+ ipil.sk

Losartan Bluefish 12,5 mg filmom obalené tablety



Príbalový leták

SCHVÁLENÝ TEXT K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV. Č.: 2011/07915, 2011/07916


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA


Losartan Bluefish 12,5 mg filmom obalené tablety

Losartan Bluefish 50 mg filmom obalené tablety


Draselná soľ losartanu


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytneakýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Losartan Bluefish a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Losartan Bluefish

3. Ako užívať Losartan Bluefish

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať Losartan Bluefish

6. Obsah balenia a ďalšie informácie



1. Čo je Losartan Bluefish a na čo sa používa


Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora angiotenzínu II.

Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory v krvných cievach, čo

spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II

na tieto receptory, čím spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Losartan

spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu.


Losartan Bluefish sa používa na:

  • liečbu pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou) u dospelých a detských a dospievajúcich pacientov vo veku 6-18 rokov.

  • ochranu obličiek u hypertenzných pacientov s cukrovkou 2. typu s laboratórnym dôkazom

poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou ≥0,5 g denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje

abnormálne množstvo proteínu).

  • liečbu chronického srdcového zlyhania, keď lekár nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa vaše srdcové zlyhanie stabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na losartan.

  • zníženie rizika vzniku cievnej mozgovej príhody u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory („indikácia LIFE“).

.


2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Losartan Bluefish


Neužívajte Losartan Bluefish

  • ak ste alergický na losartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6),

  • ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,

  • ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (tiež je lepšie vyhnúť sa Losartanu Bluefish na začiatku tehotenstva – (pozri časť 2. „Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť))


Ak sa vás týka čokoľvek z vyššie uvedeného, neužívajte Losartan Bluefish.


Upozornenia a opatrenia

Musíte povedať svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť). Losartan sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže ťažko ublížiť Vášmu dieťaťu, pokiaľ sa užíva v tomto štádiu tehotenstva (pozri časť Tehotenstvo).


Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať Losartan Bluefish, svojho lekára informovali:


  • ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka), (pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“),

  • ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku tekutín a/alebo soli z Vášho tela,

  • ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo ste na diéte s kontrolovaným príjmom soli (pozri časť 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),

  • ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku,

  • ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Losartan Bluefish“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),

  • ak máte zlyhanie srdca s problémami s obličkami alebo bez nich alebo máte závažné poruchy srdcového rytmu. Osobitná pozornosť je potrebná, ak ste súbežne liečený betablokátormi.

  • ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom,

  • ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným znížením cirkulácie krvi v mozgu),

  • ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (stavom spojeným so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličiek).


Iné lieky a Losartan Bluefish

Ak užívatealebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívaťďalšie lieky, vrátane liekov bez lekárskeho predpisu alebo rastlinných liekov a prírodných produktov, povedzteto svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Buďte obzvlášť opatrný a povedzte svojmu lekárovi, ak počas liečby Losartanom Bluefish užívate nasledovné lieky:

  • iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto vám môžu dodatočne znížiť krvný tlak. Krvný

tlak môžu znížiť aj nasledovné lieky: tricyklické

antidepresíva (na liečbu depresie), antipsychotiká (na liečbu psychických porúch), baklofén (svalové relaxancium na uvoľnenie svalstva) a amifostín (používa sa pri chemoterapii nádoru).

  • lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. doplnky draslíka,

náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík šetriace lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid,

triamterén, spironolaktón] alebo heparín),

  • nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vysoké dávky kyseliny acetylsalicylovej a inhibítorov COX-2 (liekov, ktoré tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu od bolesti), pretože tieto môžu znížiť účinok losartanu na zníženie krvného tlaku.


Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže viesť k zhoršeniu funkcie

obličiek.


Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez dôkladného dohľadu vášho

lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne opatrenia (napr. krvné testy).


Losartan Bluefish a jedlo a nápoje

Losartan Bluefish sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť


Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.


Tehotenstvo

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to povedať svojmu lekárovi. Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Losartanu Bluefish skôr, ako otehotniete alebo čoskoro, ako sa dozviete, že ste tehotná a namiesto Losartanu Bluefish vám odporučí užívať iný liek. Počas prvých troch mesiacov tehotenstva sa užívanie Losartanu Bluefish neodporúča a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože to môže spôsobiť ťažké poškodenie vášho dieťaťa, ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva.


Dojčenie

Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo uvažujete o začatí dojčenia. Losartan Bluefish sa neodporúča matkám, ktoré dojčia. Ak chcete dojčiť, váš lekár vám môže zvoliť inú liečbu, najmä ak vaše dieťa je novorodenec alebo predčasne narodené dieťa.


Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.


Deti a dospievajúci

Losartan Bluefish sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho lekára.

Losartan Bluefish sa neodporúča deťom s ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo s poškodením funkcie pečene.


Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

Nie je pravdepodobné, že Losartan Bluefish ovplyvní vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných liekoch používaných na liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u niektorých osôb spôsobiť závrat a ospalosť. Ak u vás dôjde k závratu alebo ospalosti, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o takéto činnosti.


3. Ako užívať Losartan Bluefish


Tento liek je dostupný v 2 silách: 12,5 mg a 50 mg.


Vždy užívajte Losartan Bluefish presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

O správnej dávke Losartanu Bluefish rozhodne váš lekár na základe vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu Bluefish tak dlho, ako vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola vášho krvného tlaku.


Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom:

Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu jedenkrát denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa má dosiahnuť počas 3-6 týždňov po nasadení liečby. Váš lekár môže dávku zvýšiť na 100 mg losartanu jedenkrát denne.

Ak máte dojem, že účinok Losartanu Bluefish je priveľmi silný alebo priveľmi slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku 6 až 18 rokov)

Odporúčaná začiatočná dávka u pacientov s hmotnosťou medzi 20 a 50 kg je 25 mg losartanu podaných raz denne. Ak nie je krvný tlak kontrolovaný, lekár môže dávku zvýšiť.


U pacientov s hmotnosťou viac ako 50 kg je zvyčajná dávka 50 mg jedenkrát denne. Vo výnimočných prípadoch možno dávku upraviť na maximum 100 mg jedenkrát denne.


Losartan Bluefish sa neodporúča deťom do 6 rokov.


Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu:

Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu raz denne. Dávku je možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu raz denne v závislosti od odpovede krvného tlaku.


Tablety s losartanom sa môžu podávať s inými liekmi na znižovanie krvného tlaku (napr. diuretikami,

blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-blokátormi a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj

s inzulínom a inými bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr.

sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).


Dospelí pacienti so srdcovým zlyhaním:

Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu raz denne.


Zvyčajne má váš lekár dávku postupne každý týždeň zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne počas druhého týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa, 100 mg denne počas štvrtého týždňa, 150 mg denne počas piateho týždňa) až na zvyčajnú udržiavaciu dávku, ktorú stanoví váš lekár. Môže sa použiť maximálna dávka 150 mg (napríklad tri tablety losartanu 50 mg alebo jedna tableta losartanu 100 mg a losartanu 50 mg) raz denne.


Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii s diuretikom (liekom, ktorý

zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete prostredníctvom obličiek) a/alebo digitalisom (liekom, ktorý

pomáha posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo betablokátorom.


Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov

Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení diuretikami vo vysokých dávkach,

pacienti s poškodením funkcie pečene alebo pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku,

obzvlášť na začiatku liečby. Losartan Bluefish sa neodporúča pacientom s ťažkým poškodením

funkcie pečene (pozri časť „Neužívajte Losartan Bluefish“).


Podávanie

Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju dennú dávku približne

v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Losartanu Bluefish, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.


Ak užijete viac Losartanu Bluefish, ako máte

Ak náhodne užijete priveľa tabliet alebo dieťa prehltne nejaké tablety, okamžite vyhľadajte svojho lekára alebo choďte na pohotovosť do najbližšej nemocnice.. Príznaky predávkovania sú nízky krvný tlak, zmeny tepu (zvýšený tep alebo pravdepodobne znížený tep).


Ak zabudnete užiť Losartan Bluefish

Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku vo zvyčajnom čase. Neužívajte

dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia

tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebolekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Ak sa u Vás vyskytnú nasledovné závažné vedľajšie účinky, prestaňte užívať tablety s losartanom a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici. Môžete potrebovať urgentné lekárske ošetrenie alebo hospitalizáciu.


Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, čo môže spôsobiť

ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).


Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje 1 až 10 z 10 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.


Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:

časté: postihujú1 až 10 pacientov zo 100

menej časté: postihujú1 až 10 pacientov zo 1 000

zriedkavé: postihujú1 až 10 pacientov zo 10 000

veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000

neznáme: z dostupných údajov


S filmom obalenými tabletami losartanu boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:


Časté:

  • závrat alebo pocit točenia hlavy

  • nízky krvný tlak,

  • slabosť,

  • únava (vyčerpanosť),

  • príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),

  • príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia),

  • zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek,

  • znížené množstvo červených krviniek (anémia),

  • zvýšenie močoviny v krvi, zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním.


Menej časté:

  • ospalosť (somnolencia),

  • bolesť hlavy,

  • poruchy spánku,

  • pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie),

  • ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris),

  • nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe vysokou dávkou diuretík),

  • ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,

  • dýchavičnosť (dyspnoe),

  • bolesť brucha,

  • ťažká zápcha (obstipácia),

  • hnačka,

  • nutkanie na vracanie,

  • vracanie,

  • žihľavka (urtikária),

  • svrbenie (pruritus),

  • vyrážka,

  • lokalizovaný opuch (edém),

  • kašeľ.


Zriedkavé:


  • precitlivenosť

  • angioedém (závažná alergická reakcia)

  • zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury),

  • pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),

  • mdloby (synkopa),

  • veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia),

  • mozgová príhoda (mŕtvica),

  • zápal pečene (hepatitída),

  • zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne upraví po prerušení liečby.


Neznáme:

  • znížené množstvo trombocytov pravdepodobne spôsobujúce tvorbu modrín a krvácanie,

  • migréna,

  • abnormality funkcie pečene,

  • bolesť svalov a kĺbov,

  • príznaky podobné chrípke,

  • bolesť chrbta a infekcia močových ciest,

  • zvýšená citlivosť na slnko (fotosenzitivita),

  • neobjasnená bolesť svalov s tmavo sfarbeným (vo farbe čaju) močom (rabdomyolýza),

  • impotencia,

  • zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída),

  • nízke hladiny sodíka v krvi (hyponatriémia),

  • depresia,

  • celkový pocit choroby,

  • zvonenie, bzučanie, hučanie alebo cvakanie v ušiach (tinnitus).


Vedľajšie účinky u detí sú podobné vedľajším účinkom pozorovaným u dospelých.


Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.


5. Ako uchovávať Losartan Bluefish


Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri a na škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Losartan Bluefish obsahuje


Liečivo je draselná soľ losartanu.

Každá tableta Losartanu Bluefish 12,5 mg obsahuje 12,5 mg draselnej soli losartanu.

Každá tableta Losartanu Bluefish 50 mg obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.


Ďalšie zložky (pomocné látky) sú:

Jadro tablety:mikrokryštalická celulóza (E460); sodná soľ kroskarmelózy (E468); koloidný oxid kremičitý a nátriumstearylfumarát.


Filmová vrstva: hypromelóza (E464); mikrokryštalická celulóza (E460); stearoylmakrogol a oxid titaničitý (E171)


Ako vyzerá Losartan Bluefish a obsah balenia


Losartan Bluefish 12,5 mg sú biele, okrúhle, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety.

Losartan Bluefish 50 mg sú biele, oválne, obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s ryhou na jednej strane.


50 mg tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.


Losartan 12,5 mg filmom obalené tablety: PVC/PE/PVDC blistrové balenia po 21, 28 alebo 98 tabliet.

Losartan 50 mg filmom obalené tablety: PVC/PE/PVDC blistrové balenia po 28, 56, 90 alebo 98

tabliet.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca


Bluefish Pharmaceuticals AB

Torsgatan 11

111 23 Štokholm

Švédsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:


Česká republika

Losartan Bluefish 12,5/50/100 mg potahované tablety

Dánsko

Losartan Bluefish 12,5/50/100 mg filmovertrukne tabletter

Nemecko

Losartan-Kalium Bluefish 12,5/50/100 mg Filmtabletten

Poľsko

Losartan Bluefish

Slovensko

Losartan Bluefish 12,5/50 mg filmom obalené tablety

Švédsko

Losartan Bluefish 12,5/50/100 mg filmdragerade tabletter


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v 10/2012.


8



Losartan Bluefish 12,5 mg filmom obalené tablety

Súhrn údajov o lieku

SCHVÁLENÝ TEXT K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV. Č.: 2011/07915, 2011/07916


Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU


Losartan Bluefish 12,5 mg filmom obalené tablety

Losartan Bluefish 50 mg filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá filmom obalená tableta obsahuje 12,5 mg losartanu (ako draselnú soľ losartanu).

Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg losartanu (ako draselnú soľ losartanu).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalená tableta


Losartan Bluefish 12,5 mg: Biele, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety.

Losartan Bluefish 50 mg: Biele, oválne, bikonvexné filmom obalené tablety s ryhou na jednej strane.


50 mg tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


  • Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku 6-18 rokov.

  • Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou a s diabetom mellitus 2. typu

s proteinúriou ≥0,5 g/deň ako súčasť antihypertenznej liečby.

  • Liečba chronického srdcového zlyhania u dospelých pacientov, keď sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)

nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, obzvlášť kašľa, alebo

kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú stabilizovaní ACE inhibítorom, sa

nemá prechádzať na losartan. Pacienti majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory ≤40 % a majú

byť klinicky stabilizovaní a liečení zavedeným terapeutickým režimom chronického srdcového zlyhania.

  • Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia LIFE, Rasa).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Losartan Bluefish filmom obalené tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.

Losartan Bluefish filmom obalené tablety sa môžu podávať s jedlom alebo bez jedla.


Hypertenzia

Zvyčajná začiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg jedenkrát denne. Maximálny

antihypertenzný účinok sa dosiahne 3-6 týždňov od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže

byť dodatočne prospešné zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).

Losartan možno podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami (napr. hydrochlorotiazidom).


Deti a dospievajúci

U detí a dospievajúcich vo veku 6-18 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti

losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1). U hypertenzných detí

starších ako jeden mesiac sú dostupné obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).


Odporúčaná dávka u pacientov s hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu prehltnúť tablety, je 25 mg

raz denne. Vo výnimočných prípadoch je možné dávku zvýšiť na maximálne 50 mg raz denne.

Dávkovanie sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.


U pacientov s hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch je

možné dávku upraviť na maximálne 100 mg raz denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo

prekračujúce 100 mg) denne sa u pediatrických pacientov neskúmali.


Losartan Bluefish sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov, keďže u týchto skupín pacientov sú k dispozícii obmedzené údaje.


Neodporúča sa u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m2, keďže nie sú

k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť 4.4).


Losartan Bluefish sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť 4.4).


Hypertenzní pacienti s diabetom mellitus 2. typu s proteinúriou ≥0,5 g/deň

Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku po jednom

mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku na 100 mg jedenkrát denne. Losartan možno podávať s inými antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr. sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).


Srdcové zlyhanie

Začiatočná dávka losartanu u pacientov so srdcovým zlyhaním je 12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne, 100 mg denne až na maximálnu dávku 150 mg jedenkrát denne) podľa tolerancie dávky pacientom.


Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory

dokumentovanou EKG

Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg losartanu jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo sa má dávka losartanu zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.


Osobitné skupiny pacientov


Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú liečení vysokými dávkami

diuretík) sa má zvážiť začiatočná dávka 25 mg jedenkrát denne (pozri časť 4.4).


Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov

U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je potrebná úprava

začiatočného dávkovania.


Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým

hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou. Preto je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym

poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).


Použitie u starších pacientov

Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg, u starších pacientov

zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časti 4.4 a 6.1).

2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Ťažké hepatálne poškodenie.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Precitlivenosť

Angioedém. Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú

starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).


Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie diuretikami, obmedzenia

soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej

dávke a po zvýšení dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním lieku losartanu korigovať alebo sa má použiť nižšia začiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na deti a dospievajúcich od 6 do 18 rokov.


Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením s diabetom alebo bez diabetu

a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola

v porovnaní s placebovou skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom (pozri časť 4.8). Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.

Súbežné užívanie kálium šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík

s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).


Poškodenie funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické

koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa u pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze

má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická

skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým hepatálnym

poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

Losartan sa tiež neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť 4.2).


Poškodenie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny v renálnej funkcii vrátane

zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už

existujúcou renálnou dysfunkciou). Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie

solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie

môžu byť po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo

stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.


Použitie u pediatrických pacientov s poškodením obličiek

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m2, keďže nie sú

k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 4.2).

Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže môže dôjsť k jej

zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa losartan podáva pri prítomnosti ďalších ochorení

(horúčka, dehydratácia), pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.


Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie obličiek. Preto sa ich

súbežné použitie neodporúča (pozri časť 4.5).


Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce

prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie losartanu

neodporúča.


Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým

kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo

mozgovej príhode.


Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie

obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku

ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.

U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením, u pacientov s ťažkým

srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj u pacientov so srdcovým zlyhaním a symptomatickými

život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto

sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou. Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri časť 5.1).


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo

obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.


Gravidita

Losartan sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je

pokračujúca liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na

alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite.

Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má

sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Iné varovania a upozornenia

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty

angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou

farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii

hypertenzných pacientov čiernej pleti.


4.5 Liekové a iné interakcie


Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzný účinok losartanu. Súbežné používanie s inými liečivami, ktoré môžu ako nežiaducu reakciu vyvolať hypotenziu (ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén a amifostín), môže zvýšiť riziko hypotenzie.


Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na aktívny metabolit,

karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje

expozíciu aktívnemu metabolitu približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom

s rifampicínom (induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej

koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je známy. Pri súbežnej liečbe

s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa nezistil žiaden rozdiel v expozícii.


Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné používanie iných

liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. draslík šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu)

alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad solí

obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná liečba nie je vhodná.


Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácií

lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež hlásené prípady s antagonistami receptorov

angiotenzínu II. Súbežné podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto

kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča monitorovať hladiny

lítia v sére.


Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSA,

t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach

a neselektívnymi NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie

antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej

funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov

s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť

u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby

a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.


Duálna blokáda (napr. pridaním ACE inhibítora k antagonistovi receptora angiotenzínu II) má byť obmedzená na individuálne stanovené prípady za stáleho monitorovania obličkových funkcií. Niektoré štúdie dokázali, že u pacientov s potvrdenou aterosklerózou, zlyhaním srdca alebo s diabetom s poškodením koncového orgánu sa duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému spájala s vyššou frekvenciou hypotenzie, synkopy, hyperkaliémie a zmenami renálnej funkcie (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím jedného liečiva na blokádu renín-angiotenzín-aldosterónového systému.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).


Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra

gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne

kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre

túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba AIIRA

považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu

antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už

gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to

vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.


Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí

fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu

u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež 5.3).

Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková

kontrola funkcie obličiek a lebky.


Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri

tiež časti 4.3 a 4.4).


Laktácia

Keďže nie sú dostupné žiadne informácie o použití losartanu počas dojčenia, losartan sa neodporúča a počas dojčenia sa uprednostňujú alternatívne liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení

vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej

terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospalosti, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri zvýšení

dávky.


4.8 Nežiaduce účinky


Losartan sa hodnotil v nasledovných klinických štúdiách:

  • v kontrolovanej klinickej skúške esenciálnej hypertenzie u > 3 000 dospelých pacientov vo veku 18 rokov a starších,

  • v kontrolovanej klinickej skúške u 177 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov,

  • v kontrolovanej klinickej skúške u > 9 000 hypertenzných pacientov vo veku 55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory,

  • v kontrolovaných klinických skúškach u > 7 700 dospelých pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním,

  • v kontrolovanej klinickej skúške u > 1 500 pacientov s diabetom 2. typu vo veku 31 rokov a starších s proteinúriou.

V týchto klinických štúdiách bol najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom závrat.


Frekvencia nežiaducich účinkov vymenovaných nižšie je stanovená podľa nasledovných konvencií:

veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100, <1/10); menej časté (≥1/1 000, <1/100); zriedkavé (≥1/10 000,

<1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).


Hypertenzia


V kontrolovaných klinických skúškach s > 3 000 dospelými pacientmi vo veku 18 rokov a staršími s esenciálnou hypertenziou


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy nervového systému

závrat, vertigo

časté

somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku

menej časté

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

palpitácie, angina pectoris

menej časté

Poruchy ciev

symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo liečených vysokými dávkami diuretík), ortostatické účinky súvisiace s dávkou, vyrážka

menej časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu

bolesť brucha, zápcha

menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia, únava, edém

menej časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

hyperkaliémia

zvýšené hladiny alanín-aminotransferázy (ALT)*

časté

zriedkavé

*zvyčajne sa po prerušení liečby upravili


Hypertenzívni pacienti s hypertrofiou ľavej komory

V kontrolovanej klinickej skúške u 9 193 hypertenzných pacientov vo veku 55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory boli hlásené nasledovné nežiaduce udalosti:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy nervového systému

závrat

časté

Poruchy ucha a labyrintu

vertigo

časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia/únava

časté


Chronické srdcové zlyhanie

V kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (pozri štúdie ELITE I, ELITE II a HEAAL, časť 5.1) boli hlásené nasledovné nežiaduce udalosti:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy nervového systému

závrat

bolesť hlavy

časté

menej časté

parestézia

zriedkavé

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda

zriedkavé

Poruchy ciev

hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie

časté

Poruchy krvi a lymfatického systému

anémia

časté

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

dyspnoe, kašeľ

menej časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu

hnačka, nauzea, vracanie

menej časté

Poruchy kože a podkožného tkaniva

urtikária, pruritus, vyrážka

menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia/únava

menej časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

zvýšenia močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére

časté

Poruchy metabolizmu a výživy

hyperkaliémia

menej časté*

Poruchy obličiek a močových ciest

poškodenie funkcie obličiek, renálne zlyhanie

časté

* časté u pacientov, ktorí dostávali 150 mg losartanu namiesto 50 mg losartanu


Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením

V kontrolovanej klinickej skúške u 1 513 pacientov vo veku 31 rokov a starších s diabetom 2. typu s proteinúriou (štúdia RENAAL, pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce reakcie súvisiace s liekom, hlásené pri liečbe losartanom, nasledovné:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy nervového systému

závrat

časté

Poruchy ciev

hypotenzia

časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

asténia/únava

časté

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

hypoglykémia, hyperkaliémia *

časté

*V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami losartanu a u 3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie > 5,5 mmol/l.


Nasledovné nežiaduce reakcie sa vyskytli častejšie u pacientov dostávajúcich losartan ako u pacientov dostávajúcich placebo:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy krvi a lymfatického systému

anémia

neznáme

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

synkopa, palpitácie

neznáme

Poruchy ciev

ortostatická hypotenzia

neznáme

Poruchy gastrointestinálneho traktu

hnačka

neznáme

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

bolesť chrbta

neznáme

Poruchy obličiek a močových ciest

infekcie močových ciest

neznáme

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

príznaky podobné chrípke

neznáme


Skúsenosti po uvedení lieku na trh

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:


Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Frekvencia

Poruchy krvi a lymfatického systému

anémia, trombocytopénia

neznáme

Poruchy ucha a labyrintu

tinnitus

neznáme

Poruchy imunitného systému

precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu hrtana a hlasiviek spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu tváre, pier, hltana a/alebo jazyka; u niektorých z týchto pacientov bol angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných liekov vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury

zriedkavé

Poruchy nervového systému

migréna

neznáme

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

kašeľ

neznáme

Poruchy gastrointestinálneho traktu

hnačka, pankreatitída

neznáme

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

celkový pocit choroby

neznáme

Poruchy pečene a žlčových ciest

hepatitída

zriedkavé


abnormality funkcie pečene

neznáme

Poruchy kože a podkožného tkaniva

urtikária, pruritus, vyrážka, fotosenzitivita

neznáme

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

myalgia, artralgia, rabdomyolýza

neznáme

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

erektilná dysfunkcia/impotencia

neznáme

Psychické poruchy

depresia

neznáme

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

hyponatriémia

neznáme


Poruchy obličiek a močových ciest:

Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u rizikových pacientov hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť reverzibilné po prerušení terapie (pozri časť 4.4).


Deti a dospievajúci

Profil nežiaducich reakcií u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný profilu pozorovanému u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii sú obmedzené.


4.9 Predávkovanie


Príznaky intoxikácie

K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia. Následkom parasympatickej (vágovej) stimulácie by mohlo dôjsť k bradykardii.


Liečba intoxikácie

Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.

Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov. Prioritne je treba zabezpečiť

stabilizáciu obehového systému. Po perorálnom užití sa indikuje podanie dostatočnej dávky aktívneho

živočíšneho uhlia. Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to potrebné,

vitálne parametre sa majú korigovať.


Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty receptora angiotenzínu II, ATC kód: C09CA01


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT1). Angiotenzín II,

silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým

determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý sa nachádza

v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niekoľko

dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II

tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.


Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. In vitro a in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny

metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky

angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.


Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály

dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým,

ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných

bradykinínom.


Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania

losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny

angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia

koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora

angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch

dní na svoje východiskové hodnoty.


Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT1 receptoru než k AT2

receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.


Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom

s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu

systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní

s meraním 5-6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený

denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-

80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po dávke.


Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného

tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky

významný účinok na srdcový rytmus.


Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzívnych

pacientov.


Štúdia LIFE

Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension) bola randomizovaná,

trojito slepá, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientmi s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov

s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých

dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát denne. Ak sa nedosiahol

cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo

potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo

potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE

inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.


Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.


Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita

hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody

a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na

porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla

liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval

spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej

príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom

o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu

myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.


Rasa

V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko vzniku primárneho

kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j. kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu,

kardiovaskulárnej smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti liečení

atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní s atenololom v štúdii LIFE

s ohľadom na kardiovaskulárnu morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti

s hypertenziou a hypertrofiou ľavej komory.


Štúdia RENAAL

Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II Receptor

Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 1 513 pacientov

s diabetom 2. typu s proteinúriou s hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených

751 pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku preukázať

nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.

Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli randomizovaní do skupín, v ktorých

dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď

krvného tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenznej terapie

s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne, ak to bolo vhodné;

72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne. Iné antihypertenzíva (diuretiká, antagonisti

kalcia, blokátory alfa- a beta-receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa

potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli sledovaní až do 4,6 roka

(priemerne 3,4 roka).

Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ zdvojnásobenia

sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania (potreba dialýzy alebo transplantácie)

alebo smrť.


Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní s placebom (359 prípadov) viedla

k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022) v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový

ukazovateľ. Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov primárneho

cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie rizika v skupine liečenej losartanom:

zníženie rizika o 25,3 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006); zníženie rizika o 28,6 % pre

terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 % pre terminálne štádium

renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie rizika o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu

v sére alebo terminálne štádium renálneho zlyhania (p=0,01).

Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom prerušení liečby z dôvodu

nežiaducich účinkov, ktorý bol porovnateľný so skupinou, ktorá dostávala placebo.


Štúdia HEAAL

Štúdia HEAAL (The Heart Failure Endpoint Evaluation of Angiotensin II Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 3 834 pacientov vo veku 18 až 98 rokov so srdcovým zlyhaním (II.- IV. trieda NYHA), ktorí netolerovali liečbu ACE inhibítorom. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo losartan 150 mg, a to na pozadí konvenčnej terapie s výnimkou ACE inhibítorov.


Pacienti boli sledovaní viac ako 4 roky (priemerne 4,7 roka). Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ úmrtí z akejkoľvek príčiny alebo hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.


Výsledky ukázali, že liečba losartanom 150 mg (828 prípadov) v porovnaní s losartanom 50 mg (889 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 10,1 % (p=0,027, 95 % interval spoľahlivosti 0,82-0,99) v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie hospitalizácie pre srdcové zlyhanie. Liečba losartanom 150 mg znížila riziko hospitalizácie pre srdcové zlyhanie v porovnaní s losartanom 50 mg o 13,5 % (p=0,025, 95 % interval spoľahlivosti 0,76-0,98). Počet všetkých prípadov úmrtia z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil. Poškodenie funkcie obličiek, hypotenzia a hyperkaliémia boli v skupine so 150 mg častejšie ako v skupine s 50 mg, napriek tomu tieto nežiaduce účinky neviedli k signifikantne vyššiemu počtu prerušení liečby v skupine so 150 mg.


Štúdie ELITE I a ELITE II

V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda

NYHA) nebol medzi pacientmi liečenými losartanom a pacientmi liečenými kaptoprilom

pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny

v renálnej funkcii. Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil riziko

úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná nižšie.


V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená

na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne) s kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka

12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom

tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.


V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) sledovaných skoro

dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti

z akéhokoľvek dôvodu. Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel

medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek príčiny.


V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných) klinických štúdiách

s pacientmi so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita losartanu lepšia ako tolerabilita kaptoprilu,

vychádzajúc zo signifikantne nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu nežiaducich účinkov

a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.


V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním) užívajúcich pri

vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II pozorovala zvýšená mortalita.


Deti a dospievajúci


Pediatrická hypertenzia

Antihypertenzný účinok losartanu sa preukázal v klinickej štúdii zahŕňajúcej 177

hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov s hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou

glomerulárnej filtrácie >30 ml/min/1,73 m2. Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď 2,5,

25, alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s hmotnosťou >50 kg dostávali buď 5, 50, alebo 100 mg

losartanu denne. Podávanie losartanu jedenkrát denne znížilo na konci tretieho týždňa minimálny

krvný tlak v závislosti od veľkosti dávky.


Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol veľmi zreteľný pri

porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou so strednou dávkou (I. obdobie: -6,2 mmHg oproti

-11,65 mmHg), ale oslabený pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou

(I. obdobie: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg a 5 mg,

korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg nevykazovali schopnosť poskytnúť súvislú

antihypertenznú účinnosť. Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po

troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo placebom. Rozdiel

vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom vyšší v skupine so strednou dávkou

(6,70 mmHg pri strednej dávke oproti 5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho

diastolického krvného tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich v liečbe

losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova poukazuje na to, že v každej skupine

nemala najnižšia dávka signifikantný antihypertenzný účinok.


Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali. Dlhodobá účinnosť

antihypertenznej terapie losartanom v detskom veku na zníženie kardiovaskulárnej morbidity

a mortality tiež nebola stanovená.


U hypertenzných (n=60) a normotenzných (n=246) detí s proteinúriou sa v 12-týždňovej, placebom a aktívnym komparátorom (amlodipín) kontrolovanej klinickej štúdii hodnotil účinok losartanu na proteinúriu. Proteinúria bola definovaná ako pomer proteín v moči/kreatinín ≥0,3. Hypertenzní pacienti (vo veku 6 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=30) alebo amlodipín (n=30). Normotenzní pacienti (vo veku 1 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=122) alebo placebo (n=124). Losartan sa podával v dávkach od 0,7 mg/kg do 1,4 mg/kg (do maximálnej dávky 100 mg denne). Amlodipín sa podával v dávkach od 0,05 mg/kg do 0,2 mg/kg (do maximálnej dávky 5 mg denne).


Po 12 týždňoch liečby dosiahli pacienti užívajúci losartan štatisticky signifikantné zníženie proteinúrie 36 % oproti východiskovej hodnote v porovnaní s 1 % zvýšením v skupine s placebom/amlodipínom (p≤0,001). Hypertenzní pacienti užívajúci losartan dosiahli zníženie proteinúrie ‑41,5 % (95 % IS ‑29,9; ‑51,1) oproti východiskovej hodnote v porovnaní s +2,4 % (95 % IS ‑22,2; 14,1) v skupine s amlodipínom. Pokles v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku bol väčší v skupine s losartanom (‑5,5/‑3,8 mmHg) ako v skupine s amlodipínom (‑0,1/+0,8 mmHg). U normotenzných detí sa v skupine s losartanom pozoroval v porovnaní s placebom malý pokles krvného tlaku (‑3,7/‑3,4 mmHg). Medzi poklesom proteinúrie a krvného tlaku sa nezaznamenala žiadna signifikantná korelácia, je však možné, že v skupine liečenej losartanom bol pokles krvného tlaku čiastočne zodpovedný za pokles proteinúrie. Dlhodobé účinky zníženia proteinúrie u detí sa neštudovali.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia


Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom

sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická

dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa

dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.


Distribúcia


Losartan aj jeho aktívny metabolit sú 99 % viazané na plazmatické proteíny, predovšetkým na

albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov.


Biotransformácia


Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na jeho aktívny

metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca

rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne

u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny

metabolit.


Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.


Eliminácia


Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny

klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní

losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky sa vylúči

v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu až do 200 mg

je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.


Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu

polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny

metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme

signifikantne nekumulujú.


Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj močom. Po perorálnej

dávke/intravenóznom podaní 14C-značeného losartanu u človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity

vylúči v moči a 58 %/50 % v stolici.


Charakteristiky u pacientov


Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších hypertenzívnych pacientov

sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u mladých hypertenzívnych pacientov.


U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až dvojnásobne vyššie ako

u mužských hypertenzných pacientov, zatiaľ čo plazmatické hladiny jeho aktívneho metabolitu sa

u mužov a žien nelíšili.


U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou alkoholom boli plazmatické

hladiny losartanu po perorálnom podaní 5- a jeho aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako

u mladých mužských dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).


Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako 10 ml/min sa

nemenia. V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek je AUC losartanu

u hemodializovaných pacientov približne dvojnásobne väčšia.


Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek, ani

u pacientov na hemodialýze nemenia.


Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit nie je možné odstrániť hemodialýzou.


Farmakokinetika u pediatrických pacientov


Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku >1

mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne 0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky)

jedenkrát denne.

Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na aktívny metabolit.

Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické parametre losartanu po perorálnom podaní

u dojčiat a batoliat, detí predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické

parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere. Pri porovnaní detí

predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely štatisticky významné. Expozícia

u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s opakovanými dávkami vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených krviniek

(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére a občasné zvýšenia kreatinínu

v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na

sliznici, vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré pôsobia priamo na renín-angiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a malformáciám.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza (E460)

nátriumstearylfumarát

sodná soľ kroskarmelózy (E468)

koloidný oxid kremičitý


Filmová vrstva:

hypromelóza (E464)

mikrokryštalická celulóza (E460)

stearoylmakrogol

oxid titaničitý (E171)


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Losartan 12,5 mg filmom obalené tablety: PVC/PE/PVDC blistrové balenia po 21, 28 alebo 98 tabliet.

Losartan 50 mg filmom obalené tablety: PVC/PE/PVDC blistrové balenia po 28, 56, 90 alebo 98

tabliet.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Bluefish Pharmaceuticals AB

Torsgatan 11

111 23 Štokholm

Švédsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Losartan Bluefish 12,5 mg: 58/0499/09-S

Losartan Bluefish 50 mg: 58/0500/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 26.8.2009

Dátum predĺženia registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


10/2012

16



Losartan Bluefish 12,5 mg filmom obalené tablety