PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Doxorubicin Actavis 2 mg/ml

infúzny koncentrát

doxorubicíniumhydrochlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používať tento liek.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo jeDoxorubicin Actavis a na čo sa používa

2. Skôr ako použijete Doxorubicin Actavis

3. Ako používať Doxorubicin Actavis

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Doxorubicin Actavis

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE Doxorubicin Actavis A NA ČO SA POUŽÍVA

Doxorubicin Actavis patrí medzi protinádorové lieky nazývané antracyklíny. Doxorubicin Actavis sa používa na liečbu nasledujúcich typov rakoviny:

• malobunková rakovina pľúc

• rakovina močového mechúra

• rakovina kostí

• karcinómu prsníka

• rakovina krvi

• rakoviny lymfatického systému (Hodgkinov a non-Hodgkinov)

• rakovina kostnej drene

• rakoviny štítnej žľazy

• karcinómu mäkkých tkanív (v dospelosti)

• rekurentnej (opakovane vyskytujúcej sa) rakovina vaječníkov alebo sliznice maternice

• určitej fomy rakoviny obličiek vyskytujúcej sa u detí (Wilmov tumor)

• určitej formy rakoviny nervového tkaniva vyskytujúcej sa u detí (pokročilý neuroblastóm).

Doxorubicin Actavis sa tiež používa v kombinácii s inými liekmi proti rakovine.

2. SKÔR AKO DOSTANETE Doxorubicin Actavis

Doxorubicin Actavisnesmiete dostať:

- ak ste alergický (precitlivený) na doxorubicín alebo ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku;

- ak ste alergický (precitlivený) lieky zo skupiny antracyklínov alebo antracéndióny;

- ak dojčíte.

Prosím, poraďte sa s lekárom v prípade, že sa Vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka.

Doxorubicin ActavisVám nebude podaný intravenózne (do žily):

- ak Vám bolo povedané, že v dôsledku predchádzajúcej liečby máte trvalo zníženú tvorbu krviniek; (Vaša kostná dreň nepracovala dobre);

- ak ste mali po predchádzajúcej liečbe rakoviny ťažký zápal alebo vredy v ústach;

- ak máte problémy so srdcom;

- ak máte sklon k tomu, že ľahko začnete krvácať;

- ak máte akékoľvek infekčné ochorenie;

- ak Vaša pečeň nepracuje správne;

- ak ste nedávno dostávali doxorubicín alebo iné antracyklíny až do maximálnej kumulatívnej dávky.

Prosím, poraďte sa s lekárom v prípade, že sa Vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka.

Nesmiete dostať Doxorubicin Actavisdo močového mechúra:

- ak sa nádor rozšíril do steny močového mechúra;

- ak máte infekciu močového traktu;

- ak máte zápal močového mechúra;

- ak máte krv v moči;

- ak máte ťažkosti s instiláciou (problémy s použitím katétra) (napr. obštrukcia močových ciest)

Prosím, poraďte sa s lekárom v prípade, že sa Vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Doxorubicinu Actavis a informujte Vášho lekára pred liečbou

- ak ste tehotná, alebo môžete byť tehotná, pozrite tiež časť tehotenstvo a dojčenie nižšie;

- ak ste v minulosti podstúpili rádioterapiu;

- ak sa snažíte otehotnieť alebo budete chcieť otehotnieť v budúcnosti alebo ak sa chcete stať otcom;

- ak máte problémy s obličkami;

- ak máte alebo ste v minulosti mali problémy so srdcom

Doxorubicín výrazne znižuje počet krviniek v kostnej dreni. To môže spôsobiť náchylnosť k infekciám a krvácaniu. Informujte svojho lekára v prípade horúčky alebo iných príznakov infekcie alebo v prípade krvácania.

Vakcinácia sa neodporúča. Je potrebné vyhnúť sa kontaktu s osobami, ktoré boli nedávno očkované proti detskej obrne.

Doxorubicin Actavis sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so skúsenosťami v liečbe rakoviny. Pacienti tiež musia byť starostlivo a často sledovaní, napr. stav krvi a funkčný test srdca, pečene a obličiek.

Ak máte pocit pichania alebo pálenia v oblasti infúzie, okamžite informujte svojho lekára alebo iného zdravotníckeho zamestnanca. Takáto bolesť sa môže objaviť v prípade, že liek uniká zo žily, a potom budete potrebovať vhodnú liečbu.

Používanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. To je dôležité hlavne v prípade:

- ostatné cytostatiká (lieky proti rakovine), napr. antracyklíny (daunorubicín, epirubicín, idarubicín, trastuzumab), cyklofosfamid, cytarabín, cisplatina, fluóruracil, taxány(napr. paklitaxel), merkaptopurín, metotrexát, streptozocín;

- cyklosporín (používaný pri transplantácii orgánov a tkanív);

- lieky pri srdcových ochoreniach(kardioaktívne lieky), napr. blokátory kalciového kanála a digoxín;

- lieky, ktoré znižujú hladinu kyseliny močovej v krvi;

- cimetidín (používaný na liečbu pálenia záhy a žalúdočných vredov);

- živé vakcíny (napr. proti detskej obrne (myelitíde));

- fenytoín, fenobarbital a iné barbituráty (používané na liečbu epilepsie);

- chloramfenikol a sulfónamidy (lieky proti infekcii);

- amfotericín B (používaný na liečbu mykotických infekcií -plesní);

- lieky na vírusové infekcie, ako je ritonavir (na liečbu HIV);

- klozapín (antipsychotikum);

- amidopyrínové deriváty (lieky na zmiernenie bolesti a zápalov).

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Je známe, že doxorubicín prechádza placentou a poškodzuje plod v tele v experimentoch na zvieratách. Preto sa doxorubicínu nesmie podávať, ak ste tehotná. Okamžite informujte svojho lekára, ak ste tehotná alebo si myslíte, že ste tehotná.

Pacientky - ženy nesmú otehotnieť počas liečby Doxorubicinom Actavis a ešte 6 mesiacov po liečbe. Pacienti - muži majú urobiť vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že partnerka neotehotnie počas liečby doxorubicínom a ešte 6 mesiacov po liečbe. Sexuálne aktívni muži a ženy preto majú používať účinnú antikoncepciu počas liečby a až 6 mesiacov po ukončení liečby.

Muži sa majú tiež poradiť o možnosti kryokonzervácie (alebo kryoprezervácie) (možnosti zmrazenia spermií) pred liečbou, pretože doxorubicín môže spôsobiť trvalú neplodnosť. Ak zvažujete rodičovstvo po liečbe, porozprávajte sa, prosím, so svojím lekárom

Liek sa vylučuje aj do materského mlieka u ľudí. Počas liečby Doxorubicinom Actavis nedojčite.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Z dôvodu častého výskytu nevoľnosti a vracania sa neodporúča viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkáchDoxorubicinu Actavis

Tento liek obsahuje 3,54 mg (<1 mmol) sodíka na ml koncentrátu. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov na kontrolovanej sodíkovej diéte.

3. AKO POUŽÍVAŤ Doxorubicin Actavis

Doxorubicin Actavis sa musí podávať len pod dohľadom lekára so skúsenosťami v liečbe rakoviny.

Spôsob a cesty podania

Váš liek Vám bude podaný intravenóznou infúziou do cievy, pod dohľadom špecialistu. Nepodávajte si liek sami. Počas liečby a po jej ukončení Vás budú pravidelne sledovať.

Ak trpíte superficiálnym (povrchovým) nádorom močového mechúra, je možné, že dostanete liek do močového mechúra. Tento liek musí byť pred použitím rozriedený.

Intravenózne podanie

Dávka sa obyčajne vypočíta na základe povrchu Vášho tela. Doxorubicin Actavis sa môže podávať napr. raz týždenne, raz za tri týždne alebo dokonca v dlhších intervaloch. Dávka a frekvencia tiež závisí od ďalších používaných protinádorových liekov a typu ochorenia a Vášho celkového zdravotného stavu. Váš lekár rozhodne, akú dávku dostanete.

Podanie do mechúra

Dávka je 30-50 mg doxorubicínu v 25-50 ml fyziologického roztoku. Roztok musí zostať v mechúre po dobu 1-2 hodín. Počas tejto doby pacient má byť obrátený o 90° každých 15 minút. Aby nedochádzalo k nežiaducemu zriedeniu lieku s močom, nesmiete nič piť po dobu 12 hodín pred podaním. Podanie sa môže opakovať v intervale 1 týždňa do 1 mesiaca. Váš lekár určí, ako často Vám bude liek podaný.

Ak použijete viac Doxorubicinu Actavis, ako máte

Keďže liek Vám bude podávaný lekárom, je nepravdepodobné, že dostanete viac, ako máte.
Avšak, ak máte obavy, ihneď informujte svojho lekára alebo zdravotnú sestru.

Akútne predávkovanie zhoršuje nežiaduce účinky, ako sú vredy v ústach, zníženie počtu bielych krviniek a krvných doštičiek v krvi a môže viesť k srdcovým problémom. V prípade predávkovania dostanete vhodnú liečbu podľa rozhodnutia lekára. Poruchy srdca sa môžu objaviť až do 6 mesiacov po predávkovaní.

Ak vynecháte dávku Doxorubicinu Actavis

Váš lekár rozhodne, ako dlho bude trvať liečba Doxorubicinom Actavis. Ak sa liečba ukončí pred tým ako sa ukončia odporúčané cykly liečby, účinky liečby doxorubicínom sa môžu znížiť.

Poraďte sa so svojím lekárom, ak si prajete liečbu ukončiť.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Doxorubicin Actavismôže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Prosím, kontaktujte svojho lekára alebo zdravotnú sestru, ak:

- máte závraty, horúčku, dýchavičnosťs úzkosťou v hrudníku alebo hrdlealebo máte svrbiacu vyrážku. To môže byť typ alergickej reakcie, ktorá môže byť veľmi závážná;

- sa cítite unavenía apatickí. To môže byť príznakom anémie (nízky počet červených krviniek);

- máte horúčkualebo iné príznaky infekcie. To môže byť známkou nízkeho počtu bielych krviniek;

- spozorujete ľahšiu tvorbu modrín alebo krvácanie. To môže byť známkou nízkeho počet krvných doštičiek v krvi.

Veľmi časté vedľajšie účinky (viac ako 1 z 10 pacientov)

- pocit na vracanie, vracanie, bolesti brucha, poruchy trávenia, hnačka

- zápal slizníc napr v ústach alebo pažeráku

- vypadávanie vlasov (zvyčajne reverzibilné), začervenanie kože, citlivosť kože na umelé alebo prirodzené svetlo (fotosenzitivita)

- červené sfarbenie moču, na jeden alebo dva dni po podaní. Je to normálne a nie je to dôvod na obavy

- útlm kostnej drene (nedostatok krviniek), vrátane zníženia počtu bielych krviniek (spôsobujúce infekcie), krvných doštičiek (spôsobuje krvácanie a modriny) a červených krviniek (anémia, takže koža môže byť bledá a môže sa objaviť slabosť alebo dýchavičnosť)

- závažné srdcové komplikácie (kardiotoxicita), ako poškodenie srdcového svalu a rýchly, pomalý alebo nepravidelný tep. Účinky sa môžu objaviť krátko po začatí liečby, alebo môžu byť pozorované o niekoľko rokov neskôr

- horúčka

Časté vedľajšie účinky (viac ako 1 zo 100 pacientov, ale menej než 1 z 10 pacientov)

- bakteriálna infekcia

- bakteriálna infekcia v krvi

- srdcové arytmie (nepravidelný srdcový tep, zrýchlený tep, spomalenie srdcovej činnosti), zníženie množstva krvi čerpanej cez srdce, zhoršenie funkcie srdcového svalu (kardiomyopatia), ktoré môže byť život ohrozujúce

- krvácanie (hemorágia)

- poruchy príjmu potravy (anorexia)

- lokálne reakcie precitlivenosti radiačnej oblasti

- svrbenie

- obtiažne alebo bolestivé močenie, zápal močového mechúra po podaní do močového mechúra, niekedy podráždenie močového mechúra, krv v moči, bolestivé močenie, častejšie močenie alebo pokles množstva moču

Menej časté vedľajšie účinky (viac ako 1 z 1000 pacientov, ale menej ako 1 zo 100 pacientov)

- akútna rakovina krvi (niektoré typy leukémie)

- zápal žíl

- krvácanie do žalúdka alebo čriev

- vredy na sliznici úst, hltana, pažeráka, žalúdka a čriev

- vredy s možnou smrťou buniek / tkanív hrubého čreva, keď je Doxorubicin Actavis podávaný v kombinácii s liekom cytarabín

- dehydratácia

Zriedkavé vedľajšie účinky (viac ako 1 z 10000 pacientov, ale menej než 1 z 1000 pacientov)

- zápal vonkajšej vrstvy oka (zápal spojiviek)

- žihľavka, kožné vyrážky a začervenanie

- tmavé oblasti kože a nechtov, uvoľňovanie nechtov (onycholýza)

- závažné alergické reakcie s alebo bez šoku vrátane vyrážky, svrbenia, horúčky a zimnice (anafylaktické reakcie)

- trasenie

- závraty

- sekundárna leukémia (rakovina krvi po liečbe iného nádorového ochorenia), keď je Doxorubicin Actavis podávaný v kombinácii s inými protirakovinovými liekmi, ktoré poškodzujú DNA

- syndróm rozpadu nádoru (tumor lysis syndróm) (komplikácia chemoterapie v dôsledku rozpadu nádorových buniek účinkom terapie, čo môže postihnúť napr. krv alebo obličky)

- reakcie v mieste vpichu vrátane začervenania, vyrážky a bolesti, zápal žíl (flebitídy), zhrubnutie a stvrdnutie steny žily (fleboskleróza)

- pocit pichania alebo pálenia v mieste podania v dôsledku úniku lieku zo žily. To môže viesť k odumretiu (nekróze) lokálnych tkanivových buniek a vyžaduje si vhodú liečbu, v niektorých prípadoch chirurgický zákrok

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (menej ako 1 z 1000 pacientov):

- začervenanie v tvári

- zmeny srdcovej funkcie (bližšie neurčené zmeny EKG), ojedinelé prípady život ohrozujúceho nepravidelného srdcového rytmu (arytmia), srdcové zlyhanie, zápal osrdcovníka / myokardu, strata nervových impulzov v srdci

- zrazeniny v cieve

- zmena sfarbenia (pigmentácie) sliznice ústnej dutiny

- opuch a znecitlivenie v rukách a nohách (akrálny erytém), pľuzgiere, poškodenie tkaniva predovšetkým na rukách a nohách spôsobujúce začervenanie, opuch, pľuzgiere, brnenie alebo pálenie v mieste únik lieku v tkanivách (syndróm palmarplantárnej erytrodyzestézie)

- akútne zlyhanie obličiek

- abnormálne vysoké hladiny kyseliny močovej v krvi

- absencia menštruácie

- problémy s plodnosťou u mužov (zníženie či absencia aktívnych spermií)

Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

- zvýšená produkcia sĺz

- kašeľ alebo ťažkosti s dýchaním v dôsledku náhleho zúženia dýchacích ciest

- zápal pľúc

- pečeňová toxicita, čo niekedy môže vyústiť do trvalého poškodenia tkaniva pečene (cirhóza)

- prechodné zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov

- tukové, holé alebo stvrdnuté miesta na koži (actininová keratóza).

- silné bolesti a opuchy kĺbov

- slabosť

- hojace sa radiačné poškodenia (na koži, pľúcach, hrtane, pažeráku, žalúdku a črevnej sliznici, srdci), sa môžu znovu objaviť po podaní doxorubicínu

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ Doxorubicin Actavis

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Doxorubicin Actavispo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku a na vonkajšom obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte v chladničke (2 – 8 °C). Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom papierovom obale na ochranu pred svetlom.

Nepoužívajte Doxorubicin Actavis, ak spozorujete, že roztok nie je číry, červený a bez mechanických nečistôt.

Nepoužitý liek alebo odpad z neho vzniknutý musí byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami. Dodržujte pokyny pre manipuláciu s cytotoxickými liekmi.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Doxorubicin Actavisobsahuje

- Liečivo je doxorubicíniumhydrochlorid. Jedna injekčná liekovka obsahuje 2 mg/ml doxorubicíniumhydrochloridu

- Ďalšie zložku sú chlorid sodný, kyselina chlorovodíková a voda na injekciu.

Ako Doxorubicin Actavisvyzerá a obsah balenia

Doxorubicin Actavis infúzny koncentrát je číry červený roztok.

Doxorubicin Actavisje balený v bezfarebných injekčných liekovkách s gumenou zátkou a hliníkovým uzáverom s polypropylénovým diskom.

Veľkosti balenia:

1 x 5 ml injekčná liekovka

10 x 5 ml injekčná liekovka

1 x 10 ml injekčná liekovka

10 x 10 ml injekčná liekovka

1 x 25 ml injekčná liekovka

1 x 50 ml injekčná liekovka

1 x 75 ml injekčná liekovka

1 x 100 ml injekčná liekovka

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjördur

Island

Výrobca

S.C. Sindan- Pharma S.R.L

11 Ion Mihalache Blvd

the 1st District

011171 Bukurešť

Rumunsko

Actavis Italy S.p.A.

Viale Pasteur 10

20014 Nerviano (Milan)

Taliansko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Holandsko: Doxorubicine Actavis 2 mg/ml

Belgicko Doxorubicin Actavis 2 mg/ml concentraat voor oplossing voor infusie

Bulharsko Doxorubicin Actavis

Cyprus Doxorubicin Actavis

Česká republika Doxorubicin Actavis 2 mg/ml

Nemecko Doxorubicin-Actavis 2 mg/ml Konzentrat zur Herstellung einer Infusionslösung ENR: 2184310

Dánsko Doxorubicin Actavis

Estónsko: Doxorubicin Actavis

Grécko Doxorubicin / Actavis

Španielsko Doxorubicina Actavis 2 mg/ml concentrado para solución para perfusión EFG

Fínsko Doxorubicin Actavis 2mg/ml infuusiokonsentraatti, liuosta varten

Írsko Doxorubicin 2 mg/ml Concentrate for Solution for Infusion

Island Doxorubicin Actavis

Taliansko Doxorubicina Actavis PTC

Litva Doxorubicin Actavis 2 mg/ml koncentratas infuziniam tirpalui

Luxembursko Doxorubicin Actavis 2 mg / ml Solution à diluer pour perfusion

Lotyšsko Doxorubicin Actavis 2 mg/ml koncentrāts infūziju šķīduma pagatavošanai

Malta Doxorubicin Actavis

Poľsko Doxorubicin Actavis

Portugalsko Doxorrubicina Actavis

Rumunsko Doxorubicina Actavis 2mg/ml concentrat pentru soluţie perfuzabilă

Švédsko Doxorubicin Actavis

Slovenská republika Doxorubicin Actavis 2 mg/ml

Spojené kráľovstvo Doxorubicin Actavis 2mg/ml Concentrate for solution for infusion

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 03/2012.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov:

Doxorubicin Actavis 2 mg/ml infúzny koncentrát

Doxorubicín je silná cytotoxická látka, ktorá sa musí predpisovať, pripravovať a podávať len zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí boli školení pre bezpečné používanie lieku. Pre odporúčania na dávkovanie a spôsob podania pozri časť 4.2. súhrnu charakteristických vlastností lieku. Nasledujúce pokyny sa musia dodržiavť pri manipulácii, príprave a likvidácii doxorubicínu.

Len na jednorazové použitie

Príprava

1. Cytotoxické látky sa musia pripraviť na podanie iba pracovníkmi, ktorí boli školení pre bezpečné zaobchádzanie s týmto liekom. Pozri lokálne cytotoxické pokyny pred prípravou.

2. Gravidné ženy nesmú s týmto liekom pracovať.

3. Pracovníci musia pri zaobchádzaní s doxorubicínom používať ochranné pomôcky: ochranné okuliare, ochranný plášť, rukavice na jedno použitie a masky.

4. Všetky pomôcky použité pri podaní alebo čistení vrátane rukavíc sa majú znehodnotiť ako vysoko rizikový odpad vysokoteplotným (700°C) spopolnením.

5. Všetky čistiace pomôcky sa majú znehodnotiť tak, ako je odporúčané vyššie.

6. Vždy si po odstránení rukavíc umyte ruky.

Nepoužívajte Doxorubicin Actavis, ak roztok nie je číry, červený a bez mechanických nečistôt.

Kontaminácia

1. V prípade kontaktu s pokožkou alebo sliznicou sa má postihnuté miesto dôkladne umyť mydlom a vodou alebo roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Vyhnite sa poškodeniu pokožky čistením hrubou kefou. Na liečbu prechodného štípania kože sa môže použiť neutrálny krém.

2. V prípade kontaktu s očami vyvráťte očné viečko naruby a vyplachujte postihnuté oko výdatným množstvom vody aspoň 15 minút alebo normálnym 0,9 % injekčným roztokom chloridu sodného (9 mg/ml). Následne vyhľadajte lekárske ošetrenie.

3. V prípade rozliatia roztoku umyte zasiahnuté plochy pomocou 1 % roztoku chlórnanu sodného alebo alebo fosfátového puferu (pH> 8), kým sa roztok neodfarbí.Použite handričky/špongie uskladnené vo vyhradenom priestore. Dvakrát opláchnite vodou. Všetky handričky umiestnite do plastového vreca, vrece zapečaťte a potom spáľte.

Stabilita pred použitím

Otvorené injekčné liekovky: Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 28 dní pri teplote 2-8°C. Z mikrobiologického hľadiska, ak spôsob otvárania nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, liek má byť použitý okamžite. Pokiaľ nie je použitý okamžite, sú čas a podmienky uchovávania v zodpovednosti užívateľa.

Pripravené infúzne roztoky:Chemická a fyzikálna stabilita po nariedení bola preukázaná pri teplote 2 °C až 8 °C a 25 °C, chránené pred svetlom, pre:

- 24 hodín v 5% roztoku glukózy v PP fľaši na koncentráciu 1,25 mg/ml a 0,5 mg/ml

- 48 hodín v 0,9% roztoku chloridu sodného v PE fľaši na koncentráciu 1,25 mg/ml a 0,5 mg/ml.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, je za dodržanie podmienok uchovávania a času použiteľnosti zodpovedný používateľ a roztok nemá byť uchovávaný dlhšie než 24 hodín pri teplote 2 °C až 8 °C, pokiaľ sa riedenie nevykonalo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.

Čas uchovávania otvorenej injekčnej liekovky a rozriedeného infúzneho roztoku nie sú aditívne.

Likvidácia

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami. Dodržujte pokyny pre manipuláciu s cytotoxickými liekmi.

Poznámka:

Dávkovanie S-lipozomálneho doxorubicínu a (tradičného) doxorubicín ako je v lieku Doxorubicin Actavis je rôzne. Tieto dve formulácie nemôže byť vzájomne zamieňané.

Inkompatibility

Doxorubicín sa nesmie miešať s heparínom, keďže sa môže vytvoriť zrazenina a nemá sa miešať s 5‑fluóruracilom, pretože môže dôjsť k degradácii. Pri dlhšom kontakte s akýmkoľvek roztokom so zásaditým pH dochádza k hydrolýze liečiva a je potrebné sa tomuto vyhnúť.

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Doxorubicin Actavis 2 mg/ml

infúzny koncentrát

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE zLOŽENIE LIEKU

1 ml obsahuje 2 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 5 ml obsahuje 10 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 10 ml obsahuje 20 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 25 ml obsahuje 50 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 50 ml obsahuje 100 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 75 ml obsahuje 150 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Jedna injekčná liekovka s objemom 100 ml obsahuje 200 mg doxorubicíniumhydrochloridu.

Pomocná látka: Sodík 3,54 mg v 1 ml koncentrátu (0,154 mmol/l).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. lIEKOVÁ formA

Infúzny koncentrát

Číry červený roztok s pH 3 (2,8 – 3,2) a osmolaritou 286 mOsm/kg.

4. KlinicKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Doxorubicin Actavis je indikovaný na:

- liečbu malobunkového karcinómu pľúc (small-cell lung cancer, SCLC)

- liečbu karcinómu prsníka

- liečbu rekurentného karcinómu ovária

- intravezikálnu profylaxiu rekurencie superficiálneho karcinómu močového mechúra po transuretrálnej resekcii (TUR)

- systémovú liečbu lokálne pokročilého alebo metastaického karcinómu močového mechúra

- neoadjuvantnú a adjuvantnú liečbu osteosarkómu

• - liečbu pokročilého sarkómu mäkkých tkanív v dospelosti

• - liečbu Ewingovho sarkómu

• - liečbu Hodgkinovho lymfómu

• - liečbu vysoko malígneho Non-Hodgkinovho lymfómu

• - indukčnú a konsolidačnú liečbu akútnej lymfatickej leukémie

• - liečbu akútnej myeloblastickej leukémie

• - liečbu pokročilého mnohopočetného myelómu

• - liečbu pokročilého alebo recidivujúceho karcinómu endometria

- liečbu Wilmsovho nádoru (v II. štádiu u vysoko zhubných variantov; vo všetkých pokročilých štádiách: III. – IV.)

• - liečbu pokročilého papilárneho/folikulárneho karcinómu štítnej žľazy

• - liečbu anaplastického karcinómu štítnej žľazy

• - liečbu pokročilého neuroblastómu

Doxorubicín sa často používa v kombinovaných chemoterapeutických režimoch s inými cytostatikami.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba Doxorubicinom Actavis sa má začať pod dohľadom kvalifikovaného lekára, ktorý má rozsiahle skúsenosti v cytostatickej liečbe. Pacienti musia byť počas liečby tiež starostlivo a často monitorovaní (pozri šasť 4.4).

Z dôvodu rizika letálnej kardiomyopatie sa majú pred každou aplikáciou zvážiť pre individuálneho pacienta riziká a prínosy.

Doxorubicín je určený len na intravenózne a intravezikálne podanie.

Intravenózne podávanie:

Doxorubicín sa môže podávať intravenózne ako bolus v priebehu niekoľkých minút alebo ako krátka infúzia po dobu jednej hodiny, alebo ako kontinuálna infúzia po dobu až 24 hodín (pozri bod 6.3). V monoterapii môže byť dávka rozdelená a podávaná počas 2-3 po sebe idúcich dní. Roztok sa podáva formou voľne tečúcej infúzie 9 mg/ml (0,9 %) roztoku chloridu sodného alebo 50 mg/ml (5 %) roztoku glukózy do veľkej žily s použitím kanyly v priebehu 2 až 15 minút. Tento postup minimalizuje riziko vzniku tromboflebitídy alebo perivenóznej extravazácie, ktoré môžu viesť k závažnej lokálnej celulitíde, vezikácie a nekróze tkaniva. Priame podanie intravenóznej injekcie sa neodporúča vzhľadom na riziko extravazácie, ku ktorému môže dôjsť aj pri správnej a ľahkej aspirácii krvi zo žily (pozri tiež časť 6.6).

Dávkovanie doxorubicínu závisí od dávkovacieho režimu, celkového stavu a predchádzajúcej liečby pacienta. Dávkovacie schémy doxorubicínu sa môžu líšiť podľa terapeutickej indikácie (napr. solídne nádory alebo akútne leukémie), ako aj podľa konkrétnej liečebnej schémy (napr. monoterapia alebo kombinovaná liečba s inými cytostatikami alebo časť multidisciplinárneho prístupu s použitím kombinácie chemoterapie, chirurgického zákroku a rádioterapie a hormonálnej liečby).

Monoterapia: Dávka sa zvyčajne vypočítava na základe plochy telesného povrchu (mg/m²). Na tomto základe sa odporúča dávka 60-75 mg/m2 povrchu tela každé tri týždne, ak sa doxorubicín podáva ako monoterapia.

Kombinovaná liečba: Ak je doxorubicín hydrochlorid podávaný v kombinácii s inými protinádorovými liekmi s prekrývajúcou sa toxicitou, ako sú vysoké dávky IV cyklofosfamidu alebo súvisiace antracyklínové zlúčeniny, ako daunorubicín, idarubicín a / alebo epirubicín, dávka doxorubicínu sa má znížiť na 30-60 mg/m2 každé 3-4 týždne.

Pre pacientov, ktorí nemôžu dostávať celú dávku (napr. v prípade imunosupresie, vysokého veku), je alternatívne dávkovanie 15‑20 mg/m²povrchu tela týždenne.

Odporúča sa neprekračovať celkovú kumulatívnu životnú dávku doxorubicínu (vrátane príbuzných liečiv, ako je daunorubicín) 450‑550 mg/m²plochy povrchu tela, aby sa zabránilo kardiomyopatii. Ak sú pacienti so súbežným ochorením srdca ožarovaní v oblasti mediastína a/alebo srdca, pred liečbou alkylujúcimi látkami alebo súbežnou liečbou potenciálne kardiotoxickými látkami a u vysokorizikových pacientov (s arteriálnou hypertenziou > 5 rokov, s predchádzajúcim koronárnym, valvulárnym poškodením alebo poškodením myokardu, vo veku nad 70 rokov) sa nemá prekročiť maximálna celková dávka 400 mg/m²plochy povrchu tela a funkcia srdca sa má u týchto pacientov sledovať (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

V prípadoch zníženej funkcie pečene sa má dávka znížiť podľa nasledujúcej tabuľky:

Bilirubín v sére Odporúčaná dávka

20 – 50 mikromol/l ½ normálnej dávky

> 50-85 mikromol/l ¼ normálnej dávky

Doxorubicín je kontraindikovaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (>85 micromol/l) (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie obličiek

V prípadoch renálnej insuficiencie s GFR menej ako 10 ml/min sa má podať 75 % vypočítanej dávky.

Deti a dospievajúci

S ohľadom na značné riziko kardiotoxicity doxorubicínu vyvolané v detstve, má byť použitá určitá maximálna kumulatívna dávka závislá na veku mladých pacientov. U detí (do 12 rokov) je zvyčajne považovaný za maximálnu kumulatívnu dávkau 300 mg/m2, zatiaľ čo u dospievajúcich (nad 12 rokov) je maximálna kumulatívna dávka nastavená na 450 mg/m2. Pre deti je maximálna kumulatívna dávka stále neurčitá, ale predpokladá sa aj nižšia tolerancia.

Dávkovanie u detí sa má znížiť, pretože sú vystavené zvýšenému riziku srdcovej toxicity, predovšetkým neskorej toxicity. Je potrebné očakávať myelotoxicitu s najnižšími hodnotami na 10. až 14. deň od začiatku liečby.

Obézni pacienti

U obéznych pacientov bude možno potrebné zvážiť nižšiu úvodnú dávku alebo predĺžený dávkovací interval (pozri časť 4.4).

Intravezikálne podávanie:

Doxorubicín sa môže podávať intravezikálnou instiláciou pri liečbe superficiálneho karcinómu močového mechúra a na prevenciu relapsu po transuretrálnej resekcii (T.U.R). Odporúčaná dávka pre intravezikálnu liečbu superficiálneho karcinómu močového mechúra je 30‑50 mg v 25‑50 ml fyziologického roztoku na instiláciu. Optimálna koncentrácia je približne 1 mg/ml. Roztok má zotrvať v močovom mechúre po dobu 1‑2 hodín. Počas tohto obdobia sa má pacient otáčať o 90° každých 15 minút. Pacienta je potrebné upozorniť, aby neprijímal žiadne tekutiny v priebehu 12 hodín pred instiláciou (to má znížiť tvorbu moču na približne 50 ml/hod), aby sa zabránilo neželanému zriedeniu s močom. Instilácia sa môže zopakovať s intervalom 1 týždeň až 1 mesiac v závislosti od toho, či je liečba terapeutická alebo profylaktická.

Poznámka:

Dávkovanie S-lipozomálneho doxorubicínu a (tradičného) doxorubicínu v Doxorubicine Atavis je rôzne. Tieto dve formulácie sa nemôže vzájomne zamieňať.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Precitlivenosť na iné antracyklíny alebo antracéndióny.

Kontraindikácie pre intravenózne podávanie:

• perzistentná myelosupresia alebo závažná stomatitída, ktorá sa vyskytla počas predchádzajúcej

cytotoxickej liečby a/alebo ožarovania

• celková infekcia

• závažná porucha funkcie pečene

• závažná arytmia, poškodená funkcia srdca, predchádzajúci srdcový infarkt, akútne zápalové srdcové ochorenie

• predchádzajúca liečba antracyklínmi s maximálnymi kumulatívnymi dávkami

• zvýšená náchylnosť na krvácanie

• dojčenie

Kontraindikácie pre intravezikálne podávanie:

• invazívne tumory, ktoré prenikli močovým mechúrom (za T1)

• infekcie močového traktu

• zápal močového mechúra

• problémy s katetrizáciou napr. uretrálna stenóza

• hematúria

• dojčenie

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Doxorubicin sa má podávať pod dozorom kvalifikovaného lekára so skúsenosťami v používaní chemoterapeutických liekov.

Pred začiatkom liečby doxorubicínom sa pacienti majú zotaviť z akútnych toxicít predchádzajúcej cytotoxickej liečby (ako je stomatitída, neutropénia, trombocytopénia a celkové infekcie).

Pred začiatkom liečby doxorubicínom a počas nej sa odporúčajú nasledujúce monitorovacie vyšetrenia (ako často sa budú vykonávať tieto vyšetrenia závisí od celkového stavu, dávky a súbežnej liečby):

- rádiografia pľúc a hrudníka a EKG

- pravidelné sledovanie funkcie srdca (LVEF pomocou napr. EKG, ultrazvukovej kardiografie a MUGA snímku)

- denná kontrola zmien sliznice v ústnej dutine a hltane

- krvné testy: hematokrit, krvné doštičky, diferenciálny počet bielych krviniek, AST, ALT, LDH, bilirubín, kyselina močová.

Kontrola liečby

Pred začatím liečby sa odporúča stanoviť funkciu pečene pomocou konvenčných testov, ako AST, ALT, ALP a bilirubín, rovnako ako funkciu obličiek.

Kontrola funkcie ľavej komory

Analýza LVEF pomocou ultrazvuku alebo scintigrafie srdca sa má vykonať s cieľom optimalizovať srdcový stav pacienta. Táto kontrola sa má vykonať pred začatím liečby a po každej akumulovanej dávke vo výške približne 100 mg/m².

Funkcia srdca

Kardiotoxicita je rizikom liečby antracyklínmi. Môže sa prejaviť skorými (t.j. akútnymi) alebo neskorými (t.j. po nejakom čase) príhodami.

Skoré (akútne) príhody:Skorá kardiotoxicita doxorubicínu sa skladá prevažne zo sínusovej tachykardie a/alebo abnormalít EKG, ako nešpecifické zmeny vlny ST – T. Tiež boli hlásené tachyarytmie, vrátane predčasných komorových kontrakcií a komorovej tachykardie, bradykardie, rovnako aj atrioventrikulárna a ramienková blokáda. Tieto príznaky zvyčajne naznačujú akútnu prechodnú toxicitu. Sploštenie a rozšírenie QRS-komplexu mimo referenčného rozpätia môže naznačovať kardiomyopatiu indukovanú doxorubicíniumchloridom. U pacientov s normálnou východiskovou hodnotou LVEF (= 50 %) obyčajne 10 % pokles absolútnej hodnoty alebo pokles pod prah 50 % indikuje srdcovú dysfunkciu. V takomto prípade je potrebné liečbu doxorubicíniumchloridom starostlivo zvážiť.

Neskoré ( oneskorené) príhody.Oneskorená kardiotoxicita sa zvyčajne vyvinie neskôr v priebehu liečby doxorubicínom alebo v priebehu 2 až 3 mesiacov po ukončení liečby, avšak boli tiež zaznamenané aj neskoršie udalosti, niekoľko mesiacov až rokov po skončení liečby. Oneskorená kardiomyopatia sa prejavuje zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory (LVEF) a/alebo znakmi a príznakmi kongestívneho srdcového zlyhania (CHF), ako je dyspnoe, pľúcny edém, dependentný edém, kadiomegália a hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálny výpotok a galopový rytmus. Boli tiež zaznamenané subakútne účinky, ako je perikarditída/myokarditída. Najzávažnejšou formou kardiomyopatie vyvolanej antracyklínom je život ohrozujúce CHF a predstavuje toxicitu liečiva, ktorá obmedzuje kumulatívnu dávku.

Funkcia srdca sa má hodnotiť pred začatím liečby doxorubicínom a musí sa sledovať v priebehu liečby na minimalizáciu rizika spôsobujúceho závažnú srdcovú poruchu. Riziko sa môže znížiť pravidelným sledovaním LVEF počas liečby s okamžitým vysadením doxorubicínu pri prvom prejave poruchy funkcie. Vhodnou kvantitatívnou metódou opakovaného hodnotenia funkcie srdca (hodnotenie LVEF) je viacvstupová rádionuklidová angiografia (MUGA) alebo echokardiografia (ECHO). Odporúča sa vyhodnotenie východiskovej funkcie srdca pomocou EKG a MUGA snímku alebo ECHO, najmä u pacientov s rizikovými faktormi pre zvýšenú kardiotoxicitu. MUGA alebo ECHO vyšetrenia LVEF sa majú vykonávať opakovane, hlavne pri vyšších, kumulatívnych dávkach antracyklínov. Počas celej doby sledovania sa má používať rovnaká technika vyšetrovania.

Pravdepodobnosť rozvoja CHF, odhadovaná na približne 1 % až 2 % pri kumulatívnej dávke 300 mg/m², sa pomaly zvyšuje až do celkovej kumulatívnej dávky 450‑550 mg/m². Riziko rozvoja CHF sa potom prudko zvyšuje a neodporúča sa prekračovať maximálnu kumulatívnu dávku 550 mg/m2. Ak má pacient iné potenciálne rizikové faktory kardiotoxicity (kardiovaskulárne ochorenie v anamnéze, predchádzajúca liečba s inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi, predchádzajúca alebo súbežná rádioterapia mediastiálnej/perikardiálnej oblasti a súbežné používanie liekov, ktoré sú schopné potláčať kontraktilitu srdca, vrátane cyklofosfamidu a 5‑fluóruracilu), môže sa objaviť kardiotoxicita v súvislosti s doxorubicínom pri nízkych kumulatívnych dávkach a funkcia srdca sa má starostlivo sledovať.

Je pravdepodobné, že toxicita doxorubicínu a iných antracyklínov alebo antracéndiónov je aditívna.

Funkcia pečene

Hlavnou cestou eliminácie doxorubicínu je hepatobiliárny systém. Pred liečbou doxorubicínom a počas nej sa má vyhodnotiť celková hladina bilirubínu v sére. U pacientov so zvýšenou hladinou bilirubínu môže dôjsť ku spomaleniu klírensu lieku a zvýšeniu celkovej toxicity. U týchto pacientov sa odporúčajú nižšie dávky (pozri časť 4.2). Pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene sa doxorubicín nemá podávať (pozri časť 4.3).

Gastrointestinálne poruchy

Odporúča sa profylaxiaantiemetikami.

Doxorubicín sa nemá používať v prítomnosti zápalu, ulcerácie alebo hnačky.

Hematologická toxicita

Doxorubicín môže vyvolať myelosupresiu (pozri časť 4.8). V prípade závažnej myelosupresie, sa nesmie doxorubicín používať; je nutné zníženie dávky alebo oneskorenie podávania.

Musí byť prijaté opatrenia, aby bolo možné rýchlo a efektívne liečiť závažné infekcie a / alebo epizódy krvácania. Existujúce infekcie majú byť liečené pred začatím liečby doxorubicínom.

Hematologické profily sa majú posúdiť pred každým cyklom liečby doxorubicínom a počas neho, vrátane diferenciálneho počtu bielych krviniek (white blood cell, WBC). Reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) závislá od dávky je prevažujúcim prejavom hematologickej toxicity doxorubicínu a je najčastejšou akútnou toxicitou limitujúcou dávku tohto lieku. Leukopénia a neutropénia zvyčajne dosahuje svoje maximum medzi 10 a 14 dňom po podaní lieku. Počet WBC/neutrofilov sa vo väčšine prípadov vráti k normálnym hodnotám do 21 dní. Keď sa krvné hodnoty nevracajú k normálym hodnotám, má sa zvážiť zníženie dávky alebo predĺženie dávkovacieho intervalu. Môže sa tiež vyskytnúť trombocytopénia a anémia. Medzi klinické následky závažnej myelosupresie patrí horúčka, infekcie, sepsa/septikémia, septický šok, krvácanie, hypoxia tkaniva alebo úmrtie.

Sekundárna leukémia

Sekundárna leukémia s preleukemickou fázou alebo bez nej sa zaznamenala u pacientov liečených antracyklínmi. Sekundárna leukémia sa častejšie vyskytuje v prípadoch, keď sa tieto lieky podávajú v kombinácii s cytostatikami poškodzujúcimi DNA, keď sa predtým pacienti intenzívne liečili cytostatikami alebo ak sa dávky antracyklínov stupňovali. Obdobie latencie týchto lekeukémií môže trvať 1 až 3 roky.

Syndróm rozpadu nádoru

Doxorubicín môže spôsobiť hyperurikémiu ako následok extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý sprevádza rýchly rozpad nádorových buniek indukovaný podaním lieku (syndróm rozpadu nádoru) (pozri časť 4.8). Po zahájení liečby sa majú sledovať sérové hladiny kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu. Možné komplikácie sprevádzajúce rozpad nádoru môže minimalizovať hydratácia, alkalizácia moču a profylaktické podanie alopurinolu ako prevencia hyperurikémie.

Karcinogenita, mutagenita a poruchy fertility

Doxorubicín bol genotoxický a mutagénny v testoch in vitroa in vivoa môže spôsobovať neplodnosť (pozri časť 4.6 a 5.3).

Intravezikálne podanie

Intravezikálne podávanie doxorubicínu môže vyvolať symptómy chemickej cystitídy (t.j. dyzúria, časté močenie, noktúria, strangúria, hematúria, nekróza steny močového mechúra).

Špeciálna pozornosť sa vyžaduje pri problémoch s katetrizáciou (t.j. uretrálna obštrukcia spôsobená preniknutím intravezikulárneho tumoru).

Intravezikálne podávanie je kontraindikované pri tumoroch, ktoré prenikli močovým mechúrom (za T1).

Intravezikálny spôsob podávania sa nemá skúšať u pacientov s invazívnymi tumormi, ktoré prenikli stenou močového mechúra, s infekciami močového traktu, so zápalovými ochoreniami močového mechúra.

Rádioterapia

Zvláštna opatrnosť je záväzná u pacientov, ktorí predtým podstúpili rádioterapiu, podstupujú rádioterapiu súbežne alebo sa chystajú na rádioterapiu. Títo pacienti sú vystavení špeciálnemu riziku lokálnych reakcií v ožarovanej oblasti (fenomén návratu reakcie) pri používaní doxorubicínu. V tejto súvislosti bola zaznamenaná závažná, niekedy fatálna, hepatotoxicita (poškodenie pečene). Predchádzajúce ožarovanie mediastína zvyšuje kardiotoxicitu doxorubicínu. Kumulatívna dávka 400 mg/m²sa nesmie prekročiť obzvlášť v tomto prípade.

Liečba rakoviny

Doxorubicín môže potenciovať toxicitu inej liečby rakoviny. Boli hlásené exacerbácia hemoragickej cystitídy vyvolanej cyklofosfamidom a zvýšenie hepatotoxicity 6-merkaptopurínu.

Rovnako ako u iných cytostatík sa v súvislosti s použitím doxorubicínu hlásili tromboflebitída a trombembolické javy, vrátane pľúcnej embólie (v niektorých prípadoch fatálnej) (pozri časť 4.8).

Vakcíny

Vakcíny sa neodporúčajú (pozri časť 4.5). V priebehu liečby doxorubicíniumhydrochloridom sa majú pacienti vyvarovať kontaktu s osobami, ktoré boli nedávno očkované proti detskej obrne.

Ostatné

Systémový klírens doxorubicínu je znížený u obéznych pacientov (t.j. > 130 % ideálnej telesnej hmotnosti) (pozri časť 4.2).

Pacientov treba informovať, že moč môže mať červenkastú farbu, predovšetkým v prvej vzorke po podaní, ale aj o tom, že to nie je dôvod na obavy.

Pichanie alebo pálenie v mieste podania môže signalizovať malú mieru extravazácie. Ak je podozrenie na extravazáciu alebo dôjde k extravazácii, injekcia sa má prerušiť a znova podať do inej krvnej cievy. Ochladzovanie miesta počas 24 hodín môže nepríjemné pocity zmierniť. Pacienta treba starostlivo sledovať počas niekoľkých týždňov. Môžu byť nevyhnutné chirurgické opatrenia (pozri časť 4.8).

Doxorubicin Actavis obsahuje 3,54 mg (<1 mmol) sodíka v 1 ml koncentrátu. Je to nutné vziať do úvahy u pacientov, ktorí sú na diéte s kontrolovaným príjmom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kardiotoxicita doxorubicínu sa zosilňuje predchádzajúcim alebo súbežným použitím iných antracyklínov alebo iných potenciálne kardiotoxických liekov (napr. 5-fluóruracil, cyklofosfamid alebo paklitaxel) alebo liekov ovplyvňujúcich funkciu srdca (ako antagonisti vápnika). Ak sa doxorubicín používa spolu s vyššie uvedenými látkami, funkcia srdca sa musí dôkladne monitorovať.

Použitie trastuzumabu v kombinácii s antracyklínmi (ako je doxorubicín) je spojené s vysokým rizikom kardiotoxicity. Trastuzumab a antracyklíny sa zatiaľ okrem dobre kontrolovaných klinických štúdií, v ktorý sa funkcia srdca monitoruje, nemajú používať v kombinácii. Ak sa antracyklíny použijú po ukončení liečby trastuzumabom, môže dôjsť k zvýšeniu rizika kardiotoxicity. Ak je to možné, interval od konca liečby trastuzumabom do začiatku liečby antracyklínmi má byť dostatočne dlhý (až 22 týždňov). Je nevyhnutné starostlivé monitorovanie srdcovej funkcie.

Liečba liekmi ovplyvňujúcimi funkciu kostnej drene (napr. cytostatiká, sulfónamidy, chloramfenikol, fenytoín, amidopyrinové deriváty, antiretrovirálne lieky) môže viesť k ťažkým hematopoetickým poruchám. V prípade potreby sa musí zmeniť dávkovanie doxorubicínu. Toxické účinky liečby doxorubicínom sa môžu zvýšiť v kombinácii s inými cytostatikami (napr. cytarabín, cisplatina, cyklofosfamid).

Hepatotoxicitu doxorubicínu môžu zvýšiť ďalšie hepatotoxické liečebné prostriedky (napr. 6‑merkaptopurín).

Doxorubicín podlieha metabolizmu prostredníctvom cytochrómu P450 (CYP450) a je substrátom pre Pgp transportér. Súbežné podávanie inhibítorov CYP450 a/alebo Pgp môže spôsobiť zvýšenie plazmatických koncentrácií doxorubicínu a tým zvýšiť toxicitu. Naopak súbežné podávanie induktorov CYP450, ako je rifampicín a barbituráty, môže znížiť plazmatické koncentrácie doxorubicínu a znížiť účinnosť.

Cyklosporín, inhibítor CYP3A4 a Pgp, zvýšil AUC doxorubicínu o 55 % a doxorubicinolu o 350 %. Pre túto kombináciu sa odporúča 40% zníženie dávky doxorubicínu. Cimetidín tiež znižoval plazmatický klírens a zvyšoval AUC doxorubicínu.

Keď sa paklitaxel podá krátko pred doxorubicínom, môže znížiť klírens a zvýšiť plazmatické koncentrácie doxorubicínu. Niektoré údaje naznačujú, že táto interakcia je menej výrazná, ak sa doxorubicín podá pred paklitaxelom.

Absorpcia antikonvulzív (napr. karbamazepínu, fenytoínu, valproátu) je znížená, ak sa podáva v kombinácii s doxorubicínom.

Po súbežnom podaní doxorubicínu a ritonaviru sa hlásili zvýšené koncentrácie doxorubicínu v sére.

Toxické účinky liečby doxorubicínom sa môžu zvýšiť v kombinácii s inými cytostatikami (napr. cytarabínom, cisplatinou, cyklofosfamidom). Nekrózy hrubého čreva s masívnou hemorágiou a závažné infekcie v súvislosti s kombinovanou liečbou s cytarabínom.

Klozapín môže zvýšiť riziko a závažnosť hematologickej toxicity doxorubicínu.

Počas liečby doxorubicínom sa môže vyskytnúť výrazná nefrotoxicita amfotericínu B.

Keďže sa doxorubicín rýchlo metabolizuje a eliminuje prevažne biliárnym systémom, súbežné podanie známych hepatotoxických chemoterapeutík (napr. merkaptopurínu, metotrexátu, streptozocínu) môže potenciálne zvýšiť toxicitu doxorubicínu ako dôsledok zníženého hepatálneho klírens lieku. Dávkovanie doxorubicínu je nutné upraviť, ak je nevyhnutná súbežná liečba hepatotoxickými liekmi.

Doxorubicín je silná, rádiosenzitujúca látka („radiosenzitizér“) a ním vyvolaný recall fenomén môže byť život ohrozujúci. Akákoľvek predchádzajúca, súbežná alebo následná rádioterapia môže zvýšiť hepatotoxicitu alebo kardiotoxicitu doxorubicínu. To platí aj pre súbežné liečby kardiotoxickými alebo hepatotoxickými liekmi.

Doxorubicín môže vyvolať exacerbácie hemoragickej cystitídy spôsobenej predchádzajúcou liečbou cyklofosfamidom.

Liečba doxorubicínom môže viesť k zvýšeniu sérovej kyseliny močovej, a preto môže byť nevyhnutná úprava dávky liečiv znižujúcich hladinu kyseliny močovej.

Doxorubicín môže znížiť biologickú dostupnosť perorálneho digoxínu.

Počas liečby doxorubicínom pacienti nemajú byť aktívne očkovaní a tiež sa majú vyvarovať kontaktu s osobami nedávno očkovanými proti detskej obrne.

Doxorubicín sa viaže na heparín a 5-FU. Sú preto možné zrazeniny a strata účinku oboch látok. Pozri časť 6.2 pre viac informácií.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku

Doxorubicín bol genotoxický a mutagénny v in vitroa in vivotestoch (pozri časť 5.3).

Antikoncepcia u mužov a žien

Muži a ženy, ktorí sú sexuálne aktívni a podstupujú liečbu doxorubicínom, majú používať účinné antikoncepčné metódy. Muži a ženy majú používať účinnú antikoncepciu až do 6 mesiacov po ukončení liečby.

Gravidita

Doxorubicín sa nemá podávať počas gravidity. Vo všeobecnosti sa majú cytostatiká podávať počas gravidity len v prípade striktnej indikácie a v prípade, ak prínos pre matku prevýši možné riziká pre plod. V štúdiách na zvieratách preukázal doxorubicín embryo-, feto- a teratogénne účinky (pozri časť 5.3).

Laktácia

Zaznamenalo sa, že doxorubicín sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Riziko pre dojčené dieťa nemožno vylúčiť. Počas liečby doxorubicínom sa má dojčenie prerušiť (pozri časť 4.3).

Fertilita

U žien môže doxorubicín zapríčiniť neplodnosť v čase podania lieku. Doxorubicín môže spôsobiť amenoreu (pozri časť 4.8). Ovulácia a menštruácia sa dostaví po ukončení liečby, niekedy však môže dôjsť k predčasnej menopauze.

Doxorubicín je mutagénny a môže spôsobiť poškodenie chromozómov ľudských spermií. Oligospermia alebo azoospermia môžu byť trvalé, avšak, v niektorých prípadoch bol hlásený návrat počtu spermií na normospermickú úroveň. K tomu môže dôjsť aj niekoľko rokov po ukončení liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Z dôvodu častého výskytu nauzey a vracania sa treba vyhýbať vedeniu vozidla a obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Liečba doxorubicínom často spôsobuje nežiaduce účinky a niektoré z týchto účinkov sú dostatočne závažné na to, aby bol pacient starostlivo sledovaný. Frekvencia a typ nežiaducich účinkov sú ovplyvnené rýchlosťou podávania a dávkovaním. Supresia kostnej drene je akútny nežiaduci účinok obmedzujúci dávku, je však väčšinou dočasný. Klinické následky toxicity kostnej drene/hematologickej toxicity doxorubicínu môžu byť horúčka, infekcie, sepsa/septikémia, septický šok, hemorágie, tkanivová hypoxia alebo úmrtie. Nauzea a vracanie rovnako ako alopécia sa pozorovali takmer u všetkých pacientov.

Intravezikálne podanie môže spôsobiť nasledujúce nežiaduce účinky: hematúria, podráždenie močového mechúra a močovej trubice, strangúria a polakizúria. Tieto reakcie sú obvykle stredne závažné a krátkeho trvania. Intravezikálne podanie doxorubicínu môžu niekedy spôsobovať hemoragickú cystitídu, čo môže spôsobiť zníženie kapacity močového mechúra.

Extravazácia môže viesť k ťažkej celulitíde, tvorbe pľuzgierov, tromboflebitíde, lymfangitídes a lokálnemu odumretiu tkaniva, ktoré si môžu vyžadovať chirurgický zákrok (vrátane kožných štepov).

Odhad frekvencie výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé	Neznáme
Infekcie a nákazy		Sepsa, septikémia
Benígne a malígne nádory vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)			akútna lymfocytická leukémia, akútna myeloická leukémia	sekundárna leukémia pri kombinácii s cytostati-kami, ktoré poškodzujú DNA (pozri časť 4.4), syndróm lýzy tumoru
Poruchy krvi a lymfatického systému	myelosupre-sia vrátane leukopénie, neutropénie, trombocy- topénie, anémie *)
Poruchy imunitného systému				anafylak-tické reakcie
Poruchy endokrinného systému					návaly horúčavy
Poruchy oka				zápal spojiviek		zvýšené slzenie
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	kardioto-xicita **)	život ohrozujúce kongestívna (dilatatívna) kardio-myopatia (po kumulatívnej dávke 550 mg / m²), sínusová tachykardia, komorová tachykardia, tachyarytmia, supra-ventrikulár-ne a ventri- kulárne extrasystoly, bradykardia, arytmia; asympto-matické zníženie ejekčnej frakcie ľavej komory			nešpeci-fické zmeny na EKG (ST zmeny, nízke napätie, dlhé intervaly QT), ojedinelé prípady život ohrozujú-cich arytmií, akútne zlyhanie ľavej komory srdca, perikardi-tída, fatálne peri-karditídy, syndróm myokar-ditídy, atrio- ventriku-lárny blok, blok ramienka
Poruchy ciev		hemorágia	flebitída		tromb-embólia
Poruchy gastrointestinálneho traktu	gastrointes-tinálne poruchy ***) hnačka, nevoľnosť, vracanie, zápal slizníc, stomatitída, zápal pažeráka	anorexia	krvácanie do gastrointes-tinálneho traktu, môžu sa objaviť vredy na sliznici úst, hltana, pažeráka a gastroin-testinál-neho traktu, v kombi-nácii s cytarabí-nom boli hlásené vredy a nekrózy hrubého čreva, najmä slepého čreva (pozri časť 4.5)		hyperpig-mentácie ústnej sliznice
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína						broncho-spazmus, radiačná pneumoni-tída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	alopécia (závislá od dávky a vo väčšine prípadov reverzibilná), sčervenanie, foto-senzibilizá-cia	reakcia z precitlive-nosti v oblasti ožiarenia (radiation recall fenomén), svrbenie		urtikária, exantém, hyperpig-mentácia kože a nechtov, onycholýza, extravazácia (môže viesť k ťažkej celulitíde, tvorba pľuzgierov, trombofle-bitída, lymfangitída miestne odumretie tkaniva)	akrálny erytém, pľuzgiere, palmo-plantárna erytro-dyzestézia	aktinická keratóza
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva						artralgia
Poruchy obličiek a močových ciest	červené sfarbenie moču	dyzúria chemická cystitída po intravezi-kálnom podaní (s dysuric-kými probléma-mi, ako je podrážde-nie močového mechúra, močovej trubice podrážde-nie, dyzúria, stranguria, polakizúria, hematúria, vezikulárne kŕče, hemoragic-ká cystitída)			akútne zlyhanie obličiek (ojedine-le), hyperuri-kémia a následná nefropatia kyseliny močovej ako následok masívne-ho rozpadu nádoru
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov					amenorea, oligosper-mia, azoosper-mia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	horúčka		dehydratá-cia	svalový tras, závraty; reakcie v mieste vpichu (miestne erytema-tózne reakcie pozdĺž žily, bolesť, zápal žíl, fleboskle-róza)		malátnosť/ slabosť
Poruchy pečene a žlčových ciest						hepatoto-xicita, (niekedy s precho-dom do cirhózy) prechodné zvýšenie hladín pečeňových enzýmov
Chirurgické a liečebné postupy						poškodenie z ožiarenia (koža, pľúca, pažerák, gastrointes-tinálneho traktu, srdca), ktorý je už po liečení, sa môže objaviť po podaní doxorubicí-nu

*) Útlm kostnej drene je jedným z dávku obmedzujúcich nežiaducich účinkov a môže byť závažný. Prejavuje sa hlavne v poklese počtu leukocytov. Leukopénia sa zistila u takmer 75% pacientov s dostatočnou rezervou kostnej drene, ktorí boli liečení 60 mg / m² BSA každých 21 dní. Aj keď menej často, boli tiež hlásené trombocytopénia, neutropénia a anémia. Superinfekcie (veľmi časté) a rovnako tak krvácanie boli pozorované v súvislosti s výskytom útlmu kostnej drene. Myelosupresia zvyčajne vrcholí 10 až 14 dní po podaní doxorubicínu a pominie vo väčšine prípadov medzi 21. a 28. dňom. Ak sa objaví, trombocytopénia alebo anémia sa vyskytuje v rovnakom období, ale je zvyčajne menej závažná. (pozri časť 4.4).

**) Doxorubicín je kardiotoxický. Riziko, že sa prejavia kardiotoxické vedľajšie účinky, je zvýšené počas a po rádioterapii v oblasti mediastína, po predliečení potenciálne kardiotoxickými liekmi (napr. antracyklíny, cyklofosfamid), a u starších pacientov (nad 60 rokov) a u pacientov s arteriálnou hypertenziou. (pozri časť 4.4).

Kardiotoxické účinky doxorubicínu sa môže prejaviť v dvoch typoch:

Akútny typ

Akútny typ nežiaducich účinkov sa vyskytuje najčastejšie počas prvých 24 až 48 hodín po začatí liečby, nie sú závislé na dávke a sú charakterizované nasledovnými príznakmi: dočasná arytmia (časté), a to najmä sínusová tachykardia (časté), a supraventrikulárne a ventrikulárne extrasystoly. Sú (veľmi zriedkvo), charakterizované nešpecifickými zmenami EKG (ST zmeny, nízke napätie a dlhé intervaly QT).

Tieto zmeny sú väčšinou reverzibilné a ich výskyt nie je kontraindikáciou pre opakované použitie doxorubicínu. Avšak život ohrozujúce arytmie sa môžu objaviť počas alebo niekoľko hodín po užití doxorubicínu, v ojedinelých prípadoch bolo hlásené akútne zlyhanie ľavej komory srdca, perikarditída alebo fatálny syndróm perikardi- myokarditídy.

Oneskorený typ

Oneskorený typ nežiaducich účinkov sú prejavy na dávke závislej kumulatívnej toxicity, ktorá je obvykle ireverzibilná a často aj život ohrozujúca. Tie sa často prejavujú ako kongestívna (dilatatívna) kardiomyopatia sa známkami zlyhania ľavej komory počas niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Kardiotoxicita sa však môže prejaviť prvýkrát až o niekoľko rokov po ukončení liečby, jej výskyt sa zvyšuje s celkovou kumulatívnou dávkou. (pozri časť 4.4).

***) Emetogénny potenciál doxorubicín je vysoký, pomerne ťažká nevoľnosť a vracanie sa vyskytujú asi u 80% pacientov v prvý deň liečby, ale i neskôr. (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie

Akútne predávkovanie doxorubicínom môže viesť myelosupresii (hlavne k leukopénii a trombocytopénii), väčšinou 10 – 14 dní po predávkovaní, gastrointestinálnym toxickým následkom (predovšetkým k mukozitíde) a akútnym kardiálnym zmenám, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu 24 hodín. Liečba zahŕňa podávanie intravenóznych antibiotík, transfúziu granulocytov a trombocytov a liečbu gastrointestinálnych a kardiálnych následkov. Má sa zvážiť presun pacienta do sterilného prostredia a podávanie hematopoetických rastových faktorov.

Jednorazové dávky 250 mg a 500 mg doxorubicínu sa preukázali ako smrteľné.

Chronické predávkovanie s kumulatívnou dávkou prekračujúcou 550 mg/m2 zvyšuje riziko kardiomyopatie a môže viesť k srdcovému zlyhávaniu, ktoré sa má liečiť konvenčným spôsobom. Oneskorené srdcové zlyhávanie sa môže vyskytnúť do 6 mesiacov po predávkovaní.

Hemodialytická liečba je pravdepodobne zbytočná pri intoxikácii doxorubicínom, pretože doxorubicín má veľký distribučný objem a iba 5% dávky sa vylučuje obličkami.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká (antracyklíny a príbuzné zlúčeniny)

ATC kód: L01DB01

Doxorubicín je antracyklínové antibiotikum. Mechanizmus účinku nie je úplne objasnený. Predpokladá sa, že cytostatický účinok Doxorubicinu Actavis sprostredkovávajú cytotoxické mechanizmy účinku, najmä interkalácia do DNA, inhibícia enzýmu topoizomerázy II a tvorba reaktívnych foriem kyslíka (reactive oxygen species, ROS). Všetky majú škodlivý účinok na syntézu DNA: interkalácia molekuly doxorubicínu vedie k inhibícii RNA- a DNA-polymerázy narušením rozpoznávania báz a sekvenčnej špecifickosti. Inhibícia topoizomerázy II spôsobuje jednoduché a dvojité zlomy vláken špirály DNA. Rozštiepenie DNA nastáva v dôsledku chemickej reakcie s vysoko reaktívnymi formami kyslíka, ako hydroxylový radikál OH. Následkami sú mutagenéza a chromozómové aberácie.

Špecifickosť toxicity doxorubicínu zrejme súvisí predovšetkým s proliferačnou aktivitou normálneho tkaniva. Preto je poškodené hlavne tkanivo kostnej drene, gastrointestinálneho traktu a pohlavných žliaz.

Významnou príčinou zlyhania liečby doxorubicínom a inými antracyklínmi je rozvoj rezistencie. V snahe prekonať bunkovú rezistenciu voči doxorubicínu, sa zvážilo použitie antagonistov vápnika, ako verapamil, pretože hlavným cieľom je bunková membrána. Verapamil inhibuje pomalé kanály transportu vápnika a môže zvýšiť bunkový príjem doxorubicínu. Kombinácia doxorubicínu a verapamilu je spojená so závažnými kardiotoxickými účinkami.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia

Po intravenóznej injekcii sa doxorubicín rýchlo uvoľnuje z krvi a v rozsiahlej miere sa distribuuje do tkanív vrátane pľúc, pečene, srdca, sleziny, lymfatických uzlín, kostnej drene a obličiek. Distribučný objem je približne 25 litrov/kg. Stupeň väzby na bielkoviny je 60 – 70 %.

Doxorubicín neprestupuje hematoencefalickou bariérou, hoci v prípade mozgových metastáz alebo diseminácie leukémie do mozgu sa v likvore môžu dosiahnuť vyššie hladiny. Doxorubicín sa rýchlo distribuuje do ascites, kde dosahuje vyššie koncentrácie ako v plazme. Doxorubicín sa vylučuje do materského mlieka.

Eliminácia

Eliminácia doxorubicínu z krvi je trojfázová, s priemerným polčasom 12 minút (distribúcia), 3,3 hodiny a asi 30 hodín. Doxorubicín sa rýchlo metabolizuje v pečeni. Hlavný metabolit je farmakologicky aktívny doxorubicinol. Ostatné metabolity sú aglykón, glukuronid a sulfátový konjugát deoxyrubicínu. Asi 40 až 50 % dávky sa vylúči do žlče počas 7 dní, z toho polovica sa vylúči v nezmenenej forme, zvyšok vo forme metabolitov. Len 5 – 15 % podanej dávky sa vylúči močom.

Osobitné skupiny pacientov

Keďže eliminácia doxorubicínu prebieha hlavne v pečeni, poškodenie funkcie pečene vedie k pomalšiemu vylučovaniu, a teda zvýšeniu retencie a k kumulácii v plazme a tkanivách.

Aj keď je vylučovanie obličkami menej významnou dráhou eliminácie doxorubicínu, závažné poškodenie funkcie obličiek môže ovplyvniť celkovú elimináciu.

V štúdii u obéznych pacientov (> 130 % ideálnej telesnej hmotnosti) sa klírens doxorubicínu znížil a polčas sa zvýšil v porovnaní s kontrolnou skupinou s normálnou hmotnosťou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie z literatúry uskutočnené u zvierat preukázali, že doxorubicín ovplyvňuje fertilitu, je embryo- a fetotoxický a teratogénny. Iné údaje ukazujú, že doxorubicín je mutagénny.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

chlorid sodný

kyselina chlorovodíková 0,1N (na úpravu pH)

voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Doxorubicín sa nemá miešať s heparínom, keďže sa môže vytvoriť zrazenina a nemá sa miešať s 5‑fluóruracilom, pretože môže dôjsť k degradácii. Je potrebné zabrániť kontaktu s akýmkoľvek roztokom so zásaditým pH, pretože spôsobí hydrolýzu lieku.

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorené injekčné liekovky: 18 mesiacov

Otvorené injekčné liekovky: Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 28 dní pri teplote 2-8 °C. Z mikrobiologického hľadiska, ak spôsob otvárania nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, liek má byť použitý okamžite. Pokiaľ sa nepoužije okamžite, sú čas a podmienky uchovávania v zodpovednosti užívateľa. Liek sa má použiť ihneď po otvorení injekčnej liekovky.

Pripravené infúzne roztoky:Chemická a fyzikálna stabilita po nariedení bola preukázaná pri teplote 2 °C až 8 °C a 25°C, chránené pred svetlom, pre:

- 24 hodín v 5% roztoku glukózy v PP fľaši na koncentráciu 1,25 mg/ml a 0,5 mg/ml

- 48 hodín v 0,9% roztoku chloridu sodného v PE fľaši na koncentráciu 1,25 mg/ml a 0,5 mg/ml.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, je za dodržanie podmienok uchovávania a času použiteľnosti zodpovedný používateľ a roztok nemá byť uchovávaný dlhšie než 24 hodín pri teplote 2 °C až 8 °C, pokiaľ sa riedenie vykonalo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.

Čas uchovávania otvorenej injekčnej liekovky a rozriedeného infúzneho roztoku nie sú aditívne.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).

Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom papierovom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie nariedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebné sklenené injekčné liekovky (typu I) s a brombutylovou zátkou (typu I) a hliníkovým viečkom s polypropylénovým diskom. Injekčna liekovka je balená s ochranným plastovým prebalom alebo bez neho.

Veľkosti balenia:

1 x 5 ml injekčna liekovka

10 x 5 ml injekčna liekovka

1 x 10 ml injekčna liekovka

10 x 10 ml injekčna liekovka

1 x 25 ml injekčna liekovka

1 x 50 ml injekčna liekovka

1 x 75 ml injekčna liekovka

1 x 100 ml injekčna liekovka

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Doxorubicín je silná cytotoxická látka, ktorá sa musí predpisovať, pripravovať a podávať iba zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí boli školení pre bezpečné používanie lieku. Pre odporúčania pre dávkovanie a spôsob podania, pozri časť 4.2. Nasledujúce pokyny sa musia dodržiavať pri manipulácii, príprave a likvidácii doxorubicínu.

Príprava

1. Cytotoxické látky sa musia pripraviť na podanie iba pracovníkmi, ktorí boli školení pre bezpečné zaobchádzanie s týmito liekmi. Pozri lokálne cytotoxické pokyny pred prípravou. Pracovnici majú byť poučení o správnych postupoch pri zaobchádzaní s liekom.

2. Gravidné ženy nesmú s týmto liekom pracovať.

3. Pracovníci musia pri zaobchádzaní s doxorubicínom používať ochranné pomôcky: ochranné okuliare, ochranný plášť, rukavice na jedno použitie a masky.

4. Všetky pomôcky použité pri podaní alebo čistení vrátane rukavíc sa majú znehodnotiť ako vysoko rizikový odpad vysokoteplotným (700°C) spopolnením.

5. Všetky čistiace pomôcky sa majú znehodnotiť tak, ako je odporúčané vyššie.

6. Vždy si po odstránení rukavíc umyte ruky.

Kontaminácia

1. V prípade kontaktu s pokožkou alebo sliznicou sa má postihnuté miesto dôkladne umyť mydlom a vodou alebo roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Vyhnite sa poškodeniu pokožky čistením hrubou kefou. Na liečbu prechodného štípania kože sa môže použiť neutrálny krém.

2. V prípade kontaktu s očami vyvráťte očné viečko naruby a vyplachujte postihnuté oko výdatným množstvom vody aspoň 15 minút alebo normálnym 0,9 % injekčným roztokom chloridu sodného (9 mg/ml). Následne vyhľadajte lekárske ošetrenie.

3. V prípade rozliatia roztoku , umyte zasiahnuté plochy pomocou 1 % roztoku chlórnanu sodného alebo alebo fosfátového pufru (pH> 8), kým sa roztok neodfarbí. Použite handričky/špongie uskladnené vo vyhradenom priestore. Dvakrát opláchnite vodou. Všetky handričky umiestnite do plastového vreca, vrece zapečaťte a potom spáľte.

Likvidácia

Len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami. Dodržujte pokyny pre manipuláciu s cytotoxickými liekmi.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRáCII

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjördur

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

44/0160/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU