Písomná informácia pre používateľa

Maxipime 2 g

prášok na injekčný roztok

cefepím

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Maxipime 2 g a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Maxipime 2 g

3. Ako používať Maxipime 2 g

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Maxipime 2 g

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Maxipime 2 g a na čo sa používa

Maxipime 2 g je cefalosporínové antibiotikum štvrtej generácie so širokým spektrom účinku na grampozitívne a gramnegatívne baktérie vrátane väčšiny kmeňov odolných na liečbu aminoglykozidmi a cefalosporínmi tretej generácie. Je určený na podanie do žily a do svalu.

Liečivo cefepím usmrcuje citlivé baktérie tak, že bráni tvorbe ich bunkovej steny.

Maxipime 2 g sa používa u dospelýchna liečbu nasledovných infekcií (ak sú vyvolané citlivými mikrobiálnymi kmeňmi):

• infekcie dolných dýchacích ciest (vrátane zápalu pľúc a priedušiek)

• infekcie močových ciest (nekomplikované aj komplikované, vrátane zápalu obličkovej panvičky)

• infekcie kože, podkožia a mäkkých tkanív

• infekcie brušnej dutiny (vrátane zápalu pobrušnice a infekcií žlčových ciest)

• gynekologické infekcie

• septické stavy (stavy, ktoré vznikli v dôsledku reakcie orgánov na rozsiahlu mikrobiálnu infekciu)

• empirická liečba febrilnej neutropénie (liečba poruchy prejavujúcej sa opakujúcimi sa horúčkami a poklesom počtu neutrofilov - určitý druh bielych krviniek)

• ochrana pred určitým ochorením (infekciou), ktoré by mohlo vzniknúť u pacientov podstupujúcich vnútrobrušný chirurgický výkon

Maxipime 2 g sa používa u detístarších ako 2 mesiace na liečbu nasledovných infekcií (ak sú vyvolané citlivými mikrobiálnymi kmeňmi):

• infekcie dolných dýchacích ciest (zápal pľúc)

• infekcie močových ciest (nekomplikované aj komplikované, vrátane zápalu obličkovej panvičky)

• infekcie kože, podkožia a mäkkých tkanív

• septické stavy

• empirická liečba febrilnej neutropénie (liečba poruchy prejavujúcej sa opakujúcimi sa horúčkami a poklesom počtu neutrofilov - určitý druh bielych krviniek)

• bakteriálna meningitída (bakteriálny zápal mozgových blán)

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Maxipime 2 g

Nepoužívajte Maxipime 2 g

• ak ste alergický na cefepím alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

• ak ste alergický na cefalosporínové, penicilínové alebo iné betalaktámové antibiotiká.

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete používať Maxipime 2 g, obráťte sa na svojho lekára.

• ak máte poškodené obličky alebo ak súbežne užívate lieky, ktoré môžu funkciu obličiek poškodzovať ako sú napr. aminoglykozidy (antibiotiká) alebo silné lieky na odvodnenie.

• ak máte silnú hnačku po použití antibiotík, povedzte to ihneď svojmu lekárovi

Iné lieky a Maxipime 2 g

Ak teraz užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívaťďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi.

Pri kombinácii s liekmi ovplyvňujúcimi krvnú zrážanlivosť je možná zvýšená krvácavosť. Probenecid (liek na liečby dny) spomaľuje vylučovanie cefepímu obličkami, a tým predlžuje a zosilňuje jeho účinok.

Maxipime 2 g a jedlo, nápoje a alkohol

V kombinácii s alkoholom môže cefepím spôsobiť antabusovú reakciu spojenú s nevoľnosťou a vracaním.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Maxipime 2 g sa v tehotenstve odporúča podávať len vtedy, ak prínos liečby prevýši možné riziká pre plod.

Cefepím sa vylučuje do materského mlieka v nízkej koncentrácii. Preto sa Maxipime 2 g môže počas dojčenia podávať iba po veľmi starostlivom zvážení pomeru očakávaného prínosu a možného rizika.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

3. Ako používať Maxipime 2 g

Maxipime 2 g bude vám alebo vášmu dieťaťu podávať lekár alebo zdravotná sestra do žily (intravenózne) alebo do svalu (intramuskulárne). Dávka a spôsob podávania závisia od závažnosti infekcie, funkcie obličiek a celkového stavu pacienta. Podanie do žily sa uprednostňuje pri závažných a život ohrozujúcich infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja šoku. Deťom sa odporúča Maxipime 2 g podávať len do žily, keďže skúsenosti s podávaním do svalu sú obmedzené.

Pri podaní do svalu sa Maxipime 2 g aplikuje hlboko do veľkého sedacieho svalu (horná časť veľkého sedacieho svalu).

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Maxipime 2 g sa všeobecne dobre znáša.

Veľmi časté vedľajšie účinky:

- Poruchy krvi: Pozitívny Coombsov test (antiglobulínový test)

Časté vedľajšie účinky:

• Precitlivenosť: vyrážka, svrbenie kože, žihľavka

• Poruchy tráviaceho traktu: nevoľnosť, vracanie, výskyt plesne na sliznici ústnej dutiny, hnačka, zápal čreva, ktorý môže mať v niektorých prípadoch veľmi závažný priebeh

• Iné príznaky: horúčka, zápal pošvy, sčervenenie kože

• Poruchy ciev: Zápal žily alebo bolesť v mieste podania po podaní lieku do žily

• Poruchy krvi: anémia (málokrvnosť), eozinofília (zvýšenie počtu krviniek nazývaných eozinofily), zvýšená krvácavosť

• Poruchy pečene: zvýšenie hladín pečeňových enzýmov (ALT, AST) a bilirubínu v krvi, zvýšenie alkalickej fosfatázy

Menej časté vedľajšie účinky:

• Dýchacie ťažkosti, závrat, rozšírenie ciev, pocity brnenia alebo znížená citlivosť kože, svrbenie v oblasti pohlavných orgánov, zmeny chuti, triaška, kvasinková infekcia, infekcia pošvy.

• Poruchy nervového systému: bolesť hlavy

• Poruchy krvi: zníženie počtu krvných doštičiek, zníženie počtu určitých druhov bielych krviniek

• Poruchy tráviaceho traktu: bolesť brucha, zápcha, pocit na vracanie, vracanie, ťažký zápal hrubého čreva

• Poruchy obličiek: zvýšenie močoviny a zvýšenie kreatinínu v krvi

• Poruchy ciev: Zápal v mieste podania po podaní lieku do žily

Zriedkavo sa vyskytujúce vedľajšieúčinky:

• Poruchy tráviaceho traktu: bolesť brucha, zápcha

• Závažná alergická reakcia, záchvaty kŕčov, dýchavičnosť

Neznáme vedľajšie účinky (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov):

• Poruchy krvi: aplastická anémia (útlmom kostnej drene), hemolytická anémia (rozpad červených krviniek), agranulocytóza (pokles určitého druhu bielych krviniek),

• Poruchy imunitného systému: anafylaktický šok

• Poruchy metabolizmu: falošne pozitívne výsledky pri vyšetrení glukózy (krvného cukru) v moči

• Poruchy psychiky: stavy zmätenosti, halucinácie, kóma, znížené vnímanie, poškodenie mozgu, zmenený stav vedomia, svalové zášklby

• Poruchy ciev: zvýšené krvácanie

• Poruchy kože: ťažký zápal kože (toxická epidermálna nekrolýza), Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém

• Poruchy obličiek: zlyhanie obličiek, toxická nefropatia (poškodenie obličiek)

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru.To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Maxipime 2 g

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C, na ochranu pred svetlom.

Nariedený liek si uchováva chemickú a fyzikálnu stabilitu počas 7 dní pri teplote 2 až 8 °C (v chladničke) alebo počas 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 °C.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku injekčnej liekovky a na vonkajšom obale po skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Maxipime 2 g obsahuje

• Liečivo je cefepím.

• Ďalšia zložka je L-arginín.

Ako vyzerá Maxipime 2 g a obsah balenia

Cefepím je dostupný ako prášok, ktorý sa dodáva v injekčnej liekovke z bezfarebného skla.

Balenie obsahuje 1 injekčnú liekovku obsahujúcu 2 g cefepímu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Bristol-Myers Squibb spol. s r.o.

Budějovická 778/3, Michle

140 00 Praha 4

Česká republika

Výrobca

Corden Pharma Latina S.p.A.

Via del Murillo Km 2800

04010 Sermoneta (Latina)

Taliansko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku kontaktujte, miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii v Slovenskej republike:

A&D Pharma Slovakia s r.o., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, Tel: +421 2 59298 411

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v marci 2015.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len pre zdravotníckych pracovníkov:

Spôsob podávania

Maxipime 2 g sa môže podávať buď intravenózne alebo intramuskulárne.

Intravenózne podávanie

Intravenóznyspôsob podávania sa uprednostňuje pri závažných alebo život ohrozujúcich infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja šoku.

Na priamei.v. podanie sa liek Maxipime 2 g rozpustí v sterilnej vode na injekciu, v 5 % roztoku glukózy, alebo v 0,9 % roztoku chloridu sodného s dilučným objemom podľa tabuľky nižšie. Roztok sa podáva priamo do žily počas 3 až 5 minút alebo sa priamo podá do infúznej súpravy počas podávania kompatibilnej intravenóznej tekutiny.

Na podanie lieku Maxipime 2 g i.v. infúziousa pripraví roztok lieku Maxipime 2 g rovnako ako pri podávaní i.v. injekcie, tak ako je to vyššie uvedené a potom sa primerané množstvo roztoku pridá do infúznej fľaše s jednou z kompatibilných intravenóznych tekutín. Takto pripravený roztok sa má v infúzii podávať približne 30 minút.

Intramuskulárne podanie

Maxipime 2 g sa má rozpustiť v jednej z nasledujúcich tekutín pri dodržaní dilučných objemov uvedených v tabuľke nižšie: sterilná voda na injekciu, 0,9 % injekčný roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy alebo bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo benzylalkoholom. Aplikuje sa hlboko intramuskulárne do veľkého svalu (ako je horný vonkajší kvadrant gluteus maximus).

Aj ak sa liek Maxipime 2 g môže rozpustiť v 0,5 % alebo 1 % roztoku lidokaíniumchloridu, zvyčajne to nie je potrebné, pretože intramuskulárne podanie lieku Maxipime 2 g je len mierne bolestivé.

Príprava roztoku Maxipime 2 g

Cesta podania Množstvo v liekovke	Objem potrebného rozpúšťadla (ml)	Približný konečný objem (ml)	Približná koncentrácia cefepímu (mg/ml)
Intravenózne
1,0 g	10	11,4	90
2,0 g	10	12,8	160
Intramuskulárne
1,0 g	3,0	4,4	230

Kompatibilita

Intravenózne podanie–Maxipime 2 g je kompatibilný pri koncentráciách medzi 1 a 40 mg/ml s jednou z nasledovných intravenóznych roztokov: 0,9 % roztok chloridu sodného, 5 % alebo 10 % roztok glukózy, izotonický [0,17 molárny] roztok laktátu sodného (inf. natr. lact. isoton.), roztok 5 % glukózy a 0,9 % chloridu sodného, Ringerov laktát a roztok 5 % glukózy. Tieto roztoky sú stabilné 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 C alebo 7 dní pri teplote 2 až 8 C (v chladničke).

Intramuskulárne podanie- Maxipime 2 g nariedený podľa pokynov je stabilný 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 C alebo 7 dní pri teplote 2 až 8 C (v chladničke) ak sa riedi nasledovnými roztokmi: sterilná voda na injekciu, 0,9 % roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy, bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo benzylalkoholom, 0,5 % alebo 1 % lidokaíniumchlorid.

Inkompatibilita

Z dôvodu chemickej a fyzikálnej inkompatibility, sa Maxipime 2 g nesmie miešať v jednej striekačke ani v jednej infúznej súprave (podobne ako väčšina iných betalaktámových antibiotík) s roztokmi metronidazolu, vankomycínu, gentamicínu, tobramycíniumsulfátuani netilmicíniumsulfátu. Ak je indikovaná súbežná liečba týmito liečivami, môže sa ktorékoľvek antibitikum podať zvlášť.

Maxipime 2 g sa nesmie miešať s inými liekmi v jednej injekčnej striekačke či v jednej infúznej fľaši.

Poznámka:Parenterálne lieky sa majú pred podaním kontrolovať na prítomnosť pevných častíc. Ak sú v roztoku prítomné, roztok sa nemá použiť.

Podobne ako ostatné cefalosporíny, môže pripravený roztok lieku Maxipime 2 g stmavnúť na jantárovo-žltú farbu bez straty účinnosti lieku.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

Čas použiteľnosti

V neporušenom obale: 3 roky

Nariedený liek si uchováva chemickú a fyzikálnu stabilitu počas 7 dní pri teplote 2 až 8 °C (chladnička) alebo počas 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite.

Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. Názov lieku

Maxipime 2 g, prášok na injekčný roztok

2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie

Každá injekčná liekovka obsahuje 2378,4 mg monohydrátu cefepímiumdichloridu, čo zodpovedá 2 g cefepímu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. Lieková forma

Prášok na injekčný roztok.

4. Klinické údaje

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

Maxipime 2 g je indikovaný u dospelých na liečbu týchto infekcií, ak sú vyvolané citlivými mikrobiálnymi kmeňmi:

• infekcie dolných dýchacích ciest vrátane pneumónie a bronchitídy

• infekcie močových ciest nekomplikované aj komplikované vrátane pyelonefritídy

• infekcie kože, podkožných a mäkkých tkanív

• infekcie brušnej dutiny vrátane peritonitídy a infekcií žlčových ciest

• gynekologické infekcie

• septikémie

• empirická liečba febrilnej neutropénie: cefepím je v monoterapii indikovaný na empirickú liečbu pacientov s febrilnou neutropéniou. U pacientov s vysokým rizikom závažnej infekcie (napr. u pacientov s nedávnou transplantáciou kostnej drene v anamnéze, u pacientov s prítomnou hypotenziou, hematologickými malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou) nie je vhodná antimikrobiálna monoterapia. U týchto pacientov nie sú dostupné dostatočné údaje preukazujúce účinnosť monoterapie cefepímom (pozri časť 5.1).

• chirurgická profylaxia u pacientov podstupujúcich intraabdominálny chirurgický výkon (pozri časť 5.1).

Deti staršie ako 2 mesiace

Maxipime 2 g je indikovaný na liečbu týchto infekcií u pediatrických pacientov, ak sú vyvolané citlivými mikrobiálnymi kmeňmi:

• pneumónia

• infekcie močových ciest nekomplikované aj komplikované vrátane pyelonefritídy

• infekcie kože, podkožných a mäkkých tkanív

• septikémie

• empirická liečba febrilnej neutropénie: cefepím je v monoterapii indikovaný na empirickú liečbu pacientov s febrilnou neutropéniou. U pacientov s vysokým rizikom závažnej infekcie (napr. u pacientov s nedávnou transplantáciou kostnej drene v anamnéze, u pacientov s prítomnou hypotenziou, hematologickými malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou) nie je vhodná antimikrobiálna monoterapia. U týchto pacientov nie sú dostupné dostatočné údaje preukazujúce účinnosť monoterapie cefepímom (pozri časť 5.1).

• bakteriálna meningitída

Liečbu Maxipimom 2 g je možné začať aj skôr, než sú známe výsledky kultivačných vyšetrení a vyšetrení na citlivosť, ak sú však výsledky dostupné, treba podľa toho prispôsobiť výber antibiotika. Široké baktericídne spektrum proti grampozitívnym i gramnegatívnym baktériám umožňuje podávať Maxipime 2 g v monoterapii ešte pred identifikáciou patogénnych mikróbov. U pacientov s rizikom zmiešanej aeróbno-anaeróbnej infekcie vrátane infekcií s potenciálnou účasťou necitlivých baktérií na cefepím (pozri časť 5.1) sa odporúča začať súbežne liečbu liekom s účinkom proti anaeróbnym mikroorganizmom skôr, než je známy výsledok testov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Maxipime 2 g sa môže podávať intravenózne alebo intramuskulárne. Dávka a spôsob podávania závisia od závažnosti infekcie, funkcie obličiek a celkového stavu pacienta.

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci s telesnou hmotnosťou 40 kg

Návod na dávkovanie lieku Maxipime 2 g dospelým a dospievajúcim s telesnou hmotnosťou nad 40 kg s normálnou funkciou obličiek uvádza tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1. Odporúčaná dávkovacia schéma pre dospelých a dospievajúcich pacientov s telesnou hmotnosťou 40 kg a normálnou funkciou obličiek*

Závažnosť infekcie	Dávka a spôsob podávania	Interval medzi dávkami
Mierne až stredne závažné infekcie močových ciest	0,5 až 1 g i.v. alebo i.m.	12 hodín
Mierne až stredne závažné infekcie iné než močových ciest	1 g i.v. alebo i.m.	12 hodín
Závažné infekcie	2 g i.v.	12 hodín
Veľmi závažné alebo život ohrozujúce infekcie	2 g i.v.	8 hodín

* Obvyklá dĺžka liečby je 7 až 10 dní, závažnejšie infekcie si môžu vyžadovať dlhšiu liečbu. Obvyklé trvanie empirickej liečby febrilnej neutropénie nemá byť kratšie ako 7 dní alebo do ústupu neutropénie.

Chirurgická profylaxia (dospelí)

Odporúčané dávkovanie na prevenciu vzniku infekcie u pacientov, ktorí majú podstúpiť intraabdominálny chirurgický výkon, je nasledovné:

 Jednorazová i.v. dávka 2 g lieku Maxipime 2 g (ako 30 minútová infúzia, pozri časť 4.2 Spôsob podávania) podávaná 60 minút pred začatím operačného výkonu. Jednorazovú i.v. dávku 500 mg metronidazoluje potrebné podať vzápätí po ukončení infúzie lieku Maxipime 2 g. Dávka metronidazolu sa má pripraviť a podať podľa oficiálneho návodu na prípravu lieku, ktorý je uvedený v písomnej informácii pre používateľa. Z dôvodu inkompatibility sa Maxipime 2 g a metronidazol nesmú miešať v tej istej liekovke (pozri časť 6.2). Pred podaním metronidazolu sa odporúča prepláchnuť kanyly intravenóznej súpravy kompatibilnou tekutinou.

Ak chirurgický výkon trvá dlhšie než 12 hodín od úvodnej profylaktickej dávky, je potrebné celý postup opakovať a po 12 hodinách od úvodnej profylaktickej dávky podať druhú dávku lieku Maxipime 2 g a druhú dávku metronidazolu.

Deti s normálnou funkciou obličiek (vo veku 2 mesiace a staršie) a dospievajúci

Zvyčajné odporúčané dávky:

Pneumónie, infekcie močových ciest, infekcie kože a kožných štruktúr:

Deti staršie ako 2 mesiace s telesnou hmotnosťou do 40 kg: 50 mg/kg každých 12 hodín počas 10 dní. Pri závažnejších infekciách je možné podať dávku každých 8 hodín.

Septikémia, bakteriálna meningitída a empirická liečba febrilnej neutropénie:

Deti staršie ako 2 mesiace s telesnou hmotnosťou do 40 kg: 50 mg/kg každých 8 hodín počas 7 až 10 dní.

Skúsenosti s použitím lieku Maxipime 2 g u detí mladších ako 2 mesiace sú obmedzené. Napriek tomu, že skúsenosti boli získané pri dávkovaní 50 mg/kg, modelovanie farmakokinetických údajov získaných od detí starších ako 2 mesiace ukazuje, že dávka 30 mg/kg každých 12 alebo 8 hodín sa môže zvážiť u detí vo veku od 1 do 2 mesiacov. Obe dávky – 50 mg/kg pre pacientov starších ako 2 mesiace a 30 mg/kg pre pacientov vo veku 1-2 mesiace - sú porovnateľné s dávkou 2 g u dospelých. Podávanie lieku Maxipime 2 g u týchto pacientov sa musí starostlivo sledovať.

Pre deti s hmotnosťou vyššou ako 40 kg platia odporúčané dávkovacie schémy ako pre dospelých (pozri tabuľku č.1). Dávkovanie u detí nesmie prekročiť maximálnu odporúčanú dávku pre dospelých (2 g každých 8 hodín).

Liek Maxipime 2 g sa má deťom podávať intravenózne, pretože skúsenosti s intramuskulárnym podávaním sú u pediatrických pacientov obmedzené.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné upraviť dávkovanie cefepímu tak, aby sa kompenzovala znížená eliminácia obličkami. Odporúčaná úvodná dávka u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek je rovnaká ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek.

V nasledovnej tabuľke sú uvedené odporúčané udržiavacie dávky cefepímu pre dospelých pacientov s poruchou funkcie obličiek (tabuľka č. 2).

Ak sú dostupné iba hladiny kreatinínu v sére, dá sa klírens kreatinínu

(Cl_kr , v ml/min) vypočítať podľa nižšieho vzorca. Sérový kreatinín má vyjadrovať vyrovnaný stav funkcie obličiek.

U mužov: Cl_kr= telesná hmotnosť (v kg) x (140 - vek [v rokoch] . 1,23) [ml/min]

72 x hladina kreatinínu v sére (v µmol/l)

U žien: Cl_kr= 0,85 x hodnota u mužov [ml/min]

Tabuľka č. 2 Udržiavacia dávkovacia schéma pre dospelých pacientov s poruchou funkcie obličiek*

Klírens kreatinínu (ml/min)	Odporúčaná udržiavacia dávka
Viac než 50	Normálne dávkovanie, úprava nie je potrebná
	2 g každých 8 hod.	2 g každých 12 hod.	1 g každých 12 hod.	500 mg každých 12 hod.
30 – 50	2 g každých 12 hod.	2 g každých 24 hod.	1 g každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.
11 – 29	2 g každých 24 hod.	1 g každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.
 10	1 g každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.	250 mg každých 24 hod.	250 mg každých 24 hod.
Hemodialyzovaní*	500 mg každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.	500 mg každých 24 hod.

* Farmakokinetický model poukazuje na to, že u týchto pacientov je nevyhnutné znížiť dávkovanie. Pacienti podstupujúci hemodialýzu a súbežne užívajúci cefepím majú dostávať nasledovné dávky: prvý deň liečby cefepímom nasycovaciu dávku 1 g a potom 500 mg denne na liečbu všetkých infekcií okrem febrilnej neutropénie, na liečbu ktorej sa podáva 1 g denne. Počas dní, keď prebieha dialýza, sa má cefepím podávať po ukončení dialýzy. Vždy keď je to možné sa má cefepím podávať každý deň v rovnaký čas.

Hemodialyzovaní pacienti

U hemodialyzovaných pacientov sa počas 3-hodinovej dialýzy vylúči asi 68 % z celkového množstva cefepímu prítomného v tele na začiatku dialýzy. U pacientov s kontinuálnou peritoneálnou dialýzou sa môže cefepím podávať v odporúčaných dávkach pre pacientov s normálnou funkciou obličiek (t.j. 500 mg, 1 g alebo 2 g v závislosti od závažnosti infekcie no v predĺženom dávkovacom intervale 48 hodín).

Dávkovanie u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek

U pediatrických pacientov je potrebné zvážiť úpravu dávkovania cefepímu, pretože primárnou cestou vylučovania cefepímu u detí je vylučovanie močom (pozri časť 5.2). U týchto pacientov sa má použiť rovnaké predĺženie intervalov medzi dávkami a/alebo zníženie dávky tak, ako je uvedené v tabuľke č. 2. Ak je známa iba hodnota kreatinínu v sére, klírens kreatinínu je možné odhadnúť použitím niektorej z nasledovných metód:

klírens kreatinínu (ml/min/1,73m²) = 0,55 x výška (v cm)

kreatinín v sére (mg/100 ml)

alebo

klírens kreatinínu (ml/min/1,73m²) = 0,52 x výška (v cm) – 3,6

kreatinín v sére (mg/100 ml)

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania.

Spôsob podávania

Maxipime 2 g sa môže podávať buď intravenózne alebo intramuskulárne.

Intravenózne podávanie

Intravenóznyspôsob podávania sa uprednostňuje pri závažných alebo život ohrozujúcich infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja šoku.

Na priamei.v. podanie sa liek Maxipime 2 g rozpustí v sterilnej vode na injekciu, v 5 % roztoku glukózy, alebo v 0,9 % roztoku chloridu sodného s dilučným objemom podľa tabuľky č. 3. Roztok sa podáva priamo do žily počas 3 až 5 minút alebo sa priamo podá do infúznej súpravy počas podávania kompatibilnej intravenóznej tekutiny (pozri časť 6.2).

Na podanie lieku Maxipime 2 g i.v. infúziousa pripraví roztok lieku Maxipime 2 g rovnako ako pri podávaní i.v. injekcie, tak ako je to vyššie uvedené a potom sa primerané množstvo roztoku pridá do infúznej fľaše s jednou z kompatibilných intravenóznych tekutín. Takto pripravený roztok sa má v infúzii podávať približne 30 minút.

Intramuskulárne podanie

Maxipime 2 g sa má rozpustiť v jednej z nasledujúcich tekutín pri dodržaní dilučných objemov uvedených v tabuľke č. 3: sterilná voda na injekciu, 0,9 % injekčný roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy alebo bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo benzylalkoholom. Aplikuje sa hlboko intramuskulárne do veľkého svalu (ako je horný vonkajší kvadrant gluteus maximus).

Vo farmakokinetickej štúdii boli dávky do 1 g (objemy menšie než 3,1 ml) podávané do jedného miesta vpichu. Maximálna intramuskulárna dávka (2 g/6,2 ml) bola podávaná do dvoch miest. Aj ak sa liek Maxipime 2 g môže rozpustiť v 0,5 % alebo 1 % roztoku lidokaíniumchloridu, zvyčajne to nie je potrebné, pretože intramuskulárne podanie lieku Maxipime 2 g je len mierne bolestivé.

Tabuľka č. 3 Príprava roztoku Maxipime 2 g

Cesta podania Množstvo v liekovke	Objem potrebného rozpúšťadla (ml)	Približný konečný objem (ml)	Približná koncentrácia cefepímu (mg/ml)
Intravenózne
1,0 g	10	11,4	90
2,0 g	10	12,8	160
Intramuskulárne
1,0 g	3,0	4,4	230

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na cefepím alebo na na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.. Maxipime 2 g je kontraindikovaný u pacientov s predošlými hypersenzitívnymi reakciami v anamnéze na ktorúkoľvek zložku lieku, iné cefalosporínové, penicilínové alebo iné betalaktámové antibiotiká.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov s poruchou funkcie obličiek, ako je znížené vylučovanie moču z dôvodu insuficiencie obličiek (klírens kreatinínu  50 ml/min) alebo iné stavy, ktoré môžu zhoršiť funkciu obličiek, sa má dávkovanie lieku Maxipime 2 g upraviť tak, aby kompenzovalo zníženú elimináciu obličkami. Pretože u pacientov s obličkovou insuficienciou alebo s inými stavmi, ktoré zhoršujú funkciu obličiek, dochádza po podaní obvyklých dávok k vysokým a prolongovaným koncentráciám antibiotika v sére, má sa znížiť udržiavacia dávka, ak sa cefepím podáva týmto pacientom. Pokračujúce dávkovanie sa má určiť pomocou stupňa renálneho poškodenia, závažnosti infekcie a citlivosti kauzálnych mikroorganizmov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Počas sledovania po uvedení lieku na trh sa zaznamenali nasledovné závažné nežiaduce udalosti: reverzibilná encefalopatia (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), zášklby svalov, záchvaty (vrátane non-konvulzívneho status epilepticus) a/alebo zlyhanie obličiek (pozri časť 4.8). Väčšina prípadov sa zaznamenala u pacientov s poruchami funkcie obličiek, ktorí dostávali vyššie ako odporúčané dávky lieku Maxipime 2 g. I keď niektoré mali smrteľný následok, vo všeobecnosti príznaky neurotoxicity vymizli po prerušení liečby cefepímom a/alebo po hemodialýze.

Špecifické upozornenia a opatrenia liekovej skupiny

Hnačka súvisiaca s Clostridium difficile (CDAD, Clostridium difficileassociated diarrhea)sa hlásila po použití takmer všetkých antibakteriálnych liekov vrátane lieku Maxipime 2 g a môže mať rozpätie závažnosti od miernej hnačky až po smrteľnú kolitídu. CDAD sa musí zvážiť u všetkých pacientov, ktorí majú hnačku po použití antibiotika. Je potrebná starostlivá lekárska anamnéza, pretože CDAD sa vyskytla aj po 2 mesiacoch po používaní antibakteriálych liekov. Ak je podozrenie na CDAD alebo ak sa CDAD potvrdí, je potrebné prebiehajúcu antibiotickú liečbu ukončiť, ak nie je účinná na C. difficile. Aj počas liečby liekom Maxipime 2 g sa môže vyskytnúť prerastanie necitlivých kmeňov. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné začať adekvátnu liečbu.

Ak sa s liekom Maxipime 2 g podávajú lieky s potenciálne nefrotoxickým účinkom, ako sú aminoglykozidy alebo silné diuretiká, je nutné starostlivo sledovať funkcie obličiek.

Špecifické upozornenia a opatrenia lieku

Antibiotiká sa majú podávať s opatrnosťou u každého pacienta, u ktorého sa prejavila akákoľvek forma alergie, hlavne na lieky. Ak sa objaví alergická reakcia po podaní lieku Maxipime 2 g, je potrebné podávanie lieku prerušiť a pacienta vhodne liečiť. Závažné reakcie z precitlivenosti si môžu vyžadovať liečbu adrenalínom a podpornú liečbu.

Geriatrickí pacienti

Z viac než 6 400 dospelých liečených liekom Maxipime 2 g v klinických štúdiách bolo 35 % starších ako 65 rokov a 16 % bolo starších ako 75 rokov. V klinických štúdiách, v ktorých dostávali geriatrickí pacienti obvyklú odporúčanú dávku pre dospelých sa klinická účinnosť a bezpečnosť neodlišovala od klinickej účinnosti a bezpečnosti u negeriatrických dospelých pacientov, ak pacienti nemali insuficienciu obličiek. V porovnaní s mladšími jedincami, došlo k miernemu predĺženiu polčasu eliminácie a zníženiu hodnoty renálneho klírensu. Ak je znížená funkcia obličiek, odporúča sa úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Je známe, že sa cefepím vylučuje hlavne obličkami, u pacientov s poruchou funkcie obličiek môže byť vyššie riziko toxických reakcií na tento liek. Pretože u starších pacientov je znížená funkcia obličiek pravdepodobnejšia, výber dávky si vyžaduje zvýšenú opatrnosť a má sa sledovať funkcia obličiek (pozri časti 4.8 a 5.1). U geriatrických pacientov s renálnou insuficienciou, ktorým sa podávali obvyklé dávky cefepímu sa objavili závažné nežiaduce udalosti zahŕňajúce reverzibilnú encefalopatiu (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), zášklby svalov, záchvaty (vrátane non-konvulzívneho status epilepticus) a/alebo zlyhanie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.8).

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa neuskutočnili.

Pri súbežnom podávaní s antikoagulanciami, trombolytikami a antiagreganciami sa môže zvýšiť krvácavosť.

Probenecid spomaľuje renálnu elimináciu cefepímu, a tým predlžuje a zosilňuje jeho účinnosť.

V kombinácii s alkoholom môže cefepím spôsobiť antabusovú, disulfiramovú reakciu s nauzeou a vracaním.

Vzhľadom na výskyt falošne pozitívnych výsledkov pri vyšetreniach glukózy v moči, sa uprednostňuje použitie glukózo-oxidázových (enzymatických) analytických metód.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

V reprodukčných štúdiách na myšiach, potkanoch a králikoch nebolo dokázané nežiaduce ovplyvnenie fertility ani poškodenie plodu. Nevykonali sa však žiadne adekvátne a dobre kontrolované štúdie s gravidnými ženami.

Preto sa u gravidných žien odporúča podávať liek Maxipime 2 g iba vtedy, ak je to nevyhnutné a pokiaľ liečebný prínos prevýši možné riziká pre plod.

Cefepím sa vylučuje do materského mlieka u ľudí vo veľmi nízkych koncentráciách. Preto sa cefepím môže v období laktácie podávať iba po veľmi starostlivom zvážení pomeru očakávaného prínosu a možného rizika.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Po podávaní cefalosporínových antibiotík sa hlásili nasledovné nežiaduce udalosti a zmeny v laboratórnych testoch: Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, toxická neuropatia, aplastická anémia, hemolytická anémia, krvácanie a falošne pozitívne výsledky pri vyšetrení glukózy v moči.

Pacienti väčšinou Maxipime 2 g dobre znášajú. V klinických skúšaniach (n = 5598) boli najčastejšími nežiaducimi udalosťami gastrointestinálne príznaky a hypersenzitívne reakcie. Nežiaduce udalosti považované za jednoznačné, pravdepodobné alebo možné vo vzťahu k lieku Maxipime 2 g sú uvedené nižšie.

Nežiaduce udalosti s výskytom > 0,1 % až 1 % (okrem tých, kde je uvedené % výskytu) boli:

• Hypersenzitivita: vyrážka (1,8 %), pruritus, žihľavka,

• Gastrointestinálne príznaky: nauzea, vracanie, orálna kandidóza, hnačka (1,2 %), kolitída (vrátane pseudomembranóznej kolitídy),

• Centrálny nervový systém: bolesť hlavy,

• Iné reakcie: horúčka, vaginitída, erytém.

Nežiaduce udalosti s výskytom 0,05 % až 0,1 % boli: bolesť brucha, zápcha, vazodilatácia, dyspnoe, závrat, parestézia, genitálny pruritus, zmeny vo vnímaní chuti, triaška, nešpecifikovaná kandidóza.

Klinicky významné príhody, ktorých incidencia bola nižšia ako 0,05 %, zahŕňali anafylaktické reakcie a záchvaty.

Lokálne reakcie v mieste podania i.v infúzie sa objavili u 5,2 % pacientov; tieto zahŕňali flebitídy (2,9 %) a zápal (0,1 %). Intramuskulárne podanie Maxipimu 2 g bolo veľmi dobre tolerované, u 2,6 % pacientov došlo k zápalu alebo bolesti v mieste vpichu injekcie.

Profil bezpečnostipodávania lieku Maxipime 2 g u detí a dojčiat je podobný ako u dospelých.

Najčastejšou hlásenou nežiaducou udalosťou v klinických skúšaniach považovanou za súvisiacu s podávaním Maxipimu 2 g bola vyrážka.

Nežiaduce účinky sú zatriedené podľa triedy orgánových systémov a nasledujúcou frekvenciou výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10000 až < 1000), veľmi zriedkavé (< 1/10000) a neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Nežiaduce účinky hlásené v klinických štúdiách alebo po uvedení lieku na trh.

Triedy orgánových systémov	Frekvencia výskytu	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy	Menej časté Zriedkavé	Vaginálna infekcia, orálna kandidóza Kandidóza
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi časté Časté Menej časté Neznáme	Pozitívny Coombsov test Predĺžený protrombínový čas, predĺžený parciálny tromboplastínový čas, anémia, eozinofília Trombocytopénia, leukopénia, neutropénia Aplastická anémiaa, hemolytická anémiaa, agranulocytóza
Poruchy imunitného systému	Zriedkavé Neznáme	Anafylaktická reakcia Anafylaktický šok
Poruchy metabolizmu a výživy	Neznáme	Falošne pozitívny test na glykozúriu
Psychické poruchy	Neznáme	Stavy zmätenosti, halucinácie
Poruchy nervového systému	Menej časté Zriedkavé Neznáme	Bolesť hlavy Záchvaty kŕčov, parestézia, dyzgeúzia, závrat Kóma, stupor, encefalopatia, zmenený stav vedomia, zášklby svalov
Poruchy ciev	Časté Zriedkavé Neznáme	Flebitída v mieste podania Vazodilatácia Hemorágiaa
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Zriedkavé	Dyspnoe
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme	Hnačka Pseudomembranózna kolitída, kolitída, nauzea, vracanie Bolesť brucha, zápcha Gastrointestinálne poruchy
Poruchy pečene a žlčových ciest	Časté	Zvýšenie alanínaminotransferázy, zvýšenie aspartátaminotransferázy, zvýšenie bilirubínu v krvi
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté Menej časté Neznáme	Vyrážka Erytém, urtikária, pruritus Toxická epidermálna nekrolýzaa, Stevensov-Johnsonov syndróma, multiformný erytéma
Poruchy obličiek a močových ciest	Menej časté Neznáme	Zvýšenie močoviny, zvýšenie kreatinínu v krvi Zlyhanie obličiek, toxická nefropatiaa
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	Zriedkavé	Genitálny pruritus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté Menej časté Zriedkavé	Reakcie v mieste podania infúzie, bolesť v mieste podania injekcie, zápal v mieste podania injekcie Horúčka, zápal v mieste podania infúzie Triaška
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Časté	Zvýšenie alkalickej fosfatázy

^a Nežiaduce reakcie, ktoré sú vo všeobecnosti akceptované ako majúce vzťah k iným liekom v tejto triede

Pacienti s febrilnou neutropéniou

Dostupné údaje dokazujúce účinnosť monoterapie cefepímom u pacientov s vysokým rizikom závažnej infekcie (vrátane pacientov s nedávnou transplantáciou kostnej drene v anamnéze, prítomnou hypotenziou, hematologickými malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou) sú nedostatočné. Nie sú dostupné údaje u pacientov so septickým šokom.

Sledovania po uvedení lieku na trh

Tak ako pri iných liekoch z tejto triedy boli hlásené: encefalopatia (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), záchvaty, zášklby svalov a/alebo zlyhanie obličiek. Väčšina prípadov sa objavila u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ktorí dostávali vyššie než odporúčané dávky Maxipimu 2 g (pozri časť 4.4).

Podobne ako u iných cefalosporínov, vyskytli sa prípady anafylaxie vrátane anafylaktického šoku, prechodná leukopénia, neutropénia, agranulocytóza a trombocytopénia.

Laboratórne vyšetrenia

Abnormality výsledkov laboratórnych testov, ktoré sa objavili počas klinických skúšaní u pacientov s normálnymi základnými hodnotami, boli prechodné. Tieto abnormality sa objavili s frekvenciou v rozpätí od 1 % do 2 % (ak nie je uvedené inak): zvýšenia alanínamintransferázy (3,6 %), aspartátaminotransferázy (2,5 %), alkalickej fosfatázy, celkového bilirubínu, anémia, eozinofília, predĺžený protrombínový čas, predĺžený parciálny tromboplastínový čas (2,8 %) a pozitívny Coombsov test bez hemolýzy (18,7 %). Prechodné zvýšenia močoviny v krvi a/alebo kreatinínu v sére a prechodná trombocytopénia sa pozorovali u 0,5 % až 1 % pacientov. Prechodná leukopénia a neutropénia boli tiež pozorované (0,5 %).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosua rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V prípade ťažkého predávkovania, predovšetkým u pacientov s porušenou funkciou obličiek, vylučovanie cefepímu z organizmu urýchli hemodialýza; peritoneálna dialýza nie je účinná. Náhodné predávkovanie sa objavilo pri podávaní vysokých dávok pacientom s poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2 a 4.4).Známky predávkovania zahŕňajú encefalopatiu (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), zášklby svalov a záchvaty (pozri časť 4.8).

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné betalaktámové antibiotiká, štvrtá generácia a iné cefalosporíny,

ATC kód: J01DE01

Cefepím je baktericídna látka, ktorá inhibuje syntézu bunkovej steny. Pôsobí na mnohé grampozitívne a gramnegatívne baktérie vrátane väčšiny kmeňov rezistentných na liečbu aminoglykozidmi a cefalosporínmi tretej generácie.

Cefepím sa ukázal ako účinný na väčšinu nasledovných mikroorganizmov:

Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy: Staphylococcus aureus(vrátane kmeňov produkujúcich betalaktamázu), Staphylococcus epidermidis(vrátane kmeňov produkujúcich betalaktamázu), iné stafylokoky vrátane S. hominisa S. saprophyticus, Streptococcus pyogenes(streptokoky skupiny A), Streptococcus agalactiae(streptokoky skupiny B), Streptococcus pneumoniae(vrátane kmeňov stredne rezistentných voči penicilínu s MIC penicilínu od 0,1 do 1 g/ml), iné -hemolytické streptokoky (skupina C, G, F), Str. bovis (skupina D), Str. viridans.

Poznámka: Väčšina kmeňov enterokokov, napr. Enterococcus faecalis,a stafylokokov rezistentných na meticilín, je rezistentná na väčšinu cefalosporínov vrátane lieku Maxipime 2 g.

Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy

Acinetobacter calcoaceticus (subsp. anitratus, lwoffi)

Aeromonas hydrophila

Capnocytophaga spp.

Citrobacter spp. vrátane C. diversus, C. freundii

Campylobacter jejuni

Enterobacter spp. vrátane E. cloacae, E. aerogenes, E. sakazakii, E. agglomerans

Escherichia coli

Gardnerella vaginalis

Haemophilus ducreyi

Haemophilus influenzae (vrátane kmeňov produkujúcich betalaktamázu)

Haemophilus parainfluenzae

Hafnia alvei

Klebsiella spp. vrátane K. pneumoniae, K. oxytoca, K. ozaenae

Legionella spp.

Morganella morganii

Moraxella catarrhalis (Branhamella catarrhalis) (vrátane kmeňov produkujúcich betalaktamázu)

Neisseria gonorrhoeae (vrátane kmeňov produkujúcich betalaktamázu)

Neisseria meningitidis

Proteus spp. vrátane P. mirabilis, P. vulgaris

Providencia spp. vrátane P. rettgeri, P. stuartii

Pseudomonas spp. vrátane P. aeruginosa, P. putida, P. stutzeri

Salmonella spp.

Serratia vrátane S. marcescens, S. liquefaciens

Shigella spp.

Yersinia enterocolitica

Poznámka: cefepím je neúčinný proti početným kmeňom Stenotrophomonas maltophilia (skôr známy akoXanthomonas maltophilaa Pseudomonas maltophilia).

Anaeróbne mikroorganizmy:

Bacteroides spp.

Clostridium perfringens

Fusobacterium spp.

Mobiluncus spp.

Peptostreptococcusspp

Pervotella melaninogenica (skôr známa ako Bacteroides meleninogenicus)

Veillonella spp.

Poznámka: cefepím je neúčinný proti Bacteroides fragilisa Clostridium difficile.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Dospelí

Absorpcia

Priemerné koncentrácie cefepímu, zistené v plazme zdravých dospelých mužov po podaní cefepímu v dávkach 500 mg; 1,0 g a 2,0 g v samostatnej 30-minútovej i.v. infúzii alebo po i.m. podaní, zahŕňa tabuľka č. 4. Po intramuskulárnom podaní sa cefepím úplne absorbuje.

Tabuľka č. 4: Priemerné koncentrácie cefepímu v plazme (g/ml) u zdravých dospelých mužov.

Dávka cefepímu	0,5 hod	1 hod	2 hod	4 hod	8 hod	12 hod
500 mg i.v.	38,2	21,6	11,6	5,0	1,4	0,2
1 g i.v.	78,7	44,5	24,3	10,5	2,4	0,6
2 g i.v.	163,1	85,8	44,8	19,2	3,9	1,1
500 mg i.m.	8,2	12,5	12,0	6,9	1,9	0,7
1 g i.m.	14,8	25,9	26,3	16,0	4,5	1,4
2 g i.m.	36,1	49,9	51,3	31,5	8,7	2,3

Distribúcia

Koncentráciu cefepímu v špecifických tkanivách a telových tekutinách ukazuje tabuľka č. 5.

Tabuľka č.5: Priemerné koncentrácie cefepímu v rôznych telových tekutinách (g/ml) a tkanivách (g/g) u zdravých dospelých mužov

Telové tekutiny alebo tkanivá	Dávka (i.v.)	Priemerný čas odberu vzorky po dávke (hod)	Priemerná koncentrácia
Moč	500 mg	0-4	292
	1 g	0-4	926
	2 g	0-4	3120
Žlč	2 g	9,4	17,8
Peritoneálna tekutina	2 g	4,4	18,3
Tekutina pľuzgierov	2 g	1,5	81,4
Bronchiálna sliznica	2 g	4,8	24,1
Spútum	2 g	4,0	7,4
Prostata	2 g	1,0	31,5
Apendix	2 g	5,7	5,2
Žlčník	2 g	8,9	11,9

Biotransformácia

Cefepím sa metabolizuje na N-metylpyrolidín, ktorý sa rýchlo konvertuje na N-oxid. Močom sa vylúči v nezmenenej podobe približne 85 % podaného cefepímu, preto sa v moči nachádza vysoká koncentrácia cefepímu. Menej ako 1 % podanej látky sa vylučuje do moču ako N-metylpyrolidín, 6,8 % ako N-oxid a 2,5 % ako epimér cefepímu.

Eliminácia

Priemerný polčas vylučovania cefepímu je približne 2 hodiny a nemení sa v závislosti od dávky v rozpätí 250 mg až 2 g. U zdravých jedincov sa nevyskytla kumulácia pri dávkovaní do 2 g i.v. každých 8 hodín po dobu 9 dní. Priemerný telový klírens je 120 ml/min. Priemerný renálny klírens cefepímu je 110 ml/min, z čoho vyplýva, že cefepím sa vylučuje takmer výlučne obličkami, najmä glomerulárnou filtráciou.

Osobitné populácie

Zdraví dobrovoľníci nad 65 rokov, ktorí dostali jednorazovú i.v. dávku 1 g lieku Maxipime 2 g mali väčšiu AUC a nižšie hodnoty renálneho klírensu v porovnaní s mladšími jedincami. Úprava dávky u starších pacientov sa odporúča, ak majú poruchu funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4).

Farmakokinetika cefepímu sa nezmenila u pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí dostali jednorazovú dávku 1 g. V tejto populácii pacientov nie je dôvod na zmenu odporúčaného dávkovania.

Polčas eliminácie je predĺžený u pacientov s rozličným stupňom renálnej insuficiencie, s lineárnym vzťahom medzi celkovým klírensom a klírensom kreatinínu. Tento fakt slúži ako základ na odporúčanie úpravy dávkovania v tejto skupine pacientov (pozri časť 4.2). Priemerný polčas u pacientov s ťažkou poruchou obličiek vyžadujúcich si dialýzu je 13 hodín pre hemodialýzu a 19 hodín pre kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu.

Po opakovanom podávaní i.v. dávok bola priemerná koncentrácia cefepímu v plazme v rovnovážnom stave podobná hodnote po prvej dávke (kumulácia sa objavila len mierna).

Priemerný vrchol koncentrácie v plazme 68 g/ml bol dosiahnutý po i.m. podaní v rovnovážnom stave po 0,75 hod. Priemerná minimálna koncentrácia po i.m. podaní v rovnovážnom stave bola 6,0 g/ml po 8 hodinách. Priemerná biologická dostupnosť po i.m. podaní bola 82 %.

Po jednorazovej i.v. dávke bol priemerný celkový telesný klírens 3,3 ml/min/kg a priemerný objem distribúcie bol 0,3 l/kg. Celkový priemerný polčas eliminácie bol 1,7 hod. Priemerné vylučovanie cefepímu do moču bolo 60,4 % podanej dávky a najdôležitejšou cestou eliminácie bol renálny klírens (v priemere 2,0 ml/min/kg).

Koncentrácie cefepímu v cerebrospinálnom moku zodpovedajúce plazmatickým koncentráciám sú uvedené v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 6: Priemerná (SD) plazmatická (PL) koncentrácia a koncentrácia v cerebrospinálnej tekutine (CSF) a podiel CSF/PL cefepímu u dojčiat a detí

Čas odberu vzorky (hod.)	N	Koncentrácia v plazme (g/ml)	Koncentrácia v CSF (g/ml)	Podiel CSF/PL
0,5	7	67,1 (51,2)	5,7 (7,3)	0,12 (0,14)
1	4	44,1 (7,8)	4,3 (1,5)	0,10 (0,04)
2	5	23,9 (12,9)	3,6 (2,0)	0,17 (0,09)
4	5	11,7 (15,7)	4,2 (1,1)	0,87 (0,56)
8	5	4,9 (5,9)	3,3 (2,8)	1,02 (0,64)

Pediatrická populácia

Farmakokinetika jednorazovej dávky a opakovaného podávania dávok cefepímu sa hodnotila u pacientov vo veku od 2,1 mesiaca do 11,2 rokov, ktorí dostali dávku 50 mg/kg vo forme i.v. infúzie alebo i.m. injekcie. Opakované dávky sa podávali každých 8 alebo 12 hodín minimálne počas 48 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hoci sa neuskutočnili žiadne dlhodobé štúdie na zhodnotenie karcinogénneho potenciálu na zvieratách, in vitroa in vivotesty na genotoxicitu preukázali, že cefepím nie je genotoxický. U potkanov nebolo pozorované žiadne poškodenie fertility.

6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

L- arginín

6.2 Inkompatibility

Maxipime 2 g sa nesmie miešať s inými liekmi v jednej injekčnej striekačke či v jednej infúznej fľaši.

Z dôvodu chemickej a fyzikálnej inkompatibility, sa Maxipime 2 g nesmie miešať v jednej striekačke ani v jednej infúznej súprave (podobne ako väčšina iných betalaktámových antibiotík) s roztokmi metronidazolu, vankomycínu, gentamicínu, tobramycíniumsulfátuani netilmicíniumsulfátu. Ak je indikovaná súbežná liečba týmito liečivami, môže sa ktorékoľvek antibiotikum podať zvlášť.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C, na ochranu pred svetlom.

Nariedený liek si uchováva chemickú a fyzikálnu stabilitu počas 7 dní pri teplote 2 až 8 °C (chladnička) alebo počas 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Zloženie obalu: injekčná liekovka z bezfarebného skla, gumová zátka, hliníkový uzáver, kryt z plastickej hmoty.

Veľkosť balenia: injekčnáliekovka 1 x 2 g

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Liek sa nemá miešať s iným liečivom v jednej injekčnej striekačke alebo v jednej infúznej fľaši.

Spôsob podávania, pozri časť 4.2.

KOMPATIBILITA

Intravenózne podanie–Maxipime 2 g je kompatibilný pri koncentráciách medzi 1 a 40 mg/ml s jednou z nasledovných intravenóznych roztokov: 0,9 % roztok chloridu sodného, 5 % alebo 10 % roztok glukózy, izotonický [0,17 molárny] roztok laktátu sodného (inf. natr. lact. isoton.), roztok 5 % glukózy a 0,9 % chloridu sodného, Ringerov laktát a roztok 5 % glukózy. Tieto roztoky sú stabilné 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 C alebo 7 dní pri teplote 2 až 8 C (v chladničke).

Intramuskulárne podanie- Maxipime 2 g nariedený podľa pokynov je stabilný 24 hodín pri kontrolovanej izbovej teplote 20 až 25 C alebo 7 dní pri teplote 2 až 8 C (v chladničke) ak sa riedi nasledovnými roztokmi: sterilná voda na injekciu, 0,9 % roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy, bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo benzylalkoholom, 0,5 % alebo 1 % lidokaíniumchlorid.

Poznámka:Parenterálne lieky sa majú pred podaním kontrolovať na prítomnosť pevných častíc. Ak sú v roztoku prítomné, roztok sa nemá použiť.

Podobne ako ostatné cefalosporíny, môže pripravený roztok lieku Maxipime 2 g stmavnúť na jantárovo-žltú farbu bez straty účinnosti lieku.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Bristol-Myers Squibb spol. s r.o.

Budějovická 778/3, Michle

140 00 Praha 4

Česká republika

8. Registračné číslo

15/0339/13-S

9. Dátum PRVEJ REGISTRÁCIE/predĺženia registrácie

Dátum prvej registrácie:20. marca 1997

Dátum posledného predĺženia registrácie:18. februára 2003

10. Dátum revízie textu

03/2015