Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev.č.: 2010/06177

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/03457

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Lorista H 100 mg/25 mg
filmom obalené tablety

draselná soľ losartanu/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Lorista H a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Loristu H

3. Ako užívať Loristu H

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Loristu H

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE LORISTA H A NA ČO SA POUŽÍVA

Lorista H je kombináciou antagonistu receptora angiotenzínu II (losartanu) a diuretika (hydrochlorotiazidu).

Lorista H sa používa na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného tlaku).

2. SKÔR AKO UŽIJETE LORISTU H

Neužívajte Loristu H

• ak ste alergický (precitlivený) na losartan a/alebo hydrochlorotiazid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Loristy H; ak ste alergický (precitlivený) na iné látky odvodené od sulfónamidov (napr. iné tiazidy, niektoré antibakteriálne lieky, ako je kotrimoxazol, ak si nie ste istý, obráťte sa na svojho lekára),

• ak ste tehotná viac ako 3 mesiace. (Taktiež je lepšie vyhnúť sa užívaniu Loristy H na začiatku tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

• ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,

• ak máte ťažké poškodenie funkcie obličiek alebo Vaše obličky netvoria moč,

• ak máte nízke hladiny draslíka, sodíka alebo vysoké hladiny vápnika, ktoré nie je možné upraviť liečbou,

• ak trpíte dnou.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Loristy H

• ak u Vás v minulosti došlo k opuchu tváre, pier, hrdla alebo jazyka,

• ak užívate diuretiká (lieky na odvodnenie),

• ak držíte diétu so zníženým obsahom soli,

• ak máte alebo ste mali ťažké vracanie a/alebo hnačku,

• ak máte srdcové zlyhanie,

• ak máte úzke tepny vedúce do obličiek (stenóza renálnej artérie) alebo máte len jednu funkčnú obličku alebo ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky,

• ak máte zúženie tepien (aterosklerózu), anginu pectoris (bolesť na hrudníku v dôsledku slabej funkcie srdca),

• ak máte „aortálnu stenózu alebo stenózu mitrálnej chlopne“ (zúženie chlopní srdca) alebo „hypertrofickú kardiomyopatiu“ (ochorenie spôsobujúce zhrubnutie srdcového svalu),

• ak ste diabetik,

• ak ste mali dnu,

• ak máte alebo ste mali alergické ochorenie, astmu alebo ochorenie, ktoré spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku (systémový lupus erythematosus),

• ak máte vysoké hladiny vápnika alebo nízke hladiny draslíka alebo ste na diéte s nízkym obsahom draslíka,

• ak potrebujete podstúpiť anestéziu (narkózu; aj u zubára) alebo pred chirurgickým zákrokom, alebo ak si idete dať urobiť testy na kontrolu funkcie prištítnej žľazy, musíte lekárovi alebo lekárskemu personálu oznámiť, že užívate tablety s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom,

• ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndróm spojený so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličkovej žľazy, ktorý je spôsobený abnormalitami v žľaze).

Musíte povedať svojmu lekárovi, keď si myslíte že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Užívanie Loristy H sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože to v tomto štádiu môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Diuretiká ako je hydrochlorotiazid, ktorý sa nachádza v Loriste H, sa môžu ovplyvňovať s inými liekmi. Prípravky obsahujúce lítium sa nesmú užívať s Loristou H bez dôkladného dohľadu Vášho lekára. Ak užívate doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo lieky šetriace draslík, iné diuretiká (močopudné lieky), niektoré laxatíva (preháňadlá), lieky na liečbu dny, lieky na kontrolu srdcového rytmu alebo na cukrovku (ústami užívané lieky alebo inzulíny), môže byť vhodné vykonanie osobitných preventívnych opatrení (napr. krvných testov). Je tiež dôležité, aby Váš lekár vedel, či užívate iné lieky na zníženie krvného tlaku, steroidy, lieky na liečbu rakoviny, lieky proti bolesti, lieky na liečbu plesňových infekcií alebo lieky na artritídu (zápal kĺbov), živice používané na vysoký cholesterol ako je cholestyramín, lieky, ktoré uvoľňujú svaly, tablety na spanie; omamné látky ako je morfín, „presorické amíny“ ako je adrenalín alebo iné lieky tej istej skupiny; (ústami užívané lieky na cukrovku alebo inzulíny).

Informujte tiež, prosím, svojho lekára o tom, že užívate Loristu H, ak sa zvažuje podanie kontrastnej jódovej látky.

Užívanie Loristy H s jedlom a nápojmi

Tento liek sa môže užívať bez ohľadu na jedlo.

Odporúča sa, aby ste nepili alkohol, keď užívate tieto tablety: alkohol a tablety draselnej soli losartanu s hydrochlorotiazidom si môžu vzájomne zvyšovať účinok.

Soľ vo veľkých množstvách môže brániť účinku tabliet s obsahom draselnej soli losartanu

a hydrochlorotiazidu.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Musíte povedať svojmu lekárovi keď si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná. Váš lekár Vám obvykle odporučí prestať užívať Loristu H predtým ako otehotniete alebo ihneď po tom, ako zistíte, že ste tehotná a odporučí Vám užívanie iného lieku namiesto Loristy H. Lorista H sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože to v tomto štádiu môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu.

Dojčenie

Povedzte Vášmu lekárovi, že dojčíte alebo začnete dojčiť. Lorista H sa neodporúča matkám, ktoré dojčia, preto, ak si želáte dojčiť, Vám lekár vyberie inú liečbu, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec alebo predčasne narodené.

Použitie u detí a dospievajúcich

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím Loristy H u detí. Preto sa Lorista H nemá podávať deťom.

Použitie u starších pacientov

Lorista H účinkuje rovnako dobre a je rovnako dobre znášaná väčšinou starších a mladších dospelých pacientov. Väčšina starších pacientov potrebuje rovnakú dávku ako mladší pacienti.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Keď začnete liečbu týmto liekom, nevykonávajte činnosti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (napríklad vedenie vozidla alebo obsluha nebezpečných strojov), kým nebudete vedieť, ako znášate tento liek.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Loristy H

Tento liek obsahuje laktózu. Ak Vám Váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, poraďte sa s ním skôr ako začnete užívať tento liek.

3. AKO UŽÍVAŤ LORISTU H

Vždy užívajte Loristu H presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. O vhodnej dávke Loristy H rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Loristy Htak dlho, ako Vám ju lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola Vášho krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak

Zvyčajná dávka Loristy H je pre väčšinu pacientov na kontrolu krvného tlaku počas 24 hodín 1 tableta Loristy H 50 mg/12,5 mg denne. Môže sa to zvýšiť na dve tablety Loristy H 50 mg/12,5 mg jedenkrát denne alebo zmeniť na jednu tabletu Loristy H 100 mg/25 mg (väčšia sila) jedenkrát denne. Maximálna denná dávka sú dve tablety Loristy H 50 mg/12,5 mg jedenkrát denne alebo jedna tableta Loristy H 100 mg/25 mg jedenkrát denne.

Ak užijete viac Loristy H, ako máte

V prípade predávkovania sa okamžite spojte so svojím lekárom, aby Vám mohla byť rýchlo poskytnutá lekárska pomoc. Predávkovanie môže spôsobiť pokles krvného tlaku, búšenie srdca, pomalý tep, zmeny zloženia krvi a dehydratáciu.

Ak zabudnete užiť Loristu H

Snažte sa užívať Loristu H denne podľa predpisu. Ak však vynecháte dávku, neužívajte dvojnásobnú dávku. Len sa vráťte k svojmu obvyklému režimu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Lorista H môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Početnosť výskytu vedľajších účinkov je rozdelená do nasledovných kategórií:

Veľmi časté	Vyskytujúce sa u viac ako 1 pacienta z 10
Časté	Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov zo 100
Menej časté	Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov z 1 000
Zriedkavé	Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov z 10 000
Veľmi zriedkavé	Vyskytujúce sa u menej ako 1 pacienta z 10 000
Neznáme	Neznáme z dostupných zdrojov

Prestaňte užívať Loristu H a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici, ak sa u Vás vyskytne nasledovné:

Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1 z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:

Časté (postihujúce menej ako jednu osobu z 10, ale viac ako jednu osobu zo 100):

• kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, upchatý nos, zápal prínosových dutín, ochorenie prínosovej dutiny,

• hnačka, bolesť brucha, nutkanie na vracanie, porucha trávenia,

• svalová bolesť alebo kŕče, bolesť nôh, bolesť chrbta,

• nespavosť, bolesť hlavy, závrat,

• slabosť, únava, bolesť na hrudníku,

• zvýšené hladiny draslíka (ktoré môžu spôsobiť abnormálny srdcový rytmus), znížené hladiny hemoglobínu.

Menej časté (postihujúce menej ako jednu osobu zo 100, ale viac ako jednu osobu z 1 000):

• anémia, červené alebo hnedasté škvrny na koži (niekedy najmä na chodidlách, nohách, rukách a sedacej časti tela, spojené s bolesťou kĺbov, opuchom rúk a chodidiel a bolesťou žalúdka), podliatiny, zníženie počtu bielych krviniek, problémy so zrážanlivosťou a podliatiny,

• strata chuti do jedla, zvýšenie hladín kyseliny močovej alebo zrejmá dna, zvýšenie hladín cukru v krvi, abnormálne hladiny elektrolytov v krvi,

• úzkosť, nervozita, panická porucha (opakované záchvaty paniky), zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, ospalosť, zhoršenie pamäte,

• mravčenie alebo podobné pocity, bolesť v končatinách, tras, migréna, mdloby,

• rozmazané videnie, pálenie alebo pichanie v očiach, zápal spojovky, zhoršenie videnia, žlté videnie,

• zvonenie, bzučanie, hučanie alebo pukanie v ušiach,

• nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený so zmenami v držaní tela (pocit na odpadnutie alebo slabosti, keď vstávate, angina pectoris (bolesť na hrudníku), abnormálny srdcový tep, mozgovocievna príhoda („malá mŕtvica“), infarkt, búšenie srdca,

• zápal krvných ciev, ktorý je často spojený s kožnou vyrážkou alebo podliatinami,

• bolesť hrdla, dýchavičnosť, zápal priedušiek, zápal pľúc, voda v pľúcach (čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní), krvácanie z nosa, výtok z nosa, upchatie nosa,

• zápcha, vetry, podráždenie žalúdka, žalúdočné kŕče, vracanie, sucho v ústach, zápal slinnej žľazy, bolesť zubov,

• žltačka (zožltnutie očí a kože), zápal pankreasu,

• žihľavka, svrbenie, zápal kože, vyrážka, sčervenanie kože, citlivosť na svetlo, suchá koža, nával horúčavy, potenie, vypadávanie vlasov,

• bolesť v ramenách, pleciach, bedrách, kolenách alebo iných kĺboch, opuch kĺbov, stuhnutosť, svalová slabosť,

• časté močenie aj počas noci, abnormálna funkcia obličiek vrátane zápalu obličiek, infekcia močových ciest, cukor v moči,

• znížený sexuálny apetít, impotencia,

• opuch tváre, horúčka.

Zriedkavé (viac ako 1 z 10 000 pacientov a menej ako 1 z 1 000 pacientov)

• hepatitída (zápal pečene), abnormálne funkčné pečeňové testy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ LORISTU H

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Loristu H po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke a blistri po označení „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte pri teplote do 30°C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Lorista H obsahuje

- Liečivá sú draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid. Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu, čo zodpovedá 91,52 mg losartanu, a 25 mg hydrochlorotiazidu.

- Ďalšie zložky sú:

V jadre – predželatínovaný kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, magnéziumstearát;

V obalovej vrstve - hypromelóza, makrogol 4000, chinolínová žltá (E 104), mastenec, oxid titaničitý (E 171).

Ako vyzerá Lorista H a obsah balenia

Lorista H 100 mg/25 mg sú žlté, oválne, mierne dvojvypuklé filmom obalené tablety, rozmery tablety sú 8 mm x 15 mm, hrúbka 5,1 – 5,9 mm.

Veľkosť balenia:

7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet v Al/PVC/PVDC priehľadnom blistri a škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

KRKA, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

Výrobcovia

1. KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

2. TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann-Straße 5, 27472 Cuxhaven, Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Názov členského štátu	Meno lieku
Rakúsko	Losartan/HCT Krka
Česká republika	Lorista H
Cyprus	Losartan/Hydrochlorothiazide Krka
Nemecko	Losartan-Kalium HCTad
Dánsko	Losartankalium/hydrochlorothiazide Krka
Estónsko	Lorista H
Španielsko	Losartán/Hidroclorotiazida Krka
Fínsko	Losartan/Hydrochlorothiazide Krka
Maďarsko	Lavestra H
Írsko	Lozitar Comp
Taliansko	Losartan Idroclorotiazide Krka
Litva	Lorista H
Lotyšsko	Lorista H
Nórsko	Losartan/Hydrochlorothiazide Krka
Poľsko	Lorista HD
Portugalsko	Losartan/Hidroclorotiazida Krka
Rumunsko	Lorista HD
Švédsko	Losartan/Hydrochlorothiazide Krka
Slovensko	Lorista H
Anglicko	Losartan Potassium/Hydrochlorothiazide

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 01/2012.

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev.č.: 2010/06177

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/03457

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Lorista H 100 mg/25 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu, čo zodpovedá 91,52 mg losartanu, a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Pomocné látky: laktóza 119,95 mg/tableta.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Žlté oválne mierne bikonvexné filmom obalené tablety, rozmer tablety je 8 mm x 15 mm, hrúbka 5,1‑5,9 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný losartanom alebo hydrochlorotiazidom v monoterapii.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Lorista H sa môže podávať s inými antihypertenzívami.

Lorista H sa má prehltnúť a zapiť pohárom vody.

Lorista H sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia

Losartan a hydrochlorotiazid nie je určený na použitie ako počiatočná terapia, ale u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.

Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan a hydrochlorotiazid).

Ak je to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu.

Zvyčajná udržiavacia dávka Loristy H je jedna tableta Loristy H 50 mg/12,5 mg (losartan 50 mg/ HCTZ 12,5 mg) jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú adekvátne na Loristu H 50 mg/12,5 mg, je možné zvýšiť dávku na jednu tabletu Loristy H 100 mg/25 mg (losartan 100 mg/HCTZ 25 mg) jedenkrát denne. Maximálna dávka je jedna tableta Loristy H 100 mg/25 mg jedenkrát denne. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok dosiahne v priebehu troch až štyroch týždňov od začiatku liečby. Lorista H 100 mg/12,5 mg (losartan 100 mg/HCTZ 12,5 mg) je k dispozícii pre tých pacientov titrovaných na 100 mg losartanu, ktorí si vyžadujú dodatočnú kontrolu krvného tlaku.

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a hemodialyzovaných pacientov

U pacientov so stredne ťažkým renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu 30‑50 ml/min) nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Tablety s losartanom a hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkým renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3).

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

Lorista H je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná (pozri časť 4.3).

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet s losartanom/HCTZ korigovať.

Použitie u starších pacientov

U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávky.

Použitie u detí a adolescentov (<18 rokov)

Nie sú žiadne skúsenosti u detí a adolescentov. Preto sa losartan/hydrochlorotiazid nemá podávať deťom a adolescentom.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na losartan, na liečivá odvodené od sulfónamidov (ako je hydrochlorotiazid) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

• Hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu.

• Ťažké hepatálne poškodenie, cholestáza a obštrukčné ochorenia žlčových ciest.

• Refraktérna hyponatriémia.

• Symptomatická hyperurikémia/dna.

• 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Ťažké renálne poškodenie (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min).

• Anúria.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Losartan

Angioedém

Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu prudkej liečby diuretikami, následkom obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním Loristy H (pozri časti 4.2 a 4.3).

Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s poškodením obličiek s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.

Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má Lorista H používať u pacientov s miernym až stredne ťažkým hepatálnym poškodením v anamnéze s opatrnosťou. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna s losartanom terapeutická skúsenosť Preto je Lorista H u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

Poškodenie funkcie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých funkcia obličiek závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou renálnou dysfunkciou).

Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po vysadení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie Loristy H neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.

Etnické rozdiely

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u ľudí čiernej pleti ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných pacientov čiernej pleti.

Gravidita

Lorista H sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba losartanom/HCTZ považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, liečba Loristou H sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Hydrochlorotiazid

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

Tak ako pri každej antihypertenznej liečbe, u niektorých pacientov sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa majú sledovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania. U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí k dilučnej hyponatriémii.

Metabolické a endokrinné účinky

Liečba tiazidmi môže porušiť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.

Tiazidy môžu znížiť exkréciu kalcia močom a môžu zapríčiniť intermitentné a mierne zvýšenie kalcia v sére. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom latentného hyperparatyreoidizmu. Pred uskutočnením testu funkcie prištítnej žľazy sa majú tiazidy vysadiť.

Terapia tiazidovými diuretikami môže byť spojená so zvýšením hladín cholesterolu a triglyceridov.

Liečba tiazidmi môže u niektorých pacientov vyvolať hyperurikémiu a/alebo dnu. Pretože losartan znižuje kyselinu močovú, v kombinácii s hydrochlorotiazidom tlmí hyperurikémiu navodenú diuretikom.

Hepatálne poškodenie

U pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene sa majú tiazidy používať s opatrnosťou, keďže môžu spôsobiť intrahepatálnu cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať pečeňovú kómu.

Lorista H je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná (pozri časti 4.3 a 5.2).

Iné

U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu vyskytnúť reakcie precitlivenosti bez ohľadu na anamnézu alergie alebo bronchiálnej astmy. Pri užívaní tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.

Pomocná látka

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek (pozri časť 6.1).

4.5 Liekové a iné interakcie

Losartan

Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, triamterénu, amiloridu), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné užívanie sa neodporúča. Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť k zníženiu exkrécie lítia. Preto, ak majú byť s antagonistami receptora angiotenzínu II súbežne podávané soli lítia, majú sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

U niektorých pacientov s poškodenou renálnou funkciou, ktorí sú liečení nesteroidnými antiflogistikami vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy‑2, môže súbežné podávanie s antagonistami receptora angiotenzínu II viesť k ďalšiemu zhoršeniu renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné.

Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi, ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Hydrochlorotiazid

Pri súbežnom podávaní môžu nasledovné lieky interagovať s tiazidovými diuretikami:

Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva

Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.

Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)

Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať s opatrnosťou z dôvodu rizika laktátovej acidózy, navodenej možným zlyhaním renálnej funkcie, spojeným s hydrochlorotiazidom.

Iné antihypertenzíva

Aditívny účinok.

Cholestyramín a kolestipolové živice

V prítomnosti aniónomeničových živíc dochádza k zhoršeniu absorpcie hydrochlorotiazidu. Jednotlivé dávky cholestyramínových alebo kolestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu z gastrointestinálneho traktu až o 85 % pri cholestyramínových živiciach a o 43 % pri kolestipolových živiciach.

Kortikosteroidy, ACTH

Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.

Presorické amíny (napr. adrenalín)

Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa znemožnilo ich použitie.

Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín)

Možné zvýšenie odpovede na myorelaxans.

Lítium

Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity; súčasné užívanie sa neodporúča.

Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)

Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.

Anticholinergiká (napr. atropín, biperidén)

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)

Tiazidy môžu znížiť renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zosilňovať ich myelosupresívne účinky.

Salicyláty

V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa

Pri súbežnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie.

Cyklosporín

Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií ako pri dne.

Digitálisové glykozidy

Tiazidom vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup digitálisom vyvolaných srdcových arytmií.

Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére

Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére (napr. digitálisovými glykozidmi a antiarytmikami) a pri nasledovných liekoch vyvolávajúcich torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), keďže hypokaliémia je predispozičným faktorom torsades de pointes (ventrikulárnej tachykardie), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:

• antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),

• antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),

• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol),

• iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i.v.).

Kalciové soli

Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženia exkrécie zvýšiť hladiny kalcia v sére. Ak je nutné predpísať doplnky kalcia, majú sa monitorovať hladiny kalcia v sére a dávka kalcia sa má podľa nich upraviť.

Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami

Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus kalcia môžu tiazidy interferovať s testami funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).

Karbamazepín

Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické monitorovanie.

Kontrastná jódová látka

V prípade diuretikami navodenej dehydratácie je zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, obzvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky.

Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH alebo stimulačné laxatíva

Hydrochlorotiazid môže umocniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým hypokaliémiu.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Používanie blokátorov receptora angiotenzínu II sa počas prvého trimestra gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Používanie blokátorov receptora angiotenzínu II je počas 2. a 3. trimestra gravidity kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), môžu pre túto skupinu liekov existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba blokátorom receptora angiotenzínu II považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, liečba Loristou H sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.

Je známe, že expozícia Loriste H počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“).

Ak sa expozícia Loriste H vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali Loristu H, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Sú len obmedzené údaje s hydrochlorotiazidom počas tehotenstva, najmä počas prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu, môže pri jeho užívaní v druhom a treťom trimestri gravidity dôjsť k fetoplacentárnej perfúzii, čo môže mať vplyv na plod a novorodenca a spôsobiť žltačku, poruchu rovnováhy elektrolytov a trombocytopéniu.

Kvôli riziku zníženia plazmatického objemu a a placentárnej hypoperfúzii sa hydrochlorotiazid nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklamsii, bez priaznivého vplyvu na priebeh choroby.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri esenciálnej hypertenzii gravidných žien s výnimkou zriedkavých prípadov, keď sa nedá použiť iná liečba.

Laktácia

Keďže nie sú k dispozícii informácie týkajúce sa používania losartanu počas dojčenia, Lorista H sa neodporúča a je vhodnejšie zvoliť alternatívnu liečbu s lepšie zavedeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä ak sú dojčení novorodenci alebo predčasne narodené deti.

Hydrochlorotiazid sa v malých množstvách vylučuje do materského mlieka. Tiazidy vo vysokých dávkach zapríčiňujú intenzívnu diurézu a môžu inhibovať produkciu mlieka. Použitie Loristy H sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Lorista H užíva počas dojčenia, dávky sa majú udržiavať čo najnižšie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenzív môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, najmä na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce účinky zaradené pod príslušnou frekvenciou (počet pacientov u ktorých sa predpokladá, že budú mať skúsenosť s nežiaducim účinkom), podľa nasledovných kategórií:

Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100, <1/10)

Menej časté (≥1/1 000, <1/100)

Zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

V klinických skúšaniach s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky charakteristické pre túto kombináciu liečiv. Vyskytli sa iba tie nežiaduce účinky, ktoré už boli hlásené so samotnou draselnou soľou losartanu a/alebo hydrochlorotiazidom.

V kontrolovaných klinických skúšaniach esenciálnej hypertenzie bol závrat jediným hláseným nežiaducim účinkom uvádzaným vo vzťahu k lieku s vyšším výskytom než u placeba, ktorý bol hlásený u viac ako 1 % pacientov liečených losartanom a hydrochlorotiazidom.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Okrem týchto účinkov boli po uvedení lieku na trh hlásené nasledovné ďalšie nežiaduce reakcie:

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: hyperkaliémia, zvýšené hodnoty ALT (alanínaminotransferáza)

Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali s jednou zo zložiek a môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami Loristy H, sú nasledovné:

Losartan

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: anémia, Henochova-Schönleinova purpura, ekchymóza,hemolýza.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: anafylaktické reakcie, angioedém, žihľavka.

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: anorexia, dna.

Psychické poruchy

Časté: nespavosť.

Menej časté: anxiozita, porucha anxiozity, panická porucha, zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, spavosť, narušená pamäť.

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy, závrat.

Menej časté: nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tras, vertigo, migréna, synkopa.

Poruchy oka

Menej časté: rozmazané videnie, pálenie/pichanie v očiach, konjunktivitída, znížená ostrosť zraku.

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo, tinitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angina pectoris, AV blok II stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu, palpitácia, arytmie (atriálna fibrilácia, sínusová bradykardia, tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia).

Poruchy ciev

Menej časté: vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: kašeľ, infekcie horných dýchacích ciest, nazálna kongescia, sínusitída, porucha sínusu.

Menej časté: faryngeálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe, bronchitída, epistaxy, rinitída, respiračná kongescia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: abdominálna bolesť, nauzea, hnačka, dyspepsia.

Menej časté: zápcha, bolesť zubov, sucho v ústach, plynatosť, gastritída, vracanie.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: alopécia, dermatitída, suchosť kože, erytém, sčervenaniepokožky, fotosenzitivita, pruritus, vyrážka, žihľavka, potenie.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté: svalové kŕče, bolesť chrbta, bolesť nôh, myalgia.

Menej časté: bolesť ramena, bolesť bedier, opuch kĺbu, bolesť kolean, bolesť kostrového svalstva, bolesť pleca, stuhnutosť, artralgia, artritída, koxalgia, fibromyalgia, svalová slabosť.

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: znížené libido, impotencia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia, únava, bolesť na hrudi.

Menej časté: opuch tváre, horúčka.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté: hyperkaliémia, mierne zníženie hematokritu a hemoglobínu.

Menej časté: mierne zvýšenie urey a hladín sérového kreatinínu.

Veľmi zriedkavé: zvýšenie pečeňových enzýmov a bilirubínu.

Hydrochlorotiazid

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia, leukopénia, purpura, trombocytopénia.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: anafylaktické reakcie.

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: anorexia, hyperglykémia, hyperurikémia, hypokaliémia, hyponatriémia.

Psychické poruchy

Menej časté: nespavosť.

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy.

Poruchy oka

Menej časté: prechodné poruchy videnia, xantopsia.

Poruchy ciev

Menej časté: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: poruchy dýchania vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: zápal slinných žliaz, kŕče, podráždenie žalúdka, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: ikterus (intrahepatická cholestáza), pankreatitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: fotosenzitivita, žihľavka, toxická epidermálna nekrolýza.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: svalové kŕče.

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia, zlyhanie obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: horúčka, závrat.

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní Loristou H nie sú dostupné žiadne konkrétne údaje. Pre liečbu predávkovania Loristou H nie je žiadny špecifický postup. Liečba je symptomatická a podporná. Liečba Loristou H sa má prerušiť a pacient má byť starostlivo monitorovaný. Medzi odporúčané opatrenia patrí vyvolanie vracania, ak bol liek užitý nedávno, a korekcia dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, hepatálnej kómy a hypotenzie štandardnými postupmi.

Losartan

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii iba obmedzené údaje. Najpravdepodobnejšími prejavmi predávkovania by mohli byť hypotenzia a tachykardia, ale v dôsledku parasympatickej (vágovej) stimulácii by sa tiež mohla vyskytnúť bradykardia. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa začať podporná liečba.

Hemodialýzou sa nedá odstrániť ani losartan, ani jeho aktívny metabolit.

Hydrochlorotiazid

Najčastejšie pozorované príznaky a symptómy sú spôsobené depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou vyplývajúcou z nadmernej diurézy. Pri súčasnom podávaní digoxínu môže hypokaliémia zvýrazniť srdcovú arytmiu.

Miera odstránenia hydrochlorotiazidu dialýzou nebola stanovená.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA01.

Losartan - hydrochlorotiazid

Liečivá v Loriste H vykazujú aditívne účinky pri znižovaní krvného tlaku; znižujú krvný tlak vo väčšom rozsahu ako jednotlivé zložky samostatne. Tento účinok sa považuje za dôsledok vzájomne sa dopĺňajúceho pôsobenia oboch zložiek. Vďaka diuretickému účinku hydrochlorotiazid zvyšuje aktivitu plazmatického renínu, zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje sérovú hladinu draslíka a zvyšuje hladinu angiotenzínu II. Podávanie losartanu blokuje všetky fyziologicky dôležité účinky angiotenzínu II a inhibíciou aldosterónu môže znižovať straty draslíka navodené diuretickou liečbou.

Losartan má mierny a prechodný urikozurický účinok. Ukázalo sa, že hydrochlorotiazid bezprostredne spôsobuje zvýšenie hladiny kyseliny močovej; kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu redukuje hyperurikémiu navodenú diuretikami.

Antihypertenzný účinok Loristy H pretrváva počas 24 hodín. V klinických skúškach trvajúcich najmenej 1 rok bol antihypertenzný účinok stabilný. Napriek výraznému poklesu krvného tlaku nemalo podávanie Loristy H žiadny klinicky významný vplyv na tepovú frekvenciu. V klinických skúšaniach sa po 12 týždňoch liečby liekom s obsahom 50 mg losartanu/12,5 mg hydrochlorotiazidu diastolický krvný tlak meraný v sede pred podaním znížil v priemere o 13,2 mmHg.

Lorista H je účinná na zníženie krvného tlaku u mužov i u žien bez rozdielu rasy, u mladších (<65 rokov) aj u starších pacientov (≥65 rokov) a je účinná pri všetkých stupňoch hypertenzie.

Losartan

Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptora (typ AT₁) angiotenzínu II. Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín-angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT₁ receptor, ktorý sa nachádza v mnohých tkanivách (napr. hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niektoré dôležité biologické reakcie, vrátane vazokonstrikcie a uvoľnenia aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalstva.

Losartan selektívne blokuje AT₁ receptor. In vitro a in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k nárastu nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT₁ receptoru než k AT₂ receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10‑ až 40‑krát účinnejší ako losartan.

V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými ACE inhibítormi bola incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo hydrochlorotiazid, podobná a bola signifikantne nižšia ako u pacientov liečených ACE inhibítorom. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito zaslepených klinických skúšok u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %), zatiaľ čo incidencia kašľa pri ACE inhibítoroch bola 8,8 %.

U nediabetických hypertenzných pacientov s proteinúriou podávanie draselnej soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu albumínu a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny močovej v sére (zvyčajne <0,4 mg/dl), ktorý počas dlhodobej terapie pretrvával.

Losartan nemá účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na plazmatický noradrenalín.

U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali 25 mg a 50 mg dávky losartanu pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár, poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov so zlyhaním srdca závislý od veľkosti dávky.

Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku. Meranie krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5‑6 hodín po dávke preukázalo zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5‑6 hodín po dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzných pacientov.

Štúdia LIFE

Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“ (LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát denne.

Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77‑0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63‑0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následnými zvýšeniami úbytku draslíka a bikarbonátu v moči a zníženiami draslíka v sére. Renín-aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.

Po perorálnom podaní sa diuréza začína o 2 hodiny, maximálne hodnoty sa dosahujú asi po 4 hodinách a pretrváva 6 až 12 hodín, antihypertenzný účinok pretrváva až do 24 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Losartan

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a pri metabolizme prvého prechodu vytvára aktívny metabolit kyseliny karboxylovej a ďalšie neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3 až 4 hodiny. Príjem bežnej stravy pri podávaní lieku nemá klinicky významný vplyv na koncentráciu losartanu v plazme.

Distribúcia

Losartan

Losartan, ako aj jeho aktívny metabolit sa z viac ako 99 % viaže na bielkoviny plazmy, najmä na albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov. Štúdie na potkanoch ukázali, že losartan prechádza hematoencefalickou bariérou slabo alebo vôbec.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou; neprechádza hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa v materskom mlieku.

Biotransformácia

Losartan

Asi 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní draselnej soli losartanu, značenej ¹⁴C sa cirkulácia rádioaktivity v krvnej plazme prednostne pripisuje losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Asi u 1 % sledovaných jednotlivcov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria inaktívne metabolity, vrátane dvoch hlavných metabolitov tvorených hydroxyláciou vedľajšieho butylového reťazca a menej významný metabolit, N-2-tetrazol-glukuronid.

Eliminácia

Losartan

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia nezmenené močom a približne 6 % dávky sa vylúči močom v podobe aktívneho metabolitu. Farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu je lineárna v rozmedzí dávky až do 200 mg perorálne podanej draselnej soli losartanu.

Po perorálnom podaní klesá plazmatická koncentrácia losartanu a jeho aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny (losartan) a 6 až 9 hodín (aktívny metabolit). Pri podávaní dávky 100 mg 1-krát denne sa ani losartan a ani jeho aktívny metabolit výrazne nehromadia v plazme.

Vylučovanie žlčou a močom prispieva k vylučovaniu losartanu a jeho metabolitov. Po perorálnom podaní losartanu značeného ¹⁴C sa u ľudí našlo 35 % rádioaktivity v moči a 58 % v stolici.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje, ale rýchlo sa vylučuje obličkami. Pri monitorovaní jeho hladiny v krvnej plazme počas minimálne 24 hodín, polčas rozpadu kolísal medzi 5,6 a 14,8 hodinami. Najmenej 61 % perorálne podanej dávky sa do 24 hodín vylúči v nezmenenej forme.

Charakteristiky u pacientov

Losartan/hydrochlorotiazid

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu a absorpcia hydrochlorotiazidu u starších hypertenzných pacientov sa signifikantne nelíšia v porovnaní s mladými hypertenznými pacientami.

Losartan

Po perorálnom podaní pacientom s miernou až strednou alkoholickou cirhózou pečene bola koncentrácia losartanu 5-krát vyššia a jeho aktívneho metabolitu 1,7-krát vyššia v porovnaní s mladými mužskými dobrovoľníkmi.

Losartan ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity, a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Toxický potenciál kombinácie losartan/hydrochlorotiazid sa hodnotil v štúdiách chronickej toxicity trvajúcich až po dobu šiestich mesiacov po perorálnom podaní u potkanov a psov a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom boli spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie losartan/hydrochlorotiazid vyvolalo pokles parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). U potkanov alebo králikov liečených kombináciou losartan/hydrochlorotiazid nebol žiadny dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred a počas gravidity, pozorovala sa toxicita plodu dokázaná miernym zvýšením nadpočetných rebier v generácii F₁. Tak, ako sa pozorovalo v štúdiách so samotným losartanom, nežiaduce reakcie na plod a novorodenca vrátane renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli, keď boli gravidné potkany liečené kombináciou losartan/hydrochlorotiazid počas neskorého gestačného štádia a/alebo laktácie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Predželatínovaný kukuričný škrob

Mikrokryštalická celulóza

Monohydrát laktózy

Magnéziumstearát

Filmová obaľovacia vrstva:

Hypromelóza

Makrogol 4000

Chinolínová žltá (E104)

Mastenec

Oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30°C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Priehľadný PVC-PVdC/Al blister, papierová škatuľka.

Veľkosti balení: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0154/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

22.4.2008

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2012