Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/03489

Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2010/03488

Písomná informácia pre používateľOV

Melipramin 25 mg

Filmom obalené tablety

Imipramín (ako hydrochlorid)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívaťVáš liek.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

• Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný, alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácií pre používateľov:

1. Čo je Melipramin a na čo sa používa

2. Skôr ako užijete Melipramin

3. Ako užívať Melipramin

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Melipramin

6. Ďalšie informácie

1. Čo je Melipramin a na čo sa používa

Melipramin je liek s účinkom na centrálny nervový systém. Liek sa používa na liečbu všetkých foriem depresie (veľká depresia, depresívna fáza bipolárnych porúch, atypická depresia a depresívne stavy) a panickej poruchy. U detí sa liek používa na prechodnú, doplnkovú liečbu nočného pomočovania, ak sa môže vylúčiť organický pôvod.

2. Skôr ako užijete Melipramin

Tablety Melipraminneužívajte, ak:

• ste precitlivený/á (alergický) na imipramín (účinná látka lieku) alebo na ktorúkoľvek inú zložku lieku alebo na ktorékoľvek antidepresívum rovnakej farmakologickej skupiny (dibenzoazepínové deriváty);

• užívate liek na zlepšenie nálady typu inhibítora MAO (monoaminooxidázy);

• ak ste nedávno prekonali srdcový záchvat (infarkt myokardu), máte poruchy vedenia vzruchu alebo nepravidelnú činnosť srdca (arytmiu);

• máte príliš dobrú náladu (v manickej fáze Vášho ochorenia);

• máte závažné obličkové a/alebo pečeňové poškodenie;

• máte problémy s močením spojené so zadržiavaním moču;

• máte glaukóm s ostrým uhlom (poruchy oka);

• ste tehotná alebo dojčíte;

• Melipramín sa nemá podávať deťom mladším ako 6 rokov

Buďte zvlášť opatrný/á pri užívaní Melipraminu:

Buďte zvlášť opatrný/á pri užívaní tohto lieku v nasledovných prípadoch a okamžite oznámte svojmu lekárovi, ak sa čokoľvek z nasledovného týka Vás:

● máte ochorenie pečene a/alebo obličiek, nakoľko vylučovanie účinnej látky Melipraminu môže byť spomalené a účinok bude intenzívnejší;

● máte v súčasnej dobe srdcovocievne ochorenie, alebo ste mali srdcovocievne ochorenie v minulosti, v týchto prípadoch sa odporúča častejšia kontrola lekárom;

● ste diabetik, nakoľko hladiny cukru v krvi sa môžu meniť počas liečby Melipraminom apreto sa odporúča častejšia kontrola cukru v krvi na začiatku a na konci liečby a takisto, v čase keď sa mení dávka;

● ste epileptik, nakoľko účinná látka lieku môže zvýšiť frekvenciu kŕčov a môže vyvolať epileptický záchvat;

● okrem depresie trpíte iným psychiatrickým alebo psychickým ochorením, nakoľko Melipramin môže ovplyvniť príznaky týchto ochorení;

● máte zväčšenú prostatu, glaukóm, alebo ťažkú zápchu, nakoľko liečba Melipraminom môže zvýšiť ich závažnosť;

● používatekontaktné šošovky, nakoľko znížená tvorba sĺz môže viesť k poškodeniu epitelu rohovky;

● máte nádor nadobličky, nakoľko liek môže vyvolať hypertenznú krízu (náhle zvýšenie tlaku krvi);

● máte zvýšenú činnosť štítnej žľazy, alebo užívate lieky na štítnu žľazu, v týchto prípadoch si to vyžaduje prísny lekársky dohľad, pretože vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť častejšie a môžu byť intenzívnejšie.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať sebapoškodzujúce alebo

samovražedné myšlienky.Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku užívania

antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale

niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:

• ste už mali v minulosti sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.

• ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte svojho lekára alebo navštívte okamžite nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľov. Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila Vaša depresia aleboúzkosť, alebo ich trápia zmeny vo Vašom správaní.

Užívanie iných liekov

Prosím, uvedomte si, že vzájomné ovplyvnenie sa môže objaviť aj v kombinácii s liekmi, ktoré ste užívali pred nedávnom a aj s tými, ktoré budete užívať v blízkej budúcnosti. Informujte svojho lekára alebo lekárnika, ak užívate alebo ste nedávno užívali akékoľvek iné lieky, hoci aj tie, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. Taktiež informujte lekára, keď chcete začať užívať akýkoľvek nový liek (najmä taký, ktorý ovplyvňuje centrálny nervový systém) počas liečby Melipraminom alebo počas 1 mesiaca po skončení užívania Melipraminu.

Nikdy neužívajte Melipramin v kombinácii s:

● Antidepresívami typu inhibítorov monoaminoxidázy (MAO) (napr. lieky s obsahom selegilínu alebo moklobemidu), pretože účinky a vedľajšie účinky týchto dvoch typov liekov môžu stúpnuť na toxickú úroveň (náhly vzostup tlaku krvi - hypertenzná kríza, horúčka, epileptický záchvat, delírium, kóma). Z bezpečnostných dôvodov sa liečba imipramínom nesmie začať skôr ako 3 týždne po ukončení liečby inhibítormi MAO (s výnimkou moklobemidu, reverzibilného inhibítora MAO, kde je dostatočná prestávka 24 hodín). Obdobie troch týždňov bez liekov sa takisto musí dodržať, keď sa pacient prestavuje z imipramínu na inhibítor MAO.

Melipramin sa má užívať opatrne (pod starostlivým lekárskym dohľadom) v kombinácii s:

Je dôležité, aby ste informovali svojho lekára ak užívate iné lieky s účinkom na centrálny nervový systém (napr. sedatíva – lieky na upokojenie, antidepresíva, lieky na liečbu psychiatrických ochorení, antiepileptiká, antiparkinsoniká), antikoagulanciá – lieky, ktoré znižujú náchylnosť krvi vytvárať zrazeniny, antidiabetiká, lieky s účinkom na kardiovaskulárny systém (antiarytmiká, srdcové glykozidy, antihypertenzíva – lieky na vysoký tlak krvi, epinefrín – látka, ktorá zvyšuje tlak krvi), antacída – lieky, ktoré znižujú kyslosť v žalúdku, perorálne kontraceptíva – lieky, ktoré zabraňujú otehotneniu, estrogény – ženské pohlavné hormóny, lieky na štítnu žľazu, lieky proti alergii. V týchto prípadoch je potrebný starostlivý lekársky dohľad a niekedy je potrebná aj úprava dávky.

Užívanie Melipramínu s jedlom a nápojmi

Je zakázané konzumovať alkoholické nápoje počas liečby imipramínom.

Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Predklinické štúdie nepreukázali, že imipramín, účinná látka Melipraminu, má akýkoľvek embryotoxický účinok (poškodenie plodu).

Pretože sa v niektorých prípadoch u ľudí našiel možný vzťah medzi liečbou antidepresívami z tejto skupiny a poškodením plodu, užívanie týchto liekov je počas tehotenstva vylúčené.

Dojčenie

Imipramín sa vylučuje do materského mlieka. Nakoľko neexistujú dostatočné údaje o bezpečnosti melipraminu, užívanie lieku je vylúčené počas obdobia dojčenia.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Užívanie Melipraminu predpokladá zvýšené riziko nehôd, preto na začiatku liečby je zakázané vedenie vozidiel a obsluha strojov. Neskôr, rozsah a doba trvania zákazu sa musí stanoviť lekárom individuálne.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Melipraminu filmom obalených tabliet

Liek obsahuje 110,5 mliečneho cukru laktózy. Ak viete o Vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so svojim lekárom ešte pred začiatkom liečby.

3. Ako užívať Melipramin

Dávku, spôsob podávania a dĺžku liečby určí Váš lekár. Liek sa vydáva len na lekársky predpis.

Dávkovanie sa stanoví individuálne, v závislosti od typu ochorenia a pacienta.

Depresia

Ak lekár nepredpísal ináč, zvyčajná začiatočná dávka je 1-3-krát 25 mg denne, ktorá sa môže postupne zvyšovať podľa pokynov lekára na 150-200 mg dennej dávky (alebo na 300 mg vo výnimočných prípadoch a v podmienkach hospitalizácie).

Podobne, ako je to aj u iných antidepresív, trvá najmenej 2 až 4 týždne (prípadne 6 až 8 týždňov) kým sa dosiahne požadovaný liečebný účinok. Zvyčajná udržiavacia dávka je 50-100 mg denne. Liečba udržiavacou dávkou musí trvať minimálne 6 mesiacov.

Pacienti vo veku nad 60 rokov alebo vo veku menej ako 18 rokov:

Tieto vekové skupiny môžu mimoriadne citlivo reagovať na vyššie uvedené dávky, preto sa liečba musí začať najnižšou možnou dávkou. Začiatočná dávka sa môže postupne zvyšovať na 50-75 mg denne. Odporúča sa dosiahnuť optimálnu dávku počas obdobia 10 dní a udržiavať túto dávku do konca liečby.

Panické poruchy:

Pretože táto skupina pacientov je mimoriadne citlivá na vedľajšie účinky lieku, liečba sa musí začať najnižšou možnou dávkou. Prechodnému zvýšeniu úzkosti na začiatku liečby antidepresívami sa dá predchádzať alebo liečiť benzodiazepínmi (liekmi na liečenie úzkosti), ktoré sa môžu postupne vysadiť súčasne so zlepšovaním príznakov úzkosti. Dávka Melipraminu sa môže postupne zvyšovať na 75-100 mg denne (alebo výnimočne na 200 mg). Liečba musí trvať najmenej 6 mesiacov.

Deti:

Liek sa môže podávať len vo veku nad 6 rokov a výlučne na prechodnú, doplnkovú liečbu nočného pomočovaniaa po vylúčení organickej poruchy.Liek sa užíva výlučne tak ako predpísal lekár na základe veku a hmotnosti dieťaťa. U detí denná dávka nikdy nesmie presiahnuť 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti.Denná dávka sa má podať, pokiaľ možno v jednej dávke, po večeri pred spaním. Ak sa nočné pomočovanie objavuje v skorých večerných hodinách, odporúča sa podať dennú dávku v dvoch dávkach, jednu popoludní a jednu pred spaním. Trvanie liečby nesmie byť dlhšie ako 3 mesiace. V závislosti od stavu pacienta udržiavacia dávka sa môže znižovať.

Bezpečnostné opatrenia počas liečby Melipraminom

● Kvôli možnosti zvýšeného rizika porúch srdcového rytmu a poklesu tlaku krvi počas celkovej anestézie, anesteziológ musí byť informovaný o liečbe Melipraminom pred chirurgickým zákrokom.

● Pri dlhodobej liečbe tricyklickými antidepresívami (imipramín, amitriptylín, protiadén) sa zaznamenal zvýšený výskyt zubných kazov, preto sa vyžaduje pravidelná kontrola chrupu.

● Melipramin zvyšuje citlivosť na svetlo, preto sa počas liečby treba vyhýbať slneniu.

● U náchylných a/alebo starších pacientov môže imipramín spôsobiť poruchu poznávania, ktorá sa normalizuje niekoľko dní po ukončení liečby.

● Aby sa zabránilo vzniku alebo aby sa rozlíšili možné vedľajšie účinky od nežiaducich reakcií odporúča sa sledovaťkrvný tlak a laboratórne parametre: pečeňové funkcie, diferenciálny krvný obraz a EKGpred a počas liečby v pravidelných intervaloch.

Poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom ak máte pocit, že účinok Melipraminu je príliš silný alebo príliš slabý.

Ak ste užili viac tabliet Melipraminu ako ste mali

Ihneď zavolajte svojmu lekárovi.

Príznaky predávkovania: závrat, ospalosť, otupenosť, kóma, vôľou neovládateľné pohyby, nepokoj, prehnané reflexy, stuhnutie svalov, kŕče, pokles tlaku krvi, rýchla činnosť srdca, poruchy srdcového rytmu, poruchy srdcového vedenia, zlyhanie srdca, sťažené dýchanie, modrofialové sfarbenie kože a slizníc - cyanóza, vracanie, horúčka, potenie, rozšírenie zreníc, pokles alebo chýbanie močenia a vo veľmi zriedkavých prípadoch zastavenie srdca.

Pri akomkoľvek podozrení na predávkovanie Melipraminom musí byť pacient prevezený do nemocnice a musí byť sledovaný najmenej 72 hodín. Pretože účinky lieku môžu oddialiť vyprázdňovanie žalúdka (na 12 hodín a dlhšie), kým príde pohotovosť je dôležité pokúsiť sa vyprázdniť žalúdok čím skôr vyvolaním vracania, ak je pacient pri vedomí. Je zakázané vyvolať vracanie u pacientov v bezvedomí, silno otupených a majúcich epileptický záchvat.

Ak ste zabudli užiť jednu alebo viac dávok

Ak ste zabudli užiť Melipramin vo zvyčajnom čase, neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili zabudnutú dávku. Užite chýbajúcu dávku iba ak ste v dostatočnom časovom odstupe pred nasledujúcou dávkou, inak Vám hrozí riziko predávkovania.

Ukončenie liečby Melipraminom

Neukončujte užívanie lieku svojvoľne.

Na konci liečby sa Melipramin musí vysadzovať postupným znižovaním dávky, pretože náhle prerušenie liečby môže vyvolať príznaky z vysadenia (pocit na vracanie, bolesti hlavy, nevoľnosť, nepokoj, úzkosť, poruchy spánku, poruchy srdcového rytmu, extrapyramídové symptómy), hlavne u detí.

3. Možné vedľajšie účinky

Tak ako iné lieky, aj Melipramin môže spôsobovať vedľajšie účinky. Vedľajšie účinky vyskytujúce sa počas užívania lieku sú zvyčajne mierne, prechodné, samovoľne sa upravia počas liečby a nevyžadujú prerušenie liečby.

Okamžite ukončite užívanie Melipraminu a zavolajte svojmu lekárovi alebo choďte na pohotovosť do najbližšej nemocnice, ak zaznamenáte niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:

● opuch rúk, nôh, pier, úst alebo hrdla, spôsobujúci ťažkosti s prehĺtaním a dýchaním.

● odpadnutie alebo pocit na odpadnutie.

Toto sú veľmi vážne, hoci veľmi zriedkavé vedľajšie účinky. Ak sa ktorýkoľvek z nich objaví, môžete mať vážnu alergickú reakciu na Melipramin.

● Žihľavka:

Žihľavka môže byť taktiež znakom veľmi zriedkavej alergickej reakcie. Okamžite prestaňte užívať liek a poraďte sa so svojim lekárom o ďalšej liečbe. Aby ste sa vyhli prípadným závažným následkom, spojte sa so svojim lekárom okamžite, ak je kožný výsev ťažký a objavuje sa na celom tele.

Výskyt vyššie uvedených (mimoriadne) vážnych vedľajších účinkov je veľmi nízky.

Zavolajte svojmu lekárovi alebo choďte na pohotovosť do najbližšej nemocnice, ak zaznamenáte niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:

● Agresia, náhle vzniknutá ťažká dezorientácia, zmätenosť, halucinácie, neobyčajne dobrá nálada, poruchy pohybu, poruchy reči, epileptické záchvaty, svalové kŕče, porucha pocitov, rýchla a/alebo nepravidelná činnosť srdca, bodkovité krvácanie na koži a sliznici, zastavenie pohybu čriev, horúčka bez známej príčiny.

Tieto vážne vedľajšie účinky sú zriedkavé.

Aj keď nasledujúce vedľajšie účinky sú mierne, poraďte sa so svojim lekárom, ak zistíte niektorý s nasledovných vedľajších účinkov.

● Časté: tras, rýchly pulz, klinicky bezvýznamné zmeny na EKG, ospalosť, pokles tlaku krvi pri postavení sa, sucho v ústach, potenie, zápcha, rozmazané videnie, poruchy akomodácie oka, návaly tepla, zvýšenie telesnej hmotnosti.

● Menej časté: únavnosť, ospalosť, nepokoj, zhoršujúca sa úzkosť, poruchy spánku, bolesti hlavy, závrat, búšenie srdca, ťažkosti s močením, pocit na vracanie, vracanie, strata chuti do jedla, zvýšenie pečeňových testov, pokles libida (pohlavnej túžby) a potencie, hučanie v ušiach.

● Zriedkavé: zmeny v EEG, slabosť, zvýšená teplota tela, zvýšený tlak krvi, zlyhanie srdca, zúženie ciev v končatinách, rozšírené zrenice, zápal sliznice ústnej dutiny, rany na jazyku, brušné ťažkosti, miestny alebo celkový opuch, zvýšená citlivosť na svetlo, svrbenie, strata vlasov, zväčšenie prsníkov, výtok mlieka, zvýšená alebo znížená hladina cukru v krvi, úbytok telesnej hmotnosti, zmeny krvotvorby.

U pacientov užívajúcich tento typ lieku bolo pozorované zvýšené riziko zlomenín kostí.

Je možné, že sa u Vás neobjaví žiadny z vyššie spomenutých vedľajších účinkov.

Ak zaznamenáte vedľajšie účinky, ktoré nie sú spomenuté vyššie, oznámte to svojmu lekárovi.

3. Uchovávanie Melipraminu

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky na uchovávanie.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte po dátume exspirácie uvedenom na obale. Dátum exspirácie platí pre posledný deň

v mesiaci.

Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

6. Ďalšie informácie

Čo obsahujú tablety Melipramin

Liečivo: 25 mg imipramíniumchloridu v každej filmom obalenej tablete.

Pomocné látky: magnéziumstearát, povidón XL10, mastenec, povidón K25, monohydrát laktózy (110,5 mg), hypromelóza, červený oxid železitý (E172), dimetikón.

Vzhľad Melipraminu a obsah balenia

Vzhľad:červenohnedé, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety.

Balenie:50 filmom obalených tabliet v hnedej sklenenej liekovke s bielym PE uzáverom, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

EGIS Pharmaceuticals PLC,

1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.

Maďarsko

Výrobca

EGIS PHARMACEUTICALS PLC

9900 Körmend, Mátyás király út 65.

MAĎARSKO

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v októbri 2010.

Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/03489

Príloha č. 1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2010/03488

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Melipramin 25 mg

Filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Liečivo:

25 mg imipramíniumchloridu v každej filmom obalenej tablete

Pomocné látky:

Každá filmom obalená tableta Melipraminu obsahuje 110,5 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Popis: červenohnedé okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety

4. KLINICKÉ ÚDAJE

• Všetky formy depresie (s úzkosťou alebo bez úzkosti): závažná depresia, depresívna fáza bipolárnych porúch, atypická depresia a depresívne stavy.

• Panická porucha.

• Enuresis nocturna u detí (vo veku nad 6 rokov; na prechodnú adjuvantnú liečbu, ak sa môže vylúčiť organický pôvod).

Denná dávka a dávkovanie sa musia stanoviť individuálne v závislosti od charakteru a závažnosti symptómov. Podobne, ako je to aj u iných antidepresív, trvá najmenej 2 až 4 týždne (prípadne 6 až 8 týždňov) kým sa dosiahne požadovaný terapeutický efekt. Liečba sa musí začať nízkymi dávkami, ktoré sa majú postupne zvyšovať, aby sa našla najnižšia účinná a udržiavacia dávka. Titrovanie dávky na dosiahnutie účinnej dávky si vyžaduje zvláštnu pozornosť u starších pacientov a u pacientov mladších ako 18 rokov.

Depresia

Ambulantná liečba, 18-60 roční pacienti:

Zvyčajná začiatočná dávka je 1-3 x 25 mg denne, ktorá sa môže postupne zvyšovať na

150-200 mg dennej dávky na konci prvého týždňa liečby. Zvyčajná udržiavacia dávka je 50-100 mg denne.

Hospitalizovaní, 18-60 roční pacienti:

V podmienkach hospitalizácie – zvlášť v závažných prípadoch – začiatočná dávka je 75 mg denne, ktorá sa môže zvyšovať o 25 mg denne na 200 mg denne (alebo na 300 mg vo výnimočných prípadoch).

Pacienti vo veku nad 60 rokov alebo vo veku menej ako 18 rokov:

Tieto vekové skupiny môžu rýchlo odpovedať na vyššie uvedené dávky, preto sa liečba musí začať najnižšou možnou dávkou. Začiatočná dávka sa môže postupne zvyšovať na 50-75 mg denne. Odporúča sa dosiahnuť optimálnu dávku počas obdobia 10 dní a udržiavať túto dávku do konca liečby.

Panické poruchy:

Pretože táto skupina pacientov je precitlivená na nežiaduce účinky lieku, liečba sa musí začať najnižšou možnou dávkou. Prechodnému zvýšeniu úzkosti na začiatku liečby antidepresívami sa dá predchádzať alebo liečiť benzodiazepínmi, ktoré sa môžu postupne vysadiť súčasne so zlepšovaním symptómov úzkosti. Dávka Melipraminu sa môže postupne zvyšovať na 75-100 mg denne (alebo výnimočne na 200 mg). Liečba musí trvať minimálne 6 mesiacov. Na konci liečby sa odporúča postupné vysadzovanie Melipraminu.

Deti:

Liek sa môže podávať len vo veku nad 6 rokov a výlučne na prechodnú, adjuvantnú liečbu enuresis nocturnaa po vylúčení organickej poruchy.

Odporúčané dávky sú:

Vek 6-8 rokov (telesná hmotnosť 20-25 kg): 25 mg denne

Vek 9-12 rokov (telesná hmotnosť 20-35 kg): 25-50 mg denne

Vek nad 12 rokov a telesná hmotnosť viac ako 35 kg: 50-75 mg denne

Vyššie než odporúčané dávky sú odôvodnené len ak sa nedosiahne uspokojivá odpoveď po týždni liečby nižšími dávkami.

U detí denná dávka nikdy nesmie presiahnuť 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti.

Odporúča sa užívať najnižšie dávky vo vyššie uvedenom dávkovacom rozpätí. Denná dávka sa má prednostne podať, pokiaľ možno v jednej dávke, po večeri pred spaním. Ak sa enuresis nocturna objavuje v skorých večerných hodinách, odporúča sa podať dennú dávku v dvoch dávkach, jednu popoludní a jednu pred spaním. Trvanie liečby nesmie byť dlhšie ako 3 mesiace. V závislosti od zmien v klinickom obraze, udržiavacia dávka sa môže znižovať. Na konci liečby sa Melipramin musí vysadzovať postupne.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku alebo na iné tricyklické antidepresíva dibenzoazepínovej skupiny.

• Liečba inhibítormi MAO (pozri časť 4.5).

• Nedávno prekonaný infarkt myokardu v anamnéze. Poruchy vedenia vzruchu. Srdcová arytmia.

• Manické stavy.

• Závažné obličkové a/alebo pečeňové poškodenie.

• Retencia moču.

• Glaukóm s ostrým uhlom.

• Vek pod 6 rokov.

• Gravidita a laktácia (pozri časť 4.6).

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na ktoré je Melipramin predpísaný, môžu byť takisto spojené so zvýšeným rizikom udalostí spojených so samovraždou. Naviac môžu byť tieto stavy komorbidné so závažnou depresívnou poruchou. Pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami je potrebné dodržiavať také isté osobitné opatrenia ako pri liečbe pacientov so závažnou depresívnou poruchou.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom-kontrolovaných klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Terapeutický účinok sa nemôže očakávať skôr ako po 2-4 týždňoch liečby. Podobne, ako aj u iných antidepresív, neskorý nástup terapeutického účinku predpokladá, že pacientov sklon k samovražde nie je okamžite zmiernený, preto pacient potrebuje starostlivý lekársky dohľad pokiaľ sa nedosiahne významné zlepšenie.

Liečba udržiavacou dávkou musí pokračovať najmenej 6 mesiacov. Liečba imipramínom sa musí ukončiť postupne, hlavne u detí, pretože náhle prerušenie môže zvýrazniť symptómy z vysadenia (nauzea, bolesti hlavy, nevoľnosť, nepokoj, úzkosť, poruchy spánku, arytmie, extrapyramídové symptómy).

V prípade bipolárnej depresie, imipramín môže vyprovokovať mániu. Liek sa nesmie používať počas manických epizód.

Podobne, ako iné tricyklické antidepresíva, imipramín znižuje prah kŕčov, preto epileptici a pacienti so spazmofíliou a epilepsiou v anamnéze vyžadujú prísny lekársky dohľad a zodpovedajúcu antikonvulzívnu liečbu (pozri tiež časť 4.5 fenytoín, induktory enzýmov).

Liečba Melipraminom zvyšuje riziko elektrokonvulzívnej liečby, preto sa počas elektrokonvulzívnej liečby neodporúča.

Ako paradoxná reakcia, sa môže počas prvých dní liečby zintenzívniť úzkosť u panických pacientov liečených tricyklickými antidepresívami. Zvýšená úzkosť sa zvyčajne spontánne stratí o 1 až 2 týždne, ale v prípade nutnosti môže byť liečená derivátmi benzodiazepínov (pozri časť 4.2).

U psychotických pacientov sa môže na začiatku liečby tricyklickými antidepresívami objaviť zvýšený nepokoj, úzkosť a agitovanosť.

Pre anticholinergný účinok, užívanie imipramínu vyžaduje starostlivú lekársku kontrolu v prípadoch glaukómu, hypertrofie prostaty a závažnej obstipácie, pretože liečba môže zvýšiť závažnosť týchto prejavov. Znížená tvorba sĺz a nahromadenie mukózneho sekrétu môže viesť k poškodeniu epitelu rohovky u pacientov používajúcich kontaktné šošovky.

V prípade ischemickej choroby srdca, hepatálnych a renálnych porúch a diabetes mellitus (zmeny hladín cukru v krvi) sa imipramín musí podávať opatrne.

Liečba pacientov s tumormi nadobličiek (feochromocytóm alebo neuroblastóm) vyžaduje špeciálnu pozornosť, pretože imipramín môže vyvolať hypertenznú krízu.

Liečba pacientov s hypertyreózou a tých, ktorí užívajú lieky na štítnu žľazu, si vyžaduje prísny lekársky dohľad kvôli riziku nežiaducich účinkov na myokard.

Kvôli možnosti zvýšeného rizika arytmie a hypotenzie počas celkovej anestézie, anesteziológ musí byť informovaný o liečbe imipramínom pred chirurgickým zákrokom.

V ojedinelých prípadoch liečby imipramínom boli hlásené eozinofília, leukopénia, agranulocytóza, trombocytopénia a purpura, preto sa musí pravidelne sledovať krvný obraz.

Pri dlhodobej liečbe imipramínom sa zaznamenal zvýšený výskyt zubných kazov, preto sa vyžaduje pravidelná kontrola chrupu.

Nežiaduce účinky môžu byť závažnejšie u starších a mladých pacientov, preto najmä na začiatku liečby sa musia podávať nižšie dávky (pozri časť 4.2).

Imipramín spôsobuje fotosenzitivitu, preto sa počas liečby treba vyhýbať slneniu.

U predisponovaných a/alebo starších pacientov môže imipramín spôsobiť anticholinergný (delirantný) psychosyndróm, ktorý sa normalizuje niekoľko dní po ukončení liečby.

Každá filmom obalená tableta obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými vrodenými poruchami, ako je intolerancia galaktózy, laponský deficit laktázy alebo glukózo-galaktózová malabsorpcia, nesmú užívať tento liek.

Je zakázané konzumovať alkoholické nápoje počas liečby imipramínom.

Pred liečbou a počas liečby sa odporúča sledovať v pravidelných intervaloch nasledujúce:

• Krvný tlak (najmä u pacientov s nestabilnou cirkuláciou alebo hypotenziou)

• Pečeňové funkcie (najmä u pacientov s ochoreniami pečene)

• Diferenciálny krvný obraz (okamžite v prípadoch horúčky, laryngitídy, pretože to môžu byť prejavy leukopénie a agranulocytózy, inak na začiatku a pravidelne počas liečby)

• EKG (u starších pacientov a pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami).

Inhibítory MAO:treba sa vyhnúť kombinácii s inhibítormi MAO, pretože oba typy liekov pôsobia synergicky a centrálny a periférny noradrenergný účinok môže stúpnuť na toxickú úroveň (hypertenzná kríza, hyperpyrexia, myoklonus, agitácia, kŕče, delírium, kóma).

Z bezpečnostných dôvodov sa liečba imipramínom nesmie začať skôr ako 3 týždne po ukončení liečby inhibítormi MAO (s výnimkou moklobemidu, reverzibilného inhibítora MAO, kde je dostatočná prestávka 24 hodín). Obdobie troch týždňov bez liekov sa takisto musí dodržať, keď sa pacient prestavuje z imipramínu na inhibítor MAO. Nová liečba inhibítorom MAO alebo Melipraminom sa musí začať malými dávkami, ktoré sa môžu postupne zvyšovať pri starostlivom sledovaní klinických efektov.

Inhibítory pečeňových enzýmov: ak sa súčasne podávajú s imipramínom, inhibítory izoenzýmu cytochrómu P-450 2D6, môžu znížiť metabolizmus a takto sa môžu zvýšiť plazmatické hladiny imipramínu. Inhibítory tohto typu zahŕňajú lieky, ktoré nie sú substrátmi pre CYP2D6 (cimetidín, metylfenidát), ale takisto tie, ktoré sú metabolizované týmto enzýmom (napr. veľa iných antidepresív, fenotiazíny, antiarytmiká typu 1c (propafenón, flekainid). Napriek rôznej potencii, všetky antidepresíva typu SSRI sú inhibítormi CYP2D6. Taktiež sa musí dávať pozor, keď sa imipramín kombinuje s týmito liekmi, a takisto ak sa pacientom zmení liečba z SSRI antidepresív na imipramín (a naopak) najmä v prípade fluoxetínu (pre dlhý polčas eliminácie tohoto lieku). Tricyklické antidepresíva môžu zvyšovať plazmatické hladiny antipsychotík (kompetícia na úrovni hepatálnych enzýmov).

Orálne kontraceptíva, estrogény: zníženie účinkov antidepresív a rozvoj toxického účinku antidepresív sa zaznamenal sporadicky u žien, ktoré súčasne užívali orálne kontraceptíva alebo estrogénové lieky a tricyklické antidepresíva. Súčasné podávanie týchto liekov si preto vyžaduje opatrnosť a dávky jedného alebo druhého lieku sa musia znížiť, ak sa objaví toxický účinok.

Induktory pečeňových enzýmov: (alkohol, nikotín, meprobamát, barbituráty, antiepileptiká, a pod.) zvyšujú metabolizmus imipramínu a znižujú jeho plazmatické hladiny a antidepresívny účinok.

Anticholinergiká(napr. fenotiazíny, antiparkinsoniká, antihistaminiká, atropín, biperidín) zvyšujú anticholinergné efekty a nežiaduce účinky (napr. paralytický ileus) ak sa podávajú súčasne s imipramínom. Kombinácia s týmito liekmi si vyžaduje starostlivé monitorovanie pacientov a opatrné prispôsobovanie dávky.

Depresíva CNS:kombinácia imipramínu s depresívami CNS (napr. opiátmi, benzodiazepínmi, barbiturátmi, celkovými anestetikami) a alkoholom výrazne zvyšuje efekty a nežiaduce účinky týchto látok.

Antipsychotikámôžu zvyšovať plazmatické hladiny a tým efekty a nežiaduce účinky tricyklických antidepresív. Môže byť nevyhnutné zníženie dávky. Súčasné podanie s tioridazínom môže vyvolať závažnú arytmiu.

Lieky s hormónom štítnej žľazymôžu zvyšovať antidepresívny účinok imipramínu a takisto jeho kardiálne nežiaduce účinky, preto si súčasné podanie vyžaduje zvláštnu pozornosť.

Blokátory adrenergných neurónov: imipramín môže znížiť antihypertenzívny účinok súčasne podávaných blokátorov adrenergných neurónov (guanetidín, betanidín, rezerpín, klonidín a α-metyldopa). Pacienti vyžadujúci súčasnú liečbu hypertenzie preto musia dostávať antihypertenzíva iných typov (napr. diuretiká, vazodilatanciá, alebo β-blokátory).

Sympatomimetiká: kardiovaskulárne účinky sympatomimetík (predovšetkým epinefrínu, norepinefrínu, izoprenalínu, efedrínu, fenylefrínu) imipramín zvyšuje.

Fenytoín: imipramín znižuje antikonvulzívny účinok fenytoínu.

Chinidín: aby sa predišlo riziku porúch vedenia vzruchu a arytmií, tricyklické antidepresíva sa nesmú podávať v kombinácii s antiarytmikami chinidínového typu.

Perorálne antikoagulanciá: tricyklické antidepresíva inhibujú metabolizmus perorálnych antikoagulancií a zvyšujú ich eliminačný polčas. To zvyšuje riziko krvácania, preto sa odporúča starostlivý lekársky dohľad a monitorovanie plazmatického protrombínu.

Antidiabetiká: počas liečby imipramínom sa môžu meniť hladiny cukru v krvi, preto sa odporúča kontrolovať glykémiu na začiatku a na konci liečby a takisto, keď sa mení dávka.

Gravidita

Pretože sa v niektorých prípadoch našiel možný vzťah medzi liečbou tricyklickými antidepresívami a malformáciami plodu, užívanie týchto liekov je počas gravidity kontraindikované.

Laktácia

Imipramín sa vylučuje do materského mlieka, preto je liek kontraindikovaný počas obdobia laktácie.

Užívanie Melipraminu predpokladá zvýšené riziko nehôd, preto na začiatku liečby je zakázané vedenie vozidiel a obsluha strojov. Neskôr, rozsah a doba trvania zákazu sa musí stanoviť lekárom individuálne.

Nižšie uvedené nežiaduce účinky sa nevyhnutne nemusia objaviť u každého pacienta. Niektoré nežiaduce účinky sú závislé od dávky, môžu sa normalizovať po znížení dávky alebo spontánne počas liečby. Určité nežiaduce účinky je ťažké rozlíšiť od prejavov depresie (napr. únava, poruchy spánku, agitácia, úzkosť, sucho v ústach).

Podanie imipramínu sa musí ukončiť ak sa objavia závažné neurologické alebo psychiatrické reakcie.

Starší pacienti sú zvlášť citliví na anticholinergné, neurologické, psychiatrické alebo kardiovaskulárne účinky. Ich schopnosť metabolizovať a vylučovať lieky môže byť znížená, čo vedie k riziku zvýšených plazmatických koncentrácií.

Frekvencia nežiaducich účinkovje stanovená nasledovne: časté (1/100 - < 1/10) menej časté (1/1 000 - <1/100) , zriedkavé (1/10 000 - <1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Psychické poruchy: Menej časté:únava, ospalosť, nepokoj, zvýšená úzkosť, agitácia, poruchy spánku, kolísanie z depresie do hypománie alebo mánie, zmätenosť a delírium (zvlášť u geriatrických pacientov a pacientov s Parkinsonovou chorobou), poruchy orientácie a halucinácie. Zriedkavé: aktivácia psychotických prejavov. Veľmi zriedkavé: agresivita.

Poruchy nervového systému: Časté: tremor. Menej časté: parestézie, bolesti hlavy, závraty. Zriedkavé:epileptické záchvaty. Veľmi zriedkavé:zmeny v EEG, myoklonus, slabosť, extrapyramídové symptómy, ataxia, poruchy reči, hyperpyrexia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti: Časté:sínusová tachykardia a klinicky irelevantné zmeny v EKG (T a ST zmeny) u pacientov s normálnym kardiálnym stavom, posturálna hypotenzia. Menej časté:arytmie, poruchy vedenia vzruchu (rozšírenie QRS komplexu a predĺženie PR intervalu, blok v uzle alebo ramienka), palpitácie. Veľmi zriedkavé:zvýšený krvný tlak, kardiálna dekompenzácia, periférne vazospastické reakcie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu: Časté:sucho v ústach, obstipácia.Menej časté:nauzea, vracanie, anorexia. Veľmi zriedkavé: stomatitída, lézie jazyka, abdominálne poruchy, paralytický ileus.

Poruchy oka:Časté:poruchy akomodácie, rozmazané videnie. Veľmi zriedkavé: mydriáza, glaukóm.

Poruchy obličiek a močových ciest:Menej časté:poruchy močenia.

Poruchy ciev:Časté:návaly tepla.

Poruchy pečene a žlčových ciest: Menej časté: zvýšené transaminázy. Veľmi zriedkavé:hepatitída s alebo bez žltačky.

Poruchy kože a podkožného tkaniva: Časté:potenie.Menej časté: alergické kožné reakcie (začervenanie kože, žihľavka). Veľmi zriedkavé:opuch (lokálny alebo generalizovaný), fotosenzitivita, pruritus, petechie, strata vlasov.

Poruchy endokrinného systému: Menej časté:pokles libida a potencie. Veľmi zriedkavé:zväčšenie prsných žliaz, galaktorea, SIADH (syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu), zvýšenie alebo zníženie cukru v krvi.

Poruchy metabolizmu a výživy:Časté:zvýšenie telesnej hmotnosti. Veľmi zriedkavé: zníženie telesnej hmotnosti.

Poruchy imunitného systému: Veľmi zriedkavé:alergická alveolitída (pneumónia) s eozinofíliou alebo bez eozinofílie, systémová anafylaktická reakcia vrátane hypotenzie.

Poruchy krvi a lymfatického systému: Veľmi zriedkavé:eozinofília, leukopénia, agranulocytóza, trombocytopénia a purpura.

Poruchy ucha a labirintu: Tinitus.

Skupinový efekt

Epidemiologické štúdie vykonané hlavne na pacientoch vo veku 50 rokov a viac poukázali na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú SSRI a tricyklické antidepresíva. Mechanizmus vedúci k zvýšenému riziku nie je známy.

Symptómy:

Centrálny nervový systém: vertigo, ospalosť, stupor, kóma, ataxia, nepokoj, agitácia, hyperreflexia, svalová stuhnutosť, atetoidné a choreiformné pohyby, kŕče.

Kardiovaskulárny systém: Hypotenzia, tachykardia, arytmia, poruchy vedenia vzruchu, zlyhanie srdca; vo veľmi zriedkavých prípadoch zastavenie srdca.

Iné: depresia dýchania, cyanóza, šok, vracanie, horúčka, potenie, mydriáza a oligúria alebo anúria.

Liečba:

Pri akomkoľvek podozrení na predávkovanie imipramínom musí byť pacient prevezený do nemocnice a musí byť sledovaný najmenej 72 hodín. Neexistuje špecifické antidotum a liečba je zásadne symptomatická a podporná. Pretože anticholinergné účinky lieku môžu oddialiť vyprázdňovanie žalúdka (na 12 hodín a dlhšie), musí sa urobiť výplach žalúdka alebo vyvolať vracanie, ak je pacient pri vedomí a čo najskôr podať aktívne uhlie.

Vyžaduje sa kontinuálne monitorovanie kardiovaskulárneho systému, krvných plynov a elektrolytov. Ako symptomatická liečba sa môžu použiť: antikonvulzívna liečba (i.v. diazepam, fenytoín, fenobarbital, inhalačné anestetikum + myorelaxans); umelé dýchanie, zavedenie dočasného srdcového pacemakeru, plazmové expandéry, dopamín alebo dobutamín v intravenóznej infúzii, vo výnimočných prípadoch môže byť nevyhnutná resuscitácia.

Hemodialýza alebo peritoneálna dialýza sú neúčinné, pretože plazmatické koncentrácie imipramínu sú nízke.

Pretože je známe, že fyzostigmín môže spôsobiť závažnú bradykardiu, asystóliu a záchvaty, jeho použitie sa v prípadoch predávkovania imipramínom neodporúča.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLAST NOSTI

Farmakoterapeutická skupina: tricyklické antidepresívum

ATC kód: N06AA02

Mechanizmus účinku:

Mechanizmus jeho účinku nie je úplne jasný. Imipramín, dibenzoazepínový derivát, je tricyklické antidepresívum. Imipramín inhibuje synaptické spätné vychytávanie noradrenalínu a serotonínu uvoľneného neuronálnym stimulom, a teda uľahčuje noradrenergný a serotonínergný prenos. Imipramín napomáha inhibičnému účinku na muskarínové a H₁ histamínové receptory, preto má anticholinergné a mierne sedatívne účinky.

Antidepresívny účinok sa rozvíja postupne: optimálny terapeutický účinok možno očakávať po 2-4 (prípadne 6-8) týždňoch liečby.

Po perorálnom podaní sa imipramín dobre absorbuje z gastrointestinálneho traktu. Súčasný príjem jedla neovplyvňuje absorbciu imipramínu.

Zlúčenina podlieha intenzívnemu first-pass metabolizmu v pečeni: jeho hlavný, farmakologicky aktívny metabolit dezipramín, sa tvorí demetyláciou. Plazmatické hladiny imipramínu a dezipramínu vykazujú vysokú individuálnu variabilitu. Po 10 dňoch liečby s 50 mg imipramínu trikrát denne, ustálené plazmatické hladiny impramínu kolíšu medzi 33 a 85 ng/ml a dezipramínu medzi 43 a 109 ng/ml. U starších a mladých pacientov sú kvôli zníženému metabolizmu plazmatické hladiny zvyčajne vyššie.

Zdanlivý distribučný objem imipramínu je 10-20 l/kg.

Obe účinné látky sa viažu na plazmatické proteíny vo veľkom rozsahu (imipramín: 60 -96 %, dezipramín: 73-92 %).

Imipramín sa vylučuje obličkami (okolo 80 %) a stolicou (približne 20 %) hlavne vo forme inaktívnych metabolitov. Vylučovanie imipramínu a jeho aktívneho metabolitu dezipramínu močom a stolicou v nezmenenej forme tvorí približne 5-6 % podanej dávky. Po podaní jednotlivej dávky polčas eliminácie imipramínu je približne 19 hodín a kolíše medzi 9-28 hodinami, u starších pacientov a v prípade predávkovania sa môže významne zvýšiť.

Imipramín prechádza placentou a vylučuje sa do materského mlieka.

Karcinogenita, mutagenita, fertilita

Podľa predklinických invivoa invitroštúdií imipramín nemá žiadny mutagénny alebo karcinogénny potenciál. Účinky na fertilitu nie sú známe.

Predklinické štúdie nepreukázali teratogenitu imipramínu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

Magnéziumstearát

Povidón XL10

Mastenec

Povidón K25

Monohydrát laktózy (110,5 mg)

Hypromelóza

Červený oxid železitý (E172)

Dimetikón

Nie sú známe.

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky na uchovávanie

50 filmom obalených tabliet v hnedej sklenenej liekovke s PE uzáverom, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC,
1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO

7. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0259/70-S

7. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 05.02. 1970

Dátum predĺženia registrácie: bez časového obmedzenia

7. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2010