týkajú fixnej kombinácie Dalnessa.

Osobitné upozornenia

Interakcie
Súčasné užívanie Dalnessy s lítiom, draslík šetriacimi diuretikami, doplnkami draslíka alebo dantrolenomsa neodporúča (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

V súvislosti s perindoprilom

Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča:

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka: Aj keď hladina draslíka v sére zvyčajne ostáva v normálnom rozmedzí, u niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia.Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére, a preto sa kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi neodporúčajú (pozri časť 4.4). Ak je ich súbežné použitie indikované z dôvodu potvrdenej hypokaliémie, majú sa používať s opatrnosťou a pri častom monitorovaní hladín draslíka v sére.

Lítium:

Počas súbežného podávania ACE inhibítorov boli zaznamenané reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity (závažná neurotoxicita). Súčasné použitie tiazidových diuretík môže zvyšovať riziko toxicity lítia a ešte viac zväčšiť už zvýšené riziko toxicity lítia s ACE inhibítormi. Kombinácia perindoprilu s lítiom sa neodporúča. Ak sa potvrdí, že táto kombinácia je nutná, odporúča sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).

Estramustín:

Riziko zvýšených nežiaducich účinkov, ako angioneurotický edém (angioedém).

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:

Nesteroidové antiflogistiká (NSA) vrátane kyseliny acetylsalicylovej 3 g/deň:

Podávanie nesteroidných antiflogistík môže znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov. Podávanie nesteroidných antiflogistík môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možnosti akútneho renálneho zlyhania, a k zvýšeniu sérových hladín draslíka, predovšetkým u pacientov s preexistujúcim oslabením renálnych funkcií. Táto kombinácia sa má podávať opatrne, predovšetkým u starších pacientov. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a má sa zvážiť monitorovanie renálnych funkcií po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

Antidiabetká (inzulín, hypoglykemizujúce sulfónamidy):
Používanie ACE inhibítorov môže zvýšiť hypoglykemizujúci účinok u diabetikov liečených inzulínom alebo hypoglykemizujúcimi sulfónamidmi. Vznik hypoglykemických epizód je veľmi zriedkavý (pravdepodobne zlepšenie glukózovej tolerancie vedie k zníženiu potreby inzulínu).

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje určitú pozornosť:

Diuretiká

U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou objemu a/alebo solí, môže dôjsť po začatí liečby ACE inhibítorom k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmu solí pred začatím liečby nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.

Sympatomimetiká:

Sympatomimetiká môžu oslabiť antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.

Zlato:
Nitritoidné reakcie (symptómy zahŕňajú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a hypotenziu) boli zriedkavo hlásené u pacientov liečených injekčným zlatom (aurotiomalát sodný) a súbežne ACE inhibítormi vrátane perindoprilu.

V súvislostisamlodipínom

Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča:

Dantrolén (infúzia): U zvierat sú po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozorované smrteľné komorové fibrilácie a kardiovaskulárny kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:

Inhibítory CYP3A4:
Súbežné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými CYP3A4 inhibítormi (inhibítory proteáz, azolové antimykotiká, makrolidy, ako erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže viesť k výraznému zvýšeniu expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike (PK) môže byť viac výrazný u starších pacientov. Preto sa môže vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.

CYP3A4 induktory:
Nie sú dostupné žiadne informácie o účinkoch induktorov CYP3A4 na amlodipín. Súbežné užívanie induktorov CYP3A4 (napr. rifampicínu, ľubovníka bodkovaného) môžu znižovať plazmatickú koncentráciu amlodipínu. Amlodipín sa má používať s opatrnosťou s induktormi CYP3A4 .

V klinických interakčných štúdiách grapefruitový džús, cimetidín, hliník/horčík (antacidá) a sildenafil neovplyvnili farmakokinetiku amlodipínu.

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje určitú pozornosť:

Účinok amlodipínu znižovať krvný tlak zvyšuje účinky znižovať krvný tlak ostatných liekov s antihypertenznými vlastnosťami.

Iné kombinácie:

V klinických interakčných štúdiách nemal amlodipín žiadny vplyv na farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.

Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovým džúsom sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu biologickej dostupnosti amlodipínu s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie tlaku krvi.

Súvisiace s Dalnessou:

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje osobitnú pozornosť:

Pri súbežné použití Dalnessy a baklofénu sa môže zvýšiť antihypertenzný účinok. Monitorovanie krvného tlaku a renálnych funkcií, a v prípade potreby úprava dávky antihypertenzíva.

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje určitú pozornosť:

- Antihypertenzíva (ako napr. beta-blokátory) a vazodilatanciá:

• Súbežné použitie týchto látok môže zvýšiť hypotenzný účinok perindoprilu a amlodipínu.

• Súbežné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo inými vazodilatanciami môže spôsobiť ďalšie zníženie krvného tlaku a preto je potrebné ho starostlivo zvážiť.

• Kortikosteroidy, tetrakosaktid: zníženie antihypertenzného účinku (retencia solí a vody spôsobená kortikosteroidmi).

• Alfa-blokátory (prazosín, alfuzosín, doxazosín, tamsulosín, terazosín): zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.

• Amifostín: môže zosilniť antihypertenzný účinok amlodipínu.

• Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká: zvýšený antihypertenzný účinok a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie.

4.6 Fertilita,gravidita a laktácia

Účinky jednotlivých komponentov v tejto kombinácii lieku na graviditu a laktáciu:

Dalnessa sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity. Dalnessa je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity.

Dalnessa sa neodporúča počas laktácie. Preto je potrebné rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo liečbu s Dalnessou, pričom sa má brať do úvahy dôležitosť tejto liečby pre matku.

Gravidita

V súvislosti s perindoprilom:

Použitie ACE inhibítorov sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Neexistujú presvedčivé epidemiologické údaje ohľadne rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v terapii ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dokázaný bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Pokiaľ je diagnostikované gravidita, terapia ACE inhibítormi sa má okamžite prerušiť a prípadne začať alternatívna liečba.

Je známe, že vystavenie účinku ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra vyvoláva humánnu fetotoxicitu (znížené renálne funkcie, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).

Ak by došlo k vystaveniu ACE inhibítorom od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vykonať ultrazvukovú kontrolu renálnych funkcií a lebky.

Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť starostlivo sledované pre možnosť hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

V súvislostis amlodipínom:

Bezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená. V reprodukčných štúdiách so zvieratami sa nezistil žiadny iný toxický vplyv okrem oddialenia a predĺženia pôrodu u potkanov pri dávke 50-krát vyššej, než je maximálna odporučená dávka u ľudí. Preto použitie počas gravidity sa odporúča iba vtedy, ak niet bezpečnejšej alternatívy a ak ochorenie samotné predstavuje pre matku a plod zvýšené riziko.

Laktácia

V súvislosti s perindoprilom:

Keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o užívaní Dalnessy počas dojčenia, užívanie Dalnessy sa neodporúča a je vhodnejšie použiť alternatívnu liečbu s lepšie zavedeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä pri starostlivosti o novorodenca alebo predčasne narodené dieťa.

V súvislostis amlodipínom:

Nie je známe, či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Pri rozhodovaní o pokračovaní/prerušení dojčenia a o pokračovaní/prerušení liečby amlodipínom sa má vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby amlodipínom pre matku.

Fertilita

U niektorých pacientov, liečených blokátormi kalciových kanálov, boli zaznamenané reverzibilné biochemické zmeny na hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii na potkanoch bol pozorovaný vedľajší účinok na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenieschopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch Dalnessy na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak pacienti užívajúci amlodipín trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou, slabosťou alebo nauzeou, ich schopnosť reagovať môže byť znížená. Opatrnosť sa odporúča hlavne na začiatku liečby.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby perindoprilom alebo amlodipínom boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky, ktoré sú udávané oddelene a zoradené v súlade s MedDRA terminológiou podľa tried orgánových systémov a podľa nasledujúcej frekvencie:

• veľmi časté (≥1/10);

• časté (≥1/100 až <1/10);

• menej časté (≥1/1000 až <1/100);

• zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000);

• veľmi zriedkavé (<1/10 000),

• neznáme (z dostupných údajov).

Doplňujúce informácie súvisiace s amlodipínom

Boli hlásené výnimočné prípady extrapyramídového syndrómu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Nie sú žiadne informácie o predávkovaní liekom Dalnessa u ľudí.

Pre amlodipín sú len obmedzené skúsenosti s neúmyselným predávkovaním u ľudí.

Dostupné údaje ukazujú, že predávkovanie môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii a prípadnej reflexnej tachykardii. Bola zaznamenaná výrazná a pravdepodobne predĺžená systémová hypotenzia vrátane šoku končiaca smrťou.

Klinicky významná hypotenzia, ktorá je dôsledkom predávkovania amlodipínom, vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania funkcie srdca a pľúc, zdvihnutie horných a dolných končatín a monitorovanie objemu cirkulujúcich tekutín a tvorby moču.

Pre obnovenie cievneho tonusu a krvného tlaku môže byť vhodné použitie lieku s vazokonstrikčným účinkom, ak jeho použitie nie je kontraindikované. Na zvrátenie blokujúceho účinku na vápnikové kanály môže byť vhodné intravenózne podanie kalciumglukonátu.

V niektorých prípadoch môže byť užitočný výplach žalúdka. Na zdravých dobrovoľníkoch sa ukázalo, že podanie aktívneho uhlia v priebehu 2 hodín po podaní 10 mg amlodipínu znižuje rýchlosť absorpcie amlodipínu. Keďže sa amlodipín pevne viaže na bielkoviny, dialýza bude mať pravdepodobne iba malý účinok.

Pre perindopril sú dostupné obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Medzi symptómy spojené s predávkovaním ACE inhibítormi patrí hypotenzia, zlyhanie krvného obehu, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventilácia, tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, úzkosť a kašeľ.

Odporúčanou terapiou predávkovania je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak nastane hypotenzia, pacient má byť uložený do protišokovej polohy. Ak je k dispozícii, môže sa tiež zvážiť terapia infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenózne podanie katecholamínov. Perindopril je možné odstrániť zo systémovej cirkulácie pomocou hemodialýzy (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná terapia je indikovaná pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Nepretržite musia byť monitorované životne dôležité funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácie kreatinínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá s účinkom na renín-angiotenzínový systém, inhibítory ACE a blokátory kalciového kanála, ATC kód: C09BB04

Perindopril:

Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na angiotenzín II (angiotenzín-konvertujúci enzým, ACE). Tento konvertujúci enzým alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu (inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a čiastočne je zodpovedný za ich niektoré vedľajšie účinky (napr. kašeľ).

Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu, perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú in vitrožiadnu ACE inhibičnú aktivitu.

Hypertenzia:

Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne ťažkej, ťažkej; spôsobuje zníženie systolického a diastolického tlaku krvi v polohe ležmo aj v stoji.

Perindopril znižuje periférnu cievnu rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku krvi. Dôsledkom toho sa zvyšuje periférny prietok krvi bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.

Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení. Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednorazovej dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti predstavuje približne 87–100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.

K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez výskytu tachyfylaxie.

Ukončenie liečby nevedie k reboundefektu.

Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.

U ľudí boli potvrdené vazodilatačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril zlepšuje elasticitu veľkých artérií a znižuje pomer média: lúmen malých artérií.

Pacienti so stabilnou koronárnou chorobou srdca:

Štúdia EUROPA bola multicentrická medzinárodná randomizovaná dvojito slepá placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.

Dvanásťtisícdvestoosemnásť (12 218) pacientov vo veku nad 18 rokov bolo randomizovaných na 8 mg terc-butylamínovej soli perindoprilu (n=6 110) alebo placebo (n=6 108).

Populácia v štúdii mala potvrdenú koronárnu chorobu srdca bez klinických známok srdcového zlyhania. Celkovo 90 % pacientov prekonalo v minulosti infarkt myokardu a/alebo boli po koronárnej revaskularizácii. Väčšine pacientov bol skúšaný liek pridaný ku konvenčnej liečbe zahŕňajúcej antiagregačné látky, hypolipidemiká a betablokátory.

Hlavné hodnotiace kritérium účinnosti bol kompozit kardiovaskulárnej mortality, nefatálneho infarktu myokardu a/alebo zastavenia srdca s úspešnou resuscitáciou. Liečba 8 mg terc-butylamínovej soli perindoprilu raz denne viedla k signifikantnému absolútnemu zníženiu primárneho cieľa o 1,9 % (zníženie relatívneho rizika o 20 %, 95 % CI [9,4; 28,6] – p<0,001).

U pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze bolo v porovnaní s placebom pozorované absolútne zníženie primárneho cieľa o 2,2 %, zodpovedajúce zníženiu relatívneho rizika (RRR) o 22,4 % (95 %CI [12,0; 31,6] – p<0,001).

Amlodipín:

Amlodipín je inhibítor vstupu vápenatých iónov z dihydropyridínovej skupiny a inhibuje transmembránový vstup vápenatých iónov do hladkých svalov srdca a ciev. Mechanizmom antihypertenzívneho účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu symptómov angíny pektoris nie je úplne známy, ale amlodipín redukuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledovnými účinkami:

1. Amlodipín dilatuje periférne arterioly a znižuje teda celkovú periférnu rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.

2. Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne tiež zahŕňa aj dilatáciu hlavných koronárnych artérií a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Táto dilatácia zvyšuje dodávku kyslíka myokardu u pacientov so spazmom koronárnych artérií (Prinzmetalova alebo variantná angína pektoris).

U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24 hodinového intervalu. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.

U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu jedenkrát denne predlžuje celkový čas záťaže, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do objavenia sa 1-milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínu.

Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami, ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.

Pacienti s koronárnou chorobou srdca (Coronary artery Disease, CAD):

Účinnosť amlodipínu v prevencii klinických príhod u pacientov s koronárnou chorobou srdca (CAD) bola hodnotená v nezávislej, multicentrickej, randomizovanej, dvojito-zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 1997 pacientmi; Porovnanie amlodipínu voči enalaprilu zamerané na zníženie výskytu trombózy (Comparison of Amlodipine vs. Enalapril to Limit Occurrences of Thrombosis, CAMELOT). Z týchto pacientov bolo počas 2 rokov 663 liečených amlodipínom v dávkach 5 – 10 mg, 673 pacientov bolo liečených enalaprilom v dávkach 10 – 20 mg a 655 pacientov bolo liečených placebom, okrem štandardnej liečby statínmi, beta-blokátormi, diuretikami a aspirínom. Najdôležitejšie výsledky týkajúce sa účinnosti sú uvedené v tabuľke 1. Výsledky naznačujú, že liečba amlodipínom bola spojená s menším počtom hospitalizácií kvôli angíne pektoris a revaskularizačným procedúram u pacientov s CAD.

Tabuľka 1. Výskyt významných klinických výsledkov pre CAMELOT
Výskyt kardiovaskulárnych príhod, počet (%)				Amlodipín vs. placebo
Výsledky	Amlodipín	Placebo	Enalapril	Pomer rizika (95% IS)	HodnotaP
Primárny koncový bod Nežiadúce kardiovaskulárne príhody	110 (16,6)	151 (23,1)	136 (20,2)	0,69 (0,54-0,88)	0,003
Jednotlivé zložky Koronárna revaskularizácia Hospitalizácia pre angínu pektoris Nefatálny MI Mozgová mŕtvica alebo TIA Smrť z kardiovaskulárnych príčin Hospitalizácia kvôli CHF Resuscitovaná zástava srdca Novodiagnostikované ochorenie periférnych ciev	78 (11,8) 51 (7,7) 14 (2,1) 6 (0,9) 5 (0,8) 3 (0,5) 0 5 (0,8)	103 (15,7) 84 (12,8) 19 (2,9) 12 (1,8) 2 (0,3) 5 (0,8) 4 (0,6) 2 (0,3)	95 (14,1) 86 (12,8) 11 (1,6) 8 (1,2) 5 (0,7) 4 (0,6) 1 (0,1) 8 (1,2)	0,73 (0,54-0,98) 0,58 (0,41-0,82) 0,73 (0,37-1,46) 0,50 (0,19-1,32) 2,46 (0,48-12,7) 0,59 (0,14-2,47) NA 2,6 (0,50-13,4)	0,03 0,002 0,37 0,15 0,27 0,46 0,04 0,24

Skratky: CHF, kongestívne srdcové zlyhanie (congestive heart failure); IS, interval spoľahlivosti; MI, infarkt myokardu; TIA, prechodný ischemický záchvat.

Pacienti so srdcovým zlyhaním

Hemodynamické štúdie a klinické skúšky s využitím záťažových testov u pacientov so srdcovým zlyhaním triedy NYHA II-IV preukázali, že amlodipín nevedie ku klinickému zhoršeniu meranému toleranciou záťaže, ejekčnou frakciou ľavej komory a klinickou symptomatológiou.

Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) navrhnutá na sledovanie pacientov so srdcovým zlyhaním triedy NYHA III-IV užívajúcich digoxín, diuretiká a ACE inhibítory ukázala, že amlodipín nevedie k zvýšeniu rizika mortality alebo kombinovaného rizika mortality a morbidity so srdcovým zlyhaním.

V dodatočnej dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii (PRAISE 2) s pacientmi, ktorí užívali amlodipín so srdcovým zlyhaním v triede NYHA III a IV bez klinických príznakov alebo objektívnych nálezov, ktoré by naznačovali skryté ischemické ochorenie a mali stabilné dávky ACE inhibítorov, digoxínu a diuretík, nemal amlodipín žiadny účinok na celkovú alebo kardiovaskulárnu mortalitu. V rovnakej populácii sa amlodipín spájal so zvýšením výskytom pľúcneho edému, hoci vo výskyte zhoršenia srdcového zlyhanie v porovnaní s placebom nebol významný rozdiel.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Rýchlosť a miera absorpcie perindoprilu a amlodipínu z Dalnessy nie sú významne rozdielne v porovnaní s rýchlosťou a mierou absorpcie perindoprilu a amlodipínu zo samostatných tabletových foriem.

Perindopril:

Absorpcia

Po perorálnom podaní je absorpcia perindoprilu rýchla a maximálna koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Plazmatický polčas perindoprilu je 1 hodina.

Perindopril je proliečivo. Dvadsaťsedem percent podanej dávky perindoprilu sa dostane do krvného obehu ako aktívny metabolit perindoprilát. Okrem aktívneho perindoprilátu má perindopril ďalších päť metabolitov, ktoré sú všetky neaktívne. Maximálna plazmatická koncentrácia perindoprilátu sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.

Keďže požitie jedla znižuje premenu na perindoprilát, a tým aj biodostupnosť, perindopril arginín sa má podávať perorálne v jednorazovej dennej dávke ráno pred jedlom.

Bol dokázaný lineárny vzťah medzi dávkou perindoprilu a jeho expozíciou v plazme.

Distribúcia

Distribučný objem neviazaného perindoprilátu je približne 0,2 l/kg. Väzba perindoprilátu na plazmatické bielkoviny je 20 %, prevažne na angiotenzín-konvertujúci enzým, ale je závislá od koncentrácie.

Eliminácia

Perindoprilát sa eliminuje močom a konečný polčas neviazanej frakcie je približne 17 hodín, takže rovnovážny stav sa dosiahne v priebehu 4 dní.

Vylučovanie perindoprilátu je znížené u starších osôb, a tiež u pacientov so srdcovým alebo renálnym zlyhaním (pozri časť 4.2). Preto je súčasťou bežnej lekárskej praxe časté monitorovanie a hladín kreatinínu a draslíka v plazme.

Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min.

Kinetika perindoprilu je modifikovaná u pacientov s cirhózou: hepatálny klírens pôvodnej molekuly je znížený o polovicu. Množstvo vytvoreného perindoprilátu však nie je znížené, a preto nie je nutná úprava dávkovania (pozri časti 4.2 a 4.4).

Amlodipín:

Absorpcia/distribúcia

Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva a vrcholové plazmatické koncentrácie sa dosiahnu za 6 – 12 hodín po užití dávky. Absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64 – 80 %. Distribučný objem je približne 21 l/kg. Jeho biologická dostupnosť nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy.

Štúdie in vitroukázali, že približne 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu je viazaného na plazmatické bielkoviny.

Biotransformácia/eliminácia

Terminálny plazmatický polčas eliminácie je v rozpätí 35 – 50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu v jednej dennej dávke. Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity. Asi 60 % podanej dávky sa vylúči močom, 10 % ako nezmenený amlodipín.

Použitie u starších pacientov:čas po dosiahnutie vrcholovej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu má tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a predĺženiu polčasu eliminácie u starších pacientov. Zvýšenie AUC a predĺženie eliminačného polčasu u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním boli v rozsahu, ktorý sa očakával vzhľadom na vek skúmanej skupiny pacientov.

Použitie u pacientov s renálnym zlyhaním: pozri časť 4.2.

Použitie u pacientov s poruchou hepatálnych funkcií: Dostupné sú veľmi obmedzené klinické údaje týkajúce sa podávania amlodipínu pacientom s poškodením pečene. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zvýšenie AUC približne o 40 - 60 %.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Perindopril:

V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.

Mutagenita nebola pozorovaná v in vitro, ani v in vivoštúdiách.

Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch a opiciach) nepreukázali žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity. Pri inhibítoroch angiotenzín-konvertujúceho enzýmu ako skupine sa však potvrdilo, že vyvolávajú nežiaduce účinky na neskorý vývoj plodu, čo pri hlodavcoch a králikoch vedie k úmrtiu plodu a vrodeným defektom: boli pozorované renálne lézie a zvýšenie peri- a postnatálnej mortality.

V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná karcinogenita.

Amlodipín:

Reprodukčná toxikológia

Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach preukázali oneskorený dátum pôrodu, predĺžené trvanie pôrodu a znížený počet prežívajúcich mláďat pri dávkach približne 50 – krát vyšších ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí vyjadrená v mg/kg.

Poruchy plodnosti

Nepreukázal sa žiadny účinok na plodnosť potkanov liečených amlodipínom (samce 64 dní a samice 14 dní pred párením) v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8 násobok* maximálnej odporúčanej dávky u ľudí rovnajúcej sa 10 mg po prepočítaní na mg/m² povrchu). V inej štúdii na potkanoch, v ktorej boli samce potkanov liečené amlodipíniumbesilátom 30 dní dávkou porovnateľnou s dávkou u ľudí vyjadrenej v mg/kg, boli v plazme zistené poklesy hormónu stimulujúceho folikuly a testosterónu, rovnako ako zníženie hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertoliho podporných buniek.

Karcinogenéza, mutagenéza

U potkanov a myší užívajúcich amlodipín v potrave po dobu dvoch rokov v koncentráciách prepočítaných tak, aby sa zabezpečili denné dávky 0,5; 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, sa nepreukázali žiadne dôkazy o jeho karcinogenite. Najvyššia dávka v mg (pre myši približne rovnaká a pre potkany rovnajúca sa dvojnásobnej* maximálnej odporúčanej klinickej dávke 10 mg po prepočítaní na mg/m² povrchu) sa blížila maximálnej tolerovanej dávke pre myši, ale nie pre potkany.

Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liekom či už na génovej alebo chromozomálnej úrovni.

*Pri telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Hydrogénuhličitan sodný
Mikrokryštalická celulóza (E460)
Predželatínovaný škrob
Sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A)
Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát (E572)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie OPA/Al/PVC/Al: 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90 a 100 tabliet v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TRANSMEDIC Slovakia s.r.o., Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, Slovensko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Dalnessa 4 mg/5 mg: 58/0107/15-S

Dalnessa 4 mg/10 mg:58/0108/15-S

Dalnessa 8 mg/5 mg:58/0109/15-S

Dalnessa 8 mg/10 mg:58/0110/15-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE