Príbalový leták
Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146
Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05640
Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/07090, 2014/07089, 2014/07088, 2014/07087, 2014/07086
Písomná informácia pre používateľa
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg
Filmom obalené tablety
olmesartan medoxomil/amlodipín/hydrochlorotiazid
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.
- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Folgan HCT a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Folgan HCT
3. Ako užívať Folgan HCT
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Folgan HCT
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
-
Čo je Folgan HCT a na čo sa používa
Folgan HCT obsahuje tri aktívne látky, olmesartan medoxomil, amlodipín (ako amlodipín besilát) a hydrochlorotiazid. Všetky tri pomáhajú regulovať vysoký krvný tlak.
-
Olmesartan medoxomil patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptorov angiotenzínu II, ktoré znižujú krvný tlak pomocou uvoľnenia krvných ciev.
-
Amlodipín patrí do skupiny liekov nazývaných “blokátory vápnikových kanálov“. Amlodipín tiež znižuje tlak krvi pomocou uvoľnenia krvných ciev.
-
Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká („odvodňovacie tabletky“). Pomáha telu zbaviť sa prebytočných tekutín pôsobením na obličky, ktoré vylučujú viac moču, a tým znižuje krvný tlak.
Pôsobenie týchto troch zložiek prispieva k poklesu krvného tlaku.
Folgan HCT sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku:
-
u dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný kombináciou fixnej dávky olmesartanu medoxomilu a amlodipínu, alebo
-
u pacientov, ktorí už užívajú fixnú dvojkombináciu olmesartanu medoxomilu a hydrochlorotiazidu a amlodipín ako jednozložkovú tabletu alebo fixnú dvojkombináciu olmesartan medoxomilu a amlodipínu a hydrochlorotiazid ako jednozložkovú tabletu.
-
Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Folgan HCT
Neužívajte Folgan HCT:
-
ak ste alergický (precitlivený) na olmesartan medoxomil, amlodipín alebo skupinu blokátorov vápnikových kanálov (dihydropyridíny), hydrochlorotiazid alebo jemu podobné látky (sulfónamidy), alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).
Ak si myslíte, že môžete mať alergiu, porozprávajte sa so svojím lekárom ešte skôr, ako začnete užívať Folgan HCT. -
ak máte závažné problémy s obličkami.
-
ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren
-
ak máte nízku hladinu draslíka, sodíka, vysokú hladinu vápnika alebo kyseliny močovej (s príznakmi dny alebo obličkových kameňov) v krvi, ktorá sa neupravila liečbou.
-
ak ste viac ako 3 mesiace tehotná. (Ani vo včasnom štádiu tehotenstva radšej Folgan HCT neužívajte – pozri časť “Tehotenstvo a dojčenie”).
-
ak máte závažné ochorenie pečene, ak je blokovaná tvorba alebo odvod žlče zo žlčníka (napr. kameňmi v žlčníku) alebo máte žltačku (žlté sfarbenie kože a očí).
-
ak máte slabé zásobenie tkanív krvou sprevádzané príznakmi ako nízky tlak krvi, pomalý pulz, rýchla činnosť srdca alebo šok (vrátane kardiogénneho šoku spôsobeného problémami so srdcom).
-
ak máte veľmi nízky krvný tlak.
-
ak máte znížený alebo blokovaný odtok krvi zo srdca, čo môže byť spôsobené zúžením chlopní a ciev, ktoré krv zo srdca odvádzajú (aortálna stenóza).
-
ak máte nízky srdcový výdaj po akútnom infarkte myokardu, čo môže spôsobovať skrátenie dychu a opuchy členkov a dolných končatín.
Neužívajte Folgan HCT, ak sa na vás vzťahuje niektoré z vyššie uvedeného.
Upozornenia a opatrenia
Predtým, ako začnete užívať Folgan HCT, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
Povedzte vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:
- inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou
- aliskirén.
Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.
Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Folgan HCT“.
Obráťte sa na svojho lekára, ak máte niektorý z nasledujúcich zdravotných problémov:
-
Ťažkosti s obličkami alebo ste po transplantácii obličky.
-
Ochorenie pečene.
-
Zlyhanie srdca alebo poruchu činnosti srdcových chlopní či srdcového svalu.
-
Závažné vracanie, hnačku, liečbu vysokými dávkami odvodňovacích tabletiek (diuretík) alebo ste na diéte s nízkym obsahom soli.
-
Zvýšená hladina draslíka v krvi.
-
Porucha nadobličkovej žľazy (žľaza na hornom póle obličky, ktorá vylučuje hormóny).
-
Diabetes (cukrovka).
-
Lupus erythematosus (autoimunitné ochorenie).
-
Alergie alebo astmu.
-
Kožné reakcie ako spálenie alebo vyrážka po pobyte na slnku alebo v soláriu.
Obráťte sa na svojho lekára,
ak sa u vás objaví ťažká pretrvávajúca hnačka, ktorá spôsobuje
značné chudnutie. Váš lekár môže zhodnotiť príznaky a rozhodnúť o
tom, ako pokračovať
v liečbe krvného tlaku.
Rovnako ako u iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak, u pacientov s poruchami prietoku v srdci alebo v mozgu nadmerný pokles krvného tlaku môže spôsobiť infarkt alebo mozgovú príhodu. Preto bude lekár starostlivo sledovať váš krvný tlak.
Folgan HCT môže spôsobiť zvýšenie hladiny tukov a kyseliny močovej v krvi (príčina dny – bolestivé opuchy kĺbov). Preto vám lekár bude robiť kontrolné vyšetrenia krvi.
Folgan HCT môže tiež spôsobiť zmeny koncentrácie určitých chemických látok nazývaných elektrolyty v krvi. Preto vám lekár bude kontrolovať ich hladiny v krvi. Prejavy zmien hladín elektrolytov sú: smäd, sucho v ústach, bolesti alebo kŕče svalov, únava svalov, nízky krvný tlak (hypotenzia), telesná slabosť, spomalenosť, únava, ospalosť alebo nepokoj, nevoľnosť, vracanie, znížené vylučovanie moču a zrýchlená akcia srdca. Ak si všimnete niektorý z týchto príznakov, oznámte to svojmu lekárovi.
Ak sa chystáte na vyšetrenie prištítnej žľazy, prestaňte Folgan HCT užívať, až pokým vám toto vyšetrenie neurobia.
Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že by ste mohli otehotnieť), musíte o tejto skutočnosti informovať lekára. Folgan HCT sa neodporúča na začiatku tehotenstva, a nesmiete ho užívať, ak ste viac ako tri mesiace tehotná, keďže by mohol spôsobiť vážne poškodenie dieťaťa (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).
Deti a dospievajúci (do 18 rokov)
Neodporúča sa u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.
Iné lieky a Folgan HCT
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Predovšetkým informujte vášho lekára alebo lekárnika, ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:
-
Iné lieky na zníženie krvného tlaku, nakoľko môžu zvýšiť účinok Folganu HCT Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:
Ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Folgan HCT“ a „Upozornenia a opatrenia“).“
-
Lítium (liek užívaný na liečbu zmeny nálad a niektoré typy depresií) používaný súčasne s Folganom HCT môže zvýšiť toxicitu lítia. Ak musíte užívať lítium, lekár vám bude kontrolovať hladinu lítia v krvi.
-
Diltiazem, verapamil, lieky používané pri poruchách srdcového rytmu a vysokom krvnom tlaku.
-
Rifampicín, erytromycín, klaritromycín, lieky používané na liečbu tuberkulózy a iných infekcií.
-
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), rastlinný liek na liečbu depresie.
-
Cisaprid na zvýšenie pohybu potravy v žalúdku a čreve.
-
Difemanil na liečbu pomalej srdcovej činnosti a zvýšeného potenia.
-
Halofantrín na liečbu malárie.
-
Vinkamín IV na zlepšenie cirkulácie v nervovom systéme.
-
Amantadin na liečbu Parkinsonovej choroby.
-
Doplnky draslíka, náhrady soli s obsahom draslíka, „odvodňovacie tabletky“ (diuretiká), heparín (na zriedenie krvi a prevenciu krvných zrazenín), ACE inhibítory (na zníženie krvného tlaku), laxatíva (preháňadlá), steroidy, adrenokortikotropný hormón (ACTH), karbenoxolón (na liečbu vredov ústnej dutiny a žalúdka), sodná soľ G penicilínu (nazývaná tiež benzylpenicilín sodný, antibiotikum), niektoré lieky proti bolesti ako kyselina acetylsalicylová alebo salicyláty. Užívanie týchto liekov súčasne s Folganom HCT môže zmeniť hladinu draslíka v krvi.
-
Nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs, lieky používané na úľavu od bolesti, opuchov a ďalších príznakov zápalu, vrátane artritídy), používané súčasne s Folganom HCT môžu zvýšiť riziko zlyhania obličiek. NSAIDs znižujú účinok Folganu HCT. Vysoké dávky salicylátov môžu zvýšiť toxický účinok na centrálny nervový systém.
-
Lieky na spanie, sedatíva a antidepresíva užívané spolu s Folganom HCT môžu pri postavení sa vyvolať náhly pokles krvného tlaku.
-
Kolesevelam hydrochlorid, liečivo, ktoré znižuje hladinu cholesterolu v krvi, môže znižovať účinok Folganu HCT. Váš lekár vám môže odporučiť užívať Folgan HCT najmenej 4 hodiny pred užitím kolesevelam hydrochloridu.
-
Niektoré antacidá (lieky na podporu trávenia a proti páleniu záhy), ktoré môžu mierne znižovať účinok Folganu HCT.
-
Niektoré lieky na relaxáciu (uvoľnenie) svalov ako baklofén a tubokurarín.
-
Anticholínergiká ako atropín a biperidén.
-
Doplnky vápnika.
-
Dantrolén (infúzia na závažné zvýšenie telesnej teploty).
-
Simvastatín, liek na zníženie cholesterolu a tukov v krvi.
Taktiež oznámte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:
-
Lieky na liečbu niektorých psychických ochorení ako tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, amisulprid, pimozid, sultoprid, tiaprid, droperidol alebo haloperidol
-
Lieky na liečbu nízkej hladiny cukru v krvi (napr. diazoxid) alebo vysokého krvného tlaku (napr. betablokátory, metyldopa), Folgan HCT môže ovplyvniť ich účinok.
-
Lieky, ktoré sa používajú pri poruchách srdcového rytmu ako mizolastín, pentamidín, terfenadín, dofetilid, ibutilid alebo injekčný erytromycín.
-
Lieky používané v liečbe HIV/AIDS (napr. ritonavir, indinavir, nelfinavir) alebo v liečbe plesňových infekcií (napr. ketokonazol, itrakonazol, amfotericín).
-
Lieky používané v liečbe plesňových infekcií (napr. ketokonazol, itrakonazol, amfotericín).
-
Lieky na liečbu srdcových ochorení ako chinidín, hydrochinidín, dizopyramid, amiodarón, sotalol, bepridil alebo digitális.
-
Lieky na liečbu onkologických ochorení, ako amifostín, cyklofosfamid alebo metotrexát.
-
Lieky používané na zvýšenie krvného tlaku a na spomalenie akcie srdca, ako noradrenalín.
-
Lieky používané v liečbe infekcií ako antibiotiká napr. tetracyklíny alebo sparfloxacín.
-
Lieky používané na liečbu dny ako probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol.
-
Lieky na zníženie hladiny tukov v krvi ako cholestyramín a cholestipol.
-
Lieky používané proti odvrhnutiu orgánových transplantátov, napr. cyklosporín.
-
Lieky na zníženie hladiny cukru v krvi ako metformín alebo inzulín.
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
FolganHCT jedlo, nápoje a alkohol
Folgan HCT sa môže užívať s jedlom aj bez jedla.
Grapefruitová šťava a grapefruit sa nemajú konzumovať počas liečby Folganom HCT, pretože môžu zvýšiť hladinu liečiva amlodipín v krvi, čo môže spôsobiť nepredvídané zvýšenie účinku Folganu HCT na zníženie krvného tlaku.
Počas užívania Folganu HCT treba venovať zvýšenú opatrnosť pri konzumácii alkoholu, lebo niektorí ľudia môžu pociťovať závraty alebo mdloby. Ak sa vám to stane, nepite žiadny alkohol.
Starší ľudia
Ak máte viac ako 65 rokov, lekár vám bude pravidelne vyšetrovať krvný tlak pri každom zvyšovaní dávky, aby vám tlak príliš neklesol.
Tehotenstvoa dojčenie
Tehotenstvo
Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Lekár vám odporučí, aby ste pred otehotnením liek prestali užívať, prípadne ihneď ako zistíte, že ste tehotná a poradí vám, aby ste namiesto Folganu HCT začali užívať iný liek. Užívanie Folganu HCT sa neodporúča počas tehotenstva a nesmie sa užívať po treťom mesiaci tehotenstva, pretože užívanie po treťom mesiaci tehotenstva môže spôsobiť vážne poškodenie dieťaťa.
Ak otehotniete počas liečby týmto liekom, bezodkladne o tom informujte svojho lekára.
Dojčenie
Ak dojčíte, alebo začínate dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. Folgan HCT sa neodporúča dojčiacim matkám a ak chcete dojčiť ďalej, lekár vám vyberie inú liečbu.
Ak ste tehotná, alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná, alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.
Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Počas liečby vysokého krvného tlaku môžete byť ospanlivý, cítiť sa chorý, mať závraty alebo bolesti hlavy. V takom prípade nesmiete viesť vozidlá ani obsluhovať stroje, až pokým príznaky celkom nevymiznú. Poraďte sa so svojím lekárom.
3. Ako užívať FolganHCT
Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
-
Odporúčaná dávka Folganu HCT je jedna tableta denne.
-
Tableta sa môže užiť s jedlom alebo bez jedla. Treba ju prehltnúť s určitým množstvom tekutiny (ako napríklad pohár vody). Tableta sa nesmie žuť. Neužívajte tabletu s grapefruitovým džúsom.
-
Ak je to možné, užívajte ju každý deň v rovnakom čase, napríklad pri raňajkách.
Ak užijete viac FolganuHCT,ako máte
Ak užijete viac tabliet, ako by ste mali, môžete pocítiť príznaky nízkeho tlaku ako závraty; zrýchlenú alebo spomalenú činnosť srdca.
Ak užijete viac tabletiek, ako by ste mali, alebo ak vaše dieťa náhodou prehltne jednu alebo viac tabletiek, okamžite vyhľadajte najbližšieho lekára v pohotovostnej ambulancii a liek alebo túto písomnú informáciu pre používateľa zoberte so sebou.
Ak zabudnete užiť FolganHCT
Ak zabudnete užiť svoju dávku, užite ďalšiu normálnu dávku na druhý deň, tak ako obyčajne. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku.
Ak prestanete užívať FolganHCT
Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Folganu HCT, až pokým vám lekár nepovie, že máte prestať.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Ak sa objavia, často sú mierne a nevyžadujú si prerušenie liečby.
Aj keď sa nevyskytujú u mnohých ľudí, nasledujúce dva vedľajšie účinky môžu byť závažné:
Počas liečby Folganom HCT sa môžu vyskytnúť alergické reakcie s opuchom tváre, úst a/alebo hrtanu spolu so svrbením a vyrážkami. Ak sa to stane, prerušte užívanie Folganu HCTa okamžite vyhľadajte lekára.
Folgan HCT môže spôsobiť u citlivých osôb nadmerné zníženie krvného tlaku. To môže spôsobiť závraty alebo mdloby. Ak sa to stane, prerušte užívanie FolganuHCT, okamžite kontaktujte lekára a ľahnite si do vodorovnej polohy.
Folgan HCT je kombinácia troch liečiv. Nasledujúce informácie podávajú jednak prehľad vedľajších účinkov, ktoré boli doteraz hlásené pri kombinovanej liečbe Folganom HCT (okrem vyššie spomínaných), jednak tých vedľajších účinkov, ktoré sú známe o jednotlivých liečivách alebo ich fixných dvojkombináciách.
Pre predstavu o tom, u koľkých pacientov sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, je použité triedenie na časté, menej časté, zriedkavé a veľmi zriedkavé.
Doteraz známe vedľajšie účinky FolganuHCT:
Ak sa objavia tieto vedľajšie účinky, sú často mierne a nemusíte prerušiť liečbu.
Časté (postihujú menej ako 1 z 10 ľudí)
Infekcie horných ciest dýchacích, bolesti hrdla a nosa, infekcie močového traktu, závraty, bolesti hlavy, vnímanie tlkotu srdca, nízky tlak krvi, nevoľnosť, hnačka, zápcha, kŕče svalov, opuchy kĺbov, pocit nutkania na močenie, slabosť, opuchy členkov, nôh a dolných končatín, rúk a horných končatín, únava, zmenené výsledky laboratórnych vyšetrení.
Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 ľudí)
Závrat pri postavení sa, točenie hlavy (vertigo), rýchly tlkot srdca, pocit mdloby, sčervenanie a pocit tepla v tvári, kašeľ, sucho v ústach, svalová slabosť, neschopnosť mať alebo udržať erekciu.
Ďalšie vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytli pri užívaní jednotlivých liečiv samostatne alebo keď sa dve liečivá užívali spoločne:
Môžu to byť vedľajšie účinky Folganu HCT, i keď neboli hlásené pri jeho použití.
Časté (postihujú menej ako 1 z 10 ľudí)
Zápal priedušiek, infekcie žalúdka a čriev, vracanie, zvýšená hladina cukru v krvi, cukor v moči, zmätenosť, ospalosť, výtok z nosa alebo upchatý nos, bolesť v hrdle, bolesť brucha, pálenie záhy, nepríjemný pocit v žalúdku, plynatosť, bolesť kĺbov a kostí, bolesť chrbta, bolesť kostí, krv v moči, príznaky podobné chrípke, bolesť v hrudi, bolesť.
Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 ľudí)
Zníženie počtu krvných buniek známych ako krvné doštičky, ktoré môže zvýšiť sklon ku tvorbe podliatín alebo predĺžiť dobu krvácania, anafylaktické (alergické) reakcie, abnormálne znížený apetít (nechutenstvo), problémy so spaním, podráždenosť, zmeny nálady vrátane pocitu úzkosti, pocit depresie, triaška, poruchy spánku, zmena chuti, strata vedomia, znížená citlivosť na dotyk, pocit štípania, poruchy videnia (vrátane dvojitého a rozmazaného videnia), zhoršenie krátkozrakosti, zvonenie v ušiach (tinnitus), angína (bolesť alebo nepríjemný pocit v hrudníku, známa ako angína pektoris), sťažené dýchanie, vyrážka, vypadávanie vlasov, alergický zápal kože, sčervenanie kože, fialkasté bodky alebo fľaky na koži spôsobené malými krvácaniami (purpura), zmeny sfarbenia kože, červené svrbiace vyrážky (žihľavka), zvýšené potenie, svrbenie, podráždená koža (ekzém), kožné reakcie na svetlo ako spálenie alebo vyrážka, bolesť svalov, problémy s močením, nutkanie na močenie v noci, zväčšenie prsníkov u mužov, zníženie sexuálnej túžby, opuch tváre, pocit choroby, zvýšenie alebo zníženie hmotnosti, vyčerpanosť.
Zriedkavé (postihujú menej ako 1 z 1 000 ľudí)
Opuch a bolesť slinných žliaz, znížený počet bielych krviniek v krvi, ktorý môže zvýšiť riziko infekcie, znížený počet červených krviniek (anémia), poškodenie kostnej drene, nepokoj,, otupenosť (apatia), kŕče, žlté videnie, suché oči, nepravidelná činnosť srdca, zrážanie krvi (trombóza, embólia), hromadenie tekutiny v pľúcach, zápal pľúc, zápal krvných ciev a malých krvných ciev v koži, zápal pankreasu, zožltnutie kože a očí, akútny zápal žlčníka, príznaky lupus erythematosus ako sú vyrážka, bolesť kĺbov, chladné ruky a prsty, odlupovanie kože a tvorba pľuzgierov, porucha hybnosti, akútne zlyhanie obličiek, neinfekčný zápal obličiek, narušenie funkcie obličiek, horúčka.
Veľmizriedkavé (postihujú menej ako 1 z 10 000 ľudí)
Zvýšené napätie svalov, necitlivosť rúk a nôh, srdcový záchvat, zápal žalúdka, zhrubnutie ďasien, blokáda čriev, zápal pečene, alergická kožná vyrážka.
Hlásenie vedľajších účinkov:
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať FolganHCT
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo FolganHCTobsahuje
Liečivá sú: olmesartan medoxomil, amlodipín (vo forme amlodipíniumbesilátu) a hydrochlorotiazid.
Každá filmom obalená tableta Folganu HCT 20 mg/5 mg/12,5 mgobsahuje 20 mg olmesartan medoxomilu, 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Folganu HCT 40 mg/5 mg/12,5 mgobsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu, 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Folganu HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg obsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu, 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Folganu HCT 40 mg/5 mg/25 mg obsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu, 5 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Folganu HCT 40 mg/10 mg/25 mgobsahuje 40 mg olmesartan medoxomilu, 10 mg amlodipínu (vo forme amlodipíniumbesilátu) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Ďalšie zložky sú:
Jadro tablety:predželatínovaný kukuričný škrob, silicifikovaná mikrokryštalická celulóza (mikrokryštalická celulóza a koloidný oxid kremičitý), sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát
Obal tablety: polyvinylalkohol, makrogol 3350, mastenec, oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172) (len 20 mg/5 mg/12,5mg; 40 mg/10 mg/12,5 mg; 40 mg/10 mg/25mg filmom obalené tablety), čierny oxid železitý (E172) (len 20 mg/5 mg/12,5 mg filmom obalené tablety)
Ako vyzerá FolganHCTa obsah balenia
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg, s priemerom 8 mm, filmom obalené tablety sú svetlooranžové okrúhle, s označením C51 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg, s priemerom 9,5 mm filmom obalené tablety sú svetložlté okrúhle, s označením C53 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg, s priemerom 9,5 mm filmom obalené tablety sú šedočervené okrúhle, s označením C55 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg, 15 x 7 mm filmom obalené tablety sú svetložlté oválne, s označením C54 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg, 15 x 7 mm filmom obalené tablety sú šedočervené oválne, s označením C57 na jednej strane.
Folgan HCT filmom obalené tablety sú dostupné:
-
v blistroch po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 a 10 x 28, 10 x 30 filmom obalených tabliet
-
v baleniach s perforovanými blistrami umožňujúcimi oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.
-
Folgan HCT filmom obalené tablety v HDPE fľašiach po 7, 30 a 90 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
Menarini International Operations Luxembourg S.A.
1, Avenue de la Gare
L-1611 Luxemburg
Luxembursko
Výrobca:
Daiichi Sankyo Europe GmbH
Zielstatstrasse 48
81379 Mníchov
Nemecko
Berlin-Chemie AG
Glienicker Weg 125
12489 Berlín
Nemecko
Menarini von Heyden GmbH
Leipziger Strasse 7-13
01097 Drážďany
Nemecko
Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Rakúsko: Amelior plus HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg 40 mg/10 mg/25 mg
Belgicko: Forzaten/HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Bulharsko: Tespadan HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Cyprus: Orizal plus 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Česká Republika: Sintonyn Combi 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Dánsko: Alea Comp 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Estónsko: Sanoral HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Fínsko: Alea Comp 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Francúzsko: TRIAXELER 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Nemecko: Vocado HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Grécko: Orizal plus 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Maďarsko: Duactan HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Island: Alea Comp 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Írsko: Konverge Plus 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Taliansko: Trivis 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Litva: Sanoral HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Lotyšsko: Sanoral HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Luxemburg: Forzaten/HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Holandsko: Belfor HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Malta: Konverge Plus 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Nórsko: Alea Comp 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Polsko: Elestar HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Portugalsko: Zolnor HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Rumunsko: Inovum HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Slovenská republika: Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg; 40 mg/5 mg/12,5 mg; 40 mg/10 mg/12,5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Slovinsko: Olectan HCT 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Španielsko: Balzak plus 20 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/12.5 mg; 40 mg/10 mg/12.5 mg; 40 mg/5 mg/25 mg; 40 mg/10 mg/25 mg
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 03/2015.
10
Súhrn údajov o lieku
Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2014/01146
Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05640
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg
filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu, 5 mg amlodipínu (amlodipíniumbesilát) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu, 5 mg amlodipínu (amlodipíniumbesilát) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu, 10 mg amlodipínu (amlodipíniumbesilát) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu, 5 mg amlodipínu (amlodipíniumbesilát) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu, 10 mg amlodipínu (amlodipíniumbesilát) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky:
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg:
Svetlooranžová okrúhla filmom obalená tableta, s priemerom 8 mm, s označením C51 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg:
Svetložltá okrúhla filmom obalená tableta, s priemerom 9,5 mm, s označením C53 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg:
Šedočervená okrúhla filmom obalená tableta, s priemerom 9,5 mm, s označením C55 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg:
Svetložltá oválna filmom obalená tableta, 15 x 7 mm, s označením C54 na jednej strane.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg:
Šedočervená oválna filmom obalená tableta, 15 x 7 mm, s označením C57 na jednej strane.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liečba esenciálnej hypertenzie.
Prídavná terapia
Folgan HCT je indikovaný pre dospelých pacientov, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný kombináciou olmesartanu medoxomilu a amlodipínu, podávanou ako dvojzložkový liek.
Substitučná terapia
Folgan HCT je indikovaný ako substitučná liečba u dospelých pacientov, ktorých krvný tlak je dostatočne regulovaný kombináciou olmesartanu medoxomilu, amlodipínu a hydrochlorotiazidu, ktoré sa podávajú ako dvojzložkový (olmesartan medoxomil a amlodipín alebo olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid) a jednozložkový liek (hydrochlorotiazid alebo amlodipín).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí
Odporúčaná dávka Folganu HCT je 1 tableta denne.
Prídavná terapia
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 20 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 40 mg olmesartanu medoxomilu a 5 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek alebo pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg.
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 40 mg olmesartanu medoxomilu a 10 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek alebo Folganom HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg.
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg alebo Folganom HCT 40 mg/5 mg/25 mg.
Pred prechodom na trojzložkový liek sa odporúča postupná titrácia dávky jednotlivých liečiv. Ak je to klinicky vhodné, môže sa uvažovať o priamej zmene z dvojzložkového na trojzložkový liek.
Substitučná terapia
Pacienti kontrolovaní na stálych dávkach olmesartanu medoxomilu, amlodipínu a hydrochlorotiazidu, podávaných v rovnakom čase ako dvojzložkový (olmesartan medoxomil a amlodipín alebo olmesartan medoxomil a hydrochlorotiazid) a jednozložkový preparát (hydrochlorotiazid alebo amlodipín), sa môžu prestaviť na Folgan HCT obsahujúci rovnaké dávky liečiv.
Maximálna dávka Folganu HCT je 40 mg/10 mg/25 mg denne.
Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac)
Pozornosť vrátane častejšej kontroly krvného tlaku sa odporúča u starších ľudí, najmä pri maximálnej dávke Folganu HCT 40 mg/10 mg/25 mg denne.
Zvyšovanie dávky u starších ľudí má byť pod kontrolou (pozri časti 4.4 a 5.2).
U pacientov vo veku 75 rokov a starších sú k dispozícii veľmi obmedzené údaje pri liečbe Folganom HCT. Preto sa odporúča zvýšená pozornosť vrátane častejšieho monitoringu krvného tlaku.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) je maximálna dávka Folganu HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg, vzhľadom na obmedzené skúsenosti s dávkou 40 mg olmesartanu medoxomilu v tejto skupine pacientov.
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa odporúča monitorovať hladinu draslíka a kreatinínu.
Použitie Folganu HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je kontraindikované (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene treba pri podávaní Folganu HCT zachovať zvýšenú opatrnosť (pozri časti 4.4 a 5.2).
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nesmie maximálna dávka Folganu HCT prekročiť 20 mg/5 mg/12,5 mg raz denne. U pacientov s poruchou pečene sa odporúča dôsledné monitorovanie krvného tlaku a obličkových funkcií.
Ako u všetkých blokátorov kalciového kanála, polčas amlodipínu je predĺžený u pacientov s poruchou funkcie pečene a odporúčané dávky neboli určené. Preto sa Folgan HCT má používať u týchto pacientov s opatrnosťou. Nebola skúmaná farmakokinetika amlodipínu u pacientov s ťažkou poruchou pečene. U pacientov s poruchou pečene sa má začínať liečba amlodipínom v najnižšej dávke a dávku pomaly titrovať.
Používanie Folganu HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou pečene (pozri časti 4.3 a 5.2), cholestázou alebo obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).
Pediatrická populácia
Užívanie Folganu HCT sa neodporúča u pacientov mladších ako 18 rokov pre nedostatok údajov o bezpečnosti a účinnosti.
Spôsob podávania:
Tabletu treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. zapiť jedným pohárom vody). Tableta sa nesmie žuť a odporúča sa užívať každý deň v rovnakom čase.
Folgan HCT sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivá, na deriváty dihydropyridínu alebo na sulfónamidové deriváty (pretože hydrochlorotiazid je sulfónamidový derivát) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Ťažká porucha funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 5.2).
Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.
Ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza alebo obštrukcia žlčových ciest (pozri časť 5.2).
2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a4.6).
Súbežné používanie FolganuHCT s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
Vzhľadom na zložku amlodipín je Folgan HCT kontraindikovaný u pacientov:
- so šokom (vrátane kardiogénneho),
- s ťažkou hypotenziou,
- s obštrukciou výtoku z ľavej srdcovej komory (t.j. vysoký stupeň aortálnej stenózy),
- s hemodynamicky nestabilným zlyhaním srdca po akútnom infarkte myokardu.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pacienti s hypovolémiou alebo depléciou sodíka:
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorá vznikla následkom intenzívnej diuretickej liečby, obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť symptomatická hypotenzia, najmä po prvej dávke. Pred podaním Folganu HCT treba tieto zmeny upraviť alebo na začiatku liečby treba pacienta dôkladne sledovať.
Iné ochorenia, pri ktorých dochádza ku stimulácii renín-angiotenzín-aldosterónového systému:
U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia hlavne od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo so závažným ochorením obličiek, vrátane renálnej arteriálnej stenózy), býva liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou a zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.
Renovaskulárna hypertenzia:
Počas liečby liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, vzniká u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo u pacientov so stenózou renálnej artérie s jednou funkčnou obličkou zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie.
Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličky:
Pri používaní Folganu HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelne sledovať sérovú koncentráciu draslíka a kreatinínu.
Folgan HCT sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže vzniknúť pri podávaní tiazidových diuretík azotémia.
Ak sa preukáže progredujúca porucha funkcie obličiek, je potrebné liečbu dôkladne prehodnotiť, prípadne uvažovať nad prerušením diuretickej liečby.
Nie sú skúsenosti s podávaním Folganu HCT u pacientov, ktorým sa v krátkom čase pred uvažovanou liečbou transplantovala oblička, ani u pacientov v konečnom štádiu poruchy funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 12 ml/min).
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS):
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Porucha funkcie pečene:
U pacientov s poruchou funkcie pečene je účinok amlodipínu a olmesartanu medoxomilu zvýšený (pozri časť 5.2).
Navyše, malé zmeny objemu tekutín a elektrolytovej rovnováhy počas liečby tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene.
Pri podávaní Folganu HCT pacientom s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene treba zachovať zvýšenú opatrnosť.
U pacientov so stredne závažnou poruchou pečene dávka olmesartanu medoxomilu nemá prekročiť 20 mg (pozri časť 4.2).
U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba začať opatrne s najnižšou dávkou amlodipínu a s opatrnosťou pri zvyšovaní dávky.
Podávanie Folganu HCT pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene, cholestázou alebo obštrukciou žlčových ciest je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:
Pre obsah amlodipínu rovnako ako u iných liekov s vazodilatačným účinkom, pacientom s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou treba venovať mimoriadnu pozornosť.
Primárny aldosteronizmus:
Pacienti s primárnym aldosteronizmom obyčajne neodpovedajú na antihypertenznú liečbu, ktorej mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Preto sa užívanie Folganu HCT u týchto pacientov neodporúča.
Metabolické a endokrinné účinky:
Liečba tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže nastať potreba upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnej hypoglykemickej liečby (pozri časť4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.
Medzi nežiaduce účinky spojené s liečbou tiazidmi patrí zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov.
U pacientov liečených tiazidmi sa môže vyskytnúť hyperurikémia alebo dna.
Nerovnováha elektrolytov:
Ako u všetkých pacientov s diuretickou liečbou, je potrebná pravidelná kontrola hladiny elektrolytov v sére v primeraných intervaloch.
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Medzi varovné signály nerovnováhy tekutín a elektrolytov patria pocit sucha v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, svalová bolesť alebo kŕče, svalová slabosť, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8).
Riziko hypokaliémie je najväčšie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov so zvýšenou diurézou, u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súčasnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).
Naopak, vďaka antagonizmu receptorov angiotenzínu II (AT1) prostredníctvom olmesartanu medoxomilu, ktorý tvorí zložku Folganu HCT, môže vzniknúť hyperkaliémia, najmä pri súčasnom poškodení obličiek a/alebo srdcového zlyhania a pri diabetes mellitus. U rizikových pacientov sa odporúča dôsledné kontrolovanie hladiny draslíka v sére. Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka alebo doplnky soli s obsahom draslíka a iné lieky, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), majú byť podávané súčasne s Folganom HCT s opatrnosťou (pozri časť 4.5) a s častou kontrolou hladiny draslíka.
Nie je dokázané, že olmesartan medoxomil môže znížiť alebo zabrániť vzniku hyponatriémie vyvolanej diuretikami. Deficit chloridov je obyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.
Tiazidy môžu znižovať vylučovanie vápnika močom, ako aj spôsobiť intermitentné a mierne zvýšenie vápnika v sére bez známych prejavov poruchy metabolizmu vápnika. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyreoidizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť až do vykonania vyšetrení na prištítnu žľazu.
Tiazidy môžu zvyšovať vylučovanie horčíka močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu.
U pacientov s edémami sa v horúcom počasí môže objaviť dilučná hyponatriémia.
Lítium:
Súčasné podávanie lítia s Folganom HCT sa neodporúča, rovnako ako pri iných antagonistoch receptorov angiotenzínu II (pozri časť 4.5).
Zlyhanie srdca:
U citlivých osôb sa môžu očakávať zmeny vo funkcii obličiek v dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému.
U pacientov so závažným srdcovým zlyhaním, ktorých renálne funkcie môžu závisieť od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému, sa liečba s inhibítormi angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE) a antagonistami angiotenzínových receptorov spája s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a (zriedkavo) s akútnym renálnym zlyhaním a/alebo úmrtím.
Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení s opatrnosťou.
V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii s amlodipínom u pacientov so závažným zlyhaním srdca (III a IV triedy NYHA) bol pozorovaný vyšší výskyt pľúcnych edémov v skupine s amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciových kanálov vrátane amlodipínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, keďže môžu zvyšovať riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod a úmrtia.
Enteropatia podobná sprue:
Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou oneskorenou reakciou precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacientov vznikajú tieto príznaky počas liečby olmesartanom, treba vylúčiť inú etiológiu. V prípadoch, kde nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom. V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.
Gravidita:
V tehotenstve sa nemá začínať liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú zmeniť liečbu na alternatívne antihypertenzíva, ktoré majú overený bezpečnostný profil v tehotenstve. Ak sa je potvrdené tehotenstvo, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť, a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).
Pediatrická populácia
Folgan HCT nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.
Starší ľudia:
U starších ľudí sa má dávka zvyšovať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).
Fotosenzitivita
Pri liečbe tiazidovými diuretikami boli hlásené fotosenzitívne reakcie (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytnú počas liečby Folganom HCT, odporúča sa ukončenie liečby. Ak je opätovná liečba diuretikami skutočne nevyhnutná, odporúča sa chrániť plochy vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.
Iné:
Nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým mozgovo-cievnym ochorením môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu, rovnako ako pri účinku iných antihypertenzív.
Reakcie precitlivenosti na hydrochlorotiazid môžu vzniknúť u pacientov s anamnézou alergie alebo bronchiálnej astmy alebo bez nej, ale pravdepodobnejší je vznik u pacientov s pozitívnou anamnézou.
Pri užívaní tiazidových diuretík bola popísaná exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.
Tak ako aj pri ostatných antagonistoch receptorov angiotenzínu II je hypotenzný účinok olmesartanu o niečo slabší u pacientov čiernej pleti, ibaže tento jav nebol pozorovaný v jednej z troch klinických štúdií s Folganom HCT, ktorá zahŕňala pacientov čiernej pleti (30 %), pozri tiež časť 5.1.
4.5 Liekové a iné interakcie
Možné interakcie, ktoré súvisia s kombináciou FolganHCT:
Neodporúča sa súčasne užívať:
Lítium:
Popísané je reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicita lítia pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo aj s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Okrem toho účinkom tiazidov sa znižuje renálny klírens lítia, čím sa zvyšuje riziko toxicity lítia. Preto sa neodporúča používanie Folganu HCT v kombinácii s lítiom (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia potrebná, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny lítia v sére.
Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:
Baklofén:
Môže zvyšovať antihypertenzný účinok.
Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):
NSAID (napr. kyselina acetylsalicylová (> 3 g/denne), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znižovať antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov receptorov angiotenzínu II.
U niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší ľudia s poruchou funkcie obličiek) môže súčasné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu vyústiť do ďalšieho zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možného akútneho zlyhania, ktoré je obyčajne reverzibilné. Preto si podávanie tejto kombinácie vyžaduje opatrnosť, najmä u starších ľudí. Pri začatí súbežnej liečby aj počas nej majú mať pacienti dostatočný príjem tekutín a pravidelné sledované renálne funkcie.
Pri súčasnom užívaní treba brať do úvahy:
Amifostín:
Môže zvyšovať antihypertenzný účinok.
Iné antihypertenzíva:
Antihypertenzný účinok Folganu HCT sa môže zvýšiť súčasným užívaním iných antihypertenzných liekov.
Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:
Môžu potenciovať ortostatickú hypotenziu.
Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartan medoxomilom:
Neodporúča sa súčasne podávať:
ACE inhibítory, blokátory receptoru angiotenzínu II alebo aliskirén:
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:
Súčasné používanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, doplnkov soli obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory) môže viesť ku zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak sa predpíšu lieky, ovplyvňujúce hladinu draslíka v sére v kombinácii s Folganom HCT, odporúča sa monitorovať draslík v sére.
Doplňujúce informácie
Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové
kyseliny:
Súčasnépodávaniekolesevelamuhydrochloridu,
liečiva ktoré sa viaže na žlčovékyseliny
a odvádza ich z tela, znižujesystémovúexpozíciua
maximálne plazmatické koncentrácieolmesartanuaznižujet
1/2. Podávanieolmesartanumedoxomilunajmenej4hodiny pre
užitímkolesevelamuhydrochloriduznížiúčinokinterakcie
týchto liečiv.
Preto sa má zvážiť podanie
olmesartanumedoxomiluaspoň4hodiny
predužitím dávky
kolesevelamuhydrochloridu(pozri časť
5.2).
Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartanu.
Olmesartan medoxomil nemá signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.
Pri súčasnom podávaní olmesartanu medoxomilu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom sa nezistili žiadne klinicky relevantné účinky na farmakokinetiku ani jednej z týchto zložiek.
Olmesartan nemá klinicky významný inhibičný účinok na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 and 3A4 in vitro, a žiadny, alebo minimálny indukčný účinok na aktivitu cytochrómu P450 u potkanov. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú hore uvedenými enzýmami cytochrómu P450.
Možné interakcie, ktoré súvisia s amlodipínom:
Súčasné podávanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:
CYP3A4 inhibítory:
Súčasné podávanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými CYP3A4 inhibítormi (inhibítory proteázy, azolové fungicídy, makrolidy ako je erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môžu významne zvýšiť expozíciu amlodipínu. Klinický prejav tejto farmakokinetickej zmeny môže byť výraznejší u starších ľudí. Môže sa vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.
CYP3A4 induktory
Nie sú k dispozícii údaje o účinku CYP3A4 induktorov na amlodipín. Súčasné užívanie CYP3A4 induktorov (napr. rifampicínu, ľubovníka bodkovaného) môže znížiť plazmatickú koncentráciu amlodipínu. Amlodipín súčasne s CYP3A4 induktormi treba užívať s opatrnosťou.
Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, keďže sa môže zvýšiť biodostupnosť u niektorých pacientov a spôsobiť zvýšenie hypotenzného účinku.
Dantrolén (infúzia): u zvierat bola pozorovaná letálna komorová fibrilácia a kardiovaskulárny kolaps v súvislosti s hyperkaliémiou po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu. Pre riziko hyperkaliémie sa neodporúča podávanie blokátorov kalciových kanálov ako je amlodipín pacientom náchylným na malígnu hypertermiu a v manažmente malígnej hypertermie.
Účinok amlodipínu na iné liečivá:
Amlodipín zvyšuje antihypertenzný efekt iných antihypertenzív. V klinických štúdiách interakcií amlodipín neovplyvnil farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.
Simvastatín: súčasné podávanie viacerých dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu vyvolalo 77% zvýšenie účinku simvastatínu v porovnaní so simvastatínom samotným. Limitujúca dávka simvastatínu pre pacientov liečených amlodipínom je 20 mg denne.
Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochlorotiazidom:
Neodporúča sa súčasne podávať
Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:
Kálium-deplečný účinok hydrochlorotiazidu (pozri časť 4.4) sa môže potencovať súčasným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G alebo deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa súčasné podávanie neodporúča.
Súčasné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:
Soli vápnika:
Znížením exkrécie môžu tiazidové diuretiká zvýšiť kalcium v sére. Ak sa musia predpísať doplnky kalcia, je potrebné kontrolovať sérové kalcium a dávku kalcia aktuálne upravovať.
Cholestyramín a cholestipolové živice:
Absorpcia hydrochlorotiazidu sa v prítomnosti aniónovej výmeny živíc zhoršuje.
Srdcové glykozidy:
Hypokaliémia alebo hypomagneziémia navodená tiazidmi môže urýchliť nástup digitálisom indukovanej srdcovej arytmie.
Lieky ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére:
Pravidelná kontrola hladiny draslíka v sére a EKG sa odporúča pri súčasnom podávaní Folganu HCT s liekmi, ovplyvnenými poruchami draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy a antiarytmiká) a s nasledovnými liekmi, ktoré indukujú ventrikulárnu tachykardiu (torsades de pointes) (vrátane niektorých antiarytmík), pričom hypokaliémia je predisponujúci faktor torsades de pointes (ventrikulárna tachykardia):
- antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid).
- antiarytmiká triedy III (napr. amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid).
- niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol).
- iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, intravenózny erytromycín, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, intravenózny vinkamín).
Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín):
Hydrochlorotiazid môže potenciovať účinok nedepolarizujúcich myorelaxancií.
Lieky s anticholínergným účinkom (napr. atropín, biperidén):
Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu pri znížení gastrointestinálnej motility a spomalenom žalúdočnom vyprázdňovaní.
Antidiabetiká (perorálne a inzulín):
Užívanie tiazidov môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).
Metformín:
Pri užívaní metformínu je potrebná zvýšená opatrnosť vzhľadom na riziko laktátovej acidózy, ktorá vznikne možnou poruchou funkcie obličiek hydrochlorotiazidom.
Beta-blokátory a diazoxid:
Tiazidy môžu zvyšovať hyperglykemický účinok beta-blokátorov a diazoxidu.
Vazopresorické amíny (napr. noradrenalín):
Účinok vazopresorických amínov sa môže znížiť.
Lieky používané v liečbe dny (probenecid, sulfinpyrazon a alopurinol):
Vzhľadom na to, že hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére, môže byť potrebné upraviť dávkovanie urikozurických liekov. Dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu je potrebné zvýšiť. Súčasné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt alergických reakcií na alopurinol.
Amantadín:
Tiazidy môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov spôsobených amantadínom.
Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát):
Tiazidy môžu znižovať vylučovanie cytotoxických liekov obličkami, a tak potencovať ich myelosupresívny účinok.
Salicyláty:
V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.
Metyldopa:
Ojedinele bol pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu a metyldopy popísaný výskyt hemolytickej anémie.
Cyklosporín:
Súčasné podávanie cyklosporínu môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.
Tetracyklíny:
Pri súčasnom podávaní tetracyklínov a tiazidov sa môže zvýšiť riziko tetracyklínom spôsobeného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Užívanie Folganu HCT je kontraindikované v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Užívanie Folganu HCT sa neodporúča v prvom trimestri gravidity vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek lieku nagraviditu (pozri časť 4.4).
Olmesartan medoxomil
V prvom trimestri gravidity sa užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.4). V druhom a treťom trimestri gravidity je užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz rizika teratogénneho účinku ACE inhibítorov v prvom trimestri tehotenstva nebol presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť. Zatiaľ čo neexistujú žiadne epidemiologické kontrolované údaje o riziku antagonistov receptorov angiotenzínu II, táto skupina liekov môže predstavovať podobné riziko. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú zmeniť liečbu na alternatívne antihypertenzíva, ktoré majú overený bezpečnostný profil aj pre použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a začať s alternatívnou liečbou.
O liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známe, že môže spôsobiť poškodenie ľudského plodu (znížené renálne funkcie, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a novorodeneckú toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia), (pozri časť 5.3).
V prípade užívania antagonistov receptorov angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity sa odporúča vyšetrenie obličkových funkcií a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívaliantagonisty receptorov angiotenzínu II, treba pozorovať z hľadiska možnej hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).
Hydrochlorotiazid
Skúsenosti s užívaním hydrochlorotiazidu v gravidite sú obmedzené, najmä v prvom trimestri. Štúdie na zvieratách sú nedostačujúce.
Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe svojho farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazid v druhom a treťom trimestri gravidity môže ohroziť feto-placentárnu perfúziu a svojim účinkom na plod a novorodenca môže spôsobiť žltačku, poruchu elektrolytovej rovnováhy a trombocytopéniu.
Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženého objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.
Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien, okrem výnimočných prípadov, v ktorých sa nemôže použiť iná liečba.
Amlodipín
Údaje o obmedzenom počte gravidných žien užívajúcich Folgan HCT nepreukázali žiadne nežiaduce účinky amlodipínu alebo iných antagonistov kalciových receptorov na zdravie plodu. Existuje však riziko predĺženého pôrodu.
Laktácia
Vzhľadom na to, že nie sú dostupné informácie o užívaní Folganu HCT počas dojčenia, jeho užívanie sa neodporúča a počas dojčenia je vhodnejšia alternatívna terapia liekom s lepším bezpečnostným profilom, najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.
Olmesartan je vylučovaný do mlieka dojčiacich potkanov, avšak nie je známe, či sa vylučuje i do ľudského materského mlieka.
Nie je známe či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Podobné blokátory kalciových kanálov dihydropyridínového typu sa vylučujú do materského mlieka.
Hydrochlorotiazid je vylučovaný do materského mlieka v malých množstvách.Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujú intenzívnu diurézu, ktorá môže inhibovať laktáciu. Užívanie Folganu HCT počas dojčenia sa neodporúča. Ak je užívanie Folganu HCT počas dojčenia nevyhnutné, odporúča sa používať čo najnižšie dávky.
Fertilita
U niektorých pacientov užívajúcich blokátory kalciových kanálov boli pozorované reverzibilné biochemické zmeny v hlavičkách spermatozoí.
Nie sú dostačujúce klinické údaje o možnom účinku amlodipínu na fertilitu. Nežiaduci účinok na fertilitu samcov sa prejavil v jednej štúdii na potkanoch (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neexistujú žiadne štúdie účinku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Treba však mať na mysli, že príležitostne sa u pacientov s antihypertenznou liečbou môžu objaviť závraty alebo únava, bolesti hlavy, nevoľnosť, ktoré môžu znížiť ich schopnosť reagovať. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku terapie.
4.8 Nežiaduce účinky
Bezpečnosť Folganu HCT sa skúmala v klinických štúdiách s 7826 pacientami liečenými olmesartanom medoxomilom v kombinácii s amlodipínom a hydrochlorotiazidom.
Nežiaduce účinky zaznamenané v klinických štúdiách, postmarketingových sledovaniach a spontánne hlásené sú uvedené v tabuľke 1 pre Folgan HCT aj pre jeho jednotlivé zložky – olmesartan medoxomil, amlodipín, hydrochlorotiazid – na základe ich známeho bezpečnostného profilu.
Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky v priebehu terapie Folganom HCT boli periférny edém, bolesti hlavy a závraty.
Pri klasifikácii výskytu nežiaducich účinkov sa použila nasledovná terminológia:
Veľmi časté (1/10)
Časté (1/100 až <1/10)
Menej časté (1/1000 až <1/100)
Zriedkavé (1/10 000 až <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000).
Tabuľka 1: Prehľad nežiaducich reakcií na Folgan HCT a jeho jednotlivé liečivá
|
MedDRA Trieda orgánových systémov |
Nežiaduce účinky |
Frekvencia |
|
|
|
|
Folgan HCT |
Olmesartan |
Amlodipín |
HCTZ |
||
|
Infekcie a nákazy |
Infekcie horného respiračného traktu |
Časté |
|
|
|
|
|
Nazofaryngitída |
Časté |
|
|
|
|
|
Infekcie močového traktu |
Časté |
Časté |
|
|
|
|
Sialoadenitída |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy krvi a lymfatického systému |
Leukopénia |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Trombocytopénia |
|
Menej časté |
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Supresia kostnej drene |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Neutropénia/agranulocytóza |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Hemolytická anémia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Aplastická anémia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy imunitného systému |
Anafylaktická reakcia |
|
Menej časté |
|
|
|
|
Hypersenzitivita na lieky |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
Poruchy metabolizmu a výživy |
Hyperkaliémia |
Menej časté |
Zriedkavé |
|
|
|
|
Hypokaliémia |
Menej časté |
|
|
Časté |
|
|
Anorexia |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Glykozúria |
|
|
|
Časté |
|
|
Hyperkalciémia |
|
|
|
Časté |
|
|
Hyperglykémia |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Časté |
|
|
Hypomagneziémia |
|
|
|
Časté |
|
|
Hyponatriémia |
|
|
|
Časté |
|
|
Hypochlorémia |
|
|
|
Časté |
|
|
Hypertriglyceridémia |
|
Časté |
|
Veľmi časté |
|
|
Hypercholesterolémia |
|
|
|
Veľmi časté |
|
|
Hyperurikémia |
|
Časté |
|
Veľmi časté |
|
|
Hypochloremická alkalóza |
|
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
Hyperamylazémia |
|
|
|
Časté |
|
Psychické poruchy |
Stav zmätenosti |
|
|
Zriedkavé |
Časté |
|
|
Depresia |
|
|
Menej časté |
Zriedkavé |
|
|
Apatia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Podráždenosť |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Nepokojnosť |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Zmeny nálady (vrátane úzkosti) |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Poruchy spánku (vrátane nespavosti) |
|
|
Menej časté |
Zriedkavé |
|
Poruchy nervového systému |
Závraty |
Časté |
Časté |
Časté |
Časté |
|
|
Bolesť hlavy |
Časté |
Časté |
Časté |
Zriedkavé |
|
|
Ortostatické závraty |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Presynkopa |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Poruchy chuti |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Hypertónia |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Hypestézia |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Parestézia |
|
|
Menej časté |
Zriedkavé |
|
|
Periférna neuropatia |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Somnolencia |
|
|
Časté |
|
|
|
Synkopa |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Kŕče |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Strata chuti do jedla |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Tremor |
|
|
Menej časté |
|
|
Poruchy oka |
Poruchy videnia (vrátane diplopie, rozmazaného videnia) |
|
|
Menej časté |
Zriedkavé |
|
|
Znížená tvorba sĺz |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Zhoršenie myopie |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Xantopsia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy ucha a labyrintu |
Vertigo |
Menej časté |
Menej časté |
|
Zriedkavé |
|
|
Tinnitus |
|
|
Menej časté |
|
|
Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
Palpitácie |
Časté |
|
Menej časté |
|
|
|
Tachykardia |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Infarkt myokardu |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Arytmie (vrátane bradykardie, ventrikulárnej tachykardie a atriálnej fibrilácie) |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Angína pektoris |
|
Menej časté |
Menej časté (vrátane zhoršenia angíny pektoris) |
|
|
Poruchy ciev |
Hypotenzia |
Časté |
Zriedkavé |
Menej časté |
|
|
|
Sčervenanie |
Menej časté |
|
Časté |
|
|
|
Ortostatická hypotenzia |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Vaskulitída (vrátane nekrotizujúcej anginitídy) |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Trombóza |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Embólia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
Kašeľ |
Menej časté |
Časté |
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Bronchitída |
|
Časté |
|
|
|
|
Dyspnoe |
|
|
Menej časté |
Zriedkavé |
|
|
Faryngitída |
|
Časté |
|
|
|
|
Rinitída |
|
Časté |
Menej časté |
|
|
|
Akútna intersticiálna pneumónia |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Respiračné ťažkosti |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Pulmonálny edém |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
Diarea |
Časté |
Časté |
|
Časté |
|
|
Nauzea |
Časté |
Časté |
Časté |
Časté |
|
|
Zápcha |
Časté |
|
|
Časté |
|
|
Sucho v ústach |
Menej časté |
|
Menej časté |
|
|
|
Bolesť brucha |
|
Časté |
Časté |
Časté |
|
|
Zmenená činnosť čriev (vrátane hnačky a zápchy) |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Meteorizmus |
|
|
|
Časté |
|
|
Dyspepsia |
|
Časté |
Menej časté |
|
|
|
Gastritída |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Podráždenie žalúdka |
|
|
|
Časté |
|
|
Gastroenteritída |
|
Časté |
|
|
|
|
Gingiválna hyperplázia |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Paralytický ileus |
|
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
Pankreatitída |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Vracanie |
|
Menej časté |
Menej časté |
Časté |
|
Enteropatia podobná sprue (pozri časť 4.4) |
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
|
Poruchy pečene a žlčových ciest |
Hepatitída |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Ikterus (intrahepatálny cholestatický ikterus) |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Zriedkavé |
|
|
Akútna cholecystitída |
|
|
|
Zriedkavé |
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
Alopécia |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Angioedém |
|
Zriedkavé |
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Alergická dermatitída |
|
Menej časté |
|
|
|
|
Erythema multiforme |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Erytém |
|
|
|
Menej časté |
|
|
Reakcie podobné kožnému lupusu erythematosus |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Exantém |
|
Menej časté |
Menej časté |
|
|
|
Exfoliatívna dermatitída |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Hyperhydróza |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Fotosenzitívne reakcie |
|
|
Veľmi zriedkavé |
Menej časté |
|
|
Pruritus |
|
Menej časté |
Menej časté |
Menej časté |
|
|
Purpura |
|
|
Menej časté |
Menej časté |
|
|
Angioneurotický edém |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Vyrážka |
|
Menej časté |
Menej časté |
Menej časté |
|
|
Reaktivácia kožného lupus erythematosus |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Toxická epidermálna nekrolýza |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Zmeny sfarbenia kože |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Stevensov-Johnsonov syndróm |
|
|
Veľmi zriedkavé |
|
|
|
Urtikária |
|
Menej časté |
Veľmi zriedkavé |
Menej časté |
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
Spazmy svalov |
Časté |
Zriedkavé |
Menej časté |
|
|
|
Opuch kĺbov |
Časté |
|
|
|
|
|
Svalová slabosť |
Menej časté |
|
|
Zriedkavé |
|
|
Opuch členka |
|
|
Časté |
|
|
|
Artralgia |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Artritída |
|
Časté |
|
|
|
|
Bolesť chrbta |
|
Časté |
Menej časté |
|
|
|
Paréza |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Bolesť svalov |
|
Menej časté |
Menej časté |
|
|
|
Bolesť kostí |
|
Časté |
|
|
|
Poruchy obličiek a močových ciest |
Polakizúria |
Časté |
|
|
|
|
|
Zvýšená frekvencia močenia |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Akútne zlyhanie obličiek |
|
Zriedkavé |
|
|
|
|
Hematúria |
|
Časté |
|
|
|
|
Poruchy močenia |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Noktúria |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Intersticiálna nefritída |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Renálna insuficiencia |
|
Zriedkavé |
|
Zriedkavé |
|
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
Erektilná dysfunkcia |
Menej časté |
|
Menej časté |
Menej časté |
|
|
Gynekomastia |
|
|
Menej časté |
|
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
Asténia |
Časté |
Menej časté |
Menej časté |
|
|
|
Periférny edém |
Časté |
Časté |
|
|
|
|
Únava |
Časté |
Časté |
Časté |
|
|
|
Bolesť v hrudi |
|
Časté |
Menej časté |
|
|
|
Horúčka |
|
|
|
Zriedkavé |
|
|
Symptómy podobné chrípke |
|
Časté |
|
|
|
|
Letargia |
|
Zriedkavé |
|
|
|
|
Nepokojnosť |
|
Menej časté |
Menej časté |
|
|
|
Edém |
|
|
Časté |
|
|
|
Bolesť |
|
Časté |
Menej časté |
|
|
|
Edém tváre |
|
Menej časté |
|
|
|
Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
Zvýšený kreatinín v krvi |
Časté |
Zriedkavé |
|
Časté |
|
|
Zvýšená urea v krvi |
Časté |
Časté |
|
Časté |
|
|
Zvýšená kyselina močová v krvi |
Časté |
|
|
|
|
|
Znížený draslík v krvi |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Zvýšená gama glutamyl transferáza |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Zvýšená alanínaminotransferáza |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Zvýšená aspartátaminotransferáza |
Menej časté |
|
|
|
|
|
Zvýšenie hepatálnych enzýmov |
|
Časté |
Veľmi zriedkavé (zväčša s cholestázou) |
|
|
|
Zvýšená kreatínfosfokináza v krvi |
|
Časté |
|
|
|
|
Zníženie hmotnosti |
|
|
Menej časté |
|
|
|
Zvýšenie hmotnosti |
|
|
Menej časté |
|
V časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov angiotenzínu II boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy. U pacientov liečených amlodipínom boli hlásené ojedinelé prípady extrapyramidálneho syndrómu.
Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené počas klinických štúdií alebo postmarketingového sledovania s fixnou dávkou kombinácie olmesartan medoxomilu a amlodipínu, ktoré neboli zatiaľ hlásené pri Folgane HCT, monoterapii olmesartan medoxomilom alebo monoterapii amlodipínom alebo hlásené s vyššou frekvenciou pri duálnej kombinácii (Tab 2):
-
Tabuľka2: Kombinácia olmesartan medoxomilu a amlodipínu
Trieda orgánových systémov
Frekvencia
Nežiaduca reakcia
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé
Precitlivenosť na liek
Poruchy
gastrointestinálneho traktu
Menej časté
Bolesť v hornej časti brušnej dutiny
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté
Zníženie libida
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté
Jamkovitý edém
Menej časté
Letargia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté
Bolesť v končatinách
Ďalšie nežiaduce reakcie, zaznamenané v klinických štúdiách alebo v postmarketingových sledovaniach s fixnou dávkou kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu, ktoré neboli spomenuté pri Folgane HCT, monoterapii olmesartan medoxomilom alebo hydrochlorotiazidom alebo hlásené s vyššou frekvenciou pri duálnej kombinácii (Tab 3):
-
Tabuľka 3: Kombinácia olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu
Trieda orgánových systémov
Frekvencia
Nežiaduca reakcia
Poruchy
nervového systému
Zriedkavé
Poruchy vedomia (ako napr. strata vedomia)
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté
Ekzém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté
Bolesť v končatinách
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zriedkavé
Malé zníženie hodnôt hemoglobínu a hematokritu
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Príznaky:
Maximálna dávka Folganu HCT je 40 mg/10 mg/25 mg raz denne. Nie sú informácie o predávkovaní Folganom HCT u ľudí. Najpravdepodobnejším účinkom predávkovania Folganom HCT je hypotenzia.
Najpravdepodobnejšie účinky predávkovania olmesartanom medoxomilom sú hypotenzia a tachykardia; pri parasympatickej (vagovej) stimulácii sa môže vyskytnúť bradykardia.
Predávkovanie amlodipínom môže viesť ku nadmernej periférnej vazodilatácii s výraznou hypotenziou až reflexnou tachykardiou. Pozorovala sa aj výrazná systémová hypotenzia s možným predĺženým trvaním až s fatálnym šokom.
Predávkovanie hydrochlorotiazidom sa prejavuje depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a dehydratáciou z nadmernej diurézy.
Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže spôsobovať svalový spazmus a/alebo zvýrazniť kardiálnu arytmiu pri súčasnom užívaní digitálisových glykozidov, prípadne niektorých antiarytmík.
Liečba:
Liečba v prípade predávkovania Folganom HCT má byť symptomatická a podporná. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynie od užitia lieku, a od závažnosti príznakov.
Ak uplynul od užitia lieku krátky čas, môže sa urobiť výplach žalúdka. Podstatné zníženie absorpcie amlodipínu u zdravých osôb sa dosiahne podaním aktívneho uhlia okamžite alebo do dvoch hodín po požití amlodipínu.
Klinicky významná hypotenzia na základe predávkovania Folganom HCT si vyžaduje aktívnu podporu kardiovaskulárneho systému, vrátane dôkladného monitorovania srdca a pľúcnych funkcií, zvýšenú polohu končatín a sledovania cirkulujúceho objemu tekutín a vylučovania moču. Ak nie je kontraindikácia pre látky s vazokonstrikčným účinkom, môžu sa použiť na reštitúciu cievneho tonusu a krvného tlaku. Na zvrátenie účinkov blokády kalciových kanálov môže pomôcť intravenózne podanie glukónanu vápenatého.
Je potrebné opakovane monitorovať sérové elektrolyty a kreatinín. V prípade vzniku hypotenzie treba pacienta uložiť do vodorovnej polohy na chrbát, a rýchlo doplniť soli a objem tekutín.
Keďže amlodipín sa v značnej miere viaže na bielkoviny, dialýza pravdepodobne nebude mať účinok. Dialyzovateľnosť olmesartanu alebo hydrochlorotiazidu nie je známa.
Nebol stanovený stupeň odstránenia olmesartanu a hydrochlorotiazidu hemodialýzou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, blokátory kalciového kanála a diuretiká..
ATC kód: C09DX03.
Folgan HCT je kombináciou antagonistu receptorov angiotenzínu II, olmesartanu medoxomilu, blokátora kalciového kanála, amlodipín besilátu a tiazidového diuretika hydrochlorotiazidu. Kombinácia týchto zložiek má aditívny antihypertenzívny účinok, ktorý znižuje krvný tlak do väčšej miery ako každá z týchto zložiek osobitne.
Olmesartan medoxomilje selektívny antagonista receptorov angiotenzínu II (typ AT1), ktorý účinkuje v perorálnom podaní. Angiotenzín II je primárny vazoaktívny hormón renín-angiotenzín-aldosterónového systému, ktorý hrá významnú úlohu v patofyziológii hypertenzie. Medzi účinky angiotenzínu II patria vazokonstrikcia, stimulácia syntézy a uvoľnenie aldosterónu, kardiálna stimulácia a renálna reabsorpcia sodíka. Olmesartan blokuje účinky angiotenzínu II – vazokonstrikciu a uvoľnenie aldosterónu tým, že blokuje jeho naviazanie na AT1receptor v tkanivách vrátane hladkého svalstva ciev a v nadobličke. Účinok olmesartanu nezávisí od zdroja alebo cesty syntézy angiotenzínu II. Selektívny antagonizmus medzi olmesartanom a receptormi angiotenzínu II (AT1) má za následok zvýšenie hladiny renínu v plazme, zvýšenie koncentrácií angiotenzínu I a II, a tiež pokles koncentrácie aldosterónu v plazme.
Pri hypertenzii vyvoláva olmesartan medoxomil dlhotrvajúci pokles arteriálneho krvného tlaku, ktorý závisí od dávky olmesartanu medoxomilu. Neexistujú žiadne dôkazy o hypotenzii po prvej dávke, o tachyfylaktickej reakcii počas dlhotrvajúcej liečby, ani o rebound hypertenzii po náhlom prerušení liečby.
Dávkovanie olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne je dostatočné na zabezpečenie účinného a plynulého poklesu krvného tlaku na celých 24 hodín.Dávkovanie jedenkrát denne zabezpečí podobný pokles krvného tlaku ako dávkovanie rovnakej celkovej dávky dvakrát denne.
Pri kontinuálnej liečbe sa maximálna redukcia krvného tlaku dosiahne po ôsmich týždňoch od začiatku liečby, aj keď podstatnú časť poklesu krvného tlaku pozorujeme už po dvoch týždňoch liečby.
Účinok olmesartanu medoxomilu na mortalitu a morbiditu ešte nie je známy.
Randomizovaná štúdia prevencia diabetickej mikroalbumínúrie a olmesartan (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a najmenej jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik mikroalbumínúrie. Počas 3,2 rokov (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo spolu s liekom proti hypertenzii okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.
Štúdia ukázala signifikantnú redukciu rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave podľa rozdielu tlaku krvi táto redukcia rizika nebola viac štatisticky významná. Mikroalbumínúria vznikla u 8,2 % pacientov v skupine s olmesartanom (178 z 2160 pacientov) a u 9,8 % pacientov v skupine s placebom 210 z 2 139 pacientov).
Sekundárny parameter, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) vs 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru non-fatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), non-fatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) vs 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) vs 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita olmesartanu bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) vs 15 pacientov (0,7 %)) zväčša vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.
Štúdia vplyvu olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomizovaných pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou v Japonsku a Číne. 3,1 roka bola stredná doba sledovania pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo spolu s antihypertenzívami vrátane ACE inhibítorov.
Primárny parameter (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkového ochorenia, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 – 1,24); p= 0,791). Sekundárny kardiovaskulárny parameter sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento kardiovaskulárny parameter vrátane smrti z kardiovaskulárnych príčin bol u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celková mortalita 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, non-fatálna mozgová príhoda 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a non-fatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan vs 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.
Amlodipínová zložkaFolganu HCT je blokátor kalciového kanála, ktorý inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov kanálmi L-typu do srdca a hladkých svalov. Experimentálne údaje ukázali, že amlodipín sa viaže na väzobné miesta dihydropyridínu a non-dihydropyridínu. Amlodipín pôsobí na cievy selektívne, a má väčší účinok na hladké svalstvo ciev ako na hladké svalstvo srdca. Mechanizmus účinku spočíva v priamej relaxácii arteriálneho hladkého svalstva, čo vedie ku zníženiu periférnej rezistencie a tak ku zníženiu krvného tlaku.
U pacientov s hypertenziou spôsobuje amlodipín dlhodobý pokles arteriálneho krvného tlaku, ktorý závisí od jeho dávky. Neexistujú žiadne dôkazy o hypotenzii po prvej dávke, o tachyfylaktickej reakcii počas dlhotrvajúcej liečby, ani o rebound hypertenzii po náhlom prerušení liečby.
Po podaní terapeutických dávok pacientom s hypertenziou vyvolá amlodipínúčinný pokles krvného tlaku v polohe na chrbte, v sediacej a vo vzpriamenej polohe. Dlhodobé užívanie amlodipínu nespôsobuje signifikantné zmeny v akcii srdca alebo plazmatickej hladine katecholamínov. U pacientov s hypertenziou a normálnou funkciou obličiek znižujú terapeutické dávky amlodipínu renovaskulárnu rezistenciu a zvyšujú glomerulárnu filtráciu a efektívny prietok plazmy obličkami, bez zmeny filtračnej frakcie alebo proteinúrie.
Hemodynamické štúdie a klinické záťažové štúdie u pacientov so srdcovým zlyhaním triedy II-IV podľa NYHA ukázali, že amlodipín nespôsobuje žiadne zhoršenie klinického stavu, pričom sa merala tolerancia telesnej záťaže, ejekčná frakcia ľavej komory a klinické prejavy.
Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) hodnotiaca pacientov so srdcovým zlyhaním triedy III-IV podľa NYHA a liečených digoxínom, diuretikami a ACE inhibítormi preukázala, že amlodipín nezvyšuje riziko mortality a morbidity u pacientov so srdcovým zlyhaním.
Následná (follow-up) placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE 2) preukázala, že amlodipín neovplyvňuje celkovú kardiovaskulárnu mortalitu pacientov so srdcovým zlyhaním triedy III-IV bez klinických symptómov alebo objektívneho nálezu svedčiaceho o základnej ischemickej chorobe, liečených stabilnými dávkami ACE inhibítorov, digoxínu a diuretík. V tejto štúdii bola liečba amlodipínom spojená so zvýšeným výskytom pľúcneho edému, napriek tomu nebol signifikantný rozdiel v incidencii zhoršenia srdcového zlyhania v porovnaní so skupinou pacientov s placebom.
Randomizovaná dvojito zaslepená štúdia morbidity-mortality nazvaná Štúdia (ALLHAT) antihypertenzívnej a hypolipidemickej liečby na prevenciu infarktu myokardu porovnávajúca nové terapie: amlodipín 2,5 – 10 mg/deň (blokátor kalciových kanálov) alebo lizinopril 10 – 40 mg /deň (ACE inhibítor) s tiazidovým diuretikom chlortalidónom 12,5 – 25 mg/deň pri miernej až ťažkej hypertenzii.
V štúdii bolo randomizovaných 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov a starších, ktorí boli sledovaní v priemere po dobu 4,9 rokov. Pacienti mali najmenej jedno z ďalších rizík kardiovaskulárneho ochorenia vrátane predchádzajúceho infarktu myokardu alebo mŕtvice (pred viac ako 6 mesiacmi pred zaradením do štúdie) alebo iné zdokumentované aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (celkovo 51,5 %), diabetes mellitus typu II (36,1 %), HDL-C < 35 mg/dl (11,6 %), hypertrofiu ľavej komory diagnostikovanú elektrokardiogramom alebo echokardiografiou (20,9 %), súčasné fajčenie (21,9 %).
Primárnym parametrom bolo fatálne kardiovaskulárne ochorenie alebo nie fatálny infarkt myokardu. V primárnom parametri nebol signifikantný rozdiel medzi skupinou liečenou amlodipínom alebo chlortalidónom: RR 0,98 95 % CI (0,90 – 1,07) p = 0,65.
Spomedzi sekundárnych parametrov incidencia srdcového zlyhania bola významne vyššia v skupine s amlodipínom v porovnaní so skupinou liečenou chlortalidónom (10,2 % vs 7,7 %, RR 1,38, 95 % CI /1,25-1,52/, p< 0,001). Avšak v mortalite zo všetkých príčin nebol medzi skupinami signifikantný rozdiel, RR 0,96, 95 % CI /0,89-1,02/ p=0,20.
Hydrochlorotiazidje tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzívneho účinku tiazidových diuretík nie je celkom známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, čím priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a chlóru v približne rovnakom množstve. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu redukuje objem plazmy, zvyšuje aktivitu renínu v plazme a zvyšuje vylučovanie aldosterónu, následne zvyšuje obsah draslíka v moči a stratu bikarbonátov a pokles obsahu draslíka v sére.Väzba renín-aldosterón je sprostredkovaná angiotenzínom II, a preto súčasné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II má tendenciu zvrátiť stratu draslíka, ktorú spôsobujú tiazidové diuretiká. Pri podávaní hydrochlorotiazidu začína diuréza približne dve hodiny po podaní dávky a vrchol dosahuje asi po štyroch hodinách, pričom účinok trvá približne šesť až dvanásť hodín.
Epidemiologické štúdie potvrdili, že dlhotrvajúca liečba hydrochlorotiazidom v monoterapii znižuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.
Výsledky klinických štúdií
V dvanásťtýždňovej, dvojito zaslepenej, randomizovanej štúdii s celkovým počtom 2492 pacientov (67% kaukazskej rasy), spôsobila liečba Folganom HCT 40 mg/10 mg/25 mg významne vyšší pokles diastolického a systolického tlaku ako liečba s ktoroukoľvek dvojkombináciou jednotlivých zložiek, a to 40 mg olmesartan medoxomilu a 10 mg amlodipínu, 40 mg olmesartan medoxomilu a 25 mg hydrochlorotiazidu alebo 10 mg amlodipínu a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Aditívny hypotenzívny efekt Folganu HCT 40 mg/10 mg/25 mg bol v porovnaní s analogickými dvojkombináciami medzi -3,8 a -6,7 mmHg pre diastolický krvný tlak a medzi -7,1 a -9,6 mmHg pre systolický tlak krvi a prejavil sa v prvých dvoch týždňoch.
Pomer pacientov, ktorí dosiahli cieľovú hladinu krvného tlaku (< 140/90 mmHg u pacientov bez diabetu a < 130/80 mmHg u pacientov s diabetom) v 12. týždni bol 34,9 - 46,6% v liečebných skupinách s dvojkombináciou oproti 64,3% u pacientov so Folganom HCT 40 mg/10 mg/25 mg.
V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s paralelnými skupinami 2690 pacientov (99,9% kaukazskej rasy), liečených Folganom HCT (20 mg/5 mg/12,5 mg, 40 mg/5 mg/12,5 mg, 40 mg/5 mg/25 mg, 40 mg/10 mg/12,5 mg, 40 mg/10 mg/25 mg) sa dosiahlo významne väčšie zníženie diastolického a systolického krvného tlaku v porovnaní s odpovedajúcimi duálnymi kombináciami olmesartanu medoxomilu 20 mg s amlodipínom 5 mg, olmesartanu medoxomilu 40 mg a 5 mg amlodipínu a olmesartanu medoxomilu 40 mg s 10 mg amlodipínu po 10 týždňovej liečbe.
Aditívny účinok Folganu HCT na zníženie krvného tlaku v porovnaní s odpovedajúcimi duálnymi kombináciami bol medzi -1,3 a - 1,9 mm Hg u diastolického tlaku a medzi – 2,7 a – 4,9 mm Hg u systolického tlaku, meraných v sede.
Pomer pacientov, u ktorých bolo dosiahnuté cieľové zníženie krvného tlaku (< 140/90 mm Hg u nediabetikov a < 130/80 mm Hg u diabetikov) v desiatom týždni bol u skupín s duálnou kombináciou 42,7 % až 49,6 % v porovnaní so skupinou liečenou Folganom HCT 52,4 % až 58,8 %.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej prídavnej štúdii s 808 pacientmi (99,9 % kaukazskej rasy) neadekvátne kontrolovanými 8 týždňovou terapiou duálnou kombináciou 40 mg olmesartanu medoxomilu a 10 mg amlodipínu terapia Folganom HCT dosiahla prídavné zníženie krvného tlaku numericky o – 1,8 /-1,0 mm Hg pri liečbe Folganom HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg a štatisticky signifikantné prídavné zníženie krvného tlaku meraného v sede o -3,6/-2,8 mm Hg pri liečbe Folganom HCT 40 mg/10 mg/ 25 mg v porovnaní s duálnou kombináciou olmesartan medoxomil 40 mg s amlodipínom 10 mg.
Liečba Folganom HCT 40 mg/10 mg/25 mg spôsobila štatisticky vyššie percento pacientov, ktorí dosiahli cieľové zníženie krvného tlaku v porovnaní so skupinou liečenou dvojkombináciou 40 mg olmesartan medoxomilu a 10 mg amlodipínu (41,3 % vs 24,2 %). Liečba Folganom HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg mala za následok numericky vyššie percento pacientov, ktorí dosiahli cieľové zníženie krvného tlaku v porovnaní s dvojkombináciou 40 mg olmesartanu medoxomilu s 10 mg amlodipínu(29,5 % vs 24,2 %).
Antihypertenzný účinok Folganu HCT nebol závislý na veku a pohlaví pacientov a bol podobný u diabetikov a pacientov bez diabetu.
Ďalšie informácie:
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Súčasné podávanie olmesartan medoxomilu, amlodipínu a hydrochlorotiazidu zdravým osobám nemá klinicky relevantné účinky na farmakokinetiku ktorejkoľvek zložky.
Po perorálnom podaní Folganu HCT zdravým dospelým osobám sa dosiahnu plazmatické koncentrácie olmesartanu približne o 1,5 - 3 hod, amlodipínu približne o 6 - 8 hod a hydrochlorotiazidu približne o 1,5 - 2 hod. Rýchlosť a rozsah absorpcie olmesartan medoxomilu, amlodipínu a hydrochlorotiazidu zo Folganu HCT sú rovnaké ako pri podávaní rovnakých dávok liečiv v dvojzložkovej fixnej kombinácii olmesartan medoxomilu a amlodipínu spolu s hydrochlorotiazidom v jednozložkovej tablete alebo pri podávaní dvojzložkovej fixnej kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu spolu s amlodipínom v jednozložkovej tablete. Potrava nemá žiadny vplyv na biologickú dostupnosť Folganu HCT.
Olmesartan medoxomil:
Absorpcia a distribúcia
Olmesartan medoxomil je prodrug. Počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu sa pomocou esteráz v črevnej sliznici a v portálnej krvi rýchlo premieňa na farmakologicky aktívny metabolit olmesartan. V plazme alebo výlučkoch sa nedokázal intaktnýolmesartan medoxomil ani intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy je 25,6%.
Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (Cmax) olmesartanu sa dosiahne v priebehu dvoch hodín po perorálnom podaní olmesartan medoxomilu, a plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednotlivými perorálnymi dávkami až do dávky asi 80 mg.
Potrava má minimálny účinok na biologickú dostupnosť olmesartanu, a preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom aj bez jedla.
Nepozorovali sa žiadne klinicky závažné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.
Olmesartan sa silne viaže na plazmatický proteín (99,7%),ale potenciál klinicky významných interakcií podmienených vytesňovaním z väzby na proteín medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými vysoko naviazanými aktívnymi látkami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (čo sa potvrdilo aj chýbaním klinicky významných interakcií medzi olmesartan medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).
Biotransformácia a eliminácia
Celkový plazmatický klírens olmesartanu bol typicky 1,3 l/h (CV 19%) a bol relatívne pomalý oproti krvnému prietoku v pečeni (cca 90 l/h). Po podaní jednej perorálnej dávky14C- značeného olmesartan medoxomilu sa močom vylúčilo 10 - 16% podanej rádioaktívnej dávky (prevažná väčšina v priebehu 24 hodín po podaní) a zvyšok sa vylúčil stolicou. Zo systémovej biologickej dostupnosti 25,6 % sa dá predpokladať, že vstrebaný olmesartan sa vylúči obličkami (cca 40%) aj hepatobiliárnym systémom (cca 60%). Všetka zaznamenaná rádioaktivita bola identifikovaná ako olmesartan. Žiadny iný signifikantný metabolit sa nezistil. Enterohepatálna recyklácia olmesartanu je minimálna. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, je jeho užívanie u pacientov s biliárnou obštrukciou kontraindikované (pozri časť 4.3).
Po viacnásobnom perorálnom podaní sa terminálny eliminačný polčas olmesartanu pohyboval od 10 do 15 hodín. Rovnovážny stav sa dosiahol po 2-5 dňoch podávania a po 14 dňoch opakovaného podávania sa nepozorovala žiadna ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 – 0,7 l/h a nezávisel od dávky.
Liekové interakcie:
Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové
kyseliny:
Súbežnépodávanie40mgolmesartanumedoxomilua3750mgkolesevelamu
hydrochloriduuzdravých
dobrovoľníkovviedlok28%
zníženiuCmaxa k
39% zníženiu AUColmesartanu.
Menšieúčinky,
4% a15% zníženie
Cmaxa AUC
v uvedenom poradíbolo
pozorované,
keďbol podávanýolmesartanmedoxomil4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom. Eliminačnýpolčasolmesartanubol
zníženýo
50až52%, bezohľadunato,
či bolpodávanýsúčasne alebo4hodinypredkolesevelamomhydrochloridom(pozri časť
4.5).
Amlodipín:
Absorpcia a distribúcia:
Absorpcia amlodipínu nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy. Absolútna biologická dostupnosť nezmeneného liečiva sa odhaduje na 64% – 80%. Vrcholové plazmatické koncentrácie sa dosiahnu 6 - 12 hodín po podaní dávky. Distribučný objem je okolo 21 l/kg. Väzba na plazmatické proteíny in vitroje približne 97,5%.
Biotransformáciaa eliminácia:
Terminálny polčas eliminácie z plazmy sa pohybuje od 35 do 50 hodín a je konzistentný s dávkovaním jedenkrát denne. Amlodipín sa intenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity. Približne 60% podanej dávky sa vylúči močom, z toho asi 10% vo forme nezmeneného amlodipínu.
Hydrochlorotiazid:
Absorpcia a distribúcia:
Po perorálnom podaní kombinácie olmesartan medoxomilu a hydrochlorotiazidu bol stredný čas vrcholovej plazmatickej koncentrácie hydrochlorotiazidu 1,5 - 2 hodiny po podaní dávky. Väzba hydrochlorotiazidu na plazmatické proteíny je 68 % a jeho distribučný objem je 0,83 – 1,14 l/kg.
Biotransformácia a eliminácia:
Hydrochlorotiazid sa v ľudskom tele nemetabolizuje a vylučuje sa takmer celý močom ako nezmenená aktívna látka. Približne 60 % perorálnej dávky sa eliminuje ako nezmenená aktívna látka v priebehu 48 hodín. Renálny klírens je asi 250 – 300 ml/min. Terminálny eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je 10 – 15 hodín.
Farmakokinetika u špecifických populácií
Pediatrická populácia:
Európska lieková agentúra upustila od povinnosti predložiť výsledky štúdií so Folganom HCT pre všetky skupiny detskej populácie s esenciálnou hypertenziou.
Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac):
AUC (plocha pod krivkou) olmesartanu v rovnovážnom stave sa v porovnaní so skupinou mladších pacientov zvýšila o 35% u starších ľudí (65 – 75 rokov), o 44% u starších ľudí ( 75 rokov) s hypertenziou (pozri časť 4.2).
Môže to súvisieť s priemerným poklesom funkcie obličiek v tejto skupine pacientov. Odporúčaná dávka pre starších ľudí je však rovnaká, napriek tomu treba zachovať opatrnosť pri zvyšovaní dávky.
Po perorálnom podaní amlodipínu je čas potrebný na dosiahnutie maximálnych plazmatických koncentrácií u starších ľudí podobný ako u mladých ľudí. U starších ľudí klírens amlodipínu má tendenciu klesať, čo má za následok zvýšenie plochy pod krivkou (AUC) a predĺženie polčasu eliminácie. Zvýšenie AUC a eliminačného polčasu u pacientov so srdcovým zlyhaním zodpovedalo očakávaniam pre pacientov tejto vekovej skupiny v štúdii (pozri časť 4.4).
Podľa obmedzených údajov je systémový klírens hydrochlorotiazidu znížený ako u zdravých starších osôb tak aj u starších ľudí s hypertenziou v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi.
Porucha funkcie obličiek:
U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa zvýšila AUC olmesartanu v rovnovážnom stave o 62% u pacientov s miernou poruchou, o 82% u pacientov so stredne ťažkou poruchou o 179% u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek oproti zdravým kontrolám (pozri časti 4.2 a 4.4).
Farmakokinetika olmesartan medoxomilu sa u pacientov podstupujúcich hemodialýzu neskúmala.
Amlodipín sa intenzívne metabolizuje na inaktívne metabolity. Desať percent aktívnej látky sa vylučuje močom v nezmenenom stave. Zmeny v plazmatickej koncentrácii amlodipínu nekorelujú so stupňom poruchy obličiek. U týchto pacientov sa môžu podávať normálne dávky amlodipínu. Amlodipín nie je dialyzovateľný.
Polčas hydrochlorotiazidu je u pacientov s poruchou funkcie obličiek predĺžený.
Porucha funkcie pečene:
Po podaní jednorazovej perorálnej dávky sú hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6% u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene a o 65% u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po dvoch hodinách od podania dávky predstavuje 0,26% u zdravých osôb, 0,34% u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene a 0,41% u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Po opakovanej dávke je priemerná AUC olmesartanu u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene znovu približne o 65% vyššia ako u zdravých kontrol. Priemerné hodnoty koncentrácie olmesartanu (Cmax) sú u osôb s poruchou funkcie pečene podobné ako u zdravých osôb.
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa olmesartan medoxomil nehodnotil (pozri časti 4.2 a 4.4).
Veľmi limitované klinické dáta sú dostupné o podávaní amlodipínu pacientom s poruchou funkcie pečene.U pacientov s poruchou funkcie pečene je klírens amlodipínu znížený a polčas je predĺžený, čím sa zvyšuje AUC o približne o 40% – 60% (pozri časti 4.2, 4.4).
Porucha funkcie pečene nemá významný vplyv na farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Kombinácia olmesartan medoxomil/amlodipín/hydrochlorotiazid
Štúdia toxicity opakovaných dávok na potkanoch ukázala, že podávanie kombinácie olmesartan medoxomilu, amlodipínu a hydrochlorotiazidu nemalo vplyv na žiaden z predtým pozorovaných alebo existujúcich toxických účinkov, ale ani nevyvolalo nové toxické účinky, nepozorovali sa žiaden toxický synergický účinok.
Vzhľadom na dobre známe profily bezpečnosti jednotlivých aktívnych zložiek sa nerobili žiadne ďalšie štúdie o mutagenite, karcinogenite a reprodukčnej toxicite Folganu HCT.
Olmesartan medoxomil
V štúdiách chronickej toxicity na potkanoch a psoch mal olmesartan medoxomil podobné účinky ako iné antagonisty AT1receptorov a ACE inhibítory: v krvi bola zvýšená hodnota močoviny (BUN) a kreatinínu, redukcia hmotnosti srdca, zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), histologické nálezy poškodenia obličiek (regeneratívne lézie renálneho epitelu, zhrubnutie bazálnej membrány, dilatácia tubulov). Tieto nežiaduce reakcie spôsobené farmakologickou aktivitou olmesartan medoxomilu sa vyskytli aj v predklinických štúdiách s inými antagonistami AT1 receptorov a ACE inhibítormi a môžu sa redukovať simultánnym perorálnym podaním chloridu sodného.
Rovnako ako iné antagonisty AT1 receptorov, aj olmesartan medoxomil zvyšoval incidenciu chromozómových zlomov v bunkových kultúrach in vitro, ale niein vivo.Celkové údaje z testovania komplexnej genotoxicity poukazujú, že je veľmi nepravdepodobné, že by pri klinickom použití mal olmesartan genotoxický účinok. Olmesartan medoxomil nebol karcinogénny u potkanov ani u transgénnych myší.
V reprodukčných štúdiách na potkanoch olmesartan medoxomil neovplyvnil fertilitu a nezistil sa žiaden teratogénny účinok. Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj po expozícii olmesartan medoxomilu sa znížilo prežívanie potomstva a došlo k dilatácii panvičky obličiek po expozícii samíc v neskorých štádiách gravidity a počas laktácie. U králikov nebol zaznamenaný žiaden fetotoxický efekt.
Amlodipín
Reprodukčná toxikológia
Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach ukázali oneskorenie pôrodu, predĺženie doby trvania pôrodu, zníženie prežívania narodených jedincov pri dávkach cca 50 krát vyšších ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí na základe mg/kg.
Poškodenie fertility
U zvierat exponovaných amlodipínu (samci 64 dní a samice 14 dní pred pripustením) v dávkach do 10 mg/kg/deň (8 násobok /na základe hmotnosti pacienta 50 kg/ maximálnej odporúčanej dávky pre ľudí na základe 10 mg na mg/m2.
V ďalšej štúdii na potkanoch exponovaných amlodipínu po dobu 30 dní v dávke porovnateľnej s ľudskou dávkou na základe mg/kg, bol zistený pokles folikuly stimulujúceho hormónu a testosterónu v plazme, pokles hustoty spermií, zrelých spermatidov a Sertoliho buniek.
Karcinogenéza, mutagenéza
U potkanov a myší exponovaných amlodipínu denne po dobu dvoch rokov v dávke 0,5; 1,25 a 2,5 mg/kg/deň sa neprejavili známky karcinogenity. Najvyššia dávka (u myší podobná a u potkanov dvojnásobok maximálnej odporúčanej klinickej dávky /pre pacienta s hmotnosťou 50 kg/ 10 mg na báze mg/ m2 ) bola blízko maximálnej tolerovanej dávky pre myši, nie však pre potkanov.
Štúdie mutagenity neodhalili žiadny efekt lieku na génovej alebo chromozomálnej úrovni.
Hydrochlorotiazid
Niektoré experimentálne modely štúdií na zvieratách evidovali genotoxický alebo karcinogénny efekt hydrochlorotiazidu. Avšak značné a rozsiahle skúsenosti s hydrochlorotiazidom u ľudí neukazujú na asociáciu medzi jeho používaním a zvýšeným výskytom novotvarov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety
-
predželatínovaný kukuričný škrob
-
silicifikovaná mikrokryštalická celulóza (mikrokryštalická celulóza a koloidný oxid kremičitý)
-
sodná soľ kroskarmelózy
-
magnéziumstearát
Obal tablety
-
polyvinylalkohol
-
makrogol 3350
-
mastenec
-
oxid titaničitý E171
-
žltý oxid železitý E172
-
červený oxid železitý (E172) (len 20/5/12,5; 40/10/12,5; 40/10/25 filmom obalené tablety)
-
čierny oxid železitý (E172) (len 20/5/12,5 filmom obalené tablety)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Laminovaný polyamid/Al/polyvinylchlorid/Al blister.
Balenia po 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98, 10 x 28 a 10 x 30 filmom obalených tabliet.
Blistre s perforáciou umožňujúcou oddelenie jednotlivej dávky po 10, 50 a 500 filmom obalených tabliet.
30 ml HDPE fľaše s detským bezpečnostným polypropylénovým uzáverom, vnútorným tesnením a silikagélom na vstrebávanie vlhkosti.
Balenie po 7 a 30 filmom obalených tabliet.
60 ml HDPE fľaše s detským bezpečnostným polypropylénovým uzáverom, vnútorným tesnením a silikagélom a obsahujúce silikagél na vstrebávanie vlhkosti.
Balenie po 90 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Menarini International Operations Luxembourg S.A.
1, Avenue de la Gare
L-1611 Luxemburg
Luxembursko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg: 58/0034/11-S
Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg: 58/0035/11-S
Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg: 58/0036/11-S
Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg: 58/0037/11-S
Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg: 58/0038/11-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 09.02.2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Marec 2015
31