+ ipil.sk

Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly



Príbalový leták

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/01101-ZIB


Písomná informácia pre používateľa


Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Dereflin 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly


Ezomeprazol


Pozorne si prečítajte celú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:


  1. Čo je Dereflin a na čo sa používa

  2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dereflin

  3. Ako užívať Dereflin

  4. Možné vedľajšie účinky

  5. Ako uchovávať Dereflin

  6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čoje Dereflin a na čo sa používa


Dereflin obsahuje liečivo nazývané ezomeprazol patriace do skupiny liekov nazývaných „inhibítory protónovej pumpy“, ktoré znižujú množstvo kyseliny vylučovanej žalúdkom.

Dereflin sa používa na liečbu nasledujúcich stavov:


Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a starší

  • Gastroezofágová refluxná choroba (Gastro-oesophageal reflux disease, GORD). Je to stav, keď žalúdková kyselina uniká do pažeráka (trubica spájajúca hrdlo so žalúdkom), čo spôsobuje bolesť, zápal a pálenie záhy.

  • Vredy v žalúdku alebo v hornej časti čreva, ktoré sú infikované baktériou nazývanou Helicobacter pylori. Ak sa vás tento stav týka, lekár môže predpísať aj antibiotiká na liečbu infekcie, vďaka čomu sa vred zahojí.


Dospelí

  • Žalúdkové vredy vzniknuté v súvislosti s užívaním nesteroidových protizápalových liekov (Non-Steroidal Anti-Inflammatory Drugs, NSAID). Dereflin sa môže použiť aj na zabránenie vzniku žalúdkových vredov, ak užívate NSAID.

  • Nadmerné vylučovanie žalúdkovej kyseliny spôsobenej nádorovým ochorením podžalúdkovej žľazy (Zollingerov-Ellisonov syndróm).

  • Dlhodobá liečba po prevencii (zabránení vzniku) opätovného krvácania z vredov po vnútrožilovej liečbe ezomeprazolom.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dereflin


Neužívajte Dereflin

  • ak ste alergický na ezomeprazol alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

  • ak ste alergický na iné lieky zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy (napr. pantoprazol, lanzoprazol, rabeprazol, omeprazol).

  • ak užívate liek obsahujúci nelfinavir (používa sa na liečbu HIV).

Neužívajte Dereflin, ak sa vás týka niektorý z vyššie uvedených stavov. Ak si niečím nie ste istý, predtým ako začnete užívať Dereflin sa porozprávajte so svojím lekárom alebo lekárnikom.


Upozornenia a opatrenia

Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Dereflin:

  • ak máte vážnu poruchu funkcie pečene.

  • ak máte vážnu poruchu funkcie obličiek.


Užívanie inhibítorov protónovej pumpy ako je Dereflin, obzvlášť dlhšie ako jeden rok, vám môže mierne zvýšiť riziko zlomenín v bedrovej oblasti, zápästia alebo chrbtice. Povedzte vášmu lekárovi ak máte osteoporózu alebo ak užívate kortikosteroidy (môžu zvýžiť riziko osteoporózy).


Dereflin môže maskovať prejavy iných ochorení. Takže ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich stavov predtým, ako začnete užívať Dereflin alebo počas jeho užívania, povedzte to okamžite svojmu lekárovi:

  • značný úbytok telesnej hmotnosti bez zjavnej príčiny a ťažkosti pri prehĺtaní,

  • bolí vás žalúdok alebo máte problémy s trávením,

  • začínate vracať jedlo alebo krv,

  • máte čiernu stolicu (s prímesou krvi).


Ak vám lekár predpísal Dereflin, aby ste ho užívali „podľa potreby”, máte vyhľadať lekára, ak u vás príznaky pretrvávajú alebo ak sa zmenia.


Iné lieky a Dereflin

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Je to potrebné preto, lebo Dereflin môže ovplyvňovať spôsob, akým niektoré lieky účinkujú a niektoré lieky môžu ovplyvňovať účinok Dereflinu.


Neužívajte Dereflin, ak užívate liek obsahujúci nelfinavir(používa sa na liečbuHIV).


Ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, oznámte to vášmu lekárovi alebo lekárnikovi:

  • atazanavir (používaný na liečbu HIV).

  • ketokonazol, itrakonazol alebo vorikonazol (používané na liečbu infekcií spôsobených hubami).

  • erlotinib (používa sa na liečbu rakoviny).

  • citalopram, imipramín alebo klomipramín (používané na liečbu depresie).

  • diazepam (používaný na liečbu úzkosti, na uvoľnenie svalov alebo pri epilepsii).

  • fenytoín (používaný na liečbu epilepsie). Ak užívate fenytoín, váš lekár bude musieť na začiatku a na konci užívania Dereflinu sledovať váš zdravotný stav.

  • lieky, ktoré sa používajú na riedenie krvi, ako je warfarín alebo klopidogrel. Váš lekár bude na začiatku a na konci užívania Dereflinu sledovať váš zdravotný stav.

  • cilostazol (používa sa na liečbu občasného krívania – bolesť nôh pri chôdzi, ktorá je spôsobená nedostatočným zásobovaním krvou).

  • cisaprid (používa sa pri poruche trávenia a pálení záhy).

  • digoxín (používaný pri problémoch so srdcom).

  • metotrexát (liek, ktorý sa vo vysokých dávkach používa na liečbu rakoviny) - ak užívate vysoké dávky metotrexátu, váš lekár vám môže dočasne prerušiť liečbu Dereflinom.

  • takrolimus (transplantácia orgánov).

  • rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy).

  • ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) (používaný na liečbu depresie).


Ak vám lekár predpísal na liečbu vredov spôsobených infekciou Helicobacter pylorispolu s Dereflinom aj antibiotikum amoxicilín a klaritromycín, je veľmi dôležité, aby ste ho informovali o všetkých liekoch, ktoré užívate.


Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.

Lekár rozhodne, či v tomto období môžete užívať Dereflin.

Nie je známe, či liečivo lieku Dereflin prechádza do materského mlieka, preto nemáte tento liek užívať, ak dojčíte.


Dereflin a jedlo a nápoje

Kapsuly môžete užívať spolu s jedlom alebo nalačno.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Nie je pravdepodobné, že by Dereflin mal vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.


Dereflin obsahuje sacharózu, propyl-p-hydroxybenzoát (E216) a metyl-p-hydroxybenzoát (E218):

  • Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

  • Parahydroxybenzoáty môžu vyvolať alergické reakcie (môžu byť oneskorené).


3. Ako užívať Dereflin


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

  • Dereflin sa neodporúča používať u detí mladších ako 12 rokov.

  • Ak užívate tento liek dlhšie, lekár bude sledovať váš zdravotný stav (najmä ak užívate liek dlhšie ako jeden rok).

  • Ak vám lekár poradí užívať tento liek len podľa potreby, oznámte mu, ak sa u vás príznaky ochorenia zmenia.


Užívanie tohto lieku

  • Kapsuly môžete užívať kedykoľvek počas dňa.

  • Kapsuly môžete užívať s jedlom alebo nalačno.

  • Prehltnite kapsulu vcelku a zapite ju vodou. Kapsuly ani ich obsah nehryzte ani nedrvte. Kapsuly totiž obsahujú obaľované granuly, ktoré zabraňujú tomu, aby sa liek v kyslom prostredí žalúdka znehodnotil. Je dôležité, aby sa granuly nepoškodili.


Čo robiť, keď máte problém s prehltnutím kapsúl

  • Ak máte ťažkosti s prehltnutím kapsúl:

1) Opatrne otvorte kapsulu nad pohárom odstátej (neperlivej) vody a vysypte jej obsah (granuly) do pohára. Nepoužívajte žiadnu inú tekutinu.

2) Zamiešajte a zmes vypite čo najskôr alebo do 30 minút. Zakaždým zmes pred vypitím premiešajte.

3) Aby ste mali istotu, že ste vypili všetok liek, dôkladne vypláchnite pohár s pol pohárom vody a vypite to. Pevné čiastočky obsahujú liečivo, a preto ich nerozhrýzajte ani nedrvte.

  • Ak vôbec nemôžete prehĺtať, obsah kapsuly sa môže rozmiešať s troškou vody a natiahnuť do striekačky. Potom sa môže podať hadičkou priamo do žalúdka („gastrická sonda”).


Koľko lieku užívať

  • Váš lekár vám povie, koľko kapsúl a ako dlho máte užívať. Bude to záležať od vášho zdravotného stavu, vášho veku a od toho, ako pracuje vaša pečeň.

  • Zvyčajné dávky sú uvedené nižšie.


Liečba pálenia záhy, ktoré je zapríčinené gastroezofágovou refluxnou chorobou (GORD):

Dospelí a deti staršie ako 12 rokov:

  • Ak váš lekár zistí, že máte pažerák mierne poškodený, zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 40 mg raz denne počas 4 týždňov. Ak sa pažerák za toto obdobie nezahojí, lekár vám možno odporučí, aby ste brali túto dávku ešte ďalšie 4 týždne.

  • Po preliečení pažeráka je zvyčajná dávka jedna kapsula Dereflinu 20 mg raz denne.


  • Ak nemáte pažerák poškodený, zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 20 mg každý deň. Keď sa vám stav upraví, lekár vám môže poradiť, aby ste užívali tento liek len podľa potreby, najviac však jednu kapsulu Dereflinu 20 mg každý deň.

  • Ak máte závažnú poruchu pečene, lekár vám môže predpísať nižšie dávky.


Liečba vredov spôsobených infekciou vyvolanou baktériou Helicobacter pyloria zabránenie opätovnej tvorby vredov:

  • Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a starší: zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 20 mg dvakrát denne počas jedného týždňa.

  • Lekár vám súčasne predpíše aj antibiotiká nazývané amoxicilín a klaritromycín.


Liečba žalúdkových vredov spôsobených užívaním nesteroidových protizápalových liekov (NSAID):

  • Dospelí vo veku 18 rokov a starší: zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 20 mg raz denne počas 4 až 8 týždňov.


Prevencia žalúdkových vredov spôsobených užívaním nesteroidových protizápalových liekov (NSAID):

  • Dospelí vo veku 18 rokov a starší: zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 20 mg raz denne.


Liečba nadmerného vylučovania žalúdkovej kyseliny spôsobeného nádorovým ochorením podžalúdkovej žľazy (Zollingerov-Ellisonov syndróm):

  • Dospelí vo veku 18 rokov a starší: zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 40 mg dvakrát denne.

  • Lekár vám upraví dávkovanie v závislosti od toho, koľko lieku potrebujete a zároveň rozhodne, ako dlho treba liek užívať. Najvyššia dávka je 80 mg dvakrát denne.


Použité ako dlhodobá liečba po prevencii opätovného krvácania z vredov po vnútrožilovej liečbe ezomeprazolom:

Dospelí vo veku 18 rokov a starší: zvyčajná dávka je jedna kapsula Dereflinu 40 mg raz denne počas 4 týždňov.


Ak užijete viac Dereflinu, ako máte

Bezodkladne informujte svojho lekára alebo lekárnika.


Ak zabudnete užiť Dereflin

  • Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si na to spomeniete. Avšak, ak je už takmer čas na ďalšiu dávku lieku, vynechanú dávku preskočte.

  • Neužívajte dvojnásobnú dávku (dve dávky naraz), aby ste nahradili vynechanú dávku.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak pocítite niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov ako závažný, prestaňte užívať Dereflin a okamžite vyhľadajte lekára:

  • Náhly sipot, opuch pier, jazyka a hrdla alebo tela, vyrážky, mdloby alebo ťažkosti s prehĺtaním (ťažká alergická reakcia).

  • Začervenanie pokožky s vytváraním pľuzgierov alebo jej olupovaním. Môžu sa taktiež vyskytnúť závažné pľuzgiere, krvácanie z pier, očí, úst, nosa a genitálií. Môže ísť o tzv. „Stevensov-Johnsonov syndróm” alebo „toxickú epidermálnu nekrolýzu”.

  • Zožltnutie pokožky, tmavo sfarbený moč a únava, ktoré môžu byť príznakmi poruchy funkcie pečene.


Tieto vedľajšie účinky sú zriedkavé, postihujú menej ako 1 z 1 000 ľudí.


Medzi ďalšie vedľajšie účinky patria:


Časté (môžu postihnúťmenej ako 1 z 10 ľudí)

  • Bolesť hlavy.

  • Účinky na žalúdok alebo črevá: hnačka, bolesť žalúdka, zápcha, plynatosť (vetry).

  • Nevoľnosť (nauzea) alebo vracanie.


Menej časté (môžu postihnúť menej ako 1 zo 100 ľudí)

  • Opuch chodidiel a členkov.

  • Porucha spánku (nespavosť).

  • Závraty, tŕpnutie s pocitom mravčenia, pocit ospalosti.

  • Pocit „točenia hlavy” (vertigo).

  • Sucho v ústach.

  • Zmeny v krvných testoch, ktoré vypovedajú o funkcii pečene.

  • Kožné vyrážky, hrčkovité vyrážky (žihľavka) a svrbenie.

  • Zlomenina stehennej kosti, zápästia alebo chrbtice (ak je Dereflin užívaný vo vysokých dávkach a po dlhú dobu).


Zriedkavé (môžu postihnúť menej ako 1 z 1 000 ľudí)

  • Poruchy krvi, ako je znížený počet bielych krviniek alebo krvných doštičiek. To môže spôsobovať slabosť, vytváranie modrín alebo náchylnosť k infekčným ochoreniam.

  • Nízka hladina sodíka v krvi. To môže spôsobovať slabosť, pocit nevoľnosti (vracanie) a kŕče.

  • Pocit rozrušenia, zmätenosti alebo útlmu.

  • Zmeny vnímania chuti.

  • Poruchy videnia, ako je zahmlené videnie.

  • Náhly pocit sipenia alebo dýchavičnosti (bronchospazmus).

  • Zápal vo vnútri ústnej dutiny.

  • Infekcia spôsobená hubami a nazývaná afta (kandidóza), ktorá môže postihnúť črevný trakt.

  • Poruchy funkcie pečene, vrátane žltačky, ktorá môže byť príčinou zožltnutia pokožky, tmavého moču a únavy.

  • Vypadávanie vlasov (alopécia).

  • Kožné vyrážky po vystavení sa slnečnému žiareniu.

  • Bolesť kĺbov (artralgia) alebo svalov (myalgia).

  • Celkový pocit nedobrého zdravia a strata energie.

  • Zvýšené potenie.


Veľmi zriedkavé (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 000 ľudí)

  • Zmeny krvného obrazu, vrátane nedostatku bielych krviniek (agranulocytóza).

  • Agresivita.

  • Videnie, cítenie alebo počutie neexistujúcich vecí (halucinácie).

  • Závažné poruchy pečene vedúce k zlyhávaniu pečene a zápalu mozgu.

  • Náhly výskyt závažných vyrážok alebo pľuzgierov alebo olupovania pokožky. To môže byť spojené s vysokými horúčkami a bolesťou kĺbov (multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza).

  • Svalová slabosť.

  • Závažné poruchy obličiek.

  • Zväčšenie prsníkov u mužov.


Neznáme (frekvenciu nie je možné učiť s dostupných údajov)

  • Ak užívate Dereflin dlhšie ako tri mesiace, môže vám klesnúť hladina horčíka v krvi. Nízke hladiny horčíka sa prejavia únavou, mimovôľovými sťahmi svalov, dezorientáciou (strata orientácie), kŕčmi, závratmi, zvýšenou srdcovou frekvenciou. Ak sa u vás objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, ihneď informujte vášho lekára. Nízke hladiny horčíka môžu tiež viesť k zníženiu hladín draslíka alebo vápnika v krvi. Váš lekár sa môže rozhodnúť vykonávať pravidelné krvné testy na sledovanie hladín horčíka.

  • Zápal čriev (spôsobujúci hnačku).


Dereflin môže mať vo veľmi zriedkavých prípadoch vplyv na počet bielych krviniek, čo môže viesť k zníženej imunite. Ak máte infekciu prejavujúcu sa horúčkou a celkovo sa cítite veľmi zle alebo prejavujúcu sa horúčkou s príznakmi miestnej infekcie spojenej s bolesťou krku, hrdla alebo ústnej dutiny alebo ťažkosťami s močením, je nutné čo najskôr sa poradiť so svojím lekárom, aby mohol vylúčiť pomocou krvného testu nedostatok bielych krviniek (agranulocytóza). Je veľmi dôležité, aby ste mu povedali o vašej momentálnej liečbe.


Neznepokojujte sa zoznamom možných vedľajších účinkov. Možno nebudete mať žiaden z nich.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Dereflin


  • Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

  • Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke alebo fľaši alebo blistri. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

  • Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

  • Liek uchovávajte v pôvodnom obale (blistri) alebo obal (fľašu) udržiavajte dobre uzatvorený na ochranu pred vlhkosťou.


  • Po otvorení fľaše treba kapsuly spotrebovať do 3 mesiacov.

  • Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Dereflin obsahuje

  • Liečivo je ezomeprazol.

  • Kapsuly Dereflin sa dodávajú v dvoch silách a obsahujú buď 20 mg alebo 40 mg ezomeprazolu (vo forme dihydrátu horečnatej soli).


  • Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly:

zrnený cukor (sacharóza a kukuričný škrob), hypromelóza, 35 % dimetikónová emulzia (obsahujúca dimetikón, propyl-p-hydroxybenzoát (E216), metyl-p-hydroxybenzoát (E218), kyselinu sorbovú, nátriumbenzoát, polyetylénglykol, sorbitánmonolaurát, oktylfenoxypolyetoxyetanol a propylénglykol), polysorbát 80, manitol, diacetylované monoglyceridy, mastenec, 30 % disperzia kopolyméru kyseliny metylakrylovej a etylakrylátu (1:1) (obsahujúca kopolymér kyseliny metakrylovej a etylakrylátu, nátriumlaurylsulfát a polysorbát 80), trietylcitrát a stearoylové makrogolové glyceridy.

Stena kapsuly:

čierny oxid železitý (E172), šelak, želatína, žltý oxid železitý (E172) a oxid titaničitý (E171).


Ako vyzerá Dereflin a obsah balenia

  • Dereflin 20 mg kapsuly majú nepriehľadný žltý vrchnák a nepriehľadné biele telo. Na vrchnáku aj tele je čiernou vyrazené „20 mg”.

  • Dereflin 40 mg kapsuly majú nepriehľadný žltý vrchnák a nepriehľadné žlté telo. Na vrchnáku aj tele je čiernou vyrazené „40 mg”.

  • Kapsuly sa dodávajú v baleniach:

Fľaše po28, 30, 90 alebo 98 kapsúl.

Blistre po 3, 7, 14, 15, 25, 28, 30, 50, 56, 90, 98, 100 alebo 140 kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, k. s. U kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika


Výrobca

Ethypharm

Z.I. de Saint-Arnoult

28170 Châteauneuf en Thymerais

Francúzsko


alebo


Ethypharm

Chemin de la Poudrière 76120 Le Grand Quevilly

Francúzsko


alebo


Famar l'Aigle

Z. I. N°1, Route de Crulai 61300 L'Aigle

Francúzsko


alebo


Laphal Industries

248 avenue de la Victoire 13106 Rousset

Francúzsko


alebo


Rottendorf Pharma

Zone industrielle N°2 de Prouvy - Rouvignies 1

rue de Nungesser59121 Prouvy

Francúzsko


alebo


S. C. Zentiva S. A.,

B-dul Theodor Pallady nr. 50, sector 3, 032266 Bukurešť,

Rumunsko


Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Názov členského štátu

Názov lieku

Bulharsko

Helides 20 mg стомашно-устойчиви капсули, твърди

Helides 40 mg стомашно-устойчиви капсули, твърди

Česká republika

Helides 20 mg enterosolventní tvrdé tobolky

Helides 40 mg enterosolventní tvrdé tobolky

Maďarsko

Esomeprazole-Zentiva20 mg gyomornedv-ellenálló kemény kapszula

Esomeprazole-Zentiva 40 mg gyomornedv-ellenálló kemény kapszula

Poľsko


Helides 20 mg kapsułki dojelitowe twarde

Helides 40 mg kapsułki dojelitowe twarde

Rumunsko

Helides 20 mg capsule gastrorezistente

Helides 40 mg capsule gastrorezistente

Slovenská republika

Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Dereflin 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v apríli 2015.


8



Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Súhrn údajov o lieku



Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. Názov lieku


Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Dereflin 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly


2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie


Každá kapsula obsahuje 20 mg ezomeprazolu (vo forme horečnatej soli ezomeprazolu).

Pomocné látky so známym účinkom: každá kapsula obsahuje 8,05 mg sacharózy, 1,85 μg metyl-p-hydroxybenzoanu (E218) a 0,56 μg propyl-p-hydroxybenzoanu (E216).


Každá kapsula obsahuje 40 mg ezomeprazolu (vo forme horečnatej soli ezomeprazolu).

Pomocné látky so známym účinkom: každá kapsula obsahuje 16,09 mg sacharózy, 3,65 μg metyl-p-hydroxybenzoanu (E218) a 1,1 μg propyl-p-hydroxybenzoanu (E216).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. Lieková forma


Tvrdá gastrorezistentná kapsula


Kapsula s nepriehľadným žltým vrchnákom a nepriehľadným bielym telom; na vrchnáku aj tele je čiernou vyrazené „20 mg”. Kapsula obsahuje takmer biele až sivasté guľaté mikrogranuly.


Kapsula s nepriehľadným žltým vrchnákom a nepriehľadným bielym telom; na vrchnáku aj tele je čiernou vyrazené „40 mg”. Kapsula obsahuje takmer biele až sivasté guľaté mikrogranuly.


4. Klinické údaje


4.1 Terapeutické indikácie


Kapsuly Dereflin sú indikované:


Dospelí

Na gastroezofágovú refluxnú chorobu (Gastroesophageal Reflux Disease, GERD)

  • liečba erozívnej refluxnej ezofagitídy

  • dlhodobá liečba pacientov so zahojenou ezofagitídou na prevenciu relapsu

  • symptomatická liečba gastroezofágovej refluxnej choroby (GERD)


V kombinácii s vhodným antibakteriálnymi terapeutickými režimami na eradikáciu Helicobacter pylori a

  • liečbu dvanástnikových vredov spojených s Helicobacter pylori a

  • prevenciu relapsu peptických vredov u pacientov s vredmi spojenými s Helicobacter pylori


U pacientov, ktorí potrebujú kontinuálnu liečbu NSAID (Nonsteroidal anti-inflammatory drugs,nesteroidné antiflogistiká)

Liečba žalúdkových vredov, vzniknutých v súvislosti s liečbou NSAID.

Prevencia vzniku žalúdkových a dvanástnikových vredov vzniknutých v súvislosti s liečbou NSAID u rizikových pacientov.


Dlhodobá liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov.


Liečba Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu.


Dospievajúci od 12 rokov

Na gastroezofágovú refluxnú chorobu (Gastroesophageal Reflux Disease, GERD)

  • liečba erozívnej refluxnej ezofagitídy

  • dlhodobá liečba pacientov so zahojenou ezofagitídou na prevenciu relapsu

  • symptomatická liečba gastroezofágovej refluxnej choroby (GERD)


V kombinácii s antibiotikami na liečbu dvanástnikových vredov zapríčinených Helicobacter pylori.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Kapsuly sa užívajú celé, zapijú sa tekutinou. Kapsuly sa nesmú drviť ani žuvať.


Pacienti, ktorí majú problémy s prehĺtaním, si môžu kapsuly otvoriť a ich obsah rozptýliť v pol pohári vody nesýtenej oxidom uhličitým. Žiadne iné tekutiny sa nemajú použiť, pretože sa môže rozpustiť gastrorezistentný obal. Zamiešajte a tekutinu s granulami vypite ihneď alebo do 30 minút. Pohár opláchnite ďalším pol pohárom vody a vypite. Granuly sa nesmú žuvať ani drviť.

Pre pacientov, ktorí nie sú schopní prehĺtať, sa obsah kapsúl môže rozptýliť vo vode nesýtenej oxidom uhličitým a podať im ho pomocou gastrickej sondy. Je dôležité dôkladne otestovať vhodnosť zvolenej sondy a striekačky.Pokyny na prípravu a podanie sa uvádzajú v časti 6.6.


Dospelí a dospievajúci od 12 rokov

Gastroezofágová refluxná choroba (GERD)

  • liečba erozívnej refluxnej ezofagitídy

40 mg raz denne počas 4 týždňov.

Pacientom, u ktorých sa nedosiahne zahojenie ezofagitídy alebo u ktorých pretrvávajú príznaky, sa odporúča pokračovať v liečbe ešte ďalšie 4 týždne.


  • dlhodobá liečba pacientov so zahojenou ezofagitídou na prevenciu relapsu

20 mg raz denne.


  • symptomatická liečba gastroezofágovej refluxnej choroby (GERD)

Pacientom bez ezofagitídy sa podáva 20 mg raz denne. Ak sa do 4 týždňov nedosiahne úprava symptómov, pacienta treba ďalej vyšetriť. Keď symptómy ustúpia, nasledujúce príznaky možno zvládnuť užívaním 20 mg raz denne. U dospelých, ak je to potrebné, možno podávať 20 mg raz denne terapeutickým režimom „podľa potreby”. U pacientov liečených NSAID, u ktorých je zvýšené riziko vzniku žalúdkových a dvanástnikových vredov, sa následná kontrola symptómov ochorenia použitím režimu užívania „podľa potreby“ neodporúča.


Dospelí

V kombinácii s vhodnými antibakteriálnymi terapeutickými režimami na eradikáciu Helicobacter pylori a

  • liečbu dvanástnikových vredov spojených s Helicobacter pylori a

  • prevenciu relapsu peptických vredov u pacientov s vredmi spôsobenými Helicobacter pylori.

20 mg Dereflinu s 1 g amoxicilínu a 500 mg klaritromycínu, všetko 2-krát denne počas 7 dní.


U pacientov, ktorí potrebujú kontinuálnu liečbu NSAID

Liečba žalúdkových vredov, vzniknutých v súvislosti s užívaním NSAID:

zvyčajná dávka je 20 mg raz denne. Dĺžka liečby je 4 – 8 týždňov.


Prevencia žalúdkových a dvanástnikových vredov, vzniknutých v súvislosti s liečbou NSAID u rizikových pacientov:

20 mg raz denne.


Dlhodobá liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov

40 mg raz denne počas 4 týždňov po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov.


Liečba Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu

Odporúčaná začiatočná dávka Dereflinu je 40 mg 2-krát denne. Dávka má byť následne individuálne upravená a liečba má trvať tak dlho, ako je to klinicky indikované. Na základe dostupných klinických údajov sa u väčšiny pacientov dosiahne kontrola ochorenia pri dávkach 80 až 160 mg ezomeprazolu denne. Pri dávkach vyšších ako 80 mg denne sa má dávka rozdeliť do dvoch denných dávok.

Dospievajúci od 12 rokov

Liečba dvanástnikového vredu zapríčineného Helicobacter pylori

Pri výbere vhodnej kombinovanej liečby sa majú vziať do úvahy oficiálne národné, regionálne alebo miestne usmernenia týkajúce sa bakteriálnej rezistencie, trvania liečby (najčastejšie 7 dní, niekedy až 14 dní) a vhodného použitia antibakteriálnych liekov. Liečba má prebiehaťpod dohľadom špecialistu.


Odporúčané dávkovanie:


Hmotnosť

Dávkovanie

30 ‑ 40 kg

Kombinácia s dvomi antibiotikami: Dereflin 20 mg, amoxicilín 750 mg a klaritromycín 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti, všetko podávané spolu dvakrát denne počas jedného týždňa.

> 40 kg

Kombinácia s dvomi antibiotikami: Dereflin 20 mg, amoxicilín 1 g a klaritromycín 500 mg, všetko podávané spolu dvakrát denne počas 1 týždňa.

Deti mladšie ako 12 rokov

Dereflin sa nemá používať u detí mladších ako 12 rokov, pretože o tom nie sú dostupné údaje.


Porucha funkcie obličiek

Pacientom s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné upravovať dávkovanie. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti u pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou sa majú takíto pacienti liečiť s opatrnosťou (pozri časť 5.2).


Porucha funkcie pečene

Pacientom s miernou až stredne ťažkou poruchou pečene nie je potrebná úprava dávky.

U pacientov s ťažkou poruchou pečene sa nemá prekročiť maximálna dávka 20 mg Dereflinu (pozri časť 5.2).

Staršie osoby

U starších osôb sa nevyžaduje úprava dávky.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo, substituované benzimidazoly alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Ezomeprazol sa nemá podávať súbežne s nelfinavirom (pozri časť 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Ak sa vyskytnú akékoľvek varovné príznaky (napr. významný neúmyselný pokles hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágia, hemateméza alebo meléna) a ak je podozrenie na žalúdkový vred alebo je potvrdený/prítomný, treba vylúčiť malignitu, keďže liečba ezomeprazolom môže zmierňovať príznaky a spôsobiť oneskorenie stanovenia diagnózy.


Dlhodobo liečení pacienti (najmä tí, ktorí sú na liečbe dlhšie ako rok) majú byť pod pravidelným lekárskym dohľadom.


Inhibítory protónovej pumpy (PPIs), zvlášť ak sú užívané vo vysokých dávkach a po dlhú dobu (>1 rok), môžu mierne zvýšiť riziko fraktúr v bedrovej oblasti, zápästia a chrbtice, prevažne u starších pacientov alebo ak sú prítomné iné známe rizikové faktory. Observačné štúdie naznačujú, že inhibítory protónovej pumpy môžu zvýšiť celkové riziko fraktúry o 10-40%. Časť z tohto nárastu môže byť spôsobená inými rizikovými faktormi. Pacienti s rizikom osteoporózy majú byť liečení podľa platných klinických usmernení a majú mať dostatočný prísun vitamínu D a vápnika.


Pacientov, ktorí užívajú Dereflin podľa potreby, je potrebné upozorniť, aby pri zmene príznakov ochorenia navštívili svojho lekára. Ak sa predpisuje podávanie ezomeprazolu „podľa potreby“, treba zohľadniť možné následky interakcií s inými liečivami vzhľadom na to, že sa má zvážiť fluktujúca plazmatická koncentrácia ezomeprazolu (pozri časť 4.5).


Keď sa ezomeprazol predpisuje na eradikáciu Helicobacter pylori, treba zvážiť možné interakcie všetkých komponentov trojkombinovanej liečby. Klaritromycín je silný inhibítor CYP3A4, preto sa majú brať do úvahy kontraindikácie a interakcie klaritromycínu, ak sa trojkombinovaná liečba použije u pacientov, ktorí súbežne užívajú iné lieky metabolizované prostredníctvom CYP3A4, ako je cisaprid.


Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií, ako napr. druhmi rodu Salmonellaa Campylobacter(pozri časť 5.1).


Súbežné podávanie ezomeprazolu a atazanaviru sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak sa kombinácia atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy pokladá za nevyhnutnú, odporúča sa starostlivo klinicky pacienta monitorovať zároveň zvýšiť dávku atazanaviru na 400 mg spolu so 100 mg ritonaviru; dávka ezomeprazolu 20 mg sa nemá prekročiť.


Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Na začiatku liečby ezomeprazolom alebo pri ukončení liečby sa majú vziať do úvahy potenciálne interakcie liečiv metabolizovaných prostredníctvom CYP2C19. Medzi klopidogrelom a ezomeprazolom sa pozorovala interakcia (pozri časť 4.5). Klinický význam tejto interakcie je neistý. Z preventívnych dôvodov sa súbežné používanie ezomeprazolu a klopidogrelu neodporúča.


Hypomagneziémia

U pacientov liečených dlhodobo inhibítormi protónovej pumpy, ako je ezomeprazol, boli hlásené prípady ťažkej hypomagneziémia. Títo pacienti boli liečený najmenej 3 mesiace, vo väčšine prípadov 1 rok. Môžu sa objaviť závažné prejavy hypomagneziémie ako je nechutenstvo, tetania, delírium, kŕče, závraty a komorové arytmie, ale môžu sa začať nenápadne a byť prehliadnuté. U väčšiny postihnutých pacientov sa hypomagneziémia zlepšila po doplnení horčíka a ukončení liečby PPI (inhibítormi protónovej pumpy). Zvážiť sa má meranie hladín horčíka pred začiatkom liečby PPI a pravidelne počas liečby u pacientov, u ktorých sa očakáva dlhodobá liečba alebo užívajúcich PPIs s digoxínom alebo liekmi, ktoré môžu spôsobiť hypomagneziémiu (napr. diuretiká).


Interferencia s laboratórnymi testami

Zvýšená hodnota chromogranínu A (CgA) môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné nádory. Aby sa predišlo tejto interferencii, liečba ezomeprazolom sa má zastaviť najmenej 5 dní pred meraním CgA (pozri časť 5.1).


Ezomeprazol, tak ako všetky lieky znižujúce vylučovanie žaľúdočnej kyseliny, môže redukovať absorpciu vitamínu B12(kyanokobalamín) kvôli hypo- alebo achlórhydrii. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov so zníženou hladinou v tele alebo ako rizikový faktor pre redukovanú absorpciu vitamínu B12 pri dlhodobej liečbe.


Sacharóza

Tento liek obsahuje sacharózu.Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.


Parahydroxybenzoáty

Tento liek obsahuje parahydroxybenzoáty, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie (môžu byť oneskorené).


4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa vykonali iba u dospelých.


Účinok ezomeprazolu na farmakokinetiku iných liečiv


Lieky s absorpciou závislou od pH

Potlačenie tvorby žalúdočnej kyseliny počas liečby ezomeprazolom a inými PPIs môže spôsobiť zvýšenú alebo zníženú absorpciu liekov, ktorých absorpcia je závislá od pH žalúdka. Podobne ako pri podávaní iných liekov, ktoré znižujú kyslosť prostredia v žalúdku, môže dôjsť počas podávania ezomeprazolu k zníženiu absorpcie liekov, ako sú ketokonazol, itrakonazol a erlotinib, a zvýšeniu absorpcie digoxínu. Súbežná liečba s omeprazolom(20 mg denne) a digoxínom u zdravých jedincov zvýšila biologickú dostupnosť digoxínu o 10 % (až do 30 % u 2 z 10 jedincov).Zriedkavo bola hlásená digoxínová toxicita. Podávanie ezomeprazolu vo vysokých dávkach starším pacientom si však vyžaduje opatrnosť. Terapeutické monitorovanie digoxínu sa má posilniť.


Hlásilo sa, že omeprazol interaguje s niektorými inhibítormi proteáz. Klinický význam a mechanizmus týchto hlásených interakcií nie sú vždy známe. Zvýšenie pH žalúdka počas liečby omeprazolom môže zmeniť absorpciu inhibítorov proteáz. Ďalšie možné mechanizmy interakcie sú viazané na inhibíciu CYP2C19. Bolo hlásené zníženie sérových hladín atazanaviru a nelfinaviru pri ich súbežnom podávaní s omeprazolom, a preto sa ich súbežné užívanie neodporúča. Súbežné podanie omeprazolu (40 mg raz denne) s 300 mg atazanaviru /100 mg ritonaviru zdravým dobrovoľníkom spôsobilo podstatné zníženie expozície atazanaviru (približne 75 % zníženie AUC, Cmax, Cmin). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo vplyv omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súbežné podanie omeprazolu (20 mg raz denne) so 400 mg atazanaviru/100 mg ritonaviru zdravým dobrovoľníkom spôsobilo približne 30 % zníženie expozície atazanaviru v porovnaní s expozíciou pozorovanou pri dávke 300 mg atazanaviru/100 mg ritonaviru raz denne bez omeprazolu 20 mg raz denne. Súbežné podanie omeprazolu (40 mg raz denne) znížilo priemernú AUC, Cmaxa Cminnelfinaviru o 36 – 39 ­% a priemerná AUC, Cmaxa Cminfarmakologicky aktívneho metabolitu M8 sa znížila o 75 – 92 %. Pre sachinavir (podávaný súbežne s ritonavirom) boli hlásené počas súbežnej liečby omeprazolom (40 mg raz denne) zvýšené hladiny v sére (80 – 100 %). Liečba omeprazolom v dávke 20 mg raz denne nemala vplyv na expozíciu darunaviru (podávaného súbežne s ritonavirom) a amprenaviru (podávaného súbežne s ritonavirom). Liečba ezomeprazolom v dávke 20 mg raz denne nemala vplyv na expozíciu amprenaviru (bez ohľadu na to, či bol alebo nebol súbežne podávaný aj ritonavir). Liečba omeprazolom v dávke 40 mg raz denne nemala vplyv na expozíciu lopinaviru (podávaného súbežne s ritonavirom). Vzhľadom na podobné farmakodynamické účinky a farmakokinetické vlastnosti omeprazolu a ezomeprazolu sa súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom neodporúča a súbežné podávanie ezomeprazolu s nelfinavirom je kontraindikované.


Lieky metabolizované prostredníctvom CYP2C19

Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým, ktorý metabolizuje ezomeprazol. Ak sa teda ezomeprazol podáva spolu s látkami, ktoré CYP2C19 metabolizuje, napr. diazepam, citalopram, imipramín, klomipramín, fenytoín a pod., môže sa zvyšovať koncentrácia týchto liečiv v plazme, čo si môže vyžiadať zníženie dávok. Túto skutočnosť treba mať na mysli zvlášť pri predpisovaní ezomeprazolu na užívanie podľa potreby. Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu spôsobilo 45 % zníženie klírensu diazepamu, substrátu CYP2C19. Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu pacientom s epilepsiou spôsobilo zvýšenie minimálnych plazmatických hladín fenytoínu o 13 %. Pri zavedení či vysadení ezomeprazolu takýmto pacientom sa odporúča sledovať plazmatickú koncentráciu fenytoínu. Podávanie omeprazolu (40 mg raz denne) zvýšilo Cmaxvorikonazolu (čo je substrát CYP2C19) o 15 % a jeho AUCτo 41 %.


Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu v klinickom skúšaní pacientom ktorí boli liečení warfarínom boli koagulačné časy v prijateľnom rozsahu. Po uvedení lieku na trh sa počas súbežnej liečby v ojedinelých prípadoch zaznamenalo klinicky významné zvýšenie INR. Pri zavedení a ukončení súbežnej liečby ezomeprazolom a warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmisa odporúča pacienta monitorovať.


Omeprazol podobne ako ezomeprazol účinkuje ako inhibítor CYP2C19. Omeprazol podávaný zdravým jedincom v dávke 40 mg v prierezovej („crossover“) štúdii zvýšil pre cilostazol úroveň Cmaxo 18 % a úroveň AUC o 26 % a jeden z jeho aktívnych metabolitov zvýšil úroveň Cmaxo 29 % a úroveň AUC o 69 %.


Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu a cisapridu zdravým dobrovoľníkom spôsobilo zväčšenie plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC) o 32 % a predĺžilo eliminačný polčas (t1/2) o 31 %, neviedlo však k významnému zvýšeniu maximálnych hladín cisapridu v plazme. Mierne predĺžený QTc interval pozorovaný po podaní samotného cisapridu sa ďalej nepredlžoval, ak sa cisaprid podal v kombinácii s ezomeprazolom (pozri tiež časť 4.4).


Ukázalo sa, že ezomeprazol nemá žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku amoxicilínu alebo chinidínu.


V krátkodobých štúdiách, v ktorých sa hodnotilo súbežné podanie ezomeprazolu s naproxénom alebo rofekoxibom sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie.


Výsledky štúdií u zdravých jedincov preukázali farmakokinetickú (FK)/ farmakodynamickú (FD) interakciu medzi klopidogrelom (300 mg nasycovacia dávka/75 mg denná udržiavacia dávka) a ezomeprazolom (40 mg p.o. denne) s následným znížením expozície aktívnemu metabolitu klopidogrelu v priemere o 40% a znížením maximálnej inhibície (indukovanej ADP) agregácie krvných doštičiek v priemere o 14%.

V štúdiiuzdravých jedincovpri podávaní klopidogreluspolusfixnoukombináciouezomeprazol20 mg+kyselina acetylsalicylová81mgv porovnanísklopidogrelomsamotnýmsa znížilaexpozícia aktívnemu metabolituklopidogrelutakmero 40 %.Maximálna úroveňinhibície(ADP indukovanej) agregácie krvnýchdoštičieku týchto jedincov všakbola rovnaká u klopidogrelu a klopidogrelu + kombinovaných liekov (ezomeprazol + ASA).


Z oboch pozorovacích a klinických štúdií sa hlásili nekonzistetné údaje týkajúce sa klinického dopadu FK/FD interakcie ezomeprazolu z hľadiska vážnych kardiovaskulárnych príhod. Ako preventívne opatrenie sa súbežné podávanie klopidogrelu neodporúča.


Neznámy mechanizmus

Pri súčasnom podávaní s ezomeprazolom sa hlásilo zvýšenie sérových hladín takrolimu.

Pri užívaní spolu s inhibítormi protónovej pumpy sa u niektorých pacientov hlásilo zvýšenie hladín metotrexátu. Pri podávaní vysokých dávok metotrexátu sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby ezomeprazolom.


Účinky iných liečiv na farmakokinetiku ezomeprazolu

Ezomeprazol sa metabolizuje prostredníctvom CYP2C19 a CYP3A4. Súbežné podanie ezomeprazolu a klaritromycínu (500 mg 2-krát denne), ktorý inhibuje CYP3A4, spôsobilo zdvojnásobenie expozície (AUC) ezomeprazolu. Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaného inhibítora CYP2C19 a CYP3A4 môže spôsobiť viac ako dvojnásobnú expozíciu ezomeprazolu. Vorikonazol, ktorý inhibuje CYP2C19 a CYP3A4, zvýšil AUCτomeprazolu o 280 %. Avšak dávkovanie ezomeprazolu ani za týchto okolností nie je potrebné často upravovať. Úpravu dávkovania treba však zvážiť u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene a v prípade, že je indikovaná dlhodobá liečba.


Lieky, ktoré indukujú CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako sú rifampicín a Hypericum perforatum) môžu viesť k zníženiu hladiny ezomeprazolu v sére zvýšením jeho metabolizmu.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné klinické údaje o podávaní ezomeprazolu počas gravidity. Údaje z epidemiologických štúdií, v ktorých sa podávala racemická zmes omeprazolu väčšiemu počtu tehotných žien nepoukázali na malformačný či fetotoxický účinok.Štúdie s ezomeprazolom na zvieratách nenaznačili priame či nepriame škodlivé účinky na vývoj embrya/plodu. Štúdie s racemickou zmesou na zvieratách nepreukázali priame či nepriame škodlivé účinky na graviditu, pôrod či postnatálny vývoj. Podávanie lieku gravidným ženám si vyžaduje opatrnosť.


Laktácia

Nie je známe, či sa ezomeprazol vylučuje do ľudského materského mlieka. Nevykonali sa žiadne štúdie u dojčiacich žien. Dereflin sa preto nemá užívať počas laktácie.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Nebol pozorovaný žiaden vplyv.


4.8 Nežiaduce účinky

Počas klinického skúšania s ezomeprazolom a po uvedení lieku na trh sa pozorovali nasledujúce nežiaduce účinky alebo bolo vyslovené podozrenie na ne. Ani jeden z týchto účinkov nebolzávislý od dávky.Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu (veľmi časté 1/10; časté (1/100 až <1/10); menej časté (1/1 000 až <1/100); zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

zriedkavé

leukopénia, trombocytopénia

veľmi zriedkavé

agranulocytóza, pancytopénia

Poruchy imunitného systému


zriedkavé

reakcie z precitlivenosti, napr. horúčka, angioedém a anafylaktická reakcia/šok

Poruchy metabolizmu a výživy


menej časté

periférny edém

zriedkavé

hyponatriémia

neznáme

hypomagneziémia (pozri cast 4.4); ťažká hypomagneziémia môže korelovať s hypokalciémiou

Psychické poruchy

menej časté

nespavosť

zriedkavé

agitovanosť, zmätenosť, depresia

veľmi zriedkavé

agresivita, halucinácie

Poruchy nervového systému

časté

bolesť hlavy

menej časté

závrat, parestézia, somnolencia

zriedkavé

porucha vnímania chuti

Poruchy oka

zriedkavé

neostré videnie

Poruchy ucha a labyrintu

menej časté

vertigo

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastina

zriedkavé

bronchospazmus

Poruchy gastrointestinálneho traktu

časté

bolesť brucha, zápcha, hnačka, flatulencia, nauzea/vracanie

menej časté

sucho v ústach

zriedkavé

stomatitída, gastrointestinálna kandidóza

neznáme

mikroskopická kolitída

Poruchy pečene a žlčových

ciest


menej časté

zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov

zriedkavé

hepatitída so žltačkou alebo bez nej

veľmi zriedkavé

zlyhávanie funkcie pečene, encefalopatia u pacientov s ochorením pečene v anamnéze

Poruchy kože a podkožného

tkaniva


menej časté

dermatitída, pruritus, vyrážky, žihľavka

zriedkavé

alopécia, fotosenzitivita

veľmi zriedkavé

multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza (TEN)

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

menej časté

fraktúra v bedrovej oblasti, zápästia alebo chrbtice (pozri čast 4.4)

zriedkavé

artralgia, myalgia

veľmi zriedkavé

svalová slabosť

Poruchy obličiek a močových

ciest

veľmi zriedkavé

intersticiálna nefritída; u niektorých pacientov bolo súčasne hlásené zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

veľmi zriedkavé

gynekomastia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

zriedkavé

nevoľnosť, zvýšené potenie


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


S úmyselným predávkovaním existujú zatiaľ iba veľmi obmedzené skúsenosti. Symptómy popísané v súvislosti s dávkou 280 mg boli gastrointestinálne príznaky a slabosť. Podanie jednej dávky 80 mg ezomeprazolu nespôsobilo žiadne problémy. Nie je známe špecifické antidotum. Ezomeprazol sa v značnej miere viaže na bielkoviny plazmy, preto ho nemožno ľahko dialyzovať. Tak ako v každom prípade predávkovania, aj tu je potrebná symptomatická liečba s použitím všeobecných podporných opatrení.


5. Farmakologické vlastnosti


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina:inhibítor protónovej pumpy

ATC skupina: A02B C05


Ezomeprazol je S-izomér omeprazolu a znižuje sekréciu žalúdkovej kyseliny prostredníctvom špecificky cieleného mechanizmu účinku. Je to špecifický inhibítor kyselinovej pumpy v parietálnych bunkách. R- aj S-izomér omeprazolu majú podobnú farmakodynamickú aktivitu.

Miesto a mechanizmus účinku

Ezomeprazol je slabo zásaditá látka, ktorá sa koncentruje a konvertuje na aktívnu formu v silne kyslom prostredí sekrečných kanálikov parietálnych buniek, kde inhibuje enzým H+/K+-ATPázu, kyselinovú pumpu, a inhibuje bazálnu i stimulovanú sekréciu kyseliny.

Účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny

Po perorálnom podaní 20 mg alebo 40 mg ezomeprazolu nastupuje účinok do jednej hodiny. Po opakovanom podaní 20 mg ezomeprazolu raz denne počas piatich dní sa znižuje priemerný maximálny výdaj kyseliny po stimulácii pentagastrínom o 90 % (merané 6 – 7 hodín po podaní na piaty deň).


Po piatich dňoch perorálneho podávania ezomeprazolu v dávke 20 mg alebo 40 mg sa počas 24 h udržuje u symptomatických pacientov s GERD intragastrické pH nad hodnotou 4 v priemere 13 hodín (20 mg) a 17 hodín (40 mg). Podiel pacientov, u ktorých sa intragastrické pH udržuje nad hodnotou 4 aspoň počas 8, 12 a 16 hodín, bol po podaní dávky 20 mg ezomeprazolu 76 %, 54 % a 24 %, po podaní dávky ezomeprazolu 40 mg 97 %, 92 % a 56 %.


Ak použijeme AUC ako alternatívny parameter koncentrácie v plazme, je možné preukázať vzťah medzi inhibíciou sekrécie kyseliny a expozíciou.

Terapeutické účinky inhibície sekrécie kyseliny

Ku zahojeniu refluxnej ezofagitídy dôjde približne u 78 % pacientov po 4 týždňoch podávania a u 93 % po 8 týždňoch podávania ezomeprazolu v dávke 40 mg.


Jednotýždňová liečba ezomeprazolom v dávke 20 mg 2-krát denne spolu s vhodným antibiotikom vedie k úspešnej eradikácii H. pylori približne u 90 % pacientov.

Po jednotýždňovej eradikačnej liečbe nie je pre účinné zahojenie vredu a ústup príznakov pri nekomplikovaných dvanástnikových vredoch potrebná následná monoterapia liečivami potláčajúcimi sekréciu.


V randomizovanom, dvojito-zaslepenom, placebom kontrolovanom klinickom skúšaní boli pacienti s endoskopicky potvrdeným krvácaním z peptického vredu charakterizovaným ako Forrest Ia, Ib, IIa alebo IIb (9 %, 43 %, 38 % alebo 10 % v danom poradí) randomizovaní na liečbu infúznym roztokom ezomeprazolu (n = 375) alebo na liečbu placebom (n = 389). Po endoskopicky vykonanej hemostáze dostávali pacienti buď 80 mg ezomeprazolu v intravenóznej infúzii počas 30 minút nasledovanej kontinuálnou infúziou v dávke 8 mg/h, alebo placebo počas 72 hodín. Po iniciálnej 72-hodinovej fáze užívali všetci pacienti v otvorenom skúšaní perorálny ezomeprazol v dávke 40 mg počas 27 dní za účelom supresie kyseliny. Výskyt opätovného krvácania v rámci 3 dní bol 5,9 % v skupine pacientov liečených ezomeprazolom v porovnaní s 10,3 % v skupine pacientov liečených placebom. Výskyt opätovného krvácania 30 dní po ukončení liečby v skupine pacientov liečených ezomeprazolom v porovnaní so skupinou pacientov užívajúcich placebo bol 7,7 % oproti 13,6 %.

Iné účinky spojené s inhibíciou sekrécie kyseliny

Počas liečby liekmi potláčajúcimi sekréciu kyseliny stúpa hladina gastrínu v sére ako reakcia na zníženie sekrécie kyseliny. Tiež sa zvyšuje hladina chromogranínu A (CgA) v dôsledku zníženia žalúdočnej kyslosti. Zvýšená hladina CgA môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné tumory. Z údajov z literatúry vyplýva, že liečbainhibítormiprotónovejpumpysa má zastaviť aspoň 5 dnípred meraním CgA. Ak CgA a hladiny gastrínu nie sú normalizované po 5 dňoch, je nutné vyšetrenie opakovať po 14 dňoch od ukončenia liečby ezomeprazolom.


U detí aj dospelých sa počas dlhodobého podávania ezomeprazolu pozoroval zvýšený počet ECL buniek, čo pravdepodobne súvisí so zvýšenou hladinou gastrínu v sére. Tietonálezynie sú považovanézaklinicky významné.


Počas dlhodobého podávania látok tlmiacich sekréciu bol opísaný o niečo častejší výskyt glandulárnych cýst v žalúdku. Tieto zmeny sú fyziologickým dôsledkom výraznej inhibície sekrécie kyseliny, sú benígne a javia sa ako reverzibilné.


Zníženie acidity žalúdka spôsobenej čímkoľvek, vrátane inhibítorov protónovej pumpy, zvyšuje počet baktérií v žalúdku, ktoré sú za normálnych okolností prítomné v gastrointestinálnom trakte. Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií vyvolaných druhmi rodu Salmonella a Campylobacter a pravdepodobne tiež Clostridium difficileu hospitalizovaných pacientov.

V dvoch štúdiách s ranitidínom ako aktívnym komparátorom preukázal ezomeprazol lepší účinok na zahojenie žalúdkových vredov u pacientov užívajúcich NSAID, vrátane COX-2 selektívnych NSAID.


V dvoch štúdiách s placebom ako komparátorom preukázal ezomeprazol lepší účinok v prevencii žalúdkových a dvanástnikových vredov u pacientov (vo veku > 60 rokov a/alebo s vredovou chorobou v anamnéze), ktorí užívajú NSAID, vrátane COX-2 selektívnych NSAID.


Pediatrická populácia

U pediatrických pacientov s GERD (<1 až 17 rokov) dlhodobo užívajúcich inhibítory protónovej pumpy sa u 61 % detí vyvinul nízky stupeň hyperplázie ECL (Enterochomaffin cell-like) buniek s neznámym klinickým významom a bez rozvoja atrofickej gastritídy alebo karcinoidných tumorov.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia a distribúcia

Ezomeprazol nie je stabilný v kyslom prostredí a podáva sa perorálne vo forme gastrorezistentných granúl. Konverzia in vivo na R-izomér je zanedbateľná. Ezomeprazol sa absorbuje rýchlo, maximálne hladiny v plazme sa dosahujú približne 1 – 2 hodiny po podaní. Absolútna biologická dostupnosť je 64 % po jednorazovej dávke 40 mg a zvyšuje sa na 89 % po opakovanom podávaní raz denne. Zodpovedajúce hodnoty pre ezomeprazol 20 mg sú 50 % a 68 %. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave u zdravých osôb je približne 0,22 l/kg telesnej hmotnosti. Väzba ezomeprazolu na plazmatické bielkoviny je 97 %.


Príjem potravy oneskoruje a znižuje absorpciu ezomeprazolu, čo však nemá významný vplyv na účinok ezomeprazolu na aciditu v žalúdku.

Biotransformácia a eliminácia

Ezomeprazol sa kompletne metabolizuje systémom cytochrómu P450 (CYP). Prevažná časť metabolizmu ezomeprazolu závisí od polymorfného CYP2C19, ktorý je zodpovedný za tvorbu hydroxy- a demetylmetabolitov ezomeprazolu. Zvyšná časť závisí od ďalšej špecifickej izoformy, CYP3A4, ktorá je zodpovedná za tvorbu ezomeprazolsulfónu, hlavného metabolitu v plazme.


Parametre uvedené nižšie charakterizujú farmakokinetiku u osôb s funkčným enzýmom CYP2C19, t.j. u silných metabolizátorov.


Celkový plazmatický klírens je okolo 17 l/h po jednej dávke a okolo 9 l/hod po opakovanom podaní. Plazmatický eliminačný polčas po opakovanom podaní jednej dávky denne je okolo 1,3 h. Farmakokinetika ezomeprazolu sa sledovala pri dávkach do 40 mg podávaných 2-krát denne.Plocha pod krivkou v závislosti plazmatickej koncentrácie od času sa po opakovanom podaní ezomeprazolu zväčšuje. Toto zväčšenie závisí od dávky a po opakovanom podaní vedie k zväčšeniu AUC, ktoré je, čo sa týka proporcionálnosti k dávke, ešte väčšie. Táto závislosť od času a dávky je dôsledkom zníženia metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu, pravdepodobne spôsobených inhibíciou enzýmu CYP2C19 ezomeprazolom, resp. jeho sulfónovým metabolitom. Ezomeprazol sa medzi jednotlivými dávkami úplne vylúči z plazmy, pri podávaní raz denne sa neprejavuje tendencia ku kumulácii.

Hlavné metabolity ezomeprazolu nemajú žiaden účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny. Takmer 80 % perorálnej dávky ezomeprazolu sa vylúči vo forme metabolitov do moču, zvyšok do stolice. V moči sa zistí menej ako 1 % materskej látky.

Osobitné skupiny pacientov

Približne 2,9 ± 1,5 % populácie chýba funkčný enzým CYP2C19 a nazývajú sa slabí metabolizátori. U týchto osôb je metabolizmus ezomeprazolu pravdepodobne katalyzovaný hlavne prostredníctvom CYP3A4. Po opakovanom podaní 40 mg ezomeprazolu raz denne bola u slabých metabolizátorov priemerná plocha pod krivkou závislosti plazmatických koncentrácií od času približne o 100 % väčšia ako u osôb s funkčným enzýmom CYP2C19 (silní metabolizátori). Priemerné maximálne koncentrácie v plazme boli asi o 60 % vyššie.

Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie ezomeprazolu.


U starších osôb (vo veku 71 – 80 rokov) sa metabolizmus ezomeprazolu významne nemení.


Po užití jednej dávky 40 mg ezomeprazolu je priemerná plocha pod krivkou závislosti plazmatických koncentrácií od času približne o 30 % vyššia u žien ako u mužov. Po opakovanom podaní raz denne nie je rozdiel medzi pohlaviami. Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie ezomeprazolu.

Pacienti s poruchou orgánových funkcií

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť porušený metabolizmus ezomeprazolu. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je rýchlosť metabolizmu znížená, čo vedie k zdvojnásobeniu plochy pod krivkou závislosti plazmatických koncentrácií ezomeprazolu od času. U pacientov so závažnou dysfunkciou sa preto nemajú prekročiť maximálne 20 mg dávky. Ezomeprazol ani jeho hlavné metabolity nevykazujú pri podávaní jednej dávky denne žiadnu tendenciu ku kumulácii v organizme.


U pacientov so zníženou funkciou obličiek sa nevykonali žiadne štúdie. Keďže obličky sú zodpovedné za vylučovanie metabolitov ezomeprazolu, nie však za vylučovanie materskej látky, u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neočakávajú zmeny metabolizmu ezomeprazolu.

Pediatrická populácia
Dospievajúci od 12 do 18 rokov

Po opakovanom podávaní 20 mg a 40 mg ezomeprazolu boli – celková expozícia (AUC) a čas dosiahnutia maximálnej koncentrácie liečiva v plazme (tmax) u 12 – 18 ročných pacientov podobné ako u dospelých, a to pri oboch dávkach ezomeprazolu.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


V predklinických premosťujúcich (bridging) štúdiách sa na základe bežných štúdií toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity nezistili žiadne zvláštne riziká pre človeka. Štúdie karcinogenity na potkanoch s racemickou zmesou preukázali hyperpláziu žalúdkových ECL buniek a karcinoidy. Tieto účinky na žalúdok potkanov sú dôsledkom trvalej a výraznej hypergastrinémie vyvolanej zníženou tvorbou žalúdkovej kyseliny a pozorujú sa po dlhodobom podávaní inhibítorov sekrécie žalúdkovej kyseliny potkanom.


6. Farmaceutické informácie


6.1 Zoznam pomocných látok


Obsah kapsuly:

Zrnený cukor (sacharóza a kukuričný škrob)

Hypromelóza

35 % dimetikónová emulzia obsahujúca dimetikón, propyl-p-hydroxybenzoát (E216), metyl-p-hydroxybenzoát (E218), kyselinu sorbovú, nátriumbenzoát, polyetylénglykol, sorbitánmonolaurát, oktylfenoxypolyetoxyetanol a propylénglykol

Polysorbát 80

Manitol

Diacetylované monoglyceridy

Mastenec

30 % disperzia kopolyméru kyseliny metylakrylovej a etylakrylátu (1:1) obsahujúca kopolymér kyseliny metakrylovej a etylakrylátu, nátriumlaurylsulfát a polysorbát 80

Trietylcitrát

Stearoylové makrogolové glyceridy


Stena kapsuly:

Čierny oxid železitý (E172)

Šelak

Žltý oxid železitý (E172)

Oxid titaničitý (E171)

Želatína


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


Blistre: 2 roky


Fľaše:

Pred otvorením fľaše: 2 roky

Po otvorení fľaše: 3 mesiace


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Fľašu uchovávajte dobre uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou. Liek v blistri uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


HDPE fľaše obsahujúce silikagélové vysušovadlo uzavreté bielym PP uzáverom. Hrdlo fľaše je zapečatené hliníkovou indukčne zatavenou fóliou.

Veľkosti balenia: 28, 30, 90 alebo 98 kapsúl.


PA-ALU-PVC/ALU fóliové blistre.

Veľkosti balenia: 3, 7, 14, 15, 25, 28, 30, 50, 56, 90, 98, 100 alebo 140 kapsúl.


Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Podanie cez gastrickú sondu


  1. Obsah kapsuly vsypte do približne 25 ml alebo 50 ml vody. (Pri niektorých sondách je potrebné ho rozptýliť v 50 ml vody, aby nedošlo k ich upchatiu sondy.) Premiešajte.

  2. Suspenziu natiahnite do striekačky a pridajte približne 5 ml vzduchu.

  3. Ihneď pretrepávajte striekačku približne 2 minúty, aby sa granuly rozptýlili.

  4. Držte striekačku hrotom nahor a skontrolujte, či hrot nie je upchatý

  5. Pripevnite striekačku k sonde, zachovajte vyššie opísanú polohu.

  6. Pretrepte striekačku a obráťte ju do polohy hrotom smerujúcim nadol. Ihneď injikujte 5 – 10 ml do sondy. Otočte striekačku po vstreknutí a pretrepte ju (striekačka sa má držať hrotom nahor, aby sa predišlo jeho upchatiu).

  7. Otočte striekačku hrotom nadol a okamžite injikujte ďalších 5 – 10 ml do sondy. Opakujte tento postup, kým sa striekačka nevyprázdni.

  8. Ak je potrebné vypláchnuť sediment, ktorý zostal v striekačke, naplňte striekačku 25 ml vody a 5 ml vzduchu a opakujte postup opísaný v 6. bode. Pri niektorých sondách treba použiť 50 ml vody.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.


Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, k. s. U kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika


8. Registračné číslA

Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly: 09/0766/10-S

Dereflin 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly: 09/0767/10-S


  1. Dátum PRVEJ registrácie/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 29. októbra2010


  1. Dátum revízie textu


04/2015

13



Dereflin 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly