Isoptin 40 mg

Príbalový leták
Súhrn údajov o lieku

Príbalový leták

Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2015/00420-TR a 2015/00423-TR

Písomná informácia pre používateľa

Isoptin 40 mg

Isoptin 80 mg

(verapamiliumchlorid)

filmom obalené tablety

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre váš dôležité informácie.

Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

Čo je Isoptin a na čo sa používa
Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Isoptin
Ako užívať Isoptin
Možné vedľajšie účinky
Ako uchovávať Isoptin
Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo je Isoptin a na čo sa používa

Čo je Isoptin

Antiarytmikum (liek proti poruchám srdcového rytmu), antihypertenzívum (liek proti vysokému krvnému tlaku), blokátor vápnikového kanála. Je určený pre dospelých, deti a dospievajúcich. Verapamil, liečivo Isoptinu, blokuje vstup vápnika do svalových buniek a buniek hladkého svalstva ciev. Tým vyvoláva rozšírenie ciev, hlavne ciev zásobujúcich srdcový sval a spomaľuje vedenie vzruchu v srdci. K poklesu krvného tlaku dochádza už prvý deň liečby, účinok lieku zostáva zachovaný aj pri dlhodobej liečbe.

Isoptin je vhodný na liečbu vysokého krvného tlaku všetkých stupňov závažnosti, a to na samostatné podávanie pri miernej až stredne ťažkej hypertenzii a v kombinácii s inými liekmi pri ťažších formách hypertenzie. Isoptin znižuje potrebu kyslíka v srdcovom svale. Účinkom na hladké svalstvo vencovitých tepien srdca dochádza k zrýchleniu prekrvenia srdcového svalu aj v poststenotických oblastiach (oblastiach nasledujúcich po zúžených častiach ciev) a k uvoľneniu kŕčov vencovitých tepien srdca. Isoptin má antiarytmický účinok (pôsobí proti poruchám srdcového rytmu).

Isoptin sa používa na

Liečbu ischemickej choroby srdca (nedostatočné zásobenie srdcového svalu kyslíkom) vrátane chronickej stabilnej angíny pektoris (klasická námahová angína), nestabilnej angíny pektoris (akcelerovaná angína, pokojová angína), vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova, variantná angína) a angíny pektoris u pacientov po srdcovom infarkte. Liečbu hypertenzie (vysoký krvný tlak). Liečbu porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii (zrýchlená srdcová činnosť), pri flutteri a fibrilácii (kmitanie a mihanie) predsiení s rýchlym predsieňovo-komorovým prevodom (okrem Wolfovho-Parkinsonovho-Whitovho syndrómu, pozri časť 2.)

Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Isoptin

Neužívajte Isoptin

ak ste alergický na verapamil alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (uvedených v časti 6.);
ak máte srdcovo-obehový šok;
ak ste prekonali srdcový infarkt komplikovaný spomalením srdcovej činnosti;
ak máte nízky krvný tlak;
ak máte zlyhávanie ľavej komory;
ak máte ťažké poruchy prevodu vzduchu (predsieňovo-komorová blokáda II. a III. stupňa);
ak máte syndróm chorého sínusového uzla (bradykardicko-tachykardický syndróm);
ak máte ťažké srdcové zlyhanie (zlyhávanie srdca so zníženou ejekčnou frakciou na menej ako 35 % a/alebo tlak v pľúcnom zaklínení vyšší ako 20 mm Hg (s výnimkou prípadov spôsobených supraventrikulárnou tachykardiou reagujúcou na liečbu verapamilom);
ak máte flutter a fibriláciu (kmitanie a mihanie), (pacienti s bypassom) predsiení so súčasným WPW syndrómom, LGL syndrómom, hrozí riziko vzniku ventrikulárnej tachyarytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Isoptin, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Isoptin sa môže podať pacientom s angínou pektoris najskôr 7 dní po akútnom srdcovom infarkte.

Osobitnú pozornosť vyžaduje podávanie verapamiliumchloridu pri:

akútnom infarkte myokardu (používať s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej predsiene);
prvom stupni atrioventrikulárnej blokády, bradykardie, asystoly;
antiarytmikách a beta-blokátoroch (vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov - AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim kardiostimulátorom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súčasne očné kvapky obsahujúce timolol (beta adrenergný blokátor) a perorálne verapamíliumchlorid
srdcovom zlyhaní (pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35% musia byť pred začatím liečby verapamilom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite liečení.

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a zriedkavo môže spôsobiť AV blokádu 3. stupňa, bradykardiu a vo výnimočných prípadoch asystoliu. Ich výskyt je pravdepodobnejší u pacientov so syndrómom chorého sínusu (ochorenie SA uzla), ktoré je častejšie u starších pacientov.

Asystolia u pacientov bez syndrómu chorého sínusu má obvykle krátke trvanie (niekoľko sekúnd alebo menej) so spontánnym návratom k AV uzlovému alebo normálnemu sínusovému rytmu. Ak k tomu bezprostredne nedôjde, okamžite sa musí začať s náležitou liečbou.

Isoptin sa má s opatrnosťou podávať pri ľahkých poruchách prevodu vzruchu (predsieňovo-komorová blokáda I. stupňa), spomalenej srdcovej činnosti ( 50 tepov/min), nízkom krvnom tlaku (systolický tlak  90 mmHg), ťažkej poruche funkcie pečene, porucháchneuromuskulárneho prenosu(ťažká myasténia, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej svalovej dystrofie), v tehotenstve a počas dojčenia..

Pri liečbe vysokého krvného tlaku Isoptinom sú nutné pravidelné lekárske kontroly.

Verapamiliumchlorid sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní.

Iné lieky a Isoptin

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Účinky Isoptinu a iných súčasne podávaných liekov sa môžu navzájom ovplyvňovať. Pri súčasnom podaní Isoptinu a iných liekov pôsobiacich na činnosť srdca, napr. betablokátorov, ako je metoprolol a propranolol a antiarytmík (liekov proti poruchám srdcového rytmu, ako je chinidín) môže dôjsť k vzájomnému zosilneniu účinkov na srdce alebo krvný obeh (zhoršeniu vedenia srdcového vzruchu, spomaleniu srdcovej činnosti, zníženiu krvného tlaku, srdcovej nedostatočnosti). U pacientov s hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou (ochorenie srdcového svalu) sa po podaní Isoptinu súčasne s chinidínom popísali prípady výrazného poklesu krvného tlaku a pľúcneho edému (pľúcny opuch). Pokles tlaku krvi sa pozoroval aj pri užívaní prazosínu a terazosínu (lieky na liečbu vysokého krvného tlaku).

Počas liečby Isoptinom sa nemajú vnútrožilovo podávať blokátory betareceptorov.

Isoptin môže zosilniť účinok iných liekov na liečbu vysokého krvného tlaku. Pri súčasnom užívaní Isoptinu a digoxínu alebo digitoxínu môže dôjsť k zvýšeniu plazmatickej hladiny digoxínu alebo digitoxínu.

Isoptin môže zvyšovať plazmatické koncentrácie ďalších liekov (napr. atorvastatínu- liek na zníženie hladiny tukov v krvi, buspirónu- liek na liečbu úzkosti, cyklosporínu- liek ovplyvňujúci imunitný systém, everilomu- liek na rakovinu, glibenklamidu- antidiabetikum, imipramínu- antidepresívum, lovastatínu- liek na zníženie hladiny cholesterolu, midazolamu- sedatívum, simvastatínu- liek na zníženie hladiny cholesterolu v krvi, sirolimu- liek na imunitu, takrolimu- liek na atopickú dermatitídu, terazosínu- liek na arteriálnu hypertenziu a teofylínu- liek na dýchacie cesty), a tak zvyšovať riziko toxicity alebo vedľajších účinkov týchto liekov. Počas anestézie môže byť zosilnený účinok myorelaxancií (liekov používaných na uvoľnenie svalov).

Isoptin zvyšuje plazmatické koncentrácie alkoholu (pozri časť Vedenie vozidla a obsluha strojov).

Pri súčasnom užívaní Isoptinu a kolchicínu dochádza k zvýšenému účinku kolchicínu.

Isoptin znižuje plazmatickú koncentráciu sulfinpyrazónu- liek na chronickú dnu a tak znižuje jeho antihypertenzný účinok. Isoptin znižuje plazmatickú koncentráciu doxorubicínu- liek na rakovinu.

Účinok Isoptinu sa môže zvýšiť pri súčasnom užívaní s cimetidínom- liek na vredovú chorobu žalúdka, klaritromycínom- antibiotikum, erytromycínom, telitromycínom, antivírusovými látkami (napr. ritonavir) a grapefruitovým džúsom.

Účinok Isoptinu sa môže znížiť fenobarbitalom- liek na nervový systém, fenytoínom- antiepileptikum, rifampicínom- antibiotikum a ľubovníkom bodkovaným.

Fenytoín- antiepileptikum môže znížiť plazmatickú koncentráciu verapamilu.

Súbežná liečbaverapamiliumchloridom a lítiom (liek na bipolárnu afektívnu poruchu), môže spôsobiť zvýšenú neurotoxicitu lítia.

Vzájomné užívanie kyseliny acetylsalicylovej a Isoptinu môže zvýšiť riziko krvácania.

Isoptin a jedlo a nápoje

Filmom obalená tableta Isoptinu sa má prehltnúť celá, bez žuvania alebo cmúľania, počas jedla alebo krátko po ňom a má sa zapiť dostatočným množstvom tekutiny.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. V tehotenstve musia byť na užívanie Isoptinuobzvlášť závažné dôvody. Isoptin sa môže užívať počas dojčenia len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Isoptinmôže v dôsledku odlišných individuálnych reakcií hlavne na začiatku liečby, pri zvýšení dávkovania a v kombinácii s inými liekmi alebo pri súčasnom požití alkoholu nepriaznivo ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Ako užívať Isoptin

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár, alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dávkovanie Isoptinu je individuálne podľa závažnosti ochorenia. Pri dlhodobej liečbe sa nemá prekročiť denná dávka 480 mg verapamiliumchloridu. Krátkodobé prekročenie tejto dávky je možné len na odporúčanie lekára. Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s poruchou funkcie pečene, starší pacienti alebo deti).

Odporúčaná dávka u dospelých a mladistvých s hmotnosťou nad 50 kg

Ischemická choroba srdca, paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a atriálny flutter:

1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg tri- až štyrikrát denne alebo 1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg tri- až štyrikrát denne.

Hypertenzia:

1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg trikrát denne alebo 1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg trikrát denne.

Použitie u detí a dospievajúcich

Bezpečnosť a účinnosť verapamiliumchloridu bola stanovená u detí:

Odporúčaná dávka u detí (iba pri poruchách srdcového rytmu) je:

Deti do 6 rokov: 1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg dva- až trikrát denne (maximálna denná dávka 120 mg).

Deti od 6 do 14 rokov: 1 až 2 filmom obalené tablety Isoptinu 40 mg dva- až štyrikrát denne až 3 filmom obalené tablety Isoptinu 40 mg trikrát denne alebo 1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg dva- až štyrikrát denne.

Isoptin sa má užívať v pravidelných dávkach podľa pokynov lekára.

U pacientov s poruchou funkcie pečene môže byť v závislosti od stupňa poškodenia vylučovanie Isoptinuspomalené a tým zosilnený a predĺžený jeho účinok. Týmto pacientom sa dávkovanie nastavuje obzvlášť starostlivo a liečba sa začína malými dávkami verapamilu (napr. u pacientov s cirhózou pečene 1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg dva- až trikrát denne).

Ak užijete viac Isoptinu, ako máte

Príznaky predávkovania Isoptinom sú znížený krvný tlak, spomalenie srdcového rytmu, zastavenie sinoatriálneho uzla, strnulosť, zvýšený obsah cukru a kyslých látok v krvi. Ako dôsledok predávkovania sa vyskytli úmrtia.

Pri podozrení na predávkovanie alebo pri požití lieku dieťaťom vyhľadajte lekára.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Isoptin je obvykle dobre znášaný, môžu sa však vyskytnúť niektoré vedľajšie účinky, ako nutkanie na vracanie, vracanie, zápcha, nevoľnosť, ileus (nepriechodnosť čriev), závrat, vertigo, pískanie v ušiach, bolesť hlavy, sčervenanie, únava, svalová slabosť alebo bolesť svalov a kĺbov, parestézia (porucha periférneho zmyslového vnímania, napr. tŕpnutie, znecitlivenie) a chvenie.

Pri vyššom dávkovaní alebo predchádzajúcom srdcovocievnom poškodení sa môžu objaviť poruchy srdcového rytmu, ako napr. znížená srdcová frekvencia, predsieňovo-komorová blokáda I., II. a III. stupňa, nadmerný pokles krvného tlaku, srdcové zlyhanie, zhoršenie srdcového zlyhania, periférny opuch, búšenie srdca a zrýchlená srdcová frekvencia.

Môže sa vyskytnúť alergická reakcia, napr. svrbenie, žihľavka, angioedém (opuch tváre, jazyka a hrdla), Stevensov-Johnsonov syndróm, vyrážka, purpura (mnohonásobné bodkovité krvácanie), sčervenanie kože, vypadávanie vlasov, poruchy pohybov, zvýšenie pečeňových enzýmov a zvýšenie hladiny prolaktínu. U starších mužov sa pri dlhodobom užívaní veľmi zriedkavo pozorovala impotencia a gynekomastia (zdurenie prsných žliaz). Vyskytla sa galaktorea (samovoľný únik mlieka).

Veľmi zriedkavo môže pri dlhodobej liečbe dôjsť k zdureniu ďasien, ktoré po vysadení lieku ustúpi. Po uvedení Isoptinu na trh sa vyskytol pri kombinovanom použití Isoptinu a kolchicínu jeden prípad paralýzy (ochrnutia). Kombinované použitie verapamilu a kolchicínu sa neodporúča.

Prípadný výskyt týchto vedľajších účinkov alebo iných neobvyklých reakcií oznámte ošetrujúcemu lekárovi.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

Ako uchovávať Isoptin

Uchovávajte pri teplote 15C až 25C.

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Isoptin obsahuje

Liečivo je:

verapamili hydrochloridum (verapamiliumchlorid) 40 mg v jednej filmom obalenej tablete Isoptinu 40 mg,
verapamili hydrochloridum (verapamiliumchlorid) 80 mg v jednej filmom obalenej tablete Isoptinu 80 mg.

Ďalšie pomocné látky sú:

dihydrát fosforečnanu vápenatého, sodná soľ kroskarmelózy, koloidný oxid kremičitý bezvodý, hypromelóza, makrogol 6000, magnéziumstearát, mikrokryštalická celulóza, nátriumlaurylsulfát, mastenec, oxid titaničitý E171.

Ako vyzerá Isoptin a obsah balenia

Isoptin 40 mg a Isoptin 80 mg sú biele okrúhle obojstranne vypukléfilmom obalené tablety.

Isoptin40 mg: 20, 50 a 100 filmom obalených tabliet.

Isoptin80 mg: 20, 50 a 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

BGP Products s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, Slovenská republika

Výrobca:

AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG, Knollstrasse, 67061 Ludwigshafen, Nemecko

FAMAR A.V.E., Anthoussa Avenue 7, 153 44 Anthoussa, Atény, Grécko

Táto informácie pre používateľa bola naposledy aktualizovaná vo februári 2015 .

Súhrn údajov o lieku

Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2015/00420-TR, 2015/00423-TR, 2015/00418-TR, 2015/00417-TR

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Isoptin40 mg

filmom obalené tablety

Isoptin80 mg

filmom obalené tablety

IsoptinICHS retard

tablety s predĺženým uvoľňovaním

IsoptinSR240 mg

tablety s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Isoptin40 mg: verapamiliumchlorid 40 mg v jednej filmom obalenej tablete

Isoptin80 mg: verapamiliumchlorid 80 mg v jednej filmom obalenej tablete

IsoptinICHS retard: verapamiliumchlorid 120 mg v jednej tablete s predĺženým uvoľňovaním

IsoptinSR 240 mg: verapamiliumchlorid 240 mg v jednej tablete s predĺženým uvoľňovaním

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Isoptin40 mg

filmom obalená tableta

Biele okrúhle obojstranne vypuklétablety.

Isoptin80 mg

filmom obalená tableta

Biele okrúhle obojstranne vypuklétablety.

Isoptin ICHS retard

tableta s predĺženým uvoľňovaním

Biele okrúhle obojstranne vypuklétablety.

IsoptinSR 240 mg

tableta s predĺženým uvoľňovaním

Svetlozelené oválne tablety.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Verapamiliumchlorid je indikovaný u dospelých, detí a dospievajúcich na liečbu ochorenia koronárnych ciev (stavy spojené s nedostatočným prísunom kyslíka do srdcovéhosvalu), vrátane:

chronickej stabilnej angíny pektoris;
nestabilnej angíny pektoris (akcelerovaná, pokojová angína);

vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova angína, variantná angína);

angíny pektoris pri stavoch po infarkte myokardu u pacientov bez srdcového zlyhania, keď nie sú indikované betablokátory.

Liečba porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, pri atriálnom flutteri/fibrilácii s rýchlym atrioventrikulárnym prevodom (okrem WPW syndrómu ) a liečba vysokého tlaku krvi (hypertenzia).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie verapamiliumchloridu je individuálne v závislosti od závažnosti ochorenia a celkového stavu pacienta. Mnohoročné klinické skúsenosti preukázali, že priemerná denná dávka pre všetky indikácie je 240 až 360 mg. Pri dlhodobej liečbe nemá denná dávka prekročiť 480 mg, prechodné zvýšenie tejto dávky je možné. Dĺžka užívania verapamiliumchloridu nie je ohraničená. Po dlhodobom používaní sa verapamiliumchlorid nesmie prestať užívať náhle. Odporúča sa dávku redukovať postupne.

U pacientov s poruchou funkcie pečene je metabolizmus lieku spomalený v závislosti od stupňa poruchy funkcie pečene, v dôsledku čoho sa účinok verapamiliumchloridu zvyšuje a predlžuje. Preto sa má u pacientov s poruchou funkcie pečene dávka určiť osobitne pozorne a liečba má začať malými dávkami.

Verapamiliumchlorid sa môže podať pacientom s angínou pektoris najskôr 7 dní po akútnom srdcovom infarkte.

Tablety Isoptinu 40 mg, Isoptinu 80 mg, Isoptinu ICHS retard a Isoptinu SR 240 mg sa majú prehltnúť celé bez žuvania alebo cmúľania a zapiť s dostatočným množstvom tekutiny počas jedla alebo krátko po jedle (pozri časť 4.5).

Dávkovanie Isoptinu 40 mg, filmom obalené tablety (40 mg verapamiliumchloridu)

Dospelí a mladiství s hmotnosťou nad 50 kg

Ochorenie koronárnych ciev srdca

Odporúčaná denná dávka je (120 mg) 240 - 480 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 3 - 4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3- až 4-krát denne, čo zodpovedá 120 – 160 mg verapamiliumchloridu za deň).

Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s hepatálnou dysfunkciou alebo starší pacienti).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 240 - 480 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Hypertenzia

Odporúčaná denná dávka je (120 mg) 240 – 360 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 3 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3-krát denne, čo zodpovedá 120 mg verapamiliumchloridu za deň).

Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s hepatálnou dysfunkciou alebo starší pacienti).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 240 – 360 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter

Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s hepatálnou dysfunkciou alebo starší pacienti).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 240 – 480 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Osobitné skupiny pacientov

Bezpečnosť a účinnosť verapamiliumchloridu bola stanovená u detí:

Deti (len pri poruchách srdcového rytmu)

Deti vyššieho predškolského veku do 6 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 – 120 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 - 3 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 2- až 3-krát denne, čo zodpovedá 80 – 120 mg verapamiliumchloridu za deň).

Deti od 6 do 14 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 – 360 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 - 4 jednotlivých dávok (1 - 2 filmom obalené tablety Isoptinu 40 mg 2- až 4-krát denne, čo zodpovedá 80 – 320 mg verapamiliumchloridu za deň, až 3 filmom obalené tablety Isoptinu 40 mg 3-krát denne, čo zodpovedá 360 mg verapamiliumchloridu za deň).

Porucha funkcie obličiek

Údaje dostupné v súčasnosti sú opísané v časti 4.4. Verapamiliumchlorid sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní.

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Dávkovanie Isoptinu 80 mg, filmom obalené tablety (80 mg verapamiliumchloridu)

Dospelí a mladiství s hmotnosťou nad 50 kg

Ochorenie koronárnych ciev srdca

Odporúčaná denná dávka je 240 - 480 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 3 - 4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg 3- až 4-krát denne, čo zodpovedá 240 – 320 mg verapamiliumchloridu za deň).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 – 480 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Hypertenzia

Odporúčaná denná dávka je 240 - 360 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 3 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg 3-krát denne, čo zodpovedá 240 mg verapamiliumchloridu za deň).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter

Odporúčaná denná dávka je 240 - 480 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 3 - 4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 80 mg 3- až 4-krát denne, čo zodpovedá 240 - 320 mg verapamiliumchloridu za deň).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 - 480 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Osobitné skupiny pacientov

Bezpečnosť a účinnosť verapamiliumchloridu bola stanovená u detí:

Deti (len pri poruchách srdcového rytmu)

Deti vyššieho predškolského veku do 6 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 - 120 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 - 3 jednotlivých dávok.

Deťom vyššieho predškolského veku sú určené liekové formy s nižším obsahom liečiva.

Deti od 6 do 14 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 - 360 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 - 4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta 80 mg 2-až 4-krát denne, čo zodpovedá 160 - 320 mg za deň).

Isoptin 80 mg sa používa, ak sa nedosiahol dostatočný liečebný účinok s liekovou formou s nižším obsahom liečiva (napr. 120 mg za deň).

Porucha funkcie obličiek

Údaje dostupné v súčasnosti sú opísané v časti 4.4. Verapamiliumchlorid sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní.

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 mg verapamiliumchloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Dávkovanie Isoptinu ICHS retard, tablety s predĺženým uvoľňovaním (120 mg verapamiliumchloridu)

Dospelí a mladiství s hmotnosťou nad 50 kg

Ochorenie koronárnych ciev srdca

Odporúčaná denná dávka je 240 - 480 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 jednotlivých dávok (1 až 2 tablety s predĺženým uvoľňovaním Isoptinu ICHS retard 2-krát denne, čo zodpovedá

240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Hypertenzia

240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter

240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Porucha funkcie obličiek

Údaje dostupné v súčasnosti sú opísané v časti 4.4. Verapamiliumchlorid sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní.

Dávkovanie Isoptinu SR 240 mg, tablety s predĺženým uvoľňovaním (240 mg verapamiliumchloridu)

Dospelí a mladiství s hmotnosťou nad 50 kg

Ochorenie koronárnych ciev srdca

Odporúčaná denná dávka je 240 - 480 mg verapamiliumchloridu, rozdelených do 2 jednotlivých dávok (1/2 až 1 tableta s predĺženým uvoľňovaním Isoptinu SR 240 mg 2-krát denne, čo zodpovedá

240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Hypertenzia

Odporúčaná denná dávka je 240 - 480 mg verapamiliumchloridu v 1 - 2 jednotlivých dávkach (1 tableta s predĺženým uvoľňovaním Isoptinu SR 240 mg 1-krát denne ráno, čo zodpovedá 240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň). V prípade nedostatočného účinku sa pridá 1/2 až 1 tableta večer (zodpovedá 360 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter

240 - 480 mg verapamiliumchloridu za deň).

Porucha funkcie obličiek

Údaje dostupné v súčasnosti sú opísané v časti 4.4. Verapamilium chlorid sa u pacientov s poruchou funkciou obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní.

4.3 Kontraindikácie

Verapamiliumchlorid je kontraindikovaný pri:

známej precitlivenosti na verapamiliumchlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok lieku uvedených v časti 6.1;
kardiogénnom šoku;
druhom alebo treťom stupni atrioventrikulárnej blokády okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom;
syndróme chorého sínusu okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom;
zlyhávanie srdca so zníženou ejekčnou frakciou na menej ako 35 % a/alebo s tlakom v pľúcnom zaklínení vyššom ako 20 mmHg (s výnimkou prípadov spôsobených supraventrikulárnou tachykardiou reagujúcou na liečbu verapamilom);
flutteri/fibrilácii predsiení u pacientov s bypassom so súčasným WPW syndrómom, LGL syndrómom. U takýchto pacientov je pri podávaní verapamiliumchloridu riziko vzniku ventrikulárnej tachyarytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitnú pozornosť vyžaduje podávanie verapamiliumchloridu pri:

akútnom infarkte myokardu (používať s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej predsiene);
prvom stupni atrioventrikulárnej blokády, bradykardie, asystoly;

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a zriedkavo môže spôsobiť AV blokádu 3. stupňa, bradykardiu a vo výnimočných prípadoch asystolu. Ich výskyt je pravdepodobnejší u pacientov so syndrómom chorého sínusu (ochorenie SA uzla), ktoré je častejšie u starších pacientov.

Asystolia u pacientov bez syndrómu chorého sínusu má obvykle krátke trvanie (niekoľko sekúnd alebo menej) so spontánnym návratom k AV uzlovému alebo normálnemu sínusovému rytmu. Ak k tonu bezprostredne nedôjde, okamžite sa musí začať s náležitou liečbou (pozri časť 4.8).

hypotenzii (systolický tlak < 90 mm Hg);
antiarytmikách a beta-blokátoroch (vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov - AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim kardiostimulátorom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súčasne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamíliumchlorid;
bradykardii (< 50 tepov/min.);
ťažkej poruche funkcie pečene (pozri časť 4.2);
ochoreniach, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie);
gravidite a laktácii (pozri časť 4.6);
srdcovom zlyhaní (pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamilom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite liečení.

Digoxín

Pri súbežnom podávaní verapamilu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu (pozri časť 4.5).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy (statíny)(pozri časť 4.5).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa má používať s opatrnosťou.

Porucha funkcie obličiek

Aj keď sa vo veľkých porovnávacích štúdiách u pacientov v terminálnom štádiu obličkového zlyhania nepreukázal žiadny vplyv na farmakokinetiku verapamilu, niekoľko hlásených prípadov naznačuje, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má verapamil používať s opatrnosťou a za starostlivého sledovania. Verapamil sa nedá odstrániť hemodialýzou.

4.5 Liekové a iné interakcie

In vitro metabolické štúdie naznačujú, že verapamiliumchlorid je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18. Zistilo sa, že verapamil je inhibítorom enzýmov CYP3A4 a glykoproteínu-P (Pgp).

Klinicky významné interakcie boli hlásené s inhibítormi CYP3A4, ktoré spôsobujú zvýšenie hladín verapamiliumchloridu v plazme, zatiaľ čo stimulátory CYP3A4 spôsobili zníženie hladín verapamiliumchloridu v plazme, čo je dôvodom na monitorovanie pacientov z hľadiska liekových interakcií.

V tabuľke sú uvedené potenciálne liekové interakcie zapríčinené farmakokinetickými dôvodmi

Potenciálne farmakokinetické liekové interakcie súvisiace s verapamilom
Súbežne podávané liečivo	Potenciálny účinok na verapamil alebo súbežne podávané liečivo	Poznámka
Alfablokátory
Prazosín	zvýšenie C_max prazosínu (~40 %) bez účinku na polčas	Aditívny hypotenzný účinok
Terazosín	zvýšenie AUC (~24 %) a C_max (~25 %) terazosínu	Aditívny hypotenzný účinok
Antiarytmiká
Flekainid	minimálny vplyv na plazmatický klírens flekainidu (<~10 %); žiadny vplyv na plazmatický klírens verapamilu	Pozri časť 4.4
Chinidín	zníženie celkového klírensu chinidínu (~35 %)	Hypotenzia. U pacientov s hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou sa môže vyskytnúť pľúcny edém.
Antiastmatiká
Teofylín	zníženie celkového a systémového klírensu o ~20 %	Zníženie klírensu bolo menšie u fajčiarov (~11 %).
Antikonvulzíva/ Antiepileptiká
Karbamazepín	zvýšenie AUC karbamazepínu (~46 %) u pacientov s refraktórnou parciálnou epilepsiou	Zvýšenie hladín karbamazepínu, zvýšená neurotoxicita. Môže to spôsobovať nežiaduce účinky karbamazepínu, akými sú napr. diplopia, bolesť hlavy, ataxia alebo závrat.
z	zníženie plazmatickej koncentrácie verapamilu
Antidepresíva
Imipramín	zvýšenie AUC imipramínu (~15 %)	Žiadny vplyv na hladinu aktívneho metabolitu dezipramín.
Antidiabetiká
Glibenklamid	zvýšenie C_max (~28 %) a AUC (~26 %) glibenklamidu
Antiuratiká
Kolchicín	zvýšenie AUC kolchicínu (~2,0-násobne) a C_max (~1,3násobne)	Znížiť dávku kolchicínu (pozri SPC kolchicínu).
Antiinfekčné látky
Klaritromycín	možné zvýšenie hladiny verapamilu
Erytromycín	možné zvýšenie hladiny verapamilu
Rifampicín	zníženie AUC (~97 %), C_max (~94 %) a perorálnej biologickej dostupnosti (~92 %) verapamilu žiadna zmena farmakokinetiky pri intravenóznom podaní verapamilu	Môže dôjsť k zníženiu antihypertenzného účinku.
Telitromycín	možné zvýšenie hladiny verapamilu
Antineoplastiká
Doxorubicín	zvýšenie AUC (~104 %) a C_max (~61 %) doxorubicínu pri perorálnom podaní verapamilu	U pacientov s malobunkovým karcinómom pľúc.
	bez významných zmien farmakokinetiky doxorubicínu pri intravenóznom podaní verapamilu	U pacientov s pokročilým nádorovým ochorením.
Barbituráty
Fenobarbital	zvýšenie celkového klírensu verapamilu (~5-násobne)
Benzodiazepíny a ďalšie anxiolytiká
Buspirón	zvýšenie AUC a C_max buspirónu (~3 až 4-násobne)
Midazolam	zvýšenie AUC (~3-násobne) a C_max (~2-násobne) midazolamu
Betablokátory
Metoprolol	zvýšenie AUC (~32,5 %) a C_max (~41 %) metoprololu u anginóznych pacientov	Pozri časť 4.4.
Propranolol	zvýšenie AUC (~65 %) a C_max (~94 %) propranololu u anginóznych pacientov	Pozri časť 4.4.
Kardioglykozidy
Digitoxín	zníženie celkového telového klírensu (~27 %) a mimorenálneho klírensu (~29 %) digitoxínu
Digoxín	u zdravých jedincov: zvýšenie C_max digoxínu o ~44 %, zvýšenie C_12h digoxínu (~53 %),zvýšenie digoxínu C_ss (~44%) a AUC digoxínu o ~50 %	Znížiť dávkovanie digoxínu. pozri časť 4.4
Antagonisty H2 receptora
Cimetidín	zvýšenie AUC R- (~25 %) a S- (~40 %) verapamilu so zodpovedajúcim znížením klírensu R- a S-verapamilu	Cimetidín znižuje klírens verapamilu po intravenóznom podaní verapamilu.
Imunologiká/Imunosupresíva
Cyklosporín	zvýšenie AUC, C_ss a C_max cyklosporínu o ~45 %
Everolimus	Everolimus: zvýšenie AUC (~3,5-násobne) a zvýšenie C_max (~2,3-násobne) Verapamil: zvýšenie C_trough (~2,3-násobne)	Môže byť potrebné stanovenie koncentrácie a úprava dávky everolimu.
Sirolimus	Sirolimus : zvýšenie AUC (~2,2-násobne) S-verapamil: zvýšenie AUC (~1,5-násobne)	Môže byť potrebné stanovenie koncentrácie a úprava dávky sirolimu.
Takrolimus	možné zvýšenie hladín takrolimu
Hypolipidemiká (Inhibítory HMG COA reduktázy)
Atorvastatín	možné zvýšenie hladín atorvastatínu zvýšenie AUC verapamilu o ~43 %	Doplňujúca informácia je uvedená nižšie.
Lovastatín	možné zvýšenie hladín lovastatínu zvýšenie AUC verapamilu (~63%) a C_max (~32%)
Simvastatín	zvýšenie AUC (~2,6-násobne) a C_max (~4,6-násobne) simvastatínu
Agonisty serotonínového receptora
Almotriptan	zvýšenie AUC (~20 %) a zvýšenie C_max (~24 %) almotriptanu
Urikozuriká
Sulfinpyrazón	zvýšenie celkového klírensu (~3-násobne) a zníženie biologickej dostupnosti (~60 %) verapamilu žiadna zmena farmakokinetiky pri intravenóznom podaní verapamilu	Môže dôjsť k zníženiu antihypertenzného účinku.
Iné
Grapefruitový džús	zvýšenie AUC R- (~49 %) a S- (~37 %) verapamilu, zvýšenie C_max R- (~75 %) a S- (~51 %) verapamilu	Eliminačný polčas a renálny klírens nie sú ovplyvnené, grapefruitový džús sa preto nemá konzumovať s verapamilo.m
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)	zníženie AUC R- (~78 %) a S- (~80 %) verapamilu so zodpovedajúcim znížením C_max verapamilu

Iné liekové interakcie a doplňujúce informácie o liekových interakciách

Antihypertenzíva, diuretiká, vazodilatanciá

Potenciovanie hypotenzného účinku.

HIV antivirotiká

Vzhľadom na potenciál niektorých HIV antivirotík (napr. ritonavir) inhibovať metabolizmus, môže dôjsť k zvýšeniu koncentrácií verapamilu v plazme. Je potrebná zvýšená opatrnosť alebo sa môže znížiť dávka verapamilu.

Lítium

Počas súbežnej liečbyverapamiliumchloridom a lítiom bola hlásená zvýšená neurotoxicita lítia, bez zmeny alebo so zvýšením hladín lítia v sére. Pridanie verapamiliumchloridu u pacientov dlhodobo užívajúcich lítium však viedlo aj k zníženiu hladín lítia v sére. Pacientov užívajúcich obidve liečivá je potrebné starostlivo monitorovať.

Neuromuskulárne blokátory

Možnosť potenciácie účinku neuromuskulárnych blokátorov. Pri súbežnom užívaní obidvoch liečiv môže byť potrebné zníženie dávky verapamiliumchloridu a/alebo dávky neuromuskulárneho blokátora.

Kyselina acetylsalicylová

Zvýšený sklon ku krvácaniu.

Etanol

Zvýšenie hladín etanolu v plazme.

Inhibítory HMG Co-A reduktázy (statíny)

Liečba inhibítormi HMG Co-A reduktázy (napr. simvastatínom, atorvastatínom alebo lovastatínom) sa u pacienta užívajúceho verapamil má začať najnižšou možnou dávkou a má sa titrovať smerom hore. Ak sa pacientovi už užívajúcemu inhibítor HMG Co-A reduktázy (napr. simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín) pridá liečba verapamilom, je potrebné zvážiť zníženie dávky statínu a retitrovať ju v závislosti od koncentrácií cholesterolu v sére.

Fluvastatín, pravastatín a rosuvastatín nie sú metabolizované CYP3A4 a interakcia s verapamilom je menej pravdepodobná.

Počas liečby Isoptinom sa nemá vykonávať intravenózna aplikácia betablokátorov (výnimkou je liečba na jednotke intenzívnej starostlivosti).

Počas liečby je nutné vyhýbať sa konzumácii grapefruitov alebo produktov, ktoré ho obsahujú (džúsy a pod.). Grapefruit môže zvýšiť plazmatickú hladinu verapamiliumchloridu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje o používaní verapamiliumchloridu u gravidných žien. Verapamil prechádza placentou. Koncentrácia v pupočnej krvi dosahuje 20 až 92 % koncentrácie v krvi matky.

Verapamiliumchlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné.

Laktácia

Verapamiliumchlorid sa vylučuje do materského mlieka. Obmedzené údaje pochádzajúce z perorálneho podávania u ľudí preukázali, že dávka verapamilu, ktorá sa dostane k dieťaťu, je nízka (0,1 – 1 % z dávky, ktorú matka prijala perorálne) a že užívanie verapamilu môže byť kompatibilné s dojčením. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamil užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V závislosti od individuálnej reakcie na verapamiliumchlorid môže byť ovplyvnená schopnosť pacienta viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo pracovať v nebezpečných podmienkach. Táto skutočnosť je osobitne významná na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky, prechode na iný liek a v spojitosti s konzumáciou alkoholu. Verapamil môže zvyšovať hladiny alkoholu v krvi a spomaľovať jeho elimináciu. Preto môžu byť účinky alkoholu silnejšie.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami bola bolesť hlavy, závrat, gastrointestinálne ťažkosti: nevoľnosť, zápcha a bolesť brucha, ako aj bradykardia, tachykardia, palpitácie, hypotenzia, návaly horúčavy, periférny edém a únava.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli zaznamenané po uvedení verapamilu do klinickej praxe alebo v klinických štúdiách fázy IV a sú usporiadané podľa orgánových systémov:

Trieda orgánového systému	Nežiaduci účinok
Poruchy imunitného systému	precitlivenosť
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy závrat parestézia tremor extrapyramidový syndróm
Poruchy ucha a labyrintu	vertigo pískanie v ušiach
Poruchy srdca	atrioventrikulárna blokáda I., II. a III. stupňa sínusová bradykardia zastavenie sinoatriálneho uzla (sinus arrest) periférny edém palpitácie tachykardia srdcové zlyhanie
Poruchy ciev	hypotenzia sčervenanie
Poruchy gastrointestinálneho traktu	nauzea vracanie zápcha ileus gingiválna hyperplázia abdominálna bolesť abdominálne ťažkosti
Poruchy kože a podkožného tkaniva	angioedém Stevensov-Johnsonov syndróm multiformný erytém makulopapulárna vyrážka alopécia urtikária purpura pruritus
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovového tkaniva	svalová slabosť myalgia artralgia
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	erektilná dysfunkcia gynekomastia galaktorea
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	únava
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	zvýšené pečeňové enzýmy zvýšený krvný prolaktín

Po uvedení lieku do klinickej praxe sa hlásil jeden prípad paralýzy (tetraparézy) pri kombinovanom použití verapamilu a kolchicínu. Môže to byť zapríčinené prechodom kolchicínu cez hematoencefalickú bariéru kvôli inhibícii CYP3A a P-gp verapamilom. Kombinované použitie verapamilu a kolchicínu sa neodporúča.

Upozornenie

U pacientov s kardiostimulátorom nemožno vylúčiť zvýšenie prahu stimulácie a dráždivosti.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Symptómy predávkovania verapamiliumchloridom závisia od prijatého množstva, času, v ktorom sa iniciujú detoxikačné opatrenia a od kontraktility myokardu s priamym vzťahom k veku.

Pozorovali sa nasledovné príznaky: hypotenzia, bradykardia až do vysokého stupňa A-V blokády a zastavenia sinoatriálneho uzla (sinus arrest), hyperglykémia, stupor a metabolická acidóza. Ako dôsledok predávkovania sa vyskytli úmrtia.

Terapeutické opatrenia pri predávkovaní

Terapeutickým cieľom je eliminácia toxickej hladiny liečiva a stabilizácia kardiovaskulárnej funkcie. Terapeutické opatrenia závisia od času a spôsobu podania lieku a od charakteru a závažnosti príznakov.

Pri predávkovaní veľkým množstvom tabliet s predĺženým uvoľňovaním treba vziať do úvahy skutočnosť, že liečivo sa môže uvoľňovať a vstrebávať v čreve viac ako 48 hodín.

Laváž žalúdka prichádza do úvahy aj 12 hodín a viac od užitia, v prípade, že sa nezistila gastrointestinálna motilita. Pri podozrení na predávkovanie tabletami s predĺženým uvoľňovaním sa môžu použiť viaceré eliminačné opatrenia, ako je vyvolanie vracania, laváž žalúdka a tenkého čreva pod endoskopickou kontrolou, podanie laxatív a klystír hrubého čreva.

Hemodialýza sa neodporúča, pretože verapamiliumchlorid sa neeliminuje dialýzou. Avšak hemofiltrácia prípadne plazmaferéza sa odporúča (vysoká väzba blokátorov kalciového kanála na plazmatické bielkoviny).

V prípade potreby sa odporúčajú štandardné postupy resuscitácie, ako je extratorakálna masáž srdca, mechanická ventilácia, defibrilácia a/alebo kardiostimulácia.

Špecifické opatrenia

Eliminácia kardiodepresívnych účinkov, hypotenzie a bradykardie.

Bradykardia sa lieči symptomaticky atropínom a/alebo betasympatomimetikami (izoprenalín, orciprenalín). Život ohrozujúca bradykardia vyžaduje krátkodobú liečbu kardiostimulátorom.

Špecifickým antidotom je vápnik. Intravenózne sa môže podať napr. 10 - 20 ml 10 % roztoku glukonanu vápenatého (2,25 - 4,50 mmol), v prípade potreby sa môže zopakovať alebo aplikovať ako pomalá infúzia (napr. 5 mmol za hodinu).

Hypotenzia, ako následok kardiogénneho šoku a arteriálnej vazodilatácie, sa lieči dopamínom (do 25 µg/kg telesnej hmotnosti/minútu), dobutamínom (do 15 µg/kg telesnej hmotnosti/minútu), adrenalínom, príp. noradrenalínom. Dávkovanie týchto liekov je individuálne podľa požadovaného účinku. Sérové koncentrácie vápnika sa majú udržovať na hornej hranici normálu alebo mierne vyššie. V prvej fáze sa z dôvodu arteriálnej vazodilatácie podáva substitučný roztok (Ringerov roztok alebo fyziologický roztok).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívny blokátor kalciového kanála s priamym kardiálnym účinkom, antiarytmikum, antihypertenzívum

ATC kód: C08DA01

Verapamiliumchlorid inhibuje membránový influx iónov vápnika do buniek myokardu a buniek hladkého svalstva ciev. Znižuje potrebu myokardiálneho kyslíka priamo zásahom do metabolických procesov myokardiálnych buniek vyžadujúcich energiu a nepriamo znížením afterloadu.

Účinkom kalciových blokátorov na hladké svalstvo koronárnych artérií sa zvýši prietok krvi v myokarde a to aj v poststenotickom tkanive a uvoľnia sa koronárne spazmy.

Antihypertenzný účinokverapamiliumchloridu spočíva v znížení odporu periférnych ciev bez reflektorického zvýšenia srdcovej frekvencie. Normálne hodnoty krvného tlaku nie sú významne ovplyvnené.

Verapamiliumchlorid má významný antiarytmický účinok, najmä pri supraventrikulárnej arytmii. Oneskoruje vedenie impulzu v atrioventrikulárnom uzle. Výsledkom je, že sa v závislosti od typu arytmie obnoví sínusový rytmus a/alebo sa normalizuje komorová frekvencia. Normálna frekvencia srdca nie je ovplyvnená, alebo je len mierne znížená.

V tabletách s predĺženým uvoľňovaním (Isoptin ICHS retard a Isoptin SR 240 mg) je verapamiliumchlorid „uložený“ v koloidnej matrici alginátu, prírodného polysacharidu. Rýchlosť uvoľňovania sa riadi difúziou a povrchovou eróziou. Pri kontakte s črevnou šťavou povrch tablety napučiava vytvárajúc gélovitú difúznu vrstvu. Špeciálne upraveným priebehom povrchových defektov sa vyvoláva homogénna erózia gélu a tým sa zabezpečuje konštantný difúzny profil. Vzájomným pôsobením týchto dvoch mechanizmov sa riadi uvoľňovanie liečiva s približne nulovým poriadkom reakčnej kinetiky počas asi 7 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Verapamiliumchlorid je racemickou zmesou pozostávajúcou z rovnakých podielov R-enantioméru a S-enantioméru. Verapamil je vo veľkej miere metabolizovaný. Norverapamil je jedným z 12 metabolitov zistených v moči, jeho farmakologická aktivita predstavuje 10 až 20 % aktivity verapamilu a zodpovedá 60 % vylúčeného liečiva. Plazmatické koncentrácie norverapamilu a verapamilu v ústálenom stave sú podobné. Ustálený stav po opakovanom dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahne po 3 až 4 dňoch.

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa viac ako 90 % verapamilu rýchlo absorbuje z tenkého čreva. Priemerná systémová dostupnosť nezmeneného liečiva po jednorazovej dávke verapamilu IR je 22 % a verapamilu SR približne 33 %,kvôli rozsiahlej metabolizácii pri prvom prechode pečeňou. Po opakovanom podaní je priemerná biologická dostupnosť približne dvojnásobne vyššia. Najvyššie hladiny verapamilu v plazme sa dosiahnu po 1 až 2 hodinách od podania IR formy a po 4 až 5 hodinách po podaní SR formy. Prítomnosť potravy nemá žiadny vplyv na biologickú dostupnosť verapamilu.

Distribúcia

Verapamil sa vo veľkej miere distribuuje do telesných tkanív, distribučný objem u zdravých jedincov je v rozmedzí 1,8–6,8 l/kg. Väzba verapamilu na plazmatické proteíny je približne 90 %.

Biotransformácia

Verapamil je vo veľkej miere metabolizovaný. Metabolické štúdie in vitro naznačujú, že verapamil sa metabolizuje prostredníctvom cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18.

U zdravých mužov sa perorálne podaný verapamiliumchlorid vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, bolo identifikovaných 12 metabolitov, väčšinou v stopových množstvách. Hlavné metabolity boli identifikované ako rôzne N- a O-dealkylované produkty verapamilu. Z týchto metabolitov má značný farmakologický účinok iba norverapamil (približne 20 % v porovnaní s pôvodným liečivom), čo sa zistilo v skúšaní u psov.

Eliminácia

Po intravenóznej infúzii sa verapamil eliminuje bi-exponenciálne, s rýchlou včasnou distribučnou fázou (polčas približne 4 minúty) a pomalšou terminálnou eliminačnou fázou (polčas 2 až 5 hodín). Eliminačný polčas po perorálnom podaní je 3 až 7 hodín. Približne 50% podanej dávky sa eliminuje obličkami v priebehu 24 hodín, 70 % v priebehu 5 dní. Až 16 % dávky sa vylučuje stolicou. Približne 3 až 4 % liečiva eliminovaného obličkami sa vylúčia v nezmenenej forme. Celkový klírens verapamilu je takmer rovnaký ako prietok pečeňou, približne 1 l/h/kg (rozmedzie: 0,7-1,3 l/h/kg).

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia:

Dostupné informácie o farmakokinetike v pediatrickej populácii sú obmedzené. Po intravenóznom podaní bol priemerný polčas verapamilu 9,17 h a priemerný klírens bol 30 l/h, u dospelých to bolo približne 70 l/h pri hmotnosti pacienta 70 kg. Predpokladá sa, že ustálené plazmatické koncentrácie po perorálnom podaní sú u detí o niečo nižšie ako u dospelých.

Geriatrickí pacienti: zvyšujúci sa vek môže ovplyvňovať farmakokinetiku u pacientov s hypertenziou. Eliminačný polčas u starších osôb môže byť dlhší. Súvis antihypertenzívneho účinku verapamilu s vekom sa nezistil.

Porucha funkcie obličiek: Porucha funkcie obličiek nemá na farmakokinetiku verapamilu žiadny vplyv, ako to preukázali porovnávacie štúdie u pacientov s terminálnou fázou zlyhávania obličiek a u osôb so zdravými obličkami. Verapamil a norverapamil nie sú významne odstraňované hemodialýzou.

Porucha funkcie pečene: U pacientov s poruchou funkcie pečene je polčas verapamilu dlhší kvôli nižšiemu klírensu po perorálnom podaní a vyššiemu distribučnému objemu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

Skúšky na akútnu toxicitu verapamiliumchloridu sa vykonali na rôznych druhoch zvierat. Priemerná hodnota akútnej toxicity (LD₅₀v mg/kg) bola nasledovná:

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Spôsob podania i. v. i. p. s. c. p. o.

potkan 16 67 107 114

myš 8 68 68 163

morské prasa - - - 140

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hodnota LD₅₀ (letálnadávka 50) je vypočítaná dávka, u ktorej sa očakáva úhyn 50 % zvierat.

Chronická toxicita

Skúšky na subchronickú a chronickú toxicitu sa vykonali na potkanoch a psoch. Verapamiliumchlorid vo vysokých dávkach (30 mg/kg telesnej hmotnosti a vyšších) spôsobil lentikulárne zmeny a/alebo zmeny očného viečka, ako aj katarakty na očiach psov rasy beagle. Tieto zmeny sa nevyskytli u žiadneho iného druhu zvierat. Nehlásil sa žiadny prípad kataraktu vyvolaný verapamiliumchloridom u ľudí.

Mutagenita a kancerogenita

V in vivoa in vitroskúškach sa nepreukázala mutagenita verapamiliumchloridu.

Dlhodobá skúška na potkanoch nepreukázala kancerogénny potenciál verapamiliumchloridu.

Reprodukčná toxikológia

Embryotoxické štúdie na dvoch druhoch zvierat nepreukázali teratogénny potenciál pri denných dávkach do 15 mg/kg telesnej váhy u králikov a 60 mg/kg telesnej hmotnosti u potkanov. U potkanov sa prejavili embryotoxické účinky (embryoletalita, spomalenie rastu) až pri dávkach toxických pre matku.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Isoptin40 mg a Isoptin 80 mg:

dihydrát fosforečnanu vápenatého

sodná soľ kroskarmelózy

koloidný oxid kremičitý bezvodý

hypromelóza

makrogol 6000

magnéziumstearát

mikrokryštalická celulóza

nátriumlaurylsulfát

mastenec

oxid titaničitý E171.

IsoptinICHS retard:

hypromelóza

makrogol 400

makrogol 6000

magnéziumstearát

mikrokryštalická celulóza

montánglykolový vosk

nátriumalginát

povidón K30

mastenec

oxid titaničitý E171

čistená voda.

IsoptinSR 240 mg:

hypromelóza

makrogol 400

makrogol 6000

magnéziumstearát

mikrokryštalická celulóza

montánglykolový vosk

nátriumalginát

povidón K30

mastenec

oxid titaničitý E171

zeleň laková E104/132

čistená voda.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Isoptin 40 mg: 3 roky

Isoptin 80 mg: 3 roky

IsoptinICHS retard: 2 roky

Isoptin SR 240 mg: 3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Isoptin 40 mg, Isoptin 80 mg, Isoptin SR 240 mg:

Uchovávajte pri teplote 15 C až 25 C.

IsoptinICHS retard:

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Tablety s predĺženým uvoľňovaním Isoptin ICHS retard a Isoptin SR 240 mg musia ostať v blistroch až do konečného použitia.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Isoptin 40 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Isoptin 80 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Isoptin ICHS retard: 50 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v PVC/PVDC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Isoptin SR 240 mg: 20, 30, 50 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v PVC/PVDC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BGP Products s.r.o.

Karadžičova 10

821 08 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Isoptin 40 mg : 13/0629/70-C/S

Isoptin 80 mg : 13/0404/14-S

IsoptinICHS retard : 13/0405/14-S

Isoptin SR 240 mg : 13/0157/87-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

Isoptin40 mg : 30.12.1970

Isoptin80 mg : 30.12.1970

Isoptin ICHS retard : 9.09.1987

IsoptinSR 240 mg : 9.09.1987

Dátum posledného predĺženia registrácie:

Isoptin40 mg : 26.09.2007

Isoptin80 mg : 26.09.2007

Isoptin ICHS retard : 18.02.2003

IsoptinSR 240 mg : 18.02.2003

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

02/2015

Isoptin 40 mg

^ Nahoru
Príbalový leták
Súhrn údajov o lieku

+ ipil.sk

Isoptin 40 mg

Príbalový leták

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Odporúčaná dávka u dospelých a mladistvých s hmotnosťou nad 50 kg

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Uchovávajte pri teplote 15C až 25C.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Isoptin 40 mg

Súhrn údajov o lieku

Digitoxín

Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)

HIV antivirotiká

Lítium

Neuromuskulárne blokátory

Špecifické opatrenia

Isoptin 40 mg