Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/03978

Písomná informácia pre používateľa

Esoprex 10 mg

filmom obalené tablety

Escitalopram

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Esoprex a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Esoprex

3. Ako užívať Esoprex

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Esoprex

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Esoprex a na čo sa používa

Esoprex obsahuje escitalopram a používa sa na liečbu depresie (veľkých depresívnych epizód) a úzkostných porúch (ako je panická porucha s agorafóbiou alebo bez nej /agorafóbia je strach byť sám na miestach, kde je ťažké získať prípadne potrebnú pomoc/, sociálna úzkostná porucha, generalizovaná úzkostná porucha a obsedantno-kompulzívna porucha).

Escitalopram patrí do skupiny antidepresív, ktoré sa nazývajú selektívneinhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI). Tieto lieky pôsobia na sérotonínový systém v mozgu zvyšovaním hladiny sérotonínu. Poruchy sérotonínového systému sa považujú za dôležitý faktor v rozvoji depresie a príbuzných ochorení.

Môže trvať niekoľko týždňov, kým sa začnete cítiť lepšie. Pokračujte v užívaní Esoprexu, aj keď potrvá nejaký čas, kým pocítite zlepšenie svojho zdravotného stavu.

Ak sa nebudete cítiť lepšie alebo ak sa budete cítiť horšie, je nutné, aby ste to povedali svojmu lekárovi.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Esoprex

Neužívajte Esoprex

- ak ste alergický na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak užívate iné lieky, ktoré patria do skupiny nazývanej inhibítory MAO, vrátane selegilínu (používaný na liečbu Parkinsonovej choroby), moklobemidu (používaný na liečbu depresie) a linezolidu (antibiotikum).

• ak máte vrodenú odchýlku srdcového rytmu alebo sa u vás vyskytla odchýlka srdcového

rytmu (pozorovaná na EKG vyšetrení, ktorým sa zisťuje, ako pracuje vaše srdce).

• ak užívate lieky na problémy so srdcovým rytmom alebo lieky, ktoré môžu mať vplyv na

rytmus srdca (pozri časť 2 „Iné lieky a Esoprex“nižšie).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Esoprex, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. Informujte svojho lekára, ak máte aj nejaké iné zdravotné problémy alebo choroby, pretože môže byť potrebné vziať ich pri liečbe do úvahy. Najmä povedzte svojmu lekárovi:

• ak máte epilepsiu; liečbu Esoprexom treba ukončiť, ak sa objavia záchvaty prvýkrát alebo ak sú záchvaty častejšie (pozri tiež časť 4).

• ak máte zníženú (nedostatočnú) funkciu pečene alebo obličiek. Váš lekár vám možno bude musieť upraviť dávkovanie.

• ak máte cukrovku. Liečba Esoprexom môže ovplyvniť glykemickú kontrolu; môže byť potrebné upraviť dávku inzulínu a/alebo perorálnych (užívaných ústami) hypoglykemík.

• ak máte zníženú hladinu sodíka v krvi.

• ak máte sklon k ľahkému vzniku krvácania alebo podliatin (modrín).

• ak dostávate elektrokonvulzívnu liečbu.

• ak máte ischemickú chorobu srdca.

• ak máte alebo ste mali v minulosti problémy so srdcom alebo ste prednedávnom prekonali srdcový záchvat (infarkt myokardu).

• ak máte nízku tepovú frekvenciu a/alebo viete, že máte úbytok solí v dôsledku pretrvávajúcej závažnej hnačky a vracania (nevoľnosti ) alebo v dôsledku užívania diuretík (močopudných liekov).

• ak ste zaznamenali rýchly alebo nepravidelný rytmus srdca, mdloby, kolaps alebo závraty hneď potom, ako ste sa postavili, čo môže naznačovať nezvyčajnú funkciu srdcového rytmu.

• ak máte alebo ste v minulosti mali problémy, ako je určitý typ glaukómu (zvýšený tlak v očiach).

Dôležitá poznámka

Tak ako pri iných liekoch na liečbu depresie alebo príbuzných ochorení, zlepšenie stavu sa nedosahuje hneď. Po začatí liečby Esoprexom môže uplynúť niekoľko týždňov, kým sa budete cítiť lepšie. Pri liečbe panickej poruchy zlepšenie badať zvyčajne po 2 – 4 týždňoch. Na začiatku liečby niektorí pacienti pociťujú intenzívnejšiu úzkosť, ktorá pri pokračujúcej liečbe ustúpi. Preto je veľmi dôležité, aby ste presne dodržiavali pokyny lekára a neprerušovali liečbu ani nemenili dávkovanie, kým sa neporadíte s lekárom.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkostnej poruchy

Ak máte depresiu a/alebo stavy úzkosti, môžu vám napadnúť sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Takéto myšlienky môžu byť intenzívnejšie na začiatku užívania antidepresív dovtedy, kým lieky nezačnú účinkovať, čo obvykle trvá okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou vznikajú takéto myšlienky vtedy:

• ak ste už v minulosti pomýšľali na samovraždu alebo sebapoškodenie.

• ak ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní poukazujú na zvýšené riziko samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Vždy, keď vám zídu na um myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodenie,ihneď vyhľadajte svojho lekára alebo choďte do nemocnice.

Môže byť pre vás vhodné informovať príbuzného alebo blízkeho priateľa o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti, a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa. Môžete ich poprosiť, aby vás upozornili, ak si myslia, že sa vám depresia alebo úzkosť zhoršuje, alebo ak ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Niektorí pacienti s manicko-depresívnou poruchou sa môžu dostať do manickej fázy. Príznačné sú pre ňu nezvyčajné a rýchlo sa meniace nápady, bezdôvodný pocit veselosti a mimoriadna činorodosť. Ak pociťujete takéto stavy, navštívte svojho lekára.

V prvých týždňoch liečby sa môžu vyskytnúť príznaky ako nepokoj alebo neschopnosť pokojne ostať sedieť či stáť. Ak pociťujete takéto príznaky, bezodkladne to oznámte svojmu lekárovi.

Niekedy si možno ani neuvedomujete vyššie spomínané príznaky, a preto môže byť vhodné poprosiť priateľa alebo príbuzného, aby vám pomáhal všímať si u vás možné známky zmeneného správania.

Ihneď oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte najbližšiu nemocnicu, ak vás trápia tiesnivé myšlienky alebo zážitky, prípadne ak sa u vás vyskytne niektorý z vyššie uvedených príznakov.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Esoprex sa za normálnych okolností nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov majú pri užívaní tejto skupiny liekov zvýšené riziko vzniku vedľajších účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, konfrontačné správanie a zlosť). Napriek tomu lekár môže Esoprex predpísať pacientom mladším ako 18 rokov, ak usúdi, že je to v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Esoprex pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a vy sa chcete podrobnejšie informovať, obráťte sa, prosím, znova na svojho lekára. Nahláste mu, ak sa pri užívaní Esoprexu u pacienta mladšieho ako 18 rokov objavia, prípadne zhoršia niektoré prejavy uvedené vyššie. Zatiaľ sa nepotvrdila bezpečnosť dlhodobého užívania Esoprexu v tejto vekovej skupine, čo sa týka rastu, dospievania, rozvoja poznania a správania.

Iné lieky a Esoprex

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov:

• ”Neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)” obsahujúce fenelzín, iproniazid, izokarboxazid, nialamid a tranylcypromín ako liečivá. Ak ste užívali niektorý z týchto liekov, musíte počkať 14 dní, kým začnete užívať Esoprex. Po ukončení liečby Esoprexom musíte počkať 7 dní, kým môžete začať užívať niektorý z týchto liekov.

• ”Reverzibilné selektívne inhibítory monoaminooxidázy A (IMAO-A)” obsahujúce moklobemid (používaný na liečbu depresie).

• ”Ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy B (IMAO-B)” obsahujúce selegilín (používaný na liečbu Parkinsonovej choroby). Zvyšujú riziko vedľajších účinkov.

• Antibiotikum linezolid.

• Lítium (používané na liečbu manicko-depresívnej poruchy) a tryptofán.

• Imipramín a desipramín (obidva používané na liečbu depresie).

• Sumatriptán a podobné liečivá (na liečbu migrény) a tramadol (na tíšenie bolestí). Zvyšujú riziko výskytu vedľajších účinkov.

• Cimetidín, lanzoprazol a omeprazol (na liečbu žalúdočných vredov), fluvoxamín (antidepresívum) a tiklopidín (na zníženie rizika náhlej cievnej mozgovej príhody). Môžu zvýšiť hladinu Esoprexu v krvi.

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) − rastlinný prípravok používaný proti depresii.

• Kyselina acetylsalicylová a nesteroidové protizápalové lieky (lieky na utíšenie bolesti alebo na riedenie krvi, takzvané antikoagulanciá). Môžu zvyšovať sklon ku krvácaniu.

• Warfarín, dipyridamol a fenprokumón (liečivá na riedenie krvi, takzvané antikoagulanciá). Na začiatku a na konci liečby Esoprexom vám lekár pravdepodobne skontroluje zrážavosť krvi, aby overil, či stále dostávate správnu dávku antikoagulancií.

• Meflochín (na liečbu malárie), bupropión (na liečbu depresie) a tramadol (na tíšenie bolestí) vzhľadom na možné riziko zníženia záchvatového prahu.

• Antipsychotiká (lieky na liečbu schizofrénie, psychóz) vzhľadom na možné riziko zníženia záchvatového prahu, a antidepresíva.

• Flekainid, propafenón a metoprolol (na liečbu srdcovo-cievnych chorôb), desipramín, klomipramín a nortriptylín (antidepresíva) a risperidón, tioridazín a haloperidol (antipsychotiká). Možno bude potrebné upraviť dávkovanie Esoprexu.

• Lieky znižujúce hladinu draslíka alebo horčíka v krvi, pretože vtedy je zvýšené riziko život ohrozujúcich porúch srdcového rytmu.

Neužívajte Esoprex, ak užívate lieky na liečbu problémov so srdcovým rytmom alebo lieky, ktoré môžu mať vplyv na rytmus srdca, ako sú napr. antiarytmiká triedy IA a III, antipsychotiká (napr. deriváty fenotiazínu, pimozid, haloperidol), tricyklické antidepresíva, niektoré antimikrobiálne látky (napr. sparfloxacín, moxifloxacín, erytromycín i.v., pentamidín, antimalariká, najmä halofantrín), určité antihistaminiká (astemizol, mizolastín).

Ak máte v tejto súvislosti akékoľvek ďalšie otázky, opýtajte sa svojho lekára.

Esoprex a jedlo, nápoje a alkohol

Esoprex sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 3).

Tak ako pri mnohých liekoch, kombinácia Esoprexu s alkoholom sa neodporúča, aj keď sa neočakáva, že sa budú účinky alkoholu a Esoprexu navzájom ovplyvňovať.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.Ak ste tehotná alebo dojčíte, neužívajte Esoprex, kým sa s lekárom neporadíte o možných rizikách a výhodách tohto lieku.

Ak užívate Esoprex počas posledných 3 mesiacov vášho tehotenstva, mali by ste vedieť, že u vášho novorodeného dieťaťa sa môžu objaviť nasledujúce príznaky: ťažkosti s dýchaním, modrastá pokožka, záchvaty, kolísanie telesnej teploty, problémy s kŕmením, vracanie, nízka hladina cukru v krvi, stuhnuté alebo ochabnuté svaly, zintenzívnenie reflexov, triaška, nepokoj, podráždenosť, malátnosť, neutíchajúci plač, ospalosť a problémy so spánkom. Ak sa u vášho novorodeného dieťaťa objaví akýkoľvek z uvedených príznakov, ihneď vyhľadajte svojho lekára.

Uistite sa, či váš lekár vie, že užívate Esoprex. Ak sa lieky ako Esoprex užívajú počas tehotenstva, najmä počas posledných troch mesiacov, môžu u novorodencov zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu, nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára.

Ak sa Esoprex užíva počas tehotenstva nikdy sa nesmie vysadiť náhle.

Predpokladá sa, že Esoprex sa vylučuje do materského mlieka.

V štúdiách na zvieratách bolo preukázané, že citalopram, liek podobný escitalopramu, znižuje kvalitu spermií. Teoreticky by to mohlo ovplyvniť plodnosť, ale vplyv na plodnosť u ľudí nebol zatiaľ pozorovaný.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neodporúča sa viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť, ako na vás Esoprex pôsobí.

3. Ako užívať Esoprex

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dospelí

Depresia

Zvyčajná odporúčaná denná dávka Esoprexu je 10 mg užitá v jednej dávke. Lekár ju môže zvýšiť až na maximálnu dávku 20 mg denne.

Panická porucha

Začiatočná denná dávka počas prvého týždňa liečby Esoprexom je 5 mg užitá v jednej dávke, ktorá sa potom zvyšuje na 10 mg denne. Lekár ju môže zvýšiť až na maximálnu dávku 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha (fóbia)

Zvyčajná odporúčaná denná dávka Esoprexu je 10 mg užitá v jednej dávke. V závislosti od reakcie na liek vám lekár môže znížiť dávkovanie na 5 mg denne alebo zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Generalizovaná úzkostná porucha

Zvyčajná odporúčaná denná dávka Esoprexu je 10 mg užitá v jednej dávke. Váš lekár ju však môže zvýšiť až na maximálnu dávku 20 mg denne.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Zvyčajná odporúčaná denná dávka Esoprexu je 10 mg užitá v jednej dávke. Lekár ju môže zvýšiť až na maximálnu dávku 20 mg denne.

Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)

Odporúčaná začiatočná denná dávka Esoprexu je 5 mg užitá v jednej dávke. Lekár ju môže zvýšiť až na dávku 10 mg denne.

Deti a dospievajúci (vo veku < 18 rokov)

Esoprex sa bežne deťom a dospievajúcim nesmie podávať. Podrobnejšie informácie nájdete v časti 2.

Esoprex sa užíva s jedlom alebo bez jedla. Tablety zapite troškou vody. Nerozhrýzajte ich, pretože majú horkú chuť.

Ak je to potrebné, tabletu možno rozdeliť. Najskôr umiestnite tabletu deliacou ryhou nahor na podložku. Následne zatlačením nadol po oboch stranách tablety pomocou ukazovákov, tabletu rozpoľte.

Dĺžka liečby

Môže trvať aj niekoľko týždňov, kým sa začnete cítiť lepšie. Pokračujte v užívaní Esoprexu, aj keď to istý čas potrvá, kým na sebe pocítite zlepšenie vášho stavu.

Nikdy si sami bez vedomia svojho lekára neupravujte dávkovanie Esoprexu.

V liečbe Esoprexom pokračujte tak dlho, ako vám odporučil váš lekár. Ak predčasne ukončíte liečbu, vaše príznaky sa môžu vrátiť. Odporúča sa pokračovať v liečbe s Esoprexom ešte počas ďalších 6 mesiacov potom, ako sa už začnete cítiť lepšie.

Ak užijete viac Esoprexu, ako máte

Ak ste užili vyššiu dávku Esoprexu, ako máte predpísanú, ihneď navštívte svojho lekára alebo pohotovosť v najbližšej nemocnici. Urobte to aj vtedy, ak sa neprejavia príznaky nevoľnosti. Príznakmi predávkovania môžu byť napr. závraty, triaška, rozrušenosť, kŕče, kóma, nevoľnosť, vracanie, zmena srdcového rytmu, zníženie krvného tlaku a porucha vodnej a minerálovej rovnováhy v tele. K lekárovi alebo na pohotovosť si so sebou vezmite obal Esoprexu.

Ak zabudnete užiť Esoprex

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Ak zabudnete užiť dávku cez deň a uvedomíte si to predtým, než pôjdete spať, ihneď si ju vezmite. Nasledujúci deň pokračujte ako zvyčajne. Ak si však na to spomeniete až v noci alebo na nasledujúci deň, ignorujte vynechanú dávku a pokračujte ako zvyčajne.

Ak prestanete užívať Esoprex

Užívajte Esoprex dovtedy, kým vám lekár neodporučí liek vysadiť. Ak ste už absolvovali celú liečbu, všeobecne sa odporúča znižovať dávku Esoprexu postupne v priebehu niekoľkých týždňov.

Ak prestanete užívať Esoprex, obzvlášť náhle, môžete pocítiť príznaky z prerušenia liečby. Pri ukončení liečby Esoprexom sa tieto príznaky vyskytujú často. Riziko je vyššie, keď sa Esoprex užíval dlhodobo alebo vo vysokých dávkach, alebo keď dávka bola znížená príliš prudko. U väčšiny ľudí sú tieto príznaky mierne a samovoľne vymiznú do dvoch týždňov. U niektorých pacientov však môžu mať intenzívny priebeh alebo pretrvávať dlhšie (2 až 3 mesiace alebo aj viac). Ak sa u vás objavia závažné príznaky z vysadenia Esoprexu po ukončení liečby, poraďte sa, prosím, so svojím lekárom. Môže vás požiadať, aby ste začali opäť užívať tento liek a pomalšie znižovali dávku.

Medzi príznaky z prerušenia liečby patria pocity závratu (nestála alebo nevyvážená rovnováha), pocity mravčenia, pocity pálenia a (menej často) pocity elektrických šokov aj v hlave, poruchy spánku (živé sny, nočné mory, neschopnosť zaspať), pocit úzkosti, bolesti hlavy, pocit slabosti (nevoľnosť), zvýšené potenie (vrátane nočného potenia), pocit nepokoja alebo rozrušenia, triaška (chvenie), pocit zmätenia alebo dezorientácie, pocit precitlivenosti alebo podráždenia, hnačka (riedka stolica), poruchy videnia, rýchly tlkot srdca alebo búšenie srdca (palpitácie).

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky zvyčajne odznejú po niekoľkých týždňoch liečby. Prosím, uvedomte si však, že mnohé z nich môžu byť aj príznakmi vašej choroby a začnú ustupovať spolu so zlepšovaním zdravotného stavu.

Ak sa u vás počas liečby prejaví niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, navštívte svojho lekára:

Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 osôb):

• Nezvyčajné krvácanie, vrátane krvácania v tráviacom trakte a krvácania z konečníka.

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

• Ak pocítite opuch kože, jazyka, pier alebo tváre, alebo máte ťažkosti s dýchaním či prehĺtaním (alergická reakcia), ihneď vyhľadajte lekára alebo choďte do nemocnice.

• Ak máte vysokú horúčku, ste veľmi rozrušený, zmätený, máte triašku a prejavujú sa prerušované zášklby svalstva, môžu to byť známky zriedkavo sa vyskytujúceho stavu nazývaného sérotonínový syndróm. Ak ich pociťujete, navštívte svojho lekára.

Ak spozorujete nasledujúce vedľajšie účinky, bezodkladne vyhľadajte lekára alebo choďte do nemocnice:

• Ťažkosti s močením, napr. zadržiavanie moču.

• Epileptické záchvaty (kŕče), pozri aj časť 2 “Upozornenia a opatrenia”.

• Žltnutie kože a očného bielka sú príznakmi poruchy funkcie pečene/zápalu pečene.

• Rýchly, nepravidelný tep, mdloby, ktoré môžu byť príznakmi život ohrozujúceho stavu známeho ako Torsades de Pointes.

• Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo na samovraždu (pozri aj časť 2 „Upozornenia a opatrenia“).

Okrem vyššie uvedených vedľajších účinkov boli hlásené:

Veľmi časté(môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb):

• Pocit slabosti (nevoľnosť).

• Bolesť hlavy.

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

• Upchaný nos alebo nádcha (zápal prinosových dutín).

• Znížená alebo zvýšená chuť do jedla.

• Úzkosť, nepokoj, abnormálne sny, ťažkosti so zaspávaním, pocit ospalosti, závraty, zívanie, triaška, mravčenie.

• Hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach.

• Zvýšené potenie.

• Bolesť vo svaloch a v kĺboch (myalgia a artralgia).

• Sexuálne poruchy (oneskorená ejakulácia, problémy s erekciou, znížená sexuálna žiadostivosť a u žien možné ťažkosti s dosiahnutím orgazmu).

• Slabosť, horúčka.

• Zvýšenie telesnej hmotnosti.

Menej časté(postihujú menej ako 1 zo 100 osôb):

• Zníženie telesnej hmotnosti.

• Žihľavka (urtikária), vyrážky, svrbenie (pruritus).

• Škrípanie zubami, rozrušenosť, nervozita, záchvaty paniky, zmätený stav.

• Poruchy spánku, poruchy vnímania chuti, mdloby (synkopa).

• Rozšírené zreničky (mydriáza), poruchy videnia, zvonenie v ušiach (tinitus).

• Vypadávanie vlasov.

• Krvácanie z pošvy.

• Rýchly pulz srdca.

• Opuch rúk a nôh.

• Krvácanie z nosa.

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

• Agresivita, odosobnenie, halucinácie.

• Pomalý pulz srdca.

Neznáme (nemožno určiť z dostupných údajov):

• Znížená hladina sodíka v krvi (príznakmi sú pocity nevoľnosti a zlého zdravia so svalovou slabosťou alebo zmätenosťou).

• Závraty pri vstávaní v dôsledku nízkeho krvného tlaku (ortostatická hypotenzia).

• Abnormálne výsledky testov na funkciu pečene (zvýšená hladina pečeňových enzýmov v krvi).

• Poruchy pohybu (mimovôľové pohyby svalov).

• Bolestivá erekcia (priapizmus).

• Poruchy krvácania, vrátane krvácania z kože a slizníc (ekchymóza) a nízka hladina krvných doštičiek (trombocytopénia).

• Náhly opuch kože alebo slizníc (angioedém).

• Zvýšené množstvo vylučovaného moču (neprimeraná sekrécia ADH).

• Vylučovanie mlieka u nedojčiacich žien.

• Mánia.

• Zmena srdcového rytmu (tzv. "predĺženie QT intervalu", pri pohľade na EKG, elektrickú

aktivitu srdca).

Okrem toho sú známe mnohé vedľajšie účinky, ktoré sa pozorovali pri liečbe liekmi pôsobiacimi podobne ako escitalopram (liečivo v Esoprexe). Sú to:

• Psychomotorický nepokoj (akatízia).

• Anorexia (nechutenstvo).

U pacientov užívajúcich tento typ lieku bolo pozorované zvýšené riziko zlomenín kostí.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Esoprex

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku alebo papierovej škatuľke po skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Esoprex obsahuje

Liečivo je escitalopram.Každá tableta Esoprexu obsahuje 10 mg escitalopramu (vo forme oxalátu).

Ďalšie zložky sú:

Jadro: mikrokryštalická celulóza (E460), sodná soľ kroskarmelózy (E468), koloidný oxid kremičitý bezvodý, magnéziumstearát (E470b).

Obal: hypromelóza (E464), oxid titaničitý (E171) a makrogol 400.

Ako vyzerá Esoprex filmom obalené tablety a obsah balenia

Esoprex sa dodáva ako 10 mg filmom obalené tablety. Popis tabliet je nižšie.

Esoprex 10 mg sú oválne (asi 8,1 x 5,6 mm) biele filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Esoprex je dostupný v nasledujúcich veľkostiach balenia: 30 alebo 60 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, a. s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

Výrobca

Saneca Pharmaceuticals a.s., Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, Slovenská republika

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko: Esoprex 5/10/15/20 mg - Filmtabletten

Česká republika: Esoprex 10/15 mg

Bulharsko: Esopreks 10 mg – filmirani tabletki

Slovenská republika: Esoprex 10 mg

Estónsko: Eslorex 10 mg

Rumunsko: Eslorex 5/10/15/20 mg, comprimate filmate

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v auguste 2014.

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č. 2013/05035

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Esoprex 10 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Každá tableta obsahuje 10 mg escitalopramu (vo forme oxalátu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Oválna (asi 8,1 x 5,6 mm), biela, filmom obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane tablety.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba veľkých depresívnych epizód.

Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez agorafóbie.

Liečba sociálnej úzkostnej poruchy (sociálnej fóbie).

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg nebola preukázaná.

Esoprex sa podáva v jednej dennej dávke a môže sa podať s jedlom alebo bez jedla.

Veľké depresívne epizódy

Zvyčajná dávka je 10 mg raz denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Na dosiahnutie antidepresívnej odpovede sú potrebné obvykle 2 − 4 týždne liečby. Po ústupe symptómov je potrebné pokračovať v liečbe aspoň 6 mesiacov, aby sa stabilizovala odpoveď na liečbu.

Panická porucha s agorafóbiou alebo bez agorafóbie

V prvom týždni liečby sa odporúča začiatočná denná dávka 5 mg, potom zvýšenie na 10 mg denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvyšovať až na maximum 20 mg denne.

Maximálna účinnosť sa dosiahne asi po 3 mesiacoch. Liečba trvá niekoľko mesiacov.

Sociálna úzkostná porucha

Zvyčajná dávka je 10 mg raz denne. Na dosiahnutie ústupu symptómov sú zvyčajne potrebné 2 − 4 týždne liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže následne znížiť na 5 mg denne alebo zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha je ochorenie s chronickým priebehom a na stabilizovanie odpovede na liečbu sa odporúča 12-týždňová liečba. Dlhodobá liečba respondentov sa skúmala počas 6 mesiacov a v individuálnych prípadoch je možné zvažovať jej využitie na prevenciu relapsu; prospešnosť liečby treba v pravidelných intervaloch prehodnocovať.

Sociálna úzkostná porucha je dobre definovaný diagnostický termín označujúci konkrétnu poruchu, ktorá sa nemá zamieňať s nadmernou hanblivosťou. Farmakoterapia sa odporúča len vtedy, ak táto porucha výrazne obmedzuje pracovné a sociálne aktivity pacienta.

Táto liečba sa neporovnávala s kognitívnou behaviorálnou terapiou. Farmakoterapia je súčasťou celkového terapeutického prístupu.

Generalizovaná úzkostná porucha

Začiatočná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na maximum 20 mg denne.

Pacienti dlhodobo vystavení liečbe boli sledovaní počas najmenej 6 mesiacov, kedy užívali dávku 20 mg denne. Prospešnosť liečby a dávku treba v pravidelných intervaloch prehodnocovať (pozri časť 5.1).

Obsedantno-kompulzívna porucha

Začiatočná dávka je 10 mg raz denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na maximum 20 mg denne.

Pretože obsedantno-kompulzívna porucha je chronická choroba, pacienti sa musia liečiť dostatočne dlhé obdobie, aby sa zabezpečilo odstránenie príznakov.

Prospešnosť liečby a dávku treba v pravidelných intervaloch prehodnocovať (pozri časť 5.1).

Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)

Začiatočná dávka je 5 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne(pozri časť 5.2).

Účinnosť Esoprexu pri sociálnej úzkostnej poruche sa neskúmala u starších pacientov.

Deti a dospievajúci (vo veku < 18 rokov)

Esoprex sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich, ktorí sú mladší ako 18 rokov (pozri časť 4.4).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CL_CRpod 30 ml/min) sa odporúča zvýšená opatrnosť (pozri časť 5.2).

Znížená funkcia pečene

Počas prvých dvoch týždňov liečby sa odporúča začiatočná denná dávka 5 mg u pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia pečene. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne. U pacientov s ťažko poškodenou funkciou pečene sa odporúča zvýšená opatrnosť a zvlášť starostlivá titrácia dávky (pozri časť 5.2).

Pacienti so slabým metabolizmom CYP2C19

U pacientov so slabým metabolizmom CYP2C19 sa odporúča začiatočná denná dávka 5 mg počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne (pozri časť 5.2).

Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby

Je potrebné vyvarovať sa náhleho prerušenia liečby. Pri ukončovaní liečby sa majú dávky escitalopramu postupne znižovať v priebehu minimálne jedného až dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku symptómov z prerušenia liečby (pozri časť 4.4 a 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po ukončení liečby objavia neznesiteľné symptómy, je možné zvážiť obnovenie liečby s pôvodne predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale v pozvoľnejšom tempe.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Súbežné podávanie neselektívnych ireverzibilných inhibítorov monoaminooxidázy (inhibítory MAO) je kontraindikované vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu so sprievodnými znakmi ako agitovanosť, tremor, hypertermia a pod. (pozri časť 4.5).

Kombinácia escitalopramu s reverzibilnými inhibítormi MAO-A (napr. moklobemidom) alebo s reverzibilným neselektívnym inhibítorom MAOlinezolidom je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.5).

Escitalopram je kontraindikovaný u pacientov, u ktorých je známe predĺženie QT intervalu

alebo vrodený syndróm predĺženia QT intervalu.

Escitalopram je kontraindikovaný súčasne s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT

interval (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nasledujúce osobitné upozornenia a opatrenia sa vzťahujú na terapeutickú skupinu SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu).

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Esoprex sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresivita, opozičné správanie a hnev) sa v klinických skúšaniach častejšie pozorovali medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorým bolo podávané placebo. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na objektívnej klinickej potrebe predsa len urobí, pacient má byť starostlivo sledovaný z hľadiska prejavov samovražedných symptómov. Okrem toho dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja nie sú k dispozícii.

Paradoxná úzkosť

U niektorých pacientov s panickou poruchou sa môžu na začiatku liečby antidepresívami zvýrazniť symptómy úzkosti. Táto paradoxná reakcia obyčajne vymizne v priebehu dvoch týždňov počas pokračujúcej liečby. Aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu paradoxného anxiogénneho účinku, odporúča sa nízka začiatočná dávka (pozri časť 4.2).

Záchvaty

Esoprex sa musí prestať podávať ak sa u pacienta vyskytnú záchvaty prvýkrát, alebo ak dôjde k zvýšeniu frekvencie záchvatov (u pacientov s predchádzajúcou diagnózou epilepsie).

U pacientov s nestabilnou epilepsiou sa treba podávaniu SSRI vyhnúť a pacienti s kontrolovanou epilepsiou majú byť starostlivo sledovaní.

Mánia

SSRI sa majú u pacientov s anamnézou mánie/hypománie používať opatrne. Ak pacient prechádza do manickej fázy, SSRI sa majú prestať podávať.

Diabetes mellitus

U pacientov s diabetom môže liečba SSRI ovplyvniť kontrolu glykémie (hypoglykémiu alebo hyperglykémiu). Preto bude možno potrebné upraviť dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych hypoglykemík.

Samovražda / samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie
Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovaním a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie.

Nakoľko k zlepšeniu nemusí dôjsť počas niekoľkých prvých alebo aj viacerých týždňov liečby, pacientov treba starostlivo monitorovať, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na ktorých liečbu bol predpísaný escitalopram, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálnych príhod. Okrem toho tieto stavy môžu byť spojené s depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s depresívnou poruchou sa majú preto dodržiavať aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacientom s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných predstáv pred začatím liečby hrozí väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto sa majú počas liečby starostlivo sledovať. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania pri antidepresívach v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť vysokorizikových treba pozorne sledovať najmä na začiatku liečby alebo pri zmene dávkovania.

Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovať výskyt akéhokoľvek klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a nezvyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Akatízia/psychomotorický nepokoj
Užívanie antidepresív zo skupiny SSRI/SNRI sa spája s rozvojom akatízie, charakterizovanej subjektívnou nepohodou alebo úzkostným nepokojom s potrebou pohybu často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Takýto stav sa najčastejšie vyskytuje počas niekoľkých prvých týždňov liečby. Ak u pacientov nastane rozvoj takýchto symptómov, zvýšenie dávky môže byť nežiaduce.

Hyponatriémia

Pri použití SSRI, pravdepodobne v dôsledku neprimeraného uvoľňovania antidiuretického hormónu (SIADH), bola zriedkavo pozorovaná hyponatrémia, ktorá sa zvyčajne upraví ukončením liečby. Pozornosť treba venovať rizikovým pacientom ako sú starší ľudia, alebo pacienti s cirhózou, alebo súbežne užívajúci iné lieky spôsobujúce hyponatrémiu.

Krvácanie

Pri liečbe s podávaním SSRI boli zaznamenané abnornálne prejavy kožného krvácania, ako sú ekchymózy a purpura. Odporúča sa opatrnosť pri podávaní SSRI najmä tým pacientom, ktorí zároveň užívajú perorálne antikoagulanciá alebo liečivá, ktoré ovplyvňujú funkciu trombocytov (napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová, nesteroidové protizápalové lieky − NSAID, tiklopidín a dipyridamol), rovnako ako pacientom s náchylnosťou na krvácanie.

ECT (elektrokonvulzívna liečba)

Odporúča sa zvýšená opatrnosť, pretože nie je dostatok klinických skúseností so súčasným podávaním SSRI a použitím ECT.

Sérotonínový syndróm

Pri súbežnej liečbe escitalopramom a liekmi so sérotonínergným účinkom, ako je napr. sumatriptán a iné triptány, tramadol a tryptofán, sa odporúča opatrnosť.

V zriedkavých prípadoch bol hlásený u pacientov užívajúcich súbežne SSRI a sérotonínergné lieky sérotonínový syndróm. Kombinácia symptómov, ako je agitovanosť, tremor, myoklónia a hypertermia môže naznačovať rozvoj sérotonínového syndrómu. V takom prípade treba okamžite prerušiť liečbu s podávaním SSRI a sérotonínergným liekom a pristúpiť k symptomatickej liečbe.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.5).

Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby

Symptómy z prerušenia pri ukončení liečby sú bežné, hlavne po náhlom vysadení lieku (pozri časť 4.8). Nežiaduce účinky pri prerušení liečby v klinických skúšaniach sa pozorovali približne u 25 % pacientov liečených escitalopramom a u 15 % užívajúcich placebo.

Riziko výskytu symptómov z prerušenia liečby závisí od viacerých faktorov, vrátane trvania a dávky liečby a tempa znižovania dávky. Závraty, poruchy zmyslového vnímania (zahrňujúce parestéziu a pocity elektrických šokov), poruchy spánku (zahrňujúce insomniu a intenzívne sny), agitovanosť alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, zvýšené potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia sú najčastejšími hlásenými reakciami. Všeobecne sú tieto príznaky mierne až stredne intenzívne, avšak u niektorých pacientov môžu mať ťažký priebeh.

Zvyčajne sa vyskytujú počas prvých dní po ukončení liečby, avšak len veľmi zriedkavo boli hlásené prípady s takýmito príznakmi u pacientov, ktorí nevedomky neužili dávku. Obvykle tieto príznaky spontánne vymiznú do dvoch týždňov, aj keď u niektorých jednotlivcov môžu pretrvávať dlhšie (2 − 3 mesiace alebo viac). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča postupne znižovať dávku escitalopramu počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov, podľa potrieb pacienta (pozri Symptómy z prerušenia pozorované pri ukončení liečby, časť 4.2).

Ischemická choroba srdca

Vzhľadom na obmedzené klinické skúsenosti sa odporúča opatrnosť u pacientov s ischemickou chorobou srdca (pozri časť 5.3).

Predĺženie QT intervalu

U escitalopramu bolo zistené predĺženie QT intervalu v závislosti od dávky. Prípady predĺženia QT intervalu a ventrikulárnej arytmie, vrátane Torsades de Pointes, boli hlásené počas post-marketingového obdobia, prevažne u pacientov ženského pohlavia, s hypokaliémiou alebo s pre-existujúcim predĺžením QT intervalu alebo inými srdcovými chorobami (pozri časť 4.3, 4.5, 4.8, 4.9, 5.1).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov s významnou bradykardiou; alebo u pacientov s nedávnym infarktom myokardu alebo s nekompenzovaným zlyhaním srdca.

Elektrolytické poruchy ako hypokaliémia a hypomagneziémia zvyšujú riziko malígnej arytmie a majú byť upravené skôr, ako sa začne liečba escitalopramom.

Ak sú vyšetrovaní pacienti so stabilizovaným srdcovým ochorením, má sa zvážiť EKG kontrola skôr, ako sa začne liečba.

Ak sa znaky srdcovej arytmie vyskytnú počas liečby ecitalopramom, liečba sa má ukončiť a má sa uskutočniť EKG vyšetrenie.

Glaukóm s uzavretým uhlom

SSRI vrátane escitalopramu môžu mať vplyv na veľkosť zrenice vedúci k mydriáze. Tento mydriatický efekt má potenciál zúžiť očný uhol čo vedie k zvýšeniu vnútroočného tlaku a glaukómu s uzavretým uhlom, a to najmä u pacientov s predispozíciou. Escitalopram preto má byť používaný s opatrnosťou u pacientov s glaukómom s uzavretým uhlom alebo s glaukómom v anamnéze.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Kontraindikované kombinácie

Ireverzibilné neselektívne inhibítory monoaminooxidázy(IMAO)

Boli hlásené prípady závažných reakcií u pacientov, ktorí užívali SSRI v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) a tiež u pacientov, ktorí v krátkom období po ukončení terapie s podávaním SSRI začali užívať takéto IMAO (pozri časť 4.3). V niektorých prípadoch došlo k vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.8).

Escitalopram je kontraindikovaný v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Možno ho začať podávať 14 dní po ukončení liečby s ireverzibilným IMAO. Po ukončení terapie escitalopramom treba počkať najmenej 7 dní pred začatím liečby neselektívnym, ireverzibilným IMAO.

Reverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy A (moklobemid)

Vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu je kombinácia escitalopramu s inhibítorom MAO-A ako je moklobenid kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa liečbu začať najnižšou odporúčanou dávkou a starostlivejšie pozorovať pacienta.

Reverzibilný neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (linezolid)

Antibiotikum linezolid je reverzibilný neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom, ktorí sú liečení escitalopramom. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, má sa podávať v minimálnych dávkach a pod starostlivým dohľadom lekára (pozri časť 4.3).

Ireverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy B (selegilín)

Pri súbežnej liečbe so selegilínom (ireverzibilný inhibítor MAO-B) je potrebná opatrnosť vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu. Selegilín v dávkach do 10 mg/deň sa bezpečne užíval s racemickým citalopramom.

Predĺženie QT intervalu

Farmakokinetické a farmakodynamické štúdie medzi escitalopramom a inými liekmi, ktoré predlžujú QT interval, neboli uskutočnené. Aditívny účinok escitalopramu a týchto liekov sa však nedá vylúčiť. Z tohto dôvodu je taktiež kontraindikované súbežné podanie escitalopramu s inými liekmi, ktoré môžu predĺžiť QT interval, ako antiarytmiká triedy IA a III, niektoré antipsychotiká (napr. fenotiazínové deriváty, pimozid, haloperidol), tricyklické antidepresíva, niektoré antimikrobiálne látky (napr. sparfloxacín, moxifloxacín, erytromycín i.v., pentamidín, antimalariká, najmä halofantrín), niektoré antihistaminiká (astemizol, mizolastín).

Kombinácie vyžadujúce zvláštnu pozornosť pri podávaní

Sérotonínergné lieky

Súbežné podávanie spolu so sérotonínergnými liekmi (napr. tramadol, sumatriptán a iné triptány) môže spôsobiť sérotonínový syndróm.

Lieky znižujúce záchvatový prah

SSRI môžu znížiť záchvatový prah. Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré tiež môžu znížiť záchvatový prah, sa odporúča zvýšená opatrnosť (napr. antidepresíva – tricyklické a SSRI; neuroleptiká − fenotiazíny, tioxantény a butyrofenóny; meflochín, bupropión a tramadol).

Lítium, tryptofán

Sú známe prípady zosilnenia účinku pri súbežnom podávaní SSRI s lítiom alebo tryptofánom. Preto je pri súbežnom podávaní SSRI spolu s týmito liekmi potrebná opatrnosť.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Krvácanie

Escitalopram môže ovplyvniť účinok perorálnych anikoagulancií. Pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá, treba pri začatí alebo ukončení liečby escitalopramom starostlivo monitorovať (pozri časť 4.4).

Súbežné užívanie nesteroidových protizápalových liekov (NSAID) môže zvýšiť sklon ku krvácaniu (pozri časť 4.4.).

Alkohol

Nepredpokladajú sa žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické interakcie medzi escitalopramom a alkoholom. Avšak rovnako ako pri iných psychotropných liekoch sa kombinácia s alkoholom neodporúča.

Lieky spôsobujúce hypokaliémiu/hypomagneziémiu

Je potrebná opatrnosť pri súčasnom užívaní liekov spôsobujúcich hypokaliémiu/hypomagneziémiu, pretože to zvyšuje riziko malígnych arytmií (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické interakcie

Vplyv iných liekov na farmakokinetiku escitalopramu

Metabolizmus escitalopramu je sprostredkovaný hlavne enzýmom CYP2C19 a v menšej miere aj enzýmami CYP3A4 a CYP2D6. Zdá sa, že metabolizmus hlavného metabolitu S-DCT (demetylovaný escitalopram) je čiastočne katalyzovaný CYP2D6.

Súbežné podávanie escitalopramu a omeprazolu v jednej dávke 30 mg denne (inhibítor CYP2C19) viedlo k miernemu (približne 50 %) zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu.

Súbežné podávanie escitalopramu a cimetidínu 400 mg dvakrát denne (stredne silný inhibítor enzýmov) viedlo k miernemu (približne 70 %) zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu. Pri súbežnom podávaní escitalopramu s cimetidínom sa odporúča opatrnosť. Môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní inhibítorov CYP2C19 (napr. omeprazol, esomeprazol, fluvoxamín, lansoprazol, tiklopidín) alebo cimetidínu. Zníženie dávky escitalopramu môže byť nutné na základe sledovania vedľajších účinkov počas súbežnej liečby.

Vplyv escitalopramu na farmakokinetiku iných liekov

Escitalopram inhibuje enzým CYP2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré sú metabolizované hlavne týmto enzýmom a ktoré majú úzky terapeutický index, napr. flekainid, propafenón a metoprolol (pri použití pri srdcovom zlyhaní), alebo pri súbežnom podávaní niektorých liekov ovplyvňujúcich CNS metabolizovaných hlavne CYP2D6, napr. antidepresíva ako desipramín, klomipramín a nortriptylín; alebo antipsychotiká ako risperidón, tioridazín a haloperidol. Môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Súbežné podávanie desipramínu alebo metoprololu viedlo v obidvoch prípadoch k dvojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hladiny týchto substrátov CYP2D6.

V štúdiách in vitrosa preukázalo, že escitalopram môže spôsobiť aj slabú inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní liekov, ktoré sú metabolizované CYP2C19 sa odporúča opatrnosť.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Sú dostupné iba obmedzené klinické údaje o použití escitalopramu v gravidite.

V reprodukčných toxikologických štúdiách s escitalopramom na potkanoch boli pozorované embryotoxické a fetotoxické účinky, ale nezistil sa zvýšený výskyt malformácii (pozri časť 5.3).

Esoprex sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch a len po dôkladnom zvážení prospešnosti liečby a možného rizika.

Ak matka pokračovala v užívaní Esoprexu v neskorších štádiách gravidity, hlavne v treťom trimestri, novorodenec sa musí sledovať. Je potrebné vyhýbať sa náhlemu vysadeniu liečby počas gravidity.

U novorodencov matiek, ktoré užívali antidepresíva zo skupiny SSRI/SNRI v neskorších štádiách gravidity sa môžu objaviť nasledujúce symptómy: poruchy dýchania, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestálosť telesnej teploty, problémy s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia, hyperreflexia, tremor, nepokoj, podráždenosť, letargia, neustály plač, ospalosť a ťažkosti so spánkom. Tieto symptómy môžu byť spôsobené buď sérotonínergným účinkom alebo sú to symptómy z prerušenia liečby. Vo väčšine prípadov sa komplikácie objavia okamžite alebo zanedlho (< 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že užívanie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo približne 5 prípadov na 1 000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa vyskytuje 1 až 2 prípady PPHN na 1 000 tehotenstiev.

Laktácia

Predpokladá sa, že escitalopram sa vylučuje do materského mlieka. V dôsledku toho sa neodporúča dojčiť počas liečby.

Fertilita

Štúdie na zvieratách preukázali, že citalopram môže ovplyvniť kvalitu spermií (pozri časť 5.3). Spontánne hlásenia u niektorých SSRI preukázali, že vplyv na kvalitu spermií je reverzibilný. Vplyv na fertilitu u ľudí nebol zatiaľ pozorovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aj keď sa dokázalo, že escitalopram neovplyvňuje intelektové funkcie ani psychomotorický výkon, každá psychoaktívna látka môže ovplyvniť úsudok alebo zručnosti.

Je potrebné pacientov upozorniť na možné riziko ovplyvnenia schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú počas prvého alebo druhého týždňa liečby a obvykle sa ich intenzita a frekvencia s pokračujúcou liečbou zmierni.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Nežiaduce účinky známe pre skupinu SSRI a taktiež hlásené pri escitaloprame v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach alebo zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh sú uvedené v nasledujúcom zozname podľa tried orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú prevzaté z klinických štúdií; nie sú upravené vzhľadom na placebo.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až < 1/10);menej časté (1/1 000 až < 1/100);zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Poruchy krvi a lymfatického systému	neznáme	trombocytopénia
Poruchy imunitného systému	zriedkavé	anafylaktická reakcia
Poruchy endokrinného systému	neznáme	neadekvátna sekrécia ADH
Poruchy metabolizmu a výživy	časté	znížená chuť do jedla, zvýšená chuť do jedla, zvýšenie telesnej hmotnosti
	menej časté	zníženie telesnej hmotnosti
	neznáme	hyponatriémia, anorexia2)
Psychické poruchy	časté	úzkosť, nepokoj, nezvyčajné sny, pokles libida u mužov aj u žien, anorgazmia u žien
	menej časté	škrípanie zubami, agitovanosť, nervozita, záchvaty paniky, zmätený stav
	zriedkavé	agresivita, depersonalizácia, halucinácie, udalosti spojené so samovraždou (pozri časť 4.4)
	neznáme	mánia, suicidálne predstavy, suicidálne správanie1)
Poruchy nervového systému	veľmi časté	bolesť hlavy
	časté	insomnia, somnolencia, závraty, parestézia, tremor
	menej časté	poruchy chuti, poruchy spánku, synkopa
	zriedkavé	sérotonínový syndróm
	neznáme	dyskinézia, poruchy pohybu, kŕče, psychomotorický nepokoj/akatízia2
Poruchy oka	menej časté	mydriáza, poruchy videnia
Poruchy ucha a labyrintu	menej časté	tinnitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	menej časté	tachykardia
	zriedkavé	bradykardia
	neznáme	elektrokardiogram predĺženie QT intervalu, ventrikulárne arytmie vrátane Torsades de Pointes1
Poruchy ciev	neznáme	ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	časté	sinusitída, zívanie
	menej časté	krvácanie z nosa
Poruchy gastrointestinálneho traktu	veľmi časté	nevoľnosť
	časté	hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach
	menej časté	gastrointestinálna hemorágia (vrátane rektálnej hemorágie)
Poruchy pečene a žlčových ciest	neznáme	hepatitída, abnormálne hodnoty pečeňových testov
Poruchy kože a podkožného tkaniva	časté	zvýšené potenie
	menej časté	žihľavka, alopécia, vyrážka, svrbenie
	neznáme	ekchymóza, angioedém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	časté	artralgia, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	neznáme	retencia moču
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	časté	muži: porucha ejakulácie, impotencia
	menej časté	ženy: metrorágia, menorágia
	neznáme	galaktorea, muži: priapizmus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	časté	únava, horúčka
	menej časté	edém

⁾Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby alebo zanedlho po ukončení liečby escitalopramom (pozri aj časť 4.4).

²⁾Tieto udalosti boli hlásené pre terapeutickú skupinu SSRI.

Predĺženie QT intervalu

Počas post-marketingového obdobia boli hlásené prípady predĺženia QT intervalu a ventrikulárnej

arytmie, vrátane Torsades de Pointes, prevažne u pacientov ženského pohlavia, pacientov

s hypokaliémiou alebo u pacientov s už existujúcim predĺžením QT intervalu alebo iným

ochorením srdca (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5, 4.9 a 5.1).

Skupina účinkov

Epidemiologické štúdie vykonané hlavne na pacientoch vo veku 50 rokov a viac poukázali na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú SSRI a tricyklické antidepresíva. Mechanizmus vedúci k zvýšenému riziku nie je známy.

Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby

Prerušenie liečby antidepresívami zo skupiny SSRI/SNRI (hlavne po náhlom prerušení) bežne vedie k symptómom z prerušenia liečby. Závraty, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézie a pocitu elektrických šokov), poruchy spánku (zahrňujúce insomniu a intenzívne sny), agitovanosť alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia sú najčastejšie hlásenými reakciami. Obvykle sú tieto príznaky mierne až stredne intenzívne a spontánne ustupujúce, avšak u niektorých pacientov môžu mať ťažký a/alebo dlhodobejší priebeh. Ak liečba escitalopramom už nie je potrebná, odporúča sa pri ukončovaní liečby postupne znižovať dávku (pozri časť 4.2 a 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Toxicita

Skúsenosti s predávkovaním escitalopramom v klinickej praxi sú obmedzené a v mnohých prípadoch zahŕňajú súbežné predávkovanie inými liekmi. Vo väčšine prípadov neboli hlásené žiadne alebo len mierne symptómy. Fatálne prípady predávkovania samotným escitalopramom boli hlásené len veľmi zriedkavo, vo väčšine prípadov išlo o predávkovanie súčasne aj s inými liekmi. Dávky medzi 400 a 800 mg samotného escitalopramu boli užité bez akýchkoľvek závažných symptómov.

Symptómy

Symptómy pozorované pri nahlásených prípadoch predávkovania escitalopramom zahŕňajú hlavne symptómy súvisiace s centrálnym nervovým systémom (od závratov, triašky a agitovanosti až po zriedkavé prípady sérotonínového syndrómu, kŕčov a kómy), symptómy súvisiace s gastrointestinálnym traktom (nauzea, vracanie), s kardiovaskulárnym systémom (hypotenzia, tachykardia, predĺženie QT intervalu a arytmia) a s rovnovážnym stavom elektrolytov/tekutín (hypokalémia, hyponatrémia).

Manažment

Neexistuje špecifické antidotum. Je potrebné zabezpečiť a udržať priechodné dýchacie cesty, zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Má sa zvážiť výplach žalúdka a použitie aktívneho uhlia. Po perorálnom užití sa má výplach žalúdka urobiť čo najskôr. Odporúča sa monitorovanie funkcií srdca a vitálnych funkcií a zároveň celková symptomatická podporná liečba.

Odporúča sa EKG vyšetrenie v prípade predávkovania u pacientov s kongestívnym zlyhaním

srdca/bradyarytmiami, u pacientov súčasne užívajúcich lieky predlžujúce QT interval alebo

u pacientov s pozmeneným metabolizmom, napríklad v dôsledku poškodenia pečene.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidepresívum, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu,

ATC kód: N 06 AB 10

Mechanizmus účinku

Escitalopram je selektívnym inhibítorom spätného vychytávania sérotonínu (5-HT) s vysokou afinitou k primárnemu väzbovému miestu. Tiež sa viaže na alosterické miesto na sérotonínovom transportéri, s 1 000-násobne nižšou afinitou.

Escitalopram nemá žiadnu alebo len nízku afinitu voči viacerým receptorom, vrátane 5-HT_1A, 5-HT₂, DA D₁a D₂receptorov, α₁-, α₂-, -adrenoreceptorov, histamínových H₁, muskarínových, cholinergických, benzodiazepínových a opioidných receptorov.

Jediný pravdepodobný mechanizmus účinku, ktorý vysvetľuje farmakologické a klinické účinky escitalopramu, je inhibícia spätného vychytávania 5-HT.

Klinická účinnosť

Depresívne epizódy

Escitalopram bol účinný v akútnej liečbe veľkých depresívnych epizód v troch zo štyroch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, krátkodobých (8-týždňových) štúdiách. V dlhodobej štúdii zameranej na prevenciu relapsu bolo 274 pacientov, ktorí v otvorenej úvodnej 8-týždňovej fáze odpovedali na liečbu escitalopramom v dávkach 10 alebo 20 mg denne a po následnej randomizácii pokračovali v liečbe escitalopramom v nezmenenej dávke alebo im bolo podávané placebo počas 36 týždňov. Pacienti v tejto štúdii, ktorí naďalej dostávali escitalopram, boli počas nasledujúcich 36 týždňov signifikantne menej náchylní na relapsy v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.

Sociálna úzkostná porucha

Escitalopram bol účinný v troch krátkodobých (12-týždňových) štúdiách a u respondentov v 6-mesačnej štúdii prevencie relapsu pri sociálnej úzkostnej poruche. V 24-týždňovej štúdii na stanovenie dávky bola potvrdená účinnosť 5, 10 a 20 mg escitalopramu.

Generalizovaná úzkostná porucha

Escitalopram v dávkach 10 a 20 mg/deň bol účinný v štyroch zo štyroch placebom kontrolovaných štúdiách.

Podľa súhrnných údajov z troch štúdií podobného dizajnu, v ktorých bolo 421 pacientov liečených escitalopramom a 419 bolo podávané placebo, odpovedalo na liečbu 47,5 % pacientov na escitaloprame voči 28,9 % pacientom, ktorým bolo podávané placebo. Do remisie sa dostalo 37,1 % pacientov na escitaloprame voči 20,8 % pacientom, ktorým bolo podávané placebo. Ustálený efekt bol pozorovaný od prvého týždňa.

Udržanie účinnosti escitalopramu 20 mg/deň bolo preukázané v 24- až 76- týždňovej, randomizovanej štúdií zameranej na udržanie účinnosti u 373 pacientov, ktorí odpovedali na liečbu v otvorenej úvodnej 12-týždňovej fáze.

Obsedantno-kompulzívna porucha

V randomizovanej, dvojito zaslepenej, klinickej štúdii sa celkové skóre Y-BOCS u pacientov s escitalopramom v dávke 20 mg/deň oddelilo od skóre pacientov dostávajúcich placebo po 12 týždňoch. Po 24 týždňoch boli obe dávky escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň účinnejšie než placebo.

Prevencia relapsu sa preukázala pri dávkach escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu escitalopramom v otvorenej 16-týždňovej štúdii a ktorí vstúpili do 24-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie.

Farmakodynamické účinky

V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej EKG štúdii sa u zdravých jedincov pozorovala

zmena v QTc (úprava podľa Fridericia) oproti východiskovej hodnote 4,3 ms (90 % IS: 2,2 –

6,4) pri dávke 10 mg/deň a 10,7 ms (90 % IS: 8,6 – 12,8) pri dávke 30 mg/deň (pozri časť 4.3,

4.4, 4.5, 4.8 a 4.9).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia je takmer kompletná a nezávislá od príjmu potravy. (Priemerný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie /priemerná hodnota T_max/ je 4 hodiny po opakovaných dávkach.). Podobne ako pri racemickom citaloprame, tak aj pri escitaloprame sa predpokladá úplná biologická dostupnosť na úrovni okolo 80 %.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem (V_d,/F) po perorálnom podaní je okolo 12 − 26 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je nižšia ako 80 % pre escitalopram aj pre jeho hlavné metabolity.

Biotransformácia

Escitalopram sa metabolizuje v pečeni na demetylované a didemetylované metabolity. Obidva typy metabolitov sú farmakologicky aktívne. Alternatívne môže byť dusík oxidovaný na formu N-oxidového metabolitu. Materská látka aj metabolity sa čiastočne vylučujú vo forme glukuronidov. Po opakovanom dávkovaní sú priemerné koncentrácie demetylovaných a didemetylovaných metabolitov zvyčajne 28 − 31 % a < 5 % z koncentrácie escitalopramu. Biotransformácia escitalopramu na demetylovaný metabolit je sprostredkovaná hlavne enzýmom CYP2C19. Do určitej miery sa môžu podieľať aj enzýmy CYP3A4 a CYP2D6.

Eliminácia

Eliminačný polčas (t_1/2) po opakovanom dávkovaní je asi 30 hodín a orálny plazmatický klírens (Cl_oral) je približne 0,6 l/min. Hlavné metabolity majú výrazne dlhší polčas eliminácie. Predpokladá sa, že escitalopram a hlavné metabolity sa eliminujú tak hepatálnou (metabolickou), ako aj renálnou cestou, pričom hlavná časť dávky sa vylúči močom v podobe metabolitov.

Escitalopram má lineárnu farmakokinetiku. Rovnovážny stav plazmatickej hladiny sa dosiahne približne v priebehu týždňa. Pri dávke 10 mg denne sa v rovnovážnom stave dosiahnu priemerné koncentrácie 50 nmol/l (v rozpätí 20 − 125 nmol/l).

Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)

Zdá sa, že escitalopram sa eliminuje u starších pacientov v porovnaní s mladšími pomalšie. Plocha pod krivkou predstavujúca systémovú expozíciu (AUC) je u starších pacientov asi o 50 % vyššia v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia pečene

U pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia pečene (Childovo-Pughovo kritérium A a B) je eliminačný polčas escitalopramu asi dvakrát dlhší a expozícia asi o 60 % vyššia než u jedincov s normálnou funkciou pečene (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov so zníženou funkciou obličiek (CL_CR10 – 53 ml/min) sa pri racemickom citaloprame pozoroval dlhší polčas a mierne zvýšená expozícia. Plazmatická koncentrácia metabolitov sa nesledovala, ale môže byť zvýšená (pozri časť 4.2).

Polymorfizmus

Pozorovalo sa, že slabí metabolizéri vo vzťahu k CYP2C19 mali dvojnásobne vyššiu plazmatickú koncentráciu escitalopramu ako silní metabolizéri. U slabých metabolizérov vo vzťahu k CYP2D6 sa nepozorovala signifikantná zmena v expozícii (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Vzhľadom na to, že premosťujúce toxikokinetické a toxikologické štúdie escitalopramu a citalopramu na potkanoch preukázali podobný profil obidvoch látok, obvyklá kompletná séria predklinických štúdií s escitalopramom sa neuskutočnila. Z tohto dôvodu môžu byť všetky údaje o citaloprame extrapolované na escitalopram.

V porovnávacích toxikologických štúdiách na potkanoch escitalopram a citalopram spôsobovali kardiálnu toxicitu, vrátane kongestívneho srdcového zlyhania, po niekoľkotýždňovom podávaní pri použití dávok, ktoré spôsobovali celkovú toxicitu. Zdá sa, že kardiálna toxicita väčšmi korelovala s najvyššou plazmatickou koncentráciou než so systémovou expozíciou (AUC). Pri najvyššej plazmatickej hladine 8-krát vyššej, aká sa dosahuje v klinickej praxi, neboli zaznamenané žiadne toxické účinky, kým AUC pre escitalopram bola len 3- až 4-krát vyššia ako je expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Hodnoty AUC pre S-enanciomér citalopramu boli 6- až 7-krát vyššie ako expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Tieto zistenia pravdepodobne súvisia so zvýšeným vplyvom na biogénne amíny, čo je však až druhotné vo vzťahu k primárnemu farmakologickému pôsobeniu, ktoré spôsobuje hemodynamické účinky (zníženie cievneho toku) a ischémiu. Presný mechanizmus kardiálnej toxicity pri potkanoch však nie je známy. Klinické skúsenosti s citalopramom a skúsenosti z klinických štúdií s escitalopramom nenaznačujú žiaden klinický význam týchto zistení.

Po dlhodobom podávaní escitalopramu a citalopramu potkanom bol pozorovaný zvýšený obsah fosfolipidov v niektorých tkanivách, napr. v pľúcach, v nadsemenníkoch a v pečeni. V prípade nadsemeníkov a pečene bola expozícia porovnateľná s dávkami používanými v klinickej praxi. Po ukončení terapie je tento jav reverzibilný. Akumulácia fosfolipidov (fosfolipidóza) pri zvieratách sa pozorovala v súvislosti s mnohými kationickými amfifilickými liekmi. Nie je známe, či tento jav je signifikantne významný pre človeka.

V toxikologickej štúdii na potkanoch zameranej na sledovanie vplyvu na vývoj plodu boli pozorované embryotoxické účinky (znížená hmotnosť plodu a reverzibilné oneskorenie osifikácie) pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití. Nebola zaznamenaná zvýšená frekvencia malformácii. V pre- a postnatálnych štúdiách sa ukázalo znížené prežívanie mláďat v období laktácie pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití.

Štúdie na zvieratách preukázali, že citalopram spôsobuje zníženie indexu fertility a tehotenského indexu, zníženie počtu implantácií a abnormality spermií pri hladinách vyšších, než aké zodpovedajú expozícii u ľudí. Žiadne dáta zo štúdií na zvieratách týkajúce sa tejto problematiky nie sú k dispozícii pre escitalopram.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

mikrokryštalická celulóza (E 460)

sodná soľ kroskarmelózy (E 468)

koloidný oxid kremičitý bezvodý

magnéziumstearát (E 470b)

Filmový obal tablety

hypromelóza (E 464)

oxid titaničitý (E 171)

makrogol 400.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA/Alu/PVC-hliníkové blistre obsahujúce30, 60 tabliet (blistrové balenie).

10 tabliet v jednom blistri.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadnezvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, a. s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Reg.č.: 30/0365/09-S

9. DÁTUMPRVEJREGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátumprvejregistrácie:25.06.2009

Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Máj 2014