+ ipil.sk

Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety



Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2013/02814, 2013/02813, 2013/02812

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05264


Písomná informácia pre používateľa


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg

Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety

Dironorm 20 mg/5 mg tablety


lizinopril/amlodipín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tentoliek, pretože obsahuje pre vás dôležité údaje.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Dironorm a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dironorm

3. Ako užívať Dironorm

4. Možné vedľajšie účinky

  1. Ako uchovávať Dironorm

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


  1. Čo je Dironorm a na čo sa používa


Dironorm tablety sú kombinované liekyamlodipínu, ktorý patrí do skupiny liekov zvaných blokátory kalciovéhokanála, a lizinoprilu, ktorý patrí do skupiny liekov zvaných inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE). Dironormsa používa na liečbu hypertenzie (vysoký krvný tlak) dospelých.


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg sú určené pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak už bol pod kontrolou kombináciou 10 mg lizinoprilu a 5 mg amlodipínu.

Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety sú určené pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak už bol pod kontrolou kombináciou 20 mg lizinoprilu a 10 mg amlodipínu.

Dironorm 20 mg/5 mg tablety sú určené pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak už bol pod kontrolou kombináciou 20 mg lizinoprilu a 5 mg amlodipínu.


U pacientov s vysokým krvným tlakom spôsobuje amlodipín rozšírenie krvných ciev, takže nimi krv preteká ľahšie. Taktiež zlepšuje zásobovanie srdcového svalu krvou. Lizinopril znižuje napätie vašich krvných ciev a znižuje váš krvný tlak.

Váš príliš vysoký tlak nemusí byť sprevádzaný žiadnymi príznakmi, avšak môže zvýšiť riziko istých komplikácií (ako mozgová príhoda alebo srdcový záchvat), ak neužívate vaše antihypertenzívumpravidelne.


  1. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Dironorm


Neužívajte Dironorm

Tento liek nesmiete užívať:

  • ak ste alergický na lizinopril alebo amlodipín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6)

  • ak ste alergický na iné ACE inhibítory (ako enalapril, kaptopril a ramipril) alebo iné blokátory kalciového kanála (ako nifedipín, felodipín alebo nimodipín)

  • ak ste mali angioedém (závažná alergická reakcia, príznaky ako svrbenie, žihľavka, ťažké dýchanie a opuch rúk, hrdla, úst alebo očných viečok), ktorý súvisel alebo nesúvisel s liečbou ACE inhibítorom

  • ak príslušník vašej rodiny niekedy mal závažnú alergickú reakciu (hereditárny angioedém) alebo ak ste už skôr mali závažnú alergickú reakciu z neznámej príčiny (idiopatický angioedém)

  • ak máte príliš nízky krvný tlak (ťažká hypotenzia)

  • ak máte zúženie aorty (aortálnu stenózu), srdcovej chlopne (mitrálna stenóza) alebo zhrubnutie srdcového svalu (hypertrofickú kardiomyopatiu)

  • ak máte cirkulačné zlyhanie (vrátane šoku s pôvodom v srdci zvanom kardiogénny šok)

  • ak ste utrpeli srdcový záchvat (infarkt myokardu) so zlyhaním srdca

  • ak ste viac ako 3 mesiace tehotná. (Je tiež lepšie vyhnúť sa Dironormu v ranom štádiu tehotenstva – pozri časť o tehotenstve.)

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.


Upozornenia a opatrenia


Povedzte svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná. Dironorm sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).


Obráťte sa na svojho lekára predtým, ako začnete užívať Dironorm, ak:

  • máte srdcové problémy

  • máte problémy s krvnými cievami (kolagénne ochorenie ciev)

  • máte problémy s obličkami

  • máte problémy s pečeňou

  • chystáte sa podstúpiť chirurgický zákrok (vrátane zubnej chirurgie) alebo anestéziu

  • ste dialyzovaný

  • máte podstúpiť liečbu zvanú LDL aferéza na odstránenie cholesterolu

  • ste starší ako 65 rokov

  • ste na nízko slanej diéte a používate soľné náhrady draslíka alebo doplnky alebo máte vysoké hladiny draslíka v krvi (hyperkaliémia)

  • máte cukrovku (diabetes mellitus)

  • máte hnačku alebo vraciate

  • užívate desenzibilizačnú liečbu na zníženie alergie na včelie alebo osie žihadlo

  • ste pôvodom černoch, nakoľko ACE inhibítory môžu byť menej účinné, ale môžete tiež oveľa ľahšie dostať angioedém

  • ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

  • blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) (tiež známe ako sartany – napríklad valsartan, telmisartan, irbesartan), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou

  • aliskiren.


  • užívate ktorýkoľvek z liekov uvedených nižšie


Porozprávajte sa so svojím lekárom, ak sa u vás rozvinie suchý kašeľ, ktorý po začatí liečby Dironormom pretrváva dlhší čas.


Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.


Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Dironorm“.


Deti a dospievajúci

Dironorm sa nesmie používať u detí mladších ako 18 rokov.


Iné lieky a Dironorm

Ak užívate,alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzteto svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Diuretiká šetriace draslík (ako spironolaktón, amilorid, triamterén, ktoré sa používajú na zníženie zadržiavania kvapalín) a doplnky draslíka alebo soľné náhrady obsahujúce draslíksa môžu spolu s Dironormom užívať iba pod prísnym lekárskym dohľadom.


Zvláštna pozornosť sa vyžaduje, keď sa Dironormužíva spolu s nasledovnými liekmi:

  • odvodňovacie tablety nazývané diuretiká (používané na zníženie zadržiavania kvapalín)

  • iné lieky používané na zníženie krvného tlaku (antihypertenzíva)

  • lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

ak užívate blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Dironorm“ a „Upozornenia a opatrenia“).


  • lieky používané na liečbu ochorení srdca (napr. verapamil, diltiazem)

  • nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) ako kyselina acetylsalicylová (používané na liečbu artritídy, bolesti svalov, bolesti hlavy, zápalov, horúčky)

  • lítium, tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, používané na liečbu duševných porúch

  • inzulín a perorálne antidiabetiká

  • stimulátory autonómneho nervového systému (sympatomimetiká) ako efedrín, fenylefrín, xylometazolín a salbutamol, používané na liečbu upchaného nosa, kašľa a astmy

  • imunosupresíva, používané na prevenciu odvrhnutia transplantátu, napr. kortikosteroidy, cytotoxické látky a antimetabolity

  • alopurinol, používaný na liečbu dny

  • prokaínamid (používaný pri arytmiách)

  • heparín (na liečbu krvných zrazenín)

  • simvastatín (na zníženie cholesterolu a určitých tukových látok vo vašej krvi)

  • narkotiká, morfín a príbuzné látky, používané na liečbu veľkej bolesti

  • protirakovinové lieky

  • anestetiká, používané v chirurgii alebo pri niektorých zubných zákrokoch. Povedzte svojmu lekárovi alebo zubnému lekárovi predtým, ako vám podajú miestne znecitlivenie alebo celkovú narkózu, ktoré môžu zapríčiniť krátkodobý pokles krvného tlaku

  • antikonvulzíva (ako karbamazepín, fenobarbital a fenytoín), používané na liečbu epilepsie

  • lieky na liečbu bakteriálnych (antibiotiká, napr. rifampicín, erytromycín alebo klaritromycín), HIV (takzvané inhibítory proteázy, napr. ritonavir, indinavir, nelfinavir) alebo hubových infekcií (napr. ketokonazol, itrakonazol)

  • rastlinné prípravky s obsahom ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum)

  • soli zlata, najmä keď sa podávajú intravenózne (používané na liečbu príznakov reumatoidnej artritídy)

  • dantrolén (relaxans kostrového svalstva, používaný pri liečbe malígnej hypertermie)


Dironorm a jedlo, nápoje a alkohol

Dironorm sa môže užívať s jedlom alebo bez neho, avšak alkohol treba počas liečby vylúčiť.

Ľudia, ktorí užívajú Dironorm, nemajú konzumovaťgrapefruitovú šťavu a grapefruit. Je to preto, že grapefruit a grapefruitová šťava môžu viesť k zvýšeniu hladín účinnej látky amlodipínu v krvi, čo môže spôsobiť nepredvídateľné zosilnenie účinku Dironormu na zníženie tlaku krvi.


Tehotenstvo, dojčeniea plodnosť


Tehotenstvo

Musíte povedať svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná. Váš lekár vám zvyčajne odporučí, aby ste prestali užívať Dironorm už pred otehotnením alebo akonáhle zistíte, že ste tehotná a odporučí vám užívanie iných liekov namiesto Dironormu. Dironorm sa v ranom tehotenstve neodporúča, a ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, nesmiete ho užívať, nakoľko by pri užívaní po treťom mesiaci tehotenstva mohol vážne poškodiť vaše dieťa.


Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo chcete začať dojčiť. Dironorm sa neodporúča dojčiacim matkám a váš lekár pre vás môže zvoliť inú liečbu v prípade, že chcete dojčiť, najmä, ak je vaše dieťa novorodenec alebo je predčasne narodené.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Predtým, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje alebo vykonávať iné aktivity, ktoré vyžadujú koncentráciu, uistite sa, že poznáte, ako vás Dironorm ovplyvňuje: Dironorm môže ovplyvniť vašuschopnosť bezpečne viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje (zvlášť na začiatku liečby). Neveďte však vozidlo ani neobsluhujte stroje, ak si všimnete, že Dironorm negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, napr. ak budete cítiť nevoľnosť, závraty alebo únavu, alebo ak budete mať bolesť hlavy.


  1. Ako užívať Dironorm


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vámpovedal vášlekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Odporúčaná dávka je 1 tableta Dironormu denne. Dironorm možno užiť s jedlom alebo bez neho. Každú tabletu prehĺtajte vcelku, zapite ju vodou. Mali by ste užívať tablety každý deň v rovnaký čas.


Ak máte dojem, že účinok Dironormuje príliš silný alebo príliš slabý, nemeňte dávku bez predchádzajúceho rozhovoru so svojím lekárom.


Použitie u detí a dospievajúcich

Dironorm sa nesmie používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli nedostatku údajov o jeho bezpečnosti a účinnosti.


Použitie u starších pacientov

Vo všeobecnosti nie je potrebná žiadna úprava dávkovania pri veku nad 65 rokov.


Pacienti s poškodením pečene

Ochorenie pečene môže ovplyvniť hladinu amlodipínu v krvi. V tomto prípade vám váš lekár odporučí častejšie lekárske kontroly.


Pacienti s poškodením obličiek

Vaše pravidelné lekárske sledovanie bude zahŕňať časté monitorovanie obličkových funkcií, hladín sérového draslíka a sodíka počas liečby Dironormom. V prípade zhoršenia obličkových funkcií bude Dironorm vysadený a nahradený inou liečbou s jednotlivými zložkami, ktoré budú adekvátne prispôsobené.


Ak užijete viac Dironormu, ako máte

Spojte sa ihneď so svojím lekárom alebo navštívte urgentný príjem najbližšej nemocnice.

Predávkovanie bude mať pravdepodobne za následok veľmi nízky krvný tlak, ktorý treba veľmi pozorne sledovať. Príznakom predávkovania je nerovnováha elektrolytov, zlyhanie obličiek, zrýchlené dýchanie (hyperventilácia), rýchly tep srdca, búšenie srdca, pomalý tep srdca, závraty, úzkosť, kašeľ.

Môžete mať pocity závratu, mdlôb alebo slabosti. Ak je pokles krvného tlaku závažný, môže dôjsť k šoku. Vaša koža môže byť studená a vlhká a môžete stratiť vedomie. Keď sa objavia charakteristické príznaky ako závrat a bolesti hlavy, je treba,aby ste si ľahli na chrbát hore tvárou. Ďalšie opatrenia prijme váš lekár.


Ak zabudnete užiť Dironorm

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu, aby ste sa vyhli riziku predávkovania. Ďalšiu dávku užite v zvyčajnom čase.


Ak prestanete užívať Dironorm

Pokračujte v užívaní tabliet, pokiaľ váš lekár nerozhodne o ukončení liečby. Ak sa cítite lepšie, neprestávajte užívať tablety. Ak ich prestanete užívať, váš stav sa môže zhoršiť.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 osôb)

V klinických štúdiách s kombináciami amlodipínu a lizinopriluboli častými vedľajšími účinkami: bolesť hlavy, kašeľ, závrat, palpitácie (rýchlejší alebo nepravidelný tlkot srdca) a svrbenie.


Počas užívania Dironormusa môžu rozvinúť reakcie precitlivenosti (alergické reakcie).Musíte prestať užívať Dironorma ihneď vyhľadať lekársku pomoc ak sa u vás objaví ktorýkoľvek z nasledovných príznakov angioedému:

  • ťažkosti s dýchaním s opuchom alebo bez opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla,

  • opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla, ktorý môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní,

  • závažné svrbenie kože (s tvorbou vyvýšenín).


Ďalšie vedľajšie účinky, ktoré boli hlásené pri samotnom amlodipíne alebo lizinoprile (dve liečivá) a môžu sa tiež vyskytnúť pri Dironorme sú nasledovné:


Amlodipín

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 osôb):

Bolesť hlavy, opuch (napríklad opuch kĺbov), pocit únavy, ospalosť, pocit choroby, závrat, bolesť brucha, palpitácie (rýchlejší alebo nepravidelný tlkot srdca), nevoľnosť a začervenanie.

Ak vám tieto účinky spôsobujú akékoľvek problémy, alebo ak pretrvávajú viac ako týždeň, povedzte to svojmu lekárovi.


Menej časté vedľajšie účinky(môžu postihnúť až 1 zo 100 osôb):

Kožná vyrážka, svrbenie kože, strata vlasov, červené škvrny na koži, zmena sfarbenia kože, tráviace ťažkosti, vracanie (nevoľnosť),kŕče vo svaloch, zmenené správanie čriev(hnačka a zápcha), bolesti svalov alebo kĺbov, bolesť chrbta, bolesť na hrudi, zmeny nálady(vrátane úzkosti), depresia, nespavosť, tras, poruchy videnia, tinnitus (zvonenie v ušiach), hypotenzia (nízky krvný tlak),ťažkosti s dýchaním, odchýlka chuti, parestézie (znížená citlivosť alebo pocity pálenia), nádcha,častejšia potreba močeniav noci, poruchy močenia, sucho v ústach, strata pocitu bolesti, zvýšené potenie, mdloby, bolesť, únava (cítenie sa nedobre), slabosť, rast prsníkov u mužov, impotencia,zvýšenie hmotnosti, zníženie hmotnosti.


Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 1000 osôb):

Zmätenosť.


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 osôb):

Alergické reakcie, abnormálne pečeňové funkčné testy, zápal pečene (hepatitída), zožltnutie kože (žltačka), zníženie počtu bielych krviniek a krvných doštičiek, zvýšenie cukru v krvi, srdcový záchvat (infarkt myokardu), nepravidelný pulz (arytmia), kašeľ, ťažké kožné reakcie(žihľavka, šupinatenie alebo ošupovanie kože, závažné kožné reakcie sprevádzané horúčkou, červenými škvrnami, bolesťami kĺbov a/alebo poruchami zraku (Stevensov-Johnsonov syndróm), opuch pier, očných viečok a genitálií (Quinckeho edém)), opuch alebo bolestivosť ďasien, zápal pankreasu (pankreatitída), zápal výstelky žalúdka (gastritída), žihľavka, citlivosť na svetlo, hypertónia (zvýšené napätie svalov), periférna neuropatia (porucha nervov spôsobujúca slabosť a pocity pálenia), zápal krvných ciev.


Lizinopril

Časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 osôb):

Bolesť hlavy, závrat alebo točenie hlavy zvlášť pri rýchlom postavení sa, hnačka, kašeľ, vracanie, problémy s obličkami.


Menej časté vedľajšie účinky(môžu postihnúť až 1 zo 100 osôb):

Zmeny nálady, zmena farby (bledomodrá prechádzajúca do červene) a/alebo znížená citlivosť alebo pálenie v prstoch alebo palcoch nôh (Raynaudov fenomén), zmeny v chuti, únava, ospalosť alebo ťažkosti pri zaspávaní, čudné sny, pocit točenia sa (vertigo), abnormálne pocity na koži (ako štípanie alebo pichanie alebo svrbenie alebo pálenie ), pocit rýchleho a nepravidelného tlkotu srdca (palpitácie), srdcový záchvat (infarkt myokardu), mŕtvica, nádcha, nevoľnosť, bolesti žalúdka alebo zažívacie ťažkosti, impotencia, únava, zmeny výsledkov niektorých laboratórnych testov (ktoré ukazujú, ako pracujú vaše obličky a pečeň), kožná vyrážka, svrbenie, rýchly pulz srdca (tachykardia).


Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 1000 osôb):

Angioedém (reakcia zprecitlivenosti s náhlym opuchom pier, tváre a krku a príležitostne nôh a rúk; u černošských pacientov je vyšší výskyt angioedému než u nečernošských). Zmätenosť, neprimerané vylučovanie antidiuretického hormónu, ktorý kontroluje množstvo moču, ktorý vylúčite, akútne obličkové problémy, zlyhanie obličiek, sucho v ústach, padanievlasov, psoriáza, zväčšenie prsníkov u mužov.

Porucha krvného obrazu: zníženie hladiny hemoglobínu a hematokritu. Zvýšenie hladiny bilirubínu (žlčový pigment), nízka hladina sodíka v krvi.


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihnúť až 1 z 10 000 osôb):

Pokles glukózy v krvi (hypoglykémia), bolesti dutín, ťažké dýchanie, zápal pľúc (pneumónia), zožltnutie kože a/alebo očí (žltačka), zápal pečene alebo pankreasu, zlyhanie pečene, ťažké kožné ochorenia (príznaky ktorých zahŕňajú sčervenanie, tvorbu pľuzgierov a ošupovanie), potenie. Zníženie objemu moču (vylučovanie menšieho množstva vody (moču) alebo sa žiadna voda nevylučuje). Opuch v črevách.

Zhoršenie počtu krviniek: zníženie počtu červených krviniek (anémia), Porucha krvného obrazu: zníženie počtu krvných doštičiek (trombocytopénia), zníženie počtu bielych krviniek (neutropénia, leukopénia, agranulocytóza). To môže viesť k predĺženému krvácaniu, únave, slabosti, ochoreniu lymfatických uzlín, autoimúnnemu ochoreniu (kedy váš imunitný systém vytvára protilátky proti vašim vlastným tkanivám). Infekcie sú pravdepodobnejšie.


Neznáme (častosť výskytu sa nedá určiť z dostupných údajov):

Mdloby, depresia.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Dironorm


Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.


Tento liek uchovávajtemimo dohľadu a dosahu detí.


Neužívajte tento liekpo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a škatuli po ‘Exp’. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň daného mesiaca.


Nelikvidujte liekyodpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Dironormobsahuje


- Liečivami sú lizinopril a amlodipín.


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

Každá tableta obsahuje 10mg lizinoprilu(vo forme dihydrátu) a 5mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

Každá tableta obsahuje 20mg lizinoprilu(vo forme dihydrátu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

Každá tableta obsahuje 20mg lizinoprilu(vo forme dihydrátu) a 5mg amlodipínu (vo forme besilátu).


- Ďalšími zložkamisú mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) a magnéziumstearát.


Ako Dironorm vyzerá a obsah balenia


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

Tablety sú biele alebo takmer biele okrúhle ploché so skosenými hranami, s deliacou ryhou na jednej strane a s vyrytým „A+L“ na druhej strane, s priemerom približne 8 mm.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


Balenia obsahujú 30 alebo 90 tabliet v bielychPVC/PE/PVDC-hliníkových blistroch v škatuli.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

Tablety sú biele alebo takmer biele okrúhle obojstranne vypuklé s vyrytým „CF3“ na jednej strane a s druhou stranou hladkou, priemer približne 11 mm.


Balenia obsahujú 30 alebo 90 tabliet v bielych PVC/PE/PVDC-hliníkových blistroch v škatuli.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

Tablety sú biele alebo takmer biele okrúhle obojstranne vypuklé s vyrytým „CF2“ na jednej strane.


Balenia obsahujú 30 alebo 90 tabliet v bielych PVC/PE/PVDC-hliníkových blistroch v škatuli.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Gedeon Richter Plc.

Gyömrői út 19-21.

1103 Budapešť, Maďarsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Bulharsko: Dironorm tabl.

Česká republika: Lisonorm tableta

Estónsko:Dironormkatmata tablett

Maďarsko:Lisonorm tabletta

Lotyšsko:Dironormtablete

Litva:Dironormtabletės

Poľsko:Dironormtabletka

Rumunsko:Lisonormcomprimate

Slovenská republika:Dironorm tablety


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v januári 2015.


8



Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2013/02814, 2013/02813, 2013/02812

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05264


Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg

Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety

Dironorm 20 mg/5 mg tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

Každá tableta obsahuje 10 mg lizinoprilu (vo forme dihydrátu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

Každá tableta obsahuje 20 mg lizinoprilu (vo forme dihydrátu) a 10 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

Každá tableta obsahuje 20 mg lizinoprilu (vo forme dihydrátu) a 5 mg amlodipínu (vo forme besilátu).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORmA


Tableta


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

Biele alebo takmer biele okrúhle ploché tablety so skosenými hranami s deliacou ryhou na jednej strane a s vyrytým „A+L“ na druhej strane, s priemerom približne 8 mm.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

Biele alebo takmer biele okrúhle obojstranne vypuklé tablety s vyrytým „CF3“ na jednej strane a s druhou stranou hladkou, s priemerom približne 11 mm.


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

Biele alebo takmer biele okrúhle obojstranne vypuklé tablety s vyrytým „CF2“ na jednej strane a s druhou stranou hladkou, s priemerom 11 mm.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.


Dironorm je indikovaný ako substitučná liečba dospelých pacientov s krvným tlakom adekvátne kontrolovaným lizinoprilom a amlodipínom, ktoré sa podávajú súčasne v tých istých dávkach (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Dávka je jedna tableta denne. Maximálna denná dávka je jedna tableta. Vo všeobecnosti kombinované lieky s fixnými dávkami nie sú vhodné pre počiatočnú liečbu.

Dironorm je indikovaný iba u pacientov, u ktorých bola optimálna udržiavacia dávka lizinoprilu a amlodipínu vytitrovaná na 10 mg a 5 mg v prípade Dironormu 10 mg/5 mg, resp. 20 mg a 10 mg v prípade Dironormu Forte20 mg/10 mg a 20 mg a 5 mg v prípade Dironormu 20 mg/5 mg.

Ak sa úprava dávky stane nevyhnutnou, možno zvážiť titráciu dávky s jednotlivými zložkami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).


Pacienti s poruchoufunkcie obličiek

Pre nájdenie optimálnej počiatočnej a udržiavacej dávky u pacientov s poruchou funkcie obličiek, sa má pacientindividuálne titrovať pomocoujednotlivých zložiek lizinoprilu aamlodipínu.

Počas liečby Dironormom sa má monitorovať funkciaobličiek ahladiny draslíka asodíkav sére. Vprípade zhoršenia funkcie obličiek sa má používanieDironormu prerušiťanahradiť adekvátne upravenými dávkami jednotlivých zložiek. Amlodipín nie je dialyzovateľný.


Pacienti sporuchou funkcie pečene

Odporúčané dávkovanie nebolo stanovené u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene; preto zvolenie dávky sa má vykonávať s opatrnosťou a má začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu (pozri časti 4.4 a 5.2). Aby sa našla optimálna štartovacia dávka a udržiavacia dávka u pacientov s poruchou funkcie pečene, títo pacienti musia byť individuálne titrovaní, pričom sa používa voľná kombinácia lizinoprilu a amlodipínu.

Farmakokinetika amlodipínu nebola študovaná pri ťažkej poruche funkcie pečene. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene má podávanie amlodipínu začať najnižšou dávkou a pomaly ju zvyšovať.


Deti a dospievajúci (<18 rokov)

Bezpečnosť a účinnosť Dironormu u detí vo veku do 18 rokov nebola stanovená.


Starší pacienti (> 65 rokov)

Starší pacienti musia byť liečení s opatrnosťou.

V klinických štúdiách sa nezistila žiadna zmena účinnosti alebo bezpečnostného profilu amlodipínu alebo lizinoprilu, ktorá by súvisela s vekom. Aby sa našla optimálna udržiavacia dávka u starších pacientov, majúsa individuálne titrovať pomocouvoľnej kombinácie lizinoprilu a amlodipínu.


Spôsob podania

Na perorálne podanie


Keďže strava neovplyvňuje absorpciu, Dironorm sa môže užívať nezávisle od jedla, teda pred, počas alebo po jedle.


4.3 Kontraindikácie


Vzťahujúce sa k lizinoprilu:

  • Precitlivenosť na lizinopril alebo akýkoľvek iný inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE).

  • Angioneurotický edém, spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom v anamnéze.

  • Hereditárny alebo angioneurotický edém.

  • Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

  • Súbežné používanie Dironormu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1).


Vzťahujúce sa k amlodipínu:

  • Precitlivenosť na amlodipín alebo akýkoľvek iný deriváty dihydropyridínov.

  • Závažná hypotenzia.

  • Šok (vrátane kardiogénneho šoku),

  • Obštrukcia výtoku z ľavej srdcovej komory (napr. s pokročilým stupňom aortálnej stenózy).

  • Hemodynamicky nestabilné srdcové zlyhanie po akútnom infarkte myokardu.


Vzťahujúce sa k Dironormu:

Všetky vyššie uvedené kontraindikácie vzťahujúce sa k jednotlivým monokomponentom sa tiež vzťahujú k fixnej kombinácii Dironorm.

  • Precitlivenosť na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všetky upozornenia so vzťahom k jednotlivým monokomponentom uvedené nižšie sa tiež vzťahujú k fixnej kombinácii Dironorm.


Vzťahujúce sa k lizinoprilu:


Symptomatická hypotenzia

U pacientov s hypertenziou bez komplikácií sa symptomatická hypotenzia vyskytuje zriedkavo. Spomedzi pacientov s hypertenziou, ktorí sa liečia lizinoprilom, sa hypotenzia vyskytne pravdepodobnejšie utých pacientov, ktorí majú depléciutekutín, vyvolanú napr. diuretickou liečbou, diétnou reštrikciou príjmu soli, dialýzou, hnačkami alebo vracaním, alebo u pacientov s ťažkou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časť 4.5 a časť 4.8). Symptomatická hypotenzia sa pozorovala u pacientov so srdcovým zlyhaním a renálnou insuficienciou alebo bez nej. Tá sa najpravdepodobnejšie dostaví u pacientov so závažnejším stupňom srdcového zlyhania, čo odráža použitie vyšších dávok kľučkových diuretík, hyponatriémiu alebo poruchu funkcie obličiek. U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí začiatok liečby a úprava dávok prísne monitorovať. Toto platí aj pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých môže prílišný pokles tlaku krvi vyústiť do infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhody.


Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do ležiacej polohy a ak je to potrebné, sa mu podať infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia ako odpoveď na liečbu nie je kontraindikáciou podávania ďalších dávok, ktoré sa môžu zvyčajne podať bez problémov, keď sa po doplnení tekutín zvýši tlak krvi.

U niektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky tlak krvi, sa môže tlak krvi ďalej znížiť pri liečbe lizinoprilom. Tento účinok možno predpokladať a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie liečby. Ak hypotenzia začne byť symptomatická, môže byť potrebné dávku znížiť alebo liečbu lizinoprilom ukončiť.


Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu

Liečba lizinoprilom sa nemôže začať u pacientov s akútnym infarktom myokardu, ktorí majú riziko ďalšieho závažného zhoršenia hemodynamiky po liečbe vazodilatanciami. Ide o pacientov so systolickým tlakom krvi 100 mmHg a nižším a o pacientov v kardiogénnom šoku. Počas prvých troch dní po infarkte myokardu sa má dávka znížiť, ak je systolický tlak krvi 120 mmHg a nižší. Udržiavaciedávky sa majú znížiť na 5 mg alebo dočasne na 2,5 mg, ak je systolický tlak krvi 100 mmHg alebo nižší. Ak hypotenzia pretrváva (systolický tlak krvi nižší ako 90 mm Hg trvajúci viac ako 1 hodinu), liečba lizinoprilom sa má ukončiť.


Aortálna a mitrálna valvulárna stenóza, hypertrofická kardiomyopatia

Podobne ako iné ACE inhibítory aj lizinopril sa má podávať s opatrnosťou upacientov so stenózou mitrálnej chlopnea obštrukciou výtoku ľavej komory, ako napríklad aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.


Porucha funkcie obličiek

Pri poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 80 ml/min) je potrebné začiatočné dávkovanie lizinopriluprispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta a potom odpovedi pacienta na liečbu. Rutinné kontroly draslíka a kreatinínu sú súčasťou bežnej medicínskej starostlivosti o týchto pacientov.

U pacientov so srdcovým zlyhaním môže hypotenzia vznikajúca po začatí liečby ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií. V takýchto situáciách sa zaznamenalo akútne renálne zlyhanie, ktoré je zvyčajne reverzibilné.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo stenózou artérie pre solitárnu obličku, liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa zaznamenalo zvýšenie hladiny urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po vysadení liečby. To nastane najpravdepodobnejšie u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov sa majú liečba začať pod prísnou lekárskou kontrolou, nízkymi dávkami a dávkovanie by sa malo starostlivo titrovať. Keďže liečba diuretikami môže prispievať k uvedeným komplikáciám, diuretiká sa majú vysadiť a funkcia obličiek monitorovať počas prvých týždňov liečby lizinoprilom.

U niektorých hypertenzných pacientovbez zjavného predchádzajúceho renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu močoviny v krvi a kreatinínu v plazme, zvyčajne miernemu a prechodnému, najmä, ak bol lizinopril podávaný súčasne s diuretikom. To je pravdepodobnejšie u pacientov s predchádzajúcou poruchou funkcie obličiek. Môže byť potrebné zníženie dávky a/alebo vysadenie diuretika a/alebo lizinoprilu.

Pri akútnom infarkte myokardu sa liečba lizinoprilom nemá začať u tých pacientov, u ktorých sú prítomné známky renálnej dysfunkcie, definovanej ako koncentrácia sérového kreatinínu presahujúca 177 mikromolov/l a/alebo proteinúria presahujúca 500 mg/24 h. Ak sa renálna dysfunkcia rozvinie počas liečby lizinoprilom (koncentrácia kreatinínu v sére presiahne 265 mikromólov/l alebo dvojnásobok hodnôt pred liečbou), lekár by mal zvážiť vysadenie liečby lizinoprilom.


Precitlivenosť/angioneurotický edém

U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu bol hlásený angioedém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana. Ich rozvoj môže nastať kedykoľvek v priebehu liečby. V takýchto prípadoch sa musí liečba lizinoprilom okamžite vysadiť, pričom je potrebné začať primeranú liečbu a monitorovať pacienta, aby sa zabezpečil kompletný ústup príznakov pred prepustením pacienta. Aj v prípadoch, keď edém postihuje len jazyk bez respiračných problémov, pacienti môžu vyžadovať dlhšie trvajúce sledovanie, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí u nich postačovať.

Veľmi zriedkavo boli opísané prípady úmrtia v dôsledku angioneurotického edému, ktorý bol spojený s edémom laryngu alebo jazyka. U pacientov s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana možno predpokladať, že vznikne obštrukcia dýchacích ciest, a to najmä u pacientov, ktorí majú v anamnéze chirurgický výkon na dýchacích cestách. V takýchto prípadoch sa musí okamžite začať s urgentnou liečbou. Takáto liečba môže zahŕňať podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient musí byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupupríznakov.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú angioneurotický edém častejšie u pacientov čiernej rasy než u pacientoviných rás.

Pacienti s anamnézou angioneurotického edému, nesúvisiaceho s podávaním ACE inhibítora, majú vyššie riziko rozvoja angioneurotického edému počas užívania ACE inhibítora (pozri časť 4.3).


Anafylaktoidné reakcie u hemodialyzovaných pacientov

Zaznamenali sa anafylaktoidné reakcie u pacientov, ktorí boli dialyzovaní cez „high-flux“ membrány (napr. AN 69) a súčasne sa liečili ACE inhibítorom. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo antihypertenzívum odlišnejskupiny.


Anafylaktoidné reakcie počas aferézy nízkodenzitných lipoproteínov (LDL)

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy nízkodenzitných lipoproteínov (LDL) so sulfátom dextrínu sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa vyhloprechodným prerušením liečby inhibítoromACE pred každou aferézou.


Desenzibilizácia

Pacienti užívajúciACE inhibítory počas desenzitizačnej liečby (napr. hadím jedom) mali pretrvávajúce anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa dalo týmto reakciám predísť, ak sa ACE inhibítory dočasne vysadili. Avšak pri neuváženom opätovnom užití lieku sa reakcie opäť objavili.


Zlyhanie pečene

ACE inhibítory sa veľmi zriedkavo spájajúso syndrómom, ktorý začína cholestatickou žltačkou alebo hepatitídou a progreduje do fulminantnej nekrózy a (niekedy) smrti. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci lizinopril, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie hepatálnych enzýmov, majúukončiť užívanie lizinoprilua majú byť pod vhodným lekárskym dohľadom.


Neutropénia/agranulocytóza

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory bola veľmi zriedkavo hlásená neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia (pozri časť 4.8). U pacientov s normálnou renálnou funkciou a bez žiadnych iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Neutropénia a agranulocytóza sú reverzibilné po vysadení ACE inhibítora.

Lizinopril sa používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovou chorobou ciev, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, zvlášť ak je prítomné už existujúce poškodenie renálnej funkcie. U niektorých týchto pacientov sa rozvinuli ťažké infekcie, ktoré v niektorých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa lizinopril, odporúča sa robiť pravidelné monitorovanie počtu bielych krviniek a pacienti musia byť poučení, aby hlásili akýkoľvek príznak infekcie.


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS):

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Rasa

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu vyvolávajú angioneurotický edém častejšie u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás.

Podobne ako iné ACE inhibítory aj lizinopril môže byť menej účinný na zníženie tlaku krvi u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás, a to pravdepodobne v dôsledku vyššieho výskytu stavov s nízkou hladinou renínu u populácie pacientov čiernej rasy s hypertenziou.


Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Typický kašeľ je neproduktívny, pretrvávajúci a ustúpi po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom sa musí vziať do úvahy pri diferenciálnej diagnóze kašľa.


Chirurgické výkony/anestézia

U pacientov podstupujúcich veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie za použitia liekov vyvolávajúcich hypotenziu môže lizinopril blokovať tvorbu angiotenzínu II pri druhotnomkompenzačnom uvoľnení renínu. Ak sa objaví hypotenzia, pričom sa predpokladá, že vznikla týmto mechanizmom, možno ju korigovať zväčšením objemu.


Hyperkaliémia

U niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane lizinoprilu, sa zaznamenalo zvýšenie hladíndraslíka v sére. Pacientis rizikom rozvoja hyperkaliémie zahŕňajú pacientov s renálnou insuficienciou, diabetommellitus alebo pacientovsúčasne užívajúcich draslíkšetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúcich draslík, ako aj pacientov užívajúcich iné lieky, ktoré zvyšujú draslík v krvi(napr. heparín). Ak sasúčasné použitie uvedených liekov považuje za potrebné, odporúča sa pravidelne kontrolovať sérové hladiny draslíka (pozri časť 4.5).


Pacienti s diabetom mellitus

U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom je potrebné starostlivo robiť kontroly glykémie počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom (pozri časť 4.5).


Lítium

Kombinácia lítia a lizinoprilusa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).


Gravidita a laktácia

Liečba ACE inhibítormi sa nemá začínať počas gravidity. Aj keď je pokračovanie v liečbe ACE inhibítorom považované za esenciálne, pacientky, ktoré plánujú tehotenstvo, musia byť prevedené na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď sa diagnostikuje gravidita, liečbu ACE inhibítorom treba ihneď zastaviť a, pokiaľ je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Užívanie lizinoprilu počas dojčenia sa neodporúča.


Vzťahujúce sa k amlodipínu:


Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze neboli stanovené.

Pacienti so srdcovým zlyhaním

Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení s opatrnosťou. V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním (III. a IV. stupňa podľa NYHA) bol hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1).

Blokátory kalciového kanála, vrátane amlodipínu, sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, keďže môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych príhod a mortality v budúcnosti.


Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene

Biologický polčas amlodipínu je u pacientov s poruchou funkcie pečene predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávkovanie neboli stanovené. Podávanie amlodipínu sa má preto začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby ako aj pri zvyšovaní dávky treba postupovať s opatrnosťou. Pomalá titrácia dávky a starostlivé monitorovanie môžu byť potrebné u pacientov so závažným poškodením pečene.


Použitie u starších pacientov

Zvyšovanie dávky sa má u starších pacientov vykonávať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).


Použitie pri renálnom zlyhaní

U takýchto pacientov sa môžu používať bežné dávky amlodipínu. Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nie sú v súlade so stupňom renálneho poškodenia. Amlodipín nie je dialyzovateľný.


4.5 Liekové a iné interakcie


Interakcie spojené s lizinoprilom


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Diuretiká

Keď sa diuretiká pridajú k liečbe pacienta užívajúceho lizinopril, antihypertenzný účinok sa zvyčajne sčíta. U pacientov s diuretickou liečbou, a to najmä u tých, u ktorých sa začala diuretická liečba nedávno, môže občas nastať po pridaní lizinoprilu nadmerný pokles tlaku krvi. Pravdepodobnosť symptomatickej hypotenzie súvisiacej s lizinoprilom možno minimalizovať tým, že sa pred začatím liečby lizinoprilom diuretická liečba preruší (pozri časť 4.4 a časť 4.2).


Doplnky draslíka, kálium šetriace diuretiká alebo náhrady solí obsahujúcich draslík

Hoci v klinických štúdiách zostával draslík zvyčajne v rozsahu referenčných hodnôt, u niektorých pacientov sa rozvinula hyperkaliémia. Rizikové faktory rozvoja hyperkaliémie zahŕňajú renálnu insuficienciu, diabetes mellitus alebo súčasné užívanie draslík šetriacich diuretík (napríklad spironolaktónu, triamterénu alebo amiloridu), alebo náhrad solí obsahujúcich draslík. Užívanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík, a to najmä u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, môže viesť k významnému vzostupu sérovej hladiny draslíka. Ak sa lizinopril podáva spolu s diuretikami, ktoré vedú k strate draslíka, diuretikami indukovaná hypokaliémia sa môže zmierniť.


Lítium

Reverzibilný vzostup sérových koncentrácií lítia a zvýšenie toxicity sa zaznamenali počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi. Súčasné užívanie tiazidových diuretík môže zvýšiťriziko toxicity lítia, ako aj zvýšiť už existujúcu toxicitu lítia s ACE inhibítormi. Užívanie lizinoprilu s lítiom sa neodporúča, ak sa však kombinácia pokladá za nevyhnutnú, treba starostlivo monitorovať sérové hladiny lítia (pozri časť 4.4).


Nesteroidové antireumatiká (NSAID) vrátane acetylsalicylovej kyseliny 3g/deň

Chronické podávanie NSAID môže znižovať antihypertenzný účinok ACE inhibítora. NSA a ACE inhibítory majú na vzostup sérovej hladiny draslíka aditívny účinok a môžu viesť k zhoršeniu obličkových funkcií. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedka môže nastať rozvoj renálneho zlyhania, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, ako napríklad u starších ľudí alebo dehydratovaných osôb.


Zlato

U pacientov dostávajúcich liečbu ACE inhibítorom boli po injektovateľnom zlate (napr. nátriumaurotiomalát) častejšie hlásené nitritoidné reakcie (symptómy vazodilatácie, vrátane návalov tepla, nevoľnosti, závratov a hypotenzie, ktoré môžu byť veľmi závažné).


Iné antihypertenzíva

Súčasné užívanie týchto liekov zvyšuje hypotenzný účinok lizinoprilu. Súčasné užívanie nitroglycerínu alebo iných nitrátov, či iných vazodilatancií môže ďalej znižovaťtlak krvi.


Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká

Súčasné užívanie určitých anestetických medicínskych produktov, tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže viesť k výraznejšiemu poklesu tlaku krvi (pozri časť 4.4).


Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znižovať antihypertenzívny účinok ACE inhibítorov.


Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie poukazujú na to, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych antidiabetík) môže viesť k prehĺbeniu hypoglykemickéhoúčinku s rizikom vzniku hypoglykémie. Rozvoj tohto fenoménu sa zdá pravdepodobnejšípočas prvých týždňov kombinovanej liečby au pacientov s renálnym poškodením.


Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká, betablokátory, nitráty

Lizinopril sa môže užívať súčasne s kyselinou acetylsalicylovou (v dávkach používaných v kardiológii), trombolytikami, betablokátormi a/alebo nitrátmi.


Interakcie spojené s amlodipínom


Účinky iných liekov na amlodipín


CYP3A4 inhibítory

Súčasné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítormi proteáz, azolovými antimykotikami, makrolidmi, ako sú erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže zapríčiniť signifikantné zvýšenie expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike (PK) sa môže prejaviťu starších pacientov. Pretosa môže vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.


CYP3A4 induktory

K dispozícii nie sú žiadne údaje týkajúce sa účinku induktorov CYP3A4 na amlodipín. Súčasné užívanie s induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, ľubovníkom bodkovaným) môže znížiť plazmatické koncentrácieamlodipínu. Amlodipín sa má spolu s induktormi CYP3A4 používať s opatrnosťou.


Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu biologickej dostupnosti amlodipínu s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie tlaku krvi.


Dantrolén (infúzia)

U zvierat sa po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozoruje letálna fibrilácia komôr a srdcový kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.


Účinky amlodipínu na iné lieky


Účinky amlodipínu na zníženie tlaku krvi sa sčítavajú s účinkami iných antihypertenzív znižujúcich tlak krvi.


V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.


Simvastatín

Súčasné podávanie viacnásobných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu vedie k 77 % zvýšeniu expozície simvastatínu v porovaní so samotným simvastatínom. U pacientov s amlodipínom obmedzte dávku simvastatínu na 20 mg denne.


4.6 Fertilita, graviditaa laktácia


Gravidita


Používanie Dironormu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity a je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity.


Nie sú k dispozícii žiadne skúsenosti z vhodne kontrolovaných klinických skúšaní s používaním lizinoprilu a amlodipínu u gravidných žien. Avšak použitie oboch liečiv počas gravidity je alebo neodporúčané alebo kontraindikované (detaily špecifické pre látky pozri nižšie).


Keď sa diagnostikuje gravidita, liečbu Dironormom treba ihneď zastaviť a, pokiaľ je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.4).

Liečba Dironormom sa počas tehotenstva nemá začínať. Aj keď je pokračovanie v liečbe Dironormom považované za esenciálne, pacientky, ktoré plánujú graviditu, musia byť prevedené na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite.


Spojené s lizinoprilom


Podávanie ACE inhibítorov sa v prvom trimestri gravidity neodporúča (pozri časť 4.4).

Podávanie ACE inhibítorov jev druhom a treťom trimestri kontraindikované(pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nepriniesli závery; avšak mierne zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítorom zváži ako potrebné, treba pacientku, plánujúcu graviditu prestaviť na inú antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď sa zistí gravidita, treba liečbu ACE inhibítorom ihneď zastaviť, a ak je to vhodné, začať alternatívnu liečbu.

Je známe, že expozícia ACE inhibítorom v druhom a treťom trimestri indukuje u ľudí fetotoxicitu (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a novorodeneckú toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3). Ak došlo k expozícii ACE inhibítoru od druhého trimestra, odporúča sa kontrola funkcie obličiek a lebky ultrazvukom. Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory treba pozorne sledovať pre hypotenziu (pozri časti 4.3 a 4.4).


Spojené s amlodipínom


Bezpečnosť podávaniaamlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).

Použitie počas gravidity sa odporúča iba vtedy, ak niet bezpečnejšej alternatívy a ak ochorenie samotné predstavuje zvýšené riziko pre matku a plod.


Dojčenie


Nakoľko o použití lizinoprilu a amlodipínu počas dojčenia nie sú informácie, Dironorm nie je odporúčaný a treba uprednostniť alternatívnu liečbu s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom pre použitie počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Fertilita


Nie sú dostupné žiadne skúsenosti s účinkom lizinoprilu a amlodipínu na fertilitu z adekvátnekontrolovaných klinických skúšaní.


Spojené s amlodipínom

U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciového kanála boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii u potkanov boli zaznamenané nežiaduce účinky na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Spojené s lizinoprilom

Pri vedení vozidiel alebo práci so strojmi je nevyhnutné vziať do úvahy, že sa môžu občas dostaviť závraty alebo únava.


Spojené s amlodipínom

Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pacienti trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nutkaním na vracanie, ich schopnosť reagovať môže byť narušená. Opatrnosť sa odporúča zvlášť na začiatkuliečby.


Podľa vyššie uvedeného môže Dironorm ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje (najmä v úvodnej fáze liečby).


  1. Nežiaduce účinky


Počas kontrolovanej klinickej štúdie (n=195) nebol výskyt nežiaducich účinkov vyšší u jedincov liečených obidvomi liečivami súčasne ako u pacientov na monoterapii. Nežiaduce účinky boli obmedzené na tých, u ktorých boli hlásené v minulosti v súvislosti s amlodipínom a/alebo lizinoprilom. Nežiaduce účinky boli zvyčajne mierne, prechodné a zriedka si vyžadovali prerušenie liečby. Najčastejšie nežiaduce účinky kombinácie boli bolesti hlavy (8%), kašeľ (5%) a závrat (3%).


Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥1/10,časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemožno ich určiť z dostupných údajov). V každej frekvenčnej skupine sú nežiaduce účinky uvedené v zostupnom poradí.


Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované a hlásené počas liečby lizinoprilom a amlodipínom nezávisle:


Trieda orgánového systému

Frekvencia

Nežiaduce účinky lizinoprilu

Nežiaduce účinky amlodipínu

Poruchy krvi a lymfatického systému


Veľmi zriedkavé


Útlm kostnej drene, agranulocytóza (pozri časť 4.4), leukopénia, neutropénia, trombocytopénia, hemolytická anémia, anémia, lymfadenopatia.


Trombocytopénia,

leukopénia.


Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé


Autoimunitná porucha


Alergická reakcia


Poruchy endokrinného systému

Zriedkavé

Neprimeraná sekrécia antidiuretického hormónu (SIADH).


Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé


Hypoglykémia


Hyperglykémia


Psychické poruchy


Menej časté


Zriedkavé

Neznáme

Zmeny nálady, porucha spánku


Mentálna zmätenosť

Depresia.

Nespavosť, zmeny nálady (vrátane anxiety), depresia.

Zmätenosť

Poruchy nervového systému



Časté



Menej časté



Veľmi zriedkavé

Neznáme

Závrat, bolesť hlavy.



Vertigo, parestézie, dysgeúzia.




Synkopa

Ospanlivosť, závrat, bolesť hlavy (zvlášť na začiatku liečby).


Synkopy, tras, dysgeúzia, hypestézia, parestézie.


Hypertónia, periférna neuropatia.


Poruchy oka

Menej časté



Poruchy videnia (vrátane diplopie).

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté



Tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti




Časté


Menej časté



Veľmi zriedkavé


Infarkt myokardu, možný sekundárne pri excesívnej hypotenzii u vysoko rizikových pacientov (pozri časť 4.4), tachykardia, palpitácie


Palpitácie




Infarkt myokardu,

arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie, predsieňovej fibrilácie)


Poruchy ciev




Časté


Menej časté



Veľmi zriedkavé


Ortostatická hypotenzia (vrátane hypotenzie).


Cerebrovaskulárna príhoda možná sekundárne pri excesívnej hypotenzii u vysoko rizikových pacientoch (pozri časť 4.4), Raynaudov fenomén

Začervenanie


Hypotenzia



Vaskulitída


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína



Časté


Menej časté


Veľmi zriedkavé


Kašeľ


Rinitída


Bronchospazmus, sinusitída, alergická alveolitída/eozinofilná pneumónia.



Dýchavičnosť, rinitída.


Kašeľ


Poruchy gastrointestinálneho traktu




Časté


Menej časté



Zriedkavé


Veľmi zriedkavé

Hnačka, vracanie.


Bolesť brucha, nauzea, poruchy trávenia.


Sucho v ústach


Pankreatitída, intestinálny angioedém.


Bolesť brucha, nauzea.


Vracanie, dyspepsia, zmenené správanie čriev (hnačka a obstipácia), sucho v ústach.


Pankreatitída, gastritída, hyperplázia gingívy.

Poruchy pečene a žlčových ciest


Veľmi zriedkavé


Zlyhanie pečene, hepatitída, cholestatická žltačka, (pozri časť 4.4).


Hepatitída, žltačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva






Menej časté




Zriedkavé




Veľmi zriedkavé


Vyrážka, pruritus.




Psoriáza, žihľavka, alopécia,

hypersenzitivita/angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu (pozri časť 4.4).


Toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, pemfigus, hyperhidróza, kutánny pseudolymfóm*.

Alopécia, vyrážka, exantém, purpura, zmena farby kože, hyperhidróza, pruritus.





Multiformný erytém, angioedém, žihľavka, exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm, Quinckeho edém, fotosenzitivita.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva


Časté


Menej časté




Opuch kĺbov


Artralgia, myalgia, svalové kŕče, bolesť chrbta.

Poruchy obličiek a močových ciest



Časté


Menej časté


Zriedkavé


Veľmi zriedkavé


Reálna dysfunkcia



Akútne zlyhanie obličiek, urémia.


Oligúria/anúria.



Porucha močenia, noktúria, zvýšená frekvencia močenia.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov


Menej časté


Zriedkavé


Impotencia


Gynekomastia


Impotencia, gynekomastia.


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania



Časté


Menej časté



Únava, asténia


Edém, únava.


Bolesť na hrudi, bolesť, nevoľnosť, asténia.


Laboratórne a funkčné vyšetrenia






Menej časté



Zriedkavé



Veľmi zriedkavé

Zvýšenie urey v krvi, zvýšenie sérového kreatinínu, hyperkaliémia, zvýšenie hepatálnych enzýmov.


Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu, zvýšenie sérového bilirubínu, hyponatrémia.


Zvýšenie hmotnosti, zníženie hmotnosti.





Zvýšenie hepatálnych enzýmov**


* Bol hlásený komplex symptómov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viac z nasledujúcich príznakov: horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia/artritída, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zrýchlenie sedimentácie červených krviniek (ESR), eozinofília a leukocytóza, vyrážka, fotosenzitivita alebo sa môžu vyskytnúť iné dermatologické manifestácie.

** Väčšinou v spojení s cholestázou


Pri použití amlodipínu boli tiež hlásené výnimočné prípady extrapyramídového syndrómu.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné žiadne údaje o predávkovaní Dironormom u ľudí.


Spojené s predávkovaním lizinoprilom:

Dostupné údaje o predávkovaní u ľudí sú nedostatočné. Príznaky spojené s predávkovaním ACE inhibítorov môžu zahŕňať hypotenziu, cirkulačný šok, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť a kašeľ. V liečbe predávkovania sa odporúča intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak je prítomná hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy. Možno zvážiť infúznu liečbu angiotenzínom II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak je takáto liečba dostupná. Ak pacient užil liek nedávno, treba urobiť opatrenia, zamerané na elimináciu lizinoprilu (napríklad vyvolaním vracania, lavážou žalúdka, podaním adsorbencií a síranu sodného). Lizinopril možno odstrániť z cirkulácie hemodialýzou (pozri časť 4.4). Liečba kardiostimulátorom je indikovaná v prípadoch bradykardie rezistentnej na liečbu. Je nevyhnutné často monitorovať vitálne funkcie, koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.


Spojené s predávkovaním amlodipínom:

Skúsenosti s úmyselným predávkovaním u ľudí sú obmedzené.


Symptómy:

Dostupné informácie naznačujú, že veľké predávkovanie môže viesť k excesívnej periférnej vazodilatácii a možnej reflexnej tachykardii. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne predĺžená systémová hypotenzia vrátane šoku s následnou smrťou.


Liečba:

Klinicky významná hypotenzia spôsobená predávkovaním amlodipínom vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podpornú starostlivosť, vrátane častého monitorovania funkcie srdca a pľúc, zvýšenú polohu končatín, sledovanie objemu tekutín v obehu a diurézu.

Vazokonstrikčné látky môžu pomôcť udržať cievny tonus a tlak krvi, ak ich podanie nie je kontraindikované. Kalciumglukonát aplikovaný intravenózne môže pomôcť zrušiť blokádu kalciových kanálov.

V niektorých prípadoch môže byť vhodný výplach žalúdka. Ukázalo sa, že požitie aktívneho uhlia zdravými dobrovoľníkmi do 2 hodín po podaní 10 mg amlodipínu znížilo rýchlosť absorpcie amlodipínu.

Keďže sa amlodipín extenzívne viaže na bielkoviny, nie je pravdepodobné, že by dialýza bola účinná.


Predávkovanie Dironormommôže vyústiť do masívnej periférnej vazodilatácie s výraznou hypotenziou, obehovým šokom, poruchami v elektrolytoch, zlyhaním obličiek, hyperventiláciou, tachykardiou, palpitáciami, bradykardiou, závratom, úzkosťou a kašľom. Odporúča sa symptomatická liečba (uloženie pacienta do polohy na chrbte, monitorovanie - a keď je potrebné, podpora – srdcovej a respiračnej funkcie, krvného tlaku, tekutín a elektrolytovej rovnováhy a koncentrácií kreatinínu). V prípade vážnej hypotenzie sa majú podvihnúť dolné končatiny a keď intravenózny roztok nevyvolá dostatočnú odpoveď, môže byť potrebné pridať podpornú liečbu s podaním periférnych vazopresorov, pokiaľ to nie je kontraindikované. Ak je dostupná, môže sa zvážiť liečba infúziou angiotenzínu II. Pre odvrátenie účinkov blokády kalciových kanálov môže byť prospešný intravenózny kalcium glukonát.

Nakoľkosa amlodipín pomaly absorbuje, v niektorých prípadoch môže byť užitočný výplach žalúdka.

Lizinopril možno odstrániť zo systémovej cirkulácie hemodialýzou. Počas dialýzysa treba vyvarovať použitiu „high-flux“ polyakrylonitrilových membrán.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítory a blokátory kalciových kanálov, ATC kód: C09BB03


Dironormje fixná kombinácia dávok, obsahujúcaliečivá lizinopril a amlodipín.


Lizinopril

Lizinopril je inhibítor peptidyl dipeptidázy. Inhibuje angiotenzín konvertujúci enzým (ACE), ktorý katalyzuje premenu angiotenzínu I na vazokonstrikčný peptid, angiotenzín II. Angiotenzín II stimuluje aj sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek. Inhibícia ACE aktivity vedie k poklesu koncentrácií angiotenzínu II s následným poklesom vazokonstrikčnej aktivity a k zníženej sekrécii aldosterónu. Tá môže viesť k vzostupu sérových koncentrácií draslíka.


Aj keď sa primárna supresia systému renín-angiotenzín-aldosterón pokladá za mechanizmus, ktorým lizinopril znižuje tlak krvi, lizinopril má antihypertenzívny účinok aj u pacientov s hypertenziou a nízkou hladinou renínu. ACE je identický s kininázou II, enzýmom, ktorý rozkladá bradykinín. Či zvýšené hladiny bradykinínu, silného vazodilatačného peptidu, zohrávajú úlohu v terapeutických účinkoch lizinoprilu, zostáva zatiaľ neobjasnené.


Účinok lizinoprilu na mortalitu a morbiditu pacientov so srdcovým zlyhaním sa skúmal porovnávaním vysokých dávok (32,5 mg alebo 35 mg jedenkrát denne) s nízkymi dávkami (2,5 mg alebo 5 mg jedenkrát denne). V štúdii s 3 164 pacientmi s priemerným časom sledovania 46 mesiacov viedli vysoké dávky lizinoprilu u prežívajúcich pacientov v porovnaní s nízkymi dávkami k 12 % poklesu rizika vo výsledku, ktorý kombinuje mortalitu zo všetkých príčin a hospitalizáciu zo všetkých príčin (p = 0,002) a k 8 % poklesu rizika v mortalite zo všetkých príčin a hospitalizácií z kardiovaskulárnych dôvodov (p = 0,036). Zaznamenal sa pokles mortality zo všetkých príčin (8 %p = 0,128) a pokles mortality na kardiovaskulárne príhody (10 %p = 0,073). Podľa ďalších analýz sa počet hospitalizácií na srdcové zlyhanie znížil o 24 % (p = 0,002) u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu v porovnaní s nízkymi dávkami. Výhody týkajúce sa výskytu príznakov boli podobné u pacientov liečených vysokými, ako aj nízkymi dávkami lizonoprilu.


Výsledky štúdie ukázali, že celkový profil nežiaducich účinkov u pacientov liečených vysokými alebo nízkymi dávkami lizinorpilu boli podobné, čo sa týka ich charakteru aj počtu. Predpokladané účinky, ktoré sú dôsledkom inhibície ACE, ako napríklad hypotenzia alebo porucha obličkových funkcií, sa dali zvládnuť a vzácne viedli k vysadeniu liečby. Kašeľ bol menej častý u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu v porovnaní s nízkymi dávkami.


V štúdii GISSI-3, ktorá používala 2 x 2 faktoriálny postup na porovnanie účinkov lizinoprilu a glyceryl trinitrátu podávaných samostatne alebo v kombinácii počas 6 týždňov oproti kontrole s 19 394 pacientmi, ktorým sa podávala liečba v priebehu 24 hodín po akútnom infarkte myokardu, lizinopril viedol k štatisticky významnejšiemu poklesu rizika mortality, predstavujúceho 11 % oproti kontrole (2p = 0,03). Zníženie rizika s glyceryl nitrátom nebolo signifikantné, ale kombinácia lizinoprilu a glyceryl nitrátu viedla k signifikantnému poklesu mortality, a to o 17 % oproti kontrole (2p = 0,02). V podskupinách starších pacientov (starších ako 70-ročných) a žien, ktoré boli definované ako pacientky s vysokým rizikom mortality, sa pozoroval významný prínos pre kombinovaný výsledok, zložený z mortality a srdcovej funkcie. Aj u pacientov užívajúcich lizinopril alebo lizinopril v kombinácii s glyceryl nitrátom 6 týždňov sa zaznamenalo významné zlepšenie v kombinovanom výsledku, a to tak pre všetkých pacientov, ako aj pacientov vo vysoko rizikových skupinách. Toto poukazuje na preventívny účinok lizinoprilu. Ako možno očakávať od akejkoľvek vazodilatačnej liečby, liečba lizinoprilom bola spojená so zvýšeným výskytom hypotenzie a renálnej dysfunkcie, no neboli proporcionálne spojené so zvýšením mortality.


V dvojito zaslepenej, randomizovanej multicentrickej štúdii, ktorá porovnávala lizinopril s blokátormi kalciových kanálov u 335 pacientov s hypertenziou a diabetom mellitus 2. typu so začínajúcou nefropatiou charakterizovanou mikroalbuminúriou, lizinopril podávaný v dávke 10 mg až 20 mg jedenkrát denne 12 mesiacov, redukoval systolický/diastolický tlak krvi o 13/10 mmHg a straty albumínu močom o 40 %. V porovnaní s blokátormi kalciových kanálov, ktoré vedú k podobnému poklesu tlaku krvi, sa u pacientov liečených lizinoprilom zaznamenal signifikantne výraznejší pokles strát albumínu močom, čo poskytuje dôkaz o tom, že vplyv lizinoprilu na inhibíciu ACE znižuje mikroalbuminúriu nielen prostredníctvom zníženia tlaku krvi, ale aj priamym pôsobením na tkanivo obličiek.


Liečba lizinoprilom neovplyvňuje glykemickú kontrolu, čo dokazuje chýbanie významnejšieho účinku na hladiny glykozylovaného hemoglobínu (HbA1c).


V klinickej štúdii zahŕňajúcej 115 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6-16 rokov s telesnou hmotnosťou menej ako 50 kg, sa podávalo 0,625 mg, 2,5 mg alebo 20 mg lizinoprilu jedenkrát denne a pacientom s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo viac sa podávalo 1,25 mg, 5 mg alebo 40 mg lizinoprilu jedenkrát denne. Po dvoch týždňoch podávania lizinoprilu jedenkrát denne sa znížil tlak krvi v závislosti od veľkosti dávky s jasným antihypertenzívnym účinkom pri dávkach nad 1,25 mg.


Tento účinok bol potvrdený vo fáze vysadzovania lieku, keď diastolický tlak krvi stúpol približne o 9 mmHg viac u pacientov randomizovaných na placebo než u pacientov, ktorí boli randomizovaní na ponechanie strednej alebo vysokej dávky lizinoprilu. Antihypertenzný účinok lizinoprilu závislý od veľkosti dávky bol konštantne prítomný vo viacerých demografických podskupinách podľa veku, Tannerovho štádia, pohlavia a rasy.


Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II. Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie.

Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


Amlodipín

Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov ciev a srdcovej svaloviny.

Mechanizmom antihypertenzného účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev.

U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24‑hodinového intervalu. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.


Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami, ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.


Antihypertenzívna liečba aliečba na znižovanie tukov zameraná na prevenciu infarktu myokardu (ALLHAT)

Randomizovaná dvojito‑zaslepená morbiditno‑mortalitná štúdia nazvaná Klinické skúšanie zamerané na antihypertenznú a hypolipidemickú liečbu za účelom prevencie infarktu myokardu (Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial, ALLHAT) bola vykonaná na porovnanie terapie novšími liekmi: amlodipínom 2,5 – 10 mg/deň (blokátor kalciového kanála) alebo lizinoprilom 10 – 40 mg/deň (ACE inhibítor) ako liekov prvej voľby s liečbou tiazidovým diuretikom chlórtalidónom 12,5 – 25 mg/deň pri miernej až stredne závažnej hypertenzii.


Celkovo bolo randomizovaných 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších, ktorí pokračovali v liečbe v priemere 4,9 roka. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor koronárnej choroby srdca (Coronary Heart Disease, CHD) vrátane prekonaného infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice (> 6 mesiacov pred zaradením do štúdie) alebo dokumentované iné aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (celkovo 51,5 %), diabetes 2. typu (36,1 %), HDL cholesterol < 35 mg/dl = 0,91 mmol/l (11,6 %), hypertrofiu ľavej komory diagnostikovanú pomocou elektrokardiogramu alebo echokardiograficky (20,9 %), fajčenie cigariet v súčasnosti (21,9 %).


Primárny koncový bod bol kombináciou fatálne končiacej CHD alebo nefatálneho infarktu myokardu. V primárnom koncovom bode nebol signifikantný rozdiel medzi liečbou amlodipínom a liečbou chlórtalidónom: RR 0,98 95 % IS [0,90 – 1,07] p = 0,65. Spomedzi sekundárnych koncových bodov bol výskyt srdcového zlyhania (zložka zloženého kombinovaného kardiovaskulárneho koncového bodu) signifikantne vyšší v skupine s amlodipínom v porovnaní so skupinou s chlórtalidónom (10,2 % verzus 7,7 %, RR 1,38, 95% IS [1,25 ‑ 1,52] p < 0,001. Avšak v mortalite z akejkoľvek príčiny nebol medzi liečbou amlodipínom a liečbou chlórtalidónom žiadny signifikantný rozdiel. RR 0,96 95 % IS [0,89 – 1,02] p = 0,20.


Pediatrická populácia

V štúdii, ktorej sa zúčastnilo 268 detí vo veku 6 ‑ 17 rokov s prevažne sekundárnou hypertenziou, porovnanie amlodipínu v dávkach 2,5 mg a 5,0 mg s placebom preukázalo, že obe dávky znížili systolický tlak krvi oveľa významnejšie ako placebo. Rozdiel medzi oboma dávkami nebol štatisticky významný.

Dlhodobé účinky amlodipínu na rast, pubertálny a všeobecný vývin neboli študované. Dlhodobá účinnosť amlodipínu na liečbu v detstve za účelom zníženia kardiovaskulárnej morbidity a mortality v dospelosti nebola stanovená.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Lizinopril

Lizinopril je perorálne účinný ACE inhibítor bez sulfhydrylovej skupiny.


Absorpcia

Po perorálnom podaní lizinoprilu sa maximálne sérové koncentrácie dosahujú približne v priebehu 7 hodín, aj keď u pacientov s akútnym infarktom myokardu sa zaznamenal sklon k malému oneskoreniu dosiahnutia maximálnych sérových koncentrácií. Na základe získaného množstva lizinoprilu z moču sa usudzuje, že priemerná výška absorpcie lizinoprilu sa pohybuje okolo 25 % s variabilitou medzi pacientmi 6 – 60 % v rámci rozsahu dávok použitých v štúdii (5 – 80 mg). Absolútnabiologická dostupnosť sa znižuje približne o 16 % u pacientov so srdcovým zlyhaním. Absorpciu lizinoprilu neovplyvňuje prítomnosť jedla.


Distribúcia a väzbana proteíny

Nezdá sa, že by sa lizinopril viazal na iné sérové proteíny, než sa viaže cirkulujúci angiotenzín konvertujúci enzým (ACE). Štúdie na potkanoch ukazujú, že lizinopril slabo prechádza hematoencefalickou bariérou.


Eliminácia

Lizinopril nepodlieha metabolizmua vylučuje sa kompletne nezmenený do moču. Pri viacpočetnom dávkovaní má lizinopril efektívnypolčas akumulácie 12,6 hodiny. Klírens lizinoprilu u zdravých osôb je približne 50 ml/min. Klesajúce sérové koncentrácie vykazujú predĺženú terminálnu fázu, ktorá sa nezúčastňuje na akumulácii liečiva. Táto terminálna fáza pravdepodobne reprezentuje saturovanie väzby na ACE a nieje proporcionálna k dávke.


Farmakokinetické charakteristiky vo zvláštnych populáciách


Porucha funkcie pečene

Porucha funkcie pečene u pacientov s cirhózou viedla v porovnaní so zdravými osobami k poklesu absorpcie lizinoprilu (približne 30 %, čo sa určilo na základe získania lizinoprilu z moču), ale nastal vzostup expozície (približne 50 %), čo bolo dôsledkom zníženého klírensu.


Porucha funkcie obličiek

Porucha funkcie obličiek znižuje elimináciu lizinoprilu, ktorý sa vylučuje obličkami. Tento pokles sa však stáva klinicky významným len vtedy, keď glomerulárna filtrácia je nižšia ako 30 ml/min. Pri miernej až stredne ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 80 ml/min) je priemerná AUC zvýšená len o 13 %, ale pri ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 – 30 ml/min) bol vzostup priemerných AUC 4,5-násobný. Lizinopril možno odstrániť dialýzou. Počas 4 hodín hemodialýzy plazmatické hladiny lizinoprilu poklesli priemerne o 60 % pri klírense dialýzy medzi 40 a 55 ml/min.


Srdcové zlyhanie

Pacienti so srdcovým zlyhaním majú vyššiu expozíciu lizinoprilu v porovnaní so zdravými osobami (vzostup AUC priemerne o 125 %), no na základe získania lizinoprilu z moču sa usudzuje, že absorpcia je znížená približne o 16 % v porovnaní so zdravými osobami.


Pediatrickí pacienti

Farmakokinetický profil lizinoprilu bol skúmaný u 29 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, s GFR nad 30 ml/min/1,73 m2. Po dávkach 0,1 až 0,2 mg/kg, sa maximálne plazmatické koncentrácie lizinoprilu v rovnovážnom stave dosiahli v priebehu 6 hodín. Rozsah absorpcie na základe obsahu v moči bol približne 28 %. Tieto hodnoty boli podobné hodnotám získaným v minulosti u dospelých pacientov.

Hodnoty AUC a Cmax u detí v tejto štúdii boli také isté ako hodnoty zistené u dospelých pacientov.


Starší pacienti

Starší pacienti majú vyššie hladiny v krvi a vyššie hodnoty plochy pod krivkou plazmatických koncentrácií v čase (zvýšenie približne 60 %) v porovnaní s mladšími osobami.


Amlodipín


Absorpcia

Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva, pričom maximálne plazmatické koncentráciesa dosiahnu za6 – 12 hodín po užití dávky. Odhaduje sa, že absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64 – 80 %.


Distribúcia a väzba na plazmatické proteíny

Distribučný objem je približne 21 l/kg. Výsledky štúdií in vitroukazujú, že cirkulujúci amlodipín je naviazaný na plazmatické bielkoviny asi v 97,5 %.


Biotransformácia a eliminácia

Koncový eliminačný plazmatický polčas je asi 35 ‑ 50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu v jednej dennej dávke. Amlodipín sa extenzívnemetabolizuje v pečeni na neúčinnémetabolity, pričom 10 % materskej látky a 60 % metabolitov sa vylučuje do moču.


Farmakokinetické charakteristiky vo zvláštnych populáciách


Použitie pri poruche funkcie pečene

K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje týkajúce sa podávania amlodipínu u pacientov s poruchou funkcie pečene. Pacienti s pečeňovou nedostatočnosťou majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zväčšenie plochy pod krivkou (area under curve, AUC) približne o 40 ‑ 60 %.


Použitie u starších pacientov

Čas po dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a predĺženiu eliminačného polčasu u starších pacientov.

Zväčšenie plochy pod krivkou (AUC) a predĺženie eliminačného polčasu u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním bolo v rozsahu, aký sa očakával vzhľadom na vek skúmanej skupiny pacientov.


Použitie u detí

Populačná farmakokinetická (PK) štúdia bola vykonaná u 74 hypertenzných detí vo veku od 1 do 17 rokov (kde 34 pacientov bolo vo veku 6 až 12 rokov a 28 pacientov vo veku 13 až 17 rokov), ktoré užívali amlodipín v dávkach 1,25 mg a 20 mg podávaných buď jedenkrát alebo dvakrát denne. Typický klírens po perorálnom podaní (Cl/F) bol u detí vo veku 6 až 12 rokov 22,5 l/h u chlapcov a 16,4 l/h u dievčat a u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov bol 27,4 l/h u chlapcov a 21,3 l/h u dievčat. Medzi jednotlivcami bola pozorovaná veľká variabilita v expozícii. Údaje hlásené u detí mladších ako 6 rokov sú obmedzené.


Kombinácia fixných dávok

Neboli popísané farmakokinetické interakcie medzi liečivami Dironormu.

Farmakokinetické parametre (AUC, Cmax, tmax, polčas) sa nelíšili od tých, ktoré boli pozorované po oddelenom podaní jednotlivých zložiek.


Gastrointestinálna absorpcia Dironormunie je ovplyvnená jedlom.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


S kombináciou lizinopril-amlodipín neboli vykonané predklinické štúdie.


Lizinopril

Predklinické údaje založenéna konvenčných štúdiách všeobecnej farmakológie, opakovanej toxickej dávky, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne zvláštne nebezpečenstvopre ľudí.

Ukázalo sa, že inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu ako trieda majú nepriaznivé účinky na neskorý fetálny vývoj, čo vedie k smrti ploduakongenitálnym chybám, postihujúcim najmä lebku. Zaznamenali sa aj fetotoxicita, retardácia intrauterinného rastu a perzistujúci arteriálny duktus. Predpokladá sa, že tieto vývojové anomálie sú sčasti dôsledkom priameho pôsobenia ACE inhibítorov na fetálny systém renín – angiotenzín a sčasti dôsledkom ischémie pochádzajúcej z hypotenzie u matky, z poklesov fetoplacentárneho krvného prietoku, zníženia dodávky kyslíka a výživných látok pre plod.

Amlodipín

Reprodukčná toxikológia

Reprodukčné štúdie u potkanov a myší preukázali oneskorený dátum pôrodu, dlhšie trvanie pôrodu a znížený počet prežívajúcich mláďatpri dávkach približne 50‑krát vyšších, ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí vyjadrená v mg/kg.


Karcinogenéza, mutagenéza

U potkanov a myší užívajúcich amlodipín v potrave počas dvoch rokov v koncentráciách vypočítaných tak, aby sa zabezpečili denné dávky 0,5, 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, sa nepreukázali žiadne dôkazy o jeho karcinogenite. Najvyššia dávka v mg (pre myši približne rovnaká a pre potkany rovnajúca sa dvojnásobnej* maximálnej odporúčanej klinickej dávke 10 mg po prepočítaní na mg/m2povrchu) sa blížila maximálnej tolerovanej dávke pre myši, ale nie pre potkany.

Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liekom či už na génovej alebo chromozomálnej úrovni.


Poškodenie fertility

Nebol zaznamenaný žiaden účinok na fertilitupotkanov, ktoré boli liečené amlodipínom (samce počas 64 dní a samice 14 dní pred párením) v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8‑násobok* maximálnej odporúčanej dávkyu ľudí rovnajúcej sa 10 mg po prepočítaní na mg/m2povrchu). V inej štúdii s potkanmi, v ktorej boli samce potkanov liečené 30 dní amlodipíniumbesilátom v dávke porovnateľnej s dávkou u ľudí vyjadrenej v mg/kg, boli v plazme zistené poklesy hormónu stimulujúceho folikuly a testosterónu, ako aj zníženie hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertoliho podporných buniek.


*Pri telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ karboxymetylškrobu(typ A)

Magnéziumstearát


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

4 roky


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

2 roky


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

2 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

30 alebo 90 tabliet v bielych PVC/PE/PVDC/hliníkových blistroch v škatuli.


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

30 alebo 90 tabliet v bielych PVC/PE/PVDC/hliníkových blistroch v škatuli.


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

30 alebo 90 tabliet v bielych PVC/PE/PVDC/hliníkových blistroch v škatuli.


Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.


Nepoužitý liek vráťte do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Gedeon Richter Plc.

Gyömrői út 19-21

1103 Budapešť

Maďarsko


8. Registračné číslo


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg: 58/0431/08-S

Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety: 58/0536/09-S

Dironorm 20 mg/5 mg tablety: 58/0144/12-S


9. Dátum registrácie/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dironorm tablety, 10 mg/5 mg:

Dátum prvej registrácie: 28.8.2008


Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety:

Dátum prvej registrácie18.9.2009


Dironorm 20 mg/5 mg tablety:

Dátum prvej registrácie12.3.2012


10. Dátum poslednej revízie textu


Január 2015


20



Dironorm Forte 20 mg/10 mg tablety