Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2010/04822

Príloha č. 3 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2011/05926

Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2012/03282

Písomná informácia pre používateľov

Emanera 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Emanera 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

ezomeprazol

Pozorne si prečítajte celú informáciu skôr, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno budete potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok,obráťte sa na svojho lekára alebo leárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Emanera a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Emaneru

3. Ako užívať Emaneru

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Emaneru

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Emanera obsahuje liečivo ezomeprazol Toto liečivo patrí do skupiny liekov nazývaných „inhibítory protónovej pumpy“, ktoré znižujú vylučovanie žalúdkovej kyseliny.

Emanera sa používa na liečbu nasledujúcich stavov:

• Gastroezofageálna refluxná choroba (GERD). Je to stav, keď sa žalúdková kyselina dostáva do pažeráka (trubica spájajúca vaše hrdlo so žalúdkom) a spôsobuje bolesť, zápal a pálenie záhy. Tento liek sa dáva na:

• vyliečenie poškodenia alebo zápalu vášho pažeráka,

• zabránenie návratu takýchto stavov,

• úľavu od nepríjemných príznakov, ktoré takéto stavy sprevádzajú.

• Žalúdkové vredy alebo vredy hornej časti čriev spôsobené baktériou nazývanou Helicobacter pylori. Ak máte takéto ochorenie, lekár vám môže predpísať tento liek v kombinácii s istým druhom antibiotík na:

• liečbu dvanástnikového vredu súvisiaceho s Helicobacter pylori,

• predchádzanie opätovného vytvorenia dvanástnikového vredu súvisiaceho s touto baktériou.

• Žalúdkové vredy spôsobené liekmi nazývanými nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs). Tento liek sa dáva na:

• vyliečenie vredu vo vašom žalúdku, spôsobeného NSAIDs,

• zabránenie vytvárania vredov v žalúdku a dvanástniku ak užívate NSAIDs.

• Dlhodobá liečba, ako predchádzanie opätovnému krvácaniu vredov, po podávaní ezomeprazolu v infúznom roztoku.

• Nadmerné vylučovanie žalúdkovej kyseliny, vrátane Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu (nádorové ochorenie pankreasu).

Neužívajte Emaneru

• keď ste alergický (precitlivený) na liečivo alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku,

• keď ste alergický na iné lieky zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy,

• keď užívate nelfinavir (liek používaný na liečbu HIV).

Neužívajte Emaneru, keď sa vás týka niečo z vyššie uvedeného týka. Ak si s niečím nie ste istý, porozprávajte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom pred tým ako začnete užívať Emaneru.

Upozornenia a opatrenia

Ak máte nasledovné problémy, povedzte to vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, predtým ako začnete užívať Emaneru:

• závažné problémy s pečeňou,

• závažné problémy s obličkami.

Emanera môže prekrývať príznaky iných chorôb. Preto, ak sa u vás pred užívaním Emanery alebo počas jej užívania objavia nasledovné stavy alebo príznaky, povedzte to okamžite svojmu lekárovi:

• Bez zjavného dôvodu chudnete a máte problémy s prehĺtaním.

• Bolí vás žalúdok a netrávi vám.

• Začali ste vracať jedlo alebo krv.

• Máte čiernu stolicu (stolica obsahuje krv).

Ak vám lekár predpísal Emaneru, aby ste ju užívali „podľa potreby“ mali by ste vášho lekára kontaktovať ak vaše príznaky pretrvávajú alebo sa zmenia.

Ak sa u vás počas liečby Emanerou objaví hnačka, okamžite kontaktujte svojho lekára, pretože liečba inhibítormi protónovej pumpy môže mierne zvýšiť riziko infekcií tráviaceho traktu, spôsobených baktériami Salmonellaa Campylobacter.

Ak užívate inhibítor protónovej pumpy, ako je Emanera, najmä po dobu dlhšiu ako 1 rok, môže sa u vás mierne zvýšiť riziko zlomeniny bedrového kĺbu, zápästia alebo chrbtice. Ak máte osteoporózu alebo užívate kortikosteroidy (lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko osteoporózy), informujte o tom vášho lekára.

Iné lieky a Emanera

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Je to potrebné preto, lebo Emanera môže ovplyvňovať spôsob akým niektoré lieky účinkujú a niektoré lieky môžu ovplyvňovať účinok Emanery.

Neužívajte Emaneru ak užívate nasledovné lieky:

• Nelfinavir (používaný na liečbu HIV).

Ak užívate niektorý z nasledovných liekov, povedzte to vášmu lekárovi alebo lekárnikovi:

• Atazanavir (používaný na liečbu HIV).

• Ketokonazol, itrakonazol alebo vorikonazol (používané na liečbu infekcií spôsobených hubami).

• Digoxín (používaný na liečbu srdcových problémov).

• Sachinavir (používaný na liečbu HIV infekcií).

• Citalopram, imipramín alebo klomipramín (používané na liečbu depresie).

• Diazepam (používaný na liečbu úzkosti, na uvoľnenie svalov alebo pri epilepsii).

• Fenytoín (používaný na liečbu epilepsie). Ak užívate fenytoín, váš lekár vás bude musieť na začiatku a na konci liečby sledovať.

• Lieky, ktoré sa používajú na riedenie krvi, ako je warfarín. Váš lekár vám bude na začiatku a na konci liečby sledovať.

• Cisaprid (požívaný pri poruche trávenia a pálení záhy).

• Klopidogrel (používaný na zabránenie vzniku krvných zrazenín (trombov)).

• Rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy).

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) (používaný na liečbu miernej depresie).

Emaneramôže znížiťabsorpciuvitamínuB₁₂.Túto skutočnosť jepotrebné vziaťdo úvahy upacientov snízkouzákladnou hladinou tohto vitamínu, ktorípodstupujúdlhodobú liečbuEmanerou.

Ak vám váš lekár predpísal na liečbu vredov spôsobených infekciou Helicobacter pylori spolu s Emanerou aj antibiotikum amoxicilín a klaritromycín, je veľmi dôležité, aby ste mu povedali o všetkých liekoch ktoré užívate.

Emanera a jedlo, nápoje a alkohol

Kapsuly môžete užívať s jedlom alebo na prázdny žalúdok.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo sa pokúšate otehotnieť, povedzte to vášmu lekárovi pred tým ako začnete užívať Emaneru. Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom. Váš lekár rozhodne, či môžete Emaneru užívať.

Nie je známe, či Emanera prechádza do materského mlieka. Preto by ste nemali počas dojčenia užívať Emaneru.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Je nepravdepodobné, že by Emanera mala vplyv na vašu schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Emanery

Emanera obsahuje sacharózu. Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

Vždy užívajte Emaneru presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika:

• Emanera sa neodporúča užívať u detí mladších ako 12 rokov.

• Ak užívate tento liek dlhšie, váš doktor vás bude kontrolovať (najmä ak užívate liek dlhšie ako jeden rok).

• Ak vám lekár predpíše tento liek, aby ste ho užili len podľa potreby a vaše príznaky sa zmenia, povedzte to vášmu lekárovi.

Užívanie tohto lieku

• Kapsuly môžete užívať kedykoľvek počas dňa.

• Kapsuly môžete užívať s jedlom alebo na prázdny žalúdok.

• Prehltnite kapsulu vcelku a zapite ju vodou. Kapsuly nehryzte ani nedrvte. Kapsula totižto obsahuje obaľované pelety a zabraňuje, aby sa liek v kyslom prostredí žalúdka znehodnotil. Je dôležité, aby sa pelety nepoškodili.

Čo robiť, keď máte problém s prehltnutím kapsúl

• Ak máte ťažkosti s prehltnutím kapsúl:

• Otvorte kapsulu a vyprázdnite jej obsah do pol pohára vody (neperlivej). Nepoužite žiadnu inú tekutinu.

• Čo najskôr alebo do 30 minút vypite rozmiešané pelety. Vždy, tesne pred pitím, si nápoj premiešajte.

• Aby ste sa uistili, že ste vypili všetok liek, dôkladne vypláchnite pohár polovičným objemom vody a vypite to. Pevné čiastočky obsahujú liečivo a preto ich nerozhrýzajte alebo nedrvte.

• Ak nemôžete vôbec prehĺtať, obsah kapsuly sa môže rozmiešať s vodou a dať do striekačky. Môže sa podať hadičkou priamo do vášho žalúdka („gastrická sonda").

Koľko lieku užívať

• Váš lekár vám povie, koľko kapsúl a ako dlho máte užívať. Bude to záležať od vášho stavu, vášho veku a od toho ako pracuje vaša pečeň.

• Zvyčajné dávky sú uvedené nižšie.

Liečba pálenia záhy, ktorá je zapríčinená gastroezofageálnou refluxnou chorobou (GEDR)

Dospelí a deti staršie ako 12 rokov:

• Ak lekár zistí, že váš pažerák bol mierne poškodený, zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 40 mg raz denne počas 4 týždňov. Ak nebude váš pažerák ešte vyliečený, váš lekár vám možno povie, aby ste užívali tú istú dávku lieku ďalšie štyri týždne.

• Po preliečení pažeráka je zvyčajná dávka jedna kapsula Emanery 20 mg.

• Ak váš pažerák nebol poškodený, zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 20 mg raz denne. Keď už váš stav bude pod kontrolou, váš lekár vám môže povedať, že budete užívať váš liek len podľa potreby, najviac však jednu kapsulu Emanery 20 mg raz denne.

• Ak máte závažné problémy s pečeňou, váš lekár vám môže predpísať nižšie dávky.

Liečba vredov spôsobených infekciou vyvolanou baktériou Helicobacter pyloria zabránenie opätovnému vytvoreniu vredov

• Dospelí (18 rokov a starší): zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 20 mg dvakrát denne počas jedného týždňa.

• Lekár vám súčasne predpíše aj antibiotiká – amoxicilín a klaritromycín.

Liečba žalúdkových vredov spôsobených užívaním nesteroidových protizápalových liekov (NSAID)

• Dospelí (18 rokov a starší): zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 20 mg raz denne počas 4 až 8 týždňov.

Prevencia vzniku žalúdkových vredov pri užívaní nesteroidových protizápalových liekov (NSAID)

• Dospelí (18 rokov a starší): zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 20 mg raz denne

Dlhodobá liečba, ako predchádzanie opätovnému krvácaniu zo žalúdkových a dvanástnikových vredov, po podávaní ezomeprazolu v infúznom roztoku.

• Dospelí (18 rokov a starší): zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 40 mg raz denne počas 4 týždňov.

Liečba stavov spojených s nadmerným vylučovaním žalúdkovej kyseliny, vrátane Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu (nádorové ochorenie pankreasu)

• Dospelí (18 rokov a starší): zvyčajná dávka je jedna kapsula Emanery 40 mg dvakrát denne.

• Lekár vám upraví vašu dávku v závislosti od vašich potrieb a taktiež rozhodne ako dlho budete liek užívať. Maximálna dávka je 80 mg dva razy denne.

Ak užijete viac Emanery, ako máte

Ak užijete viac Emanery lieku, ako vám predpísal lekár, povedzte to okamžite vášmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak zabudnete užiť Emaneru

• Ak zabudnete užiť liek, užite ho hneď ako si na to spomeniete. Ak však máte užiť v krátkom čase ďalšiu dávku lieku, vynechanú dávku už neužívajte.

• Neužívajte dvojnásobnú dávku (dve dávky naraz), aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak pocítite niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov ako závažný, prestaňte užívať Emaneru a okamžite sa spojte so svojim lekárom:

• Náhla dýchavičnosť, opuch pier, jazyka a hrdla alebo tela, vyrážku, mdloby alebo problémy s prehĺtaním(ťažká alergická reakcia).

• Začervenanie pokožky s vytváraním pľuzgierov alebo šúpaním. Môžu sa taktiež vyskytnúť väčšie pľuzgiere, krvácanie z pier, očí, úst, nosa a genitálií. Môže ísť o tzv. "Stevensov-Johnsonov syndróm" alebo "toxickú epidermálnu nekrolýzu".

• Zožltnutie pokožky, tmavo sfarbený moč a únava, ktoré môžu byť príznakmi poškodenia pečene.

Tieto vedľajšie účinky sú zriedkavé, postihujú menej ako 1 človeka z 1 000.

Medzi ďalšie vedľajšie účinky patria:

Veľmi časté:	Postihujú viac ako 1 pacienta z 10
Časté:	Postihujú 1 až 10 pacientov zo 100
Menej časté:	Postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000
Zriedkavé:	Postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000
Veľmi zriedkavé:	Postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000
Neznáme:	Z dostupných zdrojov

Časté

• Bolesť hlavy.

• Účinky na váš žalúdok alebo črevá: hnačka, bolesť žalúdka, zápcha, plynatosť (vetry).

• Nevoľnosť (nauzea) alebo vracanie.

Menej časté

• Opuch chodidiel a členkov.

• Porucha spánku (insomnia).

• Závrat, tŕpnutie s pocitom mravenčenia, pocit ospalosti.

• Pocit točenia (vertigo).

• Sucho v ústach.

• Zmeny v krvných testoch, ktoré vypovedajú o stave pečene.

• Kožná vyrážka, pľuzgierikovitá vyrážka (žihľavka) a svrbenie.

• Zlomenina bedrového kĺbu, zápästia alebo chrbtice.

Zriedkavé

• Poruchy krvi, ako sú znížený počet bielych krviniek (leukopénia) alebo krvných doštičiek (trombocytopénia). Toto môže spôsobiť slabosť, vytváranie modrín alebo náchylnosť k infekčným ochoreniam.

• Nízka hladina sodíka v krvi. Toto môže spôsobiť slabosť, pocit nevoľnosti (vracanie) a kŕče.

• Pocit rozrušenia, zmätenosti a útlmu.

• Zmeny chuti.

• Poruchy videnia, ako je zahmlené videnie.

• Náhly pocit sipľavého alebo skráteného dychu (bronchospazmus).

• Zápal vo vnútri ústnej dutiny.

• Infekcia spôsobená hubami a nazývaná „kandidóza“, ktorá môže postihnúť črevný trakt.

• Poruchy pečene, vrátane žltačky, ktorá môže byť príčinou zožltnutia pokožky, tmavého moču a únavy.

• Strata vlasov (alopécia).

• Kožná vyrážka po vystavení slnečnému žiareniu.

• Bolesť kĺbov (artralgia) alebo svalov (myalgia).

• Celkový pocit choroby a strata energie.

• Zvýšené potenie.

Veľmi zriedkavé

• Zmeny v krvnom obraze, vrátane nedostatku bielych krviniek (agranulocytóza ) a zníženia počtu červených a bielych krviniek ako aj krvných doštičiek (pancytopénia).

• Ak užívate ezomeprazol dlhšie ako 3 mesiace, môže u vás dôjsť k poklesu hladiny horčíka v krvi. Nízka hladina horčíka sa prejaví ako únava, mimovoľné sťahy svalov, dezorientácia, kŕče, závraty, zvýšená tepová frekvencia. Ak máte niektorý z týchto príznakov, ihneď informujte svojho lekára. Nízka hladina horčíka môže viesť aj k zníženiu hladiny draslíka alebo vápnika v krvi. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že vám bude pravidelne robiť krvné testy na sledovanie hladiny horčíka.

• Agresivita.

• Videnie, cítenie a počutie neexistujúcich vecí (halucinácie).

• Závažné poruchy pečene vedúce k zlyhanie pečene a zápalu mozgu.

• Náhly výskyt závažnej vyrážky alebo pľuzgierov alebo olupovania pokožky. Toto môže byť spojené s vysokými teplotami a bolesťou kĺbov (multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza).

• Svalová slabosť.

• Závažné problémy s obličkami.

• Zväčšenie prsníkov u mužov.

Emanera môže mať vo veľmi zriedkavých prípadoch vplyv na počet bielych krviniek, čo môže viesť k zníženej imunite. Ak máte infekciu prejavujúcu sa horúčkou a celkovo sa cítite veľmi zle alebo prejavujúcu sa horúčkou s prejavmi lokálnej infekcie spojenej s bolesťou krku, hrdla alebo ústnej dutiny alebo problémami s močením, čo najskôr sa poraďte so svojim lekárom, aby mohol skontrolovať váš krvný obraz a zistiť prípadný nedostatok bielych krviniek (agranulocytóza). Je to dôležitá informácia pre nasadenie správnej liečby počas infekcie.

Neznepokojujte sa zoznamom možných vedľajších účinkov. Možno nebudete mať žiaden z nich. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte Emaneru po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Blistrové balenie zložené z OPA/Al/PE + DES filmu/Al + PE fólie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Blistrové balenie zložené z OPA/Al/PVC/Al fólie

Uchovávajte pri teplote do 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom balení na ochranu pred vlhkosťou.

HDPE obal

Obal udržiavajte dôkladne uzatvorený na ochranu pred vlhkosťou.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

Čo Emanera obsahuje

• Liečivo je ezomeprazol.

Každá tvrdá gastrorezistentná kapsula obsahuje 20 mg alebo 40 mg ezomeprazolu (ako dihydrát horečnatej soli ezomeprazolu).

• Ďalšie zložky sú: sacharóza, kukuričný škrob, povidón K30, nátriumlaurylsulfát, polyvinylalkohol, oxid titaničitý (E171), makrogol 3000, makrogol 6000, mastenec, ťažký zásaditý uhličitan horečnatý, 30 % kopolymér MA/EA 1:1 a polysorbát 80 v peletách vo vnútri kapsúl a želatína, oxid titaničitý (E171) a červený oxid železitý (E172) v obale kapsuly.

Ako vyzerá Emanera a obsah balenia

Emanera 20 mg:

Telo a vrchnák kapsuly sú svetloružové. Obsah kapsuly tvoria biele až takmer biele pelety.

Emanera 40 mg:

Telo a vrchnák kapsuly sú staroružové. Obsah kapsuly tvoria biele až takmer biele pelety.

Kapsuly sú balené v blistroch so 7, 14, 15, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 a 100 tvrdými gastrorezistentnými kapsulami v škatuľke a v plastovom obale s 98 tvrdými gastrorezistentnými kapsulami v škatuľke. Nejedzte kapsulu s vysušovadlom, ktorá je vložená v plastovom obale.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Krka, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Názov členského štátu	Názov lieku
Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva	Escadra
Česká republika, Slovenská republika, Poľsko	Emanera

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovaná v 03/2013.

Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2010/04822

Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2011/05926

Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2012/03282

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. Názov lieku

Emanera 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Emanera 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

Emanera 20 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Každá tvrdá gastrorezistentná kapsula obsahuje 20 mg ezomeprazolu (ako dihydrát horečnatej soli ezomeprazolu).

Emanera 40 mg tvrdé gastrorezistentné kapsuly

Každá tvrdá gastrorezistentná kapsula obsahuje 40 mg ezomeprazolu (ako dihydrát horečnatej soli ezomeprazolu).

Pomocné látky:

	20 mg gastrorezistentné kapsuly	40 mg gastrorezistentné kapsuly
sacharóza	28,464–32,556 mg	56,928–65,111 mg

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. Lieková forma

Tvrdá gastrorezistentná kapsula.

20 mg:

Telo a vrchnák kapsuly sú svetloružové. Obsah kapsuly tvoria biele až takmer biele pelety.

40 mg:

Telo a vrchnák kapsuly sú staroružové. Obsah kapsuly tvoria biele až takmer biele pelety.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Kapsuly Emanerasú indikované na:

Gastroezofageálnu refluxnú chorobu (GERD):

• liečba erozívnej refluxnej ezofagitídy

• dlhodobá liečba u pacientov so zhojenou ezofagitídou na predchádzanie relapsov

• symptomatická liečba gastroezofageálnej refluxnej choroby (GERD)

V kombinácii s vhodným antibakteriálnym terapeutickým režimom na eradikáciu Helicobacter pylori:

• liečba duodenálnych vredov spojených s Helicobacter pylori

• prevencia peptických vredov u pacientov s vredmi spojenými s Helicobacter pylori

U pacientov, ktorí potrebujú kontinuálnu liečbu nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSAID):

• liečba žalúdkových vredov, súvisiacich s užívaním NSAID

• prevencia vzniku žalúdkových a dvanástnikových vredov, súvisiacich s liečbou NSAID u rizikových pacientov.

Dlhotrvajúca liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov

Liečba Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Kapsuly sa prehltnú vcelku a zapijú sa tekutinou. Kapsuly sa nesmú žuvať ani drviť.

Pacienti, ktorí majú problémy s prehltnutím kapsúl, si môžu kapsuly otvoriť a pelety rozmiešať v pol pohári vody nesýtenej oxidom uhličitým. Nesmú sa použiť žiadne iné tekutiny, pretože sa môže rozpustiť enterosolventný obal. Voda s peletami sa má vypiť ihneď alebo do 30 minút. Pohár vypláchnite ďalším pol pohárom vody a vypite. Pelety sa nesmú žuvať ani drviť.

Pacientom, ktorí nie sú schopní prehĺtať, sa môžu kapsuly otvoriť a pelety rozmiešať v pol pohári vody nesýtenej oxidom uhličitým a podať pomocou gastrickej sondy. Je dôležité dôkladne otestovať vhodnosť zvolenej sondy a striekačky. Pokyny na prípravu a podanie: pozri časť 6.6.

Dospelí a dospievajúci nad 12 rokov:

Gastroezofageálna refluxná choroba (GERD)

• Liečba erozívnej refluxnej ezofagitídy

40 mg raz denne počas 4 týždňov.

Pacientom, u ktorých sa nedosiahne zhojenie ezofagitídy, alebo u ktorých pretrvávajú príznaky, sa odporúča pokračovať v liečbe ešte ďalšie 4 týždne.

• Dlhodobá udržiavacia liečba pacientov so zhojenou ezofagitídou za účelom prevencie relapsu

20 mg raz denne.

• Symptomatická liečba gastroezofageálnej refluxnej choroby (GERD)

Pacientom bez ezofagitídy sa podáva 20 mg raz denne. Ak sa do 4 týždňov nedosiahne úprava symptómov, pacienta je treba ďalej vyšetriť. Keď symptómy ustúpia, následné príznaky je možné zvládnuť podávaním 20 mg raz denne. U dospelých, ak je to potrebné, sa môže podávať 20 mg raz denne terapeutickým režimom podľa potreby. U pacientov liečených NSAIDs, u ktorých je zvýšené riziko vzniku žalúdkového a dvanástnikového vredu, sa následná kontrola príznakov ochorenia použitím režimu „podľa potreby“ neodporúča.

Dospelí:

V kombinácii s vhodným antibakteriálnym terapeutickým režimom na eradikáciu Helicobacter pylori:

• Liečba duodenálnych vredov spojených s Helicobacter pylori

• Prevencia relapsu peptických vredov u pacientov s peptickými vredmi spojenými s Helicobacter pylori

Emanera 20 mg s 1 g amoxicilínu a 500 mg klaritromycínu, všetko 2-krát denne počas 7 dní.

Pacienti, vyžadujúci nepretržitú liečbu NSAID

• Liečba žalúdkových vredov, vzniknutých v súvislosti s užívaním NSAID

Zvyčajná dávka je 20 mg raz denne počas 4-8 týždňov.

• Prevencia žalúdkových a dvanástnikových vredov, súvisiacich s liečbou NSAID u rizikových pacientov

20 mg raz denne.

Dlhotrvajúca liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov

Podáva sa 40 mg raz denne počas 4 týždňov po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov.

Liečba Zollingerovho- Ellisonovho syndrómu

Odporúčaná začiatočná dávka Emanery je 40 mg 2-krát denne. Dávka má byť následne individuálne upravená a liečba má trvať tak dlho, ako to vyžaduje klinický stav pacienta. Na základe dostupných klinických údajov je väčšina pacientov adekvátne kontrolovaná pri dávkach 80 až 160 mg ezomeprazolu denne. Pri denných dávkach vyšších ako 80 mg sa má liek podávať rozdelený do dvoch denných dávok.

Deti mladšie ako 12 rokov

Emanera sa nemá podávať deťom mladším ako 12 rokov, nakoľko nie sú dostupné údaje.

Porucha funkcie obličiek

Pacientom s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné upravovať dávkovanie. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti s pacientmi s ťažkou obličkovou nedostatočnosťou, je pri liečbe týchto osôb potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

Pacientom s ľahkou až stredne ťažkou poruchou pečene nie je potrebné upravovať dávkovanie. U pacientov s ťažkou poruchou pečene sa nemá prekročiť maximálna denná dávka 20 mg Emanery (pozri časť 5.2).

Staršie osoby

Starším osobám nie je potrebné upraviť dávkovanie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na ezomeprazol, substituované benzimidazoly alebo na ktorúkoľvek zložku lieku.

Ezomeprazol podobne ako aj iné inhibítory protónovej pumpy sa nemajú podávať s nelfinavirom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ak sa vyskytnú akékoľvek varovné príznaky (napr. významný neúmyselný pokles hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágia, hemateméza alebo meléna) a ak je podozrenie na žalúdkové vredy alebo ak vredy boli diagnostikované, je treba vylúčiť malignitu, keďže podávanie Emanery môže zmierňovať príznaky a zapríčiniť oneskorenie stanovenia diagnózy.

Dlhodobo liečení pacienti (najmä tí, ktorí užívajú liek dlhšie ako rok) majú byť pod pravidelným dohľadom.

Pacientov, ktorí užívajú Emaneru podľa potreby, je potrebné upozorniť, aby pri zmene príznakov ochorenia navštívili svojho lekára. Ak sa predpisuje ezomeprazol na podávanie podľa potreby, je treba zohľadniť možné následky interakcií s inými liečivami v dôsledku fluktujúcich plazmatických koncentrácií ezomeprazolu (pozri časť 4.5).

Keď sa predpisuje ezomeprazol na eradikáciu Helicobacter pylori, je treba myslieť na možné interakcie všetkých troch komponentov trojkombinačnej liečby. Klaritromycín je silný inhibítor CYP3A4, preto sa musia brať do úvahy kontraindikácie a interakcie klaritromycínu, ak sa indikuje trojkombinačná liečba pacientovi, ktorý súbežne užíva iné lieky metabolizované enzýmom CYP3A4, ako je napríklad cisaprid.

Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií, ako napr. kmeňmi Salmonellaa Campylobacter(pozri časť 5.1).

Súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak sa kombinácia atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy posúdi ako nevyhnutná, odporúča sa prísne klinické sledovanie v kombinácii so zvýšením dávky atazanaviru na 400 mg so 100 mg ritonaviru; dávka 20 mg esomeprazolu nemá byť prekročená.

Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Na začiatku alebo pri ukončení liečby ezomeprazolom sa majú vziať do úvahy potenciálne interakcie s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP2C19. Medzi klopidogrelom a omeprazolom sa pozorovala interakcia (pozri časť 4.5). Klinický význam tejto interakcie je neistý. Z preventívnych dôvodov sa treba vyhnúť súbežnému používaniu ezomeprazolu a klopidogrelu.

Interferencia pri laboratórnych testoch

Zvýšená hladina CgA môže ovplyvňovať vyšetrenia neuroendokrinných nádorov. Aby sa predišlo tejto interferencii, mala by sa liečba ezomeprazolom dočasne prerušiť najmenej 5 dní pred stanovením hladiny CgA.

Ezomeprazol, rovnako ako všetky lieky potláčajúce vylučovanie žalúdočnej kyseliny, môže znížiť absorpciu vitamínu B₁₂(kyanokobalamín), v dôsledku hypo alebo achlorhydrie. Táto skutočnosťby mala byť vzatá do úvahy u pacientov so zníženými telesnými zásobami alebo rizikovými faktormi pre zníženú absorpciu vitamínu B₁₂pri dlhodobej liečbe.

Hypomagneziémia

Upacientov, u ktorých liečba inhibítormiprotónovejpumpy, akoje ezomeprazol,trvala najmenejtri mesiacea vo väčšineprípadov 1 rok, bola hlásená ťažkáhypomagneziémia.Môžu byť prítomné závažnéprejavyhypomagneziémieako jeúnava, tetania, delírium, kŕče, závraty akomorováarytmia, ich nástup môžebyťnenápadnýa môžu byťprehliadnuté. U väčšiny pacientov sa hypomagneziémia napravila po nahradení magnézia a prerušení liečby inhibítormiprotónovejpumpy.

U pacientov, u ktorých sa predpokladá dlhodobáliečba aleboktorí užívajú inhibítory protónovej pumpys digoxínomalebo liekmi, ktoré môžu spôsobiť hypomagneziémiu(napr.diuretikami), bymali zdravotnícki pracovníci zvážiťmeraniehladín magnéziapredzačiatkom a pravidelnepočas liečby inhibítormi protónovej pumpy.

Zlomeninybedrového kĺbu, zápästia a chrbtice

Inhibítoryprotónovejpumpymôžu miernezvýšiť rizikozlomeniny bedrového kĺbu, zápästia a chrbtice,prevažneu staršíchosôb aleboak súprítomné inéznámerizikové faktory, najmäaksa užívajúvo vysokýchdávkach apočas veľmidlhejdoby (>1 rok).Pozorovacieštúdie naznačujú, že inhibítoryprotónovejpumpymôžu zvýšiťcelkové rizikofraktúryo10-40%. Časťtohto nárastumôže byť spôsobenáinýmirizikovýmifaktormi.Pacientom srizikomvzniku osteoporózyby mala byť poskytnutástarostlivosť vsúlades aktuálnymiklinickýmiodporúčaniami amali by mať dostatočnýprísunvitamínuD akalcia.

Emanera obsahuje sacharózu.Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy-izomaltázy nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinok ezomeprazolu na farmakokinetiku iných liečiv

Lieky s absorpciou závislou na pH

Zníženie kyslosti prostredia v žalúdku počas podávania ezomeprazolu môže spôsobiť zvýšené alebo znížené vstrebávanie liečiv, ak acidita žalúdočného prostredia ovplyvňuje mechanizmus ich absorpcie. Podobne ako pri podávaní iných inhibítorov sekrécie kyseliny prípadne antacíd, môže dôjsť počas podávania ezomeprazolu k zníženiu absorpcie ketokonazolu a itrakonazolu a k zvýšeniu absorpcie digoxínu. U zdravých jedincov súčasná liečba s omeprazolom(20 mg denne) a digoxínom zvýšila biologickú dostupnosť digoxínu o 10 % (až do 30 % u dvoch z desiatich jedincov). Zriedkavo sa zaznamenala toxicita digoxínu. Avšak pri podávaní vysokých dávok ezomeprazolu starším pacientom je potrebná opatrnosť. V takom prípade by sa malo posilniť sledovanie terapeutického účinku digoxínu.

Boli hlásené interakcie omeprazolu s niektorými inhibítormi proteázy.

Klinická dôležitosť a mechanizmus týchto hlásených interakcií nie sú vždy známe. Zvýšenie pH žalúdka počas liečby omeprazolom môže zmeniť absorpciu inhibítorov proteázy. Ďalšie možné mechanizmy interakcie sú viazané na inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní atazanaviru a nelfinaviru s omeprazolom bolo pozorované zníženie ich sérových hladín a súbežné podávanie sa neodporúča. Súčasné podávanie omeprazolu (40 mg raz denne) s atazanavirom 300 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovolníkom malo za následok podstatné zníženie expozície atazanaviru (približne 75 % zníženie AUC, C_maxa C_min). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo dopad omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súčasné podávanie omeprazolu (20 mg jedenkrát denne) s atazanavirom 400 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom viedlo k zníženiu expozície atazanaviru o približne 30 % v porovnaní s expozíciou pozorovanou pri atazanavire 300 mg/ritonavire 100 mg jedenkrát denne bez omeprazolu 20 mg jedenkrát denne. Súčasné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) znížilo u nelfinaviru stredné AUC, C_maxa C_mino 36-39 % a priemerná AUC, C_maxa C_minfarmakologicky aktívneho metabolitu M8 boli znížené o 75-92 %. U sachinaviru (podávaného spolu s ritonavirom) boli počas súčasnej liečby omeprazolom (40 mg jedenkrát denne) hlásené zvýšené sérové hladiny (80‑100 %).Liečba omeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu darunaviru (so súbežne podávaným ritonavirom) a amprenaviru (so súbežne podávaným ritonavirom).Liečba ezomeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu amprenaviru (so súbežne podávaným ritonavirom alebo bez neho). Liečba omeprazolom 40 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu lopinaviru (so súbežne podávaným ritonavirom).Vzhľadom na podobné farmakodynamické účinky a farmakokinetické vlastnosti omeprazolu a ezomeprazolu sa súbežné podávanie s ezomeprazolom a atazanavirom neodporúča a súbežné podávanie s ezomeprazolom a nelfinavirom je kontraindikované.

Lieky metabolizované CYP2C19

Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým, ktorý metabolizuje ezomeprazol. Ak sa teda podáva ezomeprazol spolu s látkami, ktoré CYP2C19 metabolizuje, napr. diazepam, citalopram, imipramín, klomipramín, fenytoín a pod., môžu sa zvyšovať koncentrácie týchto liečiv v plazme, čo si môže vyžiadať zníženie dávok. Túto skutočnosť je treba mať na mysli zvlášť pri predpisovaní dávkovania lieku podľa potreby. Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu spôsobilo 45 % zníženie klírensu diazepamu, substrátu CYP2C19. Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu pacientom s epilepsiou spôsobilo zvýšenie minimálnych plazmatických hladín fenytoínu o 13 %. Pri zavedení či vysadení ezomeprazolu takýmto pacientom sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu. Omeprazol (40 mg raz denne) zvyšuje C_maxvorikonazolu (substrát CYP2C19) o 15 % a AUC_vorikonazolu o 41 %.

Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu v klinických skúškach pacientom, ktorí boli liečení warfarínom, boli koagulačné časy v prijateľnom rozsahu. V postmarketingových štúdiách bolov ojedinelých prípadoch zaznamenané počas súbežnej liečby klinicky významné zvýšenie INR. Pri zavedení a vysadení súbežnej liečby warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmisa odporúča starostlivo monitorovať pacienta.

Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu a cisapridu zdravým dobrovoľníkom spôsobilo zväčšenie plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie (AUC) o 32 % a predĺžilo polčas vylučovania (t_1/2) o 31 %, neviedlo však k významnému zvýšeniu maximálnych hladín cisapridu v plazme. Mierne predĺžený QTc interval pozorovaný po podaní samotného cisapridu nebol predĺžený viac, ak sa podal cisaprid v kombinácii s ezomeprazolom (pozri tiež časť 4.4).

Ukázalo sa, že ezomeprazol nemá žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku amoxicilínu alebo chinidínu.

V krátkodobých štúdiách, v ktorých sa hodnotilo súbežné podanie ezomeprazolu s naproxénom alebo rofekoxibom, sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie.

V skríženej klinickej štúdii sa podával samotný klopidogrel (nárazová dávka 300 mg, po ktorej nasleduje 75 mg/deň) a v kombinácii s omeprazolom (80 mg súčasne s klopidogrelom) po dobu 5 dní. Expozícia aktívnemu metabolitu klopidogrelu sa znížila o 46 % (1. deň) a o 42 % (5. deň), keď sa klopidogrel podával spolu s omeprazolom. Priemerná inhibícia agregácie krvných doštičiek (inhibition of platelet aggregation - IPA) sa znížila o 47 % (24 hodín) a o 30 % (5. deň), keď sa klopidogrel a omeprazol podávali súbežne. V ďalšej štúdii sa preukázalo, že podávanie klopidogrelu a omeprazolu v rozličných časoch nezabránilo ich interakcii, ktorá je pravdepodobne ovplyvnená inhibičným účinkom omeprazolu na CYP2C19. V pozorovacích a klinických štúdiách sa zaznamenali rozporuplné údaje o klinických dopadoch tejto farmakokineticko (PK)/farmakodynamickej (PD) interakcie vo vzťahu k závažným kardiovaskulárnym príhodám.

Účinky iných liečiv na farmakokinetiku ezomeprazolu

Ezomeprazol sa metabolizuje enzýmami CYP2C19 a CYP3A4. Súbežné podanie ezomeprazolu a klaritromycínu, ktorý inhibuje CYP3A4 (500 mg 2‑krát denne), spôsobilo zdvojnásobenie expozície (AUC) ezomeprazolu. Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaných inhibítorov CYP2C19 a CYP3A4 môže spôsobiť viac ako dvojnásobnú expozíciu ezomeprazolu. Inhibítorov CYP2C19 a CYP3A4 vorikonazol zvýšil AUC_omeprazolu o 280 %. Ani v jednom z týchto prípadov nie je potrené upravovať dávkovanie ezomeprazolu. Úpravu dávkovania však treba zvažovať u pacientov so závažným poškodením pečene alebo pri potrebe dlhodobejšej liečby.

Užívanie liekov o ktorých je známe, že indukujú CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako sú rifampicín a Hypericum perforatum) môže viesť k zníženiu hladiny ezomeprazolu v sére zvýšením metabolizmu ezomeprazolu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné klinické údaje o podávaní ezomeprazolu počas gravidity. Údaje z epidemiologických skúšaní pri podaní racemickej zmesi omeprazolu väčšiemu počtu tehotných žien nepoukázali na malformatívny alebo fetotoxický účinok.Štúdie s ezomeprazolom na zvieratách nepreukázali priame či nepriame škodlivé účinky na vývoj embrya/plodu. Štúdie s racemickou zmesou na zvieratách nepreukázali priame či nepriame škodlivé účinky na graviditu, pôrod či popôrodný vývoj. Podávanie lieku gravídnym ženám si vyžaduje opatrnosť.

Nie je známe, či sa ezomeprazol vylučuje do materského mlieka u človeka. S podávaním lieku dojčiacim ženám neboli vykonané žiadne štúdie. Emanera sa preto počas dojčenia nemá podávať.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nebol pozorovaný žiaden vplyv.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas klinických skúšok s ezomeprazolom a postmarketingových štúdií sa pozorovali alebo bolo vyslovené podozrenie na nasledovné nežiaduce účinky liečiva. Ani jeden z týchto účinkov nebol dávkovo závislý.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu

• Veľmi časté (³1/10)

• Časté (³1/100 až <1/10)

• Menej časté (³1/1000 až <1/100)

• Zriedkavé (³1/10 000 až <1/1000)

• Veľmi zriedkavé <1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému			Leukopénia, trombocytopénia	Agranulocytóza, pancytopénia
Poruchy imunitného systému			Hypersenzitívne reakcie, napr. horúčka, angioedém a anafylaktická reakcia/šok
Poruchy metabolizmu a výživy		Periférny edém	Hyponatriémia	Hypomagneziémia (pozri časť 4.4); ťažká hypomagneziémia môže korelovať s hypokalciémiou
Psychické poruchy		Nespavosť	Agitácia, zmätenosť, depresia	Agresivita, halucinácie
Poruchy nervového systému	Bolesť hlavy	Závrat, parestézie, somnolencia	Poruchy chuti
Poruchy oka			Neostré videnie
Poruchy ucha a labyrintu		Vertigo
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína			Bronchospazmus
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, zápcha, hnačka, flatulencia, nauzea/vracanie	Sucho v ústach	Stomatitída, gastrointestinálna kandidóza
Poruchy pečene a žlčových ciest		Zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov	Hepatitída so žltačkou alebo bez nej	Zlyhanie pečene, encefalopatia u pacientov s preexistujúcim ochorením pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva		Dermatitída, svrbenie, vyrážka, žihľavka	Alopécia, fotosenzitivita	Multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza (TEN)
Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí		Zlomenina bedrového kĺbu, zápästia alebo chrbti-ce (pozri časť 4.4)	Artralgia, myalgia	Svalová slabosť
Poruchy obličiek a močových ciest				Intersticiálna nefritída
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov				Gynekomastia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania			Nevoľnosť, zvýšené potenie

4.9 Predávkovanie

S úmyselným predávkovaním existujú zatiaľ iba obmedzené skúsenosti. Symptómy popísané v súvislosti s dávkou 280 mg boli gastrointestinálne symptómy a slabosť. Podanie jednej dávky 80 mg ezomeprazolu nespôsobilo žiadne problémy. Nie je známe špecifické antidotum. Ezomeprazol sa v značnej miere viaže na bielkoviny v krvnej plazme a nemožno ho preto ľahko dialyzovať. V prípade predávkovania má byť liečba symptomatická s použitím všeobecných podporných opatrení.

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítor protónovej pumpy, ATC skupina: A02B C05

Ezomeprazol je S-izomér omeprazolu a znižuje sekréciu žalúdkovej kyseliny prostredníctvom špecificky cieleného mechanizmu účinku. Je to špecifický inhibítor kyselinovej pumpy v parietálnych bunkách. R- aj S-izomér omeprazolu majú podobnú farmakodynamickú aktivitu.

Miesto a mechanizmus účinku

Ezomeprazol je slabo zásaditá látka, ktorá sa koncentruje a konvertuje na aktívnu formu v silne kyslom prostredí sekrečných kanálikov parietálnych buniek, kde inhibuje H⁺K⁺-ATPázu - protónovú pumpu a inhibuje bazálnu a stimulovanú sekréciu kyseliny.

Účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny

Po perorálnom podaní 20 mg alebo 40 mg ezomeprazolu nastupuje účinok do jednej hodiny. Po opakovanom podaní 20 mg ezomeprazolu raz denne počas piatich dní sa znižuje maximálny priemerný výdaj kyseliny po stimulácii pentagastrínom o 90 % (merané 6‑7 hodín po podaní na piaty deň).

Po piatich dňoch perorálneho podávania ezomeprazolu v dávke 20 mg alebo 40 mg sa počas 24 hodín u symptomatických pacientov s GERD udržuje intragastrické pH nad hodnotou 4 v priemere 13 hodín (20 mg) a 17 hodín (40 mg). Podiel pacientov, u ktorých sa intragastrické pH udržuje nad hodnotou 4 aspoň počas 8; 12 a 16 hodín, bol po podaní dávky 20 mg ezomeprazolu 76 %, 54 % a 24 %, po podaní dávky ezomeprazolu 40 mg 97 %, 92 % a 56 %.

Ak použijeme AUC ako alternatívny parameter koncentrácie v plazme, je možné preukázať vzťah medzi inhibíciou sekrécie kyseliny a expozíciou.

Terapeutické účinky inhibície sekrécie kyseliny

K zhojeniu refluxnej ezofagitídy dôjde približne u 78 % pacientov po 4 týždňoch podávania a u 93 % po 8 týždňoch podávania ezomeprazolu v dávke 40 mg.

Jednotýždňové podávanie ezomeprazolu v dávke 20 mg 2‑krát denne spolu s vhodným antibiotikom vedie k úspešnej eradikácii H. pylori približne u 90 % pacientov.

Po eradikačnej terapii podávanej počas jedného týždňa nie je pre účinné vyhojenie vredu a ústup príznakov pri nekomplikovaných duodenálnych vredoch potrebná následná monoterapia liečivami potláčajúcimi sekréciu.

V randomizovanej, dvojito-zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii boli pacienti s endoskopicky potvrdeným krvácaním z peptického vredu (9 % klasifikovaných ako Ia, 43 % ako Ib, 38 % ako IIa a 10 % ako IIb podľa Forresta) randomizovaných na liečbu infúznym roztokom ezomeprazolu (n=375) alebo na podanie placeba (n=389). Po endoskopicky vykonanej hemostáze dostávali pacienti buď 80 mg ezomeprazolu v intravenóznej infúzii počas 30 minút nasledovanej kontinuálnou infúziou v dávke 8 mg/hod alebo placebo počas 72 hodín. Po iniciálnej 72‑hodinovej časovej perióde užívali všetci pacienti perorálne 40 mg ezomeprazolu počas 27 dní za účelom supresie kyseliny. Výskyt opätovného krvácania v rámci 3 dní bol 5,9 % v skupine pacientov liečených intravenóznym ezomeprazolom v porovnaní s 10,3 % v skupine pacientov liečených placebom. Výskyt opätovného krvácania 30 dní po ukončení liečby v skupine pacientov liečených ezomeprazlom v porovnaní so skupinou pacientov užívajúcich placebo bol 7,7 % vs. 13,6 %.

Iné účinky spojené s inhibíciou sekrécie kyseliny

Počas terapie liekmi potláčajúcimi sekréciu kyseliny stúpa hladina gastrínu v sére ako reakcia na zníženie sekrécie kyseliny.

U niektorých pacientov sa počas dlhodobého podávania ezomeprazolu pozoroval zvýšený počet ECL buniek, čo je pravdepodobne vo vzťahu k zvýšeným hladinám gastrínu v sére.

Počas dlhodobého podávania látok tlmiacich sekréciu bol opísaný o niečo častejší výskyt glandulárnych cýst v žalúdku. Tieto zmeny sú fyziologickým dôsledkom výraznej inhibície sekrécie kyseliny, sú benígne a javia sa reverzibilné.

Znížená žalúdková acidita z akéhokoľvek dôvodu zvyšuje v žalúdku počet baktérií, ktoré sú normálne prítomné v gastrointestinálnom trakte. Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže mať za následok mierne zvýšené riziko gastrointestinálnej infekcie spôsobenej Salmoneloua Campylobacterom.

V dvoch štúdiách s ranitidínom, ako aktívnym porovnávacím liečivom, vykázal ezomeprazol lepší účinok na liečbu žalúdkových vredov u pacientov, užívajúcich NSAIDs, vrátane COX-2 selektívnych NSAIDs.

V dvoch štúdiách s placebom, ako porovnávajúcou látkou, preukázal ezomeprazol lepší účinok na prevenciu žalúdkových a dvanástnikových vredov u pacientov užívajúcich NSAIDs (vo veku >60 rokov a/alebo s vredovou chorobou v anamnéze), vrátane COX-2 selektívnych NSAIDs.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia

Ezomeprazol nie je stabilný v kyslom prostredí a podáva sa perorálne vo forme obalených granúl, ktoré sa rozpúšťaju v čreve. Konverzia na R-izomér je in vivo zanedbateľná. Ezomeprazol sa absorbuje rýchlo, maximálne hladiny v plazme sa dosahujú približne 1‑2 hodiny po podaní. Absolútna biologická dostupnosť je 64 % po jednorazovom podaní 40 mg a zvyšuje sa na 89 % po opakovanom podávaní raz denne. Zodpovedajúce hodnoty pre ezomeprazol 20 mg sú 50% a 68%. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave je u zdravých osôb približne 0,22 l/kg telesnej hmotnosti. Ezomeprazol sa viaže na plazmatické bielkoviny z 97 %.

Príjem potravy spomaľuje a znižuje absorpciu ezomeprazolu, čo však nemá významný vplyv na účinok ezomeprazolu na aciditu vo vnútri žalúdka.

Metabolizmus a vylučovanie

Ezomeprazol sa úplne metabolizuje systémom cytochrómu P450 (CYP). Prevažná časť metabolizmu ezomeprazolu je závislá na polymorfnom CYP2C19, ktorý je zodpovedný za tvorbu hydroxy- a demetylmetabolitov ezomeprazolu. Zvyšná časť závisí od ďalšej špecifickej izoformy, CYP3A4, ktorá je zodpovedná za tvorbu ezomeprazol sulfónu, hlavného metabolitu nachádzajúceho sa v plazme.

Parametre, uvedené nižšie, sú najmä odrazom farmakokinetiky u osôb s funkčným enzýmom CYP2C19, silných metabolizantov.

Celkový plazmatický klírens je okolo 17 l/hod po jednej dávke a okolo 9 l/hod po opakovanom podaní. Eliminačný polčas z plazmy po opakovanom podaní jednej dávky denne je okolo 1,3 hod. Farmakokinetika ezomeprazolu bola sledovaná pri dávkach do 40 mg podávaných 2‑krát denne.Plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií sa po opakovanom podaní ezomeprazolu zväčšuje. Toto zväčšenie je závislé na dávke a vedie k nelineárnej závislosti medzi dávkou a AUC po opakovanom podaní. Táto časová a dávková závislosť je dôsledkom zníženia metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu, pravdepodobne spôsobených inhibíciou enzýmu CYP2C19 ezomeprazolom, resp. jeho sulfónovým metabolitom. Ezomeprazol sa medzi jednotlivými dávkami úplne vylúči z plazmy, pri podávaní raz denne sa neprejavuje tendencia ku kumulácii.

Hlavné metabolity ezomeprazolu nemajú žiaden účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny. Takmer 80 % perorálne podanej dávky ezomeprazolu sa vylúči vo forme metabolitov do moču, zvyšok do stolice. V moči sa zistí menej ako 1 % materskej látky.

Špeciálne skupiny obyvateľstva

Približne 2,9 ± 1,5 percentám populácie chýba funkčný enzým CYP2C19 a nazývajú sa slabí metabolizátori. U týchto osôb je metabolizmus ezomeprazolu pravdepodobne katalyzovaný hlavne CYP3A4. Po opakovanom podaní ezomeprazolu v dávke 40 mg raz denne bola u slabých metabolizantov priemerná plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií približne o 100 % väčšia ako u osôb s funkčným enzýmom CYP2C19 (silní metabolizátori). Priemerné maximálne koncentrácie v plazme boli vyššie asi o 60 %. Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie lieku.

U starších osôb (vo veku 71‑80 rokov) sa metabolizmus ezomeprazolu významne nemení.

Po aplikácii dávky 40 mg ezomeprazolu je AUC približne o 30 % vyššia u žien ako u mužov. Po opakovanom podaní 1‑krát denne nie je rozdiel medzi pohlaviami. Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie ezomeprazolu.

Pacienti s poruchou orgánových funkcií

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou pečeňových funkcií môže byť porušený metabolizmus ezomeprazolu. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je rýchlosť metabolizmu znížená, čo vedie k zdvojnásobeniu plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií ezomeprazolu. Tejto skupine pacientov sa preto majú podávať dávky maximálne 20 mg.

Ezomeprazol, ani jeho hlavné metabolity, nevykazujú pri podávaní jednej dávky denne žiadnu tendenciu ku kumulácii v organizme.

U pacientov s poruchou renálnych funkcií nebola vykonaná žiadna štúdia. Keďže obličky sú zodpovedné za vylučovanie metabolitov ezomeprazolu, nie však za vylučovanie materskej látky, u pacientov s poruchou renálnych funkcií sa neočakávajú zmeny metabolizmu ezomeprazolu.

Pediatrické údaje

Dospievajúci od 12 do 18 rokov

Po opakovanom podávaní ezomeprazolu v dávkach 20 mg a 40 mg bola celková expozícia (AUC) a čas dosiahnutia maximálnej koncentrácie lieku v plazme (T_max) u 12‑18 ročných pacientov podobné ako u dospelých, a to u oboch dávok ezomeprazolu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické premosťujúce konvenčné štúdie toxicity po opakovanom podaní, štúdie genotoxicity a reprodukčnej toxicity nevykázali žiadne zvláštne riziká pre človeka. Štúdie karcinogenity na potkanoch so zmesou racemátu ukázali hyperpláziu žalúdkových buniek ECL a karcinoidy. Tieto účinky na žalúdok potkanov sú dôsledkom trvalej a výraznej hypergastrinémie vyvolanej zníženou tvorbou žalúdkovej kyseliny a pozorujú sa po dlhodobom podávaní inhibítorov sekrécie žalúdkovej kyseliny potkanom.

6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsúl (pelety):

Sacharóza

Kukuričný škrob

Povidón K30

Nátriumlaurylsulfát

Polyvinylalkohol

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3000

Makrogol 6000

Mastenec

Ťažký zásaditý uhličitan horečnatý

Kopolymér MA/EA 1:1, 30% disperzia

Polysorbát 80

Telo kapsuly:

Želatína

Oxid titaničitý (E171)

Červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Blistrové balenie zložené z OPA/Al/PE+DES filmu/Al + PE fólie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Blistrové balenie zložené z OPAAl/PVC/Al fólie

Uchovávajte pri teplote do 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

HDPE obal

Obal uchovávajte dobre uzatvorený na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (OPA/Al/PE + DES film/Al + PE fólia): 7, 14, 15, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 a 100 tvrdých gastrorezistentných kapsúl v škatuľke.

Blistrové balenie (OPA/Al/PVC/Al fólia): 7, 14, 15, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 a 100 tvrdých gastrorezistentných kapsúl v škatuľke.

HDPE obal s PP uzáverom s vysušovadlom: 98 tvrdých gastrorezistentných kapsúl v škatuľke. Kapsula s vysušovadlom nie je určená na konzumáciu.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnýmipožiadavkami.

Podanie cez gastrickú sondu

1. Otvorte kapsulu a pelety vyprádnite do vhodnej striekačky a naplňte striekačku približne 25 ml vody a približne 5 ml vzduchu.

U niektorých sond je potrebné pelety dispergovať v 50 ml vody, aby nedošlo k upchatiu hadičiek.

2. Pretrepte ihneď striekačkou, aby sa pelety rovnomerne rozdispergovali v celom objeme.

3. Striekačku držte hrotom nahor a skontrolujte, či hrot nie je upchatý.

4. Pripevnite striekačku k sonde pri zachovaní vyššie opísanej polohy.

5. Pretrepte striekačkou a obráťte ju do polohy hrotom smerujúcim nadol. Ihneď injikujte 5-10 ml do sondy. Otočte striekačku po vstrieknutí a pretrepte ňou (striekačka sa má držať hrotom nahor, aby sa predišlo jeho upchatiu).

6. Otočte striekačku hrotom nadol a okamžite injikujte ďalších 5‑10 ml do sondy. Tento postup opakujte, kým sa striekačka nevyprázdni.

7. Ak je potrebné vypláchnuť sediment, ktorý zostal v striekačke, naplňte striekačku 25 ml vody a 5 ml vzduchu a opakujte postup opísaný v bode 5. U niektorých sond je treba použiť 50 ml vody.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Krka, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto

Slovinsko

8. Registračné číslo

Emanera 20 mg: 09/0108/10-S

Emanera 40 mg: 09/0109/10-S

9. Dátum registrácie

24.2.2010.

9. Dátum revízie textu

marec 2013