Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/02684-Z1B

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Ibuprofen Galpharm 200 mg obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 200 mg ibuprofénu.

Pomocné látky so známym účinkom: 123 mg monohydrátu laktózy v jednej filmom obalenej tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Obalená tableta

Biele bikonvexné obalené tablety v tvare kapsuly bez žiadneho označenia.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Na krátkodobú symptomatickú liečbu miernej až stredne závažnej bolesti, ako je napr. bolesť hlavy, dysmenorea (bolesť pri menštruácii), bolesť zubov, horúčka a bolesť pri bežnom prechladnutí.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Len na perorálne podávanie a na krátkodobé užívanie.

Nežiaduce účinky sa môžu zmierniť užívaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšej možnej doby, ktorá je nevyhnutná na kontrolu príznakov (pozri časť 4.4).

Dospelí a dospievajúci ≥ 40 kg (vo veku 12 rokov a starší):

200 mg – 400 mg nie viac ako trikrát denne podľa potreby.

Medzi 200 mg dávkami nechajte odstup minimálne štyri hodiny a medzi 400 mg dávkami minimálne šesť hodín a neužívajte viac ako 1 200 mg počas ktoréhokoľvek 24-hodinového obdobia.

Ak sa v prípade horúčky vyžaduje užívanie lieku počas viac ako 3 dní alebo počas viac ako 4 dní pri liečbe bolesti alebo ak sa príznaky nezlepšia alebo sa zhoršia, pacientovi sa má odporučiť, aby sa poradil s lekárom.

Odporúča sa, aby pacienti s citlivým žalúdkom užívali Ibuprofen Galpharm 200 mg s jedlom.

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia:

Liek sa neodporúča užívať u dospievajúcich s telesnou hmotnosťou menej ako 40 kg alebo u detí mladších ako 12 rokov.

Staršie osoby:

U starších osôb sa vyskytuje zvýšené riziko závažných dôsledkov nežiaducich reakcií. Ak sa užívanie NSAID považuje za nevyhnutné, má sa použiť najnižšia účinná dávka počas najkratšej možnej dĺžky trvania liečby. Počas liečby NSAID sa má pacient pravidelne sledovať pre krvácanie gastrointestinálneho traktu. Ak je poškodená funkcia obličiek alebo pečene, dávkovanie sa má individuálne prehodnotiť.

Porucha funkcie obličiek:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má pri dávkovaní ibuprofénu postupovať s opatrnosťou. Dávkovanie sa má individuálne prehodnotiť. Má sa udržiavať najnižšia možná dávka a funkcia obličiek sa má sledovať (pozri časť 4.3 a 4.4).

Porucha funkcie pečene:

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má pri dávkovaní ibuprofénu postupovať s opatrnosťou. Dávkovanie sa má individuálne prehodnotiť a má sa udržiavať najnižšia možná dávka

(pozri časť 4.3).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti, u ktorých sa v minulosti objavili reakcie z precitlivenosti (napr. bronchospazmus, astma, rinitída, angioedém alebo urtikária) súvisiace s užívaním kyseliny acetylsalicylovej alebo iných nesteroidných protizápalových liečiv (NSAID).

Aktívny peptický vred/krvácanie (dve alebo viac evidentných epizód preukázanej ulcerácie alebo krvácania) alebo anamnéza ich opakovaného výskytu.

Anamnéza krvácania alebo perforácie gastrointestinálneho traktu, ktoré súviseli s predchádzajúcou liečbou NSAID.

Závažné zlyhávanie pečene, závažné zlyhávanie obličiek alebo závažné zlyhávanie srdca (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Pacienti s cerebrovaskulárnym alebo iným aktívnym krvácaním.

Pacienti s poruchami zrážania krvi.

Pacienti s nevysvetliteľnými poruchami krvotvorby.

Pacienti so závažnou dehydratáciou (spôsobenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín).

Posledný trimester gravidity (pozri časť 4.6 Fertilita, gravidita a laktácia).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s určitými ochoreniami, ktoré sa môžu zhoršiť:

• Vrodená porucha metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria).

• Systémový lupus erythematosus a zmiešaná choroba spojivového tkaniva – zvýšené riziko aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8).

• Priamo po rozsiahlom chirurgickom zákroku.

• U pacientov, ktorí majú alergickú reakciu na ostatné zložky, pretože u nich pri užívaní Ibuprofen Galpharm 200 mg existuje tiež zvýšené riziko výskytu reakcií z precitlivenosti.

• U pacientov, ktorí trpia sennou nádchou, nosovými polypmi alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pretože sa u nich vyskytuje zvýšené riziko vzniku alergickej reakcie. Alergická reakcia sa môže prejaviť ako astmatické záchvaty (takzvaná astma analgetikami navodená), Quinkeho edém alebo urtikária.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas najkratšej dĺžky trvania liečby potrebnej na kontrolu príznakov (pozri nižšie Gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká).

U starších osôb sa vyskytuje zvýšená frekvencia výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, najmä krvácanie a perforácia gastrointestinálneho traktu, ktoré môžu byť fatálne.

Dlhodobé užívanie ktoréhokoľvek typu lieku na bolesť hlavy môže bolesť hlavy zhoršiť, ak sa táto situácia objaví alebo existuje podozrenie na jej prítomnosť, má sa vyhľadať lekárska pomoc a liečba sa má vysadiť. Diagnóza bolesti hlavy z nadmerného užívania lieku (MOH) sa má predpokladať u pacientov, ktorých často alebo denne bolí hlava napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov na bolesť hlavy.

Dýchacia sústava:

U pacientov trpiacich bronchiálnom astmou alebo alergickým ochorením alebo s anamnézou výskytu týchto ochorení sa môže objaviť bronchospazmus.

Ďalšie NSAID:

Súbežnému užívaniu Ibuprofen Galpharm 200 mg s NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 sa má predísť (pozri 4.5).

SLE a zmiešaná choroba spojivového tkaniva:

Systémový lupus erythematosus a zmiešaná choroba spojivového tkaniva – zvýšené riziko aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8 Nežiaduce udalosti).

Obličky:

Keďže sa môže zhoršiť funkcia obličiek, môže sa objaviť hypertenzia a/alebo porucha funkcie srdca a/alebo zadržiavanie tekutín. Porucha funkcie obličiek, keďže funkcia obličiek sa môže ďalej zhoršovať (pozri časť 4.3 Kontraindikácie a časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Tak ako pri iných NSAID, dlhodobé podávanie ibuprofénu viedlo k renálnej papilárnej nekróze a iným patologickým zmenám v obličkách. Renálna toxicita sa tiež pozorovala u pacientov, u ktorých mali renálne prostaglandíny kompenzačnú úlohu pri udržiavaní perfúzie obličiek. U týchto pacientov môže podávanie NSAID spôsobiť zníženú tvorbu prostaglandínov závislú od dávky a sekundárne v krvnom prietoku obličiek, čo môže spôsobiť zlyhanie obličiek. Medzi pacientov s najvyšším rizikom patria pacienti s poruchou funkcie obličiek, zlyhávaním srdca, poruchou funkcie pečene , staršie osoby a pacienti užívajúci diuretiká a inhibítory ACE.

Narušenie fertility žien:

Existujú obmedzené dôkazy o tom, že lieky, ktoré inhibujú syntézu cyklooxygenázy/prostaglandínov, môžu spôsobiť narušenie fertility u žien ovplyvnením ovulácie. Tento účinok je po vysadení liečby reverzibilný.

Gastrointestinálna bezpečnosť:

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou pacientom s anamnézou gastrointestinálneho ochorenia (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), keďže tieto ochorenia sa môžu zhoršiť (pozri časť 4.8).

Krvácanie, ulcerácia a perforácia gastrointestinálneho traktu: Pri všetkých NSAID sa kedykoľvek počas liečby hlásilo krvácanie, ulcerácia a perforácia gastrointestinálneho traktu, ktoré môže byť fatálne, s varovnými príznakmi alebo bez nich alebo s výskytom závažných gastrointestinálnych udalostí v anamnéze.

Riziko krvácania, ulcerácie alebo perforácie gastrointestinálneho traktu sa zvyšuje so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s anamnézou vredu, najmä ak bol komplikovaný krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších osôb. Títo pacienti majú začínať liečbu najnižšou možnou dostupnou dávkou.

U týchto pacientov a tiež u pacientov vyžadujúcich súbežné užívanie nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej alebo iných liekov, ktoré pravdepodobne zvyšujú gastrointestinálne riziko, sa má zvážiť kombinovaná liečba protektívnymi látkami (napr. mizoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s anamnézou gastrointestinálnej toxicity, najmä staršie osoby, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (napr. krvácanie gastrointestinálneho traktu), predovšetkým v úvodných fázach liečby.

U pacientov užívajúcich súbežné lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú napr. perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá, ako napr. warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo protidoštičkové látky, ako napr. kyselina acetylsalicylová, sa odporúča opatrnosť (pozri časť 4.5).

Ak sa u pacientov užívajúcich Ibuprofen Galpharm 200 mg objaví krvácanie alebo ulcerácia gastrointestinálneho traktu, liečba sa má vysadiť.

Kožné reakcie:

V súvislosti s užívaním NSAID sa veľmi zriedkavo hlásili závažné kožné reakcie, niektoré z nich fatálne, zahŕňajúce exfoliatívnu dermatitídu, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (pozri časť 4.8). Zdá sa, že najväčšie riziko výskytu týchto reakcií sa u pacientov vyskytuje na začiatku liečby: nástup reakcie sa objavuje vo väčšine prípadov v rámci prvého mesiaca liečby. Pri prvom objavení sa kožnej vyrážky, lézie na sliznici alebo pri akomkoľvek inom znaku precitlivenosti sa Ibuprofen Galpharm 200 mg obalené tablety má vysadiť.

Príčinou závažných infekcií kože a komplikácií mäkkých tkanív môže byť vo výnimočných prípadoch varicella. Podiel účasti NSAID pri zhoršovaní sa týchto infekcií v súčasnosti nie je možné vylúčiť. Odporúča sa preto, aby sa v prípade varicelly predišlo užívaniu Ibuprofen Galpharm 200 mg.

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky:

Pred začiatkom liečby u pacientov s anamnézou hypertenzie a/alebo zlyhávania srdca sa vyžaduje opatrnosť (rozhovor s lekárom alebo lekárnikom), pretože v súvislosti s liečbou NSAID sa hlásilo zadržiavanie tekutín, hypertenzia a edém.

Údaje z klinických štúdií a epidemiologických štúdií naznačujú, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne) a pri dlhodobej liečbe, môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie vo všeobecnosti nenaznačujú, že nízka dávka ibuprofénu (napr. ≤ 1 200 mg denne) je spojená so zvýšeným rizikom infarktu myokardu.

Informácie o niektorých pomocných látkach v tomto lieku:

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Ďalšie poznámky:

Veľmi zriedkavo sa pozorovali závažné akútne reakcie z precitlivenosti (napríklad anafylaktický šok). Pri prvých znakoch reakcie z precitlivenosti po užití/podaní Ibuprofen Galpharm 200 mg sa liečba musí ukončiť. Na základe príznakov musí špecializovaný personál začať medicínsky vyžadované opatrenia.

Pri dlhodobom podávaní Ibuprofen Galpharm 200 mg sa vyžaduje pravidelná kontrola hodnôt funkcie pečene, funkcie obličiek ako aj krvného obrazu.

Ibuprofén, liečivo [názov lieku], môže dočasne inhibovať funkciu trombocytov v krvi (agregáciu trombocytov). Odporúča sa preto, aby sa pacienti s poruchami zrážania krvi pozorne sledovali.

Ibuprofén, tak ako iné NSAID, môže maskovať príznaky základného infekčného ochorenia.

Bežné užívanie liekov proti bolesti, najmä pri kombinácii niekoľkých liečiv na zmiernenie bolesti, môže vo všeobecnosti viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom zlyhania obličiek (nefropatia vyvolaná analgetikami). Toto riziko sa môže zvýšiť pri fyzickej záťaži spojenej so stratou soli a dehydratáciou. Je preto potrebné sa mu vyhnúť.

Pri súbežnej konzumácii alkoholu sa nežiaduce účinky spojené s liečivom, najmä nežiaduce účinky týkajúce sa gastroitestinálneho traktu alebo centrálneho nervového systému, môžu pri užívaní NSAID zvýšiť.

4.5 Liekové a iné interakcie

Užívaniu ibuprofénu (ako pri iných NSAID) sa má predísť v kombinácii s:

Kyselinou acetylsalicylovou v nízkych dávkach:

Výsledky experimentálneho výskumu poukazujú na oslabenie inhibičného účinku kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov pri súbežnom podávaní ibuprofénu. Táto interakcia môže znížiť požadovaný ochranný účinok ASA na kardiovaskulárny systém. U pacientov, ktorí užívajú ASA na inhibíciu agregácie trombocytov sa má preto ibuprofén používať len s mimoriadnou opatrnosťou.

Ďalšie NSAID vrátane salicylátov v dávke > 100 mg/deň:

Súbežné podávanie niekoľkých NSAID môže zvýšiť riziko vredov a krvácania gastrointestinálneho traktu z dôvodu synergického účinku, súbežnému užívaniu ibuprofénu s ďalšími NSAID sa má preto vyhnúť (pozri časť 4.4).

Nasledovným kombináciám s ibuprofénom je potrebné sa vyhnúť:

Skupina dikumarolu: NSAID môžu zosilniť účinok antikoagulancií, ako je napr. warfarín. Experimentálne štúdie preukazujú, že ibuprofén zosilňuje účinok warfarínu na čas krvácania. NSAID a skupina dikumarolu sa metabolizujú prostredníctvom rovnakého enzýmu CYP2C9.

Protidoštičkové látky: NSAID sa nesmú kombinovať s protidoštičkovými látkami, ako je napr. tiklopidín, z dôvodu aditívnej inhibície funkcie trombocytov (pozri nižšie).

Metotrexát: NSAID inhibujú tubulárnu sekréciu metotrexátu a ako dôsledok sa môže objaviť určitá metabolická interakcia so zníženým klírensom metotrexátu. Na základe toho sa pri liečbe vysokou dávkou metotrexátu má vždy predísť predpísaniu NSAID (pozri nižšie).

Kyselina acetylsalicylová: Kombinácií kyseliny acetylsalicylovej a ďalšieho NSAID sa má predísť z dôvodu zvýšeného rizika krvácania.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov, ak sa podávajú súbežne. Obmedzenia týchto údajov a nejasnosti týkajúce sa extrapolácie údajov ex vivo na klinickú situáciu však naznačujú, že nie je možné vykonať definitívne závery pre pravidelné užívanie ibuprofénu a pri občasnom užívaní ibuprofénu sa žiadny klinicky významný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 5.1).

Kardioglykozidy: NSAID môžu zhoršiť zlyhávanie srdca, znížiť glomerulárnu filtráciu a zvýšiť plazmatické hladiny kardioglykozidov (napr. digoxínu).

Mifenprostón: teoreticky sa môže objaviť pokles účinnosti lieku z dôvodu antiprostaglandínových vlastnostní nesteroidných protizápalových liečiv (NSAID) vrátane kyseliny acetylsalicylovej. Obmedzené dôkazy naznačujú, že súbežné podanie NSAID v deň podania prostaglandínu nemá nepriaznivý vplyv na účinky mifentrostónu alebo prostaglandínu na dozrievanie krčka maternice alebo kontraktilitu maternice a neznižuje klinickú účinnosť medicínsky ukončenej gravidity.

Sulfonylmočovina: Objavili sa zriedkavé hlásenia hypoglykémie u pacientov užívajúcich lieky obsahujúce sulfonylmočovinu, ktorí užili ibuprofén.

Zidovudín: K dispozícii je dôkaz zvýšeného rizika hemartróz a hematómu u pacientov s hemofíliou, ktorí sú pozitívny na HIV a ktorí užívali súbežnú liečbu zidovudínom a ibuprofénom.

Pri nasledovných kombináciách s ibuprofénom sa môže vyžadovať úprava dávky:

NSAID môžu znížiť účinok diuretík a ďalších antihypertenzív.

NSAID môžu znížiť vylučovanie aminoglykozidov. Deti: počas súbežnej liečby ibuprofénom a aminoglykozidmi sa má postupovať s opatrnosťou.

Lítium: Ibuprofén znižuje renálny klírens lítia, v dôsledku čoho sa môžu zvýšiť sérové hladiny lítia. Kombinácii sa má vyhýbať dovtedy, kým nie je možné vykonávať pravidelné kontroly sérových hladín lítia a kým nie je možné vykonať prípadné zníženie dávky lítia.

Inhibítory ACE a antagonisty angiotenzínu II:

Existuje zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné, u pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. u dehydratovaných a/alebo starších pacientov), ak sa liečba inhibítormi ACE alebo antagonistami angiotenzínu II podáva v rovnakom čase ako NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy- 2. U pacientov s poruchou funkcie obličiek, najmä u starších pacientov, sa má kombinácia preto podávať s opatrnosťou. Pacienti majú byť adekvátne hydratovaní a po začiatku kombinovanej liečby a v pravidelných intervaloch počas liečby sa má zvážiť kontrola funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Betablokátory: NSAID potláčajú antihypertenzívny účinok liečiv blokujúcich beta-receptory.

Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI):

Každé SSRI a NSAID má za následok zvýšené riziko krvácania, napr. z gastrointestinálneho traktu. Kombinovanou liečbou sa toto riziko zvyšuje. Mechanizmus môže byť pravdepodobne spojený so zníženým vychytávaním sérotonínmu v trombocytoch (pozri časť 4.4).

Cyklosporín: súbežné podávanie NSAID a cyklosporínu sa považuje za schopné zvyšovať riziko nefrotoxicity v dôsledku poklesu syntézy prostacyklínu v obličkách. V dôsledku toho sa v prípade kombinovanej liečby musí pozorne sledovať funkcia obličiek.

Kaptopril: experimentálne štúdie naznačujú, že ibuprofén potláča účinok kaptoprilu na vylučovanie sodíka.

Cholestyramín: súbežné podávanie ibuprofénu a cholestyramínu spomaľuje a znižuje (o 25 %) absorpciu ibuprofénu. Tieto liečivá sa majú podávať s odstupom minimálne 2 hodín.

Tiazidy, liečivá podobné tiazidom a kľučkové diuretiká: NSAID môžu potláčať diuretický účinok furosemidu a bumetanidénu, pravdepodobne prostredníctvom inhibície syntézy prostaglandínov. Môžu tiež potláčať antihypertenzívny účinok tiazidov.

Takrolimus: súbežné podávanie NSAID a takrolimu sa považuje za schopné zvýšiť riziko nefrotoxicity dôsledku poklesu syntézy prostacyklínu v obličkách. V dôsledku toho sa v prípade kombinovanej liečby musí pozorne sledovať funkcia obličiek.

Metotrexát: v súvislosti s liečbou nízkou dávkou metotrexátu sa má do úvahy vziať tiež riziko prípadnej interakcie medzi NSAID a metotrexátom, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Vždy, keď sa podáva kombinovaná liečba, má sa sledovať funkcia obličiek. Ak sa NSAID a aj metotrexát podajú v rámci 24 hodín, má sa postupovať s opatrnosťou, pretože sa môžu zvýšiť plazmatické hladiny metotrexátu, čo má za následok zvýšenie toxicity (pozri vyššie).

Kortikosteroidy: súbežná liečba spôsobuje nárast zvýšeného rizika ulcerácie alebo krvácania gastrointestinálneho traktu.

Protidoštičkého látky: zvýšené riziko krvácania gastrointestinálneho traktu (pozri vyššie).

Chinolónové antibiotiká:

Údaje u zvierat naznačujú, že NSAID môžu zvyšovať riziko konvulzií súvisiacich s chinolónovými antibiotikami. U pacientov užívajúcich NSAID a chinolóny sa vyskytuje zvýšené riziko vzniku konvulzií.

Inhibítory CYP2C9:

Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi CYP2C9 môže zvýšiť expozíciu ibuprofénu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítory CYP2C9) sa pozorovalo zvýšenie expozície S(+)-ibuprofénu o približne 80 – 100 %. Pri súbežnom podávaní silných inhibítorov CYP2C9, najmä ak sa vysoké dávky ibuprofénu podávajú s buď vorikonazolom, alebo flukonazolom, sa má zvážiť zníženie dávky ibuprofénu.

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Narušená fertilita u žien

Existujú obmedzené dôkazy o tom, že lieky, ktoré inhibujú syntézu cyklooxygenázy/prostaglandínov, môžu spôsobiť narušenie fertility u žien účinkom na ovuláciu. Tento účinok je po vysadení liečby reverzibilný.

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvniť graviditu a/alebo vývoj embrya a plodu. Údaje z epidemiologických štúdií poukazujú na zvýšené riziko potratu, malformácií srdca a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov v skorom štádiu gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnej malformácie bolo zvýšené z menej ako 1 % až na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že sa riziko zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby.

Podávanie inhibítora syntézy prostaglandínov u zvierat ukázalo zvýšenie pre- a post- implantačných strát a embryo-fetálnej letality. Navyše, u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítor syntézy prostaglandínov, bol zaznamenaný zvýšený výskyt rôznych malformácií vrátane kardiovaskulárnych.

Ibuprofén sa má užívať počas prvého a druhého trimestra gravidity iba v nevyhnutných prípadoch. Ak ibuprofén užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť alebo žena v prvom alebo druhom trimestri gravidity, má užívať čo najnižšie možné dávky a liečba má byť čo najkratšia.

V treťom trimestri gravidity všetky inhibítory syntézy prostaglandínov môžu vystaviť:

• plod:

  • kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);

  • renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať do zlyhania obličiek s oligohydramniónom;

• matku a novorodenca na konci gravidity:

  • možnému predĺženiu času krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj po veľmi nízkych dávkach;

  • inhibícii kontrakcií maternice vyúsťujúcich do oneskoreného alebo predĺženého pôrodu.

V dôsledku toho je ibuprofén v treťom trimestri gravidity kontraindikovaný.

Laktácia

Ibuprofén a jeho metabolity v malých koncentráciách prechádzajú do materského mlieka. Doteraz nie sú známe žiadne škodlivé účinky pre dojčatá, preto pri krátkodobej liečbe s odporúčanou dávkou na bolesť a horúčku nie je potrebné prerušiť dojčenie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri užívaní Ibuprofen Galpharm 200 mg pri vysokom dávkovaní sa môžu objaviť nežiaduce účinky na centrálny nervový systém, ako je napr. únava a závrat, schopnosť reagovať a schopnosť aktívne sa zúčastňovať cestnej premávky alebo obsluhovať stroje môže byť narušená, toto platí vo väčšej miere pri kombinácii s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Na vyjadrenie frekvencie výskytu sa použili nasledovné frázy:

Veľmi časté ( 1/10)

Časté ( 1/100 až < 1/10)

Menej časté ( 1/1 000 až < 1/100)

Zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000)

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Väčšina často pozorovaných nežiaducich reakcií sú gastrointestinálneho typu, najmä u starších osôb sa môžu objaviť peptické vredy, perforácia alebo krvácanie gastrointestinálneho traktu, niekedy fatálne (pozri časť 4.4). Po podaní sa hlásila nauzea, vracanie, hnačka, plynatosť, zápcha, dyspepsia, abdominálna bolesť, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Nemej často sa pozorovala gastritída.

V súvislosti s liečbou NSAID sa hlásil edém, hypertenzia a zlyhanie srdca.

Údaje z klinického skúšania a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokej dávke (2 400 mg denne) a pri dlhodobej liečbe, môže súvisieť s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda) (pozri časť 4.4).

Väčšina nasledovných nežiaducich účinkov predstavuje všetky nežiaduce účinky, ktoré sa zistili pri liečbe ibuprofénom, tiež nežiaduce účinky pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami u pacientov s reumatizmom. Uvedené frekvencie, ktoré presahujú veľmi zriedkavé hlásenia, sa týkajú krátkodobého užívania denných dávok až do maximálne 1 200 mg ibuprofénu pri perorálnych liekových formách a maximálne 1 800 mg pri čapíkoch.

Pri nasledovných nežiaducich liekových reakciách sa musí vziať do úvahy, že závisia predovšetkým od dávky a medzi jedincami sa líšia.

Infekcie a nákazy

Menej časté: rinitída

Veľmi zriedkavé: zhoršenie zápalov súvisiacich s infekciou (napr. vznik nekrotizujúcej fascitídy, ktorá sa objavuje pri užívaní súbežne predpísaných nesteroidných protizápalových liečiv). Je to spôsobené pravdepodobne mechanizmom účinku nesteroidných protizápalových liečiv.

Ak sa objavia znaky infekcie alebo sa infekcia počas užívania Ibuprofen Galpharm 200 mg zhorší, pacientovi sa má odporučiť, aby bezodkladne navštívil lekára. Je potrebné vyšetriť, či je prítomná indikácia na antiinfektívnu/antibiotickú liečbu.

Pri užívaní ibuprofénu sa pozorovali príznaky aseptickej meningitídy so stuhnutosťou krku, bolesťou hlavy, nauzeou, vracaním, horúčkou alebo zahmlievaním vedomia. Zdá sa, že predispozícia sa vyskytuje u pacientov s autoimunitnými poruchami (SLE, zmiešaná choroba spojivového tkaniva).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: leukopénia, trombocytopénia, agranulocytóza, aplastická anémia a hemolytická anémia. Prvými znakmi sú: horúčka, bolesť hrdla, povrchové vriedky v ústach, príznaky podobné chrípke, závažná vyčerpanosť, nevysvetliteľné krvácanie a tvorba modrín. V takýchto prípadoch sa má pacientovi odporučiť, aby okamžite vysadil liek, aby sa vyhol samoliečbe analgetikami alebo antipyretikami a aby sa porozprával s lekárom. Pri dlhodobej liečbe sa má pravidelne kontrolovať krvný obraz.

Veľmi zriedkavé: pancytopénia.

Poruchy imunitného systému:

Menej časté: reakcie z precitlivenosti s kožnými vyrážkami a svrbením, ako aj astmatické záchvaty (prípadne s poklesom krvného tlaku), zhoršenie astmy, bronchospazmus, dyspnoe. Pacient má byť poučený, aby v tomto prípade okamžite informoval lekára a neužíval viac Ibuprofen Galpharm 200 mg.

Zriedkavé: anafylaktické reakcie.

Veľmi zriedkavé: závažné celkové reakcie z precitlivenosti. Príznaky môžu zahŕňať: opuch tváre, jazyka a hrtana, dyspnoe, tachykardiu, hypotenziu (angioedém alebo závažný šok). Ak sa objaví jeden z týchto príznakov, čo sa môže stať dokonca aj pri prvom užití, vyžaduje sa okamžitá lekárska pomoc.

Psychické poruchy:

Menej časté: insomnia, úzkosť.

Zriedkavé: stav zmätenosti.

Veľmi zriedkavé: psychotická reakcia, depresia.

Poruchy nervového systému:

Časté: bolesť hlavy, závrat.

Menej časté: parestézia, somnolencia, nespavosť, agitovanosť, podráždenosť alebo únava.

Zriedkavé: optická neuritída.

Poruchy oka:

Menej časté: porucha zraku.

Zriedkavé: toxická optická neuropatia.

Poruchy ucha a labyrintu:

Menej časté: porucha sluchu.

Zriedkavé: tinitus, vertigo.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Veľmi zriedkavé: palpitácie, zlyhanie srdca, infarkt myokardu.

Poruchy ciev:

Veľmi zriedkavé: arteriálna hypertenzia, vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Menej časté: astma, bronchospazmus, dyspnoe.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Časté: gastrointestinálne ťažkosti, ako napr. dyspepsia, pyróza, bolesť brucha, nauzea, vracanie, plynatosť, hnačka, zápcha a slabé krvácanie z gastrointestinálneho traktu, ktoré vo výnimočných prípadoch môže spôsobiť anémiu.

Menej časté: gastrointestinálne vredy, prípadne s krvácaním a perforáciou. Ulcerózna stomatitída, gastritída.

Veľmi zriedkavé: ezofagitída, pankreatitída, vznik diafragmatických striktúr v čreve. Pacient má byť poučený, aby vysadil liek a okamžite navštívil lekára, ak sa objaví silná bolesť v hornej časti brucha alebo meléna alebo hematoeméza.

Neznáme: kolitída a Crohnova choroba.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

Menej časté: hepatitída, žltačka, abnormálna funkcia pečene.

Zriedkavé: poškodenie pečene.

Veľmi zriedkavé: poškodenie pečene, zlyhanie pečene.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Časté: vyrážka.

Menej časté: svrbenie, purpura, angioedém, fotosenzitívna reakcia.

Veľmi zriedkavé: môžu sa objaviť závažné formy kožných reakcií, ako sú napr. bolusové reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, multiformného erytému a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Alopécia. Vo výnimočných prípadoch sa počas infekcie vírusom varicella môžu objaviť závažné infekcie kože a komplikácie mäkkých tkanív (pozri tiež „Infekcie a nákazy“).

Poruchy obličiek a močových ciest:

Menej časté: tubulointersticiálna nefritída, nefrotický syndróm a zlyhanie obličiek.

Zriedkavé: poškodenie tkaniva obličiek (papilárna nekróza) a zriedkavo sa môžu tiež objaviť zvýšené koncentrácie kyseliny močovej v krvi.
Veľmi zriedkavé: tvorba opuchov, najmä u pacientov s arteriálnou hypertenziou alebo nedostatočnosťou obličiek, nefrotickým syndrómom, intersticiálnou nefritídou, ktorá môže byť sprevádzaná akútnou insuficienciou obličiek. Funkcia obličiek sa má preto pravidelne kontrolovať.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Časté: únava.

Zriedkavé: opuch.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Účinok odpovede na dávku u dospievajúcich a dospelých nie je pri predávkovaní jednoznačný. Polčas pri predávkovaní je 1,5 – 3 hodiny.

Príznaky

U väčšiny pacientov, ktorí užili klinicky významné množstvá NSAID, nedôjde k ničomu inému ako je nauzea, vracanie, bolesť v podbrušku alebo zriedkavejšie hnačka. Môže sa tiež objaviť tinitus, bolesť hlavy a krvácanie gastrointestinálne traktu. Pri závažnejšej otrave sa pozoruje toxicita v centrálnom nervovom systéme prejavujúca sa ospanlivosťou ojedinele excitáciou a dezorientáciou alebo kómou. U pacientov sa ojedinele objavujú konvulzie. Pri závažnej otrave sa môže objaviť metabolická acidóza a protrombínový čas/INR môže byť predĺžený, pravdepodobne kvôli interferencii s účinkami cirkulujúcich faktorov zrážania. Môže sa objaviť akútne zlyhanie obličiek a poškodenie pečene. U astmatikov je možné zhoršenie astmy.

Liečba

Liečba má byť symptomatická a podporná a zahŕňa udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest a sledovanie srdca a vitálnych znakov, kým sa nestabilizujú. Ak pacient požije potenciálne toxické množstvo, do 1 hodiny zvážte perorálne podanie aktívneho uhlia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidné antiflogistiká a antireumatiká, deriváty kyseliny propiónovej.

ATC kód: M01A E01

Ibuprofén je nesteroidné protizápalové liečivo (NSAID), pri ktorom sa na konvenčných experimentálnych modeloch zápalu u zvierat preukázalo, že je účinné prostredníctvom inhibície syntézy prostaglandínov. Ibuprofén u ľudí zmierňuje bolesť súvisiacu so zápalom, opuch a horúčku.

Okrem toho, ibuprofén reverzibilne inhibuje agregáciu trombocytov vyvolanú ADP a kolagénom.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov, ak sa podávajú súbežne. V jednej štúdii, v ktorej sa ibuprofén užíval v jednorazovej dávke 400 mg počas 8 hodín pred alebo do 30 minút po dávke kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním (81 mg), došlo k poklesu účinku ASA na tvorbu tromboxánu alebo agregáciu trombocytov. Obmedzenia týchto údajov a nejasnosti týkajúce sa extrapolácie údajov ex vivo na klinickú situáciu však naznačujú, že pre pravidelné užívanie ibuprofénu nie je možné vykonať jednoznačné závery a nie je možné uvažovať o žiadnom klinicky významnom účinku, ktorý by bol pravdepodobný pri občasnom užívaní ibuprofénu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa ibuprofén čiastočne absorbuje v žalúdku a potom sa úplne absorbuje v tenkom čreve.

Po biotransformácii v pečeni (hydroxylácia, karboxylácia) sa farmakologicky neúčinné metabolity úplne eliminujú, hlavne obličkami (90 %), ale tiež žlčou. Polčas eliminácie u zdravých jedincov a u jedincov s ochorením pečene a obličiek je 1,8 – 3,5 hodiny, väzba na plazmatické bielkoviny je približne 99 %.

Maximálne plazmatické hladiny po perorálnom užití liekovej formy s normálnym uvoľňovaním (tableta) sa pri užití s jedlom dosiahne po 1 – 2 hodinách.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Subchronická a chronická toxicita ibuprofénu sa v experimentoch u zvierat prejavila vo forme lézií a vredov v gastrointestinálnom trakte. Štúdie in vitro a in vivo neposkytli žiadny klinicky významný dôkaz mutagénneho potenciálu ibuprofénu. V štúdiách u potkanov a myší sa nezistil žiadny dôkaz karcinogénnych účinkov. U králikov viedol ibuprofén k inhibícii ovulácie ako aj k poruchám implantácie pri rozdielnych druhov zvierat (králiky, potkany a myši). Experimentálne štúdie u potkanov a králikov preukázali, že ibuprofén prechádza placentou. Pri dávkach toxických pre matky sa u mláďat potkana zistil zvýšený výskyt malformácií (defekty komorového septa).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro

Hypromelóza

Monohydrát laktózy

Magnéziumstearát

Kukuričný škrob

Sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A)

Bezvodý koloidný oxid kremičitý

Obal

Filmotvorná sústava OPADRY-II biela 85F18422 pozostávajúca z:

Makrogolu 3350

Polyvinylalkoholu

Mastenca

Oxidu titaničitého

6.2 Inkompatibility

Žiadne

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenia pozostávajú z 20 µm hliníkovej fólie a 250 µm PVC, vložené sú do vonkajšej škatule obsahujúcej 6, 8, 10, 12, 16, 20, 24, 30, 48, 50, 96 alebo 100 tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Galpharm Healthcare Limited

Dodworth

South Yorkshire

S75 3SP

Veľká Británia

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

29/0388/13-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 04. december 2013

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2014