Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/03657

Písomná informácia pre používateľov

Losartan STADA 12,5 mg

Losartan STADA 50 mg

filmom obalené tablety

Draselná soľ losartanu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Losartan STADA a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Losartan STADA

3. Ako užívať Losartan STADA

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať Losartan STADA

6. Ďalšie informácie

1. ČO JE LOSARTAN STADA A NA ČO SA POUŽÍVA

Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora angiotenzínu II.

Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory v krvných cievach, čo

spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II

na tieto receptory, čím spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Losartan

spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu.

Losartan STADA sa používa

• na liečbu pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou) u dospelých a detských a dospievajúcich pacientov vo veku 6-18 rokov.

• na ochranu obličiek u hypertenzných pacientov s cukrovkou 2. typu s laboratórnym dôkazom

poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou ≥0,5 g denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje

abnormálne množstvo proteínu).

• na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa Vaše srdcové zlyhanie stabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na losartan.

• u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory sa preukázalo, že

Losartan STADA znižuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody („indikácia LIFE“).

2. SKÔR AKO UŽIJETE LOSARTAN STADA

Neužívajte Losartan STADA

• ak ste alergický (precitlivený) na losartan alebo na niektorú z ďalších zložiek,

• ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,

• ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, alebo plánujete otehotnieť (pozri tiež

“Tehotenstvo a dojčenie”),

Buďte zvlášť opatrný pri užívaníLosartanu STADA

Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať Losartan STADA, svojho lekára informovali:

• ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka), (pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“),

• ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku tekutín a/alebo soli z Vášho tela,

• ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte dietetické obmedzenie soli vedúce k extrémnemu úbytku tekutín a soli z Vášho tela (pozri časť 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),

• ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku,

• ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Losartan STADA“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),

• ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie

obličiek alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami. Ak ste súbežne liečený ß-blokátorom, je potrebná osobitná opatrnosť.

• ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom,

• ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným znížením cirkulácie krvi v mozgu),

• ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličiek, spôsobeným abnormalitou v žľaze).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je

viazaný na lekársky predpis alebo rastlinných prípravkov a prírodných produktov, oznámte to, prosím,

svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby Losartanom STADA užívate nasledujúce lieky:

• iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto Vám môžu dodatočne znížiť krvný tlak. Krvný

tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich liekov/niektorá z liekových skupín: tricyklické

antidepresíva (na liečbu depresie), antipsychotiká (na liečbu psychických porúch), baklofén (svalové relaxancium), amifostín (používa sa pri chemoterapii nádoru).

• lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. doplnky draslíka,

náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík šetriace lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid,

triamterén, spironolaktón] alebo heparín),

• nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane inhibítorov COX-2 (liekov, ktoré

tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu od bolesti), pretože tieto môžu znížiť účinok Losartanu STADA na zníženie krvného tlaku.

Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže viesť k zhoršeniu funkcie

obličiek.

Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez dôkladného dohľadu Vášho

lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne opatrenia (napr. krvné testy).

Užívanie Losartanu STADA s jedlom a nápojmi

Losartan STADA sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Počas prvých 12 týždňov tehotenstva by ste nemali užívať losartan a vôbec ho nesmiete užívať po 13.

týždni, pretože jeho použitie v tehotenstve môže mať možné škodlivé účinky na dieťa.

Ak otehotniete počas užívania losartanu, ihneď o tom informujte svojho lekára. Pred plánovaným

tehotenstvom sa má prejsť na vhodnú náhradnú liečbu.

Ak dojčíte, nesmiete užívať losartan.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Použitie u detí a dospievajúcich

Losartan STADA sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje. Nie je

pravdepodobné, že Losartan STADA ovplyvní Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných liekoch používaných na liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u niektorých osôb spôsobiť závrat a ospanlivosť. Ak u Vás dôjde k závratu alebo ospanlivosti, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o takéto činnosti.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Losartanu STADA

Losartan STADA obsahuje monohydrát laktózy. Ak Vám lekár povedal, že máte neznášanlivosť niektorých cukrov, kontaktujte svojho lekára skôr, ako začnete užívať tento liek.

3. AKO UŽÍVAŤ LOSARTAN STADA

Vždy užívajte Losartan STADA presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

O vhodnej dávke Losartanu STADA rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu STADA tak dlho, ako Vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola Vášho krvného tlaku.

Všeobecné odporúčania na dávkovanie

Losartan STADA, filmom obalené tablety sú dostupné v 2 silách: 12,5 mg a 50 mg.

Losartan STADA 50 mg

Ak Vám Váš lekár povedal, aby ste užívali nižšiu dávku Losartanu STADA 50 mg, filmom obalené tablety možno rozlomiť na krížovej deliacej ryhe buď na dve časti, z ktorých každá bude obsahovať 25 mg losartanu, alebo na štyri časti, z ktorých každá bude obsahovať 12,5 mg losartanu.

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom

Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu STADA 50 mg) jedenkrát denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa má dosiahnuť 3-6 týždňov po nasadení liečby.

U niektorých pacientov je možné neskôr dávku zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu STADA 50 mg) raz denne.

Ak máte dojem, že účinok losartanu je priveľmi silný alebo priveľmi slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku 6 až 18 rokov)

Odporúčaná počiatočná dávka u pacientov s hmotnosťou medzi 20 a 50 kg je 0,7 mg losartanu na kg telesnej hmotnosti podaná raz denne (do 25 mg lieku losartanu). Ak nie je krvný tlak kontrolovaný, lekár môže dávku zvýšiť.

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu

Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu STADA 50 mg) raz denne. Dávku je

možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu STADA 50 mg) raz denne, v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Tablety s losartanom sa môžu podávať s inými liekmi na znižovanie krvného tlaku (napr. diuretikami,

blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo betablokátormi a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj

s inzulínom a inými bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr.

sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Dospelí pacienti so srdcovým zlyhaním

Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu (jedna tableta Losartanu STADA 12,5 mg) (1/4 tablety Losartanu STADA 50 mg) raz denne.

Zvyčajne sa má dávka postupne každý týždeň zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne počas druhého týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa) až na zvyčajnú udržiavaciu dávku 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu STADA 50 mg) raz denne, podľa Vášho stavu.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii s diuretikom (liekom, ktorý

zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete prostredníctvom obličiek) a/alebo digitalisom (liekom, ktorý

pomáha posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo betablokátorom.

Dávkovanie v špeciálnych skupinách pacientov

Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení diuretikami vo vysokých dávkach,

pacienti s poškodením funkcie pečene alebo pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku,

obzvlášť na začiatku liečby. Losartan STADA sa nesmie používať u pacientov s ťažkým poškodením

funkcie pečene (pozri časť „Neužívajte Losartan STADA“).

Podávanie

Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju dennú dávku približne

v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Losartanu STADA, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.

Ak užijete viac Losartanu STADA, ako máte

Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet alebo dieťa prehltne niekoľko tabliet, okamžite sa spojte

so svojím lekárom. Príznaky predávkovania sú nízky krvný tlak, zvýšený tep a potenciálne znížený

tep.

Ak zabudnete užiť Losartan STADA

Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom čase. Neužívajte

dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia

tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebolekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Losartan STADA môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety s losartanom a okamžite sa spojte so svojím

lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici:

ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, čo môže spôsobiť

ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje 1 z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:

veľmi časté: prejavia sa u viac ako 1 z 10 pacientov

časté: prejavia sa u 1 zo 100 až 1 z 10 pacientov

menej časté: prejavia sa u 1 zo 1 000 až 1 zo 100 pacientov

zriedkavé: prejavia sa u 1 z 10 000 až 1 z 1 000 pacientov

veľmi zriedkavé: prejavia sa u menej ako 1 z 10 000 pacientov

neznáme: (z dostupných údajov)

S losartanom boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:

Časté:

• závrat/pocit abnormálneho pohybu (vertigo)

• nízky krvný tlak (hypotenzia),

• nízky krvný tlak prejavujúci sa pri vstávaní z ľahu alebo sedu (ortostatická hypotenzia),

• slabosť,

• únava,

• príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),

• príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia),

• zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek,

• znížené množstvo červených krviniek (anémia),

• zvýšenie močoviny v krvi, zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním.

Menej časté:

• ospalosť,

• bolesť hlavy,

• poruchy spánku,

• pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie),

• ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris),

• nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe vysokou dávkou diuretík),

• ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,

• dýchavičnosť (dyspnoe),

• bolesť brucha,

• zápcha,

• hnačka,

• nutkanie na vracanie,

• vracanie,

• žihľavka (urtikária),

• svrbenie (pruritus),

• vyrážka,

• lokalizovaný opuch (edém),

• kašeľ.

Zriedkavé:

• precitlivenosť,

• anafylaktické reakcie (ťažká alergická reakcia, ktorá spôsobuje ťažkosti dýchania alebo závrat),

• angioedém (ťažká alergická reakcia, ktorá spôsobuje opuch, osobitne tváre, úst, jazyka a hrdla),

• zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury),

• pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),

• mdloby (synkopa),

• veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia), mozgová príhoda (mŕtvica),

• zápal pečene (hepatitída),

• zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne upraví po prerušení liečby.

Neznáme:

• znížené množstvo trombocytov (trombocytopénia),

• migréna,

• abnormality funkcie pečene,

• bolesť svalov a kĺbov,

• príznaky podobné chrípke,

• bolesť chrbta

• infekcia močových ciest,

• zvýšená citlivosť na slnko (fotosenzitivita),

• neobjasnená bolesť svalov s tmavo sfarbeným (vo farbe čaju) močom (rabdomyolýza),

• impotencia,

• zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída),

• nízke hladiny sodíka v krvi (hyponatriémia),

• depresia,

• celkový pocit nepohody (pocit ťažoby),

• zvonenie, bzučanie, hučanie alebo cvakanie v ušiach (tinitus).

Vedľajšie účinky u detí sú podobné vedľajším účinkom pozorovaným u dospelých.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky,

ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu

lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ LOSARTAN STADA

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Losartan STADA po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na balení po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale.

Neotvárajte blistrové balenia, pokiaľ nie ste pripravený užiť liek.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Losartan STADA obsahuje

Liečivo je draselná soľ losartanu.

Každá filmom obalená tableta Losartanu STADA 12,5 mg obsahuje 12,5 mg draselnej soli losartanu.

Každá filmom obalená tableta Losartanu STADA 50 mg obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.

Ďalšie zložky jadra tablety sú: monohydrát laktózy, magnéziumstearát, mikrokryštalická celulóza, predželatínovaný škrob a koloidný oxid kremičitý.

Zložky vo filmovom obale tablety sú: hypromelóza, oxid titaničitý E171, makrogol 400 a karnaubský vosk.

Ako vyzerá Losartan STADA a obsah balenia

Losartan STADA 12,5 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety.

Losartan STADA 50 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety s krížovou deliacou ryhou na oboch stranách. Filmom obalená tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice a na rovnaké štvrtiny.

Losartan STADA sa dodáva v nasledovných veľkostiach balenia:

Losartan STADA 12,5 mg – PVC/PVDC blistrové balenia po 28, 30, 60 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Losartan STADA 50 mg – PVC/PVDC blistrové balenia po 28, 30, 50, 60, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Česká republika	Losartan STADA 12,5/50/100 mg potahované tablety
Dánsko	Losarstad 12,5/50/100 mg filmovertrukne tabletter
Írsko	Cozatan 50/100 mg film-coated tablets
Fínsko	Losarstad 12,5/50/100 mg, kalvopäällysteiset tabletit
Maďarsko	STADAZAR 12,5/50/100 mg filmtabletta
Poľsko	STADAZAR 12,5/50/100 mg, tabletki powlekane
Rakúsko	Losartan „Stada“ 12,5/50/100 mg - Filmtabletten
Slovensko	Losartan STADA 12,5/50 mg, filmom obalené tablety
Švédsko	Losarstad 12,5/50/100 mg filmdragerade tabletter

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

STADA Arzneimittel AG

Stadastrasse 2-18

61118 Bad Vilbel

Nemecko

Výrobcovia

STADA Arzneimittel AG

Stadastrasse 2-18

Bad Vilbel

Nemecko

Centrafarm Services BV

Nieuwe Donk 9

AC Etten Leur

Holandsko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v auguste 2014.

Príloha č.1 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev. č.: 2010/06508

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Losartan STADA 12,5 mg

Losartan STADA 50 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta Losartan STADA 12,5 mg obsahuje 12,5 mg losartanu (ako draselnú soľ).

Každá tableta Losartan STADA 50 mg obsahuje 50 mg losartanu (ako draselnú soľ).

Každá tableta Losartan STADA 12,5 mg obsahuje 28,95 mg monohydrátu laktózy.

Každá tableta Losartan STADA 50 mg obsahuje 115,8 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Losartan STADA 12,5 mg

Biela okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta.

Losartan STADA 50 mg

Biela okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta s krížovou deliacou ryhou na oboch stranách. Filmom obalená tableta sa môže rozdeliť na rovnaké štvrtiny.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a u detí a adolescentov vo veku 6-18 rokov..

• Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou a s diabetom mellitu 2. typu

s proteinúriou ≥0,5 g/deň ako súčasť antihypertenznej liečby.

• Liečba chronického srdcového zlyhania (u pacientov vo veku ≥60 rokov), keď sa liečba ACE

inhibítormi nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, obzvlášť kašľa, alebo

kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú stabilizovaní ACE inhibítorom, sa

nemá prechádzať na losartan. Pacienti majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory ≤40 % a majú

byť stabilizovaní terapiou chronického srdcového zlyhania.

• Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory

dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia LIFE, Rasa).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.

Losartan STADA sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia

Zvyčajná začiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg jedenkrát denne. Maximálny

antihypertenzný účinok sa dosiahne 3-6 týždňov od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže

byť dodatočne prospešné zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).

Losartan STADA sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami (napr. hydrochlorotiazidom).

Pediatrická hypertenzia

U detí a adolescentov vo veku 6-16 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti

losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1). U hypertenzných detí starších ako jeden mesiac sú

dostupné obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).

Odporúčaná dávka u pacientov s hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu prehltnúť tablety, je 25 mg

raz denne. Vo výnimočných prípadoch je možné dávku zvýšiť na maximálne 50 mg raz denne.

Dávkovanie sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.

U pacientov s hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch je

možné dávku upraviť na maximálne 100 mg raz denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo

prekračujúce 100 mg) denne sa u pediatrických pacientov neskúmali.

Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov, keďže u týchto skupín pacientov sú

k dispozícii obmedzené údaje.

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m², keďže nie sú

k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť 4.4).

Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť 4.4).

Hypertenzní pacienti s diabetom mellitu 2. typu s proteinúriou ≥0,5 g/deň

Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku po jednom

mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku na 100 mg jedenkrát denne. Losartan STADA sa môže podávať s inými antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr. sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Srdcové zlyhanie

Zvyčajná začiatočná dávka lieku Losartan STADA u pacientov so srdcovým zlyhaním je 12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne) na zvyčajnú udržiavaciu dávku 50 mg jedenkrát denne podľa tolerancie dávky

pacientom.

Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory

dokumentovanou EKG

Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg lieku Losartan STADA jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo sa má dávka lieku Losartan STADA zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú liečení vysokými dávkami

diuretík) sa má zvážiť začiatočná dávka 25 mg jedenkrát denne (pozri časť 4.4).

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov

U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je potrebná úprava

začiatočného dávkovania.

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým

hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou. Preto je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym

poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie u starších pacientov

Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg, u starších pacientov

zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časti 4.4 a 6.1).

2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Ťažké hepatálne poškodenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Precitlivenosť

Angioedém. Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú

starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie diuretikami, obmedzenia

soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej

dávke a po zvýšení dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním lieku Losartan STADA korigovať alebo sa má použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na deti vo veku 6 až 18 rokov..

Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením s diabetom alebo bez diabetu

a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola

v porovnaní s placebovou skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej liekom Losartan STADA (pozri časť 4.8, „Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením – Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia“ a „Skúsenosti po uvedení lieku do obehu - Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia“). Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.

Súbežné užívanie kálium šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík

s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické

koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa u pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze

má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická

skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým hepatálnym

poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

Losartan sa tiež neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť 4.2).

Poškodenie funkcie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny v renálnej funkcii vrátane

zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už

existujúcou renálnou dysfunkciou). Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie

solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie

môžu byť po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo

stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

Použitie u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m², keďže nie sú

k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 4.2).

Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže môže dôjsť k jej

zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa losartan podáva pri prítomnosti ďalších ochorení

(horúčka, dehydratácia), pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.

Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie obličiek. Preto sa ich

súbežné použitie neodporúča (pozri časť 4.5).

Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce

prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie tabliet s losartanom

neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým

kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo

mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie

obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku

ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.

U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením, u pacientov s ťažkým

srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj u pacientov so srdcovým zlyhaním a symptomatickými

život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto

sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou. Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo

obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy

alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Gravidita

Losartan sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba losartanom

považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu

antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už

gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa

nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné varovania a upozornenia

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty

angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou

farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii

hypertenzných pacientov čiernej pleti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzný účinok losartanu. Iné látky vyvolávajúce hypotenziu,

ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi,

ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na aktívny metabolit,

karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje

expozíciu aktívnemu metabolitu približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom

s rifampicínom (induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej

koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je známy. Pri súbežnej liečbe

s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa nezistil žiaden rozdiel v expozícii.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné používanie iných

liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. kálium šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu)

alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad solí

obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná liečba nie je vhodná.

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácií

lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež hlásené prípady s antagonistmi receptorov

angiotenzínu II. Súbežné podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto

kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča monitorovať hladiny

lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSA,

t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach

a neselektívnymi NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie

antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej

funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov

s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť

u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby

a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

Duálna blokáda (napr. pridaním ACE inhibítora k antagonistovi receptora angiotenzínu II) má byť obmedzená na individuálne stanovené prípady za stáleho monitorovania obličkových funkcií. Niektoré štúdie dokázali, že u pacientov s potvrdenou aterosklerózou, zlyhaním srdca alebo s diabetom s poškodením koncového orgánu sa duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému spájala s vyššou frekvenciou hypotenzie, synkopy, hyperkalciémie a zmenami renálnej funkcie (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím jedného liečiva na blokádu renín-angiotenzín-aldosterónového systému.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie

losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra

gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne

kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre

túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba blokátorom

receptora angiotenzínu II (AIIRA) považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú

prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie

v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to

vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.

Je známe, že expozícia liečbe s AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí

fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu

u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje

o bezpečnosti“).

Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková

kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri

tiež časti 4.3 a 4.4).

Laktácia

Keďže o použití losartanu počas dojčenia nie sú dostupné žiadne informácie, losartan sa počas dojčenia neodporúča a vhodnejšie sú alternatívne terapie s lepšie preukázanými bezpečnostnými profilmi, zvlášť pri dojčení novonarodeného alebo predčasne narodeného dojčaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení

vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej

terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospalosti, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri zvýšení

dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Losartan sa hodnotil v nasledovných klinických štúdiách:

• v kontrolovanej klinickej skúške esenciálnej hypertenzie u > 3 000 dospelých pacientov vo veku 18 rokov a starších,

• v kontrolovanej klinickej skúške u 177 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov,

• v kontrolovanej klinickej skúške u > 9 000 hypertenzných pacientov vo veku 55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory,

• v kontrolovaných klinických skúškach u > 7 700 dospelých pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním,

• v kontrolovanej klinickej skúške u > 1 500 pacientov s diabetom 2. typu vo veku 31 rokov a starších s proteinúriou.

Frekvencia nežiaducich účinkov vymenovaných nižšie je stanovená podľa nasledujúcich konvencií:

veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100, <1/10); menej časté (≥1/1 000, <1/100); zriedkavé (≥1/10 000,

<1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

V týchto klinických skúškach bol najčastejšou nežiaducou reakciou závrat.

Hypertenzia

V kontrolovaných klinických skúškach s 3 300 dospelými pacientmi vo veku 18 rokov a staršími s esenciálnou hypertenziou boli hlásené nasledovné

nežiaduce účinky:

Poruchy nervového systému:

časté: závrat, vertigo,

menej časté: somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

menej časté: palpitácie, angina pectoris.

Poruchy ciev:

menej časté: symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu,

napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo liečených vysokými dávkami diuretík),

ortostatické účinky súvisiace s dávkou, vyrážka.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

menej časté: bolesť brucha, zápcha.

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:

menej časté: asténia, únava, edém.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté: hyperkaliémia

Zriedkavé: zvýšená alanínaminotransferáza (ALT)*

* (zvyčajne vymizne po vysadení)

Hypertenzní pacienti s hypertrofiou ľavej komory

V kontrolovanej klinickej skúške u 9 193 hypertenzných pacientov vo veku od 55 do 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory boli

hlásené nasledovné nežiaducereakcie:

Poruchy nervového systému:

časté: závrat.

Poruchy ucha a labyrintu:

časté: vertigo.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

časté: asténia, únava.

Chronické srdcové zlyhanie

V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (štúdie ELITE I, ELITE II a HEAAL, pozri časť 5.1) boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

Poruchy nervového systému:

časté: závrat

menej časté: bolesť hlavy,

zriedkavé: parestézia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

zriedkavé: synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda.

Poruchy ciev:

menej časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie.

Poruchy krvi a lymfatického systému:

časté: anémia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

menej časté: dyspnoe, kašeľ.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

menej časté: hnačka, nauzea, vracanie.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

menej časté: urtikária, pruritus, vyrážka.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

menej časté: asténia/únava.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Časté: zvýšenia močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére

Poruchy metabolizmu a výživy:

Menej časté: hyperkaliémia**.

Poruchy obličiek a močových ciest:

Časté: poškodenie funkcie obličiek, renálne zlyhanie.

** (časté u pacientov, ktorí dostávali 150 mg losartanu namiesto 50 mg losartanu).

Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením

V kontrolovanej klinickej skúške u 1 513 pacientov vo veku 31 rokov a staršími s diabetom 2. typu s proteinúriou (štúdia RENAAL,

pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce reakcie súvisiace s liekom hlásené pri liečbelosartanom

nasledovné:

Poruchy nervového systému:

časté: závrat.

Poruchy ciev:

časté: hypotenzia.

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:

časté: asténia, únava.

Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:

časté: hypoglykémia, hyperkaliémia***.

*** (v klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami losartanu a u 3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie > 5,5 mmol/l).

Nasledovné nežiaduce účinky sa vyskytli častejšie u pacientov dostávajúci losartan ako u pacientov

dostávajúcich placebo:

Poruchy krvi a lymfatického systému:

neznáme: anémia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

neznáme: synkopa, palpitácie.

Poruchy ciev:

neznáme: ortostatická hypotenzia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

neznáme: hnačka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

neznáme: bolesť chrbta.

Poruchy obličiek a močových ciest:

neznáme: infekcie močových ciest.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

neznáme: príznaky podobné chrípke.

Skúsenosti po uvedení lieku na trh

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledovné nežiaducereakcie:

Poruchy krvi a lymfatického systému:

neznáme: anémia, trombocytopénia.

Poruchy ucha a labyrintu:

Neznáme: tinitus.

Poruchy imunitného systému:

zriedkavé: precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu hrtana a hlasiviek

spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu tváre, pier, hltana a/alebo jazyka.

U niektorých z týchto pacientov bol angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných

liekov vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury.

Poruchy nervového systému:

neznáme: migréna.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

neznáme: kašeľ.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

neznáme: hnačka, pankreatitída.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Neznáme: pocit ťažoby.

Poruchy pečene a žlčových ciest

zriedkavé: hepatitída,

neznáme: abnormality funkcie pečene.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

neznáme: urtikária, pruritus, vyrážka, fotosenzitivita.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

neznáme: myalgia, artralgia, rabdomyolýza.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

Neznáme: erektilná dysfunkcia/impotencia.

Psychické poruchy:

Neznáme: depresia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Neznáme: hyponatriémia.

Poruchy obličiek a močovách ciest:

Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u rizikových pacientov hlásené

zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť

reverzibilné po prerušení terapie (pozri časť 4.4).

Deti a dospievajúci

Profil nežiaducich reakcií u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný profilu pozorovanému

u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

Príznaky intoxikácie

K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia. Následkom parasympatickej (vágovej) stimulácie by mohlo dôjsť k bradykardii.

Liečba intoxikácie

Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.

Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov. Prioritne je treba zabezpečiť

stabilizáciu obehového systému. Po perorálnom užití sa indikuje podanie dostatočnej dávky aktívneho

živočíšneho uhlia. Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to potrebné,

vitálne parametre sa majú korigovať.

Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty receptora angiotenzínu II, ATC kód: C09CA01

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT1). Angiotenzín II,

silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým

determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý sa nachádza

v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niekoľko

dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II

tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. In vitro a in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny

metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky

angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály

dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým,

ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných

bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania

losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny

angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia

koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora

angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch

dní na svoje východiskové hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT1 receptoru než k AT2

receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.

Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom

s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu

systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní

s meraním 5-6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený

denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-

80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného

tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky

významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzívnych

pacientov.

Štúdia LIFE

Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension) bola randomizovaná,

trojito slepá, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientmi s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov

s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých

dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát denne. Ak sa nedosiahol

cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo

potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo

potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE

inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita

hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody

a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na

porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla

liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval

spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej

príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom

o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu

myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

Rasa

V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko vzniku primárneho

kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j. kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu,

kardiovaskulárnej smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti liečení

atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní s atenololom v štúdii LIFE

s ohľadom na kardiovaskulárnu morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti

s hypertenziou a hypertrofiou ľavej komory.

Štúdia RENAAL

Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II Receptor

Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 1 513 pacientov

s diabetom 2. typu s proteinúriou s hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených

751 pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku preukázať

nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.

Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli randomizovaní do skupín, v ktorých

dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď

krvného tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenznej terapie

s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne, ak to bolo vhodné;

72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne. Iné antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty

kalcia, blokátory alfa- a beta-receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa

potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli sledovaní až do 4,6 roka

(priemerne 3,4 roka).

Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ zdvojnásobenia

sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania (potreba dialýzy alebo transplantácie)

alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní s placebom (359 prípadov) viedla

k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022) v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový

ukazovateľ. Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov primárneho

cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie rizika v skupine liečenej losartanom:

zníženie rizika o 25,3 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006); zníženie rizika o 28,6 % pre

terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 % pre terminálne štádium

renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie rizika o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu

v sére alebo terminálne štádium renálneho zlyhania (p=0,01).

Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom prerušení liečby z dôvodu

nežiaducich účinkov, ktorý bol porovnateľný so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Štúdia HEAAL

Štúdia HEAAL (The Heart Failure Endpoint Evaluation of Angiotensin II Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 3 834 pacientov vo veku 18 až 98 rokov so srdcovým zlyhaním (II.- IV. trieda NYHA), ktorí netolerovali liečbu ACE inhibítorom. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo losartan 150 mg, a to na pozadí konvenčnej terapie s výnimkou ACE inhibítorov.

Pacienti boli sledovaní viac ako 4 roky (priemerne 4,7 roka). Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ úmrtí z akejkoľvek príčiny alebo hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom 150 mg (828 prípadov) v porovnaní s losartanom 50 mg (889 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 10,1 % (p=0,027, 95 % interval spoľahlivosti 0,82-0,99) v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie hospitalizácie pre srdcové zlyhanie. Liečba losartanom 150 mg znížila riziko hospitalizácie pre srdcové zlyhanie v porovnaní s losartanom 50 mg o 13,5 % (p=0,025, 95 % interval spoľahlivosti 0,76-0,98). Počet všetkých prípadov úmrtia z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil. Poškodenie funkcie obličiek, hypotenzia a hyperkaliémia boli v skupine so 150 mg častejšie ako v skupine s 50 mg, napriek tomu tieto nežiaduce účinky neviedli k signifikantne vyššiemu počtu prerušení liečby v skupine so 150 mg.

Štúdie ELITE I a ELITE II

V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda

NYHA) nebol medzi pacientmi liečenými losartanom a pacientmi liečenými kaptoprilom

pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny

v renálnej funkcii. Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil riziko

úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená

na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne) s kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka

12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom

tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.

V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) sledovaných skoro

dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti

z akéhokoľvek dôvodu. Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel

medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných) klinických štúdiách

s pacientmi so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita losartanu lepšia ako tolerabilita kaptoprilu,

vychádzajúc zo signifikantne nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu nežiaducich účinkov

a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.

V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním) užívajúcich pri

vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II pozorovala zvýšená mortalita.

Deti a dospievajúci

Pediatrická hypertenzia

Antihypertenzný účinok lieku Losartan STADA sa preukázal v klinickej štúdii zahŕňajúcej 177

hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov s hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou

glomerulárnej filtrácie >30 ml/min/1,73 m². Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď 2,5,

25, alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s hmotnosťou >50 kg dostávali buď 5, 50, alebo 100 mg

losartanu denne. Podávanie losartanu jedenkrát denne znížilo na konci tretieho týždňa minimálny

krvný tlak v závislosti od veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol veľmi zreteľný pri

porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou so strednou dávkou (I. obdobie: -6,2 mmHg oproti

-11,65 mmHg), ale oslabený pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou

(I. obdobie: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg a 5 mg,

korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg nevykazovali schopnosť poskytnúť súvislú

antihypertenznú účinnosť. Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po

troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo placebom. Rozdiel

vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom vyšší v skupine so strednou dávkou

(6,70 mmHg pri strednej dávke oproti 5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho

diastolického krvného tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich v liečbe

losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova poukazuje na to, že v každej skupine

nemala najnižšia dávka signifikantný antihypertenzzný účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali. Dlhodobá účinnosť

antihypertenznej terapie losartanom v detskom veku na zníženie kardiovaskulárnej morbidity

a mortality tiež nebola stanovená.

U hypertenzných (n=60) a normotenzných (n=246) detí s proteinúriou sa v 12-týždňovej, placebom a aktívnym komparátorom (amlodipín) kontrolovanej klinickej štúdii hodnotil účinok losartanu na proteinúriu. Proteinúria bola definovaná ako pomer proteín v moči/kreatinín ≥0,3. Hypertenzní pacienti (vo veku 6 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=30) alebo amlodipín (n=30). Normotenzní pacienti (vo veku 1 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=122) alebo placebo (n=124). Losartan sa podával v dávkach od 0,7 mg/kg do 1,4 mg/kg (do maximálnej dávky 100 mg denne). Amlodipín sa podával v dávkach od 0,05 mg/kg do 0,2 mg/kg (do maximálnej dávky 5 mg denne).

Po 12 týždňoch liečby dosiahli pacienti užívajúci losartan štatisticky signifikantné zníženie proteinúrie 36 % oproti východiskovej hodnote v porovnaní s 1 % zvýšením v skupine s placebom/amlodipínom (p≤0,001). Hypertenzní pacienti užívajúci losartan dosiahli zníženie proteinúrie ‑41,5 % (95 % IS ‑29,9; ‑51,1) oproti východiskovej hodnote v porovnaní s +2,4 % (95 % IS ‑22,2; 14,1) v skupine s amlodipínom. Pokles v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku bol väčší v skupine s losartanom (‑5,5/‑3,8 mmHg) ako v skupine s amlodipínom (‑0,1/+0,8 mmHg). U normotenzných detí sa v skupine s losartanom pozoroval v porovnaní s placebom malý pokles krvného tlaku (‑3,7/‑3,4 mmHg). Medzi poklesom proteinúrie a krvného tlaku sa nezaznamenala žiadna signifikantná korelácia, je však možné, že v skupine liečenej losartanom bol pokles krvného tlaku čiastočne zodpovedný za pokles proteinúrie. Dlhodobé účinky zníženia proteinúrie u detí sa neštudovali.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom

sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická

dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa

dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.

Distribúcia

Losartan aj jeho aktívny metabolit sú ≥99 % viazané na plazmatické proteíny, predovšetkým na

albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov.

Biotransformácia

Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na jeho aktívny

metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní ¹⁴C-značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca

rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne

u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny

metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.

Eliminácia

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny

klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní

losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky sa vylúči

v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu až do 200 mg

je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu

polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny

metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme

signifikantne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj močom. Po perorálnej

dávke/intravenóznom podaní 14C-značeného losartanu u človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity

vylúči v moči a 58 %/50 % v stolici.

Charakteristiky u pacientov

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších hypertenzívnych pacientov

sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u mladých hypertenzívnych pacientov.

U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až dvojnásobne vyššie ako

u mužských hypertenzných pacientov, zatiaľ čo plazmatické hladiny jeho aktívneho metabolitu sa

u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou alkoholom boli plazmatické

hladiny losartanu po perorálnom podaní 5- a jeho aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako

u mladých mužských dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako 10 ml/min sa

nemenia. V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek je AUC losartanu

u hemodializovaných pacientov približne dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek, ani

u pacientov na hemodialýze nemenia.

Ani losartan, ani jeho aktívny aktívny metabolit nie je možné odstrániť hemodialýzou.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov

Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku >1

mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne 0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky)

jedenkrát denne.

Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na aktívny metabolit.

Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické parametre losartanu po perorálnom podaní

u dojčiat a batoliat, detí predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické

parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere. Pri porovnaní detí

predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely štatisticky významné. Expozícia

u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s opakovanými dávkami vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených krviniek

(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére a občasné zvýšenia kreatinínu

v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na

sliznici, vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré pôsobia priamo na renínangiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a malformáciám.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Každá tableta obsahuje tieto neúčinné látky:

Jadro tablety:

monohydrát laktózy

magnéziumstearát

mikrokryštalická celulóza

hydrolyzát škrobu

koloidný oxid kremičitý

Filmová vrstva:

hypromelóza

oxid titaničitý E171

makrogol

karnaubský vosk

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC blistre s hliníkovou fóliou.

Losartan STADA 12,5 mg v baleniach po 28, 30, 60 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Losartan STADA 50 mg v baleniach po 28, 30, 50, 60, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

STADA Arzneimittel AG

Stadastrasse 2-18

D-61118 Bad Vilbel

Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Losartan STADA 12,5 mg: 58/0270/07-S

Losartan STADA 50 mg: 58/0271/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

30.08.2007

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2011