+ ipil.sk

Lamotrigin Orion 100 mg



Príbalový leták

Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/05174-Z1B


Písomná informácia pre používateľa


Lamotrigin Orion 25 mg

Lamotrigin Orion 50 mg

Lamotrigin Orion 100 mg

Lamotrigin Orion 200 mg

dispergovateľné tablety

Lamotrigín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebolekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Lamotrigin Orion a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým,ako užijete Lamotrigin Orion

3. Ako užívať Lamotrigin Orion

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Lamotrigin Orion

6. Obsah balenia a ďalšieinformácie


1. Čo je Lamotrigin Orion a na čo sa používa


Lamotrigin Orion patrí medzi liečivá nazývané antiepileptiká. Používa sa na liečbu dvoch ochorení – epilepsie a bipolárnej poruchy.


Lamotrigin Orion lieči epilepsiu blokovaním signálov v mozgu, ktoré spúšťajú epileptické záchvaty (kŕče).

  • U dospelých a detí vo veku 13 rokov a viac, lamotrigín sa môže užívať samostatne alebo s inými liekmi na liečbu epilepsie. Lamotrigín sa môže tiež užívať s ostatnými liekmi na liečbu záchvatov vyskytujúcich sa počas stavu, ktorý sa nazýva Lennoxov-Gastautov syndróm.

  • U detí vo veku medzi 2 až 12 rokov, sa môže užívať lamotrigín s inými liekmi na liečbu týchto ochorení. Samostatne môže byť užívaný na liečbu určitého typu epilepsie nazývaného záchvaty typu absencie.


Lamotrigin Orion lieči tiež bipolárnu poruchu

Ľudia s bipolárnou poruchou (niekedy nazývanou maniodepresívna psychóza) majú extrémne zmeny nálady s obdobiami mánie (vzrušenia alebo eufórie) striedajúcimi sa s obdobiami depresie (hlboký smútok a beznádej). U detí vo veku 18 rokov a viac, sa môže lamotrigín používať samostatne alebo s inými liekmi na predchádzanie obdobia depresie, ktoré sa objavuje pri bipolárnej poruche. Zatiaľ nie je známe ako lamotrigín v mozgu pôsobí a ako vyvoláva tento účinok.


2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako užijete Lamotrigin Orion


Neužívajte Lamotrigin Orion:


  • keď ste alergický na lamotrigín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto

lieku(uvedených v časti 6).


Upozornenia a opatrenia

Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, než začnete užívať Lamotrigin Orion.

  • či máte problémy s obličkami

  • ak ste niekedy spozorovali vyrážku, keď ste užívali lamotrigín alebo iné lieky na liečbu epilepsie

  • ak už užívate liek obsahujúci lamotrigín.


Ak sa vás niečo z uvedeného týka, povedzte to svojmu lekárovi, ktorý môže rozhodnúť o znížení vašej dávky alebo o vhodnosti liečby Lamotriginom Orion pre vás.


Venujte pozornosť dôležitým príznakom

Ak po začatí užívania Lamotriginu Orion spozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc:

  • nezvyčajná kožná reakcia ako začervenanie alebo vyrážky

  • bolesť v ústach alebo bolesť očí

  • vysoká teplota (horúčku) príznaky podobné chrípke alebo ospanlivosť

  • opuchnutie vašej tváre, alebo zväčšené uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách

  • neočakávané krvácanie alebo modrina, alebo ak vám zmodrejú prsty

  • bolesť hrdla, alebo častejšie infekcie (ako nádcha) ako zvyčajne.


Tieto príznaky sú viac pravdepodobné počas prvých mesiacov liečby s Lamotriginom Orion, najmä ak začnete užívať príliš vysoké dávky alebo je vaša dávka zvýšená príliš rýchlo alebo ak užívate Lamotrigin Orion s iným liečivom nazývaným valproát. Deti sú náchylnejšie ako dospelí.


Príznaky uvedené vyššie môžu vyústiť do oveľa závažnejších problémov ako orgánové zlyhanie alebo veľmi závažné kožné stavy, ak nie sú liečené. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov:

Čo najskôr to povedzte svojmu lekárovi . Váš lekár môže rozhodnúť o vyšetrení vašej pečene, obličiek alebo krvi a môže vám povedať, aby ste prestali užívať Lamotrigin Orion.


Lamotrigín môže príležitostne spôsobiť niektoré závažné alergické reakcie alebo potenciálne život

ohrozujúce kožné rekcie. Môžu zahŕňať Stevensov-Johnsonov syndróm, toxickú epidermálnu

nekrolýzu a liekovú reakciu s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS). Viac informácií o

týchto reakciách si, prosím, prečítajte v časti 4 (Možné vedľajšie účinky).

Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza sa prejavujú na začiatku na trupe vo forme červenkastých škvŕn podobných terčíkom alebo guľatých škvŕn často v strede s pľuzgiermi. Ďalšie znaky, ktoré máte sledovať sú vredy v ústach, hrdle, nose alebo na pohlavných orgánoch a konjunktivitída (červené a a opuchnuté oči). Tieto potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky sú často sprevádzané príznakmi podobnými chrípke.

Vyrážka sa môže rozvinúť sa do celkového vzniku pľuzgierov a olupovania kože. DRESS sa

prejavuje na začiatku ako príznaky podobné chrípke a vyrážkou na tvári potom s rozšírenou vyrážkou

s vysokou teplotou, zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov pozorovanými v krvných vyšetreniach

a zvýšenie typu bielych krviniek (eozinofíliou) a zväčšenými lymfatickými uzlinami.


Najväčšie riziko výskytu závažných kožných reakcií je v priebehu prvých týždňov liečby.


Ak sa u vás vyvinie vyrážka

alebo tieto kožné príznaky, ukončite užívanie Lamotriginu Orion, vyhľadajte lekársku službu prvej

pomoci a povedzte im, že užívate tento liek. Ak liečbu náhle ukončíte, môže to mať za následok

zvýšenie epileptických záchvatov.


Ak sa u vás pri užívaní Lamotriginu Orion vyvinie Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická

epidermálna nekrolýza alebo DRESS, Lamotrigin Orion nesmiete začať znovu užívať.

Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu

Ľudia s bipolárnou poruchou môžu mať niekedy myšlienky na sebapoškodzovanie alebo spáchanie samovraždy. Ak trpíte bipolárnou poruchou, pravdepodobne môžete mať takéto myšlienky:

  • ak liečbu začínate prvýkrát

  • ak ste v minulosti mali myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu

  • ak máte menej ako 25 rokov.

Ak máte úzkostné myšlienky alebo zážitky, alebo ste spozorovali, že sa cítite zle alebo sa u Vás vyskytli nové príznaky počas užívania Lamotriginu Orion:

Čo najskôr to povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi alebo vyhľadajte pomoc v najbližšej nemocnici.


Ak užívate Lamotrigin Orion na liečbu epilepsie

Záchvaty u niektorých typov epilepsie sa počas užívania Lamotriginu Orion môžu občas zhoršiť alebo vyskytovať častejšie. Niektorí pacienti môžu mať ťažké záchvaty, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ak sa u vás vyskytujú záchvaty častejšie, alebo ak máte ťažké záchvaty počas užívania Lamotriginu Orion:

Čo najskôr to povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Deti a dospievajúci

Lamotrigin Orion sa na liečbu bipolárnej poruchy nesmie podávať ľuďom mladším ako 18 rokov.

Lieky na liečbu depresie a iných problémov duševného zdravia zvyšujú riziko samovražedných myšlienok alebo správania u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.


Iné lieky a Lamotrigin Orion

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Je potrebné, aby Váš lekár skontroloval dávkovanie Lamotriginu Orion, ak užívate niektoré lieky. Sú to tieto lieky:

  • oxkarbazepín, felbamát, gabapentín, levetiracetám, pregabalín, topiramát alebo zonisamid,

používané na liečbu epilepsie.

  • lítium, používané na liečbu problémov duševného zdravia

  • bupropion, používaný na liečbu problémov duševného zdravia alebo na odvykanie od fajčenia

Ak užívate tieto lieky, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi.


Niektoré lieky sa navzájom ovplyvňujú s Lamotriginom Orion alebo zvyšujú pravdepodobnosť, že sa u vás prejavia vedľajšie účinky. Medzi tieto lieky patrí:

  • valproát, používaný na liečbu epilepsie a problémov duševného zdravia

  • karbamazepín, používaný na liečbu epilepsie a problémov duševného zdravia

  • fenytoín, primidón alebo fenobarbital, používaný na liečbu epilepsie

  • olanzapín, používaný na liečbu problémov duševného zdravia

  • risperidón, používaný na liečbu problémov duševného zdravia

  • rifampicín, ktorý je antibiotikum

  • kombinácia lopinaviru a ritonaviru alebo atazanavir a ritonavir, používaná na liečbu HIV

infekcie

  • hormonálna antikoncepcia ako sú „antikoncepčné tabletky“ (pozri nižšie)

Ak užívate, začali ste užívať alebo ste prestali užívať ktorýkoľvek z týchto liekov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi.


Hormonálna antikoncepcia (ako sú „antikoncepčné tabletky“) môže ovplyvniť spôsob akým Lamotrigin Orion účinkuje

Váš lekár vám môže odporučiť, aby ste používali konkrétny typ hormonálnej antikoncepcie alebo iný spôsob antikoncepcie ako je prezervatív, pesar alebo vnútromaternicové teliesko. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu vo forme tabliet, váš lekár vám môže odobrať vzorku krvi pre kontrolu hladiny Lamotriginu Orion. Ak plánujete začať užívať hormonálnu antikoncepciu:

Informujte svojho lekára, ktorý sa s vami porozpráva o vhodných antikoncepčných metódach.


Lamotrigin Orion môže tiež ovplyvniť spôsob, akým účinkuje hormonálna antikoncepcia, aj keď nie je pravdepodobné, že zníži jej účinnosť. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu a spozorujete akúkoľvek zmenu vo vašom menštruačnom cykle, ako medzimenštruačné krvácanie alebo špinenie medzi cyklami:

Informujte svojho lekára. Môžu to byť príznaky toho, že Lamotrigin Orion ovplyvňuje spôsob, akým Vaša antikoncepcia účinkuje.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť


Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, než začnete užívať tento liek.


Nesmiete ukončiť liečbu vašej epilepsie pokiaľ ste tehotná. Avšak riziko poškodenia detí, ktorých matky užívali Lamotrigin Orion počas tehotenstva môže byť zvýšené. Tieto poškodenia zahŕňajú rázštep pery alebo rázštep podnebia. Váš lekár vám môže odporučiť užívať navyše kyselinu listovú ak plánujete otehotnieť alebo pokiaľ ste tehotná.

Tehotenstvo môže taktiež meniť účinok Lamotriginu Orion, Váš lekár vám teda môže odobrať vzorku krvi pre kontrolu hladiny Lamotriginu Orion a môže upraviť vašu dávku.


Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Liečivo Lamotriginu Orion prestupuje do materského mlieka a môže ovplyvniť vaše dieťa. Váš lekár s vami prekonzultuje riziká a výhody pokiaľ užívate Lamotrigin Orion a bude pravidelne kontrolovať vaše dieťa, ak sa rozhodnete dojčiť.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov


Lamotrigin Orion môže spôsobiť závraty a dvojité videnie.

Neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje, pokiaľ si nie ste istý, že vás liek neovplyvňuje.


Ak máte epilepsiu, o vedení vozidla a obsluhe strojov sa poraďte so svojím lekárom.


Lamotrigin Orion obsahuje aspartám

Aspartám obsahuje zdroj fenylalanínu a môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.


3. Ako užívať Lamotrigin Orion


Vždy užívajte tento liekpresne podľa pokynov svojho lekára alebo lekárnika. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


Akú dávku Lamotriginu Orion užívať

Môže chvíľu trvať kým sa pre Vás stanoví najvhodnejšia dávka Lamotriginu Orion. Dávka, ktorú užijete závisí od:

  • vášho veku

  • či užívate Lamotrigin Orion s inými liekmi

  • či máte problémy s obličkami alebo pečeňou.


Váš lekár začne liečbu nízkymi dávkami a postupne zvýši dávku počas niekoľkých týždňov pokiaľ nedosiahnete dávku, ktorá u vás účinkuje (nazývaná ako účinná dávka). Nikdy neužívajte viac Lamotriginu Orion ako vám predpíše váš lekár.


Zvyčajná účinná dávka Lamotriginu Orion pre dospelých a dospievajúcich nad 12 rokov veku je medzi 100 mg a 400 mg každý deň.


Pre deti od 2 do 12 rokov veku, účinná dávka závisí od ich telesnej hmotnosti – zvyčajne je medzi 1 mg a 15 mg na každý kilogram telesnej hmotnosti dieťaťa do maximálne 400 mg denne.


Ako užiť dávku Lamotriginu Orion


  • Užite dávku Lamotriginu Orion jeden alebo dvakrát denne ako vám to váš lekár odporučil. Môžete ju užiť s alebo bez jedla. Tablety užívajte tak dlho ako je to možné, vždy v rovnaký čas každý deň. Vždy užite celú dávku ako to predpísal váš lekár.


Váš lekár vám môže odporučiť začať alebo prestať užívať iné lieky, v závislosti od ochorenia na ktoré sa liečite a aká je odpoveď na liečbu.


Lamotrigin Orion tablety môžete rozpustiť v malom množstve vody alebo požuť alebo prehltnúť celé s dostatočným množstvom vody.


Ak užijete viac Lamotriginu Orion, ako máte

Ak niekto užije príliš veľa Lamotriginu Orion:

Ihneď vyhľadajte lekára alebo lekárnika. Ak je to možné ukážte im balenie Lamotriginu Orion.


Ak niekto užije príliš veľa Lamotriginu Orion môže mať tieto príznaky:

  • rýchly, nekontrolovaný pohyb očí (nystagmus)

  • nemotorná a nedostatočná súhra pohybov, postihujúca rovnováhu (ataxia)

  • strata vedomia alebo kóma.


Ak zabudnete užiť Lamotrigin Orion

Neužívajte viac tabliet alebo dvojitú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak zabudnete užiť Lamotrigin Orion:

Poraďte sa so svojim lekárom ako znovu začať užívanie. Je dôležité, aby ste tak urobili.


Ak prestanete

Neprestávajte užívať Lamotrigin Orion bez odporúčania lekára

Užívajte Lamotrigin Orion tak dlho ako vám to odporučí váš lekár. Neprestaňte ho užívať, pokiaľ

vám to neodporučí váš lekár.


Ak užívate Lamotrigin Orion na liečbu epilepsie

Pre ukončenie liečby Lamotriginom Orion je dôležité, aby sa dávka znižovala postupne počas približne 2 týždňov. Ak prestanete užívať Lamotrigin Orion náhle, vaša epilepsia sa môže vrátiť alebo zhoršiť.


Ak užívate Lamotrigin Orion na liečbu bipolárnej poruchy

Môže trvať určitý čas, kým Lamotrigin Orion začne pôsobiť, a preto sa pravdepodobne nebudete cítiť lepšie ihneď. Pri ukončovaní užívania Lamotriginu Orion, vaša dávka sa bude musieť znižovať postupne. Najskôr sa však porozprávajte so svojím lekárom, ak chcete Lamotrigin Orion prestať užívať.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Alergická reakcia alebo možná závažná kožná reakcia: ihneď vyhľadajte lekársku pomoc

U malého počtu ľudí užívajúcich lamotrigín sa vyskytuje alergická reakcia alebo možná závažná kožná reakcia, ktorá môže vyústiť do vážnejších až život ohrozujúcich problémov, ak nie je liečená. Príznaky týchto rekcií zahrňujú:

  • kožné vyrážky a začervenanie

  • bolesť v ústach a bolesť očí

  • vysoká teplota (horúčka), príznaky podobné chrípke alebo ospanlivosť

  • opuch tváre alebo zväčšené uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách

  • neočakávané krvácanie alebo modrina alebo ak Vám zmodrejú prsty

  • bolesť hrdla alebo častejšie infekcie (ako je prechladnutie) ako zvyčajne

  • DRESS.


V mnohých prípadoch tieto príznaky budú prejavmi menej závažných vedľajších účinkov. Musíte však mať na pamäti, že môžu byť závažné – a preto, ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto príznakov:

Čo najskôr navštívte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že vyšetrí vašu pečeň, obličky alebo krv a môže vám povedať, aby ste prestali užívať lamotrigín.


Veľmi časté vedľajšie účinky

Môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí:

  • bolesť hlavy

  • pocit závratu

  • pocit ospanlivosti alebo únavy

  • nemotornosť a nedostatočná súhra pohybov (ataxia)

  • dvojité videnie alebo rozmazané videnie

  • nevoľnosť (nutkanie na vracanie) alebo vracanie

  • kožná vyrážka.


Časté vedľajšie účinky

Môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí:

  • agresivita a podráždenosť

  • rýchle, nekontrolované pohyby očí (nystagmus)

  • chvenie alebo trasenie

  • problémy so spánkom

  • hnačka

  • sucho v ústach

  • pocit únavy

  • bolesť chrbta alebo kĺbov alebo inej časti tela.


Zriedkavé vedľajšie účinky

Môžu postihnúť až 1 z 1000 ľudí:

  • svrbenie očí s výtokom a chrastavými očnými viečkami (konjunktivitída)

    • hlásila sa potenciálne život ohrozujúca kožná vyrážka (Stevensov-Johnsonov syndróm), čo je zriedkavé kožné ochorenie so závažnými pľuzgiermi a krvácaním z pier, očí, úst, nosa a pohlavných orgánov (pozri časť 2).


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky

Môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí:

  • halucinácie (videnie alebo počutie vecí, ktoré nie sú skutočné)

  • zmätenosť alebo nepokoj

  • pocit neistoty alebo nestability pri chôdzi

  • nekontrolovateľné pohyby (tiky), nekontrolovateľné kŕče postihujúce svaly očí, hlavy a trupu

(choreatetóza) alebo iné nezvyčajné pohyby tela ako zášklby, triaška alebo stuhnutosť

  • hlásila sa závažná život ohrozujúca kožná reakcia, ktorá sa začne bolestivým začervenaním,

potom sa vytvoria veľké pľuzgiere a následne sa odlupujú vrstvy kože (toxická epidermálna

nekrolýza) (pozri časť 2).

  • u ľudí ktorý už trpia epilepsiou sa záchvaty vyskytujú častejšie

  • zmeny vo funkcii pečene, ktoré sa preukážu v krvných vyšetreniach alebo zlyhanie pečene

  • zmeny, ktoré sa môžu ukázať v krvných vyšetreniach – zahrňujúce znížený počet červených

krviniek (anémia), znížený počet bielych krviniek (leukopénia, neutropénia, agranulocytóza),

znížený počet krvných doštičiek (trombocytopénia), znížený počet všetkých druhov krvných

buniek (pancytopénia) a porucha kostnej drene nazývaná aplastická anémia.

  • porucha zrážania krvi, ktorá môže spôsobiť nečakané krvácanie alebo tvorbu krvných

podliatin (diseminovaná intravaskulárna koagulácia)

  • vysoká teplota (horúčka)

  • opuch tváre (edém) alebo opuchnuté uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách

(lymfadenopatia)

  • zhoršenie parkinsonovských príznakov u ľudí, ktorí už majú Parkinsonovu chorobu.


Ďalšie vedľajšie účinky

Frekvencia nie je známa, pretože ju nemožno odhadnúť z dostupných údajov:

 Skupina príznakov spolu zahŕňajúca: horúčku, nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy, stuhnutú šiju a mimoriadnu citlivosť na jasné svetlo. Tieto príznaky môžu byť spôsobené zápalom blán, ktoré pokrývajú mozog (meningitída).

  • DRESS


Sú hlásenia o ochoreniach kostí vrátane osteopénie a osteoporózy (rednutie kostí) a zlomenín. Poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom ak sa dlhodobo liečite antiepileptikami, máte osteoporózu v anamnéze alebo užívate steroidy.


Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Lamotrigin Orion


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Neužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.


Nevyhadzujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Lamotrigin Orion obsahuje


  • Liečivo je lamotrigín. Jedna dispergovateľná tableta obsahuje 25 mg, 50 mg, 100 mg a 200 mg lamotrigínu.

  • Ďalšie zložky sú krospovidón, povidón K-30, manitol (E 421), silicifikovaná mikrokryštalická celulóza, aspartám (E951), sodná soľ kroskarmelózy, príchuť čiernych ríbezlí a magnéziumstearát (E 470b).


Ako vyzerá Lamotrigin Orion a obsah balenia


Lamotrigin Orion sú biele až takmer biele, okrúhle, ploché tablety so skosenými hranami, s priemerom približne 5,5 mm (25 mg tablety), 7 mm (50 mg tablety), 8,5 mm (100 mg tablety) alebo 12 mm (200 mg tablety).


Lamotrigin Orion 25 a 50 mg: 30 alebo 50 tabliet v balení.

Lamotrigin Orion 100 mg: 30, 50 alebo 100 tabliet v balení.

Lamotrigin Orion 200 mg: 50 alebo 100 tabliet v balení.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


Výrobca

Orion Corporation, Orion Pharma

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Fínsko, Česká republika, Maďarsko a Slovenská republika: Lamotrigin Orion 25, 50, 100 a 200 mg dispergovateľné tablety


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovanáv 10/2014.


8

Lamotrigin Orion 100 mg

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/05174-Z1B


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Lamotrigin Orion 25 mg

Lamotrigin Orion 50 mg

Lamotrigin Orion 100 mg

Lamotrigin Orion 200 mg

dispergovateľné tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna dispergovateľná tableta obsahuje 25 mg, 50 mg, 100 mg a 200 mg lamotrigínu.


Pomocná látka so známym účinkom: Aspartam (1,88 mg (25 mg tableta), 3,75 mg (50 mg tableta), 7,5 mg (100 mg tableta) a 15 mg (200 mg tableta)).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Dispergovateľná tableta.

Lamotrigin Orion je biela až takmer biela, okrúhla, plochá tableta so skosenými hranami, s priemerom približne 5,5 mm (25 mg tableta), 7 mm (50 mg tableta), 8,5 mm (100 mg tableta) alebo 12 mm (200 mg tableta).


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Epilepsia


Dospelí a dospievajúci vo veku nad 13 rokov a viac

  • Prídavná terapia alebo monoterapia parciálnych alebo generalizovaných záchvatov, vrátane tonicko-klonických kŕčov.

  • Záchvaty spojené s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom. Lamotrigin sa podáva ako prídavná terapia, ale pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme môže byt iniciálnym antiepileptickým liekom.


Deti a dospievajúci vo veku 2 až 12 rokov

  • Prídavná liečba parciálnych a generalizovaných záchvatov, vrátane tonicko-klonických kŕčov a záchvatov pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme.

  • Monoterapia záchvatov typu absencie.


Bipolárna porucha


Dospelí vo veku 18 rokov a viac

  • Prevencia depresívnych epizód u pacientov s bipolárnou poruchou typu I, trpiacich prevažne depresívnymi epizódami (pozri časť 5.1).


Lamotrigin Orion nie je indikovaný na akútnu liečbu manických alebo depresívnych epizód.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie

Lamotrigin Orion sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa môžu rozpustiť v malom množstve vody, rozžuť alebo prehltnúť v celku s dostatočným množstvom vody. Pokiaľ to je možné, majú sa tablety užívať každý deň vždy v rovnakú dennú dobu.


Ak sa vypočítaná dávka lamotrigínu (napr. na liečbu detí s epilepsiou alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene) nedá prepočítať na celé tablety, má sa podávať dávka, ktorá zodpovedá menšiemu počtu celých tabliet.


Ak sa požadujú nižšie dávky než 25 mg, majú sa použiť iné lieky s lamotrigínom ako liečivom.


Opätovné začatie liečby


Predpisujúci lekári majú posúdiť potrebu zvyšovania udržiavacej dávky pri opätovnom začatí liečby Lamotriginom Orion u pacientov, ktorí prerušili užívanie lamotriginu z akéhokoľvek dôvodu, pretože riziko závažnej vyrážky je spojené s vysokými počiatočnými dávkami a s prekročením odporúčaného zvyšovania lamotrigínu (pozri časť 4.4). Čím je časový odstup od predchádzajúcej dávky väčší, tým dôkladnejšie zváženie sa musí venovať zvyšovaniu udržiavacej dávky. Keď časový odstup od prerušenia liečby lamotrigínom presahuje päť polčasov (pozri časť 5.2), dávka lamotriginu sa zvyčajne má zvyšovať na udržiavaciu dávku podľa príslušnej schémy.


Liečbu lamotriginom sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.


Epilepsia


Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých a dospievajúcich vo veku 13 rokov a viac (Tabuľka 1) a pre deti a dospievajúcich vo veku od 2 do 12 rokov (Tabuľka 2) sú uvedené nižšie. Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).


Keď sa súbežne podávané antiepileptiká vysadia alebo keď sa iné antiepileptiká/lieky pridajú k liečebným režimom obsahujúcim lamotrigín, má sa vziať do úvahy, aký vplyv to môže mať na farmakokinetiku lamotrigínu (pozri časť 4.5).


Tabuľka 1: Dospelí a mladiství vo veku 13 rokov a viac – odporúčaný režim liečby epilepsie


Režim liečby

1. a 2. týždeň

3. a 4. týždeň

Zvyčajná udržiavacia dávka


Monoterapia:


25 mg/deň (jedenkrát denne )


50 mg/deň (jedenkrát denne )


100 – 200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelené do dvoch dávok).


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 50 ‑ 100 mg každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede.


Niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 500 mg/deň.

Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky


12,5 mg/ deň (podaných ako 25 mg každý druhý deň)







25 mg/deň (jedenkrát denne)


100-200 mg/deň (jeden krát denne alebo rozdelené do dvoch dávok).


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 25 – 50 mg každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede.

Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5)


Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s:


fenytoínom

karbamazepínom

fenobarbitalom

primidonom

rifampicínom

lopinavirom/ritonavirom



50 mg/deň (jedenkrát denne)


100 mg /deň (rozdelených do dvoch dávok)


200 - 400 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok)


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 100 mg každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede


Niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 700 mg/deň

Prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5)


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu



25 mg/deň (jedenkrát denne)


50 mg/deň (jedenkrát denne)


100 – 200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 50 ‑ 100 mg každý týždeň až každé dva týždne do dosiahnutia optimálnej odpovede.


U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.


Tabuľka 2: Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov ‑ odporúčaný režim liečby epilepsie (celková denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti/deň)


Režim liečby

1. a 2. týždeň

3. a 4. týždeň

Zvyčajná udržiavacia dávka


Monoterapia záchvatov typu absencie


0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


0,6 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


1 ‑ 10 mg/kg/deň, aj keď niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede vyššie dávky (do 15 mg/kg/deň)

(jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 0,6 mg/kg/deň raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede

Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glucuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky


0,15 mg/kg/deň* (jedenkrát denne)







0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne)


1 – 5 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelené do dvoch dávok)


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 0,3 mg/kg/ každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň

Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s:


fenytoínom

karbamazepínom

fenobarbitalom

primidonom

rifampicínom

lopinavirom/ritonavirom



0,6 mg/kg/deň (rozdelených do dvoch dávok)


1,2 mg/kg/deň (rozdelených do dvoch dávok)


5 - 15 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 1,2 mg/kg každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 400 mg/deň

Prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5)


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu



0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


0,6 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


1 – 10 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


Na dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 0,6 mg/kg každý týždeň až každé dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň

U pacientov užívajúcich lieky, ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.


Aby sa zaistilo udržanie terapeutickej dávky, je nutné sledovať telesnú hmotnosť dieťaťa a pri výskyte zmien telesnej hmotnosti dávku prehodnotiť. Je pravdepodobné, že pacienti vo veku od dvoch do šiestich rokov budú vyžadovať udržiavaciu dávku pri hornej hranici odporúčaného dávkovania.


Keď sa pri prídavnej liečbe dosiahne kontrola epilepsie, súbežne podávané antiepileptiká sa môžu vysadiť a pacienti môžu pokračovať v monoterapii lamotriginom.


Deti mladšie ako 2 roky

K dispozícii sú obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti lamotrigínu ako prídavnej terapie parciálnych záchvatov u detí vo veku 1 mesiac až 2 roky (pozri časť 4.4). Nie sú k dispozícii žiadne údaje u detí mladších ako 1 mesiac. Preto sa Lamotrigin Orion neodporúča podávať deťom mladším ako 2 roky. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie o liečbe, pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2.


Bipolárna porucha


Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých vo veku 18 a viac rokov sú uvedené nižšie v tabuľkách. Prechodný režim obsahuje zvyšovanie dávky lamotrigínu na udržiavaciu stabilizačnú dávku počas šiestich týždňov (Tabuľka 3), po ktorej sa môže prerušiť podávanie iných psychotropných liekov a/alebo antiepileptík, ak je to klinicky indikované (Tabuľka 4). Úpravy dávky po pridaní iných psychotropných liekov a/alebo antiepileptík sú taktiež poskytnuté nižšie (Tabuľka 5). Kvôli riziku výskytu vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).


Tabuľka 3: Dospelí vo veku 18 a viac rokov – odporúčané zvyšovanie dávky až do udržiavacej celkovej dennej stabilizačnej dávky pri liečbe bipolárnej poruchy.


Režim liečby

1. a 2. týždeň

3. a 4. týždeň

5. týždeň

Cieľová stabilizačná dávka

(6. týždeň)*

Monoterapia s lamotrigínom ALEBO prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu



25 mg/deň (jedenkrát denne)


50 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


100 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


200 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede

(jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


V klinických štúdiách boli použité dávky v rozsahu 100 ‑ 400 mg/deň

Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu - pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky


12,5 mg/deň (podaných ako 25 mg každý druhý deň)






25 mg/deň (jedenkrát denne)


50 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


100 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede

(jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)


Môže sa použiť maximálna dávka 200 mg/deň, a to v závislosti od klinickej odpovede

Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s:


fenytoínom

karbamazepínom

fenobarbitalom

primidonom

rifampicínom

lopinavirom/ ritonavirom



50 mg/deň (jedenkrát denne)


100 mg /deň (rozdelených do dvoch dávok)


200 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok)



300 mg/deň v 6. týždni, podľa potreby zvýšených na zvyčajnú cieľovú dávku 400 mg/deň v 7. týždni, aby sa dosiahla optimálna odpoveď

(rozdelených do dvoch dávok)


U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa má použiť zvýšenie dávky, ktoré je odporúčané pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.


*Cieľová stabilizačná dávka bude zmenená v závislosti od klinickej odpovede.


Tabuľka 4: Dospelí vo veku 18 a viac rokov – udržiavacia stabilizačná celková denná dávka po vysadení súbežne podávaných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy


Po dosiahnutí cieľovej dennej udržiavacej stabilizačnej dávky sa môžu iné lieky vysadiť, ako je uvedené nižšie.


Režim liečby

Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred vysadením iných liekov)

1. týždeň (počínajúc vysadením)

2. týždeň

Od 3. týždňa*

Vysadenie valproátu (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu pozri časť 4.5.) v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu.


Po vysadení valproátu je potrebné zdvojnásobiť stabilizačnú dávku, tak aby zvýšenie neprekročilo viac ako 100 mg/týždeň


100 mg/deň


200 mg/deň


Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň)

(rozdelených do dvoch dávok)



200 mg/deň

300 mg/deň

400 mg/deň

Udržiavajte túto dávku (400 mg/deň)

Vysadenie induktorov glukuronidácia lamotrigínu (pozri časť 4.5) v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu


Táto dávkovacia schéma sa má použiť, keď sa vysadia nasledovné:


fenytoín

karbamazepín

fenobarbital

primidon

rifampicín

lopinavir/ ritonavir


400 mg/deň


300 mg/deň


200 mg/deň




400 mg/deň


300 mg/deň


200 mg/deň



300 mg/deň


225 mg/deň


150 mg/deň



200 mg/deň


150 mg/deň


100 mg/deň



Vysadenie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť, keď sa vysadia iné lieky, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu


Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozdelených do dvoch dávok)(rozsah dávok 100 ‑ 400 mg/deň)


U pacientov užívajúcich lieky, ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa má použiť liečebný režim, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.


* V prípade potreby môže byť dávka zvýšená do 400 mg/deň.


Tabuľka 5: Dospelí vo veku 18 rokov a viac – úprava dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy


Nie sú klinické skúsenosti s upravovaním dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov. Na základe štúdií skúmajúcich interakcie s inými liekmi sa však môže odporúčať nasledovné:


Režim liečby

Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred pridaním)

1. týždeň (počínajúc pridaním)

2. týždeň

Od 3. týždňa*

Pridanie valproátu (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu pozri časť 4.5) v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu.


Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní valproátu bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky



200 mg/deň


300 mg/deň


400 mg/deň


100 mg/deň


150 mg/deň


200 mg/deň


Udržiavajte túto dávku (100 mg/deň)


Udržiavajte túto dávku (150 mg/deň)


Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň)

Pridanie induktorov glukuronidácie lamotrigínu u pacientov, ktorí NEUŽÍVAJÚ valproát (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu


Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ak sa pridajú nasledovné:


fenytoín

karbamazepín

fenobarbital

primidon

rifampicín

lopinavir/ ritonavir


200 mg/deň


150 mg/deň


100 mg/deň




200 mg/deň


150 mg/deň


100 mg/deň



300 mg/deň


225 mg/deň


150 mg/deň



400 mg/deň


300 mg/deň


200 mg/deň



Pridanie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5):


Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní iných liekov, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu


Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; ,rozsah dávok 100 ‑ 400 mg/deň)


U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný súčasne s valproátom.


Vysadenie lamotrigínu u pacientov s bipolárnou poruchou

V klinických štúdiách nenastalo žiadne zvýšenie vo výskyte, závažnosti ani type nežiaducich reakcií po náhlom ukončení podávania lamotrigínu oproti placebu. Pacienti preto môžu ukončiť užívanie lamotrigínu bez postupnej redukcie dávky.


Deti a dospievajúci do 18 rokov

Lamotrigin sa neodporúča užívať u detí do 18 rokov, kvôli nedostatku údajov o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).


Všeobecné odporúčania pre dávkovanie Lamotriginu Orion u osobitných skupín pacientov.


Ženy užívajúce hormonálne kontraceptíva

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 g/150 g) zvyšuje klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu. Po titrácii môžu byť potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Počas týždňa inaktívnej liečby (bez antikoncepčných tabliet) sa pozorovalo dvojnásobné zvýšenie hladín lamotrigínu. Nie je možné vylúčiť nežiaduce účinky súvisiace s dávkou. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň bez antikoncepčných tabliet (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).


Nasadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až dvojnásobne (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa, aby sa v období od nasadenia hormonálnej antikoncepcie dávka lamotrigínu zvyšovala o 50 až 100 mg/deň raz za týždeň, podľa individuálnej klinickej odpovede.

Zvyšovanie dávky sa nemá prekračovať, pokiaľ klinická odpoveď nepodporuje väčšie zvýšenia. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po nasadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. V prípade potreby sa má dávka upraviť. U žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).


Vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Vo väčšine prípadov bude potrebné znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až o 50 % (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa postupné znižovanie dennej dávky lamotrigínu o 50 - 100 mg raz za týždeň (najviac o 25 % celkovej dennej dávky týždenne) počas obdobia 3 týždňov, pokiaľ to klinická odpoveď nevyžaduje inak. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po vysadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. U žien, ktoré chcú ukončiť užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3 týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Vzorky na stanovenie hladín lamotrigínu po trvalom vysadení antikoncepčných tabliet sa nemajú odoberať počas prvého týždňa po vysadení antikoncepčných tabliet.


Nasadenie lamotrigínu u pacientok, ktoré už užívajú hormonálnu antikoncepciu

Zvyšovanie dávky sa má riadiť zvyčajným odporúčaným dávkovaním uvedeným v tabuľkách.


Nasadenie a vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a UŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Úprava odporúčanej udržiavacej dávky lamotrigínu nemusí byť potrebná.


Použitie s atazanavirom/ritonavirom

Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu, keď sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe atazanavirom/ritonavirom.

U pacientov, ktorí už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a neužívajú induktora glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť, ak sa atazanavir/ritonavir pridajú, alebo znížiť, ak sa atazanavir/ritonavir vysadia. Kontrola koncentrácií lamotrigínu v plazme sa má vykonať pred nasadením alebo vysadením atazanaviru/ritonaviru, ako aj počas 2 týždňov po ich nasadení alebo vysadení, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávky lamotrigínu (pozri časť 4.5).


Použitie s lopinavirom/ritonavirom

Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu, keď sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe lopinavirom/ritonavirom.

U pacientov, ktorí už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a neužívajú induktora glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť, ak sa lopinavir/ritonavir pridajú, alebo znížiť, ak sa lopinavir/ritonavir vysadia. Kontrola koncentrácií lamotrigínu v plazme sa má vykonať pred nasadením alebo vysadením lopinaviru/ritonaviru, ako aj počas 2 týždňov po ich nasadení alebo vysadení, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávky lamotrigínu (pozri časť 4.5).


Starší pacienti (> 65 rokov)

Nie je potrebná úprava odporúčaného dávkovania. Farmakokinetika lamotrigínu v tejto vekovej skupine sa signifikantne nelíši od farmakokinetiky u mladších dospelých pacientov (pozri časť 5.2).


Porucha funkcie obličiek

Opatrnosť sa vyžaduje pri podávaní Lamotriginu Orion pacientom s renálnym zlyhaním. U pacientov v konečnom štádiu renálneho zlyhania majú počiatočné dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne podávaných liekov; u pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené udržiavacie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).


Porucha funkcie pečene

Počiatočné dávkovanie, zvyšovanie a udržiavanie dávok sa má vo všeobecnosti zredukovať približne o 50 % u pacientov so stredne závažnou (stupeň B Childovej‑Pughovej klasifikácie) a o 75 % u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (stupeň C Childovej‑Pughovej klasifikácie). Zvyšovanie a udržiavanie dávok sa má upraviť podľa klinickej odpovede (pozri časť 5.2).


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na lamotrigín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Kožná vyrážka


Počas liečby lamotrigínom boli hlásené nežiaduce kožné reakcie, ktoré sa zvyčajne objavili počas prvých 8 týždňov liečby lamotrigínom. Väčšina kožných vyrážok má mierny a ohraničený priebeh, hlásené boli však aj závažné kožné vyrážky vyžadujúce si hospitalizáciu a vysadenie lamotrigínu.


Tieto zahŕňali potenciálne život ohrozujúce vyrážky ako Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN) a liekovú reakciu s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS) (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť oboznámení o znakoch a symptómoch a majú byť dôkladne monitorovaní z dôvodu kožných reakcií. Najvyššie riziko výskytu SJS alebo TEN je počas prvých týždňov liečby.


U dospelých, ktorí sa zúčastnili v štúdiách využívajúcich súčasné odporúčania pre dávkovanie lamotrigínu, je výskyt závažných kožných vyrážok približne 1 na 500 u epileptických pacientov. Približne polovica z týchto prípadov bola hlásená ako Stevensov‑Johnsonov syndróm (1 na 1 000).

V klinických štúdiách je výskyt závažnej vyrážky u pacientov s bipolárnou poruchou približne 1 na 1 000.


Riziko závažných kožných vyrážok je u detí vyššie ako u dospelých. Dostupné údaje z niekoľkých štúdií naznačujú, že výskyt vyrážok spojených s hospitalizáciou u detí s epilepsiou je v rozsahu od 1 na 300 do 1 na 100.


U detí sa môže počiatočná prítomnosť vyrážky nesprávne považovať za infekciu, lekári preto majú zvážiť možnosť reakcie na liečbu lamotrigínom u detí, u ktorých sa vyvinú príznaky vyrážky a horúčka počas prvých ôsmich týždňov liečby.


Okrem toho sa zdá, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

  • s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)

  • so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).


Opatrnosť je potrebná aj pri liečbe pacientov s anamnézou alergie alebo vyrážky po užití iných antiepileptikík, keďže frekvencia nezávažnej vyrážky po liečbe lamotrigínom bola u týchto pacientov približne trojnásobne vyššia ako u pacientov bez takejto anamnézy.


Je potrebné okamžite vyšetriť všetkých pacientov (dospelých a deti), u ktorých sa vyvinie vyrážka, a ihneď prerušiť podávanie Lamotriginu Orion, okrem prípadov, kedy vyrážka jednoznačne nesúvisí s liečbou lamotrigínom. Liečbu Lamotriginom Orion sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko. Ak sú prítomné symptómy alebo znaky SJS alebo TEN (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo léziami na slizniciach) liečba lamotrigínom sa má ukončiť. Najlepšie výsledky zvládnutia SJS a TEN sa dosahujú pri skorej diagnóze a okamžitom vysadení akéhokoľvek podozrivého lieku. Skoré vysadenie sa spája s lepšou prognózou. Ak sa pri používaní lamotrigínu u pacienta vyvinie SJS alebo TEN, Lamotrigine Orion sa u tohto pacienta nesmie nikdy opätovne nasadiť.


Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne kombinácie celkových príznakov zahrňujúcich horúčku, lymfadenopatiu, opuch tváre a abnormality krvi a pečene (pozri časť 4.8). Tento syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takého znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie Lamotriginu Orion, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.


Klinické zhoršenie a riziko suicidity


Pri viacerých indikáciách boli pozorované u pacientov liečených antiepileptikami suicidálne myšlienky a správanie. Meta-analýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií antiepileptík tiež poukazujú na malé zvýšené riziko suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u lamotrigínu.

Preto majú byť pacienti sledovaný na príznaky suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.


U pacientov s bipolárnou poruchou môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych symptómov a/alebo k objaveniu sa suicidality bez ohľadu na to, či užívajú alebo neužívajú lieky na bipolárnu poruchu, vrátane Lamotriginu Orion. Pacienti užívajúci Lamotrigin Orion na bipolárnu poruchu sa preto musia starostlivo sledovať kvôli zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a suicidalite, hlavne na začiatku liečby alebo v čase zmien dávky. Niektorí pacienti, ako sú pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými myšlienkami v anamnéze, mladí dospelí a pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, môžu byť vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať.


U pacientov, u ktorých dôjde k zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a/alebo k objaveniu sa samovražedných predstáv/správania, sa má zvážiť zmena režimu liečby, vrátane možnosti vysadiť liek, najmä ak sú tieto príznaky ťažké, vzniknú náhle, alebo ak neboli súčasťou doterajších symptómov pacienta.


Hormonálne kontraceptíva


Vplyv hormonálnej antikoncepcie na účinnosť lamotrigínu

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 g/150 g) zvyšuje klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu (pozri časť 4.5). Pokles hladín lamotrigínu bol spojený so stratou kontroly epileptických záchvatov. Po titrácii budú vo väčšine prípadov potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Po vysadení hormonálnej antikoncepcie sa klírens lamotrigínu môže znížiť na polovicu. Zvýšenie koncentrácií lamotrigínu môže byť spojené s nežiaducimi účinkami súvisiacimi s dávkou. Z tohto dôvodu sa majú pacientky sledovať.


U žien, ktoré ešte neužívajú induktor glukuronidácie lamotrigínu a užívajú hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (napríklad týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa počas týždňa inaktívnej liečby vyskytnú postupné prechodné vzostupy hladín lamotrigínu (pozri časť 4.2). Zmeny hladín lamotrigínu takéhoto rozsahu môžu byť spojené s nežiaducimi účinkami. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktorá nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy).


Interakcia medzi inou perorálnou antikoncepciou alebo liekmi hormonálnej substitučnej terapie (HRT) a lamotrigínom nebola skúmaná, aj keď môžu ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu podobným spôsobom.


Vplyv lamotrigínu na účinnosť hormonálnej antikoncepcie

Interakčná štúdia u 16 zdravých dobrovoľníčok ukázala, že keď sa lamotrigín a hormonálna antikoncepcia podávajú v kombinácii (kombinácia etinylestradiolu/levonorgestrelu), dochádza k miernemu vzostupu klírensu levonorgestrelu a zmenám hodnôt FSH a LH v sére (pozri časť 4.5). Vplyv týchto zmien na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy. Nie je však možné vylúčiť možnosť, že tieto zmeny budú u niektorých pacientok užívajúcich hormonálne lieky s lamotrigínom viesť k zníženej účinnosti antikoncepcie. Pacientky musia byť preto poučené o tom, aby okamžite hlásili zmeny v charaktere menštruačného krvácania, t.j. medzimenštruačné krvácanie.


Dihydrofolátreduktáza


Lamotrigín je slabý inhibítor dihydrofolátreduktázy a preto je počas dlhodobej liečby možná interferencia s metabolizmom kyseliny listovej (pozri časť 4.6). Počas prolongovaného dávkovania u ľudí však lamotrigín nevyvolal významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu, v strednom objeme erytrocytu alebo v koncentráciách folátu v sére alebo červených krvinkách až po dobu 1 roku alebo zmeny v koncentráciách folátu v červených krvinkách až po dobu 5 rokov.


Renálne zlyhanie


V štúdiách jednorazovej dávky u jedincov v konečnom štádiu renálneho zlyhania sa plazmatické koncentrácie lamotrigínu významne nezmenili. Je však možné očakávať nahromadenie glukuronidového metabolitu; preto je v liečbe pacientov s renálnym zlyhaním nutná opatrnosť.


Pacienti užívajúci iné lieky obsahujúce lamotrigín


Lamotrigin Orion sa nemá podávať pacientom, ktorí sú súbežne liečení iným liekom obsahujúcim lamotrigín bez odporúčania lekára.


Pomocná látka tabliet Lamotrigin Orion


Lamotrigin Orion obsahuje aspartam. Aspartam obsahuje zdroj fenylalanínu a môže byť škodlivý pre ľudí trpiacich fenylketonúriou.


Vývoj u detí


Nie sú k dispozícii údaje o vplyve lamotrigínu na rast, pohlavné dospievanie a kognitívny, emocionálny a behaviorálny vývoj u detí


Upozornenia týkajúce sa epilepsie


Tak ako u iných antiepileptík, náhle prerušenie podávania Lamotriginu Orion môže vyprovokovať epileptické záchvaty. Pokiaľ si znepokojenia ohľadom bezpečnosti (napr. vyrážka) vyžadujú náhle prerušenie liečby, dávka Lamotriginu Orion sa má postupne znižovať počas obdobia dvoch týždňov.


Podľa literárnych zdrojov môžu závažné konvulzívne záchvaty, vrátane status epilepticus, viesť k rabdomyolýze, multiorgánovej dysfunkcii a diseminovanej intravaskulárnej koagulácii, niekedy s následkom smrti. Podobné prípady sa vyskytli v súvislosti s použitím lamotrigínu.


Je možné, že namiesto zlepšenia sa spozoruje klinicky významné zhoršenie frekvencie epileptických záchvatov. U pacientov s viac ako jedným typom epileptických záchvatov sa má pozorovaný prínos pre zvládnutie jedného typu epileptických záchvatov zvážiť oproti akémukoľvek pozorovanému zhoršeniu iného typu epileptických záchvatov.


Liečba lamotrigínom môže zhoršiť myoklonické záchvaty.


Údaje poukazujú na to, že odpoveď na liečbu je pri používaní kombinácie s induktormi enzýmov

menšia ako pri používaní kombinácie s antiepileptikami, ktoré neindukujú enzýmy. Príčina tohoto je neznáma.


U detí, ktoré užívajú lamotrigín na liečbu záchvatov typu absencie sa účinok nemusí udržať u všetkých pacientov.


Upozornenia týkajúce sa bipolárnej poruchy


Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov

U detí a dospievajúcich s ťažkou depresiou a inými psychickými poruchami je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedného myslenia a správania.


4.5 Liekové a iné interakcie


Štúdie interakcií sa uskutočnili len u dospelých


UDP – glukuronyltransferázy boli identifikované ako enzýmy zodpovedné za metaboliznus lamotrigínu. Neexistujú dôkazy, že lamotrigín spôsobuje klinicky signifikantnú indukciu alebo inhibíciu pečeňových oxidačných enzýmov metabolizujúcich lieky a interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450 sú nepravdepodobné. Lamotrigín môže indukovať svoj vlastný metabolizmus, ale účinok je mierny a závažné klinické následky sú nepravdepodobné.


Tabuľka 6: Účinok iných liečiv na glukuronidáciu lamotrigínu


Lieky, ktoré výrazne inhibujú glukuronidáciu lamotrigínu


valproát

Liečivá, ktoré výrazne indukujú glukuronidáciu lamotrigínu


fenytoín

Karbamazepín

Fenobarbital

Primidón

Rifampicín

Lopinavir/ritonavir*

Kombinácia etinylestradiol/levonorgestrel**

Atazanavir/ritonavir*

Liečivá, ktoré výrazne neinhibujú alebo neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu


Oxkarbazepín

Felbamát

Gabapentín

Levetiracetám

Pregabalín

Topiramát

Zonisamid


Lítium

Bupropión

Olanzapín

* Informácie o odporúčaných dávkach (pozri časť 4.2).


** Liečba inými perorálnymi kontraceptívami a HRT sa neštudovala, predpokladá sa, že môžu podobným spôsobom ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu (pozri časť 4.2 a 4.4).


Interakcie zahrňujúce antiepileptiká


Valproát, ktorý inhibuje glukuronidáciu lamotrigínu, znižuje metabolizmus lamotrigínu a zvyšuje priemerný biologický polčas lamotrigínu takmer dvojnásobne. U pacientov súbežne liečených s valproátom, sa má použiť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).


Niektoré antiepileptiká (ako fenytoín, karbamazepín, fenobarbital a primidón), ktoré indukujú pečeňové enzýmy metabolizujúce lieky, indukujú glukuronidáciu lamotrigínu a zvyšujú metabolizmus lamotrigínu. U pacientov súbežne liečených s fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo primidónom sa má použiť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).


U pacientov užívajúcich karbamazepín a začínajúcich následne užívať lamotrigín, boli hlásené prípady nežiaducich účinkov na centrálny nervový systém zahrňujúcich závraty, ataxiu, diplopiu, rozmazané videnie a nauzeu. Tieto účinky zvyčajne vymiznú po znížení dávky karbamazepínu. Podobný účinok bol pozorovaný počas štúdie lamotrigínu a oxkarbazepínu u zdravých dospelých dobrovoľníkov, zníženie dávky sa však nepozorovalo.


V literárnych zdrojoch sa uvádzajú údaje o znížených hladinách lamotrigínu, keď bol lamotrigín podávaný v kombinácii s oxkarbazepínom. Avšak v prospektívnej štúdii u zdravých dobrovoľníkov úžívajúcich dávky 200 mg lamotrigínu a 1200 mg oxkarbazepínu, oxkarbazepín nezmenil metabolizmus lamotrigínu a lamotrigín nezmenil metabolizmus oxkarbazepínu. Preto u pacientov súbežne užívajúcich oxkarazepín sa má použiť liečebný režim pre prídavnú liečbu lamotrigínom bez valproátu a bez induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.2).


V štúdii zdravých dobrovoľníkov, súbežné podávanie felbamátu (1200 mg dvakrát denne) s lamotrigínom (100 mg dvakrát denne počas 10 dní) zrejme nemalo klinicky významný účinok na farmokokinetiku lamotrigínu.


Na základe retrospektívnej analýzy plazmatických hladín u pacientov, ktorí užívali lamotrigín s gabapentínom ako aj bez gabepentínu, gabapentín zrejme nemení zdanlivý klírens lamotrigínu.


Potenciálne interakcie medzi levetiracetámom a lamotrigínom boli hodnotené pomocou stanovenia sérových koncentrácií oboch liečiv počas placebom kontrolovaných klinických štúdií. Tieto údaje dokazujú, že lamotrigín nemá vplyv na farmakokinetiku levetiracetámu a že levetiracetám nemá vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.


Rovnovážne minimálne plazmatické koncentrácie lamotrigínu neboli ovplyvnené súbežným podávaným pregabalínom (200 mg 3-krát denne). Neexistujú farmakokinetické interakcie medzi lamotrigínom a pregabalínom.


Topiramát neviedol k zmene plazmatických koncentrácií lamotrigínu. Podávanie lamotrigínu viedlo k 15 % zvýšeniu koncentrácie topiramátu.


V štúdii u pacientov s epilepsiou nemalo súbežné podávanie zonisamidu (200 až 400 mg/deň) s lamotrigínom (150 až 500 mg/deň) počas 35 dní významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.


Hoci boli hlásené zmeny plazmatických koncentrácií iných antiepileptík, kontrolované štúdie ukázali, že lamotrigín ovplyvňuje plazmatické koncentrácie súbežne podávaných antiepileptík. Dôkazy zo štúdií in vitro dokazujú, že lamotrigín nevytesňuje iné antiepileptiká z väzby na plazmatické bielkoviny.


Interakcie zahrňujúce iné psychoaktívne liečivá


Farmakokinetiky lítia sa po podaní 2 g bezvodého glukonátu lítia 2-krát denne počas 6 dní 20 zdravým jedincom pri súbežnom podaní 100 mg/deň lamotrigínu nezmenili.


Opakované perorálne dávky bupropiónu nemali štatisticky významný vplyv na farmakokinetiky lamotrigínu po podaní jednorazovej dávky 12 jedincom a spôsobili len mierny nárast AUC glukuronidu lamotrigínu.


V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov, 15 mg olanzapínu znížilo AUC lamotrigínu v priemere o 24 % a Cmax v priemere o 20 %. Účinok takéhoto stupňa sa vo všeobecnosti nepovažuje za klinicky relevantný. Lamotrigín v dávke 200 mg neovplyvnil farmakokinetiky olanzapínu.


Opakované perorálne dávky 400 mg lamotrigínu denne nemali klinicky významný vplyv na farmakinetiku jednorazovej 2 mg dávky risperidónu u 14 zdravých dospelých dobrovoľníkov. Po súbežnom podaní 2 mg risperidónu s lamotrigínom, 12 zo 14 dobrovoľníkov hlásili somnolenciu v porovnaní s 1 z 20 dobrovoľníkov, u ktorých bol risperidón podávaný samotný, a žiadna sa nevyskytla, keď bol lamotrigín podávaný samostatne.


Pokusy in vitro ukázali, že tvorba primárneho metabolitu lamotrigínu, 2-N-glukuronidu, bola koinkubáciou s amitriptylínom, bupropiónom, klonazepamom, haloperidolom alebo lorazepamom ovplyvnená len minimálne. Tieto pokusy taktiež dokazujú, že ovplyvnenie metabolizmu lamotrigínu klozapínom, fluoxetínom, fenelzinom, risperidónom, sertralínom alebo trazodonom je nepravdepodobné. Navyše štúdia metabolizmu buforalolu s použitím mikrozómu ľudskej pečene poukázala na to, že lamotrigín zrejme neznižuje klírens liekov metabolizovaných predovšetkým prostredníctvom CYP2D6.


Interakcie zahrňujúce hormonálne kontraceptíva


Účinok hormonálnych kontraceptív na metabolizmus lamotrigínu

V štúdii so 16 dobrovoľníčkami, podanie spolu s 30 µg etinylestradiolu/150 µg levonorgestrelu v kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablete spôsobilo približne dvojnásobný vzostup klírensu perorálneho lamotrigínu, čo viedlo k zníženiu AUC lamotrigínu v priemere o 52 % a Cmax lamotrigínu v priemere o 39 %. Sérové koncentrácie lamotrigínu sa počas týždňa inaktívnej liečby (zahrňujúcej týždeň bez antikoncepčných tabliet) postupne zvýšili, pričom koncentrácie pred podaním dávky na konci týždňa inaktívnej liečby boli v priemere dvojnásobne vyššie ako počas súbežnej liečby (pozri časť 4.4). Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu zakladajúce sa výhradne na užívaní hormonálnej antikoncepcie, ale vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť alebo znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu po nasadení alebo vysadení hormonálnej antikoncepcie (pozri časť 4.2).


Účinok lamotrigínu na farmakokinetiku hormonálnych kontraceptív

V štúdii u 16 dobrovoľníčok dávka 300 mg lamotrigínu v rovnovážnom stave nemala žiadny vplyv na farmakokinetiku etinylestradiolovej zložky v kombinovaných perorálnych kontraceptívach. Pozorovalo sa mierne zvýšenie celkového klírensu levonorgestrelovej žložky, vedúce k priemernému 19 % zníženiu AUC levonorgestrelu a 12 % zníženiu Cmax. Merania sérového FSH, LH a estradiolu počas štúdie naznačili určité zníženie supresie ovariálnej hormonálnej aktivity u niektorých žien, hoci meranie progesterónu v sére poukázalo na to, že u žiadnej zo 16 žien sa nevyskytli hormonálne známky ovulácie. Vplyv mierneho zvýšenia klírensu levonorgestrelu a zmeny v hladinách FSH a LH v sére na ovulačnú aktivitu ovárií nie sú známe (pozri časť 4.4). Účinok iných dávok lamotrigínu ako je 300 mg/deň sa neštudoval a štúdie s inými ženskými hormonálnymi liekmi sa neuskutočnili.


Interakcie zahrňujúce iné lieky


V štúdii u 10 mužských dobrovoľníkov podávanie rifampicínu zvýšilo klírens lamotrigínu a znížilo biologický polčas lamotrigínu v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov zodpovedných za glukuronidáciu. U pacientov liečených rifampicínom sa má použíť vhodný režim liečeby (pozri časť 4.2).


V štúdii zdravých dobrovoľníkov podávanie lopinaviru/ritonaviru znížilo plazmatické koncentrácie lamotrigínu približne na polovicu, pravdepodobne v dôsledku indukcie glukuronidácie. U pacientov súbežne liečených lopinavirom/ritonavirom sa má použiť vhodný režim liečeby (pozri časť 4.2).


V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov 9‑dňové podávanie atazanaviru/ritonaviru (300 mg/100 mg) znížilo plazmatickú AUC lamotrigínu (jednorazová 100 mg dávka) priemerne o 32 % a jeho Cmax priemerne o 6 %. U pacientov súbežne liečených atazanavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Všeobecné riziko spojené s antiepileptikami


Ženám vo fertilnom veku má byť poskytnutá pomoc špecialistu. Ak žena plánuje otehotnieť, je potrebné prehodnotiť antiepileptickú liečbu. U žien liečených na epilepsiu je potrebné vyhnúť sa náhlemu ukončeniu antiepileptickej liečby, pretože môže spôsobiť vzplanutie záchvatov s možnými vážnymi dopadmi na ženu i nenarodené dieťa.


Riziko vrodených malformácií plodov matiek, ktoré užívajú antiepileptiká, sa zvyšuje 2 až 3 násobne v porovnaní s predpokladaným výskytom malformácií v celej populácii, ktorý je približne 3 %. Najčastejšie hlásené defekty sú rázštep pery, kardiovaskulárne malformácie a defekty nervovej trubice. Liečba viacerými antiepileptikami sa spája s vyšším rizikom vrodených malformácií ako monoterapia, a preto sa vždy, keď je to možné, má použiť monoterapia.


Riziko súvisiace s lamotrigínom


Gravidita

Údaje z niekoľkých prospektívnych tehotenských registrov získané v období po uvedení lieku na trh zdokumentovali výsledky gravidity u viac ako 2 000 žien, ktoré sa liečili lamotrigínom v monoterapii počas prvého trimestra gravidity. Tieto údaje celkovo nesvedčia o značnom zvýšení rizika závažných vrodených malformácií, i keď sú stále príliš obmedzené na to, aby vylúčili stredne závažné zvýšenie rizika rázštepov pery a podnebia. Štúdie na zvieratách ukázali na vývojovú toxicitu (pozri časť 5.3).


V prípade, že sa terapia Lamotriginom Orion počas tehotenstva zhodnotí ako nevyhnutná, odporúča sa najnižšia možná terapeutická dávka.


Lamotrigín je slabým inhibítorom dihydrofolátreduktázy, a preto môže teoreticky viesť k zvýšenému riziku embryofetálneho poškodenia znížením hladín kyseliny listovej. Pred plánovanou graviditou a na začiatku gravidity je vhodné zvážiť podávanie kyseliny listovej.


Fyziologické zmeny počas gravidity môžu ovplyvniť hladiny lamotrigínu a/alebo terapeutický účinok. Počas gravidity boli hlásené znížené plazmatické hladiny lamotrigínu a potenciálne riziko straty kontroly epileptických záchvatov. Po pôrode sa môžu hladiny lamotrigínu rýchlo zvýšiť s rizikom nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou. Koncentrácie lamotrigínu v sére sa preto majú kontrolovať pred, počas a po gravidite ako aj krátko po pôrode. V prípade potreby sa má dávka upraviť tak, aby sa koncentrácia lamotrigínu v sére udržala na rovnakej úrovni ako pred graviditou, alebo sa má upraviť podľa klinickej odpovede. Okrem toho sa po pôrode majú sledovať nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.


Laktácia

Zistilo sa, že lamotrigín prechádza do materského mlieka vo veľmi premenlivých koncentráciách,

výsledkom čoho sú celkové hladiny lamotrigínu u dojčiat zodpovedajúce až 50 %‑ám koncentrácií

dosiahnutých u matky. U niektorých dojčených detí preto môžu koncentrácie lamotrigínu v sére

dosiahnuť hodnoty, pri ktorých sa objavujú farmakologické účinky. V obmedzenej skupine dojčiat

vystavených účinku lamotrigínu sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky.


Možný prínos dojčenia má prevyšovať možné riziko nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú u dojčiat. Ak sa žena rozhodne dojčiť počas liečby lamotrigínom, dojča sa má sledovať kvôli nežiaducim účinkom.


Fertilita

Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením lamotrigínu (pozri časť 5.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Keďže odpoveď na liečbu antiepileptikami je individuálna, pacienti užívajúci Lamotrigin Orion na liečbu epilepsie sa majú poradiť s lekárom o špecifikách týkajúcich sa vedenia vozidiel a epilepsie.


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Dve štúdie na dobrovoľníkoch ukázali, že účinok lamotrigínu na jemnú motorickú koordináciu, pohyby očí, telesný balans a subjektívne sedatívne účinky sa nelíšil od placeba. V klinických štúdiách s lamotrigínom boli zaznamenané neurologické nežiaduce účinky, ako sú závraty a dvojité videnie. Preto pred vedením vozidla a obsluhovaním strojov majú pacienti zistiť ako u nich Lamotrigin Orion účinkuje.


4.8 Nežiaduce účinky


Na základe súčasne dostupných údajov boli nežiaduce účinky rozdelené do epileptických a bipolárnych špecifických častí. Avšak pri zvážení celkového bezpečnostného profilu lamotrigínu je potrebné zaoberať sa oboma časťami.


Na klasifikáciu nežiaducich účinkov sa využila nasledovná konvencia:

Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 00), neznáme (z dostupných údajov).


V rámci jednotlivých orgánových skupín sú nežiaduce účinky usporiadané v klesajúcej závažnosti.


Epilepsia


Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: hematologické abnormality zahrňujúce neutropéniu, leukopéniu, anémiu

trombocytopéniu, pancytopéniu, aplastickú anémiu, agranulocytózu.

Neznáme: lymfadenopatia.


Hematologické abnormality môžu a nemusia súvisieť so syndrómom precitlivenosti (pozri Poruchy imunitného systému**).


Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: syndróm precitlivenosti**(vrátane symptómov, ako je horúčka, lymfadenopatia, opuch tváre, abnormality krvi a pečene, diseminovaná intravaskulárka koagulácia, multiorgánové zlyhanie).


**Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti s rôznymi systémovými príznakmi vrátane horúčky, lymfadenopatie, opuchu tváre a abnormalít krvi a pečene. Syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môže byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.


Psychické poruchy

Časté: agresivita, podráždenosť.

Veľmi zriedkavé: zmätenosť, halucinácie, tiky.


Poruchy nervového systému

Počas klinických štúdií monoterapie:

Veľmi časté: bolesť hlavy

Časté: ospalosť, závraty, tremor, insomnia.

Menej časté: ataxia.

Zriedkavé: nystagmus.


Počas iných klinických skúseností:

Veľmi časté: ospalosť, ataxia, závraty, bolesť hlavy.

Časté: nystagmus, tremor, insomnia.

Veľmi zriedkavé: agitácia, labilita, notorický nepokoj, zhoršenie Parkinsonovej choroby,

extrapyramídové symptómy, choreatetóza, zvýšenie frekvencie epileptických záchvatov.

Neznáme: aseptická meningitída.


Vyskytli sa hlásenia, že lamotrigín môže zhoršiť parkinsonovské symptómy u pacientov, u ktorých Parkinsonova choroba existovala skôr a takisto jednotlivé hlásenia extrapyramídových účinkov a choreatetózy u pacientov bez takéhoto východiskového stavu.


Poruchy oka

Počas klinických štúdií monoterapie:

Menej časté: diplopia, rozmazané videnie.


Počas iných klinických skúseností:

Veľmi zriedkavé: diplopia, rozmazané videnie.

Zriedkavé: konjuktivitída.


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Počas klinických štúdií monoterapie:

Časte: nauzea, vracanie, hnačka.


Počas iných klinických skúseností:

Veľmi časté: nauzea, vracanie.

Časté: hnačka.


Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: zlyhanie pečene, hepatálna dysfunkcia, zvýšenie hodnoôt funkčných testov

pečene.


Hepatálna dysfunkcia sa zvyčajne vyskytuje v súvislosti s reakciami z precitlivenosti, ale boli hlásené aj jednotlivé prípady bez zjavných znakov precitlivenosti.


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: kožná vyrážka.

Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm.

Veľmi zriedkavé: toxická epidermálna nekrolýza.

Neznáme: lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS)


V dvojito zaslepených klinických štúdiách overujúcich prídavnú liečbu u dospelých sa kožné vyrážky vyskytli až u 10 % pacientov, ktorí užívali lamotrigín a u 5 % pacientov, ktorí užívali placebo. Kožné vyrážky viedli k prerušeniu liečby lamotrigínom u 2 % pacientov. Vyrážka, zvyčajne makulopapulózneho charakteru, sa obvykle objavila do ôsmich týždňov od začiatku liečby a po vysadení Lamotriginu Orion sa stav upravil (pozri časť 4.4).


Boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky zahrňujúce Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (Lyellov syndróm). Aj keď u vačšiny pacientov nastane po vysadení liečby lamotrigínom uzdravenie, niektorí pacienti majú skúsenosť s tvorbou ireverzibilných jaziev a vyskytli sa aj zriedkavé prípady úmrtí (pozri časť 4.4).


Zdá sa, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

  • s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)

  • so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).


Vyrážka sa vyskytla ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne kombinácie celkových príznakov (pozri Poruchy imunitného systému**).


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Veľmi zriedkavé: reakcie podobné lupusu.


U pacientov dlhodobo liečených lamotrigínom sú hlásenia o zníženej minerálnej denzite kostí, osteopénii, osteoporóze a zlomeninách. Mechanizmus prostredníctvom ktorého lamotrigín ovplyvňuje kostný metabolizmus nie je identifikovaný.


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: únava.


Bipolárna porucha


Pre celkový bezpečnostný profil lamotrigínu sa majú zvážiť nižšie uvedené nežiaduce účinky spolu s nežiaducimi účinkami pozorovanými pri epilepsii.


Poruchy nervového systému

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:

Veľmi časté: bolesť hlavy.

Časté: agitácia, ospalosť, závraty.


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:

Časté: sucho v ústach.


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:

Veľmi časté: kožná vyrážka.

Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm


Pri zvážení všetkých štúdií s lamotrigínom zaoberajúcich sa bipolárnou poruchou (kontrolovaných a nekontrolovaných) sa kožná vyrážka vyskytla u 12 % pacientov užívajúcich lamotrigín. Zatiaľ čo v kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s bipolárnou poruchou sa kožná vyrážka vyskytla u 8 % pacientov užívajúcich lamotrigín a u 6 % pacientov užívajúcich placebo.


Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:

Časté: artralgia.


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:

Časté: bolesť, bolesť chrbta.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného

v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Symptómy a príznaky


Bolo hlásené akútne užitie lieku v dávkach 10- až 20-krát vyšších, ako je maximálna terapeutická dávka. Výsledkom predávkovania boli príznaky zahŕňajúce nystagmus, ataxiu, poruchu vedomia a kómu.


Manažment


V prípade predávkovania má byť pacient hospitalizovaný a liečený podpornou terapiou. Má sa vykonať terapia zameraná na zníženie absorpcie (aktívne uhlie) ak je to indikované.Ďalšie liečebné opatrenia sa musia zvoliť podľa klinického stavu pacienta. Nie sú skúsenosti s hemodialýzou ako liečbou predávkovania. U 6 pacientov s renálnym zlyhaním bola vykonaná dialýza trvajúca 4 hodiny, pri ktorej sa z tela odstránilo 20 % lamotrigínu (pozri časť 5.2).


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Iné antiepileptiká, ATC kód: N03AX09.


Mechanizmus účinku


Výsledky farmakologických štúdií ukazujú, že lamotrigín je na použití a na napätí závislý blokátor napäťovo riadených sodíkových kanálov. Inhibuje pretrvávajúce opakované výboje neurónov a inhibuje uvoľňovanie glutamátu ( neurotransmitera, ktorý má kľúčovú úlohu pri vzniku epileptických záchvatov).. Tieto účinky pravdepodobne prispievajú k antikonvulzívnym vlastnostiam lamotrigínu.


Naproti tomu, mechanizmy, ktorými lamotrigín vykazuje terapeutický účinok pri bipolárnej poruche však nie sú objasnené, aj keď pravdepodobne je dôležitá interakcia s napäťovo riadenými sodíkovými kanálmi.


Farmakodynamické účinky

V testoch, ktoré hodnotia účinok liekov na centrálny nervový systém sa výsledky po podaní 240 mg lamotrigínu podaných zdravým dobrovoľníkom nelíšili od placeba, zatiaľ čo podanie 1 000 mg fenytoínu a 10 mg diazepamu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a vyvolalo subjektívne sedatívne účinky.


V inej štúdii podanie jednorazovej perorálnej 600 mg dávky karbamazepínu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a zvýšilo tepovú frekvenciu, zatiaľ čo výsledky po podaní 150 mg a 300 mg lamotrigínu sa nelíšili od placeba.


Klinická účinnosť a bezpečnosť u detí vo veku od 1 do 24 mesiacov


Účinnosť a bezpečnosť prídavnej terapie parciálnych záchvatov u pacientov vo veku od 1 do 24 mesiacov bola hodnotená v malej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii overujúcej predčasné ukončenie liečby. Liečba sa začala u 177 jedincov so schémou titrácie dávky podobnou ako u detí vo veku od 2 do 12 rokov. Vzhľadom na to, že 2 mg tablety lamotrigínu sú najnižšou dostupnou silou, štandardná schéma dávkovania bola v niektorých prípadoch počas fázy titrácie dávky upravená (napríklad sa podávala 2 mg tableta každý druhý deň, keď bola vypočítaná dávka nižšia ako 2 mg). Sérové hladiny sa merali na konci 2. týždňa titrácie a následná dávka sa buď znížila, alebo sa nezvýšila, ak koncentrácia prekračovala 0,41 µg/ml, čo je v danom čase očakávaná koncentrácia u dospelých. Na konci 2. týždňa bolo u niektorých pacientov potrebné znížiť dávku až o 90 %. Tridsaťosem pacientov odpovedajúcich na liečbu (> 40 % zníženie frekvencie epileptických záchvatov) bolo náhodne priradených buď do skupiny s placebom, alebo do skupiny, ktorá pokračovala v liečbe lamotrigínom. Podiel jedincov so zlyhaním liečby bol 84 % (16/19 jedincov) v skupine s placebom a 58 % (11/19 jedincov) v skupine s lamotrigínom. Rozdiel nebol štatisticky významný: 26,3 %, 65 %, IS 95 % -2,6 % <> 50,2 %, p=0,07.


Celkovo bolo 256 jedincov vo veku od 1 do 24 mesiacov vystavených pôsobeniu lamotrigínu v rozsahu dávky od 1 do 15 mg/kg/deň počas 72 týždňov. Bezpečnostný profil lamotrigínu u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov bol podobný ako u starších detí, s výnimkou klinicky významného zhoršenia epileptických záchvatov (>=50 %), ktoré bolo hlásené častejšie u detí mladších ako 2 roky (26 %) v porovnaní so staršími deťmi (14 %).


Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme


Nie sú k dispozícii žiadne údaje o monoterapii epileptických záchvatov súvisiacich s Lennoxovým-Gaustatovým syndrómom.


Klinická účinnosť v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou


Účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu bola hodnotená v dvoch štúdiách.


Štúdia SCAB2003 bola multicentrická, dvojito zaslepená, „double-dummy“, placebom a lítiom kontrolovaná, randomizovaná, s pevne stanovenou dávkou lamotrigínu hodnotiaca dlhodobú prevenciu relapsov a rekurencie výskytu depresií a/alebo výskytu prejavov mánie u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu veľkej depresie. Po stabilizovaní s použitím monoterapie alebo prídavnej liečby lamotrigínom boli pacienti náhodne priradení do jednej z piatich liečebných skupín: lamotrigín (50, 200, 400 mg/deň), lítium (sérové hladiny od 0,8 do 1,1 mmol/l) alebo placebo, po dobu maximálne 76 týždňov (18 mesiacov). Primárny koncový ukazovateľ bol „Čas na intervenciu do epizódy zmeny nálady (TIME)“, pričom intervenciou bola ďalšia farmakoterapia alebo elektrokonvulzívna liečba (ECT). Štúdia SCAB2006 mala podobné usporiadanie ako štúdia SCAB2003, ale od štúdie SCAB2003 sa líšila v tom, že hodnotila flexibilnú dávku lamotrigínu (100 až 400 mg/deň) a zahŕňala pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu mánie. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 7.


Tabuľka 7: Súhrn výsledkov zo štúdií skúmajúcich účinok lamotrigínu v prevencii epizód zmeny nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu


Podiel pacientov bez epizódy zmeny nálady v 76. týždni


Štúdia SCAB2003

Bipolárna porucha typu I

Štúdia SCAB2006

Bipolárna porucha typu I

Kritéria pre zaradenie

Veľká depresívna epizóda

Veľká manická epizóda


Lamotrigín

Lítium

Placebo

Lamotrigín

Lítium

Placebo

Bez intervencie

0,22

0,21

0,12

0,17

0,24

0,04

p-hodnota Log rank testu

0,004

0,006

-

0,023

0,006

-








Bez depresie

0,51

0,46

0,41

0,82

0,71

0,40

p-hodnota Log rank testu

0,047

0,209

-

0,015

0,167

-








Bez mánie

0,70

0,86

0,67

0,53

0,64

0,37

p-honota Log rank testu

0,339

0,026

-

0,280

0,006

-


V podporných analýzach časového obdobia do prvej depresívnej epizódy a časového obdobia do prvej manicko/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy, mali pacienti liečení lamotrigínom signifikantne dlhšie časové obdobie do prvej depresívnej epizódy ako pacienti liečení placebom a liečebný rozdiel týkajúci sa časového obdobia do manicko/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy nebol štatisticky významný.


Účinnosť lamotrigínu v kombinácii so stabilizátormi nálady nebola dostatočne skúmaná.


Analýza suicidality


Výskyt suicidálnych myšlienok a správania sa hodnotil v súhrnnej analýze z placebom kontrolovaných klinických skúšaní s lamotrigínom zahŕňajúcich celkovo 6 467 pacientov z mnohými indikáciami.


V podskupine klinických skúšaní s bipolárnou poruchou bol výskyt udalostí numericky, no nie štatisticky významne vyšší pri lamotrigíne (29/1212 [2,4%]) v porovnaní s placebom (19/1054 [1,8%]). V súhrnnej analýze psychiatrických indikácií boli udalosti častejšie počas prvého mesiaca liečby u pacientov, ktorí užívali lamotrigín. Behaviorálne udalosti boli častejšie u mužov.


V podskupine klinických skúšaní s epilepsiou neboli štatisticky významné rozdiely vo výskyte udalostí medzi lamotrigínom a placebom. I keď bol počet udalostí suicidálnych myšlienok a správaniapríliš malý (6/1073 [0,6%] pri lamotrigíne a 2/805 [0,3%] pri placebe), aby umožnil konečné porovnanie medzi liečebnými skupinami, relatívny výskyt udalostí v tejto analýze lamotrigínu je zhodný s hlásenými skupinovými účinkami antiepileptík (pozri časť 4.4).


Štúdia účinku lamotrigínu na vodivosť srdcových vzruchov


Štúdia na zdravých dobrovoľníkoch hodnotila efekt opakovanej dávky lamotrigínu (do 400 mg/deň) na vedenie srdcových vzruchov hodnotený prostredníctvom 12-zvodového EKG. Nezistil sa klinicky významný účinok lamotrigínu na QT interval v porovnaní s placebom.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia


Lamotrigín sa z čreva rýchlo a úplne absorbuje a nepodlieha výraznému metabolizmu prvého prechodu pečeňou. Maximálna plazmatická hladina sa dosahuje asi po 2,5 hodinách po perorálnom podaní lamotrigínu. Čas dosiahnutia maximálnej hladiny sa mierne predlžuje ak sa podáva po jedle, ale rozsah absorpcie zostáva nezmenený. Maximálne plazmatické koncentrácie v rovnovážnom stave vykazujú značnú interindividuálnu variabilitu, ale intraindividuálne koncentrácie podliehajú iba zriedka zmenám.


Distribúcia


Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 55 %. Toxicita spôsobená vytesnením z tejto väzby je veľmi nepravdepodobná. Distribučný objem je 0,92-1,22 l/kg.


Biotransformácia


Za metabolizmus lamotrigínu sú zodpovedné UDP-glukuronyltransferázy. Lamotrigín v závislosti od dávky mierne indukuje svoj vlastný metabolizmus. Avšak neexistuje dôkaz, že lamotrigín ovplyvňuje farmakokinetiku ostatných antiepileptík a údaje dokazujú, že interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizujúcimi sa prostredníctvom enzýmov cytochrómu P450 sú nepravdepodobné.


Eliminácia


U zdravých jedincov je zdanlivý plazmatický klírens približne 30 ml/min. Klírens lamotrigínu je predovšetkým metabolický, s následným vylučovaním glukuronidovaných metabolitov do moču. Do moču sa vylúči menej ako 10 % nezmenenej látky. Asi iba 2 % látok súvisiacich s lamotrigínom sa vylúčia stolicou.


Klírens a polčas nie sú závislé od dávky. Priemerný plazmatický polčas eliminácie u zdravých dospelých je približne 33 hodín (rozpätie 14 až 103 hodín). V štúdii s jedincami s Gilbertovým syndrómom bol priemerný klírens znížený o 32 % v porovnaní so zdravými kontrolami, ale hodnoty boli v rozsahu zdravej populácie.


Polčas lamotrigínu významne ovplyvňujú súbežne podávané lieky. Pri podávaní liečiv indukujúcich glukuronidáciu ako karbamazepín alebo fenytoín je priemerný polčas skrátený približne na 14 hodín a pri podávaní so samotným valproátom sa predlžuje asi na 70 hodín (pozri časť 4.2).


Linearita


Farmakokinetika lamotrigínu je lineárna do 450 mg, čo je najvyššia testovaná jednorazová dávka.


Osobitné skupiny pacientov


Deti


Klírens prepočítaný na telesnú hmotnosť je vyšší u detí ako u dospelých s najvyššími hodnotami u detí mladších ako päť rokov. Polčas lamotrigínu je zvyčajne kratší u detí ako u dospelých s priemernou hodnotou približne 7 hodín keď je podávaný s liekmi indukujúcimi enzýmy, ako je karbamazepín a fenytoín a zvýšený na priemerné hodnoty 45-50 hodín pri súbežnom podaní so samotným valproátom (pozri časť 4.2).


Dojčatá vo veku 2 až 26 mesiacov

U 143 pediatrických pacientov vo veku 2 až 26 mesiacov s telesnou hmotnosťou 3-16 kg bol klírens znížený v porovnaní so starším dieťaťom s rovnakou hmotnosťou užívajúcim podobné perorálne dávky na kg telesnej hmotnosti ako deti staršie ako 2 roky. Priemerný polčas bol odhadnutý na 23 hodín u detí mladších ako 26 mesiacov liečených liekmi indukujúcimi enzýmy, 136 hodín pri súbežnej liečbe valproátom a 38 hodín u jedincov liečených bez induktorov/inhibítorov enzýmov. Interindividuálna variabilita perorálneho klírensu bola v skupine pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov vysoká (47 %). Predpokladané sérové koncentrácie u detí vo veku od 2 do 26 mesiacov boli zvyčajne v rovnakom rozsahu hodnôt ako u starších detí, aj keď u niektorých detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 10 kg sa pravdepodobne zistia vyššie hodnoty Cmax


Starší pacienti

Výsledky analýzy farmakokinetiky populácie vrátane mladších a starších pacientov s epilepsiou zaradených do tých istých štúdií ukázali, že klírens lamotrigínu sa signifikantne nemení. Po jednorazovom podaní klesol predpokladaný klírens o 12%, z 35 ml/min pri veku 20 rokov na 31 ml/min pri veku 70 rokov. Pokles po 48 týždňoch liečby bol 10%, z 41 na 37 ml/min medzi skupinou mladších a skupinou starších pacientov. Farmakokinetiky lamotrigínu sa študovali u 12 zdravých starších jedincov po jednorazovej dávke 150 mg. Priemerný klírens u starších pacientov (0,39 ml/min/kg) sa pohybuje v rámci rozsahu priemerných hodnôt klírensov (od 0,31 do 0,65 ml/min/kg) získaných z 9 štúdií s mladšími dospelými po jednorazových dávkach od 30 do 450 mg.


Porucha funkcie obličiek

U 12 dobrovoľníkov s chronickým renálnym zlyhaním a ďalších 6 jedincov podstupujúcich hemodialýzu bola každému podávaná jednotlivá 100 mg dávka lamotrigínu. Priemerný klírens bol 0,42 ml/min/kg (chronické renálne zlyhanie), 0,33 ml/min/kg (medzi hemodialýzou) a 1,57 ml/min/kg (počas hemodialýzy), v porovnaní s 0,58 ml/min/kg u zdravých dobrovoľníkov. Priemerné plazmatické polčasy boli 42,9 hodín (chronické zlyhávanie obličiek), 57,4 hodiny (medzi hemodialýzami) a 13,0 hodín (počas hemodialýzy) v porovnaní s 26,2 hodinami u zdravých dobrovoľníkov. V priemere, približne 20 % (rozmedzie = 5,6 -35,1) množstva lamotrigínu prítomného v tele bolo eleminovaných počas 4 hodín hemodialýzou. Pre túto populáciu pacientov má počiatočná dávka lamotrigínu vychádzať z liekov užívaných súbežne, znížené udržiavacie dávky môžu byť účinné u pacientov so signifikantným funkčným poškodením obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4).


Porucha funkcie pečene

Farmakokinetická štúdia jednorazovej dávky sa uskutočnila u 24 pacientov s rôznymi stupňami poruchy funkcie pečene a u 12 zdravých kontrolných jedincov. Priemerná hodnota klírensu lamotrigínu bola 0,31 ml/min u pacientov so stupňom A, 0,24 ml/min u pacientov so stupňom B a 0,10 ml/min u pacientov si stupňom C poruchy funkcie pečene (Child-Pughova klasifikácia) v porovnaní s 0,34 ml/min u zdravých kontrol. U pacientov so stredne ťažkým alebo ťažkým poškodením funkcie pečene sa majú počiatočné, zvyšujúce a udržiavacie dávky lamotrigínu znížiť (pozri časť 4.2).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Predklinické údaje na základe štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne riziko pre ľudí.


V štúdiách reprodukčnej a vývojovej toxicity na hlodavcoch a králikoch sa po expozícii dávkam na úrovni nižšej alebo podobnej ako je očakávaná klinická expozícia nepozorovali žiadne teratogénne účinky, no zistilo sa zníženie hmotnosti plodu a spomalenie osifikácie kostí. Keďže vyššie hladiny expozície nebolo možné na zvieratách testovať kvôli materskej toxicite, teratogénny potenciál lamotrigínu vo vyšších ako klinických dávkach sa nezistil.


U potkanov sa pozorovala zvýšená fetálna ako aj postnatálna mortalita, keď sa lamotrigín podával počas neskorej gravidity a počas skorého postnatálneho obdobia. Tieto účinky sa pozorovali pri predpokladanej klinickej expozícii.


U juvenilných potkanov sa pri expozícii približnej dvojnásobne vyššej ako sú terapeutické expozície u dospelých ľudí pozoroval vplyv na učenie v Bielovom vodnom bludisku, mierne oneskorenie v oddelení žaluďa a predkožky a otvorení vagíny a pokles prírastku postnatálnej telesnej hmotnosti u zvierat F1 generácie.


Experimenty na zvieratách neodhalili žiadne poškodenie fertility lamotrigínom. Lamotrigín u potkanov znižoval hladiny kyseliny listovej plodu. Predpokladá sa, že deficit kyseliny listovej sa spája so zvýšeným rizikom kongenitálnych malformácií u zvierat, ako aj u ľudí.


Lamotrigín vyvolal na dávke závislú inhibíciu oneskoreného prúdu draslíkových kanálov hERG v ľudských embryonálnych obličkových bunkách. Hodnota IC50 bola približne deväťnásobne vyššia ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. Lamotrigín u zvierat nevyvolal predĺženie QT intervalu, a to pri expozíciách približne až dvojnásobne vyšších ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. V klinickej štúdii nemal lamotrigín klinicky významný vplyv na QT interval u zdravých dospelých dobrovoľníkov (pozri časť 5.1).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Krospovidón

Povidón K-30

Manitol (E 421)

Silicifikovaná mikrokryštalická celulóza

Aspartám (E 951)

Sodná soľ kroskarmelózy

Príchuť čiernych ríbezlí S4468

Magnéziumstearát (E 470b).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


5 rokov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Priehľadný PVC/PVDC/Al blister.


Lamotrigin Orion 25 mg a 50 mg: 30 a 50 tabliet.

Lamotrigin Orion 100 mg: 30, 50 a 100 tabliet.

Lamotrigin Orion 200 mg: 50 a 100 tabliet.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA


Lamotrigin Orion 25 mg dispergovateľné tablety: 21/0167/07-S

Lamotrigin Orion 50 mg dispergovateľné tablety: 21/0168/07-S

Lamotrigin Orion 100 mg dispergovateľné tablety: 21/0169/07-S

Lamotrigin Orion 200 mg dispergovateľné tablety: 21/0170/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 22. mája 2007

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. apríla 2011


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Október 2014

25

Lamotrigin Orion 100 mg