Písomná informácia pre používateľa

Dilizolen 2 mg/ml

infúzny roztok

linezolid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako vám bude tento liek podaný, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Dilizolen a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako budete liečení Dilizolenom

3. Ako sa podáva Dilizolen

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Dilizolen

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Dilizolen a na čo sa používa

Dilizolen je antibiotikum oxazolidínovej skupiny, ktoré pôsobí tak, že zastavuje rast určitých baktérií (mikróbov), ktoré spôsobujú infekciu. Používa sa na liečbu zápalu pľúc a niektorých infekcií v koži alebo pod kožou. Váš lekár bude musieť rozhodnúť, či je Dilizolen vhodný na liečbu vašej infekcie.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako budete liečení Dilizolenom

Dilizolenom nemáte byť liečení:

• ak ste alergický na linezolid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6);

• ak užívate alebo ste v priebehu posledných 2 týždňov užívali akékoľvek lieky známe ako inhibítory monoaminooxidázy (MAOI, napríklad fenelzin, izokarboxazid, selegilín, moklobemid). Tieto lieky sa môžu používať na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby;

• ak dojčíte, pretože linezolid prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na dieťa.

Dilizolen nemusí byť pre vás vhodný, ak na niektoré z nasledujúcich otázok odpoviete kladne. V takom prípade informujte svojho lekára, pretože pred liečbou a počas liečby bude musieť skontrolovať váš celkový zdravotný stav a krvný tlak alebo môže dospieť k názoru, že iná liečba je pre vás vhodnejšia.

Opýtajte sa svojho lekára, ak si nie ste istí, či sa na vás vzťahujú tieto kategórie.

• Máte vysoký krvný tlak, nezávisle od toho či naň užívate lieky alebo nie?

• Diagnostikovali vám zvýšenú činnosť štítnej žľazy?

• Máte nádor obličiek (feochromocytóm) alebo karcinoidný syndróm (spôsobený nádormi hormonálneho systému s príznakmi hnačky, sčervenania kože, dýchavičnosti)?

• Trpíte manickou depresiou, schizoafektívnou poruchou, psychickou zmätenosťou alebo inými duševnými problémami?

• Užívate niektoré z nasledujúcich liekov?

• lieky na uvoľnenie dýchacích ciest, lieky proti nádche alebo chrípke obsahujúce pseudoefedrín alebo fenylpropanolamín;

• lieky používané na liečbu astmy ako salbutamol, terbutalín, fenoterol;

• antidepresíva známe ako tricykliká alebo SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu), napríklad amitriptylín, citalopram, klomipramín, dosulepin, doxepín, fluoxetín, fluvoxamín, imipramín, lofepramín, paroxetín, sertralín;

• lieky používané na liečbu migrény ako sumatriptan a zolmitriptan;

• lieky používané na liečbu náhlych, ťažkých alergických reakcií, ako je adrenalín (epinefrín);

• lieky, ktoré zvyšujú krvný tlak, ako sú noradrenalín (norepinefrín), dopamín a dobutamín;

• lieky používané na liečbu stredne silnej až silnej bolesti, ako je petidín;

• lieky používané na liečbu úzkostných porúch, ako je buspirón;

• antibiotikum nazývané rifampicín.

Upozornenia a opatrenia

Predtým ako vás budú liečiť týmto liekom, informujte svojho lekára, ak:

• sa vám ľahko robia modriny a ľahko krvácate;

• ste anemický (chudokrvný);

• ste náchylný na infekcie;

• v minulosti ste mali záchvaty;

• máte problémy s pečeňou alebo obličkami, najmä ak ste na dialýze;

• máte hnačku.

Okamžite informujte vášho lekára, ak počas liečby:

• máte problémy so zrakom ako nejasné videnie, zmeny farebného videnia, ťažkosti s videním detailov alebo ak sa vaše zorné pole stane obmedzeným;

• počas užívania alebo po užívaní antibiotík vrátane Dilizolenu, máte hnačku. Ak sa táto hnačka stane silnou alebo ak pretrváva, alebo si všimnete, že vaša stolica obsahuje krv alebo hlien, okamžite prestaňte užívať Dilizolen a poraďte sa s lekárom. V takomto prípade neberte lieky, ktoré zastavujú alebo spomaľujú vyprázdňovanie;

• trpíte opakovanou nevoľnosťou alebo opakovaným vracaním, bolesťami brucha alebo zrýchleným dýchaním.

Iné lieky a Dilizolen

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Existuje riziko, že Dilizolen môže niekedy vzájomne pôsobiť s určitými liekmi a spôsobiť vedľajšie účinky ako zmeny krvného tlaku, teploty alebo srdcovej frekvencie.

Ak užívate alebo ste v priebehu posledných 2 týždňov užívali nasledujúce lieky, povedzte to svojmu lekárovi, pretože ak už tieto lieky užívate alebo ste ich v poslednom čase užívali, Dilizolen sa nesmieužívať. (Pozri tiež časť 2 vyššie „Dilizolenom nemáte byť liečení”.)

• inhibítory monoaminooxidázy (MAOI, napríklad fenelzín, izokarboxazid, selegilín, moklobemid). Tieto lieky sa môžu používať na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby;

Takisto povedzte svojmu lekárovi, ak užívate nasledujúce lieky. Váš lekár sa môže i napriek tomu rozhodnúť dať vám Dilizolen, avšak pred liečbou a počas liečby bude musieť skontrolovať váš celkový zdravotný stav a krvný tlak. V iných prípadoch váš lekár môže usúdiť, že je pre vás vhodnejšia iná liečba.

• lieky proti nádche alebo chrípke uvoľňujúce dýchacie cesty, ktoré obsahujú pseudoefedrín alebo fenylpropanolamín;

• niektoré lieky používané na liečbu astmy ako salbutamol, terbutalín, fenoterol;

• určité antidepresíva známe ako tricykliké alebo SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). Je ich veľa, napríklad amitriptylín, citalopram, klomipramín, dosulepin, doxepín, fluoxetín, fluvoxamín, imipramín, lofepramín, paroxetín, sertralín;

• lieky používané na liečbu migrény ako sumatriptan a zolmitriptan;

• lieky používané na liečbu náhlych, ťažkých alergických reakcií, ako je adrenalín (epinefrín);

• lieky, ktoré zvyšujú krvný tlak, ako sú noradrenalín (norepinefrín), dopamín a dobutamín;

• lieky používané na liečbu stredne silnej až silnej bolesti, ako je petidín;

• lieky používané na liečbu úzkostných porúch, ako je buspirón;

• lieky, ktoré zastavujú zrážanie krvi, ako je warfarín.

Dilizolen a jedlo, nápoje a alkohol

• Dilizolen môžete užívať pred jedlom, počas jedla alebo po jedle.

• Vyhýbajte sa konzumácii veľkého množstva zrelých syrov, kvasnicového extraktu alebo výťažku zo sójových bôbov, napr. sójovej omáčke, a konzumácii alkoholu, najmä čapovaného piva a vína, pretože tento liek môže reagovať s látkou nazývanou tyramín, ktorá sa prirodzene nachádza v niektorých druhoch potravín, a spôsobiť vám tak zvýšenie krvného tlaku.

• Ak po jedení alebo pití pocítite pulzujúcu bolesť hlavy, ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Účinok Dilizolenu u tehotných žien nie je známy. Preto sa v tehotenstve nemá užívať, pokiaľ vám ho neodporučil váš lekár. Povedzte svojmu lekárovi, ak ste tehotná, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak sa snažíte otehotnieť.

Počas používania Dilizolenu nedojčite, pretože tento liek prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na dieťa.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Dilizolen môže vyvolať pocit závratu alebo môže narušiť váš zrak. Ak sa tak stane, neveďte motorové vozidlá a neobsluhujte stroje.

Nezabúdajte, že ak sa necítite dobre, môže to ovplyvniť vašu schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stoje.

Dilizolen obsahuje glukózu a sodík.

Glukóza

Každý 1 ml roztoku Dilizolenu obsahuje 45,7 mg glukózy (13,7 g glukózy v jednom vaku).

Ak máte cukrovku, oznámte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Sodík

Každý 1 ml roztoku Dilizolenu obsahuje 0,38 mg sodíka (114 mg sodíka v jednom vaku).

Ak dodržujete diétu s kontrolovaným obsahom sodíka, oznámte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

3. Ako sa podáva Dilizolen

Dospelí

Tento liek vám bude podávať lekár alebo zdravotnícky pracovník prostredníctvom infúzie do žily. Zvyčajná dávka u dospelých (18 rokov a starší) je 300 ml (600 mg linezolidu) dvakrát denne a podáva sa priamo do krvného obehu (intravenózne) infúziou počas 30 až 120 minút.

Ak podstupujete obličkovú dialýzu, Dilizolen vám bude podaný po dialýze.

Liečebná kúra trvá zvyčajne 10 až 14 dní, ale môže trvať až 28 dní. Bezpečnosť a účinnosť tohto lieku nebola stanovená pre liečbu trvajúcu dlhšie ako 28 dní. Váš lekár rozhodne o dĺžke vašej liečby.

Počas užívania Dilizolenu váš lekár vykoná pravidelné krvné testy, aby sledoval váš krvný obraz.

Ak Dilizolen užívate dlhšie ako 28 dní, váš lekár má sledovať aj váš zrak.

Deti

Použitie Dilizolenu u detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov) sa neodporúča.

Ak dostanete viac Dilizolenu, ako máte

Ak máte obavy, že ste mohli dostať príliš veľké množstvo Dilizolenu, ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Ak vynecháte dávku Dilizolenu

Keďže tento liek vám bude podávaný pod starostlivým dohľadom, je veľmi nepravdepodobné, že vynecháte dávku. Ak si myslíte, že ste vynechali dávku lieku, ihneď to oznámte lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Okamžite sa obráťte na svojho lekára, zdravotnú sestru alebo lekárnika, ak si počas liečby Dilizolenom všimnete ktorékoľvek z týchto vedľajších účinkov:

• kožné reakcie ako červenú bolestivú kožu a odlupovanie kože (dermatitída), vyrážku, svrbenie alebo opuchlinu, hlavne v oblasti tváre alebo krku. Môže to byť príznak alergickej reakcie a môže byť potrebné, aby ste prestali užívať Dilizolen;

• problémy so zrakom ako nejasné videnie, zmeny farebného videnia, ťažkosti s videním detailov alebo ak sa vaše zorné pole stane obmedzeným;

• ťažkú hnačku obsahujúcu krv a/alebo hlien (kolitída – zápal hrubého čreva súvisiaci s antibiotikami vrátane pseudomembranóznej kolitídy), ktoré vo veľmi zriedkavých prípadoch môžu viesť ku život ohrozujúcim komplikáciám;

• opakovanú nevoľnosť alebo opakované vracanie, bolesti brucha alebo zrýchlené dýchanie;

• pri používaní Dilizolenu boli hlásené záchvaty a kŕče. Informujte svojho lekára, ak sa u vás objaví nepokoj, zmätenosť, delírium, strnulosť, trasenie, nekoordinovanosť a záchvat pri súčasnom užívaní antidepresív známych ako SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu) (pozri časť 2).

U pacientov, ktorým bol Dilizolenpodávaný dlhšieako 28 dní boli hlásené znecitlivenie, brnenie alebo nejasné videnie. Ak sa u vás objavia problémy so zrakom, čo najskôr sa obráťte na svojho lekára.

K ďalším vedľajším účinkom patria:

Časté vedľajšie účinky (pravdepodobne sa vyskytnú u menej ako 1 z 10 ľudí):

• plesňové infekcie, najmä vaginálna alebo orálna kandidóza;

• bolesť hlavy;

• kovová chuť v ústach;

• hnačka, nevoľnosť alebo vracanie;

• zmeny v niektorých výsledkoch krvných testov vrátane tých, ktoré merajú funkciu obličiek alebo pečene, alebo hladinu cukru;

• nevysvetliteľné krvácanie alebo podliatiny, ktoré môžu byť spôsobené zmenami v počte určitých krviniek, ktoré môžu ovplyvniť zrážanie krvi alebo viesť k anémii.

Menej časté vedľajšie účinky (pravdepodobne sa vyskytnú u menej ako 1 zo 100 ľudí):

• zápal vagíny alebo oblasti pohlavných orgánov u žien;

• zmeny v počte určitých krviniek, ktoré môžu ovplyvniť vašu schopnosť bojovať proti infekciám;

• problémy so spaním;

• závraty, pocity ako mravčenie alebo znecitlivenie;

• nejasné videnie;

• hučanie v ušiach (tinitus);

• zvýšený krvný tlak, zápal žíl;

• poruchy trávenia, bolesť brucha, zápcha;

• sucho alebo bolesť v ústach, opuchnutý, bolestivý alebo sfarbený jazyk;

• kožná vyrážka;

• bolesť v mieste podania infúzie a v jeho okolí;

• zápal žíl (vrátane v mieste podania infúzie);

• častejšia potreba močenia;

• horúčka alebo zimnica, drobné bolesti;

• pocit únavy alebo smädu;

• zápal pankreasu;

• zvýšené potenie;

• zmeny v bielkovinách, soliach alebo enzýmoch v krvi, ktoré určujú funkciu obličiek alebo pečene;

• zníženie poetu krviniek, ktoré bojujú proti infekciám.

Zriedkavé vedľajšie účinky (pravdepodobne sa vyskytnú u menej ako 1 z 1 000 ľudí):

• zmeny srdcovej frekvencie (napr. zvýšená frekvencia);

• prechodné ischemické záchvaty (dočasná porucha prívodu krvi do mozgu spôsobujúca krátkodobé príznaky, ako sú strata videnia, slabosť dolných a horných končatín, nezreteľná reč a strata vedomia);

• zlyhanie obličiek.

Hlásené boli tiež nasledujúce vedľajšie účinky (frekvencia výskytu nie je známa):

• serotonínový syndróm (k príznakom patrí rýchla srdcová frekvencia, zmätenosť, abnormálne potenie, halucinácie, mimovoľné pohyby, zimnica a chvenie);

• laktátová acidóza (k príznakom patrí opakovaná nevoľnosť a opakované vracanie, bolesť brucha, zrýchlené dýchanie);

• závažné kožné ochorenia;

• kŕče;

• povrchové sfarbenie zubov odstrániteľné profesionálnym čistením (manuálne odstránenie zubného kameňa);

• alopécia (vypadávanie vlasov);

• hyponatrémia (nízka hladina sodíka v krvi);

• zmeny farebného videnia, ťažkosti s videním detailov alebo ak sa vaše zorné pole stane obmedzeným.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

5. Ako uchovávať Dilizolen

Personál nemocnice zabezpečí, aby roztok Dilizolenu nebol použitý po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na vaku a aby vám bol podaný hneď po jeho otvorení. Na vaku je uvedený mesiac a rok. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci. Personál nemocnice takisto vizuálne skontroluje roztok pred jeho použitím a použije sa len číry roztok bez častíc. Personál tiež zabezpečí správne uchovávanie roztoku v škatuli, aby bol chránený pred svetlom a mimo dohľadu a dosahu detí, kým nie je potrebný.

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Dilizolen obsahuje

• Liečivo je linezolid. 1 ml roztoku obsahuje 2 mg linezolidu.

• Ďalšie zložky sú monohydrát glukózy (druh cukru), citran sodný (E331), kyselina citrónová (E330), kyselina chlorovodíková (E507) alebo hydroxid sodný (E524) a voda na injekcie.

Ako vyzerá Dilizolen a obsah balenia

Dilizolen je dodávanýako číryroztok v jednotlivých polyetylénových infúznych vakoch obsahujúcich 300 ml (600 mg linezolidu) roztoku.

Vaky sa dodávajú v škatuliach po 1 vaku alebo 10 vakoch.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Glenmark Pharmaceuticals s.r.o., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika

Výrobca:

Pharmaceutical Works POLPHARMA, S.A., 19 Pelplińska Str., 83-200 Starogard Gdański, Poľsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Bulharsko: Dilizolen 2mg/ml инфузионен разтвор

Česká republika: Dilizolen2 mg/ml infuzní roztok

Holandsko: Dilizolen 2 mg/ml, oplossing voor infusie

Poľsko: Dilizolen 2 mg/ml roztwór do infuzji

Rumunsko: Dilizolen 2 mg/ml soluţie perfuzabilă

Slovenská republika: Dilizolen 2 mg/ml

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v septembri 2013.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Dilizolen 2 mg/ml

infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml obsahuje 2 mg linezolidu. Infúzne vaky naplnené 300 ml roztoku obsahujú 600 mg linezolidu.

Tento liek obsahuje 1,67 mmol (alebo 115 mg) sodíka v jednej dávke. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným obsahom sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

infúzny roztok

izotonický, číry, bezfarebný roztok

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Nozokomiálna pneumónia

Komunitná pneumónia

Dilizolen je indikovaný na liečbu komunitnej pneumónie a nozokomiálnej pneumónie, ak sa potvrdilo alebo existuje podozrenie, že bola vyvolaná citlivými grampozitívnymi baktériami. Prirozhodovaní, čije Dilizolenvhodná liečba, je potrebné vziať do úvahyvýsledkymikrobiologickýchtestov aleboinformácieo výskyterezistencie vočiantibakteriálnymlátkam medzigrampozitívnymibaktériami (pozri časť 5.1o príslušnýchorganizmoch).

Linezolid nie je účinný proti infekciám vyvolaným gramnegatívnymi patogénmi. V prípade potvrdenia výskytu gramnegatívneho patogénu alebo podozrenia na jeho výskyt sa musí súbežne začať so špecifickou liečbou proti gramnegatívnym organizmom.

Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív (pozri časť 4.4)

Dilizolen je indikovaný na liečbu komplikovaných infekcií kože a mäkkých tkanív, lenak sa mikrobiologickým testovaním potvrdí, že infekciu vyvolali citlivé grampozitívne baktérie.

Linezolid nie je účinný proti infekciám vyvolaným gramnegatívnymi patogénmi. Linezolid sa má používať len u pacientov s komplikovanými infekciami kože a mäkkých tkanív s potvrdenou alebo možnou súbežnou infekciou gramnegatívnymi organizmami, ak nie sú k dispozícii žiadne alternatívne možnosti liečby (pozri časť 4.4). V takýchto prípadoch sa liečba proti gramnegatívnym organizmom musízačať súbežne.

Liečba linezolidom sa má začať len v nemocnici po konzultácii s príslušným odborníkom, napríklad mikrobiológom alebo infektológom.

Je potrebné venovať pozornosť oficiálnym odporúčaniam na správne používanie antibakteriálnych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Infúzny roztok Dilizolen možno použiť ako začiatočnú liečbu.

U pacientov, u ktorých sa začne liečba parenterálnou formou možno v klinicky indikovaných prípadoch prejsť na perorálnu liečbu.

V takomto prípade, keďže perorálna biologická dostupnosť linezolidu je približne 100 %, nie je potrebná úprava dávky.

Odporúčané dávkovanie a dĺžka liečby u dospelých:

Dĺžka liečby závisí od patogénu, miesta infekcie a jej závažnosti, a od klinickej odpovede pacienta.

Nasledujúce odporúčania týkajúce sa dĺžky liečby zodpovedajú dĺžkam liečby používaným v klinických skúšaniach. Pri niektorých typoch infekcie môžu byť vhodné kratšie liečebné režimy, tieto však neboli v klinických skúšaniach zhodnotené.

Maximálna dĺžka liečby je 28 dní. Bezpečnosť a účinnosť linezolidu podávaného dlhšie ako 28 dní neboli stanovené (pozri časť 4.4).

Pri infekciách spojených so súbežnou bakteriémiou nie je potrebné zvyšovať odporúčanú dávku ani predlžovať liečbu.

Odporúčajú sa tieto dávky:

Deti: Údaje o bezpečnosti a účinnosti linezolidu u detí a dospievajúcich (< 18 rokov) sú nedostatočné na to, aby bolo možné stanoviť odporúčania pre dávkovanie (pozri časti 5.1 a 5.2). Preto, kým nebudú k dispozícii ďalšie údaje, sa v tejto vekovej skupine linezolid neodporúča používať.

Starší pacienti: Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

Pacienti s renálnou insuficienciou:Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pacienti s ťažkou renálnou insuficienciou (t. j. CL_CR< 30 ml/min):

Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania. Vzhľadom na to, že klinický význam vyšších expozícií (do 10‑násobku) dvom hlavným metabolitom linezolidu u pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou nie je známy, linezolid je potrebné u týchto pacientov používať zvlášť opatrne a len v prípade, ak sa očakávaný prínos považuje za vyšší ako teoretické riziko.

Počas 3 hodín hemodialýzy sa odstráni približne 30 % dávky linezolidu, preto sa má linezolid podávať pacientom podstupujúcim túto liečbu až po dialýze. Hoci hlavné metabolity linezolidu sa do istej miery odstránia hemodialýzou, koncentrácie týchto metabolitov sú aj po dialýze výrazne vyššie ako koncentrácie pozorované u pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo miernou až stredne ťažkou renálnou insuficienciou.

Preto je linezolid u pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou podstupujúcich dialýzu potrebné používať zvlášť opatrne a len v prípade, ak sa očakávaný prínos považuje za vyšší ako teoretické riziko.

S podávaním linezolidu pacientom podstupujúcim kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu (continuous ambulatory peritoneal dialysis, CAPD) alebo alternatívnu liečbu zlyhania obličiek (okrem hemodialýzy) nie sú doteraz žiadne skúsenosti.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou:Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania. Klinické údaje sú však obmedzené, a preto sa linezolid u týchto pacientov odporúča používať len v prípade, ak sa očakávaný prínos považuje za vyšší ako teoretické riziko (pozri časti 4.4 a 5.2).

Spôsob podávania:

Odporúčaná dávka linezolidu sa má podávať dvakrát denne.

Cesta podania: intravenózne použitie

Infúzny roztok sa má podávať počas 30 až 120 minút.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvekz pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Linezolid sa nemá používať u pacientov, ktorí užívajú lieky inhibujúce monoaminooxidázu A alebo B (napr. fenelzin, izokarboxazid, selegilín, moklobemid) alebo dva týždne po užití tohto lieku.

Pokiaľ nie je k dispozícii zariadenie na dôkladné sledovanie a monitorovanie krvného tlaku, linezolid sa nemá podávať pacientom s nasledujúcimi klinickými stavmi alebo súčasne užívajúcim nasledujúce druhy liekov:

• pacientom s nekontrolovanou hypertenziou, feochromocytómom, karcinoidom, tyreotoxikózou, bipolárnou depresiou, schizoafektívnou poruchou, akútnymi stavmi zmätenosti;

• pacientom užívajúcim niektoré z týchto liekov: inhibítory spätného vychytávania serotonínu (pozri časť 4.4), tricyklické antidepresíva, agonisti serotonínových 5 HT₁ receptorov (triptány), priamo a nepriamo pôsobiace sympatomimetiká (vrátane adrenergných bronchodilatancií, pseudoefedrínu a fenylpropanolamínu), vazopresoriká (napr. adrenalín a noradrenalín), dopamínergné látky (napr. dopamín, dobutamín), petidín alebo buspirón.

Údaje získané u zvierat ukazujú, že linezolid a jeho metabolity môžu prechádzať do materského mlieka, a preto sa má dojčenie pred jeho podaním a počas jeho podávania prerušiť (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Myelosupresia

Myelosupresia (vrátane anémie, leukopénie, pancytopénie a trombocytopénie) bola hlásená u pacientov liečených linezolidom. V prípadoch so známym výsledkom vzrástli príslušné hematologické parametre po vysadení linezolidu na úroveň hodnôt pred liečbou. Zdá sa, že riziko týchto účinkov súvisí s dĺžkou liečby. U starších pacientov liečených linezolidom môže existovať vyššie riziko výskytu krvnej dyskrázie ako u mladších pacientov. Trombocytopénia sa môže častejšie vyskytovať u pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou, a to nezávisle od toho, či sú dialyzovaní. Preto sa odporúča pozorné sledovanie krvného obrazu u pacientov, ktorí: majú anémiu, granulocytopéniu alebo trombocytopéniu; súbežne užívajú lieky, ktoré môžu znížiť hladinu hemoglobínu, znížiť hodnoty krvného obrazu alebo nepriaznivo ovplyvniť počet alebo funkciu krvných doštičiek; majú ťažkú renálnu insuficienciu; dostávajú liečbu viac ako 10 ‑ 14 dní. Týmto pacientom sa má linezolid podávať len v prípade, ak je možné pozorné sledovanie hladín hemoglobínu, krvného obrazu a počtu krvných doštičiek.

Ak sa počas liečby linezolidom vyskytne závažná myelosupresia a pokiaľ sa pokračovanie v liečbe nepovažuje za absolútne nevyhnutné, je potrebné liečbu ukončiť. V takomto prípade je potrebné intenzívne sledovať krvný obraz a zaviesť príslušné liečebné opatrenia.

Okrem toho sa u pacientov, ktorí dostávajú linezolid, bez ohľadu na počiatočné hodnoty ich krvného obrazu, odporúča týždennesledovať kompletný krvný obraz (vrátane hladiny hemoglobínu, krvných doštičiek a celkového a diferenciálneho počtu leukocytov).

V štúdiách tzv. použitia zo súcitu (compassionate use studies) bol hlásený častejší výskyt ťažkej anémie u pacientov dostávajúcich linezolid dlhšie ako je maximálna odporúčaná dĺžka liečby, t. j. 28 dní. U týchto pacientov bola častejšie potrebná transfúzia krvi. Prípady anémie s potrebou transfúzie krvi boli hlásené aj po uvedení lieku na trh, pričom viac prípadov sa vyskytlo u pacientov liečených linezolidom dlhšie ako 28 dní.

Prípady sideroblastickej anémie boli hlásené po uvedení lieku na trh. V prípadoch so známym časom jej nástupu bola väčšina pacientov linezolidom liečená viac ako 28 dní. Väčšina pacientov sa po prerušení liečby linezolidom plne alebo čiastočne zotavila, a to nezávisle od toho, či boli liečení na anémiu.

Nerovnováha úmrtnosti v klinickom skúšaní u pacientov s grampozitívnymi infekciami krvného obehu súvisiacimi s katétrom

V otvorenej štúdii s ťažko chorými pacientmi s infekciami súvisiacimi s intravaskulárnymi katétrami sa pozorovala zvýšená úmrtnosť u pacientov liečených linezolidom v porovnaní s pacientmi liečenými vankomycínom/dikloxacilínom/oxacilínom [78/363 (21,5 %) v porovnaní s 58/363 (16,0 %)]. Hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil úmrtnosť bol stav grampozitívnej infekcie na začiatku klinického skúšania. Úmrtnosť bola podobná u pacientov s infekciami vyvolanými čisto grampozitívnymi organizmami (miera pravdepodobnosti 0,96; 95 % interval spoľahlivosti: 0,58 ‑ 1,59), ale výrazne vyššia (p = 0,0162) v skupine pacientov liečených linezolidom s iným patogénom alebo bez patogénu na začiatku klinického skúšania (miera pravdepodobnosti 2,48; 95 % interval spoľahlivosti: 1.38-4.46). Najvýraznejší nepomer sa vyskytol počas liečby a do 7 dní po vysadení skúšaného lieku. Počas štúdie získalo gramnegatívne patogény viac pacientov v skupine liečenej linezolidom a viac ich zomrelo na následky infekcie vyvolanej gramnegatívnymi patogénmi a polymikrobiálnych infekcií. Preto sa má linezolid, v prípade komplikovaných infekcií kože a mäkkých tkanív, používať u pacientov s potvrdenou alebo možnou súbežnou infekciou gramnegatívnymi organizmami len vtedy, ak nie sú k dispozícii žiadne alternatívne možnosti liečby (pozri časť 4.1). V takýchto prípadoch sa liečba proti gramnegatívnym organizmom musízačať súbežne.

Hnačka a kolitída súvisiace s antibiotikami

Pseudomembranózna kolitída bola hlásená u takmer všetkých antibakteriálnych látok vrátane lienzolidu. Preto je u pacientov, u ktorých sa po podaní antibakteriálnej látky vyskytne hnačka, dôležité zvážiť túto diagnózu. V prípadoch suspektnej alebo potvrdenej kolitídy súvisiacej s antibiotikami môže byť potrebné vysadiť linezolid a zaviesť príslušné liečebné opatrenia.

Hnačka súvisiaca s antibiotikami a kolitída súvisiaca s antibiotikami vrátane pseudomembranóznej kolitídy a hnačky súvisiacej s baktériami Clostridium difficile boli hlásené v súvislosti s použitím takmer všetkých antibiotík vrátane linezolidu a ich závažnosť sa môže pohybovať v rozsahu od miernej hnačky po fatálnu kolitídu.Z toho dôvodu je u pacientov, u ktorých sa počas použitia linezolidu alebo po jeho použití vyvinie silná hnačka, dôležité zvážiť túto diagnózu. Pri podozrení na hnačku súvisiacu s antibiotikami alebo kolitídu súvisiacou s antibiotikami, alebo pri jej potvrdení, je potrebné prerušiť prebiehajúcu liečbu antibakteriálnymi látkami vrátane linezolidu a bezodkladne zaviesť príslušné liečebné opatrenia. V takejto situácii sú lieky inhibujúce peristaltiku kontraindikované.

Laktátová acidóza

Pri použití linezolidu bola hlásená laktátová acidóza. Pacientom, u ktorých sa počas liečby linezolidom objavia znaky a príznaky metabolickej acidózy vrátane opakovanej nevoľnosti alebo opakovaného vracania, bolesti brucha, nízkej hladiny bikarbonátov alebo hyperventilácie, sa má poskytnúť okamžitá lekárska starostlivosť. V prípade výskytu laktátovej acidózy je potrebné zvážiť prínos pokračujúceho používania linezolidu oproti možným rizikám.

Mitochondriálna dysfunkcia

Linezolid inhibuje syntézu mitochondriálnych proteínov. V dôsledku tejto inhibície sa môžu vyskytnúť nežiaduce príhody, napríklad laktátová acidóza, anémia a neuropatia (optická a periferálna), tieto udalosti sa však vyskytujú častejšie, keď je liek používaný dlhšie ako 28 dní.

Serotonínový syndróm

Pri súčasnom podávaní linezolidu a serotonergných látok vrátane antidepresív, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), boli spontánne hlásené prípady serotonínového syndrómu. Súčasné podávanie linezolidu a serotonergných látok je preto kontraindikované (pozri časť 4.3), s výnimkou prípadov, keď je súbežné podávanie linezolidu so serotonergnými látkami nevyhnutné. V takých prípadoch je u pacientov potrebné pozorne sledovať znaky a príznaky serotonínového syndrómu, ako je kognitívna dysfunkcia, hyperpyrexia, hyperreflexia a nekoordinovanosť. V prípade výskytu znakov alebo príznakov má lekár zvážiť prerušenie podávania jednej alebo oboch látok. Pri vysadení súčasne podávanej serotonergnej látky sa však môžu vyskytnúť symptómy z vysadenia.

Periferálna a optická neuropatia

U pacientov liečených linezolidom bola hlásená periférna aj optická neuropatia, pričom optická neuropatia niekedy progredovala do straty zraku. Toto bolo hlásené hlavne u tých pacientov, ktorí boli liečení dlhšie ako je maximálna odporúčaná dĺžka liečby, t. j. 28 dní.

Všetkým pacientom je potrebné odporučiť, aby hlásili príznaky poškodenia zraku, ako sú zmeny zrakovej ostrosti, zmeny farebného videnia, nejasné videnie alebo poruchy zorného poľa. V takýchto prípadoch sa odporúča okamžité zhodnotenie a podľa potreby odporučenie na oftalmológa. Ak niektorí pacienti užívajú Dilizolen dlhšie ako odporúčaných 28 dní, ich zrakové funkcie majú byť pravidelne kontrolované. V prípade výskytu periférnej alebo optickej neuropatie je potrebné zvážiť pokračovanie používania Dilizolen oproti potenciálnym rizikám.

Pri použití linezolidu u pacientov, ktorí v súčasnosti užívajú alebo ktorí v poslednom čase užívali antimykobakteriálne lieky na liečbu tuberkulózy môže existovať zvýšené riziko výskytu neuropatií.

Kŕče

U pacientov liečených Dilizolen boli hlásené kŕče. Vo väčšine týchto prípadov boli hlásené záchvaty v anamnéze alebo rizikové faktory pre vznik záchvatov. Pacientom sa má odporučiť, aby informovali svojho lekára, ak majú v anamnéze záchvaty.

Inhibítory monoaminooxidázy

Linezolid je reverzibilný, neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (MAOI), avšak v dávkach používaných pri antibakteriálnej liečbe nevykazuje antidepresívny účinok. Z liekových interakčných štúdií a o bezpečnosti linezolidu pri jeho podávaní pacientom so stavmi a/alebo súčasne užívajúcim lieky, ktoré by ich mohli vystaviť riziku inhibície MAO, existujú len veľmi obmedzené údaje. Preto sa použitie linezolidu v týchto prípadoch neodporúča, pokiaľ nie je možné pozorné sledovanie a monitorovanie pacienta (pozri časti 4.3 a 4.5).

Použitie s potravinami bohatými na tyramín

Pacientov je potrebné upozorniť, aby nekonzumovali veľké množstvo potravín bohatých na tyramín (pozri časť 4.5).

Superinfekcia

Účinky liečby linezolidom na normálnu flóru neboli v klinických skúšaniach hodnotené.

Používanie antibiotík môže občas viesť k nadmernému rastu necitlivých organizmov. Napríklad u približne 3 % pacientov, ktorým boli počas klinických skúšaní podávané odporúčané dávky linezolidu sa vyskytli kandidózy súvisiace s liekom. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, je potrebné prijať príslušné opatrenia.

Osobitné populácie

U pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou sa má linezolid používať zvlášť opatrne a len v prípade, ak sa očakávaný prínos považuje za vyšší ako teoretické riziko (pozri časti 4.2 a 5.2).

Linezolid sa odporúča podávať pacientom s ťažkou hepatálnou insuficienciou len v prípade, ak pozorovaný prínos liečby prevažuje nad teoretickým rizikom (pozri časti 4.2 a 5.2).

Zníženie fertility

U dospelých samcov potkanov linezolid pri hladinách expozície približne rovnakých ako sú predpokladané hladiny u ľudí reverzibilne znížil fertilitu a indukoval abnormálnu morfológiu spermií. Možné účinky linezolidu na mužský reprodukčný systém u ľudí nie sú známe (pozri časť 5.3).

Klinické skúšania

Bezpečnosť a účinnosť linezolidu podávaného dlhšie ako 28 dní neboli stanovené.

Kontrolované klinické skúšania nezahŕňali pacientov s diabetickými léziami na dolných končatinách, dekubitmi alebo ischemickými léziami, s ťažkými popáleninami alebo gangrénou. Preto sú skúsenosti s používaním linezolidu v liečbe týchto ochorení obmedzené.

Pomocné látky

Každý ml roztoku obsahuje 45,7 mg (t. j. 13,7 g/300 ml) glukózy. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov s cukrovkou alebo inými stavmi súvisiacimi s intoleranciou glukózy. Každý ml roztoku obsahuje aj 0,38 mg (114 mg/300 ml) sodíka. Obsah sodíka je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy

Linezolid je reverzibilný, neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (MAOI). Z liekových interakčných štúdií a o bezpečnosti linezolidu pri jeho podávaní pacientom súčasne užívajúcim lieky, ktoré by ich mohli vystaviť riziku inhibície MAO, existujú len veľmi obmedzené údaje. Preto sa použitie linezolidu v týchto prípadoch neodporúča, pokiaľ nie je možné pozorné sledovanie a monitorovanie pacienta (pozri časti 4.3 a 4.4).

Možné interakcie spôsobujúce zvýšenie krvného tlaku

U zdravých normotenzných dobrovoľníkov linezolid zosilnil zvýšenia krvného tlaku vyvolané pseudoefedrínom a fenylpropanolamínhydrochloridom. Súčasné podávanie linezolidu s pseudoefedrínom alebo fenylpropanolamínom spôsobilo priemerné zvýšenie systolického krvného tlaku o približne 30 – 40 mmHg v porovnaní so zvýšením o 11 – 15 mmHg pri podávaní samotného linezolidu, o 14 – 18 mmHg pri podávaní samotného pseudoefedrínu alebo fenylpropanolamínu a o 8 – 11 mmHg pri podávaní placeba. U pacientov s hypertenziou sa podobné štúdie neuskutočnili. U liekov s vazopresívnym účinkom vrátane dopamínergných látok sa odporúča pozorná titrácia dávok, aby sa pri ich spoločnom podávaní s linezolidom dosiahla požadovaná odpoveď.

Možné serotonergné interakcie

U zdravých dobrovoľníkov sa skúmala možná lieková interakcia s dextrometorfanom. Dextrometorfan sa podával pacientom (v dvoch dávkach po 20 mg s odstupom 4 hodín) samostatne alebo spolu s linezolidom. U zdravých pacientov, ktorí dostávali linezolid s dextrometorfanom, sa nepozorovali žiadne účinky serotonínového syndrómu (zmätenosť, delírium, nepokoj, tremor, sčervenanie, diaforéza, hyperpyrexia).

Skúsenosti po uvedení lieku na trh: hlásený bol jeden prípad, v ktorom sa u pacienta počas užívania linezolidu s dextrometorfanom prejavili účinky podobné serotonínovému syndrómu, ktoré po vysadení oboch liekov ustúpili.

Počas klinického používania linezolidu so serotonergnými látkami vrátane antidepresív, ako sú inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), boli hlásené prípady serotonínového syndrómu. Preto, hoci súčasné podávanie je kontraindikované (pozri časť 4.3), opatrenia u pacientov, pre ktorých je liečba linezolidom a serotonergnými látkami nevyhnutná, sú opísané v časti 4.4.

Použitie s potravinami bohatými na tyramín

U pacientov, ktorí dostávali súčasne linezolid a tyramín v dávke menej ako 100 mg, sa nepozorovala žiadna významná presorická odpoveď. To svedčí o tom, že je len potrebné vyhýbať sa konzumácii nadmerného množstva potravín a nápojov s vysokým obsahom tyramínu (napr. zrelé syry, kvasnicový extrakt, nedestilované alkoholické nápoje a výrobky z fermentovaných sójových bôbov, ako je sójová omáčka).

Lieky metabolizované cytochrómom P450

Linezolid sa detegovateľne nemetabolizuje enzýmovým systémom cytochrómu P450 (CYP) a neinhibuje žiadne z klinicky významných ľudských izoforiem CYP (1A2, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1, 3A4). Linezolid takisto neindukuje izoenzýmy P450 u potkanov. Preto sa u linezolidu nepredpokladajú žiadne liekové interakcie indukované cytochrómom CYP450.

Rifampicín

Účinok rifampicínu na farmakokinetiku linezolidu bol skúmaný u 16 zdravých dospelých mužských dobrovoľníkov, ktorým bol podávaný linezolid 600 mg dvakrát denne počas 2,5 dňa samostatne a s rifampicínom 600 mg jedenkrát denne počas 8 dní. Rifampicín znížil C_maxlinezolidu v priemere o 21 % [90 % interval spoľahlivosti: 15 ‑ 27] a AUC v priemere o 32 % [90 % interval spoľahlivosti: 27 ‑ 37]. Mechanizmus tejto interakcie a jej klinický význam nie sú známe.

Warfarín

Ak sa k liečbe linezolidom v rovnovážnom stave pridal warfarín, zaznamenalo sa 10 % zníženie priemerných maximálnych hodnôt INR s 5 % znížením AUC INR. Údaje získané od pacientov, ktorým bol podávaný warfarín a linezolid sú nedostatočné na to, aby bolo možné posúdiť prípadný klinický význam týchto zistení.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití linezolidu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). U ľudí existuje potenciálne riziko.

Linezolid sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je zjavne nevyhnutné, t. j. len ak možný prínos prevýši teoretické riziko.

Údaje získané u zvierat ukazujú, že linezolid a jeho metabolity môžu prechádzať do materského mlieka, a preto sa má dojčenie pred jeho podaním a počas jeho podávania prerušiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacientov je potrebné upozorniť na možné závraty alebo príznaky poškodenia zraku (ako je uvedené v častiach 4.4 a 4.8) počas používania linezolidu a má sa im dôrazne odporučiť, aby v prípade výskytu týchto príznakov neviedli motorové vozidlá a neobsluhovali stroje.

Tabuľka uvedená nižšie uvádza zoznam nežiaducich liekových reakcií, ktoré sa vyskytovali s frekvenciami ≥ 0,1 % alebo ktoré sa v klinických štúdiách, do ktorých bolo zaradených viac ako 2 000 dospelých pacientov, ktorým boli odporúčané dávky linezolidu podávané maximálne 28 dní, považovali za závažné.

Približne u 22 % pacientov sa vyskytli nežiaduce reakcie; najčastejšie hlásené boli bolesť hlavy (2,1 %), hnačka (4,2 %), nauzea (3,3 %) a kandidóza (hlavne orálna 0,8 %a vaginálna 1,1 %kandidóza, pozri tabuľku uvedenú nižšie). Najčastejšie hlásené nežiaduce udalosti súvisiace s liekom, ktoré viedli k prerušeniu liečby, boli bolesť hlavy, hnačka, nauzea a vracanie. Asi 3 % pacientov prerušili liečbu kvôli výskytu nežiaducej udalosti súvisiacej s liekom.

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené zo skúseností po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke v kategórii frekvencie „neznáme“, keďže skutočnú frekvenciu nie je možné určiť z dostupných údajov.

Počas liečby linezolidom boli pozorované a hlásené nasledujúce nežiaduce účinky s týmito frekvenciami výskytu: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Trieda orgánových systémov	Časté (≥1/100 až <1/10)	Menej časté (≥1/1 000 až <1/100)	Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)	Veľmi zriedkavé (<1/10,000)	Neznáme (z dostupných údajov)
Infekcie a nákazy	kandidóza, orálna kandidóza, vaginálna kandidóza, plesňové infekcie	vaginitída			kolitída súvisiaca s antibiotikami vrátane pseudomembranóznej kolitídy*
Poruchy krvi a lymfatického systému		leukopénia*, neutropénia, trombocytopénia*, eozinofília			myelosupresia*, pancytopénia*, anémia*†, sideroblastická anémia*
Poruchy imunitného systému					anafylaxia
Poruchy metabolizmu a výživy					laktátová acidóza*, hyponatrémia
Psychické poruchy		nespavosť
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy, porucha chuti (kovová chuť)	závrat, hypestézia, parestézia			serotonínový syndróm**, kŕče*, periferálna neuropatia*
Poruchy oka		nejasné videnie*			optická neuropatia*, optická neuritída*, strata zraku*, zmeny zrakovej ostrosti*, zmeny farebného videnia*, zmeny v poruchách zorného poľa*
Poruchy ucha a labyrintu		tinitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			arytmia (tachykardia)
Poruchy ciev		hypertenzia, flebitída, tromboflebitída	prechodné ischemické záchvaty
Poruchy gastrointestinálneho traktu	hnačka, nauzea, vracanie	pankreatitída, gastritída, lokalizovaná alebo celková bolesť brucha, zápcha, sucho v ústach, dyspepsia, glositída, riedka stolica, stomatitída, zmena sfarbenia jazyka alebo iná jeho porucha			povrchové sfarbenie zubov
Poruchy pečene a žlčových ciest	abnormálne výsledky pečeňových testov, zvýšená hladina AST, ALT alebo alkalickej fosfatázy	zvýšená hladina celkového bilirubínu
Poruchy kože a podkožného tkaniva		urtikária, dermatitída, diaforéza, pruritus, vyrážka			bulózne ochorenia, ako je Stevens‑Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, angioedém, alopécia
Poruchy obličiek a močových ciest	zvýšená hladina urey v krvi (BUN)	polyúria, zvýšený kreatinín	zlyhanie obličiek
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov		vulvovaginálna porucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		zimnica, únava, horúčka, bolesť v mieste vpichu, zvýšený pocit smädu, lokalizovaná bolesť
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Biochémia zvýšená hladina LDH, kreatínkinázy, lipázy, amylázy alebo glukózy vyšetrenej nie nalačno; znížená hladina celkových bielkovín, albumínu, sodíka alebo vápnika; zvýšená alebo znížená hladina draslíka alebo bikarbonátu Hematológia zvýšený počet neutrofilov alebo eozinofilov; znížená hladina hemoglobínu, hematokritu alebo znížený počet erytrocytov; zvýšený alebo znížený počet trombocytov alebo leukocytov	Biochémia zvýšená hladina sodíka alebo vápnika; znížená hladina glukózy vyšetrenej nie nalačno; zvýšená alebo znížená hladina chloridov Hematológia zvýšený počet retikulocytov; znížený počet neutrofilov

* Pozri časť 4.4.

** Pozri časti 4.3. a 4.5.

^† Pozri nižšie.

Nasledujúce nežiaduce reakcie na linezolid sa v zriedkavých prípadoch považovali za závažné: lokalizovaná bolesť brucha, prechodné ischemické záchvaty a hypertenzia.

^† V kontrolovaných klinických skúšaniach, v ktorých sa linezolid podával maximálne 28 dní, bola u menej ako 0,1 % pacientov hlásená anémia. U pacientov so život ohrozujúcimi infekciami a komorbiditami, ktorí boli zaradení do programu „použitia zo súcitu“, bol percentuálny podiel pacientov, u ktorých sa vyvinula anémia pri používaní linezolidu 28 dní, 2,5 % (33/1326), v porovnaní s 12,3 % (53/430) pri liečbe trvajúcej > 28 dní. Percentuálny podiel prípadov, v ktorých bola hlásená ťažká anémia súvisiaca s liekom a vyžadujúca transfúziu krvi, bol u pacientov liečených 28 dní 9 % (3/33) a u pacientov liečených > 28 dní 15 % (8/53).

Údaje z klinických štúdií o bezpečnosti, založené na viac ako 500 pediatrických pacientoch (od narodenia do veku 17 rokov) nenaznačujú, že by sa bezpečnostný profil linezolidu pre pediatrických pacientov odlišoval od bezpečnostného profilu pre dospelých pacientov.

4.9 Predávkovanie

Nie je známe žiadne špecifické antidotum.

Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania. Užitočné však môžu byť nasledujúce informácie:

Odporúča sa podporná starostlivosť spolu s udržiavaním glomerulárnej filtrácie. Približne 30 % dávky linezolidu sa odstráni počas 3 hodín hemodialýzy, ale údaje o odstránení linezolidu peritoneálnou dialýzou alebo hemoperfúziou nie sú k dispozícii. Dva hlavné metabolity linezolidu sa takisto do istej miery odstraňujú hemodialýzou.

Znaky toxicity u potkanov po podávaní dávok linezolidu 3000 mg/kg/deň boli znížená aktivita a ataxia, zatiaľ čo u psov, ktorým sa podával linezolid v dávke 2000 mg/kg/deň, sa vyskytlo vracanie a tremor.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné antibakteriálne liečivá,

ATC kód: J01XX08

Všeobecné vlastnosti

Linezolid je syntetická, antibakteriálna látka, ktorá patrí do novej triedy antimikrobiálnych liečiv, oxazolidinónov. In vitro je účinný proti aeróbnym grampozitívnym baktériám a anaeróbnym mikroorganizmom. Pomocou jedinečného mechanizmu účinku selektívne inhibuje syntézu bakteriálnych bielkovín.

Linezolid sa konkrétne viaže na miesto na bakteriálnom ribozóme (23S podjednotky 50S) a bráni tak tvorbe funkčného iniciačného komplexu 70S, ktorý je základnou zložkou translačného procesu.

Postantibiotický účinok (PAE) linezolidu pre Staphylococcus aureusbol in vitro približne 2 hodiny. Pri jeho stanovení na zvieracích modeloch bol PAE in vivo 3,6 hodiny pre Staphylococcus aureus a 3,9 hodiny pre Streptococcus pneumoniae. V štúdiách na zvieratách bol kľúčovým farmakodynamickým parametrom účinnosti čas, za ktorý plazmatické hladiny linezolidu prevýšili minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) infikujúceho organizmu.

Hraničné hodnoty

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) pre stafylokoky a enterokoky sú: citlivé ≤ 4 mg/l a rezistentné > 4 mg/l. Pre streptokoky (vrátane S. pneumoniae) sú hodnoty: citlivé ≤ 2 mg/l a rezistentné > 4 mg/l. Hraničné hodnoty MIC bez ohľadu na druh sú: citlivé ≤ 2 mg/l a rezistentné > 4 mg/l. Hraničné hodnoty bez ohľadu na druh boli stanovené najmä na základe farmakokinetických a farmakodynamických údajov a sú nezávislé od MIC pre špecifické druhy. Sú určené len na použite u organizmov, pre ktoré neboli stanovené špecifické hraničné hodnoty a nie pre tie druhy, u ktorých sa testovanie citlivosti neodporúča.

Citlivosť

Prevalencia získanej rezistencie sa môže u vybraných druhov líšiť geograficky a v čase, a preto sú, najmä pri liečbe ťažkých infekcií, potrebné miestne údaje o rezistencii. Ak je miestna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva aspoň u niektorých typov infekcií je otázna, je v prípade potreby potrebné požiadať o odbornú pomoc.

Kategória
Citlivé organizmy Grampozitívne aeróby: Enterococcus faecalis Enterococcus faecium* Staphylococcus aureus* koaguláza‑negatívne stafylokoky Streptococcus agalactiae* Streptococcus pneumoniae* Streptococcus pyogenes* streptokoky skupiny C streptokoky skupiny G Grampozitívne anaeróby: Clostridium perfringens Peptostreptococcus anaerobius druhy Peptostreptococcus	Rezistentné organizmy Haemophilus influenzae Moraxella catarrhalis druhy Neisseria Enterobacteriaceae druhy Pseudomonas

*Klinická účinnosť bola preukázaná u citlivých izolátov v schválených klinických indikáciách.

Aj keď linezolid vykazuje in vitro určitú účinnosť proti organizmom Legionella, Chlamydia pneumoniae a Mycoplasma pneumoniae, údaje na potvrdenie klinickej účinnosti sú nedostatočné.

Rezistencia

Skrížená rezistencia

Mechanizmus účinku linezolidu sa líši od mechanizmu účinku iných skupín antibiotík. Štúdie in vitro s klinickými izolátmi (vrátane stafylokokov rezistentných voči meticilínu, enterokokov rezistentných voči vankomycínu a streptokokov rezistentných voči penicilínu a erytromycínu) ukazujú, že linezolid je zvyčajne účinný proti organizmom, ktoré sú rezistentné voči jednej alebo viac ďalších skupín antimikrobiálnych látok.

Rezistencia voči linezolidu je spojená s bodovými mutáciami na 23S rRNA.

Podobne ako pri iných antibiotikách, pri použití linezolidu u pacientov s ťažko liečiteľnými infekciami a/alebo po dlhší čas, bol pozorovaný nečakaný pokles citlivosti. Rezistencia voči linezolidu sa zaznamenala u enterokokov, Staphylococcus aureus a koaguláza-negatívnych stafylokokov. Vo všeobecnosti sa to spájalo s predĺženými cyklami liečby a prítomnosťou náhradných materiálov alebo nedrénovaných abscesov. Ak sa organizmy rezistentné voči antibiotikám vyskytnú v nemocnici, je dôležité klásť dôraz na opatrenia na kontrolu infekcií.

Informácie z klinických skúšaní

Štúdie v pediatrickej populácii: V otvorenej štúdií bola účinnosť linezolidu (10 mg/kg každých 8 h) porovnávaná s vankomycínom (10 ‑ 15 mg/kg každých 6 h – 24 h) pri liečbe infekcií spôsobených suspektnými alebo potvrdenými grampozitívnymi patogénmi (vrátane nozokomiálnej pneumónie, komplikovaných infekcií kože a štruktúr kože, bakteriémie súvisiacej s katétrom, bakteriémie z neznámeho zdroja a iných infekcií) u detí od narodenia do 11 rokov. Miera klinického vyliečenia u klinicky hodnotiteľnej populácie bola 89,3 % (134/150) pri linezolide a 84,5 % (60/71) pri vankomycíne (95 % IS: ‑4,9; 14,6).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Dilizolen obsahuje predovšetkým biologicky aktívny (s)-linezolid, ktorý sa metabolizuje na inaktívne deriváty.

Absorpcia

Linezolid sa po perorálnom podaní rýchlo a extenzívne absorbuje. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu do 2 hodín od podania. Absolútna biologická dostupnosť linezolidu po perorálnom podaní (perorálne a intravenózne podanie v skríženej štúdii) je úplná (približne 100 %).

Absorpcia nie je výrazne ovplyvnená príjmom potravy a absorpcia z perorálnej suspenzie je podobná tej, aká sa dosahuje u filmom obalených tabliet.

Plazmatické hodnoty C_maxa C_minlinezolidu (priemerné hodnoty a [SD]) v rovnovážnom stave po intravenóznom podávaní 600 mg dvakrát denne boli 15,1 [2,5] mg/l a 3,68 [2,68] mg/l.

V ďalšej štúdii po perorálnom podávaní 600 mg linezolidu dvakrát denne do dosiahnutia rovnovážneho stavu bola hodnota C_max21,2 [5,8] mg/l a hodnota C_min6,15 [2,94] mg/l. Rovnovážny stav sa dosiahne do druhého dňa podávania.

Distribúcia

Distribučný objem v rovnovážnom stave dosahuje u zdravých dospelých v priemere okolo 40 ‑ 50 litrov a približuje sa objemu celkovej telesnej vody. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 31 % a nie je závislá od koncentrácie.

Koncentrácie linezolidu sa stanovovali v rôznych tekutinách u obmedzeného počtu dobrovoľníkov v štúdiách po opakovanom podávaní. Pomer koncentrácie linezolidu v slinách a v pote ku koncentrácii v plazme bol v prípade slín 1,2:1,0 a v prípade potu 0,55:1,0. Pomer koncentrácie meraný v rovnovážnom stave C_max bol v tekutine epiteliálnej výstelky 4,5:1,0 a v pľúcnych alveolárnych bunkách 0,15:1,0. V štúdii s malým počtom účastníkov s ventrikulo‑peritoneálnym skratom a v podstate bez zápalu meningov bol po viacnásobnom podaní linezolidu pomer koncentrácie linezolidu v cerebrospinálnej tekutine k maximálnej plazmatickej koncentrácii C_max 0,7:1,0.

Biotransformácia

Linezolid sa metabolizuje hlavne oxidáciou morfolínového kruhu, čo vedie predovšetkým k vzniku dvoch inaktívnych derivátov karboxylovej kyseliny s otvoreným kruhom ‑ metabolitu kyseliny aminoetoxyoctovej (PNU-142300) a metabolitu hydroxyetylglycínu (PNU-142586). Hydroxyetylglycín (PNU-142586) je hlavným ľudským metabolitom a predpokladá sa, že sa tvorí neenzymatickým procesom. Metabolit kyseliny aminoetoxyoctovej (PNU-142300) sa vyskytuje v menšom množstve. Charakterizované boli aj iné, menej zastúpené inaktívne metabolity.

Eliminácia

U pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s ľahkou až stredne ťažkou renálnou insuficienciou sa linezolid v rovnovážnom stave vylučuje predovšetkým močom ako PNU-142586 (40 %), pôvodná látka (30 %) a PNU-142300 (10 %). V stolici sa nezistilo prakticky žiadne množstvo pôvodnej látky, zatiaľ čo približne 6 % z každej dávky sa objavuje v stolici ako PNU-142586 a 3 % ako PNU-142300.

Eliminačný polčas linezolidu je v priemere okolo 5 – 7 hodín.

Extrarenálny klírens predstavuje približne 65 % celkového klírensu linezolidu. So zvyšujúcimi sa dávkami linezolidu sa v jeho klírense zaznamenal malý stupeň nelineárnosti.

Zdá sa, že je to spôsobené nižším obličkovým a extrarenálnym klírensom pri vyšších koncentráciách linezolidu. Rozdiel v klírense je však malý a nemá vplyv na zjavný eliminačný polčas.

Osobitné populácie

Pacienti s renálnou insuficienciou:Po jednorazovom podaní 600 mg bolo pozorované 7‑ až 8‑násobné zvýšenie expozície dvom hlavným metabolitom linezolidu v plazme pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou (t. j. klírens kreatinínu < 30 ml/min). K zvýšeniu AUC pôvodnej látky však nedošlo. Aj keď sa hemodialýzou odstráni časť hlavných metabolitov, po jednorazovom podaní 600 mg boli plazmatické hladiny metabolitov po hemodialýze stále výrazne vyššie ako boli pozorované u pacientov s normálnou renálnou funkciou alebo s miernou až stredne ťažkou renálnou insuficienciou.

U 24 pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou, z ktorých 21 pravidelne podstupovalo hemodialýzu, boli po niekoľkých dňoch podávania linezolidu najvyššie plazmatické koncentrácie dvoch hlavných metabolitov asi 10‑násobne vyššie ako boli pozorované u pacientov s normálnou renálnou funkciou. Najvyššie plazmatické koncentrácie linezolidu neboli ovplyvnené.

Klinický význam týchto pozorovaní nebol stanovený, keďže v súčasnosti sú o bezpečnosti lieku dostupné len obmedzené údaje (pozri časti 4.2 a 4.4).

Pacienti s hepatálnou insuficienciou:Obmedzené údaje nasvedčujú, že farmakokinetika linezolidu, PNU-142300 a PNU-142586 sa nemení u pacientov s miernou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou (t. j. skupina A alebo B podľa Child‑Pughovej klasifikácie). Farmakokinetika linezolidu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (t. j. skupina C podľa Child‑Pughovej klasifikácie) nebola hodnotená. Avšak vzhľadom na to, že linezolid sa metabolizuje neenzymatickým spôsobom, nepredpokladá sa, že by porucha funkcií pečene významne ovplyvnila jeho metabolizmus (pozri časti 4.2 a 4.4).

Deti a dospievajúci (< 18 rokov):Údaje o bezpečnosti a účinnosti linezolidu u detí a dospievajúcich (< 18 rokov) sú nedostatočné, a preto sa používanie linezolidu v tejto vekovej skupine neodporúča (pozri časť 4.2). Na určenie bezpečnosti a účinnosti odporúčaného dávkovania je potrebné vykonať ďalšie štúdie. Farmakokinetické štúdie naznačujú, že po jednej dávke a niekoľkých dávkach u detí (1 týždeň až 12 rokov) bol klírens linezolidu (podľa kg telesnej hmotnosti) väčší u pediatrických pacientov ako dospelých, ale so stúpajúcim vekom sa znižoval.

U detí vo veku 1 týždeň až 12 rokov viedlo podávanie 10 mg/kg každých 8 hodín denne k expozícií približujúcej sa expozícii, ktorá sa dosiahne pri podávaní 600 mg dvakrát denne u dospelých.

U novorodencov do 1 týždňa veku sa systémový klírens linezolidu (podľa kg telesnej hmotnosti) v prvom týždni života rapídne zvyšuje.

Preto novorodenci, ktorým sa podáva 10 mg/kg každých 8 hodín denne, budú mať najväčšiu systémovú expozíciu prvý deň po narodení.

Nadmerné hromadenie sa však pri tomto režime dávkovania počas prvého týždňa života neočakáva, pretože klírens sa počas tohto obdobia rapídne zvyšuje.

U dospievajúcich (12 až 17 rokov) bola farmakokinetika linezolidu podobná ako u dospelých po dávke 600 mg. Preto dospievajúci, ktorým sa podáva 600 mg každých 12 hodín denne, budú mať podobnú expozíciu ako bola pozorovaná u dospelých pri rovnakej dávke.

U pediatrických pacientov s ventrikulo‑peritoneálnym skratom, ktorým bol podávaný linezolid 10 mg/kg buď každých 12 alebo 8 hodín, boli zaznamenané rôzne koncentrácie linezolidu v mozgovomiechovom moku (MMM) po podaní buď jednej dávky alebo niekoľkých dávok linezolidu.Terapeutické koncentrácie neboli v MMM konzistentne dosiahnuté ani udržané. Preto sa neodporúča používať linezolid na empirickú liečbu pediatrických pacientov s infekciami centrálneho nervového systému.

Starší pacienti:Farmakokinetika linezolidu sa u starších pacientov vo veku 65 rokov a viac výrazne nemení.

Ženy: Ženy majú o niečo menší distribučný objem ako muži a priemerná hodnota klírensu sa u nich znižuje po korekcii na telesnú hmotnosť približne o 20 %. U žien sú plazmatické koncentrácie vyššie, čo možno čiastočne pripísať rozdielu v telesnej hmotnosti. Keďže priemerný polčas linezolidu sa však u mužov a žien značne nelíši, nepredpokladá sa, že by plazmatické koncentrácie u žien značne prevýšili koncentrácie, ktoré sú dobre tolerované, a preto nie je potrebná úprava dávkovania.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Linezolid znižuje fertilitu a reprodukčné schopnosti u samcov potkanov pri expozičných hladinách približne rovnakých ako sa predpokladajú u ľudí. U pohlavne dospelých zvierat boli tieto účinky reverzibilné. Neboli však reverzibilné u mladýchzvierat liečených linezolidom počas takmer celého obdobia pohlavného dozrievania. Zaznamenala sa abnormálna morfológia spermií v semenníkoch dospelých potkanov, ako aj hypertrofia epiteliálnych buniek a hyperplázia nadsemenníkov. Zdá sa, že linezolid ovplyvňuje dozrievanie spermatozoí u potkanov. Dopĺňanie testosterónu nemalo žiadny vplyv na linezolidom spôsobené účinky fertility. Hypertrofia nadsemenníkov sa nepozorovala u psov liečených 1 mesiac, hoci boli u nich zjavné zmeny v hmotnosti prostaty, semenníkov a nadsemenníkov.

Štúdie reprodukčnej toxicity u myší a potkanov nepreukázali žiadny teratogénny účinok pri expozičných hladinách 4‑násobne vyšších alebo rovnakých ako hladiny predpokladané u ľudí.

Rovnaké koncentrácie linezolidu spôsobili u myší materskú toxicitu a súviseli so zvýšeným odumieraním embryí vrátane zníženého počtu mláďat vo vrhu, zníženou hmotnosťou plodu a zvýšenou normálnou genetickou predispozíciou na odchýlky hrudnej kosti u príslušného kmeňa myší. U potkanov sa zaznamenala mierna materská toxicita pri expozíciách nižších ako sú predpokladané klinické expozície.

Zaznamenala sa mierna fetálna toxicita, ktorá sa prejavila zníženou hmotnosťou plodu, zníženou osifikáciou sternebry (hrudná kosť a stavce), zníženým prežívaním mláďat a miernym spomalením dozrievania. Pri párení sa u týchto zvierat potvrdilo reverzibilné zvýšenie predimplantačných strát závislých od dávky so zodpovedajúcim znížením fertility. U králikov došlo k zníženiu hmotnosti plodu iba pri materskej toxicite (klinické príznaky, zníženie prírastku telesnej hmotnosti a spotreby potravy) pri nízkych hodnotách expozície 0,06‑násobku v porovnaní s predpokladanou expozíciou u ľudí založenej na AUC. O tomto druhu je známe, že je citlivý na účinky antibiotík.

Linezolid a jeho metabolity sa vylučujú do mlieka dojčiacich potkanov a pozorované koncentrácie v mlieku boli vyššie než v plazme matky.

Linezolid spôsobil u potkanov a psov reverzibilnú myelosupresiu.

U potkanov, ktorým sa podával linezolid perorálne počas 6 mesiacov bola pri dávkach 80 mg/kg/deň pozorovaná nezvratná, minimálna až mierna axonálna degenerácia sedacieho nervu. Minimálna degenerácia sedacieho nervu bola pri tejto dávke pozorovaná aj u 1 samca pri predbežnej nekropsii vykonanej po 3 mesiacoch. Vykonalo sa citlivé morfologické hodnotenie perfúziou fixovaných tkanív, aby sa overila degenerácia zrakového nervu. Minimálna až stredne závažná degenerácia zrakového nervu bola evidentná u 2 z 3 samcov potkanov po 6 mesiacoch podávania, ale priamy vzťah k lieku bol nejasný z dôvodu akútneho charakteru nálezu a jeho asymetrického rozloženia. Pozorovaná degenerácia zrakového nervu bola mikroskopicky porovnateľná so spontánnou jednostrannou degeneráciou zrakového nervu zaznamenanou u starnúcich potkanov a môže ísť o exacerbáciou bežne prebiehajúcich zmien.

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziká pre ľudí okrem tých, ktoré sú uvedené v iných častiach tohto súhrnu charakteristických vlastností lieku. Štúdie karcinogenicity/onkogenicity sa vzhľadom na krátkodobé podávanie a neprítomnosť genotoxicity v štandardných súboroch štúdií neuskutočnili.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

bezvodá kyselina citrónová (E 330)

hydroxid sodný (E 524; na úpravu pH)

monohydrát glukózy

citran sodný (E 331)

kyselina chlorovodíková (E 507; na úpravu pH)

voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Do roztoku nepridávajte žiadne iné látky. V prípade, že je linezolid podávaný súčasne s inými liekmi, každý z nich musí byť podaný osobitne, podľa vlastného dávkovania. Zároveň, ak má byť infúzna jednotka použitá pri podaní niekoľkých liekov za sebou, je nutné ju pred a po podaní linezolidu dôkladne opláchnuť kompatibilným infúznym roztokom.

Dilizolen infúzny roztok je fyzikálne inkompatibilný s nasledujúcimi zlúčeninami: amfotericín B, chlórpromazíniumchlorid, diazepam, pentamidín, isethionát, erytromycín (ako laktobionát), fenytoín sodný a sulfametoxazol/trimetoprim. Navyše, linezolid je chemicky inkompatibilný s ceftriaxónom sodným.

6.3 Čas použiteľnosti

Pred otvorením: 30 mesiacov

Po otvorení: Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, pokiaľ spôsob otvorenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie. Ak sa liek nepoužije ihneď, čas a podmienky uchovávania používaného lieku sú zodpovednosťou používateľa.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie. Polyetylénový obal uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Dilizolen je dodávanýakočíryroztok v jednotlivých polyetylénových infúznych vakoch nízkej hustoty obsahujúcich 300 ml (600 mg linezolidu) roztoku.

Vaky sa dodávajú v škatuliach po 1 vaku alebo 10 vakoch.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glenmark Pharmaceuticals s.r.o., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0181/13-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 09. máj 2013

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

05/2014