PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV. Č. 2106/4586

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Legalon 140

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

1 kapsula obsahuje liečivo:

Cardui mariae fructus extractum siccum (suchý extrakt z plodov rastliny Silybum mariánske) 173,0-186,7 mg, čo zodpovedá silymarinum (silymarín) 140 mg prepočítaného na silibininum (silibinín) (extrakčné činidlo: etylacetát > 96-7%).

Pomocné látky, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

kapsuly

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Toxické poškodenie pečene: podporná liečba u pacientov s chronickými zápalovými ochoreniami pečene alebo pečeňovou cirhózou.

Pokiaľ lekár neurčí inak, na začiatku liečby a vo vážnych prípadoch sa podáva 1 kapsula 3-krát denne. Udržiavacia dávka je 1 kapsula 2-krát denne.

Kapsuly treba zapiť dostatočným množstvom tekutiny.

4.3. Kontraindikácie

Nie sú známe.

4.4. Špeciálne upozornenia

Žiadne.

4.5. Liekové a iné interakcie

Nie sú doposiaľ známe.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie

Skúsenosti týkajúce sa používania Legalonu 140 počas ťarchavosti a dojčenia nie sú dostupné. Z tohto dôvodu ho má lekár predpisovať, iba aj existujú jednoznačné dôvody na jeho používanie.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Nie je známe.

4.8. Nežiaduce účinky

Príležitostne bol zaznamenaný mierny laxatívny účinok, dyspeptické problémy, výnimočne alergické reakcie.

4.9.Predávkovanie

a) Príznaky a symptómy otravy

Neboli pozorované.

b) Liečba otráv

Nie je známe špecifické antidotum. Odporúčajú sa symptomatické opatrenia.

4. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: hepatikum

ATC kód: A05BA

Antitoxická účinnosť silymarínu bola dokázaná na pokusoch so zvieratami v početných modeloch poškodenia pečene, napr. pri otravách jedmi muchotrávky faloidínom a amantínom, s lantanidmi, chloridom uhličitým, galaktozamínom, tioacetamínom a hepatotoxickým vírusom žaby FV3. Terapeutický účinok sylimarínu sa pripisuje faktu, že látka má viac účinných miest alebo mechanizmov účinku. Silymarín má schopnosť pohlcovať voľné radikály a má antiperoxidázovú aktivitu. Patofyziologický pochod peroxidácie lipidov, ktorý je zodpovedný za poškodenie bunkových membrán, sa pri podaní silymarínu preruší alebo mu predíde. V pečeňových bunkách, ktoré prekonali poškodenie, silymarín stimuluje proteosyntézu a normalizuje metabolizmus fosfolipidov. Celkový efekt je stabilizácia bunkových membrán a zábrana až prevencia úniku komponentov z porušených pečeňových buniek (napr. transamináz). Silymarín zabraňuje niektorým hepatatotoxickým substanciám (jed z muchotrávky hľúznatej) vstúpiť do bunky.

Vzostup proteosyntézy pomocou silymarínu je spôsobený stimuláciou RNA polymerázy I, enzýmom umiesteným v jadre bunky. To vedie k zvýšenej tvorbe ribozomálnej RNA a štrukturálne a funkčné proteíny (enzýmy) sú takto syntetizované vo väčších množstvách. Výsledkom je vzostup reparačnej aktivity a regeneratívnych schopností pečene.

5.2.Farmakokinetické vlastnosti

Hlavnou zložkou silymarínu je silibinín. Klinické pozorovania ukazujú, že po absorpcii v tráviacom trakte je vylučovaný hlavne prostredníctvom žlče (až 80 % absorbovaného množstva).

Metabolity produktu sú hlavne glukuronidy a sulfáty v žlči. Je možná reabsorpcia silibinínu po jeho dekonjugácii. Silibinín potom vstupuje do enterohepatálneho obehu, ako ukázali pokusy na zvieratách. Ako by sa dalo očakávať z jeho vylučovania prevažne žlčou (miesto účinku: pečeň), hladiny v krvi a vylučovanie obličkami je malé. Absorpčný polčas je 2,2 hod a polčas eliminácie 6,3 hod. Ak sa Legalon podáva v terapeutických dávkach (140 mg silymarínu 3x denne) sú hladiny silibinínu v žlči rovnaké po jednotlivej i po opakovaných dávkach. Tieto údaje dokazujú, že nedochádza ku kumulácii v organizme. Pri opakovanom podávaní silymarínu v dávkach 140 mg 3-krát denne vylučovanie žlčou dosiahne konštantné hodnoty.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti lieku

Silymarín má výnimočne nízku toxicitu, a preto je možné ho bezpečne podávať v terapeutických dávkach dlhodobo.

Akútna toxicita

Jednorazové perorálne podanie silymarínu potkanom a myšiam sa ukázalo prakticky netoxické a možno povedať, že hodnota LD₅₀ je > 2000 mg/kg.

Chronická toxicita

Pri dlhodobých štúdiách v trvaní do 12 mesiacoch sa perorálne podávala potkanom dávka 2500 mg/kg a psom dávka 1200 mg/kg silymarínu. Ani laboratórne ukazovatele, ani výsledky pitiev nepoukázali na žiadne toxické účinky.

Reprodukčná toxicita

Fertilné štúdie u potkanov a králikov, spolu so štúdiami prenatálnej, perinatálnej a postnatálnej toxicity, nepoukázali na škodlivý účinok počas všetkých štádií reprodukcie (pri maximálnej dávke 2500 mg/kg). Silymarín nevykazoval žiadne dôkazy teratogénneho potenciálu.

Mutagenicita

In vitro a in vivo štúdie mali negatívne výsledky.

Karcinogenicita

Náležité štúdie u hlodavcov neboli vykonané.

4. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

polysorbatum 80, povidonum, mannitolum, carboxymethylamylum, magnesii stearas, ferri oxidum rubrum E 172, ferri oxidum nigrum E 172, titanii dioxidum E 171, gelatina, natrii laurilsulphas

Nie sú známe.

3 roky

Žiadne.

PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľov, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 20, 30, 50, 60 a 100 kapsúl, klinické balenie 2000 kapsúl (20 x 100)

Na perorálne použitie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCll

MADAUS GmbH, Kolín nad Rýnom, Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

80/0342/01-S

8. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE:

29.10.2001/

8. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Apríl 2008