Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2015/01139

Písomná informácia pre používateľa

Isozyloram10 mg

filmom obalené tablety

escitalopram (vo forme oxalátu)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Isozylorama na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Isozyloram

3. Ako užívať Isozyloram

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Isozyloram

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Isozyloram a na čo sa používa

Isozyloramobsahuje escitalopram a používa sa na liečbu depresie (epizód veľkej depresie) a úzkostných porúch (ako je napr. panická porucha s chorobným strachom z pobytu v otvorenom priestore alebo bez neho,sociálna úzkostná porucha a obsedantno-kompulzívna porucha).

Isozylorampatrí do skupiny liekov proti depresii, ktoré sa nazývajú selektívneinhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI). Tieto lieky účinkujú v mozgu na sérotonínový systém tak, že zvyšujú hladinu sérotonínu. Poruchy sérotonínového systému sa považujú za dôležitý faktor pre vznik depresie a jej podobných ochorení.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Isozyloram

Neužívajte Isozyloram

• ak ste alergický na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak užívate iné lieky, ktoré patria do skupiny nazývanej inhibítory MAO vrátane selegilínu (používa na liečbu Parkinsonovej choroby), moklobemidu (používa na liečbu depresie) a linezolidu (antibiotikum).

• ak máte vrodenú odchýlku srdcového rytmu alebo sa u vás vyskytla odchýlka srdcového rytmu (pozorovaná na EKG, čo je vyšetrenie na zhodnotenie funkcie vášho srdca).

• ak užívate lieky na problémy so srdcovým rytmom alebo lieky, ktoré môžu mať vplyv na rytmus srdca (pozri nižšie časť 2 „Iné lieky a Isozyloram“).

Upozornenia a opatrenia

Ak máte akýkoľvek iný zdravotný problém alebo ochorenie, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi, pretože môže byť potrebné, aby to váš lekár vzal do úvahy. Obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru predtým, ako začnete užívať Isozyloram:

• ak máte epilepsiu. Ak sa záchvaty objavia po prvýkrát alebo sa častosť výskytu záchvatov zvýši, liečba Isozyloramom sa má ukončiť (pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“).

• ak máte poruchu funkcie pečene alebo obličiek. Môže byť potrebné, aby váš lekár upravil vaše dávkovanie.

• ak máte cukrovku. Liečba Isozyloramom môže meniť kontrolu hladiny cukru v krvi. Môže byť potrebné, aby sa upravilo dávkovanie inzulínu a/alebo liekov na liečbu cukrovky, ktoré sa užívajú ústami.

• ak máte zníženú hladinu sodíka v krvi.

• ak máte sklon k ľahšiemu vzniku krvácania alebo tvorbe modrín.

• ak podstupujete liečbu elektrickými šokmi.

• ak máte ochorenie srdcových ciev.

• ak máte alebo ste niekedy mali ťažkosti so srdcom alebo ste v nedávnej minulosti prekonali infarkt srdca.

• ak máte v pokoji nízku tepovú frekvenciu srdca a/alebo viete, že máte úbytok solí v dôsledku pretrvávajúcej závažnej hnačky a vracania alebo v dôsledku užívania diuretík (liekov na odvodnenie).

• ak ste zaznamenali rýchly alebo nepravidelný rytmus srdca, mdlobu, kolaps alebo závrat pri vstávaní, čo môže naznačovať nezvyčajnú funkciu tepovej frekvencie.

• ak máte zvýšený vnútroočný tlak s úzkym uhlom alebo ste zvýšený vnútroočný tlak mali v minulosti.

Majte, prosím, na pamäti:

Niektorí pacienti s manicko-depresívnou poruchou sa môžu dostať do manickej fázy. Táto fáza je charakteristická nezvyčajnými a rýchlo sa meniacimi nápadmi, neprimeraným pocitom šťastia a nadmernou telesnou aktivitou. Ak sa u vás toto objaví, kontaktujte svojho lekára.

Počas prvých týždňov liečby sa ešte stále môžu objaviť príznaky ako napr. nepokoj alebo problémy zotrvať v sede alebo v stoji. Ak sa u vás objavia tieto príznaky, okamžite to povedzte svojmu lekárovi.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkostnej poruchy

Ak máte depresiu a/alebo úzkostné poruchy, môžete mať niekedy sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky sa môžu zosilniť pri prvom užití liekov proti depresii, keďže pri všetkých týchto liekoch trvá určitý čas, kým začnú účinkovať, obvykle približne dva týždne, ale niekedy aj dlhšie.

Je pravdepodobnejšie, že môžete takto zmýšľať:

• ak ste na samovraždu alebo sebapoškodzovanie pomýšľali v minulosti,

• ak ste mladý dospelý človek. Informácie z klinických skúšaní preukázali zvýšené riziko samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov s poruchami duševného zdravia, ktorí sa liečili liekmi proti depresii.

Ak kedykoľvek budete mať samovražedné alebo sebapoškodzujúce myšlienky, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice.

Možno budete považovať za užitočné povedať príbuznému alebo blízkemu priateľovi o tom, že máte depresiu alebo úzkostnú poruchu a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa. Môžete ich požiadať, aby vám povedali, ak si budú myslieť, že sa vaša depresia alebo úzkosť zhoršila alebo ak ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Deti a dospievajúci

Isozyloramsa zvyčajne nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Musíte tiež vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov majú pri užívaní tejto skupiny liekov zvýšené riziko vzniku vedľajších účinkov ako napr. pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, protichodné správanie a hnev). Napriek tomu môže váš lekár predpísať Isozylorampacientom mladším ako 18 rokov, pretože rozhodne, že je to v ich najlepšom záujme. Ak váš lekár predpísal Isozylorampacientovi mladšiemu ako 18 rokov a vy máte záujem prekonzultovať to, obráťte sa, prosím, opätovne na svojho lekára. Ak sa pri užívaní Isozyloramu u pacienta mladšieho ako 18 rokov objavia ktorékoľvek z príznakov uvedených vyššie alebo sa zhoršia, musíte informovať svojho lekára. Doteraz sa v tejto vekovej skupine tiež nepreukázali ani dlhodobé účinky týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s rastom, dospievaním, rozvojom poznania a správania.

Iné lieky a Isozyloram

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov, povedzte to svojmu lekárovi:

• Lieky, ktoré znižujú hladinu draslíka alebo horčíka v krvi, keďže tieto stavy zvyšujú riziko život ohrozujúcej poruchy srdcového rytmu.

• Neselektívne inhibítory monoamínoxidázy (IMAO), ku ktorým patria liečivá ako fenelzín, iproniazid, izokarboxazid, nialamid a tranylcypromín. Ak ste užívali ktorékoľvek z týchto liečiv, budete musieť počkať 14 dní predtým, ako začnete užívať Isozyloram. Po ukončení liečby Isozyloramom musíte počkať 7 dní predtým, ako užijete ktorýkoľvek z týchto liečiv.

• Reverzibilné selektívne inhibítory monoamínoxidázy A (IMAO-A), ku ktorým patria liečivá ako moklobemid (používa sa na liečbu depresie).

• Ireverzibilné inhibítory monoamínoxidázy B (IMAO-B), ku ktorým patria liečivá ako selegilín (používa sa na liečbu Parkinsonovej choroby). Tieto liečivá zvyšujú riziko vedľajších účinkov.

• Antibiotikum linezolid.

• Lítium (používa sa na liečbu manicko-depresívnej poruchy) a tryptofán.

• Imipramín a desipramín (obidva sa používajú na liečbu depresie).

• Sumatriptán a podobné liečivá (používajú sa na liečbu migrény) a tramadol (používa sa na silnú bolesť). Tieto zvyšujú riziko výskytu vedľajších účinkov.

• Cimetidín a omeprazol (používajú sa liečbu žalúdočných vredov), fluvoxamín (antidepresívum) a tiklopidín (používa sa na zníženie rizika náhlej cievnej mozgovej príhody). Tieto liečivá môžu zvýšiť hladinu Isozyloramu v krvi.

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) − rastlinný liek, ktorý sa používa na depresiu.

• Kyselina acetylsalicylová a nesteroidné protizápalové lieky (lieky, ktoré sa používajú na zmiernenie bolesti alebo na riedenie krvi, takzvané antikoagulanciá). Tieto liečivá môžu zvýšiť náchylnosť ku krvácaniu.

• Warfarín, dipyridamol a fenprokumón (liečivá na riedenie krvi, takzvané antikoagulanciá). Na začiatku a na konci liečby Isozyloramom vám lekár pravdepodobne skontroluje zrážavosť krvi, aby overil, či stále dostávate správnu dávku antikoagulancií.

• Meflochín (používa sa na liečbu malárie), bupropión (používa sa na liečbu depresie) a tramadol (používa sa na liečbu silnej bolesti) vzhľadom na možné riziko zníženia prahu záchvatov.

• Neuroleptiká (lieky na liečbu schizofrénie, psychóz) vzhľadom na možné riziko zníženia záchvatového prahu a antidepresíva.

• Flekainid, propafenón a metoprolol (používajú sa na liečbu srdcovo-cievnych chorôb), klomipramín a nortriptylín (antidepresíva) a risperidón, tioridazín a haloperidol (antipsychotiká). Možno bude potrebné upraviť dávkovanie Isozyloramu.

NEUŽÍVAJTE Isozyloram ak užívate lieky na liečbu problémov so srdcovým rytmom alebo lieky, ktoré môžu mať vplyv na rytmus srdca, ako sú napr. antiarytmiká IA a III, antipsychotiká (napr. deriváty fenotiazínu, pimozid, haloperidol), tricyklické antidepresíva, niektoré antimikrobiálne látky (napr. sparfloxacín, moxifloxacín, erytromycín i.v., pentamidín a antimalariká, najmä halofantrín), určité antihistaminiká – lieky proti alergii (napr. astemizol, mizolastín). Ak máte v tejto súvislosti akékoľvek ďalšie otázky, opýtajte sa svojho lekára.

Isozyloram a jedlo, nápoje a alkohol

Isozyloramsa môže užívať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 3 „Ako užívaťIsozyloram“). Tak ako pri mnohých liekoch, aj kombinácia Isozyloramus alkoholom sa neodporúča, hoci sa neočakáva, že sa budú účinky alkoholu a Isozyloramuvzájomne ovplyvňovať.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, povedzte to svojmu lekárovi. Ak ste tehotná alebo dojčíte, neužívajte Isozyloram, pokiaľ sa so svojím lekárom neporozprávate o súvisiacich rizikách a prínosoch.

Ak užívate Isozylorampočas posledných 3 mesiacov vášho tehotenstva, musíte si byť vedomá, že sa u vášho novorodenca môžu objaviť nasledujúce účinky: ťažkosti s dýchaním, modrastá pokožka, kŕče, zmeny telesnej teploty, problémy s kŕmením, vracanie, nízka hladina cukru v krvi, stuhnuté alebo ochabnuté svaly, intenzívne reflexy, triaška, nervozita, podráždenosť, malátnosť, neutíchajúci plač, ospalosť a problémy so spánkom. Ak sa u vášho novorodenca objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, okamžite kontaktujte svojho lekára.

Ak sa Isozyloramužíva počas tehotenstva, nikdy sa nesmie náhle vysadiť.

Uistite sa, že či vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vie, že sa liečite Isozyloramom. Užívanie liekov ako Isozyloram počas tehotenstva, najmä v posledných troch mesiacoch tehotenstva, môže zvýšiť riziko závažného ochorenia u detí, ktoré sa nazýva pretrvávajúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), dieťa rýchlejšie dýcha a zmodravie. Tieto príznaky sú bežné počas prvých 24 hodín po narodení. Ak sa to stane vášmu dieťaťu ihneď kontaktujte vašu pôrodnú asistentku a/alebo lekára.

V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že citalopram, liečivo podobné escitalopramu, znižuje kvalitu spermií. Teoreticky to môže ovplyvniť plodnosť, ale vplyv na plodnosť ľudí sa doteraz nepozoroval.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Odporúča sa, aby ste neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, pokiaľ nebudete vedieť, ako na vás Isozylorampôsobí.

Isozyloram obsahuje monohydrát laktózy

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Isozyloram

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dospelí

Depresia

Bežná odporúčaná denná dávka je 10 mg užívaná ako jednorazová denná dávka. Lekár môže dávku zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Panická porucha

Úvodná dávka počas prvého týždňa liečby je 5 mg užívaná ako jednorazová denná dávka pred zvýšením dávky na 10 mg denne. Lekár môže dávku ďalej zvyšovať na maximálne 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha

Bežná odporúčaná dávka je 10 mg užívaná ako jednorazová denná dávka. V závislosti od toho, ako budete reagovať na liek, môže váš lekár vašu dávku buď znížiť na 5 mg denne, alebo zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Bežná odporúčaná denná dávkaIsozyloramuje 10 mg užívaná ako jednorazová denná dávka. Lekár môže dávku zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Starší pacienti (starší ako65 rokov)

Odporúčaná úvodná denná dávka Isozyloramu je 5 mg užívaná ako jednorazová denná dávka. Dennú dávku môže lekár zvýšiť na 10 mg.

Použitie u detí a dospievajúcich

Isozyloramsa zvyčajne deťom a dospievajúcim nemá podávať. Podrobnejšie informácie nájdete v časti 2 „Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Isozyloram“.

Isozylorammôžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety zapite malým množstvom vody.

Nerozhrýzajte ich, pretože majú horkú chuť.

Ak je to potrebné, tabletu môžete rozdeliť tak, že ju najskôr umiestnite na podložku deliacou ryhou smerom nahor. Následne, zatlačením ukazovákmi po oboch stranách tablety nadol, tabletu rozpoľte ako je obrázku.

Dĺžka trvania liečby

Môže trvať aj niekoľko týždňov, kým sa začnete cítiť lepšie. Pokračujte v užívaní Isozyloramu, aj keď istý čas potrvá, kým na sebe pocítite zlepšenie vášho stavu.

Dávku svojho lieku si nikdy nemeňte bez toho, aby ste to najprv povedali svojmu lekárovi.

V užívaní Isozyloramompokračujte tak dlho, ako vám odporučil váš lekár. Ak predčasne ukončíte liečbu, vaše príznaky sa môžu vrátiť. Odporúča sa pokračovať v liečbe počas ďalších 6 mesiacov potom, ako sa už začnete cítiť lepšie.

Ak užijete viac Isozyloramu,ako máte

Ak užijete vyššiu dávkuIsozyloramu, ako je predpísaná dávka, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo pohotovosť v najbližšej nemocnici. Urobte tak aj vtedy, ak sa neprejavia príznaky nepríjemného pocitu. Niektoré z príznakov predávkovania môžu byť napr. závrat, triaška, podráždenosť, kŕč, kóma, nevoľnosť, vracanie, zmena srdcovej frekvencie, znížený krvný tlak a porucha vodnej/elektrolytovej rovnováhy v tele. Keď pôjdete k lekárovi alebo na pohotovosť, vezmite si so sebou škatuľu/obalIsozyloramu.

Ak zabudnete užiť Isozyloram

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Ak zabudnete užiť dávku a uvedomíte si to predtým, než pôjdete spať, ihneď ju užite. Nasledujúci deň pokračujte ako zvyčajne. Ak si však na to spomeniete až v noci alebo v nasledujúci deň, preskočte vynechanú dávku a pokračujte ako zvyčajne.

Ak prestanete užívať Isozyloram

Neprestávajte užívať Isozyloram, kým vám tak nepovie váš lekár. Ak ste ukončili celý liečebný cyklus, zvyčajne sa odporúča znižovať dávku Isozyloramupostupne, počas niekoľkých týždňov.

Ak prestanete užívať Isozyloram,najmä ak je to náhle, môžete pociťovať príznaky z vysadenia. Tieto účinky sú časté pri ukončení liečby Isozyloramom. Riziko je vyššie, ak sa Isozyloramužíval dlhodobo alebo vo vysokých dávkach alebo ak sa dávka znížila príliš rýchlo. Pri väčšine ľudí sú tieto príznaky mierne a samovoľne vymiznú do dvoch týždňov. U niektorých pacientov však môžu byť závažnej intenzity alebo pretrvávať dlhšie (2 až 3 mesiace alebo aj viac). Ak sa u vás po ukončení liečby Isozyloramom objavia závažné príznaky z vysadenia, poraďte sa, prosím, so svojím lekárom. Môže vás požiadať, aby ste opäť začali užívať tento liek a pomalšie znižovali dávku.

Medzi príznaky z vysadenia patria: pocit závratu (nestála alebo nevyvážená rovnováha), pocity podobné mravčeniu, pocity pálenia a (menej často) pocity elektrických šokov vrátane týchto pocitov v hlave, poruchy spánku (živé sny, nočné mory, neschopnosť zaspať), pocit úzkosti, bolesť hlavy, nevoľnosť (nauzea), potenie (vrátane nočného potenia), pocit nepokoja alebo podráždenosti, triaška (chvenie), pocit zmätenosti alebo dezorientácie, pocit precitlivenosti alebo podráždenia, hnačka (riedka stolica), poruchy videnia, rýchly tlkot srdca alebo búšenie srdca (palpitácie).

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky zvyčajne vymiznú po niekoľkých týždňoch liečby. Uvedomte si, prosím, že väčšina vedľajších účinkov môže byť tiež príznakmi vášho ochorenia, a preto sa zlepšia, keď sa začnete cítiť lepšie.

Ak sa u vás počas liečby objaví niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, navštívte svojho lekára:

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

• nezvyčajné krvácania vrátane krvácania do tráviaceho traktu.

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

• ak sa u vás objaví opuch kože, jazyka, pier alebo tváre alebo máte ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním (alergická reakcia), okamžite vyhľadajte lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice.

• ak máte vysokú horúčku, ste podráždený, zmätený, máte triašku a prerušované sťahy svalstva, môžu to byť znaky zriedkavého stavu, ktorý sa nazýva sérotonínový syndróm. Ak sa takto cítite, kontaktujte svojho lekára.

Ak sa u vás objavianasledujúce vedľajšie účinky, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice:

• ťažkosti s močením,

• záchvaty (kŕče), pozri tiež časť „Upozornenia a opatrenia“,

• zožltnutie pokožky a očných bielok sú znakmi poškodenia činnosti pečene/hepatitídy,

• rýchly, nepravidelný tlkot srdca, mdloba, ktoré môžu byť príznakom život ohrozujúceho stavu známeho ako Torsades de Pointes.

Okrem vyššie uvedených vedľajších účinkov boli hlásené:

Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb):

• nevoľnosť (nauzea),

• bolesť hlavy.

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z10 osôb):

• upchaný nos alebo nádcha (sinusitída),

• znížená alebo zvýšená chuť do jedla,

• úzkosť, nepokoj, nezvyčajné sny, ťažkosti so zaspávaním, pocit ospalosti, závrat, zívanie, triaška, mravčenie na pokožke,

• hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach,

• zvýšené potenie,

• bolesť vo svaloch a v kĺboch (artralgia a myalgia),

• sexuálne poruchy (oneskorený výron semena, problémy so stoporením pohlavného údu, znížená sexuálna túžba a u žien sa môžu objaviť ťažkosti s dosiahnutím orgazmu),

• slabosť, horúčka,

• zvýšenie telesnej hmotnosti.

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

• žihľavka (urtikária), vyrážka, svrbenie (pruritus),

• škrípanie zubami, podráždenosť, nervozita, záchvat paniky, stav zmätenosti,

• porucha spánku, porucha vo vnímaní chuti, mdloby (synkopa),

• rozšírené očné zreničky (mydriáza), poruchy videnia, zvonenie v ušiach (tinitus),

• vypadávanie vlasov,

• krvácanie z pošvy,

• zníženie telesnej hmotnosti,

• rýchly tlkot srdca,

• opuch rúk a nôh,

• krvácanie z nosa.

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb):

• agresivita, odosobnenie sa, halucinácie,

• pomalý tlkot srdca.

Niektorí pacienti hlásili (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

• myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu, pozri časť „Upozornenia a opatrenia“,

• zníženú hladinu sodíka v krvi (príznaky sú nutkanie na vracanie a pocit nepohodlia spojené so svalovou slabosťou alebo zmätenosťou),

• závrat pri vstávaní v dôsledku nízkeho krvného tlaku (ortostatická hypotenzia),

• nezvyčajné výsledky vyšetrení činnosti pečene (zvýšená hladina pečeňových enzýmov v krvi),

• poruchy pohybu (mimovoľné pohyby svalov),

• bolestivé stoporenie pohlavného údu (priapizmus),

• poruchy spojené s krvácaním, vrátane krvácania kože a slizníc (ekchymóza) a nízka hladina krvných doštičiek (trombocytopénia),

• náhly opuch kože alebo sliznice (angioedémy),

• zvýšené množstvo vylučovaného moču (neprimerané vylučovanie ADH),

• tvorba mlieka u žien, ktoré nedojčia,

• mánia,

• zmena srdcového rytmu (tzv. „predĺženie QT intervalu“, pozorované na EKG, čo je meranie elektrickej aktivity srdca).

Navyše je známych mnoho vedľajších účinkov, ktoré sa objavujú pri liekoch, ktoré účinkujú podobne ako escitalopram (liečivo vIsozylorame).

Tie sú:

• motorický nepokoj (akatízia),

• nechutenstvo.

U pacientov užívajúcich tento typ liekov sa spozorovalo vyššie riziko zlomenín kostí.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

5. Ako uchovávať Isozyloram

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nepoužívajte tento liekpo dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku alebo škatuli EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Isozyloramobsahuje

- Liečivo je escitalopram (vo forme oxalátu). Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg escitalopramu.

- Ďalšie zložky sú: pomocné látky použité počas granulácie:mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, kopovidón, kukuričný škrob.

Pomocné látky použité po granulácii: silicifikovaná mikrokryštalická celulóza, sodná soľ kroskarmelózy, mastenec, bezvodý koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.

Obal tablety: Opadry OY-S-58910 zložená z hypromelózy, oxidu titaničitého (E 171), makrogolu 400, mastenca.

Ako vyzerá Isozylorama obsah balenia

Isozyloramje dostupný vo forme 10 mg filmom obalených tabliet.

Tablety sú popísané nižšie:

Oválna biela až takmer biela, po oboch stranách vypuklá filmom obalená tableta s označením „E“ a „8“ na každej zo strán oddelených deliacou ryhou na jednej strane a hladká na druhej strane.

Filmom obalené tablety Isozyloramu10 mgsú dostupné vo veľkostiach balenia po 14, 20, 28, 30, 50, 56 a 100 filmom obalených tabliet, balených do blistrov z polyamidu/hliníka/PVC/hliníka.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Ranbaxy (UK) Ltd.

Building 4 Chiswick park, Londýn W4 5YE

Veľká Británia

Výrobca

Ranbaxy Ireland Ltd., Spafield, Cork Road, Cashel, Co. Tiperrary, Írsko

Terapia SA, Str Fabricii nr. 124, Cluj, Napoca, Rumunsko

Generis Farmacêutica, SA, Portugalsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Portugalsko: Escitalopram Ranbaxy

Fínsko: Escitalopram Ranbaxy 10/20 mg tabletti, kalvopäällysteinen

Litva: Escitalopram Ranbaxy 10/20 mg plėvele dengtos tabletės

Poľsko: Nexpram

Rumunsko: Serodeps 10/20 mg comprimate filmate

Írsko: Escitalopram 10/20 mg Film-coated Tablets

Španielsko: Escitalopram Ranbaxy 10/20 mg Comprimidos recubiertos con película EFG

Česká republika: Isozyloram 10 mg

Slovenská republika: Isozyloram 10 mg

Maďarsko Isozyloram 10 mg filmtabletta

Grécko: Escitalopram Ranbaxy10/20 mg Eπικαλυμμένα με λεπτό υμένιο δισκία

Rakúsko: Escitalopram Ranbaxy10/20 mg Filmtabletten

Nemecko: ESCITALOPRAM BASICS 10/20 mg Filmtabletten

Francúzsko: ESCITALOPRAM RANBAXY 10/20 mg, comprimé pelliculé sécable

Taliansko: ESCITALOPRAM RANBAXY10 mg/20 mg compresse rivestite con film

Holandsko: Escitalopram Ranbaxy 10/20 mg filmomhulde tabletten

Švédsko: Escitalopram Ranbaxy 10/20 mg filmdragerade tabletter

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v apríli 2015.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/07185

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Isozyloram10 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Isozyloram10 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg escitalopramu, čo zodpovedá 12,77 mg oxalátu escitalopramu.

Pomocná látka so známym účinkom: každá filmom obalená tableta obsahuje 50,00 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Isozyloram10 mg: Bielaaž takmer biela, oválna, bikonvexná, filmom obalená tableta na jednej strane s označením „E“ a „8“ po oboch stranách deliacej ryhy a na druhej strane hladká.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.

Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.

Liečba sociálnej úzkostnej poruchy (sociálnej fóbie).

Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg sa nepreukázala.

Isozyloramsa podáva v jednej dennej dávke a môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.

Epizóda veľkej depresie

Zvyčajná dávka je 10 mg raz denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg denne.

Na dosiahnutie antidepresívneho účinku sú zvyčajne potrebné 2 až 4 týždne. Po ústupe príznakov je potrebné v liečbe pokračovať minimálne 6 mesiacov, aby sa odpoveď na liečbu stabilizovala.

Panická porucha s agorafóbiou alebo bez nej

V prvom týždni liečby sa odporúča úvodná dávka 5 mg a následne sa dávka zvýši na 10 mg denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže ďalej zvyšovať až do maximálne 20 mg denne.

Maximálna účinnosť sa dosiahne po približne 3 mesiacoch. Liečba trvá niekoľko mesiacov.

Sociálna úzkostná porucha

Zvyčajná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Na dosiahnutie zmiernenia príznakov sú zvyčajne potrebné 2 – 4 týždne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa následne dávka môže znížiť na 5 mg alebo zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha je ochorenie s chronickým priebehom a na stabilizovanie odpovede na liečbu sa odporúča 12‑týždňová liečba. Dlhodobá liečba pacientov odpovedajúcich na liečbu sa sledovala počas 6 mesiacov a v individuálnych prípadoch je možné uvažovať o jej využití na prevenciu relapsu; prínosy liečby sa majú prehodnocovať v pravidelných intervaloch.

Sociálna úzkostná porucha je dobre definované diagnostické označenie špecifickej poruchy, ktorá sa nemá zamieňať s nadmernou hanblivosťou. Farmakoterapia sa indikuje iba vtedy, ak táto porucha výrazne obmedzuje pracovné a sociálne fungovanie pacienta.

Význam farmakoterapie v porovnaní s kognitívno‑behaviorálnou terapiou sa nehodnotil. Farmakoterapia je súčasťou celkového terapeutického prístupu.

Obsedantno‑kompulzívna porucha

Úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na maximálne 20 mg denne.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OKP) je chronické ochorenie, a preto sa pacienti majú liečiť počas dostatočne dlhej doby, aby sa zaistilo, že u nich už nepretrvávajú žiadne príznaky.

Prínosy liečby a veľkosť dávky treba pravidelne prehodnocovať (pozri časť 5.1).

Starší pacienti (> 65 rokov)

Začiatočná dávka je 5 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne (pozri časť 5.2).

Účinnosť Isozyloramupri sociálnej úzkosti sa u starších pacientov nesledovala.

Pediatrická populácia

Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov z dôvodu bezpečnosti (pozri časť 4.4).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CL_CRmenej ako 30 ml/min) sa odporúča opatrnosť (pozri časť 5.2).

Znížená funkcia pečene

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča začiatočná dávka 5 mg denne počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je nutná opatrnosť a mimoriadne starostlivá titrácia dávky (pozri časť 5.2).

Pomalí metabolizátori CYP2C19

Pre pacientov, o ktorých je známe, že sú pomalými metabolizátormi CYP2C19, sa odporúča začiatočná dávka 5 mg denne počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne (pozri časť 5.2).

Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby

Je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby escitalopramom sa má dávka znižovať postupne počas obdobia minimálne jedného až dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku príznakov z vysadenia (pozri časti 4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné príznaky, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe dávkou predpísanou predtým. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale pomalšie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látokuvedených v časti 6.1.

Súbežná liečba neselektívnymi ireverzibilnými inhibítormi monoamínoxidázy (inhibítormi MAO) je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu spojeného s agitovanosťou, tremorom, hypertermiou atď. (pozri časť 4.5).

Kombinácia escitalopramu s reverzibilnými inhibítormi MAO‑A (napr. moklobemidom) alebo s reverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO linezolidom je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.5).

Escitalopram je kontraindikovaný u pacientov, u ktorých je známe predĺženie QT intervalu

alebo vrodený syndróm predĺženia QT intervalu.

Escitalopram je kontraindikovaný súčasne s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT

interval (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nasledujúce osobitné upozornenia a opatrenia sa vzťahujú na terapeutickú skupinu selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI).

Pediatrická populácia

Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Správanie súvisiace so samovraždou (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (hlavne agresivita, protichodné správanie a hnev) boli v klinických štúdiách pozorované častejšie u detí a mladistvých liečených antidepresívami v porovnaní s deťmi a mladistvými ktorým bolo podávané placebo. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie pre liečbu, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli vzniku samovražedných príznakov. Okrem toho chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí a mladistvých týkajúce sa rastu, dospievania, kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Paradoxná úzkosť

U niektorých pacientov s panickou poruchou môže na začiatku liečby antidepresívami dôjsť k zvýrazneniu príznakov úzkosti. Táto paradoxná reakcia zvyčajne odoznie v priebehu dvoch týždňov pokračujúcej liečby. Aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu anxiogénneho účinku, liečbu sa odporúča začať nízkou dávkou (pozri časť 4.2).

Záchvaty typu kŕčov

Ak sa u pacienta objavia záchvaty typu kŕčov prvýkrát alebo sa zvýši frekvencia výskytu záchvatov (u pacientov s diagnózou epilepsie v anamnéze), escitalopram sa má vysadiť. Pacientom s nestabilnou epilepsiou sa SSRI nemajú podávať a pacientov s kontrolovanou epilepsiou je potrebné pri ich podávaní pozorne sledovať.

Mánia

SSRI sa majú používať opatrne u pacientov s anamnézou mánie/hypománie. Ak sa pacient dostáva do manickej fázy, liečba SSRI sa má ukončiť.

Diabetes mellitus

U pacientov s diabetes mellitus môže liečba SSRI ovplyvniť kontrolu glykémie (hypoglykémia alebo hyperglykémia). Môže byť potrebná úprava dávky inzulínu a/alebo perorálnych hypoglykemík.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo zhoršenie klinického stavu

Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému ústupu choroby. Nakoľko zlepšenie sa nemusí prejaviť počas niekoľkých prvých alebo viacerých týždňov liečby, pacientov je potrebné starostlivo sledovať až dovtedy, kým k takémuto zlepšeniu nedôjde. Všeobecnou klinickou skúsenosťou je, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Aj ďalšie psychiatrické poruchy, na ktoré sa escitalopram predpisuje, sa môžu spájať so zvýšeným rizikom udalostí súvisiacich so samovraždou. Tieto poruchy môžu byť okrem toho komorbidné s veľkou depresívnou poruchou. Pri liečbe pacientov s ďalšími psychiatrickými poruchami sa preto musia dodržiavať rovnaké opatrenia ako sú opatrenia pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou.

Je známe, že pacienti s udalosťami súvisiacimi so samovraždou v anamnéze alebo pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, sú vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať. Meta‑analýza placebom kontrolovaných klinických štúdií skúmajúcich liečbu antidepresívami u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania pri liečbe antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov. Počas medikamentóznej liečby, najmä v skorej fáze liečby a po zmenách dávky, majú byť pacienti a obzvlášť vysokorizikoví pacienti pod prísnym dohľadom.

Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na to, že je potrebné sledovať vznik takýchto udalostí a na to, že ak budú takéto príznaky prítomné, musia ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Akatízia/psychomotorický nepokoj

Podávanie SSRI/SNRI (selektívnych inhibítorov spätného vychytávania noradrenalínu) je spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo tiesnivým pocitom nepokoja a potrebou pohybu, často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Akatízia sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytne počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých dôjde k týmto príznakom, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Hyponatriémia

Pri podávaní SSRI bola zriedkavo hlásená hyponatriémia, pravdepodobne ako dôsledok neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH), ktorá po prerušení liečby zvyčajne ustúpi. Opatrnosť je nutná u rizikových pacientov, akými sú staršie osoby alebo pacienti s cirhózou alebo ak sa používajú v kombinácii s inými liekmi, ktoré môžu vyvolať hyponatriémiu.

Krvácanie

Pri podávaní SSRI boli hlásené prípady predĺženého času krvácania a/alebo abnormality spojené s krvácaním, napríklad ekchymóza, gynekologické krvácanie, gastrointestinálne krvácanie a podkožné alebo slizničné krvácanie (pozri časť 4.8). Odporúča sa opatrnosť u pacientov užívajúcich SSRI, najmä ak súbežne užívajú perorálne antikoagulanciá alebo lieky, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu trombocytov [napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), tiklopidín a dipyridamol] a u pacientov so známym sklonom ku krvácaniu (pozri časť 4.5).

Elektrokonvulzívna terapia (EKT)

K dispozícii sú obmedzené klinické skúsenosti so súbežným podávaním SSRI a EKT, preto sa odporúča opatrnosť.

Sérotonínový syndróm

Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní escitalopramu a liečiv so sérotonínergným účinkom, akými je sumatriptán alebo iné triptány, tramadol a tryptofán.

U pacientov užívajúcich SSRI súbežne so sérotonínergnými liekmi sa v zriedkavých prípadoch hlásil sérotonínový syndróm. Kombinácia príznakov, akými sú agitovanosť, tremor, myoklónia a hypertermia, môže naznačovať rozvoj sérotonínového syndrómu. V takomto prípade sa musí liečba escitalopramom ihneď prerušiť a začať liečba príznakov.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné podávanie SSRI a rastlinných liekov obsahujúcich ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich reakcií (pozri časť 4.5).

Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby

Príznaky z vysadenia sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8).V klinických štúdiách sa nežiaduce udalosti po prerušení liečby vyskytli približne u 25 % pacientov liečených escitalopramom a u 15 % pacientov užívajúcich placebo.

Riziko príznakov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane dĺžky liečby, dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia. Tieto príznaky sú zvyčajne mierne až stredne ťažké, avšak u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytnú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale takéto príznaky boli veľmi zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí dávku vynechali neúmyselne. Tieto príznaky sú prechodné a zvyčajne ustúpia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2 ‑ 3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča, aby sa dávka escitalopramu znižovala postupne počas doby niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri „Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby“, časť 4.2).

Ischemická choroba srdca

U pacientov s ischemickou chorobou srdca sa vzhľadom na obmedzené klinické skúsenosti odporúča opatrnosť (pozri časť 5.3).

Predĺženie QT intervalu

U escitalopramu bolo zistené predĺženie QT intervalu v závislosti od dávky. Prípady predĺženia QT intervalu a ventrikulárnej arytmie, vrátane Torsades de Pointes, boli hlásené prípady počas obdobia po uvedení lieku na trh, prevažne u pacientov ženského pohlavia, s hypokaliémiou alebo s vopred existujúcim predĺžením QT intervalu alebo inými srdcovými chorobami (pozri časti 4.3, 4.5, 4.8, 4.9, 5.1).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov s významnou bradykardiou; alebo u pacientov s nedávnym infarktom myokardu alebo s nekompenzovaným zlyhaním srdca.

Elektrolytické poruchy ako hypokaliémia a hypomagneziémia zvyšujú riziko malígnej arytmie a majú byť upravené skôr, ako sa začne liečba escitalopramom.

Ak sú vyšetrovaní pacienti so stabilizovaným srdcovým ochorením, má sa zvážiť EKG kontrola skôr, ako sa začne liečba.

Ak sa znaky srdcovej arytmie vyskytnú počas liečby ecitalopramom, liečba sa má ukončiť a má sa uskutočniť EKG vyšetrenie.

Glaukóm s úzkym uhlom

SSRI vrátane escitalopramu môžu mať vplyv na veľkosť očnej zrenice, čo má za následok mydriázu. Tento mydriatický účinok má tendenciu zúžiť očný uhol, čo má za následok zvýšený vnútroočný tlak a glukóm s úzkym uhlom, najmä u pacientov s glukómom s úzkym uhlom alebo s glaukómom v anamnéze.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Kontraindikované kombinácie:

Ireverzibilné neselektívne inhibítory monoamínoxidázy (IMAO)

Boli hlásené prípady závažných reakcií u pacientov, ktorí užívali SSRI v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými inhibítormi monoamínoxidázy (IMAO) a tiež u pacientov, ktorí v krátkom období po ukončení liečby s podávaním SSRI začali užívať takéto IMAO (pozri časť 4.3). V niektorých prípadoch došlo k vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.8).

Escitalopram je kontraindikovaný v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Môže sa začať podávať 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným IMAO. Po ukončení terapie s escitalopramom je potrebné počkať minimálne 7 dní pred začatím liečby neselektívnym ireverzibilným IMAO.

Reverzibilný selektívny inhibítor monoamínoxidázy (moklobemid)

Vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu je kombinácia escitalopramu s inhibítorom MAO-A kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa liečbu začať najnižšou odporúčanou dávkou a starostlivejšie pozorovať pacienta.

Reverzibilný neselektívny inhibítor monoamínoxidázy (linezolid)

Antibiotikum linezolid je reverzibilný neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom, ktorí sú liečení escitalopramom. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, má sa podávať v minimálnych dávkach a pod starostlivým dohľadom lekára (pozri časť 4.3).

Ireverzibilný selektívny inhibítor monoamínoxidázy B (selegilín)

Pri súbežnej liečbe so selegilínom (ireverzibilný inhibítor MAO-B) je potrebná opatrnosť vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu. Selegilín v dávkach do 10 mg/deň sa bezpečne užíval s racemickým citalopramom.

Predĺženie QT intervalu

Farmakokinetické a farmakodynamické štúdie medzi escitalopramom a inými liekmi, ktoré predlžujú QT interval, neboli uskutočnené. Aditívny účinok escitalopramu a týchto liekov sa však nedá vylúčiť. Z tohto dôvodu je taktiež kontraindikované súbežné podanie escitalopramu s inými liekmi, ktoré môžu predĺžiť QT interval, ako antiarytmiká triedy IA a III, niektoré antipsychotiká (napr. fenotiazínové deriváty, pimozid, haloperidol), tricyklické antidepresíva, niektoré antimikrobiálne látky (napr. sparfloxacín, moxifloxacín, erytromycín i.v., pentamidín, antimalariká, najmä halofantrín), niektoré antihistaminiká (astemizol, mizolastín).

Kombinácie vyžadujúce zvláštnu pozornosť pri podávaní:

Sérotonínergné liečvivá

Súbežné podávanie spolu so sérotonínergnými liečivami (napr. tramadol, sumatriptán a iné triptány) môže spôsobiť sérotonínový syndróm.

Lieky znižujúce záchvatový prah

SSRI môžu znížiť záchvatový prah. Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré tiež môžu znížiť záchvatový prah, sa odporúča zvýšená opatrnosť (napr. antidepresíva – tricyklické a SSRI; neuroleptiká − fenotiazíny, tioxantény a butyrofenóny; meflochín, bupropión a tramadol).

Lítium, tryptofán

Sú známe prípady zosilnenia účinku pri súbežnom podávaní SSRI s lítiom alebo tryptofánom. Preto je pri súbežnom podávaní SSRI spolu s takýmito liekmi potrebná opatrnosť.

Ľubovník bodkovaný

Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Krvácanie

Escitalopram môže ovplyvniť účinok perorálnych antikoagulancií. U pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá, treba pri začatí alebo ukončení liečby escitalopramom starostlivo monitorovať zrážanie krvi (pozri časť 4.4).

Súbežné užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) môže zvýšiť sklon ku krvácaniu (pozri časť 4.4).

Alkohol

Nepredpokladajú sa žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické interakcie medzi escitalopramom a alkoholom. Avšak rovnako ako pri iných psychotropných liekoch sa kombinácia s alkoholom neodporúča.

Lieky vyvolávajúce hypokaliémiu/hypomagneziémiu

Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré vyvolávajú hypokaliémiu/hypomagneziémiu sa odporúča opatrnosť, pretože tieto stavy zvyšujú riziko závažných arytmií (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické interakcie

Vplyv iných liekov na farmakokinetiku escitalopramu

Metabolizmus escitalopramu je sprostredkovaný hlavne enzýmom CYP2C19. V menšej miere aj enzýmami CYP3A4 a CYP2D6. Zdá sa, že metabolizmus hlavného metabolitu S-DCT (demetylovaný escitalopram) je čiastočne katalyzovaný CYP2D6.

Súbežné podávanie escitalopramu a omeprazolu v jednej dávke 30 mg denne (inhibítor CYP2C19) viedlo k miernemu (približne 50 %) zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu.

Súbežné podávanie escitalopramu s cimetidínom 400 mg dvakrát denne (stredne silný

nešpecifický enzýmový inhibítor) malo za následok mierne (približne 70 %) zvýšenie

koncentrácie escitalopramu v plazme. Preto sa pri podávaní escitalopramu v kombinácii

s cimetidínom odporúča opatrnosť. Môže byť potrebná úprava dávky.

Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní inhibítorov CYP2C19 (napr. omeprazol, esomeprazol, fluvoxamín, lansoprazol, tiklopidín) alebo cimetidínu. Zníženie dávky escitalopramu môže byť nutné na základe sledovania vedľajších účinkov počas súbežnej liečby.

Vplyv escitalopramu na farmakokinetiku iných liekov

Escitalopram inhibuje enzým CYP2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré sú metabolizované hlavne týmto enzýmom a ktoré majú úzky terapeutický index, napr. flekainid, propafenón a metoprolol (pri použití pri srdcovom zlyhaní), alebo pri súbežnom podávaní niektorých liekov ovplyvňujúcich CNS metabolizovaných hlavne CYP2D6, napr. antidepresíva ako desipramín, klomipramín a nortriptylín; alebo antipsychotiká ako risperidón, tioridazín a haloperidol. Môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Súbežné podávanie desipramínu alebo metoprololu viedlo v obidvoch prípadoch k dvojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hladiny týchto substrátov CYP2D6.

V štúdiách in vitrosa preukázalo, že escitalopram môže spôsobiť aj slabú inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní liekov, ktoré sú metabolizované CYP2C19 sa odporúča opatrnosť.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Sú dostupné iba obmedzené klinické údaje o použití escitalopramu v gravidite.

V reprodukčných toxikologických štúdiách s escitalopramom na potkanoch boli pozorované embryotoxické a fetotoxické účinky, ale nezistil sa zvýšený výskyt malformácií (pozri časť 5.3).

Escitalopramsa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch a len po dôkladnom zvážení rizika a prínosu.

Ak matka pokračovala v užívaní escitalopramuv neskorších štádiách gravidity, hlavne v treťom trimestri, novorodenci sa musia sledovať. Je potrebné vyhýbať sa náhlemu vysadeniu liečby počas gravidity.

U novorodencov matiek, ktoré užívali antidepresíva zo skupiny SSRI/SNRI v neskorších štádiách gravidity sa môžu objaviť nasledujúce príznaky: poruchy dýchania, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestálosť telesnej teploty, problémy s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia, hyperreflexia, tremor, nervozita, podráždenosť, letargia, neustály plač, ospalosť a ťažkosti so spánkom. Tieto príznaky môžu byť spôsobené buď sérotonínergným účinkom, alebo sú to príznaky z vysadenia liečby. Vo väčšine prípadov sa komplikácie objavia okamžite alebo zanedlho (< 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie SSRI v gravidite, najmä v neskoršom štádiu gravidity, môže zvýšiť riziko pretrvávajúcej pľúcnej hypertenzie u novorodencov (PPHN). Riziko bolo pozorované približne v 5 prípadoch na 1000 gravidít. Vo všeobecnej populácii sa vyskytli 1 až 2 prípady PPHN na 1000 gravidít.

Laktácia

Predpokladá sa, že escitalopram sa vylučuje do materského mlieka. V dôsledku toho sa neodporúča dojčiť počas liečby.

Fertilita

Štúdie na zvieratách preukázali, žecitalopram môže ovplyvniť kvalitu spermií (pozri časť 5.3). Údaje získané z ľudského materiálu in vitromôžu naznačovať určitý vplyv na kvalitu spermií, avšak spontánne hlásenia u niektorých SSRI (vrátane paroxetínu) u ľudí preukázali, že vplyv na kvalitu spermií sa zdá byť reverzibilný. Vplyv na fertilitu ľudí sa zatiaľ nepozoroval.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aj keď sa dokázalo, že escitalopram neovplyvňuje intelektové funkcie ani psychomotorický výkon, každá psychoaktívna látka môže ovplyvniť úsudok alebo zručnosti.

Pacientov je potrebné upozorniť na možné riziko ovplyvnenia schopností viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú počas prvého alebo druhého týždňa liečby a obvykle sa ich intenzita a frekvencia s pokračujúcou liečbou zmierni.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie známe pre skupinu SSRI a taktiež hlásené pri escitaloprame v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach alebo zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh sú uvedené v nasledujúcom zozname podľa tried orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú prevzaté z klinických štúdií; nie sú upravené vzhľadom na placebo.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (1/10); časté (1/100 až < 1/10); menej časté (1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (1/10 000 až ≤ 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Poruchy krvi a lymfatického systému	neznáme	trombocytopénia
Poruchy imunitného systému	zriedkavé	anafylaktická reakcia
Poruchy endokrinného systému	neznáme	abnormálna sekrécia ADH
Poruchy metabolizmu a výživy	časté	znížená chuť do jedla, zvýšená chuť do jedla, zvýšenie telesnej hmotnosti
	menej časté	pokles telesnej hmotnosti
	neznáme	hyponatriémia, anorexia2
Psychické poruchy	časté	úzkosť, nepokoj, abnormálne sny ženy a muži: znížené libido ženy: anorgazmia
	menej časté	bruxizmus, agitovanosť, nervozita, záchvat paniky, stav zmätenosti
	zriedkavé	agresivita, depersonalizácia, halucinácie
	neznáme	mánia, samovražedné myšlienky, samovražedné správanie1
Poruchy nervového systému	veľmi časté	bolesť hlavy
	časté	insomnia, somnolencia, závrat, parestézia, tremor
	menej časté	porucha chuti, porucha spánku, synkopa
	zriedkavé	sérotonínový syndróm
	neznáme	dyskinéza, poruchy pohybu, konvulzie, psychomotorický nepokoj/akatízia2
Poruchy oka	menej časté	mydriáza, porucha zraku
Poruchy ucha a labyrintu	menej časté	tinitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	menej časté	tachykardia
	zriedkavé	bradykardia
	neznáme	predĺženie QT na elektrokardiograme, ventrikulárna arytmia vrátane Torsades de Pointes
Poruchy ciev	neznáme	ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	časté	sinusitída, zívanie
	menej časté	epistaxa
Poruchy gastrointestinálneho traktu	veľmi časté	nauzea
	časté	hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach
	menej časté	krvácanie gastrointestinálneho traktu (vrátane krvácania z konečníka)
Poruchy pečene a žlčových ciest	neznáme	hepatitída, abnormálne výsledky vyšetrenia funkcie pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva	časté	zvýšené potenie
	menej časté	urtikária, alopécia, vyrážka, pruritus
	neznáme	ekchymóza, angioedém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	časté	artralgia, myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	neznáme	zadržiavanie moču
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	časté	muži: porucha ejakulácie, impotencia
	menej časté	ženy: metrorágia, menorágia
	neznáme	galaktorea muži: priapizmus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	časté	únava, pyrexia
	menej časté	edém

¹ Prípady samovražedných myšlienok a samovražedného správania boli hlásené počas liečby alebo zanedlho po ukončení liečby escitalopramom (pozri aj časť 4.4).

² Tieto udalosti boli hlásené pri terapeutickej skupine SSRI.

Predĺženie QT intervalu

Počas obdobiapo uvedení lieku na trhboli hlásené predĺženia QT intervalu a ventrikulárnej

arytmie, vrátane Torsades de Pointes, prevažne u pacientov ženského pohlavia, pacientov

s hypokaliémiou alebo u pacientov s už existujúcim predĺžením QT intervalu alebo iným

ochorením srdca (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5, 4.9 a 5.1).

Skupinové účinky

Epidemiologické štúdie vykonané hlavne na pacientoch vo veku 50 rokov a viac poukázali na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú SSRI a TCA. Mechanizmus, ktorý vedie k tomuto riziku nie je známy.

Príznaky z vysadenia pozorované pri ukončení liečby

Prerušenie liečby antidepresívami zo skupiny SSRI/SNRI (hlavne po náhlom prerušení) bežne vedie k príznakom z vysadenia. Závrat, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézie a pocitu elektrických šokov), poruchy spánku (zahrňujúce insomniu a intenzívne sny), agitovanosť alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia sú najčastejšie hlásenými reakciami. Obvykle sú tieto príznaky mierne až stredne intenzívne a spontánne ustupujúce, avšak u niektorých pacientov môžu mať ťažký a/alebo dlhodobejší priebeh. Ak liečba escitalopramom už nie je potrebná, odporúča sa pri ukončovaní liečby postupne znižovať dávku (pozri časti 4.2 a 4.4).

4.9 Predávkovanie

Toxicita

Skúsenosti s predávkovaním escitalopramom v klinickej praxi sú obmedzené a v mnohých prípadoch zahŕňajú súbežné predávkovanie inými liekmi. Vo väčšine prípadov neboli hlásené žiadne alebo len mierne príznaky. Fatálne prípady predávkovania samotným escitalopramom boli hlásené len veľmi zriedkavo, vo väčšine prípadov išlo o predávkovanie súbežne aj s inými liekmi. Dávky medzi 400 a 800 mg samotného escitalopramu boli užité bez akýchkoľvek závažných príznakov.

Príznaky

Príznaky pozorované pri nahlásených prípadoch predávkovania escitalopramom zahŕňajú hlavne príznaky súvisiace s centrálnym nervovým systémom (od závratov, triašky a agitovanosti až po zriedkavé prípady sérotonínového syndrómu, kŕčov a kómy), príznaky súvisiace s gastrointestinálnym traktom (nauzea/vracanie), s kardiovaskulárnym systémom (hypotenzia, tachykardia, predĺženie QT-intervalu a arytmia) a s rovnovážnym stavom elektrolytov/tekutín (hypokaliémia, hyponatriémia).

Liečba

Neexistuje špecifické antidotum. Je potrebné zabezpečiť a udržať priechodné dýchacie cesty, zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Má sa zvážiť výplach žalúdka a použitie aktívneho uhlia. Po perorálnom užití sa má výplach žalúdka urobiť čo najskôr. Odporúča sa monitorovanie funkcií srdca a vitálnych funkcií a zároveň celková podporná liečba príznakov.

Odporúča sa EKG vyšetrenie v prípade predávkovania u pacientov s kongestívnym zlyhaním

srdca/bradyarytmiami, u pacientov súčasne užívajúcich lieky predlžujúce QT interval alebo

u pacientov s pozmeneným metabolizmom, napríklad v dôsledku poškodenia pečene.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidepresívum, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu

ATC kód: N06AB10

Mechanizmusúčinku

Escitalopram je selektívnym inhibítorom spätného vychytávania sérotonínu (5-HT) s vysokou afinitou k primárnemu väzbovému miestu. Tiež sa viaže na alosterické miesto na sérotonínovom transportéri s 1 000-násobne nižšou afinitou.

Escitalopram nemá žiadnu alebo len nízku afinitu voči viacerým receptorom vrátane 5-HT_1A, 5-HT₂, DA D₁a D₂receptorov, α₁-, α₂-, -adrenoreceptorov, histamínových H₁, muskarínových, cholinergických, benzodiazepínových a opioidných receptorov.

Jediný pravdepodobný mechanizmus účinku, ktorý vysvetľuje farmakologické a klinické účinky escitalopramu, je inhibícia spätného vychytávania 5-HT.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Epizódy veľkej depresie

Escitalopram bol účinný v akútnej liečbe veľkých depresívnych epizód v troch zo štyroch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, krátkodobých (8-týždňových) štúdiách. V dlhodobej štúdii zameranej na prevenciu relapsu bolo 274 pacientov, ktorí v otvorenej úvodnej 8-týždňovej fáze odpovedali na liečbu escitalopramom v dávkach 10 alebo 20 mg denne a po následnej randomizácii pokračovali v liečbe escitalopramom v nezmenenej dávke alebo im bolo podávané placebo počas 36 týždňov. Pacienti v tejto štúdii, ktorí naďalej dostávali escitalopram, boli počas nasledujúcich 36 týždňov signifikantne menej náchylní na relapsy v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.

Sociálna úzkostná porucha

Escitalopram bol účinný v troch krátkodobých (12-týždňových) štúdiách a u respondérov v 6-mesačnej štúdii prevencie relapsu pri sociálnej úzkostnej poruche. V 24-týždňovej štúdii na stanovenie dávky bola potvrdená účinnosť 5, 10 a 20 mg escitalopramu.

Generalizovaná úzkostná porucha

Escitalopram v dávkach 10 a 20 mg/deň bol účinný v štyroch zo štyroch placebom kontrolovaných štúdiách.

V súhrnných údajoch z troch štúdií s podobným dizajnom, ktoré zahŕňali 421 pacientov liečených escitalopramom a 419 pacientov s placebom bolo 47,5 % a 28,9 % pacientov, ktorí odpovedali na liečbu, v uvedenom poradí a 37,1 % a 20,8 % tých, ktorí neodpovedali na liečbu. Pretrvávajúci účinok sa pozoroval od 1. týždňa.

Udržanie účinnosti escitalopramu v dávke 20 mg/deň sa preukázalo v 24- až 76-týždňovej, randomizovanej štúdii zameranej na udržanie účinnosti u 373 pacientov, ktorí odpovedali na liečbu počas úvodnej 12-týždňovej nezaslepenej liečby.

Obsedantno-kompulzívna porucha

V randomizovanej, dvojito zaslepenej, klinickej štúdii sa celkové skóre Y-BOCS u pacientov s escitalopramom v dávke 20 mg/deň oddelilo od skóre pacientov dostávajúcich placebo po 12 týždňoch. Po 24 týždňoch boli obe dávky escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň účinnejšie než placebo.

Prevencia relapsu sa preukázala pri dávkach escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu escitalopramom v otvorenej 16-týždňovej štúdii a ktorí vstúpili do 24-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie.

Farmakodynamické účinky

V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej EKG štúdii sa u zdravých jedincov pozorovala

zmena v QTc (úprava podľa Fridericia) oproti východiskovej hodnote 4,3 ms (90% IS: 2,2 –

6,4) pri dávke 10 mg/deň a 10,7 ms (90% IS: 8,6 – 12,8) pri dávke 30 mg/deň (pozri časť 4.3,

4.4, 4.5, 4.8 a 4.9).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia je takmer kompletná a nezávislá od príjmu potravy. (Priemerný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie /priemerná hodnota T_max/ je 4 hodiny po opakovaných dávkach.) Podobne ako pri racemickom citaloprame, tak aj pri escitaloprame sa predpokladá úplná biologická dostupnosť na úrovni okolo 80 %.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem (V_d,/F) po perorálnom podaní je okolo 12 − 26 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je nižšia ako 80 % pre escitalopram aj pre jeho hlavné metabolity.

Biotransformácia

Escitalopram sa metabolizuje v pečeni na demetylované a didemetylované metabolity. Obidva typy metabolitov sú farmakologicky aktívne. Alternatívne môže byť dusík oxidovaný na formu N-oxidového metabolitu. Materská látka aj metabolity sa čiastočne vylučujú vo forme glukuronidov. Po opakovanom dávkovaní sú priemerné koncentrácie demetylovaných a didemetylovaných metabolitov zvyčajne 28 − 31 % a < 5 % z koncentrácie escitalopramu. Biotransformácia escitalopramu na demetylovaný metabolit je sprostredkovaná hlavne enzýmom CYP2C19. Do určitej miery sa môžu podieľať aj enzýmy CYP3A4 a CYP2D6.

Eliminácia

Eliminačný polčas (t_1/2) po opakovanom dávkovaní je asi 30 hodín a orálny plazmatický klírens (Cl_oral) je približne 0,6 l/min. Hlavné metabolity majú výrazne dlhší polčas eliminácie. Predpokladá sa, že escitalopram a hlavné metabolity sa eliminujú tak hepatálnou (metabolickou), ako aj renálnou cestou, pričom hlavná časť dávky sa vylúči močom v podobe metabolitov.

Escitalopram má lineárnu farmakokinetiku. Rovnovážny stav plazmatickej hladiny sa dosiahne približne v priebehu týždňa. Pri dávke 10 mg denne sa v rovnovážnom stave dosiahnu priemerné koncentrácie 50 nmol/l (v rozpätí 20 − 125 nmol/l).

Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)

Zdá sa, že escitalopram sa eliminuje u starších pacientov v porovnaní s mladšími pomalšie. Plocha pod krivkou predstavujúca systémovú expozíciu (AUC) je u starších pacientov asi o 50 % vyššia v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia pečene

U pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia pečene (Childovo-Pughovo kritérium A a B) je eliminačný polčas escitalopramu asi dvakrát dlhší a expozícia asi o 60 % vyššia než u jedincov s normálnou funkciou pečene (pozri časť 4.2).

Znížená funkcia obličiek

U pacientov so zníženou funkciou obličiek (CL_CR10 – 53 ml/min) sa pri racemickom citaloprame pozoroval dlhší polčas a mierne zvýšená expozícia. Plazmatická koncentrácia metabolitov sa nesledovala, ale môže byť zvýšená (pozri časť 4.2).

Polymorfizmus

Pozorovalo sa, že ľudia so slabou metabolickou aktivitou vo vzťahu k CYP2C19 mali dvojnásobne vyššiu plazmatickú koncentráciu escitalopramu ako osoby so značnou metabolickou aktivitou. U ľudí so slabou metabolickou aktivitou vo vzťahu k CYP2D6 sa nepozorovala signifikantná zmena v expozícii (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Vzhľadom na to, že premosťujúce toxikokinetické a toxikologické štúdie escitalopramu a citalopramu na potkanoch preukázali podobný profil obidvoch látok, obvyklá kompletná séria predklinických štúdií s escitalopramom sa neuskutočnila. Z tohto dôvodu môžu byť všetky údaje o citaloprame extrapolované na escitalopram.

V porovnávacích toxikologických štúdiách na potkanoch escitalopram a citalopram spôsobovali kardiálnu toxicitu, vrátane kongestívneho srdcového zlyhania, po niekoľkotýždňovom podávaní pri použití dávok, ktoré spôsobovali celkovú toxicitu. Zdá sa, že kardiálna toxicita väčšmi korelovala s najvyššou plazmatickou koncentráciou než so systémovou expozíciou (AUC).

Pri najvyššej plazmatickej hladine 8-krát vyššej, aká sa dosahuje v klinickej praxi, neboli zaznamenané žiadne toxické účinky, kým AUC pre escitalopram bola len 3- až 4-krát vyššia ako je expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Hodnoty AUC pre S-enanciomér citalopramu boli 6- až 7-krát vyššie ako expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Tieto zistenia pravdepodobne súvisia so zvýšeným vplyvom na biogénne amíny, čo je však až druhotné vo vzťahu k primárnemu farmakologickému pôsobeniu, ktoré spôsobuje hemodynamické účinky (zníženie cievneho toku) a ischémiu. Presný mechanizmus kardiálnej toxicity pri potkanoch však nie je známy. Klinické skúsenosti s citalopramom a skúsenosti z klinických štúdií s escitalopramom nenaznačujú žiaden klinický význam týchto zistení.

Po dlhodobom podávaní escitalopramu a citalopramu potkanom bol pozorovaný zvýšený obsah fosfolipidov v niektorých tkanivách, napr. v pľúcach, v nadsemenníkoch a v pečeni. V prípade nadsemeníkov a pečene bola expozícia porovnateľná s dávkami používanými v klinickej praxi. Po ukončení terapie je tento jav reverzibilný. Akumulácia fosfolipidov (fosfolipidóza) pri zvieratách sa pozorovala v súvislosti s mnohými kationickými amfifilickými liekmi. Nie je známe, či tento jav je signifikantne významný pre človeka.

V toxikologickej štúdii na potkanoch zameranej na sledovanie vplyvu na vývoj plodu boli pozorované embryotoxické účinky (znížená hmotnosť plodu a reverzibilné oneskorenie osifikácie) pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití. Nebola zaznamenaná zvýšená frekvencia malformácii. V pre- a postnatálnych štúdiách sa ukázalo znížené prežívanie mláďat v období laktácie pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití.

Údaje u zvierat preukázali, že citalopram vyvoláva zníženie indexu fertility a indexu gravidity, zníženie počtu implantácie a počtu abnormálnych spermií pri expozícii, ktorá vo veľkej miere presahuje expozíciu u ľudí.U zvierat nie sú k dispozícii žiadne údaje pre escitalopram súvisiace s týmto aspektom.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Intragranulárne pomocné látky

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Kopovidón

Kukuričný škrob

Extragranulárne pomocné látky

Silicifikovaná mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Mastenec

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Magnéziumstearát

Filmový obal tablety

Opadry OY-S-58910:

Hypromelóza

Oxid titaničitý (E 171)

Makrogol 400

Mastenec

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Polyamidové/hliníkové/PVC/hliníkové blistre:14, 20, 28, 30, 50, 56, 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Ranbaxy (UK) Ltd.

Building 4 Chiswick park,

Londýn W4 5YE

Veľká Británia

REGISTRAČNÉ ČÍSLO

30/0284/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13.05.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2015