Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05387

Písomná informácia pre používateľa

Lisinopril-ratiopharm^5 mg

Lisinopril-ratiopharm^10 mg

Lisinopril-ratiopharm^20 mg

Tablety

(Dihydrát lizinoprilu)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy. Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Lisinopril-ratiopharm a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Lisinopril-ratiopharm

3. Ako užívať Lisinopril-ratiopharm

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Lisinopril-ratiopharm

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Lisinopril-ratiopharm a na čo sa používa

Lizinopril patrí do skupiny liečiv, nazývaných ACE inhibítory. Tie spôsobujú relaxáciu krvných ciev, čo pomáha srdcu ľahšie prečerpávať cez ne krv. Toto pomáha znižovať krvný tlak a zlepšovať funkciu srdca. Môže to spomaliť aj poškodzovanie obličiek u pacientov s cukrovkou.

Lekár vám predpísal Lisinopril-ratiopharm, aby liečil jeden z týchto stavov:

• vysoký krvný tlak

• ochorenie srdca. Znamená to, že srdce nepracuje tak dobre, ako by malo, a to aj vtedy, ak nemáte nijaké príznaky

• ak ste mali srdcovú príhodu (infarkt myokardu)

• ak máte popri cukrovke (vysokej hladine cukru v krvi) problémy s obličkami.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Lisinopril-ratiopharm

Neužívajte Lisinopril-ratiopharm

• ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.

• ak ste alergický na lizinopril, na ktorékoľvek podobné liečivo (ACE inhibítory) alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6). Alergické reakcie zahŕňajú problémy s dýchaním alebo prehĺtaním, opuchy rúk, tváre, pier, jazyka alebo hrdla.

• ak ste tehotná viac ako 3 mesiace. (Je tiež lepšie sa vyhnúť užívaniu Lisinoprilu-ratiopharm na začiatku tehotenstva ‑ pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“),

• ak ste prekonali angioneurotický edém (náhly opuch pier a tváre, krku, tiež rúk a nôh, dusenie alebo chrapľavosť) nesúvisiaci s liečbou ACE inhibítormi.

Upozornenia a opatrenia

Predtým ako začnete užívať Lisinopril-ratiopharm, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

• ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

• blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) (tiež známe ako sartany – napríklad valsartan, telmisartan, irbesartan), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cuktovkou.

• aliskiren

• ak máte nejaké ochorenie srdcových chlopní, angínu pektoris (bolesť na hrudi) alebo ste mali mozgovú príhodu,

• ak máte problémy s obličkami,

• ak sa podrobujete dialýze alebo LDL aferéze,

• ak držíte diétu s nízkym príjmom soli, užívate doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík,

• ak sa podrobíte desenzitizačnej liečbe v dôsledku alergie (t.j. liečbe, ktorá zmierňuje prejavy alergie),

• ak máte nízky krvný tlak (môžete to pociťovať ako slabosť alebo závraty),

• ak ste mali niekedy alergickú reakciu, ktorá vám spôsobila ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, opuch rúk, tváre, pier, jazyka alebo hrdla.

Úvodná dávka môže spôsobiť väčší pokles krvného tlaku, ako je pokles, ktorý sa dosahuje pri pokračovaní liečby. Môžete to pocítiť ako slabosť alebo závraty, pričom vám pomôže, ak si vtedy ľahnete. Ak máte obavy, povedzte to svojmu lekárovi.

Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Lisinopril-ratiopharm sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva, a ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, nesmiete ho užívať, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto štádiu tehotenstva (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Lisinopril-ratiopharm“.

Iné lieky a Lisinopril-ratiopharm

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Najvýznamnejšie sú:

– diuretiká (lieky na odvodnenie),

– lieky používané na liečbu cukrovky,

– lieky používané na liečbu depresie,

– NSAID (nesteroidné antireumatiká používané na liečbu zápalu kĺbov alebo svalových bolestí, ako napríklad indometacín),

– lítium (používané na liečbu depresie),

– iné lieky používané pri problémoch so srdcom,

‑ zlato.

Ak idete do nemocnice, informujte zdravotnícky personál a najmä anesteziológa (ak máte ísť na operáciu), že užívate Lisinopril-ratiopharm. Informujte aj vášho zubára, a to ešte predtým, ako vám pred zubárskym výkonom podá anestetikum.

Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia, ak užívate blokátor receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Lisinopril-ratiopharm“ a „Upozornenia a opatrenia“).

Lisinopril-ratiopharm a jedlo, nápoje a alkohol

Tablety môžete užiť s jedlom alebo nalačno.

Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Zvyčajne vám váš lekár odporučí, aby ste ukončili užívanie lieku Lisinopril-ratiopharm pred tým, ako otehotniete alebo len čo zistíte, že ste tehotná, a odporučí vám užívať iný liek namiesto Lisinoprilu-ratiopharm. Lisinopril-ratiopharm sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak tehotenstvo trvá viac ako 3 mesiace, pretože ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva, môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa.

Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, keď dojčíte alebo začínate dojčiť. Lisinopril-ratiopharm sa neodporúča dojčiacim matkám a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný typ liečby, najmä ak je vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Nepredpokladá sa, že by Lisinopril-ratiopharm ovplyvnil vašu schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, avšak môže sa u vás vyskytnúť závrat alebo únava. Nevykonávajte také činnosti, ktoré vyžadujú špeciálnu pozornosť, ak neviete, ako na vás liek vplýva.

3. Ako užívať Lisinopril-ratiopharm

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár.Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť pohárom vody. Tablety môžete užiť s jedlom alebo nalačno. Snažte sa užívať tablety v rovnakom čase každý deň.

Pri vysokom krvnom tlaku

Odporúčaná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Lekár vám môže zvýšiť dávku, ak má pocit, že žiadaný účinok sa ešte nedostavil. Zvyčajná dlhodobo užívaná dávka je 20 mg jedenkrát denne.

Pri ochoreniach srdca

Odporúčaná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa môže postupne zvyšovať (každé 2 týždne), aby sa zvládli príznaky srdcového zlyhania.

Po srdcovej príhode (infarkte myokardu)

Odporúčaná úvodná dávka je 5 mg, ktorá sa môže ďalej zvýšiť na dávku 10 mg jedenkrát denne.

Pri problémoch súvisiacich s cukrovkou

Liečba sa zvyčajne začína dávkou 10 mg jedenkrát denne. Odporúčaná dlhodobo užívaná dávka je 20 mg jedenkrát denne.

Mnohí pacienti užívajú Lisinopril-ratiopharmna prevenciu rozvoja závažných problémov, teda nielen na riešenie problémov, ktoré už existujú. Preto i keď sa cítite dobre, neprestaňteužívať tablety, ak vám to neodporučí lekár.

Použitie u detí s vysokým krvným tlakom vo veku od 6 do 16 rokov

Odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a 5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou hmotnosťou 50 kg a viac.

Dávkovanie má byť individuálne upravené do maximálnej dennej dávky 20 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a do maximálnej dennej dávky 40 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou 50 kg a viac.

U detí so zníženou funkciou obličiek sa má zvážiť nižšia úvodná dávka alebo predlžený interval dávkovania.

Užívanie Lisinoprilu-ratiopharm sa neodporúča deťom pri iných ochoreniach, ako je vysoký krvný tlak.

Lisinopril-ratiopharm sa neodporúča podávať deťom vo veku do 6 rokov, ani deťom so závažnou poruchou činnosti obličiek.

Ak užijete viac Lisinoprilu-ratiopharm, ako máte

Ak ste náhodou užili viac tabliet, ako vám predpísal lekár,ihneď kontaktujte svojho lekára alebo lekárnika.

Ak zabudnete užiť Lisinopril-ratiopharm

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Ak zabudnete užiť dávku v správnom čase, užite ju čo najskôr po tom, ako si na to spomeniete. Ďalej pokračujete ako predtým.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liekmôže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Časté vedľajšie účinky zahŕňajú: závrat, bolesť hlavy, nízky krvný tlak, hnačku, vracanie, problémy s obličkami a kašeľ.

K menej častým vedľajším účinkom patria: zmeny nálady, zmenená citlivosť, závrat, poruchy chuti a spánku, infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárna príhoda, búšenie srdca, rýchla činnosť srdca, Raynaudov fenomén, nádcha, nevoľnosť, bolesti brucha, ťažkosti s trávením, vyrážka, svrbenie, impotencia, únava alebo slabosť (strata sily), zvýšená hladina močoviny v krvi, zvýšené hladiny sérového kreatinínu, vzostup pečeňových enzýmov, zvýšená hladina draslíka v krvi.

Zriedkavé vedľajšie účinky zahŕňajú: syndróm neprimeranom vylučovaní antidiuretického hormónu (SIADH), zmätenosť, suchosť v ústach, obličkové problémy, zväčšenie prsnej žľazy u mužov, precitlivenosť/opuch: opuch tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana, žihľavku, ťažkú poruchu funkcie obličiek, akútne zlyhanie obličiek, stratu vlasov a psoriázu. Navyše sa môžu vyskytnúť zmeny niektorých buniek alebo častí vo vašej krvi. Je možné, že vám lekár občas odoberie vzorky krvi, aby mohol posúdiť, či Lisinopril-ratiopharm má nejaký vplyv na vašu krv. Tieto zmeny sa niekedy prejavia ako únava alebo bolesť hrdla.

Veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť nadmerné poškodzovanie červených krviniek, nízka hladina cukru v krvi, zúženie dýchacích ciest, zápal prinosových dutín, alergický zápal zubného lôžka/pľúcnych mechúrikov, zápal pľúc, zápal podžalúdkovej žľazy, opuch čriev, zápal pečene, žltačka, zlyhanie pečene, potenie, pemfigus (rozsiahla tvorba pľuzgierov s rozpadom kože najmä na perách, rukách alebo nohách), toxická epidermálna nekrolýza (bolestivý rozpad kože), Stevensov-Johnsonov syndróm (začervenanie alebo pľuzgiere na niektorých alebo všetkých častiach tela, ako sú ruky, nohy, pery a genitálie), sčervenenie kože, kožný pseudolymfóm, nižšia alebo nijaká tvorba moču.

Medzi vedľajšie účinky s neznámou častosťou výskytu patria príznaky depresie, mdloba.

Zaznamenal sa súbor príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viac z týchto príznakov: fotosenzitivitu (citlivosť kože na slnečné svetlo), horúčku, bolesti kĺbov/zápal kĺbov, bolesti svalov, zápal krvných ciev, abnormálne zvýšenie počtu eozinofilov (druh bielych krviniek) a bielych krviniek, pozitívne antinukleárne protilátky, zvýšenú sedimentáciu červených krviniek, vyrážky alebo iné kožné prejavy.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Lisinopril-ratiopharm

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na označení obalu.

Ak vám lekár liečbu ukončí, neuskladňujte zvyšné tablety, ak vám to nepovie lekár. Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne.Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Lisinopril-ratiopharm obsahuje

Liečivo je:

dihydrát lizinoprilu 5,44 mg, 10,89 mg, resp. 21,78 mg, čo zodpovedá 5 mg, 10 mg, 20 mg lizinoprilu v 1 tablete.

Ďalšie zložky sú:

Lisinopril-ratiopharm 5 mg:

manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg, 20 mg:

manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát, červený oxid železitý E172, čierny oxid železitý E172, žltý oxid železitý E172.

Ako vyzerá Lisinopril-ratiopharm a obsah balenia

Lisinopril-ratiopharm 5 mg sú okrúhle obojstranne vypuklé biele tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg sú okrúhle obojstranne vypuklé svetloružové tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Lisinopril-ratiopharm 20 mg sú okrúhle obojstranne vypuklé ružové tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

TabletyLisinopril-ratiopharm sú dostupné v baleniach:

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 20, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm 20 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

ratiopharm GmbH, Graf-Arco-Strasse 3, D-89079 Ulm, Nemecko

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2014.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05387

SÚHRN CHARAKTERISTických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

Lisinopril-ratiopharm 10 mg

Lisinopril-ratiopharm 20 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

1 tableta obsahuje 5,44 mg dihydrátu lizinoprilu, čo zodpovedá 5 mg lizinoprilu.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg

1 tableta obsahuje 10,89 mg dihydrátu lizinoprilu, čo zodpovedá 10 mg lizinoprilu.

Lisinopril-ratiopharm 20 mg

1 tableta obsahuje 21,78 mg dihydrátu lizinoprilu, čo zodpovedá 20 mg lizinoprilu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

Okrúhle bikonvexné biele tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg

Okrúhle bikonvexné svetloružové tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

Lisinopril-ratiopharm 20 mg

Okrúhle bikonvexné ružové tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia

Liečba hypertenzie.

Srdcové zlyhanie

Liečba symptomatického srdcového zlyhania.

Akútny infarkt myokardu

Krátkodobá (6-týždňová) liečba hemodynamicky stabilného pacienta v priebehu 24 hodín po akútnom infarkte myokardu.

Renálne komplikácie diabetu mellitus

Liečba ochorenia obličiek u pacienta s hypertenziou s diabetom mellitus 2.typu a incipientnou nefropatiou (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Lisinopril-ratiopharm sa má podávať perorálne v jednej dennej dávke. Podobne ako iné lieky s dávkovaním jedenkrát denne aj Lisinopril-ratiopharm sa má užívať každý deň približne v tom istom čase. Absorpcia tabliet Lisinopril-ratiopharm nie je ovplyvnená jedlom. Dávkovanie má byť individuálne podľa typu pacienta a odpovede krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Hypertenzia

Lisinopril-ratiopharm sa môže užívať v monoterapii alebo v kombinovanej liečbe s inými triedami antihypertenzív.

Úvodná dávka

U pacientov s hypertenziou sa zvyčajne odporúča úvodná dávka 10 mg. U pacientov s výrazne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (najmä pri renovaskulárnej hypertenzii, deplécii solí a/alebo tekutín, dekompenzácii srdca alebo závažnej hypertenzii) môže nastať po úvodnej dávke prílišný pokles krvného tlaku. U týchto pacientov sa preto odporúčajú úvodné dávky 2,5 – 5 mg, pričom liečba sa má začať pod lekárskym dohľadom. Ak je prítomná porucha funkcie obličiek, sú potrebné nižšie úvodné dávky (pozri tab. 1).

Udržiavacia dávka

Zvyčajná účinná udržiavacia dávka je 20 mg jedenkrát denne. Všeobecne platí, že ak sa žiadaný terapeutický účinok nedosiahne v priebehu 2 až 4 týždňov s určitou dávkou, dávka sa môže zvýšiť. Maximálna dávka užívaná dlhodobo v kontrolovaných klinických skúškach bola 80 mg/deň.

Použitie u pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 – 16 rokov

Odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a 5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou hmotnosťou ≥ 50 kg. Dávkovanie má byť individuálne upravené do maximálnej dennej dávky 20 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a 40 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou ≥ 50 kg. Dávky nad 0,61 mg/kg (alebo nad 40 mg) neboli skúmané u pediatrických pacientov (pozri časť 5.1).

U detí so zníženou funkciou obličiek sa má zvážiť nižšia úvodná dávka alebo predĺžený interval dávkovania.

Pacienti liečení diuretikami

Po začatí liečby liekom Lisinopril-ratiopharm sa môže dostaviť symptomatická hypotenzia. Pravdepodobnosť je vyššia u pacientov, ktorí sa súbežne liečia diuretikami. Preto sa odporúča opatrnosť u pacientov, ktorí môžu mať depléciu solí a/alebo tekutín. Ak je to možné, diuretiká sa majú vysadiť 2 až 3 dni pred začiatkom liečby liekom Lisinopril-ratiopharm. U pacientov s hypertenziou, u ktorých sa diuretiká nemôžu vysadiť, sa má liečba liekom Lisinopril-ratiopharm začať dávkou 5 mg. Potrebné je monitorovať renálne funkcie a hladiny draslíka v krvi. Ďalšie dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharmsa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku. Ak je potrebná diuretická liečba, možno ju opäť nasadiť (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Úprava dávkovania pri poruche funkcie obličiek

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má prispôsobiť klírensu kreatinínu, ako je to uvedené v tab. 1.

Tabuľka 1

Úprava dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek

Klírens kreatinínu (ml/min)	Úvodná dávka (mg/deň)
Menej ako 10 ml/min (vrátane pacientov na dialýze) 10 – 30 ml/min 31 – 80 ml/min	2,5 mg 2,5 – 5 mg 5 – 10 mg

^Dávkovanie a/alebo častosť podávania sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.

Dávkovanie sa môže titrovať smerom nahor, kým sa nedosiahne kontrola krvného tlaku alebo do maximálnej dávky 40 mg denne.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním sa má Lisinopril-ratiopharmužívať ako prídavná liečba k diuretikám a ak je to indikované, aj k digoxínu alebo betablokátorom. Liečba liekom Lisinopril-ratiopharm sa má začať s úvodnou dávkou 2,5 mg jedenkrát denne, a to pod lekárskym dohľadom, aby sa mohol posúdiť začiatočný účinok na krvný tlak. Dávka lieku Lisinopril-ratiopharm sa má zvyšovať:

• o prírastky nie väčšie ako 10 mg,

• v intervaloch nie kratších ako 2 týždne,

• do najvyššej pacientom tolerovanej dávky, maximálne však do dávky 35 mg jedenkrát denne.

Úprava dávkovania sa má uskutočňovať na základe klinickej odpovede jednotlivých pacientov. Pacienti s najvyšším rizikom symptomatickej hypotenzie, napr. pacienti s depléciou soli a hyponatriémiou alebo bez nej, pacienti s hypovolémiou alebo pacienti s masívnou diuretickou liečbou majú mať tieto stavy upravené, ak je to možné, pred začiatkom liečby liekom Lisinopril-ratiopharm.Je nevyhnutné monitorovať obličkové funkcie a hladiny sérového draslíka (pozri časť 4.4).

Akútny infarkt myokardu

Pacienti majú dostávať primeranú, štandardne odporúčanú liečbu, ako sú trombolytiká, kyselina acetylsalicylová a betablokátory. Intravenózny alebo transdermálny nitroglycerín sa môže spolu s nimi užívať tiež.

Úvodná dávka (prvé tri dni po infarkte)

Liečbu liekom Lisinopril-ratiopharmmožno začať v priebehu 24 hodín od začiatku príznakov. Liečba sa nemá začať, ak systolický tlak krvi je nižší ako 100 mmHg. Prvá dávka lieku Lisinopril-ratiopharmje 5 mg podaných perorálne, nasledovaná dávkou 5 mg po 24 hodinách, 10 mg po 48 hodinách a potom 10 mg jedenkrát denne. Pacientom s nízkym systolickým tlakom krvi (120 mmHg alebo menej) sa pri začatí liečby alebo počas prvých troch dní po infarkte majú podávať nižšie dávky – 2,5 mg perorálne (pozri časť 4.4).

V prípade poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu  80 ml/min) je potrebné prispôsobiť dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharmklírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

Udržiavacia dávka

Udržiavacia dávka je 10 mg jedenkrát denne. Ak sa objaví hypotenzia (systolický tlak krvi nižší alebo rovný 100 mmHg), denná udržiavacia dávka 5 mg sa môže podľa potreby dočasne znížiť na 2,5 mg. Ak hypotenzia pretrváva (systolický tlak krvi menej ako 90 mmHg pretrvávajúci viac ako 1 hodinu), liečba liekom Lisinopril-ratiopharm sa má ukončiť.

S liečbou sa má pokračovať počas 6 týždňov a potom sa má pacient znovu vyšetriť. U pacientov, u ktorých sa rozvinú príznaky srdcového zlyhania, sa má v liečbe liekom Lisinopril-ratiopharmpokračovať (pozri časť 4.2).

Renálne komplikácie diabetu mellitus

U pacientov s hypertenziou, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu a incipientnú nefropatiu, je dávka lieku Lisinopril-ratiopharm 10 mg jedenkrát denne. Dávka sa môže zvýšiť na 20 mg jedenkrát denne, ak je to potrebné na dosiahnutie stabilného diastolického tlaku krvi pod hodnotou 90 mmHg.

V prípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu  80 ml/min) je potrebné prispôsobiť dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharmklírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

Pediatrická populácia Skúsenosti s účinnosťou a bezpečnosťou u detí s hypertenziou vo veku > 6 rokov sú obmedzené, pričom s inými indikáciami nie sú žiadne skúsenosti (pozri časť 5.1). Užívanie lizinoprilu sa neodporúča u detí pri iných indikáciách, ako je hypertenzia.

Lizinopril sa nemá používať u detí vo veku do 6 rokov, ani u detí so závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m²) (pozri časť 5.2).

Použitie u starších osôb

V klinických štúdiách sa vzhľadom na vek neukázali nijaké zmeny v účinnosti a bezpečnostnom profile lieku. Ak je vyšší vek spojený s poklesom funkcie obličiek, úvodná dávka sa má stanoviť podľa odporúčaní, uvedených v tab. 1. Potom sa dávkovanie má prispôsobiť odpovedi krvného tlaku na liečbu.

Použitie u pacientov po transplantácii obličiek

Nie sú nijaké skúsenosti s podávaním lieku Lisinopril-ratiopharmu pacientov, ktorí sa nedávno podrobili transplantácii obličky. Liečba liekom Lisinopril-ratiopharm sa preto u nich neodporúča.

• Precitlivenosť na lizinopril alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo ktorýkoľvek inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE).

• Angioneurotický edém, spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom v anamnéze.

• Hereditárny alebo angioneurotický edém.

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Súbežné používanie lizinoprilu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR  60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Symptomatická hypotenzia

U pacientov s hypertenziou bez komplikácií sa symptomatická hypotenzia vyskytuje zriedkavo. Spomedzi pacientov s hypertenziou, ktorí sa liečia lizinoprilom, sa hypotenzia vyskytne pravdepodobnejšie u tých pacientov, ktorí majú depléciu tekutín, vyvolanú napr. diuretickou liečbou, diétnou reštrikciou príjmu soli, dialýzou, hnačkami alebo vracaním, alebo u pacientov s ťažkourenín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). Symptomatická hypotenzia sa pozorovala u pacientov so srdcovým zlyhaním a renálnou insuficienciou alebo bez nej. Tá sa najpravdepodobnejšie dostaví u pacientov so závažnejším stupňom srdcového zlyhania, čo odráža použitie vysokých dávok kľučkových diuretík, hyponatriémiu alebo poruchu funkcie obličiek. U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí začiatok liečby a úprava dávok prísne monitorovať. Toto platí aj pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých môže prílišný pokles krvného tlaku vyústiť do infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhody.

Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do ležiacej polohy a ak je to potrebné, má sa mu podať infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia ako odpoveď na liečbu nie je kontraindikáciou podávania ďalších dávok, ktoré sa môžu zvyčajne podať bez problémov, keď sa po doplnení tekutín zvýši krvný tlak.

U niektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, sa môže krvný tlak ďalej znížiť pri liečbe lizinoprilom. Tento účinok možno predpokladať a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie liečby. Ak hypotenzia začne byť symptomatická, môže byť potrebné dávku znížiť alebo liečbu lizinoprilom ukončiť.

Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu

Liečba lizinoprilom sa nesmie začať u pacientov s akútnym infarktom myokardu, ktorí majú riziko ďalšieho závažného zhoršenia hemodynamiky po liečbe vazodilatanciami. Ide o pacientov so systolickým tlakom krvi 100 mmHg alebo nižším a o pacientov v kardiogénnom šoku. Počas prvých troch dní po infarkte myokardu sa má dávka znížiť, ak je systolický tlak krvi 120 mmHg alebo nižší. Udržiavacie dávky sa majú znížiť na 5 mg alebo dočasne na 2,5 mg, ak je systolický tlak krvi 100 mmHg alebo nižší. Ak hypotenzia pretrváva (systolický tlak krvi nižší ako 90 mmHg trvajúci viac ako 1 hodinu), liečba lizinoprilom sa má ukončiť.

Aortálna a mitrálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia

Podobne ako iné ACE inhibítory aj lizinopril sa má podávať s opatrnosťou u pacientov so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou výtoku ľavej komory, ako napríklad aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.

Porucha funkcie obličiek

Pri poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu  80 ml/min) je potrebné začiatočné dávkovanie lizinopriluprispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1 v časti 4.2) a potom odpovedi pacienta na liečbu. Rutinné kontroly draslíka a kreatinínu sú súčasťou bežnej medicínskej starostlivosti o týchto pacientov.

U pacientov so srdcovým zlyhaním môže hypotenzia vznikajúca po začatí liečby ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií. V takýchto situáciách sa zaznamenalo akútne renálne zlyhanie, ktoré je zvyčajne reverzibilné.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo stenózou artérie pre solitárnu obličku, liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa zaznamenalo zvýšenie hladiny urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po vysadení liečby. To nastane najpravdepodobnejšie u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je tiež zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov sa má liečba začať pod prísnou lekárskou kontrolou, nízkymi dávkami a dávkovanie sa má starostlivo titrovať. Keďže liečba diuretikami môže prispievať k uvedeným komplikáciám, diuretiká sa majú vysadiť a funkcia obličiek monitorovať počas prvých týždňov liečby lizinoprilom.

U niektorých pacientov s hypertenziou bez prítomnosti zjavného renálneho vaskulárneho ochorenia nastal vzostup hladín urey v krvi a vzostup sérového kreatinínu, ktoré sú zvyčajne mierne a prechodné, a to najmä ak salizinopril podával súbežne s diuretikom. To nastáva pravdepodobnejšie u pacientov s už prítomným postihnutím obličiek. Vtedy môže byť potrebné redukovať a/alebo vysadiť diuretikum a/alebo lizinopril.

Pri akútnom infarkte myokardu sa liečba lizinoprilom nemá začať u tých pacientov, u ktorých sú prítomné známky renálnej dysfunkcie, definovanej ako koncentrácia sérového kreatinínu presahujúca 177 mikromolov/l a/alebo proteinúria presahujúca 500 mg/24 h. Ak sa renálnadysfunkcia rozvinie počas liečby lizinoprilom (koncentrácia kreatinínu v sére presiahne 265 mikromólov/l alebo dvojnásobok hodnôt pred liečbou), lekár má zvážiť vysadenie liečby lizinoprilom.

Precitlivenosť/angioneurotický edém

Angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana sa zriedkavo zaznamenal u pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu. Ich rozvoj môže nastať kedykoľvek v priebehu liečby. V takýchto prípadoch sa má liečba lizinoprilom okamžite vysadiť, pričom je potrebné začať primeranú liečbu a monitorovať pacienta, aby sa zabezpečil kompletný ústup príznakov pred prepustením pacienta. Aj v prípadoch, keď edém postihuje len jazyk bez respiračných problémov, pacienti môžu vyžadovať dlhšie trvajúce sledovanie, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí u nich postačovať.

Veľmi zriedkavo boli opísané prípady úmrtia v dôsledku angioneurotického edému, ktorý bol spojený s edémom laryngu alebo jazyka. U pacientov s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana možno predpokladať, že vznikne obštrukcia dýchacích ciest, a to najmä u pacientov, ktorí majú v anamnéze chirurgický výkon na dýchacích cestách. V takýchto prípadoch sa má okamžite začať s urgentnou liečbou. Takáto liečba môže zahŕňať podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu príznakov.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú angioneurotický edém častejšie u pacientov čiernej rasy ako u pacientov iných rás.

Pacienti s anamnézou angioneurotického edému, nesúvisiaceho s podávaním ACE inhibítora, majú vyššie riziko rozvoja angioneurotického edému počas užívania ACE inhibítora (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie u pacientov podrobujúcich sa hemodialýze

Zaznamenali sa anafylaktoidné reakcie u pacientov, ktorí boli dialyzovaní cez “high-flux“ membrány (napr. AN 69) a súbežne sa liečili ACE inhibítorom. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo antihypertenzívum odlišnej skupiny.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) s dextránsulfátom rozvinuli anafylaktoidné reakcie ohrozujúce život. Týmto reakciám možno predísť, ak sa dočasne preruší liečba ACE inhibítorom pred každou aferézou.

Desenzitizácia

Pacienti užívajúci ACE inhibítory počas desenzitizačnej liečby (napr. hadím jedom) mali pretrvávajúce anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa dalo týmto reakciám predísť, ak sa ACE inhibítory dočasne vysadili. Avšak pri neuváženom opätovnom užití lieku sa reakcie opäť objavili.

Zlyhanie pečene

Veľmi zriedkavo ACE inhibítory súviseli s rozvojom syndrómu, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich lizinopril, u ktorých nastane rozvoj žltačky alebo zjavný vzostup pečeňových enzýmov, sa má lizinopril vysadiť a má sa začať primerané lekárske sledovanie.

Neutropénia/agranulocytóza

Neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia sa zaznamenali u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnymi renálnymi funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia rozvinie zriedka. Neutropénia a agranulocytóza sú po vysadení liečby ACE inhibítorom reverzibilné. Lizinopril majú s mimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo kombináciou týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je už prítomná porucha funkcie obličiek pred liečbou. U niektorých pacientov nastal rozvoj závažných infekcií, ktoré v niekoľkých prípadoch nereagovali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak lizinopril užívajú títo pacienti, odporúčajú sa pravidelné kontroly počtu bielych krviniek, pričom pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak infekcie.

Rasa

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu vyvolávajú angioneurotický edém častejšie u pacientov čiernej rasy ako u pacientov iných rás. Podobne ako iné ACE inhibítory aj lizinopril môže byť menej účinný na zníženie tlaku krvi u pacientov čiernej rasy ako u pacientov iných rás, a to pravdepodobne v dôsledku vyššieho výskytu stavov s nízkou hladinou renínu u populácie pacientov čiernej rasy s hypertenziou.

Kašeľ

Pri užívaní ACE inhibítorov sa vyskytuje kašeľ. Charakteristický je neproduktívny, perzistujúci kašeľ, ktorý ustupuje po vysadení liečby. Kašeľ navodený ACE inhibítormi sa má zvážiť v diferenciálnej diagnostike kašľa.

Chirurgické výkony/anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú väčším chirurgickým zákrokom alebo počas anestézie látkami, ktoré spôsobujú hypotenziu, môže lizinopril blokovať tvorbu angiotenzínu II v odpovedi na kompenzačné uvoľnenie renínu. Ak sa objaví hypotenzia, pričom sa predpokladá, že vznikla týmto mechanizmom, možno ju upraviť expanziou objemu.

Hyperkaliémia

U niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane lizinoprilu, sa zaznamenalo zvýšenie hladín draslíka v sére. Pacienti s rizikom rozvoja hyperkaliémie zahŕňajú pacientov s renálnou insuficienciou, diabetom mellitus alebo pacientov súbežne užívajúcich draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúcich draslík, ako aj pacientov užívajúcich iné lieky, ktoré zvyšujú draslík v krvi (napr. heparín). Ak sa súbežné použitie vyššie uvedených liekov považuje za potrebné, odporúča sa pravidelne kontrolovať sérové hladiny draslíka (pozri časť 4.5).

Pacienti s diabetom mellitus

U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom je potrebné starostlivo robiť kontroly glykémie počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom (pozri časť 4.5).

Lítium

Kombinácia lítia a lizinoprilusa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Gravidita a laktácia

Liečba ACE inhibítormi sa nemá začínať počas gravidity. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi nezváži ako potrebné, pacientky plánujúce graviditu treba prestaviť na inú antihypertenzívnu liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď je diagnostikovaná gravidita, treba ihneď prerušiť liečbu ACE inhibítormi, a ak je to vhodné, začať inú liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6). Užívanie lizinoprilu počas dojčenia sa neodporúča.

Diuretiká

Keď sa diuretiká pridajú k liečbe pacienta užívajúceho lizinopril, antihypertenzný účinok sa zvyčajne sčíta. U pacientov s diuretickou liečbou, a to najmä u tých, u ktorých sa začala diuretická liečba nedávno, môže občas nastať po pridaní lizinoprilu nadmerný pokles krvného tlaku. Pravdepodobnosť symptomatickej hypotenzie súvisiacej s lizinoprilom možno minimalizovať tým, že sa pred začatím liečby lizinoprilom diuretická liečba preruší (pozri časti 4.4 a 4.2).

Doplnky draslíka, kálium šetriace diuretiká alebo náhrady solí obsahujúcich draslík

Hoci v klinických štúdiách zostával draslík zvyčajne v rozsahu referenčných hodnôt, u niektorých pacientov sa rozvinula hyperkaliémia. Rizikové faktory rozvoja hyperkaliémie zahŕňajú renálnu insuficienciu, diabetes mellitus a súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, triamterénu alebo amiloridu), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík. Užívanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík, a to najmä u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, môže viesť k významnému vzostupu sérovej hladiny draslíka. Ak sa lizinopril podáva spolu s diuretikami, ktoré vedú k strate draslíka, diuretikami indukovaná hypokaliémia sa môže zmierniť.

Lítium

Reverzibilný vzostup sérových koncentrácií lítia a zvýšenie toxicity sa zaznamenali počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi. Súbežné užívanie tiazidových diuretík môže zvýšiť riziko toxicity lítia, ako aj zvýšiť už existujúcu toxicitu lítia s ACE inhibítormi. Užívanie lizinoprilu s lítiom sa neodporúča, ak sa však kombinácia pokladá za nevyhnutnú, treba starostlivo monitorovať sérové hladiny lítia (pozri časť 4.4).

Nesteroidné antireumatiká (NSAID) vrátane kyseliny acetylsalicylovej  3 g/deň

Chronické podávanie NSAID môže znižovať antihypertenzný účinok ACE inhibítora. NSAID a ACE inhibítory majú na vzostup sérovej hladiny draslíka aditívny účinok a môžu viesť k zhoršeniu obličkových funkcií. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedka môže nastať akútne renálne zlyhanie, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, ako napríklad u starších ľudí alebo dehydratovaných osôb.

Zlato

Po podaní injekčného zlata (napríklad aurotiomaleátu sodného) boli u pacientov, užívajúcich ACE inhibítory častejšie hlásené nitritoidné reakcie (symptómy vazodilatácie zahŕňajúce návaly tepla, nauzeu, závrat a hypotenziu, ktoré môžu byť závažné).

Iné antihypertenzíva

Súbežné užívanie týchto liekov zvyšuje hypotenzný účinok lizinoprilu. Súbežné užívanie nitroglycerínu alebo iných nitrátov, či iných vazodilatancií môže ďalej znižovať krvný tlak.

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká

Súbežné užívanie určitých anestetík, tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže viesť k výraznejšiemu poklesu krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znižovať antihypertenzívny účinok ACE inhibítorov.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie poukazujú na to, že súbežné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych antidiabetík) môže viesť k prehĺbeniu hypoglykemického účinku s rizikom vzniku hypoglykémie. Rozvoj tohto fenoménu sa zdá pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov s renálnym poškodením.

Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká, betablokátory, nitráty

Lizinoprilsa môže užívať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou (v dávkach používaných v kardiológii), trombolytikami, betablokátormi a/alebo nitrátmi.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia

obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

V prvom trimestri gravidity sa podávanie ACE inhibítorov neodporúča (pozri časť 4.4). V druhom a treťom trimestri gravidity je podávanie ACE inhibítorov kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy, týkajúce sa rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nepriniesli závery; avšak mierne zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe ACE inhibítorom nezváži ako nevyhnutné, pacientky, plánujúce graviditu, treba prestaviť na inú antihypertenzívnu liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Keď sa diagnostikuje gravidita, liečba ACE inhibítorom sa má ihneď prerušiť, a ak je to vhodné, začať iná liečba.

Je známe, že expozícia liečbe ACE inhibítormi počas druhého a tretieho trimestra spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3.).

Ak dôjde k expozícii ACE inhibítormi od druhého trimestra gravidity, odporúča sa kontrola funkcie obličiek a lebky pomocou ultrazvuku.

Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, treba pozorne sledovať pre hypotenziu (pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia

Nakoľko o použití lieku Lisinopril-ratiopharm počas dojčenia nie sú k dispozícii žiadne informácie, Lisinopril-ratiopharm sa neodporúča a treba počas dojčenia uprednostniť inú liečbu s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom, najmä pri dojčení novorodencov alebo predčasne narodených detí.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri vedení vozidiel alebo práci so strojmi je nevyhnutné vziať do úvahy, že sa môžu občas dostaviť závrat alebo únava.

8. Nežiaduce účinky

Počas liečby lizinopriloma inými ACE inhibítormi sa zaznamenali tieto nežiaduce účinky s takouto frekvenciou:

veľmi časté ( 1/10)

časté ( 1/100 až < 1/10)

menej časté ( 1/1 000 až < 1/100)

zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000)

veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

neznáme z dostupných údajov

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: pokles hemoglobínu, pokles hematokritu.

Veľmi zriedkavé: útlm kostnej drene, anémia, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza (pozri časť 4.4), hemolytická anémia, lymfadenopatia, autoimúnne ochorenie.

Poruchy endokrinného systému

Zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé: hypoglykémia.

Poruchy nervového systému

Časté: závrat, bolesť hlavy.

Menej časté: zmeny nálady, parestézia, vertigo, poruchy chuti, poruchy spánku.

Zriedkavé: psychická zmätenosť.

Neznáme: príznaky depresie, synkopa.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: ortostatické účinky (vrátane hypotenzie).

Menej časté: infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárna príhoda, pravdepodobne v dôsledku prílišnej hypotenzie u vysoko rizikových pacientov (pozri časť 4.4), palpitácie, tachykardia, Raynaudov fenomén.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: kašeľ.

Menej časté: nádcha.

Veľmi zriedkavé: bronchospazmus, sínusitída, alergická alveolitída a eozinofilná pneumónia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: hnačka, vracanie.

Menej časté: nauzea, bolesť brucha a ťažkosti s trávením.

Zriedkavé: suchosť v ústach.

Veľmi zriedkavé: pankreatitída, intestinálny angioneurotický edém, hepatitída – hepatocelulárna alebo cholestatická, žltačka a zlyhanie pečene (pozri časť 4.4).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: vyrážka, pruritus.

Zriedkavé: precitlivenosť/angioneurotický edém: angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.4), urtikária, alopécia, psoriáza.

Veľmi zriedkavé: potenie, pemfigus, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, kutánny pseudolymfóm.

Zaznamenal sa komplex príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viacero týchto príznakov: horúčku, vaskulitídu, bolesti svalov, bolesti kĺbov/zápal kĺbov, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zvýšenú sedimentáciu červených krviniek (ESR), eozinofíliu a leukocytózu, vyrážky, fotosenzitivitu alebo iné kožné prejavy.

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté: porucha funkcie obličiek.

Zriedkavé: urémia, akútne renálne zlyhanie.

Veľmi zriedkavé: oligúria/anúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: impotencia.

Zriedkavé: gynekomastia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: únava, asténia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Menej časté: vzostup hladiny urey v krvi, zvýšené hladiny sérového kreatinínu, vzostup pečeňových enzýmov, hyperkaliémia.

Zriedkavé: vzostup hladiny sérového bilirubínu, hyponatriémia.

Pediatrická populácia

Údaje o bezpečnosti z klinických štúdií poukazujú na to, že lizinopril je u pediatrických pacientov s hypertenziou vo všeobecnosti dobre tolerovaný a bezpečnostný profil u tejto vekovej skupiny je porovnateľný s profilom u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Dostupné údaje o predávkovaní u ľudí sú nedostatočné. Príznaky spojené s predávkovaním ACE inhibítormi môžu zahŕňať hypotenziu, cirkulačný šok, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závrat, úzkosť a kašeľ. V liečbe predávkovania sa odporúča intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak je prítomná hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy. Možno zvážiť infúznu liečbu angiotenzínom II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak je takáto liečba dostupná. Ak pacient užil liek nedávno, treba urobiť opatrenia, zamerané na elimináciu lizinoprilu (napr. vyvolaním vracania, lavážou žalúdka, podaním adsorbencií a síranu sodného). Lizinopril možno odstrániť z cirkulácie hemodialýzou (pozri časť 4.4). Liečba kardiostimulátorom je indikovaná v prípadoch bradykardie rezistentnej na liečbu. Je nevyhnutné často monitorovať vitálne funkcie, koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu, ATC kód: C09AA03.

Lizinopril je inhibítor peptidyl dipeptidázy. Inhibuje angiotenzín konvertujúci enzým (ACE), ktorý katalyzuje premenu angiotenzínu I na vazokonstrikčný peptid, angiotenzín II. Angiotenzín II stimuluje aj sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek. Inhibícia ACE aktivity vedie k poklesu koncentrácií angiotenzínu II s následným poklesom vazokonstrikčnej aktivity a k zníženej sekrécii aldosterónu. Tá môže viesť k vzostupu sérových koncentrácií draslíka. Aj keď sa primárna supresia systému renín-angiotenzín-aldosterón pokladá za mechanizmus, ktorým lizinopril znižuje krvný tlak, lizinopril má antihypertenzívny účinok aj u pacientov s hypertenziou a nízkou hladinou renínu. ACE je identický s kininázou II, enzýmom, ktorý rozkladá bradykinín. Či zvýšené hladiny bradykinínu, silného vazodilatačného peptidu, zohrávajú úlohu v terapeutických účinkoch lizinoprilu, zostáva zatiaľ neobjasnené.

Účinok lizinoprilu na mortalitu a morbiditu pacientov so srdcovým zlyhaním sa skúmal porovnávaním vysokých dávok (32,5 mg alebo 35 mg jedenkrát denne) s nízkymi dávkami (2,5 mg alebo 5 mg jedenkrát denne). V štúdii s 3 164 pacientmi s priemerným časom sledovania 46 mesiacov viedli vysoké dávky lizinoprilu u prežívajúcich pacientov v porovnaní s nízkymi dávkami k 12 % poklesu rizika vo výsledku, ktorý kombinuje mortalitu zo všetkých príčin a hospitalizáciu zo všetkých príčin (p = 0,002) a k 8 % poklesu rizika v mortalite zo všetkých príčin a hospitalizácií z kardiovaskulárnych dôvodov (p = 0,036). Zaznamenal sa pokles mortality zo všetkých príčin (8 %p = 0,128) a pokles mortality na kardiovaskulárne príhody (10 %p = 0,073). Podľa ďalších analýz sa počet hospitalizácií na srdcové zlyhanie znížil o 24 % (p = 0,002) u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu v porovnaní s nízkymi dávkami. Výhody týkajúce sa výskytu príznakov boli podobné u pacientov liečených vysokými, ako aj nízkymi dávkami lizinoprilu.

Výsledky štúdie ukázali, že celkový profil nežiaducich účinkov u pacientov liečených vysokými alebo nízkymi dávkami lizinoprilu boli podobné, čo sa týka ich charakteru aj počtu. Predpokladané účinky, ktoré sú dôsledkom inhibície ACE, ako napríklad hypotenzia alebo porucha obličkových funkcií, sa dali zvládnuť a zriedkavo viedli k vysadeniu liečby. Kašeľ bol menej častý u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu v porovnaní s nízkymi dávkami.

V štúdii GISSI-3, ktorá používala 2 x 2 faktoriálny postup na porovnanie účinkov lizinoprilu a glyceryl trinitrátu podávaných samostatne alebo v kombinácii počas 6 týždňov oproti kontrole s 19 394 pacientmi, ktorým sa podávala liečba v priebehu 24 hodín po akútnom infarkte myokardu, lizinopril viedol k štatisticky významnejšiemu poklesu rizika mortality, predstavujúceho 11 % oproti kontrole (2p = 0,03). Zníženie rizika s glyceryl nitrátom nebolo signifikantné, ale kombinácia lizinoprilu a glyceryl nitrátu viedla k signifikantnému poklesu mortality, a to o 17 % oproti kontrole (2p = 0,02). V podskupinách starších pacientov (starších ako 70-ročných) a žien, ktoré boli definované ako pacientky s vysokým rizikom mortality, sa pozoroval významný prínos pre kombinovaný výsledok, zložený z mortality a srdcovej funkcie. Aj u pacientov užívajúcich lizinopril alebo lizinopril v kombinácii s glyceryl nitrátom 6 týždňov sa zaznamenalo významné zlepšenie v kombinovanom výsledku, a to tak pre všetkých pacientov, ako aj pacientov vo vysoko rizikových skupinách. Toto poukazuje na preventívny účinok lizinoprilu. Ako možno očakávať od akejkoľvek vazodilatačnej liečby, liečba lizinoprilom bola spojená so zvýšeným výskytom hypotenzie a renálnej dysfunkcie, no neboli proporcionálne spojené so zvýšením mortality.

V dvojito zaslepenej, randomizovanej multicentrickej štúdii, ktorá porovnávala lizinopril s blokátormi kalciových kanálov u 335 pacientov s hypertenziou a diabetom mellitus 2. typu so začínajúcou nefropatiou charakterizovanou mikroalbuminúriou, lizinopril podávaný v dávke 10 mg až 20 mg jedenkrát denne 12 mesiacov, redukoval systolický/diastolický tlak krvi o 13/10 mmHg a straty albumínu močom o 40 %. V porovnaní s blokátormi kalciových kanálov, ktoré vedú k podobnému poklesu krvného tlaku, sa u pacientov liečených lizinoprilom zaznamenal signifikantne výraznejší pokles strát albumínu močom, čo poskytuje dôkaz o tom, že vplyv lizinoprilu na inhibíciu ACE znižuje mikroalbuminúriu nielen prostredníctvom zníženia krvného tlaku, ale aj priamym pôsobením na tkanivo obličiek.

Liečba lizinoprilom neovplyvňuje glykemickú kontrolu, čo dokazuje chýbanie významnejšieho účinku na hladiny glykozylovaného hemoglobínu (HbA1c).

V klinickej štúdii zahŕňajúcej 115 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 – 16 rokov s telesnou hmotnosťou menej ako 50 kg, sa podávalo 0,625 mg, 2,5 mg alebo 20 mg lizinoprilu jedenkrát denne a pacientom s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo viac sa podávalo 1,25 mg, 5 mg alebo 40 mg lizinoprilu jedenkrát denne. Po dvoch týždňoch podávania lizinoprilu jedenkrát denne sa znížil krvný tlak v závislosti od veľkosti dávky s jasným antihypertenzívnym účinkom pri dávkach nad 1,25 mg.

Tento účinok bol potvrdený vo fáze vysadzovania lieku, keď diastolický tlak krvi stúpol približne o 9 mmHg viac u pacientov randomizovaných na placebo ako u pacientov, ktorí boli randomizovaní na ponechanie strednej alebo vysokej dávky lizinoprilu. Antihypertenzný účinok lizinoprilu závislý od veľkosti dávky bol konštantne prítomný vo viacerých demografických podskupinách podľa veku, Tannerovho štádia, pohlavia a rasy.

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Lizinopril je perorálne účinný ACE inhibítor bez sulfhydrylovej skupiny.

Absorpcia

Po perorálnom podaní lizinoprilu sa maximálne sérové koncentrácie dosahujú približne v priebehu 7 hodín, aj keď u pacientov s akútnym infarktom myokardu sa zaznamenal sklon k malému oneskoreniu dosiahnutia maximálnych sérových koncentrácií. Na základe získaného množstva lizinoprilu z moču sa usudzuje, že priemerná výška absorpcie lizinoprilu sa pohybuje okolo 25 % s variabilitou medzi pacientmi 6 – 60 % v rámci rozsahu dávok použitých v štúdii (5 – 80 mg). Absolútna biologická dostupnosť sa znižuje približne o 16 % u pacientov so srdcovým zlyhaním. Absorpciu lizinoprilu neovplyvňuje prítomnosť jedla.

Distribúcia

Nezdá sa, že by sa lizinopril viazal na iné sérové proteíny, ako sa viaže cirkulujúci angiotenzín konvertujúci enzým (ACE). Štúdie na potkanoch ukazujú, že lizinopril slabo prechádza hematoencefalickou bariérou.

Eliminácia

Lizinopril nepodlieha metabolizmu a vylučuje sa kompletne nezmenený do moču. Pri viacpočetnom dávkovaní má lizinopril efektívny polčas akumulácie 12,6 hodiny. Klírens lizinoprilu u zdravých osôb je približne 50 ml/min. Klesajúce sérové koncentrácie vykazujú predĺženú terminálnu fázu, ktorá sa nezúčastňuje na akumulácii liečiva. Táto terminálna fáza pravdepodobne reprezentuje saturovanie väzby na ACE a nie je proporcionálna k dávke.

Poškodenie funkcie pečene

Poškodenie funkcie pečene u pacientov s cirhózou viedlo v porovnaní so zdravými osobami k poklesu absorpcie lizinoprilu (približne 30 %, čo sa určilo na základe získania lizinoprilu z moču), ale nastal vzostup expozície (približne 50 %), čo bolo dôsledkom zníženého klírensu.

Poškodenie funkcie obličiek

Poškodenie funkcie obličiek znižuje elimináciu lizinoprilu, ktorý sa vylučuje obličkami. Tento pokles sa však stáva klinicky významným len vtedy, keď glomerulárna filtrácia je nižšia ako 30 ml/min. Pri miernom až stredne ťažkom poškodení funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 80 ml/min) je priemerná AUC zvýšená len o 13 %, ale pri ťažkom poškodení funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 – 30 ml/min) bol vzostup priemerných AUC 4,5-násobný. Lizinopril možno odstrániť dialýzou. Počas 4 hodín hemodialýzy plazmatické hladiny lizinoprilu poklesli priemerne o 60 % pri klírense dialýzy medzi 40 a 55 ml/min.

Srdcové zlyhanie

Pacienti so srdcovým zlyhaním majú vyššiu expozíciu lizinoprilu v porovnaní so zdravými osobami (vzostup AUC priemerne o 125 %), no na základe získania lizinoprilu z moču sa usudzuje, že absorpcia je znížená približne o 16 % v porovnaní so zdravými osobami.

Starší pacienti

Starší pacienti majú vyššie hladiny v krvi a vyššie hodnoty plochy pod krivkou plazmatických koncentrácií v čase (zvýšenie približne 60 %) v porovnaní s mladšími osobami.

Pediatrická populácia

Farmakokinetický profil lizinoprilu bol skúmaný u 29 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, s GFR nad 30 ml/min/1,73 m². Po dávkach 0,1 až 0,2 mg/kg, sa maximálne plazmatické koncentrácie lizinoprilu v rovnovážnom stave dosiahli v priebehu 6 hodín. Rozsah absorpcie na základe obsahu v moči bol približne 28 %. Tieto hodnoty boli podobné hodnotám získaným v minulosti u dospelých pacientov. Hodnoty AUC a C_max u detí v tejto štúdii boli také isté ako hodnoty zistené u dospelých pacientov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Ukázalo sa, že inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu ako trieda majú nepriaznivé účinky na neskorý fetálny vývoj, čo vedie k smrti plodu a kongenitálnym chybám, postihujúcim najmä lebku. Zaznamenali sa aj fetotoxicita, retardácia intrauterinného rastu a perzistujúci arteriálny duktus. Predpokladá sa, že tieto vývojové anomálie sú sčasti dôsledkom priameho pôsobenia ACE inhibítorov na fetálny systém renín – angiotenzín a sčasti dôsledkom ischémie pochádzajúcej z hypotenzií u matky, z poklesov fetoplacentárneho krvného prietoku, zníženia dodávky kyslíka a výživných látok pre plod.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

Manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg/20 mg

Manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát, červený oxid železitý E172, čierny oxid železitý E172, žltý oxid železitý E172.

6.2 Inkompatibility

Nie sú zaznamenané.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister PVC/Al, písomná informácia pre používateľa.

PP fľaštička a LDPE-uzáver so silikónovým gélom ako vysušovadlom, písomná informácia pre používateľa.

Lisinopril-ratiopharm 5 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 20, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm 10 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm 20 mg

Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.

Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

ratiopharm GmbH, Graf-Arco-Strasse 3, 89079 Ulm, Nemecko

8. Registračné číslA

Lisinopril-ratiopharm 5 mg: 58/0018/02-S

Lisinopril-ratiopharm 10 mg: 58/0019/02-S

Lisinopril-ratiopharm 20 mg: 58/0020/02-S

9. Dátum PRVEJ registrácie/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 3. marec2002

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. apríl 2008

10. Dátum revízie textu

November 2014