Top of Form

Písomná informácia pre používateľa

Epirubicin Actavis 2mg/ml

injekčný roztok

epirubicíniumchlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete používať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Epirubicin Actavis a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Epirubicin Actavis
3. Ako používať Epirubicin Actavis
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Epirubicin Actavis
6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Epirubicin Actavis a na čo sa používa

Epirubicin Actavis je liek proti rakovine. Liečba liekom proti rakovine sa niekedy nazýva chemoterapia. Epirubicin Actavis patrí do skupiny liekov nazývaných antracyklíny. Tieto pôsobia na aktívne rastúce bunky, spomaľujú alebo zastavujú ich rast a zvyšujú šancu na odumretie týchto buniek.

Epirubicin Actavis sa používa na liečbu rôznych druhov rakoviny. Spôsob použitia závisí od druhu rakoviny, ktorá sa lieči.

Ak sa Epirubicin Actavis použije na liečbu rakoviny prsníka, žalúdka, pľúc a pokročilej rakoviny vaječníkov, podá sa injekciou do krvného obehu.

Ak sa Epirubicin Actavis použije na liečbu rakoviny steny močového mechúra, podá sa injekciou cez hadičku do močového mechúra. Môže sa tiež použiť po iných liečbach, aby sa predišlo opätovnému rastu týchto buniek.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Epirubicin Actavis

Nepoužívajte Epirubicin Actavis:

• ak ste alergický na epirubicíniumchlorid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6) alebo na iné podobné lieky (patriace do skupiny liekov nazývanej antracyklíny, kam okrem iných patrí doxorubicín a daunorubicín)

• ak ste alergický na lieky patriace do skupiny antracénediónov (vrátane liekov používaných na liečbu rakoviny)

• ak dojčíte.
  
  

Epirubicín sa nesmie podať injekciou do žily (intravenózne použitie):

• ak viete, že máte nízke hodnoty krvného obrazu spôsobené predchádzajúcou liečbou inými liekmi proti rakovine alebo predchádzajúcou liečbou ožarovaním

• ak ste podstúpili inú chemoterapiu maximálnymi dávkami, napr. epirubicínu a/alebo iných antracyklínov (ako daunorubicín alebo doxorubicín) a antracéndiónov, ktorá môže zvýšiť riziko výskytu vedľajších účinkov

• ak trpíte alebo ste trpeli problémami so srdcom

• ak trpíte závažnou akútnou (náhlou) infekciou

• ak máte závažné problémy s pečeňou.

Epirubicin Actavis sa nesmie podať injekciou do močového mechúra:

• ak trpíte infekciou močových ciest (vrátane obličiek, močového mechúra a močovej rúry)

• ak sú prítomné nádory prerastajúce stenu močového mechúra

• ak sú problémy so zavedením hadičky do močového mechúra

• ak máte zápal močového mechúra

• ak máte krv v moči (hematúria).
  
  

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používať Epirubicin Actavis, obráťte sa na svojho lekára, ak:

• máte nejaké problémy s pečeňou alebo obličkami

• ste boli nedávno očkovaný alebo máte byť zaočkovaný.

V prípade, že si váš zdravotný stav vyžaduje špeciálnu starostlivosť, informujte o tom svojho lekára.

Lekár vám bude robiť aj pravidelné vyšetrenia

• aby sa vám príliš nezhoršil krvný obraz

• aby kontroloval hladinu kyseliny močovej alebo iných faktorov v krvi

• aby zistil, či vaše srdce a pečeň pracujú normálne

• ak ste postúpili alebo podstúpite liečbu ožarovaním v oblasti srdca.

V prípade, že spozorujete opuchy a bolesť v ústach alebo na sliznici, informujte svojho lekára.

Je možné, že váš moč bude počas jedného alebo dvoch dní od podania sfarbený do červena.

Iné lieky a Epirubicin Actavis

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi. Sem patria hlavne:

• cimetidín (používa sa na zníženie množstva kyseliny v žalúdku)

• trastuzumab (používa sa na liečbu rakoviny)

• paklitaxel a docetaxel (používa sa na liečbu niektorých druhov rakoviny)

• interferón alfa-2b (používa sa pri niektorých druhoch rakoviny a lymfómu a pri žltej horúčke)

• chinín (používa sa na liečbu malárie a kŕčov nôh)

• dexverapamil (používa sa na liečbu niektorých srdcových stavov)

• lieky, ktoré môžu mať vplyv na srdce, napr. 5-fluóruracil, cyklofosfamid, cisplatina, taxány (používajú sa na liečbu rakoviny) alebo blokátory vápnikových kanálov (používajú sa na liečbu vysokého krvného tlaku alebo niektorých srdcových stavov)

• lieky, ktoré môžu ovplyvniť vašu pečeň

• živé vakcíny

• iné lieky, ktoré môžu ovplyvniť kostnú dreň (ako iné lieky na liečbu rakoviny, sulfónamidy a chloramfenikol [lieky proti baktériám], difenylhydnatoín [liek na epilepsiu], deriváty amidopyrínu [niektoré lieky na liečbu napr. bolesti a horúčky] a niektoré lieky proti vírusom)

• dexrazoxan (používa sa na to, aby sa predišlo toxickému účinku epirubicínu na srdce, t. j. chronickej kumulatívnej kardiotoxicite spôsobenej epirubicínom).

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojim lekárom.

Tehotenstvo

Ak sa Epirubicin Actavis použije počas tehotenstva, môže spôsobiť vrodené vady. Je dôležité informovať lekára o tom, či ste tehotná alebo ak otehotniete počas liečby. Epirubicin Actavis sa počas tehotenstva nesmie použiť, pokiaľ to jednoznačne neurčí lekár.

Ak sa vy alebo váš partner liečite Epirubicinom Actavis, odporúča sa používať účinnú antikoncepciu, aby sa predišlo tehotenstvu. Ak otehotniete počas liečby alebo si želáte mať deti po ukončení liečby, odporúča sa genetické poradenstvo.

Dojčenie

Epirubicin Actavis môže byť škodlivý pre dojčené deti, preto musia dojčiace ženy pred začiatkom liečby Epirubicinom Actavis dojčenie ukončiť.

Plodnosť

Pri liečbe epirubicinom existuje riziko sterility (straty plodnosti). Pacienti mužského pohlavia majú pred liečbou zvážiť možnosť uchovania spermií.

Epirubicín môže zapríčiniť vynechanie menštruácie alebo predčasnú menopauzu (zánik menštruácie) u žien pred menopauzou.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Epirubicin Actavis môže spôsobiť nevoľnosť a vracanie, čo môže dočasne znížiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Epirubicin Actavis obsahuje sodík

Tento liekobsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na ml, to znamená, že v podstate „neobsahuje sodík“.

3. Ako používať Epirubicin Actavis

Epirubicin Actavis vám podá lekár alebo zdravotná sestra buď do žily alebo priamo do močového mechúra. Lekár určí správnu dávku a počet dní liečby, čo závisí od typu rakoviny, vášho zdravotného stavu, výšky, hmotnosti, činnosti pečene a inej liečby, ktorú môžete podstúpiť.

Injekcia alebo infúzia do žily

Epirubicin Actavis sa môže podávať injekciou do žily počas 3 – 5 minút. Pred tým, než sa podá formou pomalej infúzie, zvyčajne kvapkaním do žily počas 30 minút, sa môže zriediť.

Podanie injekcie do močového mechúra

Ak sa injekcia podá do močového mechúra, nesmiete piť žiadne tekutiny 12 hodín pred liečbou, aby sa liek príliš nezriedil močom. Po podaní (instilácii) sa má roztok v močovom mechúre udržať 1 – 2 hodiny. Je potrebné, aby ste sa občas obrátili. Tým sa zabezpečí, že do kontaktu s liekom prídu všetky časti močového mechúra.

Treba dbať na to, aby pri vyprázdňovaní močového mechúra nedošlo ku kontaktu obsahu mechúra s pokožkou. V prípade kontaktu s pokožkou dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou, ale pokožku nedrhnite.

Lekár vám bude pravidelne kontrolovať krv kvôli akýmkoľvek vedľajším účinkom. Aby sa zachytilo akékoľvek možné poškodenie srdca, bude lekár niekoľko týždňov po liečbe sledovať aj srdce.

Použitie u detí

Údaje o bezpečnosti a účinnosti u detí nie sú k dispozícii.

Ak dostanete viac Epirubicinu Actavis, ako máte

Môže to mať vplyv na vaše srdce, zhoršiť krvný obraz a spôsobiť toxické účinky na tráviaci trakt (hlavne mukozitídu, t. j. zápal slizníc). Môžete pocítiť bolesti v ústach. Keďže vám tento liek podajú v nemocnici, je nepravdepodobné, že ho dostanete príliš veľa alebo príliš málo. Ak máte akékoľvek obavy, informuje svojho lekára.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak počas podávania epirubicínu do žily spozorujete ktorýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov, ihneď to povedzte svojmu lekárovi, pretože sa jedná o veľmi závažné vedľajšie účinky. Možno budete potrebovať okamžitú lekársku starostlivosť:

• sčervenanie, bolesť alebo opuch v mieste podania injekcie; po náhodnej injekcii mimo žily môže dôjsť k poškodeniu tkaniva

• príznaky problémov so srdcom alebo krvnou zrazeninou v pľúcach ako bolesť v hrudi, dýchavičnosť, opuch členkov (tieto účinky sa môžu objaviť aj po niekoľkých týždňoch po ukončení liečby epirubicínom)

• závažné alergické reakcie, príznaky vrátane slabosti, kožnej vyrážky, opuchu tváre a ťažkostí s dýchaním alebo chrčania; v niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť kolaps

• horúčka s enormne zvýšenou telesnou teplotou – viac ako 41 °C (hyperpyrexia).

Ak spozorujete niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, informujte čo najskôr svojho lekára:

Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 pacientov):

Potlačenie tvorby krviniek v kostnej dreni (spôsobuje zhoršenie krvného obrazu), vypadávanie vlasov (zvyčajne vratné), spomalený rast fúzov, červené sfarbenie moču 1 – 2 dni po podaní lieku.

Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov):

Závažná strata chuti do jedla spôsobujúca stratu hmotnosti (anorexia), strata telesnej tekutiny (dehydratácia), pocit choroby (pocit na vracanie alebo vracanie), hnačka (ktorá môže viesť k dehydratácii), strata chuti do jedla, bolesť brucha, zápal pažeráka (ezofagitída), vysoké množstvo pigmentov (telesných farbív) v ústach, opuch a bolesť v ústach, vredy na perách a/alebo jazyku a/alebo pod jazykom, návaly horúčavy, horúčka alebo infekcie, začervenanie, bolesť alebo opuch v mieste podania injekcie, poškodenie tkaniva po náhodnom podaní injekcie mimo žily, alergické reakcie alebo zápal močového mechúra (niekedy s krvácaním) po podaní injekcie do močového mechúra.

Menej časté (postihujú menej ako 1 z 100 pacientov):

Znížený počet krvných doštičiek (trombocytopénia) – často spôsobuje podliatiny alebo krvácanie, bolesť hlavy, vysoké množstvo pigmentov v koži a nechtoch, začervenanie kože, citlivosť kože na svetlo (v prípade liečby ožarovaním), zápal žíl vrátane zrážania krvi (tromboflebitída).

Zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 1 000 pacientov)

Leukémia (rakovina krvi), závažná alergická reakcia postihujúca celé telo (anafylaxia), žihľavka, zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia) – môže spôsobiť dnu, horúčka a/alebo triaška, závraty, vynechanie menštruácie (amenorea), nedostatok spermií, dna, zmeny v činnosti srdca alebo pečene, celkový pocit nepohody, slabosť.

Neznáme (častosť výskytu sa nedá určiť z dostupných údajov)

Infekcia pľúc (pneumónia), infekcia krvi (sepsa), septický šok (závažná komplikácia sepsy, t. j. otravy krvi), krvácanie a nedostatok kyslíka v telesných tkanivách, začervenanie a opuch očí, šok, upchatie cievy krvnou zrazeninou (napr. v pľúcach), kožná vyrážka, svrbenie, zmeny na koži, začervenanie (napr. kože).

V prípade podania epirubicínu priamo do močového mechúra môžete pociťovať bolesť alebo problémy pri močení alebo časté nutkanie na močenie. Taktiež môžete spozorovať krv v moči.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Epirubicin Actavis

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte v chladničke pri teplote 2 °C – 8 °C.

Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale (škatuľke) na ochranu pred svetlom.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie uvedenom na štítku a škatuľke po EXP (skratka používaná pre dátum exspirácie). Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nepoužívajte tento liek, ak spozorujete viditeľné známky poškodenia.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Epirubicin Actavis obsahuje

• Liečivo je epirubicíniumchlorid. Každý mililiter injekčného roztoku obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.

• Ďalšie zložky sú chlorid sodný, kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) a voda na injekciu.

Ako vyzerá Epirubicin Actavis a obsah balenia

Epirubicin Actavis 2 mg/ml injekčný roztok je číry červený roztok.

Veľkosti balenia:

1 x 5 ml injekčná liekovka (10 mg/5 ml)

1 x 10 ml injekčná liekovka (20 mg/10 ml)

1 x 25 ml injekčná liekovka (50 mg/25 ml)

1 x 50 ml injekčná liekovka (100 mg/50 ml)

1 x 100 ml injekčná liekovka (200 mg/100 ml)

Jedna 5 ml injekčná liekovka injekčného roztoku Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 9,35 mg epirubicínu.
Jedna 10 ml injekčná liekovka injekčného roztoku Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 20 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 18,7 mg epirubicínu.
Jedna 25 ml injekčná liekovka injekčného roztoku Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 46,75 mg epirubicínu.

Jedna 50 ml injekčná liekovka injekčného roztoku Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 93,5 mg epirubicínu.

Jedna 100 ml injekčná liekovka injekčného roztoku Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 187 mg epirubicínu.

Držiteľ rozhodnutia registrácii

Actavis Group hf.

Reykjavíkurvegi 76-78, IS-220 Hafnarfjörður, Island.

Výrobca

Actavis Italy S.p.A.

Nerviano Plant, Viale Pasteur 10, 20014 Nerviano (Milan), Taliansko.

S.C. Sindan Pharma S.R.L.

11 Ion Mihalache Blvd., 011171 Bukurešť, Rumunsko.

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Česká republika Epirubicin Actavis 2 mg/ml

Maďarsko Episindan

Poľsko Episindan

Slovenská republika Epirubicin Actavis 2 mg/ml

Slovinsko Episindan

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 07/2014.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len zdravotníckych pracovníkov:

Epirubicin Actavis 2 mg/ml
injekčný roztok

Pokyny na použitie

CYTOSTATIKUM

Inkompatibility

Odporúča sa zamedziť dlhotrvajúcemu kontaktu epirubicínu s akýmkoľvek roztokom so zásaditým pH (vrátane roztokov obsahujúcich hydrogenuhličitan), pretože spôsobuje hydrolýzu lieku. Na riedenie sa majú použiť len roztoky uvedené v časti „Pokyny na použitie“.

Injekčný roztok ani akýkoľvek zriedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s inými liekmi. Bola hlásená fyzikálna inkompatibilita s heparínom.

Epirubicín sa nesmie miešať s inými liekmi.

Pokyny na použitie

Intravenózne podanie:Epirubicin Actavis sa odporúča podať cez hadičku s voľne stekajúcou intravenóznou infúziou (0,9 % chlorid sodný). Aby sa minimalizovalo riziko trombózy alebo perivenóznej extravazácie, obvyklý čas podania infúzie sa pohybuje od 3 do 20 minút v závislosti od dávky a objemu infúzneho roztoku. Priame intravenózne podanie sa neodporúča vzhľadom na riziko extravazácie, ktorá môže nastať aj napriek prítomnosti primeraného návratu krvi po aspirácii ihlou.

Intravezikálne podanie:Epirubicin Actavis sa má pred podaním zriediť sterilnou vodou na injekciu alebo 0,9 %sterilným fyziologickým roztokom. Epirubicin Actavis sa má instilovať pomocou katétra a je potrebné ho v močovom mechúre udržať počas 1 – 2 hodín. Počas instilácie je potrebné pacienta polohovať, aby sa do maximálnej miery zabezpečil kontakt roztoku so sliznicou panvy. Aby sa predišlo nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacienta treba poučiť, aby 12 hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny a aby po skončení doby instilácie vyprázdnil močový mechúr.

Injekčný roztok neobsahuje žiadne konzervačné látky a akékoľvek nepoužité množstvo lieku sa musí okamžite zlikvidovať.

Pokyny na bezpečné zaobchádzanie s cytostatikami a ich likvidáciu:

1. Prípravu infúzneho roztoku má vykonať školený personál v aseptických podmienkach.

2. Príprava infúzneho roztoku sa má vykonať vo vyhradenom aseptickom priestore.

3. Majú sa použiť vhodné jednorazové ochranné rukavice, okuliare, plášte a masky.

4. Majú sa vykonať opatrenia, aby sa predišlo náhodnému kontaktu lieku s očami. V prípade kontaktu lieku s očami vypláchnite oči dostatočným množstvom vody a/alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného. Potom vyhľadajte lekársku pomoc.

5. V prípade kontaktu lieku s pokožkou dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou alebo roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Nedrhnite však kožu kefou. Po vyzlečení rukavíc si vždy umyte ruky.

6. Ak sa liek rozleje alebo vytečie, treba liek zneutralizovať zriedeným roztokom chlórnanu sodného (1 % dostupného chlóru), potom odsať a použiť vodu. Všetok materiál použitý na čistenie sa má likvidovať nižšie uvedeným spôsobom.

7. Tehotné ženy nesmú zaobchádzať s cytotoxickými prípravkami.

8. Primeraná pozornosť a bezpečnostné opatrenia sa majú venovať likvidácii všetkých materiálov (injekčné striekačky, ihly, atď.) použitých na rekonštitúciu a/alebo riedenie cytotoxických liekov. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

Uchovávanie
V originálnom balení:Uchovávajte v chladničke pri teplote 2 °C – 8 °C. Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Po prvom otvorení:Z mikrobiologického hľadiska sa musí liek použiť okamžite po prvom prepichnutí gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania zodpovedá používateľ.

Po zriedení injekčného roztoku:Liek sa musí použiť okamžite po prvom prepichnutí gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky zodpovedá používateľ.

Ďalšie informácie si prečítajte v súhrne charakteristických vlastností lieku pre Epirubicin Actavis 2 mg/ml injekčný roztok.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOVLIEKU

Epirubicin Actavis 2 mg/ml

injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý mililiter injekčného roztoku obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 5 ml injekčná liekovka s injekčným roztokom Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 9,35 mg epirubicínu.

Jedna 10 ml injekčná liekovka s injekčným roztokom Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 20 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 18,7 mg epirubicínu.

Jedna 25 ml injekčná liekovka s injekčným roztokom Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 46,75 mg epirubicínu.

Jedna 50 ml injekčná liekovka s injekčným roztokom Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 93,5 mg epirubicínu.

Jedna 100 ml injekčná liekovka s injekčným roztokom Epirubicinu Actavis 2 mg/ml obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 187 mg epirubicínu.

Pomocná látka so známym účinkom: sodík 3,54 mg/ml (0,154 mmol).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Číry červený roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Epirubicín sa používa na liečbu škály nádorových ochorení vrátane:

• karcinómu prsníka

• pokročilého karcinómu vaječníkov

• karcinómu žalúdka

• malobunkového karcinómu pľúc.
  
  

Intravezikálne podanie sa ukázalo byť prospešné pri:

• liečbe papilárneho karcinómu močového mechúra z prechodných buniek

• liečbe karcinómu močového mechúra in-situ

• profylaxii recidív povrchového karcinómu močového mechúra po transuretrálnej resekcii.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Epirubicin Actavis je určený iba na intravenózne alebo intravezikálne použitie.

Pediatrická populácia

O bezpečnosti a účinnosti lieku u detí nie je dostatok údajov.

Intravenózne podanie
Epirubicin Actavis sa odporúča podať cez hadičku s voľne stekajúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku po kontrole správneho umiestnenia ihly v žile. Treba postupovať opatrne, aby sa zabránilo extravazácii (pozri časť 4.4). V prípade extravazácie sa má podávanie okamžite zastaviť.

Zvyčajná dávka
Ak sa epirubicíniumchlorid používa v monoterapii, odporúčaná dávka u dospelých je 60 – 90 mg/m²povrchu tela. Epirubicíniumchlorid sa má podávať intravenóznou injekciou počas 3 – 5 minút. Dávka sa má zopakovať v 21-dňových intervaloch v závislosti od stavu kostnej drene pacienta vo vzťahu ku krvotvorbe. V prípade výskytu príznakov toxicity vrátane závažnej neutropénie/neutropenickej horúčky a trombocytopénie (môžu pretrvávať na 21. deň) môže byť potrebná úprava alebo odklad nasledujúcej dávky.

Vysoká dávka

Pri monoterapii karcinómu pľúc vysokými dávkami sa má epirubicíniumchlorid podávať podľa nasledovného režimu:

• malobunkový karcinóm pľúc (predtým neliečený): 120 mg/m² na 1. deň, každé 3 týždne.

Pri liečbe vysokými dávkami sa môže epirubicíniumchlorid podávať vo forme intravenózneho bolusu počas 3 – 5 minút alebo vo forme infúzie trvajúcej maximálne 30 minút.

Karcinóm prsníka
Pri adjuvantnej liečbe včasného karcinómu prsníka u pacientok s pozitívnymi lymfatickými uzlinami sa odporúča podať epirubicín intravenózne v dávke od 100 mg/m²(jednorazová dávka na 1. deň) do 120 mg/m²(rozdelená do dvoch dávok na 1. a 8. deň) každé 1 – 4 týždne v kombinácii s intravenóznym cyklofosfamidom a 5-fluóruracilom a perorálnym tamoxifenom.

Nižšie dávky (60 – 75 mg/m² pri liečbe zvyčajnými dávkami a 105 – 120 mg/m²pri liečbe vysokými dávkami) sa odporúčajú u pacientov, ktorých funkcia kostnej drene bola poškodená predchádzajúcou chemoterapiou alebo rádioterapiou, vekom alebo neoplastickou infiltráciou kostnej drene. Celková dávka v jednom cykle sa môže rozdeliť do 2 – 3 po sebe nasledujúcich dní.

Pri monoterapii a kombinovanej chemoterapii rôznych nádorov sa zvyčajne používajú nasledujúce dávky epirubicíniumchloridu:

	Dávka epirubicíniumchloridu (mg/m2)a
Druh karcinómu	Monoterapia	Kombinovaná liečba
Pokročilý karcinóm vaječníkov	60 – 90	50 – 100
Karcinóm žalúdka	60 – 90	50
Malobunkový karcinóm pľúc	120	120
Karcinóm močového mechúra	50 mg/50 ml alebo 80 mg/50 ml (karcinóm in situ) Profylaxia: 50 mg/50 ml týždenne počas 4 týždňov, potom mesačne počas 11 mesiacov

^a Dávky vo všeobecnosti podávané na 1. deň alebo na 1., 2. a 3. deň v 21-dňových intervaloch.

Kombinovaná liečba

Ak sa epirubicíniumchlorid používa v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi, je potrebné podľa toho znížiť dávku. Obvykle používané dávky sú uvedené v tabuľke vyššie.

Porucha funkcie pečene

Vzhľadom na to, že sa epirubicín vylučuje hlavne hepatobiliárnym systémom, u pacientov s poruchou funkcie pečene sa má dávka znížiť v závislosti od koncentrácie sérového bilirubínu alebo AST nasledovne:

Pri stredne závažnej poruche funkcie pečene (bilirubín: 1,4 – 3 mg/100 ml) je potrebné znížiť dávkuo 50 %, zatiaľ čo pri závažnej poruche funkcie pečene (bilirubín > 3 mg/100 ml) je nutné dávku znížiť o 75 %.

AST*) Zníženie dávky

2 – 5-násobok hornej hranice referenčného rozpätia 50 %

> 5-násobok hornej hranice referenčného rozpätia 75 %

*) aspartátaminotransferáza

Porucha funkcie obličiek

Pri stredne závažnej poruche funkcie obličiek nie je potrebné znížiť dávku, pretože touto cestou sa vylučuje len obmedzené množstvo epirubicínu. Napriek tomu je potrebné dávku upraviť u pacientov so sérovým kreatinínom > 5 mg/dl.

Intravezikálne podanie
Pri liečbe povrchového karcinómu močového mechúra a karcinómu in situ sa môže epirubicíniumchlorid podávať intravezikálne. V prípade invazívnych nádorov, ktoré prerástli stenu močnového mechúra, sa nemá podávať intravezikálne. V týchto situáciách je vhodnejšia systémová liečba alebo chirurgický zákrok (pozri časť 4.3). Intravezikálne podanie epirubicíniumchloridu bolo úspešné aj ako profylaxia recidívy po transuretrálnej resekcii povrchových nádorov.

Na liečbu povrchového karcinómu močového mechúra sa odporúča nasledovný režim s použitím nižšie uvedenej tabuľky riedenia:

Instilácia 50 mg/50 ml (zriedená fyziologickým roztokom alebo sterilnou destilovanou vodou) raz týždenne počas 8 týždňov. V prípade lokálnej toxicity sa odporúča znížiť dávku na 30 mg/50 ml.

Karcinóm in situ: do 80 mg/50 ml (podľa individuálnej tolerancie pacienta).

Na profylaxiu: instilácia 50 mg/50 ml raz týždenne počas 4 týždňov a potom instilácia rovnakej dávky mesačne počas 11 mesiacov.

TABUĽKA RIEDENIA PRE INSTILAČNÉ ROZTOKY APLIKOVANÉ DO MOČOVÉHO MECHÚRA

Požadovaná dávka epirubicíniumchloridu	Objem injekcie epirubicí-niumchloridu s koncentráciou 2 mg/ml	Objem sterilnej vody alebo sterilného 0,9 % fyziologického roztoku na zriedenie	Celkový objem instilácie aplikovanej do močového mechúra
30 mg	15 ml	35 ml	50 ml
50 mg	25 ml	25 ml	50 ml
80 mg	40 ml	10 ml	50 ml

Roztok sa má v močovom mechúre udržať počas 1 – 2 hodín. Aby sa predišlo nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacienta treba poučiť, aby 12 hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny. Počas instilácie je potrebné pacienta občas polohovať a poučiť, aby po skončení doby instilácie vyprázdnil močový mechúr.

4.3 Kontraindikácie

Epirubicin Actavis je kontraindikovaný v týchto prípadoch:

• precitlivenosť na epirubicín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• precitlivenosť na iné antracyklíny alebo antracéndióny

• laktácia.

Intravenózne použitie:

• pretrvávajúca myelosupresia

• výrazná myelosupresia vyvolaná predchádzajúcou liečbou inými cytostatikami alebo rádioterapiou

• predchádzajúca liečba maximálnymi kumulatívnymi dávkami epirubicínu a/alebo iných antracyklínov (napr. doxorubicínu alebo daunorubicínu) a antracéndiónov (pozri časť 4.4)

• porucha srdcovej činnosti v súčasnosti alebo minulosti vrátane:

• • zlyhávania srdca 4. stupňa podľa NYHA

  • akútneho infarktu myokardu a prekonaného infarktu myokardu s následkom zlyhávania srdca 3. alebo 4. stupňa podľa NYHA

  • akútne zápalové ochorenie srdca

  • arytmia so závažnými hemodynamickými následkami

• nestabilná angína pektoris

• myokardiopatia

• akútne systémové infekcie

• závažná porucha funkcie pečene.

Intravezikálne podanie Epirubicinu Actavis je kontraindikované v týchto prípadoch:

• infekcie močového traktu

• hematúria

• invazívne nádory, ktoré prerastajú stenu močového mechúra

• problémy so zavedením katétra

• zápal močového mechúra.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všeobecne:Epirubicin Actavis sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so skúsenosťami s používaním cytotoxickej liečby. Na zvládnutie liečby a možných komplikácií v súvislosti s myelosupresiou, hlavne po liečbe vysokými dávkami epirubicínu, má byť dostupné vybavenie na diagnostiku a liečbu.

Pred začatím liečby epirubicínom sa musia pacienti zotaviť z prejavov aktútnej toxicity (ako závažná stomatitída alebo mukozitída, neutropénia, trombocytopénia a generalizované infekcie) spôsobených predchádzajúcou cytotoxickou liečbou.

Hoci liečba vysokými dávkami epirubicínu (napr. ≥ 90 mg/m² každé 3 až 4 týždne) spôsobuje nežiaduce účinky zvyčajne podobné tým, ktoré sa pozorovali pri štandardných dávkach (< 90 mg/m²každé 3 až 4 týždne), závažnosť neutropénie a stomatitídy/mukozitídy sa môže zvýšiť. Liečba vysokými dávkami epirubicínu si vyžaduje osobitnú pozornosť kvôli možným klinickým komplikáciám z dôvodu závažnej myelosupresie.

Činnosť srdca:Rizikovým faktorom pri liečbe antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť včasnými (t.j. akútnymi) alebo neskorými (t.j. oneskorenými) účinkami.

Včasné (t. j. akútne) účinky: Včasná kardiotoxicita epirubicínu zahŕňa hlavne sínusovú tachykardiu a/alebo abnormality v elektrokardiograme (EKG) ako nešpecifické zmeny ST-segmentu a T- vlny. Boli tiež hlásené tachyarytmie vrátane predčasných ventrikulárnych kontrakcií, ventrikulárna tachykardia a bradykardia, atrioventrikulárna a ramienková blokáda. Tieto účinky zvyčajne nie sú predzvesťou následného výskytu oneskorenej kardiotoxicity, zriedkavo sú klinicky významné a zvyčajne sa neberú do úvahy ako dôvod na ukončenie liečby epirubicínom.

Neskoré (t. j. oneskorené) účinky: Oneskorená kardiotoxicita sa počas liečby epirubicínom vyvinie zvyčajne neskôr alebo do 2 až 3 mesiacov od ukončenia liečby, avšak boli hlásené aj neskoršie účinky (niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby). Oneskorená kardiomyopatia sa prejavuje znížením ejekčnej frakcie ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) a/alebo znakmi a príznakmi kongestívneho zlyhávania srdca (congestive heart failure, CHF) ako dyspnoe, edém pľúc, hypostatický edém, kardiomegália a hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálny výpotok a nepravidelný rytmus. Život ohrozujúce CHF je najzávažnejšou formou kardiomyopatie indukovanej antracyklínom a predstavuje toxicitu limitujúcu kumulatívnu dávku lieku. Zlyhávanie srdca sa môže objaviť niekoľko týždňov po ukončení liečby epirubicínom a nemusí odpovedať na špecifickú liečbu.

Pri stanovovaní maximálnej kumulatívnej dávky epirubicínu je potrebné zohľadniť každú súbežnú liečbu potenciálne kardiotoxickými liekmi. Kumulatívna dávka epirubicínu 900 mg/m²sa v prípade zvyčajných i vysokách dávok môže prekročiť len s extrémnou opatrnosťou. Pri dávkach prevyšujúcich tieto hodnoty výrazne rastie riziko ireverzibilného kongestívneho zlyhávania srdca (pozri časť 5.1).

Pred každým liečebným cyklom a po ňom sa odporúča vyšetrenie EKG. Zmeny v krivke EKG ako sploštenie alebo inverzia T-vlny, pokles ST-segmentu alebo nástup arytmií, zvyčajne prechodných a reverzibilných, nemusia byť nutne považované za dôvod na ukončenie liečby.

Aby sa minimalizovalo riziko závažného poškodenia srdca, má sa pred liečbou epirubicínom u pacientov vyhodnotiť funkcia srdca a tá sa musí počas liečby monitorovať.

Kardiomyopatia vyvolaná antracyklínmi je spojená s pretrvávajúcim znížením voltáže QRS-komplexu, predĺžením systolických intervalov mimo normy (PEP/LVET) a znížením ejekčnej frakcie. Počas liečby epirubicínom je osobitne dôležité monitorovať činnosť srdca. Odporúča sa vyšetriť činnosť srdca neinvazívnymi technikami. Zmeny EKG môžu naznačovať kardiomyopatiu vyvolanú antracyklínmi, avšak EKG nie je dostatočne citlivá alebo špecifická metóda na sledovanie kardiotoxicity vyvolanej antracyklínmi.

U pacientov liečených trastuzumabom v monoterapii alebo v kombinácii s antracyklínmi ako je epirubicín sa pozorovalo zlyhávanie srdca (2. – 4. stupňa podľa NYHA, New York Heart Association). ktoré môže byť stredne závažné až závažné a bolo spájané so smrťou. Trastuzumab a antracyklíny ako je epirubicín sa súbežne v kombinácii nemajú používať s výnimkou dobre kontrolovaných klinických štúdií s monitorovaním funkcie srdca. Pri liečbe trastuzumabom je riziko kartiotoxicity aj u pacientov, ktorí sa v predchádzajúcom období liečili antracyklínmi. Toto riziko je však v porovnaní so súbežným použitím trastuzumabu a angracyklínov menšie.

Biologický polčas trastuzumabu je asi 4 – 5 týždňov, preto môže po ukončení liečby pretrvávať v cirkulácii až 20 – 25 týždňov. U pacientov, ktorým sa po ukončení liečby trastuzumabom podávajú antracyklíny ako epirubicín, môže byť zvýšené riziko kardiotoxicity. Pokiaľ je to možné, lekár sa má počas 25 týždňov od ukončenia liečby trastuzumabom vyhnúť podaniu liečby založenej na antracyklínoch.

Ak sa antracyklíny ako epirubicín použijú, má sa u pacienta dôkladne monitorovať funkcia srdca.

Ak sa počas liečby trastuzumabom, ktorá nasledovala po liečbe epirubicínom, vyvinie symptomatické zlyhávanie srdca, na liečbu sa majú použiť lieky na to určené.

Riziko závažnej poruchy srdca sa môže znížiť pravidelným sledovaním ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF) počas liečby a okamžitým ukončením podávania epirubicínu pri prvých náznakoch porúch funkcie srdca. Na opakované hodnotenie funkcie srdca sa uprednostňuje metóda stanovenia LVEF rádionuklidovou ventrikulografiou (MUGA) alebo echokardiografiou (ECHO). Odporúča sa základné vyšetrenie srdca pomocou EKG a MUGA alebo ECHO, hlavne u pacientov s rizikovými faktormi na zvýšenie kardiotoxicity. Opakované stanovenie LVEF pomocou MUGA alebo ECHO sa má vykonávať hlavne pri vyšších, kumulatívnych dávkach antracyklínu. Použitá technika stanovenia sa počas celého sledovania nemá meniť. U pacientov s rizikovými faktormi, predovšetkým u pacientov s predchádzajúcou liečbou antracyklínmi alebo antracéndiónmi, sa musí funkcia srdca monitorovať obzvlášť prísne.

Vzhľadom na riziko vzniku kardiomyopatie sa kumulatívna dávka epirubicínu 900 mg/m²môže prekročiť len s extrémnou opatrnosťou.

Rizikové faktory kardiotoxicity zahŕňajú aktívne alebo skryté kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúcu alebo súbežnú rádioterapiu mediastína/perikardia, predchádzajúcu liečbu inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi a súbežné použitie iných liekov, ktoré majú schopnosť potláčať kontraktilitu srdca alebo kardiotoxických liekov (napr. trastuzumabu) (pozri časť 4.5) – zvýšené riziko je u starších pacientov.

U pacientov, ktorým sa podávajú vysoké kumulatívne dávky a u pacientov s rizikovými faktormi sa musí funkcia srdca monitorovať obzvlášť prísne. Kardiotoxicita spôsobená epirubicínom sa však môže vyskytnúť aj pri nižších kumulatívnych dávkach (< 900 mg/m²) či neprítomnosti kardiálnych rizikových faktorov. Predpokladá sa, že toxicita epirubicínu a iných antracyklínov alebo antracéndiónov je aditívna. V prípade srdcovej insufuciencie sa má liečba epirubicínom ukončiť.

Reprodukčný systém: Epirubicín môže mať genotoxické účinky. Preto treba pacientov mužského pohlavia liečených epirubicínom poučiť, aby používali účinné metódy antikoncepcie a ak je to vhodné a dostupné, majú sa pred liečbou poradiť ohľadom konzervácie spermií kvôli možnosti ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou epirubicínom.

Pacientky nesmú otehotnieť počas liečby epirubicínom. Pacienti mužského a ženského pohlavia liečení epirubícínom majú používať účinnú metódu antikoncepcie. Ak je to vhodné a dostupné, pacientom, ktorí si želajú mať deti po ukončení liečby, sa má odporučiť genetická konzultácia (pozri časť 4.6).

Účinky v mieste podania injekcie:Injekčné podanie do malej cievy alebo opakované injekčné podania do tej istej cievy môžu viesť ku fleboskleróze. Dodržiavaním odporúčaných spôsobov podávania možno riziko flebitídy/tromboflebitídy v mieste podania injekcie minimalizovať (pozri časť 4.2).

Extravazácia:Extravazácia epirubicínu počas intravenóznej injekcie môže spôsobiť lokálnu bolesť, závažné poškodenia tkaniva (tvorba pľuzgierov, závažná forma celulitídy) a nekrózu. Ak sa počas intravenózneho podávania epirubicínu objavia znaky alebo príznaky extravazácie, infúzia lieku sa musí okamžite ukončiť. Predísť nežiaducim účinkom extravazácie antracyklínov alebo ich zmierniť možno okamžitým podaním špecifickej liečby, napr. dextrazoxanu (pozri príslušnú informáciu o použití daného lieku). Bolesť u pacienta možno zmierniť ochladením postihnutého miesta, použitím kyseliny hyalurónovej alebo DMSO (dimetylsulfoxid). Počas nasledujúceho obdobia sa má pacient pozorne sledovať, pretože po niekoľkých týždňoch od extravazácie môže vzniknúť nekróza. Ak je to nutné, prípadná excízia sa má konzultovať s plastickým chirurgom.

Hematologická toxicita:Epirubicín, tak ako iné cytotoxické látky, môže spôsobiť myelosupresiu. Počas liečby epirubicínom sa má starostlivo sledovať počet erytrocytov, leukocytov, neutrofilov a trombocytov, a to pred každým cyklom liečby a počas neho. Reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) závislá od dávky je hlavným prejavom hematologickej toxicity epirubicínu a je najčastejším akútnym toxickým účinkom limitujúcim dávku tohto lieku. Leukopénia a neutropénia sú zvyčajne závažnejšie pri režimoch s vysokými dávkami, vo väčšine prípadov sa najnižšie hodnoty objavia medzi 10. a 14. dňom – zvyčajne ide o prechodný stav a počet leukocytov/neutrofilov sa vo väčšine prípadov vráti do normy do 21. dňa. Môže sa vyskytnúť trombocytpénia (< 100 000 trombocytov/mm³) a anémia. Klinické následky závažnej myelosupresie zahŕňajú horúčku, infekciu, sepsu/septikémiu, septický šok, hemorágiu, hypoxiu tkaniva alebo smrť.

Sekundárna leukémia:U pacientov liečených antracyklínmi vrátane epirubicínu bola hlásená sekundárna leukémia s preleukemickou fázou alebo bez nej. Sekundárna leukémia je častejšia, ak sa tieto lieky podávajú v kombinácii s cytostatikami poškodzujúcimi DNA, v kombinácii s rádioterapiou, ak sa pacienti predtým intenzívne liečili cytotoxickými liekmi alebo ak sa dávky antracyklínov stupňovali. Tieto formy leukémie môžu mať 1- až 3-ročné obdobie latencie (pozri časť 5.1).

Syndróm z rozpadu nádoru:Tak ako iné cytotoxické látky, aj epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu v dôsledku rozsiahleho katabolizmu purínov, ktorý je sprievodným javom rýchleho rozpadu nádorových buniek (syndróm z rozpadu nádoru) vyvolaného liekom. Po úvodnej liečbe sa má v krvi stanoviť koncentrácia kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu, čím možno tento stav zistiť a primerane liečiť. Prípadné komplikácie syndrómu z rozpadu nádoru možno minimalizovať hydratáciou, alkalizáciou moču a preventívnym podaním alopurinolu, ktorý zabráni hyperurikémii.

Imunosupresívne účinky/zvýšenie citlivosti na infekcie:Podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín pacientom s imunitným systémom oslabeným chemoterapeutickými látkami vrátane epirubicínu môže viesť k závažným alebo smrteľným infekciám (pozri časť 4.5). U pacientov liečených epirubicínom je potrebné vyhnúť sa vakcinácii živými vakcínami. Neživé (inaktivované) vakcíny sa môžu podať, avšak reakcia na ne môže byť znížená.

Gastrointestinálny trakt:Epirubicín vyvoláva vracanie. Mukozitída/stomatitída sa zvyčajne objavuje krátko po podaní lieku a v prípade závažnej formy môže počas niekoľkých dní vyústiť do ulcerácií sliznice. Väčšina pacientov sa z tohto nežiaduceho účinku zotaví po treťom týždni liečby.

Funkcia pečene:Epirubicín sa eliminuje hlavne pečeňou. Pred začatím liečby epirubicínom, a ak je to možné, tak aj počas nej, sa má vyšetriť funkcia pečene (AST, ALT, alkalická fosfatáza, celkový bilirubín v sére). U pacientov so zníženou funkciou pečene sa môže vyskytnúť znížený klírens lieku a zvýšená celková toxicita. U týchto pacientov sa odporúča dávku znížiť (pozri časť 4.2 a 5.2). Pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene sa epirubicín nesmie podávať (pozri časť 4.3).

Funkcia obličiek:Pred liečbou a počas nej sa má pravidelne kontrolovať koncentrácia sérového kreatinínu. U pacientov so zvýšeným sérovým kreatinínom (> 5 mg/dl) sa navrhuje dávku znížiť (pozri časť 4.2).

Ostatné:Tak ako pri iných cytotoxických látkach, aj pri používaní epirubicínu bol hlásený náhodný výskyt tromboflebitídy a trombembolického fenoménu vrátane pľúcnej embólie (v niektorých prípadoch smrteľnej).

Epirubicín môže sfarbovať moč do červena 1 alebo 2 dni po podaní.

Ďalšie upozornenia a opatrenia pri iných cestách podania

Intravezikálne podanie: podanie epirubicínu môže spôsobiť príznaky chemickej cystitídy (napr. dyzúria, polyúria, noktúria, strangúria, hematúria, problémy s močovým mechúrom, nekróza steny močového mechúra) a konstrikciu močového mechúra. Osobitná pozornosť sa vyžaduje pri problémoch spojených so zavádzaním katétra (napr. uretrálna obštrukcia v dôsledku masívnych intravezikálnych nádorov).

Intraarteriálne podanie: intraarteriálne podanie epirubicínu (transkatetrálna arteriálna embolizácia v prípade lokoregionálnej liečby primárneho hepatocelulárneho karcinómu alebo metastáz v pečeni) môže spôsobiť (okrem systémovej toxicity kvalitatívne podobnej tej, ktorá sa pozorovala po intravenóznom podaní epirubicínu) lokoregionálne účinky zahŕňajúce gastroduodenálne vredy (pravdepodobne v dôsledku refluxu liekov do artérie žalúdka) a zúženie žlčovodov v dôsledku sklerotizujúcej cholangitídy vyvolanej liekom. Táto cesta podania môže viesť k rozsiahlej nekróze prekrveného tkaniva.

4.5 Liekové a iné interakcie

Epirubicín sa používa hlavne v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi. Aditívna toxicita sa môže prejaviť najmä v súvislosti s kostnou dreňou/hematologickým alebo gastrointestinálnym systémom (pozri časť 4.4). Monitorovanie funkcie srdca počas celej liečby sa vyžaduje, ak sa epirubicín použije v kombinovanej chemoterapii spolu s inými potenciálne kardiotoxickými liekmi (napr. 5-fluóruracilom, cyklofosfamidom, cisplatinou, taxánmi), alebo súbežne s rádioterapiou mediastína (prípadne pred ňou), ako aj súbežne s inými kardioaktívnymi zlúčeninami (napr. blokátory vápnikových kanálov).

Epirubicín sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni. Zmeny funkcie pečene vyvolané súbežnými liečbami môžu ovplyvniť metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu epirubicínu (pozri časť 4.4).

Antracyklíny vrátane epirubicínu sa nesmú súbežne podávať v kombinácii s inými kardiotoxickými liekmi, pokiaľ sa funkcia srdca u pacienta pozorne nesleduje. Zvýšené riziko vzniku kardiotoxicity je aj u pacientov, ktorým sa podávajú antracyklíny po ukončení liečby inými kardiotoxickými liekmi, najmä s dlhým biologickým polčasom ako napr. trastuzumab. Biologický polčas trastuzumabu je približne 28,5 dní a v obehu môže pretrvávať až 24 týždňov. Preto sa má lekár, ak je to možné, počas 24 týždňov od ukončenia liečby trastuzumabom vyhnúť podaniu liečby založenej na antracyklínoch. Ak sa antracyklíny použijú skôr, odporúča sa dôkladne monitorovať funkciu srdca.

U pacientov liečených epirubicínom je potrebné vyhnúť sa vakcinácii živými vakcínami. Neživé (inaktivované) vakcíny sa môžu podať, avšak reakcia na ne môže byť znížená.

Dexverapamil môže pozmeniť farmakokinetiku epirubicínu a zvýšiť jeho tlmiaci účinok na kostnú dreň.

Jedna štúdia zistila, že docetaxel môže zvýšiť plazmatické koncentrácie metabolitov epirubicínu, ak sa podá ihneď po epirubicíne.

Súbežné podanie interferónu α₂b môže spôsobiť zníženie konečného eliminačného polčasu, ako aj celkového klírensu epirubicínu.

Ak sa paklitaxel podá pred epirubicínom, môže spôsobiť zvýšené plazmatické koncentrácie nezmeneného epirubicínu a jeho metabolitov (napr. epirubicinolu) , ktoré však nie sú toxické ani účinné. Súbežné podanie paklitaxelu alebo docetaxelu neovplyvnilo farmakokinetiku epirubicínu, ak sa epirubicín podal pred taxánom. Jedna štúdia preukázala, že epirubicín znižuje klírens paklitaxelu.

Táto kombinácia sa môže použiť iba vtedy, ak medzi podaniami oboch liekov bude časový odstup. Medzi podaním infúzie epirubicínu a paklitaxelu má byť odstup minimálne 24 hodín.

Chinín môže urýchliť počiatočnú distribúciu epirubicínu z krvi do tkanív a môže mať vplyv na väzbu epirubicínu na erytrocyty.

Cimetidín 400 mg/dvakrát denne podaný pred epirubicínom 100 mg/m²každé 3 týždne viedol k 50 % nárastu AUC epirubicínu a 41 % nárastu AUC epirubicinolu (p < 0,05 pre epirubicinol). AUC 7-deoxy-doxorubicinolaglykónu a prietok krvi pečeňou sa neznížili, takže výsledky nemožno vysvetliť zníženou aktivitou cytochrómu P-450. Počas liečby epirubicínom sa má podávanie cimetidínu ukončiť.

Pri liečbe látkami, ktoré ovplyvňujú kostnú dreň (t. j. cytostatiká, sulfonamidy, chloramfenikol, difenylhydantoín, deriváty amidopyrínu, antiretrovirotiká), je potrebné pamätať na možnosť výrazného narušenia krvotvorby.

U pacientov liečených kombináciou antracyklínu s dextrazoxanom môže nastať zvýšenie myelosupresie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Ženy vo fertilnom veku je potrebné informovať, aby v priebehu liečby neotehotneli a používali účinné antikoncepčné metódy.

Experimentálne údaje u zvierat naznačujú, že ak sa epirubicín podá gravidnej žene, môže spôsobiť poškodenie plodu (pozri časť 5.3). Ak sa epirubicín použije počas gravidity alebo ak pacientka počas používania tohto lieku otehotnie, je potrebné ju informovať o možnom riziku pre plod a zvážiť možnosť genetickej konzultácie.

Presvedčivé informácie o možnej teratogenite epirubicínu nie sú k dispozícii. Podobne ako väčšina cytostatík aj epirubicín preukázal mutagénne a karcinogénne účinky na zvieratá (pozri časť 5.3). Štúdie u gravidných žien nie sú dostupné. Počas gravidity sa epirubicín môže použiť len vtedy, ak možný prínos prevažuje nad možným rizikom pre plod.

Laktácia

Nie je známe, či sa epirubicín vylučuje do ľudského mlieka. Pretože sa veľa liekov vrátane iných antracyklínov vylučuje do ľudského mlieka, matky majú pred použitím tohto lieku dojčenie ukončiť kvôli možným závažným nežiaducim účinkom epirubicínu u dojčených detí.

Fertilita

Presvedčivé informácie o možnom nežiaducom vplyve epirubicínu na ľudskú fertilitu nie sú k dispozícii. Epirubicín môže vyvolať v ľudských spermiách poškodenie chromozómov. Muži podstupujúci liečbu epirubicínom majú používať účinné metódy antikoncepcie a ak je to vhodné a dostupné, majú sa poradiť ohľadom konzervácie spermií kvôli možnosti ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou.

Pacienti mužského aj ženského pohlavia majú byť informovaní o potenciálnom riziku nežiaducich účinkov na reprodukciu.

Epirubicín môže spôsobiť amenoreu alebo predčasnú menopauzu u žien pred menopauzou.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Účinok epirubicínu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje nebol systematicky hodnotený. Epirubicín môže spôsobiť nauzeu a vracanie, ktoré môžu dočasne viesť k narušeniu schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby epirubicínom sa pozorovali a hlásili nasledujúce nežiaduce účinky s nasledujúcimi frekvenciami výskytu: veľmi časté (1 ≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Viac ako 10 % liečených pacientov môže očakávať, že sa u nich vyvinú nežiaduce účinky. Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú myelosupresia, nežiaduce účinky na gastrointestinálny trakt, anorexia, alopécia, infekcia.

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduce účinky
Infekcie a nákazy	Časté	Infekcia.
	Neznáme	Pneumónia, sepsa a septický šok sa môžu vyskytnúť ako dôsledok myelosupresie.
Benígne a malígne nádory vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)	Zriedkavé	Akútna lymfocytová leukémia, akútna myeloidná leukémia. U pacientov liečených epirubicínom v kombinácii cytostatikami poškodzujúcimi DNA – sekundárna akútna myeloidná leukémia s preleukemickou fázou alebo bez nej. Tieto leukémie majú krátku latenciu (1 – 3 roky).
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi časté	Myelosupresia* (leukopénia, granulocytopénia, neutropénia, anémia a febrilná neutropénia).
	Menej časté	Trombocytopénia.
	Neznáme	Môže sa vyskytnúť hemorágia a hypoxia tkanív (v dôsledku myelosupresie).
Poruchy imunitného systému	Časté	Alergické reakcie po intravezikálnom podaní.
	Zriedkavé	Anafylaxia (anafylaxia/anafylaktoidné reakcie so šokom alebo bez neho vrátane kožnej vyrážky, svrbenia, horúčky a zimnice).
Poruchy metabolizmu a výživy	Časté	Anorexia, dehydratácia.
	Zriedkavé	Hyperurikémia (v dôsledku rýchleho rozpadu nádorových buniek) (pozri časť 4.4).
Poruchy nervového systému	Menej časté	Bolesť hlavy.
	Zriedkavé	Závrat.
Poruchy oka	Neznáme	Konjunktivitída, keratitída.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Zriedkavé	Kardiotoxicita (abnormality EKG, tachykardia, arytmia, kardiomyopatia, kongesívne zlyhávanie srdca [dýchavičnosť, edém, zväčšenie pečene, pľúcny edém, pleurálny výpotok, galopový rytmus], ventrikulárna tachykardia, bradykardia, AV-blokáda, ramienková blokáda (pozri časť 4.4).
Poruchy ciev	Časté	Návaly horúčavy.
	Menej časté	Flebitída, tromboflebitída.
	Neznáme	Šok, vyskytli sa náhodné prípady trombembólie (vrátane pľúcnej embólie [v niektorých prípadoch smrteľnej]).
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	Nauzea, vracanie, hnačka, čo môže spôsobiť dehydratáciu, stratu chuti do jedla a bolesť brucha. Tiež sa môže vyskytnúť mukozitída (po 5 – 10 dňoch od začiatku liečby a zvyčajne zahŕňa stomatitídu s oblasťami bolestivých erózií, ulceráciou a krvácaním hlavne na strane jazyka a na sliznici pod jazykom), stomatitída, ezofagitída a hyperpigmentácia ústnej sliznice.
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Veľmi časté	Alopécia, zvyčajne reverzibilná, vyskytuje sa u 60 – 90 % liečených pacientov. U mužov je sprevádzaná absenciou rastu fúzov.
	Menej časté	Hyperpigmentácia kože a nechtov, erytém, fotosenzitivita, hypersenzitivita ožarovanej kože (návrat reakcie z ožarovania – radiation recall ).
	Zriedkavé	Urtikária.
	Neznáme	Miestna toxicita, vyrážka, svrbenie, kožné zmeny, začervenanie.
Poruchy obličiek a močových ciest	Veľmi časté	Červené sfarbenie moču počas 1 až 2 dní po podaní.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	Zriedkavé	Amenorea, azoospermia.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	Začervenanie pozdĺž žily, do ktorej sa zaviedla infúzia. Lokálna flebitída, fleboskleróza. Môže sa vyskytnúť lokálna bolesť a nekróza tkaniva (po neúmyselnej paravenóznej injekcii).
	Zriedkavé	Horúčka, zimnica, hyperpyrexia, malátnosť, slabosť.
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Zriedkavé	Zmena v koncentráciách transaminázy.
	Neznáme	Asymptomatický pokles ejekčnej frakcie ľavej komory.
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu	Časté	Po intravezikálnom podaní sa pozorovala chemická cystitída, v niektorých prípadoch hemoragická (pozri časť 4.4).

* Vysoké dávky epirubicínu boli úspešne podávané veľkému počtu neliečených pacientov s rôznymi solídnymi nádormi a spôsobili nežiaduce reakcie, ktoré sa nelíšia od reakcií pozorovaných pri zvyčajných dávkach – výnimkou je reverzibilná závažná neutropénia (< 500 neutrofilov/mm³počas < 7 dní), ktorá sa vyskytla u väčšiny pacientov. Len u niekoľkých pacientov bola potrebná hospitalizácia a podporná liečba z dôvodu závažných infekčných komplikácií pri podávaní vysokých dávok.

Intravezikálne podanie

Keďže sa po intravezikálnej instilácii reabsorbuje iba malé množstvo liečiva, závažné systémové nežiaduce reakcie, ako aj alergické reakcie, sú zriedkavé. Často hlásené sú lokálne reakcie ako pocit pálenia a časté močenie (polakizúria). Bakteriálna alebo chemická cystitída boli hlásené zriedkavo (pozri časť 4.4.) Tieto nežiaduce reakcie sú zväčša reverzibilné.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Akútne predávkovanie epirubicínom spôsobí závažnú myelosupresiu (hlavne leukopéniu a trombocytopéniu) do 10 – 14 dní, gastrointestinálne toxické účinky (hlavne mukozitídu) a akútne srdcové komplikácie.Oneskorené zlyhávanie srdca sa pozorovalo po niekoľkých mesiacoch až rokoch po ukončení liečby antracyklínmi (pozri časť 4.4). Pacienti sa majú starostlivo sledovať a ak sa príznaky zlyhávania srdca objavia, majú sa liečiť podľa štandardných postupov.

Liečba

Symtomatická. Liečba sa má zamerať na podporu pacienta počas tohto obdobia a majú sa použiť prostriedky ako antibiotiká, transfúzia krvi a reverzná izolácia pacienta (reverse barrier nursing). Epirubicín sa nedá odstrániť dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antracyklíny a podobné liečivá, ATC kód: L01D B03

Mechanizmus účinku epirubicínu je odvodený od jeho schopnosti viazať sa na DNA. Štúdie na bunkových kultúrach ukázali rýchly prienik do buniek, lokalizáciu v jadre a inhibíciu syntézy nukleovej kyseliny a mitózy. Epirubicín preukázal účinnosť voči širokému spektru experimentálnych nádorov vrátane L1210 a leukémií P388, sarkómov SA180 (solídne a ascitické formy), melanómu B16, karcinómu prsníka, Lewisovho karcinómu pľúc a karcinómu hrubého čreva 38. Tiež preukázal účinnosť proti ľudským nádorom transplantovaným atymickým nahým myšiam (melanóm, karcinóm pľúc, prsníka, prostaty a ovária).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U pacientov s normálnou funkciou pečene a obličiek má plazmatická koncentrácia epirubicínu po intravenóznej injekcii 60 – 150 mg/m²trojexponenciálnu klesajúcu charakteristiku (tri-exponential decreasing pattern)s veľmi rýchlou prvou fázou a pomalou terminálnou fázou s priemerným bilogickým polčasom približne 40 hodín. Tieto dávky sa z hľadiska hodnôt plazmatického klírensu a metabolickej cesty nachádzajú v rozmedzí farmakokinetickej linearity. Značná lineárna farmakokinetika je medzi 60 a 120 mg/m², limit pre dávkovú linearitu je 150 mg/m². Hlavné identifikované metabolity sú epirubicinol (13-hydroxyepirubicín) a glukuronidy epirubicínu a epirubicinolu.

Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s karcinómom močového mechúra in situsú plazmatické koncentrácie epirubicínu po intravezikálnom podaní typicky nízke (< 10 ng/ml). Signifikantná systémová absorpcia sa preto nepredpokladá. U pacientov s léziami na sliznici močového mechúra (napr. nádor, cystitída, operácia) možno očakávať zvýšenú mieru absorpcie.

4'-O-glukuronidácia odlišuje epirubicín od doxorbicínu a môže prispievať k rýchlejšej eliminácii epirubicínu a k jeho zníženej toxicite. Plazmatické koncentrácie hlavného metabolitu, 13-hydroxyderivátu (epirubicinolu), sú konštantne nízke a prakticky porovnateľné s plazmatickými koncentráciami nezmeneného lieku.

Epirubicín sa eliminuje predovšetkým pečeňou. Vysoký plazmatický klírens (0,9 l/min) poukazuje na skutočnosť, že túto pomalú elimináciu spôsobuje značná distribúcia do tkanív. Močom sa počas 48 hodín vylúči približne 9 – 10 % podanej dávky.

Vylučovanie do žlče je hlavnou cestou eliminácie, do 72 hodín sa približne 40 % podanej dávky vylúči do žlče. Liek neprechádza cez hematoencefalickú bariéru.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Najviac postihnutými orgánmi po opakovanom podaní dávky epirubicínu u potkanov, králikov a psov boli hemolymfopoetický systém, gastrointestinálny trakt, obličky, pečeň, reprodukčné orgány. Epirubicín bol tiež kardiotoxický u potkanov, králikov a psov.

Epirubicín, tak ako ostatné antracyklíny, bol u potkanov mutagénny, genotoxický, embryotoxický a karcinogénny.

Malformácie sa u potkanov ani králikov nepozorovali, hoci tak ako ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky, aj epirubicín sa musí považovať za potenciálne teratogénny.

Štúdie lokálnej znášanlivosti na potkanoch a myšiach ukázali, že extravazácia epirubicínu spôsobuje tkanivovú nekrózu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

chlorid sodný

kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)

voda na injekciu

6.2. Inkompatibility

Odporúča sa zamedziť dlhotrvajúcemu kontaktu epirubicínu s akýmkoľvek roztokom so zásaditým pH (vrátane roztokov obsahujúcich hydrogenuhličitan), pretože spôsobuje hydrolýzu lieku. Na riedenie sa majú použiť len látky uvedené v časti 6.6.

Injekčný roztok ani akýkoľvek zriedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s inými liekmi. Bola hlásená fyzikálna inkompatibilita s heparínom.

Epirubicín sa nesmie miešať s inými liekmi.

6.3. Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti lieku v originálnom balení:
3 roky

Čas použiteľnosti po prvom otvorení:
Injekčné liekovky sú určené na jednorazové použitie a nepoužité množstvo sa musí zlikvidovať. Z mikrobiologického hľadiska sa musí liek použiť okamžite po prvom prepichnutí gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania zodpovedá používateľ.

Čas použiteľnosti po zriedení injekčného roztoku:
Liek sa musí použiť okamžite po prvom prepichnutí gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania zodpovedá používateľ.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke pri teplote (2 °C – 8 °C).

Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku a podmienky uchovávania zriedeného lieku, pozri časť 6.3.
Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Sklenená liekovka (typu I) s brómbutylovou gumenou zátkou a hliníkovým uzáverom s polypropylénovým krytom.
Injekčná liekovka Epirubicinu Actavis sa dodáva s ochranným plastovým obalom alebo bez neho.

Veľkosti balenia:
1 x 5 ml injekčná liekovka (10 mg/5 ml)

1 x 10 ml injekčná liekovka (20 mg/10 ml)

1 x 25 ml injekčná liekovka (50 mg/25 ml)

1 x 50 ml injekčná liekovka (100 mg/50 ml)

1 x 100 ml injekčná liekovka (200 mg/100 ml)

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Intravenózne podanie: Epirubicin Actavis sa odporúča podať cez hadičku s voľne stekajúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku (pozri časť 4.2).

Intravezikálne podanie: Epirubicin Actavis sa má pred podaním zriediť sterilnou vodou na injekciu alebo 0,9 %sterilným fyziologickým roztokom (pozri časť 4.2).

Injekčný roztok neobsahuje žiadne konzervačné látky a akékoľvek nepoužité množstvo lieku sa musí okamžite zlikvidovať.

Pokyny na bezpečné zaobchádzanie s cytostatikami a ich likvidáciu:

1. Prípravu infúzneho roztoku má vykonať školený personál v aseptických podmienkach.

2. Príprava infúzneho roztoku sa má vykonať vo vyhradenom aseptickom priestore.

3. Majú sa použiť vhodné jednorazové ochranné rukavice, okuliare, plášte a masky.

4. Majú sa vykonať opatrenia, aby sa predišlo náhodnému kontaktu lieku s očami. V prípade kontaktu lieku s očami vypláchnite oči dostatočným množstvom vody a/alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného. Potom vyhľadajte lekársku pomoc.

5. V prípade kontaktu lieku s pokožkou dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou alebo roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Nedrhnite však kožu kefou. Po vyzlečení rukavíc si vždy umyte ruky.

6. Ak sa liek rozleje alebo vytečie, treba liek zneutralizovať zriedeným roztokom chlórnanu sodného (1 % dostupného chlóru), potom odsať a použiť vodu. Všetok materiál použitý na čistenie sa má likvidovať nižšie uvedeným spôsobom.

7. Tehotné ženy nesmú zaobchádzať s cytotoxickými prípravkami.

8. Primeraná pozornosť a bezpečnostné opatrenia sa majú venovať likvidácii všetkých materiálov

(injekčné striekačky, ihly, atď.) použitých na rekonštitúciu a/alebo riedenie cytotoxických liekov. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group hf.

Reykjavíkurvegi 76-78

IS-220 Hafnarfjörður

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

44/0165/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGITRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 28. apríl 2008

Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Júl 2014