+ ipil.sk

Folgan 40 mg/10 mg



Príbalový leták


Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05639


Písomná informácia pre používateľa


Folgan 20 mg/5 mg

Folgan 40 mg/5 mg

Folgan 40 mg/10 mg

filmom obalené tablety

olmesartan medoxomil/amlodipín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj

vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Folgan a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Folgan

3. Ako užívať Folgan

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Folgan

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je Folgan a na čo sa používa


Folgan obsahuje dve liečivá: olmesartan medoxomil a amlodipín (vo forme amlodipíniumbesilátu).Obidve tieto liečivá pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak.


  • Olmesartan medoxomil patrí do skupiny liečiv nazývaných “antagonisty receptoru angiotenzínu II”, ktoré znižujú krvný tlak rozširovaním krvných ciev.


  • Amlodipín patrí do skupiny liečiv nazývaných “blokátory vápnikového kanála”. Amlodipín zabraňuje prenikaniu vápnika do steny krvnej cievy, čím zabraňuje zúženiu krvných ciev, a tým dochádza aj k znižovaniu krvného tlaku.


Účinky obidvoch liečiv sa podieľajú na zabránení zužovania krvných ciev, takže dochádza k ich rozšíreniu, a tým k zníženiu krvného tlaku.


Folgan sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný olmesartanom medoxomilom alebo amlodipínom podávanými samostatne.


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Folgan


Neužívajte Folgan

  • ak ste alergický na olmesartan medoxomil alebo amlodipín alebo na určitú skupinu blokátorov vápnikového kanála, dihydropyridíny alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Ak si myslíte, že môžete byť alergický, porozprávajte sa pred užitím Folganu so svojím lekárom.

  • ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Folganu na začiatku tehotenstva, pozri časť “Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť”).

  • ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskirén.

  • ak máte závažné problémy s pečeňou, ako je porucha alebo blokovanie vylučovania žlče zo žlčníka (napr. žlčovými kameňmi), alebo ak spozorujete akýkoľvek z príznakov žltačky (žltnutie pokožky a očných bielkov).

  • ak máte veľmi nízky krvný tlak.

  • ak trpíte nedostatočným zásobením tkaniva krvou s príznakmi ako je napr. nízky krvný tlak, pomalý pulz, zrýchlená činnosť srdca (šok, vrátane kardiogénneho šoku). Kardiogénny šok znamená šok spôsobený závažnými srdcovými ťažkosťami.

  • ak trpíte obštrukciou výtoku krvi zo srdca (t.j. zúžením aorty (aortálnou stenózou)).

  • ak trpíte nízkym srdcovým výdajom (spôsobuje dýchavičnosť alebo periférne opuchy (zvyčajne v dolných končatinách) po prekonaní srdcového infarktu (akútny infarkt myokardu).


Upozornenia a opatrenia


Predtým, ako začnete užívať Folgan, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.


Povedzte vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou

- aliskirén.


Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.


Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Folgan“.


Obráťte sa na svojho lekára,, ak máte ktorýkoľvek z nasledujúcich zdravotných problémov:

  • problémy s obličkami alebo ste po transplantácii obličky,

  • ochorenie pečene,

  • srdcové zlyhanie alebo problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom,

  • úporné vracanie, hnačku, užívate vysoké dávky “odvodňovacích tabliet” (diuretík) alebo držíte diétu s nízkym obsahom soli,

  • zvýšené hladiny draslíka v krvi,

  • problémy s nadobličkami (žľazy nad obličkami produkujúce hormóny).


Obráťte sa na svojho lekára, ak sa u vás objaví ťažká pretrvávajúca hnačka, ktorá spôsobuje značné chudnutie. Váš lekár môže zhodnotiť príznaky a rozhodnúť o tom, ako pokračovaťv liečbe krvného tlaku.


Rovnako ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, môže náhly pokles krvného tlaku u pacientov s poruchami cirkulácie krvi v srdci alebo v mozgu spôsobiť srdcový záchvat alebo mozgovú príhodu. Lekár vám preto bude krvný tlak starostlivo kontrolovať.


Svojho lekára musíte informovať, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete otehotnieť). Folgan sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva (pozri časť “Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť”).


Deti a dospievajúci (do 18 rokov)

Folgan sa neodporúča pre deti a dospievajúcich do 18 rokov.


Iné lieky a Folgan


Povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali niektorý z nasledujúcich liekov:


  • iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože môžu zvýšiť účinok Folganu.

Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

Ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Folgan“ a „Upozornenia a opatrenia“).“

  • doplnky draslíka, náhrady soli s obsahom draslíka, “odvodňovacie tablety“ (diuretiká) alebo heparín (na zriedenie krvi a ochranu pred vznikom krvných zrazenín). Používanie takýchto liekov súčasne s Folganom vám môže zvyšovať hladinu draslíka v krvi,

  • lítium (liek používaný pri zmenách nálad a určitých typoch depresií), ktorého súčasné užívanie s Folganom môže zvýšiť toxicitu lítia. Ak užívate lítium, lekár vám bude sledovať hladiny lítia v krvi,

  • nesteroidné protizápalové lieky (NSAID, lieky používané na úľavu od bolesti, opuchu a iných príznakov zápalu, vrátane artritídy), užité súčasne s Folganom môžu zvýšiť riziko zlyhania obličiek. NSAID môžu znížiť účinok Folganu,

  • Kolesevelam hydrochlorid, liečivo, ktoré znižuje hladinu cholesterolu v krvi, môže znižovať účinok Folganu. Váš lekár vám môže odporučiť užívať Folgan najmenej 4 hodiny pred užitím kolesevelamu hydrochloridu.

  • niektoré antacidá (lieky na poruchy trávenia alebo na pálenie záhy), keďže účinok Folganu môže byť mierne znížený,

  • lieky používané pri HIV/AIDS (napr. ritonavir, indinavir, nelfinavir) alebo na liečbu plesňových ochorení (napr. ketokonazol, itrakonazol),

  • diltiazem, verapamil, liečivá používané pri poruchách srdcového rytmu a pri vysokom krvnom tlaku,

  • rifampicín, erytromycín, klaritromycín, lieky na liečbu tuberkulózy a iných infekcií,

  • ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), liek rastlinného pôvodu,

  • dantrolén (infúzia na liečbu závažných zmien telesnej teploty),

  • simvastatín, liečivo na znižovanie hladín cholesterolu a tukov (triglyceridov) v krvi.


Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Folgan a jedlo, nápojea alkohol

Folgan sa môže užívať spolu s jedlom alebo bez jedla. Tablety prehltnite celé a zapite tekutinou (napr. pohárom vody). Pokiaľ je to možné, užívajte tablety v rovnakom čase dňa, napríklad pri raňajkách. Pacienti užívajúci Folgan nemajú konzumovať grapefruity a grapefruitovú šťavu, ktoré môžu viesť ku zvýšeniu hladiny amlodipínu (liečiva Folganu) v krvi a spôsobiť tak neočakávané zníženie krvného tlaku.


Starší ľudia

Ak ste vo veku nad 65 rokov, váš lekár vám bude pri akomkoľvek zvýšení dávky pravidelne kontrolovať krvný tlak, aby sa ubezpečil, že nedošlo k jeho nadmernému zníženiu.


Pacienti čiernej pleti

Rovnako, ako u iných podobných liekov, môže byť účinok Folganu na zníženie krvného tlaku u pacientov čiernej pleti o niečo slabší.


Tehotenstvo a dojčeniea plodnosť


Tehotenstvo

Musíte povedať svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná. Zvyčajne vám lekár odporučí ukončiť liečbu Folganom pred tým, ako otehotniete alebo hneď ako sa dozviete, že ste tehotná a odporučí vám iný liek. Folgan sa na začiatku tehotenstva neodporúča užívať a nesmie sa užívať po prvých troch mesiacoch tehotenstva, pretože môže vážne poškodiť vaše dieťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.

Ak otehotniete počas liečby Folganom, informujte a navštívte, prosím, bezodkladne svojho lekára.


Dojčenie

Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo začínate dojčiť. Folgan sa neodporúča matkám, ktoré dojčia a váš lekár vám zvolí iný liek, ak si želáte dojčiť, zvlášť, ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.


Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Počas liečby vysokého krvného tlaku môžete pociťovať ospalosť nevoľnosť, závrat alebo bolesť hlavy. Ak k tomu dôjde, neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje, kým príznaky nevymiznú. Poraďte sa so svojím lekárom.


3. Ako užívať Folgan


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


  • Odporúčaná dávka Folganu je 1 tableta denne.


  • Tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety prehltnite celé a zapite tekutinou (napr. pohárom vody). Tablety sa nemajú rozhrýzť. Neužívajte ich s grapefruitovou šťavou.


  • Pokiaľ je to možné, užívajte tablety v rovnakom čase každý deň, napríklad pri raňajkách.


Ak užijete viac Folganu, ako máte

Ak užijete väčšie množstvo tabliet, ako ste mali, môžete zaznamenať nízky krvný tlak s príznakmi, ako je závrat, rýchly alebo pomalý pulz.


Ak užijete väčšie množstvo tabliet, ako ste mali, alebo tablety náhodne prehltne dieťa, ihneď vyhľadajte svojho lekára alebo lekársku pohotovosť v najbližšej nemocnici a zoberte so sebou balenie lieku alebo túto písomnú informáciu.


Ak zabudnete užiť Folgan

Ak zabudnete užiť dennú dávku, užite ju v nasledujúci deň ako zvyčajne. Neužívajtedvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Folgan

Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Folganu dovtedy, kým váš lekár nepovie, aby ste s užívaním prestali.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Ak sa vyskytnú, sú často mierne a nevyžadujú vysadenie liečby.


Hoci ich nezaznamená veľa pacientov, nasledovné dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:


Počas liečby Folganom sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, ktoré môžu postihnúť celé telo, s opuchom tváre, úst a/alebo hrtanu (hlasiviek) spolu so svrbením a vyrážkou. Ak spozorujete takéto príznaky, prestaňte užívať Folgan a okamžite kontaktujte svojho lekára.


Folgan môže spôsobiť, že sa krvný tlak u citlivých jedincov alebo ako následok alergickej reakcie zníži príliš. Týmto môže vzniknúť prudký pocit na odpadnutie alebo mdloby. Ak sa vám toto stane, prestaňte Folgan užívať, okamžite kontaktujte vášho lekára a ľahnite si do vodorovnej polohy.


Ďalšie možné vedľajšie účinky Folganu:


Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov):

závrat; bolesť hlavy; opuch členkov, nôh, dolných končatín, rúk alebo horných končatín; únava.


Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 pacientov):

závrat pri vstávaní; slabosť; tŕpnutie, necitlivosť rúk alebo nôh; pocit točenia okolia; búšenie srdca; rýchly pulz; nízky krvný tlak s príznakmi ako je závrat, pocit na odpadnutie, namáhavé dýchanie; kašeľ; nevoľnosť; vracanie; poruchy trávenia; hnačka; zápcha; sucho v ústach; bolesť v hornej časti brucha; kožná vyrážka; svalové kŕče; bolesť v rukách a v nohách; bolesť chrbta; častejšie nutkanie na močenie; sexuálny nezáujem; neschopnosť dosiahnuť a udržať erekciu; slabosť.


Zaznamenali sa aj určité zmeny v krvných testoch, ktoré zahŕňajú nasledovné:

zvýšené, ako aj znížené hladiny draslíka v krvi, zvýšené hladiny kreatinínu v krvi, zvýšené hladiny kyseliny močovej, zvýšené hodnoty ukazovateľov pečeňovej funkcie (hladiny gama glutamyl transferázy).


Zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 1000 pacientov):

precitlivenosť na liek; mdloby; sčervenanie, pocit tepla na tvári, vyrážka, žihľavka; opuch tváre.


Ďalšie vedľajšie účinky hlásené pri užívaní olmesartanu medoxomilu alebo amlodipínu samostatne, ale nie pri Folgane, alebo hlásené vo vysokej frekvencii:


Olmesartan medoxomil


Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov)

Bronchitída (zápal priedušiek), bolesť hrdla, nádcha alebo upchatie nosa; kašeľ, bolesť brucha; žalúdočná chrípka; hnačka, problémy s trávením, nevoľnosť, bolesť v kĺboch alebo kostiach; bolesť chrbta, krv v moči; infekcie močových ciest; bolesť v hrudníku, príznaky podobné chrípke; bolesť. Zmeny vo výsledkoch krvných testov, ako sú napr. zvýšené hladiny tukov (hypertriglyceridémia), močoviny alebo kyseliny močovej v krvi a zvýšené hodnoty testov pečeňovej a svalovej funkcie.


Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 pacientov):

Znížený počet určitého typu krviniek buniek v krvi, známych ako krvné doštičky, čo sa môže prejaviť sklonom k tvorbe modrín a predĺženým časom krvácania; rýchla alergická reakcia, ktorá môže postihnúť celé telo a môže spôsobiť problémy s dýchaním, rýchly pokles krvného tlaku vedúci ku mdlobám (anafylaktická reakcia), angína (bolesť alebo dyskomfort v hrudi známy ako angína pektoris), svrbenie; kožné vyrážky; opuch tváre; alergická kožná vyrážka; žihľavka, opuch tváre, svalová bolesť; celkový pocit choroby.


Zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 1000 pacientov):

Opuch tváre, úst a/alebo hrtanu (hlasiviek), akútne zlyhanie obličiek a obličková nedostatočnosť, otupenosť.


Amlodipín


Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov):

Bolesť brucha, nevoľnosť, opuch členkov, spavosť, sčervenanie a pocit tepla v tvári.


Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 pacientov):

Problémy so spaním, poruchy spánku, zmeny nálady vrátane úzkosti, depresie, podráždenosť, triaška, zmeny chuti, mdloby, poruchy videnia vrátane dvojitého videnia, zvonenie v ušiach (tinnitus), zhoršenie angíny pektoris (bolesť alebo dyskomfort v hrudi), nádcha alebo upchatý nos, vypadávanie vlasov, fialkasté bodky na koži spôsobené drobným krvácaním (purpura), zmeny farby kože, nadmerné potenie, erupcie (vyrážky) na koži, svrbenie, bolesť kĺbov alebo svalov, problémy s močením, nutkanie na močenie v noci, zvýšené nutkanie na močenie, zväčšenie prsnej žľazy u mužov, bolesť v hrudi, bolesť, necítenie sa dobre, zvýšenie alebo zníženie hmotnosti.


Zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 1000 pacientov):

Zmätenosť.


Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 10 000 pacientov):

Zníženie počtu bielych krviniek v krvi, ktoré zvyšuje riziko infekcie, zníženie počtu krvných doštičiek, ktoré môže spôsobiť ľahší vznik podliatin alebo predĺženie doby krvácania, zvýšenie glukózy v krvi, zvýšenie stuhnutosti svalov alebo zvýšenie rezistencie (odporu) voči pasívnemu pohybu svalov (hypertónia), tŕpnutie alebo necitlivosť v prstoch rúk alebo nôh, srdcový záchvat a nepravidelná činnosť srdca, zápal krvných ciev, zápal pečene alebo pankreasu, zápal žalúdkovej sliznice, zdurenie ďasien, zvýšenie pečeňových enzýmov, zožltnutie kože a očí, zvýšenie citlivosti kože na svetlo, alergické reakcie (svrbenie, vyrážka, opuch tváre, úst a/alebo hrtanu (hlasiviek), spolu so svrbením a vyrážkou, iné alergické prejavy spojené so zápalom a olupovaním kože, niekedy život ohrozujúce).


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


  1. Ako uchovávať Folgan


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke po EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


  1. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Folgan obsahuje

Liečivá sú olmesartan medoxomil a amlodipín (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Každá tableta Folganu 20 mg/5 mg obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Každá filmom obalená tableta Folganu 40 mg/5 mg obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).

Každá filmom obalená tableta Folganu 40 mg/10 mg obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu a 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu).


Ďalšie zložky sú:

Jadro tablety:

predželatínovaný kukuričný škrob, silicifikovaná mikrokryštalická celulóza (mikrokryštalická celulóza a koloidný oxid kremičitý), sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát.


Obal tablety:

polyvinylalkohol, makrogol 3350, mastenec, oxid titaničitý (E171) a oxid železitý (E172) (iba Folgan 40 mg/ 5 mg a 40 mg/10 mg filmom obalené tablety).


Ako vyzerá Folgan a obsah balenia

Folgan 20 mg/5 mg filmom obalené tablety sú biele okrúhle, s označením C73 na jednej strane.

Folgan 40 mg/5 mg filmom obalené tablety sú krémovej farby okrúhle, s označením C75 na jednej strane.

Folgan 40 mg/10 mg filmom obalené tablety sú hnedasto-červené okrúhle, s označením C77 na jednej strane.


Folgan, filmom obalené tablety, sú dostupné v baleniach po 14, 28, 30, 56, 90, 98, 10 x 28 a 10 x 30 filmom obalených tabliet a v baleniach s perforovanými blistrami s dávkou 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Držiteľ rozhodnutia

Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

L-1611 Luxemburg

Luxembursko


Výrobca

Daiichi Sankyo Europe GmbH

Zielstatstrasse 48

81379 Mníchov

Nemecko


Berlin-Chemie AG

Glienicker Weg 125

12489 Berlín

Nemecko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko: Amelior 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Belgicko: Forzaten 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Bulharsko: Tespadan 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Cyprus: Orizal 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Česká republika: Sintonyn 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Dánsko: Alea 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Estónsko: Sanoral 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Fínsko: Alea 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Francúzsko: Axeler 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Nemecko: Vocado 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Grécko: Orizal 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Maďarsko: Duactan 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Island: Alea 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Taliansko: Bivis 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Litva: Sanoral 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Lotyšsko: Sanoral 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Írsko: Konverge 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Luxembursko: Forzaten 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Holandsko: Belfor 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Malta: Konverge 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Nórsko: Alea 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Poľsko: Elestar 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Portugalsko: Zolnor 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Rumunsko: Inovum 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Slovenská republika: Folgan 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Slovinsko: Olectan 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg

Španielsko: Balzak 20 mg/5 mg, 40 mg/5 mg, 40 mg/10 mg


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 03/2015.

8




Folgan 40 mg/10 mg

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05639


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Folgan 20 mg/5 mg

Folgan 40 mg/5 mg

Folgan 40 mg/10 mg


filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU


Folgan 20 mg/5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta Folganu obsahuje liečivo: 20 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).


Folgan 40 mg/5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta Folganu obsahuje liečivo: 40 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).


Folgan 40 mg/10 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta Folganu obsahuje liečivo: 40 mg olmesartanu medoxomilu a 10 mg amlodipínu (ako amlodipíniumbesilát).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta.


Folgan 20 mg/5 mg filmom obalené tablety:
okrúhla filmom obalená tableta bielej farby, s priemerom 6 mm, s označením C73 na jednej strane.


Folgan 40 mg/5 mg filmom obalené tablety:
okrúhla filmom obalená tableta krémovej farby, s priemerom 8 mm, s označením C75 na jednej strane.


Folgan 40 mg/10 mg filmom obalené tablety:
okrúhla filmom obalená tableta hnedasto-červenej farby, s priemerom 8 mm, s označením C77 na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba esenciálnej hypertenzie.


Folgan je indikovaný u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný olmesartanom medoxomilom alebo amlodipínom v monoterapii (pozri časť 4.2 a časť 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Dospelí

Odporúčaná dávka Folganu je 1 tableta denne.


Folgan 20 mg/5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný podávaním 20 mg olmesartanu medoxomilu alebo 5 mg amlodipínu v monoterapii.


Folgan 40 mg/5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom 20 mg/5 mg.


Folgan 40 mg/10 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom 40 mg/5 mg.


Pred zmenou na liečbu cielenou kombináciou sa odporúča postupná titrácia dávok jednotlivých zložiek. Ak je to klinicky vhodné, môže sa zvážiť priama zmena z monoterapie na fixnú kombináciu.


Na uľahčenie sa môže pacientom liečba olmesartanom medoxomilom a amlodipínom v jednotlivých tabletách zmeniť na liečbu Folganom s rovnakým obsahom obidvoch týchto liečiv.


Folgan sa môže užívať spolu s jedlom alebo bez jedla.


Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac)

U starších ľudí sa vo všeobecnosti nevyžaduje žiadna úprava odporučeného dávkovania, ale zvyšovanie dávky si vyžaduje opatrnosť (pozri časti 4.4 a 5.2).

Ak je požadovaná titrácia na maximálnu dávku 40 mg olmesartanu medoxomilu denne, vyžaduje sa dôsledné monitorovanie krvného tlaku.


Porucha funkcie obličiek

Maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 20 - 60 ml/min) je 20 mg jedenkrát denne, keďže skúsenosti s podávaním vyšších dávok tejto skupine pacientov sú obmedzené. Podávanie Folganu pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <20 ml/min) sa neodporúča (pozri časti 4.4, 5.2).

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa odporúča monitorovať hladiny draslíka a kreatinínu.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa má Folgan podávať s opatrnosťou (pozri časti 4.4, 5.2).


U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča počiatočná dávka 10 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a maximálna dávka nemá presiahnuť 20 mg jedenkrát denne. Dôsledné monitorovanie krvného tlaku a funkcie obličiek sa odporúča u tých pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí už užívajú diuretiká a/alebo iné antihypertenzíva. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú s podávaním olmesartanu medoxomilu žiadne skúsenosti.


Tak, ako v prípade iných antagonistov kalcia, je polčas amlodipínu predĺžený u pacientov s poruchou funkcie pečene a odporúčania týkajúce sa dávkovania stanovené neboli. Preto je u týchto pacientov potrebné podávať Folgan s obozretnosťou.

Farmakokinetika amlodipínu nebola sledovaná u pacientov so závažným poškodením pečene. Liečba amlodipínom u pacientov s poruchou funkcie pečene sa má začať najnižšou dávkou a pomaly titrovať. Použitie Folganu u pacientov so závažným poškodením pečene je kontraindikované (pozri časť 4.3).


Pediatrická populácia

Folgan sa neodporúča používať u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania:

Tabletu treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. zapiť jedným pohárom vody). Tableta sa nesmie žuť a odporúča sa užívať každý deň v rovnakom čase.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivá, na deriváty dihydropyridínu alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).


Závažná hepatálna insuficiencia a obštrukcia žlčových ciest (pozri časť 5.2).


Súbežné používanie Folganu s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).


Kvôli obsahu amlodipínu je Folgan kontraindikovaný aj u pacientov:

  • s ťažkou hypotenziou,

  • so šokom (vrátane kardiogénneho),

  • s obštrukciou výtoku z ľavej komory (t.j. aortálnou stenózou vysokého stupňa),

  • s hemodynamicky nestabilným zlyhaním srdca po akútnom infarkte myokardu.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Pacienti s hypovolémiou alebo depléciou sodíka:

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka v dôsledku intenzívnej diuretickej liečby, dietetického obmedzenia príjmu solí, hnačky alebo vracania môže vzniknúť symptomatická hypotenzia, zvlášť po podaní prvej dávky. Pred podaním Folganu je potrebné tento stav upraviť alebo sa na začiatku liečby odporúča dôsledný lekársky dohľad.


Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálna funkcia závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napríklad pacienti s ťažkým kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo primárnym ochorením obličiek vrátane arteriálnej stenózy), býva terapia ďalšími liečivami, ktoré ovplyvňujú tento systém, ako sú antagonisty receptorov angiotenzínu II, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas terapie liečivami, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, vzniká zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.


Porucha funkcie obličiek, transplantácia obličky:

Keď Folgan užívajú pacienti s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Podávanie Folganu sa neodporúča pacientom so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) (pozri časti 4.2, 5.2). Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Folganu pacientom s transplantovanou obličkou alebo pacientom v koncovom štádiu poruchy funkcie obličiek (t. j. klírens kreatinínu <12 ml/min).


Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.


Porucha funkcie pečene:

Expozícia amlodipínu a olmesartanu medoxomilu je u pacientov s poruchou funkcie pečene zvýšená (pozri časť 5.2). Opatrnosť si vyžaduje podávanie Folganu pacientom s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene dávka olmesartanu medoxomilu nemá presiahnuť 20 mg (pozri časť 4.2). U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba amlodipínom začínať najnižšou možnou dávkou a pacient má byť sledovaný na začiatku liečby aj pri zvyšovaní dávky.

Použitie Folganu u pacientov so závažnou poruchou pečene je kontraindikované (pozri časť 4.3).


Hyperkaliémia:

Tak, ako pri liečbe inými antagonistami angiotenzínu II a ACE inhibítormi, môže počas liečby vzniknúť hyperkaliémia, hlavne u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo srdcovým zlyhaním (pozri časť 4.5). U rizikových pacientov sa odporúča dôsledné monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Súbežné podávanie draslíkových náhrad, diuretík šetriacich draslík, náhrady solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka (heparín a iné), vyžaduje opatrnosť a pravidelné monitorovanie hladín draslíka.


Lítium:

Kombinácia Folganu s lítiom, rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II, sa neodporúča (pozri časť 4.5).


Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne; obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Kvôli amlodipínu, zložke Folganu, rovnako ako u všetkých liečiv s vazodilatačným účinkom, treba venovať mimoriadnu pozornosť pacientom so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom obvykle nereagujú na liečbu antihypertenzívami, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Použitie Folganu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Srdcové zlyhanie:

V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému možno u citlivých pacientov očakávať zmeny funkcie obličiek. U pacientov so závažným srdcovým zlyhaním, ktorých funkcia obličiek závisí od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému, bola liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a antagonistami receptoru angiotenzínu spojená s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a (zriedkavo) s akútnym zlyhávaním funkcie obličiek a/alebo úmrtím.

Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení s opatrnosťou.

V dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii, bol pri podávaní amlodipínu pacientom so závažným zlyhaním srdca (NYHA III a IV) hlásený výskyt pľúcnych edémov vyšší v skupine pacientov s amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1).

Blokátory kalciových kanálov vrátane amlodipínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, nakoľko môžu zvyšovať riziko vzniku kardiovaskulárnych príhod a úmrtí.


Enteropatia podobná sprue:

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou oneskorenou reakciou precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacientov vznikajú tieto príznaky počas liečby olmesartanom treba vylúčiť inú etiológiu. V prípadoch, kde nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom. V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.


Etnické rozdiely:

Tak, ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj v prípade podávania Folganu, je znižovanie krvného tlaku o niečo nižšie u pacientov čiernej pleti ako u iných pacientov. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového stavu u pacientov čiernej pleti s hypertenziou.


Starší ľudia:

U starších ľudí sa má dávka zvyšovať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).


Gravidita:

Liečba antagonistami angiotenzínu II sa nesmie začínať počas gravidity. Ak sa pokračovanie v liečbe antagonistami angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, pacientkam, ktoré plánujú otehotnieť, sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dokázaný bezpečnostný profil v gravidite. Pri diagnostikovanej gravidite sa má liečba antagonistami angiotenzínu II okamžite ukončiť a v prípade potreby sa má nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné:

Nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže vyvolať, rovnako ako u iných antihypertenzných liečiv, infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.


4.5 Liekové a iné interakcie


Možné interakcie, ktoré súvisia s podaním Folganu:

Treba zvážiť súčasné používanie:


Iné antihypertenzíva:

Antihypertenzný účinok Folganu sa môže súčasným užívaním iných antihypertenzných liekov zvýšiť (napr. s alfablokátormi, diuretikami).


Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartanom medoxomilom, zložkou Folganu:

Súčasné užívanie, ktoré sa neodporúča:


ACE inhibítory, blokátory receptoru angiotenzínu II alebo aliskirén:

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).


Lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka:

Súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, draslíkových náhrad, náhrady solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka v sére (ako je napr. heparín, ACE inhibítory), môže viesť k zvýšeniu hladín draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak je potrebné súčasne s Folganom predpísať lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka, odporúča sa monitorovať hladinu draslíka.


Lítium:

Opísané je reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas jeho súčasného podávania s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu a zriedkavo s antagonistami angiotenzínu II. Preto sa súčasné podávanie Folganu a lítia neodporúča (pozri časť 4.4).

Pokiaľ je táto kombinácia potrebná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.


Súčasné podávanie, ktoré vyžaduje opatrnosť:


Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej v dávkach >3 g /deň a neselektívnych NSAID:

Ak sa podávajú antagonisty angiotenzínu II súčasne s NSAID, môže dôjsť k zníženiu ich antihypertenzného účinku.

Okrem toho, súčasným používaním antagonistov angiotenzínu II a NSAID sa môže zvýšiť riziko zhoršenia funkcie obličiek a môže to viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére.

Preto sa odporúča na začiatku takejto súčasnej liečby monitorovať renálne funkcie a zabezpečiť náležitú hydratáciu pacienta.


Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súčasné podávanie kolesevelamu hydrochloridu, liečiva ktoré sa viaže na žlčové kyseliny a odvádza ich z tela, znižuje systémovú expozíciu a maximálne plazmatické koncentrácie olmesartanu a znižuje t1/2. Podávanie olmesartan medoxomilu najmenej 4 hodiny pre užitím kolesevelamu hydrochloridu zníži účinok interakcie týchto liečiv. Preto sa má zvážiť podanie olmesartanu medoxomilu aspoň 4 hodiny pred podaním dávky kolesevelamu hydrochloridu (pozri časť 5.2).


Ďalšie informácie:


Po liečbe antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý) sa zaznamenalo mierne zníženie biologickej dostupnosti olmesartanu.


Olmesartan medoxomil nemal žiadny signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo farmakokinetiku digoxínu. Pri súčasnom podávaní olmesartan medoxomilu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom sa nezistili žiadne klinicky významné účinky na farmakokinetiku jednotlivých liečiv.


Olmesartan nemal žiadny klinicky relevantný inhibičný efekt na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitro a žiadny alebo minimálny indukčný účinok na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú hore uvedenými enzýmami cytochrómu P450.


Možné interakcie, ktoré súvisia s amlodipínom, zložkou Folganu:


Účinok iných liečiv na amlodipín


Inhibítory CYP3A4:

Súčasné podávanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítory proteázy, azolové fungicídy, makrolidy ako je erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môžu významne zvýšiť expozíciu amlodipínu. Klinický prejav týchto zmien môže byť výraznejší u starších pacientov. Preto sa vyžaduje klinické monitorovanie a úprava dávkovania.


Induktory CYP3A4:

Nie sú dostupné údaje o účinku induktorov CYP3A4 na amlodipín.

Súčasné podávanie induktorov CYP3A4 (napr. rifampicínu, hypericum perforatum) môže znížiť plazmatickú koncentráciu amlodipínu. Počas liečby induktorom CYP3A4 a amlodipínom je nutná opatrnosť.


Súčasné podávanie amlodipínu s grapefruitovou šťavou alebo s grapefruitom sa neodporúča, keďže u niektorých pacientov môže vyvolať zvýšenie biodostupnosti, ktoré spôsobí zvýšenie antihypertenzného účinku.


Dantrolén (infúzia): u zvierat bola pozorovaná letálna komorová fibrilácia a kardiovaskulárny kolaps v súvislosti s hyperkaliémiou po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu.

Kvôli riziku hyperkaliémie sa neodporúča podávanie blokátorov kalciových kanálov ako je amlodipín pacientom náchylným na malígnu hypertermiu a pri liečbe malígnej hypertermie.


Účinok amlodipínu na iné liečivá:


Amlodipín zvyšuje antihypertenzný účinok iných antihypertenzív.


V klinických interakčných štúdiách súčasné podávanie amlodipínu s atorvastatínom, digoxínom, warfarínom alebo cyklosporínom nemalo žiadny významný vplyv na farmakokinetiku týchto liečiv.


Simvastatín: súčasné podávanie viacerých dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu zvýšilo expozíciu simvastatínu o 77% v porovnaní s podávaním simvastatínu samotného. Limitujúca dávka simvastatínu u pacientov liečených amlodipínom je do 20 mg denne.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita (pozri časť 4.3)


Doteraz nie sú žiadne skúsenosti s používaním Folganu u gravidných pacientok. Štúdie reprodukčnej toxicity s Folganom na zvieratách sa neuskutočnili.


Olmesartan medoxomil (liečivo Folganu)


Podávanie antagonistov angiotenzínu II v prvom trimestri gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4). Podávanie antagonistov angiotenzínu II v 2. a 3. trimestri gravidity je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý; mierne zvýšenie rizika sa však nedá vylúčiť. Pokiaľ nie sú k dispozícii kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika v súvislosti s antagonistami angiotenzínu II, takéto riziká môže predstavovať aj táto skupina liečiv. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientkam s úmyslom otehotnieť sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dokázaný bezpečnostný profil v gravidite. Pri diagnostikovanej gravidite sa má liečba antagonistami angiotenzínu II okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa nasadiť alternatívna liečba.


Je známe, že terapia antagonistom angiotenzínu II v priebehu 2. a 3. trimestra indukuje u ľudí fetotoxicitu (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, oneskorenie osifikácie lebky) a novorodeneckú toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Ak dôjde k expozícii antagonistom angiotenzínu II od 2. trimestra gravidity a neskôr, odporúčajú sa ultrazvukové vyšetrenia funkcie obličiek a lebky. Novorodenci, ktorých matky boli liečené antagonistom angiotenzínu II, musia byť starostlivo sledovaní pre možnosť hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).


Amlodipín (liečivo Folganu)


Údaje z limitovaného počtu gravidít vystavených amlodipínu nenaznačujú, že amlodipín alebo iné antagonisty kalciového receptoru majú škodlivý účinok na zdravie plodu. Môže však existovať riziko prolongovaného pôrodu.


V dôsledku toho sa Folgan neodporúča užívať v priebehu 1. trimestra gravidity a je kontraindikovaný počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Laktácia


Olmesartan sa u laktujúcich potkanov vylučuje do mlieka. Napriek tomu nie je známe, či sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Nie je známe či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Podobné blokátory kalciových kanálov dihydropyridínového typu sa do ľudského materského mlieka vylučujú.

Nie sú žiadne informácie o používaní olmesartanu a amlodipínu počas dojčenia, preto sa Folgan neodporúča a počas dojčenia sa preferuje alternatívna liečba s lepšie preukázateľným bezpečnostným profilom, obzvlášť počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Fertilita

U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciových kanálov boli zaznamenané reverzibilné biochemické zmeny v hlavičkách spermatozoí. Nie sú známe klinické údaje o potenciálnom účinku amlodipínu na fertilitu. V štúdii na potkanoch boli zaznamenané nežiaduce účinky na fertilitu samcov ( pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Folgan môže mať mierny alebo stredne silný účinok na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Závraty, bolesť hlavy, nevoľnosť alebo únava sa môžu niekedy vyskytnúť u pacientov užívajúcich antihypertenzíva a ovplyvniť ich schopnosť reagovať. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku liečby.


4.8 Nežiaduce účinky


Folgan:


Najčastejšie nežiaduce účinky počas liečby Folganom boli periférny edém (11,3 %), bolesť hlavy (5,3 %) a závraty (4,5 %).


Nežiaduce účinky Folganu z klinických štúdií, post-registračných bezpečnostných štúdií a spontánne hlásené nežiaduce účinky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke rovnako ako nežiaduce účinky jednotlivých zložiek olmesartanu medoxomilu a amlodipínu na základe ich známych bezpečnostných profilov.


Výskyt nežiaducich účinkov je definovaný nasledovne:

- veľmi časté: (1/10)

- časté: (≥1/100 až <1/10)

- menej časté: (≥1/1 000 až <1/100)

- zriedkavé: (≥1/10 000 až <1/1 000)

- veľmi zriedkavé: (<1/10 000), neznáme (nemožno stanoviť z dostupných údajov)


Trieda orgánových systémov

(MedDRA)

Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu

Kombinácia olmesartan/amlodipín

Olmesartan

Amlodipín

Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukocytopénia



Veľmi zriedkavé

Trombocytopénia


Menej časté

Veľmi zriedkavé

Poruchy imunitného systému

Alergická reakcia/Lieková precitlivenosť

Zriedkavé



Veľmi zriedkavé

Anafylaktická reakcia


Menej časté


Poruchy metabolizmu a výživy

Hyperglykémia



Veľmi zriedkavé

Hyperkaliémia

Menej časté

Zriedkavé


Hypertriglyceridémia


Časté


Hyperurikémia


Časté


Psychické poruchy

Zmätenie



Zriedkavé

Depresia



Menej časté

Nespavosť



Menej časté

Podráždenosť



Menej časté

Znížené libido

Menej časté



Zmeny nálady (vrátane anxiety)



Menej časté

Poruchy nervového systému

Závrat

Časté

Časté

Časté

Dysgeúzia



Menej časté

Bolesť hlavy


Časté


Časté


Časté (najmä na začiatku liečby)

Hypertónia



Veľmi zriedkavé

Hypestézia

Menej časté


Menej časté

Letargia

Menej časté



Parestézia

Menej časté


Menej časté

Periférna neuropatia



Veľmi zriedkavé

Posturálny závrat

Menej časté



Poruchy spánku



Menej časté

Somnolencia



Časté

Synkopa

Zriedkavé


Menej časté

Tremor




Menej časté

Poruchy oka

Poruchy videnia (vrátane diplopie)



Menej časté

Poruchy ucha a labyrintu

Tinnitus



Menej časté

Závrat

Menej časté


Menej časté


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Angína pektoris




Menej časté

Menej časté (vrátane zhoršenia

angíny pektoris)

Arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a predsieňovej fibrilácie)





Veľmi zriedkavé



Infarkt myokardu



Veľmi zriedkavé

Palpitácie

Menej časté


Menej časté

Tachykardia


Menej časté



Poruchy ciev

Hypotenzia,

Menej časté

Zriedkavé

Menej časté

Ortostatická hypotenzia

Menej časté




Sčervenanie

Zriedkavé


Časté

Vaskulitída



Veľmi zriedkavé


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Bronchitída


Časté


Kašeľ

Menej časté

Časté

Veľmi zriedkavé

Dyspnoe

Menej časté


Menej časté

Faryngitída


Časté


Rinitída



Časté

Menej časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Bolesť brucha


Časté

Časté

Zmenený stav čriev (vrátane hnačky a zápchy)





Menej časté


Zápcha

Menej časté



Hnačka

Menej časté

Časté


Sucho v ústach

Menej časté


Menej časté

Dyspepsia

Menej časté

Časté

Menej časté

Gastritída



Veľmi zriedkavé

Gastroenteritída


Časté


Hyperplázia gingívy



Veľmi zriedkavé

Nevoľnosť

Menej časté

Časté

Časté

Pankreatitída



Veľmi zriedkavé

Bolesť v hornej časti brucha

Menej časté




Vracanie


Menej časté

Menej časté

Menej časté

Enteropatia podobná sprue

(pozri časť 4.4)


Veľmi zriedkavé


Poruchy pečene a žlčových ciest

Zvýšenie hepatálnych enzýmov



Časté

Veľmi zriedkavé (najčastejšie s cholestázou)

Hepatitída



Veľmi zriedkavé

Žltačka



Veľmi zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Alopécia



Menej časté

Angioneurotický edém


Zriedkavé

Veľmi zriedkavé

Alergická dermatitída


Menej časté


Erytém multiforme



Veľmi zriedkavé

Exantém


Menej časté

Menej časté

Exfoliatívna dermatitída



Veľmi zriedkavé

Hyperhydróza



Menej časté

Fotosenzitivita



Veľmi zriedkavé

Pruritus


Menej časté

Menej časté

Purpura



Menej časté

Quinckeho edém



Veľmi zriedkavé

Vyrážka

Menej časté

Menej časté

Menej časté

Zmeny sfarbenia kože



Menej časté

Stevensov-Johnsonov syndróm



Veľmi zriedkavé


Žihľavka

Zriedkavé

Menej časté

Veľmi zriedkavé

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Opuch členkov



Časté

Artralgia



Menej časté

Artritída


Časté


Bolesť chrbta

Menej časté

Časté

Menej časté

Kŕče svalov

Menej časté

Zriedkavé

Menej časté

Bolesť svalov


Menej časté

Menej časté

Bolesť končatín

Menej časté



Bolesť kostry


Časté


Poruchy obličiek a močových ciest

Akútne zlyhanie obličiek


Zriedkavé



Hematúria


Časté


Časté močenie



Menej časté

Poruchy mikturície



Menej časté

Noktúria



Menej časté

Polakizúria

Menej časté



Renálna insuficiencia


Zriedkavé


Infekcia močového traktu


Časté


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Erektilná dysfunkcia/impotencia

Menej časté


Menej časté


Gynekomastia



Menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Asténia

Menej časté

Menej časté

Menej časté

Bolesť v hrudi


Časté

Menej časté

Edém tváre

Zriedkavé

Menej časté


Únava

Časté

Časté

Časté

Symptómy podobné chrípke


Časté


Letargia


Zriedkavé


Nevoľnosť


Menej časté

Menej časté

Edém

Časté


Časté

Bolesť


Časté

Menej časté

Periférny edém

Časté

Časté


Edém s tvorbou jamiek


Časté




Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Menej časté


Zriedkavé



Zvýšená hladina kreatínfosfokinázy v krvi



Časté



Zníženie draslíka v krvi

Menej časté




Zvýšenie urey v krvi


Časté


Zvýšenie kyseliny močovej v krvi

Menej časté




Zvýšená hladina gama- glutamyl-transferázy

Menej časté




Zníženie hmotnosti



Menej časté

Zvýšenie hmotnosti




Menej časté



Pri užívaní blokátorov receptoru angiotenzínu II boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy. Jednotlivé prípady extrapyramidálneho syndrómu boli hlásené u pacientov liečených amlodipínom.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Príznaky:

Nie sú žiadne skúsenosti s predávkovaním Folganom. Najpravdepodobnejšími účinkami predávkovania olmesartanom medoxomilom sú hypotenzia a tachykardia; bradykardia by mohla byť vyvolaná stimuláciou parasympatiku (vagu). Dá sa predpokladať, že predávkovanie amlodipínom môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii s výraznou hypotenziou a prípadnou reflexnou tachykardiou. Bola hlásená výrazná a potenciálne prolongovaná systémová hypotenzia prejavujúca sa šokom s fatálnym koncom.


Liečba:

Krátko po užití sa môže zvážiť gastrická laváž. U zdravých jedincov sa preukázalo, že podanie živočíšneho uhlia okamžite alebo do 2 hodín po užití podstatne znižuje absorpciu amlodipínu.


Klinicky významná hypotenzia spôsobená predávkovaním Folganom vyžaduje aktívnu podporu kardiovaskulárneho systému vrátane dôsledného monitorovania funkcie srdca a pľúc, uloženia končatín do vyvýšenej polohy a sledovanie objemu cirkulujúcej tekutiny a množstva vylúčeného moču. Na úpravu vaskulárneho tonusu a krvného tlaku možno zvážiť podanie vazokonstrikčných látok, pokiaľ nie sú kontraindikované. Intravenózne podanie kalciumglukonátu môže byť prospešné na úpravu blokády kalciových kanálov.


Vzhľadom na to, že amlodipín sa v značnej miere viaže na bielkoviny v plazme, dialýza by bola pravdepodobne neúčinná. Dialyzovateľnosť olmesartanu nie je známa.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a blokátory kalciových kanálov

ATC kód: C09DB02


Mechanizmus účinku

Folgan je kombináciou antagonistu angiotenzínu II, olmesartanu medoxomilu, a blokátora kalciových kanálov, amlodipíniumbesilátu. Kombinácia týchto liečiv vykazuje aditívny antihypertenzný účinok, znižujúci krvný tlak vo väčšej miere ako v prípade jednotlivých liečiv v monoterapii.


Klinická účinnosť a bezpečnosť


Folgan


V 8-týždňovej, dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii s dizajnom na hodnotenie viacerých faktorov u 1940 pacientov (71% belosi a 29% iné etnické skupiny) sa zistilo, že liečbou každou dávkou kombinácie vo Folgane sa dosiahlo významne vyššie zníženie diastolického a systolického tlaku ako liečbou jednotlivými zložkami v monoterapii. Priemerná zmena v systolickom/diastolickom tlaku bola závislá od dávky: ‑24/‑14 mmHg (20 mg/5 mg kombinácia , ‑25/‑16 mmHg (40 mg/5 mg kombinácia) a ‑30/‑19 mmHg (40 mg/10 mg kombinácia).

Folgan 40 mg/5 mg znižoval systolický/diastolický tlak v sede o ďalších 2,5/1,7 mmHg v porovnaní s Folganom 20 mg/5 mg. Podobne Folgan 40 mg/10 mg znižoval systolický/diastolický tlak v sede o ďalších 4,7/3,5 mmHg v porovnaní s Folganom 40 mg/5 mg. Podiel pacientov, ktorí dosiahli cieľové hodnoty krvného tlaku (<140/90 mmHg pre nediabetických pacientov a

<130/80 mmHg pre diabetických pacientov), bol 42,5% pre Folgan 20 mg/5 mg, 51,0% pre Folgan 40 mg/5 mg a 49,1% pre Folgan 40 mg/10 mg.

Vo väčšine prípadov sa antihypertenzný účinok Folganu dosiahol v priebehu prvých dvoch týždňov liečby.


V druhej dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii sa hodnotila účinnosť pridania amlodipínu k liečbe pacientov bielej pleti, ktorých krvný tlak nebol dostatočne kontrolovaný 8-týždňovou monoterapiou olmesartanom medoxomilom v dávke 20 mg.

U pacientov, ktorí pokračovali v užívaní iba 20 mg olmesartanu medoxomilu sa po ďalších 8 týždňoch systolický/diastolický tlak znížil o -10,6/ -7,8 mmHg. Pridanie 5 mg amlodipínu počas 8 týždňov sa prejavilo v znížení systolického/diastolického tlaku o ‑16,2/‑10,6 mmHg (p = 0,0006).


Podiel pacientov, ktorí dosiahli cieľové hodnoty krvného tlaku (< 140/90 mmHg pre nediabetických pacientov a < 130/80 mmHg pre diabetických pacientov), bol 44,5% pre kombináciu 20 mg/5 mg v porovnaní s 28,5% pre olmesartan medoxomil v dávke 20 mg.


V ďalšom skúšaní sa hodnotilo pridanie rôznych dávok olmesartanu medoxomilu u pacientov bielej pleti, ktorých krvný tlak nebol dostatočne kontrolovaný po 8 týždňoch monoterapie amlodipínom v dávke 5 mg.

U pacientov, ktorí pokračovali v užívaní iba 5 mg amlodipínu, sa po ďalších 8 týždňoch systolický/diastolický tlak znížil o -9,9/-5,7 mmHg. Pridanie 20 mg olmesartanu medoxomilu sa prejavilo v znížení systolického/diastolického tlaku o ‑15,3/‑9,3 mmHg a pridanie 40 mg olmesartanu medoxomilu sa prejavilo znížením krvného tlaku o ‑16,7/‑9,5 mmHg (p < 0,0001).

Podiel pacientov, ktorí dosiahli cieľové hodnoty krvného tlaku (< 140/90 mmHg pre nediabetických pacientov a < 130/80 mmHg pre diabetických pacientov) bol 29,9% v skupine, ktorá pokračovala v užívaní 5 mg amlodipínu samostatne, 53,5% pre Folgan 20 mg/5 mg a 50,5% pre Folgan 40 mg/5 mg.


Randomizované údaje o nekontrolovaných pacientoch s hypertenziou porovnávajúce kombinovanú liečbu Folganom v strednej dávke s monoterapiou olmesartanom alebo amlodipínom so zvyšovaním dávky po maximálnu dávku nie sú dostupné.


Tri uskutočnené štúdie potvrdili, že Folgan podávaný jedenkrát denne udržal zníženie krvného tlaku v intervale 24 hodín, s najvyšším pomerom 71% až 82% pre systolický a diastolický tlak a s dostatočnou 24 hodinovou účinnosťou potvrdenou ambulantným monitorovaním krvného tlaku.


Antihypertenzný účinok Folganu nezávisel od veku a pohlavia a bol porovnateľný u diabetických a nediabetických pacientov.


V dvoch otvorených, nerandomizovaných, rozšírených štúdiách sa preukázal stály účinok liečby Folganom 40 mg/5 mg po 1 roku u 49 - 67% pacientov.


Olmesartan medoxomil (liečivo Folganu)


Olmesartan medoxomil, liečivo Folganu, je selektívny antagonista receptoru (AT1) angiotenzínu II. Olmesartan medoxomil sa rýchlo konvertuje na farmakologicky účinný metabolit, olmesartan. Angiotenzín II je primárny vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie.

Účinky angiotenzínu II zahŕňajú vazokonstrikciu, stimuláciu syntézy a uvoľňovania aldosterónu, kardiálnu stimuláciu a reabsorpciu sodíka obličkami. Olmesartan blokuje vazokonstrikčné účinky a účinky angiotenzínu II na sekréciu aldosterónu blokádou jeho väzby na AT 1 receptor v tkanivách, vrátane hladkého svalstva ciev a nadobličiek. Účinok olmesartanu je nezávislý od pôvodu alebo spôsobu syntézy angiotenzínu II. Dôsledkom selektívneho antagonizmu olmesartanu voči receptorom angiotenzínu II (AT1) je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, koncentrácie angiotenzínu I a angiotenzínu II a určité zníženie plazmatickej koncentrácie aldosterónu.


Pri hypertenzii olmesartan medoxomil v závislosti od dávky vyvoláva dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách. Doteraz nebolo dokázané, že by došlo k hypotenzii po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k prudkému vzostupu krvného tlaku (rebound fenomén) po náhlom vysadení liečby.


Po podaní jedenkrát denne pacientom s hypertenziou vykazuje olmesartan medoxomil účinné a rovnomerné zníženie krvného tlaku v 24-hodinovom intervale dávkovania. Dávkovaním jedenkrát denne dochádza k podobnému zníženiu krvného tlaku ako pri dávkovaní dvakrát denne pri tej istej dennej dávke.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne do 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje už po 2 týždňoch liečby.

Vplyv olmesartanu medoxomilu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.


Randomizovaná štúdia prevencia diabetickej mikroalbumínúrie a olmesartan (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a najmenej jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik

mikroalbumínúrie. Počas 3,2 rokov (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo spolu s liekom proti hypertenzii okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.

Štúdia ukázala signifikantnú redukciu rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave podľa rozdielu tlaku krvi táto redukcia rizika nebola viac štatisticky významná. Mikroalbumínúria vznikla u 8,2 % pacientov v skupine s olmesartanom (178 z 2160 pacientov) a u

9,8 % pacientov v skupine s placebom 210 z 2 139 pacientov).

Sekundárny parameter, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) vs 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru non-fatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), non-fatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) vs 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) vs 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita olmesartanu bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) vs 15 pacientov (0,7 %)) zväčša vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.

Štúdia vplyvu olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomizovaných pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou v Japonsku a Číne. 3,1 roka bola stredná doba sledovania pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo spolu s antihypertenzívami vrátane ACE inhibítorov.

Primárny parameter (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkového ochorenia, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 – 1,24); p= 0,791). Sekundárny kardiovaskulárny parameter sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento kardiovaskulárny parameter vrátane smrti z kardiovaskulárnych príčin bol u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celková mortalita 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, non-fatálna mozgová príhoda 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a non-fatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.


Amlodipín (liečivo Folganu)

Amlodipín, liečivo Folganu, je blokátorom kalciových kanálov, ktorý inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov cez potenciálovo závislé kanály L-typu do srdca a hladkého svalu.

Experimentálne údaje naznačujú, že amlodipín sa viaže na dihydropyridínové, ako aj nedihydropyridínové väzbové miesta. Amlodipín voči cievam vykazuje relatívnu selektivitu, s väčším účinkom na bunky hladkého svalstva ciev ako na svalové bunky srdca. Antihypertenzný účinok amlodipínu pochádza z priameho relaxačného účinku na hladké svalstvo artérií, čo vedie k zníženiu periférnej rezistencie a tým k zníženiu krvného tlaku.


U pacientov s hypertenziou vyvoláva amlodipín v závislosti od dávky dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách. Doteraz nebolo dokázané, že by došlo k hypotenzii po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k prudkému vzostupu krvného tlaku (rebound fenomén) po náhlom vysadení liečby.


Po podaní terapeutických dávok pacientom s hypertenziou, amlodipín účinne znižuje krvný tlak v polohe v ľahu, sede i v stoji. Chronické používanie amlodipínu nesúvisí s významnými zmenami srdcovej frekvencie alebo hladín katecholamínov v plazme. U hypertenzných pacientov s normálnou funkciou obličiek terapeutické dávky amlodipínu znižujú vaskulárnu rezistenciu a zvyšujú rýchlosť glomerulárnej filtrácie a efektívny prietok plazmy obličkami, bez zmeny filtračnej frakcie alebo proteinúrie.


V hemodynamických skúšaniach u pacientov so srdcovým zlyhaním a v klinických skúšaniach s využitím záťažových testov u pacientov so srdcovým zlyhaním triedy NYHA II-IV sa preukázalo, že amlodipín na základe posúdenia tolerancie záťaže, ejekčnej frakcie ľavej komory a klinickej symptomatológie nespôsobuje zhoršenie klinického stavu.


Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) navrhnutá na hodnotenie pacientov so srdcovým zlyhaním triedy NYHA III-IV užívajúcich digoxín, diuretiká a inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) ukázala, že podávanie amlodipínu nezvyšuje riziko úmrtia alebo kombinovaného rizika mortality a morbidity u pacientov so srdcovým zlyhaním.


V nadväzujúcej dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii (PRAISE-2) sa ukázalo, že amlodipín nemal vplyv na celkovú alebo kardiovaskulárnu mortalitu u pacientov so srdcovým zlyhaním NYHA III-IV neischemického pôvodu bez klinických symptómov, na stabilných dávkach ACE inhibítorov, digitálisu, diuretík. V tejto istej štúdii bola liečba amlodipínom spojená s vyšším výskytom pľúcneho edému, napriek nesignifikantnému rozdielu v incidencii zhoršenia srdcového zlyhania v porovnaní s placebom.


Štúdia liečby na prevenciu infarktu (ALLHAT)

Randomizovaná dvojito zaslepená štúdia morbidity-mortality nazvaná Štúdia antihypertenznej a tuky znižujúcej liečby na prevenciu srdcového infarktu (ALLHAT) porovnávala nové liekové terapie: amlodipín 2,5 – 10 mg/deň (blokátor kalciových kanálov) alebo lizinopril 10 – 40 mg/deň (ACE inhibítor) ako prvá línia terapie spolu s tiazidovými diuretikami, chlortalidónom 12,5 – 25 mg/deň pri stredne ťažkej až ťažkej hypertenzii. 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 a viac rokov bolo randomizovaných a sledovaných v priemere 4,9 roka. Pacienti mali najmenej jeden rizikový faktor pre ochorenie srdcových ciev vrátane prechádzajúceho infarktu myokardu alebo mozgovej príhody (viac ako 6 mesiacov pred zaradením) alebo diagnostikované iné aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (51,5 %), diabetes mellitus typu II (36,1 %), HDL-C < 35 mg/dl (11,6 %), hypertrofiu ľavej srdcovej komory diagnostikovanú EKG alebo echokardiografiou (20,9 %), fajčenie (21,9 %).

Primárny parameter bol fatálne ochorenie srdcových ciev alebo nefatálny infarkt myokardu. V primárnom parametri nebol signifikantný rozdiel medzi liečbou na báze amlodipínu a chlortalidónu: RR 0,98 95% CI (0,90 – 1,07), p=0,65. Spomedzi sekundárnych parametrov bol signifikantne vyšší výskyt zlyhania srdca (komponentu zmiešaného kardiovaskulárneho parametra) v skupine s amlodipínom v porovnaní s chlortalidónom (10,2 % vs 7,7%, RR 1,38, 95 % CI (1,25-1,52), p<0,001). Avšak v mortalite zo všetkých príčin medzi amlodipínom a chlortalidónom nebol signifikantný rozdiel (RR 0,96 % 95% CI [0,89-1,02] p=0,20).


Ďalšie informácie:


Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Folgan


Po perorálnom užití Folganu sa najvyššie koncentrácie olmesartanu v plazme dosiahnu do 1,5 - 2 hodín a amlodipínu do 6 - 8 hodín. Rýchlosť a miera absorpcie týchto dvoch liečiv, zložiek Folganu, sú ekvivalentné rýchlosti a miere absorpcie po užití týchto liečiv v monoterapii. Jedlo biologickú dostupnosť olmesartanu a amlodipínu z Folganu neovplyvňuje.


Olmesartan medoxomil (liečivo Folganu)


Absorpcia a distribúcia:

Olmesartan medoxomil je prekurzor liečiva. Počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu sa rýchlo konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit olmesartan pomocou esteráz v črevnej sliznici a v portálnej krvi. Ani v plazme, ani v exkrétoch sa nenašiel žiadny intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy bola 25,6 %.

Priemerná najvyššia plazmatická koncentrácia (Cmax) olmesartanu sa po perorálnom podaní olmesartanu medoxomilu dosiahne približne do 2 hodín, plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky približne 80 mg.


Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Nezistili sa klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu v súvislosti s pohlavím.


Olmesartan sa pevne viaže na plazmatické proteíny (99,7 %), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesnením z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikantných interakcií medzi olmesartanom medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Stredný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 - 29 l).

Biotransformácia a eliminácia:


Celkový plazmatický klírens bol spravidla 1,3 l /h (CV, 19 %) a bol relatívne mierne porovnateľný s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l /h). Po jednej perorálnej dávke 14 C označeného olmesartanu medoxomilu sa 10 - 16 % podanej rádioaktivity vylúčilo močom (veľká väčšina podanej dávky do 24 hodín) a zvyšná časť zachytenej rádioaktivity sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že olmesartan sa eliminuje obličkami (cca 40 %), aj hepatobiliárne (cca 60 %).

V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné významné metabolity sa nedetegovali. Enterohepatálna recyklácia olmesartanu je minimálna.

Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho použitie kontraindikované (pozri časť 4.3).


Úplný polčas eliminácie olmesartanu sa pohybuje medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom podaní. Rovnovážny stav sa dosiahne po niekoľkých prvých dávkach a po 14 dňoch opakovaného podávania sa ďalšia akumulácia nedokázala. Renálny klírens je približne 0,5 - 0,7 l/h a nie je závislý od dávky.


Liekové interakcie:

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:
Súbežné podávanie 40 mg olmesartanu medoxomilu a 3750 mg kolesevelamu hydrochloridu u zdravých dobrovoľníkov viedlo k 28% zníženiu Cmax a k 39% zníženiu AUC olmesartanu. Menšie účinky, 4% a 15% zníženie Cmaxa AUC v uvedenom poradí bolo pozorované, keď bol podávaný olmesartan medoxomil 4 hodiny pred kolesevelamom hydrochloridom. Eliminačný polčas olmesartanu bol znížený o 50 52%, bez ohľadu na to, či bol podávaný súčasne alebo 4 hodiny pred kolesevelamom hydrochloridom (pozri časť 4.5).

Amlodipín (liečivo Folganu)


Absorpcia a distribúcia:


Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre absorbuje s dosiahnutím najvyššej hladiny v krvi medzi 6-12 h po podaní dávky. Absolútna biodostupnosť bola stanovená medzi 64 a 80 %. Distribučný objem je cca 21 l/kg. Štúdie in vitro ukázali že cca 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu je viazaných na plazmatické proteíny.

Absorpcia amlodipínu nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy.


Biotransformácia a eliminácia:


Terminálny eliminačný plazmatický polčas je 35-50 h po dávkovaní jedenkrát denne. Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity. Cca 10 % prekurzoru a 60 % metabolitov sa vylúči do moču.


Olmesartan medoxomil a amlodipín (liečivá Folganu)


Špeciálne populácie


Deti (mladšie ako 18 rokov):


U detských pacientov nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa farmakokinetiky.


Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac):


AUC olmesartanu v rovnovážnom stave sa u hypertenzných pacientov zvýšila približne o 35 % u starších ľudí (vo veku 65 - 75 rokov), u ešte starších ľudí (vo veku nad 75 rokov) približne o 44 % v porovnaní s mladšou vekovou skupinou (pozri časť 4.2). Toto môže aspoň čiastočne súvisieť s priemerným znížením obličkovej funkcie v tejto skupine pacientov. Odporúčané dávkovanie je však u starších ľudí rovnaké, aj keď sa pri zvyšovaní dávky vyžaduje opatrnosť.


Po perorálnom podaní amlodipínu je čas po dosiahnutie maximálnej koncentrácie v plazme u mladých a starších ľudí porovnateľný. U starších ľudí má klírens amlodipínu klesajúcu tendenciu, výsledkom čoho je zvýšenie AUC a eliminačného polčasu. Zvýšenie AUC a eliminačného polčasu u pacientov so srdcovým zlyhaním bolo, ako sa predpokladalo, u pacientov v tejto vekovej skupine v štúdii (pozri časť 4.4).


Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa AUC olmesartanu v rovnovážnom stave zvýšila o 62 % pri miernej, 82 % pri stredne ťažkej alebo 179 % pri ťažkej poruche funkcie obličiek v porovnaní so zdravými kontrolami (pozri časti 4.2 a 4.4).

Amlodipín sa do značnej miery metabolizuje na inaktívne metabolity. 10% látky sa vylučuje močom v nezmenenej podobe. Zmeny v koncentrácii amlodipínu v plazme nezodpovedajú stupňu poruchy funkcie obličiek. U takýchto pacientov sa amlodipín môže podávať v normálnej dávke. Amlodipín nie je dialyzovateľný.


Porucha funkcie pečene:

Po jednorazovej perorálnej dávke sú hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6 % a 65 % u pacientov s miernou a stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po dvoch hodinách po podaní zdravým subjektom bola 0,26 %, pacientom s miernou poruchou funkcie pečene bola 0,34 % a 0,41% u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Po opakovanej dávke u pacientov so stredne ťažkou poruchou pečene je priemerná AUC opäť o 65% vyššia ako u zdravých kontrol. Priemerná Cmax olmesartanu je podobná ako u pacientov s poruchou funkcie pečene a zdravých subjektov. Olmesartan medoxomil sa nestanovoval u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.4).

Klinické údaje o podávaní amlodipínu pacientom s poruchou funkcie pečene sú veľmi obmedzené.

Klírens amlodipínu je znížený a polčas je predĺžený u pacientov s poruchou funkcie pečene, čo sa prejavuje zvýšením AUC o približne 40% až 60% (pozri časti 4.2, 4.4).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Na základe neklinického profilu toxicity jednotlivých liečiv sa v ich kombinácii v lieku nepredpokladajú žiadne zhoršenia týkajúce sa toxicity, pretože cieľové miesta liečiv sú odlišné, t.j. obličky v prípade olmesartanu medoxomilu a srdce v prípade amlodipínu.


V trojmesačnej štúdii toxicity po opakovanom podaní perorálnych dávok olmesartanu medoxomilu/amlodipínu v kombinácii, sa u potkanov pozorovali nasledovné zmeny: zníženie v ukazovateľoch týkajúcich sa počtu červených krviniek a zmeny týkajúce sa obličiek, pričom obidve môžu byť indukované zložkou olmesartan medoxomil; zmeny v črevách (luminálna dilatácia a difúzne zhrubnutie sliznice ilea a hrubého čreva), zmeny v nadobličkách (hypertrofia glomerulárnych kortikálnych buniek a vakuolizácia fascikulárnych kortikálnych buniek) a hypertrofia kanálikov v prsnej žľaze, ktoré môžu byť indukované zložkou amlodipín. Tieto zmeny nepredstavovali ani zvýšenie dovtedy hlásenej a existujúcej toxicity jednotlivých liečiv, ani nenavodzovali žiadnu novú toxicitu a nepozorovali sa žiadne toxikologicky synergické účinky.


Olmesartan medoxomil (liečivo Folganu)


V štúdiách zameraných na chronickú toxicitu uskutočňovaných na potkanoch a psoch mal olmesartan medoxomil podobné účinky ako iné antagonisty AT1 receptorov a ACE inhibítory: v krvi bola zvýšená hodnota močoviny (BUN) a kreatinínu; zníženie hmotnosti srdca, zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), histologické nálezy naznačujúce poškodenie obličiek (regeneratívne lézie renálneho epitelu, zhrubnutie bazálnej membrány, dilatácia tubulov). Tieto nežiaduce účinky spôsobené farmakologickou aktivitou olmesartanu medoxomilu sa vyskytli aj v predklinických štúdiách s inými antagonistami AT1 receptorov a ACE inhibítormi a možno ich znížiť simultánnym perorálnym podaním chloridu sodného. U obidvoch druhov zvierat sa zistilo zvýšenie renínovej aktivity v plazme a hypertrofia/hyperplázia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Zdá sa však, že tieto zmeny, typické pre skupinu ACE inhibítorov a pre iné antagonisty AT1 receptorov, nemajú žiadnu klinickú významnosť.


Zistilo sa, že rovnako ako iné antagonisty AT1 receptorov, aj olmesartan medoxomil zvyšoval incidenciu chromozómových zlomov v bunkových kultúrach in vitro. V niekoľkých in vivo štúdiách s olmesartanom medoxomilom podávaným vo veľmi vysokých perorálnych dávkach, až do 2000 mg/kg, sa nezistili žiadne relevantné účinky. Súhrnné údaje z programu komplexného testovania genotoxicity poukazujú na to, že genotoxický účinok olmesartanu v klinickom používaní je veľmi nepravdepodobný.


Olmesartan medoxomil nebol karcinogénny ani u potkanov v štúdii trvajúcej 2 roky, ani vo dvoch 6-mesačných štúdiách karcinogenicity u transgénnych myší.

V reprodukčných štúdiách na potkanoch olmesartan medoxomil neovplyvňoval fertilitu a nezistil sa žiaden teratogénny účinok. Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj po expozícii olmesartanu medoxomilu sa prežívanie potomstva znížilo a po expozícii samíc v neskorých štádiách gravidity a počas laktácie došlo k dilatácii panvičky obličiek. Rovnako ako iné antihypertenzíva, aj olmesartan medoxomil bol toxickejší pre gravidné králiky ako pre gravidné potkany, avšak bez akéhokoľvek náznaku fetotoxického účinku.

Amlodipín (liečivo Folganu)


Reprodukčná toxikológia

V reprodukčných štúdiách na potkanoch a myšiach sa prejavilo oneskorenie pôrodu, predĺženie pôrodnej doby a zníženie prežívania mláďat pri dávkach približne 50-krát vyšších ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí stanovená v mg/kg.


Poškodenie fertility

Neprejavil sa vplyv na plodnosť u potkanov , ktorým bol podávaný amlodipín (samcom 64 dní a samiciam 14 dní pred párením v dávkach do 10 mg/kg/deň (8-krát* viac ako maximum odporúčané pre dávkovanie u ľudí 10 mg na základe mg/m2).

V inej štúdii, v ktorej boli samce potkanov kŕmení amlodipínom po dobu 30 dní v dávke porovnateľnej ľudskej na základe mg/kg, bol zaznamenaný pokles plazmatického folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu a zníženie hustoty spermií a počtu zrelých spermií a Sertoliho buniek.


Karcinogénny a mutagénny účinok

U myší a potkanov kŕmených amlodipínom po dobu dvoch rokov dennou dávkou 0,5; 1,25 a 2,5 mg /kg/deň nebol preukázaný karcinogénny účinok. Najvyššia dávka (pre myši, podobne ako pre potkany dvojnásobné* maximum odporúčanej klinickej dávky 10 mg na základe mg/m2) bola blízko maximálnej tolerovanej dávky pre myši, nie však pre potkanov. Štúdie mutagenity nepreukázali žiaden účinok liečiva na génovej ani na chromozómovej úrovni.

* na základe telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:

predželatínovaný kukuričný škrob

silicifikovaná mikrokryštalická celulóza (mikrokryštalická celulóza a koloidný oxid kremičitý)

sodná soľ kroskarmelózy

magnéziumstearát


Obal tablety:

polyvinylalkohol

makrogol 3350

mastenec

oxid titaničitý (E171)

žltý oxid železitý (E172) (iba Folgan 40 mg/ 5 mg a 40 mg/10 mg filmom obalené tablety)

červený oxid železitý (E172) (iba Folgan 40 mg/ 10 mg filmom obalené tablety)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


5 rokov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


OPA / Al / PVC / alumíniový blister.


Veľkosť balenia: 14, 28, 30, 56, 90, 98, 10 x 28 a 10 x 30 filmom obalených tabliet.

Veľkosť balenia jednorazového perforovaného blistra: 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Menarini International Operations Luxembourg S.A.

1, Avenue de la Gare

L-1611 Luxembourg

Luxembursko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Folgan 20 mg/5 mg: 58/0419/08-S

Folgan 40 mg/5 mg: 58/0420/08-S

Folgan 40 mg/10 mg: 58/0421/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 28.8.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Marec 2015

22


Folgan 40 mg/10 mg