Príloha č. 3 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/00659, 2014/02950

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety

draselná soľ losartanu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Losartan Zentiva a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Losartan Zentiva

3. Ako užívať Losartan Zentiva

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Losartan Zentiva

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. ČO JE LOSARTAN ZENTIVA A NA ČO SA POUŽÍVA

Losartan Zentiva obsahuje liečivo draselnú soľ losartanu. Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora angiotenzínu II.

Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory v krvných cievach, čo spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II na tieto receptory, čím spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Losartan spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu.

Losartan Zentiva sa používa

• na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie) u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku 6 až 18 rokov.

• na ochranu obličiek u hypertenzných pacientov s cukrovkou 2. typu s laboratórnym dôkazom poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou ≥ 0,5 g denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje abnormálne množstvo proteínu).

• na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa vaše srdcové zlyhanie stabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na losartan.

• u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory sa preukázalo, že Losartan Zentiva znižuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody („indikácia LIFE“).

2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ PREDTÝM, AKO UŽIJETE Losartan Zentiva

Neužívajte Losartan Zentiva

• ak ste alergický na losartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (pozri časť 6),

• ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,

• ak ste viac ako tri mesiace tehotná. Tiež je lepšie vyhnúť sa užívaniu Losartanu Zentiva na začiatku tehotenstva (pozri tiež “Tehotenstvo a dojčenie”).

Upozornenia a opatrenia

Je dôležité, aby ste predtým, ako začnete užívať Losartan Zentiva, svojho lekára informovali:

• Ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka), (pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“).

• Ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku tekutín a/alebo soli z vášho tela.

• Ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte diétu s obmedzením soli vedúcu k extrémnemu úbytku tekutín a soli z vášho tela (pozri časť 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“).

• Ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do obličiek, alebo vám nedávno transplantovali obličku.

• Ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Losartan Zentiva“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“).

• Ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez neho alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami. Ak ste súbežne liečený beta-blokátorom, je potrebná osobitná opatrnosť.

• Ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom.

• Ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným znížením cirkulácie krvi v mozgu).

• Ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličiek, spôsobeným abnormalitou v žľaze).

• Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svoju lekárovi. Losartan Zentiva sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože ak sa používa po treťom mesiaci tehotenstva, môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa (pozri časť “Tehotenstvo”).

Použitie u detí a dospievajúcich

Losartan Zentiva sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho lekára.

Užívanie Losartanu Zentiva sa neodporúča u detí, ktoré trpia ochorením obličiek alebo pečene, alebo u detí do 6 rokov, pretože sú u týchto skupín pacientov k dispozícii iba obmedzené údaje.

Iné lieky a Losartan Zentiva

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby Losartanom Zentiva užívate nasledujúce lieky:

• Iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto vám môžu dodatočne znížiť krvný tlak. Krvný tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich liekov/niektorá z liekových skupín: tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín.

• Lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík šetriace lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid, triamterén, spironolaktón] alebo heparín).

• Nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane inhibítorov COX‑2 (liekov, ktoré tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu od bolesti), pretože tieto môžu znížiť účinok losartanu na zníženie krvného tlaku. Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže viesť k zhoršeniu funkcie obličiek.

• Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez dôkladného dohľadu vášho lekára. Vhodné sú osobitné preventívne opatrenia (napr. krvné testy).

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa

so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Tehotenstvo:

Musíte oznámiť svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná. Váš lekár vám obvykle poradí prestať s užívaním Losartanu Zentiva predtým, než otehotniete, alebo hneď ako zistíte, že ste tehotná, a odporučí vám vhodnú náhradnú liečbu namiesto Losartanu Zentiva.

Losartan Zentiva sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste viac ako 3 mesiace tehotná, pretože jeho užívanie po treťom mesiaci tehotenstva môže spôsobiť závažné poškodenie dieťaťa.

Dojčenie:

Ak dojčíte alebo plánujete začať dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. Losartan Zentiva sa neodporúča matkám, ktoré dojčia a váš lekár môže pre vás zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť. Obzvlášť, ak je vaše dieťa novonarodené alebo narodené predčasne.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že Losartan Zentiva ovplyvní vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných liekoch používaných na liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u niektorých osôb spôsobiť závrat a ospanlivosť. Ak u vás dôjde k závratu alebo ospanlivosti, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o takéto činnosti.

3. AKO UŽÍVAŤ LOSARTAN ZENTIVA

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

O vhodnej dávke Losartanu Zentiva rozhodne lekár na základe vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu Zentiva tak dlho, ako vám ho lekár predpisuje, aby sa zachovala plynulá kontrola vášho krvného tlaku.

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom

Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa má dosiahnuť 3‑6 týždňov po nasadení liečby. U niektorých pacientov je možné neskôr dávku zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne.

Ak máte dojem, že účinok losartanu je príliš silný alebo príliš slabý, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku 6 až 18 rokov)

Odporúčaná počiatočná dávka u pacientov, ktorí vážia medzi 20 a 50 kg je 0,7 mg losartanu na kilogram telesnej hmotnosti podávané raz denne (až do 25 mg Losartanu Zentiva).

Lekár môže dávku zvýšiť, ak nie je krvný tlak kontrolovaný.

Pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu

Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne. Dávku je možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne, v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Tablety s losartanom sa môžu užívať s inými liekmi na znižovanie krvného tlaku (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta- blokátormi a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj s inzulínom a inými bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr. sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Dospelí pacienti so srdcovým zlyhaním

Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu (jedna tableta Losartanu Zentiva 12,5 mg) raz denne. Zvyčajne sa má dávka postupne každý týždeň zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne počas druhého týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa, 100 mg denne počas štvrtého týždňa, 150 mg denne počas piateho týždňa) až na udržiavaciu dávku ako určí váš lekár. Môže byť použitá maximálna denná dávka 150 mg losartanu (napr. 3 tablety Losartanu Zentiva 50 mg alebo 1 tableta Losartanu Zentiva 100 mg a 1 tableta Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii s diuretikom (liekom, ktorý zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete prostredníctvom obličiek) a/alebo digitálisom (liekom, ktorý pomáha posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo beta-blokátorom.

Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov

Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení diuretikami vo vysokých dávkach, pacienti s poškodením funkcie pečene alebo pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku, obzvlášť na začiatku liečby. Užívanie losartanu sa neodporúča u pacientov s ťažkým poškodením pečene (pozri časť „Neužívajte Losartan Zentiva“).

Podávanie

Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju dennú dávku približne v rovnakom čase každý deň. Losartan Zentiva sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Losartanu Zentiva, pokiaľ vám lekár nepovie inak.

Losartan Zentiva 50 mg a 100 mg filmom obalené tablety: tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Ak užijete viac Losartanu Zentiva, ako máte

Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, alebo dieťa prehltne nejakú,okamžite informujte svojho lekára. Príznaky predávkovania sú nízky krvný tlak, zvýšený tep a prípadne znížený tep.

Ak zabudnete užiť Losartan Zentiva

Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak prestanete užívaťLosartan Zentiva

Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu Zentiva tak dlho, ako vám lekár predpísal, aby bola zachovaná plynulá kontrola krvného tlaku.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať Losartan Zentiva a okamžite informujte svojho lekára alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici:

Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý môže postihnúť až 1 z 1 000 ľudí. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

S losartanom (liečivo Losartanu Zentiva) boli hlásené nasledujúce vedľajšie účinky:

Časté (môže sa vyskytnúť až u 1 z 10 ľudí):

• závrat,

• nízky krvný tlak (najmä po nadmernej strate vody z tela v krvných cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe vysokou dávkou diuretík), ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je pokles krvného tlaku, vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,

• slabosť,

• únava,

• príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),

• príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia),

• znížené množstvo červených krviniek,

• zvýšenie močoviny v krvi, zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním,

• zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek.

Menej časté (môže sa vyskytnúť až u 1 zo 100 ľudí):

• ospanlivosť,

• bolesť hlavy,

• poruchy spánku,

• pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie),

• ťažká bolesť na hrudníku (angína pektoris),

• dýchavičnosť (dyspnoe),

• kašeľ,

• bolesť brucha,

• zápcha,

• hnačka,

• nutkanie na vracanie,

• vracanie,

• žihľavka (urtikária),

• svrbenie (pruritus),

• vyrážka,

• lokalizovaný opuch (edém).

Zriedkavé (môže sa vyskytnúť až u 1 z 1 000 ľudí):

• anafylaktická reakcia,

• angioedém,

• zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury),

• pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),

• mdloby (synkopa),

• veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia),

• mozgová príhoda (mŕtvica),

• zápal pečene (hepatitída),

• zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktorá sa zvyčajne upraví po prerušení liečby.

Neznáme (výskyt sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

• znížené množstvo trombocytov,

• migréna,

• nenormálna funkcia pečene,

• bolesť svalov a kĺbov,

• príznaky podobné chrípke,

• bolesť chrbta a infekcia močových ciest,

• celkový pocit nevoľnosti (malátnosť),

• depresia,

• zvonenie, bzučanie, hučanie alebo klopkanie v ušiach (tinnitus),

• zápal pankreasu (pankreatitída),

• nízke hladiny sodíka v krvi (hyponatriémia),

• zvýšená citlivosť na slnečné žiarenie (fotosenzitivita),

• nevysvetliteľné bolesti svalov s tmavým (vo farbe čaju) močom (rabdomyolýza),

• impotencia ,

• porucha chuti (dysgeúzia).

Vedľajšie účinky u detí sú podobné ako boli pozorované u dospelých.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.

5. AKO UCHOVÁVAŤ LOSARTAN ZENTIVA

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte Losartan Zentiva po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Uchovávajte pri teplote do 30^o C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. OBSAH BALENIA A ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Losartan Zentiva obsahuje

Liečivo jedraselná soľ losartanu (losartanum kalicum) 12,5 mg, 50 mg alebo 100 mg v jednej tablete.

Ďalšie zložky sú :

jadro:mikrokryštalická celulóza, manitol, krospovidón, koloidný bezvodý oxid kremičitý, mastenec, magnéziumstearát;

obal: obaľovacia sústava Sepifilm 752 biela (hypromelóza, mikrokryštalická celulóza, stearoylmakrogol 2000, oxid titaničitý (E 171)), makrogol 6000.

Ako vyzerá Losartan Zentiva a obsah balenia

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele, oválne, dvojito vypuklé, filmom obalené tablety.

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele, oválne, dvojito vypuklé, filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele, oválne, dvojito vypuklé, filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Obsah balenia: každé balenie obsahuje 30, 60 alebo 90 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Zentiva, a. s.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

Výrobca

Saneca Pharmaceuticals a.s.

Nitrianska 100

920 27 Hlohovec

Slovenská republika

UAB „Oriola Vilnius“

Laisvés pr. 75

Vilnius

Litva

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Česká republika: Lozap 12,5; 50; 100 Zentiva

Estónsko: Lozap 12,5; 50; 100

Maďarsko:Tervalon

Lotyšsko a Litva: Lozap

Poľsko:Lozap

Rumunsko: Losartan Zentiva 50 mg; 100 mg comprimate filmate

Slovensko: Losartan Zentiva 12,5 mg; 50 mg; 100 mg filmom obalené tablety

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v júli 2014.

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/00659

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 12,5 mg draselnej soli losartanu.

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Vzhľad lieku:

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele oválne bikonvexné filmom obalené tablety.

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách s rozmerom 11,0 x 5,5 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách s rozmerom 14,0 x 7 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku 6 až 18 rokov.

• Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou a s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ≥0,5 g/deň ako súčasť antihypertenznej liečby.

• Liečba chronického srdcového zlyhania (u dospelých pacientov), keď sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, obzvlášť kašľa, alebo kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú stabilizovaní ACE inhibítorom, sa nemá prechádzať na losartan. Pacienti majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory ≤40 % a majú byť klinicky stabilizovaní terapiou chronického srdcového zlyhania.

• Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia LIFE, Rasa).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Hypertenzia

Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg jedenkrát denne. Maximálny antihypertenzný účinok sa dosiahne 3-6 týždňov od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže byť dodatočne prospešné zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).

Losartan sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami (napr. hydrochlorotiazidom).

Hypertenzní pacienti s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ≥0,5 g/deň

Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku po jednom mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku na 100 mg jedenkrát denne. Losartan sa môže podávať s inými antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr. sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Srdcové zlyhanie

Zvyčajná počiatočná dávka losartanu u pacientov so srdcovým zlyhaním je 12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne, 100 mg denne, až do maximálnej dávky 150 mg jedenkrát denne) podľa tolerancie dávky pacientom.

Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG

Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg losartanu jedenkrát denne. Na základe odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo sa má dávka losartanu zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.

Osobitné populácie

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú liečení vysokými dávkami diuretík) sa má zvážiť počiatočná dávka 25 mg jedenkrát denne (pozri časť 4.4).

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov

U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je potrebná úprava počiatočného dávkovania.

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou. Preto je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).

Deti a dospievajúci

U detí a adolescentov vo veku 6 až 18 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1). U hypertenzných detí starších ako jeden mesiac sú dostupné obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).

Odporúčaná dávka u pacientov s telesnou hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu prehltnúť tablety, je 25 mg raz denne. (Vo výnimočných prípadoch je možné dávku zvýšiť na maximálne 50 mg raz denne. Dávkovanie sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.)

U pacientov s telesnou hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch je možné dávku upraviť na maximálne 100 mg raz denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo prekračujúce 100 mg) denne sa u deti a dospievajúcich neskúmali.

Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov, keďže u týchto skupín pacientov sú

k dispozícii obmedzené údaje.

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m², keďže nie sú

k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť 4.4).

Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť 4.4).

Použitie u starších pacientov

Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg, u starších pacientov zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.

Spôsob podania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.

Tablety s losartanom sa môžu podávať s jedlom alebo bez jedla.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Ťažké hepatálne poškodenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Precitlivenosť

Angioedém. Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie diuretikami, dietetického obmedzenia soli, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke a po zvýšení dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním losartanu korigovať alebo sa má použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na deti vo veku od 6 do 18 rokov.

Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola v porovnaní s placebovou skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom (pozri časť 4.8).Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka, ako aj hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.

Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa u pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým hepatálnym poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

Losartan sa neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť 4.2).

Poškodenie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny v renálnej funkcii vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou renálnou dysfunkciou). Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

Použitie u pediatrických pacientov s poškodením obličiek

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min/1,73 m², keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 4.2).

Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže môže dôjsť k jej zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa losartan podáva pri prítomnosti ďalších ochorení (horúčka, dehydratácia), pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.

Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie obličiek. Preto sa ich súbežné použitie neodporúča (pozri časť 4.5).

Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie losartanu neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.

U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením, u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj u pacientov so srdcovým zlyhaním a symptomatickými život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou. Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.

Gravidita

Losartansa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba losartanom považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba(pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné varovania a upozornenia

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných pacientov čiernej pleti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzný účinok losartanu. Súbežné použitie s inými látkami, ktoré môžu vyvolať hypotenziu ako nepriaznivú reakciu, (ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén a amifostín) môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na aktívny metabolit, karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje expozíciu aktívnemu metabolitu približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom s rifampicínom (induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je známy. Pri súbežnej liečbe s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa nezistil žiaden rozdiel v expozícii.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné používanie iných liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. draslík šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu) alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná liečba nie je vhodná.

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež hlásené prípady s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Súbežné podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

Dvojitá blokáda (napr.: pridaním ACE-inhibítora k antagonistom receptoru angiotenzínu II) sa má obmedziť na individuálne definované prípady s prísnym sledovaním renálnej funkcie. Niektoré štúdie ukázali, že u pacientov so zistenou aterosklerotickou chorobou, srdcovým zlyhaním alebo cukrovkou s konečným orgánovým poškodením je dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému spojená s vyššou frekvenciou hypotenzie, synkopy, hyperkaliémie a zmien renálnej funkcie (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím renín-angiotenzín-aldosterónovej systémovej látky samostatne.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba blokátorom

receptora angiotenzínu II (AIIRA) považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú

prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie

v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.

Je známe, že expozícia AIIA počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí

fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu

u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3)

).

Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Pretože o použití losartanu počas dojčenia nie sú dostupné žiadne informácie, losartan sa počas dojčenia neodporúča a vhodnejšie sú alternatívne terapie s lepšie preukázanými bezpečnostnými profilmi, zvlášť pri dojčení novorodenca alebo nedonoseného novorodenca.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Losartan bol vyhodnotený v klinických štúdiách takto:

• v kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie u >3 000 dospelých pacientov vo veku 18 rokov a starších;

• v kontrolovaných klinických skúškach u 177 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku od 6 do 16 rokov;

• v kontrolovaných klinických skúškach u >9 000 pacientov s hypertenziou vo veku od 55 do 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory (pozri Štúdiu LIFE v časti 5.1);

• v kontrolovaných klinických skúškach u >7 700 dospelých pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (pozri Štúdiu ELITE I, ELITE II a HEAAL Štúdiu v časti 5.1);

• v kontrolovaných klinických skúškach u >1 500 pacientov s diabetom mellitus 2. typu vo veku 31 rokov a starších, s proteinúriou (pozri Štúdiu RENAAL v časti 5.1).

V týchto klinických skúškach bol najčastejším nežiaducim účinkom závrat.

Frekvencia nežiaducich účinkov vymenovaných nižšie je stanovená podľa nasledujúcich konvencií:

veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov sa nedá odhadnúť).

Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich účinkov zistených v placebom kontrolovaných klinických štúdiácha po uvedení na trh

Nežiaduci účinok	Frekvencia nežiaducich účinkov podľa indikácie				Iné
	Hypertenzia	Hypertenzní pacienti s hypertrofiou ľavej komory	Chronické srdcové zlyhanie	Hypertenzia a diabetes mellitus 2. typu s ochorením obličiek	Po uvedení na trh
Poruchy krvi a lymfatického systému
anémia			časté		frekvencia neznáma
trombocytopénia					frekvencia neznáma
Poruchy imunitného systému
Reakcie z precitlivenosti, anafylaktické reakcie, angioedém* a vaskulitída**					zriedkavé
Psychické poruchy
depresia					frekvencia neznáma
Poruchy nervového systému
závrat	časté	časté	časté	časté
somnolencia	menej časté
bolesť hlavy	menej časté		menej časté
poruchy spánku	menej časté
parestézia			zriedkavé
migréna					frekvencia neznáma
dysgeúzia					frekvencia neznáma
Poruchy ucha a labyrintu
vertigo	časté	časté
tinnitus					frekvencia neznáma
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
palpitácie	menej časté
angína pektoris	menej časté
synkopa			zriedkavé
atriálna fibrilácia			zriedkavé
cerebrovaskulárna príhoda			zriedkavé
Poruchy ciev
(ortostatická) hypotenzia (vrátane na dávke závislých ortostatických účinkov) ║	menej časté		časté	časté
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
dyspnoe			menej časté
kašeľ			menej časté		frekvencia neznáma
Poruchy gastrointestinálneho traktu
bolesti brucha	menej časté
zápcha	menej časté
hnačka			menej časté		frekvencia neznáma
nauzea			menej časté
vracanie			menej časté
Poruchy pečene a žlčových ciest
pankretitída					frekvencia neznáma
hepatitída					zriedkavá
abnormality funkcie pečene					frekvencia neznáma
Poruchy kože a podkožného tkaniva
urtikária			menej časté		frekvencia neznáma
pruritus			menej časté		frekvencia neznáma
vyrážka	menej časté		menej časté		frekvencia neznáma
fotosenzitivita					frekvencia neznáma
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
myalgia					frekvencia neznáma
artralgia					frekvencia neznáma
rabdomyolýza					frekvencia neznáma
Poruchy obličiek a močových ciest
obličková nedostatočnosť			časté
zlyhanie obličiek			časté
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
erektilná dysfunkcia/impotencia					frekvencia neznáma
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
asténia	menej časté	časté	menej časté	časté
únava	menej časté	časté	menej časté	časté
edém	menej časté
Celková nevoľnosť					frekvencia neznáma
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
hyperkaliémia	časté		menej časté †	časté ‡
zvýšenie alanínaminotransferázy (ALT) §	zriedkavé
zvýšenie močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére			časté
hyponatriémia					frekvencia neznáma
hypoglykémia				časté

* Vrátane opuchu hrtana a hlasiviek, tváre, pier, hltana a/alebo jazyka (spôsobujúce obštrukciu dýchacích ciest). U niektorých z týchto pacientov bol v minulosti hlásený angioedém v súvislosti s podávaním iných liekov, vrátane ACE inhibítorov.

**Vrátane Henochovej-Schönleinovej purpury.

^║ Najmä u pacientov s intravaskulárnou depléciou, napr. u pacientov s ťažkých srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe vysokými dávkami diuretík.

^† Časté u pacientov, ktorí užívali 150 mg losartanu namiesto 50 mg.

^‡ V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami s losartanom a u 3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie >5,5 mmol/l.

^§Zvyčajne sa upraví po prerušení liečby

Nasledovné nežiaduce účinky sa vyskytli častejšie u pacientov užívajúcich losartan, ako u pacientov užívajúcich placebo ( frekvencia neznáma): bolesť chrbta, infekcia močových ciest a príznaky podobné chrípke.

Poruchy obličiek a močových ciest:

Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u rizikových pacientov hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť reverzibilné po prerušení terapie (pozri časť 4.4).

Deti a dospievajúci

Profil nežiaducich účinkov u detí a dospievajúcich sa zdá byť podobný profilu pozorovanému

u dospelých pacientov. Údaje u detí a dospievajúcich sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

Príznaky intoxikácie

K dispozícii sú obmedzené údaje týkajúce sa predávkovania u ľudí. Najpravdepodobnejším prejavom

predávkovania je hypotenzia a tachykardia. Bradykardia sa môže vyskytnúť z parasympatickej (vagovej) stimulácie.

Liečba intoxikácie

Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa začať podporná liečba.

Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov. Prioritne je treba zabezpečiť

stabilizáciu kardiovaskulárneho systému. Po perorálnom užití sa indikuje podanie dostatočnej dávky aktívneho

uhlia. Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to potrebné,

vitálne parametre sa majú korigovať.

Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:antagonisty angiotenzínu II, samotné

ATC kód: C09CA01

Spôsob účinku:

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT₁). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT₁receptor, ktorý sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT₁receptor. In vitroa in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch dní na svoje východiskové hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT₁receptoru než k AT₂receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10‑ až 40‑krát účinnejší ako losartan.

Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5‑6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5‑6 hodín po dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien, a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzných pacientov.

Štúdia LIFE

Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientami s hypertenziou vo veku 55 až80 rokov s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne aleboatenolol 50 mg jedenkrát denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77‑0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63‑0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

Rasa

V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko vzniku primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j. kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu, kardiovaskulárnej smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti liečení atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní s atenololom v štúdii LIFE s ohľadom na kardiovaskulárnu morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti s hypertenziou a hypertrofiou ľavej komory.

Štúdia RENAAL

Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II Receptor Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 1 513 pacientov s diabetom 2. typu s proteinúriou s hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených 751 pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku preukázať nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.

Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď krvného tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenznej terapie s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne, ak to bolo vhodné; 72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne. Iné antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty kalcia, blokátory alfa- a beta-receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli sledovaní až do 4,6 roka (priemerne 3,4 roka). Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ zdvojnásobenia sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania (potreba dialýzy alebo transplantácie) alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní s placebom (359 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022) v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov primárneho cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie rizika v skupine liečenej losartanom: zníženie rizika o 25,3 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006); zníženie rizika o 28,6 % pre terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 % pre terminálne štádium renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie rizika o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére alebo terminálne štádium renálneho zlyhania (p=0,01).

Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom prerušení liečby z dôvodu nežiaducich reakcií, ktorý bol porovnateľný so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Štúdia HEAAL

Štúdia HEAAL (The Heart Failure Endpoint Evaluation of Angiotensin II Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo u 3 834 pacientov vo veku od 18 do 98 rokov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA), ktorí netolerovali liečbu ACE inhibítorom. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo losartan 150 mg, a to na pozadí konvenčnej terapie s výnimkou ACE inhibítorov.

Pacienti boli sledovaní po dobu viac ako 4 roky (priemerne 4,7 roka). Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ úmrtí z akejkoľvek príčiny alebo hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.

Výsledky ukázali, že liečba 150 mg losartanu (828 prípadov) v porovnaní s 50 mg losartanu (889 prípadov) viedla k 10,1 % zníženiu rizika (p = 0,027, 95 % interval spoľahlivosti 0,82 až 0,99), v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. To je možné pripísať predovšetkým znížením počtu prípadov hospitalizácie pre srdcové zlyhanie. Liečba 150 mg losartanu znížila riziko hospitalizácie pre srdcové zlyhanie o 13,5 % v porovnaní s 50 mg losartanu (p = 0,025, 95 % interval spoľahlivosti 0,76 -0,98). Počet všetkých prípadov úmrtia z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami výrazne nelíšil. Poškodenie funkcie obličiek, hypotenzia a hyperkaliémia sa častejšie vyskytovali v skupine užívajúcej 150 mg losartanu ako v skupine užívajúcej 50 mg losartanu, ale tieto nežiaduce účinky neviedli výrazne viac k prerušeniu liečby v skupine užívajúcich 150 mg losartanu.

Štúdie ELITE I a ELITE II

V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) nebol medzi pacientami liečenými losartanom a pacientami liečenými kaptoprilom pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny v renálnej funkcii. Pozorovanie v štúdii ELITE I, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil riziko úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne) s kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.

V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) sledovaných skoro dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek príčiny. Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných) klinických štúdiách

s pacientami so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita losartanu lepšia ako tolerabilita kaptoprilu,

vychádzajúc zo signifikantne nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu nežiaducich účinkov

a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.

V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním) užívajúcich pri

vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II pozorovala zvýšená mortalita.

Deti a dospievajúci

Hypertenzia u detí a dospievajúcich

Antihypertenzný účinok losartanu sa preukázal v klinickej štúdii zahŕňajúcej 177 hypertenzných detí a dospievajúcich vo veku 6 až 16 rokov s telesnou hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie >30 ml/min/1,73 m². Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď 2,5; 25 alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s telesnou hmotnosťou >50 kg dostávali buď 5; 50 alebo 100 mg losartanu denne. Podávanie losartanu jedenkrát denne znížilo na konci tretieho týždňa minimálny krvný tlak v závislosti od veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol veľmi zreteľný pri porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou so strednou dávkou (I. obdobie: ‑6,2 mmHg oproti ‑11,65 mmHg), ale oslabený pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou (I. obdobie: ‑11,65 mmHg oproti ‑12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg a 5 mg, korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg, nevykazovali schopnosť poskytnúť súvislú antihypertenznú účinnosť.

Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo placebom. Rozdiel vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom najvyšší v skupine so strednou dávkou (6,70 mmHg pri strednej dávke oproti 5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho diastolického krvného tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich v liečbe losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova poukazuje na to, že v každej skupine nemala najnižšia dávka signifikantný antihypertenzný účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali. Dlhodobá účinnosť antihypertenznej terapie losartanom v detskom veku na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality tiež nebola stanovená.

U hypertenzných (N = 60) a normotenzných (N = 246) detí s proteinúriou sa v 12-týždňovej, placebom a aktívnym komparátorom (amlodipín) kontrolovanej klinickej štúdii hodnotil účinok losartanu na proteinúriu. Proteinúria bola definovaná ako pomer proteínu v moči/kreatinín ≥0,3. Hypertenzní pacienti (vo veku 6 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=30) alebo amlodipín (n=30). Normotenzní pacienti (vo veku 1 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=122) alebo placebo (n=124). Losartan sa podával v dávkach od 0,7 mg/kg do 1,4 mg/kg (do maximálnej dávky 100 mg denne). Amlodipín sa podával v dávkach od 0,05 mg/kg do 0,2 mg/kg (do maximálnej dávky 5 mg denne).

Po 12 týždňoch liečby dosiahli pacienti užívajúci losartan štatisticky signifikantné zníženie proteinúrie 36 % oproti východiskovej hodnote v porovnaní s 1 % zvýšením v skupine s placebom/amlodipínom (p≤0,001). Hypertenzní pacienti užívajúci losartan dosiahli zníženie proteinúrie ‑41,5 % (95 % IS ‑29,9; ‑51,1) oproti východiskovej hodnote v porovnaní s +2,4 % (95 % IS ‑22,2; 14,1) v skupine s amlodipínom. Pokles v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku bol väčší v skupine s losartanom (‑5,5/‑3,8 mmHg) ako v skupine s amlodipínom (‑0,1/+0,8 mmHg). U normotenzných detí sa v skupine s losartanom pozoroval v porovnaní s placebom malý pokles krvného tlaku (‑3,7/‑3,4 mmHg). Medzi poklesom proteinúrie a krvného tlaku sa nezaznamenala žiadna signifikantná korelácia, je však možné, že v skupine liečenej losartanom bol pokles krvného tlaku čiastočne zodpovedný za pokles proteinúrie.

Dlhodobé účinky losartanu u detí s proteinúriou boli sledované po dobu až 3 rokov v otvorenej, sledujúcej bezpečnosť, rozšírenej fázy tej istej štúdie, do ktorej boli pozvaní všetci pacienti, ktorí dokončili 12-týždňovú základnú štúdiu. Celkovo 268 pacientov vstúpilo do otvorenej rozšírenej fázy a boli opätovne randomizovaní na losartan (N=134) alebo na enalapril (N=134) a 109 pacientov malo ≥3 roky sledovania (vopred špecifikovaný sledovaný parameter u viac ako 100 pacientov, ktorí dokončili 3 roky v nadväznosti na predĺženie obdobia). Rozsah dávok losartanu a enalaprilu sa podávala podľa uváženia vyšetrovateľa a bola 0,30 – 4,42 mg/kg/deň a 0,02 – 1,13 mg/kg/deň, jednotlivo. Maximálna denná dávka 50 mg pre menej ako 50 kg telesnej hmotnosti a 100 mg pre viac ako 50 kg telesnej hmotnosti neboli prekročené u väčšiny pacientov počas rozšírenej fázy štúdie.

Stručne povedané, výsledky rozšírenej štúdie ukazujú, že losartan bol veľmi dobre znášaný a viedol k trvalému poklesu proteinúrie bez znateľnej zmeny glomerulárnej filtrácie (GFR) v priebehu 3 rokov. U normotenzných pacientov (n=205), mal enalapril číselne väčší účinok na proteinúriu v porovnaní s losartanom(-33,0 % (95 % CI -47,2;-15,0) vs -16,6 % (95 % CI -34,9; 6,8)) a na GFR (9,4 (95 % CI 0,4; 18,4) vs -4,0(9 5% CI -13,1; 5,0) ml/min/1,73m2)). U pacientov s hypertenziou (n=49), mal losartan číselne väčší účinok na proteinúriu(-44,5 % (95 % CI -64,8; -12,4) vs -39,5 % (9 5% CI -62,5; -2,2)) a GFR (18,9 (95 % CI 5,2; 32,5) vs -13,4(9 5% CI -27,3; 0,6)) ml/min/1,73m².

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.

Distribúcia

Losartan aj jeho aktívny metabolit sú 99 % viazané na plazmatické proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov.

Biotransformácia

Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní ¹⁴C-značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.

Eliminácia

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme signifikantne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj močom. Po perorálnej dávke/intravenóznom podaní ¹⁴C‑značeného losartanu u človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 %/50 % v stolici.

Charakteristiky u pacientov

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších hypertenzných pacientov sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u mladých hypertenzných pacientov.

U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až dvojnásobne vyššie ako u mužských hypertenzných pacientov, zatiaľ čo plazmatické hladiny jeho aktívneho metabolitu sa u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou alkoholom boli plazmatické hladiny losartanu po perorálnom podaní 5‑ a jeho aktívneho metabolitu 1,7‑násobne vyššie ako u mladých mužských dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako 10 ml/min sa nemenia. V porovnaní s pacientami s normálnou funkciou obličiek je AUC losartanu u hemodialyzovaných pacientov približne dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením funkcie obličiek, ani u pacientov na hemodialýze nemenia.

Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit nie je možné odstrániť hemodialýzou.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov

Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku >1 mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne 0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky) jedenkrát denne.

Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na aktívny metabolit. Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické parametre losartanu po perorálnom podaní u dojčiat a batoliat, detí predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere. Pri porovnaní detí predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely štatisticky významné. Expozícia u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s opakovanými dávkami vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére a občasné zvýšenia kreatinínu v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré pôsobia priamo na renín-angiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a malformáciám.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:

Mikrokryštalická celulóza, manitol, krospovidón, koloidný bezvodý oxid kremičitý, mastenec, magnéziumstearát

Obal:

obaľovacia sústava Sepifilm 752 biela (hypromelóza, mikrokryštalická celulóza, stearoylmakrogol 2000, oxid titaničitý (E171)), makrogol 6000.

6. 2. Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6. 3. Čas použiteľnosti

2 roky

6. 4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 ^oC v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6. 5. Druh obalu a obsah balenia

1. Blister Al/Al, papierová skladacia škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

2. Blister PVC/PVDC/Al, papierová skladacia škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia: 30, 60 a 90 filmom obalených tabliet.

6. 6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, a. s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety: 58/0081/08-S

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety: 58/0083/08-S

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety: 58/0084/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety:

Dátum prvej registrácie: 26.3.2008

Dátum posledného predĺženia: 14.09.2010 bez časového obmedzenia

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety:

Dátum prvej registrácie: 26.3.2008

Dátum posledného predĺženia: 14.09.2010 bez časového obmedzenia

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety:

Dátum prvej registrácie: 26.3.2008

Dátum posledného predĺženia: 14.09.2010 bez časového obmedzenia

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Júl 2014