PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

MEDOTRIGIN 25 mg

MEDOTRIGIN 50 mg

MEDOTRIGIN 100 mg

MEDOTRIGIN 200 mg

tablety

lamotrigín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, než začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

• Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je MEDOTRIGIN a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete MEDOTRIGIN

3. Ako užívať MEDOTRIGIN

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať MEDOTRIGIN

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. ČO JE MEDOTRIGIN A NA ČO SA POUŽÍVA

MEDOTRIGIN patrí do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú antiepileptiká, užíva sa na liečbu dvoch ochorení: epilepsie a bipolárnej poruchy.

MEDOTRIGIN lieči epilepsiu tým, že v mozgu blokuje signály, ktoré spúšťajú epileptické záchvaty (kŕče).

• U dospelých a detí vo veku 13 a viac rokov sa MEDOTRIGIN môže používať samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi na liečbu epilepsie. MEDOTRIGIN v kombinácii s inými liekmi sa môže používať aj na liečbu epileptických záchvatov, ktoré sa vyskytujú pri stave nazývanom Lennoxov-Gastautov syndróm.

• U detí vo veku od 2 do 12 rokov sa MEDOTRIGIN v kombinácii s inými liekmi môže používať na liečbu uvedených stavov. Môže sa používať samostatne na liečbu epileptických záchvatov typu absencií.

MEDOTRIGIN lieči aj bipolárnu poruchu. Ľudia s bipolárnou poruchou (niekedy nazývanou manická depresia) majú extrémne zmeny nálady, pri ktorých sa obdobia mánie (vzrušenia alebo eufórie) striedajú s obdobiami depresie (hlbokého smútku alebo zúfalstva). U dospelých vo veku 18 a viac rokov sa MEDOTRIGIN môže užívať samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi na predchádzanie obdobia depresie, ktoré sa vyskytuje pri bipolárnej poruche. Zatiaľ nie je známe, akým pôsobením v mozgu MEDOTRIGIN dosahuje takýto účinok.

2. ČO potrebujete vedieť predtým, ako užijete medotrigin

Neužívajte MEDOTRIGIN

• ak ste alergický na lamotrigín alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6).

Ak sa vás to týka:

• povedzte to svojmu lekárovi a neužívajte MEDOTRIGIN.

Upozornenia a opatrenia

Predtým ako začnete užívať prípravok MEDOTRIGIN, mal by váš lekár vedieť:

• ak máte problémy s obličkami

• ak sa u vás v dobe, kedy ste užívali lamotrigín alebo iné prípravky k liečbe epilepsie, objavila niekedy vyrážka

• V súvislosti s užívaním lamotrigínu boli hlásené potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky (Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza), prejavujúce sa s počiatku ako načervenavé terčíkovité škvrny lebo okrúhle miesta často uprostred s pľuzgiermi.

• Ďalšie prejavy zahrňujúce vredy v ústach, hrdle, nose, na genitáliách a konjunktivitidu (červené a opuchnuté oči).

• Potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky sú často sprevádzané príznakmi podobnými chrípke. Vyrážka môže prechádzať do pľuzgierov na veľkej časti tela a môže dôjsť k olupovaniu kože.

• Najväčšie riziko vzniku závažných kožných reakcií je počas prvých týždňov liečby.

• Pokiaľ u vás pri užívaní lamotrigínu došlo k Stevensovmu-Johnsonovmu syndrómu alebo toxickej epidermálnej nekrolýze, nesmiete už liečbu lamotrigínom nikdy znovu začať.

• Pokiaľ sa u vás vyvinie vyrážka alebo spozorujete vyššie uvedené prejavy na koži, ihneď vyhľadajte lekára a povezte mu, že užívate tento liečivý prípravok.

• ak ste niekedy užíval/a prípravky, ktoré obsahovali lamotrigín

Ak sa vás niektoré z tohto týka:

• povedzte to svojmu lekárovi, ktorý sa môže rozhodnúť, že vám zníži dávku, alebo že MEDOTRIGIN pre vás nie je vhodný.

Dávajte si pozor na závažné príznaky

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek z týchto príznakov po začatí užívania MEDOTRIGINU, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc:

• nezvyčajná kožná reakcia, napríklad začervenanie alebo vyrážky

• boľavé ústa alebo oči

• vysoká teplota (horúčka), príznaky podobné chrípke alebo ospalosť

• opuch v oblasti tváre, alebo zdurené uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách

• nečakané krvácanie alebo tvorba krvných podliatin, alebo zmodranie prstov na rukách

• bolesť hrdla, alebo častejšie infekcie (ako je prechladnutie) ako zvyčajne.

Tieto príznaky sa pravdepodobnejšie vyskytnú počas niekoľkých prvých mesiacov liečby MEDOTRIGINOM, najmä ak sa vaša liečba začne príliš vysokou dávkou alebo ak sa vaša dávka zvyšuje príliš rýchlo alebo ak MEDOTRIGIN užívate s ďalším liekom nazývaným valproát. Pravdepodobnosť ich výskytu je u detí vyššia ako u dospelých.

Vyššie uvedené príznaky môžu prejsť do vážnejších problémov, ako je zlyhanie orgánov alebo veľmi závažné kožné ochorenie, a to v prípade, keď sa neliečia. Ak spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov:

• čo najskôr navštívte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že vám urobí vyšetrenia pečene, obličiek alebo krvi a môže vám povedať, aby ste MEDOTRIGIN prestali užívať.

Myšlienky na sebapoškodenie alebo na samovraždu

Antiepileptiká sa používajú na liečbu niekoľkých ochorení, vrátane epilepsie a bipolárnej poruchy. Ľudia s bipolárnou poruchou niekedy môžu mať myšlienky na sebapoškodenie alebo na spáchanie samovraždy. Ak trpíte bipolárnou poruchou, môžu sa u vás tieto myšlienky vyskytnúť s väčšou pravdepodobnosťou:

• keď liečbu začínate prvýkrát

• keď ste v minulosti mysleli na sebapoškodenie alebo na samovraždu

• keď máte menej ako 25 rokov.

Malé množstvo pacientov počas liečby antiepileptikami akým je lamotrigín malo myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek u Vás vyskytnú takéto myšlienky, okamžite vyhľadajte svojho lekára.

MEDOTRIGIN sa nesmie podávať pacientom do 18 rokov na liečbu bipolárnej poruchy

Lieky na liečbu depresie a iných mentálnych porúch zvyšujú riziko samovražedných myšlienok a správania u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Ak užívate MEDOTRIGIN na epilepsiu

Záchvaty spojené s niektorými typmi epilepsie sa počas užívania lieku MEDOTRIGIN občas môžu zhoršiť alebo sa vyskytovať častejšie. Niektorí pacienti môžu mať silné záchvaty, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ak sa počas liečby liekom MEDOTRIGIN Vaše záchvaty vyskytujú častejšie alebo ak prekonáte ťažký epileptický záchvat, urýchlene navštívte lekára.

Iné lieky a MEDOTRIGIN

Ak užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, resp. budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi - toto zahŕňa bylinné prípravky alebo iné lieky, ktoré si môžete kúpiť bez predpisu.

Váš lekár potrebuje vedieť, či užívate iné lieky na liečbu epilepsie alebo duševných porúch.

Váš doktor bude musieť skontrolovať dávku prípravku MEDOTRIGIN, ak užívate niektoré z uvedených liečiv:

• oxkarbazepín, felbamát, gabapentín, levetiracetam, pregabalín, topiramát alebo zonisamid, ktoré sa používajú na liečbu epilepsie

• lítium alebo olanzapín, ktoré sa používajú na liečbu duševných porúch

• bupropión, ktorý sa používa na liečbu duševných porúch alebo na odvykanie od fajčenia

Ak užívate niektorý z vyššie uvedených prípravkov, informujte o tom svojho lekára.

Niektoré lieky sa MEDOTRIGINOM navzájom ovplyvňujú alebo môžu zvyšovať pravdepodobnosť vzniku vedľajších účinkov. Tieto zahrňujú:

• valproát, používa sa na liečbu epilepsie a duševných porúch

• karbamazepín, používa sa na liečbu epilepsie a duševných porúch

• fenytoín, primidón alebo fenobarbital, používajú sa na liečbu epilepsie

• risperidón, používa sa na liečbu duševných porúch

• rifampicín, čo je antibiotikum

• liek na liečbu infekcie spôsobenej vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti - HIV (kombinácia lopinaviru a ritonaviru alebo atazanaviru a ritonaviru)

• hormonálnu antikoncepciu, napríklad antikoncepčné tablety (pozri nižšie).

Pokiaľ užívate, začínate užívať alebo ste prestali užívať niektorý z nižšie uvedených liekov, informujte o tom svojho lekára:

Hormonálna antikoncepcia (napríklad antikoncepčné tablety) môže ovplyvniť spôsob, akým MEDOTRIGIN účinkuje

Váš lekár vám môže odporučiť, aby ste používali konkrétny druh hormonálnej antikoncepcie, alebo iný spôsob antikoncepcie, ako napríklad prezervatív, pesar alebo vnútromaternicové teliesko. Ak užívate hormonálnu antikoncepciu, ako antikoncepčné tablety, váš lekár vám môže odoberať vzorky krvi na kontrolu hladiny MEDOTRIGINU. Ak plánujete, že začnete používať hormonálnu antikoncepciu:

• Informujte o tom svojho lekára, ktorý sa s Vami porozpráva o vhodných spôsoboch antikoncepcie.

MEDOTRIGIN môže, naopak, ovplyvniť spôsob, akým účinkuje hormonálna antikoncepcia, aj keď nie je pravdepodobné, že zníži jej účinnosť. Ak používate hormonálnu antikoncepciu a spozorujete akékoľvek zmeny v charaktere menštruačného krvácania, ako je medzimenštruačné krvácanie alebo špinenie:

• Povedzte to svojmu lekárovi. Môžu to byť prejavy toho, že MEDOTRIGIN ovplyvňuje spôsob, účinku antikoncepcie

Tehotenstvo a dojčenie

• Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, než začnete užívať tento liek.

Počas tehotenstva nesmiete liečbu epilepsie ukončiť. Avšak u detí, ktorých matky užívali MEDOTRIGIN počas tehotenstva, existuje zvýšené riziko vrodených chýb. Tieto chyby zahŕňajú rázštep pery alebo rázštep podnebia. Ak plánujete otehotnieť alebo ste už tehotná váš lekár vám môže odporučiť, aby ste zvlášť užívali kyselinu listovú,

Tehotenstvo môže taktiež zmeniť účinnosť MEDOTRIGINU, a preto vám váš lekár môže odoberať vzorky krvi na kontrolu hladiny MEDOTRIGINU a môže vám upraviť dávku.

• Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť.

Účinná látka M EDOTRIGINU prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na vaše dieťa. Váš lekár sa s vami porozpráva o rizikách a prínosoch dojčenia počas užívania MEDOTRIGINU sa vaše dieťa bude kontrolovať, ak sa rozhodnete dojčiť.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

MEDOTRIGIN môže spôsobiť závrat a dvojité videnie. Neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje pokiaľ nemáte istotu, že Vás liek neovplyvňuje.

Ak máte epilepsiu, poraďte sa so svojím lekárom ohľadne vedenia vozidla a obsluhy strojov.

MEDOTRIGIN obsahuje monohydrát laktózy.

MEDOTRIGIN obsahuje monohydrát laktózy Ak viete, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.

3. AKO UŽÍVAŤ MEDOTRIGIN

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Aká dávka MEDOTRIGIN sa užíva

Môže trvať istý čas, kým sa zistí dávka, ktorá je pre vás najlepšia. Dávka, ktorú budete užívať, bude závisieť:

• od vášho veku

• od toho, či užívate MEDOTRIGIN v kombinácii s inými liekmi

• od toho, či máte problémy s obličkami alebo pečeňou.

Váš lekár začne vašu liečbu nízkou dávkou a počas niekoľkých týždňov bude dávku postupne zvyšovať, kým sa nedosiahne dávka, ktorá u vás účinkuje (nazývaná účinná dávka). Nikdy neužívajte viac MEDOTRIGINU, ako vám povie váš lekár.

U dospelých a detí starších ako 12 rokov je zvyčajná účinná dávka MEDOTRIGIN v rozsahu od 100 mg do 400 mg denne.

MEDOTRIGIN sa neodporúča u detí vo veku do 2 rokov.

U detí vo veku od 2 do 12 rokov závisí účinná dávka od ich telesnej hmotnosti ‑ zvyčajne je v rozsahu od 1 mg do 15 mg na každý kilogram telesnej hmotnosti dieťaťa, pričom najvyššia dávka je 400 mg denne.

Ako sa dávka MEDOTRIGINU užíva

Užívajte dávku MEDOTRIGINU jedenkrát alebo dvakrát denne, ako vám odporučil váš lekár. Môžete ju užívať s jedlom alebo bez jedla.

Váš lekár vám taktiež môže odporučiť, aby ste začali alebo ukončili užívať iné lieky, a to v závislosti od ochorenia, na ktoré sa liečite a od toho, ako vaše telo reaguje na liečbu.

Tablety by sa mali zapíjať vodou

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky, okrem tablety 25 mg, ktorá nemá poliacu ryhu.

Tablety prípravku MEDOTRIGIN (alebo polovičky tabliet po rozlomení) sa majú prehltnúť celé, nemali by sa žuvať alebo drviť.

Ak užijete viac MEDOTRIGINU ako máte

Ak niekto užije príliš veľkú dávku MEDOTRIGINU:

• Ihneď kontaktujte lekára alebo lekárnika. Ak je to možné, ukážte im balenie MEDOTRIGINU.

U niektorých pacientov, ktorí užili príliš veľkú dávku MEDOTRIGINU, sa môžu vyskytnúť niektoré z týchto príznakov:

• rýchle, nekontrolovateľné pohyby očí (nystagmus)

• nemotornosť alebo strata koordinácie pohybov ovplyvňujúca rovnováhu (ataxia)

• strata vedomia alebo kóma.

Ak zabudnete užiť MEDOTRIGIN

Neužívajte ďalšie tablety alebo dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak vynecháte užitie dávky MEDOTRIGIN:

• Poraďte sa so svojím lekárom o tom, ako máte MEDOTRIGIN znovu začať užívať. Je dôležité, aby ste to urobili.

Neprestávajte liečbu prípravkom MEDOTRIGIN, predtým ako sa poradíte s lekárom.

MEDOTRIGIN užívajte tak dlho, ako vám odporučil lekár. Neprestávajte liečbu bez porady s vaším lekárom.

Ak užívate MEDOTRIGIN na liečbu epilepsie

Pre ukončenie liečby MEDOTRIGINOM, je dôležité, aby bola Vaša dávka znižovaná postupne po dobu asi 2 týždňov. Pokiaľ náhle ukončíte užívanie MEDOTRIGINU, môže dôjsť k návratu epilepsie alebo k jej zhoršeniu.

Ak užívate MEDOTRIGIN na liečbu bipolárnej poruchy

Môže trvať určitú dobu, kým MEDOTRIGIN začne účinkovať. Preto je nepravdepodobné, že sa budete okamžite cítiť lepšie. Pokiaľ liečbu MEDORIGINOM ukončíte, vaša dávka nemusí byť postupne znižovaná. Pokiaľ chcete ukončiť užívanie MEDOTRIGINU, najskôr o tom informujte svojho lekára.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Potenciálne závažné reakcie:

U malého počtu ľudí užívajúcich lamotrigín sa vyskytuje alergická reakcia alebo potenciálne závažná kožná reakcia, ktorá bez liečby môže prejsť do vážnejších problémov. Tieto príznaky sú pravdepodobnejšie počas prvých mesiacov liečby MEDOTRIGINOM, najmä pokiaľ je počiatočná dávka príliš vysoká alebo pokiaľ zvyšovanie dávky prebieha príliš rýchlo alebo ak je MEDOTRIGIN užívaný spolu s liekom, ktorý sa nazýva valproát. Niektoré z týchto príznakov sú častejšie u detí, rodičia by ich preto mali obzvlášť starostlivo sledovať, Príznaky týchto reakcií zahrňujú:

• kožné vyrážky alebo sčervenanie, ktoré sa môže rozvinúť v závažnú kožnú reakciu s rozsiahlou vyrážkou s výskytom pľuzgierov a olupujúcej sa kože, najmä okolo úst, nosa, očí a genitálií (Stevensov-Johnsonov syndróm) rozsiahle olupovanie kože (viac než 30% povrchu tela – toxická epidermálna nekrolýza)

• bolesti v ústach alebo bolesť očí

• vysoká teplota (horúčka), príznaky podobné chrípke alebo ospalosť

• opuch tváre alebo zdurenie žliaz na krku, v podpazuší a v trieslach

• neočakávané krvácanie, modriny alebo zmodranie vašich prstov

• bolesť hrdla alebo častejší výskyt infekčných ochorení ako obvykle (napr. nachladnutie)

V mnohých prípadoch sú tieto príznaky známkou mierne závažných vedľajších účinkov. Musíte si ale byť vedomý, že môžu byť potenciálne závažné a bez liečby môžu prechádzať do závažnejších problémov ako je orgánové zlyhanie. Pokiaľ pozorujete niektorý z týchto príznakov, ihneď kontaktujte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že vám urobí pečeňové testy, vyšetrenie obličiek alebo krvi a môže vám liečbu MEDOTRIGINOM ukončiť.

Veľmi časté nežiaduce účinky(vyskytujúce sa u viac ako 1 z 10 pacientov)

• bolesť hlavy

• závraty

• ospalosť alebo spavosť

• nemotornosť a strata koordinácie pohybov (ataxia)

• dvojité videnie alebo rozmazané videnie

• napínanie na vracanie (nauzea) alebo vracanie (dávenie)

• kožná vyrážka

Časté nežiaduce účinky (vyskytujúce sa u viac ako 1 zo 100 pacientov)

• agresivita alebo podráždenosť

• rýchle, neovládateľné pohyby očí (nystagmus)

• tras alebo chvenie

• ťažkosti so spánkom

• hnačka

• suchosť v ústach

• únava

• bolesť chrbta, kĺbov alebo ktorejkoľvek časti tela.

Zriedkavé nežiaduce účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 z 1 000 pacientov)

• svrbenie očí s výtokom z očí a chrastavením očných viečok (konjunktivitída)

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 z 10 000 pacientov)

• halucinácie („videnie“ alebo „počutie“ vecí, ktoré nie sú skutočné)

• zmätenosť alebo nepokoj

• pocit neistoty alebo nestability pri chôdzi

• neovládateľné telesné pohyby (tiky), neovládateľné svalové sťahy postihujúce oči, hlavu a trup (choreoatetóza) alebo iné nezvyčajné telesné pohyby, ako sú zášklby, tras alebo strnulosť

• skupina príznakov zahrňujúcich horúčku, nevoľnosť, vracanie stuhnutý krk a extrémnu precitlivenosť na jasné svetlo. To môže byť spôsobené zápalom membrán, ktoré obklopujú mozog a miechu (meningitída)

• boli hlásené potenciálne život ohrozujúce kožné reakcie(Stevensonov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza – pozri časť 2 (častejší výskyt epileptických záchvatov u ľudí, ktorí už majú epilepsiu

• zmeny funkcie pečene, ktoré sa ukážu v krvných vyšetreniach, alebo zlyhanie pečene

• zmeny, ktoré sa môžu ukázať v krvných vyšetreniach - zahŕňajúce znížený počet červených krviniek (anémia), znížený počet bielych krviniek (leukopénia, neutropénia, agranulocytóza), znížený počet krvných doštičiek (trombocytopénia), znížený počet všetkých druhov krvných buniek (pancytopénia) a porucha kostnej drene nazývaná aplastická anémia

• závažná porucha zrážania krvi, ktorá môže spôsobiť nečakané krvácanie alebo tvorbu krvných podliatin (diseminovaná intravaskulárna koagulácia)

• vysoká teplota (horúčka)

• opuch v oblasti tváre (edém) alebo opuchnuté uzliny na krku, v podpazuší alebo v slabinách (lymfadenopatia)

• zhoršenie príznakov u pacientov, ktorí majú Parkinsonovu chorobu

Ak sa u vás vyskytnú nežiaduce účinky

Pokiaľ sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z nežiaducich účinkov, oznámte to svojmu lekárovi. Rovnako postupujte v prípade ktoréhokoľvek nežiaduceho účinku, ktorý nie je uvedený v tejto písomnej informácii pre používateľov.

5. AKO UCHOVÁVAŤ MEDOTRIGIN

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.

Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. OBsah balenia a ďalšie informácie

Čo MEDOTRIGIN obsahuje

• Liečivo je lamotrigín.

• Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, povidón, magnéziumstearát a žltý oxid železitý (E172).

Ako vyzerá MEDOTRIGIN a obsah balenia

25 mg tablety sú béžové, okrúhle, ploché, označené MC na jednej strane, s priemerom 6 mm.

50 mg tablety sú béžové, okrúhle, ploché, s deliacou ryhou, s priemerom 8 mm.

100 mg tablety sú béžové, okrúhle, ploché, s deliacou ryhou, s priemerom 9,5 mm.

200 mg tablety sú béžové, okrúhle, ploché, s deliacou ryhou, s priemerom 12,7 mm.

Veľkosť balenia

MEDOTRIGIN 25 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

MEDOTRIGIN 50 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

MEDOTRIGIN 100 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

MEDOTRIGIN 200 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

MEDOCHEMIE Ltd., Constantinoupoleos Str. 1-10, 3011 Limassol, Cyprus

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

CZ: LAMOTRIX

SE: LAMOTRIGIN MEDARTUUM

SK: MEDOTRIGIN

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovaná v novembri 2012.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

MEDOTRIGIN 25 mg

MEDOTRIGIN 50 mg

MEDOTRIGIN 100 mg

MEDOTRIGIN 200 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna 25 mg tableta obsahuje 25 mg lamotrigínu.

Jedna 50 mg tableta obsahuje 50 mg lamotrigínu.

Jedna 100 mg tableta obsahuje 100 mg lamotrigínu.

Jedna 200 mg tableta obsahuje 200 mg lamotrigínu.

Pomocná látka: monohydrát laktózy

Jedna tableta MEDOTRIGINU 25 mg obsahuje 24,7 mg monohydrátu laktózy.

Jedna tableta MEDOTRIGINU 50 mg obsahuje 49,4 mg monohydrátu laktózy.

Jedna tableta MEDOTRIGINU 100 mg obsahuje 98,8 mg monohydrátu laktózy.

Jedna tableta MEDOTRIGINU 200 mg obsahuje 197,6 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety.

25 mg tablety sú béžové okrúhle ploché označené MC na jednej strane s priemerom 6 mm.

50 mg tablety sú béžové okrúhle ploché s deliacou ryhou s priemerom 8 mm.

100 mg tablety sú béžové okrúhle ploché s deliacou ryhou s priemerom 9,5 mm.

200 mg tablety sú béžové okrúhle ploché s deliacou ryhou s priemerom 12,7 mm.

Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice, okrem 25 mg tabliet, ktoré nemajú deliacu ryhu.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

   1. Terapeutické indikácie

Epilepsia

Dospelí a dospievajúci vo veku 13 a viac rokov

• Prídavná liečba alebo monoterapia parciálnych záchvatov a generalizovaných záchvatov zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty.

• Záchvaty súvisiace s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom. MEDOTRIGIN sa podáva ako prídavná terapia, ale môže byť úvodným antiepileptickým liekom (AE), ktorým sa začne liečba pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme.

Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov

• Prídavná liečba parciálnych záchvatov a generalizovaných záchvatov zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty a záchvaty súvisiace s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.

• Monoterapia záchvatov typu absencie.

Bipolárna porucha

Dospelí vo veku 18 a viac rokov

• K prevencii depresívnych epizód u pacientov s bipolárnou poruchou typu I, u ktorých sa vyskytujú prevažne depresívne epizódy (pozri časť 5.1).

MEDOTRIGIN nie je indikovaný na akútnu liečbu manických alebo depresívnych epizód.

Tablety MEDOTRIGIN sa majú prehltnúť vcelku a nemajú sa žuvať ani rozdrviť.

Ak vypočítaná dávka lamotrigínu (napríklad na liečbu detí s epilepsiou alebo pacientov s poruchou funkcie pečene) nezodpovedá celým tabletám, podá sa dávka, ktorá zodpovedá nižšiemu počtu celých tabliet.

Opätovné začatie liečby

Lekári majú posúdiť potrebu zvyšovania udržiavacej dávky, pri opätovnom začatí liečby MEDOTRIGINOM u pacientov, ktorí prerušili užívanie MEDOTRIGINU z akéhokoľvek dôvodu, pretože riziko závažnej vyrážky je spojené s vysokými počiatočnými dávkami a s prekročením odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu (pozri časť 4.4). Čím je časový odstup od predchádzajúcej dávky väčší, tým dôkladnejšie zváženie sa musí venovať zvyšovaniu udržiavacej dávky. Keď časový odstup od prerušenia podávania lamotrigínu presahuje päť polčasov (pozri časť 5.2), MEDOTRIGIN sa zvyčajne má zvyšovať na udržiavaciu dávku podľa príslušnej schémy.

Liečbu MEDOTRIGINOM sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.

Epilepsia

Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých a dospievajúcich vo veku 13 a viac rokov (Tabuľka 1) a pre deti a dospievajúcich vo veku od 2 do 12 rokov (Tabuľka 2) sú uvedené nižšie. Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).

Keď sa súbežne podávané AE vysadia alebo keď sa iné AE/lieky pridajú k liečebným režimom obsahujúcim lamotrigín, má sa vziať do úvahy, aký vplyv to môže mať na farmakokinetiku lamotrigínu (pozri časť 4.5).

Tabuľka 1: Dospelí a dospievajúci vo veku 13 a viac rokov ‑ odporúčaný režim liečby epilepsie

Režim liečby	1. a 2. týždeň	3. a 4. týždeň	Zvyčajná udržiavacia dávka
Monoterapia:	25 mg/deň (jedenkrát denne)	50 mg/deň (jedenkrát denne)	100–200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 50–100 mg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede Niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 500 mg/deň
Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu ‑ pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky	12,5 mg/deň (podávaných ako 25 mg každý druhý deň)	25 mg/deň (jedenkrát denne)	100–200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 25–50 mg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede.
Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidónom rifampicínom lopinavirom/ritonavirom	50 mg/deň (jedenkrát denne)	100 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok)	200–400 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 100 mg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede Niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede 700 mg/deň
Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu	25 mg/deň (jedenkrát denne)	50 mg/deň (jedenkrát denne)	100–200 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 50–100 mg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.

Tabuľka 2: Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov ‑ odporúčaný režim liečby epilepsie (celková denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti/deň)

Režim liečby	1. a 2. týždeň	3. a 4. týždeň	Zvyčajná udržiavacia dávka
Monoterapia záchvatov typu absencie:	0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	0,6 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	1–10 mg/kg/deň, aj keď niektorí pacienti vyžadujú na dosiahnutie požadovanej odpovede vyššie dávky (do 15 mg/kg/deň) (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 0,6 mg/kg/deň raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede
Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu ‑ pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky	0,15 mg/kg/deň* (jedenkrát denne)	0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne)	1–5 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 0,3 mg/kg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň
Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Tento dávkovací režim sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidónom rifampicínom lopinavirom/ritonavirom	0,6 mg/kg/deň (rozdelených do dvoch dávok)	1,2 mg/kg/deň (rozdelených do dvoch dávok)	5–15 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 1,2 mg/kg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 400 mg/deň
Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu	0,3 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	0,6 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	1–10 mg/kg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok) Potrebnú udržiavaciu dávku možno dosiahnuť zvyšovaním dávky najviac o 0,6 mg/kg raz za jeden až dva týždne až do dosiahnutia optimálnej odpovede a do maximálnej udržiavacej dávky 200 mg/deň
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.
*Pokiaľ je vypočítaná denná dávka u pacientov užívajúcich valproát 1 mg a viac, ale menej ako 2 mg, tiež je možné použiť inú dostupnú formu lamotrigínu 2 mg užívanou v prvých dvoch týždňoch každý druhý deň. Pokiaľ je vypočítaná denná dávka u pacientov užívajúcich valproát menší ako 1 mg, MEDOTRIGIN sa nemá podávať.

Aby sa zaistilo udržanie terapeutickej dávky, je nutné sledovať telesnú hmotnosť dieťaťa a pri výskyte zmien telesnej hmotnosti dávku prehodnotiť. Je pravdepodobné, že pacienti vo veku od dvoch do šiestich rokov budú vyžadovať udržiavaciu dávku pri hornej hranici odporúčaného dávkovania.

Keď sa pri prídavnej liečbe dosiahne kontrola epilepsie, súbežne podávané AE sa môžu vysadiť a pacienti môžu pokračovať v monoterapii MEDOTRIGINOM.

Deti mladšie ako 2 roky

K dispozícii sú obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti lamotrigínu ako prídavnej terapie parciálnych záchvatov u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov (pozri časť 4.4). Nie sú k dispozícii žiadne údaje u detí mladších ako 1 mesiac. MEDOTRIGIN sa preto neodporúča užívať u detí mladších ako 2 roky. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie o liečbe, pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2.

Bipolárna porucha

Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých vo veku 18 a viac rokov sú uvedené nižšie v tabuľkách. Prechodný režim obsahuje zvyšovanie dávky lamotrigínu na udržiavaciu stabilizačnú dávku počas šiestich týždňov (Tabuľka 3), po ktorej sa môže prerušiť podávanie iných psychotropných liekov a/alebo AE, ak je to klinicky indikované (Tabuľka 4). Úpravy dávky po pridaní iných psychotropných liekov a/alebo AE sú taktiež poskytnuté nižšie (Tabuľka 5). Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).

Tabuľka 3: Dospelí vo veku 18 a viac rokov ‑ odporúčané zvyšovanie dávky až do udržiavacej celkovej dennej stabilizačnej dávky pri liečbe bipolárnej poruchy

Režim liečby	1. a 2. týždeň	3. a 4. týždeň	5. týždeň	Cieľová stabilizačná dávka (6. týždeň)*
Monoterapia s lamotrigínom ALEBO prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s inými liekmi, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu	25 mg/deň (jedenkrát denne)	50 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	100 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	200 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok). V klinických štúdiách boli použité dávky v rozsahu 100–400 mg/deň
Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu ‑ pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť s valproátom bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky	12,5 mg/deň (podávaných ako 25 mg každý druhý deň)	25 mg/deň (jedenkrát denne)	50 mg/deň (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok)	100 mg/deň ‑ zvyčajná cieľová dávka na dosiahnutie optimálnej odpovede (jedenkrát denne alebo rozdelených do dvoch dávok). Môže sa použiť maximálna dávka 200 mg/deň, a to v závislosti od klinickej odpovede
Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť bez valproátu, ale s: fenytoínom karbamazepínom fenobarbitalom primidónom rifampicínom lopinavirom/ritonavirom	50 mg/deň (jedenkrát denne)	100 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok)	200 mg/deň (rozdelených do dvoch dávok)	300 mg/deň v 6. týždni, podľa potreby zvýšených na zvyčajnú cieľovú dávku 400 mg/deň v 7. týždni, aby sa dosiahla optimálna odpoveď (rozdelených do dvoch dávok)
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť zvyšovanie dávky, ktoré je odporúčané pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.

* Cieľová stabilizačná dávka sa bude meniť v závislosti od klinickej odpovede

Tabuľka 4: Dospelí vo veku 18 a viac rokov ‑ udržiavacia stabilizačná celková denná dávka po vysadení súbežne podávaných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy

Po dosiahnutí cieľovej dennej udržiavacej stabilizačnej dávky sa môžu iné lieky vysadiť, ako je uvedené nižšie.

Režim liečby	Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred vysadením iných liekov)	1. týždeň (počínajúc vysadením iných liekov)	2. týždeň	Od 3. týždňa*
Vysadenie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu ‑ pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu:
Po vysadení valproátu zdvojnásobte stabilizačnú dávku, nezvyšujte dávku o viac ako 100 mg/týždeň	100 mg/deň	200 mg/deň	Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň) (rozdelených do dvoch dávok)
	200 mg/deň	300 mg/deň	400 mg/deň	Udržiavajte túto dávku (400 mg/deň)
Vysadenie induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu:
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po vysadení: fenytoínu karbamazepínu fenobarbitalu primidónu rifampicínu lopinaviru/ritonaviru	400 mg/deň	400 mg/deň	300 mg/deň	200 mg/deň
	300 mg/deň	300 mg/deň	225 mg/deň	150 mg/deň
	200 mg/deň	200 mg/deň	150 mg/deň	100 mg/deň
Vysadenie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po vysadení iných liekov, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu	Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozdelených do dvoch dávok) (rozsah dávok 100–400 mg/deň)
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.

* Dávka môže byť podľa potreby zvýšená na 400 mg/deň

Tabuľka 5: Dospelí vo veku 18 a viac rokov ‑ úprava dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy

Nie sú klinické skúsenosti s upravovaním dennej dávky lamotrigínu po pridaní iných liekov. Na základe štúdií skúmajúcich interakcie s inými liekmi sa však môže odporúčať nasledovné:

Režim liečby	Súčasná stabilizačná dávka lamotrigínu (pred pridaním iných liekov)	1. týždeň (počínajúc pridaním iných liekov)	2. týždeň	Od 3. týždňa
Pridanie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu ‑ pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu:
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní valproátu bez ohľadu na ďalšie súbežne podávané lieky	200 mg/deň	100 mg/deň	Udržiavajte túto dávku (100 mg/deň)
	300 mg/deň	150 mg/deň	Udržiavajte túto dávku (150 mg/deň)
	400 mg/deň	200 mg/deň	Udržiavajte túto dávku (200 mg/deň)
Pridanie induktorov glukuronidácie lamotrigínu u pacientov, ktorí NEUŽÍVAJÚ valproát (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu:
Táto dávkovacia schéma sa má použiť pri liečbe bez valproátu po pridaní: fenytoínu karbamazepínu fenobarbitalu primidónu rifampicínu lopinaviru/ritonaviru	200 mg/deň	200 mg/deň	300 mg/deň	400 mg/deň
	150 mg/deň	150 mg/deň	225 mg/deň	300 mg/deň
	100 mg/deň	100 mg/deň	150 mg/deň	200 mg/deň
Pridanie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu lamotrigínu (pozri časť 4.5):
Táto dávkovacia schéma sa má použiť po pridaní iných liekov, ktoré významne neinhibujú ani neindukujú glukuronidáciu lamotrigínu	Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozsah dávok 100–400 mg/deň)
U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s valproátom.

Vysadenie MEDOTRIGINU u pacientov s bipolárnou poruchou

V klinických štúdiách nenastalo žiadne zvýšenie vo výskyte, závažnosti ani type nežiaducich reakcií po náhlom ukončení podávania lamotrigínu oproti placebu. Pacienti preto môžu ukončiť užívanie MEDOTRIGINU bez postupnej redukcie dávky.

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov

MEDOTRIGIN sa neodporúča užívať u detí mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).

Všeobecné odporúčania pre dávkovanie MEDOTRIGINU u osobitných skupín pacientov

Ženy užívajúce hormonálne kontraceptíva

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 µg/150 µg) zvyšuje klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu. Po titrácii môžu byť potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Počas týždňa inaktívnej liečby (týždňa bez antikoncepčných tabliet) sa pozorovalo dvojnásobné zvýšenie hladín lamotrigínu. Nie je možné vylúčiť nežiaduce účinky súvisiace s dávkou. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).

Nasadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až dvojnásobne (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa, aby sa v období od nasadenia hormonálnej antikoncepcie dávka lamotrigínu zvyšovala o 50 až 100 mg/deň raz za týždeň, podľa individuálnej klinickej odpovede. Odporúčané zvyšovanie dávky sa nemá prekračovať, pokiaľ klinická odpoveď nepodporuje väčšie zvýšenia. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po nasadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. V prípade potreby sa má dávka upraviť. U žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3. týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).

Vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Vo väčšine prípadov bude potrebné znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až o 50 % (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa postupné znižovanie dennej dávky lamotrigínu o 50–100 mg raz za týždeň (najviac o 25 % celkovej dennej dávky týždenne) počas obdobia 3 týždňov, pokiaľ to klinická odpoveď nevyžaduje inak. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po vysadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. U žien, ktoré chcú ukončiť užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3. týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Vzorky na stanovenie hladín lamotrigínu po trvalom vysadení antikoncepčných tabliet sa nemajú odoberať počas prvého týždňa po vysadení antikoncepčných tabliet.

Nasadenie lamotrigínu u pacientok, ktoré už užívajú hormonálnu antikoncepciu

Zvyšovanie dávky sa má riadiť zvyčajným odporúčaným dávkovaním uvedeným v tabuľkách.

Nasadenie a vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a UŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie lamotrigínu

Úprava odporúčanej udržiavacej dávky lamotrigínu nemusí byť potrebná.

Užívanie s atazanavirom/ritonavirom

Pokiaľ sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe atazanavirom/ritonavirom, nie je potrebná žiadna úprava odporúčaného postupného zvyšovania dávky lamotrigínu. U pacientov, ktorí už dostávajú zdržovaciu dávku lamotrigínu a neužívajú induktory glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť, pokiaľ sa k liečbe pridáva atazanavir/ritonavir, alebo znížiť pokiaľ sa atazanavir/ritonavir vysadzuje. Pred a v priebehu 2 týždňov po zahájení alebo ukončení liečby atazanavirom/ritonavirom je treba uskutočniť kontroly hladiny lamotrigínu v plazme, aby bolo možné sledovať, či nie je nutné dávku lamotrigínu upraviť (pozri časť 4.5)

Užívanie s lopinavirom/ritonavirom

Pokiaľ sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe lopinavirom/ritonavirom, nie je potrebná žiadna úprava odporúčaného postupného zvyšovania dávky lamotrigínu. U pacientov, ktorí už dostávajú zdržovaciu dávku lamotrigínu a neužívajú induktory glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť pokiaľ sa k liečbe pridáva lopinavir/ritonavir, alebo znížiť, pokiaľ sa lopinavir/ritonavir vysadzuje. Pred a v priebehu 2 týždňov po zahájení alebo ukončení liečby lopinavirom/ritonavirom je potrebné uskutočniť kontroly hladiny lamotrigínu v plazme, aby bolo možné sledovať, či nie je potrebné dávku lamotrigínu upraviť (pozri časť 4.5.)

Starší pacienti (nad 65 rokov)

Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania mimo odporúčanej schémy. Farmakokinetika lamotrigínu v tejto vekovej skupine sa významne neodlišuje od mladšej dospelej populácie.

Porucha funkcie pečene

Počiatočné dávky, zvyšovanie a udržiavanie dávok sa vo všeobecnosti má zredukovať na približne 50 % u pacientov so stredne ťažkou (stupeň B Childovej-Pughovej klasifikácie) a 75 % u pacientov s ťažkou (stupeň C Childovej‑Pughovej klasifikácie) poruchou funkcie pečene. Zvyšovanie a udržiavanie dávok sa má upraviť podľa klinickej odpovede.

Porucha funkcie obličiek

Opatrnosť sa vyžaduje pri podávaní MEDOTRIGINU u pacientov s renálnym zlyhaním. U pacientov s konečným štádiom renálneho zlyhania majú počiatočné dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne podávaných liekov; u pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené udržiavacie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Kožná vyrážka

Boli hlásené nežiaduce kožné reakcie, ktoré sa zvyčajne objavili v priebehu prvých ôsmich týždňov po začatí liečby lamotrigínom. Väčšina vyrážok má mierny a krátkodobý priebeh, hlásené boli však taktiež závažné vyrážky, ktoré vyžadovali hospitalizáciu a prerušenie užívania lamotrigínu. Tieto zahŕňali potenciálne život ohrozujúce vyrážky, ako sú Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8).

• V súvislosti s lamotrigínom boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie ako Stevens-Jonsonov syndrom (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN)

• Pacienti by mali byť upozornení na príznaky týchto kožných reakcií a starostlivo sledovaní. Najvyššie riziko vzniku SJS a TEN je v prvých týždňoch liečby.

• Pokiaľ sa objavia známky SJS alebo TEN (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo slizničnými léziami), liečba lamotrigínom by mala byť prerušená.

• Najlepšie výsledky v liečbe SJS a TEN s dosahuje pri včasnej diagnóze a okamžitému vysadeniu akéhokoľvek podozrivého lieku. Včasné vysadenie je spojené s lepšou prognózou.

• Pokiaľ sa u pacienta pri užívaní lamotrigínu vyvinula SJS alebo TEN, liečba lamotrigínom nesmie byť u tohto pacienta už nikdy zahájená.

U dospelých, ktorí sa zúčastnili v štúdiách využívajúcich súčasné odporúčania pre dávkovanie lamotrigínu, je výskyt závažných kožných vyrážok približne 1 na 500 u epileptických pacientov. Približne polovica z týchto prípadov bola hlásená ako Stevensov-Johnsonov syndróm (1 na 1 000). V klinických štúdiách je výskyt závažnej vyrážky u pacientov s bipolárnou poruchou približne 1 na 1 000.

Riziko závažných kožných vyrážok je u detí vyššie ako u dospelých. Dostupné údaje z niekoľkých štúdií naznačujú, že výskyt vyrážok spojených s hospitalizáciou u detí s epilepsiou je v rozsahu od 1 na 300 do 1 na 100.

U detí sa môže počiatočná prítomnosť vyrážky nesprávne považovať za infekciu, lekári preto majú zvážiť možnosť reakcie na liečbu lamotrigínom u detí, u ktorých sa vyvinú príznaky vyrážky a horúčka počas prvých ôsmich týždňov liečby.

Okrem toho sa zdá, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

• s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávkovania (pozri časť 4.2)

• so súbežnou liečbou s valproátom (pozri časť 4.2 ).

Opatrnosť je potrebná aj pri liečbe pacientov s anamnézou alergie alebo vyrážky po použití iných antiepileptikách, keďže frekvencia nezávažnej vyrážky po liečbe lamotrigínom bola u týchto pacientov približne trojnásobne vyššia ako u pacientov bez takejto anamnézy.

Všetci pacienti (dospelí i deti), u ktorých sa objavila kožná vyrážka, musia byť ihneď vyšetrení. Lamotrigín sa musí ihneď vysadiť a nenasadiť znovu, pokiaľ sa jasne nepreukáže, že vyrážka nesúvisí s účinnou látkou. Odporúča sa, aby lamotrigín nebol znova podávaný pacientom, ktorým bolo ukončené podávanie lamotrigínu z dôvodu výskytu vyrážky vzniknutej pri liečbe lamotrigínom, pokiaľ prípadný prínos jednoznačne neprevyšuje možné riziko. Vyrážka bola hlásená tiež ako súčasť pri syndróme precitlivenosti spolu s rôznymi systémovými príznakmi, vrátane horúčky, lymfadenopatie, edému tváre a krvných a pečeňových abnormalít (pozri časť 4.8). Syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a môže, v zriedkavých prípadoch, viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité poznamenať, že skoré znaky hypersenzitivity (napr. horúčka a lymfadenopatia) sa môžu objaviť bez viditeľnej kožnej vyrážky. Je potrebné pacientov poučiť, aby vyhľadali okamžite lekársku pomoc, ak sa objavia tieto znaky alebo príznaky. Ak sa u pacienta prejavia takéto znaky a príznaky, je potrebné ho ihneď vyšetriť a MEDOTRIGIN vysadiť, pokiaľ nebude stanovená iná príčina.

Klinické zhoršenie a riziko samovraždy

Počas liečby antiepileptikami pri rôznych indikáciách boli u niektorých pacientoch hlásené prípady samovražedných predstáv a správania. Metaanalýza randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdii antiepileptík taktiež preukázala mierne zvýšené riziko samovražedných predstav a správania. Mechanizmus vzniku nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u lamotrigínu.

Preto sa pacienti majú sledovať kvôli príznakom samovražedných predstáv a správania a je treba zvážiť vhodnú liečbu. Pacienti (a osoby, ktoré pacientom poskytujú starostlivosť) sa majú upozorniť na to, že musia vyhľadať lekársku pomoc, ak sa objavia príznaky samovražedných predstáv alebo správania.

U pacientov s bipolárnou poruchou môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych symptómov a/alebo k objaveniu sa suicidality bez ohľadu na to, či užívajú alebo neužívajú lieky na bipolárnu poruchu, vrátane MEDOTRIGINU. Pacienti užívajúci MEDOTRIGIN na bipolárnu poruchu sa preto musia starostlivo sledovať kvôli zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a suicidalite, hlavne na začiatku liečby alebo v čase zmien dávky. Niektorí pacienti, ako sú pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými myšlienkami v anamnéze, mladí dospelí a pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, môžu byť vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať.

U pacientov, u ktorých dôjde k zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a/alebo k náhlemu vzniku samovražedných predstáv/správania obzvlášť, keď sú tieto príznaky závažné, vznikli náhle, alebo neboli súčasťou doterajších symptómov pacienta, je potrebné zvážiť zmenu liečebného režimu vrátane možnosti ukončenia podávania prípravku.

Hormonálna antikoncepcia

Vplyv hormonálnej antikoncepcie na účinnosť lamotrigínu

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 µg/150 µg)bolo preukázané zvýšenie klírensu lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám lamotrigínu (pozri časť 4.5). Pokles hladín lamotrigínu bol spojený so stratou kontroly epileptických záchvatov. Po titrácii budú vo väčšine prípadov potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Po vysadení hormonálnej antikoncepcie sa klírens lamotrigínu môže znížiť na polovicu. Zvýšenie koncentrácií lamotrigínu môže byť spojené s nežiaducimi účinkami súvisiacimi s dávkou. Pacientky sa majú kvôli tomuto sledovať.

U žien, ktoré ešte neužívajú induktora glukuronidácie lamotrigínu a užívajú hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (napríklad týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa počas týždňa inaktívnej liečby vyskytnú postupné prechodné vzostupy hladín lamotrigínu (pozri časť 4.2). Zmeny hladín lamotrigínu takéhoto rozsahu môžu byť spojené s nežiaducimi účinkami. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy).

Interakcia medzi inou perorálnou antikoncepciou alebo liekmi hormonálnej substitučnej terapie (HRT) a lamotrigínom nebola skúmaná, aj keď môžu ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu podobným spôsobom.

Vplyv lamotrigínu na účinnosť hormonálnej antikoncepcie

Interakčná štúdia u 16 zdravých dobrovoľníčok ukázala, že keď sa lamotrigín a hormonálna antikoncepcia podávajú v kombinácii (kombinácia etinylestradiolu/levonorgestrelu), dochádza k miernemu vzostupu klírensu levonorgestrelu a zmenám vo FSH a LH v sére (pozri časť 4.5). Vplyv týchto zmien na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy. Nie je však možné vylúčiť možnosť, že tieto zmeny budú u niektorých pacientok užívajúcich hormonálne lieky s lamotrigínom viesť k zníženej účinnosti antikoncepcie. Pacientky musia byť preto poučené o tom, aby okamžite hlásili zmeny v charaktere menštruačného krvácania, t.j. medzimenštruačné krvácanie.

Dihydrofolátreduktáza

Lamotrigín je slabým inhibítorom dihydrofolatreduktázy, takže pri dlhodobej terapii existuje možnosť interferencie s metabolizmom folátov (pozri časť 4.6). Počas sledovanej jednoročnej aplikácie však lamotrigín u ľudí nevyvolal významné zmeny koncentrácie hemoglobínu, priemerného objemu častíc ani koncentrácie folátov v sére alebo v erytrocytoch. Významné zmeny koncentrácie folátov v erytrocytoch lamotrigínu nevyvolal ani počas päť ročnej aplikácie.

Renálne zlyhanie

V štúdiách jednorazovej dávky u jedincov s konečným štádiom renálneho zlyhania sa plazmatické koncentrácie lamotrigínu významne nezmenili. U pacientov s renálnym zlyhaním je potrebné očakávať nahromadenie glukuronidového metabolitu; preto je v liečbe pacientov s renálnym zlyhaním nutná opatrnosť.

Pacienti užívajúci iné lieky obsahujúce lamotrigín

MEDOTRIGIN nie je možné podávať bez odporúčania lekára pacientom liečených iným liekom obsahujúcim lamotrigín.

Pomocné látky

MEDOTRIGIN obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so vzácnymi dedičnými problémami s intoleranciou galaktózy, nedostatkom laktázy laponského typu alebo nedostatočnou absorbciou glukózy a galaktózy by tento prípravok nemajú užívať.

Vývoj u detí

Nie sú k dispozícii údaje o vplyve lamotrigínu na rast, pohlavné dozrievanie a kognitívny, emocionálny a behaviorálny vývoj u detí.

Opatrenia týkajúce sa epilepsie

Tak ako u iných antiepileptík, náhle prerušenie podávania MEDOTRIGINU môže vyprovokovať spontánne epileptické záchvaty. Pokiaľ si znepokojenia ohľadom bezpečnosti (napr. vyrážka) nevyžadujú náhle prerušenie liečby, dávka MEDOTRIGINU sa má postupne znižovať počas obdobia dvoch týždňov.

V literatúre sú uvádza, že závažné konvulzívne záchvaty vrátane status epilepticus môžu viesť k rabdomyolýze, multiorgánovému zlyhaniu a diseminovanej intravaskulárnej koagulácii, niekedy s následkom smrti. Podobné prípady sa vyskytli v súvislosti s použitím lamotrigínu.

Je možné, že namiesto zlepšenia sa spozoruje klinicky významné zhoršenie frekvencie epileptických záchvatov. U pacientov s viac ako jedným typom epileptických záchvatov sa má pozorovaný prínos pre zvládnutie jedného typu epileptických záchvatov zvážiť oproti akémukoľvek pozorovanému zhoršeniu iného typu epileptických záchvatov.

Liečba lamotrigínom môže zhoršiť myoklonické záchvaty.

Údaje poukazujú na to, že odpoveď na liečbu je pri používaní kombinácie s induktormi enzýmov menšia ako pri používaní kombinácie s antiepileptikami, ktoré neindukujú enzýmy. Príčina tohto je neznáma.

U detí, ktoré užívajú lamotrigín na liečbu záchvatov typu absencie sa účinok nemusí udržať u všetkých pacientov.

Opatrenia týkajúce sa bipolárnej poruchy

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov

U detí a mladistvých s veľkou depresiou a inými psychiatrickými poruchami je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedného myslenia a samovražedného správania.

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP-glukuronyltransferázy. Neexistujú dôkazy, že lamotrigín spôsobuje klinicky závažnú indukciu alebo inhibíciu pečeňových oxidačných enzýmov metabolizujúcich lieky a interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450 nie sú pravdepodobné. Lamotrigín môže indukovať svoj vlastný metabolizmus, ale účinok je mierny a závažné klinické následky sú nepravdepodobné.

Tabuľka 6: Účinky ďalších liekov na glukuronidáciu lamotrigínu

Lieky, ktoré významne inhibujú glukuronidáciu lamotrigínu	Lieky, ktoré významne indukujú glukuronidáciu lamotrigínu	Lieky, ktoré nemajú signifikantný inhibičný ani indukčný účinok na glukuronidáciu lamotrigínu
Valproát	Fenytoín	Oxkarbazepín
	Karbamazepín	Felbamát
	Fenobarbital	Gabapentín
	Primidón	Levetiracetam
	Rifampicín	Pregabalín
	Lopinavir/ritonavir	Topiramát
	kombinácie etinylestradiol/levonorgestrel**	Zonisamid
	Atazanavir/ritonavir*	Lítium
		Bupropión
		Olanzapín

*Odporúčanie pre dávkovanie (pozri časť 4.2)

**Iná perorálna antikoncepcia a HRT liečba neboli študované, aj keď môžu mať podobný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu (pozri časti 4. 2 a 4.4)

Interakcie zahŕňajúce antiepileptiká

Valproát, ktorý inhibuje glukuronidáciu lamotrigínu, znižuje metabolizmus lamotrigínu a zvyšuje priemerný polčas lamotrigínu takmer dvojnásobne. U pacientov súbežne liečených valproátom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

Niektoré AE (ako sú fenytoín, karbamazepín, fenobarbital a primidón), ktoré indukujú pečeňové enzýmy metabolizujúce lieky, indukujú glukuronidáciu lamotrigínu a zvyšujú metabolizmus lamotrigínu. U pacientov súbežne liečených fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo primidónom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

Boli hlásené prípady, keď u pacientov užívajúcich karbamazepín, došlo po nasadení lamotrigínu k nežiaducim účinkom na centrálny nervový systém zahŕňajúcim závraty, ataxiu, diplopiu, rozmazané videnie a nauzeu. Tieto nežiaduce účinky zvyčajne vymiznú po znížení dávky karbamazepínu. Podobný účinok bol pozorovaný počas štúdie lamotrigínu a oxkarbazepínu u zdravých dospelých dobrovoľníkov, zníženie dávky sa však neskúmalo.

V literatúre sa uvádzajú údaje o znížených hladinách lamotrigínu, keď sa lamotrigín podával v kombinácii s oxkarbazepínom. V prospektívnej štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov s použitím dávok 200 mg lamotrigínu a 1200 mg oxkarbazepínu však oxkarbazepín nezmenil metabolizmus lamotrigínu a lamotrigín nezmenil metabolizmus oxkarbazepínu. U pacientov, ktorí sú súbežne liečení oxkarbazepínom, sa preto má použiť režim liečby pre lamotrigín používaný v prídavnej terapii bez valproátu a bez induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.2).

V štúdii u zdravých dobrovoľníkov súbežne podávanie felbamátu (1 200 mg dvakrát denne) s lamotrigínom (100 mg dvakrát denne počas 10 dní) zrejme nemalo žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.

Na základe retrospektívnej analýzy plazmatických hladín u pacientov, ktorí užívali lamotrigín s gabapentínom ako aj bez neho, gabapentín zrejme nemení zdanlivý klírens lamotrigínu.

Potenciálne interakcie medzi levetiracetamom a lamotrigínom boli hodnotené pomocou stanovenia sérových koncentrácií oboch liečiv počas placebom kontrolovaných klinických štúdií. Tieto údaje svedčia o tom, že lamotrigín nemá vplyv na farmakokinetiku levetiracetamu, a že levetiracetam nemá vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.

Rovnovážne minimálne plazmatické koncentrácie lamotrigínu neboli ovplyvnené súbežne podaným pregabalínom (200 mg, 3-krát denne). Nezistili sa farmakokinetické interakcie medzi lamotrigínom a pregabalínom.

Podávanie topiramátu neviedlo k zmene plazmatických koncentrácií lamotrigínu. Podávanie lamotrigínu viedlo k 15% zvýšeniu koncentrácií topiramátu.

V štúdii u pacientov s epilepsiou nemalo súbežné podávanie zonisamidu (200 až 400 mg/deň) s lamotrigínom (150 až 500 mg/deň) počas 35 dní významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.

Aj keď boli hlásené zmeny plazmatických koncentrácií iných antiepileptík, kontrolované štúdie nedokázali, že lamotrigín ovplyvňuje plazmatické koncentrácie súbežne podávaných antiepileptík. Dôkazy zo štúdií in vitro ukazujú, že lamotrigín nevytesňuje iné AE z väzby na plazmatické bielkoviny.

Interakcie zahŕňajúce ďalšie psychoaktívne látky

Farmakokinetika lítia po 2 g bezvodého glukonátu litného podávaného 20 zdravým osobám dvakrát denne po dobu šiestich dní nebola zmenená súbežným podávaním lamotrigínu 100 mg/deň.

Opakované perorálne dávky bupropiónu nemali štatisticky významný vplyv na farmakokinetiku jednorazovej dávky lamotrigínu u 12 jedincov a spôsobili len mierne zvýšenie AUC glukuronidu lamotrigínu.

V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov 15 mg olanzapínu znížilo AUC lamotrigínu o približne 24 % a Cmax lamotrigínu o približne 20 %. Takýto účinok olanzapínu na AUC a Cmax sa zvyčajne nepovažuje za klinicky významný. Lamotrigín v dávke 200 mg neovplyvnil farmakokinetiku olanzapínu.

Opakované perorálne dávky lamotrigínu 400 mg denne nemali klinicky významný vplyv na farmakokinetiku jednorazovej 2 mg dávky risperidónu u 14 zdravých dospelých dobrovoľníkov.

Po súbežnom podávaní 2 mg risperidónu s lamotrigínom bola ospalosť hlásená u 12 zo 14 dobrovoľníkov v porovnaní s 1 z 20 dobrovoľníkov, ktorí užívali samotný risperidón a nevyskytla sa u žiadneho z dobrovoľníkov, ktorí užívali samotný lamotrigín.

Štúdie in vitro ukázali, že tvorba primárneho metabolitu lamotrigínu, 2-N-glukuronidu, bola minimálne ovplyvnená inkubáciou s amitriptylínom, bupropiónom, klonazepamom, haloperidolom alebo lorazepamom. Tieto experimenty taktiež poukázali na to, že metabolizmus lamotrigínu pravdepodobne nebude inhibovaný klozapínom, fluoxetínom, fenelzínom, risperidónom, sertralínom alebo trazadónom. Štúdia metabolizmu bufuralolu s použitím mikrózomu ľudskej pečene navyše poukázala na to, že lamotrigín zrejme neznižuje klírens liekov, ktoré sú metabolizované predovšetkým prostredníctvom CYP2D6.

Interakcie zahŕňajúce hormonálnu antikoncepciu

Vplyv hormonálnej antikoncepcie na farmakokinetiku lamotrigínu

V štúdii u 16 dobrovoľníčok podávanie spolu s 30 µg etinylestradiolu/150 µg levonorgestrelu v kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablete spôsobilo približne dvojnásobný vzostup klírensu lamotrigínu, čo viedlo k približne 52% zníženiu AUC lamotrigínu a 39% zníženiu Cmax lamotrigínu. Sérové koncentrácie lamotrigínu sa počas týždňa inaktívnej liečby (zahŕňajúcej týždeň bez antikoncepčných tabliet) postupne zvýšili, pričom koncentrácie pred podaním dávky na konci týždňa inaktívnej liečby boli v priemere dvojnásobne vyššie ako počas súbežnej liečby (pozri časť 4.4). Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu zakladajúce sa výhradne na používaní hormonálnej antikoncepcie, ale vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť alebo znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu po nasadení alebo vysadení hormonálnej antikoncepcie (pozri časť 4.2).

Vplyv lamotrigínu na farmakokinetiku hormonálnej antikoncepcie

V štúdii u 16 dobrovoľníčok nemala 300 mg dávka lamotrigínu v rovnovážnom stave žiadny vplyv na farmakokinetiku etinylestradiolovej zložky kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablety. Bol pozorovaný mierny vzostup perorálneho klírensu levonorgestrelovej zložky, ktorý viedol k priemernému 19% zníženiu AUC levonorgestrelu a 12% zníženiu Cmax levonorgestrelu. Meranie FSH, LH a estradiolu v sére počas štúdie poukázalo na istú stratu supresie hormonálnej aktivity vaječníkov u niektorých žien, aj keď meranie progesterónu v sére poukázalo na to, že u žiadnej zo 16 žien sa nevyskytli hormonálne známky ovulácie. Vplyv mierneho vzostupu klírensu levonorgestrelu a zmien vo FSH a LH v sére na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy (pozri časť 4.4). Vplyv dávok lamotrigínu iných ako 300 mg/deň nebol skúmaný a štúdie s inými ženskými hormonálnymi liekmi sa neuskutočnili.

Interakcie zahŕňajúce ďalšie lieky

V štúdii u 10 mužských dobrovoľníkov podávanie rifampicínu zvýšilo klírens lamotrigínu a znížilo polčas lamotrigínu v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov zodpovedných za glukuronidáciu. U pacientov súbežne liečených rifampicínom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

V štúdii u zdravých dobrovoľníkov podávanie lopinaviru/ritonaviru znížilo plazmatické koncentrácie lamotrigínu približne na polovicu, pravdepodobne v dôsledku indukcie glukuronidácie. U pacientov súbežne liečených lopinavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

V štúdii u zdravých dobrovoľníkov podávanie atazanaviru/ritonaviru (300 mg/100 mg) počas 9 dní znížilo AUC a Cmax lamotrigínu (jednotlivá dávka 100 mg) v priemere o 32 % resp. 6 %. U pacientov súbežne liečených atazanavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

Všeobecné riziko spojené s antiepileptikami

Ženám vo fertilnom veku sa musí poskytnúť odborná rada. Keď žena plánuje otehotnieť, potreba liečby AE sa musí prehodnotiť. U žien liečených na epilepsiu je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby AE, to pretože môže viesť k relapsu záchvatov, ktoré môžu mať závažné následky pre ženu aj pre plod.

Riziko vrodených malformácií je zvýšené na dvojnásobok až trojnásobok u potomkov matiek liečených antiepileptikami v porovnaní s očakávaným výskytom vo všeobecnej populácii, ktorý je približne 3 %. Najčastejšie hlásené defekty sú rázštep pery, kardiovaskulárne malformácie a defekty nervovej trubice. Liečba viacerými antiepileptikami sa spája s vyšším rizikom kongenitálnych malformácií ako monoterapia, a preto sa má vždy, keď je to možné, použiť monoterapia.

Riziko spojené s lamotrigínom

Gravidita

Údaje z niekoľkých prospektívnych registrov tehotných získané po uvedení lieku na trh zdokumentovali výsledky približne 2 000 žien vystavených monoterapii lamotrigínom počas prvého trimestra gravidity. Celkove tieto dáta nenaznačujú podstatné zvýšenie rizika výskytu malformácií, avšak údaje sú zatiaľ nedostatočné k tomu, aby vylúčili mierne riziko ráštepových vád tváre. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Ak sa liečba lamotrigínom počas gravidity považuje za nevyhnutnú, odporúča sa najnižšia možná terapeutická dávka.

Lamotrigín má mierny inhibičný účinok na reduktázu kyseliny dihydrolistovej, a preto by mohol teoreticky viesť k zvýšenému riziku embryofetálneho poškodenia tým, že znižuje hladiny kyseliny listovej (pozri časť 4.4). Môže sa zvážiť príjem kyseliny listovej, keď sa plánuje gravidita a počas skorej gravidity.

Fyziologické zmeny počas gravidity môžu ovplyvniť hladiny lamotrigínu a/alebo jeho terapeutický účinok. Počas gravidity boli hlásené znížené plazmatické hladiny lamotrigínu a potenciálne riziko straty kontroly epileptických záchvatov. Po pôrode sa môžu hladiny lamotrigínu rýchlo zvýšiť, dôsledkom čoho je riziko nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou, preto by sérové hladiny lamotrigínu mali byť sledované pred, v priebehu a po období tehotenstva, taktiež v krátkom období po pôrode. V prípade potreby sa má dávka upraviť tak, aby sa koncentrácia lamotrigínu v sére udržala na rovnakej úrovni ako pred graviditou, alebo sa má upraviť podľa klinickej odpovede. Okrem toho sa po pôrode majú sledovať nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.

Laktácia

Údaje svedčia o tom, že lamotrigín prechádza do materského mlieka vo veľmi variabilných koncentráciách čo má za následok celkové hladiny lamotrigínu u dojčiat odpovedajúce až približne 50 % hodnôt dosiahnutých u matky. U niektorých dojčených detí preto môžu koncentrácie lamotrigínu dosiahnuť hodnoty, pri ktorých sa už objavujú farmakologické účinky. U niektorých dojčených detí, ktoré boli vystavené lamotrigínu, neboli pozorované žiadne farmakologické účinky.

Možný prínos dojčenia má prevyšovať možné riziko nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú u dojčiat. Ak sa žena rozhodne dojčiť počas liečby lamotrigínom, dojča sa má sledovať kvôli nežiaducim účinkom.

Fertilita

Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením lamotrigínu (pozri časť 5.3).

Pretože odpoveď na liečbu antiepileptikami je individuálna, pacienti užívajúci MEDOTRIGIN sa majú poradiť s lekárom o špecifikách vedenia vozidiel a epilepsie.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Dve štúdie na dobrovoľníkoch ukázali, že účinok lamotrigínu na jemnú motorickú koordináciu, pohyby očí, pohybovú istotu a subjektívne sedatívne účinky sa nelíšil od placeba. V klinických štúdiách s lamotrigínom boli hlásené nežiaduce reakcie neurologického rázu ako závraty a diplopia. Z tohto dôvodu majú pacienti pred vedením vozidiel a obsluhou strojov posúdiť, aký účinok na nich má liečba MEDOTRIGINOM.

Nežiaduce účinky boli rozdelené osobitne pre epilepsiu a bipolárnu poruchu podľa súčasne dostupných dát. Pre úplný pohľad na bezpečnostný profil lamotrigínu treba však vziať do úvahy obidve skupiny.

Epilepsia

Triedy orgánových systémov	Veľmi časté (1/10)	Časté (1/100 až <1/10)	Menej časté (1/1000 až <1/100)	Zriedkavé (1/10000 až < 1/1000)	Veľmi zriedkavé (<1/10000)	Frekvencia nie je známa (nie je možné z dostupných údajov určiť)
Poruchy krvi a lymfatického systému					hematologické abnormality* zahŕňajúce neutropéniu, leukopéniu, anémiu, trombocytopéniu, pancytopéniu, aplastickú anémiu, agranulocytózu	lymfadenopatia
Poruchy imunitného systému					syndróm precitlivenosti** (zahŕňajúci také symptómy ako horúčku, lymfadenopatiu, opuch tváre, abnormality krvi a pečene, diseminovanú intravaskulárnu koaguláciu, multiorgánové zlyhanie).
Psychické poruchy		agresivita, podráždenosť			zmätenosť, halucinácie, tiky
Poruchy nervového systému	Počas klinických štúdií pri monoterapii
	bolesť hlavy	ospalosť, závraty, tremor, insomnia	ataxia	nystagmus
	Iné klinické skúsenosti
	ospalosť, ataxia, závraty, bolesť hlavy	nystagmus, tremor, insomnia			agitovanosť, motorický nepokoj, pohybové ťažkosti, zhoršenie Parkinsonovej choroby***, extrapyramídové sympómy, choreoatetóza, zvýšenie frekvencie epileptických záchvatov	aseptická meningitída
Poruchy oka	Počas klinických štúdii pri monoterapii
			diplopia, rozmazané videnie
	Počas iné klinických skúsenosti
				konjunktivi-tída
Poruchy gastrointestinál-neho traktu	Počas klinických štúdii pri monoterapii
		nauzea, dávenie, hnačka
	Počas iných klinických skúseností
	nauzea, dávenie	hnačka
Poruchy pečene a žlčových ciest					zlyhanie pečene, hepatálna dysfunkcia, zvýšené hodnoty pečeňových testov ****
Poruchy kože a podkožného tkaniva	kožné exantémy*****				závažné nežiaduce kožné reakcie (SCARs), bol hlásený Stevens-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.4)
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva					reakcie podobné lupusu
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		únava

* Abnormálne hematologické nálezy a lymfadenopatia môžu byť spojené so syndrómom precitlivenosti (pozri Poruchy imunitného systému**)

** Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, charakterizovaného premenlivým obrazom systémových príznakov zahrňujúcich horúčku lymfadenopatiu, opuch tváre a abnormality krvi a pečene. Tento syndróm môže byť najrôznejšej klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie lamotrigínu, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.

*** Vyskytli sa hlásenia, že lamotrigín môže zhoršiť parkinsonovské symptómy u pacientov, u ktorých Parkinsonova choroba existovala skôr a takisto ojedinelé hlásenia o extrapyramídových účinkoch a choreoatetóze u pacientov s touto diagnózou.

**** Hepatálna dysfunkcia sa zvyčajne vyskytuje v súvislosti s reakciami z precitlivenosti, ale boli hlásené aj jednotlivé prípady bez zjavných znakov precitlivenosti.

***** V dvojito zaslepených klinických štúdiách overujúcich prídavnú liečbu u dospelých sa kožné vyrážky vyskytli až u 10 % pacientov, ktorí užívali lamotrigín a u 5 % pacientov, ktorí užívali placebo. Kožné vyrážky viedli k prerušeniu liečby lamotrigínom u 2 % pacientov. Vyrážka, zvyčajne makulopapulózneho charakteru, sa obvykle objavila do ôsmich týždňov od začiatku liečby a po vysadení liečby lamotrigínom sa stav upravil (pozri časť 4.4).

Boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky zahŕňajúce Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (Lyellov syndróm). Aj keď u väčšiny pacientov nastane po vysadení liečby lamotrigínom uzdravenie, u niektorých pacientov môže dôjsť k tvorbe ireverzibilných jaziev a vyskytli sa aj zriedkavé prípady úmrtí (pozri časť 4.4).

Zdá sa, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

• s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)

• so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).

Vyrážka sa vyskytla aj ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne kombinácie celkových príznakov (pozri Poruchy imunitného systému**).

Bipolárna porucha

Pre úplný obraz schémy nežiaducich účinkov je potrebné vziať do úvahy tiež nežiaduce účinky uvedené v časti pre epilepsiu.

Počas klinických štúdií u bipolárnej poruchy boli hlásené tieto nežiaduce účinky:

Triedy orgánových systémov	Veľmi časté (1/10)	Časté (1/100 až <1/10)	Menej časté (1/1000 až <1/100)	Zriedkavé (1/10000 až < 1/1000)	Veľmi zriedkavé (<1/10000)	Frekvencia nie je známa (nie je možné z dostupných údajov určiť)
Poruchy nervového systému	Bolesť hlavy	agitovanosť, ospalosť, závraty
Poruchy gastrointestinálneho traktu		sucho v ústach
Poruchy kože a podkožného tkaniva	kožné vyrážky*				závažné nežiaduce kožné reakcie (SCARs), bol hlásený Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.4)
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		artralgia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		bolesť, bolesť chrbta

* Pri zvážení všetkých štúdií s lamotrigínom zaoberajúcich sa bipolárnou poruchou (kontrolovaných a nekontrolovaných) sa kožná vyrážka vyskytla u 12 % pacientov užívajúcich lamotrigín. Zatiaľ čo v kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s bipolárnou poruchou sa kožná vyrážka vyskytla u 8 % pacientov užívajúcich lamotrigín a u 6 % pacientov užívajúcich placebo

Symptómy a príznaky

Bolo hlásené akútne užitie dávok 10–20krát väčších ako je maximálna terapeutická dávka. Predávkovanie vyvolalo symptómy, ako sú nystagmus, ataxia, zhoršenie vedomia a kóma.

Liečba

V prípade predávkovania sa má pacient hospitalizovať a nasadiť primeraná podporná liečba. Ak je to indikované má sa vykonať liečba zameraná na zníženie absorpcie lieku (podanie aktívneho uhlia), O ďalších krokoch je treba sa rozhodnúť podľa klinického stavu. S hemodialýzou ako liečbou predávkovania neexistujú žiadne skúsenosti. U šiestich dobrovoľníkoch s renálnym zlyhaním, ktorí boli dialyzovaní počas štyroch hodín, sa odstránilo z tela 20 % lamotrigínu (pozri časť 5.2).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

   1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antiepileptiká, ATC kód: N03AX09

Mechanizmus účinku:

Výsledky z farmakodynamických štúdií svedčia o tom, že lamotrigín je na použití a na napätí závislý blokátor napäťovo riadených sodíkových kanálov. Inhibuje pretrvávajúce opakované výboje neurónov a inhibuje uvoľňovanie glutamátu (neurotransmitera, ktorý má kľúčovú úlohu pri vzniku epileptických záchvatov). Tieto účinky pravdepodobne prispievajú k antikonvulzívnym vlastnostiam lamotrigínu.

Mechanizmy, ktorými lamotrigín vykazuje terapeutický účinok pri bipolárnej poruche však nie sú objasnené, aj keď pravdepodobne je dôležitá interakcia s napäťovo riadenými sodíkovými kanálmi.

Farmakodynamické účinky

V testoch, ktoré hodnotia účinok liekov na centrálny nervový systém, sa výsledky po podaní 240 mg lamotrigínu zdravým dobrovoľníkom nelíšili od placeba, zatiaľ čo podanie 1 000 mg fenytoínu a 10 mg diazepamu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a vyvolalo subjektívne sedatívne účinky.

V inej štúdii podanie jednorazovej perorálnej 600 mg dávky karbamazepínu významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit rovnováhy a zvýšilo tepovú frekvenciu, zatiaľ čo výsledky po podaní 150 mg a 300 mg lamotrigínu sa nelíšili od placeba.

Klinická účinnosť a bezpečnosť u detí vo veku od 1 do 24 mesiacov

Účinnosť a bezpečnosť prídavnej terapie parciálnych záchvatov u pacientov vo veku od 1 do 24 mesiacov bola hodnotená v malej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii overujúcej predčasné ukončenie liečby. Liečba sa začala u 177 jedincov so schémou titrácie dávky podobnou ako u detí vo veku od 2 do 12 rokov. Vzhľadom na to, že 2 mg tablety lamotrigínu sú najnižšou dostupnou silou, štandardná schéma dávkovania bola v niektorých prípadoch počas fázy titrácie dávky upravená (napríklad sa podávala 2 mg tableta každý druhý deň, keď bola vypočítaná dávka nižšia ako 2 mg). Sérové hladiny sa merali na konci 2. týždňa titrácie a následná dávka sa buď znížila, alebo sa nezvýšila, ak koncentrácia prekračovala 0,41 µg/ml, čo je v danom čase očakávaná koncentrácia u dospelých. Na konci 2. týždňa bolo u niektorých pacientov potrebné znížiť dávku až o 90 %. Tridsiati ôsmi pacienti odpovedajúci na liečbu (> 40% zníženie frekvencie epileptických záchvatov) boli náhodne priradení buď do skupiny s placebom, alebo do skupiny, ktorá pokračovala v liečbe lamotrigínom. Podiel jedincov so zlyhaním liečby bol 84 % (16/19 jedincov) v skupine s placebom a 58 % (11/19 jedincov) v skupine s lamotrigínom. Rozdiel nebol štatisticky významný: 26,3 %, 65 % Interval spoľahlivosti (IS): -2,6 % <> 50,2 %, p=0,07.

Celkovo bolo 256 jedincov vo veku od 1 do 24 mesiacov vystavených pôsobeniu lamotrigínu v rozsahu dávky od 1 do 15 mg/kg/deň počas 72 týždňov. Bezpečnostný profil lamotrigínu u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov bol podobný ako u starších detí, s výnimkou klinicky významného zhoršenia epileptických záchvatov (>=50 %), ktoré bolo hlásené častejšie u detí mladších ako 2 roky (26 %) v porovnaní so staršími deťmi (14 %).

Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Lennoxovom‑Gastautovom syndróme

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o monoterapii kŕčov súvisiacich s Lennoxovým‑Gastautovým syndrómom.

Klinická účinnosť v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou

Účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu bola hodnotená v dvoch štúdiách.

Štúdia SCAB2003 bola multicentrická, dvojito zaslepená, double-dummy, placebom a lítiom kontrolovaná, randomizovaná, s pevne stanovenou dávkou lamotrigínu hodnotiaca dlhodobú prevenciu relapsov a rekurencie výskytu depresií a/alebo výskytu prejavov mánie u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu veľkej depresie. Po stabilizovaní s použitím monoterapie alebo prídavnej liečby lamotrigínom boli pacienti náhodne priradení do jednej z piatich liečebných skupín: lamotrigín (50, 200, 400 mg/deň), lítium (sérové hladiny od 0,8 do 1,1 mmol/l) alebo placebo, po dobu maximálne 76 týždňov (18 mesiacov). Primárny cieľový ukazovateľ bol „Čas na intervenciu do epizódy zmeny nálady (TIME)“, pričom intervenciou bola ďalšia farmakoterapia alebo elektrokonvulzívna liečba (ECT). Štúdia SCAB2006 mala podobné usporiadanie ako štúdia SCAB2003, ale od štúdie SCAB2003 sa líšila v tom, že hodnotila flexibilnú dávku lamotrigínu (100 až 400 mg/deň) a zahŕňala pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu mánie. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 7.

Tabuľka 7: Súhrn výsledkov zo štúdií skúmajúcich účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu

„Podiel“ pacientov bez epizódy zmeny nálady v 76. týždni
	Štúdia SCAB2003 Bipolárna porucha I. typu			Štúdia SCAB2006 Bipolárna porucha I. typu
Kritéria pre zaradenie do štúdie	Epizóda veľkej depresie			Epizóda veľkej mánie
	Lamotrigín	Lítium	Placebo	Lamotrigín	Lítium	Placebo
Bez intervencie	0,22	0,21	0,12	0,17	0,24	0,04
p‑hodnota Log rank testu	0,004	0,006	-	0,023	0,006	-
Bez depresie	0,51	0,46	0,41	0,82	0,71	0,40
p‑hodnota Log rank testu	0,047	0,209	-	0,015	0,167	-
Bez mánie	0,70	0,86	0,67	0,53	0,64	0,37
p‑hodnota Log rank testu	0,339	0,026	-	0,280	0,006	-

V podporných analýzach času do prvej depresívnej epizódy a času do prvej manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy mali pacienti liečení lamotrigínom dlhšie časové obdobie do prvej depresívnej epizódy ako pacienti užívajúci placebo a liečebný rozdiel týkajúci sa času do manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy nebol štatisticky významný.

Účinnosť lamotrigínu v kombinácii so stabilizátormi nálady nebola dostatočne sledovaná.

Analýza suicidality

Výskyt samovražedných predstáv a správania bol hodnotený v súhrnnej analýze placebom kontrolovaných klinických skúšok s lamotrigínom zahŕňajúcich celkovo 6467 pacientov z mnohých indikáciách.

V štúdiách na podskupine s bipolárnou poruchou bola miera prípadov početne, ale nie je významne štatisticky vyššia pre lamotrigín (29/1212 [2,4 %]) v porovnaní s placebom (19/1054 [1,8 %]). V súhrnnej analýze psychiatrických indikácií, prípady boli častejšie v prvom mesiaci liečby u pacientov užívajúcich lamotrigín. Poruchy správania boli častejšie u mužov.

V štúdiách na podskupine s epilepsiou sa nevyskytli žiadne štatisticky významné rozdiely v miere výskytu prípadov medzi lamotrigínom a placebom. Hoci počet samovražedných predstáv a behaviorálnych udalostí bol príliš nízky (6/1073 [0,6 %] u lamotrigínu a 2/805 [0,3 %] u placeba) aby bolo možné konečné porovnanie liečebných skupín, relatívna miera hlásená u lamotrigínu z tejto analýzy je v súlade s hlásenými účinkami pre triedu antiepileptík (pozri časť 4.4).

Štúdia vplyvu lamotrigínu na vedenie srdcových vzruchov

Štúdia u zdravých dospelých dobrovoľníkov hodnotila vplyv opakovaných dávok lamotrigínu (do 400 mg/deň) na vedenie srdcových vzruchov, ktorý sa hodnotil prostredníctvom 12-zvodového EKG. Nezistil sa klinicky významný vplyv lamotrigínu na QT interval v porovnaní s placebom.

Absorpcia

Lamotrigín sa rýchlo a úplne absorbuje z čreva a nepodlieha významnej metabolizácii pri prvom prechodu pečeňou. Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosahuje do približne 2,5 hodiny po perorálnom podaní. Vyskytujú Čas do dosiahnutia maximálnej koncentrácie sa mierne predlžuje pri podaní po jedle, ale rozsah absorpcie zostáva nezmenený Maximálne koncentrácie v rovnovážnom stave vykazujú značnú interindividuálnu variabilitu, ale u jednotlivca sú koncentrácie zriedkavo premenlivé.

Distribúcia

Väzba na plazmatické bielkoviny je asi 55 %, toxicita spôsobená vytesnením z tejto väzby je veľmi nepravdepodobná.

Distribučný objem je 0,92 až 1,22 l/kg.

Metabolizmus

Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP‑glukuronyltransferázy.

Lamotrigín mierne indukuje svoj vlastný metabolizmus v závislosti na dávkovaní. Neexistuje však žiadny dôkaz, že by lamotrigín ovplyvňoval farmakokinetiku iných antiepileptík a údaje ukazujú o tom, že pravdepodobne nedochádza k interakcii medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450.

Eliminácia

U zdravých jedincov je zdanlivý plazmatický klírens približne 30 ml/min. Klírens lamotrigínu je predovšetkým metabolický, s následným vylučovaním glukuronidovaných metabolitov do moču. Do moču sa vylúči menej ako 10 % nezmenenej látky. Asi iba 2 % látok súvisiacich s lamotrigínom sa vylúčia stolicou. Klírens a polčas nie sú závislé od dávky. U zdravých jedincov sa zdanlivý plazmatický polčas odhaduje na približne 33 hodín (rozsah 14 až 103 hodín). V štúdii u jedincov s Gilbertovým syndrómom bol priemerný zdanlivý klírens znížený o 32 % v porovnaní s hodnotou klírensu u zdravých jedincov, ale bol v rozsahu hodnôt pozorovaných vo všeobecnej populácii.

Polčas lamotrigínu významne ovplyvňujú súbežne podávané lieky. Pri podávaní spolu s liekmi indukujúcimi glukuronidáciu, ako sú karbamazepín alebo fenytoín, sa priemerný polčas skracuje približne na 14 hodín a pri súbežnom podávaní samotného valproátu sa predĺži v priemere na približne 70 hodín (pozri časť4.2).

Linearita

Farmakokinetika lamotrigínu je lineárna do 450 mg dávky, čo je najvyššia skúmaná jednorazová dávka.

Osobitné skupiny pacientov

Deti

U detí je klírens prepočítaný na telesnú hmotnosť vyšší ako u dospelých, pričom jeho najvyššie hodnoty sa zistili u detí mladších ako 5 rokov. U detí je polčas lamotrigínu zvyčajne kratší ako u dospelých, pričom pri podávaní spolu s liekmi indukujúcimi enzýmy, ako sú karbamazepín, fenytoín, má priemernú hodnotu približne 7 hodín a pri súbežnom podávaní samotného valproátu sa jeho priemerná hodnota zvýši na 45 až 50 hodín (pozri časť 4.2).

Deti vo veku od 2 do 26 mesiacov

U 143 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov, s telesnou hmotnosťou 3 až 16 kg, bol klírens znížený v porovnaní so staršími deťmi s rovnakou telesnou hmotnosťou, keď užívali podobné perorálne dávky na kg telesnej hmotnosti ako deti staršie ako 2 roky. Priemerný polčas bol odhadnutý na 23 hodín u detí mladších ako 26 mesiacov liečených liekmi indukujúcimi enzýmy, 136 hodín pri súbežnej liečbe valproátom a 38 hodín u jedincov liečených bez induktorov/inhibítorov enzýmov. Interindividuálna variabilita perorálneho klírensu bola v skupine pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov vysoká (47 %). Predpokladané sérové koncentrácie u detí vo veku od 2 do 26 mesiacov boli zvyčajne v rovnakom rozsahu hodnôt ako u starších detí, aj keď u niektorých detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 10 kg sa pravdepodobne zistia vyššie hodnoty C_max.

Starší pacienti

Výsledky z farmakokinetickej analýzy populácie, vrátane mladších i starších pacientov s epilepsiou, ktorí sa zúčastnili v rovnakých štúdiách, indikovali, že klírens lamotrigínu nie je klinicky významne ovplyvnený. Po jednorazových dávkach sa predpokladaný klírens znížil o 12 % z 35 ml/min u 20 ročných na 31 ml/min u 70 ročných. Zníženie po 48 týždňoch liečby bolo 10 % z 41 na 37 ml/min u mladších i starších pacientov. Navyše, farmakokinetika lamotrigínu bola skúmaná u 12 zdravých starších osôb po podaní 150 mg jednorazovej dávke. Priemerný klírens u starších pacientov (0,39 ml/min/kg) bol v rozsahu priemerného klírensu (0,31–0,65 ml/min/kg), ktorý sa získal v deviatich štúdiách na iných než starších pacientoch po jednorazových dávkach od30 do 450 mg.

Porucha funkcie obličiek

Dvanástim dobrovoľníkom s chronickým renálnym zlyhaním a šiestim ďalším osobám podstupujúcim hemodialýzu bola podaná jednorazová dávka 100 mg lamotrigínu. Priemerný klírens bol 0,42 ml/min/kg (chronické renálne zlyhanie), 0,33 ml/min/kg (medzi hemodialýzou) a 1,57 ml/min/kg (počas hemodialýzy) v porovnaní s 0,58 ml/min/kg u zdravých dobrovoľníkov. Priemerný plazmatický polčas bol 42,9 hodiny (chronické renálne zlyhanie), 57,4 hodiny (medzi hemodialýzou) a 13,0 hodín (počas hemodialýzy) v porovnaní s 26,2 hodiny u zdravých dobrovoľníkov. V priemere približne 20 % (rozsah = 5,6 až 35,1) z množstva lamotrigínu prítomného v tele sa vylúčilo počas 4‑hodinovej hemodialýzy. V tejto skupine pacientov majú počiatočné dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne užívaných liekov; u pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené udržiavacie dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

Porucha funkcie pečene

Farmakokinetická štúdia s jednorazovou dávkou bola vykonaná u 24 jedincoch s rôznym stupňom poruchy funkcie pečene a u 12 zdravými dobrovoľníkmi slúžiacich ako kontrola. Stredné hodnoty klírensu lamotrigínu boli 0,31, 0,24 a 0,10 ml/min/kg u pacientov s poruchou funkcie pečene stupňa A, B a C (klasifikácia Child-Pugh), v porovnaní s 0,34 ml/min/kg u zdravých kontrolných osôb. Úvodné vzostupné a udržiavacie dávky by všeobecne mali byť znížené u pacientov so stredne závažným až závažným poškodením pečene. Polčas (pozri časť 4.2).

Predklinické údaje na základe štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

V štúdiách reprodukčnej a vývojovej toxicity na hlodavcoch a králikoch sa pri hladinách expozície nižších alebo podobných ako je očakávaná klinická expozícia nepozorovali žiadne teratogénne účinky, okrem zníženej hmotnosti plodu a spomalenej osifikácie skeletu. Keďže nebolo možné skúmať vyššie hladiny expozície, vzhľadom na ich závažné toxické účinky na samice, teratogénny potenciál lamotrigínu nebol charakterizovaný pri expozícii prevyšujúcej klinickú expozíciu.

U potkanov bola pozorovaná zvýšená fetálna ako aj postnatálna mortalita, keď sa lamotrigín podával počas neskorej fázy gestácie a počas skorej fázy postnatálneho obdobia. Tieto účinky boli pozorované pri očakávanej klinickej expozícii.

U juvenilných potkanov sa pri expozíciách približne dvojnásobne vyšších ako sú terapeutické expozície u dospelých ľudí pozoroval vplyv na učenie v Bielovom bludisku, mierne oneskorenie v oddelení žaluďa a predkožky a otvorení vagíny a pokles prírastku postnatálnej telesnej hmotnosti u zvierat F1 generácie.

Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením lamotrigínu. Lamotrigín znížil hladiny kyseliny listovej u potkaních plodov. Predpokladá sa, že nedostatok kyseliny listovej je spojený so zvýšeným rizikom vrodených malformácií tak u zvierat, ako aj u ľudí.

Lamotrigín vyvolal dávkovo‑závislú inhibíciu u koncového hERG kanálu u ľudských embryonálnych obličkových bunkách. Hodnota IC50 bola približne deväťnásobne vyššia ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. Lamotrigín u zvierat nevyvolal predĺženie QT intervalu, a to pri expozíciách približne až dvojnásobne vyšších ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. V klinickej štúdii nemal lamotrigín klinicky významný vplyv na QT interval u zdravých dospelých dobrovoľníkov (pozri časť 5.1).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

   1. Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, povidón, magnéziumstearát, oxid železitý (E172).

Neaplikovateľné.

3 roky

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

PVC/Al blistrové balenie

Veľkosť balenia:

25 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

50 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

100 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

200 mg 20, 30, 50 alebo 100 tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd., Constantinoupoleos Str. 1-10, 3011 Limassol, Cyprus

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

MEDOTRIGIN 25 mg: 21/0410/07-S

MEDOTRIGIN 50 mg: 21/0411/07-S

MEDOTRIGIN 100 mg: 21/0412/07-S

MEDOTRIGIN 200 mg: 21/0413/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 12.11.2007

Dátum posledného predĺženia: 09.06.2011 (bez časového obmedzenia)

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2012