Písomná informácia pre používateľa

Ketilept Prolong 50 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 150 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 200 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 400 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

kvetiapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Ketilept Prolong a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Ketilept Prolong

3. Ako užívať Ketilept Prolong

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Ketilept Prolong

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Ketilept Prolong a na čo sa používa

Ketilept Prolong obsahuje liečivo, ktoré sa volá kvetiapín. Patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká. Ketilept Prolong sa môže použiť na liečbu niektorých ochorení, ako sú:

• Bipolárna depresia a veľké depresívne epizódy v rámci veľkej depresívnej poruchy: kedy sa môžete cítiť smutný. Môžete sa cítiť stiesnene, mať pocit viny, nedostatku energie, straty chuti do jedla alebo nemôžete spávať.

• Mánia: kedy sa môžete cítiť veľmi rozrušený, povznesený, rozčúlený, nadchnutý, alebo hyperaktívny; alebo máte zlý úsudok, čo znamená, že sa prejavujete agresivitou alebo sebapoškodením.

• Schizofrénia: kedy môžete počuť alebo pociťovať veci, ktoré v skutočnosti nejestvujú, byť presvedčený o veciach, ktoré nie sú skutočné alebo sa cítite byť neobvykle podozrievavý, plný úzkosti, zmätený, vinný, napätý alebo deprimovaný.

Ak je Ketilept Prolong užívaný na liečbu veľkých depresívnych epizód v rámci veľkej depresívnej poruchy, musí sa užívať s pridaním ďalšieho lieku na liečbu tejto choroby.

Lekár môže pokračovať v predpisovaní Ketileptu Prolong, aj keď sa cítite lepšie.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Ketilept Prolong

Neužívajte Ketilept Prolong

 ak ste alergický na kvetiapín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

 ak užívate niektoré z nasledujúcich liekov:

- niektoré lieky proti vírusu HIV

- lieky s obsahom azolov (na liečbu plesňových infekcií)

- erytromycín alebo klaritromycín (lieky proti infekciám)

- nafazodón (na liečbu depresie).

Neužívajte Ketilept Prolong, ak sa vás týka čokoľvek z vyššie uvedeného. Ak si nie ste istý, porozprávajte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete Ketilept Prolong užívať.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Ketilept Prolong, poraďte sa so svojím lekárom:

• ak máte alebo ste mali vy alebo niekto z vašej rodiny problémy so srdcom, napr. problémy so srdcovým rytmom, oslabnutie srdcového svalu alebo zápal srdca alebo užívate akýkoľvek liek, ktorý môže ovplyvňovať činnosť vášho srdca.

• ak máte nízky krvný tlak.

• ak ste prekonali mozgovú mŕtvicu, najmä ak ste starší.

• ak máte problémy s pečeňou.

• ak ste niekdy v minulosti mali záchvaty svalových kŕčov.

• ak máte cukrovku alebo zvýšené riziko, že sa u vás vyskytne. Lekár vám môže v tomto prípade

počas liečby Ketileptom Prolong kontrolovať hladinu cukru v krvi.

• ak viete o tom, že sa u vás v minulosti vyskytol znížený počet bielych krviniek (ktorý mohol, ale

nemusel byť spôsobený inými liekmi).

• ak ste staršia osoba s demenciou (strata funkcie mozgu), Ketilept Prolong nesmiete užívať, pretože

skupina liekov, medzi ktoré Ketilept Prolong patrí, môže zvýšiť riziko cievnej mozgovej príhody

alebo v niektorých prípadoch u starších ľudí s demenciou riziko úmrtia.

• ak ste vy alebo niektorý váš pokrvný príbuzný zaznamenali tvorbu krvných zrazenín, nakoľko sa u

liekov, ako sú tieto, zaznamenal súvis s tvorbou krvných zrazenín.

Okamžite oznámte svojmu lekárovi, keď pri užívaní Ketileptu Prolong zaznamenáte:

• kombináciu vysokej teploty (horúčky), závažnej svalovej stuhnutosti, potenia alebo zníženej úrovne

vedomia (porucha nazývaná "neuroleptický malígny syndróm"). Môže byť potrebné okamžité

liečenie.

• nekotrolovateľné pohyby hlavne v oblasti tváre alebo jazyka.

• závraty alebo ťažký pocit ospalosti. Toto môže zvýšiť riziko zranenia (pádu) u starších pacientov.

• záchvaty kŕčov.

• dlhotrvajúcu a bolestivú erekciu (priapizmus).

Tieto stavy môžu byť zapríčinené týmto liekom.

Okamžite oznámte svojmu lekárovi, ak máte:

• horúčku, chrípke podobné príznaky, bolesť hrdla alebo akúkoľvek inú infekciu, pretože môžu byť

zapríčinené veľmi nízkym počtom bielych krviniek a môžu vyžadovať ukončenie liečby

Ketileptom Prolong a/alebo majú byť liečené;

• zápchu spoločne s pretrvávajúcimi bolesťami brucha alebo zápchu, ktorá nereagovala na liečbu,

pretože to môže viesť k závažnejšiemu zablokovaniu čreva.

Myšlienky na samovraždu a zhoršenie vašej depresie

Ak máte depresiu môžu sa u vás niekedy prejaviť sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku liečby, pretože liek začne účinkovať až po 2 týždňoch liečby alebo aj neskôr.

Tieto myšlienky môžu byť častejšie aj vtedy, keď náhle prestanete užívať váš liek. S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedných myšlienok a/alebo samovražedného správania u dospelých s depresiou mladších ako 25 rokov.

Ak vás napadnú myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu, neodkladne kontaktujte svojho lekára alebo priamo nemocnicu. Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa.

Môžete ich požiadať, aby vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila vaša depresia, alebo ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Nárast telesnej hmotnosti

U pacientov užívajúcich Ketilept Prolong sa pozoroval nárast telesnej hmotnosti. Vaša telesná hmotnosť má byť vami a vašim lekárom pravidelne sledovaná.

Deti a dospievajúci

Ketilept Prolong sa nesmie používať u detí a dospievajúcich mladších ako do 18 rokov.

Iné lieky a Ketilept Prolong

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Neužívajte Ketilept Prolong, ak užívate nasledovné lieky:

• niektoré lieky na liečbu HIV.

• lieky obsahujúce azoly (lieky používané na liečbu plesňových infekcií).

• erytromycín alebo klaritromycín (lieky používané na liečbu infekcii).

• nefazodón (liek používaný na liečbu depresie).

Predovšetkým oznámte svojmu lekárovi, ak užívate nasledovné lieky:

• lieky na epilepsiu (ako fenytoín alebo karbamazepín).

• lieky na vysoký krvný tlak.

• barbituráty (kvôli poruchám spánku).

• tioridazín alebo lítium (iné antipsychotické lieky).

• lieky, ktoré majú vplyv na spôsob, akým bije vaše srdce, napríklad lieky, ktoré môžu spôsobiť

nerovnováhu v elektrolytoch (nízke hladiny draslíka alebo horčíka), ako sú diuretiká

(odvodňovacie tablety) alebo niektoré antibiotiká (lieky na liečbu infekcií).

● lieky, ktoré môžu spôsobiť zápchu.

Skôr ako prestanete užívať ktorýkoľvek z vašich liekov, poraďte sa so svojím lekárom.

Ketilept Prolong a jedlo a nápoje

• Účinok Ketileptu Prolong môže byť ovplyvnený jedlom, preto sa má užívať aspoň 1 hodinu pred

jedlom alebo pred spaním.

 Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu. Je to z dôvodu, že kombinovaný účinok Ketileptu Prolong

a alkoholu môže vyvolávať ospalosť.

• Počas užívania Ketileptu Prolong nepite grapefruitovú šťavu. Môže ovplyvňovať jeho účinnosť.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Neužívajte Ketilept Prolong počas tehotenstva, kým sa o tom neporozprávate so svojím lekárom. Ketilept Prolong sa nemá užívať počas dojčenia.

Nasledujúce príznaky, ktoré predstavujú príznaky z vysadenia, sa môžu vyskytnúť u novorodencov, ktorých matky v poslednom trimestri (posledné tri mesiace tehotenstva) užívali Ketilept Prolong: trasenie, svalová stuhnutosť a/alebo slabosť, ospalosť, nepokoj, problémy s dýchaním a ťažkosti pri kŕmení. Ak sa u vášho dieťaťa rozvinie akýkoľvek z týchto príznakov, možno budete potrebovať navštíviť svojho lekára.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Liek môže spôsobovať ospalosť. Neveďte vozidlo a neobsluhujte stroje, kým nezistíte, aký má liek na vás účinok.

Vplyv na vyšetrenie moču

Pri vyšetrení moču, kedy sa používajú niektoré testovacie metódy, Ketilept Prolong môže spôsobiť pozitívne výsledkyna metadón alebo niektoré lieky proti depresii, tzv. tricyklické antidepresíva (TCA), aj keď neužívate metadón alebo TCA. Odporúča sa potvrdiť výsledky viac špecifickými testami.

Ketilept Prolong obsahuje laktózu

Ak vám lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako užívať Ketilept Prolong

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár vám stanoví úvodnú dávku lieku. Udržiavacia dávka (denná dávka) bude závisieť od vášho ochorenia a vašich potrieb a bude zvyčajne 150 mg až 800 mg.

• Liek užívajte raz denne.

• Tablety nedeľte, nežuvajte ani nedrvte.

• Tablety prehltnite celé a zapite ich vodou.

• Tablety užívajte bez jedla (najmenej jednu hodinu pred jedlom alebo večer pred spaním, váš lekár vám povie kedy máte liek užiť).

• Počas užívania Ketileptu Prolong nepite grapefruitovú šťavu. Môže ovplyvňovať jeho účinnosť.

• Neprestaňte liek užívať ani vtedy, keď sa cítite lepšie. Urobte tak len vtedy, ak vám to povie váš lekár.

Problémy s pečeňou

Ak máte problémy s pečeňou, váš lekár vám môže zmeniť dávku.

Starší ľudia
Ak ste starší, váš lekár vám môže zmeniť dávku.

Použitie u detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov)

Ketilept Prolong sa nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Ak užijete viac Ketileptu Prolong, ako máte

Ak užijete viac Ketileptu Prolong, ako vám predpísal lekár, môžete cítiť ospalosť, závraty a mať abnormálny srdcový tep. Bezodkladne sa skontaktujte so svojím lekárom alebo sa obráťte na najbližšie zdravotnícke zariadenie. Tablety Ketileptu Prolong si vezmite so sebou.

Ak zabudnete užiť Ketilept Prolong

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju čo najskôr ako si spomeniete. Ak sa už blíži čas na ďalšiu dávku, počkajte s ňou dovtedy. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Ketilept Prolong

Ak náhle prerušíte liečbu Ketileptom Prolong, môže sa u vás objaviť neschopnosť zaspať (nespavosť), nevoľnosť alebo sa môže vyskytnúť bolesť hlavy, hnačka, vracanie, závrat alebo podráždenosť.

Pred ukončením liečby vám lekár môže určiť postupné znižovanie dávky.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb):

• závrat (može spôsobiť pád), bolesť hlavy, sucho v ústach.

• ospanlivosť – táto môže časom vymiznúť pri pokračovaní v liečbe Ketileptom Prolong, (môže

spôsobiť pád).

• príznaky z vysadenia lieku (t.j. príznaky ktoré sa vyskytnú, ak prestanete užívať

Ketilept Prolong), zahŕňajúce neschopnosť zaspať (nespavosť), nevoľnosť, bolesť hlavy, hnačku,

vracanie, závraty a podráždenosť. Odporúča sa postupné vysadenie lieku počas obdobia aspoň 1

až 2 týždňov.

• prírastok telesnej hmotnosti.

• neobvyklé pohyby svalov, včítane ťažkosti so začatím svalových pohybov, tras, nepokoj alebo

nebolestivá svalová stuhnutosť.

• zmeny hladiny niektorých tukov (triglyceridy a celkový cholesterol) v krvi.

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

• zrýchlený tep

• pocit, že vaše srdce búši, zrýchlene alebo prerušovane bije

• zápcha, žalúdočná nevoľnosť (porucha trávenia)

• pocit slabosti

• opuchy rúk alebo nôh

• nízky krvný tlak pri postavení sa, čo môže byť príčinou závratu či mdloby (môže spôsobiť pád)

• zvýšené hladiny cukru v krvi

• rozmazané videnie

• neobvyklé sny a nočné mory

• pocit väčšieho hladu

• pocit podráždenosti

• poruchy reči a vyjadrovania

• samovražedné myšlienky a zhoršenie depresie

• dýchavičnosť

• vracanie (hlavne u starších pacientov)

• horúčka

• zmeny hladín hormónov štítnej žľazy v krvi

• zmeny počtu niektorých typov krvných buniek

• zvýšenie hladín pečeňových enzýmov v krvi

• zvýšenie hladiny hormónu prolaktínu v krvi. Zvýšenie hladiny hormónu prolaktínu môže v zriedkavých prípadoch spôsobiť nasledovné:

- u mužov a žien môže viesť k opuchu prsníkov a neočakávanej tvorbe mlieka.

- u žien môže spôsobiť vynechanie menštruácie alebo nepravidelnú menštruáciu.

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb):

• záchvaty kŕčov

• alergické reakcie, ktoré môžu zahŕňať pľuzgieriky, opuchy kože a opuchy okolo úst

• nepríjemné pocity v nohách (nazývané tiež ako „syndróm nepokojných nôh“)

• sťažené prehĺtanie

• mimovoľné pohyby hlavne tváre a jazyka

• sexuálna dysfunkcia

• cukrovka

• zmeny elektrickej aktivity srdca pozorované na EKG (predĺženie QT intervalu)

• pomalšia srdcová frekvencia, ktorá sa môže objaviť na začiatku liečby a môže byť spojená s nízkym tlakom krvi a pocitom slabosti alebo mdlôb

• problémy pri močení

• pocit slabosti, mdloby (môže spôsobiť pád)

• upchatý nos

• zníženie počtu červených krviniek

• zníženie hladiny sodíka v krvi

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb):

• kombinácia vysokej teploty (horúčky), potenia, stuhnutosti svalov, pocitu veľmi výraznej ospalosti alebo odpadnutia (ochorenie nazývané "neuroleptický malígny syndróm")

• zožltnutie kože a očných bielkov (žltačka)

• zápal pečene (hepatitída)

• žltačka (zožltnutie kože a očných bielkov)

• dlhotrvajúca a bolestivá erekcia (priapizmus)

• zväčšenie prsníkov a neočakávaná tvorba mlieka (galaktorea)

• poruchy menštruácie

• krvné zrazeniny v žilách najma na nohách (príznaky zahŕňajú opuch, bolesť a začervenanie na nohe), ktoré sa môžu premiestniť krvnými cievami do pľúc a zapríčiniť bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. Ak zaznamenáte ktorýkoľvek z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc

• námesačnosť (chodenie, rozprávanie, jedenie alebo ďalšie aktivity pokiaľ spíte)

• znížená telesná teplota (hypotermia)

• zápal podžalúdkovej žľazy

• stav (nazývaný metabolický syndróm), pri ktorom môžete mať kombináciu 3 alebo viacerých nasledujúcich príznakov: zvýšenie množstva tuku v oblasti brucha, zníženie hladiny „dobrého cholesterolu“ (HDL‑C), zvýšenie hladiny tukov nazývaných triglyceridy v krvi, vysoký krvný tlak a zvýšenie hladiny cukru v krvi

• kombinácia horúčky, chrípke podobných príznakov, bolesti hrdla alebo akejkoľvek inej infekcie s veľmi nízkym počtom bielych krviniek, stav nazývaný agranulocytóza

• nepriechodnosť čreva

• zvýšenie hladiny kretinínfosfokinázy (látka pochádzajúca zo svalov) v krvi.

Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb):

• zhoršenie už existujúcej cukrovky

• vyrážky ťažkého charakteru, pľuzgiere alebo červené škvrny na koži

• ťažká alergická reakcia (nazývaná anafylaktická reakcia), ktorá môže spôsobiť sťažené dýchanie alebo šok

• náhle vzniknutý opuch kože, zvyčajne postihujúci okolie očí, pery a hrdlo (angioedém)

• závažné pľuzgierovité ochorenie kože, úst, očí a genitálií (Stevensov-Johnsonov syndróm)

• nevhodná sekrécia antidiuretického hormónu, ktorý ovplyvňuje množstvo moču.

• porušenie štruktúry svalových vlákien alebo bolesť v svaloch (rabdomyolýza)

Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných )

• kožná vyrážka s nepravidelnými červenými škvrnami (multiformný erytém)

• závažná, náhla alergická reakcia s príznakmi ako je horúčka, pľuzgiere na koži a olupovanie kože (toxická epidermálna nekrolýza)

• príznaky z vysadenia lieku sa môžu vyskytnúť u novorodencov, ktorých matky počas tehotenstva užívali kvetiapín.

Skupina liekov, do ktorej patrí Ketilept Prolong môže spôsobovať poruchy srdcového rytmu, ktoré môžu byť závažné a v ťažkých prípadoch až smrteľné.

Niektoré vedľajšie účinky sa môžu zistiť iba vyšetrením krvi. Zahŕňajú zmeny v hladinách niektorých tukov (triglyceridy a celkový cholesterol) alebo cukru v krvi, zmeny v hladine hormónov štítnej žľazy v krvi, zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov, zníženie počtu určitých typov krvných budniek, zníženie počtu červených krviniek,zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy (látky vo svaloch), zníženie množstva sodíka v krvi a zvýšenie hladiny hormónu prolaktínu v krvi. Zvýšenie hormónu prolaktínu v krvi môže zriedkavo sposobiť nasledujúce stavy:

• u mužov a žien sa môže vyskytnúť zväčšenie prsníkov a neočakávaná tvorba mlieka,

• ženy môžu mať nepravidelnú menštruáciu alebo menštruácia môže vynechať.

Váš lekár vám preto bude robiť občas krvné testy.

Vedľajšie účinky u detía dospievajúcich

U detí a dospievajúcich sa môžu vyskytnúť tie isté vedľajšie účinky ako u dospelých.

Nasledovné vedľajšie účinky sa zaznamenali častejšie u detí a dospievajúcich alebo sa u dospelých nevyskytli:

Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb):

• zvýšenie hladiny hormónu, ktorý sa nazýva prolaktín, v krvi. Zvýšenie hormónu prolaktínu môže v zriedkavých prípadoch viesť k nasledovným stavom:

• u chlapcov a dievčat dôjde k zväčšeniu prsníkov a k nečakanej tvorbe mlieka

• dievčatá nemajú menštruáciu alebo menštruácia je nepravidelná

• zvýšená chuť do jedla

• vracanie

• neobvyklé pohyby svalov, včítane ťažkosti so začatím svalových pohybov, tras, nepokoj alebo nebolestivá svalová stuhnutosť

• zvýšenie krvného tlaku

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb):

• pocit slabosti, mdloby (môže spôsobiť pád)

• upchatý nos

• pocit podráždenia

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Ketilept Prolong

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte Ketilept Prolong po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Ketilept Prolong nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Ketilept Prolong obsahuje

 Liečivo je kvetiapín. Ketilept Prolong tablety s predĺženým úvoľňovaním obsahujú 50 mg, 150 mg, 200 mg, 300 mg alebo 400 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapíniumfumarátu).

 Ďalšie zložky sú:

Jadro tablety: bezvodá laktóza, kyselina metakrylová – etylakrylátový kopolymér (1:1) typ A,

kryštalická maltóza, magnéziumstearát a mastenec.

Obal tablety: kyselina metakrylová - etylakrylátový kopolymér (1:1) typ A, trietylcitrát.

Ako vyzerá Ketilept Prolong a obsah balenia

50 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú biele až skoro biele, okrúhle bikonvexné tablety s vyrytým znakom „50“ na jednej strane, s priemerom 7,1 mm a hrúbkou 3,2 mm.

150 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „150“ na jednej strane, s dĺžkou 13,6 mm, šírkou 6,6 mm a hrúbkou 4,2 mm.

200 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „200“ na jednej strane, s dĺžkou 15,2 mm, šírkou 7,7 mm a hrúbkou 4,8 mm.

300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „300“ na jednej strane, s dĺžkou 18,2 mm, šírkou 8,2 mm a hrúbkou 5,4 mm.

400 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú biele až skoro biele, oválne bikonvexné tablety s vyrytým znakom „400“ na jednej strane, s dĺžkou 20,7 mm, šírkou 10,2 mm a hrúbkou 6,3 mm.

Ketilept Prolong tablety s predĺženým uvoľňovaním sú dostupné v PVC/PCTFE-blistroch s hliníkovou

fóliou, zabalených v papirovej škatuli.

Obsah balenia:

Ketilept Prolong 50 mg: 10, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Ketilept Prolong 150 mg: 10, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Ketilept Prolong 200 mg: 10, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Ketilept Prolong 300 mg: 10, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Ketilept Prolong 400 mg: 10, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

EGIS Pharmaceuticals PLC

H-1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.

Maďarsko

Výrobca

Pharmathen International S.A

Sapes Industrial Park Block 5, Rodopi 69300

Grécko

Pharmathen S.A

6, Dervenakion str., Pallini, Attiki 153 51

Grécko

EGIS Pharmaceuticals PLC

H-1165 Budapešť, Bökényföldi út 118-120.

Maďarsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko Ketilept Retard

Bulharsko Ketilept Retard

Česká republika Ketilept Prolong

Maďarsko Ketilept Prolong

Poľsko Ketilept Retard

Rumunsko Ketilept EP

Slovensko Ketilept Prolong

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 2/2015.

SÚHRN CharaKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NázOv LIEKU

Ketilept Prolong 50 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 150 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 200 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Ketilept Prolong 400 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZloŽenIE

Ketilept Prolong 50 mg obsahuje 50 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapínfumarátu)

Pomocná látka so známym účinkom: 14 mg laktózy (bezvodej) v jednej tablete

Ketilept Prolong 150 mg obsahuje 150 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapínfumarátu)

Pomocná látka so známym účinkom: 42 mg laktózy (bezvodej) v jednej tablete

Ketilept Prolong 200 mg obsahuje 200 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapínfumarátu)

Pomocná látka so známym účinkom: 56 mg laktózy (bezvodej) v jednej tablete

Ketilept Prolong 300 mg obsahuje 300 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapínfumarátu)

Pomocná látka so známym účinkom: 85 mg laktózy (bezvodej) v jednej tablete

Ketilept Prolong 400 mg obsahuje 400 mg kvetiapínu (vo forme kvetiapínfumarátu)

Pomocná látka so známym účinkom: 113 mg laktózy (bezvodej) v jednej tablete

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEková forma

Tableta s predĺženým uvoľňovaním

50 mg: biele až skoro biele, okrúhle bikonvexné tablety s vyrytým znakom „50“ na jednej strane, s priemerom 7,1 mm a hrúbkou 3,2 mm.

150 mg: biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „150“ na jednej strane, s dĺžkou 13,6 mm, šírkou 6,6 mm a hrúbkou 4,2 mm.

200 mg: biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „200“ na jednej strane, s dĺžkou 15,2 mm, šírkou 7,7 mm a hrúbkou 4,8 mm.

300 mg: biele až skoro biele, podlhovasté bikonvexné tablety s vyrytým znakom „300“ na jednej strane, s dĺžkou 18,2 mm, šírkou 8,2 mm a hrúbkou 5,4 mm.

400 mg: biele až skoro biele, oválne bikonvexné tablety s vyrytým znakom „400“ na jednej strane, s dĺžkou 20,7 mm, šírkou 10,2 mm a hrúbkou 6,3 mm.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Ketilept Prolong je indikovaný:

• na liečbu schizofrénie

• na liečbu bipolárnej poruchy :

  • na liečbu stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód v rámci bipolárnej poruchy,

  • na liečbu veľkých depresívnych epizód v rámci bipolárnej poruchy,

  • na liečbu prevencie recidívy u pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých manická alebo depresívna epizóda reaguje na liečbu kvetiapínom.

• ako prídavná liečba veľkých depresívnych epizód u pacientov s veľkou depresívnou poruchou (Major Depressive Disorder, MDD), u ktorých je odpoveď na monoterapiu antidepresívami nedostatočná (pozri časť 5.1). Pred začatím liečby je potrebné, aby lekári zvážili bezpečnostný profil kvetiapínu (pozri časť 4.4).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pre každú indikáciu sú k dispozícii odlišné dávkovacie schémy. Preto je potrebné zabezpečiť, aby pacienti dostali jasné informácie o vhodnom dávkovaní v súvislosti s ich diagnózou.

Dospelí:

Liečba schizofrénie a stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód v rámci bipolárnej poruchy

Ketilept Prolong sa má podávať aspoň 1 hodinu pred jedlom. Liečba sa začína dennou dávkou 300 mg (1. deň) a 600 mg (2. deň). Odporúčanádennádávkaje600mg, aleakjetoklinickyopodstatnenémôžebyťdávka zvýšená na800mgdenne. Dávka sa má upraviť v rámci účinného dávkového rozpätia 400 mg až 800 mg denne v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti pacienta. Udržiavacia liečba schizofrénie si nevyžaduje úpravu dávkovania.

Liečba veľkých depresívnych epizód v rámci bipolárnej poruchy

Ketilept Prolong sa má podávať na noc. Celková denná dávka počas prvých štyroch dní liečby je: 50 mg (1. deň), 100 mg (2. deň), 200 mg (3. deň) a 300 mg (4. deň). Odporúčaná denná dávka je 300 mg. V klinických skúšaniach sa nepozoroval ďalší prínos liečby v skupine užívajúcej 600 mg v porovnaní so skupinou užívajúcou 300 mg (pozri časť 5.1). Jednotliví pacienti môžu mať úžitok z dávky 600 mg. Liečbu dávkami vyššími ako 300 mg majú začať lekári so skúsenosťou s liečbou bipolárnej poruchy. U jednotlivých pacientov, vzhľadom na toleranciu liečby, klinické skúšania potvrdili, že je možné zvážiť redukciu dávky na minimum 200 mg.

Prevencia rekurencie v rámci bipolárnej poruchy

Na prevenciu rekurencie manických, zmiešaných alebo depresívnych epizód v rámci bipolárnej poruchy pacienti, ktorí reagovali na Ketilept Prolong v akútnej liečbe bipolárnej poruchy majú pokračovať v liečbe Ketileptom Prolong s rovnakými dávkami lieku podávanými večer. Dávka Ketileptu Prolong sa môže individuálne upraviť v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti v rozmedzí 300 – 800 mg denne. Je dôležité, aby sa na udržiavaciu liečbu použila najnižšia účinná dávka .

Prídavná liečba veľkých depresívnych epizód v rámci veľkej depresívnej poruchy:

Ketilept Prolong sa má užívať večer pred spaním. Denná dávka na začiatku liečby predstavuje 50 mg v 1. a 2. deň a 150 mg v 3. a 4. deň. V krátkotrvajúcich klinických skúšaniach týkajúcich sa prídavnej liečby sa antidepresívny účinok zaznamenal pri dávkach 150 a 300 mg/deň (s amitriptylínom, bupropiónom, citalopramom, duloxetínom, escitalopramom, fluoxetínom, paroxetínom, sertralínom a venlafaxínom – pozri časť 5.1) a 50 mg/deň v krátkotrvajúcich klinických skúšaniach v monoterapii.

Pri vyšších dávkach je vyššie riziko nežiaducich účinkov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby lekári zabezpečili použitie najnižších účinných dávok liečby začatím s 50 mg/deň. Potreba zvýšenia dávky zo 150 mg na 300 mg/deň má vychádzať z individuálneho hodnotenia pacienta.

Zmena liečby z kvetiapínu s okamžitým uvoľňovaním:

Pre pohodlnejšie dávkovanie sa pacientom, ktorí sú v súčasnosti liečení kvetiapínom s okamžitým uvoľňovaním vo viacerých denných dávkach, môže zmeniť liečba na Ketilept Prolong v ekvivalentnej celkovej dennej dávke podanej raz denne.

Táto zmena si môže vyžadovať individuálnu úpravu dávkovania.

Starší pacienti:

Pri podávaní Ketileptu Prolong ako aj ostatných antipsychotík a antidepresív starším pacientom je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä pri úvodnom stanovovaní dávky. Dávku Ketileptu Prolong je potrebné zvyšovať pomaly a celková denná dávka má byť nižšia ako u mladších pacientov. U starších pacientov bol priemerný klírens kvetiapínu v plazme nižší o 30 % až 50 % v porovnaní s mladšími pacientmi. U starších pacientov sa má začať liečba dávkou 50 mg/deň. Dávka sa môže zvyšovať o ďalších 50 mg/deň až do dosiahnutia účinnej dávky v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti pacienta.

U starších pacientov s veľkými depresívnymi epizódami v rámci veľkej depresívnej poruchy sa má začať dávkou 50 mg/deň v 1. až 3. deň, zvýšenou na 100 mg 4. deň a 150 mg/deň 8. deň. Na začiatok sa má použiť najnižšia účinná dávka 50 mg/deň. Ak je na základe individuálneho hodnotenia pacienta potrebné zvýšiť dávku na 300 mg/deň, nemá to byť skôr ako v 22. deň liečby.

Účinnosť a bezpečnosť sa neskúmala u pacientov starších ako 65 rokov s depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej poruchy.

Pediatrická populácia

Ketilept Prolong sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov, nakoľko údaje o jeho používaní v tejto vekovej skupine sú nedostatočné. Dostupné informácie z klinických placebom kontrolovaných skúšaní sú uvádzané v častiach 4.4, 4.8. 5.1 a 5.2.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek:

Dávku nie je potrebné upravovať u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Pacienti s poruchou funkcie pečene:

Kvetiapín je v značnom rozsahu metabolizovaný v pečeni. Preto sa má Ketilept Prolong podávať so zvýšenou opatrnosťou pacientom so známym poškodením funkcie pečene, predovšetkým pri úvodnom stanovovaní dávky. U pacientov s poškodením funkcie pečene sa má začať liečba dávkou 50 mg/deň. Dávka sa má zvyšovať o ďalších 50 mg/deň až do dosiahnutia účinnej dávky v závislosti od klinickej odpovede a znášanlivosti pacienta.

Spôsob podávania

Ketilept Prolong sa má užívať raz denne bez jedla. Tablety sa prehĺtajú celé, nesmú sa deliť, žuvať či drviť.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Kontraindikované je súbežné podávanie inhibítorov cytochrómu P450 3A4, akými sú inhibítory HIV-proteázy, azolové antimykotiká, erytromycín, klaritromycín a nefazodón (pozri časť 4.5).

Keďže Ketilept Prolong má viacero indikácií, jeho bezpečnostný profil sa má posudzovať individuálne vzhľadom na diagnózu jednotlivého pacienta a na dávku, ktorá sa mu podáva.

Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť u pacientov s veľkou depresívnou poruchou sanehodnotila ako prídavná liečba, avšak dlhodobá účinnosť a bezpečnosť sa hodnotila u dospelých pacientov v monoterapii (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

Kvetiapín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov, nakoľko údaje o jeho používaní v tejto vekovej skupine sú nedostatočné. V klinických skúšaniach s kvetiapínom sa zistilo, že okrem známeho bezpečnostného profilu stanoveného u dospelých (pozri časť 4.8) sa u detí a dospievajúcich určité nežiaduce udalosti vyskytovali častejšie ako u dospelých (zvýšená chuť do jedla, zvýšenie hladín prolaktínu v sére, vracanie, rinitída a synkopa) alebo môžu mať iné dôsledky u detí a dospievajúcich (extrapyramídové symptómy a podráždenosť) a identifikoval sa jeden nežiaduci účinok, ktorý sa predtým u dospelých nezaznamenal (zvýšenie krvného tlaku). U detí a dospievajúcich sa zaznamenali aj zmeny vo výsledkoch testov funkcie štítnej žľazy.

Okrem toho, dlhodobé dôsledky z hľadiska bezpečnosti liečby kvetiapínom na rast a dospievanie neboli sledované dlhšie ako 26 týždňov. Dlhodobé dôsledky na kognitívny a behaviorálny vývoj nie sú známe.

V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u detí a dospievajúcich so schizofréniou, bipolárnou mániou a bipolárnou depresiou sa v súvislosti s kvetiapínom zistil zvýšený výskyt extrapyramídových symptómov (EPS) v porovnaní s pacientmi v rovnakom veku a s rovnakou diagnózou, ktorí dostávali placebo (pozri časť 4.8).

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie:

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovrážd (príhod súvisiacich so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do dosiahnutia významnej remisie. Nakoľko k zlepšeniu nedochádza v prvých týždňoch liečby alebo v ďalších týždňoch, pacientov je potrebné starostlivo sledovať, až kým nedôjde k významnému zlepšeniu stavu. Klinická prax všeobecne poukazuje na to, že riziko samovraždy sa môže v počiatočných štádiách zlepšovania stavu zvyšovať.

Okrem toho lekári majú zvážiť potenciálne riziko udalostí súvisiacich so samovraždou po náhlom ukončení liečby kvetiapínom vzhľadom na rizikové faktory ochorenia, na ktoré boli liečení.

Iné psychické poruchy, na ktoré sa predpisuje kvetiapín, môžu tiež súvisieť so zvýšeným rizikom pokusov o samovraždu. Okrem toho, takéto stavy môžu predstavovať komorbidity veľkých depresívnych epizód. Preto je potrebné k pacientom liečeným na iné psychické poruchy pristupovať s rovnakou ostražitosťou ako k pacientom liečeným na veľké depresívne epizódy.

Je známe, že pacientom s príhodami súvisiacimi so samovraždou v anamnéze alebo pacientom, u ktorých sa vo významnej miere prejavujú samovražedné myšlienky pred začatím liečby, hrozí vyššie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu a počas liečby sa majú starostlivo sledovať. Metaanalýza klinických skúšaní s antidepresívami kontrolovaných placebom u dospelých pacientov s psychickými poruchami poukázala na vyššie riziko samovražedného správania u pacientov mladších ako 25 rokov liečených antidepresívami ako u pacientov, ktorí dostávali placebo.

Pacienti, predovšetkým pacienti so zvýšeným rizikom, si vyžadujú starostlivý dohľad, najmä v začiatočných štádiách liečby a po zmene dávkovania. Pacienti (a osoby starajúce sa o pacientov) majú byť poučení o potrebe sledovania akéhokoľvek klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok na samovraždu alebo neobvyklých zmien správania a o tom, aby v prípade takýchto príznakov okamžite vyhľadali lekársku pomoc.

V krátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s veľkými depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej poruchy sa pozorovalo u mladých dospelých pacientov (mladších ako 25 rokov), ktorí boli liečení kvetiapínom, zvýšené riziko pokusov o samovražduv porovnaní s tými, ktorí boli liečení placebom (3,0 % vs 0 %, v uvedenom poradí). V klinických štúdiách u pacientov s veľkou depresívnou poruchou bol výskyt pokusov o samovraždupozorovaný u dospievajúcich pacientov (mladších ako 25 rokov) 2,1 % (3/144) pri kvetiapíne a 1,3 % (1/75) u placeba.

Metabolické riziko:

Vzhľadom na pozorované riziko zhoršenia metabolického profilu, vrátane zmien telesnej hmotnosti, koncentráciu glukózy v krvi (pozri hyperglykémia) a lipidov v krvi, ktoré sa pozorovali v klinických skúšaniach sa majú metabolické parametre pacienta stanoviť na začiatku liečby a zmeny v týchto parametroch sa majú pravidelne kontrolovať počas liečby. Zhoršenie týchto parametrov sa má primerane liečiť (pozri tiež časť 4.8).

Extrapyramídové symptómy (EPS):

V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s dospelými pacientmi bol kvetiapín spojený so zvýšeným výskytom extrapyramídových symptómov (EPS) v porovnaní s placebom u pacientov s epizódami ťažkej depresie pri bipolárnej poruche a veľkej depresívnej poruche (pozri časti 4.8 a 5.1).

Užívanie kvetiapínu sa dáva do súvisu so vznikom akatízie, pre ktorú je charakteristický subjektívne nepríjemný alebo tiesnivý nepokoj a potreba byť v pohybe, ktorú často sprevádza neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť. Tieto prejavy sa najčastejšie vyskytujú počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinú tieto príznaky, môže mať zvyšovanie dávky škodlivé účinky.

Tardívna dyskinéza:

Ak sa prejavia príznaky a symptómy tardívnej dyskinézy, je potrebné zvážiť redukciu dávky alebo ukončenie liečby kvetiapínom. Symptómy tardívnej dyskinézy sa môžu zhoršiť alebo dokonca objaviť po ukončení liečby (pozri časť 4.8).

Somnolencia a závraty:

Liečba kvetiapínom je spojená so somnolenciou a podobnými symptómami ako je sedácia (pozri časť 4.8). V klinickom skúšaní sa počas liečby pacientov s bipolárnou depresiou a veľkou depresívnou poruchou začiatok účinku prejavil počas prvých 3 dní liečby a bol prevažne miernej až stredne silnej intenzity. Pacienti so skúsenosťou somnolencie ťažkej intenzity môžu častejšie vyžadovať kontakt minimálne počas 2 týždňov od začiatku somnolencie alebo pokiaľ sa symptómy nezlepšia a môže byť potrebné zvážiť ukončenie liečby.

Ortostatická hypotenzia:

Liečba kvetiapínom súvisí s ortostatickou hypotenziou a s ňou spojeným závratom (pozri časť 4.8), čo sa rovnako ako somnolencia prejavuje v začiatočnom štádiu liečby s titráciou dávky. Týmto sa môže zvyšovať výskyt náhodných zranení (pádov), najmä u starších pacientov. Z tohto dôvodu sa má pacientom odporúčať zvýšená opatrnosť, kým si na možné účinky liečby zvyknú.

Zvýšená opatrnosť je potrebná pri podávaní kvetiapínu pacientom so známymi kardiovaskulárnymi a cerebrovaskulárnymi ochoreniami alebo s inými ochoreniami, ktoré predisponujú ku vzniku hypotenzie. Ak sa vyskytne ortostatická hypotenzia, je potrebné zvážiť redukciu dávok alebo pomalšiu titráciu dávok, najmä u pacientov s existujúcim kardiovaskulárnym ochorením.

Záchvaty svalových kŕčov:

V kontrolovaných klinických skúšaniach nebol zistený rozdiel vo výskyte záchvatov svalových kŕčov medzi pacientmi liečenými kvetiapínom a tými, ktorým sa podávalo placebo. Nie sú dostupné údaje o incidencií záchvatov u pacientov so záchvatmi svalových kŕčov v anamnéze. Rovnako ako u iných antipsychotík sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť tým pacientom, ktorí udávajú výskyt záchvatov svalových kŕčov v anamnéze (pozri časť 4.8).

Malígny neuroleptický syndróm:

Malígny neuroleptický syndróm sa môže vyskytnúť pri antipsychotickej liečbe vrátane liečby kvetiapínom (pozri časť 4.8). Klinické prejavy zahŕňajú hypertermiu, zmenu psychického stavu, svalovú rigiditu, vegetatívnu instabilitu a zvýšenie kreatínfosfokinázy. V týchto prípadoch je treba terapiu kvetiapínom prerušiť a začať vhodnú liečbu.

Ťažká neutropénia a agranulocytóza:

Ťažká neutropénia (počet neutrofilov <0,5 x 10⁹/l) bola zaznamenaná v klinických skúšaniach kvetiapínu.Väčšina prípadov ťažkej neutropénie sa vyskytla v priebehu niekoľkých mesiacov po začiatku terapie kvetiapínom. Nie je tu zjavný vzťah k dávke. Počas obdobia po uvedení lieku na trh boli niektoré prípady smrteľné. Možné rizikové faktory neutropénie zahŕňajú latentný nízky počet bielych krviniek (WBC) a liekmi vyvolanú neutropéniu v anamnéze.

Avšak niektoré prípady sa vyskytli u pacientov bez latentných rizikových faktorov. Podávanie kvetiapínu sa musí ukončiť u pacientov s počtom neutrofilov <1,0 x 10⁹/l. Pacientov je nutné pozorovať, či sa u nich neobjavia znaky a symptómy infekcie, a treba sledovať ich počty neutrofilov (pokiaľ neprekročia hodnotu 1,5 x 10⁹/l).(pozri časť 5.1).

Na neutropéniu treba myslieť u pacientov s prebiehajúcou infekciou alebo horúčkou, najmä u tých, u ktorých chýbajú zjavné predisponujúce faktory. Títo pacienti majú byť vhodne klinicky liečení.

Pacientov treba upozorniť, aby okamžite hlásili znaky/príznaky súvisiace s agranulocytózou alebo infekciou (napr. horúčka, slabosť, letargia, alebo bolesť hrdla) kedykoľvek počas liečby kvetiapínom. Týmto pacientom sa má okamžite stanoviť počet bielych krviniek a celkový počet neutrofilov, hlavne v prípade ak chýbajú predisponujúce faktory.

Interakcie:

Pozri tiež časť 4.5.

Pri súbežnom užívaní kvetiapínu so silnými induktormi pečeňových enzýmov, akými sú karbamazepín alebo fenytoín sa značne znižuje plazmatická koncentrácia kvetiapínu, čo môže ovplyvniť účinnosť terapie kvetiapínom. Pacientom, ktorí užívajú induktory pečeňových enzýmov, je možné nasadiť liečbu kvetiapínom iba v tom prípade, ak prínos liečby prevýši možné riziko z vysadenia induktora pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby akákoľvek zmena v liečbe induktorom bola postupná, niekedy je potrebné zameniť induktor za liek neindukujúci pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný).

Telesná hmotnosť:

U pacientov, ktorí sa liečili kvetiapínom sa hlásil nárast telesnej hmotnosti, preto sa majú sledovať a klinicky vhodne zvládať v súlade s používanými odporúčaniami týkajúcimi sa antipsychotík (pozri časti 4.8 a 5.1).

Hyperglykémia:

Zriedkavo sa zaznamenalo, že počas liečby kvetiapínom sa zriedkavo vyskytla hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia diabetu niekedy s ketoacidózou alebo kómou, vrátane prípadov končiacich fatálne (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch sa pred tým zaznamenal nárast telesnej hmotnosti, ktorý môže byť predisponujúcim faktorom. Vhodné klinické sledovanie sa odporúča v súlade s využitím odporúčaní týkajúcich sa antipsychotík. Je potrebné, aby pacienti užívajúci antipsychotiká, vrátane kvetiapínu, boli sledovaní na známky a príznaky hyperglykémie (akými sú polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom mellitus alebo s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus majú byť pravidelne sledovaní z hľadiska zhoršenia kontroly glukózy. Telesná hmotnosť sa má pravidelne sledovať.

Lipidy:

V klinických skúšaniach s kvetiapínom sa pozorovalo zvýšenie koncentrácie triglyceridov, LDL a celkového cholesterolu a zníženie koncentrácie HDL (pozri časť 4.8). Zmena koncentrácie lipidov sa má liečiť na

základe klinickej potreby.

Predĺženie QT intervalu:

V klinických skúšaniach a pri užívaní v súlade s SPC nebolo užívanie kvetiapínu spojené s trvalým predĺžením absolútneho QT intervalu. Po uvedení lieku na trh bolo hlásené predĺženie intervalu QT pri užívaní kvetiapínu v terapeutických dávkach (pozri časť 4.8) a pri predávkovaní (pozri časť 4.9). Opatrnosť je podobne ako v prípade ostatných antipsychotík potrebná aj pri predpisovaní kvetiapínu pacientom s kardiovaskulárnym ochorením alebo s predĺžením intervalu QT v rodinnej anamnéze.Opatrnosť je potrebná aj pri predpisovaní kvetiapínu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú interval QT, alebo pri súčasnom podávaní neuroleptík, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, kongestívnym zlyhaním srdca, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou (pozri časť 4.5).

Kardiomyopatia a myokarditída:

Vklinickýchskúšaniach a v priebehu postmarketingovej praxe bola hlásenákardiomyopatia a myokarditída, kauzálna súvislosť s kvetiapínom však nebola preukázaná. Liečba kvetiapínom sa má prehodnotiť u pacientov s podozrením na kardiomyopatiu alebo myokarditídu.

Ukončenie liečby:

Akútne príznaky z vysadenia lieku, ako je insomnia, nauzea, bolesť hlavy, hnačka, vracanie, závraty a podráždenosť, boli popísané po náhlom ukončení liečby kvetiapínom. Odporúča sa postupné vysadzovanie lieku po dobu najmenej jedného až dvoch týždňov (pozri časť 4.8).

Starší pacienti so psychózou súvisiacou s demenciou:

Kvetiapín nie je schválený na liečbu pacientov so psychózou vzniknutou v súvislosti s demenciou.

Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami v randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach populácie trpiacej demenciou sa vyskytlo približne trojnásobne zvýšené riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí. Mechanizmus vzniku tohto zvýšenia rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani pre iné antipsychotiká alebo iné populácie pacientov. Pri podávaní kvetiapínu pacientom s rizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody je potrebná zvýšená opatrnosť.

V metaanalýze atypických antipsychotík sa zistilo, že starší pacienti so psychózou súvisiacou s demenciou majú zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s placebom. V dvoch 10-týždňových placebom kontrolovaných skúšaniach s kvetiapínom u rovnakej populácie pacientov (n=710; priemerný vek: 83 rokov; vekové rozpätie: 56-99 rokov) bola mortalita u pacientov liečených kvetiapínom 5,5 % v porovnaní s 3,2 % v skupine pacientov, ktorí dostávali placebo. Pacienti v tomto skúšaní zomierali z rôznych príčin, ktoré zodpovedali očakávaniam pre túto populáciu. Tieto údaje nedokazujú kauzálny vzťah medzi liečbou kvetiapínom a úmrtím starších pacientov s demenciou.

Dysfágia:

Dysfágia (pozri časť 4.8) sa hlásila v súvislosti s kvetiapínom. Kvetiapín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikom aspiračnej pneumónie.

Zápcha a intestinálna obštrukcia:

Zápcha predstavuje rizikový faktor pre intestinálnu obštrukciu. Zápcha a intestinálna obštrukcia sa hlásili v súvislosti s kvetiapínom (pozri časť 4.8). Tieto zahŕňali aj fatálne hlásenia u pacientov s vyšším rizikom intestinálnej obštrukcie, vrátane tých, ktorí užívali súčasne viac liekov znižujúcich intestinálnu motilitu a/alebo nemuseli hlásiť príznaky zápchy. Pacienti s intestinálnou obštrukciou/ileom sa majú starostlivo monitorovať a urgentne liečiť.

Venózna trombembólia (VTE):

Prípady venózneho trombembólie (VTE) sa vyskytli po podaní antipsychotických liekov. Nakoľko pacienti liečení antipsychotikami majú často prítomné získané rizikové faktory na VTE, preto majú byť všetky možné rizikové faktory VTE zistené identifikovať pred a počas liečby kvetiapínom a majú sa prijať preventívne opatrenia.

Pankreatitída:
Vklinickýchskúšaniach a v priebehu postmarketingovej praxe bola hlásená pankreatitída.V rámci postmarketingových hlásení, hoci nie všetky prípady boli spojené s rizikovými faktormi,malo veľa pacientov faktory, o ktorýchje známe, žesú spojenéspankreatitídou, akoje zvýšenietriglyceridov(pozri časť 4.4), žlčovékameneakonzumáciaalkoholu.

Dodatočná informácia:

Údaje o kvetiapíne v kombinácii s divalproexom alebo lítiom na liečbu stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód sú obmedzené; kombinovaná liečba však bola dobre tolerovaná (pozri časti 4.8 a 5.1). Údaje poukazujú na aditívny účinok v treťom týždni.

Laktóza:

Ketilept Prolong tablety s predĺženým uvoľňovaním obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavo sa vyskytujúcou dedičnou intoleranciou galaktózy, laponským deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nemajú tento liek užívať.

Vzhľadom na primárne účinky kvetiapínu na centrálny nervový systém je potrebná zvýšená opatrnosť pri užívaní kvetiapínu v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi alebo s alkoholom.

Cytochróm P450 (CYP) 3A4 je hlavný enzým, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450. V interakčnej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi sa po súbežnom podaní ketokonazolu, CYP3A4 inhibítora a kvetiapínu (25 mg) zistilo 5-8-násobné zvýšenie AUC kvetiapínu. Preto je súbežné podávanie kvetiapínu a inhibítorov CYP3A4 kontraindikované. Takisto sa neodporúča konzumovať grapefruitovú šťavu počas liečby kvetiapínom.

V klinických skúškach zameraných na sledovanie farmakokinetiky, v ktorých sa podávali opakované dávky kvetiapínu pred a počas liečby karbamazepínom (známy induktor pečeňových enzýmov), súbežne podaný karbamazepín výrazne zvýšil klírens kvetiapínu. Toto zvýšenie klírensu znižuje systémovú expozíciu kvetiapínu (zistené pomocou AUC) priemerne na 13 % hodnôt zistených u pacientov, ktorým sa podával kvetiapínsamotný; u niektorých pacientov sa pozorovalo ešte väčšie zníženie. V dôsledku tejto interakcie sa môžu vyskytnúť nižšie plazmatické koncentrácie kvetiapínu, čo môže ovplyvniť účinnosť liečby kvetiapínom. Súbežné užívanie kvetiapínu s fenytoínom (ďalší induktor mikrozomálnych enzýmov) spôsobilo enormné zvýšenie klírensu kvetiapínu, približne o 450 %. Pacientom, ktorí užívajú induktory pečeňových enzýmov, sa má podávať kvetiapín iba v tom prípade, ak lekár rozhodne, že prínos liečby prevýši možné riziko z vysadenia induktora pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby akákoľvek zmena v liečbe induktorom bola postupná, niekedy je potrebné zameniť induktor za liek neindukujúci pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný) (pozri časť 4.4).

Farmakokinetika kvetiapínu nie je významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní antidepresív - imipramínu (známy inhibítor CYP 2D6) alebo fluoxetínu (známy inhibítor CYP 3A4 a CYP 2D6).

Farmakokinetika kvetiapínu nie je významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní s antipsychotikami - risperidónom alebo haloperidolom. Súbežné podávanie kvetiapínu a tioridazínu spôsobuje zvýšenie klírensu kvetiapínu približne o 70 %.

Farmakokinetika kvetiapínu nie je ovplyvnená súbežným podávaním cimetidínu.

Farmakokinetika lítia nie je ovplyvnená súbežným podávaním kvetiapínu.

V šesťtýždňovej randomizovanej štúdii s lítiom súbežne podávaným s kvetiapínom oproti placebu súbežne podávaným s kvetiapínom u dospelých pacientov s akútnou mániou sa pozorovala vyššia incidencia extrapyramídových príhod (zvlášť tremor), somnolencie a zvyšovania hmotnosti v skupine s pridaným lítiom v porovnaní so skupinou s pridaným placebom (pozri časť 5.1).

Pri súbežnom podávaní valproátu sodného a kvetiapínu farmakokinetika oboch látok nebola klinicky významne ovplyvnená. Retrospektívnaštúdia u detí a dospievajúcich, ktorí užívalivalproát, kvetiapínalebooboje, ukázalavyššiu incidenciuleukopénieaneutropéniev skupine s kombinovanou liečbouoproti skupine s monoterapiou.

Interakčné štúdie s bežne podávanými liekmi ovplyvňujúcimi kardiovaskulárny systém neboli vykonané.

Potrebná je opatrnosť, ak sa kvetiapín podáva súbežne s inými liekmi zapríčiňujúcimi elektrolytovú nerovnováhu alebo predĺženie QT intervalu.

U pacientov, ktorí užívali kvetiapín, sa vyskytli hlásenia o výsledkoch falošnej pozitivity v enzýmových imunologických testoch pre metadón a tricyklické antidepresíva. Odporúča sa otázne výsledkyimunologického skríningu potvrdiť vhodnou chromatografickou technikou.

Gravidita

Prvý trimester

Malé množstvo publikovaných údajov z gravidít, počas ktorých ženy užívali kvetiapín (t.j. medzi 300 – 1000 ukončených gravidít), vrátane individuálnych hlásení a niektorých observačných štúdií nenaznačuje zvýšené riziko malformácií spôsobených liečbou. Avšak na základe všetkých dostupných údajov sa nedajú urobiť definitívne závery. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Preto sa môže kvetiapín podávať v gravidite len ak prínosy liečby prevýšia potenciálne riziká.

Tretí trimester

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane kvetiapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Laktácia

Na základe veľmi obmedzených údajov z publikovaných hlásení o vylučovaní kvetiapínu do materského mlieka sa zdá, že vylučovanie kvetiapínu pri terapeutických dávkach je nekonzistentné. Kvôli chýbajúcim presnejším údajom, sa rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť liečbu kvetiapínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu

Fertilita

Účinky kvetiapínu na fertilitu neboli hodnotené. Účinky súvisiace so zvýšenou hladinou prolaktínu sa pozorovali u potkanov, avšak tieto nie sú priamo relevantné u človeka (pozri časť 5.3 predklinické údaje).

Vzhľadom na primárne účinky kvetiapínu na centrálny nervový systém môže kvetiapín interferovať s činnosťami, ktoré si vyžadujú pozornosť. Preto je treba pacientov upozorniť, aby neriadili vozidlá ani neobsluhovali stroje, pokiaľ nie je známa ich individuálna reakcia na kvetiapín.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie pri terapii kvetiapínom (> 10%) sú ospalosť, bolesť hlavy, závrat, suchosť v ústach, symptómy súvisiace s vysadením lieku, zvýšenie hladín sérových triglyceridov, zvýšenie celkového cholesterolu (hlavne LDL-cholesterolu), zníženie hladiny HDL cholesterolu, zvyšovanie hmotnosti, zníženie hemoglobínu aextrapyramídovépríznaky.

Výskyt nežiaducich účinkov spojených s užívaním kvetiapínuje uvedený v tabuľke nižšie (Tabuľka 1) vo formáte odporúčanom Radou medzinárodných organizácií lekárskych vied (Council for International Organizations of Medical Sciences (CIOMS III Working Group 1995)).

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie spojené s liečbou kvetiapínom

Výskyt nežiaducich udalostí je členený nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)

Trieda orgánových systémov	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé	Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému	zníženie hladiny hemoglo-bínu22	leukopé- nia1, 28, zníženie počtu neutrofilov, zvýšenie počtu eozinofilov27	trombocyto-pénia, anémia, zníženie počtu krvných doštičiek13	agranulo- cytóza26		neutropé-nia1
Poruchy imunitného systému			hypersenzi-tivita (vrátane alergických kožných reakcií)		anafylak-tická reakcia5
Poruchy endokrinného systému		hyperpro-laktinémia15, zníženie celkového T424, zníženie voľného T424, zníženie celkového T324, zvýšenie TSH24	zníženie voľného T324, hypoty- reóza21		neprimera-ná sekrécia antidiure-tického hormónu
Poruchy metabolizmu a výživy	zvýšenie hladiny sérových triglyceri-dov10,30, zvýšenie celkového cholesterolu (hlavne LDL-cholestero- lu)11,30, zníženie hladiny HDL cholestero-lu17,30, zvyšovanie hmotnosti8,30	zvýšená chuť do jedla, zvýšenie glukózy v krvi až do hyperglyke-mických hodnôt6,30	hyponatrié-mia19, diabetes mellitus1,5,	metabolic-ký syn-dróm29	exacerbácia existujúce-ho diabetu
Psychické poruchy		abnormálne sny a nočná mora, samovra-žedné myšlienky a samovra-žedné správanie20		somnam-bulizmus a ďalšie súvisiace stavy ako je rozprávanie počas spánku a poruchy príjmu potravy
Poruchy nervového systému	závrat4,16, somnolen-cia2,16, bolesť hlavy, extrapyramí-dové príznaky1,21	dyzartria	záchvat kŕčov1, syndróm nepokojných nôh, tardívna dyskinéza1,5, synkopa4,16
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		tachykardia4, palpitácie23	predĺženie QT interva-lu1,12,18, bradykar-dia32
Poruchy oka		rozmazané videnie
Poruchy ciev		ortostatická hypoten- zia4, 16		venózny tromboem-bolizmus1
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		dyspnoe23	rinitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu	sucho v ústach	zápcha, dyspepsia, vracanie25	dysfágia7	pankreati-tída1, intestinálna obštrukcia/ ileus
Poruchy pečene a žlčových ciest		zvýšenie hladín alanínamino-transferázy (ALT) v sére3, zvýšenie hladín gama-GT3	zvýšenie hladín aspartám-amino-transferázay (AST)3	žltačka5, hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva					angioedém5Stevensov-Johnsonov syndróm5	toxická epidermálna nekrolýza, multiformný erytém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva					rabdomyo-lýza
Poruchy obličiek a močových ciest			retencia moču
Stavy v gravidite, v šestonedelí a v perinatál-nom období						novorode-necký syndróm z vysade-nia31
Poruchy reprodukčné-ho systému a prsníkov			sexuálna dysfunkcia	priapizmus, galaktorea, opuch prsníkov, menštruač-né poruchy
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	symptómy súvisiace s vysadením lieku1,9	ľahká asténia, periférny edém, podrážde-nosť, pyrexia		malígny neurolep-tický syndróm1, hypotermia
Vyšetrenia				zvýšenie keratín-fosfokinázy v krvi14

(1) Pozri časť 4.4.

(2) Počas prvých dvoch týždňov liečby sa môže vyskytnúť ospalosť, ktorá zvyčajne pokračovaním liečby kvetiapínom ustúpi.

(3) U niektorých pacientov užívajúcich kvetiapín dochádzalo k asymptomatickému zvýšeniu (posun od normálu k > 3x HLN kedykoľvek) sérových transamináz (ALT, AST) alebo gamaglutamyltranspeptidázy. Zvýšené hodnoty sa pri pokračujúcej liečbe obyčajne vrátili k normálu.

(4) Kvetiapín môže rovnako ako ďalšie antipsychotiká, ktoré spôsobujú blokádu α₁-adrenergných receptorov, spôsobiť ortostatickú hypotenziu so závratom, tachykardiou a u niektorých pacientov so synkopou, najmäpri úvodnej titrácii dávky. (Pozri časť 4.4).

(5) Frekvencia týchto nežiaducich reakcií sa zistila len z postmarketingových údajov týkajúcich sa tabliet kvetiapínu s okamžitým uvoľňovaním.

(6) Hladina glukózy v krvi nalačno ≥ 126 mg/dl ( ≥ 7 mmo/l) alebo ≥ 200 mg/dl (≥ 11,1 mmol/l) po jedle minimálne v jednom prípade.

(7) Zvýšený výskyt dysfágie pri užívaní kvetiapínu v porovnaní s placebom bol pozorovaný len v klinických skúšaniach zameraných na bipolárnu depresiu.

(8) Založené na > 7 % zvýšení hmotnosti zo základnej hodnoty. Vyskytuje sa najmä počas prvých týždňov liečby u dospelých.

(9) V krátkodobých, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach monoterapie, ktoré boli zamerané na vyhodnotenie symptómov z vysadenia liečby, boli najčastejšie pozorované nasledujúce symptómy z vysadenia lieku: insomnia, nauzea, bolesť hlavy, diarea, vracanie, závraty a podráždenosť. Výskyt týchto reakcií sa signifikantne znížil týždeň po ukončení podávania.

(10) Triglyceridy ≥ 200 mg/dl (≥ 2,258 mmol/l) (pacienti ≥ 18 rokov) alebo ≥ 150 mg/dl (≥ 1,694 mmol/l) (pacienti < 18 rokov) zaznamenané minimálne raz.

(11) Cholesterol ≥ 240 mg/dl (≥ 6,2064 mmol/l) (pacienti ≥ 18 rokov) alebo ≥ 200 mg/dl (≥ 5,172 mmol/l) (pacienti < 18 rokov), zaznamenaný minimálne raz. Zvýšenie hladiny LDL cholesterolu o ≥ 30 mg/dl (≥ 0,769 mmol/l) bolo veľmi časté. Priemerná zmena u pacientov, u ktorých sa takéto zvýšenie zistilo, predstavovala 41,7 mg/dl (≥ 1,07 mmol/l).

(12) Pozri text nižšie.

(13) Trombocyty ≤ 100 x 10⁹/l zaznamenané minimálne raz.

(14) Založené na hlásení nežiaducich udalostí z klinických skúšaní zvýšenia kreatínfosfokinázy v krvi

nesúvisiacej s neuroleptickým malígnym syndrómom.

(15) Hladiny prolaktínu (pacienti > 18 rokov): > 20 g/l (> 869,56 pmol/l) u mužov: > 30 g/l (>1304,34 pmol/l) u žien: kedykoľvek.

(16) Môže spôsobiť pád.

(17) HDL cholesterol: < 40 mg/dl (1,025 mmol/l) u mužov; < 50 mg/dl (1,282 mmol/l) u žien kedykoľvek.

(18) Výskyt u pacientov, ktorí majú posun QTc od < 450 ms po ≥ 450 ms s ≥ 30 ms zvýšením. V placebom kontrolovaných štúdiách liečby kvetiapínom bolo zistené, že priemerná zmena a výskyt pacientov, u ktorých došlo k posunu na klinicky významnú hladinu, sú podobné v skupine s kvetiapínom i s placebom.

(19) Posun z > 132 mmol/l na ≤ 132 mmol/l aspoň v jednom prípade.

(20) V priebehu liečby kvetiapínom alebo skoro po vysadení liečby boli hlásené prípady samovražedných myšlienok a samovražedného správania (pozri časti 4.4 a 5.1).

(21) Pozri časť 5.1.

(22) Znížený hemoglobín ≤ 13 g/dl (8,07 mmol/l) u mužov, ≤ 12 g/dl (7,45 mmol/l) u žien aspoň jeden prípad sa vyskytol u 11 % kvetiapínom liečených pacientov vo všetkých štúdiách, vrátane rozšírených nezaslepených štúdií. U týchto pacientov bola stredná hodnota maximálneho zníženia hemoglobínu vždy ‑1,50 g/dl.

(23) Tieto hlásenia sa často vyskytovali pri tachykardii, závratoch, ortostatickej hypotenzii a/alebo latentnom kardio/respiračnom ochorení.

(24) Založené na posune z normálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek vo všetkých skúškach. Posun v celkového T₄, voľného T₄ celkového T₃avoľného T₃, sú definované ako <0,8 x LLN (pmol/l) a posun v TSH je > 5 mIU/l kedykoľvek.

(25) Na základe zvýšenej miery vracania u starších pacientov (≥ 65 rokov).

(26) Posun v počte neurofilov z východiskovej hodnoty ≥ 1,5 x 10⁹ buniek/l na < 0,5 x 10⁹ buniek/l kedykoľvek počas liečby a založené na frekvencii pacientov s ťažkou neutropéniou (< 0,5 x 10⁹/l) a infekciou počas všetkých klinických skúšaní s kvetiapínom (pozri časť 4.4).

(27) Založené na posune z normálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek potom vo všetkých skúškach. Posun v počte eozinofilov je definovaný ako > 1 x 10⁹ buniek/l kedykoľvek.

(28) Založené na posune z normálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek potom vo všetkých skúškach. Posun v počte bielych krviniek (white blood cells WBCs) je definovaný ako ≤ 3 x 10⁹buniek/l kedykoľvek.

(29) Založené na hláseniach metabolického syndrómu ako nežiaducej reakcie vo všetkých klinických štúdiách s kvetiapínom.

(30)V klinických skúšaniach sa zistilo u niektorých pacientov zhoršenie viac než jedného z metabolických faktorov: zmeny telesnej hmotnosti, hladiny glukózy v krvi a lipidov v krvi (pozri časť 4.4).

(31) Pozri časť 4.6.

(32) Môže sa objaviťna začiatku alebo tesne po začatí liečby a môže byť spojená shypotenzioua/alebosynkopou. Frekvencia je stanovená na základehlásenínežiaducej reakciebradykardieasúvisiacichudalostí vovšetkýchklinickýchštúdiáchs kvetiapínom.

Pri užívaní neuroleptík boli zaznamenané prípady predĺženia QT intervalu, komorovej arytmie, náhleho nevysvetliteľného úmrtia, zastavenia činnosti srdca a „torsades de pointes“. Spomenuté nežiaduce účinky sú pre túto skupinu liečiv (neuroleptiká) spoločné.

Pediatrická populácia

Tie isté nežiaduce reakcie, ktoré sú opísané vyššie u dospelých, je potrebné zvažovať u detí a dospievajúcich. Nasledovná tabuľka súhrnne uvádza nežiaduce reakcie, ktorých výskyt je u detí a dospievajúcich pacientov (10 – 17 rokov)častejší v porovnaní s dospelými pacientmi alebo nežiaduce reakcie, ktoré sa u dospelých nezistili.

Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie u detí a dospievajúcich súvisiace s liečbou kvetiapínom, ktorých výskyt je častejší ako u dospelých, alebo ktoré sa u dospelých nezistili.

Výskyt nežiaducich udalostí je členený nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Trieda orgánových systémov	Veľmi časté	Časté
Poruchy endokrinného systému	zvýšenie hladiny prolaktínu1
Poruchy metabolizmu a výživy	zvýšená chuť do jedla
Poruchy nervového systému	extrapyramídové symptómy3,4	synkopa
Poruchy ciev	zvýšenie krvného tlaku2
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		rinitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu	vracanie
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		podráždenosť3

1. Hladiny prolaktínu (pacienti < 18 rokov): > 20 µg/l (> 869,56 pmol/l) mužské pohlavie; > 26 µg/l

(> 1130,428 pmol/l) ženské pohlavie kedykoľvek. U menej ako 1 % pacientov bolo zvýšenie hladiny prolaktínu > 100 µg/l.

2. Na základe zmeny presahujúcej klinicky významné limity (prevzaté z kritérií National Institutes of Health) alebo zvýšenie > 20 mmHg pre systolický alebo > 10 mmHg pre diastolický tlak kedykoľvek v dvoch krátkodobých (3 až 6 týždňov) placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u detí a dospievajúcich.

3. Poznámka: frekvencia výskytu je rovnaká ako u dospelých, ale podráždenosť by mohla u detí a dospievajúcich súvisieť s odlišnými klinickými dôsledkami ako u dospelých.

4. Pozri časť 5.1.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Symptómy

Vo všeobecnosti boli hlásené tie prejavy a symptómy, ktoré vyplývajú zo zdôrazneného známeho farmakologického účinku lieku, ku ktorým patria ospalosť a útlm, tachykardia a hypotenzia.

Predávkovanie môže viesť k predĺženiu QTintervalu,záchvatom kŕčov, status epilepticus, rabdomyolýze, útlmu dýchania, retenciimoču, zmätenosti, delíriua/alebonepokoju, kóme a smrti.

U pacientov s latentným ťažkým kardiovaskulárnym ochorením je zvýšené riziko účinkov predávkovania (pozri časť 4.4: Ortostatická hypotenzia).

Liečba predávkovania

Kvetiapín nemá špecifické antidotum.V prípade ťažkej intoxikácie je možné uvažovať o použití viacerých liekov, odporúča sa intenzívna starostlivosť, vrátane zabezpečenia priechodnosti dýchacích ciest, dostatočnej ventilácie, prísunu kyslíka, sledovania a podpory kardiovaskulárneho systému.

Na základe publikovanej literatúry, pacienti s delíriom a agitáciou a čisto anticholinergným syndrómom sa môžu liečiť podaním fyzostigmínu 1 – 2 mg (za kontinuálneho monitorovania EKG).

Toto sa neodporúča ako štandardná liečba, kvôli potenciálne negatívnemu účinku fyzostigmínu na srdcovú vodivosť. Fyzostigmín sa môže použiť len ak nie sú odchýlky na EKG. Nepoužívajte fyzostigmín v prípade arytmií, akéhokoľvek stupňa srdcovej blokády alebo rozšírenia QRS komplexu.

Prevencia absorpcie nadmernej dávky sa síce neskúmala, no môže sa zvážiť výplach žalúdka pri ťažkých otravách a ak je to možné vykonať ho do jednej hodiny od užitia. Podanie aktívneho uhlia sa môže zvážiť.

V prípade predávkovania kvetiapínom sa má liečiť refraktérna hypotenzia vhodnými opatreniami ako sú intravenózne tekutiny a/alebo sympatomimetiká. Adrenalínu a dopamínu je potrebné sa vyhnúť, pretože beta stimulácia môže prehĺbiť hypotenziu v nastavení kvetiapínom vyvolanej alfa blokády.

Starostlivý lekársky dohľad a sledovanie životných funkcií musí pokračovať až do úplného vyliečenia pacienta.

5. Farmakologické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antipsychotiká; Diazepíny, oxazepíny, tiazepíny a oxepíny.

ATC kód: N05AH04

Mechanizmus účinku:

Kvetiapín je atypické antipsychotikum. Kvetiapín a aktívny plazmatický metabolit, norkvetiapín reagujú s celým radom neurotransmiterových receptorov. Kvetiapín a norkvetiapín majú afinitu k serotonínovým (5HT₂) a k dopamínovým D₁a D₂receptorom v mozgu. Klinické antipsychotické vlastnosti kvetiapínu v porovnaní s typickými antipsychotikami a jeho slabý extrapyramídový nežiaduci účinok (EPS) sa pripisujú práve kombinácii receptorového antagonizmu s vyššou selektivitou pre 5HT₂oproti D₂. Norkvetiapín má vysokú afinitu k noradrenalínovému transportéru (norepinephrine transporter; NET). Kvetiapín a norkvetiapín nemajú výraznú afinitu k benzodiazepínovým receptorom, ale majú vysokú afinitu k histamínovým a adrenergným α₁-receptorom a strednú afinitu k adrenergným α₂-receptorom a miernu až vysokú afinitu k viacerím muskarínovým receptorom. Inhibícia NET norkvetiapínom a jeho pôsobenie ako parciálny agonista na 5HT_1Areceptore môžeprispievaťkterapeutickejúčinnosti kvetiapínuakoantidepresíva.

Farmakodynamické účinky:

Kvetiapín je účinný v testoch na zistenie antipsychotického účinku, akými sú napr. testy na podmienené obranné reflexy. Kvetiapín potláča účinky dopamínových agonistov, čo sa dokázalo na základe elektrofyziologických meraní a behaviorálnych hodnotení a zvyšuje koncentráciu metabolitov dopamínu, čo je neurochemický index blokády D₂receptorov.

V predklinických testoch určených na odhadnutie extrapyramídového syndrómu sa kvetiapín nepodobá typickým antipsychotikám, má profil atypického antipsychotika. Pri dlhodobom podávaní kvetiapínu nevzniká supersenzitivita dopamínových D₂receptorov. Pri podávaní dávok, ktoré dostatočne blokujú D₂receptory dochádza len k slabej katalepsii. Kvetiapín má pri dlhodobom podávaní selektívny účinok na limbický systém, pretože blokuje depolarizáciu mezolimbických neurónov, nepôsobí však na nigrostriatálne dopaminergné neuróny. Pri akútnom a chronickom podávaní opiciam rodu Cebus, po predchádzajúcej senzibilizácii haloperidolom alebo bez neho, vykazuje kvetiapín minimálnu tendenciu k vyvolaniu dystonických reakcií.

Klinická účinnosť:

Schizofrénia

Účinnosť kvetiapínu v liečbe schizofrénie sa preukázala v 6-týždňovom, placebom kontrolovanom klinickom skúšaní u pacientov spĺňajúcich DSM-IV kritériá pre schizofréniu a v jednom aktívne kontrolovanom klinickom skúšaní u ambulantne liečených, klinicky stabilizovaných schizofenikov, pri ktorom sa pacientom menila liečba z kvetiapínu s okamžitým uvoľňovaním na kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním.

V placebom kontrolovanom skúšaní bola hlavným ukazovateľom zmena z východiskovej hodnoty na koncovú v celkovom PANSS skóre (Positive and Negative Symptom Scale). Užívanie kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním v dávkach 400 mg/deň, 600 mg/deň a 800 mg/deň bolo spojené so štatisticky signifikantným zlepšením psychotických symptómov v porovnaní s placebom. Výraznejší efekt sa pozoroval pri dávkach 600 mg a 800 mg ako pri dávke 400 mg. V 6-týždňovom klinickom skúšaní, pri ktorom sa pacientom menila liečba z kvetiapínu s okamžitým uvoľňovaním na kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním, bolo hlavným cieľom zistiť percento pacientov s nedostatočným terapeutickým účinkom, t.j. ktorí prerušili liečbu kvôli jej nedostatočnému efektu alebo u ktorých sa celkové PANSS skóre zvýšilo o 20 % alebo viac od randomizácie po niektorú z monitorovacích návštev. U pacientov stabilizovaných pri liečbe kvetiapínom s okamžitým uvoľňovaním v dávke 400 mg až 800 mg bola účinnosť liečby zachovaná, keď sa pacientom zmenila liečba na ekvivalentnú dennú dávku kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním podávanú raz denne.

V dlhodobom skúšaní u stabilizovaných schizofrenikov, liečených udržiavacími dávkami kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním počas 16 týždňov sa kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním ukázal byť účinnejší pri prevencii relapsov v porovnaní s placebom. Odhadované riziko relapsu po 6 mesiacoch liečby bolo 14,3 % pre skupinu pacientov liečených kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním v porovnaní so 68,2 % u pacientov užívajúcich placebo. Priemerná dávka bola 669 mg. Počas liečby kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním v trvaní do 9 mesiacov (v priemere 7 mesiacov) sa neobjavili žiadne ďalšie nálezy týkajúce sa bezpečnosti lieku. Počet hlásení nežiaducich udalostí týkajúcich sa EPS a zvyšovania hmotnosti sa pri dlhodobej liečbe kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním nezvýšil.

Bipolárna porucha

V dvoch klinických štúdiách sa ukázalo, že kvetiapín je v monoterapii účinnejší ako placebo v liečbe stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód, čo sa týka znižovania manických príznakov po 3 a 12 týždňoch liečby. Účinnosť kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním bola demonštrovaná signifikantne oproti placebu v dodatočnej 3 týždňovej štúdii. Kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním sa podával v dávkach od 400 do 800 mg/deň, priemerná dávka bola približne 600 mg/deň. Údaje o kvetiapíne v kombinácii s divalproexom alebo s lítiom po 3 a 6 týždňoch liečby pri stredne ťažkých až ťažkých formách manických epizód sú obmedzené; avšak kombinovaná liečba sa dobre znášala. Výsledky preukázali aditívny účinok v 3. týždni. Druhá štúdia nepreukázala aditívny účinok v 6. týždni.

V klinickej štúdii u pacientov s depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej poruchy I alebo bipolárnej poruchy II kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním v dávke 300 mg/deň vykazoval vyššiu účinnosť oproti placebu v redukcii celkového MADRS skóre.

V 4 ďalších klinických skúšaniach trvajúcich 8 týždňov u pacientov s miernymi až ťažkými depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej poruchy I alebo bipolárnej poruchy II bol kvetiapín s okamžitým uvoľňovaním v dávke 300 mg a 600 mg signifikantne účinnejší v porovnaní s placebom liečenou skupinou pacientov v rámci merateľných výsledkov: priemerné zlepšenie skóre MADRS pre odpoveď definovanú ako najmenej 50 % zlepšenie celkového skóre MADRS zo základnej hodnoty. Nezistil sa rozdiel v rozsahu účinku medzi pacientmi užívajúcimi kvetiapín s okamžitým uvoľňovaním v dávke 300 mg a v dávke 600 mg.

V kontinuálnej fáze v dvoch z týchto skúšaní sa zistilo, že dlhodobá liečba pacientov odpovedajúcich na kvetiapín s okamžitým uvoľňovaním v dávke 300 alebo 600 mg je efektívnejšia v porovnaní s liečbou placebom s ohľadom na depresívne symptómy, ale nie je efektívnejšia pokiaľ ide o na manické symptómy.

V šesťtýždňovej randomizovanej štúdii s lítiom súbežne podávaným s kvetiapínom oproti placebu súbežne podávanému s kvetiapínom u dospelých pacientov s akútnou mániou bol rozdiel v priemernom zlepšení YMRS medzi skupinou s pridaným lítiom a skupinou s pridaným placebom 2,8 bodu a rozdiel v percente pacientov odpovedajúcich na liečbu (definované ako 50 % zlepšenie YMRS z východiskovej hodnoty) bolo 11 % (79 % v skupine s pridaným lítiom oproti 68 % v skupine s pridaným placebom).

V dvoch klinických skúšaniach zameraných na prevenciu recidívy sa porovnávala účinnosť kvetiapínu v kombinácii so stabilizátormi nálady u pacientov s manickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami.

Kombinácia s kvetiapínom preukázala lepšiu účinnosť ako monoterapia stabilizátormi nálady čo sa týka predĺženia času po recidívu ktorejkoľvek z porúch nálady (manickej, zmiešanej alebo depresívnej). Kvetiapín sa podával 2-krát denne v celkovej dávke 400 mg až 800 mg denne v kombinácii s lítiom alebo valproátom.

Jedno dlhodobé klinické skúšanie (až do 2 rokov liečby) zamerané na hodnotenie prevencie rekurencie u pacientov s manickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami preukázalo lepší účinok kvetiapínu v porovnaní s placebom, čo sa týka predĺženia času do rekurencie ktorejkoľvek z náladových epizód (manickej, zmiešanej alebo depresívnej) u pacientov s bipolárnou poruchou typu I. Počet pacientov s náladovými epizódami bol 91 (22,5 %) v skupine s kvetiapínom, 208 (51,5 %) v placebovej skupine a 95 (26,1 %) v skupine liečenej lítiom. U pacientov, ktorí odpovedali na kvetiapín, keď sa porovnávala pokračujúca liečba kvetiapínom zmenená na liečbu lítiom, výsledky dokazujú, že zmena na liečbu lítiom nesúvisí so zvýšením času do rekurencie náladových epizód.

Veľké depresívne epizódy v rámci veľkej depresívnej poruchy

V dvoch krátkotrvajúcich klinických skúšaniach (6 týždňov) boli zaradení pacienti s nedostatočnou odpoveďou aspoň na jedno antidepresívum. Kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním 150mg/deň a 300 mg/deň podávaný ako prídavná liečba k prebiehajúcej liečbe antidepresívami (amitriptylínom, bupropiónom, citalopramom, duloxetínom, escitalopramom, fluoxetínom, paroxetínom, sertralínom alebo venlafaxínom) bol v porovnaní s monoterapiou antidepresívami lepší v znižovaní depresívnych príznakov na základe zlepšenia v MADRS celkovom skóre (priemerná zmena LS vs. placebo 2 – 3,3 bodu).

Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť u pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa nehodnotila ako prídavná liečba, ale dlhodobá účinnosť a bezpečnosť sa hodnotila u dospelých pacientov ako monoterapia (pozri nižšie).

Nasledujúce skúšky sa vykonali s kvetiapínom s predĺženým uvoľňovanímako monoterapia, hoci kvetiapín s predĺženým uvoľňovanímje určený iba na použitie ako prídavná liečba:

V troch zo štyroch krátkodobých (do 8 týždňov) skúšaní monoterapie u pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa ukázalo, že kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním 50 mg, 150 mg a 300 mg/deň je účinnejší ako placebo v redukovaní depresívnych symptómov merateľných zlepšením v MADRS (Montgomery-Asberg Depression Rating Scale) celkovom skóre (priemerná zmena LS vs. placebo 2 – 4 body).

V klinickom skúšaní monoterapie zameranom na prevenciu relapsu boli pacienti s depresívnymi epizódami stabilizovaní otvorenou liečbou kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním najmenej počas 12 týždňov randomizovaní na kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním jedenkrát denne alebo placebo počas 52 týždňov. Priemerná dávka kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním počas fázy randomizácie bola 177 mg/deň. Výskyt recidív u pacientov liečených kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním bol 14,2 % a u pacientov dostávajúcich placebo 34,4 %.

V krátkotrvajúcom (9 týždňov) skúšaní u pacientov bez známok demencie (vek 66 až 89 rokov) s veľkou depresívnou poruchou kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním flexibilne dávkovaný v rozpätí 50 mg až 300 mg denne preukázal lepšiu účinnosť ako placebo v znižovaní depresívnych symptómov na základe zlepšenia v MADRS celkovom skóre (priemerná zmena LS vs. placebo –7,54). V tomto skúšaní pacienti randomizovaní na kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním užívali 50 mg/deň (1. až 3. deň), dávka sa mohla zvýšiť na 100 mg/deň (4. deň), 150 mg/deň (8. deň) až na 300 mg/deň v závislosti od klinickej odozvy a znášanlivosti. Priemerná dávka kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním bola 160 mg/deň. Okrem výskytu extrapyramídových symptómov (pozri časť 4.8 a „Klinická bezpečnosť“ nižšie) bola znášanlivosť kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním jedenkrát denne u starších pacientov porovnateľná ako u dospelých pacientov (vo veku 18 - 65 rokov). Podiel randomizovaných pacientov vo veku nad 75 rokov predstavoval 19 %.

Klinická bezpečnosť

V krátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach týkajúcich sa schizofrénie a bipolárnej mánie bol združený výskyt extrapyramídových príznakov podobný ako u placeba (schizofrénia: 7,8 % pre kvetiapín a 8,0 % pre placebo; bipolárna mánia: 11,2 % pre kvetiapín a 11, 4 % pre placebo). Vyšší výskyt extrapyramídových symptómov sa pozoroval u pacientov liečených kvetiapínom v porovnaní s tými, ktorí sa liečili placebomv krátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s veľkou depresívnou poruchou a s bipolárnou depresiou. V krátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach bipolárnej depresie bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 8,9 % pre kvetiapín a 3,8 % pre placebo. V krátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s monoterapiou týkajúcich sa veľkej depresívnej poruchy bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 5,4 % pre kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním a 3,2 % pre placebo. V krátko trvajúcom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní s monoterapiou u starších pacientov s veľkou depresívnou poruchou bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 9,0 % pre kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním a 2,3 % pre placebo. V prípade bipolárnej depresie a rovnako v prípade veľkej depresívnej poruchy výskyt jednotlivých nežiaducich účinkov (napr. akatízie, extrapyramídovej poruchy, tremoru, dyskinézie, dystónie, nepokoja, nedobrovoľných svalových kontrakcií, psychomotorickej hyperaktivity a svalovej rigidity) v žiadnej zo skupín liečby nepresahoval 4 % .

V krátko trvajúcej placebom kontrolovanej štúdii, fixná dávka (50 mg/deň až 800 mg/deň) (v rozpätí od 3 do 8 týždňov), bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti u pacientov liečených kvetiapínom v rozmedzí od 0,8 kg na 50 mg dennej dávky až 1,4 kg na 600 mg dennej dávky (s nižším prírastkom na 800 mg dennej dávky), v porovnaní s 0,2 kg u pacientov užívajúcich placebo. Percento pacientov liečených kvetiapínom, ktorí získali ≥ 7 % prírastku telesnej hmotnosti, bolo v rozmedzí od 5,3 % na 50 mg dennej dávky až 15,5 % na 400 mg dennej dávky (s nižším prírastkom pre 600 a 800 mg dennej dávky) oproti 3,7 % u pacientov užívajúcich placebo.

Šesťtýždňová randomizovaná štúdia s lítiom súbežne podávaným s kvetiapínom oproti placebu súbežne podávanému s kvetiapínom u dospelých pacientov s akútnou mániou naznačila, že kombinácia kvetiapínu s lítiom vedie k častejším nežiaducim udalostiam (63 % oproti 48 % v kombinácii kvetiapínu s placebom). Výsledky hodnotenia bezpečnosti ukázali zvýšenú incidenciu extrapyramidových príznakov hlásených u 16,8 % pacientov v skupine s pridaným lítiom a 6,6 % v skupine s pridaným placebom, z ktorých väčšina pozostávala z tremoru hláseného u 15,6 % pacientov v skupine s pridaným lítiom a u 4,9 % v skupine s pridaným placebom. Incidencia somnolencie bola vyššia v skupine kvetiapín s pridaným lítiom (12,7 %) v porovnaní so skupinou kvetiapín s pridaným placebom (5,5 %). Navyše väčšie percento pacientov liečených v skupine s pridaným lítiom (8,0 %) zaznamenalo zvýšenie hmotnosti (≥7 %) na konci liečby v porovnaní s pacientmi v skupine s pridaným placebom (4,7 %).

Dlhodobejšie štúdie prevencie relapsu mali otvorenú liečbu (od 4 do 36 týždňov), počas ktorej boli pacienti liečení kvetiapínom, nasledované randomizovaním na obdobie bez liečby, počas ktorého boli pacienti randomizovaní do skupín kvetiapínu alebo placeba. U pacientov, ktorí boli randomizovaní do skupiny kvetiapínu, bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti počas otvorenej liečby 2,56 kg do 48. týždňa v randomizovanom období bol priemerný prírastok hmotnosti 3,22 kg v porovnaní so základnou hodnotou v otvorenej liečbe. U pacientov, ktorí boli randomizovaní do skupiny placeba, bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti počas otvorenej liečby 2,39 kg do 48. týždňa v randomizovanom období bol priemerný prírastok váhy 0,89 kg v porovnaní so základnou hodnotou v otvorenej liečbe.

V klinických skúšaniach kontrolovaných placebom u starších pacientov so psychózou súvisiacou s demenciou nebol výskyt cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí/100 pacientorokov u pacientov liečených kvetiapínom vyšší ako u pacientov dostávajúcich placebo.

Vo všetkých krátko trvajúcich placebom kontrolovaných monoterapeutických klinických skúšaniach u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥ 1,5x10⁹/l bola incidencia minimálne jedného prípadu posunu počtu neutrofilov < 1,5x10⁹/l u pacientov liečených kvetiapínom 1,9 % v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo 1,5 %. Incidencia posunov na > 0,5 až <1,0x10⁹/l bola u pacientov liečených kvetiapínom a u pacientov liečených placebom rovnaká (0,2 %). Vo všetkých klinických skúšaniach (placebom kontrolovaných, otvorených, aktívne porovnávajúcich) u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥ 1,5x10⁹/l bola incidencia minimálne jedného prípadu posunu počtu neutrofilov <1,5x10⁹/l 2,9 % a incidencia < 0,5x10⁹/l bola 0,21 % u pacientov liečených kvetiapínom.

Liečba kvetiapínom bolaspojená so zníženímhladínhormónovštítnejžľazy súvisiacich s dávkou.IncidenciaposunuvTSHbola3,2 % prekvetiapínoproti2,7 % pre placebo. Incidenciarecipročných,potenciálneklinickyvýznamnýchposunovobochT₃aleboT₄aTSHvtýchto štúdiáchbola zriedkaváapozorovanézmenyhladínhormónovštítnejžľazynesúviselis klinickou symptomatickouhypotyreózou. Redukciacelkového avoľnéhoT₄bola najväčšia počasprvýchšiestichtýždňov liečbykvetiapínom, vpriebehudlhodobej liečby nedošlok jeho ďalšej redukcii. V približne 2/3 všetkýchprípadovvysadenieliečby kvetiapínomspôsobilo návrat celkového avoľnéhoT₄ na pôvodné hodnoty, bezohľaduna dobutrvanialiečby.

Katarakta/zákal šošovky

V klinickom skúšaní hodnotiacom kataraktogénny potenciál kvetiapínu (200-800 mg/deň) voči risperidónu (2-8 mg/deň) u pacientov so schizofréniou alebo schizoafektívnou poruchou percento pacientov so zvýšeným zákalom šošovky nebolo vyššie pri kvetiapíne (4 %) v porovnaní s risperidónom (10 %) u pacientov s expozíciou minimálne 21 mesiacov.

Pediatrická populácia (vo veku 10 až 17 rokov)

Klinická účinnosť

Účinnosť a bezpečnosť kvetiapínu bola sledovaná v 3-týždňovom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní týkajúcom sa liečby mánie (n = 284 pacientov z USA vo veku 10 až 17 rokov). Približne 45 % populácie pacientov malo ďalšiu diagnózu ADHD. Okrem toho sa vykonalo 6-týždňové placebom kontrolované skúšanie u pacientov so schizofréniou (n = 222, vek 13 až 17 rokov). V obidvoch skúšaniach boli vyradení pacienti, ktorí neodpovedali na kvetiapín. Liečba kvetiapínom sa začala dávkou 50 mg/deň, 2. deň sa dávka zvýšila na 100 mg/deň a potom bola dávka titrována na cieľovú dávku (mánia 400 - 600 mg/deň; schizofrénia 400 - 800 mg/deň) so zvyšovaním o 100 mg/deň a podávala sa denne v dvoch alebo troch rozdelených dávkach.

V klinickom skúšaní týkajúcom sa liečby mánie bol rozdiel priemernej zmeny LS od východiskovej hodnoty v celkovom skóre YMRS (aktívna liečba mínus placebo) - 5,21 pre kvetiapín 400 mg/deň a - 6,56 pre kvetiapín 600 mg/deň. Podiel pacientov odpovedajúcich na liečbu (zlepšenie YMRS ≥ 50 %) predstavoval 64 % pre kvetiapín 400 mg/deň, 58 % pre 600 mg/deň a 37 % pre rameno s placebom.

V klinickom skúšaní týkajúcom sa schizofrénie bol rozdiel priemernej zmeny LS od východiskovej hodnoty v celkovom skóre PANSS (aktívna liečba mínus placebo) - 8,16 pre kvetiapín 400 mg/deň a - 9,29 pre kvetiapín 800 mg/deň. Ani režim s nízkou dávkou (400 mg/deň), ani režim s vysokou dávkou (800 mg/deň) kvetiapínu nebol lepší ako placebo vzhľadom na podiel pacientov, ktorí dosiahli odpoveď definovanú ako pokles o ≥ 30 % oproti východiskovej hodnote v celkovom skóre PANNS. Vyššie dávky mali za následok nižší podiel pacientov odpovedajúcich na liečbu v číselnom vyjadrení tak v prípade mánie, ako aj schizofrénie.

V tretej krátkodobej placebom kontrolovanej klinickej štúdii s kvetiapínom v monoterapii u detí a dospievajúcich (vo veku 10 až 17 rokov) s bipolárnou depresiou nebola preukázaná účinnosť.

V tejto vekovej skupine nie sú k dispozícii údaje o účinku udržiavacej liečby alebo o prevencii recidívy.

Klinická bezpečnosť

V krátkodobých pediatrických skúšaniach s kvetiapínom opísaných vyššie bola frekvencia EPS v aktívnom ramene vs. placebo 12,9 % vs. 5,3 % v skúšaní so schizofréniou, 3,6 % vs. 1,1 % v skúšaní s bipolárnou mániou a 1,1 % vs. 0 % v skúšaní s bipolárnou depresiou. Frekvencia nárastu hmotnosti ≥ 7 % v porovnaní s východiskovou hodnotou bola v aktívnom ramene vs. placebo 17 % vs. 2,5 % v skúšaniach so schizofréniou a bipolárnou mániou a 12,5 % vs. 6 % v skúšaní s bipolárnou depresiou. Frekvencia príhod súvisiacich so samovraždou bola v aktívnom ramene vs. placebo 1,4 % vs. 1,3 % v skúšaní so schizofréniou, 1,0 % vs. 0 % v skúšaní s bipolárnou mániou a 1,1 % vs. 0 % v skúšaní s bipolárnou depresiou. Počas predĺženej poliečebnej sledovacej fázy štúdie s bipolárnou depresiou boli dve dodatočné udalosti súvisiace so samovraždou u dvoch pacientov; jeden z týchto pacientov bol na kvetiapíne v čase udalosti.

Dlhodobá bezpečnosť

26-týždňová otvorená rozšírená fáza akútnych skúšaní (n = 380 pacientov) s kvetiapínom dávkovaným flexibilne v rozmedzí 400 - 800 mg/deň poskytli ďalšie informácie týkajúce sa bezpečnosti. Zvýšenie krvného tlaku sa hlásilo v pediatrickej populácii a zvýšená chuť do jedla, extrapyramídové príznaky a zvýšenie sérových hladín prolaktínu sa hlásili častejšie u pediatrických pacientov ako u dospelých (pozri časti 4.4 a 4.8).

Čo sa týka nárastu hmotnosti, po korekcii na normálny rast v priebehu dlhšieho času, bol vzostup najmenej 0,5 smerodajnej odchýlky od východiskovej hodnoty “Body Mass Index” (BMI) pokladaný za klinicky významnú zmenu; 18,3 % pacientov liečených kvetiapínom v čase najmenej 26 týždňov zodpovedalo tomuto kritériu.

Absorpcia:

Kvetiapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva. Kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie kvetiapínu a norkvetiapínu približne 6 hodín po podaní (T_max). Maximálne rovnovážne molárne koncentrácie aktívneho metabolitu norkvetiapínu predstavujú 35 % koncentrácie kvetiapínu.

Farmakokinetika kvetiapínu a norkvetiapínu je lineárna a dávkovo úmerná pre dávky do 800 mg podané raz denne. Ak sa kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním podávaný raz denne porovná s rovnakou celkovou dennou dávku kvetiapíniumfumarátu s okamžitým uvoľňovaním (kvetiapín s okamžitým uvoľňovaním) podávaným dvakrát denne, plocha pod krivkou plazmatická koncentrácia-čas (AUC) je ekvivalentná, ale maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) je o 13 % nižšia v rovnovážnom stave. Keď sa kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním porovná s kvetiapínom s okamžitým uvoľňovaním, AUC metabolitu norkvetiapínu je o 18 % nižšia.

V štúdii zaoberajúcej sa účinkom jedla na biologickú dostupnosť kvetiapínu sa zistilo, že jedlá s vysokým obsahom tukov spôsobujú štatisticky signifikantné zvýšenie C_max(približne 50 %) a AUC (približne 20 %) kvetiapínu s predĺženým uvoľňovaním. Nemožno vylúčiť, že účinok jedla s vysokým obsahom tukov na liek môže byť väčší. Na porovnanie ľahké jedlo nemá signifikantný vplyv na C_maxa AUC kvetiapínu. Odporúča sa aby sa kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním užíval raz denne bez jedla.

Distribúcia:

Približne 83 % kvetiapínu sa viaže na plazmatické proteíny.

Biotransformácia:

Kvetiapín sa v pečeni intenzívne metabolizuje. Po podaní rádioaktívne označeného kvetiapínu je možné v moči alebo v stolici nájsť menej ako 5 % pôvodnej zlúčeniny v nezmenenej forme.

In vitro skúšky ukázali, že hlavným enzýmom, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450, je CYP3A4. Norkvetiapín sa tvorí a vylučuje najmä pomocou CYP3A4.

Kvetiapín a niekoľko jeho metabolitov (vrátane norkvetiapínu) sú slabými inhibítormi ľudského cytochrómu P450 1A2, 2C9, 2C19, 2D6 a 3A4 v podmienkach in vitro. In vitro CYP inhibícia bola pozorovaná iba v koncentráciách približne 5–50-krát vyšších, ako sú koncentrácie dosiahnuté u človeka pri dávke v rozmedzí od 300 do 800 mg denne. Na základe výsledkov týchto prác in vitroje nepravdepodobné, že by súbežné podávanie kvetiapínu a iných liečiv viedlo ku klinicky signifikantnej liekovej inhibícii metabolizmu druhého lieku, ktorý je tiež sprostredkovaný cytochrómom P450. Na základe skúšok na zvieratách sa zdá, že kvetiapín môže indukovať cytochróm P450. V špecifickej interakčnej skúške so psychotickými pacientmi sa však nezistilo žiadne zvýšenie aktivity cytochrómu P450 po podaní kvetiapínu.

Eliminácia:

Polčasy vylučovania kvetiapínu a norkvetiapínu sú približne 7 a 12 hodín. Asi 73 % izotopom označeného lieku sa vylúčilo močom a 21 % stolicou, pričom menej ako 5 % celkovej rádioaktívne označenej látky reprezentovalo nezmenenú látku. Priemer molárnej dávkovej frakcie voľného kvetiapínu a aktívneho humánneho metabolitu norkvetiapínu v plazme je 5 % vylúčenej močom.

Osobitné skupiny pacientov

Pohlavie:

Farmakokinetika kvetiapínu sa nelíši u mužov a žien.

Starší pacienti:

Stredná hodnota klírensu kvetiapínu u starších ľudí je asi o 30-50 % nižšia ako u ľudí vo veku 18-65 rokov.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek:

U osôb s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min/1,73 m²) je stredný klírens kvetiapínu v plazme asi o 25 % nižší, ale individuálne hodnoty klírensu sú v rozmedzí hodnôt zdravých jedincov.

Pacienti s poruchou funkcie pečene:

U osôb s poruchou funkciou pečene (kompenzovaná alkoholická cirhóza) je stredný klírens kvetiapínu v plazme asi o 25 % nižší. Keďže sa kvetiapín intenzívne metabolizuje v pečeni, očakávajú sa zvýšené plazmatické hladiny u pacientov s poškodením pečene. U týchto pacientov môže byť potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).

Pediatrická populácia

Farmakokinetické údaje sa získali od 9 detí vo veku 10 -12 rokov a od 12 dospievajúcich, ktorí boli na udržiavacej liečbe 400 mg kvetiapínu dvakrát denne. V rovnovážnom stave boli dávkovo normalizované plazmatické koncentrácie materskej látky kvetiapínu u pediatrických pacientov (vo veku 10 -17 rokov) vo všeobecnosti podobné ako u dospelých, hoci C_maxbola u detí na hornej hranici rozmedzia pozorovaného u dospelých. AUC a C_maxaktívneho metabolitu, norkvetiapínu, boli vyššie, približne o 62 %, resp. 49 % u detí (vo veku 10 - 12 rokov) a o 28 %, resp. 14 % u dospievajúcich (vo veku 13 - 17 rokov) v porovnaní s dospelými.

Nie sú dostupné žiadne informácie pre kvetiapín s predĺženým uvoľňovaním v pediatrickej populácii.

V niekoľkých in vitroa in vivoskúškach sa nedokázala genotoxicita. Pri podávaní klinicky významných dávok laboratórnym zvieratám sa zistili nasledovné odchýlky, ktoré sa však v dlhodobých klinických skúškach nepotvrdili:

U potkanov sa pozorovalo ukladanie pigmentu do tkaniva štítnej žľazy; u opíc rodu Cynomolgussa pozorovala hypertrofia tyroidálnych folikulárnych buniek, zníženie plazmatických hladín T₃, znížená koncentrácia hemoglobínu, červených a bielych krviniek; a u psov sa pozoroval zákal šošovky a katarakta (pre kataraktu/zákal šošovky pozri časť 5.1).

V štúdii embryofetálnej toxicity u králikov bola zvýšená fetálna incidencia karpálnej/tarzálnej flexie. Tento efekt nastal v prítomnosti zjavných účinkov na matku ako napr. pokles zvyšovania hmotnosti. Tieto účinky boli zjavné pri hladinách expozície matky podobných alebo mierne nad tými u ľudí pri maximálnej terapeutickej dávke. Relevantnosť týchto zistení pre ľudí je nejasná.

V štúdii fertility u potkanov sa pozoroval marginálny pokles fertility samcov a pseudogravidity, predĺžené obdobie diestru, zvýšený prekoitálny interval a znížený počet gravidít. Tieto účinky súvisia so zvýšenými hladinami prolaktínu a nepriamo sa týkajú ľudí v dôsledku medzidruhových odlišností pri hormonálnej kontrole reprodukcie.

6. Farmaceutické INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro

kyselina metakrylová – etylakrylátový kopolymér (1:1), typ A

bezvodá laktóza

magnéziumstearát

kryštalická maltóza

mastenec

Filmový obal

kyselina metakrylová – etylakrylátový kopolymér (1:1), typ A

trietylcitrát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Papierová škatuľa obsahujúca príslušný počet bielych nepriehľadných PVC/PCTFE-Alu blistrov a písomnú informáciu pre používateľa.

Veľkosť balenia:

Ketilept Prolong 50 mg: 10, 30, 50, 60 a 100 tabliet.

Ketilept Prolong 150 mg: 10, 30, 50, 60 a 100 tabliet.

Ketilept Prolong 200 mg: 10, 30, 50, 60 a 100 tabliet.

Ketilept Prolong 300 mg: 10, 30, 50, 60 a 100 tabliet.

Ketilept Prolong 400 mg: 10, 30, 50, 60 a 100 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DrŽiteĽ rozhodnutia O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC

H-1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Ketilept Prolong 50 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 68/0032/15-S

Ketilept Prolong 150 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 68/0033/15-S

Ketilept Prolong 200 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 68/0034/15-S

Ketilept Prolong 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 68/0035/15-S

Ketilept Prolong 400 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 68/0036/15-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

9. DÁTUM REVÍZIE TEXTU