+ ipil.sk

Imatinib Krka 100 mg



Príbalový leták




Písomná informácia pre používateľa


Imatinib Krka 100 mg

Imatinib Krka 400 mg

filmom obalené tablety

imatinib


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

  • Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

  1. Čo je Imatinib Krka a na čo sa používa

  2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Imatinib Krka

  3. Ako užívať Imatinib Krka

  4. Možné vedľajšie účinky

  5. Ako uchovávať Imatinib Krka

  6. Obsah balenia a ďalšie informácie


  1. Čo je Imatinib Krka a na čo sa používa


Imatinib Krka je liek, ktorý obsahuje liečivo imatinib. Tento liek účinkuje tak, že bráni množeniu abnormálnych buniek pri ochoreniach uvedených nižšie. Patria k nim niektoré druhy rakoviny.


Imatinibom Krka sa lieči u dospelých a detí:


  • Chronická myelocytová leukémia (CML). Leukémia je rakovina bielych krviniek. Tieto biele krvinky obvykle pomáhajú telu bojovať proti infekciám. Chronická myelocytová leukémia je druhom leukémie, pri ktorej sa niektoré abnormálne biele krvinky (nazývané myeloidné bunky) začnú nekontrolovateľne množiť.

U dospelých pacientov sa Imatinib Krka používa na liečbu neskorej fázy chronickej myelocytovej leukémie nazývanej „blastická kríza“. U detí a dospievajúcich však môže byť použitý na liečbu všetkých štádií ochorenia.


  • Akútna lymfoblastická leukémia s pozitívnym chromozómom Philadelphia (Ph-pozitívna ALL). Leukémia je rakovina bielych krviniek. Tieto biele krvinky obvykle pomáhajú telu bojovať proti infekciám. Akútna lymfoblastická leukémia je druhom leukémie, pri ktorej sa určité abnormálne biele krvinky (označované ako lymfoblasty) začnú nekontrolovane množiť. Imatinib Krka bráni množeniu týchto buniek.


Imatinibom Krka sa tiež liečia u dospelých:


  • Myelodysplastické/myeloproliferatívne ochorenia (MDS/MPD). Je to skupina ochorení krvi, pri ktorých sa niektoré krvinky začnú nekontrolovane množiť. Imatinib Krka bráni množeniu týchto krviniek pri určitom podtype týchto ochorení.

  • Hypereozinofilný syndróm (HES) a/alebo chronická eozinofilová leukémia (CEL). Sú to ochorenia krvi, pri ktorých sa niektoré krvinky (nazývané eozinofily) začnú nekontrolovane množiť. Imatinib Krka bráni množeniu týchto krviniek pri určitom podtype týchto ochorení.

  • Dermatofibrosarcoma protuberans (DFSP). DFSP je rakovina tkaniva pod kožou, v ktorom sa niektoré bunky začnú nekontrolovane množiť. Imatinib Krka bráni množeniu týchto buniek.


V ďalších častiach tejto písomnej informácie pre používateľa budú používané skratky, keď sa bude hovoriť o týchto ochoreniach.


Imatinib, ktorý je obsiahnutý v Imatinibe Krka je schválený aj na liečbu iných zdravotných stavov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


Ak sa chcete dozvedieť, ako Imatinib Krka účinkuje alebo prečo vám predpísali tento liek, obráťte sa na svojho lekára.


  1. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Imatinib Krka


Imatinib Krka vám predpíše len lekár, ktorý má skúsenosti s liekmi používanými na liečbu rakoviny krvi alebo solídnych (pevných) nádorov.


Dôsledne dodržujte všetky pokyny svojho lekára, aj keď sa budú líšiť od všeobecných údajov v tejto písomnej informácii pre používateľa.


Neužívajte Imatinib Krka:

  • ak ste alergický na imatinib alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Ak sa vás to týka, povedzte o tom svojmu lekárovi a neužite Imatinib Krka.


Ak si myslíte, že by ste mohli byť alergický, ale nie ste si istý, poraďte sa s lekárom.


Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Imatinib Krka, obráťte sa na svojho lekára:

  • ak máte alebo ste niekedy mali ťažkosti s pečeňou, obličkami alebo srdcom.

  • ak užívate liek levotyroxín, pretože vám odstránili štítnu žľazu.

Ak sa vás niečo z uvedeného týka, povedzte o tom svojmu lekárovi predtým, ako užijete Imatinib Krka.


Ihneď povedzte svojmu lekárovi, ak sa vám počas liečby Imatinibom Krkaveľmi rýchlo zvýši telesná hmotnosť. Imatinib Krka môže spôsobiť, že telo zadržiava vodu (závažné zadržiavanie tekutiny).


Počas užívania Imatinibu Krka si lekár bude pravidelne overovať, či liek účinkuje. Pravidelne vám budú kontrolovať aj krv a telesnú hmotnosť.


Deti a dospievajúci

Imatinibom Krka sa lieči aj CML u detí. Nie sú žiadne skúsenosti s liečbou detí s CML mladších ako 2-ročných. Skúsenosti s použitím u detí s Ph-pozitívnou ALL sú obmedzené a u detí s MDS/MPD, DFSP a HES/CEL sú veľmi obmedzené.


Niektoré deti a dospievajúci užívajúci Imatinib Krka môžu rásť pomalšie, ako je normálne. Lekár bude kontrolovať ich rast počas pravidelných návštev.


Iné lieky a Imatinib Krka

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali,či práve budete užívať ďalšie lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis (ako napr. paracetamol) a liekov z liečivých rastlín (ako napr. ľubovník bodkovaný), povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Určité lieky môžu ovplyvniť účinok Imatinibu Krka, keď sa užívajú súčasne. Môžu zvýšiť alebo znížiť účinok Imatinibu Krka, čo má za následok buď zvýšenie vedľajších účinkov, alebo zníženie účinnosti Imatinibu Krka. Imatinib Krka môže rovnako ovplyvniť niektoré iné lieky.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť


Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým ako začnete užívať tento liek.


  • Imatinib Krka sa neodporúča užívať počas tehotenstva, ak to nie je jednoznačne potrebné, pretože to môže poškodiť vaše dieťa. Lekár sa s vami porozpráva o možných rizikách užívania Imatinibu Krka v tehotenstve.

  • Ženy, ktoré môžu otehotnieť, majú počas liečby používať účinnú antikoncepciu.

  • Počas liečby Imatinibom Krka nedojčite.

  • Pacientom, ktorí majú obavy o svoju plodnosť počas užívania Imatinibu Krka sa odporúča, aby sa poradili so svojím lekárom.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Počas užívania tohto lieku môžete pocítiť závraty alebo ospalosť alebo mať neostré videnie. Ak sa to stane, neveďte vozidlá ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo neobsluhujte stroje, kým sa nebudete opäť cítiť dobre.


Imatinib Krka obsahuje laktózu

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré druhy cukrov, poraďte sa so svojim lekárom ešte pred užitím tohto lieku.


  1. Ako užívať Imatinib Krka


Váš lekár vám predpísal Imatinib Krka, pretože trpíte závažným ochorením. Imatinib Krka vám môže pomôcť bojovať proti tomuto ochoreniu.


Vždy však užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Je dôležité, aby ste to robili tak dlho, ako vám lekár alebo lekárnik povie. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Neprestaňte užívať Imatinib Krka, kým vám to neodporučí váš lekár. Ak tento liek už nemôžete užívať tak, ako vám to predpísal lekár, alebo máte pocit, že ho už nepotrebujete, ihneď sa spojte so svojím lekárom.


Koľko Imatinibu Krka užiť


Použitie u dospelých

Váš lekár vám presne povie, koľko tabliet Imatinibu máte užiť.


Ak ste liečený na CML

100 mg filmom obalené tablety:

V závislosti od vášho stavu je zvyčajná začiatočná dávka 600 mg:

  • 600 mg sa užíva ako 6 tabliet raz denne.


Na CML vám lekár môže predpísať vyššiu alebo nižšiu dávku v závislosti od vašej odpovede na liečbu. Ak je vaša denná dávka 800 mg (8 tabliet), užívajte 4 tablety ráno a 4 tablety večer.


400 mg filmom obalené tablety:

V závislosti od vášho stavu je zvyčajná začiatočná dávka 600 mg:

  • 600 mg sa užíva ako jedna tableta po 400 mg spolu s 2 tabletami po 100 mg raz denne.


Na CML vám lekár môže predpísať vyššiu alebo nižšiu dávku v závislosti od vašej odpovede na liečbu. Ak je vaša denná dávka 800 mg (2 tablety), užívajte jednu tabletu ráno a druhú tabletu večer.


Ak ste liečený na Ph-pozitívnu ALL:

100 mg filmom obalené tablety:

Začiatočná dávka je 600 mg a užíva sa ako 6 tabliet razdenne.

400 mg filmom obalené tablety:

Začiatočná dávka je 600 mg a užíva sa ako jedna tableta po 400 mg spolu s 2 tabletami po 100 mg razdenne.


Ak ste liečený na MDS/MPD:

100 mg filmom obalené tablety:

Začiatočná dávka je 400 mg a užíva sa ako 4 tablety razdenne.

400 mg filmom obalené tablety:

Začiatočná dávka je 400 mg a užíva sa ako 1 tableta razdenne.


Ak ste liečený na HES/CEL:

Začiatočná dávka je 100 mg a užíva sa ako jedna tableta po 100 mg razdenne.

100 mg filmom obalené tablety:

Váš lekár môže rozhodnúť o zvýšení dávky na 400 mg, ktoré sa užívajú ako 4 tablety razdenne, v závislosti od vašej odpovede na liečbu.

400 mg filmom obalené tablety:

Váš lekár môže rozhodnúť o zvýšení dávky na 400 mg, ktoré sa užívajú ako jedna tableta po 400 mg razdenne, v závislosti od vašej odpovede na liečbu.


Ak ste liečený na DFSP:

100 mg filmom obalené tablety:

Dávka je 800 mg denne (8 tabliet), ktoré sa užívajú ako 4 tablety ráno a 4 tablety večer.

400 mg filmom obalené tablety:

Dávka je 800 mg denne (2 tablety), ktoré sa užívajú ako jedna tableta ráno a druhá tableta večer.


Použitie u detí a dospievajúcich

Lekár vám povie, koľko tabliet Imatinibu Krka máte podať vášmu dieťaťu. Množstvo podávaného Imatinibu Krka závisí od ochorenia vášho dieťaťa, jeho telesnej hmotnosti a výšky. Celková denná dávka u detí nesmie prekročiť 800 mg pri CML a 600 mg pri Ph-pozitívnej ALL. Liek možno podávať vášmu dieťaťu denne buď v jednej dávke alebo dennú dávku možno rozdeliť na dve podania (polovica ráno a polovica večer).


Kedy a ako užívať Imatinib Krka

  • Imatinib Krka užívajte s jedlom. Pomôže vás to chrániť pred žalúdočnými ťažkosťami počas užívania Imatinibu Krka.

  • Tablety prehĺtajte celé a zapíjajte ich veľkým pohárom vody.


Ak tablety nemôžete prehĺtať, môžete ich rozpustiť v pohári neperlivej vody alebo jablkovej šťavy:

  • Použite približne 50 ml na každú 100 mg tabletu.

  • Použite približne 200 ml na každú 400 mg tabletu.

  • Miešajte tekutinu lyžičkou až do úplného rozpustenia tabliet.

  • Keď sa tableta rozpustí, ihneď vypite všetko, čo je v pohári. Stopy rozpustených tabliet môžu ostať v pohári.


Ako dlho užívať Imatinib Krka

Pokračujte v užívaní Imatinibu Krka každý deň tak dlho, ako vám to povie váš lekár.


Ak užijete viac Imatinibu Krka, ako máte

Ak ste omylom užili príliš veľa tabliet, okamžiteo tom povedzte svojmu lekárovi. Možno budete potrebovať lekárske ošetrenie. Vezmite si so sebou balenie lieku.


Ak zabudnete užiť Imatinib Krka

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Ak je ale už takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.

Potom pokračujte vo svojom normálnom rozvrhu užívania.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.


  1. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Zvyčajne bývajú mierne až stredne závažné.


Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné. Ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich účinkov, okamžite o tom povedzte svojmu lekárovi:


Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí)alebo časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 ľudí):

  • Náhle zvýšenie telesnej hmotnosti. Imatinib Krka môže spôsobiť, že vaše telo zadržiava vodu (závažné zadržiavanie tekutiny).

  • Príznaky infekcie, ako je horúčka, zimnica, bolesť hrdla alebo vredy v ústach. Imatinib Krka môže znížiť počet bielych krviniek, takže môžete ľahšie dostať infekcie.

  • Neočakávané krvácanie alebo vznik krvných podliatín (bez toho, aby ste sa zranili).


Menej časté(môžu postihnúť menej ako 1 zo 100 ľudí)alebo zriedkavé (môžu postihnúť menej ako 1 z 1 000 ľudí)vedľajšie účinky:

  • Bolesť na hrudi, nepravidelný srdcový rytmus (prejavy problémov so srdcom).

  • Kašeľ, ťažkosti s dýchaním alebo bolestivé dýchanie (prejavy problémov s pľúcami).

  • Pocit točenia hlavy, závraty alebo mdloby (prejavy nízkeho tlaku krvi).

  • Nutkanie na vracanie (nauzea) so stratou chuti do jedla, tmavý moč, zltnutie kože alebo očí (prejavy problémov s pečeňou).

  • Vyrážky, sčervenenie kože s pľuzgiermi na perách, očiach, koži alebo v ústach, šúpanie kože, horúčka, vypuklé červené alebo purpurové miesta na koži, svrbenie, pocit pálenia, pľuzgierovité vyrážky (prejavy problémov s kou).

  • Silná bolesť brucha, krv pri vracaní, v stolici alebo v mi, čierna stolica (prejavy problémov s tráviacou stavou).

  • Závaž zníženie tvorby moču, pocit smädu (prejavy problémov s obličkami).

  • Nutkanie na vracanie s hnačkou a vracaním, bolesť brucha alebo horúčka (prejavy problémov s črevami).

  • Silná bolesť hlavy, slabosť alebo ochrnutie končatín alebo tváre, ťažkosti pri hovorení, náhla strata vedomia (prejavy problémov s nervovou sústavou ako sú krvácanie alebo opuch v lebke/mozgu).

  • Bledosť kože, pocit únavy a dýchavičnosť a tmavý moč (prejavy nízkeho počtu červených krviniek).

  • Bolesť očí alebo zhoršenie zraku, krvácanie v očiach.

  • Bolesť bedroch kĺbov alebo ťažkosti pri chodení.

  • Necitlivé alebo studené prsty na nohách a rukách (prejavy Raynaudovho syndrómu).

  • Náhly opuch a sčervenanie kože (prejavy infekcie kože nazývanej celulitída).

  • Ťažkosti so sluchom.

  • Svalová slabosť a svalové kŕče s poruchou srdcového rytmu (prejavy zmien množstva draslíka v krvi).

  • Podliatiny.

  • Bolesť žalúdka s nutkaním na vracanie (nauzea).

  • Svalové kŕče s horúčkou, červenohnedý moč, svalová bolesť alebo slabosť (prejav problémov so svalmi).

  • Bolesť v panve, niekedy s nutkaním na vracanie a vracaním, s neočakávaným krvácaním z pošvy, závraty alebo mdloby sledkom nízkeho krvného tlaku (prejavy problémov s vajníkmi alebo maternicou).

  • Nutkanie na vracanie, dýchavičnosť, nepravidel tep srdca, zakalený moč, únava a/alebo nepríjemné pocity v kĺboch spojené s neprimeranými výsledkami laboratórnych testov (napr. vysoká hladina draslíka, kyseliny močovej a vápnika a nízka hladina fosforu v krvi).


Neznáme (z dostupných údajov sa častosť nedá odhadnúť):

  • Rozsiahly a vážny výsev vyrážok, pocit nevoľnosti, horúčka, vysoká hladina určitého typu bielych krviniek alebo zožltnutie kože alebo očných bielok (príznaky žltačky) spojený s dýchavičnosťou, bolesťou/ťaživým pocitom na hrudi, výrazný pokles tvorby moču a pocit smädu atď. (príznaky alergickej reakcie spojenej s liečbou).


Ak sa u vás vyskytne niektorý z týchto účinkov, ihneď o tom povedzte svojmu lekárovi.


K ďalším vedľajším účinkom môžu patriť:


Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí)vedľajšie účinky:

  • Bolesť hlavy alebo pocit únavy.

  • Nutkanie na vracanie (nauzea), vracanie, hnačka alebo tráviace ťažkosti.

  • Kožné vyrážky.

  • Svalové kŕče alebo bolesť kĺbov, svalov alebo kostí.

  • Opuchy, napr. okolo členkov, alebo opuchnuté oči.

  • Zvýšenie telesnej hmotnosti.


Ak vám niektorý z týchto účinkov spôsobuje závažné ťažkosti, povedzte o tom svojmu lekárovi.


Časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 ľudí) vedľajšie účinky:

  • Strata chuti do jedla, zníženie telesnej hmotnosti alebo porucha vnímania chuti.

  • Závraty alebo pocit slabosti.

  • Nespavosť.

  • Výtok z oka so svrbením, sčervenaním a opuchom (zápal očných spojiviek), slzenie alebo neostré videnie.

  • Krvácanie z nosa.

  • Bolesť alebo nadúvanie brucha, plynatosť, pálenie záhy alebo zápcha.

  • Svrbenie.

  • Neobvyklé vypadávanie alebo rednutie vlasov.

  • Necitlivosť na rukách alebo nohách.

  • Vredy v ústach.

  • Bolesť a opuch kĺbov.

  • Suchosť v ústach, suchosť kože alebo suchosť očí.

  • Znížená alebo zvýšená citlivosť kože.

  • Návaly tepla, zimnica alebo nočné potenie.


Ak vám niektorý z týchto účinkov spôsobuje závažné ťažkosti, povedzte o tom svojmu lekárovi.


Neznáme (z dostupných údajov sa častosť nedá odhadnúť):

  • Sčervenanie a/alebo opuch dlaní a chodidiel, ktoré môže sprevádzať mravčenie a pálčivá bolesť.

  • Spomalenie rastu u detí a dospievajúcich.

Ak vám niektorý z týchto účinkov spôsobuje závažné ťažkosti, povedzte o tom svojmu lekárovi.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvomnárodného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


  1. Ako uchovávať Imatinib Krka


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


  1. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Imatinib Krka obsahuje

  • Liečivo je imatinib.

100 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg imatinibu (ako imatiníbiummesilát).

400 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 400 mg imatinibu (ako imatiníbiummesilát).

  • Ďalšie zložky (pomocné látky) sú monohydrát laktózy, kukuričný škrob, krospovidón (typ A), koloidný oxid kremičitý bezvodý a magnéziumstearát (E572) v jadre tablety a polyvinylalkohol, oxid titaničitý (E171), makrogol 3 000, mastenec, žltý oxid železitý (E172) a červený oxid železitý (E172) v obalovej vrstve tablety.


Ako vyzerá Imatinib Krka a obsah balenia

100 mg: Filmom obalené tablety sú oranžovohnedé, okrúhle (priemer 8 mm), vypuklé z oboch strán s deliacou ryhou na jednej strane. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké dávky.

400 mg: Filmom obalené tablety sú oranžovohnedé, oválne (rozmery 17 mm x 7 mm), vypuklé z oboch strán.


100 mg filmom obalené tablety:

Imatinib Krka sa dodáva v škatuľkách obsahujúcich 20, 30, 60, 90, 120 a 180 filmom obalených tabliet v blistroch.


400 mg filmom obalené tablety:

Imatinib Krka sa dodáva v škatuľkách obsahujúcich 10, 30, 60 a 90 filmom obalených tabliet v blistroch.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Ďržiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Držiteľ rozhodutia o registrácii:

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


Výrobcovia:

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann Straße 5, D-27472 Cuxhaven, Nemecko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)pod nasledovnými názvami:

Česká republika

Imatinib Krka 100 mg

Imatinib Krka 400 mg

Slovenská republika

Imatinib Krka 100 mg

Imatinib Krka 400 mg

Poľsko

Imatinib Krka

Slovinsko

Imatinib Krka 100 mg filmsko obložene tablete

Imatinib Krka 400 mg filmsko obložene tablete

Litva

Imatinib Krka 100 mg plėvele dengtos tabletės

Imatinib Krka 400 mg plėvele dengtos tabletės

Lotyšsko

Imatinib Krka 100 mg apvalkotās tabletes

Imatinib Krka 400 mg apvalkotās tabletes

Estónsko

Imatinib Krka

Rumunsko

Imatinib Krka 100 mg comprimate filmate

Imatinib Krka 400 mg comprimate filmate

Bulharsko

Иматиниб Крка 100 mg филмирани таблетки

Иматиниб Крка 400 mg филмирани таблетки

Maďarsko

Imatinib Krka 100 mg filmtabletta

Imatinib Krka 400 mg filmtabletta


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v marci 2015.

9



Imatinib Krka 100 mg

Súhrn údajov o lieku




SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



  1. NÁZOV LIEKU


Imatinib Krka 100 mg

Imatinib Krka 400 mg

filmom obalené tablety


  1. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Imatinib Krka 100 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg imatinibu (vo forme imatiníbiummesilátu).


Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Každá filmom obalená tableta obsahuje 12,35 mg laktózy.


Imatinib Krka 400 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 400 mg imatinibu (vo forme imatiníbiummesilátu).


Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Každá filmom obalená tableta obsahuje 49,40 mg laktózy.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


  1. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta (tableta)


100 mg: Oranžovohnedé, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane (priemer: 8 mm). Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké dávky.

400 mg: Oranžovohnedé, oválne, bikonvexné filmom obalené tablety (rozmery: 17 mm x 7 mm).


  1. KLINICKÉ ÚDAJE


  1. Terapeutické indikácie


Imatinib Krkaje indikovaný na liečbu

  • pediatrických pacientov s novodiagnostikovanou chronickou myelocytovou leukémiou (CML) s pozitívnym (Ph+) chromozómom Philadelphia (bcr-abl), u ktorých sa transplantácia kostnej drene nepovažuje za liečbu prvej línie,

  • pediatrických pacientov s Ph+ CML v chronickej fáze po zlyhaní liečby interferónom alfa alebo v akcelerovanej fáze alebo v blastickej kríze,

  • dospelých pacientov s Ph+ CML v blastickej kríze,

  • dospelých a pediatrických pacientov s novodiagnostikovanou akútnou lymfoblastickou leukémiou s pozitívnym chromozómom Philadelphia (Ph+ ALL) v spojení s chemoterapiou,

  • dospelých pacientov pri relapse alebo refraktérnej Ph+ ALL ako monoterapia,

  • dospelých pacientov s myelodysplastickými/myeloproliferatívnymi ochoreniami (MDS/MPD) spojenými s preskupeniami génu receptora doštičkového rastového faktora (PDGFR),

  • dospelých pacientov s pokročilým hypereozinofilným syndrómom (HES) a/alebo chronickou eozinofilovou leukémiou (CEL) s preskupením FIP1L1-PDGFRα.


Účinok Imatinibu Krka na výsledok transplantácie kostnej drene sa nestanovil.


Imatinib Krkaje indikovaný na:

  • liečbu dospelých pacientov s neresekovateľným dermatofibrosarcoma protuberans (DFSP) a dospelých pacientov s rekurentným a/alebo metastazujúcim DFSP, u ktorých nie je možný chirurgický zákrok.


U dospelých a pediatrických pacientov sa účinnosť imatinibu zakladá na stupni celkovej hematologickej a cytogenetickej odpovede a prežívaní bez progresie pri CML, na stupni hematologickej a cytogenetickej odpovede pri Ph+ ALL, MDS/MPD, na stupni hematologickej odpovede pri HES/CEL a na stupni objektívnej odpovede u dospelých pacientov s DFSP. Skúsenosti s imatinibom u pacientov s MDS/MPD spojenými s preskupeniami génu PDGFR sú veľmi obmedzené (pozri časť 5.1). K dispozícii nie sú kontrolované klinické skúšania, ktoré by preukázali prospešnosť alebo predĺženie prežívania pri týchto ochoreniach.


  1. Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie


Liečbu má podľa potreby začať lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s hematologickými malignitami a malígnymi sarkómami.


Pre dávky 400 mg a vyššie (pozri odporúčanie na dávkovanie uvedené nižšie) je dostupná 400 mg tableta (nedeliteľná).

Pre iné dávky ako 400 mg a 800 mg (pozri odporúčanie na dávkovanie uvedené nižšie) je dostupná 100 mg deliteľná tableta.


Predpísaná dávka sa podáva perorálne s jedlom a veľkým pohárom vody, aby sa minimalizovalo riziko podráždenia gastrointestinálneho traktu. Dávky 400 mg alebo 600 mg sa majú podávať raz denne, zatiaľ čo dávka 800 mg sa má podávať ako 400 mg dvakrát denne, ráno a večer.


U pacientov, ktorí nie sú schopní prehltnúť filmom obalené tablety, možno tablety rozpustiť v pohári neperlivej vody alebo jablkovej šťavy. Požadovaný počet tabliet sa pridá do primeraného objemu nápoja (približne 50 ml pri 100 mg tablete a 200 ml pri 400 mg tablete) a premieša lyžičkou. Suspenzia sa má podať ihneď po úplnom rozpade tablety/tabliet.


Dávkovanie pri CML u dospelých pacientov


U dospelých pacientov v blastickej kríze je odporúčaná dávka Imatinibu Krka600 mg/deň. Blastickú krízu definujú blasty v krvi alebo kostnej dreni ≥30 % alebo extramedulárne postihnutie iné ako hepatosplenomegália.


Trvanie liečby: V klinických skúšaniach sa v liečbe imatinibom pokračovalo až do progresie ochorenia. Účinok ukončenia liečby po dosiahnutí kompletnej cytogenetickej odpovede sa nesledoval.


O zvýšení dávky zo 600 mg na maximum 800 mg (podávaných ako 400 mg dvakrát denne) u pacientov v blastickej kríze možno uvažovať, pokiaľ nevzniknú závažné nežiaduce reakcie na liek a nie je prítomná závažná neutropénia alebo trombocytopénia nesúvisiaca s leukémiou, za nasledujúcich okolností: progresia ochorenia (kedykoľvek); nedosiahnutie uspokojivej hematologickej odpovede po najmenej 3 mesiacoch liečby; nedosiahnutie cytogenetickej odpovede po 12 mesiacoch liečby; alebo vymiznutie predtým dosiahnutej hematologickej a/alebo cytogenetickej odpovede. Po zvýšení dávky sa musia pacienti dôsledne sledovať pre možnosť zvýšeného výskytu nežiaducich reakcií pri vyšších dávkovaniach.


Dávkovanie pri CML u detí

Dávkovanie u detí sa má stanoviť podľa plochy povrchu tela (mg/m2). Odporúča sa denná dávka 340 mg/m2u detí v chronickej fáze CML a v pokročilých fázach CML (nemá sa prekročiť celková dávka 800 mg). Liek možno podávať buď raz denne, alebo dennú dávku možno rozdeliť na dve podania – jedno ráno a jedno večer. Odporúčania pre dávkovanie sa v súčasnosti zakladajú na malom počte pediatrických pacientov (pozri časti 5.1 a 5.2).


Nie sú skúsenosti s liečbou detí mladších ako 2 roky.


O zvýšení dávky z 340 mg/m2denne na 570 mg/m2denne (nemá sa prekročiť celková dávka 800 mg) u detí možno uvažovať, pokiaľ nevzniknú závažné nežiaduce reakcie na liek a nie je prítomná závažná neutropénia alebo trombocytopénia nesúvisiaca s leukémiou, za nasledujúcich okolností: progresia ochorenia (kedykoľvek); nedosiahnutie uspokojivej hematologickej odpovede po najmenej 3 mesiacoch liečby; nedosiahnutie cytogenetickej odpovede po 12 mesiacoch liečby; alebo vymiznutie predtým dosiahnutej hematologickej a/alebo cytogenetickej odpovede. Po zvýšení dávky sa musia pacienti dôsledne sledovať pre možnosť zvýšeného výskytu nežiaducich reakcií pri vyšších dávkovaniach.


Dávkovanie pri Ph+ ALL u dospelých pacientov

U dospelých pacientov s Ph+ ALL je odporúčaná dávka Imatinibu Krka600 mg/deň. Hematológovia, ktorí sú odborníkmi na vedenie liečby tohto ochorenia, majú dohliadať na liečbu počas všetkých fáz poskytovania starostlivosti.


Režim liečby: Podľa existujúcich údajov sa preukázala účinnosť a bezpečnosť imatinibu pri podávaní v dávke 600 mg/deň v kombinácii s chemoterapiou v indukčnej, konsolidačnej a udržiavacej fáze chemoterapie (pozri časť 5.1) u dospelých pacientov s novodiagnostikovanou Ph+ ALL. Trvanie liečby imatinibom môže byť rôzne v závislosti od zvoleného programu liečby, ale dlhšie expozície imatinibu spravidla priniesli lepšie výsledky.


U dospelých pacientov s relapsom alebo refraktérnou Ph+ ALL je monoterapia imatinibom v dávke 600 mg/deň bezpečná, účinná a môže sa podávať až do nástupu progresie ochorenia.


Dávkovanie pri Ph+ ALL u detí

Dávkovanie u detí sa má stanoviť podľa plochy povrchu tela (mg/m2). U detí s Ph+ ALL sa odporúča denná dávka 340 mg/m2(nesmie byť prekročená celková dávka 600 mg).


Dávkovanie pri MDS/MPD

U dospelých pacientov s MDS/MPD je odporúčaná dávka Imatinibu Krka400 mg/deň.


Trvanie liečby: V jedinom zatiaľ vykonanom klinickom skúšaní sa v liečbe imatinibom pokračovalo až do progresie ochorenia (pozri časť 5.1). V čase analýzy bol medián trvania liečby 47 mesiacov (24 dní-60 mesiacov).


Dávkovanie pri HES/CEL

U dospelých pacientov s HES/CEL je odporúčaná dávka Imatinibu Krka100 mg/deň.


Zvýšenie dávky zo 100 mg na 400 mg možno zvážiť, pokiaľ sa nevyskytli nežiaduce reakcie na liek, ak hodnotenia preukážu nedostatočnú odpoveď na liečbu.


V liečbe sa má pokračovať dovtedy, kým je pre pacienta prínosom.


Dávkovanie pri DFSP

U dospelých pacientov s DFSP je odporúčaná dávka Imatinibu Krka800 mg/deň.


Úprava dávkovania pre nežiaduce reakcie

Nehematologické nežiaduce reakcie

Ak sa pri užívaní imatinibu vyvinie závažná nehematologická nežiaduca reakcia, liečba sa musí vysadiť až do vymiznutia udalosti. Potom možno v liečbe primeraným spôsobom pokračovať, v závislosti od počiatočnej závažnosti udalosti.


Ak sa zvýši bilirubín na > 3-násobok stanovenej hornej hranice normálneho rozmedzia (IULN) alebo pečeňové aminotransferázy na > 5-násobok IULN, imatinib sa má vysadiť, kým sa hladiny bilirubínu nevrátia na < 1,5-násobok IULN a hladiny aminotransferázy na < 2,5-násobok IULN. V liečbe imatinibom potom možno pokračovať pri zníženej dennej dávke. U dospelých sa má dávka znížiť z 400 mg na 300 mg alebo z 600 mg na 400 mg, alebo z 800 mg na 600 mg, a u detí z 340 mg na 260 mg/m2/deň.


Hematologické nežiaduce reakcie

Pri závažnej neutropénii alebo trombocytopénii sa odporúča zníženie dávky alebo prerušenie liečby, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.


Úprava dávky pre neutropéniu a trombocytopéniu:

HES/CEL (začiatočná dávka 100 mg)

ANC < 1,0 x 109/l

a/alebo počet trombocytov < 50 x 109/l

  1. Prerušiť podávanie imatinibu kým ANC ≥ 1,5 x 109/l a počet trombocytov ≥ 75 x 109/l.

  2. Pokračovať v liečbe imatinibom predošlou dávkou (t.j. pred závažnou nežiaducou reakciou).

MDS/MPD (začiatočná dávka 400 mg)

HES/CEL (pri dávke 400 mg)

ANC < 1,0 x 109/l

a/alebo počet trombocytov < 50 x 109/l

  1. Prerušiť podávanie imatinibu kým ANC ≥ 1,5 x 109/l a počet trombocytov ≥ 75 x 109/l.

  2. Pokračovať v liečbe imatinibom predošlou dávkou (t.j. pred závažnou nežiaducou reakciou).

  3. Pri opakovanom poklese ANC < 1,0 x 109/l a/alebo počtu trombocytov < 50 x 109/l, zopakovať krok 1 a pokračovať v liečbe imatinibom zníženou dávkou 300 mg.

Chronická fáza CML u detí

(pri dávke 340 mg/m2)

ANC < 1,0 x 109/l

a/alebo počet trombocytov < 50 x 109/l

  1. Prerušiť podávanie imatinibu kým ANC ≥ 1,5 x 109/l a počet trombocytov ≥ 75 x 109/l.

  2. Pokračovať v liečbe imatinibom predošlou dávkou (t.j. pred závažnou nežiaducou reakciou).

  3. Pri opakovanom poklese ANC < 1,0 x 109/l a/alebo počtu trombocytov < 50 x 109/l, zopakovať krok 1 a pokračovať v liečbe imatinibom zníženou dávkou 260 mg/m2.

Blastická kríza a Ph+ ALL (začiatočná dávka 600 mg)

aANC < 0.5 x 109/l a/alebo počet trombocytov < 10 x 109/l

  1. Overiť či cytopénia súvisí s leukémiou (punkcia alebo biopsia kostnej drene).

  2. Ak cytopénia nesúvisí s leukémiou, znížiť dávku imatinibu na 400 mg.

  3. Ak cytopénia pretrváva počas 2 týždňov, znížiť dávku ďalej na 300 mg.

  4. Ak cytopénia pretrváva počas 4 týždňov a ešte stále nesúvisí s leukémiou, vysadiť imatinib, kým ANC ≥ 1 x 109/l a počet trombocytov ≥ 20 x 109/l, potom pokračovať v liečbe dávkou 300 mg.

Akcelerovaná fáza CML a blastická kríza u detí (začiatočná dávka 340 mg/m2)

aANC < 0.5 x 109/l

a/alebo počet trombocytov < 10 x 109/l

  1. Overiť či cytopénia súvisí s leukémiou (punkcia alebo biopsia kostnej drene).

  2. Ak cytopénia nesúvisí s leukémiou, znížiť dávku imatinibu na 260 mg/m2.

  3. Ak cytopénia pretrváva počas 2 týždňov, znížiť dávku ďalej na 200 mg/m2.

  4. Ak cytopénia pretrváva počas 4 týždňov a ešte stále nesúvisí s leukémiou, vysadiť imatinib, kým ANC ≥ 1 x 109/l a počet trombocytov ≥ 20 x 109/l, potom pokračovať v liečbe dávkou 200 mg/m2.

DFSP

(pri dávke 800 mg)

ANC < 1,0 x 109/l

a/alebo počet trombocytov < 50 x 109/l

  1. Prerušiť podávanie imatinibu, kým ANC ≥ 1,5 x 109/l a počet trombocytov ≥ 75 x 109/l.

  2. Pokračovať v liečbe imatinibom dávkou 600 mg.

  3. Pri opakovanom poklese ANC < 1,0 x 109/l a/alebo počtu trombocytov < 50 x 109/l, zopakovať krok 1 a pokračovať v liečbe imatinibom zníženou dávkou 400 mg.

ANC = absolútny počet neutrofilov

a výskyt po najmenej 1 mesiaci liečby


Osobitné skupiny pacientov

Použitie v pediatrickej populácii:Nie sú žiadne skúsenosti s použitím u detí s CML mladších ako 2 roky a s Ph+ ALL mladších ako 1 rok (pozri časť 5.1). Skúsenosti s použitím u detí s MDS/MPD, DFSP a HES/CEL sú veľmi obmedzené.


Bezpečnosť a účinnosť imatinibu u detí s MDS/MPD, DFSP a HES/CEL vo veku menej ako 18 rokov neboli stanovené v klinických skúšaniach. V súčasnosti dostupné publikované údaje sú zhrnuté v časti 5.1, ale neumožňujú uviesť odporúčania pre dávkovanie.


Hepatálna insuficiencia:Imatinib sa metabolizuje hlavne v pečeni. Pacientom s ľahkou, stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie pečene sa má podávať najnižšia odporúčaná dávka 400 mg denne. Dávku možno znížiť ak nie je tolerovaná (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.2).


Hodnotenie poruchy funkcie pečene:


Porucha funkcie pečene

Testy funkcie pečene

Ľahká

Celkový bilirubín: = 1,5 ULN

AST: >ULN (hodnota môže byť normálna alebo <ULN, ak celkový bilirubín je > ULN)

Stredne ťažká

Celkový bilirubín: > 1,5–3,0 ULN

AST: akákoľvek hodnota

Ťažká

Celkový bilirubín: > 3–10 ULN

AST: akákoľvek hodnota

ULN = horná hranica normálneho rozmedzia zdravotníckeho zariadenia

AST = aspartátaminotransferáza


Renálna insuficiencia:Pacientom s poruchou funkcie obličiek alebo dialyzovaným pacientom sa má ako začiatočná dávka podávať najnižšia odporúčaná dávka 400 mg denne. U týchto pacientov sa však odporúča opatrnosť. Dávku možno znížiť, ak nie je tolerovaná. Ak je tolerovaná, možno ju zvýšiť pri nedostatočnej účinnosti (pozri časti 4.4 a 5.2).


Starší ľudia:Farmakokinetika imatinibu sa nesledovala osobitne u starších ľudí. V klinických skúšaniach s dospelými pacientmi, z ktorých viac ako 20 % bolo 65-ročných a starších, sa nepozorovali významné rozdiely vo farmakokinetike súvisiace s vekom. Nie je potrebné osobitné odporúčanie pre dávkovanie u starších ľudí.


  1. Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


  1. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Ak sa imatinib podáva súčasne s inými liekmi, sú možné liekové interakcie. Opatrnosť je potrebná pri užívaní Imatinibu Krka s inhibítormi proteáz, azolovými antimykotikami, niektorými makrolidmi (pozri časť 4.5), substrátmi CYP3A4 s úzkym terapeutickým oknom (napr. cyklosporínom, pimozidom, takrolimom, sirolimom, ergotamínom, diergotamínom, fentanylom, alfentanilom, terfenadínom, bortezomibom, docetaxelom, chinidínom) alebo warfarínom a inými kumarínovými derivátmi (pozri časť 4.5).


Súčasné užívanie imatinibu a liekov, ktoré indukujú CYP3A4 (napr. dexametazón, fenytoín, karbamazepín, rifampicín, fenobarbital alebo Hypericum perforatum– ľubovník bodkovaný) môže významne znížiť expozíciu imatinibu a tým prípadne zvýšiť riziko zlyhania liečby. Preto sa má vyhnúť súčasnému podávaniu silných induktorov CYP3A4 a imatinibu (pozri časť 4.5).


Hypotyreóza

Klinické prípady hypotyreózy sa zaznamenali u pacientov po tyreoidektómii, ktorí počas liečby imatinibom dostávali ako substitúciu levotyroxín (pozri časť 4.5). U takýchto pacientov sa majú dôsledne monitorovať hladiny tyreotropínu (TSH).


Hepatotoxicita

Imatinib sa metabolizuje hlavne v pečeni a iba 13 % sa vylučuje obličkami. U pacientov s poruchou funkcie pečene (ľahká, stredne ťažká alebo ťažká) sa majú dôsledne monitorovať periférny krvný obraz a pečeňové enzýmy (pozri časti 4.2, 4.8 a 5.2). Musí sa vziať do úvahy, že pacienti s iným neuvedeným zdravotným stavom môžu mať v pečeni metastázy, ktoré môžu spôsobiť poruchu funkcie pečene.


Pri imatinibe sa pozorovali prípady poškodenia pečene, vrátane zlyhania pečene a nekrózy pečene. Pri kombinovaní imatinibu s režimami vysokých dávok chemoterapie sa pozorovalo zvýšenie závažných reakcií pečene. Funkcia pečene sa má starostlivo monitorovať v prípade, keď sa imatinib kombinuje s režimami chemoterapie, o ktorých je tiež známe, že sa spájajú s poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.5 a 4.8).


Zadržiavanie tekutiny

Závažné zadržiavanie tekutiny (pleurálny výpotok, edém, pľúcny edém, ascites, povrchový edém) sa zaznamenalo u približne 2,5 % pacientov s novodiagnostikovanou CML užívajúcich imatinib. Preto sa naliehavo odporúča pravidelne kontrolovať hmotnosť pacientov. Neočakávané rýchle zvýšenie hmotnosti sa má dôsledne vyšetriť, a ak je to potrebné, má sa začať s primeranou podpornou starostlivosťou a liečebnými opatreniami. V klinických skúšaniach bol zvýšený výskyt týchto udalostí u starších pacientov a pacientov s ochorením srdca v anamnéze. Preto sa má postupovať opatrne u pacientov s poruchou funkcie srdca.


Pacienti s ochorením srdca

Pacientov s ochorením srdca, rizikovými faktormi pre zlyhanie srdca alebo zlyhaním obličiek v anamnéze je potrebné starostlivo sledovať a každého pacienta s príznakmi alebo prejavmi poukazujúcimi na zlyhanie srdca alebo obličiek je potrebné vyšetriť a liečiť.


U pacientov s hypereozinofilným syndrómom (HES) s okultnou infiltráciou myokardu bunkami HES sa so začatím liečby imatinibom spájali ojedinelé prípady kardiogénneho šoku/poruchy funkcie ľavej komory s degranuláciou buniek HES. Po podaní systémových steroidov, opatreniach na podporu cirkulácie a dočasnom vysadení imatinibu bolo ochorenie podľa hlásení reverzibilné. Pretože pri imatinibe boli menej často hlásené nežiaduce účinky na srdce, má sa u pacientov s HES/CEL pred začatím liečby zvážiť dôkladné vyhodnotenie pomeru jej prínosu a rizika.


Myelodysplastické/myeloproliferatívne ochorenia s preskupeniami génu PDGFR by sa mohli spájať s vysokými hladinami eozinofilov. Pred podaním imatinibu sa má preto zvážiť vyhodnotenie stavu kardiológom, echokardiografické vyšetrenie a stanovenie sérového troponínu u pacientov s HES/CEL a u pacientov s MDS/MPD spojenými s vysokými hladinami eozinofilov. Ak je niektorý nález neprimeraný, má sa na začiatku liečby uvážiť sledovanie kardiológom a profylaktické použitie systémových steroidov (1-2 mg/kg) počas jedného až dvoch týždňov súčasne s imatinibom.


Gastrointestinálne krvácanie

V klinickom skúšaní s pacientmi s iným neuvedeným zdravotným stavom sa zaznamenalo gastrointestinálne krvácanie aj krvácanie vo vnútri nádoru (pozri časť 4.8). Na základe dostupných údajov sa nezistili predisponujúce faktory (napr. veľkosť nádoru, lokalizácia nádoru, poruchy zrážania krvi), ktoré by u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom zvyšovali riziko niektorého z uvedených typov krvácania. Pretože zvýšená vaskularita a náchylnosť na krvácanie sú charakteristickou črtou a súčasťou klinického priebehu iného neuvedeného zdravotného stavu, majú sa u všetkých pacientov používať štandardné postupy monitorovania a liečby krvácania.


Syndróm z rozpadu nádoru

Vzhľadom na možný výskyt syndrómu z rozpadu nádoru (TLS) sa pred začatím liečby imatinibom odporúča úprava klinicky významnej dehydratácie a liečba vysokých hladín kyseliny močovej (pozri časť 4.8).


Laboratórne vyšetrenia

Počas liečby imatinibom sa musia pravidelne vykonávať kontroly kompletného krvného obrazu. Liečba imatinibom sa u pacientov s CML spájala s neutropéniou alebo trombocytopéniou. Výskyt týchto cytopénií však pravdepodobne súvisí s fázou liečeného ochorenia a je častejší u pacientov v akcelerovanej fáze CML alebo blastickej kríze ako u pacientov v chronickej fáze CML. Liečbu imatinibom možno prerušiť alebo možno znížiť dávku, ako sa odporúča v časti 4.2.


U pacientov, ktorí dostávajú imatinib, sa majú pravidelne vykonávať testy funkcie pečene (aminotransferázy, bilirubín, alkalická fosfatáza).


U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa expozícia imatinibu v plazme zdá byť vyššia ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek, pravdepodobne ako následok zvýšenej plazmatickej hladiny alfa-kyslého glykoproteínu (AGP), bielkoviny viažucej imatinib, u týchto pacientov. Pacientom s poruchou funkcie obličiek sa má podať najnižšia začiatočná dávka. Pri liečbe pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek je potrebná opatrnosť. Dávku možno znížiť, ak nie je tolerovaná (pozri časti 4.2 a 5.2).


Pediatrická populácia

Zaznamenali sa hlásenia o prípadoch spomalenia rastu u detí a predpubertálnych detí, ktoré dostávali imatinib. Dlhodobé účinky dlhotrvajúcej liečby imatinibom na rast u detí nie sú známe. Preto sa počas liečby imatinibom odporúča dôsledné monitorovanie rastu u detí (pozri časť 4.8).


Imatinib Krka obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými poruchami intolerancie galaktózy, s lapónskym deficitom laktázy alebo s poruchou absorbcie glukózy a galaktózy nemajú užívať tento liek.


  1. Liekové a iné interakcie


Liečivá, ktoré môžu zvýšiťplazmatické koncentrácie imatinibu:

Látky, ktoré inhibujú aktivitu izoenzýmu CYP3A4 cytochrómu P450 (napr. inhibítory proteáz ako indinavir, lopinavir/ritonavir, ritonavir, sachinavir, telaprevir, nelfinavir, boceprevir; azolové antimykotiká vrátane ketokonazolu, itrakonazolu, posakonazolu, vorikonazolu; niektoré makrolidy ako erytromycín, klaritromycín a telitromycín), môžu spomaliť metabolizmus a zvýšiť koncentráciu imatinibu. Expozícia imatinibu sa významne zvýšila (priemerná hodnota Cmaximatinibu vzrástla o 26 % a AUC o 40 %) u zdravých osôb, keď sa imatinib podal súčasne s jednorazovou dávkou ketokonazolu (inhibítor CYP3A4). Opatrnosť je potrebná pri podávaní imatinibu s inhibítormi triedy CYP3A4.


Liečivá, ktoré môžu znížiťplazmatické koncentrácie imatinibu:

Látky, ktoré indukujú aktivitu CYP3A4 (napr. dexametazón, fenytoín, karbamazepín, rifampicín, fenobarbital, fosfenytoín, primidon alebo Hypericum perforatum– ľubovník bodkovaný), môžu významne znížiť expozíciu imatinibu a tým prípadne zvýšiť riziko zlyhania liečby. Predchádzajúca liečba opakovaným podávaním 600 mg rifampicínu, po ktorej nasledovala jednorazová dávka 400 mg imatinibu, spôsobila pokles Cmaxo najmenej 54 % a AUC(0-∞)o najmenej 74 % oproti zodpovedajúcim hodnotám bez liečby rifampicínom. Podobné výsledky sa pozorovali u pacientov s malígnymi gliómami, ktorí boli liečení imatinibom počas užívania antiepileptík indukujúcich enzýmy (EIAED), napr. karbamazepínu, oxkarbazepínu a fenytoínu. Hodnota AUC imatinibu v plazme sa znížila o 73 % v porovnaní s pacientmi, ktorí neužívali EIAED. Je potrebné vyhnúť sa súčasnému podávaniu rifampicínu alebo silných induktorov CYP3A4 a imatinibu.


Liečivá, ktorých plazmatické koncentrácie môže zmeniť imatinib

Imatinib zvyšuje priemernú hodnotu Cmaxsimvastatínu (substrát CYP3A4) na 2-násobok a AUC na 3,5-násobok, čo poukazuje na inhibíciu CYP3A4 imatinibom. Preto sa odporúča opatrnosť pri podávaní imatinibu so substrátmi CYP3A4 s úzkym terapeutickým oknom (napr. cyklosporínom, pimozidom, takrolimom, sirolimom, ergotamínom, diergotamínom, fentanylom, alfentanylom, terfenadínom, bortezomibom, docetaxelom a chinidínom). Imatinib môže zvyšovať plazmatickú koncentráciu iných liečiv metabolizovaných CYP3A4 (napr. triazolobenzodiazepínov, blokátorov kalciových kanálov dihydropyridínového typu, niektorých inhibítorov HMG-CoA-reduktázy, t.j. statínov atď.).


Vzhľadom na známe zvýšené riziko krvácania v súvislosti s užívaním imatinibu (hemorágia), pacientom, u ktorých sa vyžaduje antikoagulačná liečba, sa má podávať nízkomolekulový alebo štandardný heparín miesto kumarínových derivátov (napr. warfarínu).


Imatinib in vitroinhibuje aktivitu izoenzýmu CYP2D6 cytochrómu P450 v podobných koncentráciách aké ovplyvňujú aktivitu izoenzýmu CYP3A4. Imatinib v dávke 400 mg dvakrát denne mal inhibičný účinok na metabolizmus metoprololu sprostredkovaný CYP2D6, so zvýšením Cmaxa AUC metoprololu približne o 23 % (90 % CI[1,16-1,30]). Úprava dávky sa nezdá byť potrebná, keď sa imatinib podáva súčasne so substrátmi CYP2D6, pri substrátoch CYP2D6 s úzkym terapeutickým oknom, ako je metoprolol, sa však odporúča opatrnosť. U pacientov liečených metoprololom sa má zvážiť klinické monitorovanie.


Imatinib in vitroinhibuje O-glukuronidáciu paracetamolu s hodnotou Ki 58,5 μmol/l. Táto inhibícia sa nepozorovala in vivopo podaní imatinibu 400 mg a 1 000 mg paracetamolu. Vyššie dávky imatinibu a paracetamolu sa nesledovali.


Preto je potrebná opatrnosť pri súčasnom používaní vysokých dávok imatinibu a paracetamolu.


U pacientov po tyreoidektómii, ktorí dostávajú levotyroxín, sa pri súčasnom podávaní imatinibu môže znížiť expozícia levotyroxínu v plazme (pozri časť 4.4). Preto sa odporúča opatrnosť. Mechanizmus pozorovanej interakcie však nie je v súčasnosti známy.


Klinické skúsenosti so súčasným podávaním imatinibu a chemoterapie sú u pacientov s Ph+ ALL (pozri časť 5.1), ale liekové interakcie medzi imatinibom a režimami chemoterapie nie sú uspokojivo opísané. Nežiaduce udalosti pri imatinibe, napr. hepatotoxicita, myelosupresia alebo iné, sa môžu zhoršiť a vyskytli sa správy o tom, že súčasné použitie s L-asparaginázou sa môže spájať so zvýšenou hepatotoxicitou (pozri časť 4.8). Preto použitie imatinibu v kombinácii vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.


  1. Fertilita, gravidita a laktácia


Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku je nutné poučiť, aby počas liečby používali účinnú antikoncepciu.


Gravidita

Údaje o použití imatinibu u gravidných žien sú obmedzené. Štúdie na zvieratách však preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3) a nie je známe potenciálne riziko pre plod. Imatinib sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je jednoznačne potrebné. Ak sa použije počas gravidity, pacientka sa musí oboznámiť s prípadným rizikom pre plod.


Laktácia

Údaje o distribúcii imatinibu do ľudského mlieka sú obmedzené. Štúdie u dvoch dojčiacich žien ukázali, že imatinib aj jeho aktívny metabolit sa môžu distribuovať do ľudského mlieka. Stanovená hodnota pomeru v mlieku a plazme skúmaná u jednej pacientky bola 0,5 pre imatinib a 0,9 pre metabolit, čo naznačuje väčšiu distribúciu metabolitu do mlieka. Ak sa zváži kombinovaná koncentrácia imatinibu a metabolitu a maximálny denný príjem mlieka dojčatami, celková očakávaná expozícia by bola nízka (~10 % terapeutickej dávky). Pretože účinky expozície dojčaťa nízkym dávkam imatinibu nie sú známe, ženy užívajúce imatinib nemajú dojčiť.


Fertilita

V predklinických štúdiách nebola ovplyvnená fertilita samcov a samíc potkana (pozri časť 5.3). Štúdie na pacientoch užívajúcich imatinib a jeho účinku na fertilitu a gametogenézu sa nevykonali. Pacienti, ktorých znepokojuje ich fertilita počas liečby imatinibom, sa majú poradiť so svojím lekárom.


  1. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Pacienti sa majú upozorniť na možný výskyt nežiaducich účinkov počas liečby imatinibom, ako sú závraty, rozmazané videnie alebo somnolencia. Preto sa odporúča opatrnosť pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov.


  1. Nežiaduce účinky


U pacientov v pokročilých štádiách malignít sa môže vyskytovať mnoho komplikovaných stavov, ktoré sťažujú stanovenie kauzality nežiaducich reakcií pre rôznorodosť príznakov súvisiacich so základným ochorením, progresiu základného ochorenia a súčasné podávanie početných liekov.


V klinických skúšaniach pri CML sa predčasné ukončenie liečby pre nežiaduce reakcie súvisiace s liekom pozorovalo u 2,4 % novodiagnostikovaných pacientov, 4 % pacientov v neskorej chronickej fáze po zlyhaní liečby interferónom, 4 % pacientov v akcelerovanej fáze po zlyhaní liečby interferónom a 5 % pacientov v blastickej kríze po zlyhaní liečby interferónom. Pri inom neuvedenom zdravotnom stave sa skúšaný liek vysadil pre nežiaduce reakcie súvisiace s liekom u 4 % pacientov.


Nežiaduce reakcie boli, okrem dvoch výnimiek, podobné pri všetkých indikáciách. Myelosupresia sa pozorovala vo väčšom rozsahu u pacientov s CML ako u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom, čo je pravdepodobne dôsledkom základného ochorenia. V klinickom skúšaní s pacientmi s iným neuvedeným zdravotným stavom sa vyskytlo u 7 (5 %) pacientov krvácanie 3./4. stupňa podľa všeobecných kritérií toxicity (CTC), a to gastrointestinálne krvácanie (3 pacienti), krvácanie vo vnútri nádoru (3 pacienti), alebo oboje (1 pacient). Lokalizácia nádorov mohla byť príčinou gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4). Gastrointestinálne krvácanie a krvácanie vo vnútri nádoru môže byť vážne a niekedy smrteľné. Najčastejšie zaznamenané (≥10 %) nežiaduce reakcie súvisiace s liekom u oboch ochorení boli slabá nauzea, vracanie, hnačka, bolesť brucha, únava, bolesť svalov, svalové kŕče a vyrážka. Povrchové edémy boli častým nálezom vo všetkých klinických skúšaniach a popísali sa prevažne ako periorbitálne edémy alebo edémy dolných končatín. Tieto edémy však boli len zriedka závažné a možno ich zvládnuť diuretikami, inými podpornými opatreniami alebo znížením dávky imatinibu.


Keď sa imatinib kombinoval s vysokými dávkami chemoterapie u pacientov s Ph+ ALL, pozorovali sa prechodné toxické účinky na pečeň vo forme zvýšenia aminotransferáz a hyperbilirubinémie. S ohľadom na obmedzený súbor údajov o bezpečnosti boli doteraz hlásené nežiaduce účinky u detí zhodné so známym bezpečnostným profilom u dospelých s Ph+ ALL. Hoci je bezpečnostná databáza detí s Ph+ ALL limitovaná, neboli zaznamenané žiadne nové nežiaduce účinky.


Rôzne nežiaduce reakcie, ako je pleurálny výpotok, ascites, pľúcny edém a rýchle zvýšenie hmotnosti s povrchovým edémom alebo bez neho, možno súhrnne opísať ako „zadržiavanie tekutiny“. Tieto reakcie sa zvyčajne dajú zvládnuť dočasným vysadením imatinibu a podávaním diuretík a inými vhodnými podpornými opatreniami. Niektoré z týchto reakcií však môžu byť závažné alebo život ohrozujúce a niekoľko pacientov v blastickej kríze zomrelo po komplikovanom klinickom obraze pleurálneho výpotku, kongestívneho zlyhania srdca a zlyhania obličiek. V pediatrických klinických skúšaniach sa nezistili žiadne osobitné údaje týkajúce sa bezpečnosti.


Nežiaduce reakcie

Nežiaduce reakcie, ktoré sa zaznamenali častejšie ako len v ojedinelých prípadoch, sa uvádzajú ďalej podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu. Kategórie frekvencií sú definované pomocou nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).


V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí frekvencie, najčastejšie ako prvé.


Nežiaduce reakcie a ich frekvencie uvedené v Tabuľke 1 sú založené na hlavných registračných klinických skúšaniach.


Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach


Infekcie a nákazy

Menej časté:

Herpes zoster, herpes simplex, nazofaryngitída, pneumónia1, sínusitída, celulitída,infekcia horných dýchacích ciest, chrípka, infekcia močových ciest, gastroenteritída, sepsa

Zriedkavé:

Hubová infekcia

Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)

Zriedkavé:

Syndróm rozpadu tumoru

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi časté:

Neutropénia, trombocytopénia, anémia

Časté:

Pancytopénia, febrilná neutropénia

Menej časté:

Trombocytémia, lymfopénia, útlm kostnej drene, eozinofília, lymfadenopatia

Zriedkavé:

Hemolytická anémia

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté:

Anorexia

Menej časté:

Hypokaliémia, zvýšenie chuti do jedla, hypofosfatémia, zníženie chuti do jedla, dehydratácia, dna, hyperurikémia, hyperkalciémia, hyperglykémia, hyponatriémia

Zriedkavé:

Hyperkaliémia, hypomagneziémia

Psychické poruchy

Časté:

Nespavosť

Menej časté:

Depresia, zníženie libida, úzkosť

Zriedkavé:

Zmätenosť

Poruchy nervového systému

Veľmi časté:

Bolesť hlavy2

Časté:

Závraty, parestézia, poruchy vnímania chuti, hypoestézia

Menej časté:

Migréna, somnolencia, synkopa, periférna neuropatia, zhoršenie pamäti, zápal sedacieho nervu, syndróm nepokojných nôh, tremor, krvácanie do mozgu

Zriedkavé:

Zvýšenie vnútrolebkového tlaku, kŕče, zápal zrakového nervu

Poruchy oka

Časté:

Edém očného viečka, zvýšená lakrimácia, krvácanie do spojiviek, konjunktivitída, suché oko, rozmazané videnie

Menej časté:

Podráždenie oka, bolesť oka, orbitálny edém, krvácanie do skléry, krvácanie do sietnice, blefaritída, makulárny edém

Zriedkavé:

Katarakta, glaukóm, edém zrakovej papily

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté:

Vertigo, tinitus, strata sluchu

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté:

Palpitácie, tachykardia, kongestívne zlyhanie srdca3, pľúcny edém

Zriedkavé:

Arytmia, fibrilácia predsiení, zastavenie srdca, infarkt myokardu, angina pectoris, perikardiálny výpotok

Poruchy ciev4

Časté:

Návaly tepla, krvácanie

Menej časté:

Hypertenzia, hematóm, subdurálny hematóm, periférny pocit chladu, hypotenzia, Raynaudov fenomén

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté:

Dyspnoe, epistaxa, kašeľ

Menej časté:

Pleurálny výpotok5, bolesť hltana a hrtana, faryngitída

Zriedkavé:

Bolesť pohrudnice, pľúcna fibróza, pľúcna hypertenzia, krvácanie do pľúc

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté:

Nauzea, hnačka, vracanie, dyspepsia, bolesť brucha6

Časté:

Flatulencia, distenzia brucha, gastroezofageálny reflux, zápcha, suchosť v ústach, gastritída

Menej časté:

Stomatitída, ulcerácia v ústach, gastrointestinálne krvácanie7, eruktácia, meléna, ezofagitída, ascites, vred žalúdka, hemateméza, cheilitída, dysfágia, pankreatitída

Zriedkavé:

Kolitída, ileus, zápalové ochorenie čriev

Poruchy pečene a žlčových ciest

Časté:

Zvýšenie pečeňových enzýmov

Menej časté:

Hyperbilirubinémia, hepatitída, žltačka

Zriedkavé:

Zlyhanie pečene8, nekróza pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté:

Periorbitálny edém, dermatitída/ekzém/vyrážka

Časté:

Pruritus, edém tváre, suchosť kože, erytém, alopécia, nočné potenie, reakcie z fotosenzitivity

Menej časté:

Pľuzgierovitý exantém, zmliaždeniny, zvýšené potenie, urtikária, ekchymóza, zvýšená náchylnosť k tvorbe podliatín, hypotrichóza, znížená pigmentácia kože, exfoliatívna dermatitída, lámavosť nechtov, folikulitída, petechie, psoriáza, purpura, zvýšená pigmentácia kože, bulózne erupcie

Zriedkavé:

Akútna febrilná neutrofilná dermatóza (Sweetov syndróm), zmena sfarbenia nechtov, angioneurotický edém, vezikulárny exantém, multiformný erytém, leukocytoklastická vaskulitída, Stevensov-Johnsonov syndróm, akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP)

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Veľmi časté:

Svalové kŕče, bolesti kostry a svalstva vrátane myalgie, artralgia, bolesti kostí9

Časté:

Opuch kĺbov

Menej časté:

Stuhnutosť kĺbov a svalov

Zriedkavé:

Svalová slabosť, artritída, rabdomyolýza/myopatia

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté:

Bolesť obličiek, hematúria, akútne zlyhanie obličiek, častejšie močenie

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté:

Gynekomastia, erektilná dysfunkcia, menorágia, nepravidelná menštruácia, porucha sexuálnej funkcie, bolesť bradaviek, zväčšenie prsníkov, skrotálny edém

Zriedkavé:

Hemoragické corpus luteum/hemoragická ovariálna cysta

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté:

Retencia tekutiny a edém, únava

Časté:

Slabosť, pyrexia, anasarka, zimnica, triaška

Menej časté:

Bolesť na hrudi, celková nevoľnosť

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté:

Zvýšenie hmotnosti

Časté:

Zníženie hmotnosti

Menej časté:

Zvýšenie kreatinínu krvi, zvýšenie kreatínfosfokinázy v krvi, zvýšenie laktátdehydrogenázy v krvi, zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi

Zriedkavé:

Zvýšenie amylázy v krvi


1 Pneumónia sa zaznamenala najčastejšie u pacientov s transformovanou CML a u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom.

2 Bolesť hlavy bola najčastejšia u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom.

3 Pri zohľadnení pacientorokov sa srdcové príhody, vrátane kongestívneho zlyhania srdca, pozorovali častejšie u pacientov s transformovanou CML ako u pacientov s chronickou CML.

4 Návaly tepla boli najčastejšie u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom a krvácanie (hematóm, hemorágia) bolo najčastejšie u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom a s transformovanou CML (CML-AP a CML-BC).

5 Pleurálny výpotok bol hlásený častejšie u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom a u pacientov s transformovanou CML (CML-AP a CML-BC) ako u pacientov s chronickou CML.

6+7 Bolesť brucha a gastrointestinálne krvácanie sa najčastejšie pozorovali u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom.

8 Zaznamenalo sa niekoľko smrteľných prípadov zlyhania pečene a nekrózy pečene.

9 Bolesť svalov a kostí a s ňou súvisiace udalosti sa pozorovali častejšie u pacientov s CML ako u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom.


Nasledujúce typy reakcií sa zaznamenali hlavne pri postmarketingových skúsenostiach s imatinibom. Zahŕňajú spontánne hlásenia o prípadoch, ako aj vážne nežiaduce udalosti z prebiehajúcich klinických skúšaní, programov rozšíreného prístupu, klinických farmakologických štúdií a výskumných štúdií pri neschválených indikáciách. Pretože tieto reakcie sú hlásené u populácie neurčitej veľkosti, nie je vždy možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu alebo určiť príčinný vzťah k expozícii imatinibu.


Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie z postmarketingových hlásení


Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)

Neznáme:

Krvácanie vnútri nádoru/nekróza nádoru

Poruchy imunitného systému

Neznáme:

Anafylaktický šok

Poruchy nervového systému

Neznáme:

Edém mozgu

Poruchy oka

Neznáme:

Krvácanie do sklovca

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Neznáme:

Perikarditída, tamponáda srdca

Poruchy ciev

Neznáme:

Trombóza/embólia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Neznáme:

Akútne zlyhanie dýchania1, intersticiálna pľúcna choroba

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Neznáme:

Ileus/intestinálna obštrukcia, gastrointestinálna perforácia, divertikulitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme:

Syndróm palmoplantárnej erytrodyzestézie

Neznáme:

Lichenoidná keratóza, lichen planus

Neznáme:

Toxická epidermálna nekrolýza

Neznáme:

Liekový exantém s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS syndróm)

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme:

Avaskulárna nekróza/nekróza bedrového kĺbu

Neznáme:

Spomalenie rastu u detí

  1. Smrteľné prípady sa zaznamenali u pacientov s pokročilým ochorením, závažnými infekciami, závažnou neutropéniou a inými závažnými sprievodnými ochoreniami.


Odchýlky laboratórnych hodnôt

Hematologické vyšetrenia

Cytopénie, hlavne neutropénia a trombocytopénia, sa opakovane pozorovali vo všetkých klinických skúšaniach pri CML, so sklonom k častejšiemu výskytu pri vysokých dávkach ≥750 mg (klinické skúšanie fázy I). Výskyt cytopénií však jednoznačne závisel aj od fázy ochorenia, pričom 3. alebo 4. stupeň neutropénií (ANC <1,0 x 109/l) a trombocytopénií (počet trombocytov <50 x 109/l) sa vyskytoval 4- až 6-krát častejšie v blastickej kríze a akcelerovanej fáze (59-64 % neutropénií a 44-63 % trombocytopénií) v porovnaní s novodiagnostikovanými pacientmi v chronickej fáze CML (16,7 % neutropénií a 8,9 % trombocytopénií). Pri novodiagnostikovanej chronickej fáze CML sa pozoroval 4. stupeň neutropénie (ANC <0,5 x 109/l) u 3,6 % pacientov a trombocytopénie (počet trombocytov <10 x 109/l) u menej ako 1 % pacientov. Medián trvania neutropenických epizód bol zvyčajne v rozmedzí 2 až 3 týždňov, trombocytopenických epizód 3 až 4 týždňov. Tieto udalosti možno obvykle zvládnuť buď znížením dávky, alebo prerušením liečby imatinibom, alebo v zriedkavých prípadoch si môžu vyžiadať trvalé ukončenie liečby. U pediatrických pacientov s CML boli najčastejšie pozorovanými príznakmi toxicity 3. alebo 4. stupeň cytopénií vrátane neutropénie, trombocytopénie a anémie. Spravidla sa vyskytujú počas prvých mesiacov liečby.


V klinickom skúšaní u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom sa zaznamenala anémia 3. stupňa v 5,4 % a 4. stupňa v 0,7 % prípadov a mohla súvisieť s gastrointestinálnym krvácaním alebo krvácaním vo vnútri nádoru aspoň u niektorých z týchto pacientov. Neutropénia 3. stupňa sa pozorovala u 7,5 % a 4. stupňa u 2,7 % pacientov, trombocytopénia 3. stupňa u 0,7 % pacientov. U žiadneho pacienta sa nevyvinula trombocytopénia 4. stupňa. Pokles počtu leukocytov (WBC) a neutrofilov sa vyskytoval najmä počas prvých 6 týždňov liečby, neskôr boli hodnoty pomerne stále.


Biochemické vyšetrenia

Závažné zvýšenie aminotransferáz (<5 %) alebo bilirubínu (<1 %) sa pozorovalo u pacientov s CML a zvyčajne sa zvládlo znížením dávky alebo prerušením liečby (medián trvania týchto epizód bol približne 1 týždeň). Liečba sa musela trvalo ukončiť pre odchýlky pečeňových laboratórnych testov u menej ako 1 % pacientov s CML. U pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom sa pozorovalo zvýšenie ALT (alanínaminotransferázy) 3. alebo 4. stupňa u 6,8 % a zvýšenie AST (aspartátaminotransferázy) 3. alebo 4. stupňa u 4,8 % pacientov. Bilirubín sa zvýšil u menej ako 3 % pacientov.


Vyskytli sa prípady cytolytickej a cholestatickej hepatitídy a zlyhania pečene, ktoré sa niekedy skončili smrťou, vrátane jedného pacienta po užití vysokej dávky paracetamolu.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V


  1. Predávkovanie


Skúsenosti s dávkami vyššími ako odporúčaná terapeutická dávka sú obmedzené. Ojedinelé prípady predávkovania imatinibom boli hlásené spontánne a v literatúre. V prípade predávkovania má byť pacient pod dohľadom a má sa mu podať primeraná symptomatická liečba. Tieto prípady sa podľa hlásení spravidla končili „zlepšením“ alebo „zotavením“. Prípady, ktoré boli hlásené pri rôznych dávkových rozmedziach, sú nasledovné:


Dospelí

1 200 až 1 600 mg (trvanie sa rôznilo od 1 do 10 dní): Nauzea, vracanie, hnačka, vyrážka, erytém, edém, opuch, únava, svalové kŕče, trombocytopénia, pancytopénia, bolesť brucha, bolesť hlavy, znížená chuť do jedla.

1 800 až 3 200 mg (až 3 200 mg denne počas 6 dní): Slabosť, myalgia, zvýšená kreatínfosfokináza, zvýšený bilirubín, bolesť žalúdka a čriev.

6 400 mg (jednorazová dávka): V literatúre zaznamenaný jeden prípad jedného pacienta, u ktorého sa vyskytla nauzea, vracanie, bolesť brucha, pyrexia, opuch tváre, znížený počet neutrofilov, zvýšené aminotransferázy.

8 až 10 g (jednorazová dávka): Bolo hlásené vracanie a bolesť žalúdka a čriev.


Pediatrická populácia

U jedného 3-ročného chlapca sa po jednorazovej dávke 400 mg vyskytlo vracanie, hnačka a anorexia a u ďalšieho 3-ročného chlapca po jednorazovej dávke 980 mg došlo k zníženiu počtu leukocytov a hnačke.


V prípade predávkovania má byť pacient pod dohľadom a má sa mu podať primeraná podporná liečba.


  1. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01XE01.


Mechanizmus účinku

Imatinib je nízkomolekulový inhibítor proteíntyrozínkinázy, ktorý účinne inhibuje aktivitu bcr-abl tyrozínkinázy (TK), ako aj niekoľkých TK receptorov: Kit, receptor rastového faktora kmeňových buniek (SCF) kódovaný protoonkogénom c-Kit, receptory diskoidínovej domény (DDR1 a DDR2), receptor faktora stimulujúceho kolónie (CSF-1R) a receptory doštičkového rastového faktora alfa a beta (PDGFR-alfa a PDGFR-beta). Imatinib môže tiež inhibovať procesy v bunke, ktoré sú sprostredkované aktiváciou týchto receptorových kináz.


Farmakodynamické účinky

Imatinib je inhibítor proteíntyrozínkinázy, ktorý účinne inhibuje bcr-abl-tyrozínkinázu in vitro, na bunkovej úrovni a in vivo. Látka selektívne inhibuje proliferáciu a indukuje apoptózu bunkových línií s pozitivitou bcr-abl, ako aj čerstvých leukemických buniek od pacientov s CML s pozitívnym chromozómom Philadelphia a s akútnou lymfoblastickou leukémiou (ALL).


In vivozlúčenina vykazuje protinádorovú aktivitu v monoterapii na zvieracích modeloch pri použití nádorových buniek s pozitivitou bcr-abl.


Imatinib je tiež inhibítor receptorových tyrozínkináz doštičkového rastového faktora (PDGF), PDGF-R, a faktora kmeňových buniek (SCF), c-Kit, a inhibuje bunkové deje sprostredkované PDGF a SCF. Konštitutívna aktivácia proteíntyrozínkináz receptora PDGF alebo abl ako dôsledok spojenia s rôznymi partnerskými bielkovinami alebo konštitutívna tvorba PDGF sa preukázali v patogenéze MDS/MPD, HES/CEL a DFSP. Imatinib inhibuje signalizáciu a proliferáciu buniek stimulovaných disregulovanou aktivitou kináz PDGFR a abl.


Klinické skúšania pri chronickej myelocytovej leukémii

Účinnosť imatinibu sa zakladá na stupni celkovej hematologickej a cytogenetickej odpovede a prežívaní bez progresie. Nie sú kontrolované klinické skúšania, ktoré by preukázali klinickú prospešnosť, ako je zmiernenie symptómov súvisiacich s ochorením alebo predĺženie prežívania.


Veľké, medzinárodné, otvorené, nekontrolované klinické skúšanie fázy II sa vykonalo s pacientmi s CML s pozitívnym chromozómom Philadelphia (Ph+) vo fáze blastickej krízy ochorenia. Okrem toho sa liečili deti v dvoch klinických skúšaniach fázy I a v jednom klinickom skúšaní fázy II.


V klinickom skúšaní bolo 38 % pacientov vo veku ≥60 rokov a 12 % pacientov vo veku ≥70 rokov.


Myeloidná blastická kríza: Zaradených bolo 260 pacientov v myeloidnej blastickej kríze. 95 (37 %) z nich dostalo predtým chemoterapiu ako liečbu buď akcelerovanej fázy, alebo blastickej krízy („predliečení pacienti“), zatiaľ čo 165 (63 %) liečbu nedostalo („neliečení pacienti“). Prvých 37 pacientov začalo liečbu dávkou 400 mg, protokol sa následne upravil, aby sa umožnilo vyššie dávkovanie, a zvyšných 223 pacientov začalo dávkou 600 mg.


Primárnou premennou účinnosti bol stupeň hematologickej odpovede, ktorá sa zaznamenala buď ako kompletná hematologická odpoveď, žiadny dôkaz leukémie, alebo návrat do chronickej fázy CML. V tomto klinickom skúšaní sa u 31 % pacientov dosiahla hematologická odpoveď (36 % u predtým neliečených pacientov a 22 % u predtým liečených pacientov). Stupeň odpovede bol tiež vyšší u pacientov liečených dávkou 600 mg (33 %) v porovnaní s pacientmi liečenými dávkou 400 mg (16 %, p=0,0220). Súčasný odhadovaný medián prežívania predtým neliečených pacientov bol 7,7 mesiacov, predtým liečených pacientov 4,7 mesiacov.


Lymfoidná blastická kríza:Do klinických skúšaní fázy I bol zaradený obmedzený počet pacientov (n=10). Podiel hematologickej odpovede bol 70 % a jej trvanie 2-3 mesiace.


Tabuľka 3 Odpoveď u dospelých s CML v klinických skúšaniach



Klinické skúšanie 0102

Údaje po 38 mesiacoch

Myeloidná blastická kríza

(n=260)

% pacientov (CI 95%)

Hematologická odpoveď1

Kompletná hematologická odpoveď (CHR)


Žiadny dôkaz leukémie (NEL)


Návrat do chronickej fázy (RTC)

31 % (25,2–36,8)

8 %


5 %


18 %

Veľká cytogenetická odpoveď2

Kompletná

(Potvrdená3) [95% CI]

Čiastočná

15 % (11,2–20,4)

7%

(2 %) [0,6–4,4]

8 %

1Kritériá hematologickej odpovede (všetky odpovede sa majú potvrdiť po 4 týždňoch):

CHR: Klinické skúšanie 0102 [ANC ≥1.5 x 109/l, trombocyty ≥100 x 109/l, žiadne blasty v krvi, blasty v BM <5 % a žiadne extramedulárne postihnutie]

NEL Rovnaké kritériá ako CHR, ale ANC ≥1 x 109/l a trombocyty ≥20 x 109/l

RTC blasty v BM a PB <15 %, blasty+promyelocyty v BM a PB <30 %, bazofily v PB <20 %, žiadne extramedulárne postihnutie okrem sleziny a pečene.

BM = kostná dreň, PB = periférna krv

2Kritériá cytogenetickej odpovede:

Veľká odpoveď zahŕňa kompletné aj čiastočné odpovede: kompletné (0 % Ph+ metafáz), čiastočné (1–35 %)

3Kompletná cytogenetická odpoveď potvrdená druhým cytogenetickým hodnotením kostnej drene vykonaným aspoň 1 mesiac po začiatočnom vyšetrení kostnej drene.


Pediatrickí pacienti:Celkovo bolo zaradených 26 pediatrických pacientov vo veku <18 rokov buď s CML v chronickej fáze (n=11), alebo s CML v blastickej kríze alebo s Ph+ akútnymi leukémiami (n=15) do klinického skúšania fázy I so stupňujúcim sa dávkovaním. Bola to skupina intenzívne predliečených pacientov, z ktorých predtým 46 % dostalo transplantáciu kostnej drene (BMT) a 73 % kombinovanú chemoterapiu. Pacienti dostávali imatinib v dávke 260 mg/m2/deň (n=5), 340 mg/m2/deň (n=9), 440 mg/m2/deň (n=7) a 570 mg/m2/deň (n=5). Z deviatich pacientov v chronickej fáze CML, u ktorých sú dostupné cytogenetické údaje, dosiahli štyria (44 %) kompletnú a traja (33 %) čiastočnú cytogenetickú odpoveď, s podielom MCyR 77 %.


Celkovo 51 pediatrických pacientov s novodiagnostikovanou a neliečenou CML v chronickej fáze bolo zaradených do otvoreného, multicentrického klinického skúšania fázy II s jedným ramenom liečby. Pacientom sa podával imatinib v dávke 340 mg/m2/deň bez prerušení, ak neboli prítomné toxické príznaky obmedzujúce dávku. Liečba imatinibom vyvoláva rýchlu odpoveď u novodiagnostikovaných pediatrických pacientov s CML, s CHR 78 % po 8 týždňoch liečby. Vysoký stupeň CHR sprevádza vývoj kompletnej cytogenetickej odpovede (CCyR) dosahujúcej 65 %, ktorá je porovnateľná s výsledkami pozorovanými u dospelých. Navyše sa u 16 % pozorovala čiastočná cytogenetická odpoveď (PCyR) s MCyR 81 %. U väčšiny pacientov, ktorí dosiahli CCyR , sa vyvinula CCyR medzi 3. a 10. mesiacom, pričom medián času do odpovede na základe odhadu podľa Kaplana-Meiera bol 5,6 mesiacov.


Klinické skúšania pri Ph+ ALL

Novodiagnostikovaná Ph+ ALL:V kontrolovanom klinickom skúšaní (ADE10) porovnávajúcom imatinib a indukčnú chemoterapiu u 55 novodiagnostikovaných pacientov vo veku 55 rokov a viac sa pri imatinibe podanom ako monoterapia dosiahol významne vyšší podiel kompletnej hematologickej odpovede ako pri chemoterapii (96,3 % oproti 50 %; p=0,0001). Keď sa imatinib podal ako záchranná liečba pacientom, ktorí nereagovali alebo slabo reagovali na chemoterapiu, dosiahla sa kompletná hematologická odpoveď u 9 (81,8 %) z 11 pacientov. Tento klinický účinok sa spájal s väčším poklesom transkriptov bcr-abl u pacientov liečených imatinibom oproti skupine liečených chemoterapiou po 2 týždňoch liečby (p=0,02). Všetci pacienti dostávali po začatí liečby imatinib a konsolidačnú chemoterapiu (pozri Tabuľku 4) a hladiny transkriptov bcr-abl boli po 8 týždňoch rovnaké v obidvoch skupinách. Ako sa očakávalo vzhľadom na usporiadanie klinického skúšania, nepozoroval sa rozdiel v trvaní remisie, prežívaní bez ochorenia alebo celkovom prežívaní, hoci pacienti s kompletnou molekulárnou odpoveďou a pretrvávajúcim minimálnym zvyškovým ochorením mali lepšie výsledky z hľadiska trvania remisie (p=0,01) aj prežívania bez ochorenia (p=0,02).


Výsledky pozorované v populácii 211 pacientov s novodiagnostikovanou Ph+ ALL v štyroch nekontrolovaných klinických skúšaniach (AAU02, ADE04, AJP01 a AUS01) sa zhodujú s výsledkami opísanými vyššie. Pri imatinibe v kombinácii s indukčnou chemoterapiou (pozri Tabuľku 4) sa dosiahol podiel kompletnej hematologickej odpovede 93 % (147 zo 158 vyhodnotiteľných pacientov) a podiel veľkej cytogenetickej odpovede 90 % (19 z 21 vyhodnotiteľných pacientov). Podiel kompletnej molekulárnej odpovede bol 48 % (49 zo 102 vyhodnotiteľných pacientov). Prežívanie bez ochorenia (DFS) a celkové prežívanie (OS) konštantne prekračovali 1 rok a boli lepšie ako historická kontrola (DFS p<0,001; OS p<0,0001) v dvoch klinických skúšaniach (AJP01 a AUS01).


Tabuľka 4 Režim chemoterapie použitý v kombinácii s imatinibom


Klinické skúšanie ADE10

Prefáza

DEX 10 mg/m2 perorálne, dni 1-5; CP 200 mg/m2 i.v., dni 3, 4, 5; MTX 12 mg intratekálne, deň 1

Indukcia remisie

DEX 10 mg/m2 perorálne, dni 6-7, 13-16; VCR 1 mg i.v., dni 7, 14; IDA 8 mg/m2 i.v. (0,5 h), dni 7, 8, 14, 15; CP 500 mg/m2 i.v. (1 h) deň 1; Ara-C 60 mg/m2 i.v., dni 22-25, 29-32

Konsolidačná liečba

I, III, V

MTX 500 mg/m2 i.v. (24 h), dni 1, 15; 6-MP 25 mg/m2 perorálne, dni 1-20

Konsolidačná liečba

II, IV

Ara-C 75 mg/m2 i.v.(1 h), dni 1-5; VM26 60 mg/m2 i.v. (1 h), dni 1-5

Klinické skúšanie AAU02

Indukčná liečba (de novo Ph+ ALL)

Daunorubicín 30 mg/m2 i.v., dni 1-3, 15-16; VCR 2 mg celková dávka i.v., dni 1, 8, 15, 22; CP 750 mg/m2 i.v., dni 1, 8; prednizón 60 mg/m2 perorálne, dni 1-7, 15-21; IDA 9 mg/m2 perorálne, dni 1-28; MTX 15 mg intratekálne, dni 1, 8, 15, 22; Ara-C 40 mg intratekálne, dni 1, 8, 15, 22; metylprednizolón 40 mg intratekálne, dni 1, 8, 15, 22

Konsolidácia (de novo Ph+ ALL)

Ara-C 1 000 mg/m2/12 h i.v.(3 h), dni 1-4; mitoxantrón 10 mg/m2 i.v. dni 3-5; MTX 15 mg intratekálne, deň 1; metylprednizolón 40 mg intratekálne, deň 1

Klinické skúšanie ADE04

Prefáza

DEX 10 mg/m2 perorálne, dni 1-5; CP 200 mg/m2 i.v., dni 3-5; MTX 15 mg intratekálne, deň 1

Indukčná liečba I

DEX 10 mg/m2 perorálne, dni 1-5; VCR 2 mg i.v., dni 6, 13, 20; daunorubicín 45 mg/m2 i.v., dni 6-7, 13-14

Indukčná liečba II

CP 1 g/m2 i.v. (1 h), dni 26, 46; Ara-C 75 mg/m2 i.v. (1 h), dni 28-31, 35-38, 42-45; 6-MP 60 mg/m2 perorálne, dni 26-46

Konsolidačná liečba

DEX 10 mg/m2 perorálne, dni 1-5; vindezín 3 mg/m2 i.v., deň 1; MTX 1,5 g/m2 i.v. (24 h), deň 1; etopozid 250 mg/m2 i.v. (1 h) dni 4-5; Ara-C 2 x 2 g/m2 i.v. (3 h, q 12 h), deň 5

Klinické skúšanie AJP01

Indukčná liečba

CP 1,2 g/m2 i.v. (3 h), deň 1; daunorubicín 60 mg/m2 i.v. (1 h), dni 1-3; vinkristín 1,3 mg/m2 i.v., dni 1, 8, 15, 21; prednizolón 60 mg/m2/deň perorálne

Konsolidačná liečba

Striedavý cyklus chemoterapie: chemoterapia vysokými dávkami MTX 1 g/m2 i.v. (24 h), deň 1, a Ara-C 2 g/m2 i.v. (q 12 h), dni 2-3, počas 4 cyklov

Udržiavacia liečba

VCR 1,3 g/m2 i.v., deň 1; prednizolón 60 mg/m2 perorálne, dni 1-5

Klinické skúšanie AUS01

Indukčno – konsolidačná liečba

Režim hyper-CVAD: CP 300 mg/m2 i.v. (3 h, q 12 h), dni 1-3; vinkristín 2 mg i.v., dni 4, 11; doxorubicín 50 mg/m2 i.v. (24 h), deň 4; DEX 40 mg/deň v dňoch 1-4 a 11-14, striedavo s MTX 1 g/m2 i.v. (24 h), deň 1, Ara-C 1 g/m2 i.v. (2 h, q 12 h), dni 2-3 (celkovo 8 cyklov)

Udržiavacia liečba

VCR 2 mg i.v. každý mesiac počas 13 mesiacov; prednizolón 200 mg perorálne, 5 dní v mesiaci počas 13 mesiacov

Všetky režimy liečby zahŕňajú podanie steroidov na profylaxiu CNS.

Ara-C: cytozínarabinozid; CP: cyklofosfamid; DEX: dexametazón; MTX: metotrexát; 6-MP: 6-merkaptopurín; VM26: tenipozid; VCR: vinkristín; IDA: idarubicín; i.v.: intravenózne


Pediatrickí pacienti:V štúdii I2301, otvorenom multicentrickom, sekvenčne kohortnom, nerandomizovanom klinickom skúšaní fázy III bolo celkovo zaradených 93 detských, dospievajúcich a mladších dospelých pacientov (vo veku od 1 do 22 rokov) s Ph+ ALL, ktorí boli liečení imatinibom (340 mg/m2/deň) v kombinácii s intenzívnou chemoterapiou po indukčnej liečbe. Imatinib sa podával striedavo v kohortách 1-5, s predlžovaním dĺžky liečby a skorším nástupom liečby imatinibom od kohorty ku kohorte; v kohorte 1 sa podávala najmenej intenzívna a v kohorte 5 najviac intenzívna liečba imatinibom (najdlhšie trvanie liečby s nepretržitým denným dávkovaním imatinibu počas prvého liečebného cyklu chemoterapiou). Nepretržité denné expozície imatinibu v skorom štádiu liečby v kombinácii s chemoterapiou u pacientov v kohorte 5 (n=50) zlepšili v porovnaní s historickými kontrolnými prípadmi (n=120) so štandardnou chemoterapeutickou liečbou bez imatinibu 4-ročné prežívanie bez príhody (EFS) (69,6 % oproti 31,6 %). Odhadované 4-ročné celkové prežívanie (OS) u pacientov v kohorte 5 bolo 83,6 % v porovnaní s 44,8 % u historických kontrolných prípadov. 20 z 50 (40 %) pacientov v kohorte 5 dostalo transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek.


Tabuľka 5 Režim chemoterapie použitý v kombinácii s imatinibom v štúdii I2301


Konsolidačný blok 1 (3 týždne)

VP-16 (100 mg/m2/deň, i.v.): dni 1-5

Ifosfamid (1,8 g/m2/deň, i.v.): dni 1-5

MESNA (360 mg/m2/dávka q3h, x 8 dávok/deň, i.v.): dni 1-5

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 6-15 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

Metotrexát i.t. (upravený podľa veku): IBA deň 1

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 8, 15

Konsolidačný blok 2 (3 týždne)

Metotrexát (5 g/m2 počas 24 h , i.v.):deň 1

Leukovorín (75 mg/m2 v 36. hod, i.v.; 15 mg/m2 i.v. alebo p.o. q6h x 6 dávok)iii: dni 2 a 3

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): deň 1

ARA-C (3 g/m2/dávka q 12 h x 4, i.v.): dni 2 a 3

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 4-13 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

Reindukčný blok 1 (3 týždne)

VCR (1,5 mg/m2/deň, i.v.): dni 1, 8 a 15

DAUN (45 mg/m2/deň bolus, i.v.): dni 1 a 2

CPM (250 mg/m2/dávka q 12 h x 4 dávky, i.v.): dni 3 a 4

PEG-ASP (2500 IU/m2, i.m.): deň 4

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 5-14 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 1 a 15

DEX (6 mg/m2/deň, p.o.): dni 1-7 a 15-21

Intenzifikačný blok 1 (9 týždňov)

Metotrexát (5 g/m2 počas 24 h, i.v.): dni 1 a 15

Leukovorín (75 mg/m2 v 36 h, i.v.; 15 mg/m2 i.v. alebo p.o. q6h x 6 dávok )iii: dni 2, 3, 16 a 17

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 1 a 22

VP-16 (100 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

CPM (300 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

MESNA (150 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 27-36 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

ARA-C (3 g/m2, q12 h, i.v.): dni 43, 44

L-ASP (6000 IU/m2, i.m.): deň 44

Reindukčný blok 2 (3 týždne)

VCR (1,5 mg/m2/deň, i.v.): dni 1, 8 a 15

DAUN (45 mg/m2/deň bolus, i.v.): dni 1 a 2

CPM (250 mg/m2/dávka q 12 h x 4 dávky, i.v.): dni 3 a 4

PEG-ASP (2500 IU/m2, i.m.): deň 4

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 5-14 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 1 a 15

DEX (6 mg/m2/deň, p.o.): dni 1-7 a 15-21

Intenzifikačný blok 2 (9 týždňov)

Metotrexát (5 g/m2 počas 24 h, i.v.): dni 1 a 15

Leukovorín (75 mg/m2 v 36 h, i.v.; 15 mg/m2 i.v. alebo p.o. q6h x 6 dávok )iii: dni 2, 3, 16 a 17

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 1 a 22

VP-16 (100 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

CPM (300 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

MESNA (150 mg/m2/deň, i.v.): dni 22-26

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 27-36 alebo pokiaľ ANC >1500 po najväčšom poklese

ARA-C (3 g/m2, q12 h, i.v.): dni 43, 44

L-ASP (6000 IU/m2, i.m.): deň 44

Udržiavacia liečba

(8-týždňové cykly) Cyklus 1-4

MTX (5 g/m2 počas 24 h, i.v.): deň 1

Leukovorín (75 mg/m2 v 36. h, i.v.; 15 mg/m2 i.v. alebo p.o. q6h x 6 dávok)iii: dni 2 a 3

Trojitá i.t. liečba (upravená podľa veku): dni 1, 29

VCR (1,5 mg/m2, i.v.): dni 1, 29

DEX (6 mg/m2/deň p.o.): dni 1-5; 29-33

6-MP (75 mg/m2/deň, p.o.): dni 8-28

Metotrexát (20 mg/m2/týždeň, p.o.): dni 8, 15, 22

VP-16 (100 mg/m2, i.v.): dni 29-33

CPM (300 mg/m2, i.v.): dni 29-33

MESNA i.v. dni 29-33

G-CSF (5 μg/kg, s.c.): dni 34-43

Udržiavacia liečba

(8-týždňové cykly) Cyklus 5

Kraniálne ožarovanie (iba blok 5)

12 Gy v 8 frakciách pre všetkých pacientov, ktorí sú počas diagnózy CNS1 a CNS2

18 Gy v 10 frakciách pre pacientov, ktorí sú počas diagnózy CNS3

VCR (1,5 mg/m2/deň, i.v.): dni 1, 29

DEX (6 mg/m2/deň, p.o.): dni 1-5; 29-33

6-MP (75 mg/ m2/deň, p.o.): dni 11-56 (6-MP vysadiť počas 6-10 dňa kraniálneho ožarovania, a to na 1.deň v 5 cykle. 6-MP opäť nasadiť 1.deň po ukončení kraniálneho ožarovania.)

Metotrexát (20 mg/m2/týždeň, p.o.): dni 8, 15, 22, 29, 36, 43, 50

Udržiavacia liečba

(8-týždňové cykly) Cyklus 6-12

VCR (1,5 mg/m2/deň, i.v.): dni 1, 29

DEX (6 mg/m2/deň, p.o.): dni 1-5; 29-33

6-MP (75 mg/m2/deň, p.o.): dni 1-56

Metotrexát (20 mg/m2/týždeň, p.o.): dni 1, 8, 15, 22, 29, 36, 43, 50

G-CSF = faktor stimulujúci kolónie granulocytov, VP-16 = etopozid, MTX = metotrexát, i.v. = intravenózne, s.c. = subkutánne, i.t. = intratekálne, p.o. = perorálne, i.m. = intramuskulárne, ARA-C = cytarabín, CPM = cyklofosfamid, VCR = vinkristín, DEX = dexametazón, DAUN = daunorubicín, 6-MP = 6-merkaptopurín. E.coliL-ASP = L-asparagináza, PEG-ASP = PEG-asparagináza, MESNA = 2-merkaptoetán sulfonát sodný, iii = alebo pokiaľ hladiny MTX sú pod úrovňou <0,1 μM, q6h = každých 6 hodín, Gy = Gray


Štúdia AIT07 bolo multicentrické, otvorené, randomizované skúšanie fázy II/III, ktoré zahŕňalo 128 pacientov (1 až <18 rokov) liečených imatinibom v kombinácii s chemoterapiou. Údaje o bezpečnosti z tejto štúdie sa zdajú byť v zhode s bezpečnostným profilom imatinibu u pacientov s Ph+ ALL.


Relapsujúca/refraktérna Ph+ ALL:Keď sa imatinib podával ako monoterapia pacientom s relapsujúcou/refraktérnou Ph+ ALL, u 53 zo 411 pacientov s vyhodnotiteľnou odpoveďou sa dosiahol podiel hematologickej odpovede 30 % (9 % kompletnej) a podiel veľkej cytogenetickej odpovede 23 %. (Treba vziať do úvahy, že 353 zo 411 pacientov bolo liečených v programe rozšíreného prístupu k liečbe bez získania údajov o primárnej odpovedi). Medián času do progresie v celej populácii 411 pacientov s relapsujúcou/refraktérnou Ph+ ALL bol v rozmedzí od 2,6 do 3,1 mesiacov a medián celkového prežívania u 401 vyhodnotiteľných pacientov bol v rozmedzí od 4,9 do 9 mesiacov. Údaje boli podobné pri opätovnej analýze, do ktorej boli zahrnutí len pacienti vo veku 55 alebo viac rokov.


Klinické skúšania pri MDS/MPD

Skúsenosti s imatinibom v tejto indikácii sú veľmi obmedzené a zakladajú sa na stupni hematologickej a cytogenetickej odpovede. Nie sú kontrolované klinické skúšania, ktoré by preukázali klinický prínos alebo predĺženie prežívania. V jednom otvorenom, multicentrickom klinickom skúšaní fázy II (štúdia B2225) sa testoval imatinib u rôznych populácií pacientov s ochoreniami ohrozujúcimi život, ktoré súvisia s proteíntyrozínkinázami Abl, Kit alebo PDGFR. Do tohto klinického skúšania bolo zaradených 7 pacientov s MDS/MPD, ktorí dostávali 400 mg imatinibu denne. U troch pacientov sa dosiahla kompletná hematologická odpoveď (CHR) a jeden pacient mal čiastočnú hematologickú odpoveď (PHR). V čase pôvodnej analýzy sa u troch zo štyroch pacientov so zistenými preskupeniami génu PDGFR vyvinula hematologická odpoveď (2 CHR a 1 PHR). Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od 20 do 72 rokov. Okrem toho sú v 13 publikáciách správy o ďalších 24 pacientoch s MDS/MPD. Dvadsaťjeden pacientov dostávalo dávku 400 mg imatinibu denne, zatiaľ čo ďalší 3 pacienti dostávali nižšie dávky. U jedenástich pacientov sa zistili preskupenia génu PDGFR, z toho 9 dosiahlo CHR a 1 PHR. Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od 2 do 79 rokov. Nedávno publikovaná aktualizovaná informácia o 6 z týchto 11 pacientov ukázala, že všetci títo pacienti zostali v cytogenetickej remisii (rozmedzie 32-38 mesiacov). Tá istá publikácia priniesla údaje o dlhodobom následnom sledovaní 12 pacientov s MDS/MPD s preskupeniami génu PDGFR (5 pacientov zo štúdie B2225). Medián podávania imatinibu týmto pacientom bol 47 mesiacov (rozmedzie 24 dní–60 mesiacov). U 6 z týchto pacientov následné sledovanie trvá už viac ako 4 roky. Jedenásť pacientov dosiahlo rýchlu CHR; u desiatich došlo k úplnému vymiznutiu cytogenetických abnormalít a poklesu alebo zmiznutiu fúznych transkriptov stanovených prostredníctvom RT-PCR. Medián zachovania hematologickej odpovede bol 49 mesiacov (rozmedzie 19-60) a cytogenetickej odpovede 47 mesiacov (rozmedzie 16-59). Celkové prežívanie je 65 mesiacov od stanovenia diagnózy (rozmedzie 25-234). Podávanie imatinibu pacientom bez génovej translokácie spravidla neprináša žiadne zlepšenie.


U pediatrických pacientov s MDS/MPD nie sú kontrolované klinické skúšania. V 4 publikáciách boli správy o 5 pacientoch s MDS/MPD spojenými s preskupeniami génu PDGFR. Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od 3 mesiacov do 4 rokov a imatinib sa im podával v dávke 50 mg denne alebo v dávkach od 92,5 mg/m2do 340 mg/m2denne. Všetci pacienti dosiahli kompletnú hematologickú odpoveď, cytogenetickú odpoveď a/alebo klinickú odpoveď.


Klinické skúšania pri HES/CEL

V jednom otvorenom, multicentrickom klinickom skúšaní fázy II (štúdia B2225) sa testoval imatinib u rôznych populácií pacientov s ochoreniami ohrozujúcimi život, ktoré súvisia s proteíntyrozínkinázami Abl, Kit alebo PDGFR. V tomto klinickom skúšaní sa 14 pacientom s HES/CEL podávalo 100 mg až 1 000 mg imatinibu denne. Ďalších 162 pacientov s HES/CEL, o ktorých boli správy v 35 publikovaných hláseniach o prípadoch a skupinách prípadov, dostávalo imatinib v dávkach od 75 mg do 800 mg denne. Cytogenetické abnormality sa vyhodnotili u 117 z celkovej populácie 176 pacientom. U 61 z týchto 117 pacientov sa zistila fúzna kináza FIP1L1-PDGFRα. U ďalších štyroch pacientov s HES v iných 3 publikovaných správach sa zistila pozitivita FIP1L1-PDGFRα. Všetkých 65 pacientov s pozitivitou fúznej kinázy FIP1L1-PDGFRα dosiahlo CHR, ktorá sa zachovala mesiace (rozmedzie od 1+ do 44+ mesiacov prehodnotené v čase správy). Podľa nedávno publikovanej správy 21 z týchto 65 pacientov dosiahlo tiež kompletnú molekulárnu remisiu s mediánom následného sledovania 28 mesiacov (rozmedzie 13-67 mesiacov). Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od 25 do 72 rokov. Okrem toho skúšajúci lekári zaznamenali v hláseniach o prípadoch zlepšenie symptomatológie a iných porúch funkcie orgánov. Správy o zlepšení sa týkali srdca, nervového systému, kože/podkožného tkaniva, dýchacej sústavy/hrudníka/mediastína, kostry a svalov/spojivových tkanív/ciev a gastrointestinálneho systému.


U pediatrických pacientov s HES/CEL nie sú kontrolované klinické skúšania. V 3 publikáciách boli správy o 3 pacientoch s HES a CEL spojenými s preskupeniami génu PDGFR. Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od 2 do 16 rokov a imatinib sa im podával v dávke 300 mg/m2denne alebo v dávkach od 200 do 400 mg denne. Všetci pacienti dosiahli kompletnú hematologickú odpoveď, kompletnú cytogenetickú odpoveď a/alebo kompletnú molekulárnu odpoveď.


Klinické skúšania pri DFSP

Vykonalo sa jedno otvorené, multicentrické klinické skúšanie fázy II (štúdia B2225), do ktorého bolo zaradených 12 pacientov s DFSP, ktorým sa podával imatinib 800 mg denne. Vek pacientov s DFSP bol v rozmedzí od 23 do 75 rokov; DFSP bol metastazujúci, lokálne rekurentný po pôvodnej resekcii a v čase zaradenia do klinického skúšania sa nepovažoval za vhodný pre ďalšiu resekciu. Primárny dôkaz účinnosti bol založený na podiele objektívnych odpovedí. Z 12 zaradených pacientov sa u 9 dosiahla odpoveď na liečbu, u jedného kompletná a u 8 čiastočná. U 3 pacientov s čiastočnou odpoveďou sa ochorenie následne odstránilo chirurgickým zákrokom. Medián trvania liečby v klinickom skúšaní B2225 bol 6,2 mesiacov, maximálne trvanie 24,3 mesiacov. Správy o ďalších 6 pacientoch s DFSP liečených imatinibom, ktorých vek bol v rozmedzí od 18 mesiacov do 49 rokov, boli v 5 publikovaných hláseniach o prípadoch. Dospelí pacienti, o ktorých boli správy v publikovanej lietratúre, dostávali buď 400 mg (4 prípady), alebo 800 mg (1 prípad) imatinibu denne. Odpoveď na liečbu sa dosiahla u 5 pacientov, u 3 kompletná a u 2 čiastočná. Medián trvania liečby v publikovanej literatúre bol v rozmedzí 4 týždne a viac ako 20 mesiacov. Translokácia t(17:22)[(q22:q13)] alebo jej génový produkt bola prítomná u takmer všetkých pacientov s odpoveďou na liečbu imatinibom.


U pediatrických pacientov s DFSP nie sú kontrolované klinické skúšania. V 3 publikáciách boli správy o 5 pacientoch s DFSP a s preskupeniami génu PDGFR. Vek týchto pacientov bol v rozmedzí od novorodencov do 14 rokov a imatinib sa im podával v dávke 50 mg denne alebo v dávkach od 400 do 520 mg/m2denne. Všetci pacienti dosiahli čiastočnú a/alebo kompletnú odpoveď.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Farmakokinetika imatinibu

Farmakokinetika imatinibu sa hodnotila v rozmedzí dávok od 25 do 1 000 mg. Farmakokinetické profily v plazme sa stanovili v 1. deň a buď na 7., alebo 28. deň, keď koncentrácie v plazme dosiahli rovnovážny stav.


Absorpcia

Priemerná absolútna biologická dostupnosť imatinibu je 98 %. Po perorálnom podaní bola medzi pacientmi vysoká variabilita hodnôt AUC imatinibu v plazme. Pri podaní s jedlom s vysokým obsahom tukov sa miera absorpcie imatinibu trochu znížila (pokles Cmax o 11 % a predĺženie tmaxo 1,5 hod) a o málo sa zmenšila hodnota AUC (7,4 %) v porovnaní s podaním nalačno. Účinok gastrointestinálneho chirurgického zákroku na absorpciu liečiva pri neskoršom podávaní sa nesledoval.


Distribúcia

Pri klinicky významných koncetráciách sa na bielkoviny plazmy pri pokusoch in vitroviazalo približne 95 % imatinibu, najviac na albumín a kyslý alfa-glykoproteín, s nízkym podielom viazaným na lipoproteíny.


Biotransformácia

Hlavným cirkulujúcim metabolitom u ľudí je N-demetylovaný piperazínový derivát, ktorý vykazuje in vitropodobnú účinnosť ako nezmenené liečivo. Zistilo sa, že hodnota AUC tohto metabolitu v plazme dosahuje len 16 % AUC imatinibu. Väzba na bielkoviny plazmy N-demetylovaného metabolitu je podobná ako pri nezmenenom liečive.


Imatinib a jeho N-demetylovaný metabolit spolu predstavovali 65 % cirkulujúcej rádioaktivity (AUC0-48h). Zvyšná cirkulujúca rádioaktivita sa pripísala radu vedľajších metabolitov.


Výsledky in vitro ukázali, že CYP3A4 bol hlavný ľudský enzým P450, ktorý katalyzuje biotransformáciu imatinibu. Zo skupiny liečiv, pri ktorých prichádza do úvahy súčasné podávanie (paracetamol, aciklovir, alopurinol, amfotericín, cytarabín, erytromycín, flukonazol, hydroxymočovina, norfloxacín, penicilín V), len pri erytromycíne (IC5050 µmol) a flukonazole (IC50118 µmol) sa preukázala inhibícia metabolizmu imatinibu, ktorá by mohla byť klinicky významná.


Ukázalo sa, že imatinib je in vitrokompetitívny inhibítor markerových substrátov CYP2C9, CYP2D6 a CYP3A4/5. Príslušné hodnoty Kiv ľudských pečeňových mikrozómoch boli 27, 7,5 a 7,9 µmol/l. Maximálne plazmatické koncentrácie imatinibu u pacientov sú 2-4 µmol/l, z čoho vyplýva, že je možná inhibícia metabolizmu súčasne podávaných liečiv, na ktorom sa podieľajú CYP2D6 a/alebo CYP3A4/5. Imatinib neovplyvňoval biotransformáciu 5-fluorouracilu, ale inhiboval metabolizmus paklitaxelu ako následok kompetitívnej inhibície CYP2C8 (Ki = 34,7 µmol). Táto hodnota Kije oveľa vyššia ako očakávané hladiny imatinibu v plazme pacientov, z čoho vyplýva, že sa neočakáva interakcia pri súčasnom podávaní imatinibu s 5-fluorouracilom, ani s paklitaxelom.


Eliminácia

Pri stanovení zlúčenín po perorálnom podaní imatinibu označeného 14C sa približne 81 % eliminovalo v priebehu 7 dní stolicou (68 % dávky) a močom (13 % dávky). Ako nezmenený imatinib sa vylúčilo 25 % dávky (5 % močom, 20 % stolicou), zvyšok boli metabolity.


Farmakokinetika v plazme

Po perorálnom podaní zdravým dobrovoľníkom bol t1/2asi 18 hodín, z čoho možno usudzovať, že podávanie 1-krát denne postačuje. Zvyšovanie priemernej hodnoty AUC so zvyšujúcou sa dávkou bolo po perorálnom podaní imatinibu lineárne a úmerné dávke v rozmedzí 25-1 000 mg. Kinetika imatinibu sa pri opakovanom podávaní nemenila a pri rovnovážnom stave a podávaní 1-krát denne bola akumulácia 1,5- až 2,5-násobná.


Farmakokinetika u pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom

U pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom bola expozícia v rovnovážnom stave 1,5-násobne vyššia, ako sa pozorovala u pacientov s CML pri rovnakom dávkovaní (400 mg denne). Pri predbežnej analýze farmakokinetiky v skupine pacientov s iným neuvedeným zdravotným stavom sa zistilo, že tri premenné (albumín, WBC a bilirubín) majú štatisticky významnú súvislosť s farmakokinetikou imatinibu. Znížené hodnoty albumínu spôsobili zníženie klírensu (CL/f) a vyššie hodnoty WBC mali za následok zníženie CL/f. Tieto súvislosti však nie sú natoľko výzamné, aby si vyžiadali úpravu dávkovania. V tejto skupine pacientov môže prítomnosť metastáz v pečeni viesť k insuficiencii pečene a zníženiu metabolizmu.


Farmakokinetika u osobitných skupín pacientov

Pri analýze farmakokinetiky u osobitých skupín pacientov s CML sa zistil len malý vplyv veku na distribučný objem (zvýšenie o 12 % u pacientov vo veku >65 rokov). Táto zmena sa nepovažuje za klinicky významnú. Vplyv telesnej hmotnosti na klírens imatinibu je taký, že u pacienta s hmotnosťou 50 kg sa očakáva priemerný klírens 8,5 l/hod, zatiaľ čo u pacienta s hmotnosťou 100 kg sa klírens zvýši na 11,8 l/hod. Tieto zmeny sa nepovažujú za dostačujúce, aby bolo potrebné upraviť dávkovanie na základe kg telesnej hmotnosti. Pohlavie nemá vplyv na kinetiku imatinibu.


Farmakokinetika u detí

Tak ako aj u dospelých pacientov, imatinib sa rýchlo resorboval po perorálnom podaní u pediatrických pacientov v klinických skúšaniach fázy I aj fázy II. Dávkami 260 a 340 mg/m2/deň sa u detí dosiahla rovnaká expozícia ako dávkami 400 mg a 600 mg u dospelých pacientov. Porovnaním AUC(0-24)na 8. a 1. deň pri hladine dávok 340 mg/m2/deň sa zistilo, že dochádza k 1,7-násobnej akumulácii liečiva po opakovanom podávaní raz denne.


Podľa združenej populačnej farmakokinetickej analýzy u pediatrických pacientov s hematologickými poruchami (CML, Ph+ ALL alebo iné hematologické poruchy liečené imatinibom) sa klírens imatinibu zvyšuje s narastajúcou plochou povrchu tela (BSA). Po korekcii vplyvu plochy povrchu tela nemali ostatné demografické údaje ako vek, telesná hmotnosť a index telesnej hmotnosti klinicky významný účinok na expozíciu imatinibu. Analýza potvrdila, že expozícia imatinibu u pediatrických pacientov dostávajúcich dávku 260 mg/m2raz denne (neprekračujúc dávku 400 mg raz denne) alebo 340 mg/m2raz denne (neprekračujúc dávku 600 mg raz denne) bola podobná ako u dospelých pacientov dostávajúcich dávky imatinibu 400 mg alebo 600 mg raz denne.


Poruchy funkcie orgánov

Imatinib a jeho metabolity sa nevylučujú vo významnom rozsahu obličkami. U pacientov s ľahkou a stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa plazmatická expozícia zdá byť vyššia ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Zvýšenie je približne 1,5- až 2-násobné, čo zodpovedá 1,5-násobnému zvýšeniu plazmatického AGP, na ktorý sa imatinib pevne viaže. Klírens imatinibu ako voľného liečiva je pravdepodobne podobný u pacientov s poruchou funkcie obličiek a s normálnou funkciou obličiek, pretože vylučovanie obličkami predstavuje pri imatinibe len menej významnú dráhu eliminácie (pozri časti 4.2 a 4.4).


Hoci výsledky farmakokinetickej analýzy ukázali, že medzi jedincami je značná variabilita, priemerná expozícia imatinibu sa nezvýšila u pacientov s rôznym stupňom poruchy funkcie pečene v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou pečene (pozri časti 4.2, 4.4 a 4.8).


  1. Predklinické údaje o bezpečnosti


Profil predklinickej bezpečnosti imatinibu sa stanovil na potkanoch, psoch, opiciach a králikoch.


Štúdie toxicity po opakovanom podávaní u potkanov, psov a opíc ukázali malé až stredne veľké hematologické zmeny, u potkanov a psov sprevádzané zmenami kostnej drene.


Pečeň bola cieľovým orgánom u potkanov a psov. Mierne až stredne veľké zvýšenie aminotransferáz a malý pokles hladín cholesterolu, triacylglycerolov, celkových bielkovín a albumínu sa pozorovali u oboch druhov zvierat. V pečeni potkanov sa nezistili žiadne histopatologické zmeny. Prejavy závažnej toxicity sa pozorovali v pečeni psov, ktorí dostávali imatinib počas 2 týždňov, a u ktorých došlo k zvýšeniu pečeňových enzýmov, hepatocelulárnej nekróze, nekróze žlčových ciest a hyperplázii žlčovodov.


Toxicita pre obličky sa pozorovala u opíc, ktoré dostávali imatinib počas 2 týždňov a u ktorých vznikla ložisková mineralizácia, rozšírenie obličkových tubulov a tubulárna nefróza. Zvýšenie dusíka močoviny v krvi (BUN) a kreatinínu sa pozorovalo u niekoľkých zvierat. Hyperplázia prechodného epitelu v obličkovej papile a v močovom mechúre bez zmien biochemických ukazovateľov v sére a moči sa pozorovala u potkanov, ktoré dostávali dávky ≥6 mg/kg v štúdii trvajúcej 13 týždňov. Pri chronickom podávaní imatinibu sa pozoroval zvýšený výskyt oportúnnych infekcií.


V štúdii na opiciach trvajúcej 39 týždňov sa nezistila NOAEL (hladina bez pozorovaných nežiaducich účinkov) ani pri najnižšej dávke 15 mg/kg, čo je približne jedna tretina maximálnej dávky 800 mg u ľudí, prepočítanej na povrch tela. Liečba mala za následok zhoršenie normálne potlačených infekcií malárie u týchto zvierat.


Imatinib sa nepovažoval za genotoxický pri skúšaní in vitrona bakteriálnych bunkách (Amesov-test), in vitro na cicavčích bunkách (myšací lymfóm) a in vivona potkaních mikronukleoch. Pozitívne genotoxické účinky imatinibu sa pozorovali pri jednom skúšaní in vitrona cicavčích bunkách (ovárium čínskeho škrečka), pri ktorom sa zistila klastogenita(chromozómová aberácia) po metabolickej aktivácii. Dva medziprodukty z výrobného procesu, ktoré sú prítomné aj v lieku, majú mutagénne účinky v Amesovom teste. Jeden z týchto medziproduktov bol pozitívny aj v teste na myšacom lymfóme.


V štúdii fertility sa po podávaní potkaním samcom počas 70 dní pred párením znížila hmotnosť semenníkov a nadsemenníkov a podiel pohyblivých spermií pri dávke 60 mg/kg, čo sa približne rovná maximálnej klinickej dávke 800 mg/deň, prepočítanej na povrch tela. Toto sa nepozorovalo pri dávkach 20 mg/kg. Malý až stredne veľký pokles spermatogenézy sa tiež pozoroval u psov pri perorálnych dávkach 30 mg/kg. Keď sa potkaním samiciam podával imatinib počas 14 dní pred párením a potom až do 6. dňa gravidity, neovplyvnilo to párenie, ani počet gravidných samíc. Pri dávke 60 mg/kg u potkaních samíc došlo k významnej poimplantačnej strate plodov a k zníženiu počtu živých plodov. Toto sa nepozorovalo pri dávkach 20 mg/kg.


V štúdii pre- a postnatálneho vývoja potkanov sa pri perorálnom podávaní v skupine dávky 45 mg/kg/deň pozoroval červený vaginálny výtok buď na 14., alebo na 15. deň gravidity. Pri tejto dávke sa zvýšil počet mŕtvonarodených mláďat, ako aj úmrtí mláďat v dňoch 0 až 4 po pôrode. U potomkov F1bola pri tejto hladine dávok nižšia priemerná telesná hmotnosť od narodenia až po utratenie zvierat a počet mláďat, ktoré splnili kritérium oddelenia predkožky, sa mierne znížil. Plodnosť u F1nebola ovplyvnená, ale pri dávke 45 mg/kg/deň sa pozoroval zvýšený počet resorpcií a znížený počet životaschopných plodov. Hladina bez pozorovaných účinkov (NOEL) u matiek aj generácie F1bola 15 mg/kg/deň (štvrtina maximálnej dávky u ľudí, ktorá je 800 mg).


Imatinib bol teratogénny u potkanov, keď sa podával počas organogenézy v dávkach 100 mg/kg, čo sa približne rovná maximálnej klinickej dávke 800 mg/deň, prepočítanej na povrch tela. Teratogénne účinky zahŕňali exencefáliu alebo encefalokélu a neprítomnosť alebo zmenšenie frontálnych kostí a neprítomnosť parietálnych kostí. Tieto účinky sa nezistili pri dávkach 30 mg/kg.


V toxikologickej vývojovej štúdii u juvenilných potkanov neboli zistené žiadne nové cieľové orgány (deň 10 až 70 po narodení) s ohľadom na už známe cieľové orgány u dospelých potkanov. V tejto štúdii bol pri dávkach 0,3- až 2-násobne vyšších, ako je priemerná expozícia u detí pri najvyššej odporúčanej dávke 340 mg/m2, zaznamenaný vplyv na rast, oneskorený vývin vaginálneho otvoru a separácie predkožky. Pri dávkach zhruba 2-násobne vyšších, ako je priemerná expozícia u detí pri najvyššej odporúčanej dávke 340 mg/m2, bola okrem toho zaznamenaná u mláďat mortalita (približne v období odstavenia mláďat).


V štúdii karcinogenity na potkanoch, trvajúcej 2 roky, malo podávanie imatinibu v dávkach 15, 30 a 60 mg/kg/deň za následok štatisticky významné skrátenie života u samcov pri 60 mg/kg/deň a u samíc pri ≥30 mg/kg/deň. Histopatologické vyšetrenie potomstva ukázalo kardiomyopatiu (obe pohlavia), chronickú progresívnu nefropatiu (samice) a papilóm predkožkovej žľazy ako hlavné príčiny smrti alebo dôvody na utratenie. Cieľovými orgánmi pre neoplastické zmeny boli obličky, močový mechúr, uretra, predkožková a klitorisová žľaza, tenké črevo, prištítne telieska, nadobličky a bezžľazová časť žalúdka.


Papilómy/karcinómy predkožkovej/klitorisovej žľazy sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň a vyšších, čo predstavuje približne 0,5- alebo 0,3-násobok dennej expozície u ľudí (založenej na AUC) pri 400 mg/deň alebo 800 mg/deň, a 0,4-násobok dennej expozície u detí (založenej na AUC) pri 340 mg/m2/deň. Hladina bez pozorovaných účinkov (NOEL) bola 15 mg/kg/deň. Adenóm/karcinóm obličiek, papilóm močového mechúra a uretry, adenokarcinómy tenkého čreva, adenómy prištítnych teliesok, benígne a malígne nádory drene nadobličiek a papilómy/karcinómy bezžľazovej časti žalúdka sa zaznamenali pri 60 mg/kg/deň, čo predstavuje približne 1,7- alebo 1-násobok dennej expozície u ľudí (založenej na AUC) pri 400 mg/deň alebo 800 mg/deň a 1,2-násobok dennej expozície u detí (založenej na AUC) pri 340 mg/m2/deň. Hladina bez pozorovaných účinkov (NOEL) bola 30 mg/kg/deň.


Mechanizmus a významnosť týchto nálezov v štúdii karcinogenity na potkanoch nie sú ešte u ľudí objasnené.


Non-neoplastické lézie, ktoré sa nezistili v predchádzajúcich predklinických štúdiách, boli v kardiovaskulárnom systéme, pankrease, endokrinných orgánoch a zuboch. Najdôležitejšie zmeny zahŕňali hypertrofiu a dilatáciu srdca, ktoré viedli u niektorých zvierat k príznakom insuficiencie srdca.


Liečivo imatinib predstavuje pre organizmy žijúce v sedimentoch environmentálne riziko.


  1. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:

Monohydrát laktózy

Kukuričný škrob

Krospovidón (typ A)

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Magnéziumstearát (E572)


Obalová vrstva:

Polyvinylalkohol

Oxid titaničitý (E171)

Makrogol 3 000

Mastenec

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


  1. Čas použiteľnosti


2 roky


  1. Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


  1. Druh obalu a obsah balenia


100 mg filmom obalené tablety:

Blister (OPA/Al/PVC//Al fólia): 20, 30, 60, 90, 120 a 180 filmom obalených tabliet v papierovej škatuľke.


400 mg filmom obalené tablety:

Blister (OPA/Al/PVC//Al fólia): 10, 30, 60 a 90 filmom obalených tabliet v papierovej škatuľke.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


  1. Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.


  1. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Krka, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko


  1. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Imatinib Krka 100 mg filmom obalené tablety:44/0072/15-S

Imatinib Krka 400 mg filmom obalené tablety:44/0073/15-S


  1. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie:


  1. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


03/2015

28



Imatinib Krka 100 mg