Príloha č. 2 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05928

Písomná informáciapre používateľa

Loscomb 50 mg/12,5 mg

filmom obalené tablety

draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Loscomba na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Loscomb

3. Ako užívať Loscomb

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Loscomb

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Loscomba na čo sa používa

Loscomb je kombináciou antagonistu receptora angiotenzínu II (losartanu) a diuretika (hydrochlorotiazidu).

Loscomb je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného tlaku).

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Loscomb

Neužívajte Loscomb:

• ak ste alergický na losartan, hydrochlorotiazid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6)

• ak ste alergický (precitlivený) na iné látky odvodené od sulfónamidov (napr. iné tiazidy, niektoré antibakteriálne lieky ako je kotrimoxazol, ak si nie ste istý, obráťte sa na svojho lekára)

• ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace. (Je tiež lepšie vyhnúť sa užívaniu Loscombu na začiatku tehotenstva – pozri „Tehotenstvo a dojčenie“.)

• ak dojčíte - pozri „Tehotenstvo a dojčenie“

• ak máte závažné poškodenie pečene

• ak máte závažné poškodenie obličiek alebo ak vaše obličky nevytvárajú žiadny moč

• ak máte nízke hladiny draslíka, sodíka alebo vysoké hladiny vápnika, ktoré nie je možné upraviť liečbou

• ak máte dnu.

• ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a užívate liek na zníženie krvného tlaku obsahujúci aliskiren.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Loscomb, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

- ak ste v minulosti mali opúchanie tváre, pier, hrdla alebo jazyka

- ak užívate diuretiká (tablety na odvodnenie)

- ak držíte diétu so zníženým obsahom soli

- ak máte alebo ste mali závažné vracanie a/alebo hnačku

- ak máte srdcové zlyhanie

- ak máte úzke tepny vedúce do obličiek (stenóza renálnej artérie) alebo len jednu funkčnú obličku alebo ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky

- ak máte zúženie tepien (aterosklerózu), angínu pektoris (bolesť na hrudníku v dôsledku slabej funkcie srdca)

- ak máte „aortálnu stenózu alebo stenózu mitrálnej chlopne“ (zúženie chlopní srdca) alebo „hypertrofickú kardiomyopatiu“ (ochorenie spôsobujúce zhrubnutie srdcového svalu)

- ak ste diabetik

- ak ste mali dnu

- ak máte alebo ste mali alergické ochorenie, astmu alebo ochorenie, ktoré spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku (systémový lupus erythematosus)

- ak máte vysoké hladiny vápnika alebo nízke hladiny draslíka alebo máte diétu s nízkym obsahom draslíka

- ak vám treba pred chirurgickým zákrokom podať anestetikum (dokonca aj u zubára) alebo ak si idete dať urobiť testy na kontrolu funkcie prištítnej žľazy, musíte lekárovi alebo zdravotníckemu personálu oznámiť, že užívate tablety s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom

- ak máte primárny hyperaldosteronizmus (syndróm spojený so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu z nadobličky, ktorý je spôsobený abnormalitou v žľaze).

• ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:

• inhibítor ACE (napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.

• aliskiren.

Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslíka) v krvi.

Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Loscomb“

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Loscombsa neodporúča na začiatku tehotenstva a ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, nesmie sa užívať vôbec, pretože ak sa užíva v tomto období, môže spôsobiť vášmu dieťaťu závažné poškodenie (pozri „Tehotenstvo a dojčenie“).

Deti a dospievajúci

S používaním Loscombu nie sú u detí žiadne skúsenosti. Loscomb sa preto nemá podávať deťom.

Iné lieky a Loscomb

Ak teraz užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívaťďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Diuretiká, ako je hydrochlorotiazid, nachádzajúci sa v Loscombesa môžu ovplyvňovať s inými liekmi. Lieku obsahujúce lítium sa nemajú užívať s Loscombombez dôkladného dohľadu vášho lekára. Ak užívate draslíkové doplnky, náhrady solí obsahujúce draslík alebo lieky šetriace draslík, iné diuretiká („tablety na odvodnenie“), niektoré laxatíva, lieky na liečbu dny, lieky na kontrolu srdcového rytmu alebo na cukrovku (perorálne lieky alebo inzulíny).

Lekár vám možno bude musieť zmeniť dávku a/alebo urobiť iné opatrenia:

Ak užívate inhibítor ACE alebo aliskiren (pozri tiež informácie v častiach “Neužívajte Loscomb“a „Upozornenia a opatrenia“).

Je tiež dôležité, aby lekár vedel, či užívate:

• iné lieky na zníženie krvného tlaku,

• steroidy,

• lieky na liečbu rakoviny,

• lieky proti bolesti,

• lieky na liečbu plesňových infekcií alebo lieky na artritídu,

• živice používané na vysoký cholesterol ako je cholestyramín,

• lieky uvoľňujúce svaly,

• tablety na spanie,

• opiáty, ako je morfín,

• „presorické amíny“ ako je adrenalín alebo iné lieky tej istej skupiny

• perorálne lieky na cukrovku alebo inzulíny,

• prípravky, ktoré obsahujú sladké drievko (napr. rastlinné lieky alebo cukrovinky) v nadmernom množstve, s tabletami Loscomb môže zosilniť nerovnováhu solí, najmä hypokaliémiu (nízka hladina draslíka).

Informujte, prosím, svojho lekára aj o tom, že užívate Loscomb, ak sa plánuje podanie kontrastnej jódovej látky.

Užívanie Loscombu s jedlom, nápojmi a alkoholom

Počas užívania týchto tabliet sa neodporúča požívať alkohol; alkohol a tablety Loscombusi môžu navzájom zvyšovať účinok.

Nadmerné množstvá soli môžu mariť účinok tabliet Loscombu.

Tablety Loscombusa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Váš lekár vám zvyčajne odporučí ukončiť užívanie Loscombuešte predtým, ako otehotniete alebo ihneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí vám užívať iný liek namiesto Loscombu. Loscombsa neodporúča na začiatku tehotenstva a ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, nesmie sa užívať vôbec, pretože ak sa užíva po treťom mesiaci tehotenstva, môže spôsobiť vášmu dieťaťu závažné poškodenie.

Ak dojčíte, Loscombnesmiete užívať. Ak dojčíte alebo ak plánujete začať s dojčením, povedzte to svojmu lekárovi. Loscombsa neodporúča dojčiacim matkám a ak si želáte dojčiť, lekár môže pre vás zvoliť inú liečbu, hlavne ak máte novorodenca alebo dieťatko narodené predčasne.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Používanie u starších pacientov

Loscomb pôsobí rovnako dobre a je rovnako dobre znášaný väčšinou starších a mladších dospelých pacientov. Väčšina starších pacientov si vyžaduje rovnakú dávku ako mladší pacienti.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Keď začnete liečbu týmto liekom, nevykonávajte činnosti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (napríklad vedenie vozidla alebo obsluha nebezpečných strojov), pokiaľ nebudete vedieť, ako znášate tento liek.

Loscomb obsahuje laktózu

Loscomb obsahuje 56,90 mg laktózy. Ak vám váš lekár povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím lieku Loscomb.

3. Ako užívať Loscomb

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

O vhodnej dávke Loscomburozhodne váš lekár na základe vášho ochorenia a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Loscombutak dlho, ako vám predpísal váš lekár, aby sa udržala plynulá kontrola krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak

Odporúčaná dávka Loscombu pre väčšinu pacientov s vysokým krvným tlakom je 1 tableta Loscombu50 mg/12,5 mg denne na kontrolu krvného tlaku počas 24 hodín. Dávka sa môže zvýšiť na 2 filmom obalené tablety losartanu/hydrochlorotiazidu 50 mg/12,5 mg denne. Maximálna denná dávka je 2 filmom obalené tablety losartanu/hydrochlorotiazidu 50 mg/12,5 mg denne .

Ak užijete viac Loscombu, ako máte

V prípade predávkovania sa okamžite spojte so svojím lekárom, aby vám mohla byť urýchlene poskytnutá lekárska pomoc. Predávkovanie môže spôsobiť pokles krvného tlaku, búšenie srdca, pomalý tep, zmeny zloženia krvi a dehydratáciu.

Ak zabudnete užiť Loscomb

Snažte sa užívať Loscombdenne podľa predpisu. Ak však vynecháte dávku, neužívajte dvojnásobnú dávku. Vráťte sa k svojmu obvyklému režimu.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u vás vyskytnú nasledujúce účinky, prestaňte užívať Loscomb a povedzte to oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte pohotovosť v najbližšej nemocnici:

Závažná alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo hrdla, ktorý môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Ide o závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý sa vyskytuje u viac ako 1 z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Hlásili sa nasledovné vedľajšie účinky:

Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 ľudí):

• Kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, upchatý nos, sínusitída (zápal prínosových dutín), ochorenie prínosovej dutiny

• Hnačka, bolesť brucha, nevoľnosť, porucha trávenia

• Svalová bolesť alebo kŕče, bolesť nohy, bolesť chrbta

• Nespavosť, bolesť hlavy, závrat

• Slabosť, únava, bolesť na hrudníku

• Zvýšené hladiny draslíka (ktoré môžu spôsobiť abnormálny srdcový rytmus), znížené hladiny hemoglobínu.

Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 ľudí):

• Anémia, červené alebo hnedasté škvrny na koži (niekedy predovšetkým na chodidlách, nohách, rukách a zadku, s bolesťou kĺbov, opuchom rúk a chodidiel a bolesťou žalúdka), podliatiny, zníženie počtu bielych krviniek, problémy so zrážavosťou a podliatiny

• Strata chuti do jedla, zvýšenie hladín kyseliny močovej alebo zrejmá dna, zvýšenie hladín cukru v krvi, abnormálne hladiny elektrolytov v krvi

• Úzkosť, nervozita, panická porucha (opakované záchvaty paniky), zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, ospalosť, porucha pamäte

• Mravčenie alebo podobné pocity, bolesť v končatinách, tras, migréna, mdloby

• Rozmazané videnie, pálenie alebo pichanie v očiach, zápal spojovky, zhoršenie videnia, žlté videnie

• Zvonenie, bzučanie, hučanie alebo cvaknutie v ušiach.

• Nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený so zmenami v držaní tela (pocit závratu alebo slabosti pri vstávaní), angína (bolesť na hrudníku), abnormálny srdcový tep, mozgovocievna príhoda („malá mozgová príhoda“), infarkt, búšenie srdca

• Zápal krvných ciev, ktorý je často spojený s kožnou vyrážkou alebo podliatinami

• Bolesť hrdla, dýchavičnosť, zápal priedušiek, zápal pľúc, voda v pľúcach (čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní), krvácanie z nosa, výtok z nosa, upchatie nosa

• Zápcha, vetry, podráždenie žalúdka, žalúdočné kŕče, vracanie, sucho v ústach, zápal slinnej žľazy, bolesť zubov

• Žltačka (zožltnutie očí a kože), zápal pankreasu

• Žihľavka, svrbenie, zápal kože, vyrážka, sčervenanie kože, citlivosť na svetlo, suchá koža, sčervenanie, potenie, vypadávanie vlasov

• Bolesť v ramenách, pleciach, bedrách, kolenách alebo iných kĺboch, opuch kĺbov, stuhnutosť, svalová slabosť

• Časté močenie vrátane nočného močenia, abnormálna funkcia obličiek vrátane zápalu obličiek, infekcia močových ciest, cukor v moči

• Znížený sexuálny apetít, impotencia

• Opuch tváre, horúčka

Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 ľudí):

• Hepatitída (zápal pečene), abnormálne funkčné pečeňové testy.

Frekvencia neznáma (častosť vedľajších účinkov nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

• Rabdomyolýza (nekróza (odumretie tkaniva) alebo rozpad kostrových svalov často nasledovaný myoglobinúriou, prítomnosťou určitej bielkoviny v moči).

• Dysgeúzia (porucha chuti).

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Loscomb

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Loscomb obsahuje

- Liečivá sú draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid.

- Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

- Ďalšie zložky sú mikrokryštalická celulóza, bezvodá laktóza, predželatinovaný kukuričný škrob, bezvodý koloidný oxid kremičitý, mastenec a magnéziumstearát v jadre tablety. Filmový obal obsahuje hypromelózu (6cps), hydroxypropylcelulózu, oxid titaničitý (E171) a chinolínová žlť Spectracol LK (E104).

Ako vyzerá Loscomb a obsah balenia

Loscomb sú svetložlté oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách. Rozmery približne 6,1 x 11,4 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Loscomb je dostupný v balení po 28 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedenévšetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

Výrobca

Orion Corporation, Orion Pharma

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Fínsko: Losartan/Hydrochlorothiazide Orion 50 mg/12,5 mg a 100 mg/25 mg tabletti, kalvopäällysteinen; Losartan/Hydrochlorothiazide Orion 50 mg/12,5 mg a 100 mg/25 mg filmdragerad tablett

Česká republika: Loscomb 50 mg/12,5 mg

Poľsko: Loreblok HCT 50 mg/12,5 mg tabletki powlekane

Slovenská republika: Loscomb 50 mg/12,5 mg

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná vo februári 2015.

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č. 2014/05928

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Loscomb 50 mg/12,5 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu ako liečivá.

Pomocná látka so známym účinkom: Každá filmom obalená tableta obsahuje 56,90 mg bezvodej

laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta (tableta).

Svetložlté oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách. Rozmery približne 6,1 x 11,4 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Loscomb je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným losartanom alebo hydrochlorotiazidom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Hypertenzia

Losartan a hydrochlorotiazid (HCTZ) nie je určený na použitie ako počiatočná liečba, ale u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.

Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan a hydrochlorotiazid).

Ak je to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu.

Zvyčajná udržiavacia dávka Loscombu je jedna tableta Loscombu 50 mg/12,5 mg (50 mg losartanu/12,5 mg HCTZ) jedenkrát denne. Pacientom, ktorí adekvátne neodpovedajú na Loscomb 50 mg/12,5 mg, sa môže dávka zvýšiť na dve tablety Loscombu 50 mg/12,5 mg (100 mg losartanu/25 mg HCTZ) jedenkrát denne. Maximálna dávka sú dve tablety Loscombu 50 mg/12,5 mg jedenkrát denne. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok dosiahne v priebehu troch až štyroch týždňov od začiatku liečby.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek a na hemodialýze

U pacientov so stredne ťažkou poruchou obličiek (t.j. klírens kreatinínu 30‑50 ml/min) nie je potrebná žiadna úprava počiatočnej dávky. Tablety s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť 4.3).

Pacienti s depléciou intravaskulárneho objemu

Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet s losartanom/HCTZ upraviť.

Pacienti s poruchu funkcie pečene

Losartan/HCTZ je u pacientov s poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Starší pacient:

U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia (< 18 rokov):

Nie sú žiadne skúsenosti u detí a dospievajúcich. Preto sa losartan/HCTZ nemá podávať deťom a dospievajúcim.

Spôsob podávania

Loscomb sa môže podávať s inými antihypertenzívami.

Tablety Loscomb sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.

Loscomb sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu.

• Ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza a obštrukčné poruchy žlčových ciest.

• Refraktérna hyponatrémia.

• Symptomatická hyperurikémia/dna.

• 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Laktácia (pozri časť 4.6).

• Ťažká porucha funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 30 ml/min).

• Anúria.

Súbežné používanie Loscombu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Losartan

Angioedém

Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu silnej diuretickej liečby, obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním tabliet Loscombu (pozri časti 4.2 a 4.3).

Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s poruchou funkcie obličiek, s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. Preto sa majú starostlivo sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu; obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.

Súbežné používanie draslík šetriacich diuretík, draslíkových doplnkov a náhrad solí obsahujúcich draslík s losartanom/HCTZ sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Porucha funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré potvrdzujú významne zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má Loscomb používať opatrne u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v anamnéze. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie je žiadna terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto je Loscomb u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

Porucha fukcie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa hlásili zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek (predovšetkým u pacientov, u ktorých funkcia obličiek závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového systému, ako sú pacienti so závažnou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou dysfunkciou obličiek).

Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, sa u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásili zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po vysadení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Transplantácia obličky

U pacientov s nedávnou transplantáciou obličky neexistujú žiadne skúsenosti.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie tabliet Loscombu neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, prílišné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poruchou funkcieobličiek alebo bez poruchy funkcieobličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku závažnej arteriálnej hypotenzie a (často akútnej) poruchy funkcie obličiek.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.

Etnické rozdiely

Podľa pozorovaní inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu, losartan a iní antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných pacientov čiernej pleti.

Gravidita

Loscomb sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba losartanom/HTCZ považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba Loscombom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Hydrochlorotiazid

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín

Tak ako pri každej antihypertenzívnej liečbe, u niektorých pacientov sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa majú pozorovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania. U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí k dilučnej hyponatriémii.

Metabolické a endokrinné účinky

Liečba tiazidmi môže porušiť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.

Tiazidy môžu znížiť exkréciu kalcia močom a môžu zapríčiniť intermitentné a mierne zvýšenie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom latentnej hyperparatyreózy. Pred uskutočnením testu funkcie prištítnej žľazy sa majú tiazidy vysadiť.

Liečba tiazidovými diuretikami môže byť spojená so zvýšením hladín cholesterolu a triglyceridov.

Liečba tiazidmi môže u niektorých pacientov vyvolať hyperurikémiu a/alebo dnu. Pretože losartan znižuje kyselinu močovú, losartan v kombinácii s hydrochlorotiazidom tlmí hyperurikémiu navodenú diuretikom.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene sa majú tiazidy používať s opatrnosťou, keďže môžu spôsobiť intrahepatálnu cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať pečeňovú kómu.

Loscomb je u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časť 4.3 a 5.2).

Všeobecné

U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu vyskytnúť reakcie precitlivenosti s alergiou alebo bronchiálnou astmou v anamnéze alebo bez nich. Pri používaní tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.

Pomocná látka

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek (pozri časť 6.1).

4.5 Liekové a iné interakcie

Losartan

Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné používanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, triamterénu, amiloridu), draslíkových doplnkov alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné užívanie sa neodporúča.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť k zníženiu vylučovania lítia. Preto, ak majú byť soli lítia súbežne podávané s antagonistami receptora angiotenzínu II, majú sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými antiflogistikami – NSA (t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach) a neselektívnymi NSA, môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie, vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, predovšetkým u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

U niektorých pacientov s poškodenou renálnou funkciou, ktorí sú liečení nesteroidnými antiflogistikami, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy‑2, môže mať súbežné podávanie s antagonistami receptora angiotenzínu II za následok ďalšie zhoršenie renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné.

Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné používanie s týmito liekmi, ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvyšovať riziko hypotenzie.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia

obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Hydrochlorotiazid

Pri súbežnom podávaní môžu nasledujúce lieky interagovať s tiazidovými diuretikami:

Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva:

Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.

Antidiabetiká (perorálne antidiabetiká a inzulín):

Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať s opatrnosťou z dôvodu rizika laktátovej acidózy, ktorú indukuje možné zlyhanie renálnej funkcie v súvislosti s hydrochlorotiazidom.

Iné antihypertenzíva

Aditívny účinok.

Cholestyramín a cholestipolové živice

Za prítomnosti aniónomeničových živíc sa môže absorpcia hydrochlorotiazidu zhoršiť. Jednotlivé dávky cholestyramínu alebo cholestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu z gastrointestinálneho traktu až o 85 percent pri cholestyramíne a o 43 percent pri cholestipolových živiciach.

Kortikosteroidy, ACTH

Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.

Presorické amíny (napr. adrenalín)

Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa znemožnilo ich použitie.

Nedepolarizujúce svalové relaxanciá (napr. tubokurarín)

Možné zvýšenie odpovede na svalové relaxans.

Lítium

Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity; súčasné používanie sa neodporúča.

Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)

Môže byť potrebná úprava dávkovania urikozurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie dávkovania probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Anticholinergiká (napr. atropín, biperiden)

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)

Tiazidy môžu znížiť renálne vylučovanie cytotoxických liekov a zosilňovať ich myelosupresívne účinky.

Salicyláty

V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa

Pri súbežnom používaní hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie.

Cyklosporín

Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií ako pri dne.

Srdcové glykozidy

Hypokalémia vyvolaná tiazidom alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup digitálisom vyvolaných srdcových arytmií.

Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére

Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére (napr. srdcovými glykozidmi a antiarytmikami) a s nasledujúcimi liekmi, ktoré indukujú torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), pričom hypokaliémia je predispozičným faktorom pre torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:

• antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)

• antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)

• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)

• iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i.v.).

Vápnikové soli

Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženého vylučovania zvyšovať hladiny vápnika v sére. Ak je nevyhnutné predpísať vápnikové doplnky, je potrebné monitorovať hladiny vápnika v sére a dávkovanie vápnika sa má podľa nich upraviť.

Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami

Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus vápnika môžu tiazidy interferovať s vyšetrením funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).

Karbamazepín

Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické monitorovanie.

Kontrastná jódová látka

V prípade diuretikami navodenej dehydratácie existuje zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, predovšetkým pri vysokých dávkach jódovej látky. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH alebo stimulačné laxatíva, alebo kyselina
glycyrrhizínová(z koreňa sladovky hladkoplodej).

Hydrochlorotiazid môže zintenzívniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým hypokaliémiu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Používanie Loscombu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Používanie Loscombu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý; avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba blokátorom receptora angiotenzínu II považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti pre používanie počas gravidity. Ak je gravidita diagnostikovaná, liečba Loscombom sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia losartanu/HCTZ počas druhého a tretieho trimestra gravidity indukuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri tiež časť 5.3).

Ak došlo k expozícii losartanu/HCTZ v období od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

U dojčiat, ktorých matky užívali losartan/HCTZ, sa má starostlivo sledovať možná hypotenzia (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

S používaním hydrochlorotiazidu počas gravidity, predovšetkým počas prvého trimestra, sú len obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid prestupuje cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu pôsobenia hydrochlorotiazidu môže jeho používanie počas druhého a tretieho trimestra zhoršiť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať fetálne a neonatálne účinky ako je žltačka, porucha rovnováhy elektrolytov a trombocytopénia. Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii z dôvodu rizika zníženého plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzie bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia. Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien s výnimkou zriedkavých situácií, pri ktorých sa nemôže použiť iná liečba.

Laktácia

Tiazidy prechádzajú do materského mlieka u ľudí a môžu inhibovať laktáciu. Pretože nie sú k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa používania Loscombu počas dojčenia, Loscomb sa neodporúča a uprednostňuje sa alternatívna liečba s lepšie dokázaným profilom bezpečnosti počas dojčenia, predovšetkým počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dojčaťa (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na pamäti, že pri antihypertenzívnej liečbe sa môže niekedy vyskytnúť závrat alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce udalosti uvedené nižšie sú náležite klasifikované podľa tried orgánových systémov a frekvencie podľa nasledovnej konvencie:

Veľmi časté: ≥ 1/10

Časté: ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥ 1/1 000 až ≤ 1/100

Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až ≤ 1/1 000

Veľmi zriedkavé: < 1/10 000

Neznáme: frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov

V klinických štúdiách s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom sa nepozorovali žiadne nežiaduce udalosti charakteristické pre túto kombináciu liečiv. Nežiaduce udalosti boli obmedzené na tie, ktoré sa už predtým pozorovali pri draselnej soli losartanu a/alebo hydrochlorotiazidu.

V kontrolovaných klinických štúdiách esenciálnej hypertenzie bol závrat jedinou hlásenou nežiaducou skúsenosťou súvisiacou s liekom, ktorej incidencia bola vyššia ako pri placebe u 1 % alebo viac pacientov liečených losartanom a hydrochlorotiazidom.

Okrem týchto účinkov boli po uvedení lieku na trh hlásené nasledujúce ďalšie nežiaduce reakcie:

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: hyperkaliémia, zvýšenie ALT

Poruchy ciev:

Neznáme: ortostatické účinky súvisiace s dávkou

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Neznáme: dysgeúzia

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Neznáme: kožný lupus erythematosus.

Ďalšie nežiaduce udalosti, ktoré sa pozorovali pri niektorej z jednotlivých zložiek lieku a môžu byť potenciálnymi nežiaducimi udalosťami draselnej soli losartanu/hydrochlorotiazidu, sú nasledujúce:

Losartan

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: anémia, Henoch-Schönleinova purpura, ekchymóza, hemolýza

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: anafylaktické reakcie, angioedém, urtikária

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: anorexia, dna

Psychické poruchy

Časté: insomnia

Menej časté: úzkosť, úzkostná porucha, panická porucha, zmätenosť, depresia, abnormálne sny, porucha spánku, somnolencia, porucha pamäte

Poruchy nervového systému

Časté: bolesť hlavy, závrat

Menej časté: nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tremor, migréna, synkopa

Poruchy oka

Menej časté: rozmazané videnie, pálenie/pichanie v oku, konjunktivitída, zníženie zrakovej ostrosti

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo, tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angina pectoris, AV blokáda II. stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu, palpitácia, arytmie (atriálne fibrilácie, sínusová bradykardia, tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia)

Poruchy ciev

Menej časté: vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, nazálna kongescia, sínusitída, ochorenie sínusov

Menej časté: faryngeálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe, bronchitída, epistaxa, rinitída, respiračná kongescia

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: bolesť brucha, nauzea, hnačka, dyspepsia

Menej časté: zápcha, bolesť zubov, sucho v ústach, plynatosť, gastritída, vracanie

Poruchy pečene a žlčových ciest

Neznáme: abnormality testov funkcie pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: alopécia, dermatitída, suchá koža, erytém, sčervenanie, fotosenzitivita, pruritus, vyrážka, urtikária, potenie

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté: svalový kŕč, bolesť chrbta, bolesť nohy, myalgia

Menej časté: bolesť ramena, opuch kĺbu, bolesť v kolene, muskuloskeletálna bolesť, bolesť pleca, stuhnutosť, artralgia, artritída, koxalgia, fibromyalgia, svalová slabosť

Neznáme: rabdomyolýza

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: znížené libido, impotencia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: asténia, vyčerpanosť, bolesť na hrudníku

Menej časté: edém tváre, horúčka

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté: hyperkaliémia, mierne zníženie hematokritu a hemoglobínu

Menej časté: mierne zvýšenie hladín močoviny a kreatinínu v sére

Veľmi zriedkavé: zvýšenie hepatálnych enzýmov a bilirubínu

Hydrochlorotiazid

Poruchy krvi a lymfatického systému

Menej časté: agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia, leukopénia, purpura, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: anafylaktická reakcia

Poruchy metabolizmu a výživy

Menej časté: anorexia, hyperglykémia, hyperurikiémia, hypokaliémia, hyponatriémia

Psychické poruchy

Menej časté: insomnia

Poruchy nervového systému

Časté: cefalalgia

Poruchy oka

Menej časté: prechodné rozmazané videnie, xantopsia

Poruchy ciev

Menej časté: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: ťažkosti s dýchaním vrátane pneumonitídy a edému pľúc

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: sialoadenitída, spazmy, podráždenie žalúdka, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: ikterus (intrahepatálna cholestáza), pankreatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: fotosenzitivita, urtikária, toxická epidermálna nekrolýza

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Menej časté: svalové kŕče

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté: glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia, renálne zlyhanie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: horúčka, závrat.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného

v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

O liečbe predávkovania Loscombom nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie. Liečba je symptomatická a podporná. Liečba Loscombom sa má prerušiť a pacient má byť starostlivo monitorovaný. Medzi odporúčané opatrenia patrí vyvolanie vracania, ak bol liek užitý nedávno a korekcia dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, hepatálnej kómy a hypotenzie štandardnými postupmi.

Losartan

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii len obmedzené údaje. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia; k bradykardii by mohlo dôjsť následkom parasympatickej (vagovej) stimulácie. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.

Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

Hydrochlorotiazid

Najčastejšími pozorovanými znakmi a príznakmi sú tie, ktoré sú zapríčinené depléciou elektrolytov (hypokaliémiou, hypochloriémiou, hyponatriémiou) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Ak bol podaný aj digitális, môže hypokaliémia zvýrazniť srdcové arytmie.

Nestanovilo sa, do akej miery sa dá hydrochlorotiazid odstrániť hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kombinácia antagonistov receptora (typu AT₁) angiotenzínu II a tiazidového diuretika, antihypertenzívum, ATC kód: C09DA01

Mechanizmus účinku

Losartan

Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT₁). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín-angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT₁receptor, ktorý sa nachádza v mnohých tkanivách (napr. v hladkom svalstve ciev, nadobličke, obličkách a v srdci) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu. Losartan selektívne blokuje AT₁receptor. In vitroa in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina (E-3174) - blokujú všetky fyziologicky významné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k nárastu nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzívneho účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následným zvýšením straty draslíka a bikarbonátu v moči a znížením draslíka v sére. Renín-aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.

Farmakodynamické účinky

Losartan

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania losartanu k zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzívny účinok a supresia koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení podávania losartanu hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT₁ receptoru než k AT₂ receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10‑ až 40‑krát účinnejší ako losartan.

Hydrochlorotiazid

Po perorálnom použití dochádza k diuréze v priebehu 2 hodín, vrcholí približne po 4 hodinách a pretrváva približne 6 až 12 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva až do 24 hodín.

Losartan/hydrochlorotiazid

Preukázalo sa, že zložky Loscombu majú aditívny účinok na znižovanie krvného tlaku, pričom znižujú krvný tlak vo väčšej miere ako jednotlivé zložky samostatne. Predpokladá sa, že tento účinok je výsledkom komplementárneho pôsobenia oboch zložiek. Ako dôsledok svojho diuretického účinku, hydrochlorotiazid navyše zvyšuje plazmatickú renínovú aktivitu, zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje hladiny draslíka v sére a zvyšuje hladiny angiotenzínu II. Podanie losartanu blokuje všetky fyziologicky významné účinky angiotenzínu II a prostredníctvom inhibície aldosterónu by mohlo viesť k zníženiu úbytku draslíka v súvislosti diuretikom.

Preukázalo sa, že losartan má mierny a prechodný urikozurický účinok. Zistilo sa, že hydrochlorotiazid spôsobuje mierne zvýšenia hladín kyseliny močovej; kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu vedie k zmierneniu hyperurikémie vyvolanej diuretikom.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Losartan

V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými inhibítormi ACE bola incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo hydrochlorotiazid, podobná a bola významne nižšia ako u pacientov liečených inhibítorom ACE. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito zaslepených klinických štúdií u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %), zatiaľ čo incidencia kašľa pri inhibítoroch ACE bola 8,8 %.

U nediabetických hypertenzívnych pacientov s proteinúriou podávanie draselnej soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu albumínu a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje zníženie kyseliny močovej v sére (zvyčajne < 0,4 mg/dl), ktoré počas dlhodobej liečby pretrvávalo.

Losartan nemá žiadny účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na plazmatický noradrenalín.

U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali dávky 25 mg a 50 mg losartanu pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár, poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov so zlyhaním srdca závislý na dávke.

Štúdie s hypertenziou

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom s miernou až stredne závažnou esenciálnou hypertenziou k štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5‑6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5‑6 hodín po dávke.

Vysadenie losartanu u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného tlaku (rebound). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan žiadne klinicky významné účinky na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (vo veku do 65 rokov) a starších hypertenzívnych pacientov.

Štúdia LIFE

Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“ (LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientmi s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (< 140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku sa pridali iné antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárneho úmrtia, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V obidvoch skupinách došlo k významnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77‑0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63‑0,89). Výskyt kardiovaskulárneho úmrtia a infarktu myokardu sa medzi liečebnými skupinami významne nelíšil.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

Losartan/hydrochlorotiazid

Antihypertenzívny účinok losartanu/HCTZ pretrváva počas 24 hodín. V klinických štúdiách trvajúcich minimálne jeden rok antihypertenzívny účinok pri kontinuálnej liečbe pretrvával. Napriek významnému poklesu krvného tlaku podanie losartanu/HCTZ nemalo žiadny klinicky významný účinok na frekvenciu srdca. V klinických štúdiách sa po 12 týždňoch liečby losartanom 50 mg/hydrochlorotiazidom 12,5 mg minimálny diastolický krvný tlak v sede znížil priemerne o 13,2 mmHg.

Losartan/HCTZ je účinný v znižovaní krvného tlaku u mužov a žien, černochov a ostatných rás a u mladších (<65 rokov) a starších (65 rokov) pacientov a je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Losartan

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú v priebehu 1 hodiny a jeho aktívneho metabolitu v priebehu 3-4 hodín. Podanie lieku so štandardizovaným jedlom nemalo žiadny klinicky významný účinok na profil plazmatických koncentrácií losartanu.

Distribúcia

Losartan

Viac ako 99 % losartanu a jeho aktívneho metabolitu sa viaže na plazmatické proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem je 34 litrov. Štúdie na potkanoch naznačujú, že losartan prechádza hematoencefalickou bariérou slabo alebo vôbec.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou, ale neprechádza hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.

Biotransformácia

Losartan

Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní ¹⁴C-značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho aktívny metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity, vrátane dvoch hlavných metabolitov vytvorených hydroxyláciou butylového postranného reťazca a menej významného metabolitu, N‑2 tetrazolglukuronidu.

Eliminácia

Losartan

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu polyexponenciálne s terminálnym polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme významne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj močom. Po perorálnej dávke ¹⁴C‑značeného losartanu u človeka sa približne 35 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 % v stolici.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje, ale rýchlo sa vylučuje obličkami. Keď sa sledovali plazmatické hladiny minimálne 24 hodín, pozorovalo sa, že plazmatický polčas sa pohybuje medzi 5,6 a 14,8 hodinami. Minimálne 61 % perorálnej dávky sa vylúči v nezmenenej forme v priebehu 24 hodín.

Charakteristiky u pacientov

Losartan-hydrochlorotiazid

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu a absorpcia hydrochlorotiazidu u starších hypertenzívnych pacientov sa významne nelíšia v porovnaní s mladými hypertenznými pacientmi.

Losartan

Po perorálnom podaní u pacientov s miernou až stredne závažnou alkoholickou cirhózou pečene boli plazmatické koncentrácie losartanu 5-násobne a jeho aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako koncentrácie pozorované u mladých mužských dobrovoľníkov.

U japonských pacientov sa hlásila 1,5-násobne vyššia hodnota AUC karboxylového metabolitu (E-

3174).

Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Toxický potenciál kombinácie losartan/HCTZ sa hodnotil v štúdiách chronickej toxicity trvajúcich až po dobu šiestich mesiacov po perorálnom podaní u potkanov a psov a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom boli spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie losartan/HCTZ vyvolalo pokles parametrov červených krviniek (erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu), zvýšenie dusíka močoviny v sére a zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). U potkanov ani králikov liečených kombináciou losartan/HCTZ nebol žiadny dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred a počas gravidity, pozorovala sa toxicita plodu potkanov dokázaná miernym zvýšením nadpočetných rebier v generácii F₁. Tak ako sa pozorovalo v štúdiách so samotným losartanom, nežiaduce fetálne a neonatálne účinky, vrátane renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli v prípade, keď boli gravidné potkany liečené kombináciou losartan/HCTZ počas neskorého gestačného štádia a/alebo laktácie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza

bezvodá laktóza

predželatinovaný kukuričný škrob

bezvodý koloidný oxid kremičitý

mastenec

magnéziumstearát

Filmový obal:

hypromelóza (6cps)

hydroxypropylcelulóza

oxid titaničitý (E171)

chinolínová žlť Spectracol LK (E104)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/LDPE/PVdC-Al blistre alebo OPA/Al/PVC-Al blistre.

Veľkosť balenia: 28 a 98 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orion Corporation

Orionintie 1

FI-02200 Espoo

Fínsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0601/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15.10.2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: 18.9.2014

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2015