Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2010/07133; 2010/07134; 2010/07135; 2010/07136; 2010/07137

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/04512; 2013/06498

Písomná informácia pre používateľa

Egolanza 5 mg

Egolanza 7,5 mg

Egolanza 10 mg

Egolanza 15 mg

Egolanza 20 mg

filmom obalené tablety

olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Egolanza a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Egolanzu

3. Ako užívať Egolanzu

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Egolanzu

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Egolanza a na čo sa používa

Egolanza patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Egolanza sa používa na liečbu schizofrénie, ochorenia s príznakmi ako sú pocity, že počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú, chybné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie sa. Ľudia s týmto ochorením môžu tiež pociťovať skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.

Egolanza sa tiež používa na liečbu stavu s príznakmi ako sú pocit povznesenej nálady, nezvyčajné množstvo energie, omnoho menšia potreba spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a niekedy závažná podráždenosť. Je taktiež stabilizátorom nálady, ktorý zabraňuje znovuobjaveniam sa zmien nálady v zmysle povznesenej alebo skľúčenej (depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Egolanzu

Neužívajte Egolanzu

 ak ste alergický na olanzapín (liečivo tohto lieku) alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Alergická reakcia sa môže prejaviť ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené dýchanie. Ak toto u vás nastane, povedzte to svojmu lekárovi.

 ak vám v minulosti diagnostikovali očné problémy, ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Egolanzu, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

 Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby, hlavne tváre alebo jazyka. Ak k tomu dôjde počas užívania Egolanzy, oznámte to svojmu lekárovi.

 Veľmi zriedkavo môžu lieky tohto typu spôsobiť horúčku, zrýchlené dýchanie, potenie, tuhnutie svalov a otupenie alebo ospalosť. Ak k tomuto dôjde, kontaktujte ihneď svojho lekára.

• Ak u vás alebo u niekoho iného vo vašej rodine došlo k tvorbe krvných zrazenín, povedzte to svojmu lekárovi, pretože lieky tohto druhu sa spájajú s tvorbou krvných zrazenín.

• U pacientov užívajúcich Egolanzu sa pozorovalo zvyšovanie telesnej hmotnosti. Spolu s vaším lekárom by ste mali pravidelne kontrolovať vašu telesnú hmotnosť.

• U pacientov úžívajúcich Egolanzu sa pozorovala zvýšená hladina krvného cukru a vysoké hodnoty

tukov (triglyceridov a cholesterolu). Pred začatím liečby Egolanzou a pravidelne počas liečby vám

má váš lekár odobrať krv a skontrolovať v nej hladinu cukru a určitých tukov.

 Užívanie Egolanzy u starších pacientov s demenciou sa neodporúča, pretože môže mať

vážne vedľajšie účinky.

Ak máte niektoré z nasledujúcich ochorení, povedzte to čo najskôr svojmu lekárovi:

• cukrovka

• ochorenie srdca

• ochorenie pečene alebo obličiek

• Parkinsonova choroba

• epilepsia (epileptické záchvaty)

• problémy s prostatou

• nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)

• poruchy krvi

• mozgová porážka alebo „malá“ mozgová príhoda (prechodné príznaky porážky)

Ak máte demenciu a ak ste mali mozgovú porážku alebo „malú“ mozgovú príhodu, oznámte to vy alebo váš opatrovník/príbuzný, svojmu lekárovi.

Ak ste starší ako 65 rokov, môže vám lekár pravidelne merať krvný tlak.

Deti a dospievajúci

Egolanza nie je určená pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Iné lieky a Egolanza

Počas liečby Egolanzou užívajte iné lieky len so súhlasom vášho lekára. Súbežné užívanie Egolanzy s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti, či nespavosti (trankvilizéry), môže spôsobovať ospalosť.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Zvlášť oznámte lekárovi, ak užívate:

• lieky na Parkinsonovu chorobu

• karbamazepín (antiepileptikum a stabilizátor nálady), fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum) – možno bude potrebné upraviť vašu dávku Egolanzy

Egolanza a alkohol

Počas liečby Egolanzou nepite žiaden alkohol, keďže Egolanza v kombinácii s alkoholom môže spôsobovať ospalosť.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek. Počas tehotenstva tento liek neužívajte, ak ste sa o tom neporadili so svojím lekárom. Tento liek nesmiete užívať ak dojčíte, pretože malé množstvá Egolanzy môžu prejsť do materského mlieka.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace ich tehotenstva) užívali Egolanzu: trasenie, napätie svalov a/alebo svalová slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u vášho dieťaťa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, mali by ste kontaktovať svojho lekára.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Liečba Egolanzou môže spôsobovať pocit ospalosti. V tomto prípade neveďte vozidlá, nepoužívajte nástroje alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.

Egolanza obsahuje laktózu.

Ak vám lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Egolanzu

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár vám povie, koľko Egolanzy máte užívať a ako dlho ju máte užívať. Denná dávka Egolanzy sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak sa vaše príznaky vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale neprestaňte užívať Egolanzu, pokiaľ tak lekár nerozhodne.

Egolanzu užívajte raz denne, podľa pokynov lekára. Pokúste sa užívať tablety vždy v rovnakú dennú dobu každý deň. Nie je dôležité, či ich užívate počas jedla alebo nalačno. Egolanza je určená na vnútorné užitie. Egolanzu prehltnite celú s malým množstvom vody. 5 mg tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Užívanie u detí a dospievajúcich

Egolanza nie je určená pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Ak užijete viac Egolanzy, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac Egolanzy, ako mali, sa objavili nasledovné príznaky: rýchly tlkot srdca, podráždenosť/agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie hladiny vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma, kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, vdýchnutia (aspirácia), vysoký tlak krvi alebo nízky tlak krvi, nezvyčajný rytmus srdca. Ak sa u vás objavia ktorékoľvek vyššie spomenuté príznaky, kontaktujte sa ihneď so svojím lekárom alebo nemocnicou. Ukážte lekárovi vaše balenie tabliet.

Ak zabudnete užiť Egolanzu

Užite tabletu ihneď, ako si to uvedomíte. Neužite dvojitú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku..

Ak prestanete užívať Egolanzu

Neprestaňte s užívaním vašich tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité, aby ste Egolanzu užívali tak dlho, ako vám povedal váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať Egolanzu, môžu sa objaviť príznaky ako potenie, neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť a vracanie. Váš lekár môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením vašej liečby.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Okamžite oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyskytnú:

● nezvyčajné pohyby (častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1 z 10 ľudí) hlavne

tváre alebo jazyka;

● krvné zrazeniny v žilách (menej častý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť 1 zo 100 ľudí)

najmä v nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa môžu krvnými

cestami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť v hrudi a problémy s dýchaním. Ak spozorujete

niektorý z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc;

● kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti a únavy alebo

ospalosti (frekvencia týchto vedľajších účinkov sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Veľmi časté vedľajšie účinky: môžu postihnúť viac ako 1 z 10 používateľov

• nárast telesnej hmotnosti

• ospalosť

• zvýšenie hladiny prolaktínu (hormón zodpovedný za tvorbu mlieka) v krvi

• v začiatočných štádiách liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závraty alebo mdloby (spolu s

pomalým srdcovým rytmom), najmä pri vstávaní z ľahu alebo zo sedu. Tieto príznaky zvyčajne

sami vymiznú, ale ak pretrvávajú, povedzte to svojmu lekárovi.

Časté vedľajšie účinky: môžu postihnúť až 1 z 10 používateľov

• zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov

• prechodné zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov

• zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči

• zvýšenie hladiny kyseliny močovej a kreatínfosfokinázy v krvi

• pocit väčšieho hladu

• závrat

• nepokoj

• tras

• nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)

• zápcha

• sucho v ústach

• vyrážka

• strata sily

• extrémna únava

• zadržiavanie vody, ktoré môže viesť k opuchu rúk, členkov alebo chodidiel

• horúčka

• bolesť kĺbov

 sexuálna porucha ako napríklad znížená pohlavná túžba u mužov a žien alebo porucha erekcie u

mužov

Menej časté vedľajšie účinky: môžu postihnúť 1 až 10 používateľov z 1 000

• precitlivenosť (napr. opuchy úst a hrdla, svrbenie, vyrážka)

• cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, občas spojená s ketoacidózou (ketolátky v krvi a moči) alebo

kómou

• záchvaty – zvyčajne súvisiace so záchvatmi v minulosti (epilepsia)

• svalová stuhnutosť alebo kŕče (vrátane pohybov očí)

• problémy s rečou

• pomalá srdcová činnosť

• citlivosť na slnečné svetlo

• krvácanie z nosa

• roztiahnutie brucha

• strata pamäti alebo zábudlivosť

• neschopnosť udržať moč

• neschopnosť močiť

• vypadávanie vlasov

• vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu

• zmeny prsníkov u mužov aj u žien, akými sú nezvyčajná tvorba mlieka alebo ich nadmerné zväčšenie

• krvné zrazeniny v žilách, najmä v nohách (príznakmi sú opuch, bolesť a začervenanie nohy), ktoré sa

môžu krvnými cievami dostať do pľúc a spôsobiť bolesť v hrudi a problémy s dýchaním. Ak

spozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď sa poraďte s lekárom.

Zriedkavé vedľajšie účinky: môžu postihnúť až 1 z 1 000 používateľov

• zníženie normálnej telesnej teploty

• nezvyčajný srdcový rytmus

• náhle nevysvetliteľné úmrtie

• zápal podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka, horúčku a vracanie

• ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov

• postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami

• predĺžená a/alebo bolestivá erekcia

Počas užívania Egolanzy sa môže u starších pacientov (vek nad 65 rokov) s demenciou vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia (zápal pľúc), inkontinencia moču (neschopnosť udržať moč), pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, zvýšenie telesnej teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Egolanza zhoršovať jej príznaky.

Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých žien tvorbu mlieka, vynechanie alebo nepravidelnosť menštruačného cyklu. V prípade pretrvávania týchto účinkov oznámte túto skutočnosť lekárovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekár alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Egolanzu

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Uchovávajte tento liek mimo dohľadu a dosahu a detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nepoužívajte, ak spozorujete viditeľné známky poškodenia (napr. zmena farby).

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Egolanza obsahuje

- Liečivo je olanzapín. Každá tableta Egolanzy obsahuje 5 mg, 7,5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg liečiva. Presné množstvo je uvedené na vašom balení tabliet Egolanza.

- Ďalšie zložky sú:

Egolanza 5 mg

Jadro tabliet: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy (40,98 mg), hydroxypropylcelulóza, krospovidón, magnéziumstearát.

Obal tabliet: hypromelóza, chinolínová žltá (E 104), Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400).

Egolanza 7,5 mg

Jadro tabliet: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy (61,47 mg), hydroxypropylcelulóza, krospovidón, magnéziumstearát.

Obal tabliet: hypromelóza, chinolínová žltá (E 104), Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400).

Egolanza 10 mg

Jadro tabliet: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy (81,97 mg), hydroxypropylcelulóza, krospovidón, magnéziumstearát.

Obal tabliet: hypromelóza, chinolínová žltá (E 104), Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400).

Egolanza 15 mg

Jadro tabliet: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy (122,95 mg), hydroxypropylcelulóza, krospovidón, magnéziumstearát.

Obal tabliet: hypromelóza, chinolínová žltá (E 104), Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400).

Egolanza 20 mg

Jadro tabliet: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy (163,94 mg), hydroxypropylcelulóza, krospovidón, magnéziumstearát.

Obal tabliet: hypromelóza, chinolínová žltá (E 104), Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400).

Ako vyzerá Egolanza a obsah balenia

Vzhľad:

Egolanza 5 mg

Žlté, podlhovasté, bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane a vytlačeným kódom E a 402 na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Egolanza 7,5 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 403 na jednej strane.

Egolanza 10 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 404 na jednej strane.

Egolanza 15 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 405 na jednej strane.

Egolanza 20 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 406 na jednej strane.

Veľkosť balenia:

Egolanza 5 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 7,5 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 10 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 15 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 20 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

EGIS Pharmaceuticals PLC

Keresztúri út 30-38

1106 Budapešť

Maďarsko

Výrobcovia

EGIS Pharmaceuticals PLC

Keresztúri út 30-38

1106 Budapešť

Maďarsko

a

EGIS Pharmaceuticals PLC

Bökényföldi út 118-120

1165 Budapešť

Maďarsko

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Bulharsko: Egolanza филмирани таблетки

Česká republika: Egolanza

Maďarsko: Egolanza filmtabletta

Litva:Egolanza apvalkotās tabletes

Lotyšsko:Egolanza plévele dengtos tabletés

Poľsko: Egolanza

Rumunsko: Egolanza comprimate filmate

Slovensko: Egolanza

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v júni 2014.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/04512; 2013/06498; 2013/06501

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Egolanza 5 mg

Egolanza 7,5 mg

Egolanza 10 mg

Egolanza 15 mg

Egolanza 20 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Egolanza 5 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg olanzapínu (vo forme 7,03 mg trihydrátu olanzapín dihydrochloridu).

Egolanza 7,5 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 7,5 mg olanzapínu (vo forme 10,55 mg trihydrátu olanzapín dihydrochloridu).

Egolanza 10 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg olanzapínu (vo forme 14,06 mg trihydrátu olanzapín dihydrochloridu).

Egolanza 15 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 15 mg olanzapínu (vo forme 21,09 mg trihydrátu olanzapín dihydrochloridu).

Egolanza 20 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olanzapínu (vo forme 28,12 mg trihydrátu olanzapín dihydrochloridu).

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá filmom obalená tableta Egolanzy 5 mg obsahuje 40,98 mg monohydrátu laktózy.

Každá filmom obalená tableta Egolanzy 7,5 mg obsahuje 61,47 mg monohydrátu laktózy.

Každá filmom obalená tableta Egolanzy 10 mg obsahuje 81,97 mg monohydrátu laktózy.

Každá filmom obalená tableta Egolanzy 15 mg obsahuje 122,95 mg monohydrátu laktózy.

Každá filmom obalená tableta Egolanzy 20 mg obsahuje 163,94 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Egolanza 5 mg

Žlté, podlhovasté, bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane a vytlačeným kódom E a 402 na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Egolanza 7,5 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 403 na jednej strane.

Egolanza 10 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 404 na jednej strane.

Egolanza 15 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 405 na jednej strane.

Egolanza 20 mg

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s vytlačeným kódom E a 406 na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný na udržanie klinického zlepšenia počas pokračujúcej terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkej až ťažkej manickej epizódy.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Schizofrénia:Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda:Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy:Odporúčaná začiatočná dávka je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom, pokračujte na prevenciu rekurencie v terapii rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa spravidla objaviť v intervaloch kratších ako 24 hodín.

Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Pediatrická populácia

Olanzapín sa neodporúča používať u detí a mladistvých vo veku do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami s dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší

Podanie nižšej začiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované, avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).

Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu začiatočnú dávku (5 mg). V prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má byť začiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len opatrne.

Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí byť opatrné. (Pozri časti 4.5 a 5.2).

Spôsob podávania

Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná jedlom.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti podrobení starostlivej kontrole.

Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených olanzapínom 2-násobne vyššia incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo s placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto štúdiách nebola stanovená.

Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina keratínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických známok NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo vývoj alebo exacerbácia diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch vedúcou aj k úmrtiam pacientov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch.

U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu majú byť sledované príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom alebo pacienti s rizikovými faktormi pre vývoj diabetu majú byť pravidelne sledovaní kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka.

Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik porúch lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane Egolanzy majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov.

Anticholinergný účinok

Aj keď olanzapín in vitro prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.

Funkcia pečene

Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz ALT a AST. Zvýšená opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), musí sa liečba olanzapínom ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo ((≥ 0,01 % a <0,1 %) hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF] ≥500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou hodnotou QTcF <500 msec) menej časté (0,1 % až 1 %), bez signifikantných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín predpisuje s liekmi predlžujúcimi QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnou srdcovou nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Tromboembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie (VTE) bola hlásená menej často (≥ 0,1 % a < 1 %) . Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej tromboembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Napriek tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej tromboembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať potrebné preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárne účinky olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože pôsobí in vitro ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené menej často. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné rizikové faktory pre záchvaty.

Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín štatisticky významne menej často spojený so vznikom dyskinézy vyvolanej liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po prerušení liečby.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách olanzapínu sa zriedka u starších pacientov pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov, sa tak, ako pri ostatných antipsychotikách, odporúča pravidelne merať krvný tlak.

Náhla srdcová smrť

V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortnej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie s pacientmi vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

Laktóza

Egolanza obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia

Štúdie sledujúce interakcie boli uskutočnené len u dospelých.

Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Vzhľadom na fakt, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky, ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci klinický dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne spomaľuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej koncentrácie (Cmax) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou koncentrácie (AUC) olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky olanzapínu. Pri začatí liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50 až 60 %, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny pred, resp. po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín, nemali signifikantný vplyv na farmakokinetiku olanzapínu.

Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných aktívnych látok: tricyklických antidepresív (reprezentujúcich prevažne CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo biperidenom.

Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by pri začatí súbežnej medikácie olanzapínom bola požadovaná úprava dávkovania valproátu.

Všeobecná CNS aktivita

Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované štúdie. Pacientky musia byť poučené o nutnosti informovať svojich lekárov vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u človeka sa má olanzapín podávať počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši možné riziko pre plod.

Novorodenci, ktorí boli vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku vedľajších reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania od pôrodu. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch dojčenia. Novorodenci majú byť preto dôsledne sledovaní.

Laktácia

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie zamerané na ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty, pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ≥ 1 % pacientov) spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus, leukopénia, neutropénia (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, horúčka, artralgia, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy, vyskoká hladina glutamyltransferázy, vysoká hladina kyseliny močovej, vysoká hladina keratínfosfokinázy a edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému
	Eozinofília Leukopénia10 Neutropénia10		Trombocytopénia11
Poruchy imunitného systému
		Hypersenzitivita11
Poruchy metabolizmu a výživy
Zvýšenie telesnej hmotnosti1	Zvýšené hladiny cholesterolu2,3 Zvýšené hladiny glukózy4 Zvýšené hladiny triglyceridov2,5 Glukozúria Zvýšená chuť do jedla	Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane nieloľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4)11	Hypotermia
Poruchy nervového systému
Ospalosť	Závrat Akatízia6 Parkinsonizmus6 Dyskinéza6	Záchvaty, pričom vo väčšine prípadov bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik11 Dystónia (vrátane okulogýrie)11 Tardívna dyskinéza11 Amnézia Dyzartria	Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)12 Symptómy z vysadenia7,12
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
		Bradykardia Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)	Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4)11
Poruchy ciev
Ortostatická hypotenzia10		Trombembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy)
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Epistaxa9
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	Mierne, prechodné anticholinergné účinky vrátane zápchy a sucha v ústach	Abdominálna distenzia9	Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
	Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)		Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene)11
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	Vyrážka	Fotosenzitívna reakcia Alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	Artralgia9		Rabdomyolýza
Poruchy obličiek a močových ciest
		Inkontinencia moču Retencia moču Oneskorené močenie11
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
	Erektilná dysfunkcia u mužov Znížené libido u mužov a žien	Amenorea Zväčšenie prsníkov Galaktorea u žien Gynekomastia/zväčšenie prsníkov u mužov	Priapizmus12
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
	Asténia Únava Edém Horúčka10
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zvýšené hladiny prolaktínu8	Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy10 Vysoká hladina kreatínfosfokinázy11 Vysoká hladina gama glutamyltransferázy10 Vysoká hladina kyseliny močovej10	Zvýšený celkový bilirubín
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
			Neznáme
			Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)

¹Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %), ≥ 15 % častý (4,2 %) a ≥ 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej hmotnosti ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48 týždňov).

²Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

³Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 - < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

⁴Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

⁶V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

⁷Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

⁸V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou začiatočnou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

⁹Nežiaduca reakcia, pozorovaná v klinických skúšaniach v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹⁰Vyhodnotené na základe nameraných hodnôt z klinických skúšaní v Integrovanej olanzapínovej databáze.

¹¹Nežiaduca príhoda pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení, s frekvenciou určenou

pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

¹²Nežiaduca reakcia pozorovaná zo spontánnych post-marketingových hlásení, s frekvenciou odhadnutou

pri hornom limite 95 % intervalu spoľahlivosti pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového/LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej poruchy bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10 %) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s začiatočnou hodnotou u 17,4 % pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s začiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s mladistvými pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok hmotnosti (≥ 7 %) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a pomer dospievajúcich pacientov, u ktorých bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10).

Poruchy metabolizmu a výživy Veľmi časté: Prírastok telesnej hmotnosti13, zvýšené hladiny triglyceridov14, zvýšená chuť do jedla. Časté: Zvýšené hladiny cholesterolu15

Poruchy nervového systému Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).

Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté: Suchosť v ústach.

Poruchy pečene a žlčových ciest Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT/AST; pozri časť 4.4).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu16.

¹³Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a ≥ 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 % pribralo ≥ 7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % ich pôvodnej telesnej hmotnosti.

¹⁴Pozorované pri normálnych začiatočných hladinách nalačno (< 1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 1,467 mmol/l) a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej začiatočnej hodnoty (≥ 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 1,467 mmol/l).

¹⁵Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej začiatočnej hodnoty (< 4,39 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej začiatočnej hodnoty (≥ 4,39 - < 5,17 mmol/l) na hladinu vysokú (≥ 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi často.

¹⁶Zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu bolo hlásené u 47,4 % mladistvých pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky a symptómy

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt >10 %) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia, hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (<2 % prípadov predávkovania) a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

Liečba predávkovania

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (tj. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.

Podľa klinického stavu je potrebné začať symptomatickú liečbu a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného šoku a podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s beta agonistickou aktivitou, keďže beta stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných porúch srdcového rytmu. Pacient má byť až do zotavenia pod stálou lekárskou kontrolou a majú byť sledované aj jeho vitálne funkcie.

Pediatrická populácia

Údaje u detí a dospievajúcich nie sú k dispozícii.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód: N05AH03.

Mechanizmus účinku

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka, ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré receptorové systémy.

Farmakodynamické účinky

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov (Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2, D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; α1-adrenergným; a histamínovým H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval in vitro väčšiu afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2 ako D2 aktivitu na in vivo modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography) bola miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V dvoch z dvoch placebom kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481 pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály MADRS /the Montgomery-Asberg Depression Rating Scale/) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodný (divalproex). Olanzapín taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie a tiež rekurencie mánie alebo rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p = 0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá kombinovaná terapia olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne superiórna voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

Pediatrická populácia

Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, triglyceridov nalačno a prolaktínu (pozri časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Distribúcia

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne z 93 % na plazmatické bielkoviny. Olanzapín sa viaže predovšetkým na albumíny a α₁-kyslý-glykoproteín.

Biotransformácia

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-desmetylu a 2-hydroxymetylu, vykazujúcich in vivo významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť famakologickej aktivity je spôsobená pôvodným olanzapínom.

Eliminácia

Po perorálnom podaní, priemerný terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5-20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti 32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien (n=467) ako aj u mužov (n=869).

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami sa nepozoroval významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču vo forme metabolitov.

Fajčiari

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens (18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy a muži) sa priemerný polčas vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov, u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u potkanov 175 mg/kg. Psy tolerovali jednorazové perorálne dávky až do 100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolali jednorazové perorálne dávky do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.

Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

Hematologická toxicita

U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislom poklese počtu leukocytov v krvi u myší a nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u potkanov; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.

Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou 1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles aktivity.

Mutagenita

Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií in vitro a in vivo testov na cicavcoch.

Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín nie je karcinogénny.

Hodnotenie environmentálneho rizika (ERA)

Použitie Egolanzy v súlade s informáciami o lieku nebude mať za následok nepriaznivý environmentálny vplyv.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Egolanza 5 mg

Jadro tabliet:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Obal tabliet:

hypromelóza

chinolínová žltá (E 104)

Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400)

Egolanza 7,5 mg

Jadro tabliet:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Obal tabliet:

hypromelóza

chinolínová žltá (E 104)

Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400)

Egolanza 10 mg

Jadro tabliet:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Obal tabliet:

hypromelóza

chinolínová žltá (E 104)

Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400)

Egolanza 15 mg

Jadro tabliet:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Obal tabliet:

hypromelóza

chinolínová žltá (E 104)

Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400)

Egolanza 20 mg

Jadro tabliet:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

hydroxypropylcelulóza

krospovidón

magnéziumstearát

Obal tabliet:

hypromelóza

chinolínová žltá (E 104)

Opadry-Y-1-7000 biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 400)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Egolanza 5 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 7,5 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 10 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 15 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Egolanza 20 mg

V balení po 28 alebo 56 tabliet v OPA/Al/PVC //Al blistroch.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

Keresztúri út 30-38

1106 Budapešť

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Egolanza 5 mg: 68/0465/10-S

Egolanza 7,5 mg: 68/0466/10-S

Egolanza 10 mg: 68/0467/10-S

Egolanza 15 mg: 68/0468/10-S

Egolanza 20 mg: 68/0469/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 9.7.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Jún 2014