+ ipil.sk

HYZAAR 50 mg/12,5 mg



Príbalový leták

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č. 2012/04891

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2012/09316


Písomná informácia pre používateľa


HYZAAR 50 mg/12,5 mg

HYZAAR 100 mg/12,5 mg

HYZAAR 100 mg/25 mg

filmom obalené tablety


draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je HYZAAR a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete HYZAAR

3. Ako užívať HYZAAR

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať HYZAAR

6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je HYZAAR a na čo sa používa


HYZAAR je kombináciou antagonistu receptora angiotenzínu II (losartanu) a diuretika (hydrochlorotiazidu). Angiotenzín II je látka tvorená v tele, ktorá sa viaže na receptory v cievach, čo spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Losartan zabraňuje viazaniu angiotenzínu II na tieto receptory, čo spôsobuje uvoľnenie ciev, čím sa následne zníži krvný tlak. Hydrochlorotiazid účinkuje tak, že umožňuje, aby sa obličkami vylučovalo viac vody a soli. Aj to pomáha znižovaniu krvného tlaku.


HYZAAR je určený na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného tlaku).


2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete HYZAAR


Neužívajte HYZAAR

  • ak ste alergický na losartan, hydrochlorotiazid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

  • ak ste alergický na iné látky odvodené od sulfónamidov (napr. iné tiazidy, niektoré antibakteriálne lieky, ako je kotrimoxazol, ak si nie ste istý, obráťte sa na svojho lekára),

  • ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,

  • ak máte nízke hladiny draslíka, nízke hladiny sodíka alebo vysoké hladiny vápnika, ktoré nie je možné upraviť liečbou,

  • ak trpíte dnou,

  • ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (Je lepšie vyhnúť sa HYZAARU aj na začiatku tehotenstva – pozri časť Tehotenstvo.),

  • ak máte ťažké poškodenie funkcie obličiek alebo vaše obličky netvoria moč,

  • ak máte cukrovku alebo poškodenie funkcie obličiek a užívate lieky obsahujúce aliskirén na zníženie krvného tlaku.


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať HYZAAR, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.


Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to povedať svojmu lekárovi. HYZAAR sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmiete ho užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože ak sa používa v tomto štádiu, môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa. (pozri časť Tehotenstvo).


Pred začatím užívania HYZAARU je dôležité, aby ste povedali svojmu lekárovi:


  • ak u vás v minulosti došlo k opuchu tváre, pier, hrdla alebo jazyka,

  • ak užívate diuretiká (močopudné lieky),

  • ak držíte diétu so zníženým obsahom soli,

  • ak máte alebo ste mali ťažké vracanie a/alebo hnačku,

  • ak máte srdcové zlyhanie,

  • ak je funkcia vašej pečene poškodená (pozri časť 2 „Neužívajte HYZAAR“),

  • ak máte úzke tepny vedúce do obličiek (stenóza renálnej artérie) alebo máte len jednu funkčnú obličku alebo ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky,

  • ak máte zúženie tepien (aterosklerózu), anginu pectoris (bolesť na hrudníku v dôsledku slabej funkcie srdca),

  • ak máte „aortálnu stenózu alebo stenózu mitrálnej chlopne“ (zúženie chlopní srdca) alebo „hypertrofickú kardiomyopatiu“ (ochorenie spôsobujúce zhrubnutie srdcového svalu),

  • ak ste diabetik,

  • ak ste mali dnu,

  • ak máte alebo ste mali alergické ochorenie, astmu alebo ochorenie, ktoré spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku (systémový lupus erythematosus),

  • ak máte vysoké hladiny vápnika alebo nízke hladiny draslíka alebo ste na diéte s nízkym obsahom draslíka,

  • ak potrebujete podstúpiť anestéziu (narkózu; aj u zubára) alebo pred chirurgickým zákrokom, alebo ak si idete dať urobiť testy na kontrolu funkcie prištítnej žľazy, musíte lekárovi alebo lekárskemu personálu oznámiť, že užívate tablety s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom,

  • ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndróm spojený so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličkovej žľazy, ktorý je spôsobený abnormalitami v žľaze),

  • ak užívate lieky obsahujúce aliskirén na zníženie krvného tlaku.


Deti a dospievajúci

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím HYZAARU u detí. HYZAAR sa preto nemá podávať deťom.


Iné lieky a HYZAAR

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Diuretiká ako je hydrochlorotiazid, ktorý sa nachádza v HYZAARE, sa môžu ovplyvňovať s inými liekmi.


Prípravky obsahujúce lítium sa nesmú užívať s HYZAAROM bez dôkladného dohľadu vášho lekára.


Ak užívate doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo lieky šetriace draslík, iné diuretiká (močopudné lieky), niektoré laxatíva (preháňadlá), lieky na liečbu dny, lieky na kontrolu srdcového rytmu alebo na cukrovku (ústami užívané lieky alebo inzulíny), môže byť vhodné vykonanie osobitných preventívnych opatrení (napr. krvných testov).


Je tiež dôležité, aby váš lekár vedel, či užívate:

  • iné lieky na zníženie krvného tlaku,

  • steroidy,

  • lieky na liečbu rakoviny,

  • lieky proti bolesti,

  • lieky na liečbu plesňových infekcií,

  • lieky na artritídu,

  • živice používané na vysoký cholesterol ako je cholestyramín,

  • lieky, ktoré uvoľňujú svaly,

  • tablety na spanie,

  • omamné látky ako je morfín,

  • presorické amíny“ ako je adrenalín alebo iné lieky tej istej skupiny,

  • perorálne (ústami užívané) lieky na cukrovku alebo inzulíny.


Informujte tiež, prosím, svojho lekára o tom, že užívate HYZAAR, ak sa máte podrobiť rádiografickému vyšetreniu a bude vám podaná kontrastná jódová látka.


HYZAAR a jedlo a nápoje

Počas užívania týchto tabliet sa neodporúča konzumovať alkohol: alkohol a tablety HYZAAR si môžu navzájom zvyšovať účinok.


Nadmerné množstvá soli môžu rušiť účinok tabliet HYZAAR.


Tablety HYZAAR sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.


Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám obvykle odporučí, aby ste HYZAAR prestali užívať predtým, ako otehotniete alebo ihneď, ako budete vedieť, že ste tehotná a odporučí vám užívať iný liek namiesto HYZAARU. HYZAAR sa neodporúča počas tehotenstva a nesmiete ho užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva, môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa.


Dojčenie

Ak dojčíte alebo plánujete začať dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. HYZAAR sa neodporúča matkám, ktoré dojčia a váš lekár môže pre vás zvoliť inú liečbu, ak chcete dojčiť.


Použitie u starších pacientov

HYZAAR účinkuje rovnako dobre a je rovnako dobre znášaný väčšinou starších a mladších dospelých pacientov. Väčšina starších pacientov potrebuje rovnakú dávku ako mladší pacienti.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Keď začnete liečbu týmto liekom, nevykonávajte činnosti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (napríklad vedenie vozidiel alebo obsluha nebezpečných strojov), pokiaľ nebudete vedieť, ako znášate tento liek.


HYZAAR obsahuje laktózu (mliečny cukor)

Ak vám lekár povedal, že máte neznášanlivosť niektorých cukrov, kontaktujte svojho lekára skôr, ako začnete užívať tento liek.


3. Ako užívať HYZAAR


Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. O vhodnej dávke HYZAARU rozhodne lekár na základe vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní HYZAARU tak dlho, ako vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola vášho krvného tlaku.


Vysoký krvný tlak

U väčšiny pacientov s vysokým krvným tlakom je zvyčajná dávka HYZAARU 1 tableta lieku HYZAAR 50 mg/12,5 mg denne na kontrolu krvného tlaku počas 24-hodinovej doby. Dávku je možné zvýšiť na 2 filmom obalené tablety losartanu/hydrochlorotiazidu 50 mg/12,5 mg raz denne alebo zmeniť na 1 filmom obalenú tabletu losartanu/hydrochlorotiazidu 100 mg/25 mg (väčšia sila) denne. Maximálna denná dávka sú 2 filmom obalené tablety losartanu/hydrochlorotiazidu 50 mg/12,5 mg denne alebo 1 filmom obalená tableta losartanu/hydrochlorotiazidu 100 mg/25 mg denne.


Ak užijete viac HYZAARU, ako máte

V prípade predávkovania sa okamžite spojte so svojím lekárom, aby vám mohla byť rýchlo poskytnutá lekárska pomoc. Predávkovanie môže spôsobiť pokles krvného tlaku, búšenie srdca, pomalý tep, zmeny zloženia krvi a dehydratáciu.


Ak zabudnete užiť HYZAAR

Snažte sa užívať HYZAAR denne podľa predpisu. Ak však vynecháte dávku, neužívajte dvojnásobnú dávku. Len sa vráťte k svojmu obvyklému režimu.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak sa u vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety HYZAAR a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici:


ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).


Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1 z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.


Boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:


Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

  • kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, upchatý nos, zápal prinosových dutín, ochorenie prinosovej dutiny,

  • hnačka, bolesť brucha, nutkanie na vracanie, porucha trávenia,

  • svalová bolesť alebo kŕče, bolesť nohy, bolesť chrbta,

  • nespavosť, bolesť hlavy, závrat,

  • slabosť, únava, bolesť na hrudníku,

  • zvýšené hladiny draslíka (ktoré môžu spôsobiť abnormálny srdcový rytmus), znížené hladiny hemoglobínu,

  • zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek,

  • príliš nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia).


Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

  • anémia (chudokrvnosť), červené alebo hnedasté škvrny na koži (niekedy obzvlášť na chodidlách, nohách, rukách a sedacej časti tela, spojené s bolesťou kĺbov, opuchom rúk a chodidiel a bolesťou žalúdka), podliatiny, zníženie počtu bielych krviniek, problémy so zrážanlivosťou a znížený počet krvných doštičiek,

  • strata chuti do jedla, zvýšenie hladín kyseliny močovej alebo zrejmá dna, zvýšenie hladín cukru v krvi, abnormálne hladiny elektrolytov v krvi,

  • úzkosť, nervozita, panická porucha (opakované záchvaty paniky), zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, ospalosť, zhoršenie pamäte,

  • mravčenie alebo podobné pocity, bolesť v končatinách, tras, migréna, mdloby,

  • rozmazané videnie, pálenie alebo pichanie v očiach, zápal spojovky, zhoršenie videnia, žlté videnie,

  • zvonenie, bzučanie, hučanie alebo šelest v ušiach, točenie okolia (vertigo),

  • nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený so zmenami v držaní tela (pocity závratov alebo slabosti, keď vstávate), angina pectoris (bolesť na hrudníku), abnormálny srdcový tep, mozgovocievna príhoda (tranzitórny ischemický atak, „malá mŕtvica“), infarkt, búšenie srdca,

  • zápal krvných ciev, ktorý je často spojený s kožnou vyrážkou alebo podliatinami,

  • bolesť hrdla, dýchavičnosť, zápal priedušiek, zápal pľúc, voda v pľúcach (čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní), krvácanie z nosa, výtok z nosa, upchatý nos,

  • zápcha, závažná zápcha (obstipácia), vetry, podráždenie žalúdka, žalúdočné kŕče, vracanie, sucho v ústach, zápal slinnej žľazy, bolesť zubov,

  • žltačka (zožltnutie očí a kože), zápal pankreasu,

  • žihľavka, svrbenie, zápal kože, vyrážka, sčervenanie kože, citlivosť na svetlo, suchá koža, nával horúčavy, potenie, vypadávanie vlasov,

  • bolesť v ramenách, pleciach, bedrách, kolenách alebo iných kĺboch, opuch kĺbov, stuhnutosť, svalová slabosť,

  • časté močenie vrátane nočného močenia, abnormálna funkcia obličiek vrátane zápalu obličiek, infekcia močových ciest, cukor v moči,

  • znížený sexuálny apetít, impotencia,

  • opuch tváre, ohraničený opuch (edém), horúčka.


Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

  • hepatitída (zápal pečene), abnormálne hodnoty pečeňových testov.


Neznáme

  • príznaky podobné chrípke,

  • nevysvetliteľná svalová bolesť s tmavosfarbeným (farba čaju) močom (rabdomyolýza),

  • nízke hladiny sodíka v krvi (hyponatriémia),

  • celkový pocit nevoľnosti.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať HYZAAR


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Blistre

HYZAAR uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou. Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.


Fľaša

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou. Fľašu uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo HYZAAR obsahuje

Liečivá sú draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid.


HYZAAR 50 mg/12,5 mg obsahuje ako liečivá 50 mg draselnej soli losartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


HYZAAR 100 mg/12,5 mg obsahuje ako liečivá 100 mg draselnej soli losartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.


HYZAAR 100 mg/25 mg obsahuje ako liečivá 100 mg draselnej soli losartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.


HYZAAR 50 mg/12,5 mg, HYZAAR 100 mg/12,5 mg a HYZAAR 100 mg/25 mg obsahujú nasledovné pomocné látky:

mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, predželatínovaný kukuričný škrob, magnéziumstearát, hydroxypropylcelulóza, hypromelóza.


HYZAAR 50 mg/12,5 mg obsahuje 4,24 mg (0,108 mEq) draslíka. HYZAAR 100 mg/12,5 mg a HYZAAR 100 mg/25 mg obsahujú 8,48 mg (0,216 mEq) draslíka.


HYZAAR 50 mg/12,5 mg a HYZAAR 100 mg/25 mg tiež obsahuje: oxid titaničitý (E171), hlinitý lak chinolínovej žltej (E104) a karnaubský vosk (E903).


HYZAAR 100 mg/12,5 mg tiež obsahuje: oxid titaničitý (E171) a karnaubský vosk (E903).


Ako vyzerá HYZAAR a obsah balenia

HYZAAR 50 mg/12,5 mg sa dodáva ako žlté oválne filmom obalené tablety s označením 717 na jednej strane a hladkou druhou stranou alebo druhou stranou s deliacou ryhou.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


HYZAAR 100 mg/12,5 mg sa dodáva ako biele oválne filmom obalené tablety s označením 745 na jednej strane a hladkou druhou stranou.


HYZAAR 100 mg/25 mg sa dodáva ako svetložlté oválne filmom obalené tablety s označením 747 na jednej strane a hladkou druhou stranou.


HYZAAR sa dodáva v nasledovných veľkostiach balenia:

HYZAAR 50 mg/12,5 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 4, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše po 100 tabliet.


HYZAAR 100 mg/12,5 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 14, 15, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše po 100 tabliet.


HYZAAR 100 mg/25 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 7, 14, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše po 100 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Merck Sharp & Dohme B.V., Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem, P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem, Holandsko


Výrobca

Merck Sharp & Dohme B.V., Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem, P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem, Holandsko

alebo

Merck Sharp & Dohme Ltd., Shotton Lane, Cramlington, Northumberland, NE23 3JU, Veľká Británia


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Holandsko, Taliansko

ENTRIZEN/HCT

50 mg /12,5 mg, 100 mg/12,5 mg, 100 mg/25 mg


Rakúsko

Losartan/Hydrochlorothiazid MSD


Belgicko, Luxembursko

LOSARTAN/HCT MSD


Česká republika, Slovenská republika

HYZAAR 50 mg /12,5 mg, 100 mg/12,5 mg, 100 mg/25 mg


Portugalsko

LOSARTAN/hidroclorotiazida Frosst


Francúzsko

LOSARTAN HYDROCHLOROTHIAZIDE WINTHROP LAB


Lotyšsko

FORTZAAR


Írsko

Losartan/HCT MSD


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 04/2014.

7



HYZAAR 50 mg/12,5 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2012/04891

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2012/09316


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


HYZAAR 50 mg/12,5 mg

HYZAAR 100 mg/12,5 mg

HYZAAR 100 mg/25 mg

filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


HYZAAR 50 mg/12,5 mg

Každá tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu (HCTZ).

HYZAAR 100 mg/12,5 mg

Každá tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu (HCTZ).

HYZAAR 100 mg/25 mg

Každá tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu (HCTZ).


Pomocná látka

HYZAAR 50 mg/12,5 mg: každá tableta obsahuje 63,13 mg monohydrátu laktózy.

HYZAAR 100 mg/12,5 mg: každá tableta obsahuje 88,40 mg monohydrátu laktózy.

HYZAAR 100 mg/25 mg: každá tableta obsahuje 126,26 mg monohydrátu laktózy.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta


HYZAAR 50 mg/12,5 mg

Žlté oválne filmom obalené tablety s označením 717 na jednej strane a hladkou druhou stranou alebo druhou stranou s deliacou ryhou.

Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


HYZAAR 100 mg/12,5 mg

Biele oválne filmom obalené tablety s označením 745 na jednej strane a hladkou druhou stranou.


HYZAAR 100 mg/25 mg

Svetložlté oválne filmom obalené tablety s označením 747 na jednej strane a hladkou druhou stranou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


HYZAAR je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným losartanom alebo hydrochlorotiazidom.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Hypertenzia

Losartan a hydrochlorotiazid nie je určený na použitie ako počiatočná terapia, ale u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.


Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan a hydrochlorotiazid).


Ak je to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu.


Zvyčajná udržiavacia dávka lieku HYZAAR je jedna tableta lieku HYZAAR 50 mg/12,5 mg (losartan 50 mg/HCTZ 12,5 mg) jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú adekvátne na HYZAAR 50 mg/12,5 mg, je možné zvýšiť dávku na jednu tabletu HYZAAR 100 mg/25 mg (losartan 100 mg/HCTZ 25 mg) jedenkrát denne. Maximálna dávka je jedna tableta lieku HYZAAR 100 mg/25 mg jedenkrát denne. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok dosiahne v priebehu troch až štyroch týždňov od začiatku liečby. HYZAAR 100 mg/12,5 mg (losartan 100 mg/HCTZ 12,5 mg) je k dispozícii pre tých pacientov titrovaných na 100 mg lieku Cozaar, ktorí si vyžadujú dodatočnú kontrolu krvného tlaku.


Použitie u pacientov s renálnym poškodením a hemodialyzovaných pacientov

U pacientov so stredne ťažkým renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu 30‑50 ml/min) nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Tablety s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkým renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3).


Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet s losartanom/HCTZ korigovať.


Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

Losartan/HCTZ je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný (pozri časť 4.3).


Použitie u starších pacientov

U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávky.


Použitie u detí a dospievajúcich (<18 rokov)

Nie sú žiadne skúsenosti u detí a dospievajúcich. Preto sa losartan/hydrochlorotiazid nemá podávať deťom a dospievajúcim.


Spôsob podávania


HYZAAR sa môže podávať s inými antihypertenzívami.

HYZAAR sa má prehltnúť a zapiť pohárom vody.

HYZAAR sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


4.3 Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na losartan, na liečivá odvodené od sulfónamidov (ako je hydrochlorotiazid) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • Hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu.

  • Ťažké hepatálne poškodenie, cholestáza a obštrukčné ochorenia žlčových ciest.

  • Refraktérna hyponatriémia.

  • Symptomatická hyperurikémia/dna.

  • 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

  • Ťažké renálne poškodenie (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min).

  • Anúria.

  • U pacientov s diabetom mellitus alebo renálnym poškodením (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) sa lieky obsahujúce losartan nemajú podávať s aliskirénom.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Losartan


Angioedém

Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).


Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu prudkej liečby diuretikami, následkom obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním tabliet HYZAAR (pozri časti 4.2 a 4.3).


Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s poškodením obličiek s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.


Súbežné užívanie kálium šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúča (pozri časť 4.5).


Poškodenie funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má HYZAAR používať u pacientov s miernym až stredne ťažkým hepatálnym poškodením v anamnéze s opatrnosťou. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto je HYZAAR u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).


Poškodenie funkcie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých funkcia obličiek závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou renálnou dysfunkciou).


Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po vysadení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.


Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie tabliet HYZAAR neodporúča.


Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.


Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.


Etnické rozdiely

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných pacientov čiernej pleti.


Gravidita

Blokátory receptora angiotenzínu II (AIIRA)sa nemajú začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia AIIRA sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba(pozri časti 4.3 a 4.6).


Duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)

U citlivých jedincov bola zaznamenaná hypotenzia, synkopa, mozgová príhoda, hyperkaliémia a zmeny v obličkových funkciách (vrátane akútneho zlyhania obličiek), zvlášť ak sa kombinujú lieky, ktoré ovplyvňujú tento systém (pozri časť 4.5). Duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému kombinovaním blokátora receptoru pre angiotenzín II (ARB) s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo aliskirénom sa preto neodporúča.


Kombinácia s aliskirénom je kontraindikovaná u pacientov s diabetom mellitus alebo s renálnym poškodením (GFR < 60 ml/min/1,73 m2).


Hydrochlorotiazid


Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

Tak ako pri každej antihypertenznej liečbe, u niektorých pacientov sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa majú sledovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania. U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí k dilučnej hyponatriémii.


Metabolické a endokrinné účinky

Liečba tiazidmi môže porušiť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.


Tiazidy môžu znížiť exkréciu kalcia močom a môžu zapríčiniť intermitentné a mierne zvýšenie kalcia v sére. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom latentného hyperparatyreoidizmu. Pred uskutočnením testu funkcie prištítnej žľazy sa majú tiazidy vysadiť.


Terapia tiazidovými diuretikami môže byť spojená so zvýšením hladín cholesterolu a triacylglycerolov.


Terapia tiazidmi môže u niektorých pacientov vyvolať hyperurikémiu a/alebo dnu. Pretože losartan znižuje kyselinu močovú, v kombinácii s hydrochlorotiazidom tlmí hyperurikémiu navodenú diuretikom.


Hepatálne poškodenie

U pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene sa majú tiazidy používať s opatrnosťou, keďže môžu spôsobiť intrahepatálnu cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať pečeňovú kómu.


HYZAAR je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením (pozri časti 4.3 a 5.2).


Iné

U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu vyskytnúť reakcie precitlivenosti s alebo bez alergie alebo bronchiálnej astmy v anamnéze. Pri užívaní tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.


Pomocná látka

Tento liek obsahuje laktózu.Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.


4.5 Liekové a iné interakcie


Losartan


Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.


Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné užívanie kálium šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, triamterénu, amiloridu), suplementov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné užívanie sa neodporúča.


Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť k zníženiu exkrécie lítia. Preto, ak majú byť s antagonistami receptora angiotenzínu II súbežne podávané soli lítia, majú sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére.


Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach) a neselektívnymi NSA, môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.


U niektorých pacientov s poškodenou renálnou funkciou, ktorí sú liečení nesteroidnými antiflogistikami vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy‑2, môže súbežné podávanie s antagonistami receptora angiotenzínu II viesť k ďalšiemu zhoršeniu renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné.


Duálna blokáda (napr. pridaním inhibítora ACE alebo aliskirénu k antagonistovi receptora pre angiotenzín II) sa má obmedziť na individuálne určené prípady s pozorným monitorovaním krvného tlaku, funkcie obličiek a elektrolytov. Niektoré štúdie preukázali, že u pacientov s potvrdeným aterosklerotickým ochorením, zlyhaním srdca alebo s cukrovkou s terminálnym poškodením orgánu, je duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón, v porovnaní s použitím jedného liečiva s účinkom na renín-angiotenzín-aldosterónový systém, spojená s vyššou frekvenciou vzniku hypotenzie, synkopy, hyperkaliémie a zmien vo funkcii obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Nepodávajte aliskirén súbežne s losartanom pacientom s cukrovkou alebo pacientom s renálnym poškodením (GFR < 60 ml/min)(pozri časť 4.3).


Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi, ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť riziko hypotenzie.


Hydrochlorotiazid


Pri súbežnom podávaní môžu nasledovné lieky interagovať s tiazidovými diuretikami:


Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva

Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.


Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)

Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať s opatrnosťou z dôvodu rizika laktátovej acidózy, navodenej možným zlyhaním renálnej funkcie, spojeným s hydrochlorotiazidom.


Iné antihypertenzíva

Aditívny účinok.


Cholestyramín a kolestipolové živice

V prítomnosti aniónomeničových živíc dochádza k zhoršeniu absorpcie hydrochlorotiazidu. Jednotlivé dávky cholestyramínových alebo kolestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu z gastrointestinálneho traktu až o 85 percent pri cholestyramínových živiciach a o 43 percent pri kolestipolových živiciach.


Kortikosteroidy, ACTH

Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.


Presorické amíny (napr. adrenalín)

Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa znemožnilo ich použitie.


Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín)

Možné zvýšenie odpovede na myorelaxans.


Lítium

Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity; súbežné užívanie sa neodporúča.


Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)

Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.


Anticholinergiká (napr. atropín, biperidén)

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.


Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)

Tiazidy môžu znížiť renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zosilňovať ich myelosupresívne účinky.


Salicyláty

V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.


Metyldopa

Pri súbežnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie.


Cyklosporín

Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií ako pri dne.


Digitálisové glykozidy

Tiazidom vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup digitálisom vyvolaných srdcových arytmií.


Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére

Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére (napr. digitálisovými glykozidmi a antiarytmikami) a pri nasledovných liekoch vyvolávajúcich torsades de pointes(ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), keďže hypokaliémia je predispozičným faktorom torsades de pointes(ventrikulárnej tachykardie), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:


  • antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),

  • antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),

  • niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol),

  • iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i.v.).


Kalciové soli

Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženia exkrécie zvýšiť hladiny kalcia v sére. Ak je nutné predpísať suplementy kalcia, majú sa monitorovať hladiny kalcia v sére a dávka kalcia sa má podľa nich upraviť.


Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami

Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus kalcia môžu tiazidy interferovať s testami funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).


Karbamazepín

Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické monitorovanie.


Kontrastná jódová látka

V prípade diuretikami navodenej dehydratácie je zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, obzvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky.

Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.


Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH, stimulačné laxatíva alebo glycirizín (nachádzajúci sa v sladkom drievku).

Hydrochlorotiazid môže umocniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým hypokaliémiu.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA):

Podávanie AIIRA sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia AIIRA sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.


Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri časť 5.3).


Ak sa expozícia AIIRA vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.


Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).


Hydrochlorotiazid:

Skúsenosti s hydrochlorotiazidom počas gravidity sú obmedzené, obzvlášť počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nepostačujúce.


Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu pôsobenia hydrochlorotiazidu môže jeho používanie počas druhého a tretieho trimestra znemožňovať feto-placentárnu perfúziu a môže u plodu a novorodenca spôsobiť účinky, ako je žltačka, porucha rovnováhy elektrolytov a trombocytopénia.


Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii kvôli riziku zníženého plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzii bez prospešného účinku na priebeh ochorenia.


Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien s výnimkou zriedkavých situácií, pri ktorých sa nemôže použiť žiadna iná liečba.


Laktácia

Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA):

Pretože nie sú dostupné žiadne informácie o používaní lieku HYZAAR počas dojčenia, používanie lieku HYZAAR sa neodporúča a vhodnejšia je alternatívna liečba s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.


Hydrochlorotiazid:

Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka u ľudí v malých množstvách. Vysoké dávky tiazidov spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu inhibovať tvorbu mlieka. Používanie lieku HYZAAR sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa liek HYZAAR používa počas dojčenia, majú sa udržiavať čo najnižšie možné dávky.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o reakciách na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.


4.8 Nežiaduce účinky


Doleuvedené nežiaduce reakcie sú náležite klasifikované podľa triedy orgánových systémov a frekvencií podľa nasledovnej konvencie:


veľmi časté: ≥ 1/10,

časté: ≥ 1/100 až < 1/10,

menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100,

zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000,

veľmi zriedkavé: < 1/10 000,

neznáme: z dostupných údajov.


V klinických skúšaniach s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom sa nepozorovali žiadne nežiaduce reakcie charakteristické pre túto kombináciu liečiv. Nežiaduce reakcie boli obmedzené na tie, ktoré sa už predtým pozorovali pri draselnej soli losartanu a/alebo hydrochlorotiazide.


V kontrolovaných klinických skúšaniach esenciálnej hypertenzie bol závrat jedinou hlásenou s liekom súvisiacou nežiaducou reakciou, ktorej incidencia bola vyššia ako pri placebe u 1 % alebo viac pacientov liečených losartanom a hydrochlorotiazidom.


Okrem týchto účinkov boli po uvedení lieku na trh hlásené nasledovné ďalšie nežiaduce reakcie:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy pečene a žlčových ciest

hepatitída

zriedkavé

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

hyperkaliémia, zvýšenie hladiny ALT

zriedkavé


Nežiaduce reakcie, ktoré sa pozorovali pri jednej zo zložiek lieku a môžu byť potenciálnymi nežiaducimi reakciami pri draselnej soli losartanu/hydrochlorotiazide, sú nasledovné:


Losartan:


Pri losartane boli v klinických štúdiách a počas používania lieku po jeho uvedení na trh hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy krvi a lymfatického systému

anémia, Henochova-Schönleinova purpura, ekchymóza, hemolýza

menej časté

trombocytopénia

neznáme

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angína pektoris, AV blok II. stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu, palpitácia, arytmie (atriálne fibrilácie, sínusová bradykardia, tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia)

menej časté

Poruchy ucha a labyrintu

vertigo, tinnitus

menej časté

Poruchy oka

rozmazané videnie, pálenie/pichanie v oku, konjunktivitída, zníženie zrakovej ostrosti

menej časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu

bolesť brucha, nauzea, hnačka, dyspepsia

časté

konstipácia, bolesť zubov, sucho v ústach, plynatosť, gastritída, vracanie, obstipácia

menej časté

pankreatitída

neznáme

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia, únava, bolesť na hrudníku

časté

edém tváre, edém, horúčka

menej časté

príznaky podobné chrípke, nevoľnosť

neznáme

Poruchy pečene a žlčových ciest

abnormality funkcie pečene

neznáme

Poruchy imunitného systému

precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém zahŕňajúci opuch hrtanu a glotisu spôsobujúci upchatie dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltanu a/alebo jazyka; u niektorých z týchto pacientov bol angioedém hlásený v minulosti v súvislosti s podávaním iných liečiv vrátane inhibítorov ACE

zriedkavé

Poruchy metabolizmu a výživy

anorexia, dna

menej časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

svalový kŕč, bolesť chrbta, bolesť nohy, myalgia

časté

bolesť ramena, opuch kĺbu, bolesť v kolene, muskuloskeletálna bolesť, bolesť v pleci, stuhnutosť, artralgia, artritída, koxalgia, fibromyalgia, svalová slabosť

menej časté

rabdomyolýza

neznáme

Poruchy nervového systému

bolesť hlavy, závrat

časté

nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tremor, migréna, synkopa

menej časté

Psychické poruchy

insomnia

časté

úzkosť, úzkostná porucha, panická porucha, konfúzia, depresia, abnormálne sny, porucha spánku, somnolencia, zhoršenie pamäte

menej časté

Poruchy obličiek a močových ciest

porucha funkcie obličiek, zlyhanie obličiek

časté

noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest

menej časté

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

znížené libido, erektilná dysfunkcia/impotencia

menej časté

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, nazálna kongescia, sínusitída, ochorenie sínusov

časté

faryngeálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe, bronchitída, epistaxa, rinitída, respiračná kongescia

menej časté

Poruchy kože a podkožného tkaniva

alopécia, dermatitída, suchá koža, erytém, nával horúčavy, fotosenzitivita, pruritus, vyrážka, urtikária, potenie

menej časté

Poruchy ciev

vaskulitída

menej časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

hyperkaliémia, mierny pokles hematokritu a hemoglobínu, hypoglykémia

časté

mierne zvýšenie hladín močoviny a kreatinínu v sére

menej časté

zvýšenie hladín pečeňových enzýmov a bilirubínu

veľmi zriedkavé

hyponatriémia

neznáme


Hydrochlorotiazid


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy krvi a lymfatického systému

agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia, leukopénia, purpura, trombocytopénia

menej časté

Poruchy imunitného systému

anafylaktická reakcia

zriedkavé

Poruchy metabolizmu a výživy

anorexia, hyperglykémia, hyperurikémia, hypokaliémia, hyponatriémia

menej časté

Psychické poruchy

insomnia

menej časté

Poruchy nervového systému

cefalalgia

časté

Poruchy oka

prechodné rozmazané videnie, xantopsia

menej časté

Poruchy ciev

nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)

menej časté

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

ťažkosti s dýchaním vrátane pneumonitídy a edému pľúc

menej časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu

sialoadenitída, spazmy, podráždenie žalúdka, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha

menej časté

Poruchy pečene a žlčových ciest

ikterus (intrahepatálna cholestáza), pankreatitída

menej časté

Poruchy kože a podkožného tkaniva

fotosenzitivita, urtikária, toxická epidermálna nekrolýza

menej časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

svalové kŕče

menej časté

Poruchy obličiek a močových ciest

glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia, renálne zlyhanie

menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

horúčka, závrat

menej časté


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


O liečbe predávkovania liekom HYZAAR nie sú k dispozícii žiadne špecifické údaje. Liečba je symptomatická a podporná. Terapia liekom HYZAAR sa má prerušiť a pacient má byť starostlivo monitorovaný. Medzi odporúčané opatrenia patrí vyvolanie vracania, ak bol liek užitý nedávno, a korekcia dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, hepatálnej kómy a hypotenzie štandardnými postupmi.


Losartan

K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia; k bradykardii by mohlo dôjsť následkom parasympatickej (vagovej) stimulácie. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.


Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


Hydrochlorotiazid

Najčastejšími pozorovanými znakmi a príznakmi sú tie, ktoré sú zapríčinené depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratácia v dôsledku nadmernej diurézy. Ak bol podaný aj digitális, môže hypokaliémia zvýrazniť srdcové arytmie.


Nebolo stanovené, do akej miery sa dá hydrochlorotiazid odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA01.


Losartan/hydrochlorotiazid


Preukázalo sa, že zložky lieku HYZAAR majú aditívny účinok na znižovanie krvného tlaku, pričom znižujú krvný tlak vo väčšej miere ako jednotlivé zložky samostatne. Predpokladá sa, že tento účinok je výsledkom komplementárneho pôsobenia oboch zložiek. Ako dôsledok svojho diuretického účinku, hydrochlorotiazid navyše zvyšuje plazmatickú renínovú aktivitu, zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje hladiny draslíka v sére a zvyšuje hladiny angiotenzínu II. Podanie losartanu blokuje všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II a prostredníctvom inhibície aldosterónu by mohlo viesť k zníženiu úbytku draslíka vyvolaného diuretikom.


Preukázalo sa, že losartan má mierny a prechodný urikosurický účinok. Zistilo sa, že hydrochlorotiazid spôsobuje mierne zvýšenia hladín kyseliny močovej; kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu vedie k zmierneniu hyperurikémie vyvolanej diuretikom.


Antihypertenzný účinok lieku HYZAAR pretrváva počas 24 hodín. V klinických štúdiách trvajúcich minimálne jeden rok antihypertenzný účinok pri kontinuálnej liečbe pretrvával. Napriek signifikantnému poklesu krvného tlaku podanie lieku HYZAAR nemalo klinicky významný účinok na frekvenciu srdca. V klinických skúšaniach sa po 12 týždňoch liečby losartanom 50 mg/hydrochlorotiazidom 12,5 mg minimálny diastolický krvný tlak v sede znížil priemerne do 13,2 mmHg.


HYZAAR je účinný pri znižovaní krvného tlaku u mužov a žien, černochov a ostatných rás a u mladších (<65 rokov) a starších (65 rokov) pacientov a je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie.


Losartan


Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT1). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín-angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1receptor, ktorý sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.


Losartan selektívne blokuje AT1receptor. In vitroa in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.


Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k nárastu nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.


Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové hodnoty.


Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT1receptoru než k AT2receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10‑ až 40‑krát účinnejší ako losartan.


V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými ACE inhibítormi bola incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo hydrochlorotiazid, podobná a bola signifikantne nižšia ako u pacientov liečených ACE inhibítorom. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito zaslepených klinických skúšaní u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %), zatiaľ čo incidencia kašľa pri ACE inhibítoroch bola 8,8 %.


U nediabetických hypertenzných pacientov s proteinúriou podávanie draselnej soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu albumínu a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny močovej v sére (zvyčajne <0,4 mg/dl), ktorý počas dlhodobej terapie pretrvával.


Losartan nemá účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na plazmatický noradrenalín.


U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali 25 mg a 50 mg dávky losartanu pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár, poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov so zlyhaním srdca závislý od veľkosti dávky.


Štúdie hypertenzie


V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku. Meranie krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5‑6 hodín po dávke preukázalo zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5‑6 hodín po dávke.


Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.


Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzných pacientov.


Štúdia LIFE


Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“ (LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientami s hypertenziou vo veku 55 až80 rokov s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne aleboatenolol 50 mg jedenkrát denne.

Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.


Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.


Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77‑0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63‑0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.


Hydrochlorotiazid


Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následnými zvýšeniami úbytku draslíka a bikarbonátu v moči a zníženiami draslíka v sére. Renín-aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.


Po perorálnom užití dochádza k diuréze do 2 hodín, vrcholí približne po 4 hodinách a trvá približne 6 až 12 hodín, antihypertenzný účinok pretrváva až do 24 hodín.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia


Losartan

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny. Podanie lieku so štandardizovaným jedlom nemalo žiadny klinicky významný účinok na profil plazmatických koncentrácií losartanu.


Distribúcia


Losartan

Losartan aj jeho aktívny metabolit sú 99 % viazané na plazmatické proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov. Štúdie na potkanoch naznačujú, že losartan prechádza hematoencefalickou bariérou slabo alebo vôbec.


Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou, ale neprechádza hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.


Biotransformácia


Losartan

Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny metabolit.


Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity vrátane dvoch hlavných metabolitov vytvorených hydroxyláciou butylového postranného reťazca a menej významného metabolitu, N‑2 tetrazolglukuronidu.


Eliminácia


Losartan

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.


Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme signifikantne nekumulujú.


Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj močom. Po perorálnej dávke 14C‑značeného losartanu u človeka sa približne 35 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 % v stolici.


Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje, ale rýchlo sa vylučuje obličkami. Keď sa sledovali plazmatické hladiny minimálne 24 hodín, pozorovalo sa, že plazmatický polčas sa pohybuje medzi 5,6 a 14,8 hodinami. Najmenej 61 percent perorálnej dávky sa vylúči v nezmenenej forme do 24 hodín.


Charakteristiky u pacientov


Losartan/hydrochlorotiazid

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu a absorpcia hydrochlorotiazidu u starších hypertenzných pacientov sa signifikantne nelíšia v porovnaní s mladými hypertenznými pacientami.


Losartan

Po perorálnom podaní u pacientov s miernou až stredne ťažkou alkoholickou cirhózou pečene boli plazmatické koncentrácie losartanu 5-násobne a jeho aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako koncentrácie u mladých mužských dobrovoľníkov.


Farmakokinetické štúdie preukázali, že AUC losartanu u zdravých japonských jedincov mužského pohlavia sa nelíši od AUC losartanu u iných ako japonských jedincov mužského pohlavia. Zdá sa však, že AUC metabolitu – karboxylovej kyseliny (E-3174) sa medzi dvoma skupinami líši, s približne 1,5‑násobne vyššou expozíciou u japonských jedincov ako u iných ako japonských jedincov. Klinický význam týchto výsledkov nie je známy.


Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Toxický potenciál kombinácie losartan/hydrochlorotiazid sa hodnotil v štúdiách chronickej toxicity trvajúcich až po dobu šiestich mesiacov po perorálnom podaní u potkanov a psov a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom boli spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie losartan/hydrochlorotiazid vyvolalo pokles parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie).


U potkanov alebo králikov liečených kombináciou losartan/hydrochlorotiazid nebol žiadny dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred a počas gravidity, pozorovala sa toxicita plodu dokázaná miernym zvýšením nadpočetných rebier v generácii F1. Tak, ako sa pozorovalo v štúdiách so samotným losartanom, nežiaduce reakcie na plod a novorodenca vrátane renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli, keď boli gravidné potkany liečené kombináciou losartan/hydrochlorotiazid počas neskorého gestačného štádia a/alebo laktácie.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


HYZAAR 50 mg/12,5 mg, HYZAAR 100 mg/12,5 mg a HYZAAR 100 mg/25 mg:

mikrokryštalická celulóza (E460),

monohydrát laktózy,

predželatínovaný kukuričný škrob,

magnéziumstearát (E572),

hydroxypropylcelulóza (E463),

hypromelóza (E464).


HYZAAR 50 mg/12,5 mg obsahuje 4,24 mg (0,108 mEq) draslíka.

HYZAAR 100 mg/12,5 mg obsahuje 8,48 mg (0,216 mEq) draslíka.

HYZAAR 100 mg/25 mg obsahuje 8,48 mg (0,216 mEq) draslíka.


HYZAAR 50 mg/12,5 mg a HYZAAR 100 mg/25 mgtiež obsahuje: oxid titaničitý (E171), hlinitý lak chinolínovej žltej (E104) a karnaubský vosk (E903).


HYZAAR 100 mg/12,5 mg tiež obsahuje: oxid titaničitý (E171) a karnaubský vosk (E903).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Blistre

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.


HDPE fľaša

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


HYZAAR 50 mg/12,5 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 4, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše po 100 tabliet.


HYZAAR 100 mg/12,5 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 14, 15, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše s bielym polypropylénovým poistným uzáverom obsahujúce 100 tabliet.


HYZAAR 100 mg/25 mg - PVC/PE/PVDC blistrové balenia prekryté hliníkovou fóliou v škatuliach obsahujúcich 7, 14, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet. HDPE fľaše po 100 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Merck Sharp & Dohme B.V.

Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem

P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem

Holandsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


HYZAAR 50 mg/12,5 mg: 58/0255/09-S,

HYZAAR 100 mg/12,5 mg: 58/0256/09-S,

HYZAAR 100 mg/25 mg: 58/0257/09-S.


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 22. apríl 2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: 21.5.2010


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Apríl 2014

17



HYZAAR 50 mg/12,5 mg