Príloha č.3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2009/01051-REG - 2009/01052-REG

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Dinortes 40 mg tablety

Dinortes 80 mg tablety

Telmisartan

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj

vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie

účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím,

svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

3. Ako užívať Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety A NA ČO SA POUŽÍVA

Dinortes patrí do triedy liekov známych ako antagonisty receptora angiotenzínu II.

Angiotenzín II je látka nachádzajúca sa v tele, ktorá spôsobuje zúženie krvných ciev a tým zvyšuje

Váš krvný tlak. Dinortes bráni účinku angiotenzínu II tak, že sa krvné cievy uvoľnia

a Váš krvný tlak sa zníži.

Dinortes sa používana liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného tlaku).

„Esenciálna“ znamená, že vysoký krvný tlak nie je spôsobený iným ochorením.

Ak sa vysoký krvný tlak nelieči, môže poškodiť krvné cievy v niekoľkých orgánoch, čo môže

niekedy viesť k srdcovému záchvatu, zlyhaniu srdca alebo obličiek, cievnym mozgovým príhodám

alebo k oslepnutiu. Pred výskytom poškodenia zvyčajne nie sú prítomné žiadne príznaky vysokého

krvného tlaku. Preto je dôležité pravidelne merať krvný tlak, aby sa overilo, že je v rozmedzí

normálnych hodnôt.

Dinortes sa tiež používa na zníženie srdcovo-cievnych príhod (ako je srdcový záchvat alebo cievna mozgová príhoda) u pacientov, ktorí sú rizikoví z dôvodu zníženého alebo zablokovaného zásobovania srdca alebo nôh krvou, mali cievnu mozgovú príhodu alebo majú vysoké riziko diabetu (cukrovky). Váš lekár Vás môže informovať, že máte vysoké riziko takýchto príhod.

2. SKÔR AKO UŽIJETE Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

Neužívajte Dinortes

• keď ste alergický (precitlivený) na telmisartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek

obsiahnutých v tabletách Dinortesu (zoznam ďalších zložiek je uvedený v časti Ďalšie

informácie).

• keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (Je tiež vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Dinortesu

na začiatku tehotenstva - pozri časť Tehotenstvo).

• keď máte závažné problémy s pečeňou, ako je cholestáza alebo obštrukcia žlčových ciest

(problémy s odtokom žlče z pečene a žlčníka) alebo akékoľvek iné závažné ochorenie pečene.

Ak sa Vás týka ktorýkoľvek z vyššie uvedených bodov, pred užitím Dinortesu to oznámte

svojmu lekárovi.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Dinortesu

Prosím, informujte svojho lekára, ak trpíte alebo ste prekonali ktorékoľvek z nasledujúcich stavov

alebo ochorení:

• Ochorenie obličiek alebo transplantácia obličky

• Stenóza renálnej artérie (zúženie krvných ciev vedúcich do jednej alebo oboch obličiek)

• Ochorenie pečene

• Problémy so srdcom

• Zvýšené hladiny aldosterónu (zadržiavanie vody a soli v tele spolu s nerovnováhou rôznych

minerálov v krvi)

• Nízky krvný tlak (hypotenzia), ktorý sa pravdepodobne vyskytne, keď ste dehydratovaný (keď

u Vás došlo k nadmernej strate vody z tela), alebo keď máte nedostatok soli v tele, a to

v dôsledku liečby diuretikami („tabletami na odvodnenie“), diéty s nízkym obsahom soli,

hnačky alebo vracania.

• Zvýšenie hladín draslíka vo Vašej krvi

• Cukrovka

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Dinortes sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože to môže spôsobiť závažné poškodenie dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť Tehotenstvo).

V prípade chirurgického zákroku alebo anestézie (narkózy) oznámte svojmu lekárovi, že užívate Dinortes.

Užívanie Dinortesu u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov sa neodporúča.

Tak ako všetky ostatné antagonisty receptora angiotenzínu II, aj Dinortes môže byť menej

účinný v znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je

viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Váš lekár Vám

možno bude musieť zmeniť dávku týchto ďalších liekov alebo prijať iné opatrenia. V niektorých

prípadoch budete možno musieť ukončiť užívanie jedného z liekov. To sa týka najmä liekov

uvedených nižšie, ktoré sa užívajú súčasne so Dinortesom:

• Lieky obsahujúce lítium na liečbu niektorých typov depresie.

• Lieky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka v krvi, ako sú náhrady soli obsahujúce draslík, diuretiká šetriace draslík (niektoré „tablety na odvodnenie“), inhibítory ACE, antagonisty receptora angiotenzínu II, NSA (nesteroidné protizápalové lieky, napr. kyselina acetylsalicylová alebo ibuprofén), heparín, imunosupresíva (napr. cyklosporín alebo takrolimus) a antibiotikum trimetoprim.

• Diuretiká („tablety na odvodnenie“), najmä ak sa užívajú vo vysokých dávkach spolu so Dinortesom, môžu viesť k nadmernej strate vody v tele a nízkemu tlaku krvi (hypotenzii).

Tak ako je tomu pri iných liekoch znižujúcich krvný tlak, účinok Dinortesu sa môže znížiť, ak užívate NSA (nesteroidné protizápalové lieky, napr. kyselina acetylsalicylová alebo ibuprofén) alebo kortikosteroidy.

Dinortes môže zvýšiť účinok iných liekov znižujúcich krvný tlak používaných na liečbu vysokého krvného tlaku.

Užívanie Dinortesu s jedlom a nápojmi

Dinortes môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár Vám

za normálnych okolností odporučí, aby ste Dinortes prestali užívať ešte pred tým, než

otehotniete alebo hneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí Vám, aby ste namiesto Dinortesu užívali iný liek. Dinortes sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmiete ho užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie dieťaťa, ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie

Ak dojčíte alebo začínate dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. Dinortes sa

neodporúča matkám, ktoré dojčia a Váš lekár Vám môže predpísať iný liek, ak chcete dojčiť, najmä

vtedy, ak je Vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

O vplyve Dinortesu na schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje nie sú dostupné

informácie. Niektorí ľudia pociťujú závraty alebo únavu pri liečbe vysokého krvného tlaku. Ak

pociťujete závrat alebo únavu, neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje.

3. AKO UŽÍVAŤ Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

Vždy užívajte Dinortes presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý,

overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tabletu vyberiete nasledujúcim spôsobom:

1. Oddeľte jeden samostatný blister od zvyšku pásu jemným odtrhnutím pozdĺž dierkovania.

2. Opatrne odlúpnite zadnú časť blistra.

3. Vytlačte tabletu von.

Zvyčajná dávka Dinortesu je jedna tableta denne. Snažte sa užívať tabletu každý deň v rovnakom čase. Dinortes môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa prehĺtajú celé a zapíjajú vodou alebo iným nealkoholickým nápojom. Je dôležité, aby ste Dinortes užívali každý deň, pokiaľ Vám lekár nepovie inak. Ak máte dojem, že účinok Dinortesu je príliš silný alebo príliš slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Na liečbu vysokého krvného tlaku je zvyčajná dávka Dinortesu pre väčšinu pacientov jedna 40 mg tableta raz denne na kontrolu krvného tlaku počas 24 hodín. Váš lekár Vám odporučil nižšiu dávku, jednu 20 mg tabletu denne. Dinortes sa tiež môže používať v kombinácii s diuretikami (liekmi na odvodnenie), ako je hydrochlorotiazid, pre ktorý sa potvrdilo, že so Dinortesom má prídavný účinok na zníženie krvného tlaku.

Na zníženie výskytu srdcovo-cievnych príhod je zvyčajná dávka Dinortesu jedna 80 mg tableta raz denne. Na začiatku preventívnej liečby Dinortesom sa má často sledovať krvný tlak.

Ak Vaša pečeň nefunguje správne, zvyčajná dávka nemá prekročiť 40 mg raz denne.

Ak užijete viac Dinortesu, ako máte

Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, ihneď kontaktujte svojho lekára, lekárnika alebo pohotovosť

najbližšej nemocnice.

Ak zabudnete užiť Dinortes

Ak zabudnete užiť dávku, netrápte sa. Užite ju hneď, ako si na to spomeniete a potom pokračujte

v užívaní ako predtým. Ak Vašu tabletu neužijete jeden deň, užite zvyčajnú dávku nasledujúci deň.

Neužívajtedvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Dinortes môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia

u každého.

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je definovaná nasledovne:

• veľmi časté: postihujúce viac ako 1 z 10 užívateľov

• časté: postihujúce 1 až 10 zo 100 užívateľov

• menej časté: postihujúce 1 až 10 z 1 000 užívateľov

• zriedkavé: postihujúce 1 až 10 z 10 000 užívateľov

• veľmi zriedkavé: postihujúce menej ako 1 z 10 000 užívateľov

• neznáme: častosť sa nedá zistiť z dostupných údajov

Časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať:

Nízky krvný tlak (hypotenzia) u pacientov, ktorí tento liek užívajú na zníženie srdcovo-cievnych príhod.

Menej časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať:

Infekcie horných dýchacích ciest (ako bolesť hrdla, zápal prínosových dutín, bežné prechladnutie), infekcie močových ciest, nedostatok červených krviniek (anémia), vysoké hladiny draslíka, pocit smútku (depresia), mdloby (synkopa), ťažkosti so zaspávaním, pocit točenia hlavy alebo okolia (vertigo), spomalenie srdcovej činnosti (bradykardia), znížený krvný tlak (hypotenzia) u pacientov, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak, závrat pri postavení sa (ortostatická hypotenzia), dýchavičnosť, bolesť brucha, hnačka, brušný dyskomfort, opúchanie, vracanie, zvýšené potenie, svrbenie, lieková vyrážka, bolesť svalov (myalgia), bolesť chrbta, obličková nedostatočnosť vrátane akútneho zlyhania obličiek a bolesť na hrudi, pocit slabosti a zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Zriedkavé vedľajšie účinky môžu zahŕňať:

Nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia), alergické reakcie (ako vyrážka, svrbenie, sťažené dýchanie, sipot, opuch tváre alebo nízky krvný tlak), pocit úzkosti, poruchy videnia, búšenie srdca (tachykardia), žalúdočné ťažkosti, sucho v ústach, abnormálna funkcia pečene, závažná kožná vyrážka, sčervenenie pokožky, náhly opuch pokožky a sliznice (angioedém), ekzém (kožné ochorenie), bolesť kĺbov (artralgia), bolesť v končatinách, príznaky slabosti, ochorenie podobné chrípke, zvýšené hladiny kyseliny močovej, kreatinínu, pečeňových enzýmov alebo kreatín fosfokinázy v krvi a znížený hemoglobín (krvná bielkovina)

Vedľajšie účinky neznámej častosti výskytumôžu zahŕňať:

Zvýšenie niektorých bielych krviniek (eozinofília), závažné alergické reakcie (ako vyrážka, svrbenie, sťažené dýchanie, sipot, opuch tváre alebo nízky krvný tlak), žihľavka (urtikária), zápal šliach a sepsa* (často nazývaná „otrava krvi“, je to ťažká infekcia so zápalovou reakciou celého tela, ktorá môže viesť až ku smrti)

* V dlhodobej štúdii, ktorá zahŕňala viac ako 20 000 pacientov, sa sepsa objavila u viacerých

pacientov liečených telmisartanom v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo. Táto udalosť sa

objavila buď náhodou alebo sa týka mechanizmu, ktorý nie je v súčasnosti známy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ Dinortes 40 mg alebo 80 mg tablety

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Dinortes po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a blistri po EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Hliníkovo/hliníkové pretlačovacie balenia: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do

lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Dinortes obsahuje

• Liečivo je telmisartan: jedna 40 mg tableta Dinortesu obsahuje 40 mg telmisartanu;

jedna 80 mg tableta Dinortesu obsahuje 80 mg telmisartanu

• Ďalšie zložky sú povidón, meglumín, hydroxid sodný, manitol, krospovidón a magnéziumstearát.

Ako vyzerá Dinortes a obsah balenia

Dinortes sú tablety.

Dinortes 40 mg: sú biele, podlhovasté tablety.

Dinortes 80 mg: sú biele, podlhovasté tablety.

Dinortes sa dodáva v pretlačovacích baleniach obsahujúcich 14, 28, 30, 56, 84, 90 alebo 98 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia alebo sily tabliet musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Laboratorios LICONSA, S.A.

Gran Vía Carlos III, 98, 7 º

08028 Barcelona

Španielsko

Výrobca:

Laboratorios LICONSA, S.A.

Avda. Miralcampo, Nº 7, Polígono Industrial Miralcampo

19200 Azuqueca de Henares (Guadalajara), Španielsko

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledujúcimi názvami:

Portugalsko, Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko,Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Švédsko, Slovinsko, Slovenská republika, Spojené kráľovstvo:

Dinortes 40 a 80 mg tablety

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 10/2010.

Príloha č.2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2009/01051-REG - 2009/01052-REG

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Dinortes 40 mg tablety

Dinortes 80 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Dinortes 40 mg tablety: Každá tableta obsahuje 40 mg telmisartanu

Dinortes 80 mg tablety: Každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Dinortes 40 mg: sú biele, podlhovasté tablety.

Dinortes 80 mg: sú biele, podlhovasté tablety.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia:

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Kardiovaskulárna prevencia:

Zníženie kardiovaskulárnej morbidity u pacientov so:

i) zjavným aterotrombotickým kardiovaskulárnym ochorením (koronárne ochorenie srdca alebo mozgová príhoda alebo ochorenie periférnych tepien v anamnéze) alebo

ii) diabetes mellitus 2. typu s dokumentovaným poškodením cieľového orgánu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba esenciálnej hypertenzie:

Obvykle účinná dávka je 40 mg raz denne. Niektorým pacientom môže postačovať denná dávka už 20 mg. V prípadoch, keď sa nedosiahne cieľový tlak krvi, sa dávka telmisartanu môže zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne. Telmisartan sa alternatívne môže použiť v kombinácii s tiazidovými diuretikami, ako je hydrochlorotiazid, pri ktorom sa ukázalo, že má s telmisartanom prídavný účinok na zníženie tlaku krvi. Keď sa zvažuje zvýšenie dávky, musí sa zohľadniť, že maximálny antihypertenzný účinok sa vo všeobecnosti dosiahne po štyroch až ôsmich týždňoch od začiatku liečby (pozri časť 5.1).

Kardiovaskulárna prevencia:

Odporúčaná dávka je 80 mg raz denne. Nie je známe, či dávky telmisartanu nižšie ako 80 mg sú účinné pri znižovaní kardiovaskulárnej morbidity.

Keď sa začína liečba telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity, odporúča sa starostlivé monitorovanie krvného tlaku a ak je to vhodné, môže byť potrebná úprava liečby, ktorá znižuje krvný tlak.

Dinortes sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Poškodenie funkcie obličiek: u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania. U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo s hemodialýzou sú k dispozícii obmedzené skúsenosti.

U týchto pacientov sa odporúča nižšia začiatočná dávka 20 mg (pozri časť 4.4).

Poškodenie funkcie pečene: U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene dávkovanie nemá prekročiť40 mg raz denne (pozri časť 4.4).

Starší ľudia

Nie je potrebná úprava dávky pre starších ľudí.

Deti a mladiství

Dinortes sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov, kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1)

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6)

• Obštrukčné žlčové poruchy

• Ťažké poškodenie funkcie pečene

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Gravidita:

Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita diagnostikuje, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Poškodenie funkcie pečene:

Dinortes sa nemá podávať pacientom s cholestázou, obštrukčnými žlčovými poruchami alebo ťažkým poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3), pretože telmisartan sa prevažne vylučuje žlčou. U týchto pacientov možno očakávať znížený hepatálny klírens telmisartanu. Dinortes sa má používať len s opatrnosťou u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene.

Renovaskulárna hypertenzia:

U pacientov s bilaterálnou stenózou artérie renalis alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí sa liečia liekmi, ktoré pôsobia na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, je zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličky:

Ak sa Dinortes používa u pacientov s poškodením funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné sledovanie hladín sérového draslíka a kreatinínu. Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Dinortesu pacientom s nedávnou transplantáciou obličky.

Intravaskulárna hypovolémia:

U pacientov, ktorí sú v objemovej a/alebo sodíkovej deplécii silnou diuretickou liečbou, diétnym obmedzením soli, diareou alebo vracaním, sa najmä po prvej dávke Dinortesu môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Tieto stavy sa musia pred podávaním Dinortesu upraviť. Objemová a/alebo sodíková deplécia sa má upraviť ešte pred podávaním Dinortesu.

Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému: Ako dôsledok inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa zaznamenali u citlivýchjedincov hypotenzia a zmeny v obličkových funkciách (vrátane akútneho zlyhania obličiek), zvlášť ak sa kombinujú lieky, ktoré ovplyvňujú tento systém. Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pridaním ACE inhibítorov k antagonistom receptora angiotenzínu II) sa preto neodporúča u pacientov s už kontrolovaným krvným tlakom a musí sa obmedziť na individuálne definované prípady s dôkladným monitorovaním obličkových funkcií.

Iné stavy spojené so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému:

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a funkcia obličiek závisí predovšetkým od činnosti

renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo existujúcou chorobou obličky vrátane stenózy renálnej artérie), sa liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, akým je telmisartan, spájala s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym zlyhaním obličky (pozri časť 4.8).

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne nereagujú na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Použitie telmisartanu sa preto neodporúča.

Stenóza aortálnej a mitrálnej srdcovej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Tak ako pri iných vazodilatanciách, osobitná pozornosť je potrebná u pacientov trpiacich aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Hyperkaliémia:

Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém môže spôsobiť

hyperkaliémiu.

U starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetikov, u pacientov liečených

súčasne inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka, a/alebo u pacientov s pridruženými udalosťami môže byť hyperkaliémia smrteľná.

Pred zvážením súbežného použitia liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém sa má zhodnotiť pomer prínosu a rizika.

Najdôležitejšie rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie, ktoré treba zvážiť sú:

• Diabetes mellitus, poškodenie funkcie obličiek, vek (> 70 rokov)

• Kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-

angiotenzín-aldosterónový systém a/alebo s náhradami draslíka. Lieky alebo terapeutické skupiny liekov, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu sú: náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE inhibítory, antagonisty receptora angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim.

- Pridružené udalosti, hlavne dehydratácia, akútne srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza,

zhoršovanie obličkových funkcií, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekčné ochorenie),

odumieranie buniek (napr. akútna končatinová ischémia, rabdomyolýza, rozsiahla trauma).

U rizikových pacientov sa odporúča intenzívne sledovanie hladín draslíka v sére (pozri časť 4.5).

Etnické rozdiely:

Ako sa pozorovalo pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín, telmisartan a iné antagonisty receptora angiotenzínu II sú zjavne menej účinné v znižovaní tlaku krvi u ľudí čiernej pleti ako u ostatných, pravdepodobne pre vyšší výskyt nízkorenínových stavov u čiernej populácie s hypertenziou.

Iné:

Ako pri inom antihypertenzíve, nadmerná redukcia tlaku krvi u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickou kardiovaskulárnou chorobou môže viesť k infarktu myokardu alebo mŕtvici.

4.5 Liekové a iné interakcie

Štúdie interakcií sa vykonali len u dospelých.

Ako iné lieky účinkujúce na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, telmisartan môže vyvolať hyperkaliémiu (pozri časť 4.4). Riziko sa môže zvýšiť v prípade liečby kombináciou s inými liekmi, ktoré môžu tiež vyvolať hyperkaliémiu (náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE inhibítory, antagonisty receptora angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim.

Výskyt hyperkaliémie závisí od pridružených rizikových faktorov. Riziko sa zvyšuje v prípade vyššie uvedených liečebných kombinácií. Riziko je obzvlášť vysoké pri kombinácii s draslík šetriacimi diuretikami a pri kombinácii s náhradami solí s obsahom draslíka. Napríklad kombinácia s ACE inhibítormi alebo NSA predstavuje nižšie riziko pri dôkladnom dodržaní odporúčaní pre používanie.

Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča

Draslík šetriace diuretiká alebo doplnky draslíka:

Antagonisty receptora angiotenzínu II, ako telmisartan, zmierňujú straty draslíka spôsobené

diuretikami. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo náhrady solí s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu sérového draslíka. Ak je súbežné použitie týchto liečiv indikované pri dokázanej hypokaliémii, majú sa užívať veľmi opatrne a majú sa pravidelne monitorovať sérové hladiny draslíka.

Lítium:

Počas súbežného podávania lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu a s antagonistami receptora angiotenzínu II, vrátane telmisartanu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a toxicita. Ak sa ukáže nevyhnutnosť použitia takejto kombinácie, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladín lítia v sére.

Súbežné použitie, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť

Nesteroidné protizápalové lieky:

NSA (t.j. kyselina acetylsalicylová v protizápalových dávkovacích režimoch, COX-2 inhibítory

a neselektívne NSA) môžu znížiť antihypertenzný účinok antagonistov receptora angiotenzínu II. U niektorých pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti so zníženou funkciou obličiek) súčasné podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II a účinných látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. A preto, táto kombinácia sa má podávať veľmi opatrne obzvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní, má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začiatku súbežnej liečby a pravidelne počas jej trvania.

V jednej štúdii súbežné podávanie telmisartanu a ramiprilu viedlo k 2,5-násobnému zvýšeniu AUC_0-24 a C_maxramiprilu a ramiprilátu. Klinická významnosť tohto pozorovania nie je známa.

Diuretiká (tiazidové diuretiká alebo slučkové diuretiká):

Predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík ako je furosemid (slučkové diuretikum) a hydrochlorotiazid (tiazidové diuretikum) môže viesť k hypovolémii a riziku hypotenzie pri začatí liečby telmisartanom.

Pri súbežnom používaní treba vziať do úvahy

Iné antihypertenzné látky

Účinok telmisartanu na znižovanie tlaku krvi, môže byť zvýšený pri súbežnom použití iných

antihypertenzných liekov.

Na základe farmakologických vlastností možno očakávať, že nasledujúce lieky môžu zosilniť

hypotenzný účinok všetkých antihypertenzív vrátane telmisartanu: baklofén, amifostín. Navyše,

ortostatická hypotenzia môže byť zhoršená alkoholom, barbiturátmi, narkotikami alebo

antidepresívami.

Kortikosteroidy (systémové použitie):

Zníženie antihypertenzného účinku.

4.6 Gravidita a laktácia

Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Gravidita (pozri časti 4.3 a 4.4):

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní Dinortesu u gravidných žien. Štúdie na

zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú preukazné, napriek tomu, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liečiv môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite.

Ak sa gravidita diagnostikuje, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3). Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu účinkom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky. Dojčatá, ktorých matky užívali antagonistu receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia (pozri časť 4.3):

Keďže nie sú dostupné žiadne informácie ohľadom používania Dinortesu počas dojčenia, Dinortes sa neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia, najmä počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak pri vedení vozidiel a obsluhe strojov sa musí vziať do úvahy, že pri antihypertenznej liečbe sa občas môže vyskytnúť závrat alebo ospalosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Celkový výskyt nežiaducich udalostí hlásených pri telmisartane (41,4 %) bol zvyčajne porovnateľný s placebom (43,9 %) v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach. Výskyt nežiaducich udalostí nebol závislý od dávky a nebola preukázaná súvislosť s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov. Bezpečnostný profil telmisartanu u pacientov podstupujúcich liečbu na zníženie kardiovaskulárnej morbidity bol zhodný s tým, ktorý sa získal u pacientov s hypertenziou.

Nežiaduce reakcie lieku uvedené nižšie sa zhromaždili zo všetkých klinických skúšaní u pacientov liečených na hypertenziu a z hlásení po uvedení lieku na trh. Zoznam tiež zohľadňuje závažné nežiaduce účinky a nežiaduce účinky vedúce k prerušeniu liečby, ktoré sa hlásili v troch dlhodobých klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali 21 642 pacientov liečených telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity počas šiestich rokov.

Nežiaduce reakcie sú usporiadané podľa frekvencie s použitím nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej

závažnosti.

Infekcie a nákazy:

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Infekcie horných dýchacích ciest vrátane faryngitídy a sinusitídy, infekcie močových ciest vrátane cystitídy

Neznáme (z dostupných údajov): Sepsa vrátane smrteľných následkov¹

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté (≥1/1 000 až < 1/100): Anémia

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Trombocytopénia

Neznáme (z dostupných údajov): Eozinofília

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Precitlivenosť

Neznáme (z dostupných údajov): Anafylaktická reakcia

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Hyperkaliémia

Psychické poruchy:

Menej časté (≥1/1 000 až < 1/100): Depresia, nespavosť

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Úzkosť.

Poruchy nervového systému

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Synkopa.

Poruchy oka:

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Porucha videnia

Poruchy ucha a labyrintu:

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Vertigo

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Bradykardia

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Tachykardia

Poruchy ciev

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Hypotenzia², ortostatická hypotenzia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Dyspnoe

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Bolesť brucha, hnačka, dyspepsia, flatulencia, vracanie

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Žalúdočné ťažkosti, sucho v ústach

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Abnormálna funkcia pečene/poruchy pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Hyperhydróza, pruritus, vyrážka.

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Erytém, angioedém, lieková erupcia, toxická kožná erupcia, ekzém.

Neznáme (z dostupných údajov): Urtikária.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Myalgia, bolesť chrbta (napr. ischias), svalové kŕče

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Artralgia, bolesť v končatinách.

Neznáme (z dostupných údajov): Tendonitída

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Poškodenie obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Bolesť na hrudníku, asténia (slabosť).

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Ochorenie podobné chrípke

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): Zvýšenie kreatinínu v krvi.

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000): Zvýšenie kyseliny močovej v krvi, zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie kreatín fosfokinázy v krvi, zníženie hemoglobínu

¹V klinickom skúšaní PRoFESS sa po telmisartane v porovnaní s placebom pozorovala zvýšená incidencia sepsy. Udalosť môže byť náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmom, ktorý v súčasnosti nie je známy (pozri časť 5.1).

²Hlásené ako časté u pacientov s kontrolovaným krvným tlakom, ktorí sa liečili telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity na najvyššej úrovni štandardnej starostlivosti.

4.9 Predávkovanie

Čo sa týka predávkovania u ľudí, dostupné sú len obmedzené údaje.

Príznaky

Najhlavnejšie prejavy predávkovania telmisartanom boli hypotenzia a tachykardia; taktiež sa zaznamenali bradykardia, závraty, zvýšenie kreatinínu v sére a akútne zlyhanie obličiek.

Liečba

Telmisartan sa neodstráni hemodialýzou. Pacient musí byť starostlivo monitorovaný a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od času užitia a závažnosti symptómov. Navrhované opatrenia zahrňujú vyvolanie vracania a/alebo výplach žalúdka. Aktívne uhlie môže byť užitočné pri liečbe predávkovania. Často sa majú sledovať sérové elektrolyty a kreatinín. Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy na chrbte a treba mu urýchlene podať náhrady soli a objemu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA07.

Mechanizmus účinku:

Telmisartan je perorálne aktívny a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT1).

Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou z jeho väzbového miesta na subtype receptora AT1, ktorý je zodpovedný za známe pôsobenie angiotenzínu II. Telmisartan nejaví žiadnu parciálnu agonistickú účinnosť na AT1 receptore. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor. Táto väzba je dlhodobá. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom vrátane AT2 a iných menej charakterizovaných AT receptorov. Funkčná úloha týchto receptorov nie je známa, ani účinok ich možnej nadmernej stimulácie angiotenzínom II, ktorého hladiny sa zvyšujú telmisartanom. Plazmatické hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje ľudský plazmatický renín ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje enzým konvertujúci angiotenzín (kininázu II), enzým, ktorý taktiež odbúrava bradykinín. Preto sa neočakáva, že sa zosilnia bradykinínom sprostredkované nežiaduce účinky.

U ľudí 80 mg dávka telmisartanu takmer úplne inhibuje angiotenzínom II vyvolané zvýšenie tlaku krvi. Inhibičný účinok sa zachová v priebehu 24 hodín a je merateľný do 48 hodín.

Klinická účinnosť a bezpečnosť:

Liečba esenciálnej hypertenzie:

Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzná aktivita postupne prejavuje v priebehu 3 hodín.

Maximálne zníženie tlaku krvi sa zvyčajne dosiahne za 4 až 8 týždňov od začiatku liečby a pretrváva počas dlhodobej liečby.

Ako sa ukázalo pri ambulantných meraniach tlaku krvi, antihypertenzný účinok pretrváva konštantne počas 24 hodín po podaní dávky vrátane posledných 4 hodín pred ďalšou dávkou. Toto potvrdzujú pomery najnižšej a najvyššej koncentrácie, ktoré sú trvalo nad 80 % po dávkach 40 a 80 mg telmisartanu v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach. Je zrejmý vzťah dávky k času návratu na základnú úroveň systolického tlaku krvi (STK). Z tohto hľadiska sú údaje týkajúce sa diastolického tlaku krvi (DTK) rozporné.

U pacientov s hypertenziou telmisartan znižuje tak systolický, ako aj diastolický tlak krvi bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. Prínos diuretického a natriuretického účinku lieku k jeho hypotenznému pôsobeniu sa ešte len bude určovať. Antihypertenzná účinnosť telmisartanu je porovnateľná s účinnosťou predstaviteľov iných tried antihypertenzív (demonštrovala sa v klinických skúšaniach porovnávajúcich telmisartan s amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lizinoprilom).

Po náhlom prerušení liečby telmisartanom sa tlak krvi postupne vracia na hodnoty pred liečbou v priebehu niekoľkých dní bez dôkazu rebound hypertenzie.

Výskyt suchého kašľa bol signifikantne nižší u pacientov liečených telmisartanom ako u tých, ktorí užívali inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín v klinických skúšaniach priamo porovnávajúcich tieto dve antihypertenzné liečby.

Kardiovaskulárna prevencia:

Štúdia ONTARGET(Ongoing Telmisartan Alone and in Combination with Ramipril Global Endpoint Trial) porovnávala účinky telmisartanu, ramiprilu a kombinácie telmisartanu s ramiprilom v kardiovaskulárnych ukazovateľoch u 25620 pacientov vo veku 55 rokov alebo starších s anamnézou koronárneho ochorenia srdca, mozgovej príhody, prechodného ischemického ataku (transient ischemic attack, TIA), ochorenia periférnych tepien alebo diabetu mellitus 2. typu sprevádzaného známkami poškodenia cieľového orgánu (napr. retinopatiou, hypertrofiou ľavej komory, makro- alebo mikroalbuminúriou), ktoré predstavujú populáciu pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom.

Pacienti boli randomizovaní do jednej z troch nasledovných liečebných skupín: telmisartan 80 mg (n=8542), ramipril 10 mg (n=8576), alebo kombinácia telmisartanu 80 mg s ramiprilom 10 mg ( n=8502), a následne boli sledovaní priemerne počas obdobia 4,5 roka.

Telmisartan preukázal podobnú účinnosť ako ramipril pri znižovaní primárnych kompozitných cieľových ukazovateľov kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania. Incidencia primárnych cieľových ukazovateľov bola podobná v skupine pacientov liečených telmisartanom (16,7 %) a ramiprilom (16,5 %). Pomer rizika telmisartanu v porovnaní s ramiprilom bol 1,01 (97,5% Cl 0,93 – 1,10, p (non-inferiority)= 0,0019 pri hranici 1,13). Miera všetkých prípadov mortality bola 11,6 % medzi pacientmi liečenými telmisartanom a 11,8 % medzi pacientmi liečenými ramiprilom.

Pri telmisartane bola zistená podobná účinnosť ako pri ramiprile v predšpecifikovaných sekundárnych konečných ukazovateľoch kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody [0,99 (97,5% CI 0,90 – 1,08), p (non –inferiority)=0,0004], v primárnych cieľových ukazovateľoch referenčnej štúdie HOPE (The Heart Outcomes Prevention Evaluation Study), ktorá skúmala účinky ramiprilu v porovnaní s placebom.

V štúdii TRANSCEND sa randomizovali pacienti s intoleranciou voči ACE-I na základe podobných inklúznych kritérií ako v štúdii ONTARGET do skupiny telmisartan 80 mg (n=2954) alebo placebo (n=2972), v oboch pri najvyššej úrovni štandardnej starostlivosti. Sledovanie trvalo priemerne 4 roky a 8 mesiacov. Nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel v incidencii primárnych kompozitných cieľových ukazovateľov (kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania) [15,7 % v skupine s telmisartanom a 17,0 % v skupine s placebom s mierou rizika 0,92 (95% CI 0,81 – 1,05, p=0,22)]. Zistil sa prínos telmisartanu v porovnaní s placebom v predšpecifikovaných kompozitných sekundárnych výsledkoch pri kardiovaskulárnej smrti, nefatálnom infarkte myokardu a nefatálnej mozgovej príhode [0,87 (95% CI 0,76 – 1,00, p=0,048)]. Nezistil sa žiadny prínos pri kardiovaskulárnej mortalite (miera rizika 1,03, 95%CI 0,85 – 1,24).

Kašeľ a angioedém sa zaznamenali menej často u pacientov liečených telmisartanom než u pacientov liečených ramiprilom, zatiaľ čo hypotenzia sa častejšie zaznamenala pri telmisartane.

Kombinácia telmisartanu s ramiprilom nepriniesla ďalší prínos prevyšujúci ramipril alebo telmisartan samotný. Kardiovaskulárna mortalita a všetky prípady mortality boli numericky vyššie pri kombinácii. V skupine s kombináciou bol navyše signifikantne vyšší výskyt hyperkaliémie, renálneho zlyhania, hypotenzie a synkopy. Preto sa v tejto skupine pacientov použitie kombinácie telmisartanu s ramiprilom neodporúča.

V klinickom skúšaní „Prevention Regimen For Effectively avoiding Second Strokes“ (PRoFESS) s 50-ročnými a staršími pacientmi, ktorí mali nedávno mozgovú príhodu, bola po telmisartane v porovnaní s placebom zaznamenaná zvýšená incidencia sepsy 0,70 % voči 0,49 % [RR 1,43 (95% interval spoľahlivosti 1,00 – 2,06]; incidencia smrteľných prípadov sepsy bola zvýšená u pacientov užívajúcich telmisartan (0,33 %) voči pacientom užívajúcim placebo (0,16 %) [RR 2,07 (95% interval spoľahlivosti 1,14 – 3,76]. Pozorovaná zvýšená miera výskytu sepsy v súvislosti s používaním telmisartanu môže byť buď náhodným nálezom, alebo môže súvisieť s mechanizmom, ktorý v súčasnosti nie je známy.

Prínosy telmisartanu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu nie sú v súčasnosti známe.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:

Telmisartan sa absorbuje rýchlo, hoci sa absorbované množstvo líši. Priemerná absolútna biologická dostupnosť telmisartanu je okolo 50 %. Keď sa telmisartan užíva s jedlom, redukcia plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC0-∞) telmisartanu sa mení od približne 6 % (40 mg dávka) do približne 19 % (160 mg dávka). Od 3 hodín po podaní telmisartanu nalačno alebo s jedlom sú plazmatické koncentrácie podobné.

Linearita/nelinearita:

Nepredpokladá sa, že by malé zníženie AUC zapríčinilo zníženie terapeutickej účinnosti. Medzi dávkami a plazmatickými hladinami nie je lineárny vzťah. C_maxa v menšej miere AUC sa pri dávkach nad 40 mg zvyšujú disproporčne.

Distribúcia:

Telmisartan sa z veľkej časti viaže na plazmatické proteíny (> 99,5 %), hlavne na albumín a kyslý alfa-1 glykoproteín. Zdanlivý distribučný objem (Vdss) pri priemernom rovnovážnom stave je približne 500 l.

Metabolizmus:

Telmisartan sa metabolizuje konjugáciou na glukuronid základnej zlúčeniny. Konjugát nevykazuje žiadnu farmakologickú aktivitu.

Eliminácia:

Telmisartan je charakterizovaný farmakokinetikou biexponenciálneho rozkladu s terminálnym polčasom eliminácie > 20 hodín. Maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) a v menšej miere plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC) sa zvyšuje s dávkou disproporčne. Nie je dôkaz klinicky významnej akumulácie telmisartanu, ak sa užíva v odporúčanej dávke. Plazmatické koncentrácie boli vyššie u žien ako u mužov bez významného vplyvu na účinnosť.

Po perorálnom (a intravenóznom) podaní sa telmisartan takmer výlučne vylučuje stolicou prevažne ako nezmenená zlúčenina. Kumulatívne vylučovanie močom je < 1 % dávky. Celkový plazmatický klírens (Cl_tot) je vysoký (približne 1 000 ml/min) v porovnaní s prietokom krvi v pečeni (okolo 1 500 ml/min).

Osobitné skupiny pacientov

Účinky na pohlavie:

Pozorovali sa rozdiely v plazmatických koncentráciách medzi pohlaviami, pričom hodnoty C_max približne 3-násobne a hodnoty AUC približne 2-násobne vyššie u žien v porovnaní s mužmi.

Starší pacienti:

U starších pacientov a pacientov mladších ako 65 rokov sa farmakokinetika telmisartanu nelíši.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek:

U pacientov s miernym až stredne ťažkým a ťažkým poškodením funkcie obličiek sa pozorovali dvojnásobné plazmatické koncentrácie. Avšak u pacientov s renálnou insuficienciou, ktorí sa podrobujú dialýze, sa pozorovali nižšie plazmatické koncentrácie. Telmisartan má u pacientov s renálnou insuficienciou pevnú väzbu na proteíny plazmy a nemôže sa odstrániť dialýzou. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek nemení.

Pacienti s poškodením funkcie pečene:

Farmakokinetické štúdie u pacientov s poškodením funkcie pečene ukázali zvýšenie absolútnej biologickej dostupnosti až do takmer 100 %. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie pečene nemení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V predklinických štúdiách bezpečnosti s normotenznými zvieratami dávky porovnateľné s klinickým terapeutickým rozsahom vyvolávali zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zmeny v renálnej hemodynamike (zvýšený dusík močoviny v krvi a kreatinín), ako aj zvýšenie sérového draslíka. U psov bola pozorovaná dilatácia obličkových kanálikov a atrofia. U potkanov a psov sa tiež zaznamenalo poškodenie žalúdočnej sliznice (erózia, vredy alebo zápal). Týmto farmakologicky sprostredkovaným nežiaducim účinkom, známym z predklinických štúdií tak s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, ako aj s antagonistami receptora angiotenzínu II, sa predchádzalo perorálnou náhradou soli.

U oboch druhov sa pozorovala zvýšená aktivita plazmatického renínu a hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, ako aj skupinový účinok ACE inhibítorov a iných antagonistov receptora angiotenzínu II, však zrejme nemajú klinický význam.

Nie je žiadny dôkaz teratogénneho účinku, ale štúdie na zvieratách naznačili určitý rizikový potenciál telmisartanu na postnatálny vývoj plodu, ako nižšia telesná hmotnosť, oneskorené otvorenie očí a vyššia mortalita.

Nedokázala sa mutagenita a významná klastogénna aktivita v štúdiách in vitro,ani karcinogenita u potkanov a myší.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Povidón

Meglumín

Hydroxid sodný

Manitol

Magnéziumstearát

Krospovidón

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Hliníkovo/hliníkové pretlačovacie balenia:

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vonkajší obal sú kartónové škatule.

Dinortes 40 a 80 mg tablety sa dodávajú v pretlačovacích baleniach (hliníkovo/hliníkových) obsahujúcich 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Laboratorios LICONSA, S.A.

Gran Vía Carlos III, 98, 7 º

08028 Barcelona

Španielsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

58/0526/10-S

58/0527/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU