Príbalový leták
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2013/06534-ZIB, 2014/03236-ZIB
Písomná informácia pre používateľa
Lamotrigin Sandoz 100 mg dispergovateľné tablety
lamotrigín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
-
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
-
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
-
Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj
vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.
-
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Lamotrigin Sandoz a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Lamotrigin Sandoz
3. Ako užívať Lamotrigin Sandoz
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Lamotrigin Sandoz
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Lamotrigin Sandoz a na čo sa používa
Lamotrigin patrí medzi liečivá nazývané antiepileptiká. Používa sa na liečbu dvoch stavov – epilepsiea bipolárnej poruchy.
Lamotrigin Sandoz lieči epilepsiublokovaním signálov v mozgu, ktoré spúšťajú epileptické záchvaty (kŕče).
-
U dospelých a detí vo veku 13 rokov a viac, Lamotrigin Sandoz sa môže užívať samostatne alebo s inými liekmi na liečbu epilepsie. Lamotrigin Sandoz sa môže tiež užívať s ostatnými liekmi na liečbu záchvatov vyskytujúcich sa počas stavu, ktorý sa nazýva Lennoxov-Gastautov syndróm.
-
U detí vo veku medzi 2 až 12 rokov, Lamotrigin Sandoz sa môže užívať s inými liekmi na liečbu týchto stavov. Samostatne môže byť užívaný na liečbu určitého typu epilepsie nazývaného záchvaty typu absencie.
Lamotrigin Sandoz lieči tiež bipolárnu poruchu
Ľudia s bipolárnou poruchou (niekedy nazývanou manická depresia) majú extrémne zmeny nálady s obdobiami mánie (vzrušenia alebo eufórie) striedajúcimi sa s obdobiami depresie (hlboký smútok a beznádej). U detí vo veku 18 rokov a viac, sa môže Lamotrigin Sandoz používať samostatne alebo s inými liekmi na predchádzanie obdobia depresie ktoré sa objavuje pri bipolárnej poruche. Zatiaľ nie je známe ako Lamotrigin Sandoz v mozgu pôsobí a ako vyvoláva tento účinok.
2. Čo potrebujete vedieť predtým, akoužijete Lamotrigin Sandoz
NeužívajteLamotrigin Sandoz
-
ak ste alergický na lamotrigín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).
Ak sa to vzťahuje na vás:
Oznámte to svojmu lekárovia neužívajte Lamotrigin Sandoz.
Upozornenia a opatrenia
Obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika predtým, ako začnete užívať Lamotrigin Sandoz:
-
ak máte problémy s obličkami
-
ak ste niekedy spozorovali vyrážku, po užití lamotrigínu alebo iných liekov na liečbu bipolárnej poruchy alebo epilepsie
-
ak sa u vás niekedy vyskytla meningitída po užití lamotrigínu (prečítajte si opis týchto príznakov v časti 4 tejto písomnej informácie pre používateľa)
-
ak už užívate liek obsahujúci lamotrigín.
Ak sa vás niečo z uvedeného týka:
Oznámte to svojmu lekárovi, ktorý môže rozhodnúť o znížení vašej dávky alebo o vhodnosti liečby Lamotriginom Sandoz pre vás.
Dôležité informácie o možných život ohrozujúcich reakciách
U malého počtu ľudí užívajúcich Lamotrigin Sandoz sa vyskytuje alergická reakcia alebo možná život ohrozujúca kožná reakcia, ktorá môže prejsť do vážnejších problémov v prípade, keď sa nelieči. TiemôžuzahŕňaťStevensov-Johnsonov syndróm(SJS), toxickúepidermálnunekrolýza(TEN) aliekovúreakciuseozinofíliouasystémovýmipríznakmi(DRESS). Je potrebné, aby ste poznali príznaky, na ktoré si počas užívania Lamotriginu Sandoz musíte dávať pozor.
Prečítajte si popis týchto príznakov v časti 4 tejto písomnej informácie pre používateľapod „Možné závažné reakcie: okamžite vyhľadajte lekársku pomoc“.
Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu
Antiepileptické lieky sa používajú na liečbu niektorých stavov, vrátane epilepsie a bipolárnej poruchy. Ľudia s bipolárnou poruchou môžu mať niekedy myšlienky na sebapoškodzovanie alebo spáchanie samovraždy. Ak trpíte bipolárnou poruchou, prevdepodobne takto zmýšľať môžete:
-
ak liečbu začínate prvýkrát
-
ak ste v minulosti mali myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu
-
ak máte menej ako 25 rokov
Ak máte objavujúce sa myšlienky alebo skúsenosti, alebo ste spozorovali, že sa cítite zle alebo sa u vás vyskytli nové príznaky počas užívania Lamotriginu Sandoz:
Čo najskôr navštívte lekára alebo vyhľadajte pomoc v najbližšej nemocnici.
Malý počet ľudí liečených antiepileptikami ako lamotrigín mali tiež myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu. Kedykoľvek sa u vás tieto myšlienky vyskytnú, ihneď vyhľadajte svojho lekára.
Ak užívate Lamotrigin Sandoz na liečbu epilepsie
Záchvaty u niektorých typov epilepsie sa počas užívania Lamotriginu Sandoz môžu občas zhoršiť alebo vyskytovať častejšie. Niektorí pacienti môžu mať skúsenosť so záchvatmi, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ak sa u vás vyskytujú záchvaty častejšie, alebo ak máte ťažké záchvaty počas užívania Lamotriginu Sandoz:
Čo najskôr navštívte lekára.
Lamotrigin Sandoz sa na liečbu bipolárnej poruchy nesmie podávať ľuďom mladším ako 18 rokov.
Lieky na liečbu depresie a iných psychických problémov zvyšujú riziko samovražedných myšlienok alebo správania u detí a dospievajúcich, mladších ako 18 rokov.
Iné lieky a Lamotrigin Sandoz
Povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane rastlinných liekov alebo iných liekov, bez lekárskeho predpisu alebo viazaných na lekársky predpis.
Vášho lekára musíte informovať, ak užívate iné lieky na liečbu epilepsie alebo problémov duševného zdravia. Je to kvôli tomu, aby sa uistil, že užívate správnu dávku Lamotriginu Sandoz. Tieto lieky zahŕňajú:
-
oxkarbazepín, felbamát, gabapentín, levetiracetam, pregabalín, topiramát alebo zonisamid, používané na liečbu epilepsie.
-
lítium, olanzapín alebo aripiprazol používané na liečbu psychických porúch
-
bupropión, používaný na liečbu psychických porúch alebo na odvykanie od fajčenia
Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate akýkoľvek z týchto liekov.
Niektoré lieky sa navzájom ovplyvňujú s Lamotriginom Sandoz alebo zvyšujú pravdepodobnosť, že sa u vás prejavia nežiaduce účinky. Medzi tieto lieky patrí:
-
valproát, používaný na liečbu epilepsie a psychických porúch
-
karbamazepín, používaný na liečbu epilepsie a psychických porúch
-
fenytoín, primidón alebo fenobarbital, používaný na liečbu epilepsie
-
risperidón, používaný na liečbu psychických porúch
-
rifampicín, ktorý je antibiotikum
-
lieky používané na liečbu HIV infekcie (kombinácia lopinaviru a ritonaviru alebo atazanaviru a ritonaviru)
-
hormonálne kontraceptíva ako sú „antikoncepčné tabletky“ (pozri nižšie)
Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate akýkoľvek z týchto liekov, alebo ak niektorý z nich začnete alebo prestanete užívať.
Hormonálne kontraceptíva („antikoncepčné tabletky“) môžu ovplyvniť spôsob akým Lamotrigin Sandoz účinkuje
Váš lekár Vvám môže odporučiť, aby ste používali konkrétny typ hormonálnej antikoncepcie alebo iný spôsob antikoncepcie ako je prezervatív, pesar alebo vnútromaternicové teliesko. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu vo forme tabliet, Váš lekár vám môže odobrať vzorku krvi pre kontrolu hladiny Lamotriginu Sandoz. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu, alebo plánujete začaťs jej užívaním:
Informujte svojho lekára, ktorý sa s vami porozpráva o vhodných antikoncepčných metódach.
Lamotrigin Sandoz môže tiež ovplyvniť spôsob, akým účinkuje hormonálna antikoncepcia, aj keď nie je pravdepodobné, že zníži jej účinnosť. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu a spozorujete akúkoľvek zmenu vo vašom menštruačnom cykle, ako posun krvácania alebo špinenie medzi cyklami:
Informujte svojho lekára. Môžu to byť príznaky toho, že Lamotrigin Sandoz ovplyvňuje spôsob, akým vaša antikoncepcia účinkuje.
Tehotenstvo a dojčenie
Riziko vrodených chýb u detí, ktorých matky užívali Lamotrigin Sandoz počas tehotenstva, je zvýšené. Tieto poškodenia zahŕňajú rázštep pery alebo rázštep podnebia. Váš lekár vám môže odporučiť užívať navyše kyselinu listovú, ak plánujete otehotnieť alebo pokiaľ ste tehotná.
Tehotenstvo môže taktiež meniť účinok Lamotriginu Sandoz, váš lekár vám teda môže odobrať vzorku krvi pre kontrolu hladiny Lamotriginu Sandoz a môže upraviť vašu dávku.
Ak ste tehotná, myslíte si, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. Liečbu nesmiete ukončiť bez toho, že by ste sa o tom porozprávali so svojím lekárom.Je to zvlášť dôležité, ak máte epilepsiu.
Ak dojčíte alebo plánujete dojčiť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek. Lamotrigin prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na vaše dieťa. Váš lekár sa s vami porozpráva o rizikách a prínosoch dojčenia počas užívania Lamotriginu Sandoz, a ak sa rozhodnete dojčiť, bude vaše dieťa občas kontrolovať.
Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Lamotrigin Sandoz môže spôsobiť závrat a dvojité videnie.
Neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje, pokiaľ si nie ste istý, že vás liek neovplyvňuje.
Ak máte epilepsiu, o vedení vozidiel a obsluhe strojov sa poraďte so svojím lekárom.
-
Ako užívať Lamotrigin Sandoz
Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár.Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Akú dávku Lamotriginu Sandoz užívať
Môže chvíľu trvať kým sa pre vás stanoví najvhodnejšia dávka Lamotriginu Sandoz. Dávka, ktorú užijete závisí od:
-
vášho veku
-
či užívate Lamotrigin Sandoz s inými liekmi
-
od toho, či máte nejaké problémy s obličkami alebo pečeňou.
Váš lekár vám na začiatku liečby predpíše nízku dávku a počas niekoľkých týždňov bude dávku postupne zvyšovať kým, sa nedosiahne dávka, ktorá u vás účinkuje (nazývaná účinná dávka).
Nikdy neužívajte viac Lamotriginu Sandoz ako vám predpíše váš lekár.
Zvyčajná účinná dávka Lamotriginu Sandoz pre dospelých a deti vo veku 13 a viac rokov je medzi 100 mg a 400 mg každý deň.
Pre deti od 2 do 12 rokov veku, účinná dávka závisí od ich telesnej hmotnosti – zvyčajne je medzi 1 mg a 15 mg na každý kilogram telesnej hmotnosti dieťaťa, pričom maximálna udržiavacia dávka je 200 mg denne.
Užívanie Lamotriginu Sandoz sa neodporúča u detí mladších ako 2 roky.
Ako užívať vašu dávku Lamotriginu Sandoz
Užite dávku Lamotriginu Sandoz jeden alebo dvakrát denne ako vám to váš lekár odporučil. Môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.
-
Vždy užite celú dávku ako to predpísal váš lekár. Nikdy neužívajte len časť tablety.
Váš lekár vám môže odporučiť začať alebo prestať užívať iné lieky, v závislosti od ochorenia na ktoré sa liečite a aká je odpoveď na liečbu.
Lamotrigin Sandoz dispergovateľné tablety môžete užiť celé ich prehltnutím s malým množstvom vody alebo ich rozpustením vo vode.
Príprava tekutého lieku:
-
vložte tabletu do pohára s vodou postačujúcou aspoň na zaliatie celej tablety
-
buď miešajte do rozpustenia alebo počkajte asi minútu pokiaľ sa tableta úplne rozpustí
-
vypite celú tekutinu
-
pridajte malé množstvo vody do pohára a vypite to, aby ste sa uistili, že ste užili celý liek.
Ak užijete viac Lamotriginu Sandoz, ako máte
Ihneď vyhľadajte lekára alebo najbližšiu lekársku pohotovosť. Ak je to možné ukážte im balenie Lamotriginu Sandoz.
Ak užijete príliš veľkú dávku Lamotriginu Sandoz, môže byť u vás väčšia pravdepodobnosť výskytu závažných vedľajších účinkov, ktoré môžu byť smrteľné.
Ak niekto užije príliš veľa Lamotriginu Sandoz môže mať tieto príznaky:
-
rýchly, nekontrolovaný pohyb očí (nystagmus)
-
nemotorná a nedostatočná koordinácia, postihujúca rovnováha (ataxia)
-
zmeny srdcového rytmu (zvyčajne zistené na elektrokardiograme)
-
strata vedomia, epileptické záchvaty (kŕče) alebo kóma.
Ak zabudnete užiť Lamotrigin Sandoz
Neužívajte tablety navyše, aby ste nahradili vynechanú dávku. Stačí, ak vašu ďalšiu dávku užijete vo zvyčajnom čase.
Poraďte sa so svojím lekárom o tom, ako máte Lamotrigin Sandoz znovu začať užívať. Je dôležité, aby ste sa s ním o tom poradili.
Neprestávajte užívať Lamotrigin Sandoz bez odporúčania
Užívajte Lamotrigin Sandoz tak dlho ako vám to odporučí váš lekár. Neprestaňte ho užívať, pokiaľ vám to neodporučí váš lekár.
Ak užívate Lamotrigin Sandoz na liečbu epilepsie
Pre ukončenie liečby Lamotriginom Sandoz je dôležité, aby bolo dávkovanie znižované postupnepočas 2 týždňov. Ak prestanete užívať Lamotrigin Sandoz náhle, vaša epilepsia sa môže vrátiť alebo zhoršiť.
Ak užívate Lamotrigin Sandoz na liečbu bipolárnej poruchy
Môže trvať určitý čas, kým Lamotrigin Sandoz začne pôsobiť, a preto sa pravdepodobne nebudete cítiť lepšie ihneď. Ak ukončíte užívanie Lamotriginu Sandoz, vaša dávka sa bude musieť znižovať postupne. Najskôr sa však porozprávajte so svojím lekárom, ak chcete Lamotrigin Sandoz prestať užívať.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Možné život ohrozujúce reakcie: ihneď vyhľadajte lekársku pomoc
U malého počtu ľudí užívajúcich Lamotrigin Sandoz sa vyskytuje alergická reakcia alebo možná život ohrozujúca kožná reakcia, ktorá môže vyústiť do vážnejších problémov, ak nie je liečená.
Tieto príznaky zvyčajne nastanú počas prvých niekoľkých mesiacov liečby Lamotriginom Sandoz, obzvlášť v prípade keď je začiatočná dávka príliš vysoká alebo keď sa dávka zvýši priveľmi rýchlo, alebo keď užívate Lamotrigin Sandoz s iným liekom nazývaným valproát. Niektoré z týchto príznakov sa častejšie vyskytujú u detí, a preto sa musia rodičia zvlášť pozorne zamerať na ich vznik.
Príznaky týchto reakcií zahŕňajú:
kožné vyrážky a začervenanie,ktoré sa môže rozvinúť do život ohrozujúcich kožných reakcií, zahŕňajúcich rozsiahlu vyrážku s pľuzgiermi a odlupujúcou sa kožou, vyskytujúcej sa predovšetkým v oblasti úst, nosa, očí a genitálii (Stevensov-Johnsonov syndróm), rozsiahle odlupovanie kože (viac ako 30 % z celkového povrchu povrchu tela – toxická epidermálna nekrolýza) alebo rozsiahle vyrážky s postihnutím pečene, krvi a iných orgánov tela (DRESS).
-
vredy v ústach, hrdle, nose alebo genitáliách
-
bolesť v ústach alebo červené alebo opuchnuté oči (konjunktivitída)
-
vysoká teplota (horúčka), príznaky podobné chrípke alebo závrat
-
opuch tváre alebo zväčšené uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabine
-
neočakávané krvácanie alebo modrina alebo zmodranie prstov na rukách
-
bolesť hrdla alebo častejšie infekcie (ako prechladnutie) ako zvyčajne
-
zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov zistené pri vyšetrení krvi
-
zvýšenie určitého druhu bielych krviniek (eozinofilov)
-
zväčšené lymfatické uzliny
-
postihnutie orgánov tela, vrátane pečene a obličiek.
V mnohých prípadoch tieto príznaky budú prejavmi menej závažných vedľajších účinkov, musíte však mať na pamäti, že sú potenciálne život ohrozujúce a môžu sa rozvinúť do závažnejších problémov, ako zlyhanie orgánov, v prípade že nie sú liečené. Ak spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov:
Ihneď vyhľadajte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že vyšetrí vašu pečeň, obličky alebo krv a môže vám povedať aby ste zastavili užívanie Lamotriginu Sandoz. V prípade ak sa u vás vyskytol Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza váš lekár vám povie, aby ste už nikdy neužívali lamotrigín.
Veľmi častévedľajšie účinky (môžu postihovať viac ako 1 z 10osôb)
-
bolesť hlavy
-
kožná vyrážka.
Častévedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 10osôb)
-
agresivita a podráždenosť
-
ospalosť alebo spavosť
-
závraty
-
tras alebo chvenie rúk
-
ťažkosti so spánkom (insomnia)
-
nepokoj
-
hnačka
-
suchosť v ústach
-
napínanie na vracanie (nauzea) alebo vracanie
-
bolesť chrbta, kĺbov alebo ktorejkoľvek časti tela.
Menej časté vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)
-
nemotornosť a nedostatočná koordinácia pohybov (ataxia)
-
dvojité videnie alebo rozmazané videnie.
Zriedkavé vedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 1 000osôb)
-
život ohrozujúca kožná reakcia (Stevensov‑Johnsonov syndróm): pozrite si aj informácie na začiatku časti 4.
-
skupina príznakov spolu zahŕňajúca:
horúčku, napínanie na vracanie, vracanie, bolesť hlavy, stuhnutú šiju a mimoriadnu citlivosť na jasné svetlo. Tieto príznaky môžu byť spôsobené zápalom blán, ktoré pokrývajú mozog a miechu (meningitída). Tieto príznaky zvyčajne vymiznú po ukončení liečby, avšak ak príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršia, kontaktujte svojho lekára.
-
rýchle, neovládateľné pohyby očí (nystagmus)
-
svrbenie očí spojené s výtokom z očí a chrastavením očných viečok (konjunktivitída).
Veľmi zriedkavévedľajšie účinky (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000osôb)
-
život ohrozujúca kožná reakcia (toxická epidermálna nekrolýza): pozrite si aj informácie na začiatku časti 4
-
vysoká teplota (horúčka): pozrite si aj informácie na začiatku časti 4
-
opuch v oblasti tváre (edém) alebo opuchnuté uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách (lymfadenopatia): pozrite si aj informácie na začiatku časti 4
-
zmeny funkcie pečene, ktoré sa ukážu v krvných vyšetreniach, alebo zlyhanie pečene: pozrite si aj informácie na začiatku časti 4
-
závažná porucha zrážania krvi, ktorá môže spôsobiť nečakané krvácanie alebo tvorbu krvných podliatin (diseminovaná intravaskulárna koagulácia): pozrite si aj informácie na začiatku časti 4
-
zmeny, ktoré sa môžu ukázať v krvných vyšetreniach ‑ zahŕňajúce znížený počet červených krviniek (anémia), znížený počet bielych krviniek (leukopénia, neutropénia, agranulocytóza), znížený počet krvných doštičiek (trombocytopénia), znížený počet všetkých druhov krvných buniek (pancytopénia) a porucha kostnej drene nazývaná aplastická anémia
-
halucinácie („videnie“ vecí alebo „počutie“ zvukov, ktoré nie sú skutočné)
-
zmätenosť
-
pocit neistoty alebo nestability pri chôdzi
-
neovládateľné telesné pohyby (tiky), neovládateľné svalové sťahy postihujúce oči, hlavu a trup (choreatetóza) alebo iné nezvyčajné telesné pohyby, ako sú zášklby, tras alebo strnulosť
-
častejší výskyt epileptických záchvatov u ľudí, ktorí už majú epilepsiu
-
zhoršenie parkinsonovských príznakov u ľudí, ktorí už majú Parkinsonovu chorobu
-
reakcia podobná lupusu (príznaky môžu zahŕňať: bolesť chrbta alebo kĺbov, ktorá niekedy môže byť sprevádzaná horúčkou a/alebo celkovo zlým zdravotným stavom).
Ďalšie vedľajšie účinky
Iné vedľajšie účinky sa objavili u malého počtu ľudí ale presná frekvencia ich výskytu je neznáma.
-
Hlásené boli prípady porúch kostí vrátane osteopénie a osteoporózy (rednutie kostí) a zlomenín. Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, ak antiepileptikum užívate dlhodobo, ak sa u vás v minulosti vyskytla osteoporóza alebo ak užívate steroidy.
-
DRESS
Hlásenie vedľajších účinkov
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať Lamotrigin Sandoz
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli alebo blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne požiadavky na uchovávanie.
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo Lamotrigin Sandoz 100 obsahuje
Liečivo je: lamotrigín. Lamotrigin Sandoz 100 obsahuje 100 mg lamotrigínu v každej dispergovateľnej tablete.
Ďalšie zložky sú:mikrokryštalická celulóza (E460), povidón (E1201), sodná soľ karboxymetylškrobu A, hyprolóza (E463), sodná soľ sacharínu (E954), príchuť čiernych ríbezlí (jedna zložka obsahuje maltodextrín), magnéziumstearát (E470b), koloidný oxid kremičitý bezvodý (E551).
Ako vyzerá Lamotrigin Sandoz dispergovateľné tablety a obsah balenia
Lamotrigin Sandoz dispergovateľné tablety sú biele až sivobiele, okrúhle a ploché s deliacimi ryhami.
Balenie:
Obsah balenia:
PVC/PE/PVDC/ALU blister: 14, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 100, 100 x 1 a 200 tabliet
PVC/PE/PVDC/ALU blister s perforáciou, umožňujúci oddelenie jednotlivej dávky
PP fľaša s LDPE vekom: 90, 100 a 200 tabliet
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Držiteľ rozhodnutia o registráciia výrobca
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Sandoz GmbH,
Biochemiestrasse 10
6250 Kundl,
Rakúsko
Výrobcovia
Lek Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1526 Ľubľana
Slovinsko
Sandoz GmbH
Biochemiestrasse 10
6250 Kundl
Rakúsko
Salutas Pharma GmbH
Otto-von-Guericke-Allee 1
39179 Barleben
Nemecko
Salutas Pharma GmbH
Dieselstrasse 5
10839 Gerlingen
Nemecko
S.C. Sandoz, S.R.L.
Str. Livezeni nr. 7A
RO-540472 Targu-Mures
Rumunsko
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Dánsko Lamotrigin 1 A Farma
Švédsko Lamotrigin 1 A Farma
Slovenská republika Lamotrigin Sandoz 100 mg dispergovateľné tablety
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v septembri 2014
8
Súhrn údajov o lieku
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2013/06534-ZIB, 2014/03236-ZIB
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Lamotrigin Sandoz 100 mg dispergovateľné tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna 100 mg tableta obsahuje 100 mg lamotrigínu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Dispergovateľná tableta.
Biele až sivobiele, okrúhle tablety.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Epilepsia
Dospelí a dospievajúci vo veku nad 13 rokov a viac
-
Prídavná terapia alebo monoterapia parciálnych alebo generalizovaných záchvatov, vrátane tonicko-klonických kŕčov.
-
Záchvaty spojené s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom. Lamotrigin Sandoz sa podáva ako prídavná terapia, ale pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme môže byt iniciálnym antiepileptickým liekom.
Deti a dospievajúci vo veku 2 až 12 rokov
-
Prídavná liečba parciálnych a generalizovaných záchvatov, vrátane tonicko-klonických kŕčov a záchvatov pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme.
-
Monoterapia záchvatov typu absencie.
Bipolárna porucha
Dospelí vo veku 18 rokov a viac
-
Prevencia depresívnych epizód u pacientov s bipolárnou poruchou typu I, trpiacich prevažne depresívnymi epizódami (pozri časť 5.1).
Lamotrigin Sandoz nie je indikovaný na akútnu liečbu manických alebo depresívnych epizód.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Opätovné začatie liečby
Predpisujúci lekári majú posúdiť potrebu zvyšovania udržiavacej dávky pri opätovnom začatí liečby Lamotriginom Sandoz u pacientov, ktorí prerušili užívanie Lamotriginu Sandoz z akéhokoľvek dôvodu, pretože riziko závažnej vyrážky je spojené s vysokými počiatočnými dávkami a s prekročením odporúčaného zvyšovania lamotrigínu (pozri časť 4.4). Čím je časový odstup od predchádzajúcej dávky väčší, tým dôkladnejšie zváženie sa musí venovať zvyšovaniu udržiavacej dávky. Keď časový odstup od prerušenia liečby lamotrigínom presahuje päť polčasov (pozri časť 5.2), dávka Lamotriginu Sandoz sa zvyčajne má zvyšovať na udržiavaciu dávku podľa príslušnej schémy.
Liečbu Lamotriginom Sandoz sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.
Epilepsia
Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých a dospievajúcich vo veku 13 rokov a viac (Tabuľka 1) a pre deti a dospievajúcich vo veku od 2 do 12 rokov (Tabuľka 2) sú uvedené nižšie. Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).
Keď sa súbežne podávané antiepileptiká vysadia alebo keď sa iné antiepileptiká/lieky pridajú k liečebným režimom obsahujúcim lamotrigín, má sa vziať do úvahy, aký vplyv to môže mať na farmakokinetiky lamotrigínu (pozri časť 4.5).
Tabuľka 1: Dospelí a dospievajúci vo veku 13 rokov a viac – odporúčaný režim liečby epilepsie
Liečebný režim |
Týždne 1 + 2 |
Týždne 3 + 4 |
Zvyčajná udržiavacia dávka |
monoterapia |
25 mg/deň (raz denne) |
50 mg/deň (raz denne) |
100 – 200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelené do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 50 ‑ 100 mg každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 500 mg/deň |
Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5): |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky |
12,5 mg/ deň (podaných ako 25 mg každý druhý deň) |
25 mg/deň (raz za deň) |
100-200 mg/deň (raz za deň alebo rozdelené do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 25 – 50 mg každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede |
Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5) |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidonom rifampicínom lopinavirom/ritonavirom |
50 mg/deň (raz denne) |
100 mg /deň (rodelených do dvoch dávok) |
200 - 400 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 100 mg každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 700 mg/deň |
Prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5) |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu |
25 mg/deň (raz denne) |
50 mg/deň (raz denne) |
100 – 200 mg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 50 ‑ 100 mg každých jeden až dva týždne do dosiahnutia optimálnej odpovede. |
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom. |
Tabuľka 2: Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov ‑ odporúčaný režim liečby epilepsie (celková denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti/deň)
Liečebný režim |
Týždne 1 + 2 |
Týždne 3 + 4 |
Zvyčajná udržiavacia dávka |
Monoterapia záchvatov typu absencie |
0,3 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
0,6 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
1 ‑ 15 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 0,6 mg/kg/deň raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede, s maximálnou udržiavacou dávkou 200mg/deň. |
Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glucuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5): |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky |
0,15 mg/kg/deň* (raz denne) |
0,3 mg/kg/deň (raz denne) |
1 – 5 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelené do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 0,3 mg/kg/ každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň |
Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5) |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidonom rifampicínom lopinavirom/ritonavirom |
0,6 mg/kg/deň (rozdelených do dvoch dávok) |
1,2 mg/kg/deň (rodelených do dvoch dávok) |
5 - 15 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 1,2 mg/kg každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 400 mg/deň |
Prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5) |
|||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu |
0,3 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
0,6 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
1 – 10 mg/kg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) pre dosiahnutie udržiavacej dávky, môžu byť dávky zvýšené najviac o 0,6 mg/kg každých jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň |
U pacientov užívajúcich lieky, ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom. |
Aby sa zaistilo udržanie terapeutickej dávky, je nutné sledovať telesnú hmotnosť dieťaťa a pri výskyte zmien telesnej hmotnosti dávku prehodnotiť. Je pravdepodobné, že pacienti vo veku od dvoch do šiestich rokov budú vyžadovať udržiavaciu dávku pri hornej hranici odporúčaného dávkovania.
Keď sa pri prídavnej liečbe dosiahne kontrola epilepsie, súbežne podávané antiepileptiká sa môžu vysadiť a pacienti môžu pokračovať v monoterapii Lamotriginom Sandoz.
Je potrebné brať do úvahy, že so súčasne dostupnými silami Lamotriginu Sandoz, nie je možné u pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou menej než 17 kg začať liečbu lamotrigínom s použitím odporúčaných dávkovacích pokynov.
Deti mladšie ako 2 roky
K dispozícii sú obmedzené údaje o účinnosti u detí vo veku 1 mesiac a bezpečnosti lamotrigínu ako prídavnej terapie parciálnych záchvatov u detí vo veku 1 mesiac až 2 roky (pozri časť 4.4). Nie sú k dispozícii žiadne údaje u detí mladších ako 1 mesiac. Preto sa Lamotrigin Sandoz neodporúča podávať deťom mladším ako 2 roky. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie o liečbe, pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2.
Bipolárna porucha
Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých vo veku 18 a viac rokov sú uvedené nižšie v tabuľkách. Prechodný režim obsahuje zvyšovanie dávky lamotrigínu na udržiavaciu stabilizačnú dávku počas šiestich týždňov (Tabuľka 3), po ktorej sa môže prerušiť podávanie iných psychotropných liekov a/alebo antiepileptík, ak je to klinicky indikované (Tabuľka 4). Úpravy dávky po pridaní iných psychotropných liekov a/alebo antiepileptík sú taktiež poskytnuté nižšie (Tabuľka 5). Kvôli riziku výskytu vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).
Tabuľka 3: Dospelí vo veku 18 a viac rokov – odporúčané zvyšovanie dávky až do udržiavacej celkovej dennej stabilizačnej dávky pri liečbe bipolárnej poruchy.
Liečebný režim |
Týždne 1 + 2 |
Týždne 3 + 4 |
Týždeň 5 |
Cieľová stabilizačná dávka (týždeň 6)* |
|
Monoterapia s lamotrigínom ALEBO prídavná liečba BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu |
25 mg/deň (raz denne) |
50 mg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
100 mg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
200 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) V klinických štúdiách boli použité dávky v rozsahu 100 ‑ 400 mg/deň |
|
Prídavná liečba S valproátom (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu - pozri časť 4.5): |
|||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky |
12,5 mg/deň (podaných ako 25 mg každý druhý deň) |
25 mg/deň (raz denne) |
50 mg/deň (raz denne alebo rozdelených do dvoch dávok) |
100 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Môže sa použiť maximálna dávka 200 mg/deň, a to v závislosti od klinickej odpovede |
|
Prídavná liečba BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidonom rifampicínom lopinavirom/ ritonavirom |
50 mg/deň (raz denne) |
100 mg /deň (rodelených do dvoch dávok) |
200 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok) |
300 mg/deň v 6. týždni, podľa potreby zvýšených na zvyčajnú cieľovú dávku 400 mg/deň v 7. týždni, aby sa dosiahla optimálna odpoveď (rozdelených do dvoch dávok) |
|
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa má použiť zvýšenie dávky, ktoré je odporúčané pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom. *Cieľová stabilizačná dávka bude zmenená v závislosti od klinickej odpovede. |
Tabuľka 4: Dospelí vo veku 18 a viac rokov – udržiavacia stabilizačná celková denná dávka po vysadení súbežne podávaných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy
Po dosiahnutí cieľovej dennej udržiavacej stabilizačnej dávky sa môžu iné lieky vysadiť, ako je uvedené nižšie:
Liečebný režim |
Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred vysadením iných liekov) |
Týždeň 1 (počínajúc vysadením) |
Týždeň 2 |
Pokračovanie 3. týždňom* |
Vysadenie valproátu (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5.) v závislosti od pôvodnej dávky. |
||||
Pri vysadení valproátu je potrebné zdvojnásobiť stabilizačnú dávku, tak aby zvýšenie neprekročilo viac ako 100 mg/týždeň |
100 mg/deň |
200 mg/deň |
Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň) (rozdelených do dvoch dávok) |
|
|
200 mg/deň |
300 mg/deň |
400 mg/deň |
Udržiavajte túto dávku (400 mg/deň) |
Vysadenie induktorov glukuronidácia lamotrigínu (pozri časť 4.5) v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu |
||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť, keď sa vysadia nasledovné: fenytoín karbamazepín fenobarbital primidon rifampicín lopinavir/ ritonavir |
400 mg/deň 300 mg/deň 200 mg/deň |
400 mg/deň 300 mg/deň 200 mg/deň |
300 mg/deň 225 mg/deň 150 mg/deň |
200 mg/deň 150 mg/deň 100 mg/deň |
Vysadenie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť, keď sa vysadia ďalšie lieky, ktoré významne neinhibujú alebo neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu |
Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozdelených do dvoch dávok)(rozsah dávok 100 ‑ 400 mg/deň) |
|||
U pacientov užívajúcich lieky, ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa odporúča režim liečby lamotrigínom, pri ktorom sa spočiatku udržiava aktuálna dávka a liečba lamotrigínom sa upravuje podľa klinickej odpovede. * V prípade potreby môže byť dávka zvýšená do 400 mg/deň. |
Tabuľka 5: Dospelí vo veku 18 rokov a viac – úprava dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy
Nie sú klinické skúsenosti s upravovaním dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov. Na základe štúdií skúmajúcich interakcie s inými liekmi sa však môže odporúčať nasledovné:
Liečebný režim |
Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred pridaním) |
Týždeň 1 (počínajúc pridaním) |
Týždeň 2 |
Pokračovanie 3. týždňom |
Pridanie valproátu (inhibítor glukuronidácie lamotrigínu – pozri časť 4.5) v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu. |
||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní valproátu bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky |
200 mg/deň 300 mg/deň 400 mg/deň |
100 mg/deň 150 mg/deň 200 mg/deň |
Udržiavajte túto dávku (100 mg/deň) Udržiavajte túto dávku (150 mg/deň) Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň) |
|
Pridanie induktorov glukuronidácie lamotrigínu u pacientov, ktorí NEUŽÍVAJÚ valproát (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu |
||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu,ak sa pridajú nasledovné: fenytoín karbamazepín fenobarbital primidon rifampicín lopinavir/ ritonavir |
200 mg/deň 150 mg/deň 100 mg/deň |
200 mg/deň 150 mg/deň 100 mg/deň |
300 mg/deň 225 mg/deň 150 mg/deň |
400 mg/deň 300 mg/deň 200 mg/deň |
Pridanie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
||||
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní iných liekov, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu |
Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozsah dávok 100 ‑ 400 mg/deň) |
|||
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetická interakcia s lamotrigínom nie je v súčasnosti známa (pozri časť 4.5), sa má použiť liečebný režim, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný súčasne s valproátom. |
Vysadenie Lamotriginu Sandoz u pacientov s bipolárnou poruchou
V klinických štúdiách nenastalo žiadne zvýšenie vo výskyte, závažnosti ani type nežiaducich reakcií po náhlom ukončení podávania lamotrigínu oproti placebu. Pacienti preto môžu ukončiť užívanie Lamotriginu Sandoz bez postupnej redukcie dávky.
Deti a dospievajúci do 18 rokov
Lamotrigin Sandoz sa neodporúča užívať u detí do 18 rokov, kvôli nedostatku údajov o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).
Všeobecné odporúčania pre dávkovanie Lamotriginu Sandoz u osobitných skupín pacientov.
Ženy užívajúce hormonálne kontraceptíva
Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 g/150 g) zvyšuje klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu. Následnou titráciou môžu byť potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Počas týždňa bez antikoncepčných tabliet sa pozorovalo dvojnásobné zvýšenie hladín lamotrigínu.
Nie je možné vylúčiť nežiaduce účinky súvisiace s dávkou. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň bez antikoncepčných tabliet (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).
Nasadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu
Vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až dvojnásobne (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa, aby sa v období od nasadenia hormonálnej antikoncepcie dávka lamotrigínu zvyšovala o 50 až 100 mg/deň raz za týždeň, podľa individuálnej klinickej odpovede.
Zvyšovanie dávky sa nemá prekračovať, pokiaľ klinická odpoveď nepodporuje väčšie zvýšenia. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po nasadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. V prípade potreby sa má dávka upraviť. U žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň bez antikoncepčných tabliet, sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3. týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).
Vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu
Vo väčšine prípadov bude potrebné znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až o 50 % (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa postupné znižovanie dennej dávky lamotrigínu o 50 - 100 mg raz za týždeň (najviac o 25 % celkovej dennej dávky týždenne) počas obdobia 3 týždňov, pokiaľ to klinická odpoveď nevyžaduje inak. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po vysadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. U žien, ktoré chcú ukončiť užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3 týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Vzorky na stanovenie hladín lamotrigínu po trvalom vysadení antikoncepčných tabliet sa nemajú odoberať počas prvého týždňa po vysadení antikoncepčných tabliet.
Nasadenie lamotrigínu u pacientok, ktoré už užívajú hormonálnu antikoncepciu
Zvyšovanie dávky sa má riadiť zvyčajným odporúčaným dávkovaním uvedeným v tabuľkách.
Nasadenie a vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a UŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu
Úprava odporúčanej udržiavacej dávky lamotrigínu nemusí byť potrebná.
Súbežné užívanie s atazanavirom/ritonavirom
Pri pridaní lamotrigínu k už existujúcej liečbe atazanavirom/ritonavirom nie sú nutné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávkovania.
U pacientov, ktorí už užívajú udržiavaciu dávku lamotrigínu a neužívajú induktory glukuronidácie, môže byť potrebné zvýšenie dávky lamotrigínu keď sa pridá atazanavir/ritonavir, alebo zníženie dávky keď sa liečba atazanavirom/ritonavirom preruší. Pred a v priebehu 2 týždňov po začatí alebo zastavení liečby atazanavirom /ritonavirom treba vykonať monitoring lamotrigínu v plazme, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.5).
Súbežné užívanie s lopinavirom/ritonavirom
Pri pridaní lamotrigínu k už existujúcej liečbe lopinavirom/ritonavirom nie sú nutné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávkovania.
U pacientov, ktorí už užívajú udržiavaciu dávku lamotrigínu a neužívajú induktory glukuronidácie, môže byť potrebné zvýšenie dávky lamotrigínu keď sa pridá lopinavir/ritonavir, alebo zníženie dávky keď sa liečba lopinavirom/ritonavirom preruší. Pred a v priebehu 2 týždňov po začatí alebo zastavení liečby lopinavirom /ritonavirom treba vykonať monitoring lamotrigínu v plazme, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.5).
Starší pacienti (>65 rokov)
Nie je potrebná úprava odporúčaného dávkovania. Farmakokinetiky lamotrigínu v tejto vekovej skupine sa signifikantne nelíšia od farmakokinetík u mladších pacientov (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Opatrnosť sa vyžaduje pri podávaní Lamotriginu Sandoz pacientom s renálnym zlyhaním. U pacientov v konečnom štádiu renálneho zlyhania majú počiatočné dávky lamotrigínu vychádzať z pacientovej dávkovacej schémy; u pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené udržiavacie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
Počiatočné dávky a stabilizačné dávky sa majú vo všeobecnosti zredukovať približne o 50 % u pacientov so stredne závažnou (Child-Pugh stupeň B) a 75 % u pacientov s závažným poškodením (Child -Pugh stupeň C) poruchou funkcie pečene. Zvyšovanie a udržiavanie dávok sa má upraviť podľa klinickej odpovede (pozri časť 5.2).
Spôsob podania
Lamotrigin Sandoz dispergovateľné tablety sa môžu užívať rozpustené v malom množstve vody (dostatočnom aspoň na ponorenie celej tablety) alebo prehĺtať vcelku s malým množstvom vody.
Ak sa vypočítaná dávka lamotrigínu (napr. na liečbu detí s epilepsiou alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene) nedá prepočítať na celé tablety, má sa podávať dávka, ktorá zodpovedá menšiemu počtu celých tabliet.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Kožná vyrážka
Počas liečby lamotrigínom boli hlásené nežiaduce kožné reakcie, ktoré sa zvyčajne objavili počas prvých 8 týždňov liečby lamotrigínom. Väčšina kožných vyrážok má mierny a ohraničený priebeh, avšak boli hlásené aj závažné kožné vyrážky vyžadujúce hospitalizáciu a vysadenie lamotrigínu. Tieto zahŕňali potenciálne život ohrozujúce vyrážky ako Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN) a reakciu na liečivo s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) (pozri časť 4.8).
U dospelých, ktorí sa zúčastnili v štúdiách využívajúcich súčasné odporúčania pre dávkovanie lamotrigínu, je výskyt závažných kožných vyrážok približne 1 na 500 u epileptických pacientov. Približne polovica z týchto prípadov bola hlásená ako Stevensov‑Johnsonov syndróm (1 na 1 000).
V klinických štúdiách je výskyt závažnej vyrážky u pacientov s bipolárnou poruchou približne 1 na 1 000.
Riziko závažných kožných vyrážok je u detí vyššie ako u dospelých. Dostupné údaje z niekoľkých štúdií naznačujú, že výskyt vyrážok spojených s hospitalizáciou u detí s epilepsiou je v rozsahu od 1 na 300 do 1 na 100.
U detí sa môže počiatočná prítomnosť vyrážky nesprávne považovať za infekciu, lekári preto majú zvážiť možnosť reakcie na liečbu lamotrigínom u detí, u ktorých sa vyvinú príznaky vyrážky a horúčka počas prvých ôsmich týždňov liečby.
Okrem toho sa zdá, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:
-
s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
Opatrnosť je potrebná aj pri liečbe pacientov s anamnézou alergie alebo vyrážky po užití iných antiepileptikami, keďže frekvencia nezávažnej vyrážky po liečbe lamotrigínom bola u týchto pacientov približne trojnásobne vyššia ako u pacientov bez takejto anamnézy.
Je potrebné okamžite vyšetriť všetkých pacientov (dospelých a deti), u ktorých sa vyvinie vyrážka a ihneď prerušiť podávanie Lamotriginu Sandoz, okrem prípadov, kedy vyrážka jednoznačne nesúvisí s liečbou lamotrigínom. Liečbu Lamotriginom Sandoz sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko. Ak sa u pacienta vyskytol SJS, TEN alebo DRESS počas užívania lamotrigínu, liečba lamotrigínom sa u tohto pacienta nesmie nikdy opätovne začať.
Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne kombinácie celkových príznakov zahrňujúcich horúčku, lymfadenopatiu, opuch tváre a abnormality krvi a pečene a aseptickú meningitídu (pozri časť 4.8). Tento syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takého znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie Lamotriginu Sandoz, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.
Aseptická meningitída bola vo väčšine prípadov po vysadení lieku reverzibilná, ale v niekoľkých prípadoch sa po opakovanej expozícii lamotrigínu znovu objavila. Opakovaná expozícia viedla k rýchlemu návratu príznakov, ktoré boli často závažnejšie. Liečba lamotrigínom sa nemá znovu začať u pacientov, ktorí jeho užívanie ukončili kvôli aseptickej meningitíde súvisiacej s predchádzajúcou liečbou lamotrigínom.
Klinické zhoršenie a riziko suicidity
Pri viacerých indikáciách boli pozorované u pacientov liečených antiepileptikami suicidálne myšlienky a správanie. Meta-analýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií antiepileptík tiež poukazujú na malé zvýšené riziko suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u lamotrigínu.
Preto majú byť pacienti sledovaný na príznaky suicidálnych myšlienok a správaní a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.
U pacientov s bipolárnou poruchou môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych symptómov a/alebo k objaveniu sa suicidality bez ohľadu na to, či užívajú alebo neužívajú lieky na bipolárnu poruchu, vrátane Lamotriginu Sandoz. Pacienti užívajúci Lamotrigin Sandoz na bipolárnu poruchu sa preto musia starostlivo sledovať kvôli zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a suicidalite, hlavne na začiatku liečby alebo v čase zmien dávky. Niektorí pacienti, ako sú pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými myšlienkami v anamnéze, mladí dospelí a pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, môžu byť vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať.
U pacientov, u ktorých dôjde k zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a/alebo k objaveniu sa samovražedných predstáv/správania, sa má zvážiť zmena režimu liečby, vrátane možnosti vysadiť liek, najmä ak sú tieto príznaky ťažké, vzniknú náhle, alebo ak neboli súčasťou doterajších symptómov pacienta.
Hormonálne kontraceptíva
Vplyv hormonálnej antikoncepcie na účinnosť lamotrigínu
Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 g/150 g) zvyšuje klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu (pozri časť 4.5). Pokles hladín lamotrigínu bol spojený so stratou kontroly epileptických záchvatov. Po titrácii budú vo väčšine prípadov potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Po vysadení hormonálnej antikoncepcie sa klírens lamotrigínu môže znížiť na polovicu. Zvýšenie koncentrácií lamotrigínu môže byť spojené s nežiaducimi účinkami súvisiacimi s dávkou. Z tohto dôvodu sa majú pacientky sledovať.
U žien, ktoré ešte neužívajú induktora glukuronidácie lamotrigínu a užívajú hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (napríklad týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa počas týždňa inaktívnej liečby vyskytnú postupné prechodné vzostupy hladín lamotrigínu (pozri časť 4.2). Zmeny hladín lamotrigínu takéhoto rozsahu môžu byť spojené s nežiaducimi účinkami. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktorá nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy). Interakcia medzi inou perorálnou antikoncepciou alebo liekmi hormonálnej substitučnej terapie (HRT) a lamotrigínom nebola skúmaná, aj keď môžu ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu podobným spôsobom.
Vplyv lamotrigínu na účinnosť hormonálnej antikoncepcie
Interakčná štúdia u 16 zdravých dobrovoľníčok ukázala, že keď sa lamotrigín a hormonálna antikoncepcia podávajú v kombinácii (kombinácia etinylestradiolu/levonorgestrelu), dochádza k miernemu vzostupu klírensu levonorgestrelu a zmenám hodnôt FSH a LH v sére (pozri časť 4.5). Vplyv týchto zmien na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy. Nie je však možné vylúčiť možnosť, že tieto zmeny budú u niektorých pacientok užívajúcich hormonálne lieky s lamotrigínom viesť k zníženej účinnosti antikoncepcie. Pacientky musia byť preto poučené o tom, aby okamžite hlásili zmeny v charaktere menštruačného krvácania, t.j. medzimenštruačné krvácanie.
Dihydrofolát reduktáza
Lamotrigín je slabý inhibítor dihydrofolátreduktázy a preto je počas dlhodobej liečby možná interferencia s metabolizmom kyseliny listovej (pozri časť 4.5). Počas prolongovaného dávkovania u ľudí však lamotrigín nevyvolal významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu, v strednom objeme erytrocytu alebo v koncentráciách folátu v sére alebo červených krvinkách až po dobu 1 roku alebo zmeny v koncentráciách folátu v červených krvinkách až po dobu 5 rokov.
Renálne zlyhanie
V štúdiách jednorazovej dávky u jedincov v konečnom štádiu renálneho zlyhania sa plazmatické koncentrácie lamotrigínu významne nezmenili. Je však možné očakávať nahromadenie glukuronidového metabolitu; preto je v liečbe pacientov s renálnym zlyhaním nutná opatrnosť.
Pacienti užívajúci iné lieky obsahujúce lamotrigín
Lamotrigin Sandoz sa nemá podávať pacientom, ktorí sú súbežne liečení iným liekom obsahujúcim lamotrigín bez odporúčania lekára.
Vývoj u detí
Nie sú k dispozícii údaje o vplyve lamotrigínu na rast, pohlavné dospievanie a kognitívny, emocionálny a behaviorálny vývoj u detí
Upozornenia týkajúce sa epilepsie
Tak ako u iných antiepileptík, náhle prerušenie podávania Lamotriginu Sandoz môže vyprovokovať epileptické záchvaty. Pokiaľ si znepokojenia ohľadom bezpečnosti (napr. vyrážka) vyžadujú náhle prerušenie liečby, dávka Lamotriginu Sandoz sa má postupne znižovať počas obdobia dvoch týždňov.
Podľa literárnych zdrojov môžu závažné konvulzívne záchvaty, vrátane status epilepticus, viesť k rabdomyolýze, multiorgánovej dysfunkcii a diseminovanej intravaskulárnej koagulácii, niekedy s následkom smrti. Podobné prípady sa vyskytli v súvislosti s použitím lamotrigínu.
Je možné, že namiesto zlepšenia sa spozoruje klinicky významné zhoršenie frekvencie epileptických záchvatov. U pacientov s viac ako jedným typom epileptických záchvatov sa má pozorovaný prínos pre zvládnutie jedného typu epileptických záchvatov zvážiť oproti akémukoľvek pozorovanému zhoršeniu iného typu epileptických záchvatov.
Liečba lamotrigínom môže zhoršiť myoklonické záchvaty.
Údaje poukazujú na to, že odpoveď na liečbu je pri používaní kombinácie s induktormi enzýmov
menšia ako pri používaní kombinácie s antiepileptikami, ktoré neindukujú enzýmy. Príčina tohoto je neznáma. U detí, ktoré užívajú lamotrigín na liečbu záchvatov typu absencie sa účinok nemusí udržať u všetkých pacientov.
Upozornenia týkajúce sa bipolárnej poruchy
Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov
U detí a dospievajúcich s ťažkou depresiou a inými psychickými poruchami je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedného myslenia a správania.
4.5 Liekové a iné interakcie
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých
UDP – glukuronyltransferázy boli identifikované ako enzýmy zodpovedné za metaboliznus lamotrigínu. Neexistujú dôkazy, že lamotrigín spôsobuje klinicky signifikantnú indukciu alebo inhibíciu pečeňových oxidačných enzýmov metabolizujúcich lieky a interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450 sú nepravdepodobné. Lamotrigín môže indukovať svoj vlastný metabolizmus, ale účinok je mierny a závažné klinické následky sú nepravdepodobné.
Tabuľka 6: Účinok iných liečiv na glukuronidáciu lamotrigínu
Lieky, ktoré výrazne inhibujú glukuronidáciu lamotrigínu valproát |
Liečivá, ktoré výrazne indukujú glukuronidáciu lamotrigínu fenytoín Karbamazepín Fenobarbital Primidón Rifampicín Lopinavir/ritonavir Kombinácia etinylestradiol/levonorgestrel** Atazanavir/ritonavir* |
Liečivá, ktoré výrazne neinhibujú alebo neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu Oxkarbazepín Felbamát Gabapentín Levetiracetám Pregabalín Topiramát Zonisamid Lítium Bupropión Olanzapín Aripiprazol |
*Pre návod na dávkovanie (pozri časť 4.2).
**Liečba inými perorálnymi kontraceptívami a HRT sa neštudovala, predpokladá sa, že môžu podobným spôsobom ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu (pozri časť 4.2 a 4.4).
Interakcie zahrňujúce antiepileptiká
Valproát, ktorý inhibuje glukuronidáciu lamotrigínu, znižuje metabolizmus lamotrigínu a zvyšuje priemerný biologický polčas lamotrigínu takmer dvojnásobne. U pacientov súbežne liečených s valproátom, sa má použiť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).
Niektoré antiepileptiká (ako fenytoín, karbamazepín fenobarbital a primidón), ktoré indukujú pečeňové enzýmy metabolizujúce lieky, indukujú glukuronidáciu lamotrigínu a zvyšujú metabolizmus lamotrigínu. U pacientov súbežne liečených s fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo primidónom sa má použiť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).
U pacientov užívajúcich karbamazepín a začínajúcich následne užívať lamotrigín, boli hlásené prípady nežiaducich účinkov na centrálny nervový systém zahrňujúcich závraty, ataxiu, diplopiu, rozmazané videnie a nauzeu. Tieto účinky zvyčajne vymiznú po znížení dávky karbamazepínu. Podobný účinok bol pozorovaný počas štúdie lamotrigínu a oxkarbazepínu u zdravých dospelých dobrovoľníkov, zníženie dávky sa však nepozorovalo.
V literárnych zdrojoch sa uvádzajú údaje o znížených hladinách lamotrigínu, keď bol lamotrigín podávaný v kombinácii s oxkarbazepínom. Avšak v prospektívnej štúdii u zdravých dobrovoľníkov úžívajúcich dávky 200 mg lamotrigínu a 1200 mg oxkarbazepínu, oxkarbazepín nezmenil metabolizmus lamotrigínu a lamotrigín nezmenil metabolizmus oxkarbazepínu. Preto u pacientov súbežne užívajúcich oxkarazepín sa má použiť liečebný režim pre prídavnú liečbu lamotrigínom bez valproátu a bez induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.2).
V štúdii zdravých dobrovoľníkov, súbežné podávanie felbamátu (1200 mg dvakrát denne) s lamotrigínom (100 mg dvakrát denne počas 10 dní) zrejme nemalo klinicky významný účinok na farmokokinetiku lamotrigínu.
Na základe retrospektívnej analýzy plazmatických hladín u pacientov, ktorí užívali lamotrigín s gabapentínom ako aj bez gabepentínu, gabapentín zrejme nemení zdanlivý klírens lamotrigínu.
Potenciálne interakcie medzi levetiracetámom a lamotrigínom boli hodnotené pomocou stanovenia sérových koncentrácií oboch liečiv počas placebom kontrolovaných klinických štúdií. Tieto údaje dokazujú, že lamotrigín nemá vplyv na farmakokinetiky levetiracetámu a že levetiracetám nemá vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.
Ustálené zníženené plazmatické koncentrácie lamotrigínu neboli ovplyvnené súbežným podávaným pregabalínom (200 mg 3-krát denne). Neexistujú farmakokinetické interakcie medzi lamotrigínom a pregabalínom.
Topiramát neviedol k zmene plazmatických koncentrácií lamotrigínu. Podávanie lamotrigínu viedlo k 15 % zvýšeniu koncentrácie topiramátu.
V štúdii u pacientov s epilepsiou nemalo súbežné podávanie zonisamidu (200 až 400 mg/deň) s lamotrigínom (150 až 500 mg/deň) počas 35 dní významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.
Hoci boli hlásené zmeny plazmatických koncentrácií iných antiepileptík, kontrolované štúdie ukázali, že lamotrigín ovplyvňuje plazmatické koncentrácie súbežne podávaných antiepileptík. Dôkazy zo štúdií in vitro dokazujú, že lamotrigín nevytesňuje iné antiepileptiká z väzby na plazmatické bielkoviny.
Interakcie zahrňujúce iné psychoaktívne liečivá.
Farmakokinetiky lítia sa po podaní 2 g bezvodého glukonátu lítia 2-krát denne počas 6 dní 20 zdravým jedincom pri súčasnom podaní 100 mg/deň lamotrigínu nezmenili.
Opakované perorálne dávky bupropiónu nemali štatisticky významný vplyv na farmakokinetiky lamotrigínu po podaní jednorazovej dávky 12 jedincom a spôsobili len mierny nárast AUC glukuronidu lamotrigínu.
V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov, 15 mg olanzapínu znížilo AUC lamotrigínu v priemere o 24 % a Cmax v priemere o 20 %. Účinok takéhoto stupňa sa vo všeobecnosti nepovažuje za klinicky relevantný. Lamotrigín v dávke 200 mg neovplyvnil farmakokinetiky olanzapínu.
Opakované perorálne dávky 400 mg lamotrigínu denne nemali klinicky významný vplyv na farmakinetiku jednorazovej 2 mg dávky risperidónu u 14 zdravých dospelých dobrovoľníkov. Po súbežnom podaní 2 mg risperidónu s lamotrigínom, 12 zo 14 dobrovoľníkov hlásili somnolenciu v porovnaní s 1 z 20 dobrovoľníkov, u ktorých bol risperidón podávaný samotný, a žiadna sa nevyskytla keď bol lamotrigín podávaný samostatne.
V štúdii s 18 dospelými pacientmi s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí dostávali stanovený režim liečby lamotrigínom (100 ‑ 400 mg/deň), dávky aripiprazolu boli počas 7 dní zvýšené z 10 mg/deň na konečných 30 mg/deň ktoré užívali jedenkrát denne počas ďalších 7 dní. Pozorovalo sa približne 10 % priemerné zníženie hodnoty Cmax a AUC lamotrigínu. Nepredpokladá sa klinicky významný efekt magnitúdy takéhoto rozsahu.
Pokusy in vitro ukázali, že tvorba primárneho metabolitu lamotrigínu, 2-N-glukuronidu, bola koinkubáciou s amitriptylínom, bupropiónom, klonazepamom, haloperidolom alebo lorazepamom ovplyvnená len minimálne. Tieto pokusy taktiež dokazujú, že ovplyvnenie metabolizmu lamotrigínu klozapínom, fluoxetínom, fenelzinom, risperidónom, sertralínom alebo trazodonom je nepravdepodobné. Navyše štúdia metabolizmu buforalolu s použitím mikrozómu ľudskej pečene poukázala na to, že lamotrigín zrejme neznižuje klírens liekov metabolizovaných predovšetkým prostredníctvom CYP2D6.
Interakcie zahrňujúce hormonálne kontraceptíva
Účinok hormonálnych kontraceptív na metabolizmus lamotrigínu
V štúdii so 16 dobrovoľníčkami, podanie spolu s 30 µg etinylestradiolu/150 µg levonorgestrelu v kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablete spôsobilo približne dvojnásobný vzostup klírensu perorálneho lamotrigínu, čo viedlo k zníženiu AUC lamotrigínu v priemere o 52 % a Cmax lamotrigínu v priemere o 39 %. Sérové koncentrácie lamotrigínu sa počas týždňa inaktívnej liečby (zahrňujúcej týždeň bez antikoncepčných tabliet), pričom koncentrácie pred podaním dávky na konci týždňa inaktívnej liečby boli v priemere dvojnásobne vyššie ako počas súbežnej liečby (pozri časť 4.4). Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu zakladajúce sa výhradne na užívaní hormonálnej antikoncepcie, ale vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť alebo znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu po nasadení alebo vysadení hormonálnej antikoncepcie (pozri časť 4.2).
Účinok lamotrigínu na farmakokinetiky hormonálnych kontraceptív
V štúdii u 16 dobrovoľníčok dávka 300 mg lamotrigínu v rovnovážnom stave nemala žiadny vplyv na farmakokinetiku etinylestradiolovej zložky v kombinovaných perorálnych kontraceptívach. Pozorovalo sa mierne zvýšenie celkového klírensu levonorgestrelovej žložky, vedúce k priemernému 19 % zníženiu AUC levonorgestrelu a 12 % zníženiu Cmax. Merania sérového FSH, LH a estradiolu počas štúdie naznačili určité zníženie supresie ovariálnej hormonálnej aktivity u niektorých žien, hoci meranie progesterónu v sére poukázalo na to, že u žiadnej zo 16 žien sa nevyskytli hormonálne známky ovulácie. Vplyv mierneho zvýšenia klírensu levonorgestrelu a zmeny v hladinách FSH a LH v sére na ovulačnú aktivitu ovárií nie sú známe (pozri časť 4.4). Účinok iných dávok lamotrigínu ako je 300 mg/deň sa neštudoval a štúdie s inými ženskými hormonálnymi liekmi sa neuskutočnili.
Interakcie zahrňujúce iné lieky
V štúdii u 10 mužských dobrovoľníkov podávanie rifampicínu zvýšilo klírens lamotrigínu a znížilo biologický polčas lamotrigínu v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov zodpovedných za glukuronidáciu. U pacientov liečených rifampicínom sa má použíť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).
V štúdii zdravých dobrovoľníkov podávanie lopinaviru/ritonaviru znížilo plazmatické koncentrácie lamotrigínu približne na polovicu, pravdepodobne v dôsledku indukcie glukuronidácie. U pacientov súbežne liečených lopinavirom/ritonavirom sa má použiť vhodný liečebný režim (pozri časť 4.2).
V štúdii na dospelých zdravých dobrovoľníkoch znížil atazanavir/ritonavir (300 mg/100 mg) podávaný počas 9 dní AUC plazmy a Cmax lamotrigínu (jednotlivá dávka 100 mg) v priemere o 32 % a 6 %. U pacientov súbežne liečených atazanavirom/ritonavirom je treba dodržiavať primeraný režim dávkovania (pozri časť 4.2).
Údaje získané z hodnotenia in vitro preukazujú, že lamotrigín, ale nie N(2)‑glukuronidový metabolit, je pri potenciálne klinicky významných koncentráciách inhibítor organického transportéra 2 (OCT 2). Tieto údaje preukazujú, že lamogrigín je in vitro silnejší inhibítor OCT 2 ako cimetidín, pričom hodnota IC50 je 53,8 μM pri lamotrigíne a 186 μM pri cimetidíne. Súbežné podávanie lamotrigínu s liekmi, ktoré sú vylučované obličkami a sú substráty OCT 2 (napr. metformín, gabapentín a vareniklín), môže viesť k zvýšeným plazmatickým hladinách týchto liekov.
Klinický význam tohto zistenia nie je presne definovaný, avšak u pacientov, ktorým sú súčasne podávané tieto lieky, je potrebná obozretnosť.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Riziko spojené s antiepileptikami všeobecne
Ženám vo fertilnom veku by mala byť poskytnutá pomoc špecialistu. Ak žena plánuje otehotnieť, je potrebné prehodnotiť antiepileptickú liečbu. U žien liečených na epilepsiu je potrebné vyhnúť sa náhlemu ukončeniu antiepileptickej liečby, pretože môže spôsobiť vzplanutie záchvatov s možnými vážnymi dopadmi na ženu i nenarodené dieťa.
Riziko vrodených malformácií plodov matiek, ktoré užívajú antiepileptiká, sa zvyšuje 2 až 3 násobne v porovnaní s predpokladaným výskytom malformácií v celej populácii, ktorý je približne 3 %. Najčastejšie hlásené defekty sú rázštep pery, kardiovaskulárne malformácie a defekty nervovej trubice. Liečba viacerými antiepileptikami sa spája s vyšším rizikom vrodených malformácií ako monoterapia a preto sa vždy, keď je to možné, má použiť monoterapia.
Riziko súvisiace s lamotrigínom
Gravidita
Postmarketingové údaje z niekoľkých registrovaných tehotenstiev zaznamenali výsledky u viac než 2000 žien, ktoré užívali lamotrigín v monoterapii počas prvého trimestra tehotenstva. Celkovo tieto údaje nenaznačujú podstatné zvýšenie rizika vrodených malformácií, aj keď údaje sú ešte stále priveľmi obmedzené na to, aby sa mohlo vylúčiť mierne zvýšenie rizika rázštepov úst. Štúdiami na zvieratách sa ukázala vývojová toxicita (pozri časť 5.3).
V prípade, že sa terapia Lamotriginom Sandoz počas tehotenstva zhodnotí ako nevyhnutná, odporúča sa najnižšia možná terapeutická dávka.
Lamotrigín je slabým inhibítorom dihydrofolátreduktázy a preto môže teoreticky viesť k zvýšenému riziku embryofetálneho poškodenia znížením hladín kyseliny listovej. Pred plánovanou graviditou a na začiatku gravidity je vhodné zvážiť podávanie kyseliny listovej.
Fyziologické zmeny počas gravidity môžu ovplyvniť hladiny lamotrigínu a/alebo terapeutický účinok. Známe sú správy o znížených plazmatických hladinách lamotrigínu počas gravidity a s potenciálnym rizikom straty kontroly epileptických záchvatov. Po pôrode sa môžu hladiny lamotrigínu rýchlo zvýšiť s rizikom nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou. Koncentrácie lamotrigínu sa preto majú kontrolovať pred, počas a po gravidite ako aj krátko po pôrode. Ak je to potrebné udržanie rovnakej sérovej koncentrácie lamotrigínu ako pred pôrodom, má byť dávka prispôsobená, alebo prispôsobená v závislosti od klinickej odpovede. Okrem toho sa po pôrode majú sledovať nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.
Dojčenie
Bolo hlásené, že lamotrigín prechádza do materského mlieka vo vysoko premenlivých koncentráciach, vyúsťujúcich do celkových hladín lamotrigínu u detí až do približne 50% výšky hladiny lamotrigínu u matky.
Preto u niektorých dojčených detí dosiahli sérové koncentrácie lamotrigínu hodnoty, pri ktorých sa môžu objaviť farmakologické účinky. U limitovanej skupiny detí, vystavených liečbe lamotrigínom neboli pozorované žiadne vedľajšie účinky.
Možný prínos dojčenia má prevyšovať možné riziko nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú u dojčiat. Ak sa žena rozhodne dojčiť počas liečby lamotrigínom, dojča sa má sledovať kvôli nežiaducim účinkom.
Fertilita
Poruchy na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením lamotrigínu (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Keďže odpoveď na liečbu antiepileptikami je individuálna, pacienti užívajúci Lamotrigin Sandoz na liečbu epilepsie sa majú poradiť s lekárom o špecifikách týkajúcich sa vedenia vozidiel a epilepsie.
Štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa neuskutočnili. Dve dobrovoľné štúdie ukázali účinok lamotrigínu na zrak, motorická koordinácia, pohyby očí, rovnováha tela a subjektívne sedatívne účinky sa nelíšili od placeba. V klinických štúdiách s lamotrigínom boli zaznamenané neurologické nežiaduce účinky, ako sú závrat a dvojité videnie. Preto pred vedením vozidla a obsluhovaním strojov majú pacienti odpozorovať ako u nich Lamotrigin Sandoz účinkuje.
4.8 Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky týkajúce sa indikácií epilepsie a bipolárnej poruchy sú založené na dostupných údajoch z kontrolovaných klinických štúdií a iných klinických skúseností a sú uvedené v tabuľke nižšie.
Kategórie frekvencie pochádzajú z kontrolovaných klinických štúdií (zameraných na epilepsiu liečenú monoterapiou (označených †) a na bipolárnu poruchu (označených §)).
V prípadoch, v ktorých sa kategórie frekvencie líšili medzi údajmi z klinických štúdií zameraných na epilepsiu a na bipolárnu poruchu, je zobrazená najkonzervatívnejšia frekvencia. V prípadoch, v ktorých však neboli dostupné žiadne údaje z kontrolovaných klinických štúdií, sa kategórie frekvencie získali z iných klinických skúseností.
Pre klasifikáciu nežiaducich účinkov sa využilo nasledujúce pravidlo:
Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 00), neznáme (z dostupných údajov).
-
Trieda orgánových systémov
Nežiaduce účinky
Frekvencia
Poruchy krvi a lymfatického systému
Hematologické abnormality1 zahrňujúce neutropéniu, leukopéniu, anémiu trombocytopéniu, pancytopéniu, aplastickú anémiu, agranulocytózu
Lymfadenopatia
Veľmi zriedkavé
Neznáme
Poruchy imunitného systému
Syndróm precitlivenosti2 (vrátane symptómov ako horúčka, lymfadenopatia, opuch tváre, abnormality krvi a pečene, diseminovaná intravaskulárka koagulácia, multiorgánové zlyhanie)
Veľmi zriedkavé
Psychické poruchy
Agresivita, podráždenosť
Zmätenosť, halucinácie, tiky
Časté
Veľmi zriedkavé
Poruchy nervového systému
Bolesť hlavy†§
Ospalosť†§, závraty†§, tremor†, insomnia†, agitácia§
Ataxia†
Nystagmus†, Aseptická meningitída (pozri časť 4.4)
Labilita, notorický nepokoj, zhoršenie Parkinsonovej choroby3, extrapyramídové symptómy, choreatetóza†, zvýšenie frekvencie záchvatov
Veľmi časté
Časté
Menej časté
Zriedkavé
Veľmi zriedkavé
Poruchy oka
Diplopia†, rozmazané videnie†
Konjuktivitída
Menej časté
Zriedkavé
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Nauzea†, vracanie†, hnačka†, suchosť v ústach§
Časté
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zlyhanie pečene, hepatálna dysfunkcia4, zvýšenie hodnôt funkčných testov pečene
Veľmi zriedkavé
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Kožná vyrážka5†§
Stevensov-Johnsonov syndróm§
Toxická epidermálna nekrolýza
DRESS
Veľmi časté
Zriedkavé
Veľmi zriedkavé
Neznáme
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Artralgia§
Reakcie podobné lupusu
Časté
Veľmi zriedkavé
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Únava†, bolesť§, bolesť chrbta§
Časté
Opis vybratých nežiaducich reakcií
1Hematologické abnormality a lymfadenopatia môžu alebo nemusia súvisieť so syndrómov precitlivenosti (pozri Poruchy imunitného systému2).
2Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti s rôznymi systémovými príznakmi vrátane horúčky, lymfadenopatie, opuchu tváre a abnormalít krvi a pečene. Syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môže byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.
3Tieto nežiaduce reakcie boli hlásené počas iných klinických skúseností. Vyskytli sa hlásenia, že lamotrigín môže zhoršiť parkinsonovské symptómy u pacientov, u ktorých Parkinsonova choroba existovala skôr a takisto jednotlivé hlásenia extrapyramídových účinkov a choreatetózy u pacientov bez takéhoto východiskového stavu.
4Hepatálna dysfunkcia sa zvyčajne vyskytuje v súvislosti s reakciami z precitlivenosti, ale boli hlásené aj jednotlivé prípady bez zjavných znakov precitlivenosti.
5V klinických štúdiách u dospelých sa kožné vyrážky vyskytli až u 8-12% pacientov, ktorí užívali lamotrigín a u 5-6 % pacientov, ktorí užívali placebo. Kožné vyrážky viedli k prerušeniu liečby lamotrigínom u 2 % pacientov. Vyrážka, zvyčajne makulopapulózneho charakteru, sa obvykle objavila do ôsmich týždňov od začiatku liečby a po vysadení Lamotriginu Sandoz sa stav upravil (pozri časť 4.4).
Boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky zahrňujúce Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (Lyellov syndróm). Aj keď u vačšiny pacientov nastane po vysadení liečby lamotrigínom uzdravenie, niektorí pacienti majú skúsenosť s tvorbou ireverzibilných jaziev a vyskytli sa aj zriedkavé prípady úmrtí (pozri časť 4.4).
Zdá sa, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:
-
s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
-
so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).
Vyrážka sa vyskytla ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne kombinácie celkových príznakov (pozri Poruchy imunitného systému2).
U pacientov dlhodobo užívajúcich lamotrigín sa zaznamenalo zníženie kostnej hustoty, osteopénie, osteoporózy a zlomenín. Mechanizmus účinku lamotrigínu na metabolizmus kostí nebol identifikovaný.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Symptómy a príznaky
Bolo hlásené akútne užitie lieku v dávkach 10 – 20-krát vyšších, ako je maximálna terapeutická dávka, vrátane smrteľných prípadov. Výsledkom predávkovania boli príznaky zahŕňajúce nystagmus, ataxiu, poruchy vedomia, tonicko-klonické záchvaty (grand mal)a kómu. U pacientov, u ktorých došlo k predávkovaniu, bolo pozorované aj rozšírenie QRS komplexu (spomalenie intraventrikulárneho vedenia). Rozšírenie QRS komplexu na viac ako 100 ms sa môže spájať so závažnejšou toxicitou.
Liečba
V prípade predávkovania má byť pacient hospitalizovaný a liečený podpornou terapiou. Má sa vykonať terapia zameraná na zníženie absorpcie (aktívne uhlie) ak je to indikované. Ďalší postup závisí od klinického priebehu. Nie sú skúsenosti s hemodialýzou ako liečbou predávkovania. U 6 pacientov s renálnym zlyhaním bola vykonaná dialýza trvajúca 4 hodiny, pri ktorej sa z tela odstránilo 20 % lamotrigínu (pozri časť 5.2).
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: iné antiepileptiká, ATC kód: N03AX09
Mechanizmus účinku
Výsledky farmakologických štúdií ukazujú, že lamotrigín je blokátor napäťovo riadených sodíkových kanálov. U kultivovaných neurónov vyvoláva od napätia závislý blok pretrvávajúcich opakovaných výbojov a zabraňuje patologickému uvoľneniu glutamátu (aminokyseliny, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri vzniku epileptických záchvatov), ako aj vzniku glutamátom-vyvolaných sálv akčných potenciálov. Tieto účinky pravdepodobne prispievajú k antikonvulzívnym vlastnostiam lamotrigínu.
Naproti tomu, mechanizmy, ktorými lamotrigín vykazuje terapeutický účinok pri bipolárnej poruche však nie sú objasnené, aj keď pravdepodobne je dôležitá interakcia s napäťovo riadenými sodíkovými kanálmi.
Farmakodynamické účinky
V testoch, ktoré hodnotia účinok liekov na centrálny nervový systém sa výsledky po podaní 240 mg lamotrigínu podaných zdravým dobrovoľníkom nelíšili od placeba, zatiaľ čo podanie 1 000 mg fenytoínu a 10 mg diazepamu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a vyvolalo subjektívne sedatívne účinky.
V inej štúdii podanie jednorazovej perorálnej 600 mg dávky karbamazepínu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a zvýšilo tepovú frekvenciu, zatiaľ čo výsledky po podaní 150 mg a 300 mg lamotrigínu sa nelíšili od placeba.
Klinická účinnosť a bezpečnosť u detí vo veku od 1 do 24 mesiacov
Účinnosť a bezpečnosť prídavnej terapie parciálnych záchvatov u pacientov vo veku od 1 do 24 mesiacov bola hodnotená v malej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii overujúcej predčasné ukončenie liečby. Liečba sa začala u 177 jedincov so schémou titrácie dávky podobnou ako u detí vo veku od 2 do 12 rokov. Vzhľadom na to, že 2 mg tablety lamotrigínu sú najnižšou dostupnou silou, štandardná schéma dávkovania bola v niektorých prípadoch počas fázy titrácie dávky upravená (napríklad sa podávala 2 mg tableta každý druhý deň, keď bola vypočítaná dávka nižšia ako 2 mg). Pre dávky, nedosiahnuteľné Lamotriginom Sandoz sú k dispozícii iné liekové formy. Sérové hladiny sa merali na konci 2. týždňa titrácie a následná dávka sa buď znížila, alebo sa nezvýšila, ak koncentrácia prekračovala 0,41 µg/ml, čo je v danom čase očakávaná koncentrácia u dospelých. Na konci 2. týždňa bolo u niektorých pacientov potrebné znížiť dávku až o 90 %. Tridsaťosem pacientov odpovedajúcich na liečbu (> 40 % zníženie frekvencie epileptických záchvatov) boli náhodne priradení buď do skupiny s placebom, alebo do skupiny, ktorá pokračovala v liečbe lamotrigínom. Podiel jedincov so zlyhaním liečby bol 84 % (16/19 jedincov) v skupine s placebom a 58 % (11/19 jedincov) v skupine s lamotrigínom. Rozdiel nebol štatisticky významný: 26,3 %, 65 %, CI 95 % -2,6 % <> 50,2 %, p=0,07.
Celkovo bolo 256 jedincov vo veku od 1 do 24 mesiacov vystavených pôsobeniu lamotrigínu v rozsahu dávky od 1 do 15 mg/kg/deň počas 72 týždňov. Bezpečnostný profil lamotrigínu u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov bol podobný ako u starších detí, s výnimkou klinicky významného zhoršenia epileptických záchvatov (>=50 %), ktoré bolo hlásené častejšie u detí mladších ako 2 roky (26 %) v porovnaní so staršími deťmi (14 %).
Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o monoterapii epileptických záchvatov súvisiacich s Lennoxovým-Gaustatovým syndrómom.
Klinická účinnosť v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou
Účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. Typu bola hodnotená v dvoch štúdiách.
Štúdia SCAB2003 bola multicentrická, dvojito zaslepená, „double-dummy“, placebom a lítiom kontrolovaná, randomizovaná, s pevne stanovenou dávkou lamotrigínu hodnotiaca dlhodobú prevenciu relapsov a rekurencie výskytu depresií a/alebo výskytu prejavov mánie u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu veľkej depresie. Po stabilizovaní s použitím monoterapie alebo prídavnej liečby lamotrigínom boli pacienti náhodne priradení do jednej z piatich liečebných skupín: lamotrigín (50, 200, 400 mg/deň), lítium (sérové hladiny od 0,8 do 1,1 mmol/l) alebo placebo, po dobu maximálne 76 týždňov (18 mesiacov). Primárny koncový ukazovateľ bol „Čas na intervenciu do epizódy zmeny nálady (TIME)“, pričom intervenciou bola ďalšia farmakoterapia alebo elektrokonvulzívna liečba (ECT). Štúdia SCAB2006 mala podobné usporiadanie ako štúdia SCAB2003, ale od štúdie SCAB2003 sa líšila v tom, že hodnotila flexibilnú dávku lamotrigínu (100 až 400 mg/deň) a zahŕňala pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu mánie. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 7.
Tabuľka 7: Súhrn výsledkov zo štúdií skúmajúcich účinok lamotrigínu v prevencii epizód zmeny nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu
Podiel pacientov bez epizódy zmeny nálady v 76. týždni |
||||||
|
Štúdia SCAB2003 Bipolárna porucha typu I |
Štúdia SCAB2006 Bipolárna porucha typu I |
||||
Kritérium pre zaradenie |
Veľká depresívna epizóda |
Veľká manická epizóda |
||||
|
Lamotrigín |
Lítium |
Placebo |
Lamotrigín |
Lítium |
Placebo |
Bez intervencie |
0,22 |
0,21 |
0,12 |
0,17 |
0,24 |
0,04 |
p-hodnota Log rank testu |
0,004 |
0,006 |
- |
0,023 |
0,006 |
- |
|
|
|
|
|
|
|
Bez depresie |
0,51 |
0,46 |
0,41 |
0,82 |
0,71 |
0,40 |
p-hodnota Log rank testu |
0,047 |
0,209 |
- |
0,015 |
0,167 |
- |
|
|
|
|
|
|
|
Bez mánie |
0,70 |
0,86 |
0,67 |
0,53 |
0,64 |
0,37 |
p-honota Log rank testu |
0,339 |
0,026 |
- |
0,280 |
0,006 |
- |
V podporných analýzach časového obdobia do prvej depresívnej epizódy a časového obdobia do prvej manicko/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy, mali pacienti liečení lamotrigínom signifikantne dlhšie časové obdobie do prvej depresívnej epizódy ako pacienti liečení placebom a liečebný rozdiel týkajúci sa časového obdobia do manicko/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy nebol štatisticky významný.
Účinok lamotrigínu v kombinácii so stabilizátormi nálady nebol dostatočne skúmaný.
Štúdia účinku lamotrigínu na vodivosť srdca
Štúdia na zdravých dobrovoľníkoch hodnotila efekt opakovanej dávky lamotrigínu (do 400 mg/deň) na vedenie srdcových vzruchov hodnotený prostredníctvom 12-zvodového EKG. Nezistil sa klinicky významný účinok lamotrigínu na QT interval v porovnaní s placebom.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Lamotrigín sa z čreva rýchlo a úplne resorbuje a nepodlieha výraznému metabolizmu prvého prechodu pečeňou. Maximálna plazmatická hladina sa dosahuje asi po 2,5 hodinách po perorálnom podaní lamotrigínu. Čas dosiahnutia maximálnej hladiny sa mierne predlžuje ak sa podáva po jedle, ale rozsah resorpcie zostáva nezmenený. Farmakokinetika je lineárna až do dávky 450 mg, čo je najvyššia jednorazová testovaná dávka. Maximálne plazmatické koncentrácie v rovnovážnom stave vykazujú značnú interindividuálnu variabilitu.
Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 55 %. Toxicita spôsobená vytesnením z tejto väzby je veľmi nepravdepodobná. Distribučný objem je 0,92 až 1,22 l/kg.
Biotransformácia
Za metabolizmus lamotrigínu sú zodpovedné UDP-glukuronyltransferázy. Lamotrigín v závislosti od dávky mierne indukuje svoj vlastný metabolizmus. Avšak neexistuje dôkaz, že lamotrigín ovplyvňuje farmakokinetiky ostatných antiepileptík a údaje dokazujú, že interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizujúcimi sa, prostredníctvom enzýmov cytochrómu P450 sú nepravdepodobné.
Eliminácia
U zdravých jedincov je zdanlivý plazmatický klírens približne 30 ml/min. Klírens lamotrigínu je predovšetkým metabolický, s následným vylučovaním glukuronidovaných metabolitov do moču. Do moču sa vylúči menej ako 10 % nezmenenej látky. Asi iba 2 % látok súvisiacich s lamotrigínom sa vylúčia stolicou.
Klírens a polčas nie sú závislé od dávky. Priemerný plazmatický polčas eliminácie u zdravých dospelých je 33 hodín (rozpätie 14 až 103 hodín). V štúdii s jedincami s Gilbertovým syndrómom bol priemerný klírens znížený o 32 % v porovnaní so zdravými kontrolami, ale hodnoty boli v rozsahu zdravej populácie.
Polčas lamotrigínu významne ovplyvňujú súčasne podávané lieky. Pri podávaní liečiv indukujúcich glukuronidáciu ako karbamazepín alebo fenytoín je priemerný polčas skrátený približne na 14 hodín a pri podávaní so samotným valproátom sa predlžuje asi na 70 hodín (pozri časť 4.2).
Linearita/nelinearita
Farmakokinetiky lamotrigínu sú lineárne do 450 mg, najvyššia testovaná jednorazová dávka.
Špeciálne skupiny pacientov
Deti
Klírens prepočítaný na telesnú hmotnosť je vyšší u detí ako u dospelých s najvyššími hodnotami u detí mladších ako päť rokov. Polčas lamotrigínu je zvyčajne kratší u detí ako u dospelých s priemernou hodnotou približne 7 hodín keď je podávaný s liekmi indukujúcimi enzýmy, ako je karbamazepín a fenytoín a zvýšený na priemerné hodnoty 45-50 hodín pri súbežnom podávaní samotného valproátu (pozri časť 4.2).
Dojčatá vo veku 2 až 26 mesiacov
U 143 pediatrických pacientov vo veku 2 až 26 mesiacov s telesnou hmotnosťou 3-16 kg bol klírens znížený v porovnaní so starším dieťaťom s rovnakou hmotnosťou užívajúcim podobné perorálne dávky na kg telesnej hmotnosti ako deti staršie ako 2 roky. Priemerný polčas bol odhadnutý na 23 hodín u detí mladších ako 26 mesiacov liečených liekmi indukujúcimi enzýmy, 136 hodín pri súbežnej liečbe valproátom a 38 hodín u jednotlivcov liečených bez induktorov/inhibítorov enzýmov. Interindividuálna variabilita perorálneho klírensu bola v skupine pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov vysoká (47 %). Predpokladané sérové koncentrácie u detí vo veku od 2 do 26 mesiacov boli zvyčajne v rovnakom rozsahu hodnôt ako u starších detí, aj keď u niektorých detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 10 kg sa pravdepodobne zistia vyššie hodnoty Cmax
Starší pacienti
Výsledky analýzy farmakokinetiky populácie vrátane mladších a starších pacientov s epilepsiou zaradených do tých istých štúdií ukázali, že klírens lamotrigínu sa signifikantne nemení. Po jednorazovom podaní klesol predpokladaný klírens o 12%, z 35 ml/min pri veku 20 rokov na 31 ml/min pri veku 70 rokov. Pokles po 48 týždňoch liečby bol 10%, z 41 na 37 ml/min medzi skupinou mladších a skupinou starších pacientov. Farmakokinetiky lamotrigínu sa študovali u 12 zdravých starších jedincov po jednorazovej dávke 150 mg. Priemerný klírens u starších pacientov (0,39 ml/min/kg) sa pohybuje v rámci rozsahu priemerných hodnôt klírensov (od 0,31 do 0,65 ml/min/kg) získaných z 9 štúdií s mladšími dospelými po jednorazových dávkach od 30 do 450 mg.
Porucha funkcie obličiek
U 12 dobrovoľníkov s chronickým renálnym zlyhaním a ďalších 6 jednotlivcov podstupujúcich hemodialýzu bola každému podávaná jednotlivá 100 mg dávka lamotrigínu. Priemerný klírens bol 0,42 ml/min/kg (chronické renálne zlyhanie), 0,33 ml/min/kg (medzi hemodialýzou) a 1,57 ml/min/kg (počas hemodialýzy), v porovnaní s 0,58 ml/min/kg u zdravých dobrovoľníkov. V priemere, približne 20 % (rozmedzie = 5,6 -35,1) množstva lamotrigínu prítomného v tele bolo eleminovaných počas 4 hodín hemodialýzou. Pre túto populáciu pacientov má počiatočná dávka lamotrigínu vychádzať z liekov užívaných súbežne, znížené udržiavacie dávky môžu byť účinné u pacientov so signifikantným funkčným poškodením obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4)
Porucha funkcie pečene
Farmakokinetická štúdia jednorazovej dávky sa uskutočnila u 24 pacientov s rôznymi stupňami poruchy funkcie pečene a u 12 zdravých kontrolných jedincov. Priemerná hodnota klírensu lamotrigínu bola 0,31 ml/min u pacientov so stupňom A, 0,24 ml/min u pacientov so stupňom B a 0,10 ml/min u pacientov so stupňom C poruchy funkcie pečene (Child-Pughova klasifikácia) v porovnaní s 0,34 ml/min u zdravých kontrol. U pacientov s miernym alebo ťažkým poškodením funkcie pečene sa majú počiatočné, zvyšujúce a udržiavacie dávky lamotrigínu znížiť (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje na základe štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne riziko pre ľudí.
V štúdiách reprodukčnej a vývojovej toxicity na hlodavcoch a králikoch sa po dávkach na úrovni podobnej predpokladanej klinickej expozícii a nižších nepozorovali teratogénne účinky, no zistilo sa zníženie hmotnosti plodu a spomalenie osifikácie kostí. Keďže vyššie hladiny expozície nebolo možné na zvieratách testovať kvôli materskej toxicite, teratogénny potenciál lamotrigínu vo vyšších ako klinických dávkach sa nezistil.
U potkanov sa pozorovala zvýšená fetálna ako aj postnatálna mortalita, keď sa lamotrigín podával počas neskorej gravidity a počas skorého postnatálneho obdobia. Tieto účinky sa pozorovali pri predpokladanej klinickej expozícii.
U juvenilných potkanov sa pri expozícii približnej dvojnásobne vyššej ako sú terapeutické expozície u dospelých ľudí pozoroval vplyv na učenie v Bielovom vodnom bludisku, mierne oneskorenie v oddelení žaluďa a predkožky a otvorení vagíny a pokles prírastku postnatálnej telesnej hmotnosti u zvierat F1 generácie.
Experimenty na zvieratách neodhalili žiadne poškodenie fertility lamotrigínom. Lamotrigín u potkanov znižoval hladiny kyseliny listovej plodu. Predpokladá sa, že deficit kyseliny listovej sa spája so zvýšeným rizikom kongenitálnych malformácií u zvierat ako aj u ľudí.
Lamotrigín vyvolal dávkovo‑závislú inhibíciu oneskoreného prúdu draslíkových kanálov hERG v ľudských embryonálnych obličkových bunkách. Hodnota IC50 bola približne deväťnásobne vyššia ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. Lamotrigín u zvierat nevyvolal predĺženie QT intervalu, a to pri expozíciách približne až dvojnásobne vyšších ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. V klinickej štúdii nemal lamotrigín klinicky významný vplyv na QT interval u zdravých dospelých dobrovoľníkov (pozri časť 5.1).
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
mikrokryštalická celulóza
povidón
sodná soľ karboxymetylškrobu A
hyprolóza
sodná soľ sacharínu
magnéziumstearát
koloidný oxid kremičitý bezvodý
príchuť čiernych ríbezlí
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Biely nepriesvitný PVC/PE/PVDC/ALU blister a PP fľaša s LDPE viečkom.
Blister: 14, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 100, 100 x 1 a 200 tabliet
PP obal: 90, 100 a 200 tabliet
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
-
Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH
Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl,
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
Reg. č.: 21/0346/05-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 26.9.2005
Dátum posledného predĺženia registrácie: 08.07.2009
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
September 2014
24