+ ipil.sk

Depant prolong 75 mg



Príbalový leták

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/06019-Z1B


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Depant prolong 75 mg


tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


venlafaxín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš liek.

Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný, alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Depant prolong a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Depant prolong

3. Ako užívať Depant prolong

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Depant prolong

6. Ďalšie informácie


1. Čo je Depant prolong a na čo sa používa


Depant prolong je antidepresívum patriace do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú inhibítory spätného

vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI). Táto skupina liekov sa používa na liečbu depresií

a iných stavov ako sú napr. úzkostné poruchy. Predpokladá sa, že ľudia s depresiou a/alebo

úzkosťou majú nižšie hladiny sérotonínu a noradreanlínu v mozgu. Nevie sa presne ako antidepresíva

fungujú, ale pomáhajú zvyšovať hladiny sérotonínu a noradrenalínu v mozgu.


Depant prolong sa používa na liečbu depresie u dospelých. Depant prolong sa tiež používa na liečbu

dospelých so sociálnou úzkostnou poruchou (strach alebo vyhýbanie sa sociálnym/spoločenským situáciám). Správna liečba depresií alebo sociálnych úzkostných porúch je dôležitá, aby ste sa cítili lepšie. Ak nie sú liečené, váš stav sa nezlepší, naopak môže sa stať ešte vážnejším a následne ťažšie liečiteľným.


2. Skôr ako užijete Depant prolong


Neužívajte Depant prolong


- ak ste alergický (precitlivený) na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku,

- ak v súčasnosti užívate alebo ste v posledných 14 dňoch užívali lieky známe ako ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú sa na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby. Súčasné užívanie ireverzibilného IMAO spolu s inými liekmi vrátane Depantu prolong môže mať závažné aj život ohrozujúce následky. Tiež musíte počkať aspoň 7 dní po tom, ako skončíte s užívaním Depantu prolong, predtým ako začnete užívať IMAO (pozri tiež časti „Sérotonínový syndróm“ a „Užívanie iných liekov“).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Depantu prolong


  • ak užívate iné lieky, ktoré pri súčasnom podávaní s Depantom prolong môžu zvýšiť riziko rozvinutia sérotonínového syndrómu (pozri tiež časti „Sérotonínový syndróm“ a „Užívanie iných liekov“),

- ak máte problémy s očami ako napríklad určitý typ glaukómu (pacienti so zvýšeným

vnútroočným tlakom),

  • ak ste mali v minulosti vysoký krvný tlak,

  • ak ste mali v minulosti problémy so srdcom,

  • ak ste mali v minulosti epileptické záchvaty,

- ak ste mali v minulosti nízku hladinu sodíka v krvi (hyponatriémia),

- ak máte náchylnosť k tvorbe modrín alebo sklon ku krvácaniu (ak ste mali v minulosti

krvácavé stavy) alebo ak užívate iné lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko krvácania,

- pri zvýšenej hladine cholesterolu,

- ak vy alebo niekto vo vašej rodine mal v minulosti mániu alebo bipolárnu poruchu (pocit zvýšeného vzrušenia alebo eufórie),

- ak sa u vás vyskytlo v minulosti agresívne správanie.


Depant prolong môže spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť. Ak sa u vás vyskytne takýto stav, povedzte to svojmu lekárovi.


Ak sa vás týka hociktorý z týchto stavov pred užívaním Depantu prolong,, prosím, poraďte sa so svojím lekárom.


Samovražedné myšlienky a zhoršovanie vašej depresie alebo úzkostnej poruchy


Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

Tieto myšlienky môžu byť častejšie od začiatku užívania antidepresív, dovtedy, čo tieto lieky začnú účinkujú, obvykle okolo dvoch týždňoch ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:

  • ste už mali v minulosti samovražedné myšlienky .

  • ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov so psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky , kontaktujte svojho lekára alebo priamo nemocnicu

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali tento príbalový leták.

Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo vašom správaní.


Sucho v ústach

U 10 % pacientov liečených venlafaxínom bola pozorovaná sucho v ústach ako vedľajší účinok. To

môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto máte venovať zvýšenú pozornosť ústnej hygiene.


Cukrovka

Hladina glukózyvo vašej krvi môžebyť kvôli Depantu prolong zmenená. Preto môže byť potrebné upraviť dávku vašich liekov na liečbu cukrovky.


Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov:


Depant prolong sa obvykle nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Mali by ste taktiež vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov sú počas užívania liekov tejto skupiny vystavení zvýšenému riziku vedľajších účinkov, ako sú pokus o samovraždu, myšlienky na samovraždu a nepriateľský postoj (hlavne agresivita, vzdorovité správanie a zlosť). Napriek tomu lekár môže predpísať Depant prolong pacientom mladším ako 18 rokov, keď usúdi, že je to v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Depant prolong pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tom porozprávať, znovu navštívte, ošetrujúceho lekára. Ak u pacienta mladšieho ako 18 rokov počas užívania Depantu prolong vznikne alebo sa zhorší ktorýkoľvek z príznakov uvedených v tejto písomnej informácii pre používateľov, musíte o tom informovať ošetrujúceho lekára. V tejto vekovej skupine sa taktiež doposiaľ nepreukázala bezpečnosť dlhodobých účinkov Depantu prolong na rast, dospievanie, kognitívny (týkajúci sa poznania) a behaviorálny (týkajúci sa správania) vývoj.


Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Váš lekár rozhodne, či môžete užívať Depant prolong s inými liekmi.


Nezačínajte ani neprestávajte užívať žiadne lieky, vrátane liekov kúpených bez predpisu, prírodných

a bylinných liečiv predtým, ako sa poradíte so svojím lekárom alebo lekárnikom.

_ Inhibítory monoaminoxidázy (IMAO: pozri časť „Skôr ako užijete Depant prolong“).

_ Sérotonínový syndróm:

sérotonínový syndróm je potenciálne život ohrozujúci stav (pozri časť „Možné vedľajšie

účinky“), ktorý môže nastať pri liečbe s venlafaxínom, predovšetkým pri užívaní s inými liekmi.

Príklady takýchto liečiv zahŕňajú:

 triptány (používané na liečbu migrény),

 lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania

noradrenalínu), SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), tricyklické

antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium,

- lieky obsahujúce antibiotikumlinezolid (používané na liečbu infekcií),

 lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používané na liečbu depresie),

 lieky obsahujúce sibutramín (používané na chudnutie),

 lieky obsahujúce tramadol (používané na tlmenie bolesti),

 prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež „Hypericum perforatum“,

prírodný alebo bylinný prípravok na liečbu miernej depresie),

 liekyobsahujúce tryptofán (používané na problémy so spánkom a na depresiu).


Znaky a príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu nasledujúcich príznakov:

nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšená telesná teplota, rýchle

zmeny krvného tlaku, abnormálne aktívne reflexy, hnačka, kóma, nevoľnosť, vracanie. Ak si myslíte,

že máte príznaky sérotonínového syndrómu, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.


Nasledujúce lieky sa môžu taktiež vzájomne ovplyvňovať s Depantom prolong a a preto sa majú užívať s opatrnosťou.

Obzvlášť dôležité je spomenúť svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak beriete lieky obsahujúce:

  • ketokonazol (liek proti plesniam),

- haloperidol alebo risperidón (na liečbu psychiatrických stavov),

- metoprolol (beta blokátor na liečenie vysokého krvného tlaku a srdcových problémov).


Užívanie Depantu prolong s jedlom a nápojmi


Depant prolong sa má užívať polu s jedlom (pozri časť 3 „Ako užívať Depant prolong“).

Počas liečby Depantom prolong sa vyhnite konzumácii alkoholu.


Tehotenstvo a dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak otehotniete alebo sa pokúšate otehotnieť.

Depant prolong máte užívať len po zvážení možného prínosu a rizika pre vaše doteraz nenarodené dieťa.

Presvedčte sa, že vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vedia, že užívate venlafaxín. Ak sa užívajú počas tehotenstva podobne pôsobiace lieky (skupina liekov SSRI - selektívne inhibíroty spätného vychytávania sérotonínu), môže sa zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku.


Depant prolong prechádza do materského mlieka. Je možné riziko účinku na dieťa. Ak dojčíte, prediskutujte to so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či máte prestať dojčiť, alebo či máte prestať užívať Depant prolong.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neveďte vozidlá ani nepoužívajte nástroje alebo stroje, pokiaľ neviete, ako na Vás Depant prolong pôsobí.


3. Ako užívať Depant prolong


Vždy užívajte Depant prolong presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg za deň. Pri liečbe depresie vám lekár môže dávkupostupne zvyšovať v prípade potreby až do maximálnej dávky 375 mg denne.

Maximálna dávka pri sociálnej úzkostnej poruche je 225 mg/deň.


Užívajte Depant prolong približne v rovnaký čas každý deň, buď ráno alebo večer. Kapsuly sa musia

prehltnúť celé, zapiť tekutinou, nesmú sa otvárať, drviť, žuť alebo rozpustiť.


Depant prolong sa má užívať spolu s jedlom.


Ak máte ťažkosti s pečeňou alebo obličkami, oznámte to svojmu lekárovi, vzhľadom na to, že v tomto

prípade vašu dávku Depantu prolong možno bude potrebné upraviť.


Neprestávajte užívať Depant prolong bez toho, aby ste to oznámili svojmu lekárovi (pozri časť „Ak

prestanete užívať Depant prolong“).


Ak užijete viac lieku Depant prolong ako máte

Zavolajte okamžite svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užijete väčšie množstvo Depantu prolong ako vám bolo predpísané vaším lekárom.

Príznaky možného predávkovania sú: rýchly tep, zmeny v bdelosti (od ospalosti až po kómu),

zahmlené videnie, záchvaty a vracanie.


Ak zabudnete užiť Depant prolong

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je už čas ďalšej dávky, neužite

vynechanú dávku a zoberte si iba jednu dávku ako obyčajne. Neužívajte za deň vyššie dávky Depantu prolong ako vám bolo predpísané.


Ak prestanete užívať Depant prolong

Neprestávajte užívať váš liek alebo neznižujte si dávku bez bez toho, aby ste sa o tom poradili so svojímlekárom a to ani v prípade, že sa budete cítiť lepšie.

Ak sa váš lekár rozhodne, že už viac nepotrebujete liečbu Depantom prolong, môže vás požiadať o postupné znižovanie dávky pred úplným vysadením liečby. Sú známe nežiaduce účinky, ak pacienti náhle vysadia liek, alebo si znížia dávky veľmi rýchlo. Niektorí pacienti môžu mať príznaky ako únava, závraty, pocit točenia hlavy, bolesti hlavy, nespavosť, nočné mory, sucho v ústach, strata chuti do jedla, pocit na vracanie, hnačky, nervozita, vzrušenie, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravčenie alebo zriedka pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, kŕče alebo príznaky podobné chrípke.


Váš lekár vám poradí, ako máte postupne znižovať dávky Depantu prolong. Ak sa u vás vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov, alebo iné príznaky, informujte o tom svojho lekára.


Ak máte ďalšie otázky ako používať tento liek, informujte sa u svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY


Tak ako všetky lieky, aj Depant prolong môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Alergické reakcie

Ak nastane niektorý z nasledujúcich prípadov neužívajte viac Depant prolong, ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte pohotovostnú ambulanciu v najbližšej nemocnici:

  • pocit tlaku v hrudníku, dýchavičnosť, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním,

  • opuch tváre, hrdla, rúk alebo nôh,

- pocit nervozity alebo úzkosti, závraty, pocit pulzovania, náhle sčervenanie pokožky a/alebo pocit

tepla,

- bolestivé vyrážky, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené miesta červenej alebo bledej pokožky ktorá
často svrbí).


Ak si všimnete niektorý z nasledujúcich príznakov, je možné, že budete potrebovať neodkladné

lekárske ošetrenie:

  • srdcové ťažkosti ako zrýchlený alebo nepravidelný srdcový pulz, zvýšený krvný tlak,

  • problémy s očami ako neostré videnie a rozšírené zreničky,

  • nervové problémy ako závraty, pichanie, poruchy hybnosti, kŕče,

  • psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória.

- príznaky pri ukončení liečby (abstinenčné príznaky) (pozri časť „Ako užívať Depant prolong“), ak prestanete užívať Depant prolong.


Úplný zoznam vedľajších účinkov


Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 osôb)

  • bolesť hlavy, sucho v ústach, potenie (vrátane nočného potenia)

  • nevoľnosť


Časté (postihujú 1 až 10 osôb zo 100)

  • úbytok hmotnosti, znížená chuť do jedla, zápcha, vracanie, zvýšená hladina cholesterolu

  • pocit odlúčenia (alebo izolovanosti) od seba samého a reality, nervozita, zmätenosť, neobvyklé sny, nespavosť

  • tras, zvýšené napätie svalov

  • mravčenie

  • zvýšenie krvného tlaku, návaly horúčavy, búšenie srdca

  • zvýšená frekvencia močenia, ťažkosti pri močení

  • znížené libido, abnormálna ejakulácia / orgazmus (muži), neschopnosť orgazmu, erektilná dysfunkcia (impotencia)

  • menštruačné problémy, ako sú zvýšené krvácanie alebo zvýšené nepravidelné krvácanie

  • slabosť (asténia), závraty, útlm, zimnica

  • rozmazané videnie

  • zívanie


Menej časté (postihujú 1 až 10 osôb z 1000)

  • modriny, tmavá stolica (výkaly) alebo krv v stolici, čo môže byť príznakom vnútorného krvácania

  • škrípanie zubami, mimovoľné pohyby svalov

  • halucinácie

  • celkový opuch kože, najmä tváre, úst, jazyka, hrdla alebo rúk a nôh a / alebo môže byť prítomná vystupujúca svrbivá vyrážka (žihľavka)

  • citlivosť na slnečné svetlo, neobvyklá strata vlasov, vyrážka

  • zhoršená koordinácia a rovnováha, pocit závratu (najmä pri rýchlom vstávaní), mdloby, zrýchlenie srdcového rytmu

  • zvýšenie telesnej hmotnosti, hnačka

  • zmena chuti

  • nedostatok citu alebo emócií; nepokoj

  • zvonenie v ušiach (tinnitus)

  • neschopnosť močiť

  • neobvyklý orgazmus (ženy)


Zriedkavé (postihujú 1 až 10 osôb z 10 000)

  • pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť na mieste; kŕče alebo záchvaty; nadmerný pocit vzrušenia alebo eufórie.

  • neschopnosť ovládať močenie


Frekvencia nie je známa

  • zníženie počtu krvných doštičiek v krvi, ktoré vedie k zvýšenému riziku vzniku podliatin alebo krvácania; poruchy krvi, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie, drobné zmeny v krvných hladinách pečeňových enzýmov, zníženie hladiny sodíka v krvi

  • svrbenie, zožltnutie kože alebo očí, tmavý moč, alebo príznaky podobné chrípke, ktoré sú príznakmi zápalu pečene (hepatitída)

  • nadmerný príjem vody (známy ako SIADH)

  • neobvyklá tvorba materského mlieka

  • vysoká teplota so stuhnutím svalov, zmätenosť alebo vzrušenie a potenie, alebo pocit zášklbov svalov, ktoré sa nedajú ovládať, čo môžu byť príznaky závažných stavov, známych ako neuroleptický malígny syndróm

  • pocit eufórie, ospanlivosť, pretrvávajúce rýchle pohyby očí, nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo svalová stuhnutosť, čo sú príznaky sérotonínového syndrómu

  • dezorientácia a zmätenosť často spojené s halucináciami (delírium)

  • meravosť, kŕče a mimovoľné pohyby svalov

  • myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu

  • silné bolesti očí a zhoršené alebo rozmazané videnie

  • zníženie krvného tlaku, neobvykle rýchly alebo nepravidelný srdcový tep, ktorý môže viesť k mdlobám

  • kašeľ, sipot, dýchavičnosť a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu pľúc spojeného so zvýšením počtu bielych krviniek (pľúcna eozinofília)

  • silné bolesti brucha alebo chrbta (ktoré môžu naznačovať závažné problémy čriev, pečene alebo pankreasu)

  • kožná vyrážka, ktorá môže viesť k ťažkým pľuzgierom a olupovaniu kože, svrbenie, mierna vyrážka

  • nevysvetliteľné bolesti svalov, citlivosť alebo slabosť (rabdomyolýza)

  • opuch tváre alebo jazyka, dýchavičnosť alebo ťažké dýchanie, často s kožnou vyrážkou (čo môže byť závažná alergická reakcia)

  • zmätenosť

  • vertigo (pocit krútenia hlavy)

  • agresivita


Depant prolong niekedy zapríčiňuje vedľajšie účinky, o ktorých nemusíte vedieť, ako napríklad zvýšenie krvného tlaku, zrýchlená frekvencia srdca; malé zmeny v krvných hladinách pečeňových enzýmov, sodíka alebo cholesterolu. Veľmi vzácne Depant prolong môže znižovať funkciu krvných doštičiek v krvi, čo vedie k zvýšenému riziku tvorby krvných podliatin alebo ku krvácaniu. Váš lekár preto môže vyžadovať pravidelné krvné testy, a to najmä ak Depant prolong užívate dlhší čas.

Ak sa akýkoľvek vedľajší účinok stane vážnym, alebo ak sa vyskytne vedľajší účinok, ktorý nie je v

tejto písomnej informácii pre používateľov, prosím, informujte o tom svojho lekára alebo lekárnika.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. AKO UCHOVÁVAŤ Depant prolong


Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte Depant prolong po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.


Uchovávajte pri teplote do 30 °C.


Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo Depant prolong obsahuje


Liečivo je venlafaxín.

Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 75 mg venlafaxínu vo forme venlafaxíniumchloridu.


Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly:

hypromelóza,

kopolymér metakrylátu amónneho typu B,

nátriumlaurylsulfát,

magnéziumstearát.

Obalová vrstva:

základný butylovaný metakrylátový kopolymér 12,5 %.

Obal kapsuly:

želatína, oxid titaničitý (E171),

červený oxid železitý (E172).

Farbivo potlače:

šelak,

čierny oxid železitý (E172),

propylénglykol (E1520).


Ako vyzerá Depant prolong a obsah balenia


Nepriehľadné, tvrdé želatínové kapsuly (veľkosť 0) telovej farby, obsahujúce dve okrúhle, obojstranne vypuklé, filmom obalené tablety, s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly a 75 na spodnej polovici kapsuly.


28, 56 a 98 kapsúl


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.


Výrobca

Pharmaten S.A., Atény , Grécko

Pharmathen International S.A., Rodopi, Grécko

a

ICN Polfa Rzeszów S. A., Rzeszów, Poľsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko: Venlathen 37,5 mg, 75 mg, 150 mg

Maďarsko: Arixen 37,5 mg, 75 mg, 150 mg

Česká republika: Depant prolong 37,5 mg, 75 mg, 150 mg


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v decembri 2014.

8




Depant prolong 75 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev č.: 2014/06019-Z1B


Súhrn charakteristických vlastností lieKU


1. NÁZOV LIEKU


Depant prolong 75 mg


tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid, čo zodpovedá 75 mg venlafaxínu.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.


Depant prolong 75 mg: nepriehľadné, tvrdé, želatínové kapsuly (veľkosť 0) telovej farby, obsahujúce dve okrúhle, bikonvexné, filmom obalené tablety, s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly a 75 na spodnej polovici kapsuly.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba epizód veľkej depresie.

Na prevenciu znovuobjavenia sa epizód veľkej depresie.

Liečba sociálnej anxióznej poruchy.

.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Epizódy veľkej depresie


Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom,

ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na maximálne 375 mg denne.

Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 a viactýždňových intervaloch. V klinicky odôvodnených prípadoch možno s ohľadom na závažnosť symptómov dávky zvyšovať v častejších intervaloch, avšak nie po menej ako 4 dňoch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov v závislosti od dávky, sa má dávka zvyšovať až po klinickom

zhodnotení (pozri časť 4.4). Ako udržiavacia dávka sa má podávať najnižšia účinná dávka.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov a viac. Liečba má byť

pravidelne prehodnotená - prípad od prípadu. Dlhodobejšia liečba je tiež vhodná na prevenciu návratu

epizód veľkej depresie (MDE). Vo väčšine prípadov sa odporúča dávka na prevenciu opätovného výskytu epizódy veľkej depresie rovnaká ako dávka účinná pri liečbe súčasnej epizódy.

Antidepresívne lieky sa majú ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov po ústupe ochorenia.


Sociálna anxiózna porucha


Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne.

Neexistuje dôkaz, že by vyššie dávky mali lepší účinok.

Avšak, u pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže zvážiť zvýšenie

dávky až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2 a viactýždňových intervaloch.

Kvôli riziku nárastu nežiaducich účinkov v závislosti od dávky, sa má dávka zvyšovať až po

klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Ako udržiavacia dávka sa má podávať najnižšia účinná dávka.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov a viac. Liečba má

byť pravidelne prehodnocovaná individuálne.


Použitie u starších pacientov


Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa nepovažujú za

nevyhnutné. Avšak, je potrebná opatrnosť pri liečbe starších (napr. kvôli možnému poškodeniu

obličiek, potenciálu pre zmeny v neurotransmiterovej senzitivite a afinite, ktorá súvisí s vekom). Vždy má byť použitá najnižšia efektívna dávka a pacienti majú byť pozorne sledovaní, ak je potrebné zvýšenie dávky.


Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov


Neodporúča sa používať venlafaxín u detí a dospievajúcich.

Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej depresie nepreukázali

účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časť 4.4 a 4.8).

Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu na iné indikácie pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

nebola stanovená.


Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene


Celková denná dávka venlafaxínu má byť znížená o 50 % u pacientov s miernym až stredne

závažným poškodením pečene. Dávka má byť determinovaná na individuálnej báze, kvôli

individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov.

Existujú limitované údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie pečene. Odporúča sa

opatrnosť a zváženie zníženia dávky o viac ako 50 %. Potenciálny prínos má byť porovnaný s rizikom liečby u pacientov so silne poškodenou funkciou pečene.


Použitie u pacientov s obličkovým poškodením


U pacientov s glomerulárnou filtráciou 30-70 ml/min nie je zmena dávkovania nevyhnutná, no odporúča sa u nich opatrnosť. U pacientov, ktorí vyžadujú hemodialýzu a u pacientov

s vážnym poškodením obličiek (miera glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min), sa má dávka znížiť o

50 %. Kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov môže byť potrebná individuálna

úprava dávky.


Abstinenčný syndróm po prerušení liečby venlafaxínom

Je potrebné zabrániť náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby venlafaxínom treba dávku znižovať postupne najmenej počas jedného až dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časť 4.4 a časť 4.8.). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia symptómy neznášanlivosti, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale pomalšie.


Na vnútorné použitie.


Odporúča sa, aby sa kapsula venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užila spolu s jedlom, každý deň

približne v rovnaký čas. Kapsuly sa musia prehĺtať celé, zapiť tekutinou, nerozdeľovať, nedrviť,

nerozhrýzť a nerozpúšťať.

Pacienti liečení venlafaxínom tabletami s okamžitým uvoľňovaním môžu prejsť na venlafaxín kapsuly

s predĺženým uvoľňovaním s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad 37,5 mg tablety

venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním podávané dvakrát denne sa môžu nahradiť 75 mg kapsulami

venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť potrebné individuálne úpravy dávok.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na účinnú látku alebo ktorúkoľvek z pomocných látok.

Sprievodná liečba ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) je kontraindikovaná kvôli

riziku sérotonínového syndrómu so symptómami ako nepokoj, tremor a hypertermia. Venlafaxín sa

nemôže podať pacientom, kde od prerušenia liečby s ireverzibilným IMAO neprešlo aspoň 14 dní.

Venlafaxín musí byť vysadený aspoň 7 dní pred začatím užívania ireverzibilného IMAO (pozri časť

4.4 a časť 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie


Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému ústupu choroby. Nakoľko sa zlepšenie nemusí prejaviť počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacientov treba starostlivo sledovať až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na lečbu ktorých sa venlafaxín predpisuje, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania.

Navyše, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou majú byť dodržiavané aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.


Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby.

Meta-analýza placebom-kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.


Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.

Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.


Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Depant prolong sa nemá používať v liečbe detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Správanie so

samovražednými sklonmi (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a nepriateľské správanie

(najmä agresivita, protichodné správanie a zlosť) boli častejšie pozorované u detí a dospievajúcich

liečených antidepresívami v porovnaní s placebo skupinou. Ak napriek tomu, aj vzhľadom na klinický

stav, sa rozhodne, že liek treba užívať, pacient má byť veľmi pozorne sledovaný kvôli výskytu

samovražedných symptómov. Navyše však treba mať na pamäti, že akékoľvek údaje týkajúce sa

bezpečnosti u detí a dospievajúcich (rast, dozrievanie, kognitívny vývoj a vývoj správania) chýbajú.


Sérotonínový syndróm


Ako aj pri ostatných sérotonínergných látkach, sérotonínový syndróm je potenciálne život ohrozujúci

stav, a môže sa vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť pri súčasnej liečbe s inými látkami, ako

MAO inhibítory, ktoré ovplyvňujú sérotonínergný neurotransmiterový systém (pozri časť 4.3 a časť

4.5).

Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (agitácia, halucinácie, kóma)

autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne zmeny

(napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nutkanie na

vracanie, vracanie, hnačka).


Glaukóm so zatvoreným uhlom


Mydriáza sa môže vyskytnúť ako príznak užívania venlafaxínu. Odporúča sa, aby pacienti so

zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom akútneho glaukómu so zatvoreným uhlom

boli pozorne sledovaní.


Krvný tlak


Od dávky závislé zvýšenie tlaku bolo pozorované u niektorých pacientov liečených venlafaxínom.

Prípady závažne zvýšeného krvného tlaku, vyžadujúce okamžitú liečbu, boli tiež hlásené u niektorých

pacientov v postmarketingovom sledovaní. Meranie krvného tlaku sa preto odporúča u všetkých pacientov užívajúcich venlafaxín. Pre-existujúca hypertenzia má byť pred začatím liečby venlafaxínom pod kontrolou. Krvný tlak má byť pravidelne kontrolovaný po začatí liečby a po zvýšení dávky.

Opatrnosť treba pri pacientoch, kde sa základné ochorenie môže zhoršiť v dôsledku zvýšenia

krvného tlaku, napr. pacienti s porušenou funkciou srdca.


Frekvencia srdca


Zvýšenie frekvencie srdca sa môže vyskytnúť najmä po vyšších dávkach. Opatrnosť treba pri pacientoch, kde základné ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia frekvencie srdca.


Ochorenie srdca a riziko arytmie


Venlafaxín sa nehodnotil u pacientov s anamnézou nedávno prekonaného infarktu myokardu alebo

s nestabilným ochorením srdca. Preto sa má používať len s opatrnosťou u týchto pacientov.

Počas postmarketingového sledovania používania venlafaxínu boli hlásené fatálne prípady srdcovej

arytmie, špeciálne pri predávkovaní. Pred predpísaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom

vážnej srdcovej arytmie sa má dôkladne zhodnotiť pomer riziko/prínos.


Kŕče


Kŕče sa môžu vyskytnúť u pacientov liečených venlafaxínom. Ako pri všetkých antidepresívach,

venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s kŕčmi v anamnéze a títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní. Liečba má byť prerušená, ak sa u pacienta vyskytnú záchvaty.


Hyponatriémia


Prípady hyponatriémie a/alebo syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) sa môže vyskytnúť pri užívaní venlafaxínu, obyčajne u hypovolemických alebo dehydratovaných pacientov. Starší pacienti, pacienti užívajúci diuretiká a iní hypovolemickí pacienti sú vystavení zvýšenému riziku hyponatriémie.


Abnormálne krvácanie


Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie sérotonínu môžu viesť k zníženej funkcii krvných doštičiek.

Riziko krvácania do kože a slizničných membrán, vrátane gastrointestinálneho krvácania, môže byť

zvýšené u pacientov užívajúcich venlafaxín. Ako aj pri ostatných inhibítoroch spätného vychytávania

sérotonínu, aj pri venlafaxíne sa má dodržať opatrnosť, ak sa predpisuje pacientom

s predispozíciou ku krvácaniu, vrátane pacientov liečených antikoagulanciami a inhibítormi krvných

doštičiek.


Sérový cholesterol


V placebom kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní aspoň 3 mesiace bolo u 5,3 % pacientov

liečených venlafaxínom zaznamenané klinicky významné zvýšenie hladín sérového cholesterolu, kým

u pacientov, ktorým bolo podávané placebo, bolo zvýšenie zaznamenané u 0,0 % pacientov. Treba preto zvážiť pravidelné meranie hladín sérového cholesterolu počas dlhodobej liečby.


Súbežné podávanie s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť


Bezpečnosť a účinnosť venlafaxínu v kombinácii s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť, vrátane

fentermínu zatiaľ nebola preskúmaná. Súbežné podávanie venlafaxínu s takýmito látkami sa

neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný pri znižovaní telesnej hmotnosti či už samostatne alebo

v kombinácii.


Mánia/hypománia


Mánia/hypománia sa môže vyskytnúť u malej časti pacientov s poruchami nálady, ktorí užívajú

antidepresíva vrátane venlafaxínu. Ako aj pri iných antidepresívach, venlafaxín sa má používať so

zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou alebo rodinnou anamnézou bipolárnych porúch.


Agresivita


Agresivita sa môže vyskytnúť u malého počtu pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane

venlafaxínu. Toto bolo hlásené po začiatku liečby, pri zmenách dávok a pri prerušení liečby.

Ako aj pri iných antidepresívach, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov

s anamnézou agresivity.


Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby


Príznaky z vysadenia sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúšaniach sa nežiaduce udalosti pozorované pri prerušení (pri znižovaní a po znižovaní) vyskytli u približne 31 % pacientov liečených venlafaxínom a 17 % pacientov s placebom.

Riziko príznakov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane dĺžky liečby, dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť hlavy. Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne ťažké, avšak u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytnú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby. Takéto symptómy boli veľmi zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí dávku vynechali neúmyselne. Tieto symptómy sú prechodné a zvyčajne ustúpia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2 ‑ 3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča, aby sa dávka venlafaxínu znižovala postupne počas doby niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri časť 4.2).


Akatízia/psychomotorický nepokoj


Použitie venlafaxínu bolo spojené s rozvojom akatízie, charakterizované subjektívne nepríjemným

alebo rušivým nepokojom a potrebou pohybu, často sprevádzanou neschopnosťou sedieť alebo stáť

pokojne. Je pravdepodobné, že sa toto vyskytne v rámci prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto symptómy, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.


Sucho v ústach


U 10 % pacientov bola pozorovaná sucho v ústach. Toto môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu, preto majú byť pacienti poučení o význame dentálnej hygieny.


Diabetes

U pacientov s diabetom môže liečba SSRI alebo venlafaxínom ovplyvniť kontrolu glykémie. Dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík je potrebné upraviť.


4.5 Liekové a iné interakcie


Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)


Ireverzibilné neselektívne inhibítory IMAO

Venlafaxín nesmie byť použitý v kombinácii s ireverzibilnými neselektívnymi IMAO. Venlafaxín sa

nesmie začať užívať po dobu najmenej 14 dní po prerušení liečby ireverzibilnými neselektívnymi

IMAO. Podávanie venlafaxínu musí byť prerušené najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilnými

neselektívnymi IMAO (pozri časti 4.3. a 4.4.).


Reverzibilný, selektívny MAO-A inhibítor (moklobemid)

Kvôli riziku sérotonínového syndrómu, kombinácia venlafaxínu s reverzibilnými a selektívnymi

IMAO, ako moklobemid, sa neodporúča. Po liečbe reverzibilným inhibítorom MAO sa môže

uplatniť kratší interval ako 14 dní na začatie liečby venlafaxínom. Odporúčané je vysadenie

venlafaxínu najmenej 7 dní pred začatím liečby reverzibilným IMAO (pozri časť 4.4).


Reverzibilný, neselektívny MAO- inhibítor (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny IMAO a nemá sa podávať pacientom

liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce účinky boli hlásené u pacientov, ktorí práve skončili liečbu IMAO a začali

užívať venlafaxín, alebo užívali venlafaxín, ktorý prestali užívať tesne pred začatím liečby IMAO.

Tieto účinky zahŕňajú triašku, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, pocity návalov tepla,

závrat a hypertermiu s charakteristickými vlastnosťami pripomínajúcimi neuroleptický malígny

syndróm, záchvaty a smrť.


Sérotonínový syndróm


Ako aj pri iných sérotonínergných látkach, sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť u pacientov

liečených venlafaxínom, obzvlášť ak sa súčasne užíva iná látka, ktorá ovplyvňuje sérotonínergný

neurotransmiterový systém (vrátane triptánov, SSRI, SNRI, lítium, sibutramín, tramadol, alebo

ľubovník bodkovaný [hypericum perforatum]), s liečivami, ktoré zhoršujú metabolizmus sérotonínu

(vrátane IMAO), alebo so sérotonínovými prekurzormi (ako napr. tryptofánové výživové doplnky).

Ak sa vyžaduje súčasná liečba venlafaxínom a SSRI, SNRI alebo agonistami sérotonínových

receptorov (triptán), treba takúto liečbu viesť veľmi opatrne, a odporúča sa pozorne sledovať pacienta

najmä na začiatku liečby a pri zvýšení dávok. Súčasné užívanie venlafaxínu so sérotonínovými

prekurzormi (ako napr. tryptofánové výžívové doplnky) sa neodporúča (pozri časť 4.4).


Lieky, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém


Riziko užívania venlafaxínu v kombinácii s inými látkami ovplyvňujúcimi CNS sa systematicky zatiaľ

nehodnotilo. Preto sa odporúča zvýšená opatrnosť pri predpisovaní venlafaxínu, ak sa má užívať

s inými liekmi, ktoré ovplyvňujú CNS.


Etanol


Venlafaxín sa nepreukázal ako látka, ktorá zhoršuje etanolom porušené mentálne a motorické

schopnosti. Ale ako pri všetkých látkach, ktoré ovplyvňujú CNS, pacienti majú byť upozornení, aby

nepili alkohol počas liečby venalafaxínom.


Účinok iných liekov na venlafaxín


Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)

Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov ukázala

vyššie AUC venlafaxínu (70 % a 21 % u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov, v uvedenom

poradí) a O-desmetylvenlafaxínu (33 % a 23 % u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov,

v uvedenom poradí) po podaní po ketokonazole. Súčasné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr.:

atanazavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, pozakonazol, ketokonazol, nelfinavir,

ritonavir, sakvinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže zvýšiť hladiny venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Preto sa odporúča opatrnosť pri súčasnej liečbe s inhibítormi CYP3A4

a venlafaxínom.


Účinok venlafaxínu na iné lieky


Lítium

Sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť pri súčasnej liečbe venlafaxínom a lítiom (pozri

Sérotonínový syndróm).


Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku a farmakodynamiku diazepamu a jeho aktívneho

metabolitu desmetyldiazepamu. Diazepam neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu alebo O-desmetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje farmakokinetická a/alebo farmakodynamická

interakcia s inými benzodiazepínmi.


Imipramín

Venlafaxín neovplyvňoval farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Bolo pozorované na

dávke závislé zvýšenie AUC 2-OH-desipramínu 2,5 až 4,5 násobne, keď bolo podaných denne 75 mg

až 150 mg venlafaxínu. Imipramín neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súčasnom užívaní

imipramínu a venlafaxínu je potrebná opatrnosť.


Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala 42 % pokles v celkovom perorálnom klírense, 70 %

zvýšenie AUC a 88 % zvýšenie Cmax, ale bez zmeny polčasu rozpadu pre haloperidol. Pri súčasnom

užívaní haloperidolu a venlafaxínu treba preto na tieto zmeny myslieť. Klinická významnosť tejto

interakcie nie je známa.


Risperidón

Venlafaxín zvýšil AUC risperidónu o 50 %, ale nemenil významne farmakokinetický profil aktívnej

zložky (risperidón a 9-hydroxyrisperidón). Klinický význam tejto interakcie ostáva neznámy.


Metoprolol

Súčasné užívanie venlafaxínu a metoprololu u zdravých dobrovoľníkov vo farmakokinetickej štúdii

pre obidva lieky malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu o zhruba 30-40 % bez zmien plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu α-hydroxymetoprololu. Klinický

význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov je nejasný. Metoprolol nemenil farmakokinetický

profil venlafaxínu alebo jeho aktívneho metabolitu O-desmetylvenlafaxínu. Pri podávaní venlafaxínu s metoprololom je potrebná opatrnosť.


Indinavír

Farmakokinetiká štúdia s indinavírom ukázala 28 % zníženie AUC indinavíru a 36 % zníženie Cmax indinavíru. Indinavír nemal vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita


Nie sú dostupné žiadne údaje o použití venlafaxínu u tehotných žien.

Štúdie na zvieratách ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí je

neznáme. Venlafaxín môže byť podaný tehotným ženám iba ak očakávaný prínos prevýši možné

riziko.

Ako aj pri iných inhibítoroch spätného vychytávania sérotonínu (SSRI/SNRI), sa u novorodenca

môžu vyskytnúť príznaky z náhleho prerušenia, ak sa venlafaxín užíva do pôrodu alebo tesne pred pôrodom.

Niektorí novorodenci, ktorí boli vystavení venlafaxínu neskôr v treťom trimestri, vyžadovali výživu

gastrickou sondou, podporu dýchania a dlhší čas strávený v nemocnici. Tieto komplikácie sa môžu

objaviť tesne po pôrode.

Epidemiologické údaje poukázali, že použitie SSRI v gravidite, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko perzistentnej pľúcnej hypertenzie u novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI (inhibícia spätného vychytávania sérotonínu).

Ak matka používala SSRI/SNRI do neskorého tehotenstva, u novorodencov sa môžu vyskytnúť tieto

symptómy: podráždenosť, tras, hypotónia, vytrvalý plač a problémy pri dojčení alebo pri spaní. Tieto

symptómy môžu byť spôsobené sérotonínergnými účinkami alebo symptómami z expozície. Vo

väčšine prípadov sú tieto komplikácie pozorované ihneď alebo do 24 hodín po pôrode.


Laktácia


Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-desmetylvenlafaxín sa vylučujú do materského mlieka. V postmarketingových reportoch po uvedení na trh boli hlásené prípady dojčiat, ktoré prejavovali nadmerný plač, podráždenosť a poruchy spánku. Symptómy zodpovedajúce vysadeniu lieku s venlafaxínom boli hlásené aj po ukončení dojčenia. Riziko požitia dieťaťom pri dojčení nemôže byť vylúčené. Preto sa má urobiť rozhodnutie o pokračovaní/prerušení dojčenia alebo pokračovaní/ prerušení liečby Depantom prolong, pričom sa majú brať do úvahy výhody dojčenia pre dieťa a výhody liečby Depantom prolong pre ženu.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Akýkoľvek psychoaktívny liek zhoršuje úsudok, rozmýšľanie a motorické schopnosti. Preto, každý

pacient, ktorý užíva venlafaxín má byť upozornený na zmenu schopnosti viesť vozidlá

alebo obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Najčastejšie (>1/10) hlásené nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nauzea, suchosť v ústach, bolesť hlavy a potenie (nočné potenie vrátane).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej

závažnosti.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až 1/10); menej časté (1/1000 až

1/100); zriedkavé (1/10000 až 1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10000); neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).


Orgánový systém


Veľmi časté


Časté

Menej časté

Zriedkavé

Frekvencia neznáma


Poruchy krvi a lymfatického systému




ekchymóza, gastrointestinálne

krvácanie



krvácanie zo

slizníc, predĺžené

krvácanie,

trombocytopénia,

dyskrázia krvi,

(vrátane

agranulocytózy,

aplastickej

anémie,

neutropénie a

pancytopénie)


Poruchy metabolizmu a výživy



zvýšená hladina sérového cholesterolu, strata hmotnosti


pribranie na hmotnosti



abnormálne

pečeňové

funkčné testy,

hyponatriémia,

hepatitída,

syndróm

neadekvátnej

sekrécie ADH

(SIADH),

zvýšený

prolaktín


Poruchy nervového systému


suchosť v ústach (10,0 %),

bolesť hlavy (30,3 %)*


abnormálne sny,

znížené libido,

závrat, zvýšený

svalový tonus

(hypertónia), insomnia,

nervozita, parestézie,

sedácia, tremor,

zmätenosť, rozklad

osobnosti


apatia, halucinácie, myoklonus, agitovanosť, porucha koordinácie a rovnováhy


akatízia/psy-chomotorický nepokoj, kŕče, manická reakcia


neuroleptický malígny syndróm (NMS), sérotonínový syndróm, delírium, extrapyramidálne reakcie (vrátane dystónie a dyskinézie), tardívna dyskinézia, suicidiálne myšlienky a správanie**

vertigo, agresivita***

Poruchy oka



poruchy akomodácie, mydriáza, poruchy videnia


zmennené chuťové vnímanie,



glaukóm so zatvoreným uhlom


Poruchy ucha a labyrintu



tinnitus



Poruchy srdca a srdcovej činnosti



hypertenzia, palpitácie

posturálna hypotenzia, tachykardia



hypotenzia,

predĺženie QT,

komorová

fibrilácia,

komorová

tachykardia

(vrátane torsades

de pointes)


Poruchy ciev



vazodilatácia (väčšinou návaly tepla/horúčavy)

synkopa



Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína




zívanie



pľúcna eozinofília


Poruchy gastrointesti-

nálneho traktu


nauzea (20,0 %)


znížená chuť do jedla (anorexia), zápcha, vracanie


bruxizmus, hnačka, zmenená chuť



pankreatitída


Poruchy kože a podkožného tkaniva



potenie (vrátane nočného),

(12,2 %)



vyrážka, alopécia



multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, pruritus, urtikária


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva













rabdomyolýza



Poruchy obličiek a močových ciest


zhoršené močenie (väčšinou váhavosť), polakizúria


retencia moču



močová inkontinencia




Poruchy reprodukčného systému a prsníkov





abnormálna

ejakulácia/orgazmus (muži), anorgazmia,

erektilná dysfunkcia (impotencia),

menštruačné poruchy spojené so zvýšeným

krvácaním alebo

zvýšeným

nepravidelným

krvácaním (napr.: menorágia,

metrorágia),






abnormálny

orgazmus

(ženy),




Celkové poruchy a reakcie v mieste podania



asténia (únava), triaška


angioedém, fotosenzitívna reakcia



anafylaxia



* V klinických štúdiách bol výskyt bolesti hlavy 30,3 % pri venlafaxíne verzus 31,3 % pri placebe.

** Prípady samovražedných myšlienok a správania boli hlásené počas liečby alebo

krátko po prerušení liečby venlafaxínom (pozri časť 4.4).

*** pozri časť 4.4.


Prerušenie liečby venlafaxínom (najmä ak je náhle) často vyvolá príznaky z vysadenia. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, bolesť hlavy a príznaky chrípky. Tieto nežiaduce udalosti sú zvyčajne mierne až stredne závažné a prechodné, avšak u niektorých pacientov môžu byť závažné a/alebo dlhodobo trvajúce. Preto sa odporúča postupné znižovanie dávky, ak liečba venlafaxínom už nie je potrebná (pozri časti 4.2 a časť 4.4).


Deti a dospievajúci


Vo všeobecnosti, nežiaduce účinky venlafaxínu (v placebom kontrolovaných štúdiách) u detí

a dospievajúcich (vek medzi 6-17 rokov) boli podobné ako u dospelých. Ako u dospelých, aj tu bola

pozorovaná znížená chuť do jedla, strata hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu

v krvi (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách bola hlásená vyššia miera nepriateľského správania a najmä

pri epizódach veľkej depresie boli hlásené nežiaduce účinky, týkajúce sa samovražedných sklonov ako samovražedné myšlienky a sebapoškodzovanie.

Obzvlášť boli pozorované nasledovné nežiaduce účinky u detí a dospievajúcich: bolesť brucha,

agitácia, dyspepsia, ekchymóza, krvácanie z nosa, bolesti svalov.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


V postmarketingových hláseniach bolo predávkovanie venlafaxínom hlásené najmä v súvislosti

s požívaním alkoholu a/alebo iných liekov. Najčastejšie účinky hlásené pri predávkovaní bola

tachykardia, zmeny vedomia (somnolencia až kóma), mydriáza, kŕče a vracanie. Ďalšie hlásené účinky

boli zmeny v elektrokardiograme (napr. predĺženie QT intervalu, ramienková blokáda, predĺženie

QRS), komorová tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a úmrtie.

Publikované retrospektívne štúdie poukázali na to, že predávkovanie venlafaxínom môže byť

spojené so zvýšeným rizikom fatálnych výsledkov porovnateľných s tými, ktoré boli pozorované

pri SSRI antidepresívach, ale nižšie ako pri tricyklických antidepresívach. Epidemiologické štúdie ukázali, že venlafaxínom liečení pacienti majú vyššiu záťaž samovražedných rizikových faktorov v porovnaní s pacientmi so SSRI. Miera do akej nález zvýšeného rizika fatálnych výsledkov predávkovania môže byť pripísaná toxicite venlafaxínu, ako sa popisuje v niektorých charakeristických vlastnostiach venlafaxínu, nie je známa. Aby sa predišlo predávkovaniu venlafaxínom, má sa predpísať čo najnižšia dávka lieku, v súlade so správnym liečebným postupom.


Odporúčaná liečba

Pri predávkovaní sa odporúča podporná a symptomatická liečba; má byť monitorovaná

frekvencia srdca a ostatné vitálne funkcie. Ak je riziko aspirácie, vyvolanie vracania sa neodporúča.

Indikovaný je žalúdočný výplach, ak ubehol veľmi krátky čas od požitia liekov alebo ak je pacient

symptomatický. Podanie aktívneho uhlia tiež môže napomôcť spomaleniu vstrebávania účinnej látky.

Nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia boli

nápomocné. Nie sú známe špecifické antidotá pre venlafaxín.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: iné antidepresíva, ATC kód: N06AX 16


Mechanizmus pôsobenia venlafaxínu ako antidepresíva u ľudí je spojený s jeho znásobením

neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie ukázali, že

venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenanlínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje vychytávanie dopamínu. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit redukuje β-adrenergickú schopnosť reakcie po akútnom (jednorazovom) aj chronickom podaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom na ich celkové pôsobenie na vychytávanie neurotransmiterov a viazanie receptorov.

Venlafaxín virtuálne nemá afinitu in vitro pre muskarínové, cholinergné, H1-histamínové alebo α1-

adrenergné receptory v mozgu potkanov. Farmakologická afinita na týchto receptoroch môže súvisieť

s rôznymi vedľajšími účinkami, ako anticholinergické, sedatívne a kardiovaskulárne, pozorované pri

iných antidepresívach.

Venlafaxín nemá aktivitu inhibítora monoaminoxidázy (IMAO).

In vitro štúdie odhalili, že venlafaxín virtuálne nemá afinitu pre opiátové alebo benzodiazepínové

senzitívne receptory.


Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej depresie bola

demonštrovaná v 5 randomizovaných, dvojito-slepých, placebom kontrolovaných, krátkodobých

klinických štúdiách v rozsahu od 4 do 6 týždňoch trvania, pri dávkach do 375 mg/deň. Účinnosť

venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ako liečby epizód veľkej depresie, bola stanovená v dvoch

placebom kontrolovaných, krátkodobých štúdiách s trvaním 8 a 12 týždňov, ktoré zahŕňali dávky

v rozpätí 75 až 225 mg/deň.

V jednej dlhodobej štúdii sa sledoval vznik recidívy počas obdobia do 26 týždňov na ambulantných

dospelých pacientoch, ktorí odpovedali na 8–týždňovú otvorenú štúdiu s venlafaxínom s predĺženým

uvoľňovaním (75, 150, alebo 225 mg), ktorí boli randomizovane rozdelení na pokračovanie s tými

istými dávkami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním alebo placebom.

Hodnotila sa účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurentných depresívnych epizód počas

obdobia 12 mesiacov v druhej dlhodobej, placebom kontrolovanej, dvojito-zaslepenej klinickej štúdii

dospelých ambulantných pacientov s opakujúcimi sa epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na

venlafaxín s okamžitým uvoľňovaním (100 až 200 mg/deň podľa schémy b.i.d.) pri poslednej epizóde depresie.


Sociálna anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ako liečby sociálnej anxióznej poruchy (SAD), bola stanovená v štyroch dvojito-zaslepených, paralelne-skupinových, 12-týždňových, multi-centrálnych, placebom kontrolovaných štúdiách s flexibilnou dávkou a v jednej dvojito-zaslepenej, paralelne skupinovej, 6-mesačnej, placebom-kontrolovanej, s pevne stanovenou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti dostávali dávku v rozpätí od 75 do 225 mg/deň. V 6-mesačnej štúdii sa neukázala žiadna väčšia účinnosť v skupine, ktorá užívala dávku od 150 do 225 mg/deň v porovnaní so skupinou, ktorá užívala 75 mg/deň.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Venlafaxín je veľmi rýchlo metabolizovaný primárne na aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín

(ODV). Priemerné ± SD biologické polčasy venlafaxínu a ODV v plazme sú 5±2 hodiny a 11±2

hodiny, v tomto poradí. Rovnovážne hladiny venlafaxínu a ODV sa dosiahnu asi za 3 dni po

perorálnom niekoľkonásobnom užití. Venlafaxín a ODV vykazujú lineárnu kinetiku v dávkach medzi

75 mg až 450 mg za deň.


Absorcia

Aspoň 92 % venlafaxínu je absorbovaných po jednorazovom perorálnom užití tablety s okamžitým

uvoľňovaním venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40-45 % vzhľadom na presystémový

metabolizmus. Po podaní venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním, sa maximálne plazmatické

koncentrácie dosahujú za 2 hodiny pre venlafaxín a 3 hodiny pre ODV. Po podaní venlafaxínu

s predĺženým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické koncentrácie dosahujú za 5,5 hodiny pre venlafaxín a 9 hodín pre ODV. Pri podaní rovnakých denných dávok venlafaxínu či už s okamžitým alebo predĺženým uvoľňovaním, kapsula s predĺženým uvoľňovaním sa pomalšie vstrebáva, ale vstrebáva sa rovnaké množstvo ako pri tablete s okamžitým uvoľňovaním. Jedlo neovplyvňuje

biodostupnosť venlafaxínu a ODV.


Distribúcia

Venlafaxín a ODV sa viažu na ľudské plazmatické proteíny iba v minimálnej miere, (27 % venlafaxín,

30 % ODV). Distribučný objem pre venlafaxín pri stabilných koncentráciách je 4,4±1.9 l/kg po

intravenóznom podaní.


Metabolizmus

Venlafaxín je metabolizovaný v pečeni. In vitro a in vivo štúdie naznačujú, že venlafaxín je

biotransformovaný na hlavný aktívny metabolit – ODV pomocou CYP2D6. In vitro a in vivo štúdie ukazujú, že venlafaxín je tiež metabolizovaný na minoritný, menej aktívny metabolit N-desmetylvenlafaxín pomocou CYP3A4. In vitro ain vivo štúdie ukazujú, že venlafaxín je slabý inhibítor CYP2D6. Venlafaxín neinhibuje CYP1A2, CYP2C9, alebo CYP3A4.


Vylučovanie

Venlafaxín a jeho metabolity sa primárne vylučujú obličkami. Približne 87 % dávky venlafaxínu sa

objaví v moči za 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5 %), nekonjugovaný ODV (29 %),

konjugovaný ODV (26 %), alebo ako iný minoritný inaktívny metabolit (27 %). Priemerné ± SD

rovnovážne klírensy plazmatického venlafaxínu a ODV sú 1,3±0.6 l/h/kg a 0.4±0.2 l/h/kg.


Špeciálne skupiny pacientov


Vek a pohlavie

Vek a pohlavie jedinca neovplyvňujú významne farmakokinetiku venlafaxínu a ODV.


CYP2D6 rýchli/pomalí metabolizátori

Plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú vyššie u CYP2D6 pomalých metabolizátorov v porovnaní s

rýchlymi metabolizátormi. Pretože celkové vystavenie (AUC) venlafaxínu a ODV je podobné

u pomalých aj rýchlych metabolizátorov, nie sú potrebné rôzne dávky venlafaxínu pre tieto dve

skupiny.


Pacienti s poruchou pečeňových funkcií

U jedincov s Child-Pugh A (ľahká porucha pečeňových funkcií) a Child-Pugh B (stredne ťažká

porucha pečeňových funkcií) sú biologické polčasy venlafaxínu a ODV predĺžené v porovnaní

s normálnymi jedincami. Klírens perorálne podaného venlafaxínu a klírens ODV bol znížený. Bola

zaznamenaná veľká interindividuálna variabilita. Existuje len obmedzené množstvo údajov s ťažkou

poruchou pečeňových funkcií (pozri časť 4.2).


Pacienti s poruchou obličkových funkcií

U dialyzovaných pacientov bol eliminačný polčas venlafaxínu predĺžený približne o 180 % a klírens

sa znížil asi o 57 % v porovnaní so zdravými jedincami. Eliminačný polčas ODV bol predĺžený asi

o 142 % a klírens znížený asi o 56 %. Je potrebná úprava dávky u pacientov s ťažkým poškodením

obličiek a u dialyzovaných pacientov (pozri časť 4.2).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nepreukázali karcinogénny účinok. Venlafaxín

nebol mutagénny v širokom spektre in vitro a in vivotestoch.

Štúdie na zvieratách, zaoberajúce sa reprodukčnou toxicitou, zistili u potkanov nižšiu pôrodnú

hmotnosť mláďat, vyšší výskyt mŕtvonarodených a zvýšenú mieru úmrtí počas prvých 5 dní laktácie.

Príčina úmrtia nie je známa. Tieto účinky sa objavili pri dávke 30 mg/kg/deň , 4-násobku dennej

dávky pre človeka 375 mg venlafaxínu (na mg/kg). Dávka so žiadnym účinkom na úmrtnosť krysých

mláďat bola 1,3-násobkom ľudskej dávky. Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.

Znížená fertilita bola pozorovaná v štúdii, v ktorej samce aj samice potkanov poli vystavené ODV.

Táto dávka bola asi 1 až 2 násobne vyššia ako dávka po podaní 375 mg venlafaxínu ľuďom.

Relevancia tohto zistenia pre ľudí ostáva nejasná.




6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Obsah kapsuly:

hypromelóza,

kopolymér metakrylátu amónneho typu B,

nátriumlaurylsulfát,

magnéziumstearát.


Obalová vrstva:

základný butylovaný metakrylátový kopolymér 12,5 %.

Obal kapsuly:

želatína, oxid titaničitý (E171),

červený oxid železitý (E172).

Farbivo potlače:

šelak, čierny oxid železitý (E172),

propylénglykol (E1520).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uschovávajte pri teplote do 30 °C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


PVC/PE/PVDC/Al blister.


28, 56 a 98 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia .


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


30/0193/08-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 20. 5. 2008

Dátum predĺženia: 19. 10. 2012


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


December 2014





16

Depant prolong 75 mg