Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku,evid. č.: 2012/08886-REG, 2012/08887-REG

Písomná informácia pre používateľa

Lectazib 100 mg

Lectazib 200 mg

tvrdé kapsuly

celekoxib

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, akozačnete užívať tento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Lectazib a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Lectazib

3. Ako používať Lectazib

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Lectazib

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Lectazib a na čo sa používa

Lectazib obsahuje liečivo celekoxib. Celekoxib patrí do skupiny liekov nazývaných nesteroidové protizápalové lieky (NSAID), konkrétne do podskupiny známej ako „inhibítory cyklooxygenázy-2“.

Váš organizmus produkuje prostaglandíny, ktoré môžu spôsobovať bolesť a zápal. Pri ochoreniach akými sú reumatoidná artritída a osteoartróza vaše telo tvorí väčšie množstvo týchto látok. Celekoxib účinkuje tak, že znižuje tvorbu prostaglandínov, a tým zmierňuje bolesť a zápal.

Lectazib sa používa u dospelých na úľavu od prejavov a príznakov reumatoidnej artritídy, osteoartrózy a ankylozujúcej spondylitídy.

2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako užijete Lectazib

Neužívajte Lectazib

- ak ste alergický na celekoxib alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak ste v minulosti mali alergickú reakciu na skupinu liekov nazývaných „sulfónamidy“ (napr. na niektoré antibiotiká používané na liečbu infekcií).

• ak v súčasnosti máte vred žalúdka alebo čreva, alebo trpíte krvácaním do žalúdka alebo čriev.

• ak sa u vás v minulosti v dôsledku užívania kyseliny acetylsalicylovej alebo nejakého iného lieku proti zápalu a na zmiernenie bolesti (NSAID) objavila astma, nosové polypy, závažný opuch nosovej sliznice alebo alergická reakcia prejavujúca sa ako svrbivá kožná vyrážka, opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla, ťažkosti s dýchaním alebo sipot.

• ak ste tehotná. Ak môžete počas tejto liečby otehotnieť, musíte sa so svojím lekárom porozprávať o spôsoboch antikoncepcie (zabráneniu počatia).

• ak dojčíte.

• ak máte závažné ochorenie pečene.

• ak máte závažné ochorenie obličiek.

• ak máte zápalové ochorenie čriev, akým je ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba.

• ak trpíte srdcovým zlyhávaním, máte potvrdenú ischemickú chorobu srdca alebo mozgovocievne ochorenie, napr. ak vám zistili srdcový záchvat, cievnu mozgovú príhodu (mŕtvicu) alebo tranzitórny ischemický atak (čo je dočasné zníženie prietoku krvi mozgom, známy aj ako „mini-mŕtvica“), hrudníkovú angínu (bolesť na hrudníku) alebo upchanie ciev, ktoré privádzajú krv do srdca alebo do mozgu.

• ak máte alebo ste mali problémy s krvným obehom (ochorenie periférnych tepien) alebo ste mali operáciu na tepnách nôh.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Lectazib, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

• ak ste v minulosti mali vred žalúdka alebo čreva alebo ste trpeli krvácaním do žalúdka alebo čriev (Neužívajte Lectazib, ak v súčasnosti máte vredy alebo krvácanie do žalúdka alebo čriev).

• ak užívate kyselinu acetylsalicylovú (dokonca aj v nízkych dávkach kvôli jej ochrannému účinku na srdce).

• ak užívate lieky na zníženie tvorby krvných zrazenín (napr. warfarín).

• ak užívate Lectazib v rovnakom čase ako iné protizápalové lieky (NSAIDs), ktoré neobsahujú kyselinu acetylsalicylovú, napr. ibuprofén alebo diklofenak. Súbežnému použitiu týchto liekov sa treba vyhnúť.

• ak fajčíte, máte cukrovku, zvýšený krvný tlak alebo zvýšený cholesterol.

• ak máte ochorenie srdca, pečene alebo obličiek, váš lekár vás bude pravidelne kontrolovať.

• ak trpíte zadržiavaním tekutín (napríklad máte opuchnuté členky a chodidlá).

• ak ste dehydratovaný, napríklad v dôsledku vracania, hnačky alebo užívania močopudných liekov (diuretík, ktoré sa používajú na odstraňovanie prebytočnej vody z tela).

• ak ste v minulosti mali závažnú alergickú reakciu alebo závažnú kožnú reakciu na akékoľvek lieky.

• ak sa cítite chorý kvôli infekcii alebo si myslíte, že máte infekciu, pretože Lectazib môže maskovať prítomnosť horúčky alebo iných príznakov infekcie a zápalu.

• ak máte viac ako 65 rokov, váš lekár vás môže chcieť pravidelne kontrolovať.

Podobne ako iné NSAIDs (napr. ibuprofén alebo diklofenak), aj tento liek môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku, a preto vám váš lekár bude pravidelne kontrolovať krvný tlak.

Pri podávaní celekoxibu bolo hlásených niekoľko prípadov závažných reakcií pečene, vrátane závažného zápalu pečene, poškodenia pečene, zlyhania pečene (niektoré sa skončili smrťou alebo si vyžadovali transplantáciu pečene). V prípadoch, ktoré udávali čas vzniku týchto závažných reakcií pečene sa zistilo, že sa objavili v priebehu jedného mesiaca od začiatku liečby.

Užívanie Lectazibu môže spôsobiť, že ťažšie otehotniete. Informujte svojho lekára, ak plánujete otehotnieť alebo máte problémy s otehotnením (pozri časť Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť).

Iné lieky a Lectazib

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

• Dextrometorfán (používa sa na liečbu kašľa).

• ACE inhibítory alebo antagonisty receptorov pre angiotenzín II (používajú sa na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcového zlyhania).

• Diuretiká (používajú sa na odstraňovanie prebytočnej vody z tela).

• Flukonazol a rifampicín (používajú sa na liečbu hubových a bakteriálnych infekcií).

• Warfarín alebo iné perorálne antikoagulanciá (lieky na „riedenie krvi“, ktoré znižujú tvorbu krvných zrazenín).

• Lítium (používa sa na liečbu niektorých typov depresie).

• Iné lieky na liečbu depresie, porúch spánku, vysokého krvného tlaku alebo nepravidelného rytmu srdca.

• Neuroleptiká (používajú sa na liečbu niektorých duševných ochorení).

• Metotrexát (používa sa na liečbu reumatoidnej artritídy, psoriázy a leukémie).

• Karbamazepín (používa sa na liečbu epilepsie/záchvatov a niektorých foriem bolesti alebo depresie).

• Barbituráty (používajú sa na liečbu epilepsie/záchvatov a niektorých porúch spánku).

• Cyklosporín a takrolimus (používajú sa na potlačenie činnosti imunitného systému, napr. po transplantáciách).

Lectazib sa môže užívať súbežne s nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej (denne 75 mg alebo menej). Poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať oba lieky naraz.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Lectazib nesmú užívať ženy, ktoré sú tehotné alebo ktoré môžu otehotnieť (napr. ženy v plodnom veku, ktoré nepoužívajú spoľahlivý spôsob antikoncepcie) počas liečby. Ak otehotniete počas liečby, musíte liečbu ukončiť a požiadať svojho lekára o inú vhodnú liečbu.

Lectazib sa nesmie užívať počas dojčenia.

Lectazib môže spôsobiť, že ťažšie otehotniete (pozri časť „Upozornenia a opatrenia“).

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Musíte vedieť ako reagujete na Lectazib predtým, ako budete viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak po užití Lectazibu pociťujete závraty alebo ospalosť, neveďte vozidlá ani neobsluhujte stroje pokiaľ tieto príznaky nevymiznú.

Lectazib obsahuje laktózu (druh cukru)

Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. Ako používať Lectazib

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal vás lekár. Ak si nieste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Na vnútorné použitie.

Lectazib sa má prehltnúť vcelku a zapiť dostatočným množstvom vody (napr. jeden pohár [200 ml]). Kapsuly sa môžu užívať kedykoľvek počas dňa, s jedlom alebo bez jedla. Snažte sa však užívať každú dávku celekoxibu každý deň v rovnakom čase.

Pri osteoartróze je odporúčaná dávka 200 mg každý deň, ktorú môže váš lekár zvýšiť maximálne na 400 mg, ak je to potrebné.

Zvyčajná dávka je:

• jedna 200 mg kapsula jedenkrát denne alebo

• jedna 100 mg kapsula dvakrát denne.

Pri reumatoidnej artritíde je odporúčaná dávka 200 mg denne, ktorú môže váš lekár zvýšiť maximálne na 400 mg, ak je to potrebné.

Zvyčajná dávka je:

• jedna 100 mg kapsula dvakrát denne.

Pri ankylozujúcej spondylitíde je odporúčaná dávka 200 mg denne, ktorú môže váš lekár zvýšiť maximálne na 400 mg, ak je to potrebné.

Zvyčajná dávka je:

• jedna 200 mg kapsula jedenkrát denne alebo

• jedna 100 mg kapsula dvakrát denne.

Váš lekár vám povie, akú dávku máte užívať. Keďže riziko vzniku vedľajších účinkov spôsobujúcich problémy so srdcom sa môže zvýšiť v závislosti od dávky a dĺžky liečby, je dôležité, aby ste užívali najnižšiu dávku postačujúcu na potlačenie bolesti a Lectazib nesmiete užívať dlhšie, ako je potrebné na potlačenie príznakov. Ak si myslíte, že je účinok Lectazibu priveľmi silný alebo priveľmi slabý, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Kontaktujte svojho lekára po dvoch týždňoch od začiatku liečby, ak nepocítite žiaden prínos.

Maximálna denná dávka

Nesmiete užívať viac ako 400 mg denne celekoxibu denne (4 kapsuly Lectazibu 100 mg alebo 2 kapsuly Lectazibu 200 mg).

Problémy s obličkami alebo s pečeňou

Ak máte problémy s pečeňou alebo s obličkami, uistite sa, že váš lekár o tom vie, pretože môžete potrebovať nižšiu dávku.

Starší ľudia, najmä tí, ktorí majú telesnú hmotnosť nižšiu ako 50 kg

Ak máte viac ako 65 rokov a predovšetkým ak vážite menej ako 50 kg, váš lekár vás môže chcieť prísnejšie sledovať.

Použitie u detí a dospievajúcich

Lectazib je určený len pre dospelých, nie je určený na použitie u detí.

Ak užijete viac Lectazibu, ako máte

Nesmiete užiť viac kapsúl, ako vám povie váš lekár. Ak užijete priveľa kapsúl, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo choďte do nemocnice a svoj liek si vezmite so sebou.

Ak zabudnete užiť Lectazib

Ak zabudnete užiť kapsulu, užite ju hneď, ako si na to spomeniete. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Lectazib

Náhle ukončenie liečby Lectazibom môže viesť k zhoršeniu vašich príznakov. Neprestaňte užívať Lectazib, pokiaľ vám to nepovie váš lekár. Váš lekár vám môže povedať, aby ste dávku znižovali počas niekoľkých dní predtým, ako Lectazib úplne prestanete užívať.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liekmôže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky uvedené nižšie sa vyskytli u pacientov s artritídou užívajúcich celekoxib. Vedľajšie účinky označené hviezdičkou (*) uvedené nižšie sa vyskytli častejšie u pacientov užívajúcich celekoxib na prevenciu polypov hrubého čreva. Pacienti v týchto štúdiách užívali celekoxib vo vyšších dávkach dlhšiu dobu.

Prestaňte užívať Lectazib a ihneď informujte svojho lekára, ak máte:

• alergickú reakciu, ako je kožná vyrážka, opuch tváre, piskoty pri dýchaní alebo ťažkosti pri dýchaní.

• srdcové problémy, ako je bolesť na hrudníku.

• závažnú bolesť žalúdka alebo akékoľvek príznaky krvácania do žalúdka alebo čriev, ako sú čierna alebo krvou sfarbená stolica alebo vracanie krvi.

• kožnú reakciu, ako je vyrážka, pľuzgiere alebo odlupovanie kože.

• zlyhanie pečene (príznaky môžu zahŕňať nauzeu (pocit na vracanie), hnačku, žltačku (vaša koža alebo očné bielka zožltnú).

Veľmi časté: môžu postihnúť viac ako 1 z 10 používateľov:

• vysoký krvný tlak*

Časté: môžu postihnúť 1 až 10 zo 100 používateľov:

• infarkt myokardu*

• nahromadenie tekutiny v tele s opuchmi členkov, nôh a/alebo rúk

• infekcie močového traktu

• dýchavičnosť*, sinusitída (zápal prínosových dutín, infekcia prínosových dutín, upchané alebo bolestivé prínosové dutiny), upchaný nos alebo nádcha, zapálené hrdlo, kašeľ, prechladnutie, príznaky podobné chrípke

• závraty, poruchy spánku

• vracanie*, bolesť žalúdka, hnačka, porucha trávenia, plynatosť

• vyrážka, svrbenie

• stuhnutosť svalstva

• ťažkosti s prehĺtaním*

• zhoršenie existujúcej alergie

Menej časté: môžu postihnúť 1 až 10 z 1 000 používateľov:

• mozgová mŕtvica*

• zlyhanie srdca, palpitácie (búšenie srdca), zrýchlenie srdcového tepu

• zhoršenie existujúceho vysokého krvného tlak.

• nezvyčajné hodnoty pečeňových krvných testov

• nezvyčajné hodnoty obličkových krvných testov

• anémia (zmeny v počte červených krviniek, ktoré môžu spôsobiť únavu a dýchavičnosť)

• úzkosť, depresia, únava, ospanlivosť, pocit mravčenia (brnenie)

• vysoké hladiny draslíka v krvi (môžu spôsobiť nauzeu (pocit na vracanie), únavu svalovú slabosť alebo palpitácie)

• zhoršené alebo rozmazané videnie, zvonenie v ušiach, bolesť a vredy v ústach, problémy so sluchom*

• zápcha, grganie, zápal žalúdka (porucha trávenia, bolesť žalúdka alebo vracanie), zhoršenie zápalu žalúdka alebo čriev

• kŕče nôh

• svrbivá vyrážka (žihľavka)

Zriedkavé: môžu postihnúť 1 až 10 z 10 000 používateľov:

• vredy (krvácajúce) žalúdka, pažeráka alebo čriev; alebo pretrhnutie (ruptúra) čreva (môže zapríčiniť bolesť žalúdka, horúčku, nauzeu (pocit na vracanie), vracanie, upchanie čreva), tmavá alebo čierna stolica, zápal pažeráka (môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním), zápal pankreasu (môže viesť k bolesti žalúdka)

• znížený počet bielych krviniek (ktoré pomáhajú chrániť telo pred infekciou) a krvných doštičiek (zvýšená možnosť krvácania a modrín)

• problémy s koordinovaním svalových pohybov

• pocit zmätenosti, poruchy chuti

• zvýšená citlivosť na svetlo

• vypadávanie vlasov

Neznáme: frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov:

• krvácanie do mozgu zapríčiňujúce smrť

• závažná alergická reakcia (vrátane potenciálne fatálneho anafylaktického šoku), ktoré môžu zapríčiniť kožné vyrážky, opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, piskot alebo ťažkosti s dýchaním, ťažkosti pri prehĺtaní

• krvácanie do žalúdka alebo čriev (môže spôsobiť krv v stolici alebo vracanie), zápal čriev alebo hrubého čreva, nauzea (pocit na vracanie)

• závažné kožné reakcie ako je Stevensov-Johnsonov syndróm, exfoliatívna dermatitída a toxická epidermálna nekrolýza (môže zapríčiniť vyrážky, pľuzgiere alebo odlupovanie kože) a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (červená opuchnutá plocha s početnými malými pľuzgierikmi)

• oneskorená alergická reakcia s možnými príznakmi ako je vyrážka, opuch tváre, horúčka, zdurenie žliaz a nezvyčajné výsledky testov (napr. pečeň, krvné bunky (eozinofília, typ zvýšeného počtu bielych krviniek))

• zlyhanie pečene, poškodenie pečene a závažný zápal pečene (niekedy smrteľný alebo vyžadujúci transplantáciu pečene). Príznaky môžu zahŕňať nauzeu (pocit na vracanie), hnačku, žltačku (žlté zafarbenie kože alebo očí), tmavý moč, bledú stolica, mimovoľné krvácanie, svrbenie alebo zimnicu

• problémy s obličkami (možné zlyhanie obličiek, zápal obličiek)

• krvné zrazeniny v cievach pľúc. Príznaky môžu zahŕňať dýchavičnosť, náhlu ostrú bolesť pri dýchaní alebo kolaps

• nepravidelný tep

• meningitída (zápal mozgových blán a miechy)

• halucinácie

• zhoršenie epilepsie (možný častejší výskyt a/alebo závažné záchvaty)

• zápal ciev (môže zapríčiniť horúčku, bolesť, červené škvrny na koži)

• upchanie tepny alebo žily v oku spôsobujúce čiastočnú alebo úplnú stratu videnia, zápal spojovky, krvácanie do oka

• zníženie počtu červených a bielych krviniek a krvných doštičiek (môže spôsobiť únavu, miernu tvorbu modrín, časté krvácanie z nosa a zvýšené riziko infekcií)

• bolesť na hrudníku

• poruchy čuchu

• sfarbenie kože (modriny), bolesť a slabosť svalov, bolesť kĺbov

• poruchy menštruácie

• bolesť hlavy, návaly horúčavy

• nízka hladina sodíka v krvi (môžu spôsobiť stratu chuti do jedla, bolesť hlavy, nauzeu (pocit na vracanie), kŕče a slabosť svalov)

V klinických štúdiách nesúvisiacich s artritídou alebo inými artritickými stavmi sa pri užívaní celekoxibu v dávke 400 mg denne po dobu 3 rokov vyskytli nasledujúce vedľajšie účinky:

Časté: môžu postihnúť 1 až 10 zo 100 používateľov:

• problémy so srdcom: angína (bolesť na hrudi)

• problémy so žalúdkom: syndróm dráždivého čreva (môže zahŕňať bolesť žalúdka, hnačku, poruchy trávenia, plynatosť)

• obličkové kamene (ktoré môžu zapríčiniť bolesť žalúdka alebo bolesť chrbta, krv v moči), problémy s močením

• zvýšenie hmotnosti

Menej časté: môžu postihnúť 1 až 10 z 1 000 používateľov:

• hlboká venózna trombóza (krvné zrazeniny zvyčajne v nohách, ktoré môžu spôsobiť bolesť, opuch alebo začervenanie lýtka alebo problémy s dýchaním)

• žalúdočné problémy: žalúdočná infekcia (môže zapríčiniť podráždenie a vredy žalúdka a čriev).

• zlomeniny dolných končatín

• herpes zoster (pásový opar), kožné infekcie, ekzém (suchá svrbivá vyrážka), zápal pľúc (infekcie hrudníka (možný kašeľ, horúčka, ťažkosti s dýchaním)

• zákal v oku zapríčiňujúci rozmazané alebo zhoršené videnie, závrat (vertigo) vzhľadom na problémy vnútorného ucha, bolestivé, zapálené alebo krvácajúce ďasná, bolesť v ústach

• nadmerné močenie počas noci, krvácanie zo zlatej žily/hemoroidov, častý pohyb čriev

• tukové hrudky na koži alebo na iných miestach (lipómy), ganglióm – uzlinová cysta (neškodný opuch na alebo okolo kĺbov a šliach na rukách alebo nohách), ťažkosti pri rozprávaní, nezvyčajné alebo ťažké krvácanie z pošvy, bolesť prsníkov

• vysoké hladiny sodíka v krvi

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľku. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Lectazib

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a škatuľke po EXP.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Lectazib obsahuje

- Liečivo je celekoxib.

Každá 100 mg tvrdá kapsula Lectazibu 100 mg obsahuje 100 mg celekoxibu.

Každá 200 mg tvrdá kapsula Lectazibu 200 mg obsahuje 200 mg celekoxibu.

- Ďalšia zložky (pomocné látky) sú: nátriumlauryldulfát, monohydrát laktózy, krospovidón, povidón K 29-32, magnéziumstearát. Telo kapsuly obsahuje: oxid titaničitý (E171), želatína, nátriumlaurylsulfát. Potlač obsahuje: šelak, indigokarmín (E132) (100 mg kapsula) alebo žltý oxid železitý (E172) (200 mg kapsula).

Ako vyzerá Lectazib a obsah balenia

Lectazib 100 mg tvrdé kapsuly sú tvrdé želatínové kapsuly pozostávajúce s bielej nepriehľadnej čiapočky s modrým pruhom a bieleho tela, obrátenou potlačou „100“ na modrom pruhu, obsahujúce biely granulovaný prášok.

Lectazib 200 mg tvrdé kapsuly sú tvrdé želatínové kapsuly pozostávajúce s bielej nepriehľadnej čiapočky so žltým pruhom a bieleho tela, obrátenou potlačou „200“ na žltom pruhu, obsahujúce biely granulovaný prášok.

Lectazib 100 mg tvrdé kapsuly sú balené v priehľadných alebo bielych nepriehľadných PVC/hliníkových blistroch, balenie obsahuje 10, 20, 25, 30, 40, 50, 60 alebo 100 kapsúl.

Lectazib 200 mg tvrdé kapsuly sú balené v priehľadných alebo bielych nepriehľadných PVC/hliníkových blistroch, balenie obsahuje 10, 20, 25, 30, 50, 60 alebo 100 kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Actavis Group PTC ehf., Reykjavikurvegur 76-78, 220 Hafnarfjordur, Island

Výrobca

Balkanpharma-Dupnitsa AD, 3 Samokovsko Shosse Str., Dupnitsa 2600, Bulharsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)

pod nasledovnými názvami:

Dánsko: Lectazib

Česká republika: Lectazib 100 mg, Lectazib 200 mg

Nemecko: Lectazib 100 mg Hartkapseln, Lectazib 200 mg Hartkapseln

Španielsko: Lectazib 100 mg cápsulas duras EFG, Lectazib 200 mg cápsulas duras EFG

Francúzsko: Lectazib 100 mg, gélule, Lectazib 200 mg, gélule

Írsko: Lectazib 100mg Hard Capsules, Lectazib 200mg Hard capsules

Island: Lectazib

Taliansko: Lectazib

Malta: Lectazib 100 mg, Lectazib 200 mg

Holandsko: Lectazib 100 mg, capsules hard, Lectazib 200 mg, capsules hard

Portugalsko: Lectazib

Rumunsko: Lectazib 100 mg capsule, Lectazib 200 mg capsule

Slovenská republika: Lectazib 100 mg, Lectazib 200 mg

Veľká Británia: Lectazib 100mg, 200mg, capsules, hard

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovanáv marci 2014.

Schválený text k rozhodnutiu o registrácii lieku,evid. č.: 2012/08886-REG, 2012/08887-REG

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Lectazib 100 mg

Lectazib 200 mg

tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 100 mg tvrdá kapsula obsahuje 100 mg celekoxibu.

Každá 200 mg tvrdá kapsula obsahuje 200 mg celekoxibu.

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá 100 mg tvrdá kapsula obsahuje 24,20 mg monohydrátu laktózy.

Každá 200 mg tvrdá kapsula obsahuje 48,40 mg monohydrátu laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula

Lectazib 100 mg tvrdé kapsuly sú tvrdé želatínové kapsuly pozostávajúce s bielej nepriehľadnej čiapočky s modrým pruhom a bieleho tela, obrátenou potlačou „100“ na modrom pruhu, obsahujúce biely granulovaný prášok.

Lectazib 200 mg tvrdé kapsuly sú tvrdé želatínové kapsuly pozostávajúce s bielej nepriehľadnej čiapočky so žltým pruhom a bieleho tela, obrátenou potlačou „200“ na žltom pruhu, obsahujúce biely granulovaný prášok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Symptomatická úľava pri liečbe osteoartrózy, reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy.

Rozhodnutie predpísať selektívny COX-2 inhibítor má vychádzať z hodnotenia celkového rizika pre individuálneho pacienta (pozri časti 4.3 a 4.4).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Keďže kardiovaskulárne riziko celekoxibu sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť najnižšia účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho odpoveď na liečbu sa majú pravidelne prehodnocovať, najmä u pacientov s osteoartrózou (pozri časti 4.3, 4.4, 4.8 a 5.1).

Dávkovanie

Osteoartróza

Zvyčajná odporúčaná denná dávka je 200 mg užívaná raz denne alebo v dvoch rozdelených dávkach. U niektorých pacientov s nedostatočnou úľavou od príznakov, môže zvýšená dávka 200 mg dvakrát denne zvýšiť účinnosť. V prípade, že sa po dvoch týždňoch nezvýši terapeutický prínos liečby, majú sa zvážiť iné terapeutické možnosti.

Reumatoidná artritída

Odporúčaná začiatočná dávka je 200 mg užívaná v dvoch rozdelených dávkach. V prípade potreby sa môže neskôr zvýšiť dávka na 200 mg dvakrát denne. V prípade, že sa po dvoch týždňoch nezvýši terapeutický prínos liečby, majú sa zvážiť iné terapeutické možnosti.

Ankylozujúca spondylitída

Odporúčaná denná dávka je 200 mg užívaná raz denne alebo v dvoch rozdelených dávkach. U niektorých pacientov s nedostatočnou úľavou od príznakov môže zvýšenie dávky na 400 mg raz denne alebo v dvoch rozdelených dávkach zvýšiť účinnosť. V prípade, že sa po dvoch týždňoch nezvýši terapeutický prínos liečby, majú sa zvážiť iné terapeutické možnosti.

Maximálna odporúčaná denná dávka je 400 mg pre všetky indikácie.

Starší ľudia (65 rokov)

Tak ako u mladších dospelých, má sa použiť začiatočná dávka 200 mg denne. Dávka sa môže neskôr podľa potreby zvýšiť na 200 mg dvakrát denne. Obzvlášť opatrne sa má postupovať u starších ľudí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 50 kg (pozri časti 4.4a 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s preukázaným stredne ťažkým poškodením pečene s hodnotou sérového albumínu 25 ‑ 35 g/l sa má liečba začať polovicou odporúčanej dávky. Skúsenosti u týchto pacientov sú obmedzené na cirhotických pacientov (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Skúsenosti s celekoxibom u pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením obličiek sú obmedzené, preto musia byť títo pacienti liečení s opatrnosťou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Pacienti s nízkou aktivitou CYP2C9 (slabí metabolizéri)

U pacientov, u ktorých je známe alebo sa očakáva, že majú slabú aktivitu CYP2C9 založenú na genotypizácii alebo predchádzajúcej anamnéze s inými substrátmi CYP2C9, sa má celekoxib podávať s opatrnosťou z dôvodu zvýšeného rizika nežiaducich účinkov závislých od dávky. Má sa zvážiť redukcia dávky na polovicu najnižšej odporúčanej dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Celekoxib nie je určený na použitie u detí.

Bezpečnosť a účinnosť Lectazibu u detí neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Na vnútorné použitie.

Lectazib sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

- Precitlivenosť na sulfonamidy.

- Aktívny peptický vred alebo gastrointestinálne (GI) krvácanie.

- Pacienti, u ktorých sa vyskytla astma, akútna rinitída, nosové polypy, angioneurotický edém, urtikária alebo iné reakcie podobné alergii po podaní kyseliny acetylsalicylovej alebo nesteroidových antiflogistík (NSAIDs) vrátane inhibítorov COX‑2 (cyklooxygenázy‑2).

- V gravidite a u žien vo fertilnom veku, ak nepoužívajú účinnú antikoncepčnú metódu (pozri časť 4.5). Preukázalo sa, že celekoxib spôsobil malformácie u dvoch skúmaných druhov zvierat (pozri časti 4.6 a 5.3). Nie je známe potenciálne riziko v gravidite u ľudí, ale nemožno ho vylúčiť.

- Dojčenie (pozri časti 4.6 a 5.3).

- Ťažká porucha funkcie pečene (sérový albumín <25 g/l alebo Childovo-Pughovo skóre ≥10).

- Pacienti s odhadovaným klírensom kreatinínu <30 ml/min.

- Zápalové ochorenie čriev.

- Kongestívne srdcové zlyhávanie (NYHA II-IV).

- Potvrdená ischemická choroba srdca, ochorenie periférnych artérií a/alebo cerebrovaskulárne ochorenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov liečených celekoxibom sa vyskytli komplikácie v hornej časti gastrointestinálneho traktu [perforácie, vredy alebo krvácanie (PUBs)], niektoré z nich s fatálnym následkom. Opatrnosť sa odporúča pri liečbe pacientov s vysokým rizikom vývoja gastrointestinálnych komplikácií pri NSAIDs; u starších ľudí, pacientov užívajúcich súčasne akékoľvek iné NSAIDs alebo kyselinu acetylsalicylovú alebo u pacientov s predošlým gastrointestinálnym ochorením v anamnéze, ako je vred či GI krvácanie.

K ďalšiemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych nežiaducich účinkov celekoxibu (gastrointestinálne ulcerácie alebo iné gastrointestinálne komplikácie) dochádza, keď sa celekoxib podáva súčasne s kyselinou acetylsalicylovou (aj v nízkych dávkach). Významný rozdiel v GI bezpečnosti medzi liečbou selektívnymi COX‑2 inhibítormi + kyselinou acetylsalicylovou v porovnaní s NSAIDs + kyselinou acetylsalicylovou nebol v dlhodobých klinických štúdiách preukázaný (pozri časť 5.1).

Súbežnému používaniu celekoxibu a iných NSAID, ako kyselina acetylsalicylová, sa treba vyhnúť.

Zvýšený počet závažných kardiovaskulárnych príhod, najmä infarktu myokardu, sa vyskytol v dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii u osôb so sporadickými adenomatóznymi polypmi, ktorí boli liečení celekoxibom v dávkach 200 mg dvakrát denne a 400 mg dvakrát denne v porovnaní s placebom (pozri časť 5.1).

Keďže kardiovaskulárne riziko celekoxibu sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť najnižšia účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho odpoveď na liečbu sa musia pravidelne prehodnocovať, najmä u pacientov s osteoartrózou (pozri časti 4.2, 4.3, 4.8 a 5.1).

Pacienti s významnými rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych príhod (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) majú byť liečení celekoxibom až po starostlivom zvážení (pozri časť 5.1). COX-2 selektívne inhibítory nie sú náhradou kyseliny acetylsalicylovej v profylaxii tromboembolickej kardiovaskulárnej choroby, pretože nemajú vplyv na krvné doštičky. Preto sa antitrombocytárna liečba nemá ukončiť (pozri časť 5.1).

Ako pri iných liekoch, o ktorých je známe, že inhibujú syntézu prostaglandínov, sa aj u pacientov užívajúcich celekoxib pozorovala retencia tekutín a edémy. Preto sa celekoxib musí používať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou srdcového zlyhávania, s poruchou funkcie ľavej komory srdca alebo s hypertenziou a u pacientov s už prítomnými edémami z inej príčiny, pretože inhibícia syntézy prostaglandínov môže viesť k zhoršeniu funkcie obličiek a k retencii tekutín. Opatrnosť sa tiež vyžaduje u pacientov užívajúcich diuretiká alebo s iným rizikom hypovolémie.

Ako všetky NSAIDs, aj celekoxib môže spôsobiť začiatok hypertenzie alebo zhoršenie pre-existujúcej hypertenzie, čo môže spôsobiť zvýšenie výskytu kardiovaskulárnych príhod. Preto sa má tlak krvi starostlivo monitorovať na začiatku a počas celej liečby.

Zmenená funkcia obličiek alebo pečene a najmä srdcová dysfunkcia sú oveľa pravdepodobnejšie u starších ľudí, a preto musia byť títo pacienti pod zodpovedajúcim lekárskym dohľadom.

NSAIDs, vrátane celekoxibu, môžu zapríčiniť renálnu toxicitu. V klinickom skúšaní celekoxib preukazoval podobné účinky na obličky ako nesteroidové antiflogistiká použité ako komparátor. Pacienti, ktorí majú vysoké riziko renálnej toxicity, sú takí, ktorí majú poruchu funkcie obličiek, srdcové zlyhávanie, pečeňovú dysfunkciu, ktorí užívajú diuretiká,ACE inhibítory alebo antagonisty receptorov angiotenzínu II alebo sú starší ľudia (pozri časť 4.5). Týchto pacientov treba počas liečby celekoxibom starostlivo monitorovať.

Počas liečby celekoxibom sa vyskytlo niekoľko prípadov ťažkých hepatálnych reakcií vrátane fulminantnej hepatitídy (niektoré s fatálnym dôsledkom), hepatálnej nekrózy a hepatálneho zlyhania (niektoré s fatálnym dôsledkom alebo vyžadujúcim transplantáciu pečene). Medzi týmito prípadmi hlásenými na začiatku liečby sa väčšina ťažkých nežiaducich hepatálnych príhod vyvinula počas jedného mesiaca po začatí liečby celekoxibom (pozri časť 4.8).

Ak počas liečby dôjde u pacienta k zhoršeniu ktorejkoľvek z vyššie uvedených funkcií orgánových systémov, majú sa vykonať potrebné opatrenia a má sa zvážiť ukončenie liečby celekoxibom.

Celekoxib inhibuje enzým CYP2D6. Hoci nie je silným inhibítor tohto enzýmu, u individuálne dávkovo titrovaných liekov, ktoré sú metabolizované enzýmom CYP2D6, môže byť nevyhnutná redukcia dávky (pozri časť 4.5).

Pacienti, ktorí majú nízku aktivitu CYP2C9, sa majú liečiť s opatrnosťou (pozri časť 5.2).

Závažné kožné reakcie, niektoré z nich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy boli hlásené veľmi zriedkavo v spojitosti s používaním celekoxibu (pozri časť 4.8). Zdá sa, že najvyššie riziko týchto reakcií je u pacientov na začiatku liečby, vo väčšine prípadov nastupuje reakcia počas prvého mesiaca liečby. Závažné reakcie z precitlivenosti (vrátane anafylaxie, angioedému a liekovej vyrážky s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS alebo hypersenzitívny syndróm) boli hlásené u pacientov užívajúcich celekoxib (pozri časť 4.8). Zvýšené riziko závažných kožných reakcií alebo riziko reakcií z precitlivenosti môžu mať pacienti s alergiou na sulfónamidy alebo alergiou na akýkoľvek liek v anamnéze (pozri časť 4.3). Celekoxib sa musí vysadiť pri prvom príznaku precitlivenosti. Pri prvom objavení sa kožnej vyrážky, slizničných lézií alebo akéhokoľvek iného príznaku precitlivenosti sa má liečba celekoxibom ukončiť.

Celekoxib môže maskovať horúčku a iné príznaky zápalu.

Závažné príhody krvácania sa vyskytli u pacientov so súbežnou liečbou warfarínom. Opatrne sa má postupovať pri kombinovaní celekoxibu s warfarínom a inými perorálnymi antikoagulanciami (pozri časť 4.5).

Tvrdé kapsuly Lectazibu obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými vrodenými problémami galaktózovej intolerancie, s laponským deficitom laktázy alebo s glukózo‑galaktózovou malabsorpciou nesmú tento liek užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Antikoagulačná aktivita sa musí monitorovať, obzvlášť počas prvých dní po začatí liečby celekoxibom alebo pri zmenách dávky celekoxibu, u pacientov užívajúcich warfarín alebo iné antikoagulanciá, pretože takíto pacienti majú zvýšené riziko krvácavých komplikácií. Preto sa musí pacientom užívajúcim perorálne antikoagulanciá starostlivo monitorovať ich protrombínový čas INR, obzvlášť počas prvých dní po začatí liečby celekoxibomalebo pri zmenách dávky celekoxibu (pozri časť 4.4).

Boli hlásené príhody krvácania, niektoré z nich smrteľné, v súvislosti s predĺžením protrombínového času u pacientov, najmä u starších ľudí užívajúcich celekoxib súčasne s warfarínom.

NSAIDs môžu znižovať účinok diuretík a antihypertenzív. Tak ako pri NSAIDs, riziko akútnej renálnej insuficiencie, ktorá je zvyčajne reverzibilná, môže byť zvýšené u niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. dehydratovaní pacienti, pacienti užívajúci diuretiká alebo starší pacienti), keď sa ACE inhibítory alebo antagonisty receptorov pre angiotenzín II podávajú v kombinácii s NSAIDs vrátane celekoxibu (pozri časť 4.4). Preto sa má táto kombinácia podávať s opatrnosťou, obzvlášť u starších ľudí. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začatí sprievodnej liečby, ako aj ďalej v pravidelných intervaloch.

V 28-dňovej klinickej štúdii u pacientov s hypertenziou v štádiu I a II užívajúcich lizinopril neviedlo podanie celekoxibu v dávke 200 mg dvakrát denne (BID) v porovnaní s liečbou placebom ku klinicky signifikantnému zvýšeniu stredného denného systolického alebo diastolického tlaku krvi, hodnoteného použitím 24-hodinového ambulantného monitorovania tlaku krvi. Medzi pacientami liečenými celekoxibom v dávke 200 mg BID, 48 % pacientov bolo považovaných za neodpovedajúcich na lizinopril v čase finálnej klinickej návštevy (definované ako diastolický tlak krvi 90 mmHg alebo zvýšenie diastolického tlaku krvi  10 % v porovnaní so základnou hodnotou) v porovnaní s 27 % pacientov liečených placebom; tento rozdiel bol štatisticky signifikantný.

Súbežné podávanie NSAIDs a cyklosporínu alebo takrolímusu pravdepodobne zvyšuje nefrotoxický účinok cyklosporínu a takrolímusu. Pri súbežnom podávaní celekoxibu a niektorého z týchto liekov sa musí monitorovať renálna funkcia.

Celekoxib sa môže používať s nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej, ale nie je náhradou kyseliny acetylsalicylovej v kardiovaskulárnej profylaxii. V predložených štúdiách, tak ako pri iných NSAIDs, sa zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo iných gastrointestinálnych komplikácií preukázalo pri súčasnom podávaní celekoxibu s kyselinou acetylsalicylovou v nízkych dávkach v porovnaní s používaním samotného celekoxibu (pozri časť 5.1).

Farmakokinetické interakcie

Účinky celekoxibu na iné lieky

Celekoxib je inhibítor CYP2D6. Počas liečby celekoxibom bola priemerná plazmatická koncentrácia CYP2D6 substrátu dextrometorfánu zvýšená o 136 %. Plazmatické koncentrácie liekov, ktoré sú substrátmi pre tento enzým, sa môžu zvýšiť, ak sa súčasne používa celekoxib. Lieky metabolizované CYP2D6 sú napríklad antidepresíva (tricyklické aj SSRI), neuroleptiká, antiarytmiká, atď. Dávka individuálne dávkovo titrovaných substrátov CYP2D6 si môže vyžadovať zníženie po začatí liečby celekoxibomalebo zvýšenie po ukončení liečby celekoxibom.

In vitro štúdie preukázali určitý potenciál celekoxibu inhibovať metabolizmus katalyzovaný CYP2C19. Klinický význam tohto in vitro nálezu nie je známy. Lieky, ktoré sú metabolizované CYP2C19, sú napríklad diazepam, citalopram a imipramín.

V interakčnej štúdii celekoxib nemal klinicky významné účinky na farmakokinetiku perorálnych kontraceptív (1 mg norethisterónu/ 35 µg etinylestradiolu).

Celekoxib neovplyvňuje farmakokinetiku tolbutamidu (substrát CYP2C9) alebo glibenklamidu v klinicky významnom rozsahu.

U pacientov s reumatoidnou artritídou nemal celekoxib štatisticky významný účinok na farmakokinetiku (plazmatický alebo renálny klírens) metotrexátu (v reumatologických dávkach). Avšak pri kombinovaní týchto dvoch liekov sa musí zvážiť adekvátne monitorovanie toxicity súvisiacej s metotrexátom.

Súčasné podávanie celekoxibuv dávke 200 mg dvakrát denne so 450 mg lítia dvakrát denne zdravým osobám viedlo k priemernému zvýšeniu C_max lítia o 16 % a AUC lítia o 18 %. Preto po začatí alebo ukončení podávania celekoxibu je potrebné pacientov liečených lítiom starostlivo monitorovať.

Účinky iných liekov na celekoxib

U osôb, ktoré majú nízku aktivitu CYP2C9 a prejavuje zvýšená systémová expozícia na celekoxib, súbežná liečba inhibítormi CYP2C9 môže mať za následok ďalšie zvýšenia v expozícii celekoxibu. Týmto kombináciám sa treba vyhnúť u osôb so známou nízkou aktivitou CYP2C9 (pozri časti 4.2 a 5.2).

Keďže celekoxib je prevažne metabolizovaný CYP2C9, u pacientov liečených flukonazolom sa má používať polovica odporúčanej dávky. Súčasné používanie celekoxibu v jednorazovej dávke 200 mg a silného inhibítora CYP2C9 flukonazolu v dávke 200 mg raz denne viedlo k priemernému zvýšeniu C_max celekoxibu o 60 % a zvýšeniu AUC o 130 %. Súčasné používanie induktorov CYP2C9, ako sú rifampicín, karbamazepín a barbituráty, môže plazmatické koncentrácie celekoxibu znižovať.

U ketokonazolu alebo antacíd sa nepozorovalo ovplyvnenie farmakokinetiky celekoxibu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku celekoxibu. Štúdie na zvieratách (potkanoch a králikoch) preukázali reprodukčnú toxicitu vrátane malformácií (pozri časti 4.3 a 5.3). Možnosť rizika u ľudí v gravidite nie je známe, ale nemožno ho vylúčiť. Celekoxib, tak ako iné lieky inhibujúce syntézu prostaglandínov, môže spôsobiť inerciu maternice a predčasné uzavretie ductus arteriosus počas posledného trimestra. celekoxibje kontraindikovaný počas gravidity a u žien, ktoré môžu otehotnieť (pozri časti 4.3 a 4.4). Ak žena otehotnie počas liečby, celekoxib sa musí vysadiť.

Laktácia

Celekoxib sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov v koncentráciách podobných plazmatickým. Podávanie celekoxibu limitovanému počtu dojčiacich žien preukázalo veľmi malé vylučovanie celekoxibu do materského mlieka. Ženy, ktoré užívajú celekoxib nesmú dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacienti, ktorí pri užívaní celekoxibu pociťujú závraty, vertigo alebo ospanlivosť, sa majú vyvarovať vedeniu vozidiel a obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa tried orgánových systémov a kategórie frekvencie výskytu v tabuľke 1 odrážajú údaje z nasledujúcich zdrojov:

• Nežiaduce účinky hlásené u pacientov s osteoartrózou a reumatoidnou artritídou s výskytom vyšším než 0,01 % a vyšším ako bol hlásený pre placebo počas 12‑placebom a/alebo aktívne kontrolovaných klinických skúšaniach počas 12 týždňov s celekoxibom v dávke od 100 mg do 800 mg. V ďalších štúdiách používajúcich neselektívne NSAID komparátory bolo priemerne 7 400 pacientov s artritídou liečených celekoxibom dennými dávkami do 800 mg, vrátane asi 2300 pacientov liečených 1 rok alebo dlhšie. Nežiaduce reakcie pozorované s celekoxibom v týchto ďalších štúdiách boli konzistentné s tými, ktoré sa pozorovali u pacientov s osteoartrózou a reumatoidnou artritídou uvedené v tabuľke 1.

• Nežiaduce reakcie hlásené s výskytom väčším než placebo pre osoby liečené celekoxibom v dávke 400 mg denne v dlhodobých skúšaniach prevencie polypov trvajúcich 3 roky (APC a PreSAP skúšania, pozri časť 5.1 Kardiovaskulárna bezpečnosť – dlhodobé štúdie zahŕňajúce osoby so sporadickými adenomatóznymi polypmi).

• Nežiaduce reakcie zo sledovaní po uvedení lieku na trh spontánne hlásené počas obdobia, v ktorom  70 miliónov pacientov bolo liečených celekoxibom (rôzne dávky, trvanie a indikácie). Pretože nie všetky nežiaduce reakcie boli hlásené držiteľovi rozhodnutia o registrácii a zahrnuté do databázy nežiaducich reakcií, výskyt týchto reakcií sa nedá spoľahlivo určiť.

Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach a prieskumoch s celekoxibom (MedDRA preferované termíny)1,2
			Adverse Drug Reaction Frequency
Veľmi časté (≥ 1/10)	Časté (≥ 1/100 až < 1/10)	Menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100)		Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000)	Neznáme (z dostupných údajov) (skúsenosti po uvedení na trh)3
Infekcie a nákazy
	sinusitída, infekcia horných dýchacích ciest, infekcia močových ciest
Poruchy krvi a lymfatického systému
		anémia		leukopénia, trombocytopénia	pancytopénia
Poruchy imunitného systému
	zhoršenie alergie				závažné alergické reakcie, anafylaktický šok, anafylaxia
Poruchy metabolizmu a výživy
		hyperkaliémia
Psychické poruchy
	nespavosť	anxieta, depresia, únava		zmätenosť	halucinácie
Poruchy nervového systému
	závraty, hypertónia	parestézia, somnolencia, mozgový infarkt1		ataxia, porucha chuti	bolesť hlavy, zhoršenie epilepsie, aseptická meningitída, strata chuti, strata čuchu, fatálna intrakraniálna hemorágia
Poruchy oka
		rozmazané videnie			konjunktivitída, okulárna hemorágia, oklúzia retinálnej tepny alebo žily
Poruchy ucha a labyrintu
		tinnitus, hypoakúzia1
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
	Infarkt myokardu1	zlyhanie srdca, palpitácie, tachykardia			arytmia
Poruchy ciev
hypertenzia1		zhoršenie hypertenzie			začervenanie, vaskulitída, pľúcna embólia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
	faryngitída, rinitída, kašeľ, dyspnoe1				bronchospazmus
Poruchy gastrointestinálneho traktu
	bolesť brucha, hnačka, dyspepsia, flatulencia, vracanie1 , dysfágia1	zápcha, grganie, gastritída, stomatitída, zhoršenie gastrointestinálneho zápalu		duodenálne, žalúdočné, ezofageálne, črevné ulcerácie a ulcerácie hrubého čreva, perforácia čreva, ezofagitída, meléna, pankreatitída	nauzea, gastrointestinálne krvácanie, kolitída/zhoršenie kolitídy
Poruchy pečene a žlčových ciest
		abnormálna funkcia pečene, zvýšenie hodnôt ALT a AST		zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov	zlyhanie pečene (niekedy fatálne alebo vyžadujúce transplantáciu), fulminantná hepatitída (niekedy s fatálnym následkom, nekróza pečene, hepatitída, žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	vyrážka, pruritus	urtikária		alopécia, fotosenzitivita	ekchymóza, bulózna erupcia, exfoliatívna dermatitída, erythema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, lieková vyrážka s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) alebo syndróm precitlivenosti, angioedém, akútna generalizovaná exantematózna pustulóza
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
		kŕče nôh			artralgia, myozitída
Poruchy obličiek a močových ciest
		zvýšenie hodnôt kreatinínu, zvýšenie hodnôt močoviny v krvi			akútne renálne zlyhanie, intersticiálna nefritída, hyponatriémia
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
					menštruačná porucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
	príznaky podobné chrípke, periférny edém/retencia tekutín				bolesť na hrudníku
1 Nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytli v skúšaniach prevencie polypov, reprezentované osobami liečenými celekoxibom v dávke 400 mg denne v 2 klinických skúšaniach trvajúcich do 3 rokov (APC a PreSAP skúšania). Nežiaduce reakcie uvedené pre skúšania prevencie polypov sú iba tie, ktoré boli predtým zistené v sledovaniach po uvedení lieku na trh alebo sa vyskytli častejšie než v skúšaniach artritídy. 2 Navyše nasledujúce predtým neznáme nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytli v skúšaniach prevencie polypov reprezentované osobami liečenými celekoxibom v dávke 400 mg denne v 2 klinických skúšaniach v trvaní do 3 rokov (APC, PreSAP): Časté: angína pektoris, syndróm dráždivého čreva, nefrolitiáza, zvýšenie kreatinínu v krvi, benígna hyperplázia prostaty, zvýšenie hmotnosti. Menej časté: helicobacter infekcie, herpes zoster, eryzipel, bronchopneumónia, zápal labyrintu, infekcie gingívy, lipóm, opacity v sklovci, hemorágia spojovky, hĺbková venózna trombóza,, dysfónia, hemoroidálna hemorágia, zvýšená črevná peristaltika, ulcerácie v ústach, alergická dermatitída, ganglión, noktúria, vaginálna hemorágia, citlivosť prsníkov, fraktúra dolných končatín, zvýšenie sodíka v krvi. 3 Nežiaduce reakcie spontánne hlásené do databázy sledovania bezpečnosti počas obdobia, v ktorom  70 miliónov pacientov bolo liečených celekoxibom (rôzne dávky, trvanie a indikácie). Ako výsledok, výskyt týchto reakcií sa nedá spoľahlivo určiť. Nežiaduce reakcie uvedené pre populáciu po uvedení lieku na trh sú iba tie, ktoré nie sú uvedené pre skúšania artritídy alebo prevencie polypov.

Konečné údaje (posudzované) z APC a PreSAP skúšaní u pacientov liečených celekoxibom v dávke 400 mg denne počas 3 rokov (spoločné údaje z obidvoch skúšaní; pozri časť 5.1, ktorá sa týka výsledkov z jednotlivých skúšaní), percentuálny podiel pre placebo pri infarkte myokardu bol 7,6 prípadov na 1 000 pacientov (menej časté), pre placebo pri mŕtvici (druhy nie sú určené) sa nepozoroval.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Nie sú žiadne klinické skúsenosti s predávkovaním. Jednorazové dávky až do 1 200 mg a viacnásobné dávky do 1 200 mg dvakrát denne boli podávané zdravým dobrovoľníkom počas 9 dní bez klinicky významných nežiaducich účinkov. V prípade podozrenia na predávkovanie sa musí poskytnúť vhodná podporná liečebná starostlivosť, napr. vyprázdnenie obsahu žalúdka, lekársky dohľad a v prípade potreby zaviesť symptomatickú liečbu. Vzhľadom k pevnej väzbe na bielkoviny je nepravdepodobné, že liek možno účinne odstrániť z organizmu dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká, koxiby; ATC kód: M01AH01

Celekoxibje v rozsahu klinickej dávky (200 – 400 mg denne) perorálny selektívny inhibítor cyklooxygenázy-2 (COX-2). V tomto rozsahu dávok nebola u zdravých dobrovoľníkov pozorovaná štatisticky významná inhibícia COX-1 (posudzovaná ex vivoako inhibícia tvorby tromboxánu B₂[TxB₂]).

Cyklooxygenáza je zodpovedná za tvorbu prostaglandínov. Identifikovali sa dve izoformy, COX-1 a COX-2. COX-2 je izoforma enzýmu, u ktorej sa preukázalo, že je indukovaná prozápalovými stimulmi a predpokladá sa aj jej primárna zodpovednosť za syntézu prostaglandínových mediátorov bolesti, zápalu a horúčky. COX-2 sa zúčastňuje ovulácie, implantácie a uzatvorenia ductus arteriosus,regulovania renálnych funkcií a funkcií centrálneho nervového systému (vyvolanie horúčky, vnímanie bolesti a kognitívne funkcie). Môže mať aj istú úlohu pri hojení vredov. U človeka bola izoforma COX-2 identifikovaná v tkanivách v okolí gastrických vredov, ale jej vzťah k hojeniu vredov nebol stanovený.

Rozdiel v antitrombocytárnej aktivite medzi niektorými COX-1 inhibujúcimi NSAIDs a COX-2 selektívnymi inhibítormi môže mať klinický význam u pacientov s rizikom tromboembolických reakcií. COX-2 selektívne inhibítory znižujú tvorbu systémového (a tým pravdepodobne aj endoteliálneho) prostacyklínu bez ovplyvnenia tromboxanu krvných doštičiek.

Celekoxib je diaryl-substituovaný pyrazol, chemicky podobný iným nearylamínovým sulfonamidom (napr. tiazidy, furosemid), ktorý sa však líši od arylamínových sulfonamidov (napr. sulfametoxazol a iné sulfonamidové antibiotiká).

Od dávky závislý účinok na tvorbu TxB₂ sa pozoroval po vysokých dávkach celekoxibu. Avšak v sérii malých štúdií s viacnásobnými dávkami 600 mg celekoxibu dvakrát denne (trojnásobok najvyššej odporúčanej dávky) u zdravých osôb nemal celekoxib žiadny účinok na agregáciu krvných doštičiek alebo čas krvácania v porovnaní s placebom.

Uskutočnili sa viaceré štúdie potvrdzujúce účinnosť a bezpečnosť v liečbe osteoartrózy, reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy. Celekoxibbol hodnotený v liečbe zápalu a bolesti pri osteoartróze kolena a bedra približne u 4 200 pacientov užívajúcich placebo alebo celekoxib počas 12 týždňov. Hodnotil sa tiež v liečbe zápalu a bolesti pri reumatoidnej artritíde približne u 2 100 pacientov užívajúcich placebo alebo celekoxib počas 24 týždňov. Celekoxib podávaný v denných dávkach 200 mg ‑ 400 mg poskytoval úľavu od bolesti počas 24 hodín od začiatku užívania. V klinických štúdiách s placebom a aktívnym komparátorom trvajúcich až 12 týždňov bol celekoxib hodnotený v symptomatickej liečbe ankylozujúcej spondylitídy u 896 pacientov. Celekoxib v týchto štúdiách v dávkach 100 mg dvakrát denne, 200 mg raz denne, 200 mg dvakrát denne a 400 mg raz denne potvrdil signifikantné zlepšenie bolestivosti, celkovej aktivity ochorenia a funkčného stavu u ankylozujúcej spondylitídy.

Bolo vykonaných päť randomizovaných dvojito-zaslepených kontrolovaných štúdií s plánovanou endoskopiou hornej časti gastrointestinálneho traktu približne u 4 500 pacientov bez počiatočnej ulcerácie (dávky celekoxibu 50 mg – 400 mg dvakrát denne). 12 týždňové endoskopické štúdie s celekoxibom (100 mg - 800 mg denne) boli spojené so signifikantne nižším rizikom gastroduodenálnych vredov v porovnaní s naproxénom (1 000 mg denne) a ibuprofénom (2 400 mg denne). Údaje boli v porovnaní s diklofenakom (150 mg denne) rozporné. V dvoch 12-týždňových štúdiách nebolo percento pacientov s endoskopickými gastroduodenálnymi ulceráciami významne odlišné medzi placebom a celekoxibomv dávkach 200 mg dvakrát denne a 400 mg dvakrát denne.

V prospektívnej dlhodobej štúdii bezpečnosti (v trvaní 6 až 15 mesiacov, CLASS štúdia) dostávalo 5 800 pacientov s osteoartrózou a 2 200 pacientov s reumatoidnou artritídou 400 mg celekoxibu dvakrát denne (štvornásobok odporúčaných dávok pre osteoartrózu a dvojnásobok pre reumatoidnú artritídu), ibuprofén 800 mg trikrát denne alebo diklofenak 75 mg dvakrát denne (oba v terapeutických dávkach). 22 % zaradených pacientov užívalo súčasne nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej ( 325 mg/deň) predovšetkým ako kardiovaskulárnu profylaxiu. V hlavnom konečnom cieli, ktorým boli komplikované vredy (definované ako gastrointestinálne krvácanie, perforácia alebo obštrukcia) nebol signifikantný rozdiel medzi celekoxibom a ibuprofénom alebo diklofenakom. Tiež v skupine s kombináciou NSAIDs nebol štatisticky významný rozdiel u komplikovaných vredov (relatívne riziko 0,77; 95 % I.S. 0,41 - 1,46; na základe celého trvania štúdie). Výskyt komplikovaných a symptomatických vredov, ktorý bol kombinovaným cieľom, bol signifikantne nižší v skupine s celekoxibom v porovnaní so skupinou s NSAIDs, relatívne riziko 0,66; 95 % I.S. 0,45 - 0,97, ale nebol signifikantný rozdiel medzi celekoxibom a diklofenakom. Pacienti užívajúci celekoxib a súčasne nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej mali štvornásobne vyšší výskyt komplikovaných vredov v porovnaní s pacientami užívajúcimi samotný celekoxib. Výskyt klinicky signifikantných poklesov hemoglobínu ( 2 g/dl) potvrdených pri opakovanom testovaní bol signifikantne nižší u pacientov užívajúcich celekoxib v porovnaní so skupinou s NSAIDs, relatívne riziko 0,29; 95 % I.S. 0,17 - 0,48. Preukazne nižší výskyt týchto príhod s celekoxibom sa udržoval s použitím kyseliny acetylsalicylovej alebo bez nej.

V prospektívnej randomizovanej 24 týždňovej štúdii bezpečnosti u pacientov, ktorí boli vo veku  60 rokov alebo mali v anamnéze gastroduodenálne vredy (užívatelia ASA vylúčení) bolo percento pacientov so znížením hladiny hemoglobínu ( 20 g/l) a/alebo hematokritu ( 10 %), definovaného alebo predpokladaného GI pôvodu, nižšie u pacientov liečených celekoxibom 200 mg dvakrát denne (N=2 238) v porovnaní s pacientami liečenými diklofenakom SR 75 mg dvakrát denne plus omeprazol 20 mg jedenkrát denne (N2 246) (0,2 % vs. 1,1 % pre definovaný GI pôvod, p=0,004; 0,4 % vs. 2,4 % pre predpokladaný GI pôvod, p=0,0001). Výskyt klinicky manifestovaných GI komplikácií, ako sú perforácia, obštrukcia alebo hemorágia bol veľmi nízky bez rozdielov medzi liečebnými skupinami (4‑5/skupina).

Kardiovaskulárna bezpečnosť – dlhodobé štúdie zahŕňajúce osoby so sporadickými adenomatóznymi polypmi

Boli vykonané dve štúdie, ktoré zahŕňali osoby so sporadickým adenomatóznymi polypmi, s celekoxibom. Boli to APC skúšanie (Adenoma Prevention with Celecoxib, APC) a PreSAP skúšanie (Prevention of Spontaneous Adenomatous Polyps). V APC skúšaní sa zistilo dávkovo závislé zvýšenie v zloženom koncovom ukazovateli kardiovaskulárneho úmrtia, infarktu myokardu alebo mŕtvice (posudzovaná) s celekoxibom v porovnaní s placebom počas viac ako 3 rokov liečby. PreSAP skúšanie nepreukázalo štatisticky signifikantné zvýšenie rizika pre ten istý zložený koncový ukazovateľ.

V APC skúšaní boli relatívne riziká porovnávané s placebom pre zložený koncový ukazovateľ (posudzovaný) kardiovaskulárneho úmrtia, infarktu myokardu alebo mŕtvicu nasledovné 3,4 (95 % CI 1,4-8,5) s celekoxibom v dávke 400 mg dvakrát denne a 2,8 (95 % CI 1.1‑7,2) s celekoxibom v dávke 200 mg dvakrát denne. Kumulatívne pomery pre tento zložený koncový ukazovateľ po viac ako 3 rokoch boli 3,0 % (20/671 osôb) a 2,5 % (17/685 osôb) v porovnaní ku 0,9 % (6/679 osôb) pre placebo. Zvýšenia pre obidve skupiny s dávkami celekoxibu v porovnaní s placebom boli hlavne vzhľadom na zvýšený výskyt infarktu myokardu.

V PreSAP skúšaní, relatívne riziko porovnávané s placebom pre ten istý zložený koncový ukazovateľ (posudzovaný) bolo 1,2 (95 % CI 0,6-2,4) s celekoxibom v dávke 400 mg jedenkrát denne porovnávané s placebom. Kumulatívne pomery pre tento zložený koncový ukazovateľ po viac ako 3 rokoch liečby boli 2,3 % (21/933 osôb) a 1,9 % (12/628 osôb). Výskyt infarktu myokardu (posudzovaný) bol 1,0 % (9/933 osôb) s celekoxibom v dávke 400 mg jedenkrát denne a 0,6 % (4/628) s placebom.

Údaje z tretej dlhodobej štúdie, ADAPT ( The Alzheimer´s Disease Anti-inflammatory Prevention Trial) nepreukázali signifikantné zvýšenie kardiovaskulárneho rizika s celekoxibom v dávke 200 mg dvakrát denne v porovnaní s placebom. Výskyt infarktu myokardu bol 1,1 % (8/717 osôb) s celekoxibom v dávke 200 mg dvakrát denne a 1,2 % (13/1070 pacientov) s placebom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Celekoxibsa dobre absorbuje a dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie približne po 2 ‑ 3 hodinách. Podávanie s jedlom (s vysokým obsahom tukov) spomaľuje absorpciu asi o 1 hodinu.

Celekoxibsa z organizmu eliminuje predovšetkým metabolizmom. Menej ako 1 % podanej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme močom. Interindividuálna variabilita po expozícii celekoxibom je asi 10-násobná. V rozsahu terapeutického dávkovania vykazuje celekoxib dávkovo a časovo nezávislú farmakokinetiku. Celekoxib má pri terapeutickej plazmatickej koncentrácii asi 97 %-nú väzbu na plazmatické bielkoviny a neviaže sa prednostne na erytrocyty. Eliminačný polčas je 8 - 12 hodín. Rovnovážne plazmatické koncentrácie sa dosahujú približne do 5 dní liečby. Farmakologicky účinná je východisková látka. Jej hlavné metabolity nájdené v obehu nemajú detegovateľnú COX-1 ani COX-2 aktivitu.

Celekoxibsa metabolizuje predovšetkým prostredníctvom cytochrómu P450 2C9. Zistili sa tri metabolity, neaktívne ako COX-1 alebo COX-2 inhibítory v ľudskej plazme, a to primárny alkohol, zodpovedajúca kyselina karboxylová a jej glukuronidové konjugáty.

Aktivita cytochrómu P450 2C9 je redukovaná u jednotlivcov s genetickým polymorfizmom vedúcim k redukcii enzymatickej aktivity ako u jednotlivcov s homozygotným polymorfizmom pre CYP2C9*3.

Vo farmakokinetickej štúdii celekoxibu v dávke 200 mg podanej jedenkrát denne zdravým dobrovoľníkom s genotypom buď CAP2C9*1/*1, CYP2C9*1/*3 alebo CYP2C9*3/*3 bol medián C_max a AUC 0-24 celekoxibu na 7. deň priemerne 4-násobný a 7-násobný u osôb s genotypom CYP2C9*3/*3 v porovnaní s inými genotypmi. V troch samostatných jednodávkových štúdiách zahŕňajúcich celkovo 5 osôb s genotypom CYP2C9*3/*3 zvýšila jedna dávka AUC 0-24 priemerne 3‑násobne v porovnaní ku normálnym metabolizérom. Očakáva sa, že frekvencia hemozygotného genotypu *3/*3 je 0,3-1,0 % medzi rozdielnymi etnickými skupinami.

U pacientov, u ktorých je známe alebo sa očakáva, že majú slabú aktivitu CYP2C9 (slabí metabolizéri) založenú na predchádzajúcej anamnéze/skúsenosti s inými substrátmi CYP2C9, sa má celekoxib podávať s opatrnosťou (pozri časť 4.2).

Nezistili sa klinicky významné rozdiely vo farmakokinetických parametroch celekoxibu medzi staršou americkou černošskou populáciou a belochmi.

Staršie ženy (>65 rokov) majú plazmatickú koncentráciu celekoxibu zvýšenú približne o 100 %.

V porovnaní s osobami s normálnou funkciou pečene majú pacienti s miernym poškodením pečene zvýšenie C_max celekoxibu priemerne o 53 % a AUC priemerne o 26 %. Zodpovedajúce hodnoty u pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene boli 41 % a 146 %. Metabolická kapacita u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením najlepšie korelovala s hodnotami ich albumínov. U pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene (sérový albumín 25 - 35 g/l) sa má liečba začať polovicou odporúčanej dávky. Pacienti s ťažkým poškodením pečene (sérový albumín < 25 g/l) sa neskúmali, a preto je celekoxib v tejto skupine pacientov kontraindikovaný.

S celekoxibom u pacientov s poškodením obličiek je len málo skúseností. Farmakokinetika celekoxibu sa neskúmala u pacientov s poškodením obličiek, významné zmeny sú však u týchto pacientov nepravdepodobné. Preto sa pri liečbe pacientov s poškodením obličiek odporúča opatrnosť. Ťažké poškodenie obličiek je kontraindikáciou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Konvenčné štúdie embryofetálnej toxicity preukázali od dávky závislý výskyt diafragmatickej hernie u potkaních plodov a kardiovaskulárnych malformácií u králičích plodov pri systémových hodnotách voľného celekoxibu približne 5-krát (potkan) a 3-krát (králik) vyšších, než sa dosahujú pri maximálnej odporúčanej dennej dávke pre človeka (400 mg). Diafragmatická hernia sa vyskytla aj v štúdii peri‑a postnatálnej toxicity u potkanov, vystavených expozícii počas obdobia organogenézy. V druhej štúdii pri najmenšej systémovej expozícii, kedy sa táto anomália vyskytla u jedného zvieraťa, bola odhadovaná hraničná hodnota v porovnaní s maximálnou odporúčanou dennou dávkou u ľudí trikrát vyššia.

U zvierat viedla expozícia celekoxibom v štádiu skorého embryonálneho vývoja k preimplantačným a postimplantačným stratám. Predpokladá sa, že tieto účinky súvisia s inhibíciou syntézy prostaglandínov.

Celekoxib sa vylučoval do materského mlieka potkanov. V peri- a postnatálnych štúdiách u potkanov sa pozorovala toxicita u mláďat.

Predklinické údaje založené na konvenčných štúdiách genotoxicity alebo karcinogenity nepreukázali pre ľudí žiadne osobitné riziko okrem tých, ktoré sú uvedené v iných častiach Súhrnu charakteristických vlastností lieku. V dvojročnej štúdii toxicity sa u samcov potkanov po vysokých dávkach pozoroval vzostup neadrenálnej trombózy.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsuly

nátriumlaurylsulfát

monohydrát laktózy

krospovidón

povidón K 29-32

magnéziumstearát

Telo kapsuly:

želatína

oxid titaničitý (E171)

nátriumlaurylsulfát

Potlač 100 mg tvrdej kapsuly

modrý atrament TekPrint SB-6018 obsahujúci:

šelak

indigokarmín ( E132)

Potlač 200 mg tvrdej kapsuly:

zlatý atrament TekPrint SB-3002 obsahujúci:

šelak

žltý oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Lectazib 100 mg tvrdé kapsuly sú balené v priehľadných alebo bielych nepriehľadných PVC/hliníkových blistroch, balenie obsahuje 10, 20, 25, 30, 40, 50, 60 alebo 100 kapsúl.

Lectazib 200 mg tvrdé kapsuly sú balené v priehľadných alebo bielych nepriehľadných PVC/hliníkových blistroch, balenie obsahuje 10, 20, 25, 30, 50, 60 alebo 100 kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjordur

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Lectazib 100 mg: 29/0131/14-S

Lectazib 200 mg:29/0132/14-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2014